Nová web stránka

  • VOĽBY DO VÚC BUDÚ O NECELÉ ŠTYRI MESIACE

    (26.07.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; BUBLA Peter, REVÚS Peter)
    Moderátor:
    "Predsedovia krajov začínajú bilancovať svoju prácu. Do župných volieb totiž zostávajú necelé štyri mesiace. Hoci krajom pribudli kompetencie a točí sa v nich stále viac peňazí, záujem o voľby klesá. Mnoho ľudí má naďalej pocit, že o všetkom rozhoduje Bratislava."
    P. BUBLA, redaktor:
    "Čo robia krajské úrady? Otázka, ktorú nám položilo veľa ľudí keď sme sa ich pýtali, či pôjdu na jeseň k volebným urnám?"
    Anketa:
    "O čom to je? Vyššie, vyššie, vyššie. Nikto nič nerobí."
    "Ja neviem vôbec o tom."
    "Neviem, ani kto tam ide, tak vôbec.. Asi ani nie."
    Juraj BLANÁR, predseda Žilinského samosprávneho kraja:
    "Galérie, múzeá, divadlá. To sú všetko naše zariadenia."
    Tibor MIKUŠ, predseda Trnavského samosprávneho kraja:
    "Všetky stredné školy, ktoré nemajú samozrejme povahu súkromných škôl, takisto nemocnice, takisto domy sociálnych služieb."
    P. BUBLA:
    "S tým súvisí aj balík peňazí, ktorý majú kraje k dispozícii."
    T. MIKUŠ:
    "Od zhruba tých 100 miliónov eur do nejakých 180 miliónov eur."
    J. BLANÁR:
    "Je to už naozaj veľká čiastka, ktorá významne ovplyvňuje inštitúcie."
    P. BUBLA:
    "Aj o tom, kto bude s týmito peniazmi hospodáriť ďalšie štyri roky, rozhodneme v novembrových voľbách. Prognózy, koľko ľudí bude mať o župné voľby záujem, však nie sú optimistické."
    Zuzana KUSÁ, sociologička SAV:
    "Volebná účasť sa vyvíjala smerom degresívne, od 26 percent prvých VUC kárskych volieb poklesla v roku 2005 na púhych 18 pecent. Ak by tento trend pokračoval, tak sa môžeme v úvodzovkách tešiť len z 12 percentnej účasti."
    P. BUBLA:
    "Sociologička však zároveň dodáva."
    Z. KUSÁ:
    "Účasť nebude až taká katastrofická, pretože VÚC ky urobili v porovnaní s minulosťou dosť veľa pre to, aby sa občanom zviditeľnili."
    P. BUBLA:
    "Krajských predsedov si spomedzi kandidátov vyberieme na jeseň. Prvé volebné kolo bude 14., prípadné druhé 28. novembra."
  • Na rekonštrukciu 2,85 milióna eur
    (23.07.2009; Zdravotnícke noviny; č. 27, s. 3; ok)
    Kysucká Nemocnica s poliklinikou (KnsP) v Čadci sprevádzkuje zrekonštruované gynekologicko pôrodnícke a novorodenecké oddelenie už v septembri. Stavebné práce v zdravotníckom zariadení v spádovej oblasti so 120 tisíc obyvateľmi si spolu s moderným technickým vybavením vyžiadajú celkovú investíciu 2,85 milióna eur (86 miliónov Sk). Ide o priamu investíciu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK). V ostatných troch nemocniciach v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK v Hornooravskej, Dolnooravskej a v Liptovskej, sa podarilo získať v skrátenom programovacom období finančné prostriedky na rekonštrukciu alebo na výstavbu v hodnote asi 5,64 milióna eur (170 miliónov Sk). "Kysucká nemocnica nemala žiadne finančné prostriedky, preto sme pristúpili k tejto rekonštrukcii a financovaniu z vlastného rozpočtu. Po dokončení prác v septembri by už mohla pacientom slúžiť aj operačná časť oddelenia," uviedol  Ing. Juraj Blanár. Podľa primára gynekologicko pôrodníckeho oddelenia MUDr. Petra Durmisa, oddelenie je napriek rekonštrukcii stále v prevádzke. Dokonca sa v tomto období zvýšil počet pôrodov, približne o 20 percent. "Predpokladáme, že v roku 2009 budeme mať 1300 pôrodov. Čo sa týka operatívy, došlo k zvýšeniu o 100 percent," uviedol primár.
  • Nemocnice so stratou, polikliniky so ziskom
    (23.07.2009; Zdravotnícke noviny; č. 27, s. 2; ok)
    Nemocnice s poliklinikou v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) vykázali za prvý štvrťrok tohto roka stratu 20 tisíc eur. So ziskom 116 tisíc eur hospodárila Hornooravská nemocnica s poliklinikou Trstená, najhorší výsledok stratu 171 tisíc eur dosiahla Dolnooravská NsP Dolný Kubín. Polikliniky v pôsobnosti ŽSK boli naproti tomu za prvý štvrťrok ziskové: Oravská poliklinika Námestovo má zisk 130 tisíc eur a Turčianska poliklinika Turčianske Teplice 30 tisíc eur. Ide o prevádzkové hospodárske výsledky bez odpisov.
    Podľa správy, ktorú prerokovali poslanci ŽSK na júlovom zastupiteľstve, najväčšiu časť záväzkov po lehote splatnosti majú zdravotnícke zariadenia vo verejných financiách voči daňovému úradu, Sociálnej poisťovni a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ale aj záväzky voči dodávateľom liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu či SPP. Najvyššie záväzky vo verejných financiách po lehote splatnosti vykazuje Liptovská NsP Liptovský Mikuláš (približne 2 mil. eur) a Dolnooravská NsP (81 tisíc eur). Voči dodávateľom liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu je najväčším dlžníkom Kysucká NsP Čadca (1,5 mil. eur). Celkové pohľadávky všetkých štyroch nemocníc za prvý štvrťrok dosiahli 6,5 mil. eur. Tvoria ich pohľadávky zdravotných poisťovní.
    Podľa informácií PhDr. Anny Majbíkovej, riaditeľky odboru zdravotníctva Úradu ŽSK, za prvé tri mesiace tohto roka najvyšší podiel na nákladoch nemocníc tvorili mzdy vrátane odvodov. V priemere to bolo až takmer 54 percent. Lôžkové kapacity boli využité približne na 71 percent a priemerný ošetrovací čas bol 6,76 dňa.
    Kladný hospodársky výsledok zisk 70 tisíc eur dosiahla za prvý štvrťrok aj Správa majetku zdravotníckych zariadení v Bytči, Turzovke, Kysuckom Novom Meste, Liptovskom Hrádku a v Martine.
