50. týždeň

  • Nemocnica je oddĺžená

    (10.12.2009; Liptovské noviny; č. 48, s. 2; HÁMOR Laco)
    REKONŠTRUKCIA BUDOVY POLIKLINIKY JE REÁLNA Slovenské nemocnice, medzi nimi aj v Liptove, dlhujú najviac peňazí dodávateľom špeciálnych zdravotníckych potrieb a liekov. Niekde meškajú s platbami od štyristo do osemsto dní.
    LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, RUŽOMBEROK Medzi najväčších dlžníkov patria práve štátne fakultné nemocnice. Jednou z nich je aj Ústredná vojenská nemocnica SNP Fakultná nemocnica (ÚVN) v Ružomberku.
    Štruktúra dlhu Liptovskej nemocnice s poliklinikou (LNsP) v Liptovskom Mikuláši je trochu odlišná.
    "So svojím projektom v žiadosti o návratnú finančnú výpomoc sme boli úspešní. Som rád, že mám v ruke rozhodnutie ministra zdravotníctva Richarda Rašiho," informoval riaditeľ Ján Vyšňan.
    Už môžu požiadať o peniaze z únie na rekonštrukcie
    Liptovská nemocnica poskytuje zdravotnú starostlivosť pre 74 tisíc obyvateľov spádovej oblasti, ktorá tvorí 54 obcí, Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok. Zdravotnícke služby poskytujú aj turistom, ktorí navštevujú Liptov.
    Do nemocnice v Liptovskom Mikuláši smeruje návratná finančná výpomoc v plnej výške žiadosti, teda 2 013 600 eur.
    "Z toho je väčšia časť, až 95 percent, historický dlh a to voči daňovému úradu a sociálnej poisťovni. Zvyšných päť percent tvoria dodávateľské záväzky. Je dôležité, aby sme uhradili záväzky voči daniarom a sociálnej poisťovni. Máme tak reálnu možnosť uchádzať sa o štrukturálne financovanie z fondov Európskej únie.
    Aktuálne pripravujeme projekt rekonštrukcie budovy polikliniky a bývalého gynekologicko pôrodníckeho pavilónu, s investíciou asi 5 miliónov eur. Neviem si predstaviť jeho realizáciu bez pomoci peňazí z fondov Európskej únie."
    Existencia nemocnice nie je ohrozená
    Zariadenie je v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Už v minulom roku financovala krajská samospráva projektovú dokumentáciu k žiadosti o podporu z fondov Európskej únie sumou 19 750 eur.
    "Liptovská nemocnica v Mikuláši má svoje nezastupiteľné miesto. Nikdy som v súvislosti s tvorbou takzvanej minimálnej siete zdravotníckych zariadení nespochybňoval jej význam. Bola tu 150 rokov a garantujem, že tu bude aj v budúcnosti," povedal nedávno predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár.
    Koncom minulého roka nastúpil do funkcie nový riaditeľ Liptovskej nemocnice Ján Vyšňan, ktorý urobil prvé kroky na zlepšenie situácie. "Reštrukturalizáciou dlhov po termíne splatnosti sa nám podarilo dosiahnuť ich výrazné zníženie. Hradíme ich podľa splátkových kalendárov, takže existencia nemocnice nie je ohrozená."
    Pôžičky začnú splácať až o dva roky
    Ružomberskú fakultnú nemocnicu oddĺžila vláda sumou 3 416 846 eur. Na účty nemocníc prídu peniaze od štátu ešte do konca tohto roka. Ide o návratné pôžičky, splácať štátu ich budú až o dva roky. Peniaze sa dostanú späť do štátnej pokladnice do roku 2025. Štát im pomôže uhradiť len tie dlhy, ktoré sa im nazbierali do konca septembra minulého roku.
    Oddĺženie Liptovskej nemocnice s poliklinikou bolo v tomto roku prioritou aj pre Združenie miest a obcí Liptova. "Najstaršia nemocnica v Liptove kedysi vznikla z vôle ľudí a z peňazí, ktoré vyzbierali medzi sebou," povedal predseda združenia Ján Blcháč.
    Text k obr.:
    Liptovská nemocnica
    Jej existencia nie je ohrozená. 
  • KONFERENCIA O CESTOVNOM RUCHU V ŽILINSKOM KRAJI
    (10.12.2009; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,9 min.; KAVECKÁ Júlia)
    A. KALAMÁROVÁ, moderátorka:
    "Podnikatelia v cestovnom ruchu na Slovensku nepochopili, aké je dôležité mať stálu klientelu. V rámci druhého ročníka regionálnej konferencie o cestovnom ruchu na Úrade Žilinského samosprávneho kraja to skonštatoval generálny riaditeľ sekcie turizmu ministerstva hospodárstva. Podľa neho by mal turizmus na Slovensku naštartovať aj nový zákon o turizme, ktorý zadefinuje jeho organizačnú štruktúru."
    J. KAVECKÁ, redaktorka:
    "Turistický potenciál Slovenska je najlepší z krajín Višegrádskej štvorky. Podľa generálneho riaditeľa sekcie turizmu ministerstva hospodárstva Gabriela KULIFFAYA sme sa však po zavedení eura stali pre svojich partnerov drahší."
    G. KULIFFAY:
    "Myslím si, že to je prechodná záležitosť, pretože tie ceny a tie kurzy sa postupne vyrovnajú, no a čo nám chýba, myslím si, oproti našim partnerom, tak to je ochota, ústretovosť."
    J. KAVECKÁ:
    "Žilinský samosprávny kraj je po Bratislavskom najnavštevovanejší, podľa riaditeľa Úradu ŽSK Pavla HOLEŠTIAKA sa snažia podporovať cestovný ruch najmä cez grantové systémy."
    P. HOLEŠTIAK:
    "Sa môžu uchádzať viaceré subjekty, či sú to obce, mestá, poskytovatelia ubytovaní, naše wellnesy, lyžiarske strediská o rôzne druhy podpory cez granty, organizujeme viaceré infocesty."
    J. KAVECKÁ:
    "Kraj podporuje aj rozvoj klastrov, v júni vznikol klaster Turiec, ktorý túto zimu podľa výkonného riaditeľa Tomáša HOLIČA ponúkne svoj prvý produkt Skipark Turiec."
    T. HOLIČ:
    "Je vlastne spoločným skipasom troch lyžiarskych stredísk, na ktorý samozrejme klient môže využiť zľavy z aquaparku ako aj služby lyžiarskej školy, požičovne, prípadne iné turistické služby."
    J. KAVECKÁ:
    "Rozvoju cestovného ruchu chce kraj dopomôcť aj zavedením projektu rodinné pasy, do ktorého je podľa riaditeľky odboru regionálneho rozvoja Ivety CHABANOVEJ zapojených viac ako 500 subjektov."
    I. CHABANOVÁ:
    "Je to zľavová karta pre rodiny s deťmi do osemnásť rokov, prostredníctvom ktorej je možnosť využívať zľavy v jednotlivých subjektoch, ktoré sú zazmluvnené."
  • Oddlženie otvorí cestu k fondom
    (10.12.2009; Zdravotnícke noviny; č. 44, s. 2; ok)
    Žilinský samosprávny kraj.
    Medzi nemocnicami, ktoré dostanú návratnú finančnú pôžičku na oddlženie svojich zariadení, sú aj tri zo štyroch nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK). Ako informoval hovorca ŽSK Peter Kubica, ich celkový dlh sa vyšplhal na sumu 4 miliónov eur. Konkrétne ide o Liptovskú NsP v Liptovskom Mikuláši s dlhom 2 milióny eur voči Sociálnej poisťovni, Dolnooravskú NsP MUDr. L. N. Jégého v Dolnom Kubíne s dlhom 1,12 milióna eur za lieky a Kysuckú NsP v Čadci, ktorá dlhuje 768 tisíc eur za lieky, špeciálny zdravotnícky materiál a údržbu. Jedinou nemocnicou s vyrovnaným hospodárením v ŽSK je Hornooravská nemocnica s poliklinikou Trstená.
    Nemocnice by mali dostať peniaze na účty do konca roka 2009, avšak splácať ich začnú až o dva roky so splatnosťou 15 rokov. Poskytnuté peniaze budú môcť použiť len na úhradu záväzkov po lehote splatnosti na úrovni istiny so stavom k 30. septembru 2008. Vďaka oddlženiu sa nemocnice môžu svojimi projektmi uchádzať o podporu z eurofondov.
    Žilinský samosprávny kraj má v súčasnosti pripravených niekoľko projektov, s ktorými sa bude uchádzať o podporu v aktuálnych výzvach na čerpanie eurofon dov. Ide napríklad o projekty:
    * zvýšenie kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti v Dolnooravskej NsP za 5,8 mil. ;
    * rekonštrukcia a modernizácia odborných pracovísk, zníženie energetickej náročnosti Kysuckej NsP za 9,3 mil. ;
    * prístavba spoločných vyšetrovacích, liečebných zložiek a urgentného príjmu Hornooravskej NsP za 7,2 mil. ;
    * rekonštrukcia a modernizácia pavilónov liečebnej starostlivosti Liptovskej NsP a zriadenie urgentného príjmu za 6,9 mil. ;
    * rekonštrukcia a modernizácia Polikliniky Liptovský Mikuláš vrátane dodávky zdravotníckej techniky a IKT infraštruktúry za 2,5 mil. .

Nemocnicu v Čadci chcú čoskoro oddĺžiť


(08.12.2009; Kysucké noviny; č. 48, s. 5; IH)
Žilinský samosprávny kraj je vlastníkom a zriaďovateľom štyroch nemocníc, ktoré majú z minulosti viacero dlhov. Patrí k nim aj Kysucká nemocnica s poliklinikou.
Čadca. Dlhy nemocníc sa podľa hovorcu ŽSK Petra Kubicu vytvorili z dôvodu podfinancovania zdravotníckych výkonov zo strany zdravotných poisťovní. Kysucká NsP dlhuje 768 tisíc eur za lieky, špeciálny zdravotnícky materiál a údržbu.
"Súčasné vedenie Ministerstvo zdravotníctva SR vytvorilo Koncepciu systému riešenia vonkajšej a vnútornej zadlženosti zdravotníckych zariadení, na základe čoho sa ŽSK rozhodol, že sa do procesu oddĺženia zapoja aj 3 nemocnice v jeho pôsobnosti, medzi nimi aj Kysucká NsP," informoval Kubica.
Zdravotnícke zariadenia začnú splácať dlhy o 2 roky po podpísaní zmluvy, pričom dĺžka splácania je 15 rokov. Nemocnice, ktoré sa takto načas zbavia dlhov, môžu prostredníctvom projektov žiadať o podporu z eurofondov.
Žilinský samosprávny kraj má v súčasnosti pripravene projekty, o ktorých podporu sa bude uchádzať v aktuálnych výzvach na čerpanie eurofondov. V Čadci pôjde napríklad o projekt zameraný na rekonštrukciu a modernizáciu odborných pracovísk, zníženie energetickej náročnosti nemocnice v hodnote 9,3 milióna eur.

Nemocnica bude dlh splácať 15 rokov


(08.12.2009; Oravské noviny; č. 48, s. 2; SITA)
Nemocniciam v Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši a Čadci pomôže Žilinský samosprávny kraj so splácaním takmer štvormiliónového dlhu.
ŽILINA, DOLNÝ KUBÍN. Tri nemocnice v Žilinskom kraji budú môcť počas 15 rokov splácať dlhy, ktoré im vznikli podfinancovaním zdravotníckych výkonov zo strany poisťovní. Nemocniciam v Liptovskom Mikuláši, Dolnom Kubíne a Čadci pomôže Žilinský samosprávny kraj so splácaním dlhu takmer 4 milióny eur. Informoval o tom hovorca krajskej samosprávy Peter Kubica.
"Ide o poskytnutie finančných prostriedkov nemocniciam, ktorých vlastníkom a zriaďovateľom je samosprávny kraj. Pôžičky musia byť splácané, ale zdravotnícke zariadenia ich začnú splácať až o dva roky po podpísaní zmluvy," spresnil Kubica. Dolnooravská nemocnica dlhuje dodávateľom za lieky 1,12 milióna eur (33,74 mil.Sk).
Nemocnice sa po zbavení dlhov môžu zapojiť do projektov z eurofondov. Žiadosťou o nenávratný finančný príspevok 5,8 mil. € (174,7 mil. Sk) chce ŽSK pomôcť nemocnici v Dolnom Kubíne, kde by táto suma mala zvýšiť kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Hornooravská nemocnica v Trstenej by mohla prostredníctvom projektu získať 7,2 mil. € (216,9 mil. Sk) na prístavbu spoločných vyšetrovacích, liečebných zložiek a urgentného príjmu.

S hendikepom, ale aj s nadšením


(08.12.2009; Žilinský večerník; č. 50, s. 5; TASR)
Originálne výrobky s vianočnou tematikou a dekoračné predmety prezentuje tretí ročník Vianočnej výstavy prác klientov zariadení sociálnych služieb, ktorú otvorili v 1. decembra v priestoroch Úradu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) v Žiline.
Dvadsaťtri zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK vystavuje betlehemy, adventné vence, hlinené sošky či dekoračné predmety, ktoré si môžu návštevníci zakúpiť a podporiť tým klientov domovov sociálnych služieb (DSS). "Akcia má ukázať, že máme zručných klientov, ktorí dokážu urobiť krásne veci. Ale zároveň má prepojiť verejnosť s DSS, ktoré sú súčasťou nášho života. Všetky finančné prostriedky získané z predaja týchto vecí, poslúžia pre konkrétne aktivity v našich DSS," skonštatoval predseda ŽSK Juraj Blanár.
Vďaka minuloročnej vianočnej výstave získalo 16 zariadení celkovo 378 eur (11.387 Sk). "Celkovo máme v ŽSK 26 DSS, v ktorých poskytujeme služby viac ako 3300 klientom. Je úplne prirodzené, že sa snažíme spájať ľudí, ktorí sa dostali nie vlastnou vinou do tejto situácie. Podeľme sa s nimi o radosť v adventnom, predvianočnom čase, kúpme a ohodnoťme ich výrobky, ktoré robia naozaj s veľkým nadšením. S obrovským hendikepom, ale napriek tomu s veľkým srdcom," uzatvoril Blanár. Vianočná výstava prác klientov zariadení sociálnych služieb potrvá v priestoroch Úradu ŽSK do 11. decembra 2009.

  • MÝTO: KAMIÓNY NA VEDĽAJŠÍCH CESTÁCH
    (08.12.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; ZGALINOVIČ Marek)
    Jarmila HARGAŠOVÁ, moderátorka:
    "Ceny cestovných lístkov v prímestských spojoch sa predsedovia samosprávnych krajov pokúsia udržať na súčasnej úrovni. Zo svojich rozpočtov budú musieť hradiť aj úpravu vedľajších ciest. Predpokladajú, že po zavedení elektronického mýta bude po nich jazdiť viac kamiónov."
    Marek ZGALINOVIČ, redaktor:
    "Elektronické mýto budú platiť kamióny a autobusy od januára. V prípade autobusov pocítia zavedenie nových mýtnych poplatkov cestujúci v diaľkových a medzištátnych linkách."
    Eva VOZÁROVÁ, hovorkyňa autobusového dopravcu:
    "Je to pre nás náklad, ktorý budeme musieť preniesť do ceny cestovného. Predpokladáme, že zvýšenie bude v priemere o desať percent v závislosti od jednotlivých liniek."
    M. ZGALINOVIČ:
    "Prímestské autobusy platia samosprávne kraje. Žiadali síce úplnú výnimku z platenia, minister dopravy však navrhol päťdesiatpercentnú zľavu."
    Juraj BLANÁR, predseda Žilinského samosprávneho kraja:
    "Určite je to pre nás prijateľnejšie keď sa dostávame na hodnotu 50 percent, ja som presvedčený, že ten kompromis možno pôjde ešte aj nižšie."
    M. ZGALINOVIČ:
    "Zvýšená náklady na prevádzku prímestských liniek zrejme cestujúci nepocítia.
    Milan BELICA, predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja:
    "Nemá zmysel tlačiť poviem na pílu a zvyšovať ceny cestovných lístkov a vytláčať jednoducho cestujúcich z autobusov."
    M. ZGALINOVIČ:
    "Samosprávne kraje sa obávajú kamiónov, ktoré by mohli v snahe vyhnúť sa plateniu mýta využívať vo väčšej miere cesty druhej a tretej triedy. Ich údržbu platia práve oni."
    Tibor MIKUŠ, predseda Trnavského samosprávneho kraja:
    "Vo väčšine nie sú stavané na to, aby zvládli takéto ťažké automobily, ktoré častokrát potom spôsobujú škody za milióny alebo desiatky miliónov korún."
    Pavol REICH, Združenie cestných dopravcov SR ČESMAD:
    "Každá dopravná firma bude sa snažiť svoju trasu ísť tak, aby čo najviac ušetrila, mýto je proste vysoké."
    M. BELICA:
    "Tam bude treba represívne opatrenie, to znamená osadenie značiek, povedzme aj váženie týchto kamiónov."
    M. ZGALINOVIČ:
    "Konkrétne dopady elektronického mýta sa ukážu po jeho zavedení do praxe, teda začiatkom budúceho roka."

VIANOČNÁ VÝSTAVA


(08.12.2009; Žilinské noviny; č. 48, s. 9; KK)
ŽILINA. V priestoroch Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) otvorili verejnosti Vianočnú výstavu prác klientov zariadení sociálnych služieb. Vianočnú výstavu prác detí a dospelých organizuje ŽSK už po tretíkrát. Táto potrvá do 11. decembra. Až 23 zariadení vystavuje vlastné originálne výrobky, prevažne s vianočnou tematikou, ako betlehemy, adventné vence, hlinené sošky a veľa ďalších dekoračných predmetov. Návštevníci si ich môžu aj zakúpiť. "V minulom roku vďaka vianočnej výstave získalo 16 zariadení celkovo 378 eur. Aj tento rok bude výťažok z predaja výrobkov putovať klientom, ktorí sa podieľali na výrobe vystavovaných predmetov, tiež na rozvoj záujmovej činnosti, na vytvorenie podmienok pre tvorivosť a na podporu pracovnej terapie v jednotlivých domovoch sociálnych služieb," povedala Ľubomíra Masnicová z Odboru informácií a zahraničných vzťahov ŽSK.

  • ČO NAJVIAC TRÁPI SAMOSPRÁVNE KRAJE?
    (08.12.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; ŽELEŇÁKOVÁ Magda)
    Ľubomír BAJANÍK, moderátor:
    "Novozvolení predsedovia samosprávnych krajov sa stretli s premiérom Robertom FICOM. Krajská administratíva sa podľa neho musí viac priblížiť ľuďom a vylepšiť služby. Nových predsedov zas trápi zaostalá infraštruktúra, napríklad nedostatok diaľnic."
    Magda ŽELEŇÁKOVÁ, redaktorka:
    "Zahraniční investori so sebou prinášajú pracovné miesta a tých je v niektorých regiónoch nedostatok. Investori si vyberajú lokalitu aj podľa dostupnosti a práve nedobudovaná infraštruktúra je podľa predsedov samosprávnych krajov veľkým problémom."
    Zdenko TREBUĽA, predseda Košického samosprávneho kraja:
    "Napriek tomu, že sa veľa vecí pohlo, ale k nám to ešte nedošlo. My stále ako kraj Košický sme bez kilometra diaľnice, bez kilometra rýchlej cesty."
    Juraj BLANÁR, predseda Žilinského samosprávneho kraja:
    "Ak sa podaria projekty PPP a pôjde sa do dofinancovania týchto úsekov cez rozpočet alebo štrukturálne fondy Európskej únie, tak sa to môže v blízkej dobe odstrániť."
    Robert FICO (Smer SD), predseda vlády SR:
    "Viem ako opravujete cesty, ako si beriete úvery, často robíte tieto veci so zaťatými zubami, lebo tých peňazí niet dostatočne a my sa snažíme s vami kooperovať tam, kde sa dá."
    M. ŽELEŇÁKOVÁ:
    "Podľa predsedu Bratislavského samosprávneho kraja je dôležité zmenšovať regionálne rozdiely."
    Pavol FREŠO, predseda Bratislavského samosprávneho kraja:
    "Tu v Bratislave sme boli dôležitou obchodnou križovatkou dlhé stáročia, takže si myslím, že ako hlavné mesto Slovenska by sme nemali byť pre ľudí uzavretí."
    M. ŽELEŇÁKOVÁ:
    "Samosprávne kraje sa snažia využívať na dofinancovanie projektov aj peniaze z eurofondov."
    Tibor MIKUŠ, predseda Trnavského samosprávneho kraja:
    "Samozrejme, chceli by sme oveľa viacej, ale vyzerá to tak, že dosahujeme naozaj to maximum."
    M. ŽELEŇÁKOVÁ:
    "Podľa predsedov samosprávnych krajov je o projekty financované z eurofondov veľký záujem. Preto aj cesta k týmto peniazom nie je vždy jednoduchá."

Cestovný ruch na Slovensku nemá zákon. Zatiaľ


(07.12.2009; Oravské noviny; č. 48, s. 2; MIKULÁŠOVÁ Saša)
Organizácie a združenia zaoberajúce sa cestovným ruchom chcú od vlády, aby čo najskôr prijala zákon o turizme. Ten zatiaľ na Slovensku nefunguje.
DOLNÝ KUBÍN. Jedným z bodov programu výjazdového zasadnutia vlády, ktoré sa konalo 25. novembra v Poprade, bola aj problematika prijatia zákona o turizme. Na rokovanie boli prizvaní aj predstavitelia klastrov zo Žilinského kraja. Klaster Orava zastupoval jeho prezident Maroš Badáň.
Potrebujú mať oporu v zákone
Subjekty, zaoberajúce sa na Slovensku cestovným ruchom, nemajú legislatívnu oporu. To by mal napraviť nový zákon, ktorý pripravuje rezort ministerstva hospodárstva. "Do prijatia zákona sa musí doriešiť ešte niekoľko vecí. Treba napríklad dopracovať návrh zonácie TANAP u, ktorá má riešiť problémy lyžiarskych stredísk s ochrannými pásmami. Zákon bude riešiť aj financovanie klastrov. Štát by sa mal na ich fungovaní finančne spolupodieľať päťdesiatimi percentami z výšky ich rozpočtu. Do polovice budúceho roka musí byť spustený aj takzvaný satelitný účet, ktorý už funguje v iných európskych krajinách, a poskytuje prehľad o pohybe turistov v eurozóne," zhrnul niektoré problémy, ktoré má riešiť zákon o turizme, M. Badáň. "Chceme, aby vláda prijala zákon čo najskôr. V mnohých prípadoch stroskotávame práve na tom, že nemáme zákonnú oporu. Na Slovensku je približne 1300 podobných organizácií, no sú tak koncepčne rozhádzané, že ich nikto nevie dať dokopy. Nový zákon by mal ujednotiť podmienky pre nás všetkých," dodal š éf Klastra Orava.
Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek má do 13. januára budúceho roku predložiť vo vláde návrh dlho očakávaného zákona.
Klastre na Slovensku
Klastre ako združenia cestovného ruchu sú zatiaľ na Slovensku len tri. Všetky v Žilinskom kraji. Klaster vytvorili regióny Liptov, Orava a Turiec. Tieto organizácie združujú subjekty verejného a súkromného sektora s cieľom jednotnej propagácie regiónu. Svoje aktivity realizujú s finančnou podporou svojich zakladajúcich členov.
Klaster Orava má momentálne desať členov. "Naším cieľom je prezentovať Oravu pod jednotnou značkou doma aj v zahraničí, vytvárať konkurencieschopné produkty cestovného ruchu a podnecovať spoluprácu v regióne," povedal marketingový manažér združenia cestovného ruchu Martin Hromada. "Samosprávy zatiaľ význam klastra nedocenili. Veríme však, že členskú základňu čoskoro rozšírime. Najnovšími produktmi klastra sú propagačná brožúra na zimnú sezónu s ponukou športových a oddychových aktivít a ubytovania na Orave, či zimné pobytové balíčky. Rovnaký bedeker združenie pripravuje i na leto.
Text k obr.:
Maroš Badáň. Prezident združenia Klaster Orava.

Virtualizácia zjednodušenie práce, úspora nákladov


(07.12.2009; Hospodárske noviny; s. 27; )
Windows Serverje platforma, ktorá ponúka aj zabudovanú podporu virtualizácie, Hyper V.
To znamená, že virtualizácia je jednoducho integrovateľná do existujúcej infraštruktúry podniku a môže byť spravovaná už zavedenými nástrojmi pre správu. Keďže operačný systém Windows je dôverne známe prostredie, zamestnanci nemusia prechádzať žiadnym nákladným preškolením. Dôležitú úlohu pri virtualizácii zohráva efektívny systémový manažment. Rodina produktov Microsoft System Center ponúka široké možnosti integrovanej správy fyzických a virtuálnych systémov a rovnako aj aplikácií vo virtuálnych systémoch to všetko z jedinej konzoly.
Pre nasadenie Microsoft Hyper V R2 sa rozhodol aj Žilinský samosprávny kraj, ktorý dovtedy vlastnil zastaraný a energeticky náročný hardvér, pri ktorom bola správa systémov náročná a nepružná. Nároky na priestor a spotreba energie sa neustále zvyšovali. Prevádzkovanie starej serverovej infraštruktúry Žilinského samosprávneho kraja si vyžadovalo vysoké náklady. Zálohovanie serverov bolo realizované len na úrovni súborov, systém zálohovania operačných systémov serverov nebol zavedený a niektoré menej dôležité servery dokonca neboli zálohované pravidelne. Žilinský samosprávny kraj sformuloval svoje požiadavky na systém, ktorý by mal zvýšiť využiteľnosť hardvéru, bolo by ho možné jednoducho rozšíriť pre potreby nových systémov súvisiacich s elektronizáciou služieb a umožnil by zvýšiť dostupnosť už využívaných systémov. Cieľom nového riešenia bolo tiež zminimalizovať náklady na implementáciu nových riešení, inovovať systém zálohovania a nasadiť monitoring infraštruktúry. Nová serverová infraštruktúra, založená na Microsoft Windows Server 2008 R2 Enterprise Edition (Hyper V R2) a Microsoft System Center Server Management Suite, je jednoduchšia. Počet fyzických serverov sa znížil zo 14 na 3 servery a nové riešenie prinieslo tiež zníženie spotreby napájania a zníženie nárokov na chladenie.
Novú serverovú infraštruktúru na úrade Žilinského samosprávneho kraja tvorí trojuzlový cluster a správcovský server. Sú to 3 Intel servery najvyššej rady s 24 jadrami so 4 CPU na server a diskové pole osadené FC diskami s celkovou kapacitou 8TB. Virtualizačná platforma serverov je postavená na Microsoft Windows Server 2008 R2 Enterprise (Hyper V R2) s implementovanými funkciami High Availability a Live Migration. Správu zabezpečuje System Center Server Management Suite. Implementácia nového riešenia od zisťovania požiadaviek zákazníka až po plnú prevádzku trvala dva mesiace a prebehla bez obmedzenia používateľov. Postarala sa o ňu žilinská spoločnosť Versity.
Medzi najvýznamnejšie prínosy, ktoré Žilinský samosprávny kraj zaznamenal, patrí konsolidácia serverov a šetrenie prevádzkových nákladov pri napájaní a chladení až o 70 percent. Správa novej serverovej infraštruktúry je omnoho jednoduchšia a riešenie charakterizuje aj vysoká dostupnosť. Dáta sú centralizované a dostatočne zabezpečené. IT pracovníci sú tiež odbremenení centralizovaným zálohovaním dát. Prínosy riešenia zhrnul vedúci oddelenia informatiky a správy registratúry Žilinského samosprávneho kraja Jozef Višňovský: "Nebudem sa vyjadrovať k jednoznačným technickým prínosom a zlepšeniam, ktoré toto nové riešenie prinieslo, len si pripomeniem chvíľu pri akceptácii diela, keď som s povzdychom konštatoval, že konečne máme riešenie, ktoré nám umožní spoľahlivú prevádzku softvérových aplikácií bez rizika havárií a následnej straty dát z dôvodu nedostatočného zálohovania".
Efektívna e mailová kornunikácia v UniCredit Bank
Jednou z prvých slovenských spoločností, ktorá sa rozhodla nasadiť Exchange Server 2010, je renomovaná banka UniCredit Bank. Hlavným dôvodom pre prechod na najnovšiu verziu servera Exchange bola predovšetkým úspora nákladov na ukladanie dát a snaha zlepšiť ochranu dát.
Aj keď pôvodný systém založený na serveri Exchange 2003 fungoval spoľahlivo, od nového riešenia očakáva vedenie UniCredit Bank výrazné úspory, zjednodušenú administráciu, väčšie dátové schránky pre používateľov a kvalitné systémy pre archiváciu dát. Vďaka nasadeniu nového Exchange Server 2010, ktorý umožňuje prístup k firemným dátam odkiaľkoľvek aj prostredníctvom mobilného telefónu alebo webového rozhrania a navyše zhromažďuje komunikáciu na jednom mieste,
očakávajú aj zvýšenie produktivity práce.
Celá implementácia nového riešenia trvala necelé dva mesiace, a to predovšetkým z dôvodu testovania a postupného nasadzovania pre rôzne skupiny používateľov. Systém nasadzovali spolu s internými IT špecialistami aj odborníci zo spoločností Siemens a Microsoft Slovakia. Počas procesu nasadzovania sa často riešili väzby na produkty tretích strán, hlavne komunikácia so zariadeniami BlackBerry a iPhone, antivírusové zabezpečenie a zálohovanie všetko sa podarilo vyriešiť na spokojnosť ľudí z IT oddelenia aj jednotlivých používateľov. Na vyhodnotenie konkrétnych prínosov je ešte príliš skoro, ale už dnes sa ukazuje, že voľba Exchange 2010 postaveného nad Windows Server 2008 R2 bola správna.

  • Krajina dôchodcov
    (07.12.2009; Týždeň; č. 49, s. 18 21; Droppa Martin)
    Americký projekt Sun City, kde si vraj v arizonskej púšti činorodo a sebestačne žijú desiatky tisícov čiperných starčekov a stareniek, znie pre nás ako sci fi. My riešime oveľa prozaickejšie otázky.
    .v akom prostredí žijú tí z nich, ktorých z rôznych príčin neprichýlili ich potomkovia? Je prípad "odložených starkých" v Hronovciach ojedinelý? A neobchoduje sa na Slovensku s dôchodcami a ich "nedostatkovým" umiestňovaním v domovoch? Prvým dňom tohto roka nadobudol účinnosť zákon č. 448 / 2008 Z. z. o sociálnych službách a o doplnení zákona č. 455 /1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Ako prví na legislatívnu novinku kriticky reagovali neverejní, teda neštátni poskytovatelia sociálnych služieb. Podľa nich zákon občanom znemožňuje slobodný výber poskytovateľov, znevýhodňuje klienta a uzákoňuje monopol miest, obcí a vyšších územných celkov (VÚC) na vykonávanie sociálnych služieb. Tvrdia, že zákon je nesociálny. Zdá sa, že s novelami sa pretrhlo vrece. Rezort zdravotníctva v snahe vyjsť v ústrety tým rodinám zosnulých, ktoré sa sťažovali na agresívne praktiky pohrebných služieb pripravuje zase novelu, podľa ktorej by sa v starobincoch mali zriadiť akési dočasné márnice, vybavené chladiacim zariadením. Chýba už iba Herzov Spaľovač mŕtvol do každého zariadenia...
    .modlitba ako tichý protest
    Stredisko evanjelickej diakonie (SED) v Košeci, zariadenie pre seniorov s domovom sociálnych služieb neďaleko Ilavy, vzniklo v roku 1996. Kapacita je 45 miest v prevažne jednolôžkových izbách, vybavených na úrovni troj či štvorhviezdičkového podtatranského penziónu. Mnohí zamestnanci, najmä ženy, tu majú pritom menšie mzdy ako niektorí ich klienti dôchodky. Riaditeľ SED v Košeci Marcel Breče vysvetľuje, v čom je podľa neho zákon o sociálnych službách diskriminačný: "Nastolil právny neporiadok, nikto zo žiadateľov ani ich rodinných príslušníkov nevie, čo a ako treba podniknúť pri žiadosti o umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb. Nemôžu si slobodne vybrať zariadenie, kam chcú ísť, napríklad vo svojom bydlisku či v jeho blízkosti. Namiesto toho sú odkázaní na rozhodnutia obcí, miest a vyšších územných celkov. V praxi to vytvára priestor na klientelizmus, úplatkárstvo, hľadanie účelových kontaktov a známostí." Riaditeľ Breče nemá času nazvyš, o pár hodín sa na nádvorí strediska začnú slávnostné služby Božie pri príležitosti trinásteho výročia založenia strediska. Slávnosť je tichým protestom, s cieľom vyvolať diskusiu o aplikovaní diskriminačného zákona do praxe a podnietení jeho zmeny. "Prosíme za tých, ktorí boli postihnutí, za starcov, za chorých na tele i na duši. Prosíme za vrchnosť cirkevnú i svetskú, aby ona múdro spravovala túto krajinu," generálny biskup Ev. a. v. cirkvi na Slovensku Miloš Klátik v kázni pokojne vyjadruje znepokojenie zo zákona.
    V košeckej SED ke dnes žije 65 klientov, z nich 33 z Trenčianskeho kraja. Trenčianska VÚC ka na základe žiadostí do tohto zariadenia umiestnila v ostatných mesiacoch asi šesť klientov. Predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Pavol Sedláček však zdôrazňuje, že aj keď majú podľa zákona finančne prispievať len na náklady "svojich" klientov, prispievajú na chod celého zariadenia podobne ako na chod iných neverejných zariadení tohto druhu v kraji. Pripúšťa, že nový zákon pri vybavovaní žiadostí zaťažuje administratívu samosprávneho celku a zákonná, 30 až 60 dňová lehota na posúdenie a vybavenie žiadosti je často pridlhá, nepraktická. Upozorňuje pritom na iný problém: starých a sociálne odkázaných ľudí v Trenčianskom kraji pribúda, ani kapacity všetkých zariadení už dnes nepostačujú...
    .idyla v Sučanoch
    V Diakonickom centre SED v Sučanoch je ticho a útulne, na rozdiel od samotných Sučian, preťatých hlučnou a frekventovanou dopravnou tepnou. Zatiaľ čo okolo spustnutej sučianskej železničnej stanice za bieleho dňa bezdomovci z akýchsi rozvalín vyťahujú kusy plesnivých dosiek, súcich akurát tak na spálenie, do centra prišla objednaná kaderníčka, otvorila pekne zariadené kaderníctvo a pozvala doň čakajúce seniorky. Rýchle nožnice, trvalá, melíry. Kaderníčka sa zvŕta, čerstvo vyfúkaná seniorka sa pýši novým účesom. "Oholíte ma, milostivá?" opáči hosť nesmelo. "Iba ak z peňazí," zažartuje kaderníčka, babičky sa rozosmejú. Ján Remeník má vyše sedemdesiattri rokov, takmer šesťdesiat rokov prežil v Sučanoch, tretím rokom sa tu cíti ako doma. Nečudo veď je tu i s manželkou, spolu sú už 46 rokov. "Držíme sa jeden druhého, ak Pán Boh dá, aj zlatú svadbu tu oslávime," vraví žoviálny senior, nemajúci v lete problém sadnúť na bicykel a odskočiť do obce po zmrzlinu, zákusky, drobné nákupy. Čnie sa mu len za poriadnym kusom domácej huspeniny. "Tá sa tu uvariť nedá," posťažuje sa. Clivotu zaháňa pohľadom do objemného akvária s pestrofarebnými rybami, ktoré si s kamarátmi z centra zariadili a umiestnili v spoločenskom kútiku na konci chodby. Miloš Čapčík zo Štiavničky sa narodil v polovici roka 1918, je najstarším obyvateľom centra. Žije tu tretí rok. Síce lakonicky skonštatuje, že "už ma aj tak v živote nič nebaví", ale pravda je iná: S iskrivo sviežou pamäťou hovorí o tom, ako za slovenského štátu narukoval na východný front, po návrate do civilu sa zapojil do Povstania, padol do zajatia. Podobne ako kamarát Ján, aj on odovzdáva správe centra podstatnú časť svojho dôchodku. "Čo mi zvýši, to je moje, celkom mi to stačí," dodáva.
    .rozpočet ako veľká neznáma
    Riaditeľka centra s kapacitou päťdesiat miest, diakonka Lenka Taškárová, pripomína, že vyše deväťdesiat percent ich klientov prišlo do centra na základe žiadostí zo Žilinského samosprávneho kraja. Ten podľa nej neverejné sociálne zariadenia výrazne podporuje ako jeden z mála krajov. "Priemerné náklady na pobyt klienta sú asi 830 eur mesačne, plné o vyše 130 eur viac. Je pochopiteľné, že ako samoplatca má málokto reálnu možnosť hradiť si pobyt v plnej výške z vlastného. Bez príspevkov z rozpočtu žilinského VÚC a od sponzorov by sme teda nemohli existovať," vysvetľuje Taškárová. "Žilinský VÚC nám prispieva 88 percentami na mzdové náklady a na odvody pre 31 zamestnancov centra, ďalších piatich zamestnávame na dohody," zdôrazňuje riaditeľka. Dnes nie je zrejmé, aký vysoký bude príspevok z rozpočtu VÚC na činnosť centra od 1. januára 2010: "V súčasnosti tím odborníkov z VÚC prehodnocuje žiadosti o poskytovanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti v našom centre. Uvidíme, ako na tom budeme s financovaním v budúcom roku." Nie je vylúčené, že tak ako v Sučanoch aj v iných neverejných či verejných zariadeniach sociálnych služieb sa od budúceho roka budú zvyšovať mesačné pobytové poplatky. Vedenia neverejných zariadení, či už cirkevných, alebo súkromných sa nádejajú, že vyššie územné celky sa naďalej budú podieľať na ich financovaní tak, aby nebola limitovaná slobodná voľba výberu zariadenia klientom alebo jeho rodinným príslušníkom.
    Kritici nového zákona hovoria o komplikáciách, ktoré priniesol nielen potenciálnym klientom a ich rodinným príslušníkom, príbuzným pri administratívnom vybavovaní žiadostí, ale aj zariadeniam spadajúcim pod iný ako sociálny rezort. Riaditeľ Liečebne pre dlhodobo chorých v Štiavnicke neďaleko Ružomberka Pavel Chrenko upozorňuje na "sekeru", ktorá zariadeniu, patriacemu do rezortu zdravotníctva, v dôsledku zákona vzniká: "Po ťažkej operácii k nám príde pacient, doliečime ho, o pár týždňov by mohol ísť do zariadenia sociálnych služieb, ale tam ho možno umiestniť len na základe rozhodnutia príslušného VÚC v zákonom stanovenej lehote až 60 dní. Dovtedy je u nás, všetky náklady na pobyt hradíme my. Sú to stovky, ak nie niekoľko tisíc eur mesačne, ktoré nám poisťovne nepreplatia."

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky