6. týždeň

  • Liptov krstil značku aj vyzýval
    (05.02.2009; Trend; č. 5, s. 45; jh)
    Výstava ITF Slovakiatour je každoročne aj prezentáciou miest a regiónov. Veľkú pozornosť tento rok pritiahol stánok regiónu Liptov, kde počas výstavy pokrstili a uviedli do života svoju marketingovú značku. Tú má ako prvý región na Slovensku. Klaster Liptov ‑ združenie turizmu je jedinečnou iniciatívou v slovenskom turizme a pre svojich členov a partnerov v Liptove plní úlohu spoločnej marketingovej a organizačnej centrály. Členovia združenia vyzvali počas krstu aj ministerstvo hospodárstva, aby začalo funkčne podporovať domáci turizmus. Aby sa Liptovu dobre darilo, dostala jeho značka okrem krstného otca, ktorým sa stal marketingový riaditeľ Slovenskej agentúry pre cestovný ruch Martin Horváth (na obrázku vpravo s primátorom Liptovského Mikuláša Jánom Blcháčom ‑ v strede ‑ a s Jurajom Blanárom, predsedom Žilinského samosprávneho kraja ‑ vľavo) aj celú krstnú rodinu. Jej členovia Liptovu želali najmä, aby sa stal úspešným príkladom pre ďalšie regióny. Jedným z krstných "rodinných príslušníkov" bol aj olympijský víťaz Michal Martikán.
  • Kysuce zahltia stovky kamiónov
    (04.02.2009; Sme; s. 5; Trško Michal)
    Denne bude medzi automobilkami Kia a Hyundai jazdiť 500 kamiónov, diaľnica nie je hotová
    Medzi Žilinou a Nošovicami na Morave sa stavia diaľnica a rýchlostná cesta, ktoré by mali odviesť dopravu z dedín na Kysuciach. Už mali byť hotové.
    ŽILINA. Hyundai v moravských Nošoviciach, sesterský závod žilinskej Kie, spúšťa výrobu. Cesta medzi oboma automobilkami nie je pripravená. Pri plnej výrobe by medzi fabrikami malo denne premávať 500 kamiónov.
    Kamióny by zo súčasnej cesty I. triedy, ktorá prechádza kysuckými dedinami, mali odviesť plánovaná diaľnica D3 a dvojkilometrová rýchlostná cesta R5. Aktuálny termín dokončenia diaľnice je koniec roku 2011.
    Príprava trvá už roky
    "Nábeh automobilky na Morave prinesie enormný nárast kamiónovej dopravy, ktorá veľmi zaťažuje hornú časť Kysúc," povedal žilinský županJuraj Blanár. "V Českej republike sú bližšie k hranici, ako sme my. Nám teraz veľmi záleží na tom, aby bol dobudovaný úsek Čadca ‑ Svrčinovec," dodal. Majetkové spory, ktoré brzdili výstavbu, sú podľa neho už vyriešené.
    Diaľnica do Poľska by podľa Blanára mohla byť dobudovaná už v roku 2011, teda skôr, ako bolo naplánované.
    "Ministerstvo má záujem urýchliť aj výstavbu rýchlostnej cesty R5, ktorá by mala byť súčasťou diaľničného prepojenia práve Čadce a Svrčinovca," povedal Blanár.
    Prepojenie automobiliek chce Blanár podporovať na ministerstvách na Slovensku i v Česku spoločne s novým hejtmanom Moravskosliezskeho kraja Jaroslavom Palasom. Na Morave už treba dobudovať len obchvat Frýdku­Místku a napojenie fabriky na diaľnicu.
    So železnicou nerátajú
    Alternatívnou dopravnou cestou by podľa šéfov oboch krajov mohla byť železnica. "Snažíme sa presvedčiť automobilku Hyundai, aby 80 percent prepravy viedla po koľajniciach, realita je však dnes iná," povedal Palas.
    Žilinská Kia železnicu na prepravu materiálu medzi oboma automobilkami veľmi využívať neplánuje. "Železničnú vlečku používame na prepravu hotových výrobkov na európske trhy. Vlaková preprava by z nášho pohľadu nebola efektívna, keďže ide o veľmi krátku vzdialenosť," povedal hovorca Kie Dušan Dvořák.
    Obe automobilky rátajú s pozemnou cestou cez Kysuce. "Keď sme budovali závod v Žiline, ešte nebolo rozhodnuté, že Hyundai bude investovať v Česku, nebolo teda našou prioritou iniciovať tu výstavbu," dodal Dvořák.
    Obnovia cesty na hraniciach
    V projekte cezhraničnej spolupráce medzi Žilinským a Moravskosliezskym krajom počítajú aj s rekonštrukciou ciest na hraničných priechodoch Čadca ‑ Milošová ‑ Mosty u Jablunkova a Bilá ‑ Klokočov ‑ Turzovka. Tento rok by mali projekt schváliť a rovnako začať práce na ich obnove. Preinvestovať by sa malo asi 4,1 milióna eur.
  • Koniec provizória, kraj už má svoj rozpočet
    (04.02.2009; Turčianske noviny; č. 4, s. 4; KOPKA Roman, FILEK Michal)
    TEPLICKÁ INVESTÍCIA OPÄŤ SKONČILA V REZERVE
    Rozpočtové provizórium v Žilinskom samosprávnom kraji sa skončilo. Poslanci v utorok minulý týždeň na mimoriadnom rokovaní zastupiteľstva schválili rozpočet v objeme 149 miliónov eura.
    Tentoraz sa našiel kompromis, ktorý vyhovoval obidvom znepriateleným táborom.
    Kraj takmer celý mesiac fungoval v rozpočtovom provizóriu, pretože predseda ŽSKJuraj Blanár nepodpísal uznesenie o rozpočte, ktorý poslanci schválili v decembri. Županovi vtedy prekážalo, že poslanci za KDH a SDKÚ‑DS presunuli peniaze určené na investičné akcie do rezervy, čím sa podľa Blanára stal rozpočet pre kraj nevýhodný.
    Predsedovo veto neprelomili
    V úvode mimoriadneho rokovania sa pravicová časť poslancov snažila prelomiť Blanárove veto, ale to sa im nepodarilo. Ak chceli byť úspešní, pôvodný rozpočet by musela podporiť dvojtretinová väčšina všetkých poslancov. Našlo sa ich len 28, pričom ich bolo treba 35.
    Potom prišla na rad staronová verzia rozpočtu. Poslanci za KDH a SDKÚ‑DS ju opäť čiastočne pozmenili, pričom niektoré investičné akcie, na ktorých sa už malo začať pracovať, boli znovu presunuté do rezervy. Počkať si tak bude musieť aj rekonštrukcia stavebných úprav podlahy v Pedagogickej a sociálnej akadémii v Turčianskych Tepliciach (66 388 eura). Zelenú však dostala prístavba jedálne SOŠ obchodu a služieb v Martine ‑Jahodníkoch (255 600 eura) a rovnako aj rekonštrukcia budovy martinskej polikliniky (398 327 eura). Z turčianskych poslancov pozmeňovací návrh predsedu poslaneckého klubu KDH Pavla Pavláska nepodporili Milan Litva a Alexander Lilge (obaja Smer‑SD).
    Politický kompromis
    Rozpočet bol nakoniec schválený všetkými hlasmi, nikto nebol proti a ani sa nikto nezdržal. Našla sa dohoda, ktorá v decembri chýbala. "Pokračovanie v rozpočtovom provizóriu by bol pre kraj najhorším riešením. Aj preto poslanci z Martinského okresu iniciovali, aby sa rozpočet prerokoval čo najskôr. Návrh, ktorý predložil predseda ŽSK, sa mi pozdával viac. Bol dobre pripravený, zohľadňoval potreby jednotlivých regiónov. Jasne v ňom boli definované investičné zámery, oceňoval som ich transparentnosť. Mrzí ma, že niektoré akcie boli presunuté do rezervy, ale je to výsledok kompromisu. K nemu sme mohli dospieť už v decembri, ale vtedy sa až príliš politizovalo," povedal nám poslanec ŽSK Jozef Országh (Smer ‑SD).
    Šéf martinských kresťanských demokratov a poslanec ŽSK Peter Belica (KDH) nepovažuje rozpočtové provizórium, v ktorom sa kraj na mesiac ocitol, za ideálne, ale podľa jeho slov to nebola žiadna katastrofa. "O niektorých investičných akciách sme mali iné predstavy, preto sme peniaze na ne presunuli do rezervy. Predsa nie je našou povinnosťou schváliť všetko, čo nám úrad predloží. Aj my máme svoje priority, odmietali sme sa zaradiť do hlasovacej mašinérie. Mojím záujmom napríklad je, aby sme čo najskôr riešili problémy Obchodnej akadémie v Martine, najmä výmenu okien a zateplenie budovy," uviedol pre náš týždenník Peter Belica.
    Zvýšenia platov
    Dobrou správou je aj skutočnosť, že s podporou financií z eurofondov sa ešte v prvom polroku začne rekonštrukcia Gymnázia Viliama Paulyniho‑Tótha v Martine (1 394 327 eura). Priaznivcov športu poteší aj to, že v Martine sa plánuje aj výstavba nových ihrísk. Jedno by malo pribudnúť v areáli Osemročného gymnázia Jozefa Lettricha (99 581 eura) a druhé z prostriedkov Úradu vlády SR v Spojenej škole (bývalé strojárske učilište).
    Schválený rozpočet vytvoril aj podmienky na zvyšovanie platov pracovníkov prvého kontaktu v sociálnej oblasti. "Zvyšujeme ich viac, ako je určené kolektívnou zmluvou. V priemere až o 12,1 percenta. V kultúre bude zvýšenie o 10,3 percenta. Pridané dostanú aj vodiči správy ciest, platy sa im zvýšia viac ako o 9 percent," povedal Juraj Blanár.
  • PRACOVNÝ TÍM PREHODNOTÍ 363 ZNAČIEK OBMEDZUJÚCICH RÝCHLOSŤ
    (03.02.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 11.00; 1,5 min.; KULOVÁ Dora)
    Dora KULOVÁ:
    "Spoločný pracovný tím, ktorý prehodnotí dopravné značenie vytvorili v súvislosti s novým zákonom o cestnej premávke Žilinský samosprávny kraj, polícia a Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Podľa predsedu samosprávneho krajaJuraja BLANÁRA vytvorený tím prehodnotí aj opodstatnenosť dopravných značiek, ktoré určujú rýchlosť 40 kilometrov za hodinu."
    J. BLANÁR:
    "V našom kraji máme len značiek obmedzujúcich rýchlosť na cestách 2. a 3. triedy niečo okolo 363, a to nehovorím o tých značkách, ktoré sú končiace tento zákaz. Toto všetko chceme zhodnotiť v súvislosti s tým, že dnes máme rýchlosť 50 kilometrov, ale nie v tom zmysle, že automaticky tieto značky vypadnú, ale zhodnotiť ich opodstatnenosť a možno aj v niektorých úsekoch, kde sa na tom zhodnú odborníci, sa bude môcť zrýchliť tá rýchlosť v tých obciach na 60, možno na 70 kilometrov, aby okrem bezpečnosti tam bola aj tá plynulosť cestnej premávky."
  • Budatínsky hrad rozsvietia
    (03.02.2009; Žilinské noviny; č. 4, s. 3; TRŠKO Michal)
    Aj ďalšia zo žilinských dominánt by od septembra mala byť osvetlená. Rovnako ako Burianovu, či vežu Farského kostola osvetlia aj Budatínsky hrad. Malo by stáť viac ako 115‑tisíc eur (3,5 mil. Sk).
    Budatínsky hrad by od septembra mal byť osvietený. Projekt za približne 115‑tisíc eur (3,5 milióna Sk) pripravuje Žilinský samosprávny kraj. Použiť chcú dve rozdielne svetlá, bielu na nasvietenie samotného hradu a žltú na osvietenie hradného múru. "Budatínsky hrad chceme zvýrazniť nielen pre ľudí, ktorí žijú v regióne, ale pre všetkých, ktorí cez Žilinu prechádzajú. Chceme, aby všetci vedeli, že ho tu máme," povedal žilinský županJuraj Blanár. Už dnes je spracovaná štúdia osvetlenia hradu. "V marci by mohlo prebehnúť obstarávanie na dodávateľa. Ak všetko dobre dopadne, práce by mohli začať niekedy koncom apríla. Vybudovať osvetlenie by mohlo trvať približne dva mesiace a niekedy v septembri by sme ho chceli slávnostne otvoriť," povedal Blanár. Stredoslovenská energetika na osvetlenie prispeje 33193 eur (milión Sk). Zostatok zafinancuje samosprávny kraj. Bude to 82 985 eur (2,5 mil Sk). Celá suma sa však pri problémoch so schvaľovaním župného rozpočtu dostala do tohtoročnej rezervy a peniaze zatiaľ použiť nemôžu. Do apríla by sa však všetko malo vraj vyriešiť.
    Budatínsky hrad, ktorý patrí Považskému múzeu, je momentálne zatvorený. Naposledy v ňom bola expozícia drotárstva. Teraz tu prebiehajú archeologické práce, pripravuje sa jeho rekonštrukcia. "Bude sa týkať rovnako hradu, ale aj parku v jeho okolí," povedal riaditeľ Považského múzea Boris Schubert. Projekt na jeho rekonštrukciu sa práve pripravuje a po jeho dokončení začnú hľadať spôsoby jeho financovania. Budú na to potrebovať približne osem až desať miliónov eur (250 až 300 mil. Sk). "Budatínsky hrad ani dnes nie je celkom zatvorený. Každý jeden Žilinčan by však podľa mňa bol veľmi rád, ak by sa nám ho podarilo zrekonštruovať a otvoriť v plnom rozsahu," povedal Schubert. Majú tu pripravené aj ďalšie rozvojové projekty. Osvetlenie sa robí tak, aby nenarušilo práce na jeho pripravovanej rekonštrukcií.
  • V ŽILINSKOM KRAJI BUDÚ PREHODNOCOVAŤ OBMEDZENIA RÝCHLOSTÍ
    (03.02.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Pozor zákruta!; 13.55; 3 min.; R)
    Moderátor:
    "V súvislosti s päťdesiatkilometrovým rýchlostným limitom v obciach sa zatiaľ neobjavili jednoznačné vyjadrenia či štyridsiatky zmiznú z miest, alebo zostanú. Žilinský samosprávny kraj už začal riešiť tieto značky. Župan Juraj BLANÁR."
    J. BLANÁR:
    "V našom kraji máme len značiek obmedzujúcich rýchlosť na cestách druhej a tretej triedy niečo okolo 363 a to nehovorím o tých značkách, ktoré sú končiace tento zákaz. Toto všetko chceme zhodnotiť v súvislosti s tým, že dnes máme rýchlosť 50 kilometrov, ale nie v tom zmysle, že automaticky tieto značky vypadnú, ale zhodnotiť ich opodstatnenosť a možno aj v niektorých úsekoch, kde sa na tom zhodnú odborníci sa bude môcť zrýchliť tá rýchlosť v tých obciach na 60 možno na 70 kilometrov, aby okrem bezpečnosti tam bola aj tá plynulosť cestnej premávky."
    Moderátor:
    "Doplní prednosta Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Žiline Ján BARIENČÍK."
    J. BARIENČÍK:
    "V prvom rade so rád, že sme sa dohodli na spoločnom postupe pri riešení problémov, ktoré nám vystávajú po zavedení nového zákona o cestnej premávke. Ako už bolo povedané budeme prehodnocovať v prvom rade komplet rýchlosti, nie len 40‑tky a zóny 40 alebo 50‑tky tam kde majú byť v obciach, ale budeme uvažovať aj o tom kde môžeme zvýšiť rýchlosti, tak ako to bolo povedané."
  • Krajskí poslanci druhýkrát schválili rozpočet, župan Blanár ho podpíše
    (03.02.2009; Žilinské noviny; č. 4, s. 4; FILEK Michal)
    POSLANCI ŽILINSKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA v utorok schválili rozpočet v objeme 149 miliónov eur. Hlasovali o ňom na mimoriadnom zasadnutí zastupiteľstva už po druhýkrát.
    Kraj od decembra fungoval v rozpočtovom provizóriu. Župan Juraj Blanár totiž v decembri nepodpísal uznesenie o rozpočte. Poslanci za KDH a SDKÚ vtedy presunuli peniaze určené na rozvoj do rezervy, čím by podľa Blanára vznikli veľké škody pre samotný rozpočet i organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. Minulý týždeň ho poslanci schválili a Blanár vyhlásil, že uznesenie podpíše.
    Rozpočet tentoraz prešiel, aj keď pravicoví poslanci opäť rezervu vytvorili a presunuli do nej niektoré položky. Je ich však podstatne menej ako v decembri. Blanár so schválenou podobou rozpočtu vyslovil spokojnosť. Ocenil, že došlo k prospešnému kompromisu. Spokojný bol aj predseda poslaneckého klubu KDH Pavel Pavlásek. "Som rád, že sme nezostali v provizóriu. To je ten najhorší možný variant," povedal Pavlásek.
    Veto neprelomili
    O pôvodnom rozpočte poslanci hlasovali po tom, ako sa kresťanským demokratom nepodarilo prelomiť županovo veto. Blanár dal totiž najskôr hlasovať o rozpočte, ktorý nepodpísal. Ak mal prejsť, museli by zaň hlasovať 2/3 všetkých poslancov, teda 35 zastupiteľov. Našlo sa ich len 28.
    V rozpočte potom na návrh Pavla Pavláska urobili poslanci opäť niekoľko zmien. Nie všetky plánované investície sa budú môcť realizovať. Vytvorili rezervu, do ktorej zaradili opravy niektorých havarijných stavov. Napríklad, opravu polikliniky v Bytči. Za to, aby sa neopravila, hlasoval poslanec z Bytče Peter Weber. "Lebo som hlasoval za rozpočet, kde je schválených 31 miliónov korún na Sobášny palác v Bytči, lebo som hlasoval za rozpočet, v ktorom je schválená čiastka 3 milióny korún na rekonštrukciu kotolne Gymnázia v Bytči a hlasoval som za mnohé ďalšie stavby v kraji, ktorých realizácia je naliehavá. Som rád, lebo nikdy v existencii ŽSK nebolo schválené viac kapitalových prostriedkov pre okres Bytča na jednotlivé zariadenia," odpovedal na otázku MY Žilinských novín, prečo nehlasoval za opravu polikliniky, Weber. Podľa jeho slov v rezerve rozpočtu sú prostriedky aj na ďalšie stavby, napríklad ako je aj poliklinika v Bytči. Dúfa, že v úpravách rozpočtu sa podarí presadiť finančné prostriedky aj na ďalšie organizácie v bytčianskom okrese. "Zo stretnutí s občanmi vidím, že narastajúce obavy o stratu pracovného miesta a oprávnený strach o stratu financií na každodenné živobytie má za následok, že aj ja sa musím správať zodpovedne a podporovať taký rozpočet, ktorý bude pripravený aj na nižšie príjmy oproti plánovaným tým, že sa vytvorili rezervy," dodal Weber.
    Poslanci do rezervy premiestnili aj peniaze určené na osvietenie hradu Budatín, opravy niektorých žilinských stredných škôl a dvoch Domovov sociálnych služieb v Kysuckom Novom Meste.
    Poslanci tiež odhlasovali vytvorenie samostatnej rezervy v odbore dopravy. Do nej presunuli prostriedky určené na preplácanie výkonov vo verejnom záujme spoločnosti SAD Žilina a SAD Liptovský Mikuláš. Zároveň vytvorili komisiu, ktorá bude kontrolovať efektívne vynakladanie týchto peňazí.
    Zvyšovať budú aj platy
    Podľa Juraja Blanára je dôležité, že zastupiteľstvo schválilo tie najdôležitejšie projekty, ktoré má kraj rozbehnuté. "Či už je to Kysucká nemocnica v Čadci, ktorá má najväčší spád, až 120‑tisíc ľudí a je to investícia v hodnote 1 294 562 € (39 miliónov Sk), ale tiež Považská galéria umenia, čo je najväčšia investícia z vlastných zdrojov," povedal Blanár. Kraj tu buduje stálu expozíciu diel Vincenta Hložníka. Ten všetky svoje práce venoval práve Považskej galérii umenia. Dokončovať sa bude aj Sobášny palác v Bytči, aj rekonštrukcia Domova sociálnych služieb Lúč v objeme 9 miliónov korún. Kraj na základe prijatého rozpočtu bude môcť pristúpiť k plošnému zvýšeniu platov pracovníkov prvého kontaktu v sociálnej oblasti. "Zvyšujeme ich viac, ako je určené kolektívnou zmluvou. V priemere až o 12,1%. V kultúre bude zvýšenie o 10,3%. Vodičom správy ciest sa platy zvýšia viac ako o 9%," povedal Blanár.
    Skontrolujú SAD‑ky
    Župan zároveň privítal aktivitu poslancov, ktorí do samostatnej rezervy odboru dopravy presunuli peniaze na financovanie výkonov vo verejnom záujme pre SAD v Žiline a Liptovskom Mikuláši. "Som rád, že majú záujem skontrolovať, či SAD postupuje podľa zmluvy a či sú všetky jej ekonomické nároky v poriadku. Tento rok totiž plánujeme dať do výkonov vo verejnom záujme 10 157 339 € (306 miliónov korún)," povedal Blanár.
    Pavlásek: Provizórium
    Schválenie rozpočtu privítal aj Pavel Pavlásek. "Pokiaľ by dnes nedošlo k dohode, tak by sme zostali v provizóriu a to je tá najhoršia možnosť. Pokiaľ by nebol prijatý rozpočet pre župana aspoň čiastočne prijateľný, tak by ho opäť nemusel podpísať," povedal Pavlásek. Predseda poslaneckého klubu kresťanských demokratov povedal, že sa do rozpočtu dostali aj požiadavky, ktoré pôvodný návrh neobsahoval, ale vzišli z regiónov. "Vybrali sme tie stavby, ktoré môžu okamžite začať realizovať a je predpoklad, že sa aj dokončia. Sú to tie projekty, ktoré sú najlepšie pripravené. Zostala nám teraz aj dostatočne veľká rezerva na to, aby sme tam zaradili aj ďalšie prioritné projekty," dodal Pavlásek.
    Podľa jeho slov je cieľom poslaneckého prieskumu v SAD ušetriť a získať peniaze na zdravotníctvo a školstvo.
  • Aby bola jazda rýchlejšia
    (03.02.2009; Kysucké noviny; č. 4, s. 6; IH)
    Výstavba diaľnic a rýchlostných komunikácií rezonovala na stretnutí ministra dopravy pôšt a telekomunikácii Ľubomíra Vážneho a predsedu Žilinského samosprávneho krajaJuraja Blanára.
    Minister informoval na stretnutí s predsedom ŽSK, ktoré sa konalo v minulých dňoch v Bratislave aj o Memorande s Poľskou republikou, ktoré podpísal. Týka sa etáp výstavby diaľnice 03 od Skalitého po Žilinu. Tiež rýchlostnej komunikácie R5 Svrčinovec ‑ ČR v dĺžke 2,4 km, kde je ochota ministerstva dopravy túto výstavbu urýchliť v nadväznosti na dohodu s českou stranou. "Dotkli sme sa aj prípravy výstavby privádzača D3 ‑ Kysucké Nové Mesto k významnému zamestnávateľovi závodu INA. Prediskutovali sme alternatívne riešenie napojenia cesty III. triedy patriacej ŽSK kruhovou križovatkou na tento privádzač," informoval Blanár.
    Dodal, že sa tak zvýši dopravná priepustnosť naväzujúcej cestnej siete, tiež dopravná obslužnosť okolitých obcí (Rudina, Rudinka, Rudinská, Nesluša), ako aj Kysuckého Nového Mesta.
  • Krajskí poslanci schválili rozpočet, hlasovali o ňom už druhýkrát
    (03.02.2009; Kysucké noviny; č. 4, s. 6; FILEK Michal)
    Poslanci Žilinského samosprávneho kraja v utorok schválili rozpočet v objeme 149 miliónov eur. Hlasovali o ňom na mimoriadnom zasadnutí zastupiteľstva už po druhýkrát.
    Poslancom ŽSK sa podarilo na druhýkrát schváliť rozpočet.
    Kraj od decembra fungoval v rozpočtovom provizóriu. Župan Juraj Blanár totiž v decembri nepodpísal uznesenie o rozpočte. Poslanci za KDH a SDKÚ vtedy presunuli peniaze určené na rozvoj do rezervy, čím by podľa Blanára vznikli veľké škody pre samotný rozpočet i organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK.
    Rozpočet tentoraz prešiel, aj keď pravicoví poslanci opäť rezervu vytvorili a presunuli do nej niektoré položky. Je ich však podstatne menej ako v decembri. Blanár so schválenou podobou rozpočtu vyslovil spokojnosť. Ocenil, že došlo k prospešnému kompromisu. Spokojný bol aj predseda poslaneckého klubu KDH Pavel Pavlásek. "Som rád, že sme nezostali v provizóriu. To je ten najhorší možný variant," povedal Pavlásek.
    Veto neprelomili
    O pôvodnom rozpočte poslanci hlasovali po tom, ako sa kresťanským demokratom nepodarilo prelomiť županovo veto. Blanár dal totiž najskôr hlasovať o rozpočte, ktorý nepodpísal. Ak mal prejsť, museli by zaň hlasovať 2/3 všetkých poslancov, teda 35 zastupiteľov. Našlo sa ich len 28.
    V rozpočte potom na návrh Pavla Pavláska urobili poslanci opäť niekoľko zmien. Nie všetky plánované investície sa budú môcť realizovať. Vytvorili rezervu, do ktorej zaradili opravy niektorých havarijných stavov. Napríklad opravu polikliniky v Bytči.
    Za to, aby sa neopravila, hlasoval aj poslanec z Bytče Peter Weber. "Lebo som hlasoval za rozpočet, kde je schválených 31 miliónov korún na Sobášny palác v Bytči, lebo som hlasoval za rozpočet, v ktorom je schválená čiastka 3 milióny korún na rekonštrukciu kotolne Gymnázia v Bytči a hlasoval som za mnohé ďalšie stavby v kraji, ktorých realizácia je naliehavá.
    Som rád, lebo nikdy v existencii ŽSK nebolo schválené viac kapitálových prostriedkov pre okres Bytča na jednotlivé zariadenia," odpovedal na našu otázku, prečo nehlasoval za opravu polikliniky Weber. Podľa jeho slov v rezerve rozpočtu sú prostriedky aj na ďalšie stavby, na‑ príklad ako je aj poliklinika v Bytči. Dúfa, že v úpravách rozpočtu sa podarí presadiť finančné prostriedky aj na ďalšie organizácie v bytčianskom okrese. "Zo stretnutí s občanmi vidím, že narastajúce obavy o stratu pracovného miesta a oprávnený strach o stratu financií na každodenné živobytie má za následok, že aj ja sa musím správať zodpovedne a podporovať taký rozpočet, ktorý bude pripravený aj na nižšie príjmy oproti plánovaným, tým že sa vytvorili rezervy," dodal Weber.
    Do rezervy poslanci premiestnili aj peniaze určené na osvietenie hradu Budatín, opravy niektorých žilinských stredných škôl a dvoch Domovov sociálnych služieb v Kysuckom Novom Meste.
    Poslanci tiež odhlasovali vytvorenie samostatnej rezervy v odbore dopravy. Do nej presunuli tri štvrtiny prostriedkov určené na preplácanie výkonov vo verejnom záujme spoločnosti SAD Žilina a SAD Liptovský Mikuláš. Zároveň vytvorili komisiu, ktorá bude kontrolovať efektívne vynakladanie týchto peňazí.
    Zvyšovať budú aj platy
    Podľa Juraja Blanára je dôležité, že zastupiteľstvo schválilo tie najdôležitejšie projekty, ktoré má kraj rozbehnuté. "Či už je to Kysucká nemocnica v Čadci, ktorá má najväčší spád, až 120‑tisíc ľudí, a je to investícia v hodnote 1 294 562 € (39 miliónov Sk), ale tiež Považská galéria umenia, čo je najväčšia investícia z vlastných zdrojov," povedal Blanár. Kraj tu buduje stálu expozíciu diel Vincenta Hložníka.
    Ten všetky svoje práce venoval práve Považskej galérii umenia. Dokončovať sa bude aj Sobášny palác v Bytči, aj rekonštrukcia Domova sociálnych služieb Lúč v objeme 9 miliónov korún.
    Kraj na základe prijatého rozpočtu bude môcť pristúpiť k plošnému zvýšeniu platov pracovníkov prvého kontaktu v sociálnej oblasti.
    "Zvyšujeme ich viac, ako je určené kolektívnou zmluvou. V priemere až o 12,1%. V kultúre bude zvýšenie o 10,3%. Vodičom správy ciest sa platy zvýšia viac ako o 9%," povedal Blanár.
    Skontrolujú SAD‑ky
    Župan zároveň privítal aktivitu poslancov, ktorí do samostatnej rezervy odboru dopravy presunuli peniaze na financovanie výkonov vo verejnom záujme pre SAD v Žiline a Liptovskom Mikuláši. "Som rád, že majú záujem skontrolovať, či SAD postupuje podľa zmluvy a či sú všetky jej ekonomické nároky v poriadku. Tento rok totiž plánujeme dať do výkonov vo verejnom záujme 10 157 339 € (306 miliónov korún)," povedal Blanár.
    Pavlásek: Provizórium nebolo dobré
    Schválenie rozpočtu privítal aj Pavel Pavlásek. "Pokiaľ by dnes nedošlo k dohode, tak by sme zostali v provizóriu, a to je tá najhoršia možnosť.
    Pokiaľ by nebol prijatý rozpočet pre župana aspoň čiastočne prijateľný, tak by ho opäť nemusel podpísať," povedal Pavlásek. Predseda poslaneckého klubu kresťanských demokratov povedal, že sa do rozpočtu dostali aj požiadavky, ktoré pôvodný návrh neobsahoval, ale vzišli z regiónov. "Vybrali sme tie stavby, ktoré môžu okamžite začať realizovať a je predpoklad, že sa aj dokončia. Sú to tie projekty, ktoré sú najlepšie pripravené. Zostala nám teraz aj dostatočne veľká rezerva na to, aby sme tam zaradili aj ďalšie prioritné projekty," dodal Pavlásek.
    Podľa jeho slov je cieľom ušetriť a získať peniaze na zdravotníctvo a školstvo.
  • Tešia sa z ďalšieho uznania ich práce
    (03.02.2009; Kysucké noviny; č. 4, s. 7; ‑)
    Ocenenie Sociálny čin roka 2008, ktorý udeľuje ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Viera Tomanová, putuje aj do Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK). Cenu za Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých na Belanského ulici v Kysuckom Novom Meste, ktorý je v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, si prebrala riaditeľka zariadenia Silvia Martinčeková. Podľa slov riaditeľky do ocenenia sa zariadenie zapojilo v štyroch kategóriách. Prvou bola humanizácia podmienok v zariadeniach spočívajúca v integrácii klientov do spoločenského života v komunite, vhodné a účelné využívanie voľného času klientov zamerané na sebarealizáciu v rôznych oblastiach a záujmovú činnosť zameranú na rozvoj zručností klientov, kultúrno‑spoločenská činnosť v záujme rozvoja schopností a estetického cítenia klientov a posledná ‑ športové aktivity ako súčasť otužovacieho režimu a relaxácie klientov. "Cenu sme získali v kategórii kultúrno‑spoločenská činnosť, v ktorej sme spolu s našimi klientmi urobili kus práce. Nielen že sme sa po celý rok aktívne zúčastňovali na rôznorodých podujatiach ako návštevníci, ale naši klienti tiež vystupovali a odovzdávali svoje skúsenosti s divadlom a piesňami.
    Spoznávali sme slovenské kraje a regióny, zahraničie, hrady, zámky, prírodu a mnohé zaujímavosti. Každý mesiac sme našim klientom pripravili minimálne dva výlety alebo podujatia, cez leto to bolo až sedem akcií za mesiac. Naši klienti prežívajú v zariadení veľmi aktívny život," hovorí Silvia Martinčeková. "Úspech zariadenia sociálnych služieb nás veľmi teší a je výsledkom pracovitého a kreatívneho prístupu jeho pracovníkov. Je príkladom dôkladnej a svedomitej práce s klientmi, ktorá je tvorivá a rozvíja ich osobnostný rast, fyzický a duševný potenciál i napriek postihu. A takýto je cieľ sociálnej starostlivosti. Ukázať hendikepovaným ich vlastnú hodnotu a posilniť im sebavedomie," ocenil činnosť zariadenia predseda ŽSKJuraj Blanár. Žilinský samosprávny kraj bude aj naďalej podporovať sociálnu oblasť na svojom území.
  • "Na veľtrhu cestovného ruchu sme boli neprehliadnuteľní"
    (03.02.2009; Žilinské noviny; č. 4, s. 27; ‑)
    TRADÍCIE LÁKALI DO ŽILINSKÉHO KRAJA
    Ani na 15. ročníku najväčšieho a najdôležitejšieho veľtrhu cestovného ruchu na Slovensku ‑ ITF Slovakiatour Bratislava 2009 nemohol chýbať Žilinský samosprávny kraj so svojím výstavným stánkom.
    Tento ročník bol špeciálny aj pre ŽSK, ktorý počas štyroch dní prestavil nielen prostredníctvom letákov a filmov, ale aj formou ukážok ľudových zvyklostí a tradícií jednotlivé regióny kraja ‑ Kysuce, Horné Považie, Turiec, Liptov a Oravu. "Každý deň poodhalil návštevníkom veľtrhu inú zaujímavosť z nášho kraja. Tí mohli vidieť, ale i sami si vyskúšať umenie ľudových remeselníkov, ktorí predstavili svoju zručnosť pri práci s drevom, kožou, vo výrobe papúč, ručne vyrábaných bábik, pernikárskeho umenia a v neposlednom rade i umenie náročnej, ale skvostnej drotárčiny," hovorí predseda ŽSKJuraj Blanár. Cieľom tímu ŽSK bola originálna a účinná prezentácia cestovného ruchu a jeho možností, ktorá povedie k prilákaniu domácich i zahraničných turistov do tohto kraja. Takéto úmysly v stánku ŽSK umocnil aj bohatý program. Veď len milovníkom ľudovej hudby hrali do spevu oravskí heligonkári z Rabčic, muzikanti z turčianskych Javorových huslí, kysuckej Makovanky, či hornopovažskej speváckej skupiny z Čičmian. Liptovské múzeum pripravilo pre návštevníkov zaujímavú ukážku. Na originálnom kamennom mlynci z archeoskanzenu Havránok pri Liptovskej Mare múzeum predstavilo techniku mletia obylia z obdobia keltov.
    Predseda Žilinského samosprávneho krajaJuraj Blanár privítal v stánku ŽSK zástupcov diplomatických zborov z Ruskej federácie a Bulharskej predsedu Bratislavského, Trnavského i Trenčianskeho samosprávneho kraja (Vladimíra Bajana, Tibora Mikuša, Pavla Sedláčka), primátorov miest a obcí, poslancov Zastupiteľstva ŽSK, a tiež generálneho riaditeľa spoločnosti Kofola, a.s., Mariána Šefčoviča. Súčasťou prijatia bolo i pasovanie niektorých hostí do stavu oravského veľmoža palatínom Jurajom Thurzom. "Veľkou cťou a potešením bola možnosť privítať vo výstavnom stánku prezidenta Slovenskej republiky pána Ivana Gašparoviča. Osobne sa zaujímal o prácu ľudových remeselníkov, najmä o drotárske umenie, ktoré je typické pre náš kraj," doplnil J. Blanár.
    Tohtoročným lákadlom pre návštevníkov expozície ŽSK bola aj možnosť výhry atraktívnych cien v rámci vyhodnotenia a zlosovania kvízu "Poznáte Žilinský samosprávny kraj?". Ceny do kvízu venovali: Best Western Palace Hotel Polom ****Žilina, Hotel Dubňa Skala ****Žilina, Liptovské liečebné kúpele a.s. Lúčky, Aquapark Tatralandia Liptovský Mikuláš, Thermal Park Bešeňová, Slovenské liečebné kúpele Turčianske Teplice, a.s., Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s., Snowland Valčianska dolina, JASED, s.r.o, Jasná Nízke Tatry, a.s., Považské múzeum v Žiline, Kysucké múzeum v Čadci, Liptovské múzeum v Ružomberku, Oravské múzeum Pavla Országha Hviezdoslava Dolný Kubín a Slovenské komorné divadlo Martin. Všetkým partnerom touto cestou ďakujeme. Jedna z cien potešila aj známu finalistku súťaže "Slovensko má talent", Martinku Bobáňovú z Terchovej. Tento rok sa veľtrhu cestovného ruchu ITF Slovakiatour v Bratislave zúčastnilo spolu 889 vystavovateľov z 35 krajín a navštívilo ho 65 124 návštevníkov.
  • V Inchebe pasovali nových rytierov
    (03.02.2009; Oravské noviny; č. 4, s. 9; OSELSKÝ Jozef)
    Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava sa prezentovalo na 15. ročníku výstavy cestovného ruchu ITF Slovakiatour v Bratislave.
    Program vo výstavnom stánku Žilinského samosprávneho kraja bol každý deň venovaný inému regiónu kraja. Ako prvé sa vo štvrtok 22. januára prezentovalo Oravské múzeum. V stánku nechýbal ani župan Juraj Blanár, v ktorého prítomnosti pasoval palatín Juraj Thurzo do rytierskeho stavu zástupcov veľvyslanectiev Ruskej a Bulharskej federácie, predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja Pavla Sedláčka a mnoho ďalších hostí. Oravu prezentovali aj mladí heligonkári z Rabčíc.
    Príjemná hudba, tradičné umenie a usmiati hostitelia prilákali do stánku v Inchebe nielen slovenských, ale aj zahraničných návštevníkov. O skúsenosti s cestovným ruchom sa prišiel podeliť predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš.
  • Budatínsky hrad bude osvetlený možno už v septembri
    (03.02.2009; Žilinský večerník; č. 6, s. 5; TASR, pď)
    Zmyslom projektu je prejav úcty k historickému dedičstvu
    Prejaviť úctu k historickému dedičstvu je zmyslom projektu Osvetlenie Budatínskeho hradu, ktorý v stredu 27. januára v Žiline predstavili zástupcovia Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), Považského múzea a Stredoslovenskej energetiky (SSE), a. s.
    Podľa predsedu ŽSKJuraja Blanára má osvetlenie pripomenúť nielen obyvateľom regiónu a mesta Žilina, ale aj turistom a okoloidúcim význam Budatínskeho hradu. "Máme spracovanú štúdiu osvetlenia hradu a ak všetko dobre dopadne, dodávateľa by sme mali uzavrieť v apríli. Práce sa odhadujú približne na dva mesiace a predpokladáme, že osvetlenie by sme mohli spustiť v septembri," skonštatoval Blanár. Spresnil, že samosprávny kraj investuje do projektu 49 790 eur (1,5 milióna Sk).
    Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SSE, a. s., Pierre Chazerain informoval, že SSE podporila projekt Osvetlenie Budatínskeho hradu sumou 33 193 eur(1 milión Sk). Podotkol, že v záujme SSE je podporovať rozvoj regiónu nielen investovaním do skvalitnenia a rozšírenia sietí a zlepšovaním služieb zákazníkom, ale aj podporou spoločenských a kultúrnych záujmov.
    Prezentácia projektu priamo v priestoroch hradu ukázala, že osvetlenie, ktoré bolo realizované na významných svetových objektoch, zvýrazní dominantu na sútoku riek Váh a Kysuca.
    Projekt by sa mal realizovať súčasne so začatím rekonštrukcie hradu, ktorý je v súčasnosti uzatvorený a na výstavné účely slúži priestor administratívnej budovy. V ňom je sprístupnená výstava fotografií Jaroslava Veličku z Kysúc, ktorú vystriedajú fotografie fašiangových masiek regionálnych fotografov.
    Budatínsky hrad vznikol ako strážny hrad v druhej polovici 13. storočia na križovatke diaľkových ciest vedúcich z Ponitria a z Považia na sever do Sliezska a do Poľska. Základom a zároveň najstaršou časťou hradu bola mohutná kruhová obytná veža v kamennom opevnení, ktorá sa v pôdoryse zachovala podnes a vytvára jeho charakteristickú siluetu. Hrad bol niekoľkokrát zničený a obnovený. Obývaný bol až do roku 1945, potom bol zoštátnený a prebudovaný na dnešné Považské múzeum.
  • Rozpočet ŽSK schválili na 149 miliónov eur
    (03.02.2009; Žilinský večerník; č. 6, s. 5; TASR)
    Rozpočet na rok 2009 vo výške 149 miliónov eur (4,48 miliardy Sk) schválili 27. januára na mimoriadnom zasadnutí zastupiteľstva poslanci Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK).
    Poslanci tak ukončili rozpočtové provizórium, pretože predseda ŽSKJuraj Blanár po decembrovom zasadnutí zastupiteľstva ŽSK nepodpísal uznesenie o rozpočte. Dôvodom bolo podľa Blanára pozastavenie investičných akcií v rozpočte na rok 2009 poslancami zastupiteľstva za KDH a SDKÚ‑DS, čo ohrozovalo investície samosprávneho kraja vo výške 7,46 milióna eur (225 miliónov Sk).
    Cieľom dnešného zastupiteľstva bolo podľa predsedu ŽSK nájsť kompromis pri schválení rozpočtu na rok 2009. "Inak to nešlo, iba aby sa našiel kompromis. Som veľmi rád, že sa mi podarilo nájsť kompromis spoločne s poslaneckými klubmi na to, aby rozpočet bol schválený. Dôležité je, že boli schválené najdôležitejšie veci, ktoré sa týkajú rozpočtu a hlavných projektov, ktoré už máme rozbehnuté," skonštatoval Blanár.
    "Oceňujem, že sme dnes prijali rozpočet ako kompromis a nezostali sme v provizóriu. Provizórium je najhorší variant a ak by rozpočet nebol pre predsedu ŽSK aspoň čiastočne prijateľný, tak by nám ho znova nebol podpísal. Kompromis bol v tom, že niektoré akcie zaradené na financovanie, neboli dostatočne pripravené tak, aby sme boli presvedčení, že sú financovateľné," skonštatoval predseda Klubu poslancov KDH a OKS v zastupiteľstve ŽSK Pavel Pavlásek.
    Predseda ŽSK označil za dôležité investičné akcie, ktoré zostali v rozpočte, okrem iných modernizáciu Domova sociálnych služieb (DSS) v Zákamennom v celkovom objeme 1,16 milióna eur (35 miliónov Sk), investíciu 2,62 milióna eur (79 miliónov Sk) v Kysuckej nemocnici v Čadci, obnovu prístrojového zariadenia v Liptovskej nemocnici v Liptovskom Mikuláši vo výške 464 714 eur (14 miliónov Sk), vybudovanie stálej expozície Vincenta Hložníka v Považskej galérii umenia v Žiline či rekonštrukcia Sobášneho paláca v Bytči.
    ŽSK pripravil na rok 2009 podľa Blanára rozpočet vo výške 4,49 miliardy Sk (149 miliónov eur). "Rozpočet sme navrhli ako rozvojový, čo potvrdzujú mnohé investičné akcie do organizácií v našej zriaďovateľskej pôsobnosti. Hlavným cieľom rozpočtu na rok 2009 je pokračovať v naštartovaných zámeroch modernizácie, rekonštrukcie objektov a infraštruktúry. Plánovali sme sa sústrediť najmä na aktivity v oblasti školstva, zdravotníctva, kultúry a sociálneho zabezpečenia," povedal Blanár.
    V rozpočte pristúpil ŽSK tiež k zvýšeniu platov v oblastiach, ktoré boli podľa Blanára dlhodobo poddimenzované. "Pristúpili sme k zvýšeniu viac ako hovorí kolektívna zmluva. Pre pracovníkov v sociálnej oblasti je to v priemere o 12,1 percenta mzdy, čo môže byť v niektorých prípadoch až 14 percent. Rovnako zvyšujeme mzdu v kultúre o 10,3 percenta. Vzhľadom na stavebný boom nám odchádzali vodiči z povolania predovšetkým na správe ciest, takže tam sme pristúpili k zvýšeniu miezd o 9,6 percenta," uzatvoril Blanár.
  • PETER KUBICA
    (03.02.2009; Žilinské noviny; č. 4, s. 5; FILEK Michal)
    AKO RELAXUJE?
    Spisovateľ a hovorca Peter Kubica venuje všetok svoj voľný čas manželke a dcérke. Väčšinou je to niekde v prírode. "Kedže máme malú dcérku Barborku, ktorá sa zaujíma o zvieratká a prírodu, snažíme sa s manželkou Evkou stráviť čo najviac času na čerstvom vzduchu," hovorí. Aj keď je Barborka malá, nevyhýbajú sa ani túram. Ba naopak, vyhľadávajú ich. "Preto sme s ňou prešli už Javorníky, Beskydy, Malú Fatru i Vysoké Tatry a stále nás to baví a relaxujeme pritom všetci spoločne. Tiež veľa cestujeme, pričom si vyberáme najmä zoologické záhrady a historické pamiatky, pretože si myslím, že lásku k živým tvorom a zároveň k našim dejinám treba vštepovať deťom už od najútlejšieho veku. Niet hádam víkendu, kedy by sme niekde neboli. A hoci by sa mohlo zdať naše cestovanie, najmä po Slovensku, namáhavé, je pre nás úžasným spôsobom aktívneho odpočinku i zmysluplným trávením spoločného času," povedal aktívny spisovateľ. Namáhavé túry vraj svedčia celej rodine. Dcérku si vychutnávajú, kým to ide. Určite z nej nevyrastie domased. A po večeroch sa môže Peter Kubica venovať svojej ďalšej veľkej láske, písaniu. "Chceme si čo najviac vychutnať tie úžasné chvíle, kým je Barborka ešte maličká. Keď však podvečer prichádzame domov a moje "baby" od únavy zaspia, siaham po knihách, čítam, premýšľam a občas aj niečo vytvorím. Prekladám literatúru z nemeckého jazyka, píšem recenzie, ale nevyhýbam sa ani práci na vlastných knihách, naposledy to, napríklad, bola kniha pre deti Rozprávky víly Púpavky," doplnil na záver zoznam svojich širokých voľnočasových aktivít aktívny spisovateľ.
  • Reakcia riaditeľa nemocnice na rozhovor s Vladimírom Mečiarom
    (03.02.2009; Žilinské noviny; č. 4, s. 5; VYŠŇAN Ján, Ing.)
    Vyhlásenie riaditeľa Liptovskej nemocnice s poliklinikou Liptovský Mikuláš k rozhovoru s pánom Vladimírom Mečiarom, ktorý bol uverejnený v treťom čísle MY Žilinských novín.
    V 3. čísle MY Žilinských novín, ktoré vyšlo 26. januára bol uverejnený rozhovor s pánom Vladimírom Mečiarom, ktorý na otázku Aké sú najväčšie problémy Žilinského kraja mimo iného povedal: "...A sledovali sme aj zdravotníctvo. Existuje totiž návrh na exekúciu nemocnice v Liptovskom Mikuláši. Zatiaľ síce neprešiel, ale uvažuje sa o nej. Pýtali sme sa, aký bude jej osud."
    V mene Liptovskej nemocnice s poliklinikou si dovoľujem vyhlásiť, že nemáme žiadne vedomosti o pripravovanej exekúcii. Je pravdou, že náš dlh k 20.1.2009 bol 128 608 000 Sk, z toho však po lehote splatnosti len 74 608 000 Sk. Podľa nášho názoru výškou vykázaného dlhu nijako osobitne nevynikáme v porovnaní so zadĺženosťou aj ostatných zdravotníckych zariadení na Slovensku. Vykázaný dlh za pomoci Žilinského samosprávneho kraja a realizáciou pripravovaných racionalizačných opatrení vieme postupne eliminovať.
    Vyhlasujem, že naša nemocnica nedisponuje žiadnym právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím (exekučným titulom), na základe ktorého by malo voči nám začať na návrh našich dodávateľov exekučné konanie. Dlhy na verejných financiách riešime formou už uzavretých alebo pripravovaných splátkových kalendárov. Svoju zadĺženosť mienime riešiť tiež formou podania žiadosti o poskytnutie návratnej štátnej pomoci v rámci systému riešenia vonkajšej a vnútornej zadĺženosti zdravotníckych zariadení na Slovensku, ktorú pripravuje Ministerstvo zdravotníctva SR. Za tým účelom spracovávame Akčný plán, ako otvorený dokument racionalizačných opatrení, ktorý spolu so svojou žiadosťou o poskytnutie štátnej výpomoci predložíme ministerstvu zdravotníctva po tom, čo bude dokument riešenia vonkajšej a vnútornej zadĺženosti zdravotníckych zariadení a jeho konkrétna forma schválená vládou SR.
    Na záver ešte raz vyhlasujeme, že zadĺženosť nášho zdravotníckeho zriadenia sa nijako osobitne nevymyká z rámca všeobecnej zadĺženosti ostatných zdravotníckych zariadení na Slovensku a nie je voči nám vedené žiadne exekučné konanie.
  • Zákopčie vynovilo zastávky
    (03.02.2009; Kysucké noviny; č. 4, s. 7; ‑)
    Minulý rok Žilinský samosprávny kraj po prvýkrát po schválení Všeobecne záväzného nariadenia (VZN) č. 13/2008 vyčlenil prostriedky na podporu vidieka. Šancu na získanie finančnej podpory na aktivity, ktoré rozvíjajú vidiecke sídla, rôznorodým spôsobom využili i v regióne Kysúc. Vedenie obce Zákopčie získalo finančnú podporu na projekt opravy autobusových zastávok v tejto obci. S finančnou podporou Žilinského samosprávneho kraja opravili dve staré a zdevastované autobusové zastávky v osadách u Rulcov a u Kordišov. Obec tak skultúrnila cestovanie pre obyvateľov a návštevníkov, zabezpečila zlepšenie celkového vzhľadu obce. Celý projekt bol zaujímavý tým, že opravy autobusových zastávok boli v štýle pôvodnej ľudovej architektúry, čím zapadli do prostredia tejto rázovitej obce. Žilinský samosprávny kraj poskytol obci Zákopčie na projekt príspevok 5 020 €.
  • Kraj vybuduje miniihriská
    (03.02.2009; Žilinské noviny; č. 4, s. 7; MIF)
    Pri Gymnáziu v Bytči a Spojenej škole v Kysuckom Novom Meste postavia miniihriská.
    BYTČA. K. N. MESTO. Žilinský samosprávny kraj, spolu s Úradom vlády SR plánuje pri stredných školách stavať multifunkčné ihriská. V našom regióne ihrisko vybudujú pri Gymnáziu v Bytči a Spojenej škole na Nábrežnej ulici v Kysuckom Novom Meste. Podľa informácií hovorcu ŽSKPetra Kubicu sú multifunkčné miniihriská určené na futbal, tenis, hádzanú, volejbal, basketbal a nohejbal. V tejto chvíli ešte presne neurčili, kedy by mali začať s výstavbou. Pravdepodobne však ešte tento rok.
    Okrem toho chce ŽSK z vlastného rozpočtu vybudovať päť ďalších multifunkčných miniihrísk pri stredných školách vo vlastnej zriaďovateľskej pôsobnosti. "Plány na výstavbu týchto miniihrísk sú v štádiu riešenia a rokovania," povedal Kubica. Poslanci však v januári presunuli do rezervy 16 527,51 € (497 908 Sk), ktoré chcel úrad vyčleniť na ich výstavbu. Ich výstavba je tak závislá na schválení krajského zastupiteľstva. Zatiaľ ani nie je určené, pri ktorých stredných školách by mali stáť.
  • V Chlmci zablokovali cestu
    (03.02.2009; Žilinské noviny; č. 4, s. 7; TRŠKO Michal)
    V Považskom Chlmci opäť protestným pochodom zablokovali cestu. Už po piatykrát požadovali riešenie problémov so smetiskom a zvýšenie bezpečnosti na ceste.
    POVAŽSKÝ CHLMEC. Obyvatelia Považského Chlmci pokračujú vo svojom boji za zlepšenie života v tejto mestskej časti Žiliny. V piatok protestným pochodom opäť zablokovali cestu v smere na Bytču. Za niekoľko minút sa tu vytvorila kolóna stoviek áut. Chlmčania opäť požadovali bezpečnostné úpravy na ceste druhej triedy a rovnako aj zatvorenie skládky komunálneho odpadu. "K protestu nás priviedlo hlavne rozhodnutie Inšpekcie životného prostredia v Žiline, ktorým sa predĺžila činnosť nevyhovujúcej skládky do polovice júla tohto roku," povedala predsedníčka občianskeho združenia Budúcnosť Považského Chlmca Anna Smikoňová.
    Skládka mala fungovať len do konca minulého roka, Chlmčanom to, podľa Smikoňovej, potvrdil listom aj predseda vlády Robert Fico. "Inšpekcia sa v rozhodnutí odvolala na zákon, ktorý prezident podpísal v decembri, takže nás to dopálilo," povedala Smikoňová. S problémami okolo skládky sa obrátili aj do Bruselu. "Po decembri je už činnosť skládky v rozpore aj s európskou smernicou, a tak pripravujeme ďalší podnet. Rovnako sme napísali prezidentovi a z jeho odpovede vyplýva, že inšpekcia nemala právo predĺžiť skládke činnosť," povedala Smikoňová.
    Na ceste aj smrteľná nehoda
    Chlmčania rovnako požadujú aj zvýšenie bezpečnosti na hlavnej ceste v obci, kde sa nedávno stali dve nehody. Pri jednej z nich zomrel mladý vodič, pri druhej zrazená žena ležala vedľa cesty niekoľko desiatok minút. "Situácia je rovnaká ako pred pol rokom. Komisia na vytvorenie chodníka okolo našej cesty sa schádza vždy pred naším pochodom a vždy skonštatuje, že sa nainštalovali "blikače" na prechode a namaľovali sa prechody," povedala Smikoňová. Na ceste rovnako pribudol ešte informačný radar. Chodník okolo cesty, ktorého sa dožadujú, by mali vraj začať stavať hneď na jar. Žilinský samosprávny kraj, ako správca komunikácie, by okolo nej mal vybudovať za viac ako 132‑tisíc eur (4 mil. Sk) odvodnenie, mesto následne zaplatí chodník. "Myslím si, že ak sa nič nestane, to čo je naprojektované a odsúhlasené, by sa tento rok zrealizovalo," povedal riaditeľ odboru dopravy Žilinského samosprávneho kraja Ivan Mokrý.
    Chodník by mal byť, podľa Chlmčanov, nevyhnutnosťou aj v spojitostí s prípravou budovania tunela diaľnice D3 s názvom Považský Chlmec. Kamióny by zo stavby, podľa Smikoňovej, mali vyťaženú zeminu voziť do Budatína práve po ceste pomedzi ich domy.
  • Prezentovali krásy Kysúc
    (03.02.2009; Kysucké noviny; č. 4, s. 15; IH)
    Návštevníci veľtrhu cestovného ruchu ITF Slovakia‑tour, ktorý sa konal v dňoch 22. ‑ 25. januára v Bratislave, sa mohli dozvedieť aj veľa zaujímavostí o kysuckom regióne.
    V hlavnom meste SR,v Bratislave sa od štvrtka 22. januára konal 15. veľtrh cestovného ruchu ITF Slovakiatour. Svoje zastúpenie tam malo aj Kysucké múzeum v Čadci.
    Vďaka zriaďovateľovi, Žilinskému samosprávnemu kraju, sa okrem Kysuckého múzea predstavili návštevníkom tiež múzeá z Oravy, Považia, Liptova a Ružomberka. Každý zo štyroch dní bol venovaný inému regiónu, každý z nich predviedol to najkrajšie a najviac typické.
    "Kysuciam bola venovaná nedeľa. Pracovníci múzea predstavili širokej verejnosti zbierkový fond tvorený z kraslíc, perníkov a obrazov maliarky Ireny Zemaníkovej. Návštevníkom poskytovali informácie o činnosti múzea a jeho expozíciách, každý záujemca dostal mnoho propagačných materiálov a hladnejších potešila ochutnávka škvarkových pagáčov," informovala Lenka Jancová z Kysuckého múzea v Čadci. Krásnu nedeľu spevom a hrou na harmoniku spestrilo vystúpenie členiek folklórneho súboru Makovanka z Makova. Ľudovú tvorbu prezentovali zručné remeselníčky ‑ pernikárka a drotárka kraslíc.
    Podľa Jancovej účelom veľtrhu bolo priblížiť návštevníkom všetky regióny Slovenska, vrátane produktov zameraných na prežívanie voľnočasových aktivít ‑ kultúru, šport a rekreáciu. Kysuce na tomto veľtrhu zožali priaznivé ohlasy, a to nielen u slovenských, ale i zahraničných návštevníkoch.
  • Deutsches Sprachdiplom
    (03.02.2009; Žilinské noviny; č. 4, s. 27; ‑)
    Gymnazisti na Hlinskej ulici v Žiline, učiaci sa nemecký jazyk, sú už absolventmi skúšok na získanie DSD diplomu = Nemecký jazykový diplom Ministerstva školstva SRN‑úroveň C l. Žiaci sa v priebehu štvorročného gymnaziálneho štúdia pod vedením skúsených slovenských učiteľov nemeckého jazyka a nemeckého lektora intenzívne pripravovali na úspešné zvládnutie štyroch častí uvedenej skúšky. "Tá pozostávala z písomnej a ústnej časti. Predvedená úroveň prejavov bola podľa zástupcov nemeckých pedagógov hodnotená prevažne ako veľmi dobrá," oboznámila nás zástupkyňa riaditeľa školy Alena Strýčková. Gymnázium na Hlinskej ulici v Žiline je jediná škola svojho druhu v Žilinskom samosprávnom kraji, ktorá túto možnosť dosiahnutia vyššej úrovne ovládania nemeckého jazyka a získania medzinárodne uznávaného jazykového diplomu poskytuje.
  • Pokračujú v opravách
    (03.02.2009; Žilinské noviny; č. 4, s. 27; ‑)
    Modernizácia Domova sociálnych služieb pre deti a dospelých na Moyzesovej ulici v Žiline je ďalší názov zrealizovaného projektu, ktorým krajská samospráva pokračuje v skvalitňovaní podmienok života svojim klientom. Stavba sa realizovala v pobočke domova na Gorazdovej ulici na Vlčinciach v Žiline. Od júla do decembra 2008 sa vymenili približne 30‑35 ročné drevené okná a vstupné dvere za plastové, zateplili sa strechy a stavebné úpravy sa vykonali na okenných parapetoch. Projekt financoval Žilinský samosprávny kraj sumou 208,87 € (6,29 mil. Sk).
  • Právne rady zadarmo
    (03.02.2009; Žilinské noviny; č. 4, s. 27; ‑)
    Žilinský samosprávny kraj pokračuje v bezplatnom právnom poradenstve aj v prvom polroku 2009. Občania si na Úrad ŽSK môžu prísť po radu v oblasti rodinného, občianskeho, pracovného práva a vo výkone rozhodnutí. Termíny bezplatného právneho poradenstva sú každý druhý štvrtok v mesiaci: 12. 2., 26. 2., 12. 3., 26.3., 9.4., 23.4., 7.5., 21.5., 4. 6. a 18.6.2009 v čase od 8. ‑15. hodiny.
  • Predstavujeme úspešné projekty rozvoja vidieka
    (03.02.2009; Žilinské noviny; č. 4, s. 27; ‑)
    Minulý rok Žilinský samosprávny kraj po prvý krát po schválení Všeobecne záväzného nariadenia (VZN) č.13/2008 na podporu vidieka. Šancu na získanie finančnej podpory na aktivity, ktoré rozvíjajú vidiecke sídla rôznorodým spôsobom využili prvé lastovičky, i v regióne Horného Považia.
    Šancu získať podporu využil aj Jozef Rakovan na projekt oživenia rezbárskeho kumštu v tradičnej štiavnickej drevenici. Hlavnou myšlienkou projektu bolo nadviazať na rezbársku tradíciu v obci Štiavnik, a ďalej ju rozvinúť. Viacerí štiavnickí rodáci patria ku rezbárskej špičke na Slovensku. S finančnou podporou Žilinského samosprávneho kraja bola v obci Štiavnik zrekonštruovaná stará poškodená drevenica. Vznikol tak priestor pre realizáciu rezbárskych aktivít, ktorý bude využívaný pre účely denných a týždenných rezbárskych kurzov pre začiatočníkov,aktivity pre pokročilých rezbárov. Pripravuje sa aj organizovanie rôznych kurzov a sympózií s profesionálnymi umelcami, výtvarníkmi a rezbármi. Rozsah činností organizátor obohatil o tradičné remeslá, ako práca s drôtom, keramikou, kožou a šúpolím. Žilinský samosprávny kraj poskytol na projekt príspevok 1328 €.
  • Štipendiá pre školský rok 2009/2010
    (03.02.2009; Žilinské noviny; č. 4, s. 27; ‑)
    Žilinský samosprávny kraj vám dáva do pozornosti 2. ročník poskytovania sociálnych štipendií vlády Slovenskej republiky pre školský rok 2009/2010.
    Tie sú určené na jednoročné štúdium cudzích jazykov v zahraničí pre žiakov, ktorí budú v budúcom roku druhými stredných škôl, tretiakmi alebo štvrtákmi päťročných bilingválnych stredných škôl, siedmakmi osemročných gymnázií alebo piatakmi šesťročných gymnázií. Žilinskému kraju bolo pridelených spolu 29 miest na štúdium anglického, nemeckého, španielskeho, talianskeho, ruského a francúzskeho jazyka v Írsku, Nemecku, Rakúsku, Španielsku, Taliansku, Rusku a Francúzku. "Medzi jednou z dôležitých podmienok udelenia štipendia je priemerný prospech za celé predchádzajúce štúdium na strednej škole do 2,0 a ovládame vybraného cudzieho jazyka na úrovni B1 alebo B2 Európskeho referenčného rámca.
    Úroveň musí byť doložená potvrdením jazykových znalostí zo strany vedenia školy," informuje riaditeľka Odboru školstva ŽSK Dana Weichselgärtner, pričom vysvetľuje, čo príspevok zahŕňa. "Sociálne štipendium vlády Slovenskej republiky vo výške 7 730 € pre žiaka započítava náklady na ubytovanie, stravovanie, nákup kníh, nákup učebných pomôcok, cestovné z bydliska v Slovenskej republike do miesta sídla školy v zahraničí a späť, poistné a vreckové." Prihlášku na sociálne štipendium vlády Slovenskej republiky na štúdium na strednej škole v zahraničí získajú študenti ‑ oprávnení žiadatelia na svojej strednej škole, alebo na webovej stránke ŽSK www. regionzilina.sk v sekcii aktuality. Tam nájdu k tejto téme aj ďalšie podrobné informácie. Sprievodný list, prihlášku a povinné prílohy k prihláške je potrebné zaslať najneskôr do 27. februára 2009 (piatok) na adresu: Žilinský samosprávny kraj, Odbor školstva, Ul. Komenského 48, 011 09 Žilina.
  • Nemocnica o žiadnej exekúcii nevie
    (03.02.2009; Oravské noviny; č. 4, s. 11; VYŠŇAN Ján, Ing.)
    Vyhlásenie riaditeľa Liptovskej nemocnice s poliklinikou Liptovský Mikuláš k rozhovoru s pánom Vladimírom Mečiarom, ktorý bol uverejnený v treťom čísle Oravských novín MY.
    V 3. čísle Oravských novín MY, ktoré vyšlo 26.januára 2009 je uverejnený rozhovor s Vladimírom Mečiarom, ktorý na otázku Aké sú najväčšie problémy Žilinského kraja mimo iného povedal:
    "...A sledovali sme aj zdravotníctvo. Existuje totiž návrh na exekúciu nemocnice v Liptovskom Mikuláši. Zatiaľ síce neprešiel, ale uvažuje sa o nej. Pýtali sme sa, aký bude jej osud."
    V mene Liptovskej nemocnice s poliklinikou si dovoľujem vyhlásiť, že nemáme žiadne vedomosti o pripravovanej exekúcii. Je pravdou, že náš dlh k 20.1.2009 bol 128 608 tis. Sk, z toho však po lehote splatnosti len 74 608 tis. Sk. Podľa nášho názoru výškou vykázaného dlhu nijako osobitne nevynikáme v porovnaní so zadĺženosťou aj ostatných zdravotníckych zariadení na Slovensku. Vykázaný dlh za pomoci Žilinského samosprávneho kraja a realizáciou pripravovaných racionalizačných opatrení vieme postupne eliminovať.
    Vyhlasujem, že naša nemocnica nedisponuje žiadnym právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím /exekučným titulom/, na základe ktorého by malo voči nám začať na návrh našich dodávateľov exekučné konanie. Dlhy na verejných financiách riešime formou už uzavretých, alebo pripravovaných splátkových kalendárov.
    Svoju zadĺženosť mienime riešiť tiež formou podania žiadosti o poskytnutie návratnej štátnej pomoci v rámci systému riešenia vonkajšej a vnútornej zadĺženosti zdravotníckych zariadení na Slovensku, ktorú pripravuje Ministerstvo zdravotníctva SR. Za tým účelom spracovávame Akčný plán, ako otvorený dokument racionalizačných opatrení, ktorý spolu so svojou žiadosťou o poskytnutie štátnej výpomoci predložíme Ministerstvu zdravotníctva po tom, čo bude dokument riešenia vonkajšej a vnútornej zadĺženosti zdravotníckych zariadení a jeho konkrétna forma schválená Vládou SR.
  • Protestovali by na chodníku...keby ho mali
    (03.02.2009; Žilinský večerník; č. 6, s. 1; MLEJNEKOVÁ Dana)
    Chlmčania s káričkou nákladu, ktorý ich ťaží.
    Uplynulý piatok opäť vyšli do ulíc obyvatelia Považského Chlmca. Ak píšeme do ulíc, myslíme to doslovne. Pri hlavnej a veľmi frekventovanej ulici cez túto mestskú časť Žiliny totiž chýba chodník, čo bol jeden z dôvodov protestného pochodu.
    Podľa informácií, ktoré si vyžiadali od polície aktivisti Občianskeho združenia Budúcnosť Považského Chlmca, sa počas roka 2008 stalo na Bytčianskej ulici približne 30 dopravných nehôd, ktoré piati ľudia neprežili. Našťastie, nie všetky nehody končia tragicky, ale táto cesta je podľa tunajších veľmi riziková. "Naposledy, čo vieme, tu pred Štedrým dňom zrazilo pri krajnici poštárku," povedala nám Anna Smikoňová z občianskeho združenia.
    Keďže na Bytčianskej ulici nie je chodník, museli aj protestujúci s transparentmi a karičkou "nákladu", ktorý ich ťaží, kráčať po ceste, čo do určitej miery obmedzovalo premávku. "Dopravu sme neblokovali úmyselne, ale jednoducho sme nemali kadiaľ ísť. Keby tam bol chodník, museli by sme kráčať tadiaľ. Teraz sme mali za sebou mestskú i štátnu políciu, ale inokedy nás nechránia, ani iných občanov, ktorí tadiaľto chodia v skupinkách, napríklad deti, lyžiari, ktorí chodia k vleku. My tadiaľto musíme chodievať každý deň," vysvetľuje A. Smikoňová.
    Samozrejme, ľudia protestovali aj proti predĺženiu činnosti skládky ešte na pol roka, do 15. júla. Obávajú sa však aj ďalšej skutočnosti, výstavby diaľnice a tunela. "Zemina sa bude voziť na nákladných autách práve cez Bytčiansku ulicu. Nevieme si to predstaviť, čo pribudne do existujúcej premávky, a navyše, keď tu nie je chodník. Preto sme sa voči územnému rozhodnutiu odvolali a budeme sa odvolávať až kým nebudeme mať chodník," tvrdí A. Smikoňová.
    O chýbajúcom chodníku sa hovorilo už pred dvomi rokmi, rovnako na jednom z protestných zhromaždení. "Naposledy bola ohľadne toho zvolaná komisia v júli 2008, pred naším protestným pochodom, ktorý sme organizovali v lete," spomína Anna Smikoňová. "Pripravili sme projekt odvodnenia chodníka a v tomto roku ho VÚC vybuduje prostredníctvom Slovenskej správy ciest," informoval nás Ivan Mokrý, riaditeľ odboru dopravy Úradu Žilinského samosprávneho kraja s tým, že náklady budú predstavovať minimálne 149 372 eur (4,5 mil. Sk). Dodal, že spolu s odvodnením sa vyšší územný celok postará aj o doplnenie zvyšného dopravného značenia, toho, ktoré je závislé od vybudovania chodníka, a preto doteraz nemohlo byť zrealizované. Podľa neho, odvolávajúc sa pritom na informácie zo správy ciest, by malo byť odvodnenie dokončené najneskôr v júni tohto roka, ak nenastanú nejaké nepredvídateľné komplikácie. Samotný chodník potom dobuduje mesto.
  • Ad: Prišli počúvať ľudí (MY Liptovské noviny č. 3)
    (03.02.2009; Liptovské noviny; č. 4, s. 4; VYŠŇAN Ján)
    V rozhovore Vladimír Mečiar, na otázku Aké sú najväčšie problémy Žilinského kraja, okrem iného, povedal:
    "...a sledovali sme aj zdravotníctvo. Existuje totiž návrh na exekúciu nemocnice v Liptovskom Mikuláši. Zatiaľ síce neprešiel, ale uvažuje sa o nej. Pýtali sme sa, aký bude jej osud."
    V mene Liptovskej nemocnice s poliklinikou si dovoľujem vyhlásiť, že nemáme žiadne vedomosti o pripravovanej exekúcii. Je pravdou, že náš dlh k 20. 1. 2009 bol 128 608‑tis. Sk, z toho však po lehote splatnosti len 74 608‑tis. Sk. Výškou vykázaného dlhu, podľa nášho názoru, nijako osobitne nevynikáme v porovnaní so zadlženosťou aj ostatných zdravotníckych zariadení na Slovensku. Vykázaný dlh za pomoci Žilinského samosprávneho kraja a realizáciou pripravovaných racionalizačných opatrení vieme postupne eliminovať.
    Vyhlasujem, že naša nemocnica nedisponuje žiadnym právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím (exekučným titulom), na základe ktorého by malo voči nám začať na návrh našich dodávateľov exekučné konanie. Dlhy na verejných financiách riešime formou už uzavretých alebo pripravovaných splátkových kalendárov.
    Svoju zadlženosť mienime riešiť tiež formou podania žiadosti o poskytnutie návratnej štátnej pomoci v rámci systému riešenia vonkajšej a vnútornej zadlženosti zdravotníckych zariadení na Slovensku, ktorú pripravuje Ministerstvo zdravotníctva SR. Za tým účelom spracovávame Akčný plán ako otvorený dokument racionalizačných opatrení, ktorý spolu so svojou žiadosťou o poskytnutie štátnej výpomoci predložíme Ministerstvu zdravotníctva po tom, čo bude dokument riešenia vonkajšej a vnútornej zadlženosti zdravotníckych zariadení a jeho konkrétna forma schválená Vládou SR.
    Záverom ešte raz vyhlasujeme, že zadlženosť nášho zdravotníckeho zriadenia sa nijako osobitne nevymyká z rámca všeobecnej zadlženosti ostatných zdravotníckych zariadení na Slovensku a nie je voči nám vedené žiadne exekučné konanie.
    JÁN VYŠŇAN, poverený výkonom funkcie riaditeľa LNsP
  • Zlatá Bocká cesta
    (03.02.2009; Liptovské noviny; č. 4, s. 8; ‑)
    Predstavujeme úspešné projekty rozvoja vidieka
    Minulý rok Žilinský samosprávny kraj po prvýkrát po schválení Všeobecne záväzného nariadenia (VZN) č.13/2008 na podporu vidieka.
    Šancu na získanie finančnej podpory na aktivity, ktoré rozvíjajú vidiecke sídla rôznorodým spôsobom využili prvé lastovičky i v regióne Liptova. Šancu využilo aj vedenie obce Vyšná Boca, ktorá získala finančnú podporu na projekt náučného chodníka Zlatá Bocká cesta. Obec Vyšná Boca, bývalá významná banícka osada, ktorej história siaha až do 13. storočia, sa nachádza v Národnom parku Nízke Tatry. V rámci svojho projektu bola s finančnou podporou Žilinského samosprávneho kraja realizovaná údržba zdroja odberného miesta minerálneho prameňa s obsahom železa ‑ tzv. Vyšnobockého medokýša, ktorý vznikol následkom banskej činnosti. Ďalej bolo inštalovaných 16 informačných tabúľ na turisticky atraktívnych miestach, ako napr. pri vstupe do banských štôlní, banskej studni, baníckom dome, minerálnom prameni a náučnom chodníku. Žilinský samosprávny kraj poskytol obci Vyšná Boca na projekt príspevok 4 748 €.
  • Budatín zažiari
    (03.02.2009; Plus jeden deň; s. 10; jap)
    ŽILINA ‑ Budotínsky hrad sa rozsvieti v plnej kráse! Zviditeľnia ho odborníci, ktorí osvetlili aj rímske Koloseum či Pražský hrad. Budatín by mal žiariť na jeseň.
    Po Strečne a Oravskom hrade dopraje Žilinský samosprávny kraj pôsobivú nočnú hru svetiel aj Budatínskemu hradu. Osvetlenie bude stáť asi 165‑tisíc eur (5 miliónov Sk). Pätinu z toho zaplatí Stredoslovenská energetika. Dominantou bude centrálna veža nasvietená chladnou bielou farbou, ktorá prechádza až do modra. Hradby a fasády osvieti teplejší odtieň bielej. Priľahlý park bude podfarbený žltým sodíkovým svetlom. Osvetlenie každej časti hradu sa bude dať ovládať zvlášť. Svetlá sú prvým zvelebením strážneho hradu z 13. storočia. Už pripravujú projektovú dokumentáciu na jeho rekonštrukciu.
  • V ŽILINSKOM KRAJI ODSTRÁNIA DOPRAVNÉ ZNAČKY OBMEDZUJÚCE RÝCHLOSŤ
    (02.02.2009; Televízna stanica Markíza; Prvé Televízne noviny; 17.00; 1,5 min.; LECHAN Marián)
    Patrik ŠVAJDA, moderátor:
    "Nový cestný zákon už platí druhý deň. Aj v Žilinskom kraji musia podľa novej legislatívy zmeniť niekoľko stoviek dopravných značiek, ktoré stratili svoj význam. Kým na viacerých úsekoch musia vodiči dať nohu dolu z plynu, inde budú môcť po novom naopak pridať."
    Marián LECHAN, redaktor:
    "Najprv sa v Žilinskom kraji budú musieť zbaviť množstva veľa diskutovaných značiek obmedzujúcich rýchlosť na 40 kilometrov za hodinu."
    Juraj BLANÁR, predseda ŽSK:
    "V našom kraji máme len značiek obmedzujúcich rýchlosť na cestách 2. a 3. triedy niečo okolo 363."
    M. LECHAN:
    "K tomu treba pripočítať mnoho dopravných značiek, ktoré obmedzenie v úseku rušia. Vybrať značky, ktoré zostanú a ktoré odstránia majú pomôcť aj policajti."
    František POSLUCH, riaditeľ KR PZ v Žiline:
    "Nemusí to byť len poriadková, môže to byť aj radový policajt z inej zložky, pokiaľ on zistí, že je nejaká prekážka, je problém."
    M. LECHAN:
    "Kým na väčšine ciest v obciach po novom platí 50‑kilometrová rýchlosť, martinský a žilinský obchvat mesta by mohli byť výnimkou."
    Ján BARIENČÍK, predseda KÚ pre cestnú dopravu v Žiline:
    "Kde by sme v určitom úseku možno uvažovali o zvýšení rýchlosti."
    M. LECHAN:
    "Konkrétne zmeny na cestách Žilinského kraja by mali motoristi pocítiť už tento mesiac. Polícia však všetkých vodičov upozorňuje, že existujúce dopravné značky sú platné i naďalej. Znamená to, že tam, kde je nainštalovaná značka obmedzujúca rýchlosť na 60, môžete pokojne cestovať i naďalej šesťdesiatkou."
  • Župan bol v nemocnici
    (02.02.2009; Liptovské noviny; č. 3, s. 2; CHRENKOVA Beáta)
    Vedenie pracuje v krízovom režime na oddĺžení
    Liptovskú nemocnicu navštívil minulý utorok predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár. Na tlačovej konferencii informoval ojej súčasnom stave a perspektívach.
    LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Župan uviedol, že v súčasnosti má nemocnica dlh po lehote splatnosti asi 4,25 milióna € (128 miliónov Sk). "Je to jav, ktorý sa vyskytuje vo všetkých nemocniciach, aj štátnych. Rokujeme s ministerstvom zdravotníctva, ktoré avizovalo oddĺženie nemocníc a sme pripravení oddĺženie nemocnice riešiť tak, aby sa dostala do normálneho režimu." Poznamenal, že bol nespokojný s predchádzajúcim vedením nemocnice, ktoré sa, podľa neho, nestaralo o systémové riešenie, ako zvládať zadĺženosť a neustále narastala a narastá. Od 1. decembra poveril vedením nemocnice Jána Vyšňana.
    "Súčasné vedenie pracuje v krízovom režime na tom, aby oddĺženie zvládlo tak, aby sme mohli požiadať o nenávratný finančný príspevok na rekonštrukciu bývalého gynekologicko‑pôrodníckeho oddelenia a vybudovanie urgentného príjmu. Predpokladaná výška tejto investície je asi 5 miliónov € (150 miliónov Sk). ŽSK je pripravený na spolufinancovanie tejto investície."
    Nemocnice, ktoré chcú o nenávratný príspevok požiadať, nesmú mať dlhy. ŽSK ich má v zriaďovateľskej pôsobnosti štyri a všetky sú zadĺžené. Kysuckej poskytol ŽSK niekoľkomiliónovú návratnú pôžičku, aby mohla požiadať o príspevok už v prvom kole. Rovnako chce ŽSK postupovať aj v prípade Liptovskej nemocnice. O nenávratný príspevok by mala požiadať v druhom kole, hneď, ako bude vypísaná výzva. Malo by to byť v októbri tohto roka.
    Juraj Blanár ubezpečoval, že ŽSK záleží na rozvoji Liptovskej nemocnice. Uviedol, že od roku 2003, keď prešla do zriaďovatelskej kompetencie ŽSK, bolo do nej investovaných spolu takmer 8 miliónov € (240 miliónov Sk), čo je najviac zo všetkých štyroch nemocníc. Poslanec ŽSK Alexander Slafkovský však oponoval, že veľká väčšina financií nešla zo zdrojov ŽSK, ale priamo z ministerstva zdravotníctva. Pripomenul tiež, že Liptovská nemocnica mala k septembru hospodársky výsledok plus 24 miliónov Sk a na jej oddĺženie neboli v rámci tohtoročného rozpočtu ŽSK plánované žiadne prostriedky. Juraj Blanár skonštatoval, že všetky nemocnice prevzal ŽSK s veľkým modernizačným dlhom a od roku 2003 išli do nich finančné prostriedky rôznym spôsobom.
    "Dôležité je, aby sa finančné prostriedky do tejto nemocnice dostali, a tie sa dostali. Liptovská nemocnica je v pozornosti ŽSK a pripravuje ďalšie rozvojové projekty. Spochybňovanie, či peniaze išli z takého alebo onakého balíka, chápem ako hazardovanie a spochybňovanie nemocnice." Vyjadril sa aj k transformácii nemocníc na neziskové organizácie. Mali by byť vytvorené podľa nového právneho rámca. "Iniciovali sme novelu zákona o neziskových organizáciách. Predstava je zachovanie nemocnice s právnou subjektivitou," povedal Juraj Blanár.
  • AD: Na nemocnicu dali... MY Liptovské noviny č.2
    (02.02.2009; Liptovské noviny; č. 3, s. 4; SLAFKOVSKÝ Alexander)
    V článku Na nemocnicu dali po desať korún za každého obyvateľa, reaguje na moje výroky o oddlžovaní nemocnice v Liptovskom Mikuláši hovorca Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) nepravdivými údajmi a demagogicky.
    Podľa údajov, ktoré mám ako poslanec ŽSK k dispozícii, za posledné dva roky do našej nemocnice prišlo spolu 4 873 448 Sk na kapitálové výdaje ‑nákup prístrojov a nie 38 900 000, ako tvrdí pán Kubica.
    Neslušnosť a demagógia najhrubšieho zrna je povedať, že čadčianska nemocnica má o 38,2 milióna Sk nižší dlh ako mikulášska a zároveň nepovedať, že čadčianska nemocnica dostala len za posledné dva roky takmer 65 miliónov Sk na oddĺženie od ŽSK a mikulášska ani korunu.
    Tak isto mi rozum stojí, keď čítam v tom istom článku, že neprijatím kapitálovej časti rozpočtu ŽSK poslanci ohrozujú stavby, ktoré sa na 90 percent ešte ani nezačali a na druhej strane 27. januára predkladá predseda ŽSK zastupiteľstvu znova ten istý rozpočet, ako mu ho zastupiteľstvo zamietlo v decembri minulý rok.
    Dodnes sa neuskutočnila žiadna seriózna diskusia o investičných prioritách s väčšinovým poslaneckým klubom, ktorý tvoria poslanci za KDH a SDKÚ‑DS. Takéto pohŕdanie volenými zástupcami občanov nesvedčí pre dobrú vôľu a snahu urobiť pre občana čo najviac.
  • NEISTÉ INVESTÍCIE V ROKU 2009
    (02.02.2009; Televízna stanica JOJ; Prvé noviny; 17.00; 2 min.; JANKOVIČOVÁ Slávka)
    Aneta DOČEKALOVÁ‑PARIŠKOVÁ, moderátorka:
    "Hospodárska kríza necháva všetkých v neistote. Potvrdili to aj najnovšie výsledky Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu. Zahraniční investori váhajú a príležitostí na vytvorenie nových pracovných miest je tak čoraz menej."
    Slávka JANKOVIČOVÁ, redaktorka:
    "Neistota a nepredvídateľnosť, toto všetko nás bude sprevádzať rokom 2009. V minulom roku sa podarilo úspešne ukončiť iba každý piaty projekt. Zo 171 projektov sa zrealizovalo iba 34. Väčšinou šlo o investície do infraštruktúry."
    Peter OSTRICA, SARIO:
    "Ich činnosť je silne previazaná teda s odberateľmi. Ak tam dochádza vlastne k znovuotváraniu uzavretých zmlúv, prípadne k ich vypovedaniu, tak v takom prípade je bohužiaľ ohrozená každá pracovná pozícia."
    S. JANKOVIČOVÁ:
    "Prepúšťanie v dôsledku finančnej krízy doteraz zažilo na vlastnej koži viac ako 10‑tisíc Slovákov. Pozitívnou správou ale je, že prílev investícií za takmer 540 miliónov eur, zabezpečí 4 979 nových pracovných miest. Najviac projektov sa zrealizovalo v Nitrianskom kraji. Najväčší počet pracovných miest, teda okolo 1 500 plánujú zahraniční investori vytvoriť v Banskobystrickom kraji, naopak najmenej v Žilinskom kraji. Situácia s prílevom investícií vraj ale nie je podľa štátnych úradníkov až taká bezútešná. Slovensko má rovnú daň a najnovšie euro. To sú výhody, ktoré investorom rozžiaria oči."
    Peter HAJAŠ, SARIO:
    "Tento krok slovenskej vlády hlavne rezonuje v Ázijských krajinách, pretože pre ázijských investorov to predstavuje ekonomickú stabilitu."
    S. JANKOVIČOVÁ:
    "Analytici sa ale zhodujú, že prijatie eura je len v úvodzovkách poľahčujúcou okolnosťou pri rozhodovaní sa o investovaní. Problémom je najmä finančná kríza."
    Michal MUŠÁK, analytik SLSP:
    "Zahraničné firmy vzhľadom na pokles dopytu po svojich výrobkoch zvažujú viac, že či investovať alebo to odložiť na neskôr. To by malo byť pre Slovensko výhodou, ale predpokladám, že tie najväčšie účinky sa prejavia až po tom ako skončí recesia eurozóny."
    S. JANKOVIČOVÁ:
    "Po januárovej eurozmene nás dúfajme tento rok bude čakať ešte jedna zmena a to v podobe definitívneho ukončenia finančnej krízy.
  • Výhodnejšia preprava v MHD
    (02.02.2009; Týždeň na Pohroní; p. EURONOVINKY, č. 4, s. 1; REMENCOVÁ Andrea)
    V niektorých mestách prechod na euro zlacnil služby spojené s dopravou a cestovaním. Napríklad aj v Žiline. Obchodníci plánujú zaokrúhľovať postupne.
    So zaokrúhlením smerom nadol stretneme pri kúpe lístka u vodiča v žilinskej MHD. Podľa pôvodnej ceny by lístok mal stáť 1, 16 eur (35 Sk), ale v súčasnosti zaň zaplatíte len 1 euro. "Zaokrúhlením ceny smerom nadol sme chceli odľahčiť prácu vodičom autobusov s vydávaním drobných euromincí," uviedol Igor Gubala, riaditeľ Dopravného podniku mesta Žiliny.
    Pri parkovaní v meste môžu vodiči platiť v parkovacích automatoch euromincami. "Zaokrúhlenie je výhodnejšie, odkedy sa poplatok platí v eurách," povedala hovorkyňa Žilinskej parkovacej spoločnosti Ivana Strelcová.
    Zlacnela aj SAD
    Po prechode na euro a prerátaní cien cestovného sa stalo, že suma za lístok v autobuse bola často kostrbatá. Od soboty 17. januára sa všetky ceny v hotovosti v autobusoch zaokrúhľujú na celé päťcentovky smerom nadol. Usporíte tak do 3 centov (1 korunu).
    Túto úpravu obsahuje nový cenový výmer pre prímestskú autobusovú dopravu, ktorý určuje Žilinský samosprávny kraj.
    Drobní predajcovia: Držíme sa kurzu
    Žilinskí maloobchodníci tvrdia, že od začiatku januára výrazne ceny nezaokrúhľovali. "Ceny tovaru máme zatiaľ zhodné s konverzným kurzom a neplánujeme ich nejako zaokrúhľovať," po dal predajca odevov Robert Rosenberg.
    Súhlasí s nim aj predajca rýchleho občerstvenia Michal Greguš: "Ceny zostali rovnaké, rozdiel je len v tom, že sú uvedené v eurách. Nezaokrúhľovali sme ich nijako."
    V malom kaderníctve však chystajú zmeny. "Zaokrúhľovať určite budeme, ale až neskôr. Niektoré ceny sa trochu zvýšia, lebo aj nám sa zvýšili prevádzkové náklady," povedala kaderníčka.

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky