8. týždeň

  • V ŽILINSKOM KRAJI PREVERIA DOPRAVNÉ ZNAČENIE
    (22.02.2009; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1 min.; R)
    V. BELISOVÁ, moderátorka:
    "Do konca tohto mesiaca budú v Žilinskom kraji vedieť, kde treba odstrániť dopravné značky obmedzujúce rýchlosť na 40 kilometrov za hodinu. V súvislosti s novým cestným zákonom žilinskí policajti a kraj vytvorili spoločný pracovný tím, ktorý prehodnocuje dopravné značenie na cestných komunikáciách. Viac už prednosta krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Žiline Ján BARIENČÍK."
    J. BARIENČÍK:
    "Ustanovili sme konkrétnu pracovnú skupinu, kde sme sa dohodli, že do konca tohoto mesiaca budú v rámci celého Žilinského kraja vykonané prehliadky priamo na cestách, vo všetkých úsekoch. Hneď po skončení tohto mesiaca, kedy budú všetky databázy na stole, naše úrady určia toto dopravné značenie a tam, kde sa 40‑tka ukázala ako neopodstatnená, môže sa ihneď odstrániť."
    V. BELISOVÁ:
    "Žilina zároveň pripravuje kompletnú pasportizáciu dopravného značenia v rámci geografického informačného systému. Cieľom je prepojiť prístup k digitálnym údajom dopravných značiek ako pre kraj, tak aj pre policajný zbor a zefektívniť tak riadenie dopravy."
    Vypísali zamestnanecké granty
    (19.02.2009; Plus jeden deň; s. 11; sita)
    ŽILINA ‑Automobilka Kia spustila v Žilinskom kraji zamestnanecký grantový program cez Nadáciu Pontis. O finančnú podporu sa môže uchádzať len projekt, ktorý písomne odporučí pracovník automobilky. Cieľom programu je zaangažovať zamestnancov, aby podporili projekty neziskových organizácií, samosprávy či škôl v okolí, alebo sa do nich priamo zapojili. Grantový program rozdelí z nadačného fondu vyše 16,5 tisíca eur (497‑tisíc Sk), pričom maximálna výška grantu na jeden schválený projekt je 1 500 eur (45‑tisíc Sk).
  • HORNÉ KYSUCE ZASIAHLA SNEHOVÁ KALAMITA
    (18.02.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; REVÚS Peter)
    V. VONDRÁK, moderátor:
    "Obce a mestá na Horných Kysuciach bojujú so snehovou kalamitou. Po Čiernom, Skalitom a Svrčinovci vyhlásili dnes mimoriadny stav aj v Klokočove. Na niektorých miestach napadlo vyše meter snehu. Situáciu komplikoval aj silný vietor."
    P. REVÚS, redaktor:
    "Na Horných Kysuciach nepretržite sneží už šesť dní. Obce majú svoje cestárske vozidlá v prevádzke takmer 24 hodín denne."
    Pavol GUNČAGA, správa ciest obce Klokočov:
    "Tu je pár desiatok ľudí odrezaných od sveta, kde sa traktor nedostane."
    P. REVÚS:
    "Štátne alebo obecné cesty boli prejazdné len s ťažkosťami. Zapadnuté autá či autobusy bolo vidieť na každom úseku."
    Anketa:
    "Hrozné, čo vám poviem, všetci si sťažujú."
    "Hodinu mešká. Tam je dole traktor vyvalený u školy, čo to tu trošku zhrabal a katastrofa."
    Luboš STRÍŽ, starosta obce Klokočov:
    "Niečo sa zanedbalo. Neviem, kde je príčina, no ale vzorom možno sú naše cesty, ktoré udržiavame."
    Vladimír GREGUŠ, riaditeľ kysuckého závodu Správy ciest ŽSK:
    "Počasie nám nepraje, je zhoršené. Nasadené sú tu tri sypače vlastne v tejto lokalite, dva traktor‑bagre."
    P. REVÚS:
    "Odpratávanie snehu z dvora zamestnáva celé rodiny. Cez deň napadne aj 30 centimetrov snehu."
    Anketa:
    "Ráno odkydujeme, na obed, poobede, večer, no celý deň so snehom robíme."
    "Celý dvor, lebo by sme neprešli."
    P. REVÚS:
    "Z rozprávkovo bielej krajiny sa tešia hlavne deti."
    Anketa:
    "Som rád, že je biela zima."
    "Staviame gule a bijeme sa tu."
    P. REVÚS:
    "Podľa meteorológov v najbližších dňoch by sa počasie malo upokojiť. Na začiatku budúceho týždňa by sa však malo opäť vrátiť silnejšie sneženie."
  • Inovácie, podnikanie, podpora ‑ to nie sú len slová
    (17.02.2009; Turčianske noviny; č. 6, s. VII; ‑)
    Žilinský samosprávny kraj robí systematické kroky smerujúce k podpore podnikateľského prostredia a k rozvoju inovačného potenciálu v Žilinskom kraji.
    "K významným aktivitám ŽSK v tomto roku patrí v tejto oblasti najmä dokončenie Katalógu investičných príležitostí Žilinského kraja, spolupráca na ďalšom ročníku inovačného ocenenia Inovácia Žilinského kraja a spoluorganizovanie už 3. ročníka konferencie Inovačný rozvoj regiónov," hovorí riaditeľka odboru regionálneho rozvoja Úradu ŽSK Iveta Chabadová.
    Katalóg investičných príležitostí
    Žilinský samosprávny kraj od minulého roku mapuje nevyužívané, prípadne nevhodne využívané priemyselné, poľnohospodárske, kultúrne a iné nehnuteľnosti v kraji, ale aj zaujímavé investičné možnosti na "zelenej lúke", a následne ich v ucelene j podobe chce prezentovať. V súčasnosti finišuje jeho spracovanie. Katalóg obsahuje informácie o viac ako 100 vhodných plochách a objektoch usporiadaných podľa regiónov kraja. Bude dostupný v tlačenej a internetovej verzii.
    Problematiku podpory podnikateľského prostredia a proinovačnej kultúry rieši ŽSK ako partner aj v dvoch medzinárodných projektoch, ktoré boli v januári 2009 preložené v rámci operačného programu Intereg IVC. Projekt Terrain je zameraný na podporu inovačných aktivít malých a stredných podnikov v Žilinskom kraji a projekt Post‑Reconvert rieši rovnakú podporu formou grantovej schémy.
    Lehota realizácie projektov je plánovaná na tri roky a výška spolufinancovania z vlastných zdrojov ŽSK je takmer 100 tisíc eur.
    Inovácia Žilinského kraja
    Inovačné ocenenie podporuje záujem o inovačné snahy v Žilinskom kraji, ako aj o ich prezentovanie širokej verejnosti. "Udeľovanie inovačného ocenenia, prezentácia inovačných riešení a podpora záujmu o inovačné aktivity má svoj nezanedbateľný význam, pretože schopnosť a ochota inovovať, meniť zaužívané postupy, využiť získané vedomosti a premieňať ich, laicky povedané na peniaze, môže byť cestou na prekonanie súčasnej nepriaznivej hospodárskej situácie," povedal predseda ŽSKJuraj Blanár.
    V septembri 2008 bol vyhlásený 2. ročník inovačného ocenenia v dvoch kategóriách ‑ malé a stredné podniky a regionálny rozvoj. Do súťaže sa prihlásilo spolu 13 projektov podnikateľov a samospráv. Víťazi v oboch kategóriách budú vyhlásení 2. apríla 2009 v rámci 3. ročníka konferencie Inovačný rozvoj regiónov 2009.
  • V Rajeckej Lesnej bojovali stredoškoláci
    (17.02.2009; Turčianske noviny; č. 6, s. VII; ‑)
    Žilinský samosprávny kraj v spolupráci so Spojenou školou na Rosinskej ceste v Žiline a Viktory ski klub v Žiline zorganizovali lyžiarske preteky Študentov stredných škôl Žilinského kraja.
    V piatok 6. februára 2009 si v Rajeckej Lesnej zmerala svoje lyžiarske sily viac ako stovka stredoškolákov. Súťažili v obrovskom slalome a vo snowboarde v štyroch kategóriách: juniorky a juniori 1. ‑ 2. ročník, juniorky a juniori 3.‑4. ročník. "S cieľom podporovať a rozvíjať športové aktivity v Žilinskom kraji sme prišli s myšlienkou usporiadať lyžiarsku a snowboardovú súťaž. Je obdivuhodné, s akou vervou sa mladí lyžiari a snowboardisti pustili do súťaženia. Podporujeme tento zdravý, konkurenčný zápas byť v športe stále lepší a dosahovať kvalitné výsledky. Verím, že týmto počinom pomôžeme objavovať mladé športové talenty, ktoré môžu v budúcnosti reprezentovať svoju školu a aj Žilinský kraj. V organizovaní lyžiarskych súťaži v zimnom období plánujeme aj v budúcnosti naďalej pokračovať," povedal predseda ŽSKJuraj Blanár.
  • Župan odovzdá ceny fair play
    (17.02.2009; Turčianske noviny; č. 6, s. VII; ‑)
    Cena fair play predsedu ŽSK za rok 2008 má šesť nominantov. Župan Juraj Blanár ju spolu s olympionikom Michalom Martikánom udelí 23. februára 2009 o 9. h v Kongresovej sále Úradu ŽSK v Žiline.
    Nominanti ceny vychádzajú ako víťazi z ankety o najférovejší čin športovca, ktorej cieľom je propagovať príkladné činy a vystupovanie športovcov v duchu fair play na športových súťažiach.
    Úspešne reprezentovali
    Zo Spojenej školy v Slanickej osade v Námestove je nominovaná Zuzana Fernezová v športe pretláčanie rukou. Študentka nomináciu získala za obetavosť, príkladný prístup k športu a úspešnú reprezentáciu na slovenských a medzinárodných športových súťažiach. Monika Palarcová z Obchodnej akadémie Dušana Metoda Janotu v Čadci vyniká v basketbale a vo volejbale. Jej nominácia vychádza tiež z úspešnej reprezentácie.
    Nominované sú aj hokejistky
    Najférovejší prínos v oblasti športu je obsahom ďalšej ankety. Jej cieľom je propagovať príkladné činy a presadzovanie športovej etiky a výchovy prostredníctvom športu. Nominovaní sú traja pedagógovia a športové družstvo. Cenu si preberie Peter Adamica z Obchodnej akadémie Dušana Metoda Janotu v Čadci za dlhoročnú prácu športového pedagóga, pričom študenti pod jeho vedením obsadzujú popredné umiestnenia v súťažiach. Druhým nominantom je Marián Ondrušek zo Strednej odbornej škole drevárskej v Krásne nad Kysucou. Je aktívny v práci trénera vo futbalovom klube, vo vedení športových krúžkov a v spolupráci pri pravidelných odberoch krvi so žiakmi školy. Pedagogička Oľga Rossová zo Strednej odbornej školy zdravotníckej v Liptovskom Mikuláši vedie žiakov k športu, správnemu životnému štýlu, ochrane vlastného zdravia i zdravia iných. Ženské hokejové družstvo MHK Martin je ocenené za svoj prístup ku športu, hokeju sa venujú nepretržite niekoľko rokov a majú za sebou úspechy v celoslovenské j súťaži a v medzinárodnej súťaži Ligy majstrov, pomoc pri charitatívnych akciách formou verejných zbierok, a charitatívnych hokejových stretnutí.
    Kľučiarovskému cena za aktivitu
    Predseda ŽSK udelí aj dve čestné uznania ‑ riaditeľovi Spojenej školy v Turanoch Miroslavovi Kľučiarovskému za výbornú spoluprácu pri organizovaní súťaže Župná kalokagatia a športových aktivít usporiadaných Žilinským samosprávnym krajom, a za vzorný prístup k rozvoju športu a športových aktivít pre žiakov Spojenej školy v Turanoch, pre obyvateľov mesta Turany a regiónu Turiec. Družstvo Spojenej školy na Rosinskej ceste v Žiline si odnesie čestné uznanie za víťazstvo na Majstrovstvách SR v halovom futbale v Banskej Bystrici v januári 2009.
  • Diecéza má rok
    (17.02.2009; Turčianske noviny; č. 6, s. 5; KU)
    Oslavy prvého výročia zriadenia Žilinskej diecézy sa uskutočnili v sobotu 14. februára vo Farskom kostole Sedembolestnej Panny Márie v Žiline. Pri tejto príležitosti Predseda Žilinského samosprávneho krajaJuraj Blanár ocenil jej vznik. "Žilinská diecéza, mladá svojím vznikom, ale bohatá na duchovný život, vychádza z matky diecéz strednej Európy. Takéto bohaté náboženské i kultúrne dedičstvo ju predurčuje, aby v súčasnom svete plnom nástrah a nesvárov formovala svojich členov. Skrátila sa nám cesta do katedrálneho chrámu a predĺžila sa tak možnosť zotrvávať v tichom úžase pred Božou veľkosťou." Súčasťou diecézy sú regióny Kysuce, Horné Považie a Turiec, respektíve ich časti. "Prajem Žilinskej diecéze, aby sa aj naše deti a ich deti schádzali pri jej ďalších výročiach, a nielen pri nich, ale aby sa na Považí, Kysuciach a v Turci posilňovali hodnoty, ktoré pretrvali už tisícročia a ktoré z nás robia národ s vierou a históriou." (KU)
  • Žiaci v kraji ušetria na cestovnom
    (17.02.2009; Turčianske noviny; č. 6, s. 11; SITA)
    Žiaci a študenti v Žilinskom kraji ušetria na cestovnom v prímestskej doprave minimálne 50 percent, ak využijú dopravné karty.
    Žiaci a študenti v Žilinskom samosprávnom kraji šetria na cestovnom, ak využívajú dopravnú kartu, už od 17. februára.
    "Napríklad na tarifnú vzdialenosť do štyroch kilometrov je cestovné znížené z 0,50 eura na 0,20 eura, čo predstavuje zníženie o 60 percent. Na vzdialenosti päť až sedem kilometrov je cestovné zľavnené o 55 percent z 0,60 eura na 0,27 eura," spresnil hovorca ŽSKPeter Kubica. Na vzdialenosti osem až 13 kilometrov je to zľava 54 percent z cestovného.
    Úspora sa týka aj ostatných cestujúcich
    Od 17. januára môžu na cestovnom ušetriť aj tí obyvatelia ŽSK, ktorí po zavedení eura do polovice januára neplatili ceny v celých päťcentovkách. Všetky ceny sa totiž zaokrúhlili na celé päťcentovky smerom nadol, čo podľa Kubicu prináša nielen úspory do troch centov, ale aj zjednodušenie platenia v hotovosti.
    "Rozdiel medzi platbou v hotovosti a prostredníctvom čipovej karty stále zostáva, pretože chceme zvýhodniť tých, ktorí používajú túto elektronickú peňaženku," doplnil predseda ŽSKJuraj Blanár.
    Kraj verejnú dopravu dotuje
    Cestovné v prímestskej doprave v ŽSK prešlo razantnejšou úpravou k novembru minulého roka, odkedy je výhodnejšie cestovať práve na dopravnú kartu než za hotové peniaze. Žilinská krajská samospráva financuje straty autobusových dopravcov SAD Žilina a SAD Liptovský Mikuláš, vlani to bolo takmer 9,7 mil. eur. "Zároveň budeme aj naďalej dotovať zľavy vo výške minimálne 50 percent, ktoré poskytujú dopravcovia seniorom, študentom i zdravotne postihnutým spoluobčanom," dodal žilinský župan.
  • Historické svetlá v Žilinskom kraji
    (17.02.2009; Slovenské národné noviny; č. 7, s. 8; Válek Igor)
    Po Strečnianskom a Oravskom O má byť od septembra treťou dominantou, ktorá bude v noci "lákať" návštevníkov Žilinského kraja, aj tretí hrad ‑ Budatínsky. Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) sa rozhodol osvetliť ďalšiu z pamiatok v regióne, hrad v mestskej časti Budatín, dávnejšie sídlo Považského múzea, ktorého zriaďovateľom je práve ŽSK. Projekt 28. januára predstavili novinárom zástupcovia kraja, múzea a Stredoslovenskej energetiky (SSE). Podľa predsedu ŽSKJuraja Blanára má osvetlenie pripomenúť nielen obyvateľom regiónu a mesta Žilina, ale aj turistom význam hradu. "Máme spracovanú štúdiu osvetlenia hradu a ak všetko dobre dopadne, dodávateľa by sme mali uzavrieť v apríli. Práce sa odhadujú približne na dva mesiace", povedal Blanár. Spresnil, že kraj investuje do projektu 49790 eur (1,5 milióna Sk). Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SSE, a. s. Pierre Chazerain informoval, že SSE podporila projekt sumou 33193 eur (1 milión Sk). Podotkol tiež, že je v záujme SSE podporovať rozvoj regiónu nielen investovaním do skvalitnenia a rozšírenia sietí a zlepšovaním služieb zákazníkom, ale aj podporou spoločenských a kultúrnych záujmov, ku ktorým projekt osvetlenia patrí. Riaditeľ Považského múzea Boris Schubert priblížil históriu významného objektu a prezradil i viaceré podrobnosti súvisiace s jeho súčasnou rekonštrukciou, ako aj plánovanou revitalizáciou priľahlého parku.
    Môžeme ešte pripomenúť, že Budatínsky hrad postavili ako strážny ešte v druhej polovici 13. storočia na križovatke diaľkových ciest vedúcich z Ponitria a z Považia na sever do Sliezska a do Poľska. Pevnosť získal začiatkom 14. storočia Matúš Čák. Skutočným základom a zároveň najstaršou časťou hradu bola mohutná kruhová obytná veža v kamennom opevnení, ktorá sa v pôdoryse zachovala podnes a vytvára jeho charakteristickú siluetu. V decembri 1848 a začiatkom januára 1849 sa v jeho blízkosti uskutočnili pamätné boje slovenských dobrovoľníkov za národnú svojbytnosť, ktoré viedol J. M. Hurban. (Pripomienkou je monumentálny pamätník tomuto národovcovi neďaleko hradu.) Neskôr Ničivý požiar vážne poškodil stavebné konštrukcie i vnútorné vybavenie. V roku 1870 sa hrad čiastočne podarilo opraviť a využívaný bol ako kasárne. Ešte niekoľkokrát bol zničený a opätovne obnovovaný, obývaný až do roku 1945, potom bol zoštátnený a prebudovaný na dnešné Považské múzeum. Spomínaná kruhová veža, slúžiaca múzeu ako výstavný priestor, je už dlhší čas predmetom archeologickej a pamiatkarskej činnosti, zriaďovateľ i Považské múzeum sa snažia čo najskôr ju aj zrekonštruovať a opäť ponúknuť verejnosti.
    Návštevníci i obyvatelia Žilinského samosprávneho kraja si už dávnejšie zvykli, že na strmom brale v Strečnianskej tiesňave do diaľky svieti Strečniansky hrad. Od novembra minulého roku podobne žiari nad meandrom rieky OravaOravský hrad, od septembra s veľkou pravdepodobnosťou prsty reflektorov budú ukazovať aj na dominantu na sútoku Váhu a Kysuce. Podľa informácií zo Žilinského samosprávneho kraja, nezabudnú ani na ďalšie skvosty histórie ‑ hrad Likava, kaštiele v Radoli, Oščadnici, Divinke či Sobášny palác v Bytči...
  • Jasenovo ‑ vstupná brána do Žilinského kraja
    (17.02.2009; Turčianske noviny; č. 6, s. VII; ‑)
    Žilinský samosprávny kraj podporil aj projekt, ktorý vytvoril lepšie podmienky pre rozvoj cestovného ruchu v obci Jasenovo.
    Dedina leží v blízkosti kúpeľného mestečka Turčianske Teplice a tamojšia orientácia na rozvoj turistiky a návštevnosti je pochopiteľná. Z príspevku ŽSK tu vybudovali informačný systém a spropagovali obec a okolie. V intraviláne obce osadili informačné tabule, spracovali letáky s fotodokumentáciou. Z tohto projektu financovali aj vytvorenie web stránky obce, kde sa zverejňujú potrebné informácie pre občanov a návštevníkov. Ďalšou aktivitou Jasenovčanov je pamätná tabuľa na budove obecného úradu, ktorá pripomína prínos Marty Remiašovej, archeologicky, ktorá viedla výskum na Vyšehrade. Vyšehrad patrí medzi najstaršie miesta so slovanským osídlením v Turci. Pamätnú tabuľu plánujú slávnostne odhaliť v tomto roku.
  • NA SLOVENSKU O PÁR ROKOV POSTAVIA ZÁSADNÉ KOMUNIKÁCIE ‑ SPOJENIE JUHU SO SEVEROM SLOVENSKA A PREMOSTENIE RIEKY IPEĽ
    (17.02.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Pozor, zákruta!; 13.55; 5 min.; R)
    Moderátor:
    "Na Slovensku o pár rokov postavia nové zásadné komunikácie. Z dlhodobých plánov vyplýva spojenie juhu so severom aj premostenie rieky Ipeľ. Včera sa na seminári R3 v Martine stretlo niekoľko významných osobností. Hovorili o prípravách výstavby rýchlostnej komunikácie R3, dopĺňa primátor Turčianskych Teplíc Michal SYGÚT:"
    M. SYGÚT:
    "Začatie výstavby obchvatu Hornej Štubne, začatie troch alternatív prieskumu na vplyv životného prostredia a reálne začatie vykupovania možno pozemkov pod R3‑ku sú nezlomným znakom, že Národná diaľničná spoločnosť a ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií veľmi intenzívne pracuje vo svojích možnostiach na zreálnení budúcej výstavby rýchlostnej komunikácie R3."
    Moderátor:
    "Nová kvalitná cesta prepojí juh so severom Slovenska. Predseda Žilinského samosprávneho kraja Jura BLANÁR označil prípravu financovania a začiatky stavby jednotlivých úsekov za životne dôležitú pre potenciál hospodárskeho rastu regiónu Turca a dodal."
    J. BLANÁR:
    "Začal sa ten najdôležitejší úsek a to je obchvat Hornej Štubne, rovnako sa začal obchvat Trstenej a odovzdal sa do prevádzky aj obchvat Oravského Podzámku. To sú konkrétne príklady kde R3‑ka už pomáha riešiť dopravnú situáciu."
    Moderátor:
    "Ďalšie termíny závisia od spolupráce majiteľov pozemkov, finančných prostriedkov na výstavbu, ale aj technickej štúdie z ktorej vyplýva prepojenie R2‑ky, R3‑ky ale aj R1‑ky. Podľa súčasných predpokladov budeme po novej rýchlostnej ceste jazdiť už o päť až sedem rokov. Spomínaná R3‑ka spojí Šahy, Zvolen, Žiar nad Hronom, Martin, Kraľovany, Dolný Kubín a Trstenú. Odborníci hovoria o celkovej dĺžke 257 kilometrov."
    Moderátor:
    "Ďalším zásadným spojením sú mosty nad riekou Ipeľ, ktoré pomôžu doprave so slovenského na maďarský breh. O ich obnovu sa už niekoľko rokov usiluje občianske združenie Ipeľské mosty. Koncom roku 2008 podali žiadosť o podporu projektu obnovy do programu cezhraničnej spolupráce Maďarsko ‑ Slovensko 2007 až 2013. Výsledok očakávajú koncom marca. Hovorí zástupkyňa združenia Katalin MOLNÁR."