  • Turizmus s Ruskom ožíva 
    (23.07.2009; Trend; č. 29, s. 41; d)
    Cestovanie na dovolenku zostáva v Rusku naďalej módnym trendom. Preto sú pozitívne hodnotené aktivity Žilinského samosprávneho kraja, ktoré spolu s ruským obchodným zastúpením v SR (námestník Alexander Turov tretí zľava) a ruským veľvyslanectvom (veľvyslanec Alexander Udaľcov v strede) organizuje už piaty rok pre podporu rozvoja aktívneho zahraničného cestovného ruchu infocesty pre zástupcov ruských médií a touroperátorov. Pri júlovom natáčaní ruskej televízie NTV a relácie s názvom Ich Nravy sa novinári koncentrovali popri Žilinskom kraji aj na Bratislavu a Kúpele Piešťany, kde ruská novinárka Anna Zacharová (vpravo) nakrúcala reportáž pre mladých ruských divákov. S organizáciou jej pomáhali majiteľ CK Plus Tour Martin Volek (druhý sprava), ktorý je špecialistom na ruský incoming, a Lea Cordery (druhá sprava). Pri tejto príležitosti odovzdala generálna riaditeľka SACR Svetlana Gavorová (vľavo) predsedovi ŽSK Jurajovi Blanárovi (tretí sprava) ocenenie "Skvost Slovenska" Oravskému hradu.
  • Cestu z Čadce do Česka zrekonštruujú
    (22.07.2009; Žilinský večerník; č. 30, s. 4; TASR)
    Rekonštrukcia šesťkilometrového úseku cesty III. triedy z Čadce Milošovej do Mostov u Jablunkova v celkovej sume približne 1,5 milióna eur (45,18 milióna Sk) by mala do jedného roka zlepšiť ďalšie spojenie Žilinského kraja s Moravskosliezskym krajom v Českej republike.
    Predseda ŽSK, Juraj Blanár, pripomenul, že finančné prostriedky získali kraje čerpaním z operačného programu Česká republika Slovenská republika.
    Zrekonštruovaná cesta môže podľa Blanára čiastočne pomôcť riešiť situáciu v prípade kolapsu dopravy do ČR v neďalekom Svrčinovci. "Je potrebné čim skôr dobudovať diaľnicu D3 po Svrčinovec a potom rýchlostnú komunikáciu R5 po hranicu s ČR, pretože intenzita dopravy bude v súvislosti s výrobou automobilov v Nošoviciach narastať. Dovtedy by bolo dobré opraviť most ponad železnicu na ceste I/11 v Čadci, pretože ten je naozaj v zlom stave," skonštatoval Blanár. Ak padne tento most, úsek cesty, ktorý sa práve prerába, bude jeden z najvyťaženejších, pretože to potom bude jediný spôsob, ako sa dostať do Českej republiky.
    Rekonštrukciu cesty chcú obidva kraje ukončiť na budúci rok. "Chceme, aby asfaltovanie a obnova povrchu boli hotové ešte v tomto roku a začaté práce na dvoch mostných objektoch. To bude možno náročnejšie, takže počítame, že niektoré práce na rekonštrukcii mostných objektov sa presunú do budúceho roka," spresnil Blanár. Dodal, že obidva kraje pripravujú aj rekonštrukciu cestného prepojenia Klokočov Bílá. 
  • Tržby v priemysle poklesli v kraji o 30 percent
    (22.07.2009; Žilinský večerník; č. 30, s. 7; HOLIENČÍKOVÁ Katarína)
    V priemyselných subjektoch Žilinského kraja s počtom zamestnancov 20 a viac dosiahli tržby za vlastné výkony a tovar v 1. štvrťroku 2009 hodnotu 1 516,8 mil. eur. V porovnaní s 1. štvrťrokom 2008 poklesli o 30,4 percent v stálych cenách z decembra 2005.
    Podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 najväčší podiel 29,4 percent na tržbách za vlastné výkony a tovar v kraji tvorila výroba motorových vozidiel. Podiel podnikov s činnosťou dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu bol druhý v poradí a dosiahol 26,2 percent. Ďalej nasledovali podniky s činnosťou výroba papiera a papierových výrobkov s podielom 10,9 percent a výroba strojov a zariadení inde neklasifikovaných 8,3 percent. Podiel ostatných odvetví bol v intervale od 0,1 percenta do 3,3 percenta.
    Medziročne vzrástli tržby za vlastné výkony a tovar v dvoch odvetviach: v podnikoch s činnosťou zber, úprava a dodávka vody o 55,2 percent a výroba chemikálií a chemických produktov o 10,3 percent. V ostatných odvetviach nedosiahli tržby minuloročnú úroveň. Najvyšší prepad tržieb bol v podnikoch s činnosťou výroba ostatných dopravných prostriedkov o 62 percent. Ďalej nasledovali iná ťažba a dobývanie o 57,6 percent, výroba a spracovanie kovov o 53 percent, zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov o 51,4 percent, výroba motorových vozidiel o 44,8 percent, výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov o 37 percent, výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 36,4 percent, výroba výrobkov z gumy a plastu o 32,3 percent, výroba textilu o 32,2 percent, výroba kože a kožených výrobkov o 30,7 percent, výroba ostatných nekovových výrobkov o 30,5 percent. O menej ako desať percent poklesli tržby v podnikoch s činnosťou výroba odevov (o 3,2 percent), dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu (o 5,1 percent) a výroba papiera a papierových výrobkov (o 9,8 percent).
    Katarína Holienčíková, Štatistický úrad SR, pracovisko SÚ SR v Žiline
  • Naprázdno nie je ani Turiec
    (22.07.2009; Turčianske noviny; č. 28, s. 7; MU)
    Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) navýšil svoj rozpočet pre oblasť sociálneho zabezpečenia o 633 644 eur (19,09 mil. Sk).
    ŽILINA. Rozhodli o tom na svojom 28. zasadnutí krajskí poslanci. Najväčšou sociálnou investíciou je realizovaná prístavba Domova sociálnych služieb a domova dôchodcov v Zakamennom, no kraj podporil aj viaceré domovy sociálnych služieb medzi nimi aj DSS pre dospelých na J. Mazúra v Martine, kde pribudne altánok. Prostredníctvom dotácie 6 640 eur (200 tisíc Sk) zo štátneho rozpočtu kraj posiela deti s ťažkým zdravotným postihnutím vo svojich zariadeniach v Martine, Žiline, Oščadnici, Kysuckom Novom Meste a Čadci na rekreácie. Naprázdno neobišlo ani zdravotníctvo a navýšili sa aj prostriedky na projektové dokumentácie v rámci europrojektov. ŽSK sa zapojí do výziev pre sociálnu oblasť, zdravotníctvo a kultúru, pričom rozpracoval projekty okrem iných aj na Turčiansku polikliniku Turčianske Teplice a Turčiansku knižnicu v Martine.
  • V Považskom Chlmci začali budovať chodník
    (22.07.2009; Žilinský večerník; č. 30, s. 2; MLEJNEKOVÁ Dana)
    Obeť ostatnej zrážky pri krajnici pochovali minulý týždeň
    Uplynulý týždeň sa začal v Považskom Chlmci konečne budovať chodník popri hlavnej ceste cez túto mestskú časť Žiliny. Chlmčania majú radosť, pre chodcov bude tento úsek bezpečnejší. Radosť je však pretkaná smútkom za poslednou obeťou "cesty", ktorú tu pri krajnici zrazilo auto vlani.
    Pani, ktorá v Považskom Chlmci roznášala poštu, nebola jedinou obeťou, ktorá neprežila kolíziu s autom pri tejto ceste. Dúfajme však, že poslednou. Smutné je to, že polícia stále nemá páchateľa. Pátrala po ňom aj prostredníctvom výziev v médiách, no zatiaľ bez úspechu. "Polícia na prípade intenzívne pracuje. Aj keď s odstupom času, vyzývame občanov, aby pomohli objasniť túto nehodu a informácie oznámili na telefónnom čísle 158," žiada o spoluprácu Radko Moravčík z Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline.
    Nehoda sa stala vlani v decembri, tesne pred Vianocami. "Myslím, že práve niesla poštu, keď sa jej to stalo. Odvtedy bola v nemocnici, napojená na prístroje. Bohužiaľ, pochovali ju minulý týždeň," hovorí smutne o 44 ročnej nešťastnej žene, ktorej rodina je zdrvená, Anna Smikoňová z Občianskeho združenia Budúcnosť Považského Chlmca. Práve toto združenie sa snažilo, aby bol pri hlavnom ťahu cez túto mestskú časť čo najskôr vybudovaný chodník. "Dva roky sme intenzívne prostredníctvom nášho občianskeho združenia apelovali na Žilinský samosprávny kraj i na mesto, aby sme tu mali chodník," konštatuje A. Smikoňová a dodáva, že predtým sa o to občania pokúšali individuálne. "Tešíme sa z toho a sme vďační každému, kto sa zaslúžil o to, že sa tohto chodníka dožijeme," dodáva členka občianskeho združenia, s tým, že fakt, že chodník začína vznikať práve teraz, je určitou symbolikou, aj keď smutnou.
    Vyšší územný celok a mesto sa nakoniec dohodli, že VÚC zafinancuje a vykoná odvodnenie a mesto na vlastné náklady vybuduje samotný chodník, ktorý však bude, vzhľadom na priestorové pomery iba na jednej strane cesty a tomu prispôsobia aj jeho šírku. Chodník bude dláždený. "Bude to zámková dlažba, v miestach vjazdov k domom bude chodník znížený. Vozovka je odvodnená, takže môžeme spraviť aj obrubníky," hovorí Vladimír Baránek z odboru dopravného a komunálnych služieb mestského úradu. Podľa neho náklady budú predstavovať približne 49 791 eur (1,5 mil. Sk) a chodník by mal byť dokončený koncom septembra.
    Polícia upozorňuje na čiastočnú uzávierku cesty II/507 Žilina Považský Chlmec v dľžke približne 550 metrov. Pracovný úsek je v dĺžke maximálne 25 metrov. Cestná premávka je obmedzená dočasným dopravným značením so zachovaním v oboch smeroch, no v zúžených jazdných pruhoch.
  • Strany idú do žúp v koalíciách
    (22.07.2009; Sme; s. 2; Piško Michal)
    Spája sa najmä parlamentná opozícia. Len v Nitre sa opakuje scenár všetci proti Maďarom.
    BRATISLAVA. V Bratislavskom kraji sa na župnej koalícii včera dohodli SDKÚ, KDH, OKS a SMK. Pravica postaví spoločnú kandidátku poslancov a ako kandidáta na župana podporia poslanca parlamentu za SDKÚ Pavla Freša. Ide o prvú koaličnú dohodu pred župnými voľbami.
    Na spadnutie sú koalície aj v ďalších krajoch. V Žiline sa na spoločnom postupe zatiaľ dohodli SDKÚ, KDH a OKS. SDKÚ pravdepodobne stiahne víťaza svojich primárnych volieb na župana Ivana Chabana a podporí kandidáta KDH Pavla Pavláska. "Chýba už len podpis," potvrdil Stanislav Janiš z SDKÚ.
    Spojení proti Maďarom
    V Nitrianskom kraji je už opäť dohodnutá slovenská koalícia ako protiváha k SMK. Práve v Nitre predvolebná spolupráca najmenej kopíruje rozloženie síl v Národnej rade. "Koalícia by mala byť v zložení Smer HZDS SDKÚ KDH. Rieši sa už len problém medzi HZDS a Smerom ohľadom počtu mandátov," hovorí krajský šéf KDH Pavol Abrhan. Problematickejšia bude dohoda na županovi. Smer chce totiž podporiť súčasného župana a odídenca z HZDS Milana Belicu. Proti je Mečiarovo hnutie.
    V Trenčíne o koalícii rokujú SDKÚ a KDH. Postavia zrejme aj kandidáta na župana. Súperiť bude so súčasným županom Pavlom Sedláčkom z HZDS a krajskou šéfkou Smeru Magdalénou Košútovou. "Nevylučujem, že SDKÚ bude mať kandidáta, k svojej osobe sa nebudem vyjadrovať," reagoval na otázku, či zvažuje kandidatúru, trenčiansky šéf SDKÚ Martin Fedor.
    Koaličné rokovania sa začali už aj v ostatných krajoch, strany však o nich z taktických dôvodov mlčia. "Nič nie je ešte definitívne uzavreté," napísala napríklad hovorkyňa Smeru Katarína Kližanová Rýsová.
    Župani si veria
    Jasnejšie sa už rysujú súboje o županov. Kandidovať budú zrejme všetci súčasní, tajomne sa tvári už len banskobystrický predseda Milan Murgaš zo Smeru. Medzi kandidátmi sa objavilo aj meno bývalého žilinského župana Jozefa Tarčáka z HZDS, ktorý pred štyrmi rokmi prehral so súčasným županom Jurajom Blanárom zo Smeru.
    Prvé kolo, z ktorého má vzísť vyše 400 župných poslancov a osem županov, sa bude konať 14. novembra. V krajoch, kde žiaden z kandidátov na župana nezíska viac ako polovicu hlasov, sa o dva týždne stretnú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola.

    Kto kandiduje
    Bratislava
    * Vladimír Bajan (župan, nez.)
    * Pavol Frešo (SDKÚ KDH OKS SMK)
    Trnava
    * Tibor Mikuš (župan, Nová demokracia)
    Trenčín
    * Pavol Sedláček (župan, HZDS)
    * Magdaléna Košútová (Smer) Nitra
    * Milan Belica (župan, nezávislý) Žilina
    * Juraj Blanár (župan, Smer)
    * Pavel Pavlásek (KDH SDKÚ OKS) * Jozef Tarčák (HZDS)
    Banská Bystrica
    Košice
    * Zdenko Trebuľa (župan, Smer)
    * Ján Süli (SDKÚ)
    Prešov
    * Peter Chudík (župan, Smer)
  • Zatiaľ sú traja kandidáti
    (21.07.2009; Žilinské noviny; č. 28, s. 2; FILEK Michal, TASR)
    ŽUPNÉ VOĽBY BUDÚ v novembri. Známi kandidáti na župana sú zatiaľ traja Juraj Blanár (SMER), Pavel Pavlásek (KDH) a Jozef Tarčák (HZDS).
    ŽILINA. Krajské voľby budú na Slovensku tento rok 14. novembra. Súčasní poslanci rozhodli, že aj vo volebnom období 2009 2013 bude mať zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) 57 poslancov.
    Počet poslancov sa nezmení
    Volebné obvody zostanú zhodné s okresmi Žilinského kraja, pričom poslanci zastupujú od 12 tisíc do 15 tisíc obyvateľov. O zvýšení počtu poslancov z 52 na 57 rozhodlo zastupiteľstvo v júni 2005. Najviac (13) poslancov zastupuje okres Žilina, po 8 poslancov majú okresy Martin a Čadca. Okres Liptovský Mikuláš zastupuje 6 poslancov, Námestovo a Ružomberok 5, Kysucké Nové Mesto, Tvrdošín a Dolný Kubín 3, Bytču dvaja a Turčianske Teplice jeden poslanec.
    Pravicová koalícia
    Tri mesiace pred voľbami je známych už niekoľko kandidátov na župana a tiež jedna koalícia. Svoju kandidatúru pred niekoľkými týždňami oznámil Pavel Pavlásek z KDH. Podľa našich informácií ho vo voľbách podporí aj avizovaný kandidát SDKÚ Ivan Chaban. Do županských aj poslaneckých volieb tak pôjdu na spoločnej kandidátke KDH SDKÚ OKS. Na post župana budú podporovať Pavla Pavláska.
    Podľa Ivana Chabana to ešte nie je definitívne uzavreté, ale predbežné dohody na takomto postupe existujú. "Pre mňa bola priorita vytvoriť silnú koalíciu a ísť do súťaže so SMER om a jeho koalíciou. Keby sme totiž išli do volieb samostatne my aj KDH, znamenalo by to už dopredu prehru. Som rád, že sme sa predbežne dohodli už niekoľko mesiacov pred voľbami a máme čas na prípravu," povedal Chaban.
    Vládniešte nerozhodli
    Opätovne sa uchádzať o post predsedu pravdepodobne bude aj súčasný župan Juraj Blanár (SMER). Či však pôjde jeho strana do volieb samostatne alebo v koalícii, ešte nie je známe. Podľa krajského tajomníka HZDS v Žiline Tibora Micháleka sú v strane snahy o podporu kandidáta súčasnej vládnej koalície.
    "V HZDS sa však definitívne rozhodne až v druhej polovici septembra na republikovom sneme, ktorý bude v Žiline," povedal Michálek. Podľa asistenta Jozefa Tarčáka, ktorý bol županom v predcházajúcom volebnom období a naposledy prehral voľby s Blanárom, chce za HZDS kandidovať aj on.
    "Krajské predstavenstvo predbežne rozhodlo, že bude kandidovať Jozef Tarčák. Rozhodne sa však až na sneme," povedal Ľubomír Jaňák.
    Hovorkyňa SNS Jana Benkova povedala, že otázku krajských volieb rieši v súčasnosti predsedníctvo strany. "Po prázdninách budeme vedieť viac," povedala Benková.
    ***
    V HZDS sa definitívne rozhodne až v druhej polovici septembra. TIBOR MICHÁLEK
    Text pod foto:
    Juraj Blanár
    Má zatiaľ dvoch protikandidátov.
  • Najviac sa im páčila mamka mamuta Radoľka
    (21.07.2009; Kysucké noviny; č. 28, s. 3; IH)
    POMOHLI DEŤOM ZO SOCIÁLNE SLABÝCH RODÍN
    Osemdesiatim deťom zo sociálne slabších rodín pomohli dobrí ľudia ku krajším prázdninám.
    Vychylovka. Organizátorom tábora Dobrý skutok sa podarilo vyzbierať peniaze od ľudí, ktorí nemyslia len na seba. Vďaka nim mohlo osemdesiat detí zo sociálne slabších rodín spoznávať krásy Slovenska a užívať si prázdniny.
    Zažili nezabudnuteľné dobrodružstvá, spoznali nových kamarátov a nadviazali možno i dlhodobé priateľstvá. Tento rok sa detský tábor sústredil do Turčianskych Teplíc, kde sa každý deň stretávali s novými zážitkami, spoznávali nových ľudí a miesta. Jedným z nich boli aj expozície Kysuckého múzea v Čadci.
    Prišiel aj nový rušňovodič
    "Deti prišli navštíviť i Múzeum kysuckej dediny a Historickú lesnú úvraťovú železnicu vo Vychylovke.
    Okrem jazdy vo vagóne ťahanom parnou lokomotívou, ktorú pri tejto príležitosti po prvýkrát viedol aj predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár, sa na prehliadke skanzenu dozvedeli o histórii predkov a priučili sa aj výrobe prútených a drôtených predmetov či ozdobovaniu perníkov.
    Z rúk Juraja Blanára a riaditeľky odboru regionálneho rozvoja ŽSK Ivety Chabadovej si prevzali krásne darčeky, ktoré im budú pripomínať príjemné chvíle strávené v kysuckej prírode," informovala nás Lenka Jancová z Kysuckého múzea v Čadci.
    Deťom sa páčila mamutica
    "Aj my sme chceli prispieť k dobrej myšlienke pripraviť deťom zo znevýhodneného sociálneho prostredia nezabudnuteľné zážitky a zanechať v nich pekné spomienky na náš, Žilinský kraj. Verím, že hoc sú z rôznych kútov Slovenska, neskôr sa k nám budú radi vracať," povedal Blanár. Obrovskú radosť mali deti aj z návštevy budovanej Prírodovednej expozície v depozitárí v Krásne nad Kysucou, kde sa zoznámili s mamou malého mamuta Radoľka, šesťmetrovou "mamuticou".
    Text pod foto:
    Páčila sa najviac
    Mamka malého Radoľka šesťmetrová mamutica sa deťom veľmi páčila 
  • Hlboké nad Váhom oslávilo 800 rokov svojej histórie kultúrou
    (21.07.2009; Žilinské noviny; č. 28, s. 6; REMENCOVÁ Andrea)
    Počas jubilejných osláv v nedeľu 12. júla všetci občania zažili bohatý kultúrny program. Niektorí si odniesli aj Cenu obce.
    HLBOKÉ NAD VÁHOM. Slávnostnou svätou omšou, ktorú celebroval generálny vikár Žilinskej diecézy Ladislav Stromček, zahájili v Hlbokom nad Váhom oslavy 800. výročia založenia obce.
    Potom vysvätil jaskyňu na Kalvárii Boží hrob. Pamätnú tabuľu k výročiu založenia obce slávnostne odhalili poslanec Národnej rady SR Peter Dubravay a predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár.
    Kultúrny program dopĺňala dychová hudba Predmierčanka, mažoretky, folklórny súbor Rovňan, folklórna skupina Súľovčanka zo Súľova, country skupina z Veľkého Rovného, spevácky zbor Máj zo Žiliny. Záver nedeľného večera už patril zábavnému programu so Števom Hruštíncom.
    Starosta Dušan Pinčík pri príležitosti jubilejného výročia Hlbokého nad Váhom zároveň odovzdal Cenu obce symbolický kľúč viacerým významným osobám: Jurajovi Blanárovi predseda žilinského samosprávneho kraja, Ladislavovi Stromčekovi generálny vikár Žilinskej diecézy, Pavlovi Trnkovi dekan Bytčianskej farnosti, Dominikovi Brnákovi bývalý správca Bytčianskej farnosti, Soni Řehákovej riaditeľke Krajského kultúrneho strediska v Žiline.
    Cenou obce a obecného zastupiteľstva ocenili aj občanov Štefana Zrebného, Leopolda Dzúrika, Oľgu Hvorečnú, Rudolfa Adamova, Pavla Adamova, Helenu Hvorečnú, Karolínu Ďurajkovú, Annu Šimákovú.
    Text pod foto:
    Oslavy v Hlbokom
    D. Pinčík (vľavo) a L. Stromček (vpravo).
  • Chcú uľahčiť život obyvateľom domovov
    (21.07.2009; Kysucké noviny; č. 28, s. 6; IH)
    Aj domovy sociálnych služieb a domovy dôchodcov na Kysuciach si prilepšia.
    Čadca. Viac ako 339 tisíc eur získalo 41 projektov sociálnych zariadení, ktoré spravuje Žilinský samosprávny kraj (ŽSK).
    "Peniaze poslúžia na nákup polohovateľných postelí a hydraulických stoličiek, špeciálnych kresiel pre kardiakov, tiež na ďalšie materiálno technické vybavenie izieb klientov, kuchýň a stravovacích jednotiek, schodísk či spoločných priestorov.
    Ministerstvo podporilo aj nákup pece do sklárskej dielne pre klientov vyrábajúcich mozaiky a vitráže či nákup hračiek do herne pre deti," informoval predseda ŽSK Juraj Blanár.
    Dodal, že Žilinský kraj bol spomedzi uchádzajúcich sa obcí, miest a krajov najúspešnejší v počte podaných a schválených žiadostí.
    Z 92 projektov kraja podporili 41. Domov sociálnych služieb pre dospelých na Hviezdoslavovej ulici v Čadci dostane 10 205 eur na nákup elektrických polohovateľných postelí, ktoré zlepšia manipuláciu s imobilnými a ťažko mobilnými obyvateľmi.
    DSS Slniečko v Oščadnici získa 14 700 € na výmenu starých, nefunkčných, železných postelí nemocničného typu za nové, polohovateľné postele. DD a DSS pre deti a dospelých na Horelici môže takisto použiť 7 170 eur na polohovateľné postele. DSS pre deti a dospelých a DD na Belanského ulici v Kysuckom Novom Meste sa poteší z 5 976 eur, ktoré poslúžia sklárskej dielni.
    DD a DSS pre dospelých na Ulici Ľ. Štúra v Kysuckom Novom Meste získa 27 065 eur na nákup polohovacích elektrických postelí. DD a DSS pre dospelých na Ulici Štefánika v Čadci dostane 6 627 eur. Tieto peniaze pôjdu na nákup technológie do stravovacej prevádzky (konvektomatu).
  • Upravili značenie na Rondli
    (21.07.2009; Žilinské noviny; č. 28, s. 2; KAVECKÝ Ladislav)
    Najznámejšia kruhová križovatka v meste Rondel, má novú tvár. Upravili na nej zvislé a vodorovné dopravné značenie. Zmeny majú zvýšiť priepustnosť križovatky a plynulosť cestnej premávky.
    ŽILINA. Najznámejšia kruhová križovatka v meste Rondel, má novú tvár. Upravili na nej zvislé a vodorovné dopravné značenie. Zmeny majú zvýšiť priepustnosť križovatky a plynulosť cestnej premávky.
    "Dohodli sme sa so Slovenskou správou ciest a ostatnými zainteresovanými na obnove a zmene vodorovného a zvislého dopravného značenia na Rondli. Okrem dvoch ramien, ktoré sa napájajú na Rondel, budú všetky ramená dvojpruhové," povedal vedúci odboru dopravy a komunálnych služieb Vladimír Baránek.
    Obnova dopravného značenia na kruhovom objazde Rondel spočívala v premaľovaní čiar a šípok, pričom sa minimalizovali takzvané tiene na vozovke. Pribudli aj 4 zvislé dopravné značky. O zmenu organizácie dopravy sa Mesto Žilina usilovalo od roku 2007.
    "Kruhový objazd Rondel je významný dopravný uzol a konečne po tridsiatich rokoch bude fungovať tak, ako bol pôvodne konštrukčne navrhnutý," uviedol hlavný architekt mesta Žilina Martin Pavelek. Takto podľa neho fungujú kruhové križovatky aj v iných slovenských či európskych mestách.
    Rondel je dlhodobo najzaťaženejšou križovatkou v meste. Spravuje ho mesto, napájajú sa naň cesty ďalších dvoch správcov Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja a Slovenskej správy ciest. Určenie dopravného značenia museli vydať tri cestné správne orgány, a to Krajský úrad a Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a Mesto Žilina.
    Problém s dopravou bol na ňom hlavne počas výstavby diaľničných privádzačov Žilina Strážov a Lietavská Lúčka v roku 2008. Tvorili sa tam zápchy a dopravu riadili každý deň policajti.
    Text pod foto:
    Rondel
    Označili ho nanovo.
  • Do konca októbra majú byť cesty opravené
    (21.07.2009; Kysucké noviny; č. 28, s. 2; IH)
    Na Správe ciest Žilinského samosprávneho kraja (SC ŽSK). v závode Kysuca sa minulý štvrtok rokovalo o cestách.
    Čadca. Správa ciest ŽSK, závod Kysuca v Čadci sa stala minulý štvrtok miestom rokovania zainteresovaných podnikov, organizácií a inštitúcií o postupe prác na stavbe Dodávka pitnej vody a odkanalizovanie Horných Kysúc. Riaditeľ závodu Vladimír Greguš nás informoval, že k 1. júlu bolo v rámci definitívnych úprav ciest položených 110 tisíc štvorcových metrov živíc.
    "Dohodli sme sa, že komunikácie, ktoré stavba zasiahla a sú navrhnuté na rekonštrukciu z fondov Európskej únie, budú provizórne upravené najneskôr do 15. augusta tak, aby mohla ŽSK tieto úseky rekonštruovať. Do 31. októbra budú na všetkých cestných komunikáciách hotové finálne úpravy," povedal Greguš.
  • Na Strečne sa bude kovať
    (21.07.2009; Kysucké noviny; č. 28, s. 11; IH)
    Oživiť kováčsky kumšt na hrade Strečno sa rozhodli organizátori podujatia, ktoré sa uskutoční v dňoch 25. 26. júla.
    STREČNO. Návštevníci hradu budú môcť v dňoch 25. 26. júla obdivovať prácu kováčskych majstrov z rôznych kútov Slovenska od Kremnice až po Kysuce. Prísť má 25 kováčov, ktorí budú pracovať v šiestich vyhniach. Vyskúšať si túto namáhavú prácu budú môcť aj návštevníci.
    "Kedysi vraj existovala kováčska vyhňa, kováčska dielňa, údajne aj peňazokazecká dielňa. Z tohto dôvodu vznikla v roku 2007 zaujímavá myšlienka oživiť kováčsky kumšt na hrade s cieľom upozorniť verejnosť na toto jedinečné remeslo, na jeho podstatu a tradičnú podobu. Podujatie strečnianske Kutie vstupuje do svojho tretieho ročníka so snahou ukázať význam kováčskeho remesla v kontexte slovenských dejín. V minulosti pracovný deň kováča vyplýval z charakteru výroby na objednávku, pričom sa však vždy a všade uprednostňovalo podkúvanie a opravy poľnohospodárskeho náradia nestrpiace odklad. Pre dobrú znalosť koní vykonávali viacerí kováči aj povolanie ľudových zverolekárov, tzv. kurmišov. O zdravotnú pomoc sa na nich obracali aj ľudia. Osoba kováča bola v spoločenskom rebríčku lokálneho spoločenstva na vrchných pozíciách, všeobecne vážená a titulovaná v prevažnej miere "pán majster". Za zabitie kováča sa ukladali vyššie tresty, a to nielen u Slovanov," informovala nás kultúrna manažérka Považského múzea v Žiline Adriana Brziaková. Kutie 2009 bude zatraktívnené aj množstvom sprievodných podujatí vystúpením lukostrelcov, ochutnávkou jedál zo stredovekej kuchyne. Dominantnou témou bude fenomén brnenia, jeho význam a historický účel. Súkromná stredná umeleckoremeselná škola z Hodruše Hámrov bude prezentovať dobové brnenie rímskych vojakov z čias dobývania trenčianskeho Laugaricia. Organizátorom podujatia je Žilinský samosprávny kraj a Považské múzeum v Žiline.
  • Krásne zuby sú skvelé, no často príliš drahé
    (21.07.2009; Oravské noviny; č. 28, s. 5; KALIŠOVÁ Naďa)
    PÝTAJTE SA, MÁTE PRÁVO VEDIEŤ, ZA ČO PLATÍTE
    Máte pocit, že vás zubár "zdiera"? Vždy si prezrite cenník a pýtajte sa. Lekár je povinný informovať vás o tom, čo vám poisťovňa nepreplatí.
    ORAVA. O tom, že zubári sú v otázke platieb za výkony samostatnou kapitolou, vie každý, kto ich služby využíva. Ako však obyčajný smrteľník zistí, koľko si zubár od neho môže pýtať? Koľko prepláca ktorá poisťovňa? Čo môžete robiť, keď sa vám zdá, že lekár od vás zobral viac, ako mal? A prečo u niektorého lekára zaplatíte za to isté viac, ako váš známy u iného?
    Hlavybôľ z vyúčtovania
    "Ako je to možné, že ja som za maličkú plombu v prednom zube musel zaplatiť 40 eur a známy zaplatil za takú istú plombu 12 eur? A ako vlastne zistím, koľko môže odo mňa zubár pýtať a koľko z toho mi preplatí poisťovňa? Načo si celý život platím zdravotné poistenie, keď musím u zubára platiť toľké peniaze?" S týmito otázkami sa na nás obrátil jeden zúfalý čitateľ krátko po návšteve u svojho zubára. Určite nie je jediný, kto má hlavu v smútku pred nevyhnutnou návštevou zubára.
    Strach so zubnej vŕtačky je často oveľa menším "strašidlom" ako myšlienka na konečné vyúčtovanie. Najviac však dokáže rozčúliť, keď zistíte, že u každého lekára zaplatíte za rovnaký úkon inú sumu. Najlepší spôsob, ako si ustriehnuť výšku platby za výkon, ktorý vám ide lekár urobiť, je informovať sa o ňom vopred.
    Hľadajte cenník
    Každý stomatológ je povinný na viditeľnom mieste vyvesiť platný cenník. Ak odborným názvom nerozumiete, pýtajte sa. Nič tým nepokazíte, máte právo vedieť, na čo vaše peniaze pôjdu. "Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má v ambulancii vypracovaný cenník zdravotných výkonov, ktoré sú čiastočne uhrádzané zo zdravotného poistenia a ktoré nie sú z neho uhrádzané. Cenník má byť na viditeľnom mieste," informoval nás Peter Kubica, hovorca Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), ktorý je zriaďovateľom zdravotníckych zariadení na Orave.
    V prípade, že cenník u svojho lekára nenájdete alebo máte pocit, že vám zaúčtoval priveľa, pričom sa vám zdá, že časť z toho by vám mala preplatiť poisťovňa, obráťte sa na ŽSK. "Pacient môže podať na odbor zdravotníctva podnet o prešetrenie výšky platby za výkony alebo služby vyúčtované lekárom s doložením kópie pokladničného dokladu. Odbor zdravotníctva preverí opodstatnenosť výšky platby u lekára," odporučil P. Kubica.
    Lekárom hrozia pokuty
    Ak by sa prešetrením zistilo, že lekár vyúčtoval pacientovi finančnú čiastku, ktorá nie je v súlade s legislatívou a cenníkom ambulancie, lekár musí neoprávnene vybratú sumu vrátiť a dostane napomenutie. "V prípade, že to lekár vykoná opakovane, dáva odbor zdravotníctva ŽSK pokutu, pričom vychádza zo zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon určuje aj výšku a rozmedzie pokuty," informovala nás Zuzana Muchová z Odboru informácií a zahraničných vzťahov ŽSK.
    Požiadajte o výpis
    Každý pacient môže kedykoľvek požiadať svoju zdravotnú poisťovňu o Výpis z karty poistenca. Z nej sa dozvie všetky údaje o zdravotnej starostlivosti s konkrétnymi úhradami zdravotnej poisťovne lekárovi.
    "Zdravotná poisťovňa pri úhrade zdravotných výkonov postupuje v zmysle zákona č. 223/2005 Z. z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov," dodal P. Kubica. V katalógu sú vypísané všetky zdravotné úkony plne preplácané poisťovňou, i tie, ktoré poisťovňa prepláca čiastočne. Vždy však musí ísť o štandardný postup a štandardný materiál. Lekár môže pacientovi navrhnúť aj kvalitnejší materiál a použitie iného technologického postupu, mal by sa s ním však vopred dohodnúť na doplatku. Zoznam materiálov, ktoré prepláca poisťovňa, stanovuje ministerstvo.
    O konkrétnych podmienkach platby za výkony sa môžete obrátiť priamo na vašu zdravotnú poisťovňu. Tá by vám mala poskytnúť potrebné informácie.
    Pozor na preventívky
    Rozdiel pri platení závisí aj od dátumu poslednej preventívnej prehliadky u stomatológa. Ak ju pacient v predchádzajúcom roku urobenú nemá, poisťovňa mu nepreplatí žiaden z úkonov, všetko si zaplatí v plnej sume, ktorú stanovuje lekár. Ani tá by však nemala byť vypočítaná "od buka", ale podľa zákona o cenách, v ktorom sú pri výpočte cien zahrnuté ekonomicky opodstatnené náklady, aj primeraný zisk. Pacient by mal cenu poznať vopred, aj s rozsahom spoluúčasti.
    Žiaľ, v praxi to často býva inak. K zubárovi zvyčajne ideme, až keď nás zuby trápia. Pýtať sa vtedy, koľko budeme doplácať a koľko nám preplatí poisťovňa, ktorú si platíme, mnohým ani nenapadne. Studenú sprchu zväčša pacient zažije až keď je po všetkom. Nuž a vtedy je už šťastný, že bolesť konečne ustúpila, čo si cení viac ako peniaze. Aj preto je lepšie, ak zubára navštívime hneď, ako zistíme, že nám vypadla plomba alebo sa nám tvorí kaz.
    Máte právo pýtať sa, a to treba využívať. V prípade, že vám lekár základné informácie o platbe dať odmietne, mali by ste premýšľať o tom, že ho vymeníte za iného.
    ***
    Najčastejšie úkony preplácané poisťovňami
    vstupná prehliadka deťom i dospelým
    preventívna prehliadka deťom (2 krát ročne) i dospelým (1 krát ročne)
    preventívna prehliadka v tehotenstve 2 krát počas tehotnosti)
    konzultačné vyšetrenie, ak o to požiada iný lekár
    akútne vyšetrenie
    röntgenová snímka
    anestézia pri vytrhnutí zuba a chir. výkonoch, pri vybratí zubnej drene
    mechanické odstránenie zubného povlaku i zubného kameňa
    inštruktáž, nácvik ústnej hygieny pri detských pacientoch
    ošetrenie kážu bez ohľadu na typ plomby do 18. roku
    ošetrenie zubného kážu s plombou z plastického materiálu nad 18 rokov dočasné ošetrenie hlbokého kazu
    extrakcia (vytrhnutie) trvalého zuba
    ošetrenie sťaženého prerezávania zuba múdrosti
    odber materiálu na labor. vyšetrenie
    Úhrady poisťovne zmluvnému zubárovi
    vytrhnutie trvalého zuba alebo koreňa cca 4 €
    vytrhnutie viackoreňového zuba cca 6 €
    vytrhnutie dočasného (mliečneho) zuba alebo koreňa cca 2,50 €
    neplánované chirurgické vytrhnutie trvalého alebo dočasného zuba alebo jeho časti cca 10 €
    chirurgické vytrhnutie zuba cca 16 €
    odstránenie koreňového hrotu cca 20 €
    zastavenie krvácania po trhaní cca 5 €
    ošetrenie sťaženého prerezávania zuba múdrostí cca 2,50 €
    odber materiálu na laboratórne vyšetrenie cca 2 €
    jednoplôšková výplň zuba cca 4 €
    dvojplôšková výplň zuba cca 9 €
    trojplôšková výplň zuba cca 11 €
    fotokompozit (biela plomba) jedna plôška cca 4 €
    fotokompozit dve plôšky cca 8,5 €
    fotokompozit tn plôšky cca 9 €
    Text pod foto:
    Prehliadka
    K zubárovi chodí rád len málokto. Odhodlať sa na jeho návštevu je o to ťažšie, že tam musíme nechať nemalé peniaze.
  • ORAVSKÝ HRAD OFICIÁLNE "SKVOSTOM SLOVENSKA"
    (21.07.2009; Slovenské národné noviny; č. 28, s. 2; MUCHOVÁ Zuzana)
    Okrem ďalšieho rozvoja ponuky turistických atrakcii a služieb je veľmi dôležité cielené prezentovanie potenciálu slovenského cestovného ruchu. V prvom rade musíme zjednodušiť proces vybavovania víz, aby sme zvýšený záujem ruských turistov pocítili aj u nás, v Žilinskom kraji," informoval po bilaterálnom rokovaní s veľvyslancom Ruskej federácie na Slovensku Alexandrom Ivanovičom Udaľcovom predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár. Ich stretnutie na Oravskom hrade sa uskutočnilo 8. júla 2009 pri príležitosti infocesty "Objavte Žilinský kraj klenot Slovenska", ktorú ŽSK organizoval v termíne 6. 9. júla 2009 pre ruskú televíziu NTV. Ruský veľvyslanec vidí v oblasti slovenského turizmu viac rezerv. "Na jednej strane je to otázka víz, na druhej slabá informovanosť, reklama a nedostatočne rozvinutá turistická infraštruktúra. Som rád, že sme mohli hovoriť o možnostiach, ako tento stav zmeniť," povedal na margo stretnutia A. I. Udaľcov. Partneri sa dohodli na zintenzívnení vzájomnej spolupráce a alternatívach zvýšeného prílivu ruských turistov na Slovensko a Slovákov do Ruska. Ako zdôraznila riaditeľka odboru regionálneho rozvoja ŽSK Iveta Chabadová vo svojej prezentácii, práve Žilinský samosprávny kraj ako prvý na Slovensku svojou iniciatívou vo forme infociest zvyšuje povedomie o turistických možnostiach v kraji a na Slovensku pre zahraničných návštevníkov. Stretnutie v reprezentatívnych priestoroch najnavštevovanejšieho slovenského hradu nebolo náhodné. Za prítomnosti domácich aj zahraničných hostí udelila Slovenská agentúra pre cestovný ruch pod vedením generálnej riaditeľky Svetlany Gavorovej hradu ocenenie "Skvost Slovenska". Dominanta Oravy získala cenu za najpôsobivejšiu turistickú atraktivitu vyhodnotenú počas medzinárodného podujatia Veterán rallye 500 km slovenských, kde sa stretlo viac ako 100 autoveteránov a motocyklov zo 17 krajín sveta. Oravský hrad vyhral spomedzi 15 turistických atrakcií nachádzajúcich sa na trase pretekov. Hradom sprevádzal slovenských i ruských návštevníkov palatín Thurzo, ktorý na záver programu predstavil hradnú perlu rekonštruovanú Kaplnku sv. Michala, hrdiacu sa titulom Pamiatka roka 2006. Svoje spevácke majstrovstvo v nej predviedla oravská rodáčka a posledná žiačka maestra Pavarottiho Angeša Vrábľová.
  • CESTA V ZÁZRIVEJ OSTÁVA NAĎALEJ ROZBITÁ
    (20.07.2009; Televízna stanica Markíza; Prvé Televízne noviny; 17.00; 1,5 min.; CHUPEKOVÁ Veronika)
    Patrik ŠVAJDA, moderátor:
    "Obyvateľov Zázrivej na Orave už niekoľko rokov trápi rozbitá cesta poskladaná z takzvaných mačacích hláv. Je plná jám a výtlkov. Majiteľ cesty minulý rok pred kamerami našej televízie sľúbil, že cestu opraví tento rok. Zatiaľ sa tak nestalo."
    Veronika CHUPEKOVÁ, redaktorka:
    "Cesta plná jám a výtlkov v Zázrivej je nočnou morou všetkých vodičov. Mačacie hlavy sú ako tankodrom. Ľudia si tu ničia svoje autá."
    Anketa:
    "Je to také ako keď v Japonsku po vojne, samá jama."
    "Sa mali nájsť financie na to, aby sme nejazdili tak, ako na vozoch kedysi."
    "Sa zle šoféruje."
    V. CHUPEKOVÁ:
    "Majiteľom cesty je žilinská VÚC ka. Tá minulý rok obci prisľúbila, že vyčlení peniaze na opravu. Stalo sa. Za 100 tisíc eur ale položili nový koberec v inej časti dediny. Navrhol to starosta. Na takzvanú mačaciu cestu chcel zohnať peniaze z európskych fondov. Projekt ale tento rok nestihol pripraviť v termíne."
    Jozef KAZÁRIK, starosta Zázrivej:
    "Nastal tu určitý problém, čo sa týka vlastníckych vzťahov."
    V. CHUPEKOVÁ:
    "Starosta teda opäť pýta peniaze od Vucky. Tá už ale peniaze nazvyš pre Zázrivčanov nemá."
    Miroslav SEIFERT, Správa ciest ŽSK:
    "Neviem o tom, žeby disponovala voľnými finančnými zdrojmi."
    V. CHUPEKOVÁ:
    "Obe strany sa dohodli. Budúci rok sa starosta pokúsi ešte raz vybaviť peniaze z únie. Ak to nevyjde, VÚC ka je ochotná vyčleniť peniaze na opravu cesty. Ale len na tú časť, ktorú zničili zub času. To, čo sa zničilo kanalizáciou, si obec bude musieť opraviť na vlastné náklady. Nový asfalt ale nebude. Podľa VÚC ky je oprava mačacích hláv lacnejšia a takáto cesta vraj dlhšie vydrží. Či už obci vyjde jeden alebo druhý projekt, každopádne, Zázrivčania sa novej cesty dočkajú až budúci rok."
  • Samosprávy navrhujú zmeniť ich financovanie
    (20.07.2009; Hospodárske noviny; s. 6; Turanský Vladimír)
    Peniaze. Keby boli miestna a územná samospráva napojené na štátny rozpočet, mohli by vraj lepšie plánovať svoj rozvoj.
    Bratislava Ak vláda nezmení spôsob financovania obcí, miest a krajov, ich ekonomická situácia sa bude zhoršovať. Nebudú peniaze na infraštruktúru, najmä cesty, ale aj na sociálne a ďalšie služby. V obciach sa tiež možno prestane svietiť a zväčšia sa regionálne rozdiely. "Dôvodom je nesprávne rozdeľovanie daní. Financovanie samospráv je 'zavesené' iba na jeden pilier príjmov štátneho rozpočtu, priame dane," upozorňuje šéf Nitrianskeho samosprávneho kraja Milan Belica.
    Chcú zmeny
    Zmenu financovania už požadujú aj samosprávy Žilinského a Trenčianskeho kraja, ale aj Únia miest Slovenska. "Tak, ako sa samospráva podieľala v minulosti na ekonomickom raste a tým aj na zvyšovaní daňových príjmov, teraz musí znášať výpadok príjmov spôsobený hospodárskou krízou," upozorňuje štátny tajomník ministerstva financií Peter Kažimír. Ak by sa mali príjmy samospráv meniť, museli by sa upraviť daňové zákony.
    Či sa tak stane a štát samosprávam pomôže, rozhodne vláda a parlament. Návrhy, ako by to mohli urobiť, im má dať o mesiac pracovná komisia, na ktorej zriadení sa pred týždňom dohodli ministerstvo financií a Združenie miest a obci Slovenska. Podľa informácií HN zatiaľ však nie je známe, kedy komisia začne pracovať a kto v nej bude.
    Tu platia, tam derú
    Belica navrhuje, aby miestna a územná samospráva neboli odkázané na priame dane. Lebo okrem dane z príjmu fyzických osôb ani daň z motorových vozidiel, ktorá je príjmom samosprávnych krajov, chudobnejším regiónom príliš nevynáša. Prečo? Lebo takmer všetky veľké firmy majú svoje centrály v Bratislave a na západnom Slovensku. Tam majú zaregistrované aj autá, ale mnohé z nich jazdia po krajoch na strednom a východnom Slovensku. "Derú im cesty, ale dane platia firmy inde," upozorňuje Belica. Tým sa podľa neho regionálne rozdiely nezmenšujú, ale zvyšujú. Mnohí starostovia a primátori nechcú daňové výpadky nahrádzať zvyšovaním ďalšej dane z nehnuteľností. Ak by ju zdvihli, sťažili by aj situáciu malým a stredným podnikateľom. Keďže je kríza, mnohých by to "položilo", čo by samosprávy ešte viac finančne poškodilo.
    Napojenie na rozpočet
    Obce, mestá a kraje nechcú "vyťahovať" od vlády peniaze. Prehľadnejšie by však bolo, keby ich samospráva dostávala zo štátneho rozpočtu a nie iba z jedného jeho príjmov priamych daní. "Mal by sa určiť podiel, koľko zo štátneho rozpočtu samospráva každý rok dostane. Keby príjmy štátu rástli, aj samosprávy by mali viac. Keby klesali, menej by dostali aj samosprávy," navrhuje Belica. Tento systém by umožnil samosprávam aj lepšie plánovať. Zo štátneho rozpočtu dostávajú peniaze napríklad samosprávy v Česku, Poľsku a v Maďarsku.

    Text k foto Šéf Nitrianskeho samosprávneho kraja Milan Belica tvrdí, že samospráva má málo peňazí, lebo je odkázaná iba na priame dane.

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky