7. týždeň

  • Ad: Vyhlásené súťaže smrdia... a Vyhlásenie Liptovskej... (MY Liptovské noviny č. 2,4)
    (11.02.2009; Liptovské noviny; č. 5, s. 4; SLAFKOVSKÝ Alexander)
    Verejné obstarávanie na akciu Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v oblasti horného Liptova nie je v súlade s duchom zákona o verejnom obstarávaní, aj keď je možno v súlade s jeho literou. To ale posúdi Úrad pre verejné obstarávanie.
    Predstavenstvo Liptovskej vodárenskej spoločnosti (LVS), a. s., môže tvrdiť, že splnilo doslovný text zákona. Každý súdny človek ale začne pochybovať o dobrom úmysle obstarávateľa súťaže pri zistení, že podmienky súťaže vylučujú spoločnosti s menej ako tisíc zamestnancami v trvalom pracovnom pomere za posledné tri roky.
    Kto protestoval, nevyhral
    Pochybnosti vzbudzuje aj poznanie, že v požadovaných lehotách bolo 6 dní pracovného pokoja a že v slovenskom vestníku oznam vyšiel 30. 12. a už 2.1. o 13. hodine končila lehota na prevzatie podkladov k súťaži.
    Ak obstarávateľ hľadá ospravedlnenie slovami, že nikto nepodal "žiadosť o nápravu", len pripomeniem všeobecnú skúsenosť, že ten, kto protestoval, takmer nikdy nevyhral súťaž, maximálne dosiahol jej zopakovanie.
    O tom, že súťažné podmienky obsahujú aj iné diskriminačné podmienky, sa mohli presvedčiť aj sami čitatelia. Ak si niekto myslí, že združenia firiem, ktoré by naplnili podmienku tisíc zamestnancov, sa dá jednoducho zorganizovať do 7 dní, je buď naivka alebo zámerne klame.
    Vyhrážanie sa "právnymi krokmi" voči tým, ktorí priniesli túto správu, je dvojnásobne nemorálne.
    Prísnejší meter
    V prvom rade preto, že akcie Liptovskej vodárenskej spoločnosti, a. s., sú v stopercentnom vlastníctve miest a obcí, takže sa na ňu vzťahuje prísnejší meter ako na súkromné podnikateľské subjekty. LVS, a. s., hospodári s prostriedkami občanov horného Liptova a tie nie sú súkromnými zdrojmi. Navyše, väčšina členov predstavenstva a dozornej rady sú starostovia a primátori práve týchto obcí.
    Práve oni by mali dbať, aby súťaže v spoločnosti, v ktorej zastupujú občanov, nemohli byť spochybniteľné. Súťaž má vygenerovať ponuku s najlepším pomerom ceny a kvality tak, aby ceny vodného a stočného zbytočne nestúpali. Výsledkom nemá byť riziko, že OLAFF ‑ kontrolný úrad Európskej únie súťaž spochybní a vodárne budú musieť oželieť dotáciu z Kohézneho fondu EÚ a cena vodného a stočného výrazne stúpne.
    ALEXANDER SLAFKOVSKÝ, poslanec NR SR a Žilinského samosprávneho kraja
  • OBYVATELIA SVRČINOVCA SÚ NESPOKOJNÍ, KAŽDÝ DEŇ PREJDE ICH OBCOU MNOŽSTVO KAMIÓNOV A ÁUT
    (11.02.2009; Rozhlasová stanica Regina; Rozhlasový denník; 12.00; 4 min.; ÚRADNÍKOVÁ Dagmar)
    Martina GAPČOVÁ, moderátorka:
    "Obyvatelia Svrčinovca na Kysuciach sú zúfalí z kamiónov. Najviac ich premáva medzi žilinskou Kiou a Hyundaiom v Nošoviciach na Morave. Odľahčiť tento medzinárodný ťah na Českú republiku má rýchlostná komunikácia, ktorá bude súčasťou diaľnice smerom do Poľska. Ani jeden z plánovaných úsekov, ktoré majú Svrčinovec obchádzať sa ešte ani nezačal stavať. Ďalšie informácie má Dagmar ÚRADNÍKOVÁ."
    Dagmar ÚRADNÍKOVÁ, redaktorka:
    "Oficiálne merania spred dvoch rokov hovorili, že Svrčinovcom prejde denne 22‑tisíc kamiónov. Pokračuje starosta Juraj STRÝČEK."
    Juraj STRÝČEK:
    "Dnes si myslím, že ten počet znova vzrástol, nakoľko závody, ktoré momentálne začali vyrábať vo veľkom ako Kia momentálne sa pristupuje už k spusteniu Nošovíc pridávajú tie jednotlivé dovozy a odvozy tovarov, to znamená okolo 30‑tisíc áut je to denne."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Cesta 1. triedy momentálne pretína priamo intravilán obce."
    J. STRÝČEK:
    "Pôjde okolo školy, okolo obecného úradu a cez najhustejšie osídlené územia."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Na českej strane už rýchlostná komunikácia je. Ani tento takmer 8‑kilometrový úsek sa nerodil ľahko. Starosta Jablunkova Petr SAGITÁRIUS."
    Petr SAGITÁRIUS:
    "Bolo platné územné rozhodnutie a stavebné povolenie a to jediné čo schádzalo boli peniaze, takže sme si povedali, pôjdeme do tej občianskej neposlušnosti, no a zavreli sme tú trasu na pol hodiny. Na druhý deň štátny fond uvoľnil tie peniaze."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Obyvateľom Jablunkova sa zjavne uľavilo."
    P. SAGITÁRIUS:
    "Mestu Jablunkov to pomohlo dosť. Kedysi sa nedalo prejsť, teraz sa dá."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Naopak obyvateľom Svrčinovca dochádza trpezlivosť."
    Anketa:
    "Je to katastrofa, strašný hluk, a nedá sa prejsť na druhú stranu."
    "Tu sa nedá chodiť, ani prejsť ani nič. To ide jeden za druhým."
    "To je neskutočné, hlavne tie deti, keď chodia do školy."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Obci Svrčinovec má pomôcť diaľnica, ktorá ale mešká. Starosta Svrčinovca STRÝČEK."
    J. STRÝČEK:
    "Etapa Svrčinovec ‑ Česká republika je zatiaľ len vo variantnom riešení."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Potrebou rýchleho dobudovania prepojenia medzi žilinskou Kiou a nošovickým závodom Hyundai sa už zaoberali aj predstavitelia Žilinského a Moravskosliezskeho kraja. Žilinský župan Juraj BLÁNÁR."
    Juraj BLÁNÁR:
    "Čo je pozitívne z toho ostatného stretnutia s pánom ministrom dopravy, že by to mohlo byť niekedy v roku 2011 dobudované."
  • Poradovníky na domovy dôchodcov sa zmenia
    (11.02.2009; Pravda; s. 40‑41; Sélešová Slávka)
    Po informácii, ako dlho sa čaká na domov dôchodcov a aký dlhý je poradovník, musia penzisti v niektorých krajoch pátrať. Od januára sa totiž zmenili pravidlá pre umiestnenie v domove ‑ žiadosť občana už neposudzuje kraj, ale obec a mesto. Niektoré kraje preto odkazujú ľudí na ne alebo im radia, aby sa na poradovník pýtali priamo jednotlivých domovov dôchodcov.
    "Obec aj samosprávny kraj sú povinné poskytovať sociálne poradenstvo a súčasťou neho je aj podávanie informácií a sprostredkovanie pomoci. Právo klienta na zabezpečenie dostupnosti informácií o sociálnych službách je ustanovené zákonom," reagoval tlačový odbor ministerstva práce.
    Počty ľudí v poradovníkoch musia ľudia dlhšie zisťovať napríklad v Košickom či Žilinskom kraji. Ale aj tie poradovníky, ktoré sa začali viesť ešte v minulých rokoch, dnes už nemusia byť pravdou. Podľa nového zákona sa totiž musia nanovo prehodnotiť. "Môže sa stať, že z poradovníka, kde je 150 záujemcov, bude odrazu 40. Lebo sa zistí, že jeden občan je vo viacerých poradovníkoch alebo túto službu vôbec nepotrebuje," upozorňuje Elena Behrová z Trenčianskeho VÚC.
    Najdlhší poradovník má Bratislavský kraj ‑ do zariadenia pre seniorov by sa chcelo dostať vyše tisíc dôchodcov. Niektorí čakajú aj sedem rokov. "Vzhľadom na to, že záujem obyvateľov regiónu Bratislavského samosprávneho kraja o poskytovanie sociálnych služieb v zariadeniach pre seniorov je veľký, nevieme presne zodpovedať, ako dlho bude čakať posledný zapísaný občan v poradovníku čakateľov. Čakacie lehoty na umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb sa pohybujú v rozpätí od 3 mesiacov do 6 až 7 rokov," uviedla Jana Matulová z oddelenia sociálnej pomoci Bratislavského samosprávneho kraja. Skrátenie čakacej lehoty pripúšťajú v Prešovskom a Banskobystrickom kraji, naopak, v Trnavskom hovoria o predlžovaní lehôt. "Priemerná doba čakania je 2 až 3 roky. Oproti minulosti sa predlžuje," tvrdí hovorca Trnavského samosprávneho kraja Patrik Velšic. Banskobystrický samosprávny kraj je zriaďovateľom 26 zariadení pre seniorov. Každé z nich si vedie poradovník zvlášť. "Viaceré ho majú uverejnený na svojej webovej stránke. Oproti minulosti sa zrejme doba čakania skrátila, pretože služby pre seniorov poskytujú aj neverejní poskytovatelia, čím vzrástol počet miest v zariadeniach pre seniorov," uviedla Iveta Kureková z VÚC Banská Bystrica.
    Mesto Košice je zriaďovateľom len jedného zariadenia pre seniorov. "Z poradovníka v súvislosti so zmenou legislatívy neubudlo. Čakacia lehota naďalej ostáva približne rok aj viac," potvrdila hovorkyňa magistrátu Lucia Mihoková.
    To isté tvrdia aj v Nitrianskom kraji, nový zákon zatiaľ čakanie neskrátil. "Denne poskytujeme desiatky odpovedí na telefonické aj osobné otázky ľudí k tejto téme. Máme tiež denné stretnutia so starostami obcí, pre ktorých je táto problematika nová a v mnohých obciach s posudkovou činnosťou ešte ani nezačali," uviedla Eva Ďurišová z Nitrianskeho samosprávneho kraja. Nitriansky kraj zverejnil postup, ako sa dostať do domova dôchodcov, na svojej internetovej stránke. Vrátane tlačív žiadostí.
    *****
    Ako dlho sa čaká na domov dôchodcov
    * Bratislavský kraj ‑ V poradovníkoch je 1072 čakateľov. Čakacie lehoty sa pohybujú od 3 mesiacov do zhruba 6‑7 rokov.
    * Trnavský kraj ‑ V poradovníku je 333 čakateľov. Priemerný čas. kým uspejú, je 2 až 3 roky.
    * Trenčiansky kraj ‑ Počet čakateľov nie je známy, závisí to od konkrétneho zariadenia. Čakacia lehota je 3 mesiace až rok.
    * Banskobystrický kraj ‑ Počet záujemcov v poradovníku je rôzny ‑ od 7 do 100. Čakacia lehota je veľmi rozdielna, niekedy sa uvoľnia za sebou aj tri miesta, niekedy to trvá aj rok.
    *Prešovský kraj ‑ Počet záujemcov nie je známy, čakacia lehota závisí od zariadenia. Napríklad mesto Prešov vie umiestniť štyroch dôchodcov okamžite, ale v druhom mestskom domove na miesto čaká okolo osemdesiat ľudí.
    * Košický kraj ‑ Čakacia lehota je približne rok aj viac. Závisí to od toho, o ktoré zariadenie má dôchodca záujem.
    * Nitriansky kraj ‑ poradovníky a čakaciu lehotu kraj nespresnil
    * Žilinský kraj ‑ poradovníky a čakaciu lehotu kraj nevedel spresniť
    *****
    Ako sa dostať do zariadenia pre seniorov
    * od Nového roka platí nový zákon, podľa ktorého o umiestnení v zariadení pre seniorov (bývalý domov dôchodcov) rozhoduje mesto alebo obec
    * po novom sa už nepodávajú žiadosti o umiestnenie, ale žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu
    * poslať ju treba mestu alebo obci
    * tá vypracuje na základe lekárskeho a sociálneho posudku do 30 dní posudok o odkázanosti na sociálnu službu
    * v ňom sa určí stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby 4 na základe stanoveného stupňa 1 až 6 obec rozhodne, či občan patrí do zariadenia pre seniorov (1 až 4), alebo do zariadenia sociálnych služieb (5 a 6)
    * samotné zariadenie si bude môcť vybrať ‑ z ponuky, ktorú mu dá obec
    * buď ho domov prijme hneď, alebo ho zaradí do poradovníka
    Čo obsahuje žiadosť a kde ju nájsť
    * k dispozícii ju majú na obecných a mestských úradoch * niektoré mestá ju majú aj na internete
    * okrem osobných údajov do nej treba uviesť:
    * svoje bytové a majetkové pomery, s kým žiadateľ žije a vyhlásenie, že nepoberá príspevok na osobnú asistenciu alebo na zaopatrenie
    * doložiť treba občiansky preukaz a lekársky nález na účely konania o sociálnej službe
  • Županom chce byť Ivan Chaban
    (10.02.2009; Kysucké noviny; č. 5, s. 2; FILEK Michal)
    Pravdepodobne v novembri sa uskutočnia voľby do zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja. Ľudia budú voliť aj župana.
    Žiadna strana zatiaľ svojho kandidáta oficiálne nepredstavila. Nie je ani jasné, či sa o podporu voličov budú subjekty uchádzať samostatne, alebo ako súčasť volebnej koalície. Na verejnosti sa už spomínajú napríklad Juraj Blanár, Ivan Chaban, Alexander Slafkovský, Jozef Tarčák, Miroslav Mikolášik či Pavel Pavolásek, ale aj Anna Belousovová a Ján Slota.
    Svojho kandidáta na župana doteraz žiadna strana oficiálne neprestavila. Uvažujú o tom vraj viacerí. Záujem už prejavil súčasný podpredseda ŽSK Ivan Chaban. O nominácii na post župana však v SDKÚ rozhodnú primárne voľby. Prihlásiť sa môže každý jej člen a strana potom nominuje víťaza. V tejto chvíli však ešte nie je jasné ani to, či pôjdu do volieb samostatne, a teda aj so svojím kandidátom na župana, alebo ako súčasť koalície, či dokonca podporia kandidáta inej strany. "Budem kandidovať v primárkach," povedal pre MY Žilinské noviny Chaban. Pripustil však, že bez širšej podpory ďalších politických strán nemusí byť úspešný. Jeho snahou bude získať podporu nielen iných strán, ale aj združení.
    Spomína sa aj Pavlásek
    Rozhodnutí nie sú ani v KDH. Vo verejnosti sa hovorilo najmä o šéfovi poslaneckého klubu Pavlovi Pavláskovi a súčasnom europoslancovi Miroslavovi Mikolášikovi z Martina. Nie je totiž isté, že sa opäť do europarlamentu dostane, pretože na kandidátke kresťanských demokratov patrí prvá priečka Martinovi Froncovi. Krajský šéf strany Milan Gura povedal, že v súčasnosti o tejto téme prebiehajú rokovania a nie je isté, či KDH pôjde do volieb samostatne, alebo v koalícii. "Ja môžem potvrdiť, že nebudem kandidovať. Nie je však vylúčené, že to bude niekto z dvojice Pavlásek, Mikolášik alebo niekto iný," povedal Gura. Opätovne sa uchádzať o post predsedu pravdepodobne bude aj doterajší župan Juraj Blanár. Podľa slov hovorcu Petra Kubicu je však o tejto téme predčasné hovoriť, pretože politické rokovania ešte neprebehli.
    HZDS chce koalíciu
    Špekuluje sa aj o tom, že by sa o post predsedu mohol opätovne uchádzať predchádzajúci župan Jozef Tarčák, ktorý v ostatných volbách tesne prehral s Blanárom. Materská strana HZDS ho však pravdepodobne nepodporí. Tajomník krajského predstavenstva v Žiline Tibor Michálek totiž uviedol, že prioritou strany bude volebná koalícia HZDS ‑SMER ‑ SNS, o ktorej rokujú.
    Najviac otáznikov v tejto chvíli visí nad postojom SNS. Z niektorých zdrojov totiž zaznievajú hlasy, že by sa o post župana mohla uchádza Anna Belousovová alebo Ján Slota. Krajského šéfa národniarov Jána Dubravaya sme však nezastihli. Jeho sekretárka nám povedala, že sa strana župnými voľbami ešte nezaoberala. Predseda HZDS Vladimír Mečiar pre MY Žilinské noviny povedal, že SNS uvažuje, že pôjde do volieb samostatne.
  • Posúdia dopravné značky
    (10.02.2009; Kysucké noviny; č. 5, s. 4; IH)
    V Žilinskom kraji prehodnotia 363 dopravných značiek so 40‑kou.
    Pracovná skupina zložená zo zástupcov Úradu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), polície a Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Žiline prehodnotí opodstatnenosť 363 dopravných značiek v Žilinskom kraji, ktoré určujú rýchlosť 40 kilometrov za hodinu.
    Predseda ŽSKJuraj Blanár uviedol, že pokiaľ sa na tom zhodnú odborníci, bude sa môcť zvýšiť rýchlosť v týchto obciach na 60 až 70 kilometrov za hodinu. Okrem bezpečnosti chcú zabezpečiť aj plynulosť cestnej premávky. Spomenul úseky v niektorých obciach, ktoré sú príliš dlhé a vedú územím, ktoré nie je zastavané. Koľko značiek so 40‑kou sa z ciest odstráni, sa zatiaľ nevie, značky budú podľa Blanára veľmi citlivo prehodnocovať. Odborníci budú prihliadať na požiadavky jednotlivých miest a obcí a ich obyvateľov. ŽSK pripravuje aj kompletnú pasportizáciu dopravného značenia v rámci geografického informačného systému.
    Plánujú rozšíriť svoju kapacitu
    (10.02.2009; Kysucké noviny; č. 5, s. 11; MURČOVÁ Miroslava)
    ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ ako zriaďovateľ zrušil dňom 30. júna 2008 rozpočtovú organizáciu Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb pre dospelých, Vysoká nad Kysucou bez likvidácie a zlúčil ju s rozpočtovou organizáciou Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb pre dospelých so sídlom na Hviezdoslavovej 918 v Čadci.
    Vo funkcii riaditeľa je už od roku 2004 Alojz Lajčák.
    Objekt DD a DSS na Hviezdoslavovej bol pôvodne postavený ako dve spojené samostatné budovy v roku 1984 a jeho pôvodne mal slúžiť pre malometrážne byty. Tie boli určené starým občanom, ktorí pochádzali oblasti, kde sa budovala vodná nádrž v Bystrickej doline. So zhoršujúcim sa zdravotným stavom týchto občanov postupne začal objekt fungovať ako dom opatrovateľskej služby a od 1. novembra 1985 vznikol Domov ‑penzión ‑ pre dôchodcov s kapacitou 74 miest. Zriaďovateľom bol vtedy ONV v Čadci a zariadenie spravoval OÚSV v Čadci.
    Jeho súčasným zriaďovateľom je od 1. júla 2002 Žilinský samosprávny kraj. Prirodzeným vývojom v zmysle zákona zanikol typ poskytovania služieb typu penzión‑domov pre dôchodcov a od tohto dátumu bolo zariadenie plne reprofilizované na DD a DSS.
    Dostali aj ocenenie
    Objekt DD a DSS je umiestnený na okraji centrálnej mestskej zóny Čadce. Nachádza sa na Hviezdoslavovej ulici a susedí s parkom pri rieke Kysuca. Z DD a DSS je dobrý prístup do centra mesta s obchodmi, inštitúciami či kostolom. Z toho hľadiska má zo všetkých troch DD a DSS, ktoré sa v Čadci nachádzajú, najvýhodnejšiu polohu s najlepšou dostupnosťou. Tomu zodpovedá aj záujem žiadateľov o umiestnenie.
    Od roku 2004 do konca roku 2008 boli odstránené nedostatky objektu, ktoré vyplývali z toho, že pôvodne nebol určený na poskytovanie sociálnych služieb starým a bezvládnym občanom. Súčasné vedenie dalo vybudovať aj priechod medzi oboma budovami. K objektu pristavili lôžkový výťah, tiež novú vrátnicu s novým reprezentačným vstupom do budovy. Vybudovali tri bezbariérové sociálne zariadenia a úspešne vyriešili v rámci stavebno ‑ priestorových možností celkovú bezbariérovosť. Vďaka tomu získalo zariadenie v roku 2006 ocenenie "Pamätný list predsedu ŽSK Ing. Juraja Blanára za reprezentáciu a ocenenie v súťaži Slovensko bez bariér".
    Vybudovali tiež oddychovú zónu v záhrade zariadenia a zároveň vysporiadali pozemky pod budovou DD a DSS, keď ich ŽSK odkúpil od pôvodného majiteľa, ktorým bolo Mesto Čadca.
    V roku 2007 došlo k ďalšiemu rozvoju zariadenia, keď zrealizovali prestavbu jedálne a skladu potravín, čím vyriešili dlhoročný problém nedostatočnej kapacity jedálne. Tá nová spĺňa nielen kvantitatívne požiadavky na počet stravníkov, ale slúži zároveň aj ako spoločenská miestnosť pri rôznych podujatiach.
    Zo sponzorských prostriedkov pribudol do nej aj nový LCD televízor s uhlopriečkou 95 cm.
    Majú aj kamerový systém a novú vrátnicu
    Z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu, ktoré zariadeniu poskytol ÚPSVaR v rámci projektu chránenej dielne, bol v zariadení nainštalovaný kamerový systém na ochranu majetku, vymenili dvere na vstupných chodbách, šatňu vrátnikov a údržbárov vybavili novým nábytkom, zrekonštruovali aj sociálne zariadenia.
    V rámci údržby a opráv vymenili okná na chodbách zariadenia, zrealizovali úpravu jednej kúpeľne klienta a opravili čistiacu miestnosť stravovacej prevádzky. Jednou z foriem pracovnej terapie klientov bolo aj natieranie plotu areálu záhrady. Vedenie a obyvatelia DD a DSS založili v roku 2007 tradíciu športových hier klientov sociálnych zariadení na Kysuciach, keď zorganizovali 1. ročník "Kysuckých športových hier seniorov".
    V rozpočte na rok 2008 pridelil zriaďovateľ DD a DSS kapitálové výdavky vo výške 116 178 eur (3,5 mil. korún) na rekonštrukciu drevených balkónových stien a výmenu okien. Po zrealizovaní tejto investičnej akcie objekt spĺňa kritériá pre energeticky úspornú budovu. Vďaka tejto investícii zriaďovateľa došlo k podstatnému zvýšeniu kvality bývania klientov. Zlepšili sa tepelné a izolačné vlastnosti budovy, obmedzil sa hluk a prach z vonkajšieho prostredia.
    Bývanie takmer ako doma
    Klienti zariadenia bývajú v jednolôžkových izbách, čo je možné v oblasti poskytovania sociálnych služieb považovať za značný nadštandard. Ubytovanie je formou bytových jednotiek s tromi typmi ubytovania ‑garsónka s plochou izby, bytová jednotka s kuchynkou a bytová jednotka bez kuchynky s plochou malej izby a s plochou veľkej izby.
    Cieľom koncepcie ďalšieho rozvoja DDaDSS je zvýšenie kapacity zariadenia, pretože o umiestnenie v zariadení je zo strany klientov značný záujem. Klienti sú v DD a DSS umiestňovaní na základe poradovníka a čakacie doby sú dlhé. Zvýšením kapacity by sa podľa slov riaditeľa Alojza Lajčáka situácia v tejto oblasti mala zlepšiť.
    Spestrujú život klientov podujatiami
    Súčasťou práce sociálneho úseku DD a DSS bolo aj uskutočňovanie rôznych kultúrnych, záujmových a spoločenských podujatí pre klientov DD a DSS. Ich cieľom bolo spestriť každodenný život klientov, podporiť ich súdržnosť, udržiavanie dobrých vzťahov, ale i rozvoj osobného potenciálu každého klienta podľa jeho schopností, možností a záujmu. Pre starších ľudí, ktorí už nemajú možnosť primerané‑ ho zamestnania, majú voľnočasové aktivity veľký význam. Preto je potrebné pre týchto ľudí hľadať vhodnú činnosť, aby zostali aktívni. Pri zabezpečovaní kultúrno‑záujmovej činnosti DD a DSS spolupracuje so školami a rôznymi inštitúciami, napríklad aj s Kysuckou knižnicou, Kysuckým a kultúrnym strediskom, Kysuckým múzeom a podobne.
    Okrem podujatí v zariadení, ktorými sú napríklad fašiangové oslavy, valentínske posedenie, turnaj v stolnom tenise či posedenie v záhrade spojené s grilovaním, organizujú aj výlety mimo zariadenia, minulý rok to bol napríklad autobusový zájazd do Rajeckej Lesnej.
    Zriadili poradenské centrum
    Na základe projektu "KOMUNIKUJEME" bolo 7. apríla zriadené poradenské centrum ŽSK v Čadci, ktoré začalo plniť svoju činnosť v rámci jestvujúceho DD DSS Hviezdoslavova 918 Čadca. Poradenské centrum ŽSK v Čadci zabezpečuje prvostupňovú odbornú pomoc a tiež poskytuje bezplatné poradenstvo napríklad aj o nárokoch, dostupných službách, organizáciách neziskového sektora. Monitorujú problémové oblasti v regióne, pomáhajú pri spisovaní žiadostí. Ich klienti nie sú len obyvatelia DD a DS, ale tiež všetci, ktorí to potrebujú.
    Prínos zriadenia poradenského centra bol prospešný aj z toho dôvodu, že činnosť sociálnej pracovníčky pre poradenstvo sa súbežne prelína s prácou na sociálnom úseku DD a DSS.
    Od 30. júna 2008 patrí k zariadeniu v Čadci aj prevádzka DD a DSS vo Vysokej nad Kysucou. Kapacita spomínaného zariadenia je 20 miest.
    Pochvaľujú si aj klienti
    Bývanie v DD a DSS na Hviezdoslavovej ulici v Čadci si chváli aj 86‑ročná Rozália Trnková. Kým prišla do tohto zariadenia, bývala viac ako 26 rokov sama v chalúpke v Zákopčí. "Skoro som ovdovela, na všetko som ostala sama. Domácnosť, statok aj deti," spomína na ťažké chvíle zo svojho života. Má tri deti, dve dcéry, ktoré bývajú v Čechách a syna má v Žiline. Ako sama vraví, ubytovanie v tomto zariadení si vybavila sama pred štyrmi rokmi, keď ju začali gniaviť zdravotné problémy. Tento krok počas celých štyroch rokoch neoľutovala, i keď syn jej ponúkal možnosť bývania. "Vzťahy sú tu veľmi dobré, keď potrebujem, mám sa s kým porozprávať. Riaditeľ je dobrý človek, ľudský. Všeličo tu pre nás organizujú. Opekáme, grilujeme a pri tom si aj zaspievame," vymenúva pozitíva bývania v tomto domove dôchodcov.
    Aj sedemdesiatdeväťročná Anna Mackovčáková sa nesťažuje. V tomto zariadení býva už 18 rokov z toho šesť rokov je imobilná. "Starajú sa o mňa veľmi dobre. Vyvezú ma von, keď je pekne. Organizujú pre nás veľa akcií. Je mi tu veľmi dobre," pochvaľuje si obyvateľka zariadenia.
    Riaditeľ DD a DSS Alojz Lajčák hovorí, že vďaka tomu, že ŽSK podporuje rozvoj svojich sociálnych zariadení, je možné neustále zlepšovať kvalitu poskytovaných sociálnych služieb, a tým zlepšovať aj kvalitu života seniorov.
    Text pod foto:
    Ambulancia
    V zariadení funguje dva dni v týždni aj ambulancia praktického lekára. DD a DSS na Hviezdoslavovej
    Obyvatelia si pobyt v tomto zariadení pochvaľujú.
    Nová vrátnica
    Babičky si prídu rady "poklebetiť" s vrátnikom. Nová vrátnica však spĺňa aj iný účel. Je reprezentatívnym vstupom do zariadenia.
    Skvelá kuchyňa
    Obyvateľom sa v zariadení páči určite aj preto, že tu majú skvelé kuchárky, ktoré svojim stravníkom varia len tie najlepšie a najzdravšie jedlá.
    Anna Mackovčáková
    Býva v tomto domove dôchodcov už osemnásť rokov.
    Babka Trnková
    Hovorí, že pobyt v zariadení patrí medzi jej najšťastnejšie obdobia v živote. Žije tu spoločenským životom.
  • Cestný zákon ‑ teória a prax
    (10.02.2009; Žilinský večerník; č. 7, s. 1; MLEJNEKOVÁ Dana)
    * Ako si vodiči zvykajú na "päťdesiatku" v obci?
    * Kde sa bude rýchlosť zvyšovať?
    V súvislosti s novým zákonom o cestnej premávke vytvorili v Žiline 2. februára pracovný tím Žilinský samosprávny kraj, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru a Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Žiline. Zaoberá sa prehodnocovaním dopravného značenia. Ide najmä o posúdenie značiek obmedzujúcich rýchlosť na 40 km/h a označujúcich zóny s rýchlosťou 40 km/h, v súvislosti s nástupom rýchlosti 50 km/h v obci.
    "Toto všetko chceme zhodnotiť v súvislosti s dnes platnou rýchlosťou 50 km/h. Ale nie v tom zmysle, že automaticky tieto značky vypadnú. Ale zhodnotiť ich opodstatnenosť a možno v niektorých úsekoch, kde sa na tom zhodnú odborníci, sa bude môcť zvýšiť rýchlosť v obciach na 60, možno 70 km/h. Aby okrem bezpečnosti bola zachovaná aj plynulosť cestnej premávky. Pretože niekde máme obce s veľmi dlhými úsekmi, ktoré nie sú v zastavanom území," povedal Juraj Blanár, predseda ŽSK.
    Jednotlivé úseky ciest sa už podľa Jána Ondrejku, riaditeľa Krajského dopravného inšpektorátu v Žiline, prehodnocujú. "V Žilinskom kraji je na cestách I. triedy na odstránenie navrhnutých celkom 90 dopravných značiek, na cestách II. triedy 95 značiek a na ostatných komunikáciách 367 dopravných značiek. Spolu je to 542 dopravných značiek navrhnutých na odstránenie." V okrese Žilina je navrhnutých na odstránenie 143 dopravných značiek. Pre porovnanie ‑ v Čadci je ich 10, v Dolnom Kubíne 203 značiek.
    Zmeny na cestách Žilinského kraja by mali byť podľa prednostu Krajského úradu pre dopravu a pozemné komunikácie v Žiline Jána Barienčíka najmä kvalitné a dlhodobo účinné. "Vieme o úsekoch, ktoré musíme zmeniť. V prvom rade budeme prehodnocovať komplet rýchlosti. Ide o to, aby bola v prvom rade zachovaná bezpečnosť cestnej premávky, ale aj dopravná obslužnosť. Aby premávka nebola zbytočne brzdená tam, kde to nie je potrebné," uviedol Barienčík.
    Pokiaľ ide o miesta, kde sa má zvyšovať rýchlosť v obci z 50 na 70 km/h, v okrese Žilina je to cesta I/1 ‑ výjazd zo Žiliny na Bratislavu v smere od benzínového čerpadla Shell obojstranne, cesta I/64 na výjazde zo Žiliny na Prievidzu, od rondla až po križovatku pod Metrom, cesta I/18 na výjazde zo Žiliny na Martin od cintorína cez Nemocničnú až po Ulicu Košická obojstranne, na ceste I/64 ‑ obchvat Rajecké Teplice.
    V prípade miestnych komunikácii v Žiline má prehodnocovanie značenia na starosti dopravná komisia pri mestskom zastupiteľstve, ktorá tiež spolupracuje s políciou. Podľa Vladimíra Baránka, vedúceho odboru dopravy a životného prostredia, na miestnych komunikáciách neuvažujú so zvyšovaním rýchlosti a nemali k tomu ani nijaký podnet.
    A aké sú skúsenosti polície od zavedenia "päťdesiatky" v obci? Podľa všetkého si na ňu vodiči ešte veľmi nezvykli. "V okresoch Žilinského kraja bolo v piatok 6. februára zistených 168 porušení, v sobotu 104, v nedeľu 158 porušení. Spolu je to 430 porušení rýchlosti v Žilinskom kraji!" sumarizuje Ján Ondrejka. V Žiline počas dňa policajti zaznamenali za tri hodiny 17 porušení, v noci za hodinu štyri porušenia.
    A čo pokutovanie? "Aj keď je už účinný nový zákon a zákon o priestupkoch, ktorý policajtom umožňuje uložiť sankciu až do 650 eur, v podstate sa stále približujeme k zaužívaným sankciám, ktoré boli aj predtým," vysvetľuje Ján Ondrejka. Horná sadzba sa môže v prepočte vyšplhať na viac ako 19 tisíc korún, čo je viac ako priemerný zárobok. "Samozrejme, u niektorých priestupkov je sadzba až do 1300 eur a k tomu zákaz činnosti, v súvislosti s alkoholom do 5 rokov, pri rýchlosti do 3 rokov," informuje J. Ondrejka. Nuž, vodiči z povolania si zrejme zvážia, či ohrozia svoje živobytie.
    Policajti však pokutovanie zvažujú. "V zmysle priestupkového zákona prihliadajú aj na osobu páchateľa, ktorej je sankcia ukladaná," pripomína J. Ondrejka. Môžete teda obísť napríklad len s napomenutím, zvlášť ak je vaša sociálna situácia nepriaznivá, napríklad pri ťažko zdravotne postihnutých osobách.
    "Ide predovšetkým o to, aby sme znížili počet usmrtených osôb," hovorí o novom cestnom zákone J. Ondrejka, s tým, že v rámci Slovenska má za uplynulý rok Žilinský kraj druhý najvyšší počet dopravných nehôd (po Bratislavskom kraji), ale náš kraj má aj plus ‑ je aj druhý v najnižšom počte usmrtených osôb (opäť po Bratislavskom kraji). Počet obetí dopravných nehôd však treba ďalej znižovať, do roku 2010 by podľa smernice Európskej únie mal tento počet klesnúť až o polovicu.
  • Župan blahoželá diecéze
    (10.02.2009; Žilinský večerník; č. 7, s. 2; KUBICA Peter)
    Pri príležitosti osláv prvého výročia zriadenia Žilinskej diecézy, ktoré sa uskutočnia v sobotu 14. februára vo farskom kostole Sedembolestnej Panny Márie v Žiline ‑ na sídlisku Vlčince, predseda Žilinského samosprávneho krajaJuraj Blanár ocenil jej vznik. "Žilinská diecéza, mladá svojím vznikom, ale bohatá na duchovný život vychádza z matky diecéz strednej Európy. Takéto bohaté náboženské i kultúrne dedičstvo ju predurčuje, aby v súčasnom svete, plnom nástrah a nesvárov, rástla prostredníctvom svojich členov. Prostredníctvom nás všetkých, pre ktorých sa skrátila cesta do katedrálneho chrámu a predĺžila sa tak možnosť zotrvávať v tichom úžase pred Božou veľkosťou. " Regióny Žilinského krajaKysuce, Horné Považie a Turiec (resp. ich časti) sú súčasťou Žilinskej diecézy, ktorej J. Blanár poprial nasledovné: "Prajem Žilinskej diecéze, aby sa aj naše deti a ich deti schádzali pri jej ďalších výročiach, a nielen pri nich, ale aby sa na Považí, Kysuciach a v Turci posilňovali hodnoty, ktoré pretrvali už tisícročia a ktoré z nás robia národ s vierou a históriou."
  • Penzióny Privilégia prevzali Mádlovej dcéry
    (10.02.2009; Hospodárske noviny; s. 4; Nagyová Petra)
    Sociálne zariadenia zadlženej neziskovky prechádzajú aj pod organizácie ‑ tvrdí, že chce zachrániť klientov.
    Bratislava ‑ Zadlžená neziskovka Privilégium sa postupne vzdáva svojich penziónov, ktoré prechádzajú pod iné neziskové organizácie. Podľa zistení HN za dvoma z nich stoja príbuzní zakladateľky Privilégia Štěpánky Mádlovej, ktorá práve včera prvý raz stála pred súdom v známej kauze subvenčného podvodu za neoprávnenú dotáciu od rezortu práce Viery Tomanovej (Smer‑SD). Napriek dlhom aj prevodu penziónov však Mádlová tvrdí ‑ Privilégium nezanikne.
    Keď pomôžu dcéry
    Šesť penziónov v Bratislave, Myjave a Žiline prešlo pod organizáciu Clementia, ktorá vznikla len koncom decembra v centre Bratislavy. Ako zakladateľka novej neziskovky figuruje podľa výpisu z registra neziskových organizácií Zuzana Halanová, pričom jej riaditeľkou je Oľga Fürstová. Mádlová, ktorá je sama zamestnankyňou Clementia, pre HN potvrdila, že ide o jej dcéry. "Sú svojprávne a vzdelané. Dohodli sme sa takto, pretože majetok zariadení má ohromnú hodnotu. Bola som ochotná ich zapožičať cudzej firme za jednu korunu, ale je ťažká doba. Človek musí byť opatrný, každý má veľké oči." Vylučuje však, že by išlo o rodinkárstvo: "Je za tým seriózna práca. Chceme takto zachrániť klientov, nie seba."
    Meno Zuzany Halanovej pritom figuruje aj v neziskovej organizácii Vitálny život, ktorá poskytuje opatrovateľské služby. Podľa údajov zo stránky Sociálnej poisťovne podobne ako Privilégium, aj Vitálny život dlhuje poisťovni takmer 600‑tisíc korún (19 916 eur), kým záväzky Privilégia sa vyšplhali na 22,5 milióna korún (74 6863 eur). S Halanovou sa nám včera skontaktovať nepodarilo.
    Miliónové príspevky
    Iné dve sociálne zariadenia Privilégia v Senici už stihla prebrať ďalšia neziskovka Oáza života. Vznikla vlani v októbri a jej zakladateľom je
    Mádlovej brat Miroslav Mečíř. "Prebrali sme od nich všetky kompetencie a náležitosti. Vznikla nová nezisková organizácia, ktorá prevzala len penzióny v Trnavskom kraji," vysvetlila HN štatutárka Miriam Krížová. Zdôraznila, že s Mádlovou nemá nič spoločné. "Nemáme žiadne problémy, všetko platíme." Oáze života od októbra do decembra poskytol Trnavský samosprávny kraj príspevok 911‑tisíc korún (30 239 eur). Kraj prispieval od roku 2005 aj Privilégiu ‑ vlani od januára do septembra to bolo takmer 2,5 milióna korún (82 985 eur). Privilégium každoročne získavalo aj príspevky od bratislavskej župy.
    Podľa Kataríny Krapkovej z oddelenia komunikácie získala neziskovka od roku 2003 do minulého roka celkovo takmer 42 miliónov korún (1 394 144 eur). Najvyšší príspevok vo výške 12,7 milióna (421 562 eur) korún získalo v roku 2007. Hovorca Žilinského samosprávneho krajaPeter Kubica povedal, že v minulom roku poskytli Privilégiu dotáciu približne tri milióny korún. "Avšak po našej kontrole sme podporu zastavili a na tento rok neplánujeme žiadnu." Hovorca Trenčianskeho kraja Peter Toman zasa reagoval: "Nechceme mať s nimi nič spoločné." Podľa neho je viac neziskových organizácií, ktoré od nich dotáciu nedostali.
    Súd sa odkladá
    Mádlová sa včera na niekoľko minút postavila pred bratislavský okresný súd. Ten mal verejne prejednať jej obžalobu, podľa ktorej štatutárka zatajila v čestnom vyhlásení pri žiadosti o dotáciu z rezortu práce daňový dlh Privilégia. Ministerstvo práce jej následne pridelilo dva milióny korún (66 388 eur).
    Sudca však musel pojednávanie odročiť, keďže sa k Mádlovej nedostala obžaloba. "Poslali mi to na inú adresu, preto som si to neprevzala. Upozornila som ich, že bývam inde a všetka pošta mi chodí na tú adresu."
  • Značky obmedzujúce rýchlosť môžu zmiznúť
    (09.02.2009; Žilinské noviny; č. 5, s. 3; tasr, lk)
    Spoločný pracovný tím na prehodnotenie dopravného značenia vytvorili v súvislosti s novým cestným zákonom Žilinský samosprávny kraj, polícia a Krajský úrad pre cestnú dopravu v Žiline.
    Podľa predsedu ŽSKJuraja Blanára vytvorený tím prehodnotí aj 363 značiek obmedzujúcich rýchlosť na 40 km/h a označujúcich zóny s rýchlosťou 40 km/h v obciach a mestách na cestách II. a III. triedy v Žilinskom kraji.
    "Toto všetko chceme zhodnotiť v súvislosti s dnes platnou rýchlosťou 50 km/h. Ale nie v tom zmysle, že automaticky tieto značky vypadnú. Ale zhodnotiť ich opodstatnenosť a možno v niektorých úsekoch, kde sa na tom zhodnú odborníci, sa bude môcť zvýšiť rýchlosť v obciach na 60, možno 70 km/h. Aby okrem bezpečnosti bola zachovaná aj plynulosť cestnej premávky. Pretože niekde máme obce s velmi dlhými úsekmi, ktoré nie sú v zastavanom území," povedal Blanár.
    Krajský policajný riaditeľ František Posluch ocenil vznik pracovného tímu. "Za policajný zbor môžem sľúbiť veľkú operatívnosť a náklonnosť k týmto súčinnostným stretnutiam," povedal Posluch.
    Zmeny na cestách by mali byť podľa prednostu Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Jána Barienčíka najmä kvalitné a dlhodobo účinné.
    "Vieme o úsekoch, ktoré musíme zmeniť. Ale v prvom rade budeme prehodnocovať komplet rýchlosti. Ide o to, aby bola v prvom rade zachovaná bezpečnosť cestnej premávky, ale aj dopravná obslužnosť. Aby premávka nebola zbytočne brzdená tam, kde to nie je potrebné," uviedol Barienčík.
    "ŽSK pripravuje aj kompletnú pasportizáciu dopravného značenia v rámci geografického informačného systému. Máme zdigitalizovaný celý kraj a každú značku v tomto digitálnom systéme budeme mať k dispozícii aj pre krajský úrad pre cestnú dopravu, ako aj pre policajný zbor. Tým chceme zlepšiť manažment, čo sa týka značiek, ale aj spolupráce," uzatvoril Blanár.
    Odborníci na dopravu tí m vítajú
    Prispôsobenie dopravného značenia môže zvýšiť nielen plynulosť, ale aj bezpečnosť dopravy, zhodujú sa odborníci. Vedúci Katedry cestného staviteľstva Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity Ján Čelko má pocit, že dopravné značenie sa prehodnocuje veľmi zriedkakedy.
    Dopravné podmienky a skladba dopravných prúdov sa ale menia často. "Okrem toho na našich cestách vidíme mnoho obmedzení, ktoré filozofiou "každé obmedzenie je v prospech bezpečnosti" len znižujú plynulosť dopravy a čo je najhoršie, znižujú vážnosť dopravného značenia," povedal Čelko.
    Ako príklad uvádza v Žiline prieťah cesty 1/18 na väčšej časti úseku, prieťah Martinom, či hranica obce v Kolároviciach.
    "Bolo by prospešné, keby sa tím zaoberal aj opatreniami v organizácii dopravy," dodal Čelko. Zmeniť by sa mala podľa neho organizácia na Rondli, či vyriešiť problém s nebezpečnou križovatkou na južnom privádzači s 1/64. Za potrebné považuje, aby mal tím adekvátne rozhodovacie právomoci.
  • V SOBOTU SA USKUTOČNIA OSLAVY 1. VÝROČIA ZRIADENIA ŽILINSKEJ DIECÉZY
    (09.02.2009; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 15.00; 0,5 min.; BOŠKOVÁ Anna)
    Anna BOŠKOVÁ, hlásateľka:
    "Oslavy 1. výročia zriadenia žilinskej diecézy sa uskutočnia v sobotu 14. februára vo farskom kostole Sedembolestnej Panny Márie v Žiline, na sídlisku Vlčince. Vznik diecézy ocenil predseda Žilinského samosprávneho krajaJuraj BLANÁR. Súčasťou Žilinskej diecézy sú regióny Žilinského krajaKysuce, Horné Považie a Turiec."
  • V ŽILINSKOM KRAJI PREPUSTIA OKOLO 500 ĽUDÍ
    (09.02.2009; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; ŠTEFKOVÁ Miriam)
    Jozef DÚBRAVSKÝ, moderátor:
    "V najbližších týždňoch príde o prácu v žilinskom kraji okolo 500 ľudí. Ide o firmy na Orave, Liptove a Kysuciach. Najhoršie sú na tom v námestovskej firme Punch Technics Equipment. Belgická firma totiž výrobu u nás úplne ruší a presúva ju domov."
    Miriam ŠTEFKOVÁ, redaktorka:
    "Do konca apríla prepustí firma Punch v Námestove všetkých zamestnancov."
    Ján LOŠTÍK, ÚPSVaR Námestovo:
    "Hromadné prepúšťanie v počte 179 zamestnancov."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Po deviatich rokoch pôsobenia na Slovensku presúva celú elektrotechnickú výrobu do Belgicka. V závode pracovali Námestovčania aj ľudia z okolitých obcí. Situácia ich znepokojila."
    Obyvatelia Zubrohlavy:
    "Je to zlé, no čo, to bola jedna jediná možnosť, blízko pri bydlisku."
    "Ďalšia hladová dolina na Orave vznikne."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Čo bude ďalej nevedia. Už teraz je jasné, že prácu si hneď tak nenájdu, v regióne je momentálne takmer 8‑percentná nezamestnanosť."
    Obyvatelia:
    "Chlapi, že skôr muži že pôjdu do sveta, ale my ženy ja neviem čo."
    "Hodne ľudí do okolia Bratislavy, stavebné práce i stavbárčina už ide dolu vodou jak sa ľudovo povie."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Riaditeľ námestovskej prevádzky s nami nechcel hovoriť na kameru, mimo nej nám ale povedal, že rušenie výroby súvisí s hospodárskou krízou. Od 1. mája bude závod zatvorený. Pre prepustených pracovníkov zriadi Úrad práce priamo v závode vysunuté pracovisko, toto má uľahčiť ich evidenciu."
  • Lacnejšie cestovné
    (09.02.2009; Nový Čas; s. 14; sita)
    ŽILINA ‑ Žiaci v Žilinskom samosprávnom kraji ušetria na cestovnom v prímestskej doprave minimálne 50%. Za predpokladu, že využívajú dopravné karty, ušetria aj ostatní cestujúci.
    Žiaci a študenti ušetria
    (09.02.2009; Plus jeden deň; s. 5; sita)
    ŽILINA ‑ Žiaci a študenti v Žilinskom samosprávnom kraji ušetria na cestovnom v prímestskej doprave minimálne 50 percent za predpokladu, že využívajú dopravné karty. Napríklad na tarifnú vzdialenosť do štyroch kilometrov je cestovné znížené z 0,50€ (15 korún) na 0,20 € (6 korún), čo predstavuje zníženie o 60 percent. Na vzdialenosti päť až sedem kilometrov je cestovné zľavnené o 55 percent z 0,60 € (18 korún) na 0,27 € (8 korún). Na vzdialenosti osem až 13 kilometrov je to zľava 54 percent z cestovného.
  • Kandidovať na župana chce Ivan Chaban
    (09.02.2009; Žilinské noviny; č. 5, s. 2; Filek Michal)
    Pravdepodobne v novembri sa uskutočnia voľby do zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja. Ľudia budú voliť aj župana. Podľa našich informácií má o tento post záujem viacero politikov. Napríklad aj Ján Slota, či bývalý župan Jozef Tarčak.
    Žiadna strana zatiaľ svojho kandidáta oficiálne nepredstavila. Nie je ani jasné, či sa o podporu voličov budú subjekty uchádzať samostatne alebo ako súčasť volebnej koalície. Na verejnosti sa už spomínajú napríklad Juraj Blanár, Ivan Chaban, Alexander Slafkovský, Jozef Tarčak, Miroslav Mikolášik, či Pavel Pavlásek, ale aj Anna Belousovová a Ján Slota.
    Rozhodnutý je Chaban
    Záujem o post župana už prejavil súčasný podpredseda ŽSK Ivan Chaban. O nominácii na post župana však v SDKÚ rozhodnú primárne voľby. Prihlásiť sa môže každý jej člen a strana potom nominuje víťaza.
    V tejto chvíli však ešte nie je jasné ani to, či pôjdu do volieb samostatne, a teda aj so svojím kandidátom na župana, alebo ako súčasť koalície, či dokonca, že podporia kandidáta inej strany. "Budem kandidovať v primárkach," povedal pre MY Žilinské noviny Chaban. Pripustil však, že bez širšej podpory ďalších politických strán nemusí byť úspešný. Chce získať podporu iných strán a aj občianskych združení.
    Jeho možnú kandidatúru pripustil aj krajský predseda strany Stanislav Janiš. "Ja osobne kandidovať určite nebudem. Ivan Chaban je šéfom programovej rady, ktorá bude zostavovať program strany do krajských volieb," povedal Janiš. V súčasnosti generujú kandidátov na županov a poslancov a podľa vývoja situácie sa rozhodnú, či pôjdu do volieb samostatne alebo ako súčasť koalície. Podľa našich informácií by Chabanovým súperom v primárkach mohol byť bývalý primátor Liptovského Mikuláša Alexander Slafkovský. Ten je však horúcim kandidátom krajskej organizácie na post europoslanca.
    Spomína sa aj Pavlásek
    Rozhodnutí nie sú ani v KDH. Vo verejnosti sa hovorilo najmä o šéfovi poslaneckého klubu Pavlovi Pavláskovi a súčasnom europoslancovi Miroslavovi Mikolášikovi z Martina. Nie je totiž isté, že sa opäť do europarlamentu dostane, pretože na kandidátke kresťanských demokratov patrí prvá priečka Martinovi Froncovi.
    Krajský šéf strany Milan Gura povedal, že v súčasnosti o tejto téme prebiehajú rokovania a nie je isté, či KDH pôjde do volieb samostatne alebo v koalícii. "Ja môžem potvrdiť, že nebudem kandidovať. Nie je však vylúčené, že to bude niekto z dvojice Pavlásek, Mikolášík, alebo aj niekto iný," povedal Gura.
    Opätovne sa uchádzať o post predsedu pravdepodobne bude aj doterajší župan Juraj Blanár. Podľa slov hovorcu Petra Kubicu je však o tejto téme predčasné hovoriť, pretože politické rokovania ešte neprebehli.
    HZDS chce koalíciu
    Špekuluje sa aj o tom, že by sa o post predsedu mohol opätovne uchádzať predchádzajúci župan Jozef Tarčak, ktorý v ostatných voľbách tesne prehral s Blanárom. Ten má veľkú podporu najmä na Orave. Materská strana HZDS ho však pravdepodobne nepodporí. Tajomník krajského predstavenstva v Žiline Tibor Michálek totiž uviedol, že prioritou strany bude volebná koalícia HZDS ‑ SMER ‑ SNS, o ktorej rokujú. Sami vraj kandidáta nemajú, takže pravdepodobne podporia kandidáta SMER‑u.
    Otázni národniari
    Najviac otáznikov v tejto chvíli visí nad postojom SNS. Z niektorých zdrojov totiž zaznievajú hlasy, že by sa o post župana mohla uchádzať Anna Belousovová alebo Ján Slota. Krajského šéfa národniarov Jána Dubravaya sme však nezastihli. Jeho sekretárka nám povedala, že sa strana župnými voľbami ešte nezaoberala.
    Predseda HZDS Vladimír Mečiar však pre MY Žilinské noviny povedal, že strana Jána Slotu uvažuje, že by mohla ísť do volieb aj samostatne.

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky