46. týždeň

  • VÝSLEDKY VOLIEB

    (15.11.2009; Televízna stanica STV 1; Správy; 19.30; 9 min.; JANČKÁROVÁ Marta)
    Jarmila HARGAŠOVÁ, moderátorka:
    "Slovensko má za sebou prvé kolo volieb do orgánov samosprávnych krajov. Zúčastnilo sa na ňom 22,9 percenta voličov."
    Vlado VONDRÁK, moderátor:
    "Polovici z ôsmich predsedov krajov sa podarilo získať nadpolovičnú väčšinu hlasov. Pozrime sa na definitívne výsledky vo všetkých krajoch, ktoré dnes potvrdila Ústredná volebná komisia.""
    Marta JANČKÁROVÁ, redaktorka:
    "V Banskobystrickom samosprávnom kraji prvé kolo volieb nerozhodlo o predsedovi. Do druhého kola postúpili Vladimír MAŇKA za koalíciu Smer SD, Ľudová strana HZDS so ziskom 35,4 percenta hlasov a Jozef MIKUŠ z koalície SDKÚ DS, KDH, Sloboda a solidarita, Občianska konzervatívna strana, Konzervatívni demokrati Slovenska, ktorý dostal 28,8 percenta. V krajskom zastupiteľstve to bude najbližšie 4 roky vyzerať takto: 27 poslancov bude mať koalícia Ľudová strana HZDS, Smer SD, 7 poslanci budú zastupovať SMK. 6 koalíciu KDH, SDKÚ DS, nezávislých poslancov bude 5, 3 bude mať koalícia HZD, SNS a jedného Most Híd a Strana zelených. Aj Bratislavskom kraji sa o predsedovi zatiaľ nerozhodlo. Do druhého kola postúpili Pavol FREŠO, ktorého podporila koalícia SDKÚ DS, KDH, SMK, Občianska konzervatívna strana, Sloboda a solidarita, ktorý získal 41,29 percenta a nezávislý kandidát Vladimír BAJAN s podporou Smeru SD, Ľudovej strany HZDS, Strany zelených a HZD, ktorý získal 29,49 percenta hlasov. Pozrime si aj výsledky volieb do bratislavského krajského zastupiteľstva. Najviac kresiel 26 bude mať koalícia KDH, OKS, SDKÚ DS a SMK, 14 poslancov bude za koalíciu HZD, Ľudová strana HZDS, Smer SD a Strana zelených Slovenska, no a po jednom kresle v bratislavskom krajskom parlamente obsadia strany Sloboda a solidarita, Most Híd, občianski kandidáti a jeden nezávislý kandidát. Košický samosprávny kraj už pozná svojho predsedu na nasledujúce štyri roky. Je ním Zdenko TREBUĽA z koalície Smer SD, SMK, Ľudová strana HZDS, Slobodné fórum, Most Híd, LIGA, Občiansko liberálna strana, Strana občianskej solidarity, Hnutie za demokraciu, ktorý dostal 60,25 percenta hlasov. Na druhom mieste skončil Ján Süli z koalície SDKÚ DS, KDH, Sloboda a solidarita, Konzervatívni demokrati Slovenska, OKS, Demokratická strana, ktorého podporilo 23,25 percenta voličov. V krajskom zastupiteľstve bude 26 zástupcov Smeru SD, 13 nezávislých poslancov, a koalícia DS, KDS a SDKÚ DS získala 8 kresiel. Dvojkoalícia Ľudová strana HZDS, Strana zelených Slovenska obsadí 4 kreslá, rovnako aj Strana maďarskej koalície. No a dvoch zástupcov v košickom parlamente bude mať koalícia HZD, Slobodné fórum a Strana občianskej solidarity. V Nitrianskom samosprávnom kraji tiež obhájil svoj doterajší post predseda Milan BELICA za koalíciu Smer SD, SDKÚ DS a KDH, ktorý získal 60,27 percenta hlasov. Za ním skončila Ágnes BIRÓ z SMK, ktorú podporilo 26,94 percenta voličov. Voľby do zastupiteľstva dopadli nasledovne: 38 poslancov bude mať široká koalícia KDH, ľudová strana HZDS, SDKÚ DS a Smer SD, 13 budú zastupovať Stranu maďarskej koalície a 3 kreslá obsadia nezávislí poslanci. V Prešovskom samosprávnom kraji sa v druhom kole stretnú Peter CHUDÍK za zoskupenie Smer SD, Ľudová strana HZDS, HZD a Strana zelených Slovenska so ziskom 47,17 percenta hlasov a Ján HUDACKÝ, ktorý kandidoval za KDH, SDKÚ DS a Slobodu a solidaritu. Dostal 24,66 percenta hlasov. V krajskom zastupiteľstve to bude vyzerať: koalícia Ľudová strana HZDS, Smer SD získala 26 kresiel, dvojkoalícia KDH, SDKÚ DS 25, nezávislých poslancov bude 6, dvoch zástupcov bude mať LIGA, Nová demokracia, Slobodné fórum a Strana zelených, no a po jednom poslancovi v prešovskom parlamente budú mať strany ÚSVIT, HZD a Strana rómskej koalície. V abecednom poradí nasleduje Trenčiansky kraj, kde v boji o kreslo predsedu postúpil do druhého kola Pavol SEDLÁČEK z koalície Smer SD, Ľudová strana HZDS, ktorý dostal 45,55 percenta hlasov a Martin FEDOR z koalície SDKÚ DS, KDH, Sloboda a solidarita, OKS so ziskom 29,72. Pozrime si teraz trenčianske krajské zastupiteľstvo. Koalícia Ľudová strana HZDS a Smer SD obsadí 27 kresiel, 10 bude nezávislých poslancov a koalícia KDH, SDKÚ DS bude mať 8 zástupcov. Občania Trnavského samosprávneho kraja si opätovne zvolili Tibora MIKUŠA za svojho predsedu. Nezávislý kandidát s podporu Smeru SD, HZD a Strany zelených Slovenska získal 52,99 percenta hlasov. Na druhom mieste skončil Gábor GÁL zo strany Most Híd, ktorého podporilo 17,69 percenta voličov. V krajskom zastupiteľstve bude mať koalícia KDH, SDKÚ DS 11 zástupcov, SMK rovnako 11 poslancov, zoskupenie HZD, Ľudová strana HZDS, SNS a Smer SD 10 kresiel, nezávislých poslancov bude 6, no a po jednom zástupcovi budú mať strany Most Híd a Nová demokracia. Predsedom Žilinského samosprávneho kraja sa na ďalšie 4 roky stal Juraj BLANÁR z koalície Smer SD, Ľudová strana HZDS, HZD, SNS, Slobodné fórum a Strana zelených zo ziskom 63,2 percenta a za ním skončil Pavel PAVLÁSEK z koalície KDH, SDKÚ DS a OKS, ktorého podporilo 20,76 percenta voličov. V žilinskom regionálnom parlamente bude 21 poslancov za koalíciu Ľudová strana HZDS, Smer SD, 18 budú za zoskupenie KDH, OKS, SDKÚ DS, nezávislých poslancov bude 11, zástupcov za SNS 6 a jedno kreslo získala koalícia HZD, Slobodné fórum a Strana zelených. Predstavme si ešte voličskú účasť. Na celom Slovensku prišlo k volebným urnám 22,9 percenta voličov. Najmenšia účasť bola v Bratislavskom kraji 19,46 percenta a naopak najväčšia v Banskobystrickom samosprávnom kraji, kde sa na voľbách zúčastnilo 27,6 percenta voličov."
    J. HARGAŠOVÁ:
    "Ako ste už počuli, 4 kraje poznajú svojich predsedov. Opýtali sme sa, aké sú ich plány a priority na nasledujúce 4 roky."
    Zdenko TREBUĽA, predseda Košického samosprávneho kraja:
    "Ja to osobne vidím tak, že za 4 roky rozbehli sa viaceré priemyselné parky v našom kraji s našou pomocou, preto verím, že v budúcom volebnom období toľko spomínaná diaľnica konečne zavíta aj k nám do kraja, máme 4 kilometre diaľnic u nás v kraji. Na budúci rok na jar sa má začať stavať, takže aj tu vidím určitý moment, ktorý je pozitívny."
    Milan BELICA, predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja:
    "Riešenie ekonomických problémov spojených so zamestnanosťou a nezamestnanosťou a ja som aj rád, že ten kraj sa dostal na takú pozitívnu trajektóriu v uplynulom období a túto trajektóriu treba udržať. K tomu ešte budeme potrebovať prirodzene, poviem kvalitnú infraštruktúru, cesty druhej a tretej triedy, čiže tam pripravujeme investície."
    Tibor MIKUŠ, predseda Trnavského samosprávneho kraja:
    "Dosahovať podporu pre ďalšie riešenia v oblasti škôl, modernizácie škôl, dosahovať ďalšiu podporu v oblasti budovania infraštruktúry, to znamená využitie fondov pre budovanie ciest. Samozrejme kultúrne projekty, aby boli podporené zastupiteľstvom, to znamená, aby mali svoju kolónku aj v rozpočte, aby boli naplánované prostriedky."
    Juraj BLANÁR, predseda Žilinského samosprávneho kraja:
    "Chcem pokračovať nielen v začatých, ale aj pripravovaných projektoch v zdravotníctve, v sociálnej oblasti, v doprave, ale aj v školstve, rovnako v kultúre za masívneho využitia fondov z Európskej únie, pretože tu vidíme veľký potenciál na rozvoj celého nášho kraja."
  • VOĽBY: Pre Blanára je to neočakávané prekvapenie
    (15.11.2009; www.aktuality.sk; Domáce, 09.58, s. ; SITA)
    Pre súčasného župana Žilinského kraja Juraja Blanára (Smer SD, SNS, ĽS HZDS, HZD, Strana zelených, Slobodné fórum) je víťazstvo už v prvom kole volieb neočakávaným prekvapením. Vo voľbách na predsedu Žilinského samosprávneho kraja podľa neoficiálnych výsledkov získal 63,2% hlasov.
    Blanár vyzdvihol vyššiu účasť oproti predošlým voľbám v roku 2005, čo podľa neho svedčí o tom, že samosprávne kraje sú známejšie a ľudia o nich vedia už viac ako predtým. V roku 2005 prišlo voliť 15,69% oprávnených voličov, v týchto približne 24% a Blanár v nich získal takmer 80 tisíc hlasov. "Je to viac ako trojnásobok toho čo som získal v roku 2005. Je to veľmi milé prekvapenie a záväzok do budúcnosti," povedal.
    V nasledujúcom období chce pokračovať v masívnom čerpaní eurofondov. "Lebo to je dnes najväčšia výzva. Jediná možnosť ako napomôcť zmierňovaniu krízy je čerpanie eurofondov," uviedol Blanár. Za ďalšie priority pokladá obnovu nemocníc a polikliník a zvyšovanie kapacity domovov sociálnych služieb. V oblasti dopravy chce skvalitňovať údržbu ciest a udržiavať ceny prímestskej dopravy dotovaním zliav tak ako doposiaľ.
    Žilinský samosprávny kraj potrebuje podľa Blanára dobudovať cestnú infraštruktúru. "Cesty, diaľnice a rýchlostné komunikácie sú tepnami ekonomiky. Keď budú dobudované príde k nám rozvoj a investície," povedal. Podľa Blanára odborníci predpovedajú, že región v trojuholníku Žilina Ostrava Katovice má veľký potenciál na rozvoj, ale cesty sú k tomu priam nevyhnutné.
  • POHĽAD NA VOĽBY DO ŽILINSKÉHO VÚC
    (15.11.2009; Televízna stanica Patriot; Správy; 17.45; 2 min.; KOLLÁR V.)
    V. KOLLÁR:
    "Brány volebných miestností sa zatvorili v sobotu 14. novembra o 22. hodine. Príjemné jesenné počasie ľudia využili na iné aktivity a tak účasť na voľbách bola nízka. Podstatné je však, že prebehli v pokojnej atmosfére, i keď sa vyskytli problémy ako pri každom ľudovom hlasovaní v minulosti. Televízia Patriot priebeh volieb pozorne monitorovala."
    Jozefína RATKOVÁ, predsedníčka volebnej komisie:
    "Voľby zatiaľ prebiehajú v kľude, účastníkov máme myslím, že dosť na to, že aká je doba, doobedie bolo veľmi dobré, uvidíme ako sa to bude prejavovať v poobedných hodinách."
    Janka BARLÁKOVÁ, predsedníčka volebnej komisie:
    "Všetko zatiaľ prebieha v súlade so zákonom. Ľudia priebežne chodia. Čas nám praje, slniečko vyšlo, tak čakáme poobede väčšiu účasť ako bola doobeda."
    V. KOLLÁR:
    "Je pravda, že slovenský volič je skeptický. Priznajme si, že k volebným urnám sa mu príliš nechce."
    Ján SLOTA, predseda Slovenskej národnej strany:
    "Ja si myslím, že tieto voľby stále sú také, taká veľká neznáma pre obyvateľov Slovenska, Slováci si ešte nezvykli na VÚC ky ako na orgán moci v tomto štáte, ktorý, ktorý by mali oni podstatne viacej ovplyvňovať práve cez tieto voľby. Takže ja pevne verím, že ono sa to z roka na rok alebo z jedného volebného obdobia do druhého zvyšuje tá účasť, tak pevne verím, že v budúcnosti to bude podstatne lepšie."
    V. KOLLÁR:
    "V Žilinskom kraji sa zúčastnilo volieb takmer 24 percent oprávnených voličov. Podľa priebežných prieskumov sa očakávalo, že najväčší favoriti na kreslo župana sú Juraj BLANÁR a Pavel PAVLÁSEK."
    Juraj BLANÁR, kandidát na predsedu Žilinského samosprávneho kraja:
    "Myslím si, že úplne prirodzené z mojej strany je to, taká prosba o podporu toho, čo ponúkam v týchto voľbách a uchádzam sa o to, pretože je mnoho vecí, projektov, ktoré bolo začatých, a myslím si, že je tu ešte výzva dokončiť ich a možno ešte ďalšie, ktoré sú s tým spojené, takže je to na ľuďoch a ja sa na to teším, ako rozhodnú, tak to budem rešpektovať."
    Pavel PAVLÁSEK, kandidát na predsedu Žilinského samosprávneho kraja:
    "Očakávam, že aj týmito voľbami sa zmení prístup voličov k voľbám a že v budúcom volebnom období ich bude podstatne viac. Očakávam, že v Žilinskom kraji bude iba jedno kolo a očakávam, že vyhrám."
    V. KOLLÁR:
    "Výsledky už poznáme. Suverénnym spôsobom zvíťazil Juraj BLANÁR. Získal takmer 80 tisíc hlasov a o svojom triumfe rozhodol už v prvom kole. Zaujímavosťou je, že v zastupiteľstve Žilinského samosprávneho kraja, ktorý disponuje 57 stoličkami, je 11 nezávislých kandidátov. Koaličná dvojka Smer sociálna demokracia a HZDS Ľudová strana získali 21 kresiel. Na voľbách v Žilinskom kraji sa zúčastnilo 23,68 percenta oprávnených voličov."
  • PODĽA POLÍCIE V ŽILINSKOM KRAJI V SÚVISLOSTI S VOĽBAMI NEZAZNAMENALI ŽIADNE PORUŠENIE ZÁKONA
    (14.11.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 1,5 min.; VELECKÝ Milan)
    Jana OBRANCOVÁ, moderátorka:
    "Ako sme už povedali, v niektorých oblastiach Slovenska sa vyskytli podozrenia z kupovania voličských hlasov. Jedným z týchto regiónov je aj Liptov, kde žije početná rómska menšina. Časť voličov tam prišla voliť hromadne a v sprievode osôb, ktoré v obci nebývajú. Samotný priebeh hlasovania však podľa obvodnej volebnej komisie narušený nebol. Podrobnosti zisťoval Milan VLECKÝ."
    Milan VELECKÝ, redaktor:
    "V Pribiline v okrese Liptovský Mikuláš už v prvú hodinu po otvorení miestnosti prišla voliť približne stovka Rómov z tamojšej osady. Ranný priebeh volieb opisuje starosta Pribiliny Milan KOHÚT."
    Milan KOHÚT:
    "Zavčas ráno sa tam pristavilo jedno auto, jeden pán, naši spoluobčania tam akože boli a prišli hromadne voliť. No pokiaľ viem, nebol obyvateľom našej obce."
    M. VELECKÝ:
    "Jeho totožnosť preverila privolaná policajná hliadka. Hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline Radko MORAVČÍK."
    Radko MORAVČÍK:
    "V súvislosti s prebiehajúcimi voľbami sme v Žilinskom kraji nezaznamenali žiadne porušenie zákona."
    M. VELECKÝ:
    "V rómskej osade jej obyvatelia potvrdili, že voliť nešli sami. Tvrdia však, že nič za to nedostali."
    Muž:
    "(...) tak pomalšie sme chodili."
    M. VELECKÝ:
    "Niekto bol s vami?"
    Muž:
    "No, tak tam čakal ten majiteľ."
    M. VELECKÝ:
    "A môžem sa spýtať, či vám niečo aj sľúbili, alebo ste aj niečo dostali za účasť?"
    Muž:
    "Nie, nie, nie, nič."
    M. VELECKÝ:
    "Tak, keď ste boli voliť, prečo naraz všetci?"
    Muž:
    "Tak viete, to keď ide jeden, to už sa pozbieralo a idú všetci naraz."
  • ROKOVALO ZASTUPITEĽSTVO ŽILINSKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA
    (11.11.2009; Televízna stanica Patriot; Správy; 17.45; 1 min.; ŠTEVKOVÁ M.)
    M. ŠTEVKOVÁ, redaktorka:
    "V kongresovej sále budovy Úradu Žilinského samosprávneho kraja v Žiline sa uskutočnilo v poradí už 30. zasadnutie zastupiteľstva. Poslanci mali prerokovať 24 bodov. Z toho bol jeden bod vypustený, a to nakladanie s majetkom Žilinského samosprávneho kraja. Medzi najdôležitejšie, ale i najdiskutovanejšie body rokovania patrili nasledovné. Návrh na piatu úpravu rozpočtu na tento rok, ale aj na roky 2010 až 2012. Správa o čerpaní rozpočtu za prvý polrok, ako aj zmeny v sieti stredných škôl a školských zariadení. Medzi ďalšie body boli zahrnuté rôzne informatívne správy. Napríklad správa o výsledkoch kontroly Najvyššieho kontrolného úradu vykonaná v kultúrnych zariadeniach alebo správa o činnosti Rozvojovej agentúry Žilinského samosprávneho kraja."
  • ŽILINSKÍ POSLANCI NAVÝŠILI TOHTOROČNÝ ROZPOČET, TEN BUDÚCOROČNÝ ZNÍŽILI O 20 MILIÓNOV EUR
    (11.11.2009; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 15.00; 1 min.; STRAKOVÁ Michaela)
    Michaela STRAKOVÁ, hlásateľka:
    "Poslanci Žilinského samosprávneho kraj tri dni pred voľbami ešte menili tohtoročný rozpočet a zostavovali budúcoročný. Rozpočet na tento rok navýšili o 2,5 milióna eur najmä na vykrytie záväzkov. Budúcoročný znížili o 20 miliónov, kraj tak bude mať k dispozícii len 135 miliónov eur. Z programu rokovania poslancov stiahli jediný bod, ktorý hovoril aj o predaji autobusového nástupišťa v Kysuckom Novom Meste do súkromných rúk. Riaditeľ odboru financií Žilinského samosprávneho kraja Stanislav ULAHER."
    Stanislav ULAHER:
    "Budúci rok je špecifický, je to rok zostavovania rozpočtu v podmienkach finančnej krízy. V predchádzajúcich rokoch sme lineárne rástli, teraz klesáme. Ten pokles je hlavne z daňových príjmov. Prognóza ministerstva financií na rok 2010 a teraz na rok 2010 tu je medzera 17 miliónov euro, to je strašná medzera."
  • Mám rád fair play v športe i v politike
    (11.11.2009; Slovenka; č. 46, s. 40; Ilavská Andrea)
    Mladý a dynamický muž so súčasným myslením. U mnohých ľudí sa tento obraz možno nezhoduje s predstavou o predsedov, vyššieho územného celku, Juraj Blanár (43) má však za sebou štvorročné úspešné funkčne obdobie na poste predsedu Žilinského samosprávneho kraja. V rozhovore hovorí o svojej prací a podpore talentovaných športovcov Hodnoty fair play, ktoré platia v športe, by podľa neho mali platiť aj v samosprávnej politike.
    * Myslíte si, že občania dnes vedia viac o tom, čo je samosprávny kraj a ako im môže pomôcť?
    Som presvedčený, že informovanosť sa za posledné štyri roky výrazne zlepšila. Pracujeme aj na tom, aby sa ľudia dozvedeli o výsledkoch našej práce nielen z médií, ale aj v každodennom živote. Podľa výsledkov celoslovenského prieskumu z konca minulého roka je znalosť verejnosti o kompetenciách VÚC v našom kraji najvyššia zo všetkých ôsmich krajov na Slovensku.
    * Roky uskutočňujete projekty, v ktorých pomáhate sociálne slabším spoluobčanom. Naposledy išlo o talentovaných športovcov zo sociálne znevýhodnených rodín. Ako ste talenty vyhľadávali?
    Tento projekt bol vždy zameraný na podporu sociálne slabších alebo rodiny, najmä ľudí, ktorí sa do ťažkej situácie nedostali vlastným pričinením. Projektom som chcel otvoriť aj diskusiu, aby si verejnosť všimla, že sú tu i ľudia, ktorí potrebujú viac pozornosti a pomoci. Mali by sme byť solidárni s rodinami, ktoré nemajú dostatok, no nemusí ísť vždy o financie. Tento rok som sa zameral na mladých športovcov. Myslím si, že šport veľmi pomáha vo formovaní človeka.
    * Mladí dnes majú množstvo iných lákadiel, športu sa veľmi nevenujú.
    Je to tak, preto ich treba viesť k športovým aktivitám. V školách pozorujeme, že mnohí študenti sa odhlasujú ĺ telesnej výchovy. Pýtajú si potvrdenia od lekárov často aj z banálnych dôvodov, letore im nebránia športovať. V Žilinskom samosprávnom kraji sme preto rozbehli grantový systém s názvom Vráťme šport do škôl, kde podporujeme stredné školy, ktoré sú aktívne v tomto smere.
    * Je o vás známe, že sám ste aktívny Športovec Venovali ste sa v mladosti nejakému športu aj súťažne?
    Začínal som s ľahkou atletikou. V žiackych a dorasteneckých kategóriách som bol majster a vicemajster Československa. Asi desať rokov som pôsobil ako spolujazdec v automobilových súťažiach, ale aj ako zástupca riaditeľa známych medzinárodných pretekov Rallye Matador Žilina. Niekoľkokrát som sa zúčastnil Bielej stopy SNP, dokonca aj 50 kilometrovej trasy. Život bez športu si neviem predstaviť.
    * Blíži sa zima a s ňou príležitosť venovať sa zimným športom. Nájdete si popri práci čas aj na lyžovanie?
    Voľného času mám pri práci menej, ale určite si ho nájdem. Možností na zjazdové lyžovanie je u nás dosť, s bežkami je to však ťažšie, pretože je tu málo udržiavaných bežeckých stôp. Pritom ľudia majú radi aj tento druh lyžovania. V našom kraji preto pripravujeme projekt bežeckých stôp. V zimnom období sa chodievam aj korčuľovať, ale musím sa priznať, na ľade som už dávno nebol. V detstve som však chcel byť hokejistom, ale nevyšlo mi to.
    * Keby ste mali pozvať naše čitateľky na výlet do vášho kraja, čo by ste im ukázali?
    Každý región Žilinského samosprávneho kraja má niečo do seba, či už ide o Horné Považie, Kysuce, Turiec, Oravu, alebo Liptov. Nemal by to teda byť jednodňový výlet, lebo by si nestihli pozrieť všetky krásy. Určite by nemali vynechať hrad Strečno či Oravský hrad. Až štvrtina turistických trás na Slovensku je v našom kraji. Vyznávači aktívneho oddychu majú možnosť prejsť na bicykloch od Váhu na hrebeň Javorníkov alebo po Hradnej ceste v Žilinskom kraji. Milovníci kultúry a umenia by nemali obísť Považskú galériu umenia v Žiline s dielami Vincenta Hložníka. Za zmienku stojí aj múzeum ľudovej architektúry v Čičmanoch, dedina Vlkolínec na Liptove zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO, hrad Likava, vynovený Sobášny palác v Bytči ako aj množstvo pamiatok a zaujímavostí asi v každom meste a obci Žilinského samosprávneho kraja. Príďte, budete vítaní.
    Text k obr.:
    Žilinský župan Juraj Blanár je športovec telom i dušou a v Žilinskom samosprávnom kraji podporuje vytváranie príležitostí pre mladých športovcov
  • Budovanie okružných križovatiek a zimná údržba v Žilinskom samosprávnom kraji a na Kysuciach
    (10.11.2009; Kysucké noviny; č. 44, s. 16; Ing. Vladimír Greguš)
    Tento článok píšem ako reakciu na privlastňovanie si výsledkov práce iných vo svoj prospech uvedených v článku v MY Kysuckých novín zo dňa 27.10. 2009.
    SC ZSK, Závod Kysuce prešla z obdobia do roku 2007, kedy bola z Čadce presunutá do prenajatých súkromných priestorov pod Oščadnicu, bolo predané stredisko údržby v Starej Bystrici a po Kysuciach za súkromné firmy odhŕňali sneh tanky civilnej ochrany, do obdobia, kedy je SC ŽSK, Závod Kysuce vo vlastných priestoroch v Čadci, kedy okrem vlastných ciest udržiavame zmluvné cesty pre obce vo vlastnej réžii, a vlastne všetko to, čo pociťujeme na našich cestách. Je nehorázne privlastniť si zásluhy na vybudovaní okružnej križovatky v Starej Bystrici. Na jej návrhu a realizácii má skutočnú zásluhu miestna samospráva v zastúpení najmä p. starostom Jánom Podmanickým a Žilinský samosprávny kraj v zastúpení najmä p. predsedom Jurajom Blanárom, predsedom dopravnej komisie p. Jozefom Grapom, členom dopravnej komisie Jozefom Marcom, poslancom ŽSK Jaroslavom Veličkom. Ako potvrdenie tohto bola uvedená do prevádzky i okružná križovatka Turzovka dňa 30. 10. 2009. Keď prebiehali rokovania, opäť to bola iniciatíva miestnej samosprávy, najmä p. primátor Miroslava Rejdu a vedenia ŽSK. Keď ma prvýkrát oslovili s touto myšlienkou, ešte pod Oščadnicou, p. Rejda a p. Marec, rozišli sme sa so žartovnou myšlienkou, že ho postavíme hoci aj Ĺ traktorových pneumatík, iba aby zachraňoval životy a zdravie ľudí. Čo sa týka príspevku pre okresy na zvládnutie zimnej údržby podľa nejakého koeficientu... Zvládli sme zimnú údržbu vlastnými mechanizmami, bez tankov. Opravili sme starú techniku, ŽSK nám poskytol tri nové sypače, traktor bager, traktor. Pomohla nám i 40 ročná fréza, ktorá bola dlho odstavená a my sme ju opravili. Mám zato, že vedenie ŽSK rozdeľuje potrebné financie aj bez koeficientov a dáva ich tam, kde sa využívajú efektívne.
  • MEDZERA V BUDÚCOROČNOM ROZPOČTE ŽILINSKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA
    (10.11.2009; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál; 17.00; 2 min.; URADNÍKOVÁ Dagmar)
    Jana ZVALOVÁ, moderátorka:
    "Tri dni pred voľbami menili žilinskí krajskí poslanci tohtoročný rozpočet a zostavovali ten budúcoročný. Na vykrytie záväzkov bude mať kraj tohto roku o 2,5 milióna eur viac. Rozpočet na budúci rok bude nižší o 20 miliónov eur. Poslanci stiahli z programu schôdze jediný bod, ktorý hovoril aj o predaji autobusového nástupišťa v Kysuckom Novom Meste do súkromných rúk. Rokovanie zastupiteľstva sledovala Dagmar URADNÍKOVÁ."
    Dagmar URADNÍKOVÁ, redaktorka:
    "Dnešné rokovanie žilinského krajského zastupiteľstva poznačili blížiace sa voľby. Poslanci sa vzájomne verbálne napádali. Dôvodom na hádku bola napríklad aj sanitka, ktorá sa ide kúpiť pre Kysuce. Závideli im ju poslanci z Liptova. Akoby každý z poslancov chcel pre svoj kraj naposledy vybojovať najviac. Navyše, zamestnanci úradu prišli na zastupiteľstvo so znakmi hlásajúcimi, že volia súčasného predsedu. Opoziční poslanci opakovane vyzývali, aby ich odložili, no zbytočne. Roztržky, ktoré vyústili až do prerušenia rokovania spôsobila posledná, len kozmetická úprava tohtoročného rozpočtu. Navýšil sa zhruba o 2,5 milióna eur. O jedinej, zásadnejšej zmene hovorí riaditeľ odboru financií Žilinského samosprávneho kraja Stanislav ULAHER."
    Stanislav ULAHER:
    "Jedna taká veľká zmena tam bola, že použijeme 726 tisíc euro z odpredaja pozemku v Bytčici na vykrytie záväzku voči SAD Žilina."
    D. URADNÍKOVÁ:
    "Po prestávke sa už poslanci upokojili a rozpočet na celý budúci rok schválili bez pripomienok. Kraj bude mať k dispozícii predbežne 135 miliónov eur, čo je o 20 miliónov menej ako tento rok."
    S. ULAHER:
    "Budúci rok je špecifický. Je to rok zostavovania rozpočtu v podmienkach finančnej krízy. V predchádzajúcich rokoch sme lineárne rástli, teraz klesáme. Ten pokles je hlavne v daňových príjmov. Prognóza z ministerstva financií na rok 2010. A teraz na rok 2010 tu je medzera 17 miliónov euro, to je strašná medzera."
  • Bezpečnosti pomáha odbočovací pruh
    (10.11.2009; Turčianske noviny; č. 44, s. 6; Brezniak Roman)
    Zrekonštruovaná križovatka pod Partizánskym cintorínom už naplno slúži motoristom. V piatok ju slávnostne uviedli do prevádzky.
    PRIEKOPA. Takmer 200 metrový úsek od križovatky pod Partizánskym cintorínom až po križovatku s ulicou Kolónia hviezda sa vďaka svojej vysokej nehodovosti stal známym aj ako križovatka smrti. Ešte v roku 2006 sa na základe požiadavky polície stretli zainteresované strany, aby dohodli postup pri riešení nehodového úseku. Jeho úprava sa ale stále posúvala.
    Prvý krok urobilo mesto
    Iniciatívu prevzali začiatkom roka 2009 primátor mesta Martin Andrej Hrnčiar a predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. Počas rokovaní s generálnym riaditeľom Slovenskej správy ciest Romanom Žemberom naštartovali celý proces rekonštrukcie nehodového úseku. Zásadným krokom k vyriešeniu situácie bolo súhlasné stanovisko mestského zastupiteľstva, v ktorom sa mesto Martin zaviazalo znášať náklady spojené s vypracovaním projektovej dokumentácie vo výške 8 800 €. Následne sa v septembri rozbehli práce s celkovým rozpočtom takmer 270 000 €.
    Zvýšila sa bezpečnosť vodičov aj chodcov
    Slovenská správa ciest sa podieľala na projekte sumou 106 tisíc €, mesto Martin 100 tisíc € a ŽSK 63 tisíc €. Pod Partizánskym cintorínom sa vybudovali deliace ostrovčeky medzi hlavnou a vedľajšími komunikáciami. Pribudli nové chodníky, osadilo sa verejné osvetlenie a špeciálne osvetlenie prechodu pre chodcov. Cestári položili nový živičný koberec a osadili zvislé a vodorovné dopravné značenie a ostrovčeky. Chodcov prechádzajúcich cez komunikáciu určite najviac potešia nové bezpečné prechody s ostrovčekmi v strede komunikácie s osobitým nasvietením. Vodiči určite ocenia nové odbočovacie a pripájacie pruhy.
  • Vynovili fasádu a zrekonštruovali kúrenie
    (10.11.2009; Kysucké noviny; č. 44, s. 7; MM)
    Študenti i pedagógovia Strednej odbornej školy drevárskej v Krásne nad Kysucou sa budú môcť už čoskoro tešiť z vynovenej školy.
    Krásno nad Kysucou. Stredná odborná škola drevárska v Krásne nad Kysucou dostane už čoskoro nový šat. S prácami na jej rekonštrukcii začali ešte v auguste, ich ukončenie predpokladajú v septembri budúceho roka.
    Čo sa týka rekonštrukcie, tá zahŕňa nielen výmeny okien na hlavnej budove, ale aj zateplenie obvodových múrov a opláštenie požiarneho schodiska. Práce neobišli ani budovu dielní praktického vyučovania. Tá dostala novú strechu rovnú vymenili za sedlovú a nechýbali ani výmeny okien či dverí. Riaditeľ školy Ján Palko nás informoval, že v dielňach prešla rekonštrukciou aj elektroinštalácia, kúrenie a vymenili aj vykurovacie telesá. "Náklady na spomínané práce presahujú 1 000 000 €, z toho 95% financujeme z fondov Európskej únie a 5% dofinancuje Žilinský samosprávny kraj," hovorí na margo financovania rekonštrukcie Palko.
    Školu navštevuje 517 žiakov, ktorí sa vzdelávajú v štyroch študijných a šiestich učebných odboroch.
    Text k obr.: NOVÁ FASÁDA. Výmena okien a zateplenie obvodových múrov pomôžu ušetriť aj na energiách.
  • Odborníci vyberajú najlepšie monografie
    (09.11.2009; Oravské noviny; č. 44, s. 13; OM)
    Vybraté monografie miest a obcí z Oravy sú už v rukách odborníkov, ktorí z nich vyberú tie najlepšie.
    DOLNÝ KUBÍN. V pondelok 26. októbra sa na pôde Oravského múzea v Dolnom Kubíne uskutočnilo prvé zasadnutie členov Odbornej komisie pre 2. ročník celoslovenskej súťaže O najkrajšiu vlastivednú monografiu miest a obcí región Orava.
    Cieľom súťaže je snaha prispieť k vyššej kvalite lokálnych vlastivedných monografií miest a obcí. Predseda odbornej komisie Ladislav Mlynka odovzdal členom komisie menovacie dekréty a oboznámil ich s hodnotiacimi kritériami súťaže. Hodnotiaci odborníci si podelili zaslané monografie od miest a obcí, ktoré spĺňali potrebné podmienky súťaže, na ich zhodnotenie. Zároveň si určili termín ďalšieho stretnutia, kde spoločne vyhodnotia a navrhnú na ocenenie najlepšie mestské a obecné monografie Oravy.
    Súťaž vyhlásil a organizačne zabezpečil Národopisný odbor Matice Slovenskej, Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, Žilinský samosprávny kraj a ZMO DO Dolný Kubín.
  • Na kultúru 167 tisíc eur
    (09.11.2009; Oravské noviny; č. 44, s. 17; SITA)
    Na kultúru v Žilinskom kraji prispela krajská samospráva bezmála 167 tisíc eur.
    ŽILINA. Opravu pamiatok, edičnú činnosť či organizáciu kultúrnych podujatí podporila krajská samospráva 156 grantmi. Agentúru SITA o tom informovala Jana Špiláková z odboru informácií Žilinského samosprávneho kraja. Podľa hovorcu ŽSK Petra Kubicu boli finančné prostriedky rozdelené rovnomerne do všetkých piatich regiónov kraja. Na Orave krajská samospráva prispela na organizáciu medzinárodnej prehliadky krátkych filmov Starcov poklad v Dolnom Kubíne či na tradičný festival dychových hudieb Trstenská krídlovka. Na Kysuciach pomohol grant 1 550 eur pri oprave barokového organu v kostole v Kysuckom Novom Meste, múzeum v Čadci použilo 800 eur na vydanie filmového sprievodcu skanzenom vo Vychylovke. Liptovská obec Podtureň využila grant 950 eur na zriadenie internetovej miestnosti, Turčianska knižnica v Martine dostala maximálnu výšku grantu 2 650 eur na vybudovanie knižničného interiérového informačného systému a folklórna skupina Prameň z Dubovej použila 800 eur na obnovu krojov. Považská galéria umenia v Žiline vydala zo získaných prostriedkov publikáciu o živote a diele umelca Vincenta Hložníka, pri záchrane gotickej kaplnky na Lietavskom hrade pomohla krajská samospráva grantom 1200 eur.
  • Oravské deti deťom
    (09.11.2009; Oravské noviny; č. 44, s. 17; JŠ)
    Môj kamarát nie je v nemocnici sám, takto ho poteším. Tak znie téma súťaže Oravské deti deťom 2009.
    Aj tento rok vyhlasuje Žilinský samosprávny kraj, Hornooravská nemocnica a mesto Trstená výtvarnú súťaž Oravské deti deťom. Tradične sa do maľovania môžu zapojiť deti zo základných a umeleckých škôl, i centier voľného času. Obrázky potešia deti ležiace na trstenskom detskom oddelení.
    Cieľom súťaže je zapojiť deti a mládež Oravy do spríjemňovania novozrekonštruovaných priestorov detského oddelenia Hornooravskej nemocnice v Trstenej pre detských pacientov. Zároveň chcú organizátori inšpirovať deti k spolupatričnosti s rovesníkmi, ktorí sú hospitalizovaní na detskom oddelení. Prostredníctvom svojich malieb budú môcť potešiť kamarátov a zároveň im spríjemniť pobyt v nemocnici.
    Súťaž prebieha od 3. novembra a jej uzávierka je 15. januára. Výsledky budú vyhlásené 15. februára na detskom oddelení Hornooravskej nemocnice. Najkrajšie diela budú umiestnené v priestoroch detského oddelenia. Štyria najlepší maliari dostanú vecné ceny.
  • Voľby do VÚC. Aká je aktuálna zadlženosť ŽSK?
    (09.11.2009; Oravské noviny; č. 44, s. 18; MELÁNIA PASTVOVÁ)
    Žilinský samosprávny kraj jeden dlh ešte nesplatil, druhý už čerpá.
    ŽILINA. Stav bankových a dodávateľských úverov Žilinského samosprávneho kraja (ďalej len "ŽSK") bol k 30. septembru tohto roka 43 518 111,54 € (1,311 miliardy Sk). Hranicu zadlženosti určuje zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Ten hovorí, že celková suma dlhu samosprávy nesmie prekročiť 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho roka. Suma prekročených splátok návratných zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov neprekročí 25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho roka. Celková suma dlhu krajskej samosprávy je 34,9 % z bežných výdavkov, čo je menej ako maximálna hranica 60 %.
    Splácať začnú o Šesť rokov
    V roku 2007 prijal ŽSK výhodný investičný úver z Dexia banky Slovensko vo výške 36 513 tisíc eur (1,099 mld. Sk). Na základe súťaže medzi troma tuzemskými bankami a Európskou investičnou bankou bola vybratá ponuka s najlepšími podmienkami. K nim patrí podľa hovorcu ŽSK Petra Kubicu napr. splatnosť do roku 2038, žiadne ručenie majetkom či možnosť pružne čerpať úver do 5 rokov. Podmienky splácania sú nastavené tak, aby sa istina mohla začať splácať až po splatení predchádzajúceho úveru pre Slovenskú sporiteľňu (ďalej len SLSP) v roku 2015.
    Potrebovali na projekty
    Rozhodnutie prijať úver vychádzalo zo stratégie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK do roku 2013. Samospráva mala záujem na tom, aby sa úver použil na rekonštrukciu a modernizáciu zariadení v súčasnosti, aby úžitok z lepších služieb mali občania už dnes, nie len v budúcnosti. Podľa hovorcu ŽSK je dlhová služba rozložená na nasledovníkov v znesiteľnej miere, avšak výhody úveru sa prejavujú už dnes. Úver sa využíva na kapitálové výdavky vo všetkých odvetviach samosprávy. Veľká časť investícií je určená na zatepľovanie, čo umožňuje znížiť bežné výdavky na energie v období finančnej krízy. Časť úveru sa čerpá aj na spolufinancovanie projektov z európskych fondov.
    Kolaps nehrozí
    "Keby sme si nezobrali úver, nemohli by sme sa v takej veľkej miere podieľať na spolufinancovaní a teda ani na čerpaní eurofondov. A tie tiež nie sú zadarmo 95 percent dáva únia a päť percent musíme dať z vlastných zdrojov," odôvodňuje opodstatnenosť úveru predseda ŽSK Juraj Blanár. "Viac ako dvesto budov ba sa nám rozpadlo pred očami, zatekalo by do nemocníc, seniorom by v domovoch dôchodcov pršalo na hlavy, študentov stredných škôl by ohrozovali staré, rozsypané okná, po niektorých cestách by už mohli chodiť snáď len traktory... a tak by som mohol pokračovať ešte dlho. Aj vo vlastných domoch a bytoch si vymieňame okná, hoci aj postupne, len aby sme znížili náklady na energie, ktoré výrazne zaťažujú nielen domácnosti, ale aj 126 organizácií samosprávneho kraja. Výmysly o údajnom kolapse Žilinského samosprávneho kraja sú nezmysel, na to môžem dať svoje slovo. Župa je v dobrej kondícii."
    Platia ešte starý dlh
    Podľa súčasného vedenia ŽSK bol pre krajskú samosprávu nevýhodný dodávateľský úver, ktorý si ŽSK zobral ešte za predsedovania Jozefa Tarčáka. Jeho pôvodná výška bola 26 553 eur (799 938 Sk), Doprastav ho v roku 2005 postúpil na SLSP pri odkupnej cene 21 187 eur (638 270 tisíc Sk). Úver bol určený na rekonštrukciu cestných povrchov. Postúpenie úveru na SLSP znamenalo splátkový kalendár do konca roka 2015 pri ročnej splátke 2 655 eur (80 tisíc Sk). Úroky sa platili dopredu, pričom sa musela odviesť aj DPH, ktorá predstavovala sumu 1 020 tisíc eur (30,7 milióna Sk). Podmienky úveru boli nevýhodnejšie, než keby ŽSK získal úver priamo.
    Exžupan nesúhlasí
    Na nevýhodnosť prvého úveru sme sa spýtali exžupana Jozefa Tarčáka. "V roku 2004 prebral ŽSK od štátu cesty 2. a 3. triedy takmer 1500 km. Boli v takom stave, že si vyžadovali okamžitý zásah," odpovedá prvý župan ŽSK. "Zastupiteľstvo rozhodlo, že treba okamžite pristúpiť k ich oprave. Poslancom bolo predložených viacero variantov riešenia na spôsob realizácie 1 financovania. Rozhodli sa pre úver, stanovili aj spôsob výberu dodávateľa a opravy konkrétnych úsekov. Zastupiteľstvo odhlasovalo aj výberovú komisiu. Chcem zdôrazniť, že len dvaja poslanci sa zdržali hlasovania 51 poslancov hlasovalo za takéto riešenie. Všetko teda bolo v súlade so zákonom a s názormi poslancov. Veď 51 ľudí sa zhodlo, že sa berie úver za takých podmienok a na konkrétne úseky ciest. Je krajne neseriózne označiť rozhodnutie takmer kompletného vtedajšieho zastupiteľstva za nerozumné. Že bol úver nevýhodný? V čom? Treba pozrieť úrokové sadzby a možnosti čerpania v roku 2004 a 2005.Všetko bolo transparentné a veci sa riešili v zastupiteľstve, nie na úrade. A keď to bolo tak nevýhodné, prečo aj terajšie vedenie využilo možnosť úveru, dokonca viac ako 1 miliardu korún? Zastupiteľstvo úver schválilo, ale skutočné aktivity robí úrad. Koľko a kam poputuje? Za nás to rozhodli poslanci, teraz to robí predseda a úradníci. A že za nás platia dlh? A kto bude splácať miliardový úver po nich? Všetci, aj tí, ktorým sa z úveru neušlo takmer nič. Dnes sa cesty robia narýchlo a nie sú až v takom zlom stave, aké sme prebrali my. Robia sa rýchlo a za každého počasia koľko vydržia? Na to nech si odpovedia ľudia. O čo ide, o voľby alebo rýchle minutie peňazí? My sme takto nepracovali. Po nás neostala sekera. V pokladni sme nechali rezervu 50 miliónov korún."
    Text k obr.: Pred štyrmi rokmi odovzdával "žezlo" župana prvý predseda ŽSK Jozef Tarčák (vľavo) drahému Jurajovi Blanárovi.
  • Voľby do VÚC. Problémy, ktoré musí zvolené vedenie riešiť
    (09.11.2009; Oravské noviny; č. 44, s. 28; MICHAL FILEK)
    Žilinská župa patri na Slovensku medzi menej škandalózne. Problémy spôsobujú najmä nedokončené diaľnice a zlý stav zdedeného majetku.
    Podľa zástupcov Žilinského samosprávneho kraja najväčšie problémy v Žilinskom kraji robili nedokončená diaľnica D1 a nezačatá výstavba diaľnice D3 zo Žiliny na Kysuce.
    Preťaženosť ciest
    Diaľnice sú síce v kompetencii vlády a Národnej diaľničnej spoločnosti, ale sekundárne narobili problémy najmä krajskej samospráve. "Ak by boli diaľnice vyriešené, znížila by sa nezamestnanosť a tým pádom by sa zvýšil príjem kraja z dane z motorových vozidiel a aj dane z príjmu," povedal hovorca ŽSK Peter Kubica. Negatívnym dôsledkom nevybudovanej diaľnice na Kysuce je aj preťaženosť a havarijný stav existujúcej cesty I. triedy, ktorá je vlastníctve Správy ciest ŽSK. Rovnako je to aj pod Strečnom. Nový župan a zastupiteľstvo sa tak budú musieť snažiť najmä o urýchlenú dostavbu diaľničných úsekov v kraji, vrátane tunela Višňové Dubná Skala.
    Zdedený majetok
    Okrem ciest sa kraj musí vysporiadať aj s ďalším zdedeným majetkom od štátu. V zlom stave boli najmä budovy zdravotnícke a sociálne zariadenia a historické pamiatky.
    Nemocnice si ŽSK ponechal vo vlastníctve a neprivatizoval ich ako iné kraje. Súčasný župan Juraj Blanár si myslí, že keby tak urobili, ohrozili by dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Do budúcnosti to však pre kraj bude znamenať zvýšené výdavky na ich správu. Veľké investície si zdravotnícke zariadenia vyžiadali už v tomto volebnom období. Z rozpočtu kraj napríklad už opravil novorodenecký pavilón v Čadci a v súčasnosti prebieha rekonštrukcia zdravotného strediska v Bytči.
    Kraj začal s projektom debarierizácie sociálnych zariadení. Potreba vyplynula z nového zákona o sociálnej pomoci, podľa ktorého je kraj povinný postarať sa hlavne o najviac odkázaných občanov. Proces debarierizácie by mal pokračovať aj v budúcnosti.
    Podobne je to aj pri historických pamiatkach. Niektoré kraj už opravil, ako napríklad Sobášny palác v Bytči, či stredovekú dedinu pod Strečnom. Potreba rekonštrukcie ďalších bude aktuálna v budúcnosti. Na opravu totiž čakajú Budatínsky hrad, či kaštieľ v Divinke a ďalšie.
    Eurofondy
    Kľúčovou úlohou dosluhujúceho, ale aj nového vedenia ŽSK bude získať čo najviac peňazí z eurofondov. V tomto volebnom období získala žilinská župa z EÚ 52 miliónov eur, teda najviac na Slovensku. Ostatné kraje získali okolo 47 miliónov eur. Ako informoval Kubica, do roku 2013 by do kraja mohlo pritiecť z EÚ až 1,7 miliardy eur. "Proces sme naštartovali tak, aby sa to podarilo." Z európskych peňazí by mohol kraj v budúcnosti zaplatiť rekonštrukcie ciest, škôl, sociálnych aj kultúrnych zariadení. Proces získavania peňazí z eurofondov bude preto kľúčovou úlohou pre župana, ktorý bude v kresle ďalšie štyri roky.
    Text k obr.: Modernizácia nemocníc. Na nové operačné sály v trstenskej nemocnici sa prišli pozrieť aj poslanci Európskeho parlamentu. Financované boli najmä z eurofondov.
  • Plánuje pokračovať v začatej práci
    (09.11.2009; Žilinské noviny; č. 44, s. 28; Filek Michal)
    JURAJ BLANÁR chce po svojom znovuzvolení pokračovať v začatej práci. Za prioritu považuje najmä eurofondy, cestnú infraštruktúru, nemocnice, sociálne zariadenia a zľavy na cestovnom.
    Aké sú hlavné témy, ktoré chcete v kampani presadzovať?
    * Sociálna istota a stabilita využívaním eurofondov, podporou nových investícií, využívanie eurofondov na zveľaďovanie zdravotníckych, sociálnych, školských, kultúrnych zariadení a ciest v našom kraji.
    * Pokračovanie v modernizácii nemocníc a polikliník a v ďalšom skvalitňovaní zdravotnej starostlivosti, sociálna starostlivosť, rodinné priateľské prostredie v domovoch sociálnych služieb nášho kraja.
    *. Podpora výstavby a rekonštrukcie cestnej siete v našom kraji a neustále skvalitňovanie údržby ciest.
    * Podpora skvalitňovania stredného školstva; prvé kroky mladých po škole nech vedú do práce a nie na úrad práce.
    * Pohodlné a bezpečné cestovanie obyvateľov nášho kraja, pokračovanie vo financovaní zliav na cestovnom v prímestskej autobusovej doprave.
    * Výhody pre občanov nášho kraja grantové programy (podpora vidieka, kultúra, šport, cestovný ruch), dopravné karty, rodinné pasy s prepojením na kultúrny turizmus, bezplatné právne a sociálne poradenstvo, podpora športu (otvorené športoviská, ihriská, telocvične), cyklotrasy, organizovanie športových podujatí.
    * Rozvíjať historické dedičstvo nášho kraja, podobne ako zrealizované najznámejšie projekty Oravský hrad, hrad Strečno, Národný dom v Martine, skanzeny v Pribyline a vo Vychylovke, Považská galéria umenia v Žiline, Sobášny palác v Bytči.
    Čo sú najväčšie úspechy vášho prvého funkčného obdobia?
    V rámci čerpania eurofondov sme sa zaradili medzi najúspešnejšie a najaktívnejšie kraje, v školstve prebieha 8 investičných projektov z EÚ, na cesty sme vyčerpali zatiaľ 450 miliónov Sk, zrekonštruovali sme rôzne oddelenia v našich 4 nemocniciach, boli sme nápomocní pre obce a mestá prostredníctvom sprostredkovateľského orgánu, ktorý každoročne finančne dotujeme, a tak na ich rekonštrukciu a revitalizáciu poputuje 1,6 miliardy Sk. V každom regióne sa podaril kus práce či už na Orave v Dolnooravskej NsP v Dolnom Kubíne, v Hornooravskej NsP v Trstenej, v Domove sociálnych služieb v Zákamennom, v Liptove v Liptovskom múzeu v Ružomberku, v Liptovskej nemocnici v Lipt. Mikuláši, v Gymnáziu v Liptovskom Hrádku, v Turci Národný dom v Martine, v SOŠ obchodu a služieb v Martine, v PaSA v Turčianskych Tepliciach, na. Kysuciach na Spojenej škole v Kysuckom Novom Meste, v Kysuckej NsP v Čadci, v DSS Čadca Horelica, ale aj v Hornom Považí v Považskej galérii umenia v Žiline, v Športovom gymnáziu v Žiline, v Sobášnom paláci v Bytči. To je z pohľadu investícií, stavieb, rekonštrukcií a projektov len časť toho, čo sa nám podarilo, ale nezabudli sme ani na 10 tisíc zamestnancov v našich organizáciách, kde zlepšujeme podmienky pre nich a tým aj pre klientov, stabilizujeme odborníkov, vzdelávame pracovníkov na rôznych úrovniach.
    Ako by ste zlepšili informovanosť ľudí o tom, čo vlastne kraje robia a aké majú kompetencie?
    Vďaka modernému otvorenému úradu a projektu Komunikujeme, ktorý som rozbehol v januári 2006, sa nám podarilo zvýšiť povedomie obyvateľov nášho kraja i informovanosť o aktivitách krajskej samosprávy. Verejnosť sme informovali transparentne a otvorene prostredníctvom regionálnych rádií, TV, novín, ale aj tých celoslovenských, posielali sme tlačové správy o dianí v našom kraji. Podľa výsledkov celoslovenského prieskumu zo začiatku tohto roka je znalosť ľudí o kompetenciách VÚC v našom kraji najvyššia zo všetkých 8 krajov na Slovensku.
    Koľko bude stáť vaša kampaň?
    Financie na kampaň budú stranícke i vlastné, pričom ich objem bude závisieť od priebehu kampane.
    Ako odhadujete účasť vo voľbách a akú účasť by ste považovali za úspech?
    Odhady nechám na politológov. Pre mňa je dôležité, že na pravidelných stretnutiach s občanmi i na stovkách športových, kultúrnych a spoločenských podujatí, ktoré som počas štyroch rokov absolvoval, ľudia prejavovali svoj záujem o náš kraj, čo by sa malo prejaviť aj v blížiacich sa voľbách.
    ***
    JURAJ BLANÁR SMER, SNS, HZDS, HZD, SZ, SF
    Narodil sa v roku 1966 v Žiline, je ženatý, má tri deti. Vyštudoval Stavebnú fakultu Vysokej školy dopravy a spojov. V končiacom sa volebnom období zastáva funkciu predsedu ZSK, keď vo voľbách porazil Jozefa Tarčáka. Títo dvaja si súboj zopakujú aj teraz. Od roku 2002 bol Blanár poslancom národnej rady za stranu SMER.
    Plynulo hovorí po anglicky.
    ***
    Čo bude robiť po zvolení
    Pokračoval by som so svojimi spolupracovníkmi a inštitúciami v zriaďovateľskej pôsobnosti ZSK v každodennom sna* žení, aby sa rozvíjalo a budovalo zdravotníctvo, sociálna oblasť, stredné školstvo, kultúra, cestovný ruch a dopravná infraštruktúra.
  • Vianočná pohľadnica
    (09.11.2009; Slovenské národné noviny; č. 45, s. 2; Žabenský M.)
    Taký je názov medzinárodnej detskej výtvarnej súťaže, ktorú po šiestykrát vyhlasuje Oravské kultúrne stredisko, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Stredisko nadväzuje na úspešné predchádzajúce ročníky, do ktorých poslalo svoje práce viac ako 12 tisíc detí zo Slovenska, ale aj Poľska, Česka, Maďarska, Slovinska, Chorvátska a Francúzska. Svoje práce (maľby, kresby, grafiky i koláže) s vianočnou tematikou do maximálneho rozmeru A5 môžu mladí autori vo veku 5 15 rokov posielať do 20. novembra na adresu: Oravské kultúrne stredisko, Bysterecká 1263/55, 026 01 Dolný Kubín. Súťažné práce vyhodnotí odborná porota a v mesiacoch december 2009 a január 2010 budú prezentované na putovných výstavách na Slovensku (Žilina, Dolný Kubín), v Poľsku (Bielsko Biala) a v Českej republike (Ostrava, Vlčnov). Pre víťazov jednotlivých kategórií sú pripravené hodnotné ceny, najkrajšie námety budú vytlačené ako oficiálne pohľadnice.

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky