48. týždeň

  • Lesnícki školáci po štvrťstoročnici: Je ich najviac v histórii!

    (26.11.2009; Farmár; č. 48, s. 56 57; Simonidesová Božena)
    Ostatných dvadsať rokov učilištiam neprialo. Mnohé z nich zanikli alebo ich zlúčili s inými školami. Ale sú aj také, ktoré prešli zmenami a dnes síce pod iným názvom, ale s rovnakým zámerom, ako začínali, úspešne fungujú. Stredná odborná škola lesnícka v Tvrdošíne v týchto dňoch oslavuje 25 rokov.
    Ak by nebola dôvodom pozastavenia štvrťstoročnica, je ním význam školy a záujem o štúdium. Na prvom mieste úspechu je záujem žiakov o štúdium, ten je pri smerovaní aj pri existencii školy rozhodujúci. "Sme radi, že záujem o štúdium na nasej škole rastie a v tomto roku máme najviac žiakov v celej histórii, celkovo 280 a do prvého ročníka sme prijali 98 žiakov, "hovorí o úspechu školy riaditeľ Ján Vorčák.
    Za každým úspechom je tvrdá práca. A inak to nie je ani v tvrdošínskej škole. Pri všetkých zámeroch a smerovaniach vždy vychádzali z požiadaviek regiónu, zamestnávateľov a žiakov. "Potvrdením toho, že sa nám to darilo dosiahnuť, je aj nízka nezamestnanosť absolventov, ktorá nedosahuje ani tri percentá a vysoká adaptabilita na trhu práce. Práve žiaka, ktorý je objektom našej výchovy a vzdelávania, považujeme za najcennejší element v tomto procese. Splnenie jeho predstáv, získanie kvalitného vzdelania, jeho bezproblémový vstup do života a spoločnosti a uplatnenie sa na trhu práce je naším prvoradým cieľom, " zdôrazňuje Ján Vorčák.
    Škola, ktorej sa darí
    Za všetkým sú aj konkrétne ocenenia. V rámci školských súťaží, ktoré sú previerkou profesionálnej úrovne žiakov, dosahujú medzi lesníckymi školami na Slovensku jedny z najlepších výsledkov. Na spoločných majstrovstvách profesionálov SR a ČR Súťaž lesných robotníkov v práci s motorovou pílou v Svobode nad Úpou v roku 1999 sa stal reprezentant tejto školy absolútnym víťazom. Vyvolalo to uznanie v celom rezorte, pretože Slovensko po prvýkrát zvíťazilo v celej histórii súťaže," potvrdzuje Ján Vorčák. Aj preto školu poverili prípravou reprezentácie dospelých na majstrovstvá sveta Drevorubač 2000 v Nórsku. V nasledujúcom roku škola spoluorganizovala majstrovstvá ČR a SR dospelých Drevorubač 2001 v Námestove, kde bývalý absolvent skončil na druhom mieste a nominoval sa na majstrovstvá sveta drevorubačov v Škótsku pre rok 2002. Na medzinárodnej súťaži vo zváraní o Zlatý pohár Linde v roku 2003 vo Frýdku Místku sa reprezentant školy Pavol Pacoň umiestnil najlepšie zo Slovenska. V minulom roku v Česku, na Hejníckom pohári, porazili všetky družstvá z Česka a Nemecka a stali sa absolútnymi víťazmi v práci s motorovou pílou. "Aj v tomto roku sme vyhrali na Slovensku v súťaži stredných lesníckych škôl v práci s motorovou pílou prvé miesta a pohár predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja," nestíha menovať úspechy riaditeľ školy.
    Škola sa nebráni ani medzinárodnej spolupráci a úzko spolupracuje so školskými zariadeniami s podobným zameraním v Česku Svoboda nad Úpou a Nemecku Mattenhof. "V rámci zvyšovania mobility absolventov žiaci v súčasnosti študujú ako jediní zo Slovenska v Česku v Svobode nad Úpou najmodernejšie technológie pri ťažbe a spracovaní dreva v lese pomocou harwestorov, ktorým sa ľudovo hovorí aj lesné kombajny. Takže sú jediní kvalifikovaní absolventi lesníckych škôl pre ich obsluhu v rámci Slovenska," konštatuje riaditeľ.
    Navyše, študenti sa pod vedením pedagogických zamestnancov zapojili do viacerých projektov, napríklad Leonardo da Vinci, Commenius a v súčasnosti s Národným lesníckym centrom Zvolen do projektu Podpora vedy a výskumu v lesníctve. Škola vytvorila v spolupráci s Metodickým pedagogickým centrom v Banskej Bystrici projekt cyklického vzdelávania pedagógov v oblasti environmentálnej výchovy. V rámci projektu Infovek získali počítačovú techniku, ktorá slúži žiakom na zvládnutie informačných technológií a na zvýšenie ich počítačovej gramotnosti.
    Nejde len o zisk
    Škola vznikla ako Lesnícke učilište v Tvrdošíne v roku 1984. Vtedy to bolo miestne odlúčené pracovisko Stredného odborného učilišťa lesníckeho v Banskej Štiavnici pre zabezpečenie prípravy mladých kvalifikovaných pracovníkov pre odborné obhospodarovanie lesov severného Slovenska. Ale od roku 1988 ho v zmysle zriaďovacej listiny zmenili na samostatné Stredné odborné učilište lesnícke v Tvrdošíne. Škola, ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, dnes zabezpečuje výchovu a vzdelávanie žiakov v lesníckej prvovýrobe v robotníckych i vybraných technických profesiách pre regióny Oravy, Kysúc, Liptova, Turca a časti Trenčianskeho kraja. Okrem toho zabezpečujú rekvalifikácie občanov v oblasti lesného hospodárstva a dodávky odborných prác a služieb pre subjekty, ktoré hospodária v lese. Zváračská škola a autoškola len dopĺňajú široký rámec možností vzdelávania. Úzku spoluprácu majú so Slovenským vodohospodárskym podnikom, š. p., a ochranárskymi organizáciami CHKO Horná Orava, TANAP a Babiohorský národný park v Poľsku.
    Aj napriek úspechom zástupcovia školy nemienia stagnovať ani v budúcnosti. Okrem výchovy odborníkov budú podľa Jána Vorčáka dodávateľom odborných služieb a prác v oblasti lesného, vodného hospodárstva, krajinárskych úprav a ekologicko ochranárskych projektov. A nielen to. "Snahou všetkých zamestnancov školy je vychovať mladú generáciu, ktorá nevidí v lese len zisk z dreva, ale v pocitoch človeka vytvára pozitívne inšpirácie, vnáša do jeho duše pohodu, krásu a pokoj," uzatvára riaditeľ školy.  
  • Skrášľujú centrum
    (26.11.2009; Farmár; č. 48, s. 28; sim)
    V Nižnej Boci v Nízkych Tatrách sa snažia skultivovať stred obce. Novopostavená drevená konštrukcia zastreší informačné tabule, ale aj lavičky. Osadená je už turistická mapa Nízkych Tatier, podľa ktorej si návštevníci môžu naplánovať malé prechádzky či väčšie túry v našom druhom najvyššom pohorí. Na ďalšej tabuli sú informácie o náučnom chodníku po starých baníckych dielach s názvom Zlatá bocká cesta. Časť drevenej konštrukcie obopína aj Pamätník SNP. Práce nie sú ešte na konci. V Nižnej Boci však v polovici novembra bolo veľmi nevľúdne počasie. "U nás už sneží, takže to dokončíme až na jar," hovorí starosta Jozef Bôhmer.
    Na túto investíciu prispel Žilinský samosprávny kraj sumou vyše 1 600 eur, približne rovnakú sumu investuje obec z vlastného rozpočtu. Skultivovanie stredu obce robia najmä pre turistov, ktorých by chceli mať v Bockej doline oveľa viac. "Návštevníci budú môcť využiť počas pobytu trasu po náučnom baníckom chodníku, takže budú mať ďalšiu aktivitu," konštatuje starosta. Na ďalšie peniaze však čaká aj náučný chodník. Na miesta, kde kedysi boli staré banícke diela, chcú osadiť tabule s pútačmi a popismi diel. Chýbajú však financie.
    Malebná bývalá banícka obec nezaznamenáva počas ostatných rokov veľký rozvoj. Naopak, mnohé z rázovitých dreveníc chátrajú, tamojší obyvatelia majú malé možnosti zamestnať sa a do väčších miest majú veľmi ďaleko. Navyše, autobusy do Bockej doliny premávajú čoraz menej. Jedinou šancou pre rozvoj obce je cestovný ruch.
  • Milióny na turizmus
    (26.11.2009; Plus jeden deň; s. 2; tasr)
    PREŠOVSKÝ a Žilinský kraj by mali dostať do konca tohto roka od štátu 5,4 milióna eur na projekty v turizme. Bude sa napríklad rekonštruovať renesančný kaštieľ hradu v Starej Ľubovni či národná kultúrna pamiatka Strážske a mal by sa vybudovať cyklistický chodník Poprad Starý Smokovec. Peniaze včera schválila vláda na výjazdovom zasadnutí v Poprade. Väčšina prostriedkov by mala ísť z vládnej rezervy a rezortu školstva. Na budúci rok sa má do spomínaných krajov investovať ďalších 2,01 milióna eur (60,55 milióna Sk) na modernizáciu a dobudovanie dvoch športových areálov FIS na Štrbskom Plese a Spojenej školy v Žiline.
  • Z RUINY JE PAMÄTNÁ IZBA
    (26.11.2009; Plus jeden deň; s. 11; Pustayová Jana)
    Rodný dom slávneho herca Jozefa Kronera (+ 74) ožíva
    STAŠKOV Okolo rodného domu výborného herca už burina nerastie! Bývalý železničiarsky domček v kysuckom Staškove sa zmení na Pamätnú izbu Jozefa Kronera.
    Mnohí nad zdevastovaným domom, v ktorom vyrastal Jozef Kroner, len nechápavo krútili hlavou. Zničené obydlie sa stalo útočiskom bezdomovcov. Prepadávali sa stropy, všade boli hŕby neporiadku.
    Nepáčilo sa to ani vedeniu Staškova. Preto sa pustili do opravy maličkého domčeka, kde prežil Jozef Kroner aj s jedenástimi súrodencami detstvo.
    Podporil ich Žilinský samosprávny kraj, na opravu dal 5 400 eur (162 tisíc Sk).
    "Zatiaľ sme vyčistili okolie domu a kúpili strešnú krytinu. Ale peňazí veľa nebolo, tak sa do opravy pustíme na jar," vysvetlil starosta Staškova Ján Dodek. Na dome slávneho rodáka vy menia krov, zakryjú ho, osadia okná a dvere. "Premeníme ho na pamätnú izbu Jozefa Kronera," potvrdil starosta.
    Text k obr.:
    ROBOTY JE TU DOSŤ! Po jarnej oprave sa takmer ruina zmení na pamätnú izbu.
  • Vláda rozdávala na turizmus straníkom v regiónoch
    (26.11.2009; Pravda; s. 8; Kováčik Martin)
    Výlučne županom, primátorom a starostom, ktorí podporujú vládnu koalíciu, rozdala včera vláda peniaze na turizmus. Na výjazdovom zasadnutí v Poprade takto kabinet Roberta Fica rozdelil spolu 8,6 milióna eur (259 miliónov korún). Peniaze pôjdu do modernizácie športového areálu na Štrbskom Plese, do cyklotrás v Tatrách a okolí Žiliny, či do obnovy pamiatok.
    Každý zo štrnástich projektov má blízko k podporovateľom Smeru, HZDS či SNS. Ani za jedným projektom nestojí župan či starosta za opozičnú stranu. Fico včera projekty obhajoval. "Takýto objem peňazí vláda na výjazdovom rokovaní ešte nerozdelila," povedal. Z rezervy vlády pôjde okrem iného 490 tisíc eur (14,7 milióna korún) na rozšírenie prevádzky Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke. Múzeum patrí pod žilinskú župu, ktorej šéfuje Juraj Blanár (Smer). "A koľkože im pridelili, 490 tisíc eur? Budú potrebovať ešte viac," hovorí Milan Kotvas (HZDS), starosta kysuckej obce Nová Bystrica, pod ktorú miestna časť Vychylovka patrí.
    Okrem múzea dala vláda v kraji župana Blanára aj 150 tisíc eur na cyklotrasy či 340 tisíc eur na beskydsko javorinskú lyžiarsku bežeckú magistrálu. Prešovský župan za Smer zase dostal peniaze na zriadenie centra pre rozvoj turizmu či na obnovu drevených chrámov karpatského oblúka. Milión eur dala vláda na obnovu Hradu Ľubovňa v meste, kde primátor inklinoval k Smeru, a rovnakú sumu vyčlenila aj na popradské letisko. Starosta Štrby Michal Sýkora, ktorý má nadštandardné vzťahy s Ficom, dostal od vlády na športový areál na Štrbskom
    Plese najviac spolu 2,9 milióna eur (87 miliónov korún).
    Opozícia tvrdí, že o podporu sa uchádzajú aj jej zástupcovia. "Naši starostovia sa sťažujú, že sú neúspešní pre svoju politickú príslušnosť," hovorí poslanec Ivan Štefanec (SDKÚ). Podľa analytikov by mala rezerva vlády slúžiť na krytie mimoriadnych udalostí, čo turizmus nie je. "Chýbajúce pravidlá transparentnosti delenia peňazí, pochopiteľne, zvádzajú k preferovaniu spriaznených osôb, obcí či firiem," dodáva Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských štúdií.
    Po pridelení miliónov na turizmus sa Fico včera presunul do Svitu, kde slávnostne otvoril diaľničný úsek s piatym diaľničným tunelom na Slovensku s názvom Bôrik. Akcia sa zorganizovala pre premiéra pred župnými voľbami napriek tomu, že tunel bude dokončený až o dva týždne.
    Text k obr.:
    Diaľničný tunel Bôrik s veľkou pompou otváral premiér Robert Fico tri dni pred druhým kolom regionálnych volieb. Tunel však dokončia až o dva týždne.
  • ŽILINA: Kraj podporí školské projekty už po piatykrát
    (25.11.2009; www.aktuality.sk; 16.51, s. ; SITA)
    Žilinský samosprávny kraj podporí školské projekty už po piatykrát, tento raz budú zamerané na humanizáciu a prevenciu na školách.
    Do konca roka sa o príspevok 332 eur môžu uchádzať stredné školy a školské zariadenia, ktoré sú v pôsobnosti krajskej samosprávy. Agentúru SITA o tom informovala Ľubomíra Masnicová z odboru informácií Žilinského samosprávneho kraja. Výzvy na predkladanie projektov vyhlasuje kraj už piaty rok za sebou, aktuálne grantové programy sú Humanizácia výchovy a vzdelávania a Škola bez tabaku, alkoholu a drog.
    Od roku 2005 podporila Žilinská krajská samospráva 108 grantových projektov celkovou sumou 48 463 eur. Tento rok sa s podporou takmer štyritisíc eur podarilo zrealizovať 12 projektov, ktoré prispeli k boju proti drogovým závislostiam či iniciovali vznik žiackych školských rád. Na Gymnáziu v Kysuckom Novom Meste žiacka školská rada vytvorila v rámci projektu internetovú prezentáciu o histórii mesta. Spojená škola na Rosinskej ceste v Žiline z príspevku zakúpila tlakomer, spirometer a produkty zdravej výživy, aby tak žiakom demonštratívne mohli predviesť negatívne vplyvy fajčenia a nezdravého životného štýlu.
    Pedagogická a sociálna akadémia v Turčianskych Tepliciach okrem besied s protidrogovou tematikou zorganizovala aj plavecký maratón študentov i učiteľov práve počas Svetového dňa boja proti drogám. Najúspešnejším žiadateľom o grantový príspevok bola v minulom školskom roku Stredná odborná škola drevárska z Liptovského Hrádku. Tá uspela až v troch projektoch, v jednom z nich sa študenti predviedli v literárnej, výtvarnej aj počítačovej tvorbe na tému drogy a ich vplyv.
  • Úvraťová železnica s drezinou
    (24.11.2009; Žilinský večerník; č. 48, s. 4; r)
    Po historickej lesnej úvraťovej železnici (HLÚŽ) vo Vychylovke premávali počas tohtoročnej sezóny dve parné a jedna dieselhydraulická lokomotíva. Previezli takmer 32 tisíc návštevníkov, čo je najvyšší počet v histórii múzea. V budúcoročnej sezóne múzeum plánuje zatraktívniť železnicu o novú drezinu, ktorú získalo 27. októbra vďaka svojmu zriaďovateľovi, Žilinskému samosprávnemu kraju. Drezina je ľahké koľajové vozidlo na motorový benzínový pohon používaný na prevoz desiatich cestujúcich a vodiča. V prípade nepriaznivého počasia ich bude chrániť priehľadná umelohmotná plachta. Drezinu vyrobila česká firma podľa projektu Josefa Nemecka, člena Klubu romantikov úzkorozchodnej železnice Oravy a Kysúc (KRÚŽOK). Toto malé vozidlo s rozchodom kolies 760 milimetrov sa musí podrobiť niekoľkým prehliadkam, aby získalo technický preukaz. Maximálnu rýchlosť, akú môže drezina dosiahnuť je 25 km/h. Po prepojení kysuckej a oravskej železnice bude pre návštevníkov železničky z Chmúry na Tanečník.
  • Hasičský zbor Žilinského kraja s novou technikou
    (24.11.2009; Žilinský večerník; č. 48, s. 3; Blíziková Lucia)
    V sobotu 21. novembra sa za prítomnosti podpredsedu vlády a ministra vnútra SR Roberta Kaliňáka a novozvoleného žilinského župana Juraja Blanára konalo slávnostné odovzdávanie záchranárskej techniky. Okrem požiarnikov a zastupiteľov niektorých obdarovaných obcí sa na parkovisku pred obchodným domom Dubeň, kde sa ceremónia konala, zhromaždili aj obyvatelia mesta, ktorí tým vyjadrili svoju podporu hasičskému zboru. Ešte pred oficiálnym odovzdávaním nových hasičských áut a prístrojov, ktoré boli rozdelené medzi jednotlivé stanice hasičského zboru v Žilinskom kraji, sa predstavili aj tanečníčky z CVČ Spektrum.
    Kľúče od nových vozidiel si od ministra vnútra symbolicky prebral prezident Hasičského záchranárskeho zboru SR plukovník Alexander Nejedlý.
    Naposledy sa výmena hasičskej techniky konala v rokoch 1985 a 1987. Ako uviedol minister vnútra Robert Kaliňák zakúpenie nových vozidiel už bolo potrebné. Počas uplynulých troch rokov sa do ich nákupu investovalo viac ako 200 miliónov korún. Ministerstvo však bude naďalej dbať o to, aby boli hasičské stanice vybavené modernou technikou. Práve tá je zárukou toho, že sú hasiči pri požiari alebo nehode schopní rýchlo a efektívne zakročiť. Okrem kúpy záchranárskej techniky ministerstvo vnútra financuje aj rekonštrukciu hasičských zariadení a výstavbu novej stanice v Námestove. Ako uviedol samotný minister Kaliňák, Slovensko má jedno z najmodernejších hasičských vybavení v Európe. To si mohli všetci prítomní prezrieť na vlastné oči, čo ocenili hlavne tí najmenší. Po oficiálnej ceremónii nasledovala simulovaná záchranná akcia, pri ktorej bolo využité aj nové vybavenie. Neostáva nám iné, než zaželať našim hasičom, nech im nová technika úspešne pomáha pri ich nebezpečnej práci. Ako trefne povedal žilinský župan Juraj Blanár: "Nech je tých skutočných výjazdov menej, ako tých cvičných. Veríme, že nad vami bude patrón všetkých požiarnikov, Svätý Florián, aj naďalej držať ochrannú ruku."
  • V skanzene sa nielen kosilo, ale aj krstilo
    (24.11.2009; Kysucké noviny; č. 46, s. 3; IH)
    PARNÁ LOKOMOTÍVA OSLÁVILA STÉ NARODENINY
    Aj tohtoročná sezóna prilákala do Múzea kysuckej dediny a na Historickú lesnú úvraťovú železnicu tisícky návštevníkov.
    Vychylovka. Tento rok bol v kysuckom skanzene v počte návštevníkov rekordný. Parnými rušňami a dieselhydraulickou lokomotívou sa previezlo 31 910 ľudí, typické obydlie a jedlá z lákavej Kuchyne starých materí spoznalo 30 945 záujemcov.
    Jedným z najdôležitejších krokov, ktoré viedli k vybudovaniu Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke, bolo zachovanie ľudovej architektúry z dnes už zatopených obcí Riečnica a Harvelka, na ktorých mieste sa v súčasnosti rozprestiera vodná nádrž Nová Bystrica. Obytné domy, hospodárske budovy, technické stavby a mnoho ďalších zaujímavostí láka návštevníkov z roka na rok viac.
    "Veľkým lákadlom sú aj bohaté kultúrne programy, v ktorých vystupujú ľudové folklórne skupiny, svoju zručnosť predvádzajú remeselníci a umelci, v podujatiach dostávajú možnosť prezentácie aj obce. Nedeľné programy s rozmanitou tematikou približujú tradičné pracovné úkony, ako napríklad sadenie zemiakov, pečenie chleba, pranie na potoku, driapačky a mnohé ďalšie. Medzi najúspešnejšie podujatia možno zaradiť Skanzen deťom Medzinárodný deň detí, počas ktorého malí súťažiaci zdolávajú rôzne úlohy a za svoju šikovnosť dostávajú pekné odmeny," informuje Lenka Jancová z Kysuckého múzea.
    V skanzene si mohli pochutnať aj na rôznych dobrotách
    S veľmi priaznivým ohlasom sa stretol už druhý ročník súťaže v kosení trávy s názvom Na kysuckých lúkach, kde si sily zmeralo dovedna dvadsaťpäť súťažiacich.
    "Svoje stále miesto a čoraz viac záujemcov navštevuje podujatia venované včelárstvu, tohtoročný program bol okrem seminára o včelárstve obohatený aj výstavou Včela očami detí, ktorá zdobila Mlyn a pílu z Klubiny. Počas prezentácie obce Nová Bystrica sa v Kaplnke Panny Márie Ružencovej uskutočnil aj prvý krst malého Šimona," hovorí Jancová.
    Ďalšími obcami, ktoré predviedli svoje kultúrne programy boli Kysucké Nové Mesto a Oravská Lesná. Ovčiarska nedeľa prilákala množstvo labužníkov, ktorí mohli ochutnať bryndzové halušky, čerstvé maslo, korbáčiky, ale i tradičné kapustníky. Počas nedeľných programov sa predviedli i ľudoví výrobcovia prezentujúci drotárstvo, čipkárstvo, medovnikárstvo, včelárstvo, zvonárstvo, výrobky z dreva i prútia a mnoho iných. Zišli sa i poľovníci z viacerých združení, ktorí predviedli svoje kulinárske umenie. Skanzen navštívili, spoznali históriu a priučili sa výrobe prútených predmetov i zdobeniu perníkov aj deti z tábora Dobrý skutok. Jedno sobotné poobedie sa skanzen premenil na pestrofarebné miesto, tak ako aj minulý rok, i tento expozíciu navštívilo štyridsaťdva dvojtaktových autíčok, trabantov.
    Brány sa zatvorili, no pracovníci za pecou nesedia
    "V tomto roku si pripomíname i tridsiate piate výročie položenia základného kameňa. I keď je po sezónne, v skanzene sa naďalej pracuje. Dôkazom toho je novozrekonštruované koleso a náhon na objekte Mlynu a píly z Klubiny, ktoré bude ešte realistickejšie znázorňovať ich funkčnosť," vraví Jancová.
    Historická lesná úvraťová železnica patrí so svojím úvraťovým systémom k jedinečným atrakciám. V minulosti slúžila na prepravu dreva, dnes je jej funkcia prezentačná s možnosťou prevážania návštevníkov v historických vozňoch ťahanými lokomotívami. Svojou jedinečnosťou bola v roku 1991 vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku Slovenskej republiky. Železnicu otvorili 1. mája s programom Brány depa sa otvárajú, kde sa návštevníci dozvedeli o histórii železnice i jej prevádzke. Nechýbala jazda vo večerných hodinách, a to počas programu Noc múzeí a galérií.
    "Vďaka zriaďovateľovi, Žilinskému samosprávnemu kraju, a jeho finančnej podpore, dostali pracovníci železničky uniformy, zrekonštruovala sa úzkorozchodná trať a začalo sa jazdiť cez prvú úvrať. Svoje sté výročie oslávila parná lokomotíva U 34 v programe Deň železnice," dodáva Jancová.
    Text k obr.: Pre návštevníkov je historickou lahôdkou.
    Text k obr.: V skanzene si zmerali sily kosci z rôznych kútov Slovenska. 

Hlasovanie prevetralo ambície strán i nezávislých


(24.11.2009; Turčianske noviny; č. 46, s. 5; Kopka Roman)
ANALYZUJEME VÝSLEDKY NOVEMBROVÝCH VOLIEB DO KRAJSKEJ SAMOSPRÁVY
KRAJSKÉ VOĽBY ľudí veľmi nezaujímali, ani približne pätinová účasť voličov v nich nie je žiadnym úspechom. Výsledky sú síce lepšie, ako boli pred štyrmi rokmi, ale dôvod na oslavu nedávajú.
Slabá účasť je vizitkou politikov
Drvivá väčšina voličov ostala doma a možno povedať, že hlasovanie o budúcnosti kraja im bolo ukradnuté. Ťažko presne pomenovať dôvody, prečo tomu tak bolo. Možno otrava z politiky, silnejúce presvedčenie, že aj tak sa nič nezmení, slabá informovanosť, nezáujem o veci verejné, pocit, že krajská samospráva je zbytočná. Všetky tieto faktory mohli pri rozhodovaní, či ísť alebo neísť voliť, zohrať svoju úlohu. Treba však dodať, že zlyhali aj politici. To, že ľudia neprišli voliť, je predovšetkým ich vizitka. Úrad ŽSK ešte ako‑tak informoval o svojej práci a chystaných zámeroch, poslanci krajskej samosprávy však v podstatnej miere menej, akoby chceli ostať v anonymite. Prebudili sa až v čase, keď voľby poriadne trieskali na dvere.
Blanár nemal reálneho konkurenta
Šancu zložiť reparát budú mať krajskí politici až o štyri roky. Župné voľby v našom kraji sa už skončili, druhé kolo nebude. Juraj Blanár s veľkou prevahou obhájil post predsedu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), nedal svojim súperom žiadnu šancu. Zisk viac ako 62 percent platných hlasov hovorí za všetko. Blanár bol favoritom, kandidát pravicovej koalície Pavel Pavlásek, ktorý v minulom volebnom období šéfoval najväčšiemu poslaneckému klubu v krajskom parlamente, však veril. že minimálne postúpi do druhého kola.
Blanárov tím však na jednotku zvládol prípravy na voľby. Získal na svoju stranu širokú politickú aj občiansku podporu, nekonfrontačným spôsobom v predvolebnej kampani odprezentoval svoje posolstvá. Tie boli postavené na kontinuite a snahe pokračovať v tom, čo sa za štyri v ŽSK urobilo. Voliči na jeho ponuku reflektovali, dali mu šancu pokračovať v rozbehnutých projektoch.
Kandidát pravice ľudí nepresvedčil
Pavláskova družina sa snažila nájsť slabé miesta Blanárovho vládnutia. Niektoré možno aj odhalila, ale ľudí vo výraznej miere nepresvedčila. Kampaň opozičného kandidáta nebola zlá, neurobil v nej vážnejšiu chybu, no nestačilo to. A ani nemohlo, o Blanárovom víťazstve sa prakticky rozhodlo dávno pred jej začiatkom. Možno už v momente, keď ideologicky vyhranené KDH pri koaličných rokovaniach presadilo svojho kandidáta. Pavel Pavlásek je možno známa osobnosť v žilinskom regióne a v jeho blízkom okolí, v ostatných častiach Žilinského kraja ho však ľudia až tak nepoznali.
Riziká výhry
Juraj Blanár si po voľbách upevnil svoju pozíciu. Navyše, zrejme sa bude môcť oprieť aj o väčšinu poslancov v parlamente. Tú si však ešte musí vyrokovať, čo by ale nemal byť pri jeho komunikačných schopnostiach problém. Blanárove víťazstvo je značné, ale nesie v sebe určité riziko. Ním by mohlo byť vládnutie postavené na valcovaní oponentov. Pokušenie síce môže byť veľké, ale racionálne by na ňom nič nebolo. Dá sa predpokladať, že aj staronový predseda ŽSK vie, že z dlhodobého hľadiska by odmietanie diskusie s menšinou prinieslo kraju viac škody ako osohu.
Smer vyhral, ale...
Voľby v Turci vyhrala koalícia Smeru s HZDS. Z deviatich možných mandátov získala štyri. Na prvý pohľad by mohli byť predstavitelia najsilnejšej vládnej strany spokojní, ale zrejme to až také jednoznačné nebude.
V martinskom volebnom obvode z úzkeho okresného vedenia strany kandidovali až piati funkcionári, no do parlamentu sa dostal iba jeden. Predseda Ján Kvorka, podpredsedovia Miroslav Mlynár (je prvým náhradníkom), Anton Báthory a členka okresnej rady Janka Školiaková ostali pod čiarou. Smer zachraňovali bývalí členovia, resp. nominanti Strany demokratickej ľavice ‑Alexander Lilge, Jozef Országh a na hornom Turci Milan Litva.
Smer mohol za určitých okolností získať viac, musel by však staviť na priechodnejšie osobnosti. Jednou z nich mohol byť napríklad vrútocký primátor Miroslav Mazúr, ktorý má v súčasnosti na jeho vlastnú žiadosť v strane pozastavené členstvo.
Neprehliadnuteľný je ešte jeden fakt. Vedenie Smeru "odporučilo" predsedom okresných organizácií, ktorí nie sú volení zdola členskou základňou, ale menovaní zhora, aby v krajských voľbách kandidovali. Prečo? Bolo za tým testovanie ich priechodnosti vo verejnosti v budúcich voľbách? Možno, veď vo voľbách do krajskej samosprávy sa nedalo schovať za Fica, každý za seba niesol svoju kožu na trh. Pre okresných funkcionárov tento test nedopadol najlepšie.
HZDS vyšla taktika
ĽS‑HZDS už dávno nie je tým, čím v minulosti bola. Jej vplyv upadá a tak vytvorenie koalície so silným Smerom bolo riešením, ako aspoň čiastočne uspieť v krajských voľbách. V Turci táto taktika vyšla na sto percent.
Nosič v podobe Smeru zafungoval a Zdena Kozáka, okresného šéfa ĽS‑HZDS, katapultoval do krajského parlamentu. Samozrejme, Mečiarovi voliči mohli k zvoleniu dopomôcť aj kandidátom Smeru, synergický efekt zo spájania sa pravdepodobne pod výsledky volieb podpísal. Ak to tak bolo, tak koalícia v prvom bode splnila svoj cieľ, druhý bude o vládnutí v kraji, ale to už je iná pesnička.
Prehra kresťanských demokratov
Kresťanskí demokrati, pôsobiaci v Turci, majú po voľbách asi hlavu v smútku. Zo štyroch kandidátov, ktorých do koalície s SDKÚ nominovali, uspela len Katarína Adamicová, ktorá je ale členkou Občianskej konzervatívnej strany. Jedenásty v poradí Peter Belica i šestnásty Ladislav Bevilaqua svoje poslanecké mandáty neobhájili, veľkú dieru do sveta neurobil ani osemnásty Ján Maťovčík. Všetci kandidáti KDH síce skončili v prvej dvadsiatke, ale vzhľadom na ich ambície je to asi slabá útecha. Kresťanskí demokrati budú výsledky volieb určite analyzovať, pričom nie je. vylúčená ani generačná výmena na úrovni okresného vedenia. Ale to zrejme predbiehame, až čas ukáže, aká bude skutočnosť.
SDKÚ zachránil Žigo
Martinská SDKÚ si na rozdiel od KDH polepšila, v krajskom parlamente ju bude reprezentovať šéf jej miestneho zväzu Imrich Žigo. Jeho zvolenie je rozhodne úspechom, zrejme viacerých prekvapilo. Netreba však zabúdať, že dzurindovci sú najsilnejšou opozičnou stranou, ktorá je medzi voličmi dobre etablovaná. Z tohto pohľadu je nakoniec jedno miesto v parlamente možno aj málo. SDKÚ v Turci, paradoxne podobne ako Smer, by asi mala viac popracovať na osobnostiach, ktoré by boli pre voličov akceptovateľné. Čiastočne sa jej to podarilo, ale aj tak asi mala dosiahnuť viac.
Samostatnosť SNS v Turci nevyšla
Slovenská národná strana síce v kraji získala až šesť mandátov, v našom regióne však ani jeden. Taktika ísť do volieb samostatne. V Turci neslávila úspech, ukázala sa ako chybná. Najznámejší kandidát SNS Tomáš Zanovit skončil až na 21. mieste, ostatní voličov až tak veľmi nezaujali.
Povzbudenie
Povzbudivý výsledok dosiahla nová strana Sloboda a Solidarita. Jej kandidát Slavomír Thomka síce skončil na nepostupovom pätnástom mieste, no na nováčika v politike to nie je zlý štart do politiky.
Nezávislí zamiešali kartami
Osobitnou kapitolou sú nezávislí kandidáti, v každých voľbách s nimi treba počítať. Aj teraz výrazne zamiešali kartami, dvaja z nich ‑ František Výrostko a Peter Vons jasne v martinskom obvode vyhrali. Nie je to náhoda. Obaja sú známymi osobnosťami, ktoré sú vo verejnosti akceptovateľné ‑ pre svoju prácu, aktivity a schopnosť komunikovať. Je to jednoduchý kľúč k úspechu, ale nie každému sa ho podarí nájsť.
Väčšina ostatných nezávislých neuspela. Voľby preverili opodstatnenosť ich ambícií, niektorí dostali aj na frak. Je to však v poriadku, veď o tom je demokracia.
Varovná kontrolka
Na záver ešte jeden postreh. Nie je žiadnym tajomstvom, že v krajských voľbách kandidovala väčšina poslancov martinského mestského zastupiteľstva. Zo šestnástich uspeli len dvaja. Viacerým zasvietila kontrolka, akási výstraha pred komunálnymi voľbami. Sme zvedaví, ako s ňou naložia.
Text k obr.: Rampy sú otvorené. Juraj Blanár bude ďalšie štyri roky predsedom Žilinského samosprávneho kraja.
Text k obr.: Už je o všetkom rozhodnuté. Druhé kolo krajských volieb v Žilinskom kraji nebude.

  • TOTO CHCÚ RIEŠIŤ NAŠI POSLANCI
    (23.11.2009; Žilinské noviny; č. 46, s. 6; Filek Michal)
    Žilinský a Bytčiansky okres budú v zastupiteľstve Žilinského samosprávneho kraja zastupovať pätnásti poslanci. Všetkých sme sa spýtali, o vyriešenie akého problému sa v nastávajúcom volebnom období budú v zastupiteľstve ŽSK usilovať. Čo bude teda ich prioritou.
    OKRES ŽILINA.
    Juraj POPLUHÁR, 54 rokov, lekár, SMER
    Mojou prioritou bude zdravotníctvo a aj oblasť sociálnych vecí. Rád by som prácu vykonával zodpovedne a pre ľudí..
    Igor CHOMA, 45 rokov, generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti, SMER
    Venovať sa chcem predovšetkým dopravnej infraštruktúre. Vnímam to ako problém. Žilinský región ju potrebuje prioritne dobudovať.
    Ľubomír BAŽÍK, 57 rokov, lekár, zástupca primára ortopedického oddelenia NsP Žilina, KDH
    V Žiline sa budem venovať najmä školstvu a ambulantnej zdravotnej starostlivosti. V rámci celého kraja racionalizácii práce nemocníc.
    Pavel PAVLÁSEK, 58 rokov, vysokoškolský učiteľ, KDH
    Najväčší problém bude udržať kraj z hľadiska rozpočtu v stabilite a maximálne sa sústrediť na rozumné využitie eurofondov pre jednotlivé regióny podľa ich požiadaviek, aby Sa za menej peňazí urobilo viac.
    Andrej SOČUVKA, 60 rokov, riaditeľ pobočky Akadémie vzdelávania, KDH
    Hlavný problém, už niekoľko rokov, je poskytovanie financií pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Bol by som rad, aby sa vytvorili rovnaké pravidlá aj pre neverejných poskytovateľov služieb v domovoch sociálnych služieb.
    Štefan ZELNÍK, 54 rokov, lekár, SNS
    Mojím hlavným záujmom bude, aby sa zlepšilo poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rámci Žilinského samosprávneho kraja.
    Ivan CHABAN, 58 rokov, lekár, SDKÚ
    Hlavným problémom je, čo so zdravotníckymi zariadeniami, Nedostávame na ne zdroje, žijú a idú do dlhov. Je na ne nulový kapitálový rozpočet. Druhá vec je celá sociálna sieť, domovy dôchodcov, resocializačné zariadenia, chýbajú v nich rozvojové programy, uniká nám Európa. Mám ideu vypracovať výhliadkovú hrebeňovku Budatín Straník a rád by som presadil obnovu varínskeho námestia cez eurofondy.
    Róbert FICEK, 54 rokov, lekár, SMER
    Mojou prioritou je zdravotníctvo. Veľmi rád by som urobil, čo sa bude dať.
    Mária GAŠICOVÁ, 58 rokov, poradca pre sociálne veci, KDH
    Chcem zlepšiť financie neverejných subjektov. Aby zlepšilo financova nie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb.
    Peter ĎOBEŠ, 52 rokov, primátor Mesta Rajecké Teplice, KDH
    Budem sa snažiť byť nápomocný pri čerpaní eurofondov, v oblasti sociálnych vecí, a aby sa prehodnotil stav ciest v kraji. Následne to bude otázka dobudovania a rekonštrukcie škôl a nemocníc. Rovnako chcem prispieť k medziobecnej spolupráci a jej prepojenia ku krajskej samospráve.
    Ján SLOTA, 56 rokov, poslanec NRSR, SNS odmietol sa vyjadriť.
    Branislav BAČÍK, 40 rokov, poslanec NR SR, SMER
    Som poslanec za SMER a mojou prioritou bude dodržiavať priority a tézy, ktoré vychádzajú z volebného programu Juraja Blanára.
    Jozef Štrba, 47 rokov, výkonný riaditeľ, SMER
    Moje priority sú nesenie dopravnej infraštruktúry na ceste medzi Žilinou a Martinou, odľahčenie a prepojenie obce Stráňavy. Druhý problém je výstavba nových objektov sociálnej starostlivosti. Chcem sa venovať technickej a investičnej príprave týchto zariadení tak, aby sa podarilo umiestniť maximálny počet žiadateľov.
    BYTČA
    Miroslav MINÁRČIK, 42 rokov, stavebný technik, nezávislý
    Určite sa budem snažiť riešiť komunikácie cez Hliník a Malú Bytču v náväznosti na reálny plán a začiatok prác na kanalizácii. Musíme pokračovať v rekonštrukcii gymnázia. Dôraz budem klásť aj na rozšírenie kapacít v sociálnych zariadeniach. Vzhľadom na havarijný stav čističky vo Veľkom Rovnom by som sa rád podieľal, v spolupráci s miestnou samosprávou, na jeho odstránení,
    Peter WEBER, 33 rokov, stavebný inžinier, KDH
    Najskôr by som sa chcel poďakovať za dôveru. Vecí na zlepšenie je viac, z konkrétnych priorít bude dôležité dokončenie modernizácie budovy našej polikliniky, tiež oprava krytov ciest po dobudovaní kanalizácie v našom okrese. V spolupráci s mestom Bytča v sociálnej oblasti riešenie domova dôchodcov a domova sociálnych služieb.
  • ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ NEDÁVA SÚHLAS NA PRIPOJENIE DSS KU KANALIZAČNÉMU ZBERAČU
    (23.11.2009; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál; 17.00; 2,5 min.; ÚRADNÍKOVÁ Dagmar)
    Martina GAPČOVÁ, moderátorka:
    "Domov sociálnych služieb Straník vypúšťa splaškovú vodu do Tepličky nad Váhom. Obec k domovu priviedla aj kanalizačný zberač, aby sa naň napojil. Žilinský samosprávny kraj ako zriaďovateľ však nedáva na pripojenie domova ku kanalizačnému zberaču súhlas. Viac už Dagmar ÚRADNÍKOVÁ."
    Dagmar ÚRADNÍKOVÁ, redaktorka:
    "Zapáchajúci problém domova rieši Teplička nad Váhom už 20 rokov. Starosta Milan LAZAR."
    Milan LAZAR:
    "Tam vyteká cez denný režim tri až päť litrov sekundových. To sú splašky, ktoré idú priamo zo záchodov do prírody."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Najhoršie je na tom majiteľka pozemku priamo pod domovom. Kristína TÓTHOVÁ."
    Kristína TÓTHOVÁ:
    "Tak rozmočený pozemok, že tam sa autom už nedá dostať. A tie výkaly tam idú pravidelne, tam sa nedá dýchať."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Keď prší, alebo sa topí sneh, je to problém celej dediny. Pokračuje starosta."
    M. LAZAR:
    "Celá obec ňuchá tieto nepríjemné zápachy."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Riešenie tohto problému bolo vždy na dlhé lakte. Obec preto sama priviedla kanalizačný zberač až k domovu v dobrej viere, že sa so zriaďovateľom dohodne na finančnom vyrovnaní. Kraj to však odmieta. Obec pripravuje protiopatrenie."
    M. LAZAR:
    "Zablokujeme výtok týchto splaškov do terénu."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Návrh Tepličky nad Váhom na finančnú spoluúčasť nie je podľa Juraja LÍNERA (?), právnika Žilinského samosprávneho kraja legislatívne v poriadku."
    Juraj LÍNER (?):
    "Bol irelevantný, keďže účel združenia finančných prostriedkov nastal až po samotnej kolaudácii stavby."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Kraj odmietol aj predchádzajúcu ponuku obce, aby kanalizačný zberač odkúpil do svojho majetku."
    Juraj LÍNER (?):
    "Investovanie do majetku, ako aj kanalizačný zberač sa javí ako nehospodárne a neefektívne."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Kraj tvrdí, že problém odstráni po vlastnej línii ešte do konca roka. Poslankyňa Mária GAŠICOVÁ, ktorá túto tému otvorila aj na poslednom zastupiteľstve, tomu moc neverí. Na právne protiargumenty reagovala takto."
    Mária GAŠICOVÁ:
    "Je to tragédia. Myslím si, že v tomto prípade aj pri dokazovaní, že teda kto má pravdu, úrad prekročil svoje právomoci."
  • V ŽILINSKOM KRAJI DOKONČUJÚ REKONŠTRUKCIU CIEST ZA TAKMER 16 MIL. EUR
    (23.11.2009; Televízna stanica STV 2; Správy z Regiónov; 17.15; 1,5 min.; ĎURAČOVÁ Lucia)
    Moderátorka:
    "Cestári v Žilinskom kraji dokončujú v týchto dňoch rekonštrukciu ciest za takmer 16 miliónov eur. Financie z eurofondov im umožnia opraviť v tomto roku vyše 120 kilometrov vozoviek. V budúcom roku chcú zrekonštruovať ďalších 60 kilometrov cestných komunikácií."
    Redaktorka:
    "Rekonštrukcia vozoviek bola podľa motoristov už viac ako potrebná. Išlo najmä o úseky v okolí Čadce a Turzovky."
    Anketa:
    "Potrebné to bolo, len to bolo treba spraviť trošku systematickejšie a nie takto po kúskoch."
    "Cesty treba určite rekonštruovať, avšak na druhej strane malo by sa to nejak koordinovať."
    Peter KUBICA, hovorca ŽSK:
    "Samozrejme, nie sú to celé úseky, ale sú to také úseky, ktoré boli najhoršie, zvlášť spomeniem napríklad je to na Hornom Považí Terchová, alebo na Kysuciach Raková."
    Milan PUCHOŇ, riaditeľ Správy ciest ŽSK:
    "Bolo päť projektov, ktoré vlastne boli odsúhlasené a podľa ktorých sa tieto cesty rekonštruovali."
    Redaktorka:
    "Prvú etapu rekonštrukcie cestných komunikácií v týchto dňoch už dokončujú, a to s niekoľkomesačným predstihom. Práce mali byť totiž hotové až začiatkom budúceho roka."
    P. KUBICA:
    "Práve v týchto dňoch napríklad maľujú niektoré vodorovné značenia, takže počasie veľmi pomohlo, aby sme to stihli túto jeseň."
    Redaktorka:
    "Zo schválených finančných zdrojov zrekonštruujú cesty takmer v 90 tich obciach. Žilinský samosprávny kraj dostane z eurofondov na ďalší projekt rekonštrukcie vozoviek ešte viac ako 9 miliónov eur." 
  • Zaostrené na maturitnú skúšku
    (23.11.2009; Žilinský večerník; č. 48, s. 20; Folkman Štefan)
    V piatok 13. novembra sa konal v preplnenej kongresovej sále Úradu Žilinského samosprávneho kraja odborný seminár s názvom Vývoj a perspektívy maturitnej skúšky v Slovenskej republike. Organizačným garantom bolo Metodicko pedagogické centrum (MPC) v spolupráci s inštitúciami, ktoré sa rozhodujúcou mierou podieľajú na príprave a uskutočňovaní skúšky dospelosti v celoštátnom meradle Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) a Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM).
    Výnimočnosť seminára predurčili nielen tri reprezentatívne inštitúcie riadené ministerstvom školstva, ale aj záštita podpredsedu vlády a ministra školstva SR Jána Mikolaja (na snímke). Práve jemu patrilo otvorenie podujatia a príhovor, v ktorom vyhlásil, že bude presadzovať, aby vysoké školy zohľadňovali pri svojich prijímacích konaniach výsledky maturitnej skúšky. Nuž mnohoročný sen stredoškolských učiteľov. Ján Mikolaj prítomným riaditeľom a zástupcom stredných škôl z Banskobystrického, Trenčianskeho a Žilinského kraja ponúkol aj svoje videnie aktuálnych školských problémov, inovácii vo vzdelávacom procese. Vyjadril sa napríklad k Zákonu o pedagogických zamestnancoch, organizácii vzdelávania učiteľov, kreditovému systému a pod.
    Program odborného seminára zostavili z troch blokov. V prvom prezentovali výsledky a analýzy externej časti maturitnej skúšky predstavitelia NÚCEM u. Jeho riaditeľka Romana Kanovská zrekapitulovala päť rokov externého hodnotenia maturantov na Slovensku z cudzích jazykov, slovenského jazyka a literatúry a matematiky, ako aj problémy, ktoré sa vyskytli počas realizácie externých maturitných skúšok. Eva Péteryová z Oddelenia tvorby evalvačných nástrojov priniesla informácie o priebehu a výsledkoch maturitnej skúšky z vyučovacích jazykov v rokoch 2007 až 2009. Dozvedeli sme sa základné informácie o charakteristike testov, ako aj porovnanie úspešnosti jednotlivých vyučovacích jazykov, slovenského jazyka a literatúry, slovenského jazyka a slovenskej literatúry na školách s vyučovacím jazykom maďarským, maďarského jazyka a literatúry a ukrajinského jazyka a literatúry. Hodnotenie výsledkov na základe analýzy položiek externej časti maturitnej skúšky zo slovenského jazyka priblížil Andrej Mentel z Oddelenia hodnotenia výsledkov meraní. Na základe využívaných štatistických metód poukázal aj na to, že sa dá zistiť, ktoré položky boli zle formulované alebo zvýhodňovali určitú skupinu žiakov. Katarína Brestovská, vedúca Oddelenia tvorby evalvačných nástrojov, informovala o vývoji a súčasných výsledkoch externej časti maturitnej skúšky z cudzích jazykov. Vysvetlila základné charakteristiky testov z cudzích jazykov a charakteristiky testovaných zručností a vedomostí maturantov v prepojení so Spoločným európskym referenčným rámcom pre jazyky. Prvý blok uzavrela svojim príspevkom Zuzana Juščáková z Oddelenia hodnotenia výsledkov meraní, ktorá mapovala vývoj externého testovania žiakov z voliteľného maturitného predmetu matematiky od roku 1999 až do roku 2009.
    Druhý blok pripravil ŠPÚ. Jeho odborní pracovníci informovali o prístupoch k tvorbe cieľových požiadaviek na vedomosti a zručnosti externej časti maturitnej skúšky. Koncepciu cieľových požiadaviek z vyučovacích jazykov a cudzích jazykov predstavila Katarína Vaškaninová, námestníčka riaditeľa ŠPÚ. V príspevku Moniky Reiterovej bol ukázaný vzťah medzi cieľovými požiadavkami z matematiky a základnými pedagogickými dokumentmi: Štátnym vzdelávacím programom a Školským vzdelávacím programom. Prezentujúca zároveň vysvetlila možnosti využitia výsledkov analýzy testov, ktoré urobil NÚCEM, pri formulovaní cieľových požiadaviek.
    Tretí blok pripravilo MPC a dôraz v ňom kládli na ďalšie vzdelávanie učiteľov v oblasti prípravy žiakov na maturitnú skúšku. Viera Kolbaská z Generálneho riaditeľstva MPC v Bratislave priniesla informácie o vzdelávacích programoch pre učiteľov matematiky v súlade s prípravou žiakov na externú časť maturitnej skúšky. "Prvú pomoc" pre učiteľov slovenského jazyka a literatúry v ich profesijnom raste podala Jana Tomášková z MPC Žilina. Obsahom príspevku bola informácia o vzdelávacích podujatiach Metodicko pedagogického centra, zameraných na podporu rozvoja profesijných kompetencií učiteľov slovenského jazyka a literatúry s cieľom pripraviť žiakov na úspešné zvládnutie maturitnej skúšky. Elena Harkabusová, z MPC Žilina uzavrela program seminára obdobnými informáciami pre učiteľov nemeckého jazyka.
    Pre všetkých účasť na odbornom seminári mohla byť dôkazom, že pedagogická príprava žiakov na maturitnú skúšku už dávno nie je len "rodičovská skúsenosť z kuchyne", ale veda s prepracovanou metodológiou, výskumom, koncepciami a vzdelávajúcimi sa učiteľmi.
    Štefan Folkman, Metodicko pedagogické centrum, regionálne pracovisko Žilina
  • "OBJAVOVANIE ŽILINY BEZ BARIÉR"
    (23.11.2009; Cestovateľ; č. 11, s. 46; Reháková Alena)
    Prehliadka mesta a podzemia pre zdravotne postihnutých klientov...
    TIK mesta Žilina ponúka svoje služby aj pre zdravotne postihnutých klientov. Pilotne v septembri počas festivalu, Jašidielňa" a Svetového dňa turizmu, ktorý je zároveň Medzinárodným dňom nepočujúcich.
    TIK mesta Žilina v spolupráci s p. Alenou Štrbákovou z Asociácie nepočujúcich Slovenska (ANEPS), pobočka Vrútky, pripravila pre nepočujúcich klientov pri príležitosti Svetového dňa turizmu, ktorý je zároveň Medzinárodným dňom nepočujúcich, do posunkovej reči tlmočenú prehliadku mesta Žiliny a podzemných priestorov pod Kláštorom kapucínov na Mariánskom námestí. Prehliadkou, ktorej sa zúčastnilo 35 nepočujúcich, sprevádzala žilinská pani Klementínka v stredovekom kostýme. Účastníkom zaujímavým spôsobom priblížila históriu a pamiatky mesta Žiliny. Ďalšia akcia z tohto cyklu sa uskutočnila začiatkom septembra počas festivalu tvorivosti a fantázie "Jašidielňa". Pre účastníkov sme pripravili dve prehliadky. Záujemcov sprevádzala šansoniérka Hana Hegerová, ktorá v Žiline pôsobila niekoľko rokov. Samozrejme nebola to "originál" Hana Hegerová, ale naša sprievodkyňa Zuzana, pretože tohtoročnou témou Jašidielne boli osobnosti 20. storočia. Prehliadok sa zúčastnilo približne 40 účastníkov s mentálnym postihnutím a 10 dobrovoľníkov. Akcia bola pripravená v spolupráci s p. Soňou Holúbkovou z Nadácie Krajina harmónie. Bonusom obidvoch akcií bola jazda účastníkov na Trixi mobile. Prehliadky sa uskutočnili vďaka finančnej podpore projektu Žilinským samosprávnym krajom.

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky