Nová web stránka

  • REKONŠTRUKCIA CESTY Z ČADCE DO JABLUNKOVA

    (12.07.2009; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,1 min.; R)
    V. BELISOVÁ, moderátorka:
    "Rekonštrukcia 6 kilometrového úseku cesty tretej triedy z Čadce Milošovej do Mostov u Jablunkova by mala do jedného roka zlepšiť ďalšie spojenie Žilinského kraja s Moravskosliezskym krajom v Českej republike. Predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj BLANÁR pripomenul, že finančné prostriedky získali prihraničné kraje čerpaním z operačného programu Česká republika Slovenská republika."
    J. BLANÁR:
    "Komunikácia v úseku asi šesť kilometrov, z toho na slovenskej strane 2,9 kilometra, bude zrekonštruovaná v hodnote asi 23 miliónov slovenských korún, budú to dva mostné objekty a 2,9 kilometra komunikácie, ktorá je tu poznačená nielen kanalizáciou, ale aj dlhými rokmi, kedy sa do tejto komunikácie neinvestovalo."
    V. BELISOVÁ:
    "Prvý námestník hajtmana Moravskosliezskeho kraja Miroslav NOVÁK uviedol, že rekonštrukcia vyše trojkilometrového dlhého úseku od štátnej hranice zo Slovenskom do Mostov u Jablunkova bola naozaj potrebná."
    M. NOVÁK, (preklad z češtiny):
    "Ten úsek je v rovnako nevyhovujúcom stave ako na slovenskej strane, preto aj česká strana víta možnosť čerpania prostriedkov z operačného programu Česko Slovensko na to, aby to využila práve na rekonštrukciu komunikácií v prihraničných oblastiach." 
  • CESTNÉ SPOJENIE MEDZI SLOVENSKOM A ČESKOM SA ZLEPŠÍ
    (10.07.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; 2 min.; ÚRADNÍKOVÁ Dagmar)
    Moderátorka:
    "Cestné spojenie medzi Slovenskom a Českom sa v budúcom roku pravdepodobne mierne zlepší. Motoristi by mali začať jazdiť po zrekonštruovanej komunikácii, ktorá spája Čadcu a Mosty u Jablunkova. Chystá sa oprava asi šiestich kilometrov cesty za približne 1,5 milióna eur."
    D. ÚRADNÍKOVÁ, redaktorka:
    "V Čadci Milošovej dotvorili rekonštrukciu cesty na Moravu. Dĺžku slovenského úseku ako i predpokladané náklady priblížil predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj BLANÁR."
    J. BLANÁR:
    "Komunikácia na slovenskej strane 2,9 kilometra bude zrekonštruovaná v hodnote asi 23 miliónov slovenských korún."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Čo a za koľko treba urobiť na moravskej strane, prezradil prvý námestník hejtmana Moravskosliezskeho kraja Miroslav NOVÁK."
    M. NOVÁK (preklad z češtiny):
    "Na českej strane je to viac ako tri kilometre, náklady na túto rekonštrukciu dosiahnu 19 miliónov českých korún."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Obnovenie 6 kilometrového úseku cesty má aj hlbší význam. Tesne pred našim vstupom do Európskej únie sa totiž v tomto priestore nezmyselne kládli hraničné zátarasy a prekopávali sa cesty. Ľudia na oboch stranách hranice to niesli veľmi ťažko."
    M. NOVÁK:
    "Veľa občanov z českej strany mali na slovenskej strane svoje chaty, svoje chalupy. Boli tu zmiešané manželstvá medzi Čechmi a Slovákmi, ktorí sa chodili navštevovať a tiež množstvo obyvateľov zo slovenskej strany chodilo za prácou na Třinecko do Ostravy."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Jeho slová potvrdili aj manželia Jozef a Mária RUŽBACKÝ z Čadce Milošovej, ktorí sa z rekonštrukcie tejto cesty veľmi tešia."
    J. RUŽBACKÝ:
    "Som tam celý život robil. Aj učil som sa tam, aj dôchodok mám z Českej republiky."
    M. RUŽBACKÁ:
    "Tam mám rodinu, synovci sú tam."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Spájanie regiónov na severe Slovenska a Moravy prostredníctvom obnovovania ciest bude pokračovať. Predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj BLANÁR má dobrú správu aj pre ďalšie prihraničné dedinky."
    J. BLANÁR:
    "Druhý úsek bude Klokočov Bílá, kde sa bude rovnako rekonštruovať cesta 3. triedy." 
  • Státisíce ohrozuje chudoba
    (10.07.2009; Plus jeden deň; s. 4, 5; Šuplata Ivan)
    Celosvetová kríza zhoršuje finančnú situáciu v našich domácnostiach
    SLOVENSKÍ štatistici zistili, že viac než desatinu ľudí žijúcich na Slovensku ohrozuje chudoba. Najohrozenejšie sú rodiny s troma a viac deťmi. Dobre na tom nie sú ani osamelí rodičia s jedným dieťaťom.
    Štatistický úrad vlani v apríli v rámci európskeho projektu skúmal 5 450 domácností, v ktorých žije 14 098 ľudí od 16 rokov. Výsledky zverejnili včera. Štatistici zistili, že chudoba na Slovensku ohrozuje až 11 percent ľudí, teda takmer 595 tisíc občanov. Hranica rizika chudoby vlani bola 268,64 eura (8 093 Sk) na jedného člena domácnosti. Podľa štatistikov chudoba ohrozuje viac ženy ako mužov. Podľa typu domácnosti sú na Slovensku chudobou ohrozované najviac päť a viacčlenné domácnosti. Až tretinu z nich ohrozuje chudoba.
    Týždňová dovolenka snom
    Rizikovou skupinou sú aj domácnosti jedného rodiča s dieťaťom, kde je chudobou ohrozená viac než pätina z nich. Týždňovú dovolenku mimo domácnosti si nemôže podľa prieskumu dovoliť 59 percent z opýtaných domácnosti.
    "Tento prieskum vychádza z čísel z obdobia pred krízou. Očakávame ešte zhoršenie situácie," povedala šéfka Štatistikov Ľudmila Benkovičová. Ako uviedla, prieskum z tohto roka bude k dispozícii až v ďalšom roku. Tam už budú zahrnuté aj negatíva zlej celosvetovej hospodárskej situácie.

    Ohrozenie chudobou (riziko ohrozenia v percentách)
    * Nezamestnaný
    * Iná neaktívna osoba
    * Dôchodca
    * Pracujúci

    MESAČNÝ PRÍJEM
    (na člena domácnosti)
    KRAJ 2005 2008
    Bratislavský 448,42 eura (13 509 Sk) 619,76 eura (18 671 Sk)
    Trnavský 343,52 eura (10 349 Sk) 507,63 eura (15 293 Sk)
    Trenčiansky 321,12 eura (9 674 Sk) 461,13 eura (13 892 Sk)
    Nitriansky 298,61 eura (8 996 Sk) 455,32 eura (13 717 SK)
    Žilinský 332,04 eura (10 003 Sk) 499,67 eura (15 053 Sk)
    Banskobystr. 328,22 eura (9 888 Sk) 456,35 eura (13 748 Sk)
    Prešovský 286,73 eura(8 638 Sk) 435 eura (13 105 Sk)
    Košický 333,23 eura (10 039 Sk) 461,43 eura (13 901 Sk)
    Slovensko 335,76 eura (10 115 Sk) 483,90 eura (14 578 Sk)
    (Zdroj: ŠÚ SR)
  • K SUSEDOM POHODLNEJŠIE
    (10.07.2009; Plus jeden deň; s. 6, 7; Pustayová Jana)
    Cestu z Čadce do Mostov pri Jablunkove opravia za európske peniaze
    ČADCA Cez hranicu konečne po lepšej ceste! Do roka má byť opravená komunikácia medzi Čadcou Milošovou a Mostami pri Jablunkove.
    "Už bolo načase! Cesta je rozbitá, plná dier, vždy iba narýchlo zaplátaná. A koľkí z nás jazdia na Moravu za robotou alebo príbuznými," pochvaľujú si obyvatelia čadčianskej mestskej časti Milošová stavebné plány.
    Sesťkilometrový úsek s dvomi mostmi opravia z európskych fondov pre cezhraničnú spoluprácu. Náklady na slovenskej strane sú 777 758,5 eura (23 430 725,5 Sk), na moravskej 729 431 eur (19 miliónov Kč).
    "Sú to prvé peniaze na cesty z tohto zdroja. Takto plánujeme opraviť aj komunikáciu medzi Klokočovom a Bílou," povedal župan Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár pri včerajšom poklepaní základného kameňa stavby. "Opravenú cestu ocenia občania oboch republík i turisti," doplnil zástupca hejtmana Moravskosliezskeho kraja Miroslav Novák.
    Text k foto:
    DO ROKA: Cesta medzi Kysucami a Moravou by mala byť opravená do roka.
  • Nový nemocničný komplex z eurofondov
    (09.07.2009; Zdravotnícke noviny; č. 26, mut. , s. 2; OK)
    Nový nemocničný komplex s piatimi operačnými sálami, centrálnou sterilizáciou a oddelením anestézie a intenzívnej medicíny slávnostne otvorili v posledný júnový deň v Dolnooravskej nemocnici s poliklinikou MUDr. L. N. Jégého v Dolnom Kubíne.
    Na podujatí sa zúčastnil minister zdravotníctva Richard Raši a predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. Na projekt v celkovej hodnote cca 6 miliónov € (180 mil Sk) získala nemocnica nenávratný finančný príspevok vo výške 3,2 milióna € (96 mil. Sk) z fondov Európskej únie. Ďalších 500 tisíc € (15 mil. Sk) tvoril príspevok zo štátneho rozpočtu. Zvyšnú sumu poskytol zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj. Paralelne s týmto projektom nemocnica predložila aj projekt na vybavenie priestorov prístrojovou technikou a vybudovanie urgentného príjmu.
    Ten však nebol schválený. Preto na najdôležitejšiu techniku potrebnú na spustenie prevádzky centrálnych operačných sál a oddelenia OAIM prispel zriaďovateľ sumou 820 tisíc € (24,6 mil. Sk) išlo o technológiu centrálnej sterilizácie, operačné lampy, gemicídne žiariče, operačné stoly, defibrilátor, odsávací systém pre pacientov, parný sterilizátor, prepravné vozíky, infúzne pumpy a lineárne dávkovače, transportný ventilátor a inštrumentárium.
    "Oddelenie centrálnych operačných sál bude poskytovať komplexné služby všetkým operačným odborom. Z piatich sál sú tri v superaseptickom vyhotovení, s laminárnym prúdením vzduchu. Zo starých sál zostane v prevádzke iba sála na gynekologicko pôrodníckom oddelení," uviedol poverený riaditeľ nemocnice PhDr. Jozef Mintál.
    Hoci pôvodný počet operačných sál sa nezmenil, nové budú fungovať v úplne inom režime. Vďaka modernizácii stúpne kvalita operačných výkonov a klesnú náklady na prípadnú liečbu pooperačných zápalových komplikácií.
    ***
    Dolnooravská NsP
  • Periskop
    (09.07.2009; Extra plus; č. 7, s. 30, 31; )
    Bezpečnejšie popod Strečno
    Obnovený približne 11 kilometrový úsek cesty prvej triedy 1/18 Strečno Dubná Skala odovzdali do užívania. V dĺžke 6,4 km v ňom pribudol tretí jazdný pruh. Projekt si vyžiadal investičné náklady 3,319 mil. eur. Otvorenie rozšírenej cesty pod Strečnom je podľa predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára významným krokom. "Počas nehody alebo veľkej zápchy v tejto Strečnianskej doline sa všetky dopravné prúdy presmerovali na cesty druhej a tretej triedy, ktoré patria samosprávnemu kraju, čo znepríjemňovalo život príslušným obciam," konštatoval Blanár. Pripomenul, že je potrebné v čo najkratšom čase dobudovať diaľničné prepojenie Hričovské Podhradie Dubná Skala a začať budovať najdlhší tunel na Slovensku tunel Višňové, pretože možnosti Strečnianskej úžiny sú už vyčerpané. Výstavba tunela Višňové by sa mala začať podľa ministra dopravy Vážneho v prvom polroku 2010. Spomínané miesto, až po Liptov, je najzaťaženejšie na Slovensku. V tomto úseku je šanca urobiť ešte minimálne 25 kilometrov striedavých trojpruhov.
  • SPOJNICU KYSUCE S MORAVOU BUDÚ REKONŠTRUOVAŤ
    (09.07.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; REVÚS Peter)
    Jarmila HARGAŠOVÁ, moderátorka:
    "Cestári začali s rekonštrukciou zničenej hraničnej cesty medzi Čadcou a moravskou obcou Mosty u Jablunkova. Jej obnovenie čiastočne pomôže komplikovanej doprave na horných Kysuciach. Opravu financuje Európska únia."
    Peter REVÚS, redaktor:
    "Cesta, ktorá spája Čadcu s Mostom u Jablunkova, je na niekoľkých úsekoch kompletne zničená. Dlhé roky nebola rekonštruovaná a navyše ju rozkopali vodári pri budovaní kanalizácie."
    Anketa:
    "To je v strašnym stave.
    Tu strana česká neni tak moc poničená, jako slovenská, do Milošova a do Čadce, to je horor."
    P. REVÚS:
    "Peniaze na rekonštrukciu cesty získali Žilinský samosprávny kraj a Moravskosliezsky kraj v rámci cezhraničnej spolupráce. Slovenskí cestári obnovia zo šesťkilometrového úseku cesty polovicu."
    Juraj BLANÁR, predseda Žilinského samosprávneho kraja:
    "Bude zrekonštruovaná v hodnote asi 23 miliónov slovenských korún, budú to dva mostné objekty a 2,9 kilometra úseku komunikácie."
    Miroslav NOVÁK, námestník hajtmana Moravskosliezskeho kraja (preklad z češtiny):
    "Na českej strane je to viac ako tri kilometre rekonštruovanej komunikácie, kedy náklady na túto rekonštrukciu dosiahnu 19 miliónov českých korún."
    P. REVÚS:
    "Rekonštrukcia pomôže podľa krajov najmä cestovnému ruchu. Odľahčí tiež preťažený hlavný hraničný priechod s Českom cez Svrčinovec. V prípade kolízie je taktiež jedinou obchádzkou."
    J. BLANÁR:
    "Most, ktorý ide ponad železnicu na ceste prvej triedy v Čadci je v havarijnom stave. Ak tento padne, tak tento úsek cesty, ktorý teraz robíme bude jeden z najvyťaženejších."
    P. REVÚS:
    "Žilinský samosprávny kraj bol úspešný aj v cezhraničnej spolupráci s Poľskou republikou. Za niekoľko stotisíc eur zrekonštruuje cesty na Kysuciach, ktoré vedú k nášmu severnému susedovi."
  • ŽUPNÉ LETO A SEMINÁR O KRÍZE
    (08.07.2009; Cestovateľ; č. 7, s. 40; ĽM)
    Kroky dopredu v prospech cestovného ruchu
    Všetci veľmi dobre vieme, že situácia v slovenskom cestovnom ruchu je pomerne neutešená. O to viac si cením rôzne aktivity, ktoré smerujú k zmene situácie. Nesmierne si vážim postup žilinskej VÚC, kde zorganizovali pracovné stretnutie na tému kríza a cestovných ruch. Aj s hľadaním východísk.
    Vzhľadom k tomu, že národ úradnícky dosť podozrievam z prirodzenej lenivosti, neobyčajne milo ma prekvapila tvorivá atmosféra na VÚC. Všetka česť. Kiežby to všade vyzeralo podobne. A do Žiliny na VÚC by sa hádam mohli prísť niečomu naučiť aj tí, ktorí stoja na rebríčku kariéry o stupeň vyššie, v centrálnych orgánoch Bratislavy. Aspoň ten záujem keby mali...
    Banská Bystrica, tiež VÚC, prišla s ďalším zaujímavým projektom. A to už druhý rok za sebou. Župné leto, to je otvorenie letnej turistickej sezóny. Prišla s propagáciou atraktivít, ktoré v regióne sú, a to i pre vlastných obyvateľov. Vzhľadom na pestrosť stánkov a ponuku rád konštatujem, že na námestí bola koncom mája jedna zaujímavá a netradičná výstava cestovného ruchu. Páčilo sa mi tak, že o rok určite budem chcieť, aby tam stál aj stánok Cestovateľa, ktorý vychádza v Banskej Bystrici.
    Folklór sa stretol s predvádzaním aktivít kultúrnych inštitúcií, ponuku spestrovali komerčné subjekty, proste, bola to veľmi pekná akcia.
    Dlhodobo sledujem a presviedčam sa, že vôbec najťažkopádnejšie je centrum. Tam ako by to, v súvislosti s cestovným ruchom, spalo. A regióny sa púšťajú do vlastného zápasu. Lebo vidia, že cestovný ruch nie je slovná hračka či floskula používaná politikmi pred voľbami, ale že je to jedna z foriem, ako do regiónov priniesť zaujímavú a peknú prácu.
  • BOJA SA KOLAPSU
    (08.07.2009; Plus jeden deň; s. 6; jap)
    Výpadok daní vraj katastrofálne ohrozí obce i ľudí
    MARTIN Predstavitelia miest Žilinského samosprávneho kraja poslali otvorený list ministrovi financií. Upozorňujú, že znížené rozpočtové príjmy zasiahnu aj citlivú sociálnu oblasť.
    Prognóza ministerstva financií týkajúca sa výberu daní do štátneho rozpočtu poriadne zneistila mestá na severe Slovenska. "Hrozí nám kolaps, Nikto nerátal, že deficit a výpadok daní fyzických osôb bude taký katastrofálny. Hrozí, že mestá nebudú môcť zabezpečiť úlohy vyplývajúce zo zákona," píšu ministrovi financií predstavitelia Žiliny, Martina, Vrútok, Liptovského Mikuláša, Námestova, Trstenej, Dolného Kubina, Ružomberka a Liptovského Hrádku.
    Žilinský primátor Ivan Harman upozornil, že ak vláda pomohla šrotovným automobilkám, mala by pomôcť aj samosprávam, ktoré nezriedka suplujú štátne orgány. "Hrozí, že rozpočtový deficit sa dotkne aj školstva, sociálnej sféry, opatrovateľskej činnosti, miestnych daní a poplatkov," pripomenul martinský primátor Andrej Hrnčiar.
  • Tipy na voľný čas
    (07.07.2009; Žilinský večerník; č. 28, s. 5; jd)
    Klenot Slovenska na Orave
    Pri príležitosti 5. ročníka Infocesty "Objavte Žilinský kraj klenot Slovenska" sa na Oravskom hrade 8. júla o 15. h. uskutoční stretnutie všetkých milovníkov Slovenska. Pri stretnutí slávnostne odovzdajú cenu SACR "Skvost Slovenska", ktorú získal Oravský hrad za najpôsobivejšiu turistickú atraktivitu vyhodnotenú počas podujatia Veterné rallye 500 km slovenských.
    Na Oravskom Podzámku zahrajú divadlo
    V nedeľu. 12. júla. ožije Oravský Podzámok divadlom. Na 17. festivale divadelných hier Oravský divadelný Podzámok si môžete pozrieť rôzne divadelné hry s historickou a rozprávkovou tematikou.
  • PLATOVÉ OČAKÁVANIA UCHÁDZAČOV O ZAMESTNANIE V NAŠICH REGIÓNOCH PRVÝKRÁT KLESLI
    (07.07.2009; Televízna stanica STV 1; Slovensko Dnes; 19.15; 1,5 min.; KARDOŠOVÁ Monika)
    Janette ŠTEFÁNKOVÁ, moderátorka:
    "Platové očakávania uchádzačov o zamestnanie v našich regiónoch prvýkrát klesli. Dnes nám to potvrdil internetový portál zameraný na prácu. Pod súčasnú situáciu sa podpísala kríza."
    Monika KARDOŠOVÁ, redaktorka:
    "Za posledné tri roky sa platové očakávania žiadateľov o prácu zvyšovali. Medzi ročne narástli o 11 percent."
    Miroslav DRAVECKÝ, projektový manažér spoločnosti Profesia:
    "Kým v roku 2006 bol očakávaný plat v priemere 555 eur, tak koncom roka 2008 to bolo už 750 eur."
    M. KARDOŠOVÁ:
    "Dnes je to inak. Za posledné tri mesiace najviac platové očakávania klesli v Trenčianskom, Prešovskom a Žilinskom kraji v priemere o dve percentá."
    Eva JAŠŠOVÁ, psychologička:
    "Čím vyššia nezamestnanosť tým sú ľudia skromnejší, lebo sú vôbec radi, že si prácu nájdu."
    Anketa:
    "Dúfam, že to pominie."
    "Nemajú z čoho stúpať tie platy."
    M. KARDOŠOVÁ:
    "Najmenšia finančné ohodnotenie očakávajú mladí vo veku 25 až 34 rokov. Druhou vekovou kategóriou sú ľudia od 45 rokov."
    Ľubomír FALŤAN, sociológ:
    "Tí, čo chcú pracovať tak sú si vedomí toho, že asi bude, treba štartovať skromnejšie. Na druhej strane zamestnávateľ, aby toto nezneužíval a vedome nešiel pod hodnotu pracovnej sily."
    M. KARDOŠOVÁ:
    "Platové očakávania uchádzačov o prácu by mali v najbližších mesiacoch stále klesať. Podľa odborníkov sa situácia zmení na budúci rok."
  • JEDENÁSŤ OBVODOV V ŽILINSKOM KRAJI ZOSTANE
    (07.07.2009; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,6 min.; R)
    V. BELISOVÁ, moderátorka:
    "Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja bude mať aj v nasledujúcom volebnom období 57 poslancov, ktorí budú zastupovať jedenásť volebných obvodov. Na dnešnom zasadnutí o tom rozhodli župní poslanci. Podľa hovorcu kraja Petra KUBICU zostanú volebné obvody zhodné s okresmi Žilinského kraja."
    P. KUBICA:
    "To znamená 57 poslancov, ktorí zastupujú každý región nášho kraja, rovnako sa nemenili ani miesta volebných komisií, ktoré sú zväčša v našich inštitúciách, zväčša v školách, aby sme tie náklady mali čo najnižšie."
    V. BELISOVÁ:
    "Predseda poslaneckého klubu SDKÚ DS Ivan CHABAN považuje zastúpenie veľkých miest aj okrajových častí regiónov za optimálne."
    I. CHABAN:
    "V klube SDKÚ sme prediskutovávali predčasne už minulý mesiac k volebným obvodom, ale nepadol žiaden návrh na zmenu. Myslíme si, že regionálne odzrkadľuje tie počty poslancov, to čo skutočne aj treba. Myslím, že to zastúpenie tých miest alebo aj ku okrajovým častiam regiónov je optimálne."
    V. BELISOVÁ:
    "Zredukovanie počtu o jedného či dvoch poslancov zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja by podľa predsedu poslaneckého klubu Smer SNS a HZD Jozefa GRAPU prinieslo zanedbateľnú úsporu."
    J. GRAPA:
    "Je to politické rozhodnutie a každý, ktorý by bol znižovaný, sa cítil ukrivdený. Nechceli sme túto diskusiu robiť ako hlavný program, myslím, že v čase krízy sa treba venovať ekonomickým veciam. Určite by sa malá čiastka znížila, ale to sú tak zanedbateľné čiastky, keď znížite o jedného o dvoch poslancov, skôr možno že by sa upravili obvody, ktoré by boli bližšie k obyvateľom, aby to neboli obvody 12 , 13 poslancové, ale aby boli nižšie, aby tí ľudia mali bezprostredný kontakt k tomu regiónu."
  • NOVINÁRKA ANNA ZACHAROVA CHCE POTENCIONÁLNYM RUSKÝM TURISTOM UKÁZAŤ MODERNÉ SLOVENSKO, ALE AJ JEHO HISTÓRIU
    (07.07.2009; Televízna stanica STV 1; Ranný magazín; 06.00; 4 min.; JAKUBOVE MRAVEC Ľudovít)
    Petra BERNASOVSKÁ, moderátorka:
    "Pekné dobré ráno prajeme s Ranným magazínom Slovenskej televízie a vítame ďalších hostí, ktorí prišli, dá sa povedať, až z Ruska, teda aspoň polovica."
    Ľudovít JAKUBOVE, moderátor:
    "Áno, Anna ZACHAROVA ruská novinárka, po slovensky by to bolo, ZACHAROVOVA, ale Rusi píšu iba A, lebo ocko je ZACHAROV, čiže ona je Anna ZACHAROVA, no a tlmočiť bude jej kolega Martin HOLEK, ktorý je zároveň expertom na cestovný ruch práve medzi Slovenskom a Ruskom, ak som to dobre povedal."
    Martin HOLEK:
    "Presne tak."
    P. BERNASOVSKÁ:
    "Vy ste sem prišli na Slovensko kvôli tomu, že tu píšete knihu o Slovensku, je to pravda? Projekt."
    M. HOLEK:
    "Ja ju budem tlmočiť, Aňu."
    P. BERNASOVSKÁ:
    "Áno, áno."
    M. HOLEK:
    "Aňa prišla na Slovensko s televíznym štábom známej ruskej televízie NTW. Tento televízny štáb tu bude natáčať o histórii Slovenska a jej úloha v rámci toho štábu, lebo jeden štáb točí o histórii je ukázať Slovensko ako mladú a modernú destináciu."
    Ľudovít JAKUBOVE, moderátor:
    "No dobre, komu chcete ukázať to Slovensko? A ešte by nás zaujímalo či Anna už bola na Slovensku predtým, alebo je to vlastne jej prieskum?"
    A. ZACHAROVA:
    "Ešte nikdy som nebola na Slovensku. Ruským divákom a potencionálnym ruským turistom by som chcela ukázať moderné Slovensko."
    P. BERNASOVSKÁ:
    "Takže čo tu na Slovensku by sa mohlo Rusom podľa vás najviac páčiť?"
    A. ZACHAROVA:
    "Chcela by som im ukázať moderné umenie, moderné sochárstvo. Takisto kúpele, lebo v Rusku sú slovenské kúpele veľmi populárne."
    Ľ. JAKUBOVE:
    "Áno, to je zaujímavé, to sme ani nevedeli. Martin, vy možno budete vedieť, že čo všetko si Anna vybrala, že sa ide nafilmovať, lebo asi zrejme trávite spolu nejaký čas, mohli by ste nám to priblížiť."
    M. HOLEK:
    "Včera sme filmovali v Bratislave, bolo to veľmi príjemné. Ruskí turisti, ktorí boli v Bratislave, poznali túto reláciu a poznajú v Rusku tu reláciu, bolo to veľmi príjemné."
    P. BERNASOVSKÁ:
    "Sa prihlásili, áno?"
    M. HOLEK:
    "Áno na Hlavnom námestí, takže točili sme v Bratislave, dneska točíme v kúpeľoch v Piešťanoch. Poviem, akí významní ľudia tu chodia na dovolenku, aký významní ľudia tu boli, to boli maharadžovia, šejkovia, králi, prezidenti. V júni tu bol ruský kozmonaut a dovolenke s manželkou, takže Slovensko je naozaj populárne, čiže to sú Piešťany dneska. Zajtra budeme za podpory Žilinského samosprávneho kraja na Oravskom zámku, kde bude aj ruský veľvyslanec a úplne zastúpenie Ruskej federácie na Slovensku a bude tam NTW snímať poslednú žiačku PAVAROTTIHO, ktorá je zo Slovenska, zo Žilinského kraja, takže budeme na tom Oravskom zámku budeme na pltiach."
    Ľ. JAKUBOVE:
    "Takže ukážete aj kus histórie, aj moderný život."
    P. BERNASOVSKÁ:
    "Čiže vyzerá to, že ruských turistov je na Slovensku asi dosť..."
    M. HOLEK:
    "Je ich dosť a ten potenciál je veľmi veľký á vzhľadom na to, že Rusko je také veľké a ročne okolo 10 miliónov Rusov cestuje."
    Ľ. JAKUBOVE:
    "Možno by bolo dobré vedieť, je to naopak, že či Slováci chodia veľa do Ruska, to by ste mohli vy skôr vedieť, či...?"
    M. HOLEK:
    "Samozrejme, tým, že Slovensko je, ale nechodí ich toľko koľko by ich mohlo, ale určite existuje veľa biznis turistov v rámci obchodu a najnavštevovanejšia je Moskva a Saint Peterburg. Ale ja si myslím, že do budúcnosti je ten potenciál oveľa väčší vzhľadom na to, že Rusko ponúka toho veľmi veľa."
    Ľ. JAKUBOVE:
    "Aňa, budeme môcť vidieť to vaše dielo ten produkt, ten film aj my a keď, tak kedy?"
    A. ZACHAROVA:
    "Závisí, kedy to bude spracované, ale určite bude tá možnosť."
    Ľ. JAKUBOVE:
    "No takže spasiba, my pekne ďakujeme aj za návštevu, aj za informácie."
  • ORAVSKÝ PODZÁMOK: Vzťahy SR a Ruska majú v oblasti cestovného ruchu rezervy
    (08.07.2009; www.tasr.sk; Slovensko, s. ; TASR)
    Oravský Podzámok 8. júla (TASR) Vzájomné vzťahy Slovenskej republiky a Ruskej federácie (RF) v oblasti cestovného ruchu majú veľa rezerv, ktoré treba urýchlene riešiť. Skonštatoval to počas dnešnej pracovnej návštevy Oravského hradu mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec RF v SR Alexander Udaľcov.
    Rusi tvoria nepatrný zlomok turistov, ktorí v súčasnosti v priebehu celého kalendárneho roka navštevujú Slovensko. "V časoch bývalého Sovietskeho zväzu to bol približne denný počet. Na jednej strane je to otázka víz, ale významným faktorom je nedostatok informácií a reklamy. Prekážkou je aj stále nie celkom rozvinutá turistická infraštruktúra, povedal TASR Udaľcov.
    Zintenzívnenie vzájomnej spolupráce bolo predmetom pracovného rozhovoru veľvyslanca RF s predsedom Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Jurajom Blanárom v reprezentačných priestoroch Oravského hradu, ktorého zriaďovateľom je ŽSK. "Musíme spoločne premýšľať o možnostiach, ako situáciu čo najrýchlejšie zmeniť v prospech väčšieho prílevu našich turistov, ale aj Slovákov do Ruska, dodal Udaľcov.
    Podľa predsedu ŽSK je okrem ďalšieho rozvoja ponuky turistických atrakcií a služieb veľmi dôležité cielené prezentovanie potenciálu slovenského cestovného ruchu. "V prvom rade musíme zjednodušiť proces vybavovania víz. Napríklad, susedné Česko navštevuje niekoľkonásobne viac ruských turistov. Nevidím dôvod, prečo by tak nemalo byť aj v našom prípade, zdôraznil Blanár s tým, že zároveň treba otvoriť možnosti vstupu ruských investorov.
  • Rekonštrukcia pôrodnice bude veľkým prínosom
    (07.07.2009; Kysucké noviny; č. 26, s. 6; MM)  NOVE OPERAČNÉ SÁLY BUDÚ HOTOVÉ V SEPTEMBRI
    Už v septembri by mali dokončiť rozsiahlu rekonštrukciu gynekologicko pôrodníckeho oddelenia v Kysuckej nemocnici v Čadci. Vyplýva to z informácií účastníkov kontrolného dňa, ktorý sa konal minulý pondelok v čadčianskej nemocnici.
    Čadca. Minulý pondelok sa v Kysuckej nemocnici s poliklinikou (KNsP) v Čadci stretli predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár s riaditeľom KNsP Jozefom Kanabom a primárom gynekologicko pôrodníckeho oddelenia 'Pavlom Durmisom na kontrolnom dni.
    V rámci rekonštrukcie, ktorá začala v októbri v roku 2007, pribudlo na gynekologicko pôrodníckom oddelení 50 lôžok s nadštandardným vybavením. Ďalších 25 lôžok pribudlo aj na novorodeneckom oddelení a 6 na JlS ke. V súčasnosti končia štvrtú etapu prác, v rámci ktorej zrekonštruujú operačné a pôrodné sály. Ako nás informoval Jozef Kanaba, všetky financie spojené s rekonštrukciou nemocnice vyčlenil zo svojho rozpočtu Žilinský samosprávny kraj. Ide o sumu 2 854 677 € (86 mil. korún).
    V súčasnosti dokončievajú rekonštrukciu gynekologickej operačnej sály, operačnej sály úrazovej chirurgie a miestnosť pre novorodencov, v ktorej zabezpečujú po pôrode novorodencom vitálne funkcie. "Sály budú spĺňať najprísnejšie kritériá EÚ, bude v nich zabudovaná klimatizácia s účinnými filtrami, takže tam bude sterilný aj vzduch," povedal Kanaba.
    Stavebné práce plánujú dokončiť do konca júla. Podľa slov Kanabu by zrekonštruované sály mohli byť k dispozícii už začiatkom septembra. "Ak by išli práce takýmto tempom aj naďalej, kysucká nemocnica by mohla dostať do piatich rokov úplne inú podobu," skonštatoval poslanec ŽSK Ján Podmanický, dodal však, že všetko je len otázka peňazí. Dôsledky hospodárskej krízy pocítil aj rozpočet Žilinského samosprávneho kraja.
    Tešíme sa z toho, že sa naša nemocnica stáva známejšou aj za hranicami nášho regiónu. Je to najmä pre zrekonštruované gynekologicko pôrodnícke oddelenie. Je to dobrý trend a vidím, že sa uberáme správnym smerom," povedal Kanaba. Primár gynekologicko pôrodníckeho oddelenia Pavol Durmis potvrdil, že v súčasnosti evidujú oproti minulým rokom na oddelení už viac ako dvadsaťpercentné zvýšenie pôrodov a stopercentné operačných zákrokov.
    Text pod foto:
    Kontrolný deň
    Rekonštrukciu oddelenia plánujú dokončiť do konca augusta. Potvrdil to na kontrolnom dni riaditeľ nemocnice Jozef Kanaba.
  • V Slniečku budú mať nový, priestranný osobný výťah
    (07.07.2009; Kysucké noviny; č. 26, s. 9; MM)
    Oščadnica. Na pôde Domova sociálnych služieb Slniečko v Oščadnici sa 22. júna stretli predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár, zástupcovia Rotary klubov z Bratislavy, Ostravy i Viedne a riaditeľka DSS Slniečko Oščadnica Jana Pukalíková. Podpísali dohodu o projekte Výťah pre Oščadnicu".
    "Podpísaniu dohody predchádzalo niekoľkoročné úsilie riaditeľky DSS Slniečko Jany Pukalíkovej, ktorá sa prostredníctvom projektov snažila o maximálne zminimalizovanie bariér v domove a získať tak finančné prostriedky na vybudovanie osobného výťahu, ktorý v zariadení dlhé roky chýbal," informovala nás sociálna pracovníčka DSS Slniečko Milena Blahutová.
    V priebehu troch mesiacov osadia v zariadení veľký osobný výťah, ktorý spojí tri nadzemné podlažia, čím veľkou mierou uľahčí život obyvateľom domova. Na zrealizovanie projektu prispel Rotary klub finančnou čiastkou 70% z celkovej sumy a Žilinský samosprávny kraj zastreší zvyšnú časť potrebných finančných prostriedkov.
    Text pod foto:
    Podpísanie dohody
    V DSS Slniečko pribudne už čoskoro nový osobný výťah, ktorý uľahčí život obyvateľom zariadenia.
  • Najväčšia investícia v kraji išla do Dolného Kubína
    (06.07.2009; Naša Orava; č. 26, mut. , s. 3; MIKULÁŠOVÁ Saša)
    NEMOCNICA SA MODERNIZOVALA ZA 6 MILIÓNOV EUR
    Dolnooravská nemocnica má nové centralizované operačné sály. Sú jedny z najmodernejších na Slovensku.
    DOLNÝ KUBÍN.
    Prvé zákroky by mali byť na operačných sálach vykonané už tento týždeň.
    Po ich oficiálnom otvorení uplynulý utorok ich ešte čakala opätovná sterilizácia a stery, či spĺňajú príslušné hygienické kritéria.
    Vyrástli na zelenej lúke
    Centrálne operačné sály sú spolu s lôžkovou časťou umiestnené v novopostavenej dvojposchodovej prístavbe nemocnice,ktorá vznikla na zelenej lúke.Ich výstavba bola financovaná z eurofondov vo výške 3 983 270 € (120 mil. Sk). Ďalších 2 190 799 € (66 mil. Sk) poskytol na projekt zriaďovateľ nemocnice, Žilinský samosprávny kraj. Peniaze na dostavbu sál odsúhlasili krajskí poslanci. "Je to tá najlepšia investícia, lebo to je investícia do zdravia," skonštatoval predseda ŽSK Juraj Blanár. "Zo štyroch nemocníc, ktoré sú pod našou pôsobnosťou, je to najväčšia investícia," dodal župan.
    Sály budú slúžiť na operácie pre pacientov chirurgického, ortopedického a gynekologického oddelenia.
    Hodnotil aj Raši
    Nové operačné sály v dolnokubínskej nemocnici majú najmodernejšie vybavenie a spĺňajú súčasné prísne normy. "Výhodou sú napríklad led diódové lampy, ktoré nevyžarujú teplo, takže sa nemôže stať čo predtým, že lekár ešte poriadne nezarezal a už bol spotený. Dá sa na nich navyše meniť intenzita svetla, čím sa zlepšuje pre operujúceho viditeľnosť do hĺbky operačného poľa. Lampy majú životnosť až 25 tisíc hodín, takže sú takmer nezničiteľné. Operačné stoly, okrem toho, že sú polohovateľné, majú aj špeciálnu časť na končatiny. Treba spomenúť aj klimatizáciu a technológiu prúdenia vzduchu, ktorá má zabrániť znečisteniu sterilného prostredia. Problém s nemocničnými nákazami, ktorými sa pacient nakazí počas pobytu v zariadení, má totiž väčšina nemocníc," povedal minister zdravotníctva Richard Raši, ktorý sa prišiel na moderné sály osobne pozrieť. "Sám som robil úrazového chirurga a na operačných sálach som trávil celé hodiny.Preto viem, že príjemné pracovné prostredie je dôležité. Utužujú sa tým vzťahy v kolektíve a aj práca ide lepšie."
    Staré operačky zaniknú
    Doterajšie operačné sály podľa riaditeľa nemocnice zaniknú. "Využijeme ich iným spôsobom, ešte presne nevieme ako." Podľa našich informácií do týchto priestorov pravdepodobne prejde celé detské oddelenie. Z pôvodných sál zostane funkčná len jedna, pre rodičky.
    Žilinský samosprávny kraj sa chce v jeseni uchádzať o financie na dovybavenie nových operačných sál a zriadenie urgentného príjmu. Čerstvá je informácia, že mu bolo schválených 1 327 757 € (40 mil. Sk) na zaškolenie zdravotného personálu.
    Šéfom centrálnych operačných sál sa stal bývalý riaditeľ nemocnice Miloslav Ostrihoň, za ktorého pôsobenia sa s ich výstavbou začalo. Prítomnosť na ceremónii mu však údajne nebola doporučená jeho nadriadenými.
    Text pod foto:
    Prišiel ,,najvyšší"
    Slávnostného otvorenia nových operačných sál v dolnokubínskej nemocnici sa zúčastnil aj minister zdravotníctva Richard Raši (vpravo). Prestrihávať pásku mu pomáhali predseda ŽSK Juraj Blanár (v strede) a riaditeľ nemocnice Jozef Mintál.
    Najmodernejšia technika
    Špeciálne lampy, ktoré nevyžadujú teplo, polohovateľné operačné stoly so špeciálnou časťou na končatiny a ďalšie najmodernejšie vychytávky tým všetkým sa môžu pochváliť operačné sály.
  • Tretie voľby v histórii, tretie v tomto roku
    (06.07.2009; Naša Orava; č. 26, mut. , s. 3; MP)
    Po tretí raz v novodobej histórii Slovenska si budú voliči vyberať poslancov a predsedov samosprávnych krajov.
    BRATISLAVA/ORAVA.
    Svojich zástupcov do samosprávnych krajov si budú Slováci po tretí raz v súčasnej histórii krajiny vyberať 14. novembra, prípadný druhý termín bude 28. novembra. O termíne krajských volieb rozhodol vo štvrtok 2. júla predseda parlamentu Pavol Paška (Smer SD).Slováci už tento rok vyberali hlavu štátu v dvojkolových voľbách, začiatkom júna sa zas uskutočnili voľby do Európskeho parlamentu. Časť voličov absolvovala v apríli doplňujúce voľby do samospráv obcí a miest,na Orave boli takéto voľby v Dlhej nad Oravou.
    Paška vyzval Slovákov na vyššiu účasť vo voľbách. "Odporúčam ľuďom, aby neboli ľahostajní k tomu, kto a ako rozhoduje o veciach, ktoré sa bezprostredne týkajú ich života," vyhlásil vo štvrtok. Upozornil, že samosprávne kraje disponujú miliardami korún a mnohými kompetenciami.
    Prvý krajský parlament
    V minulosti sa krajské voľby netešili príliš veľkému záujmu voličov. Prvých volieb do samosprávnych krajov sa v decembri 2001 zúčastnila v Žilinskom kraji iba necelá štvrtina oprávnených voličov, 23,47 % (z toho oravské okresy: NO 22,54%, TS 34,20%, DK 23,40%), o štyri roky neskôr to bolo ešte menej: 15,69 % (NO 21,29%,TS 26%, DK 17,65%). Pritom v obidvoch voľbách zaznamenal Tvrdošínsky okres najvyššiu volebnú účasť v kraji. V prvom krajskom zastupiteľstve mala Orava 10 poslancov, v druhom 11, čo by malo zostať nezmenené. V roku 2001 sa stal županom Námestovčan Jozef Tarčák (44 605 hlasov), o štyri roky nato ho porazil o 1149 hlasov súčasný predseda ŽSK Juraj Blanár (24 309 hlasov).
    Kým v prvom krajskom zastupiteľstve mali jasnú prevahu "tarčákovci", čiže poslanci za stranu HZDS (31 poslancov z 52).
    Druhý krajský parlament
    Župana si v roku 2005 volili občania Žilinského kraja až v druhom kole, pričom v okresoch Tvrdošín a Dolný Kubín sa účasť rapídne znížila (účasť TS 12,97%, DK 10,35%), naopak v okrese Námestovo, z ktorého jeden z kandidátov je, mierne vzrástla na 22,33 % čo bola najvyššia účasť v kraji, druhú najvyššiu mal už spomínaný okres Tvrdošín, hoci bola o cca 10 % nižšia. V súčasnosti majú v krajskom parlamente miernu prevahu poslanci za koalíciu DS,KDH,SDKÚ tvoria cca 54% zastupiteľstva.
    Ako a čo volíme
    Šéfom samosprávneho kraja sa v prvom kole stane ten kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Pokiaľ sa to ani jednému z uchádzačov nepodarí, občania budú o predsedovi samosprávneho kraja rozhodovať v druhom kole.
    Za poslancov krajského zastupiteľstva budú zvolení kandidáti, ktorým dá svoj hlas najviac voličov v príslušnom volebnom obvode. V súčasnosti pôsobí v zastupiteľstve ŽSK 57 volených poslancov, no ich počet sa ešte môže zmeniť, pretože zastupiteľstvá môžu do 65 dní pred voľbami rozhodnúť aj o zmene počtu poslancov.
    O post predsedu kraja či poslanca krajského
    zastupiteľstva sa môžu okrem nominantov politických strán uchádzať aj nezávislí záujemcovia. Ak chcú kandidovať na poslancov, potrebujú petíciu najmenej so 400 podpismi voličov príslušného volebného obvodu. Nezávislý kandidát na župana potrebuje najmenej 1000 podpisov od voličov príslušného samosprávneho kraja. Kandidátne listiny treba doručiť príslušnému zapisovateľovi volebnej komisie samosprávneho kraja najskôr do 40 dní pred voľbami. Predvolebná kampaň sa začína 17 dní a končí 48 hodín pred začiatkom volieb.
    Hospodária s miliardami
    Krajské samosprávy v súčasnosti rozhodujú o sociálnej starostlivosti v krajoch, o doprave, cestnej sieti, sieti stredných škôl i kultúrnych inštitúcií a o mnohom ďalšom. Žilinský samosprávny kraj v tomto roku hospodári s rozpočtom cca 150 mil.€ (4,5 miliardy Sk).
    Text pod foto:
    Súčasné krajské zastupiteľstvo 
  • Prestížny certifikát kvality putoval do Tvrdošína
    (06.07.2009; Naša Orava; č. 26, mut. , s. 3; NK)
    Domov sociálnych služieb v Tvrdošíne získal minulý týždeň certifikát kvality. Má ho ako prvé sociálne zariadenie v Žilinskom kraji vôbec.
    TVRDOŠÍN.
    Uplynulý utorok si Mária Bobáková, riaditeľka Domova sociálnych služieb (DSS) v Tvrdošíne, prevzala prestížny certifikát kvality ISO 9001:2008. Toto zariadenie je prvé svojho druhu, ktoré certifikát dostalo v rámci celého Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK).
    "O zavedení systému manažérstva kvality sme premýšľali už dlhšie. Oslovili sme viaceré spoločnosti, hľadali sme informácie na internete," vyjadrila sa riaditeľka po prevzatí certifikátu. "Vieme, že sú na Orave zariadenia,ktoré takýto certifikát majú dlhšie, a hoci sme z inej branže, povedala som si, že tiež poskytujeme služby tak prečo nie aj my? Okrem toho som bola presvedčená, že aj my sme aspoň takí dobrí, robíme veľa dobrých vecí, tak prečo by sme tento systém nemohli zaviesť aj u nás a pokúsiť sa získať medzinárodný certifikát kvality."
    Ide aj o zodpovednosť
    Manažérsky systém kvality začali v DSS zavádzať do praxe ešte koncom roku 2008. Jeho aplikáciu ukončili v apríli a nasledujúce tri mesiace prebiehala implementácia nového systému riadenia. "Začiatkom júna sme mali certifikačný audit, na ktorom sme obstáli veľmi dobre a certifikačný orgán odporučil, aby nám bol certifikát manažmentu kvality udelený," dodáva M. Bobáková.
    Podľa jej slov je presvedčená, že certifikát nie je len o prestíži, ale i o zodpovednosti. Ako poznamenala, majú stanovený určitý štandard, ktorý však nestačí len udržiavať, ale stále zvyšovať. "Budeme sa snažiť, aby sociálne služby v našom zariadení boli čoraz kvalitnejšie."
    Bol by to len prázdny papier
    Slávnostného odovzdávania certifikátu sa zúčastnil aj predseda ŽSK Juraj Blanár, ktorý vyzdvihol kvalitu služieb v tvrdošínskom domove. Poznamenal, že ŽSK ako zriaďovateľ viacerých sociálnych a zdravotníckych zariadení sa snaží o zvyšovanie kvality týchto zariadení nielen zlepšovaním infraštruktúry, ale i z hľadiska kvality riadenia. "V tejto oblasti je množstvo procesov,ktoré musia byť rozdelené tak, aby stúpala kvalita," hovorí J. Blanár. "Preto musím pogratulovať vedeniu tohto domova sociálnych služieb a všetkým jeho zamestnancom, ktorým sa úspešne podarilo stotožniť s novým systémom. Samotný certifikát by bol bez toho len prázdnym papierom."
    Doteraz len nemocnice
    Obdobný certifikát kvality majú zatiaľ spomedzi všetkých zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK všetky štyri nemocnice, z toho dve na Orave. O dodržiavanie kvalitatívnych zásad, ktoré sú zadefinované v certifikáte kvality, sa bude v DSS v Tvrdošíne aj naďalej starať 134 zamestnancov. Spoločne sa starajú o 135 klientov so zdravotným postihnutím a 28 seniorov, ktorí sú umiestnení v niekdajšom domove dôchodcov.
    Text pod foto:
    Odovzdávanie
    Riaditeľka DSS v Tvrdošíne Mária Bobáková (vpravo) si uplynulý utorok prevzala prestížny certifikát kvality ISO 9001:2008.
  • MARTIN: Primátori miest ŽSK chcú s ministrom Počiatkom rokovať o daniach
    (06.07.2009; www.tasr.sk; Slovensko, s. ; TASR)
    Martin 6. júla (TASR) Ďalšie znižovanie rozpočtov miest a obcí, ktoré vyplýva z prognózy výberu daní z príjmu fyzických osôb, ktorú v piatok minulého týždňa zverejnilo Ministerstvo financií (MF) SR, by bolo likvidačné. Konštatovali to primátori miest Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), ktorí sa dnes zišli v Martine. Na mimoriadnej tlačovej konferencii informovali, že sa rozhodli poslať ministrovi financií SR Jánovi Počiatkovi list, v ktorom žiadajú o rokovanie o dopadoch nižšieho výberu dane na rozpočty samospráv a hľadanie východísk. Výpadok bude totiž podľa prognózy ministerstva predstavovať až 17 %, čo by malo negatívny dopad hlavne na sociálnu oblasť, školstvo, vzdelávanie, cestnú dopravu, ochranu životného prostredia, bývanie, občiansku vybavenosť, verejný poriadok a bezpečnosť, či územné plánovanie.
    "Výpadok príjmov obcí tiež reálne ohrozí možnosti čerpania zdrojov z fondov EÚ. Súčasne je nevyhnutné uvedomiť si, že strata zamestnania a finančné problémy obyvateľstva budú klásť zvýšené nároky na obce pri nutnosti poskytovania pomoci v čase núdze. Samotná samospráva zamestnáva viac ako 180.000 zamestnancov, opatrovateliek a poskytovateľov sociálnej starostlivosti, učiteľov, členov mestskej a obecnej polície či pracovníkov spoločných úradovní, čo predstavuje približne polovičný podiel na zamestnanosti v celej verejnej správe," uvádzajú primátori v liste.
    Pritom na základe prognózy, ktorú MF SR zverejnilo v decembri minulého roka, už mestá a obce upravovali svoje rozpočty na tento rok. Napríklad v Martine sú príjmy z daní oproti predchádzajúcemu roku v rozpočte nižšie o 1,05 milióna eur (31,63 milióna Sk), ale podľa nových prognóz hrozí výpadok o ďalších 1,06 milióna eur (31,94 milióna Sk), konštatoval primátor Martina Andrej Hrnčiar. Primátori sa rokovania s ministrom dožadujú na základe Memoranda o spolupráci medzi vládou SR a Združením miest a obcí Slovenska, podľa ktorého signatári memoranda vyjadrili pripravenosť rokovať o akýchkoľvek otázkach spojených s riešením dopadov finančnej a hospodárskej krízy, vrátane finančných kompenzácií dopadu krízy pre mestá a obce v záujme zachovania rozsahu a kvality verejných služieb na miestnej úrovni.
    "Prijmite tento list ako výzvu na rokovania. Vzhľadom na kritickú situáciu, v ktorej sa samosprávy nachádzajú, očakávame, že sa k tejto výzve čoskoro pripoja aj ďalšie samosprávy na Slovensku. V záujme zabezpečenia zachovania funkčnosti a chodu samospráv si totiž vzniknutá situácia vyžaduje okamžitú pozornosť," uvádzajú v závere listu primátori ŽSK.
    Žilinský primátor Ivan Harman k tomu dodal, že vláda pomáhala riešiť finančnú krízu napríklad v automobilovom priemysle, oveľa nutnejšie ju však budú potrebovať mestá a obce. Primátori sú presvedčení, že vláda má oveľa viac možností riešiť kritickú situáciu ako obce a mestá, ktoré by na vykrytie rozpočtu museli zvyšovať dane.

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky