12. MAREC 2014

Žilinský kraj zmenil vďaka eurofondom svoju tvár

Tlačová správa Žilinského samosprávneho kraja

Žilinský kraj zmenil vďaka eurofondom svoju tvár

Príprava na nové programové obdobie je v plnom prúde

Žilina, 12. marec 2014

Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) využil v programovom období 2007-2013 možnosť čerpania eurofondov naplno a reálne výsledky europrojektov je vidno na území celého kraja. V súčasnosti sú pre územie Žilinského kraja schválené nenávratné finančné príspevky (NFP) vo výške 1,76 miliardy eur a v rýchlosti čerpania NFP sme na úrovni 64%, čo predstavuje najrýchlejšie tempo z pomedzi všetkých krajov. Tento stav je výsledkom toho, že prijímatelia NFP v Žilinskom kraji, medzi ktorých patria okrem župy aj mestá, obce, univerzity či tretí sektor, realizujú svoje projekty v zmysle dohodnutých harmonogramov a vedia sa zároveň flexibilne prispôsobovať zmenám jednotlivých ministerstiev, ktoré jednotlivé operačné programy riadia. Aj Žilinská župa, ako jeden z prijímateľov nenávratných finančných prostriedkov, sa ešte pred začiatkom programového obdobia 2007 – 2013 dostatočne pripravila na čerpanie prostriedkov z fondov čoho výsledkom sú realizované projekty v hodnote 76 mil. eur. „Žilinský kraj zmenil vďaka eurofondom svoju tvár. Opravili sme 190 kilometrov ciest, 72 obcí a miest má nové námestia a oddychové zóny. Školy sa zmenili na nepoznanie, v sociálnej oblasti prešli mnohé domovy stavebnými úpravami, ktoré prispeli ku skvalitňovaniu služieb. Obnovou prešli aj naše kultúrne pamiatky,“ uviedol predseda ŽSK Juraj Blanár. Medzi najväčšie investície patrí rekonštrukcia veže Budatínskeho zámku, Bábkového divadla v Žiline či výstavba stredovekej dediny Paseka pod Hradom Strečno, modernizácia zariadení sociálnych služieb v Novoti, Turí, Oščadnici či Likavke a výstavba nového zariadenia v Liptovskom Hrádku, ako aj rekonštrukcia tvrdošínskeho gymnázia, Obchodnej akadémie v Čadci a Martine, Dopravnej akadémie v Žiline či Strednej odbornej školy drevárskej v Liptovskom Hrádku.
Po úspešných projektoch a zrealizovaných cieľoch je na rade príprava na budúce programové obdobie 2014 - 2020, kedy nám EÚ umožní v rámci Európskych štrukturálnych a investičných fondov čerpať významné finančné prostriedky. „Priority zostavujeme na základe potrieb kraja. Opäť to budú oblasti dopravnej infraštruktúry, školstva a sociálnych vecí. Tiež sa snažíme, aby aj pre oblasť zdravotníctva bola určená významná čiastka pre župné nemocnice. S rekonštrukciou pamiatok počítame tiež, kde sme už rozšírili zoznam pamiatok aj v našom kraji, na ktoré by sme mohli čerpať eurofondy. Za významné pre náš kraj považujeme i  investície zamerané na infraštruktúru životného prostredia a budovanie zelenej infraštruktúry. Usilujeme sa aj o  pokračovanie činnosti v oblasti riadenia fondov prostredníctvom sprostredkovateľského orgánu na Úrade ŽSK, aby sme mohli podporovať aj rozvoj obcí a miest v našom kraji,“ dodal J. Blanár.
ŽSK sa taktiež veľmi aktívne zúčastňuje na príprave programov Európskej územnej spolupráce v novom programovom období. Sú to Programy cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika a Slovenská republika – Česká republika. Základná logika pri príprave oboch operačných programov cezhraničnej spolupráce v nadchádzajúcom programovom období vychádza zo skúsenosti, že programy cezhraničnej spolupráce majú potenciál ovplyvniť sociálny, ekonomický a územný rozvoj prihraničných regiónov. „Investície do cezhraničnej spolupráce v rámci ŽSK by sa mali prejaviť na kvalite života obyvateľov a fungovaní verejných a súkromných inštitúcií pôsobiacich na území kraja. Medzi kľúčové výzvy patrí vytvorenie príťažlivého kraja pre obyvateľov, podnikanie, investorov či turistov a návštevníkov,“ informoval riaditeľ centrálnej koordinačnej jednotky ŽSK Mich