    K. MOLNÁR:
    "My sme sa uchádzali z programu cezhraničnej spolupráce Maďarsko ‑ Slovensko 2007‑2013. Je to výzva od ktorej sme žiadali 7 miliónov eur na dva mosty aj s cestami maďarskými aj slovenskými takže myslíme, že náš projekt bude úspešný. Ešte nevieme výsledok, ale dúfame naozaj, že budeme úspešný. 20. marce bude výsledok keď monitorovacia správa maďarsko‑slovenská zasadne a vyhodnotí proste tieto projekty. 47 mostov bolo a teraz fungujú akože 3."
    Moderátor:
    "Optimistické predpoklady možno odštartujú stavbu ďalších dvoch už tento rok. Obyvatelia, ktorý bývajú v danej oblasti cestujú za príbuznými či prácou k najbližšiemu premosteniu na druhý breh rieky aj niekoľko desiatok kilometrov. Pre porovnanie vzdušnou čiarou sú maďarské a slovenské pohraničné obce vzdialené iba niekoľko desiatok metrov."
  • Zrekonštruujú aj gymnázium
    (17.02.2009; Kysucké noviny; č. 6, s. 5; GK)
    Turzovka. V pondelok 9. februára prijal primátor mesta Miroslav Rejda podpredsedu Žilinského samosprávneho kraja Jozefa Grapu. V náväznosti na schválený rozpočet kraja prerokovali tohtoročné investičné zámery pre región Horných Kysúc a zvlášť pre Mesto Turzovka.
    V tomto roku budú uvoľnené finančné zdroje na rekonštrukciu turzovského gymnázia a výstavbu kruhového objazdu na križovatke do mestskej časti Predmier.
    Ďalej sa zaoberali možnosťou vytvorenia detašovaného pracoviska strednej školy na území mesta, rekonštrukciou rozostavanej školy v Závodí na Dom sociálnych služieb pre celý hornokysucký región. Hovorili tiež o podpore samosprávneho kraja pri organizovaní ďalšieho ročníka podujatí Turzovské leto a Beskydské slávnosti.
  • Básnik osudovo spätý s Kysucami
    (17.02.2009; Kysucké noviny; č. 6, s. 7; LAH)
    Básnik Štefan Atila Brezany mal vrúcny vzťah ku Kysuciam, o čom svedčí aj jeho tvorba. Narodil sa v Kláštore pod Znievom, ale detstvo prežíval v Žiline. Tu absolvoval obecnú a strednú školu, tu aj zmaturoval. Určitý čas študoval aj na Karlovej univerzite v Prahe, ale kvôli nedostatku peňazí štúdiá nedokončil. Prešiel potom viacerými pôsobiskami, až sa dostal na Kysuce. V Čadci v šesťdesiatych rokoch minulého storočia vykonával agendu vedúceho ekonóma na vtedajšom ONV. Bolo to obdobie politického uvolnenia a nového hľadania. Skupina mladých kysuckých literátov hľadala vtedy niekoho, kto by ich viedol a pomohol im pri organizovaní vlastného kultúrneho života. Ako si spomína na tieto časy spisovateľ z Krásna nad Kysucou a dnes predseda Krajskej pobočky Spolku slovenských spisovateľov Anton Straka, bez silnej osobnosti by ich aktivita na literárnom poli vyšla nazmar. A tak náhoda vlastne chcela, že našli Štefana Atilu Brezányho, ktorému dovtedy vyšli dve básnické zbierky Krvavé kulisy (1932) a Dom v ceste (1940).
    literárne sa teda Brezány neprejavil vyše dvadsať rokov. Ale v spomínaných šesťdesiatych rokoch sa ukázal ako zdatný organizátor. Aj jeho zásluhou vyšli zborníky mladých kysuckých autorov Divoké víno a Svitanie slova. Ba sám sa opäť literárne činil. Vydal bibliofílie Moje Kysuce a Stanice slova (1969), zbierky Maják (1972), Otvorené hate (1973), Čistá obloha (1974), Rovnováha (1979), Biele cesty (1984) a Jesenné slnko (1989). Známa, je jeho publikácia Dejatelia Kysúc v kultúre, umení a vede (1971).
    Normalizácia po roku 1968 spôsobila, že sa sľubný literárny rozlet jednej generácie na Kysuciach na dlhý čas zastavil.
    Pri príležitosti storočnice Štefana Atilu Brezányho pripravili Žilinský samosprávny kraj a Krajská knižnica v Žiline kultúrny program ‑ umelecké pásmo z básnikovej tvorby. Úvodné slovo predniesol literárny vedec a spisovateľ Peter Mišák. Zazneli básne z rôznych období autorovej tvorby i jeho zhudobnená poézia. O tom, že Žilinu a Kysuce si básnik nosil neustále vo svojom srdci, svedčia i verše zo zbierky Otvorené hate, ktorá mu vyšla vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ: "Vítaš ma v priesvitných šatách ty prchavé moje mesto keď kysucký večer ma k tebe znesie milenkou sa mi stáva tvoja balustráda..."
  • Kysucké fašiangy
    (17.02.2009; Kysucké noviny; č. 6, s. 7; ‑)
    Fašiangy ‑ symbol veselosti, zábavy, hodovania a pitia. Fašiangové obdobie začína od Troch kráľoch a končí v utorok, deň pred Popolcovou stredou. Je to štyridsať dní pred Veľkou nocou. Toto obdobie je zároveň obdobím pôstu, obdobím bez zábav, tancovačiek a svadieb. Preto fašiangy končievajú sprievodom masiek a symbolickým pochovávaním basy.
    Žilinský samosprávny kraj a Kysucké múzeum v Čadci vás preto pozývajú v utorok 24. februára 2009 na poslednú fašiangovú radovánku, ktorú pripraví Ženská spevácka skupina pracujúca pri Folklórnom súbore Jedľovina v Kysuckom Novom Meste. V ich podaní si môžete pozrieť tradičný fašiangový sprievod masiek mestom Čadca. Sprievod začína o 14.00 hod. pred Kysuckým múzeom v Čadci, pôjde smerom k obchodnému domu Terno cez Matičné námestie, pokračovať bude smerom ku Kysuckej knižnici cez Palárikovu ulicu k mestskému úradu a svoje účinkovanie ukončí pred Kysuckým múzeom. Nenechajte si ujsť fašiangovú veselicu v uliciach Čadce
  • Najúspešnejší videoprojekt bol z Bytče
    (17.02.2009; Žilinský večerník; č. 8, s. 5; TASR)
    Prvé miesto v II. ročníku súťaže Dobré správy samosprávy organizovanej Žilinským samosprávnym krajom (ŽSK) získal videoprojekt o meste Bytča. Vytvorili ho študenti Gymnázia z Bytče ‑ Martin Malobický, Marek Kramara a Ernest Sawyer. Do súťaže power‑pointové prezentácie stredoškolákov na ľubovoľnú tému o ŽSK sa tohto roku zapojilo 118 študentov s 95 prácami zo 17 stredných škôl v pôsobnosti ŽSK. Je to štvornásobne vyšší počet zúčastnených ako v I. ročníku podujatia, kedy sa prihlásilo 29 študentov z piatich škôl kraja. "Darí sa nám napĺňať cieľ súťaže, ktorým bolo dvíhať povedomie o ŽSK medzi mladými a nechať ich prehovoriť na túto tému vlastným jazykom," povedal dnes na odovzdávaní ocenení predseda ŽSKJuraj Blanár.
    Odborná porota hodnotila výber a spracovanie témy, obsahovú a formálnu úroveň, originálnosť, kreativitu, uvedenie zdrojov a jej budúce využitie. Najčastejšie študenti spracovali témy histórie a kultúry, športu, folklóru a regiónov kraja. Zaujímavosťou bola prezentácia o obci Veľké Rovné, ktorá obsahovala kompletné informácie o obci, faune, flóre, histórii a súčasnosti. Zaujala aj vlastná básnická tvorba autorky, ktorá veršami priblížila región Oravy.
  • O hospodárskej kríze, športe i plesovej sezóne
    (17.02.2009; Žilinský večerník; č. 8, s. 21; Bartok Ľudovít)
    So žilinským županomJurajom Blanárom
    Výsledky súčasnej hospodárskej krízy, podpora športu, či vyťaženosť zariadení cestovného ruchu, aj o týchto témach sme diskutovali v rozhovore s predsedom Žilinského samosprávneho krajaJurajom Blanárom. Okrem nich sme sa pozreli aj na to, ako využíva svoj voľný čas v zimnom období, alebo na plesovú sezónu, počas ktorej sa snaží neodmietnuť ani jednu pozvánku.
    * Hospodárska kríza sa dnes dotýka prakticky celého sveta. Ako sa prejavuje vo fungovaní Žilinského samosprávneho kraja? Zaznamenali ste už nejaké obmedzenia, museli ste redukovať niektoré aktivity?
    Dnes je ešte predčasné hovoriť o tom, či finančná kríza zasiahla do kompetencií Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK). Sme na začiatku roka, príjmy, ktoré máme z daní fyzických osôb, čo sú jediné príjmy, ktoré máme, okrem daní z motorových vozidiel, sa môžu ukázať až neskôr. Hlavne v prípade, že by došlo k nejakému väčšiemu prepúšťaniu. Až potom by sme mohli povedať, či sú dopady významné, alebo menej významné. Budeme to podrobne vyhodnocovať. Rozpočet máme postavený skôr z pesimistického pohľadu. To znamená, že ak by došlo k jeho zníženiu, až potom by sme museli zvažovať, ktoré veci by sme obmedzili. Každopádne dnes je to tak, že všetky naplánované aktivity z hľadiska investícií ďalej pokračujú, či už sú to rekonštrukcie domovov dôchodcov a sociálnych služieb, dokončovanie rekonštrukcie Považskej galérie v Žiline, Sobášneho paláca v Bytči, ale aj mnoho ďalších aktivít. Budeme sa snažiť, aby sme dokázali naplniť naše najhlavnejšie kompetencie, to sú sociálne veci, doprava, školstvo a kultúra.
    * Od krízy hospodárskej poďme k tej takzvanej športovej. Šport dnes nepatrí medzi hlavné priority mladých ľudí...
    Je to tak, preto je v súčasnej dobe určite dobré viesť deti k športovým aktivitám. V samosprávnom kraji máme veľký problém v rámci škôl, keď sa nám veľa študentov odhlasuje z telesnej výchovy. Často aj z dôvodov, ktoré im nebránia športovať. Pýtajú si potvrdenia od lekárov o tom, že nemôžu navštevovať hodiny telesnej výchovy. Podľa mňa je to neprijateľné. Keď sme my chodili do školy, tak sme sa vždy najviac tešili na telesnú výchovu. V Žilinskom samosprávnom kraji sme aj pre toto rozbehli grantový systém s názvom "Vráťme šport do škôl", kde každý rok podporujeme stredné školy, ktoré vyvíjajú aktivity v tomto smere. Možno práve tento projekt má za úlohu otvoriť diskusiu a podporiť aktivity, ktoré by pomohli vytvoriť podmienky na šport pre žiakov v školách. Aby sa žiaci na telesnú výchovu tešili a nie sa z nej odhlasovali.
    * Nájdete si aj vy čas na šport v zimnom období?
    Pravdaže, voľného času je teraz menej, ale určite si ho nájdem na zjazdové lyžovanie, aj na bežky. S bežkami je to však ťažšie, pretože je tu málo stôp, sú hlavne na hrebeňoch hôr. S bežeckými stopami bude treba niečo urobiť, pretože záujem o tento druh lyžovania je čoraz väčší. Keď napadol sneh, tak som si všimol, že ľudia vytiahli bežky a užívali si pohyb v prírode. Bude treba v tomto smere niečo vymyslieť. V zimnom období chodím aj korčuľovať, ale musím sa priznať, že som na ľade dávno nebol. Keď som bol malý, ešte predtým ako som sa začal venovať atletike, chcel som byť hokejistom, ale nevyšlo mi to.
    * Zaujímajú sa o šport aj vaše deti? Beriete ich so sebou, napríklad lyžovať?
    Tým, že športujem nenechám ani ich byť nečinnými. Ale myslím si, že sa do toho púšťajú aj sami. Keď vidia, že si idem zabehať alebo zalyžovať, tak to zaujme aj ich. Podľa môjho názoru to však má byť hravou formou. Absolútne sa nesnažím tlačiť ich do nejakého konkrétneho športu. Často to vidíme, rodič bol napríklad atlétom a chce, aby sa aj jeho dieťa venovalo práve tomuto športu. Skôr by si mali deti sami vybrať. Napríklad môj syn robí džudo, baví ho to, pritom ja som sa nikdy nevenoval bojovému športu. Dcéra začínala s gymnastikou, potom prešla na moderné tance. Spolu si chodíme zalyžovať. Čo sa týka športových aktivít, tak musím povedať, že základy v rodine určite dostali.
    * Stále prebieha plesová sezóna, ako predseda vyššieho územného celku si určite užijete dosť plesov. Beriete ich skôr ako milú povinnosť, alebo sa aj dobre bavíte?
    Snažím sa skĺbiť obe stránky. Pracovnú stránku aj zábavu. Ak mi to možnosti dovolia, snažím sa vyhovieť každej pozvánke, ktorú v rámci kraja dostanem. Na plese sa väčšinou dlho nezdržím, stane sa, že navštívim aj tri plesy za večer. V období, kým nezačne pôst je to dosť nahustené. Plesy však nie sú len povinnosťou, ale človek si tu aj trochu oddýchne, stretne sa s ľuďmi a diskutuje na iné témy ako počas pracovného dňa.
    * Čo by ste robili, keby ste nerobili to, čo robíte. Vedeli by ste si predstaviť úplne iný spôsob života? Zmeniť životný štýl?
    Z hľadiska prístupu k životu by som určite nič nezmenil. Duch a telo by mali byť v rovnováhe, je to dobre známa kalokagatia. Keď neposlúcha telo, ani duch nie je spokojný. Ak telo veľmi poslúcha a nestaráme sa o ducha, tak sme prázdni. Myslím si, že dobrá nie je ani jedna z týchto možností. Po profesionálnej stránke som stavebný inžinier a som presvedčený, že keby som nerobil to, čo robím, tak by som pracoval v stavebníctve. Aj dnes je tu veľa príležitostí. Verím, že stavebníctvo bude jedným z nástrojov na prekonanie hospodárskej krízy. Či už cez veľké verejné projekty, ktoré sa v súčasnosti pripravujú, alebo cez výstavbu diaľnic, z hľadiska rozvoja ekonomiky dôležitú nielen pre náš kraj, ale pre celé Slovensko
    * Od začiatku februára platia nové pravidlá cestnej premávky. V ŽSK sa idú prehodnocovať značky obmedzujúce rýchlosť na 40 km/h. Podľa čoho sa bude rozhodovať, ktoré značky zostanú na svojom mieste a ktoré nie?
    Nový zákon o cestnej premávke môže veľmi významne napomôcť, aj na základe skúseností z iných krajín, k zvýšeniu bezpečnosti na cestách. Dôležitou vecou v doprave však je aj plynulosť cestnej premávky. Tieto dve veci, bezpečnosť a plynulosť, je potrebné prepojiť. Infraštruktúra u nás ešte nie je dokonalá a vzhľadom na nárast osobných vozidiel sú naše cesty stále preplnenejšie. V Žilinskom kraji je evidovaných okolo 250‑tisíc vozidiel na viac ako 700‑tisíc obyvateľov, motorizácia teda prudko narástla. Je tu nová situácia, snažíme sa vyhodnotiť, čo to všetko prinesie a spraviť úpravy aj v dopravnom značení, ak to bude nevyhnutné. Sme svedkami, že niekde máme doslova les dopravných značiek, popri tom sú aj husto rozmiestnené reklamné tabule. Pre vodiča je potom ťažké všímať si dopravné značky. Často sú aj zbytočné, keď len dupľujú známe pravidlá cestnej premávky. Preto som prišiel s iniciatívou, aby sme spojili sily so všetkými zložkami kompetentnými v tomto smere.
    * Odstránite teda väčšinu "štyridsiatok" z obcí a miest?
    Dohodli sme sa, že vytvoríme pracovnú skupinu, ktorá navrhne, ako to bude celé vyzerať a prehodnotíme kompletne všetky dopravné značky na cestách kraja. Ukáže sa, ktoré sú nevyhnutné a ktoré môžeme odstrániť. Chcem tým povedať, že "štyridsiatky" sa nebudú v kraji automaticky likvidovať. Úmysel je, aby sme dôsledne prehodnotili to, čo tu v súčasnosti v dopravnom značení máme, aj v súvislosti s novým cestným zákonom. Platí to aj pre reklamné tabule, ktoré často doslova zavadzajú pri cestách a mnohé sú postavené bez povolenia. Na druhej strane sa môže stať, že päťdesiatka bude v niektorých úsekoch zbytočne nízka rýchlosť, ktorá by spomaľovala dopravu. Tu odborníci odporúčajú zvýšiť rýchlosť na 60 alebo 70 km/h. Je to bežné aj inde vo svete.
    * V januári sa zástupcovia ŽSK zúčastnili na cestovnom veľtrhu Slovakiatour v Bratislave. Aké sú vyhliadky v tejto oblasti? Cestovný ruch takisto dosť zasiahol pokles dopytu a záujmu zo strany návštevníkov.
    Bol som na tomto veľtrhu osobne. Každý rok tam chceme priniesť niečo zaujímavé, teraz to bolo pasovanie do rytierskeho stavu, čím sme chceli ukázať, že máme bohatú históriu. Myslím si, že nám chýba užší pohľad na cestovný ruch, aj zo strany centrálnej vlády. V prvom rade by sme však mali pochopiť, že každý jeden turista, ktorý sem príde je pre nás dôležitý. Prináša peniaze, z ktorých živíme rodiny, alebo firmy zamestnávajú ľudí. Je potrebný aj prístup v skvalitňovaní služieb. V školách by sa malo viesť k tomu, aby sa adepti na prácu v cestovnom ruchu stotožnili s touto filozofiou. Problémom je aj to, že konkurencia ešte nie je taká veľká, aby tlačila ceny smerom dole. V niektorých strediskách sú stále vyššie ceny ako v okolitých krajinách. Teraz sa o tom dosť hovorilo v súvislosti s lyžiarskymi centrami. Turizmus je o tom, že keď sa ľudia naučia chodiť k nám, tak sem prídu aj v čase krízy. Pôjdu tam, kde sa im páči a kde sa cítia dobre. Chodíme na každý cestovný veľtrh, či už je to u nás, v Česku, Poľsku, dokonca sme boli aj v Moskve.
  • Cena fair play za férovosť
    (17.02.2009; Žilinský večerník; č. 8, s. 23; ‑)
    Nominanti ceny vychádzajú ako víťazi ankety o najférovejší čin športovca pri realizácii športových súťaží. Cieľom ankety je propagovať príkladné činy a vystupovanie športovcov v duchu fair play na športových súťažiach. Cena fair play predsedu ŽSK za rok 2008 má šesť nominantov a Juraj Blanár spolu s Michalom Martikánom ju udelí 23. februára 2009 o 9:00 v Kongresovej sále Úradu ŽSK v Žiline. Zo Spojenej školy v Slanickej osade v Námestove je nominovaná Zuzana Fernezová v športe pretláčanie rukou. Študentka je nominovaná za obetavosť, príkladný prístup k športu a úspešnú reprezentáciu na slovenských a medzinárodných športových súťažiach. Monika Palarcová z Obchodnej akadémie Dušana Metoda Janotu v Čadci vyniká v basketbale a volejbale. Jej nominácia vychádza tiež z úspešnej reprezentácie. Ďalšia anketa je o najférovejší prínos v oblasti športu. Cieľom ankety je propagovať príkladné činy a presadzovanie športovej etiky a výchovy prostredníctvom športu. Nominovaní sú traja pedagógovia a športové družstvo. Cenu si preberie Peter Adamica z Obchodnej akadémie Dušana Metoda Janotu v Čadci za dlhoročnú prácu športového pedagóga, pričom študenti pod jeho vedením obsadzujú popredné umiestnenia v súťažiach. Marián Ondrušek zo Strednej odbornej škole drevárskej v Krásne nad Kysucou je aktívny v práci trénera vo futbalovom klube, vedení športových krúžkov, a spolupráci pri pravidelných odberoch krvi so žiakmi školy. Pedagogička Oľga Rossová zo Strednej odbornej škole zdravotníckej v Liptovskom Mikulaši vedie žiakov k športu, správnemu životnému štýlu, ochrane vlastného zdravia i zdravia iných. Ženské hokejové družstvo MHK Martin je ocenené za svoj prístup ku športu, hokeju sa venujú nepretržite niekoľko rokov a majú za sebou úspechy v celoslovenskej súťaži a v medzinárodnej súťaži Lige majstrov, pomoc pri charitatívnych akciách formou verejných zbierok a charitatívnych hokejových stretnutí. Predseda ŽSK udelí aj dve čestné uznania ‑ riaditeľovi Spojenej školy v Turanoch Miroslavovi Klučiarovskému za výbornú spoluprácu pri organizovaní súťaže "Župná kalokagatia" a športových aktivít usporiadaných Žilinským samosprávnym krajom, a za vzorný prístup k rozvoju športu a športových aktivít pre žiakov Spojenej školy v Turanoch, pre obyvateľov mesta Turany a regiónu Turiec. Družstvo Spojenej školy na Rosinskej ceste v Žiline si odnesie čestné uznanie za víťazstvo na Majstrovstvách SR v halovom futbale v Banskej Bystrici v januári 2009.
  • Inovácie, podnikanie, podpora ‑ to nie sú len slová
    (17.02.2009; Žilinský večerník; č. 8, s. 23; ‑)
    Žilinský samosprávny kraj realizuje systematické kroky smerujúce k podpore podnikateľského prostredia a k rozvoju inovačného potenciálu v Žilinskom kraji. "K významným aktivitám ŽSK, realizovaných v roku 2009 je v tejto oblasti najmä dokončenie Katalógu investičných príležitostí Žilinského kraja, realizácia ďalšieho ročníka inovačného ocenenia Inovácia Žilinského kraja a spoluorganizovanie už 3. ročníka konferencie Inovačný rozvoj regiónov," hovorí riaditeľka Odboru regionálneho rozvoja Chabadová.
    Katalóg investičných príležitosti
    Žilinský samosprávny kraj od minulého roku mapuje nevyužívané, prípadne nevhodne využívané priemyselné, poľnohospodárske, kultúrne a iné nehnuteľnosti v kraji, ale aj zaujímavé investičné možnosti na "zelenej lúke", a následne ich v ucelenej podobe prezentovať. V súčasnosti finišuje jeho spracovanie. Katalóg obsahuje informácie o viac ako 100 vhodných plochách a objektoch usporiadaných podľa regiónov kraja. Katalóg bude dostupný v tlačenej a internetovej verzii.
    Problematiku podpory podnikateľského prostredia a proinovačnej kultúry rieši ŽSK ako partner aj v dvoch medzinárodných projektov, ktoré boli v januári 2009 preložené v rámci operačného programu INTERREG IVC. Projekt TERRAIN je zameraný na podporu inovačných aktivít malých a stredných podnikov v Žilinskom kraji a o projekt POST‑RECONVERT rieši rovnakú podporu formou grantovej schémy. Doba realizácie projektov je plánovaná na tri roky a výška spolufinancovania z vlastných zdrojov ŽSK je takmer 100 tisíc EUR.
    Inovácia Žilinského kraja
    Inovačné ocenenie podporuje záujem o inovačné snahy v Žilinskom kraji, ako aj k ich prezentovaniu u širokej verejnosti. "Udeľovanie inovačného ocenenia, prezentácia inovačných riešení a podpora záujmu o inovačné aktivity má svoj nezanedbateľný význam, nakoľko schopnosť a ochota inovovať, meniť zaužívané postupy, využiť získané vedomosti a premieňať ich, laicky povedané, na peniaze môže byť cestou na prekonanie súčasnej nepriaznivej hospodárskej situácie," povedal predseda ŽSKJuraj Blanár. V septembri 2008 bol vyhlásený 2. ročník inovačného ocenenia, ktoré je realizované v dvoch kategóriách ‑ malé a stredné podniky a regionálny rozvoj. Do súťaže sa prihlásilo spolu 13 projektov podnikateľov a samospráv. Víťazi v oboch kategóriách budú vyhlásení 2. apríla 2009 v rámci 3. ročníka konferencie Inovačný rozvoj regiónov 2009.
  • Lyžiarske preteky kraja
    (17.02.2009; Žilinský večerník; č. 8, s. 23; ‑)
    Žilinský samosprávny kraj v spolupráci so Spojenou školou na Rosinskej ceste v Žiline a Viktory ski klub v Žiline zorganizoval lyžiarske preteky študentov stredných škôl Žilinského kraja. V piatok 6. februára 2009 si v Rajeckej Lesnej zmeralo svoje lyžiarske talenty viac ako stovka stredoškolákov v obrovskom slalome a snowboarde, v štyroch kategóriách: juniorky a juniori 1. ‑ 2. ročník, juniorky a juniori 3. ‑ 4. ročník. "S cieľom podporovať a rozvíjať športové aktivity v Žilinskom kraji sme prišli s myšlienkou usporiadania lyžiarskej a snowboardovej súťaže. Je obdivuhodné, s akou vervou sa mladí lyžiari a snowbordisti pustili do súťaženia. Podporujeme tento zdravý, konkurenčný zápas byť v športe stále lepší a dosahovať kvalitné výsledky. Verím, že týmto počinom pomôžeme objavovať mladé športové talenty, ktoré môžu v budúcnosti reprezentovať svoju školu a aj Žilinský kraj. V organizovaní lyžiarskych súťaži v zimnom období plánujeme aj v budúcnosti naďalej pokračovať," povedal predseda ŽSKJuraj Blanár.
    ***
    Lyžiarske preteky stredných škôl Žilinského kraja pod záštitou predsedu ŽSK
    Víťazi v kategióriách Juniorky 1.‑2. ročník
    1) Dubovská Martina ‑ Hotelová akadémia, Čs. brigády, Liptovský Mikuláš
    2) Štepitová Sára ‑ Gymnázium M.M. Hodžu, Hodžova, Liptovský Mikuláš
    3) Španková Barbara ‑ Hotelová akadémia, Čs. brigády, Liptovský Mikuláš
    Juniori 1.‑2. ročník
    1) Pedan Heiko ‑ Gymnázium J. Letricha, Martin
    2) Podaný Michal ‑ Gymnázium, Hradná, Liptovský Hrádok
    3) Maduda Michal ‑ Hotelová akadémia, Čs. brigády, Liptovský Mikuláš
    Juniorky 3. ‑ 4. ročník
    1) Makovníková Michaela ‑ SOŠ obchodu a služieb, Stavbárska, Martin
    2) Sudeková Petra ‑ Gymnázium, Varšavská cesta, Žilina
    3) Laučeková Alžbeta ‑ Gymnázium V. P. Tótha, Malá hora, Martin
    Juniori 3. ‑ 4. ročník
    1) Grigar Juraj ‑ Gymnázium M.M. Hodžu, Hodžova, Liptovský Mikuláš
    2) Bugáň Peter ‑ Spojená škola, Rosinská cesta 4, Žilina
    3) Maňka Ivan ‑ Gymnázium V. P. Tótha, Malá hora, Martin
    Juniorky Snowboard
    1) Ulbrichtová Kristína ‑ Gymnázium V. P. Tótha, Malá hora, Martin
    2) Ondreášová Tamara ‑ Spojená škola, Športová, Kysucké Nové Mesto
    3) Kapustová Miriam ‑ Gymnázium V. P. Tótha, Malá hora, Martin
    Juniori Snowboard
    1) Kurek Dalibor ‑ Gymnázium M.M. Hodžu, Hodžova, Liptovský Mikuláš
    2) Dupal Ivo ‑ Stredná škola poľnohospodárstva a služieb na vidieku, Žilina
    3) Brziak Jakub ‑ Hotelová akadémia, Čs. brigády, Liptovský Mikuláš
    3) Hrivik Jakub ‑ Gymnázium, Veľká okružná, Žilina
  • VÝSTAVBA CESTY R3 JE OHROZENÁ
    (17.02.2009; Televízna stanica TA 3; Správy; 14.00; 1,3 min.; ŠTEFKOVÁ Miriam)
    J. LEŠUNDÁK, moderátor:
    "Plánovaná rýchlostná cesta R3 bude možno pri Dolnom Kubíne prerušená, toto povedal riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti a situáciu prirovnal k nedávnym problémom s výstavbou diaľnice cez Považskú Bystricu. O Dolnom Kubíne ešte podľa neho rozhodnú, kadiaľ trasa povedie."
    M. ŠTEFKOVÁ, reportérka TA 3:
    "Rýchlostná cesta R3 bude súčasťou dopravného koridoru, ktorý spojí Katovice, Krakov, Ostravu a Budapešť, podľa riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti je trasa cez Žilinský kraj takmer istá, no stále nie je jasné, ako zasiahne dolnokubínsky región."
    I. CHOMA:
    "Tam je stanovených nejakých sedem variant, či obchádzať zvrchu, zospodu, zo severu, z juhu."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Primátor Dolného Kubína ale tvrdí, že v hre sú už iba dve možnosti."
    I. BUDIAK:
    "Červený a takzvaný zelený variant, ktorý nám predložila Národná diaľničná spoločnosť."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Červený variant by zasiahol priamo aj jedno z dolnokubínskych sídlisk, obyvatelia sú proti."
    Obyvatelia:
    "To je hlúposť."
    "To by som nebola nadšená."
    "Veľká hlučnosť by tu bola."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Mesto teda uprednostňuje inú možnosť."
    I. BUDIAK:
    "V súlade s územným plánom je takzvaný zelený variant."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Ak sa na konečnej trase v Dolnom Kubíne nezhodnú, riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti pripúšťa zdržanie celej výstavby či úplné vynechanie trasy okolo Dolného Kubína."
    I. CHOMA:
    "Tam by sme zastavili v Dolnom Kubíne a nepohli sa ďalej."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Mesto ale tvrdí, že R3 podporujú."
    I. BUDIAK:
    "My máme záujem, aby sa R3 čím skôr rozbehla."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "V najbližších týždňoch bude robiť ministerstvo k jednotlivým trasám posúdenie vplyvu na životné prostredie."
  • SNEŽENIE A VIETOR KOMPLIKOVALI DOPRAVU
    (17.02.2009; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres plus, správy a komentáre; 17.00; 0,5 min.; ZÁBORSKÝ Vladimír)
    Marcela MRÁZIKOVÁ, moderátorka:
    "Sneženie a vietor dnes skomplikovali dopravu na väčšine územia stredného a západného Slovenska. Pre počasie vyhlásili niektoré obce na Kysuciach mimoriadnu situáciu. V niektorých oblastiach Žilinského kraja prinieslo sneženie v posledných dňoch meter nového snehu."
    Vladimír ZÁBORSKÝ, redaktor:
    "Podľa hovorkyne Slovenskej autobusovej dopravy Ivany STRELCOVEJ meškali prímestské spoje do 15 minút. V porovnaní s predchádzajúcimi zimami, počas ktorých snežilo, sa však podľa nej úprava ciest zlepšila."
    Ivana STRELCOVÁ:
    "Máme prejazdné všetky cesty do obcí napríklad na Kysuciach, alebo v okolí Martina, kde sme inokedy mávali problémy."
    V. ZÁBORSKÝ:
    "Vodiči najmä na hlavné ťahy príliš ťažké srdce nemali."
    Žena:
    "Cesta je celkom slušná. Ako diaľnica je celkom slušná."
    Muž:
    "Diaľnica sa dá, ale inak katastrofa všade. Nemôžme cez tie prechody prechádzať tuto z Vyšehradnej, Kremnické Bane."
    V. ZÁBORSKÝ:
    "Okrem vodičov by si však mali dávať pozor aj turisti v horách. Podľa Ruda ŽUFU z horskej služby vo Zverovke v Západných Tatrách pribudlo za šesť dní meter snehu a lavínová situácia sa stále zhoršuje."
    Rudolf ŽUFA:
    "Sneh pribúda, je štvrtý lavínový stupeň. Neodporúčame nejaké veľké túry."
  • POLICAJTI MAJÚ INFORMAČNÝ STÁNOK
    (17.02.2009; Televízna stanica JOJ; Prvé noviny; 17.00; 1,5 min.; MAREŠOVÁ Iveta)
    Aneta DOČEKALOVÁ‑PARIŠKOVÁ, moderátorka:
    "Polícia rozbehla vo všetkých okresoch Žilinského kraja preventívnu akciu, aby ľudia vedeli ako rozoznať falošnú eurobankovku. V súvislosti so zavedením novej meny sa totiž čoraz častejšie objavujú falzifikáty. Dnes teda policajtky upozorňovali na ochranné prvky eurobankoviek obyvateľov Čadce."
    Iveta MAREŠOVÁ, redaktorka:
    "Ľudia mali naozaj záujem, aby sa naučili aké sú ochranné prvky. Policajtky im ukázali základné ochranné prvky, ktoré si môže overiť aj laik, to znamená, čo môžete zistiť pri pohľade na bankovku alebo, keď si ju nakloníte, či prejdete prstami."
    Janka BALOGOVÁ, hovorkyňa KR PZ Žilina:
    "To znamená ide o také ochranné prvky ako je nominálna hodnota, znak Európskej centrálnej banky."
    I. MAREŠOVÁ:
    "Ale i hologram, ochranný prúžok, či podobné znaky. Taktiež vysvetlili, čo robiť, ak sa náhodou človeku dostane do rúk bankovka, ktorá sa mu nepozdáva. Samozrejme buď volať policajtov alebo ju priamo doniesť na policajnú stanicu."
    Policajtka:
    "Keď viete, že mate zaručene pravú bankovku, napríklad z banky. Sadnúť si doma, dať si tú chvíľočku a pozrieť ako má vyzerať pravá bankovka, ako to šuchoce."
    I. MAREŠOVÁ:
    "Ľudia by mali byť naozaj obozretní. V Žilinskom kraji sa objavilo 18 falzifikátov, ktoré už Národná banka potvrdila ako falošné eurobankovky."
  • Kríza opäť úraduje, žilinská automobilka KIA obmedzila výrobu
    (17.02.2009; Žilinský večerník; č. 8, s. 1; dm)
    Zamestnanci budú pracovať týždeň a druhý budú doma
    Kríza úraduje aj u najväčšieho zamestnávateľa v Žilinskom kraji ‑ Kia obmedzila výrobu iba na jednu šesťhodinovú zmenu. Zamestnanci tak budú týždeň pracovať a týždeň budú doma. Fabrika aj po prvýkrát od príchodu na Slovensko pozastavila nábor nových pracovníkov. V závode ale napriek všetkým problémom stále tvrdia, že ich takmer 2700 zamestnancov zatiaľ o prácu nepríde.
    V automobilke panuje strach a neistota, ľudia sa boja o zamestnanie. Iba pred dvoma týždňami vo fabrike znížili pracovné zmeny na šesť hodín. Od včera pracuje iba jedna zmena a aj tá iba po šesť hodín denne.
    Niektorí zamestnanci dokonca natrvalo opúšťajú brány fabriky. "Dnes som bol v práci poslednýkrát. Dlhšiu dobu som mal zdravotné problémy, potom som požiadal o preradenie na inú pozíciu a tam som už nemal také dobré hodnotenia. Mal som zmluvu na dobu určitú, keďže som mal zlé hodnotenia, tak ma prepustili. A je nás viac takých," povedal nám, teraz už bývalý zamestnanec fabriky. Hovorca spoločnosti Dušan Dvořák tvrdí, že ide len o niekoľko desiatok zamestnancov a nemá to nič spoločné s krízou: "Ide naozaj len o pár desiatok zamestnancov. Počas roka sa všetkým hodnotia pracovné výkony. Ak ich majú zlé, jednoducho ich prepustíme. Podobne sme to robili aj pred tým, nie je to nič neobvyklé." O zamestnanie sa však boja aj ostatní pracovníci žilinskej automobilky. "Dúfajme, že robota bude a že nás nepošlú domov. Hádam bude lepšie, no ale aspoň, že niečo máme. Lepšie ako keby sme sedeli doma. Dokedy to však takto vydrží," hovoria zamestnanci. Pracovníci fabriky teda od včera pracujú iba 30 hodín do dvoch týždňov. Podľa Dvořáka ale za ten týždeň, čo sú doma dostanú 60 percent z priemernej mzdy. Je to však opäť menej, ako keď pracovali na dvoch zmenách po šesť hodín. Vedenie fabriky tvrdí, že takýto stav by mal trvať do konca februára. O podmienkach zamestnancov rokovali s vedením firmy aj odborári. "S vedením fabriky sme rokovali dva dni. Najskôr sme si urobili prieskum medzi zamestnancami. Z neho nám vyšlo, že pracovníci chcú, aby firma šetrila aj na iných oddeleniach, hlavne tam, kde doteraz pracovali v normálnom režime. Firma túto požiadavku akceptovala a tieto dva týždne bude po šesť hodín pracovať časť technikov aj administratívy. Samozrejme tým pádom, že bude do práce jazdiť menej zamestnancov, šetriť sa bude aj na doprave," povedal odborový predák v spoločnosti Miroslav Chládek.
  • Kaštieľ v Bytči‑Hrabovom vynovili
    (17.02.2009; Žilinský večerník; č. 8, s. 4; r)
    Pri rekonštrukcii priestorov pre domov sociálnych služieb našli aj renesančnú výmaľbu
    V druhej polovici vlaňajšieho roka začal Žilinský samosprávny kraj rekonštruovať priestory kaštieľa v Bytči‑Hrabovom, v ktorom sa nachádza Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb pre dospelých. Vo štvrtok 19. februára už zrekonštruované miestnosti slávnostne otvoria.
    Zariadenie už rekonštrukciu potrebovalo: V spoločných izbách v kaštieli vznikli oddelením sadrokartónovými priečkami dvojlôžkové izby, ktoré dostali nové zariadenie. Vymenené sú staré podlahy za laminátové, sociálne zariadenia majú nové príslušenstvo a sú prerobené na bezbariérové. V prístavbe sú vymenené okná a vstupné dvere, nové sú aj vstupné dvere kaštieľa, je tu zariadená nová izba a vytvorený nový bezbariérový priestor. Interiér získal novú maľovku. "Išlo o práce s cieľom ďalšieho vylepšenia prostredia ‑ zväčšenie podlahovej plochy na klienta úpravou a zariadením novej izby, zlepšenie hygienických podmienok výmenami sociálnych zariadení, všetkých podláh a vymaľovaním izieb v kaštieli," zhrnul Peter Kubica, hovorca ŽSK.
    Pred samotnou maľbou bolo nutné zabezpečiť základný reštaurátorský výskum. "Pri reštaurátorskom výskume bolo zistené, že na stenách kaštieľa sa nachádzajú tak novšie, ako aj renesančné výmaľby, ktoré sa však nebudú teraz reštaurovať.
    Zároveň reštaurátor určil technický postup maľovania stien tak, aby sa výmaľby prekryli a zostali nepoškodené," upresnil P. Kubica.
    Náklady sa vyšplhali na 88 460 eur. Do pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja patria v sociálnej oblasti domovy dôchodcov a domovy sociálnych služieb. V nich nachádzajú svoje útočisko seniori, ale aj ľudia odkázaní na každodennú starostlivosť v rôznom veku. ‑r‑
  • Žilina v listinách 1208‑1438
    (17.02.2009; Žilinský večerník; č. 8, s. 8; ŠUŠOLIAKOVÁ Katarína)
    Krajská knižnica v Žiline v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v spolupráci s Mestom Žilina, Štátnym archívom v Bytči ‑ pobočka Žilina a Žilinskou univerzitou v Žiline pripravila vo štvrtok 12. februára prezentáciu knihy historika, archivára, zakladateľa modernej slovenskej historiografie Richarda Marsinu, História ŽilinyŽilina v listinách 1208 ‑ 1438. Stretnutie s profesorom Marsinom, ktorý sa celý svoj život okrem iného venuje aj Žiline a jej stredovekým dejinám, sa stretlo s veľkým záujmom nielen obyvateľov a známych historikov zo Žiliny, ale zúčastnili sa na ňom aj archivári z Trenčína či Považskej Bystrice. Krajská knižnica v Žiline pri tejto príležitosti vydala výberovú personálnu bibliografiu Richard Marsina a Žilina, ktorá je k dispozícii záujemcom na úseku regionálnej bibliografie. Súbežne s prezentáciou publikácie bola otvorená výstava Dokumenty žilinského archívu od r. 1208 autorov Petra Štanského a Miroslava Pfliegela, ktorá bude v priestoroch knižnice prístupná širokej verejnosti do konca septembra.
    Všetkých záujemcov o dejiny a históriu nášho mesta srdečne pozývame.
    (Katarína Šušoliaková, Krajská knižnica v Žiline)
  • Položili sme zopár otázok riaditeľovi Považského múzea v Žiline PhDr. Borisovi Schubertovi
    (17.02.2009; Žilinský večerník; č. 8, s. 10; r)
    Čo čaká Považské múzeum (PM) v najbližšom roku?
    PM čaká veľmi zaujímavý rok. Už minulý týždeň bol prezentovaný projekt osvetlenia Budatínskeho hradu, ktorý podporili Žilinský samosprávny kraj a SSE a. s. Tento krok vnímam ako úspešné zahájenie sezóny v PM, na ktoré budú nadväzovať ďalšie, verím že úspešné, projekty a akcie. Na úvod spomeniem Sobášny palác v Bytči, ktorého rekonštrukcia by mala byť ukončená na jeseň tohto roku. Múzeum sa už dnes pripravuje na slávnostné otvorenie paláca a uvažuje o jeho dôstojnom a mnohostrannom využití pre verejnosť. Rok 2009 je aj rokom 400. výročia narodenia Žofie Bosniakovej. Pri tejto príležitosti je dominujúcou témou aktivít na Strečnianskom hrade práve život a odkaz tejto zaujímavej a minimálne pre región významnej "svätice zo Strečna". S Hradom Strečno budú tento rok spojené aj investičné projekty. Zamerali sme sa na rekonštrukciu striech a zlepšenie ponúkaných služieb pre návštevníkov. Spolu s obcou Strečno a ŽSK pracujeme na osvetlení a rekonštrukcii prístupových ciest na hrad. Taktiež bola ukončená príprava projektu, ktorý je zameraný na revitalizáciu podhradia a vybudovanie oddychovej zóny pod Hradom Strečno. Nezabúdame ani na expozície v Čičmanoch a Terchovej. Expozícia v Terchovej prešla minulý rok komplexnou rekonštrukciou a podobný proces plánujeme v Čičmianskej expozícii.
    Spravujete jednu z najkrajších pamiatok Žilinského okresu Budatínsky hrad. Aká bude jeho budúcnosť? Momentálne je uzavretý.
    Rekonštrukciu Budatínskeho hradu vnímam ako jednu z najdôležitejších, no zároveň aj najťažších úloh, ktoré PM v budúcnosti čakajú. Celá situácia môže budiť dojem, že sa na hrad zabudlo. Nie je to pravda. Tak významnej a náročnej rekonštrukcii však predchádza zdĺhavý proces príprav, ktorých dôležitosť s prihliadnutím na význam celého objektu nemusím určite zdôrazňovať. Celková rekonštrukcia hradu si vyžaduje vysokú investíciu, preto bola zvolená stratégia postupných čiastkových krokov. V prvej etape by mala byť zrekonštruovaná obytná veža a strechy, v ďalšej hospodárska budova a kaplnka. V súčasnosti čakáme na vyjadrenie k podanému projektu, ktorý je zameraný na revitalizáciu parku. Osvetlenie Budatínskeho hradu na jeseň tohto roku a, v prípade kladného vyjadrenia, započatie prác na revitalizácii parku je aj posolstvom a prísľubom smerom k verejnosti, že Budatínsky hrad je a v budúcnosti aj zostane stredobodom pozornosti všetkých kompetentných. Okrem toho v areáli Budatínskeho hradu stále existujú expozície, na ktoré všetkých občanov srdečne pozývam. Bližšie informácie nájdu na webovej stránke múzea.
    Budatínsky hrad bol známy drotárskou expozíciou, ako to bude ďalej? Budete sa držať fenoménu drotárstva?
    Drotárstvo je fenomén, ktorý PM identifikuje doma i v zahraničí. Odborný potenciál a tiež kvantita a kvalita zbierkových predmetov je unikum, ktoré si vážime a mienime ho i v budúcnosti zveľaďovať a prezentovať verejnosti. Aj keď sú momentálne naše expozičné priestory značne oklieštené, snažíme sa drotársky potenciál PM sprístupňovať prostredníctvom putovných výstav doma i v zahraničí. Aktuálne sú prejednávané alternatívne možnosti vystavovania drotárskych zbierok. Vstúpili sme do jednania s obcou Veľké Rovné, kde by sme s pomocou obce chceli rozšíriť existujúcu expozíciu a sprístupniť ju verejnosti. V štádiu príprav je aj spolupráca s Považskou galériou v Žiline, ktorej riaditeľ p. Mazúr veľmi ochotne a operatívne zareagoval a ponúkol nám dočasne priestor v novozrekonštruovanej budove galérie. Dopyt po drotárstve je zo strany nielen žilinskej verejnosti veľmi intenzívny. Vnímame ho a v tomto roku urobíme všetko preto, aby drotárska expozícia bola opäť sprístupnená.
  • Školy s úspešnými nápadmi
    (17.02.2009; Žilinský večerník; č. 8, s. 23; ‑)
    Stredné školy Žilinského samosprávneho kraja sa prostredníctvom Odboru školstva ŽSK zapojili do viacerých grantových programov vypísaných krajom. Ten pravidelne podporuje rôznorodé záujmové projekty škôl, pedagógov a študentov. Medzi akceptovanými projektmi na školský rok 2008/2009 sú aj žiadosti z regiónu Horného Považia. Do programu Škola bez alkoholu, tabaku a drog sa zapojila Spojená škola na Rosinskej ceste v Žiline s projektom Deň zdravia, na ktorý získali dotáciu 332 €. V rámci programu Žiacke školské rady ako motor rozvoja spoločnosti získalo Gymnázium na Hlinskej ulici v Žiline z rozpočtu ŽSK tiež sumu 332 € na projekt Žiacka školská rada pre žiada a spolu s ním. Školy musia svoje projekty realizovať v termíne od 1. februára 2009 do 30. júna 2009.
  • O OSUDE LIPTOVSKEJ NEMOCNICE S POLIKLINIKOU ROZHODNE MIMORIADNE MESTSKÉ ZASTUPITEĽSTVO V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI
    (16.02.2009; Rozhlasová stanica Regina; Rozhlasový denník; 12.00; 3 min.; VELECKÝ Milan)
    Rastislav ILIEV, moderátor:
    "O situácii v liptovskej nemocnici s poliklinikou by malo rokovať mimoriadne mestské zastupiteľstvo v Liptovskom Mikuláši. Nemocnica síce patrí Žilinskému kraju, podľa zákona však nesmie ostať jeho príspevkovou organizáciou a mesto sa preto zaujíma jej budúci osud. Kraj totiž uvažoval aj o jej zlúčení so vzdialenými nemocnicami na Orave či Kysuciach, čo sa obyvateľom Liptova nepáčilo. Téme sa venoval Milan VELECKÝ."
    Milan VELECKÝ, redaktor:
    "Poslanci zastupiteľstva požiadali o mimoriadne rokovania o situácii v Liptovskej nemocnici s poliklinikou. Termín si mikulášska radnica musí dohodnúť s vedením Žilinského kraja, ktoré je zriaďovateľom nemocnice. Podľa poslanca krajského zastupiteľstva Alexandra SLAFKOVSKÉHO by však bola najlepšia zmena právnej formy nemocnice."
    Alexander SLAFKOVSKÝ:
    "Pokiaľ sa bude samosprávny kraj správať tak macošsky ako doteraz, tak si myslím, že áno. Nemocnica a potrebuje zbaviť sa starých dlhov a pokiaľ by to bol samostatný subjekt, tak má tam väčšiu šancu, ako keď napríklad je odpredaj majetkov prebytočne blokovaný samosprávnym krajom."
    M. VELECKÝ:
    "Samosprávy získali nemocnicu pred šiestimi rokmi a vtedy bol primátorom Liptovského Mikuláša práve Alexander SLAFKOVSKÝ. Hovorí terajší primátor Ján BLCHÁČ."
    Ján BLCHÁČ:
    "Mesto Liptovský Mikuláš malo pred 1.1. 2003 možnosť bojovať o zriaďovateľskú pôsobnosť pre nemocnicu s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši. Toto sa nestalo, tak dnes je to jedna zo štyroch nemocníc v Žilinskom samosprávnom kraji."
    M. VELECKÝ:
    "A kraj uvažoval aj o zlúčení svojich nemocníc v Kysuciach, na Orave a v Liptove do jednej obchodnej spoločnosti. Primátor Ján BLCHÁČ verí, že sa tak nestane."
    J. BLCHÁČ:
    "Požiadavka, ktorá je tlmočená od či už občanov, alebo aj inštitúcií, alebo aj podnikateľov je, aby mala nemocnica postavenie zafixované aj na základe právnej subjektivity, ktorá by mala zostať."
    M. VELECKÝ:
    "Aj keď kraj bude nemocnice meniť, keďže väčšinu peňazí nedostávajú od svojho zriaďovateľa nemôžu ostať jeho príspevkovou organizáciou. Podľa predsedu kraja Juraja BLANÁRA ich zmenia pravdepodobne na neziskové organizácie, ale až po prijatí nového zákona o neziskových organizáciách v zdravotníctve."
    Juraj BLANÁR:
    "Pretože súčasný stav neziskových organizácií absolútne neumožňuje garantovať zakladateľovi tejto neziskovej organizácie zachovanie zdravotnej starostlivosti tak, aby sa mohol sa k tomu vyjadrovať."
  • AJ PO TRANSFORMÁCII BY MAŤ NEMOCNICA V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI SVOJE POSTAVENIE ZAFIXOVANÉ PRÁVNOU SUBJEKTIVITOU
    (16.02.2009; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 15.00; 1 min.; BALKOVÁ Jana)
    Jana BALKOVÁ, hlásateľka:
    "O budúcnosti liptovskej nemocnice s poliklinikou by malo rokovať mimoriadne mestské zastupiteľstvo v Liptovskom Mikuláši. Nemocnica si väčšinu príjmov dokáže zarobiť vlastnou činnosťou, a preto nemôže ostať príspevkovou organizáciou kraja. O požiadavke mesta hovorí primátor Liptovského Mikuláša Ján BLCHÁČ. Reaguje predseda Žilinského samosprávneho krajaJuraj BLANÁR."
    Ján BLCHÁČ:
    "Požiadavka, ktorá je tlmočená od či už občanov, alebo aj inštitúcií, alebo aj podnikateľov je, aby mala nemocnica postavenie zafixované aj na základe právnej subjektivity, ktorá by mala zostať aj po transformácii, ktorá musí podľa zákona prebehnúť."
    Juraj BLANÁR:
    "Sme našli riešenie s ministrom zdravotníctva. By mal byť samostatný zákon o neziskových organizáciách, zdravotníckych zariadení, pretože súčasný stav absolútne neumožňuje garantovať zakladateľovi tejto neziskovej organizácie zachovanie zdravotnej starostlivosti."
  • DOBUDOVANIE RÝCHLOSTNEJ CESTY R3 TURIEC POTREBUJE
    (16.02.2009; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,5 min.; R)
    B. KORONI, moderátor:
    "Ak chce región Turca hospodársky rásť, musí mať čím skôr k dispozícii úseky rýchlostnej komunikácie R3. Termín prípravy financovania a začiatku výstavby by sa mal stihnúť do roku 2011. Zhodli sa dnes na tom účastníci seminára pod názvom: R3 ‑ prínos nielen pre Turiec. Na akcii, ktorá sa konala v Martine, bol prítomný aj predseda Žilinského samosprávneho krajaJuraj BLANÁR.
    J. BLANÁR:
    "R3 má obrovský význam nielen pre Turiec, ale aj pre Oravu, prepojením juhu a severu cez Slovenskú republiku na poľskú hranicu. Začal sa ten najdôležitejší úsek a to je obchvat Hornej Štubne, rovnako sa začal obchvat Trstenej a odovzdal sa aj do prevádzky obchvat Oravského Podzámku. To sú konkrétne príklady, kde R3 už pomáha riešiť dopravnú situáciu."
    B. KORONI:
    "Primátor Turčianskych Teplíc Michal SYGÚT je optimista, podľa jeho slov by motoristi mohli do piatich nanajvýš siedmich rokov jazdiť po novej rýchlostnej komunikácii R3."
    M. SYGÚT:
    "Začatie výstavby obchvatu Hornej Štubne, začatie troch alternatív prieskumu na vplyv životného prostredia a reálne začatie vykupovania možno pozemkov pod budúcu R3 sú nezlomným znakom toho, že Národná diaľničná spoločnosť a ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií veľmi intenzívne pracuje vo svojich možnostiach na zreálnení budúcej výstavby rýchlostnej komunikácie R3."
    B. KORONI:
    "R3, čiže Šahy ‑ Zvolen ‑ Žiar nad Hronom ‑ Martin ‑ Kraľovany ‑ Dolný KubínTrstená by mala mať po dokončení 258 kilometrov."
  • Na martinskom obchvate možno zmenia rýchlosť
    (16.02.2009; Turčianske noviny; č. 5, s. 3; MU)
    V Žilinskom kraji začal v minulom týždni pracovať tím zložený zo zástupcov polície. Úradu ŽSK a Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, ktorý prehodnotí 363 značiek obmedzujúcich rýchlosť na 40 km/h.
    ŽILINA. Na zložení tímu odborníkov, ktorý prehodnotí nielen štyridsiatku mimo obcí, ale aj obmedzujúce značky v zónach obcí a miest na cestách II. a III. triedy, sa zainteresovaní dohodli v pondelok na spoločnom rokovaní a to v nadväznosti na zmeny a povinnosti, ktoré vyplývajú z nového cestného zákona. "Platná päťdesiatka ale nie je dôvodom na odstránenie všetkých značiek obmedzujúcich rýchlosť na 40 km/h. Pracovný tím zhodnotí ich opodstatnenosť a možno na úsekoch, kde sú pre bezpečnosť chodcov potrebné, ich ponechá. Máme obce, kde sú veľmi dlho štyridsiatkové úseky bez zastavanosti v území. Vyčísliť, koľko z nich z ciest zmizne, je teraz predčasné. Ale rovnako je možné, že rýchlosť na niektorých úsekoch sa bude môcť zvýšiť ‑ na 60 alebo 70 km/h, ak to bezpečnosť a plynulosť premávky bude vyžadovať," povedal predseda ŽSKJuraj Blanár.
    Rýchlosť zmenia nahor i nadol
    "Za policajný zbor môžem sľúbiť veľkú operatívnosť. Budem robiť všetko pre to, aby účastníci cestnej premávky boli po zmenách v zákone spokojní," informoval krajský policajný riaditeľ František Posluch. Zmeny na cestách Žilinského kraja by mali byť podľa prednostu Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Žiline Jána Barienčíka najmä kvalitné a dlhodobo účinné. "Vieme o úsekoch, ktoré musíme zmeniť. Určite plánujeme zmenu na obchvate mesta Martin, kde by sme v určitom úseku možno uvažovali o zvýšení rýchlosti, ale aj na komunikácii Lavobrežná v Žiline. A budeme tiež prihliadať na požiadavky jednotlivých miest a obcí. Ide o to, aby bola v prvom rade zachovaná bezpečnosť cestnej premávky, ale aj dopravná obslužnosť, aby premávka nebola zbytočne brzdená tam, kde to nie je potrebné," uviedol J. Barienčík.
    Kraj je zdigitalizovaný. vie sa o každej značke
    ŽSK pripravuje aj kompletnú pasportizáciu dopravného značenia v rámci geografického informačného systému.
    "Máme zdigitalizovaný celý kraj a každú značku v tomto digitálnom systéme budeme mať k dispozícii aj pre krajský úrad pre cestnú dopravu, ako aj pre policajný zbor. Tým chceme zlepšiť manažment, čo sa týka značiek, ale aj medzi zainteresovanými inštitúciami," uzatvoril informácie o tomto kroku na tlačovej besede predseda ŽSKJuraj Blanár.
  • Poliklinika je už úplne v rukách kraja a bez dlhov
    (16.02.2009; Turčianske noviny; č. 5, s. 2; KOVALČÍKOVÁ Jana)
    Budova polikliniky v Turčianskych Tepliciach má nádej na opravu. Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) totiž urobil potrebné kroky, aby sa budova konečne dostala na štandardnú úroveň a spĺňala potrebné nároky na poskytovanie zdravotníckych služieb.
    Vysporiadal vlastnícke vzťahy a vyrovnal dlhy, ktoré sa k budove viazali. Poliklinika s malými opravami slúži pre vyše 17 000 obyvateľov z Turčianskoteplického okresu od sedemdesiatych rokov minulého storočia. "Najstaršie prístrojové vybavenie je v poliklinike zo sedemdesiatych rokov. V osemdesiatych rokoch sa začala stavať prístavba. Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov sa nikdy nedokončila," informoval nás poslanec ŽSK Milan Litva.
    Hrozilo, že ju zatvoria
    Zmena nastala, až keď poliklinika prešla po všetkých transformáciách pod ŽSK. Najskôr predchádzajúce krajské zastupiteľstvo s rekonštrukciou nesúhlasilo. Vážne sa však situáciou muselo začať zaoberať neskôr, pretože hygienické podmienky polikliniku dohnali na hranicu prevádzkovania.
    "Hygiena stanovila prevádzkové podmienky a tie si vyžadovali okamžité investície minimálne do vybudovania sociálnych zariadení. ŽSK prispel v roku 2005 sumou okolo 9 958 euro (300 000 Sk) a nejaké financie našla aj poliklinika," opísal ťažkú situáciu poslanec. V nasledujúcom roku musel ŽSK vydať na polikliniku ďalších 21 576 euro (650 000 Sk), ktoré sa použili na dokončenie sociálneho zázemia a úpravy priestorov. "Museli sme zabezpečiť okamžitú investíciu, lebo inak hrozilo, že sa bude musieť zatvoriť." Poliklinika minulý rok získala ďalšie peniaze na prístrojové vybavenie, predovšetkým na röntgen a ostatnú zdravotnú techniku vo výške 1,5 milióna Sk. Jednou z priorít, ktoré si M. Litva v reprezentovaní hornoturčianskeho okresu na zasadnutiach ŽSK stanovil, bola práve rekonštrukcia polikliniky, ktorá má štatút spádovej. "Poliklinika nebola len problémom mesta, ale celého okresu," uviedol.
    "V súčasnosti je prevádzkyschopná, ale na druhej strane sa nedá povedať, že najmodernejšia. Zásadne sa do nej neinvestovalo tri desaťročia. Krajské zastupiteľstvo preto odsúhlasilo opravy," ubezpečil Milan Litva.
    Zahraniční majitelia chceli svoje peniaze
    Pri podávaní žiadosti o financie však vyskočil na scénu ďalší problém. Jednou z podmienok, aby sa mohla podať žiadosť o financie, bolo vysporiadanie vlastníckych vzťahov. Zariadenie, ktoré je predmetom žiadosti o nenávratný finančný príspevok, nesmie mať žiadne dlhy z hľadiska sociálnych, zdravotných a verejných financií. "V čase, keď sme pripravovali projekt, sa objavil problém s vlastníctvom reštituovaných pozemkov. Zahraničným vlastníkom sa vrátila reštitúcia a prostredníctvom právneho zástupcu si uplatnili svoj nárok na úhradu. Museli sme rýchlo reagovať a prijať rozhodnutie, či zastavíme celý projekt alebo uhradíme ich požiadavky. Rozhodli sme sa pre druhú variantu," vysvetlil nepredvídané problémy M. Litva.
    Ide o veľké milióny
    Poslanec sa domnieva, že poliklinika má na hornom Turci veľký význam a tiež aj svoje povinnosti, ktoré by si mala plniť. ŽSK je už v súčasnosti stopercentným vlastníkom polikliniky a tá je bez akýchkoľvek dlhov. Žiadosť o financie na opravu je momentálne v posudzovacom procese na ministerstve zdravotníctva. Predmetom žiadosti je finančný objem viac ako l, 161 mil. eura (35 miliónov Sk), ktoré by mali predovšetkým slúžiť na dostavanie a novú rekonštrukciu "bradatej" prístavby, inštalovanie súvisiaceho informačného systému, úpravu okolia a sprístupnenie polikliniky a zlepšenie servisu pre pacientov.
  • Po rekonštrukcii v galérii dýchajú zdravší vzduch
    (16.02.2009; Turčianske noviny; č. 5, s. 14; LEGERSKÁ Viera)
    LACO TEREN PRÍDE S PROJEKTOM TRANZIT BA‑MT
    V pondelok sa Turčianska galéria po niekoľko mesiacov trvajúcej rekonštrukcii znova otvorila verejnosti. O tom, čo je spojené s týmto medzníkom, hovoríme s jej riaditeľkou Jarmilou Kováčovou.
    Aké projekty vítajú návštevníkov po štvormesačnej prestávke?
    ‑ Niektoré tradičné a niektoré nové. K tým tradičným patrí Ateliér Kocúr určený pre najmenšie deti a Teen art centrum orientované na mládež. K novým radím dve výstavy, ktoré sme otvorili síce ešte na sklonku minulého roka, ale verejnosť si ich vlastne doposiaľ nemohla pozrieť. Ide o študentský salón Art School ‑ School Art, ktorý predstavuje práce šestnástich študentov vysokých umeleckých škôl spätých s regiónom a výstavu s názvom Umelecké pohľadnice a iné rozpomienky, ktorá predstavuje umeleckú tvorbu pohľadníc z dvadsiateho storočia podľa predlôh originálnych návrhov popredných slovenských umelcov tvoriacich v Martine. Obidve výstavy si budú môcť návštevníci pozrieť do 8. marca. Na 12. marca máme naplánované slávnostné otvorenie galérie a vernisáž výstavy so symbolickým názvom Tranzit BA‑MT, ktorú kurátorsky pripravuje Laco Teren.
    Kým sa ale dostaneme k tohtoročnému výstavnému plánu, povedzme si, čo všetko sa v galérii rekonštruovalo?
    ‑ Základným podnetom pre rekonštrukciu bola vlastne sanácia budovy pred vlhkosťou. Výsledok je citeľný ‑ v galérii je zdravší vzduch. Najviac zmien návštevníci zaregistrujú na prízemí. Po stavbárskych zásahoch bolo potrebné investovať aj do obnovenia interiéru. Na prízemí má už dnes galéria nové obklady, nové vstupné i interiérové dvere, jej časť je nanovo vymaľovaná, v budove je nainštalovaná klimatizácia a v súvislosti s ňou sa rekonštruovala aj obradná sieň. Nie všetky práce sú vo finále. Na jar nás čakajú opravy fasády budovy a úprava galerijnej záhrady.
    Do štartu sezóny zostáva ešte mesiac. Ako galéria využije tento čas?
    ‑ Výstavy, o ktorých som hovorila, už sú verejnosti prístupné. Postupne obnovíme činnosť v ateliéri Kocúr i v Teen art centre a v týchto dňoch posielame do škôl, partnerským inštitúciám a pedagógom ponukové listy, v ktorých upozorňujeme na otvorenie galérie a na možnosť stretnúť sa u nás s dobrým umením. Chceme byť priateľskou galériu a chcenie sa svojimi aktivitami pričiniť o to, aby výtvarné umenie ľudia nevnímali ako exkluzívne, určené len pre elitu, ale ako prirodzenú súčasť života. Výstavný plán počíta v tomto roku s jedenástimi výstavami. Na Štarte je už spomínaný Tranzit...
    ‑ Pod názvom T.R.A.N.Z.I.T. BA‑MT si treba predstaviť výber z maliarskej tvorby najmladšej slovenskej výtvarnej generácie, ktorej príslušníci sú ešte len na začiatku svojej umeleckej dráhy, no napriek tomu práce mnohých z nich už ocenili. Pracujú pod hlavičkou umeleckého združenia Tranzit, ktoré im poskytuje priestor na slobodnú tvorbu a umožňuje prenos (tranzit) tejto tvorby k prijímateľom. Výstave sme vyhradili exkluzívny priestor ‑ celú galériu.
    Jedným z nosných bodov plánuje aj Socha IV. Po dvoch rokoch sa projekt opäť vracia do Martina. Čím prekvapí?
    ‑ V tomto roku má podtitul ‑Dialóg sochárov s architektmi. Zástupcovia týchto dvoch profesií budú v rámci neho diskutovať i tvoriť diela, ktoré môžu vplývať na zmenu pohľadov na mesto ako fenomén, do ktorého socha patrí. Výstupom práce troch sochárov a troch architektov bude výstava, ktorá môže priniesť novú inšpiráciu pre mesto. Napríklad aj pre sídliská...
    Nosnou črtou tohtoročného výstavného plánu galérie je orientácia na turčianskych výtvarníkov, je to náhoda alebo zámer?
    ‑ Určite zámer. Sme galériou regionálneho typu a naším poslaním je odzrkadľovať región a výtvarných umelcov, ktorí sú s ním spätí. Aj preto sa v tomto roku v galérii retrospektívne alebo monograficky predstavia Pavol Choma, Ivan Bílý, Marek Kokoška, Miroslav Marček, Ivan Štubňa, Róbert Brož či Peter Šabo. Väčšinou ide o výstavy k jubileám umelcov alebo o spomienkové výstavy.
    V minulom roku aj galéria inšpirovala vznik viacerých podujatí súvisiacich s kandidatúrou mesta na titul Európske hlavné mesto kultúry. Latka bola nasadená vysoko. Vie sa tejto latke galéria priblížiť aj v tomto roku?
    ‑ Kandidatúru sme vnímali ako príležitosť na zviditeľnenie. Veľa verí sa podarilo, možno aj nad naše očakávanie. Ukázali sme, že živú kultúru vieme robiť, a nezostáva nám nič iné len v tomto trende pokračovať. Som presvedčená o tom, že predovšetkým kultúra v širokom význame slova je šancou na rozvoj mesta. Urobíme všetko pre to, aby sme nestáli bokom.
    Mnohí ocenili, že práve pod tlakom kandidatúry sa kultúra v Martine začala robiť inak a lepšie. Súhlasíte?
    ‑ Áno. Treba v tom pokračovať. Obľúbené boli najmä open air podujatia. Aj galéria sa viac otvorila nekonvenčným aktivitám. Ako v nich pokračovať? Za galériu môžem sľúbiť, že rozšírime otváracie hodiny do 18. h podvečer, pripravíme výhodné cenové balíky pre rodiny s deťmi, viaceré podujatia budenie mať u nás zadarmo, aby si ich mohli dovoliť všetci, ktorí majú záujem.
    Martin má tohto roku vyčlenených v rozpočte na kultúru menej financií. Ako prežije galéria?
    ‑ Vychádzanie z rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja, ktorý je naším zriaďovateľom. Samozrejme, nestačí nám, ale usilujeme sa, aby sme všetky nosné podujatia mali pokryté aj z grantových peňazí. Uchádzanie sa o dvanásť grantov na kraji i ministerstve kultúry. Poslali sme aj žiadosť o grant na Bienále knižného umenia, ktoré chceme na pôde galérie revitalizovať. Sme radi, že ŽSK nielenže vytvoril grantový systém pre kultúru, ale už dva roky systematicky podporuje nákup nových diel. V tomto roku máme na tento cieľ vyčlenených dvestotisíc korún.
  • Dopraváci sa chcú rovnať gymnazistom
    (16.02.2009; Turčianske noviny; č. 5, s. 29; FOLKMANOVÁ Alexandra)
    Krátko pred odovzdaním polročných vysvedčení si dvadsať študentov Strednej odbornej školy dopravnej (SOŠ) v Martine‑Priekope vyskúšalo svoje vedomosti v súťaži Priateľské kraje v zjednotenej Európe 2009.
    Šiesty ročník súťaže usporadúva Žilinský samosprávny kraj na úrovni školy, regiónu, kraja a republiky. Každý rok škola organizuje školské kolo, najúspešnejšia trojica potom postupuje do regionálneho kola. Tentoraz sa doň z dopravnej školy prebojovali D. Striško, M. Vaňo, P. Bátory. Krajské kolo pre študentov SOŠ dopravnej nie je až takou nedosiahnuteľnou métou.
    Jednému žiakovi sa podarilo byť jeho účastníkom už štyrikrát. Väčšinou tu však lepšie vedomosti z histórie, literatúry, geografie a politických udalostí preukážu najmä gymnazisti. Napriek tomu dopraváci o tento druh súťaží majú stále záujem a dosahujú potešiteľné výsledky.

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky