45. týždeň

  • Kraje sa za štyri roky zadĺžili

    (07.11.2009; Nový Čas; s. 8; vš)
    Veľké porovnanie VÚC:
    BRATISLAVA O týždeň nás čakajú voľby do vyšších územných celkov. Okrem županov budeme 14. novembra voliť aj krajských poslancov. Nový Čas porovnal, ako si viedli župy počas štyroch rokov vládnutia. Bratislavská župa sa však do uzávierky nevyjadrila. Ostatné môžete porovnať, ktorá dáva najviac na sociálne veci, kde sú najlacnejšie lístky na autobus a ako župani zadlžili svoje kraje úvermi. Porovnajte prácu svojich regionálnych politikov s inými a oznámkujte svojho župana. Plat predsedu samosprávneho kraja je 3 188 eur mesačne.
    ***
    Zadlženosť kraja
    Trnavský: TTSK si zobral dva úvery. Jeden vo výške 1,3 mil. € a druhý vo výške 49,8 milióna €.
    Nitriansky: Dva úvery spolu vo výške 38,5 mil. €.
    Žilinský: Úver vo výške 36 513 tisíc €.
    Banskobystrický: Štyri úvery v celkovej výške 26 555 135,10 €.
    Košický: Úver na infraštruktúry vo výške 46 471 000 €, na zakúpenie CT prístrojov pre nemocnice 1 849 000 €.
    Trenčiansky: Úvery vo výške 52 miliónov €. Prešovský: Úvery vo výške 43,2 mil. € a 7 mil. €.
    ***
    Cestovné na vzdialenosť 20 km
    Trnavský: Cena lístka 1,06 € obyčajný; 0,86 € s dopravnou kartou, 0,60 € pre cestujúcich nad 60 rokov, 0,46 € žiacky.
    Nitriansky: Cestovný lístok na 20 km stojí 0,90 €.
    Žilinský: Cena lístka 1 €. S dopravnou kartou zľava na 0,86 €. Žiacke a iné zľavnené lístky 0,55 €, s dopravnou kartou 0,46 €.
    Banskobystrický: Cena jednosmerného obyčajného lístka maximálne 1,03 €.
    Košický: Maximálna cena pri jednosmernom obyčajnom cestovnom 1,20 €, čipová karta 1,10 €, zľavnené 0,65 €, zľavnené z čipovej karty 0,60 €.
    Prešovský: 1,10 € obyčajný jednosmerný, 0,90 € držitelia čipovej karty.
    Trenčiansky: 1 €, dopravná karta 0,86 €, zľavnené 0,60 €, zľavnené s kartou 0,46 €
    ***
    Investície do sociálnej oblasti a zdravotníctva
    Trnavský: Sociálna oblasť 25 951 869 €, zdravotníctvo 531 103 €.
    Nitriansky: Spolu na obe oblasti 26,5 mil. €.
    Žilinský: Zdravotníctvo 5,1 mil. €, sociálna oblasť 29,8 mil. €.
    Banskobystrický: Zdravotníctvo 2 852 269 €, sociálne zabezpečenie 31 441 171 €.
    Košický: Sociálne zabezpečenie 25 976 073 €, zdravotníctvo 2 463 643 €.
    Prešovský: 23,8 mil. € na sociálne veci, zdravotníctvo 180 000 € (vyrovnanie dlhov pre nemocnice).
    Trenčiansky: Sociálne veci 20 700 765 €, zdravotníctvo 2 287 061 €.
    ***
    Nezamestnanosť v krajoch
    * rok 2005
    Bratislavský 5,2 %
    Trnavský 10,4 %
    Trenčiansky 8,1 %
    Nitriansky 17,8 %
    Žilinský 15,2 %
    Banskobystrický 23,8 %
    Prešovský 21,5%
    Košický 24,7 %
    * september 2009
    Bratislavský 4,43 %
    Trnavský 8,17 %
    Trenčiansky 9,79 %
    Nitriansky 11,36 %
    Žilinský 10,64 %
    Banskobystrický 18,89 %
    Prešovský 18,12 %
    Košický 17,12 % 
  • Ministerstvo hospodárstva chce podporiť turizmus
    (07.11.2009; Pravda; s. 51; sita)
    Ministerstvo hospodárstva plánuje podporiť turistické klastre v Žilinskom samosprávnom kraji sumou 2,55 milióna eur. Ako vyplýva z návrhu, ktorý rezort hospodárstva už predložil do medzirezortného pripomienkového konania, peniaze by mali zo štrukturálnych fondov Európskej únie získať v najbližších dvoch rokoch turistické klastre Liptov, Orava a Turice.

Unikátny Sobášny palác


(07.11.2009; Extra plus; č. 11, s. 28; )
Sobášny palác v Bytči opäť sprístupnili po rekonštrukcii. Ako pri jeho slávnostnom otvorení povedal predseda ŽSK Juraj Blanár, významná stredoeurópska renesančná pamiatka prešla najkomplexnejšou rekonštrukciou vo svojej 400 ročnej histórii. Za finančnej podpory Nórskeho kráľovstva, ktoré samospráve prispelo zhruba jedným miliónom eur, obnovili všetky zachované fresky, maľby a stropné konštrukcie. Na obnovu interiéru použili 24 ton dreva z červeného smreka a odviezli 850 ton sutín. Vonkajšiu fasádu vytvorili rovnakou technikou, akú použili jeho stavitelia. Priestory Sobášneho paláca budú slúžiť kultúrno spoločenským podujatiam, seminárom, konferenciám a, samozrejme, počas svadobných obradov. Vo vstupnej hale bude stála expozícia nielen o histórii paláca a celého kaštieľa, ale aj turzovského rodu. Sobášny palác zrekonštruovali do jeho pôvodnej podoby z roku 1601, keď ho dal postaviť uhorský palatín Juraj Turzo na svadby svojich siedmich dcér. Stredoeurópskym unikátom Sobášneho paláca je veľká renesančná sála s rozmermi 34,5 krát 12,5 metra.

  • Vysvietili hrady, chýbajú im cesty
    (07.11.2009; Sme; s. 5; fil, vju)
    Do Žiliny mieri diaľnica, miestni sa sťažujú, že stále nie je hotová.
    ŽILINA. Žilinskú župu, ktorú tvoria Horné Považie, Orava, Liptov, Kysuce a Turiec, trápia najmä diaľnice a zlý stav majetku, ktorý prebrala od štátu.
    Do Žiliny smeruje diaľnica z Bratislavy. Župa najviac stráca tým, že stále nie je dokončená, a tiež chýbajúcim diaľničným prepojením Žiliny s Kysucami. Cesta I. triedy, o ktorú sa župa stará, je preťažená a v havarijnom stave. Podobné je to pod Strečnom. Dostavať by bolo treba viaceré úseky vrátane tunela Višňové Dubná Skala.
    "Ak by boli diaľnice vyriešené, znížila by sa nezamestnanosť a zvýšil príjem samosprávneho kraja z dane z motorových vozidiel a aj dane z príjmu," tvrdí hovorca župy Peter Kubica.
    Župe patria štyri nemocnice v Čadci, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši a v Trstenom čo zvyšuje jej výdavky. Blanár však hovorí, že keby sa sprivatizovali, ohrozilo by to dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
    Z historických pamiatok opravili Sobášny palác v Bytči, či stredovekú dedinu pod Strečnom. Na opravu čaká Budatínsky hrad, či kaštieľ v Divinke.
    Najvýznamnejšie hrady dala samospráva osvetliť. Oravský hrad za 157,7 tisíca eur (4,75 milióna korún), Budatínsky hrad za 53 tisíc eur (1,59 milióna korún). Najdlhšie, od apríla 2006, je vysvietený hrad Strečno.
    V tomto volebnom období župa získala z Európskej únie 52 miliónov eur, najviac zo všetkých žúp. Zháňať peniaze z fondov bude hlavnou úlohou nového župana.
  • KRITICKÝ ÚSEK NA MARTINSKEJ KRIŽOVATKE PREŠIEL REKONŠTRUKCIOU
    (06.11.2009; Televízna stanica STV 1; Slovensko Dnes; 19.15; 1,5 min.; REVÚS Peter)
    Janette ŠTEFÁNKOVÁ, moderátorka:
    "Tragické nehody, zničené autá a viacerí usmrtení chodci. To bola ešte donedávna doslova každodenná realita na martinskej križovatke pod partizánskym cintorínom. Od dnes je všetko inak. Kritický úsek prešiel rekonštrukciou, ktorá má priniesť väčšiu bezpečnosť."
    Peter REVÚS, redaktor:
    "Dlhé roky sa situáciou na križovatke smrti nikto nezaoberal, pretože má viacerých správcov. Za problémom dala bodku martinská radnica."
    Andrej HRNČIAR, primátor Martina:
    "Sa nám podarilo spojiť dokopy mesto Martin, Žilinský samosprávny kraj a Slovenskú správu ciest."
    P. REVÚS:
    "Cestári prebudovali križovatku za takmer 270 tisíc eur. Vytvorili chýbajúce odbočovacie pruhy, či prechody pre chodcov."
    Ján BARIENČÍK, prednosta Krajského úradu pre cestnú dopr. v Martine:
    "Sú výborne nasvietené, to znamená aj bezpečnosť pre chodcov je tu riešená."
    Jozef TOMANA, riaditeľa OR PZ v Martine:
    "Z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky môžeme povedať, že je zabezpečená tá bezpečnosť v plynulosti cestnej premávky na vyššej úrovni."
    P. REVÚS:
    "Motoristi majú však zo zmien zmiešané pocity."
    Anketa:
    "Ja si myslím, že to je asi dobre, dobre urobené."
    "Tam mali urobiť kruhový objazd. Na iné veci sú peniaze, na toto sa nenašli? Však tam budú smrteľné nehody, za chvíľku bude to vidieť."
    P. REVÚS:
    "Samotní cestári však tvrdia, že dopravnú situáciu na tomto úseku vyrieši až dobudovanie diaľnice. Tá má byť hotová v roku 2012."  
  • Liptovská nemocnica v centre záujmu poslancov ŽSK
    (04.11.2009; Liptovské noviny; č. 43, s. 26; ‑)
    Ako je známe, dlhodobo neriešené problémy v Liptovskej nemocnici s poliklinikou zostali ako "čierny Peter " v rukách poslancov a predsedu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK). Medzi nimi aj terajšieho poslanca ŽSK MUDr. Ladislava Andreanského: "Obyvateľom nie je dostatočne známe, akým spôsobom sme sa v poslaneckom zbore vysporiadali s problémami nemocnice. Tá je v majetku ŽSK. Na verejnosť prenikali rôzne neoverené informácie o možnostiach transformácie tohto zdravotníckeho zariadenia.
    Chcem to dať na pravú mieru. Nielen že nedošlo k transformácii a privatizácii Liptovskej nemocnice s poliklinikou (LNsP), ale podarilo sa tam zlepšiť finančnú situáciu. Nový vrcholný manažment riešil najmä staré dlhy. Na náš podnet ŽSK poskytol v tomto roku prostriedky vo výške vyše 209 tisíc eur, čo je 6,3 miliónov korún na základe dohody o pristúpení záväzku a o iných právach a povinnostiach." Podľa L. Andreanského splátkový kalendár umožnil postupne vrátiť finančné pohľadávky do Sociálnej poisťovne, SPP a pod. Pokračuje sa aj v nákupe prístrojového vybavenia: "Niektorí opoziční poslanci VÚC podsúvajú verejnosti informácie, podľa ktorých sme síce kúpu CT prístrojov v rozpočte na tento rok schválili, ale zatiaľ nerealizovali.
    Vysvetlenie je jednoduché a pragmatické. Náš VÚC stratí v tomto roku na daniach priznaných Ministerstvom financií asi 220, možno aj 250 miliónov korún, čo je pri rozpočte asi 3,4 miliardy korún dosť výrazná položka. ŽSK pod vedením predsedu J. Blanára je dobrým hospodárom, a preto nemôže a nechce prehlbovať nepriaznivú finančnú situáciu. Aj tu sa prejavuje hospodárska kríza. Som presvedčený, že len čo sa situácia zlepší a financie to dovolia, CT prístroj pre LNsP bude zakúpený."
    Ako je známe "ruky preč" od nemocníc dali v krajoch v Nitre a v Prešove. Naopak ŽSK investoval za uplynulé tri roky do prístrojového vybavenia, stavebných investícií a projektov 17 miliónov eur. Aj poslanec ŽSK L. Andreanský, ktorý kandiduje v obvode Liptovský Mikuláš s číslom 3, považuje zdravotníctvo za našu dôležitú kompetenciu: "LNsP v Lipt. Mikuláši je vďaka finančnej injekcii ŽSK a dobrému nastaveniu v riadení na tom najlepšie zo všetkých slovenských nemocníc v kompetencii krajov.
    A to hovorí za všetko."
  • Jašíkove Kysuce
    (04.11.2009; Literárny týždenník; č. 37 38, s. 2; sss)
    Mladí talentovaní literáti majú šancu aj tento rok zapojiť sa do 41. ročníka Celoslovenskej literárnej súťaže Jašíkove Kysuce so svojimi krátkymi prózami. Svoje diela môžu autori do 35 rokov zaslať elektronicky na jasik@kniznica cadca.sk, prípadne na poštovú adresu Kysucká knižnica v Čadci, ul. 17. novembra 1258,022 01 Čadca, s označením, Jašíkove Kysuce". Súťažné texty musia byť označené menom a priezviskom autora, ten musí uviesť aj svoj vek a kontaktné údaje (adresu bydliska; číslo telefónu alebo mobilu; ak text zasiela z cudzej e mailovej adresy, uvedie aj tento fakt). Vítané sú aj stručný životopis, prípadne aj autocharakteristika a fotografia uvedené údaje budú zverejnené. Tým, že ich súťažiaci zašle spolu s prácami, dáva organizátorom povolenie zverejniť ich na webových stránkach, prípadne v zborníku vybraných prác. Ak si autor želá, môžu byť jeho práce zverejnené pod pseudonymom. Organizátormi súťaže sú Spolok slovenských spisovateľov, Literárny fond, Žilinský samosprávny kraj, Kysucká knižnica v Čadci a Kysucká kultúrna nadácia. K súťažným príspevkom sa okrem odbornej poroty vyjadria aj internetoví čitatelia. Diela totiž budú postupne uverejňované aj na www.jasikovekysuce.sk. Súťažné prózy, ktoré budú knižnici doručené po uzávierke, zaradia organizátori do nasledujúceho ročníka.
  • Kraje ignorujeme aj z hľadiska infozákona
    (04.11.2009; Slovo; č. 41, s. 14; Kaliňák Michal)
    Zákon o slobodnom prístupe k informáciám rozširuje legislatívu, ktorá umožňuje vonkajšiu kontrolu orgánov verejnej správy. Vo vzťahu k samosprávnym krajom ho však takmer nevyužívame.
    "Infozákon" slúži nielen pre verejný, ale aj pre osobný prospech. Napríklad ak zisťujeme, kedy a po ktorých pozemkoch sa plánuje cesta, alebo ak otázka výrazne pripomína zadanie študentskej práce.
    Aká účasť, taký záujem o informácie
    Ak si odmyslíme jeho zneužívanie, môžeme ho považovať za určitý signál toho, ako verejnosť "eviduje" miestnu i regionálnu samosprávu. Príkladom je porovnanie účasti na voľbách a žiadostí o informácie na oboch úrovniach samosprávy účasť v komunálnych voľbách, v krajských mestách je rádovo vyššia ako v regionálnych voľbách. Podobne ľudia pristupujú k podávaniu žiadostí o informácie, ktoré zasielajú na krajské radnice a na úrady samosprávnych krajov. Pomer medzi využívaním "infozákona" v krajských mestách a na samosprávnych krajoch ilustruje celkový vzťah k týmto samosprávam a tiež pomerný vzťah verejnosti a právnických osôb.
    V skutočnosti sa stačí pozrieť, kto sa na krajské mestá a regionálne samosprávy so žiadosťou o informácie obracia. Prehľad uvádzaný v rámčeku na tejto strane je za obdobie od roku 2002 do júla 2008. Nie je však kompletný lebo, niektoré úrady nerozčleňujú žiadosti podľa povahy autora. Nitra vôbec nereagovala na požiadavku o sprístupnenie prehľadu využívania zákona. V prípade Banskobystrického a Trnavského samosprávneho kraja ide o štatistiku až od roku 2004. Tieto fakty však výrazne neovplyvnili výsledky.
    Ľudí zaujímajú viac mestá
    O informácie z krajských miest je väčší záujem ako o informácie z regionálnych samospráv. Smerom k mestám je adresovaných viac otázok od fyzických ako právnických osôb. V prípade krajov je to skôr naopak. Je pravdepodobné, že to súvisí najmä s tým, že kým miestne samosprávy často riešia problémy ľudí, kraj spolupracuje skôr s miestnymi samosprávami a inými právnickými osobami ako s ľuďmi. Je to pochopiteľné, pretože kompetenčne sa zaoberá najmä vzťahmi k iným právnickým osobám.
    Pomer medzi počtom žiadostí adresovaných krajským samosprávam a "hlavným mestám" krajov poukazuje na to, ako ich verejnosť vníma. Nezáujem o informácie z VÚC svojim spôsobom signalizuje nízku volebnú účasť v novembrových voľbách. Nič to však nemení na ich poslaní, zodpovednosti, vplyve, či veľkosti verejného rozpočtu. Práve naopak. Pre svoju funkčnosť potrebujú väčšiu pozornosť zo strany voličov. Inak budú exkluzívnym klubom s veľmi malou legitimitou.
    Prehľad počtu vybavených žiadostí a percentuálne vyjadrenie medzi fyzickými a právnickými osobami:
    Prešov, počet obyvateľov 91 800. Celkový počet žiadostí 349. Z toho fyzické osoby 74 %, právnické osoby 26%.
    Prešovský samosprávny kraj, počet obyvateľov 790 000, počet miest 23. Celkový počet žiadostí 153. Z toho fyzické osoby 38 %, právnické osoby 61%.
    Trenčín, počet obyvateľov 56 200. Celkový počet žiadostí 316. Z toho fyzické osoby 69 %, právnické osoby 31 %.
    Trenčiansky samosprávny kraj, počet obyvateľov 610 000, počet miest 18. Celkový počet žiadostí 158. Z toho fyzické osoby 49 %, právnické osoby 51%.
    Trnava, počet obyvateľov 66 400. Počet žiadostí od roku 2004 bol 580. Z toho 90 % fyzické osoby a 10 % právnické osoby. Celkový počet žiadostí o sprístupnenie informácií od roku 2002 bol v Meste Trnava 723.
    Trnavský samosprávny kraj, počet obyvateľov 554 200, počet miest 16. Počet žiadostí od roku 2004 65. Z toho fyzické osoby 61 % a právnické osoby 39 %.
    Banská Bystrica, počet obyvateľov 81 570. Počet žiadostí od roku 2004 bol 404. Z toho fyzické osoby 74 %, právnické osoby 26 %. Celkový počet žiadostí od roku 2002 bol v Meste Banská Bystrica 485.
    Banskobystrický samosprávny kraj, počet obyvateľov 660 110, počet miest 24. Počet žiadostí od roku 200 bol 266. Z toho fyzické osoby 33 %, právnické osoby 67 %.
    Žilina, počet obyvateľov 85 400. Celkový počet žiadostí 510. Ich členenie nebolo sprístupnené.
    Žilinský samosprávny kraj, počet obyvateľov 700 000, počet miest 18. Celkový počet žiadostí 307. Z toho fyzické osoby 63, 5 %, právnické osoby 37, 5 %.
    Košice, počet obyvateľov 234 000. Celkový počet žiadostí 493. Ich členenie nebolo sprístupnené.
    Košický samosprávny kraj, počet obyvateľov 767 000, počet miest 17. Celkový počet žiadostí 403. Z toho fyzické osoby 64 %, právnické osoby 36 %.
    Bratislava, počet obyvateľov 426 000. Celkový počet žiadostí 1 891. Ich členenie nebolo sprístupnené.
    Bratislavský samosprávny kraj, počet obyvateľov 601 000, počet miest 7. Celkový počet žiadostí 302. Ich členenie nebolo sprístupnené.
    Nitra, počet obyvateľov 83 400. Nereagovala na žiadosť o poskytnutie požadovaných informácií.
    Nitriansky samosprávny kraj, počet obyvateľov 716 560, počet miest 15. Celkový počet žiadostí 117. Z toho fyzické osoby 52 %, právnické osoby 48 %.
  • Motivujú mladých voličov
    (03.11.2009; Žilinský večerník; č. 45, s. 6; r)
    Rada mládeže Žilinského Kraja v rámci svojho poslania podporovať mládežnícku politiku v kraji odštartovala sériu aktivít, ktorých cieľom je motivovať mladých ľudí, aby sa zúčastnili na voľbách do Žilinského samosprávneho kraja, ktoré budú 14. novembra 2009.
    Zástupcovia rady sa obrátili na všetkých kandidátov na predsedu a vyzvali ich, aby prezentovali svoje volebné programy vo vzťahu k mladým ľuďom. Okrem toho predstavujú mladým systém volieb kandidátov na poslancov v jednotlivých okresoch počet volených poslancov a iné potrebné informácie. Pomôžu im tiež v orientovaní sa pri výbere kandidátov, ktorí budú najbližšie štyri roky rozhodovať v ým aj o nich.
    Kontakt: Rada mládeže Žilinského kraja, Rajecká 17, 010 01 Žilina, t.č. 041/763 19 25, 0908/965002
  • Kysuciam pribudli ďalšie autobusy
    (03.11.2009; Kysucké noviny; č. 43, s. 6; IH)
    Kysuce dostali trinásť nových klimatizovaných autobusov. Netrpezlivo na ne čakali nielen vodiči, ale aj cestujúci.
    Čadca. Jednou z podmienok udelenia licencie Žilinskej SAD ke je aj to, že od konca roka 2009 nemôže poskytovať verejnú hromadnú prepravu v autobusoch starších ako 16 rokov. "Priemerný vek autobusov používaných na prímestskej doprave v SAD Žilina je v súčasnosti 3,63 roka," povedala nám hovorkyňa žilinskej SAD ky Ivana
    Strelcova. V zmysle Zmluvy o výkonoch uzatvorenej so Žilinským samosprávnym krajom sa za rok ubehne 14 915 000 km na linkách prímestskej dopravy v okresoch Žilina, Bytča, Čadca, Martin, Turčianske Teplice, Kysucké Nové Mesto a prepraví približne 28 miliónov cestujúcich. Z toho 50 percent cestujúcich (žiaci, študenti, dôchodcovia...) využíva zľavnené cestovné.
    "Celkový počet autobusov v prímestskej doprave je 248. Po zaradení 47 nových autobusov do jednotlivých regiónov Žilinského kraja sa 47 najstarších vyradí a zošrotuje," informovala Strelcova.
    V okrese Kysucké Nové Mesto pribudli v minulých dňoch tri autobusy, ktoré budú premávať na trasách Žilina Kysucké Nové Mesto a Kysucké Nové Mesto Rudinská.
    Okres Čadca dostal 10 autobusov, ktoré budú jazdiť na rôznych trasách do obcí Skalité, Radôstka, Makov, Klokočov, Oščadnica, Zákopčie, Nová Bystrica, tiež Čadca, Kysucké Nové Mesto, Turzovka.
    Text k obr.: Komfortnejšie. Aj po kysuckých cestách budú premávať nové autobusy.
  • Žilinský kraj bude opravovať martinskú polikliniku
    (03.11.2009; Turčianske noviny; č. 43, s. 5; JŠ)
    Návštevníci martinskej polikliniky sa už nebudú môcť sťažovať na nevhodné a schátralé priestory. Minulý mesiac sa tu začala rozsiahla rekonštrukcia za 1,3 milióna eur.
    MARTIN. Zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) sa rozhodol tento rok investovať do opravy a rekonštrukcie budov bývalých polikliník, dnes zdravotníckych zariadení. Len v tomto roku sa investície vyšplhali na 804 772 eur (24 244 561 Sk). Stavebné práce sa dotknú aj zdravotníckeho zariadenia v Martine, kam plánuje krajská samospráva vyčleniť z tohto a budúcoročného rozpočtu 1,3 milióna eur (39 miliónov Sk). Od minulého mesiaca prechádza budova kompletnou výmenou okien a zrekonštruuje sa aj hlavný vstup do objektu. Na ďalší rok sú naplánované renovácie rozvodov inžinierskych sietí a výmenníkovej stanice, ako aj rozvodov ústredného vykurovania. V pláne je tiež obnova hygienických zariadení.
  • Žilinský kraj podporuje aktívnych žiadateľov
    (03.11.2009; Žilinské noviny; č. 43, s. 9; KUBICA Peter)
    Vyjadrenie k článku "Stretávajú sa, vzdelávajú, rekreujú" z č. 42 MY Žilinských novín.
    Redaktorka MY Žilinských novín Katarína Kvašňovská pristúpila ku spracovaniu témy o občianskom združení KARDIO klub Žilina neprofesionálne a bez toho, aby si informácie pri spracúvaní overila. Združenie totiž uvádza, že žiadalo Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) o dotáciu z vlastných príjmov (zo Všeobecného záväzného nariadenia VZN 4/2004) a so žiadosťou na podporu svojej činnosti neuspelo. Nie je to pravda, pretože za celých šesť rokov fungovania nariadenia KARDIO klub Žilina o podporu nepožiadal a nijaká žiadosť o dotáciu nebola na Úrad ŽSK doručená.
    Pritom za spomínaných šesť rokov podporil Žilinský samosprávny kraj spolu 467 projektov v celkovej sume 249 797 eur (7,53 milióna Sk). Každoročne poskytuje ŽSK v rámci VZN 4/2004 finančnú podporu na činnosť rôznych združení, spolkov, klubov, nadácií a ich významných aktivít v oblasti školstva a vzdelávania, záujmovo umeleckej činnosti, kultúry, športu a telovýchovy, zdravotníctva, sociálnych služieb, charity či verejnoprospešných aktivít, a to až do výšky 1 659,70 eur (50 tisíc Sk) na jeden projekt.
    Naposledy, v roku 2009 získalo finančnú podporu spolu 131 žiadateľov, ktorým sa rozdelila suma 80 005 eur (2,41 milióna Sk). V tomto ročníku je medzi podporenými subjektmi, zaoberajúcimi sa zdravím, aj občianske združenie Žilinské Venuše, ktoré pracuje so ženami s onkologickou chorobou.
  • Študentom zima nebude, školy sa postupne zatepľujú
    (03.11.2009; Turčianske noviny; č. 43, s. 7; ĽM)
    Budovy Strednej priemyselnej školy a Gymnázia Viliama Paulinyho Tótha v Martine sa modernizujú.
    MARTIN. V nastávajúcich zimných mesiacoch určite ušetrí na energii Stredná priemyselná škola v Martine vďaka rekonštrukcii financovanej v plnom rozsahu Žilinským samosprávnym krajom (ŽSK) vo výške 203 754 eur (6,1 mil. Sk). Nové plastové okná v telocvični, šatniach a v dielňach boli na staršej budove už nevyhnutnou investíciou. Aj ďalšia martinská škola, v zriadovateľskej pôsobnosti ŽSK, Gymnázium Viliama Paulinyho Tótha prechádza v týchto mesiacoch rekonštrukčnými zmenami. Za viac ako 1 milión eur (30,1 mil. Sk) získaných z eurofondov sa realizuje výmena okien, obnova vonkajšej omietky a do marca 2010 sa v rámci stavebných prác zrekonštruuje tiež telocvičňa a výmenníková stanica. Komplexne sa vymenia rozvody ústredného kúrenia a vykurovacie telesá v budovách školy.
    Text k obr.:
    Gymnázium V. Paulinyho Tótha
    Do marca bude zateplené, dostane výmenníkovú stanicu a zrekonštruuje sa aj telocvična.
  • O pätinu menej tepla, a predsa teplejšie
    (03.11.2009; Turčianske noviny; s. 14; Legerská Viera)
    Minulý utorok v Strednej odbornej škole dopravnej v martinskej Priekope uviedli po rekonštrukcii do užívania nový systém vykurovania, ktorý môže po zabehnutí prevádzky znížiť spotrebu tepla o pätinu.
    MARTIN. Rekonštrukciu iniciovala martinská spoločnosť Martico, ktorá v minulom roku v spolupráci s Martinskou teplárenskou priviedla do mestskej časti Martin Priekopa teplo z centrálneho zdroja a zrušilo vlastnú plynovú kotolňu pre vysokú cenu zemného plynu, čo malo za následok zníženie cien tepla pre odberateľov v Priekope približne o 100 Sk/GJ. Táto investícia odštartovala aj vyhľadávanie nových odberateľov tepla v Priekope, medzi ktorých sa zaradila aj Stredná odborná škola dopravná. V nej aj za podpory Žilinského samosprávneho kraja vznikol pilotný projekt orientovaný na znižovanie nákladov na výrobu a spotrebu tepla.
    Platilo to Martico
    Podstatou zmeny tepelného hospodárstva tu bola náhrada zastaralého systému vykurovania novým, ktorý mal znížiť celkové náklady súvisiace so zabezpečením dodávky tepla pre všetky objekty školy. Napojenie piatich nových odovzdávacích staníc v areáli školy na horúcovodný rozvod Martica stálo rozpočet tejto spoločnosti 330 tisíc eur.
    "Považujeme ich za náš vklad do rozvoja centrálneho zásobovania teplom, ktoré má pozitívny finančný dopad na cenu tepla pre všetkých obyvateľov. Čím viac odberateľov máme, tým lepšie sa stabilizuje fixná zložka ceny tepla. Domnievame sa, že školy, respektíve ich zriaďovatelia, by sa mali v investíciach do svojho tepelného hospodárstva orientovať na zatepľovanie a výmeny okien, našou úlohou je racionalizovať dodávku tepla. Spolu by sme mohli aj na príklade tejto školy po vyregulovaní spotreby dosiahnuť až päťdesiatpercentnú úsporu tepla," povedal pri spúšťaní prevádzky nového systému vykurovania dopravnej školy generálny riaditeľ akciovej spoločnosti Martico Martin Miroslav Obšivaný.
    Regulujú spotrebu podľa potreby
    Spotreba tepla v škole pred touto akciou bola v priemere 10 000 GJ/rok. Nová technológia šetrí 15 až 20 percent pôvodnej spotreby a zlepšuje komfort vykurovania i tepelnej pohody v jednotlivých objektoch školy. Nové zariadenia sú účinnejšie, dá sa nimi regulovať dodávka tepla v závislosti od vonkajšej teploty i prítomnosti osôb v jednotlivých budovách školy, znižuje náklady na údržbu a obsluhu, ktoré preberá na seba Martico. Pri súčasných cenách by ročné náklady súvisiace s dodávkou tepla mali byť na tejto škole nižšie o približne 10 tisíc eur.
    Bol to pilotný projekt
    Pilotný projekt overovaný v dopravnej škole plánuje spoločnosť Martico v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom aplikovať aj v ďalších školách a zariadeniach v jeho pôsobnosti na území Martina.
  • Županom v Žiline chcú byť štyria muži
    (03.11.2009; Žilinské noviny; č. 43, s. 18; (MIF))
    PREDSEDOM SAMOSPRÁVNEHO KRAJA chcú byť v Žiline štyria muži, poslancom chce byť viac ako 500 kandidátov, 129 z nich je nezávislých.
    ŽILINA. O post predsedu sa budú uchádzať štyria kandidáti. Kreslo župana obhajuje Juraj Blanár, ktorého podporuje SMER, SNS, HZDS, HZD, Strana zelených a Slobodné fórum. Jeho vyzývateľmi sú Štefan Brestovský (Agrárna strana vidieka), Pavel Pavlásek (KDH, SDKÚ, OKS) a Jozef Tarčák, ktorý, hoci člen HZDS, kandiduje ako nezávislý.
    V ŽSK sa v tretích župných voľbách v poradí o post predsedu uchádzajú štyria kandidáti, čo je spolu s Trnavským najmenej zo všetkých krajov na Slovensku a súčasne najmenej v doterajšej histórii žilinského Vyššieho územného celku. Najviac, jedenásť, kandidátov sa bude usilovať o kreslo predsedu v Bratislavskom samosprávnom kraji. Pre voľby do zastupiteľstva ŽSK nominovalo svojich kandidátov 20 politických strán, 129 kandidátov je nezávislých.
    V historicky prvých voľbách v roku 2001 chcelo byť županom 18 kandidátov. Poslancami chcelo byť 590 uchádzačov, z toho 94 nezávislých. Predsedom sa stal Jozef Tarčák. V druhých voľbách pred štyrmi rokmi spomedzi siedmych kandidátov zvíťazil Juraj Blanár. O post poslanca sa uchádzalo 305 straníckych a 56 nezávislých kandidátov.
    Text pod foto:
    Kraj čakajú tretie voľby Už v sobotu 14. novembra.
  • Pro Slavis: Úroveň triednych a školských časopisov sa zvyšuje
    (03.11.2009; Žilinský večerník; č. 45, s. 21; kach)
    V historických priestoroch Radnice mesta Žiliny sa 23. októbra uskutočnilo slávnostné vyhodnotenie a odovzdávanie cien víťazom XI. ročníka celoslovenskej súťaže triednych a školských časopisov Pro Slavis pre MŠ, ZŠ, SŠ, ŠŠ a ŠŠZ a školy v zahraničí s vyučovacím jazykom slovenským.
    Otvorenie vyhodnotenia celoslovenskej súťaže odštartovala ária z opery Orfeus a Euridika v podaní študenta žilinského konzervatória R. Lalinského, s klavírnym sprievodom prof. E. Kalickej. Po úvodnom privítaní prítomných, ktorí pricestovali z rôznych kútov Slovenska a príhovoroch zástupcov usporiadateľských inštitúcií a hostí, nasledovala pochvala z úst riaditeľky Domu Matice slovenskej (DMS) v Žiline K. Chajdákovej: týkala sa úrovne súťažiacich časopisov. "Ich profesionalita môže smelo konkurovať periodikám distribuovaným do novinových stánkov," skonštatovala.
    Nasledovalo odovzdávanie cien. Počas tohto ročníka sa porota rozhodla udeliť 23 cien a diplomov v súťažných kategóriách, 5 čestných uznaní, 1 cenu Krajskej rady Matice slovenskej (MS) a 1 cenu Domu MS v Žiline, 1 cenu Miestnej organizácie MS v Žiline a 1 cenu MS. Porota mala skutočne náročnú úlohu spravodlivo rozhodnúť a vybrať víťazov, medzi ktorými boli v niektorých prípadoch veľmi tesné rozdiely. Ako podotkla predsedníčka poroty M. Striššová, kvalita sa s každým ročníkom zvyšuje. V niektorých prípadoch bola prekvapená nielen obsahovou stránkou časopisov, ale i grafickou úpravou a celkovým dizajnom.
    Na záver sa riaditeľka DMS poďakovala všetkým: za organizačnú a finančnú pomoc, za účasť a nezabudla vyjadriť uznanie nielen pedagógom, ktorí držia ochrannú ruku nad existenciou triednych či školských časopisov, ale najmä deťom MŠ, žiakom ZŠ a študentom za to, že zmysluplne trávia voľný čas bez nároku na honorár a využívajú svoj literárno novinársky talent na reprezentovanie svojej školy či triedy.
    Zároveň prejavila uznanie všetkým, ktorí sa do súťaže zapojili a presvedčenie, že v slovenských génoch sa skrýva obrovský potenciál talentov, ktorý je potrebný ukazovať a chváliť sa ním a práve súťaž Pro Slavis je priestorom, kde je možné tento dar tvorivosti vyzdvihnúť.
    Hlavnými organizátormi Pro Slavis sú ministerstvo školstva, Dom MS v Žiline, spoluorganizátormi Krajský školský úrad, Úrad Žilinského samosprávneho kraja odbor školstva a Mesto Žilina.
  • Koľko "berie" predseda a poslanci ŽSK?
    (02.11.2009; Oravské noviny; č. 43, s. 27; Pastvová Melánia)
    Výška platu predsedu samosprávneho kraja je stanovená zákonom. Odmenu pre členov zastupiteľstva si schvaľujú poslanci sami.
    Plat predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára je jednozložkový a v súčasnosti je jeho výška stanovená na 3 188 € (96 041,63 Sk). Čistý plat po odpočítaní odvodov a dane predstavuje 2 332,77 € (70 277,92 Sk).
    Predsedovi nemožno schvaľovať žiadne odmeny, preto mu nebola ani žiadna vyplatená. Raz za pol roka má vyplatený ďalší plat, stanovený v súlade s podmienkami zákona. Jurajovi Blanárovi boli v rokoch 2006, 2007 a 2008 vyplatené dva ďalšie platy a v roku 2009 jeden ďalší plat.
    Odmena poslanca
    Mesačná odmena poslancov zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja predstavuje v tomto roku sumu 492,50 € (14 837,06 Sk). V prípade, že sa poslanec nezúčastní rokovania Zastupiteľstva ŽSK a zároveň sa neospravedlní, nemá nárok na odmenu. V prípade, že sa poslanec ospravedlnil, má nárok na polovicu z odmeny. Paušálne príplatky sú im poskytované podľa schváleného uznesenia zastupiteľstva vo výške 62,4 € (1 879,86 Sk) ako paušálny mesačný príplatok k náhradám cestovných výdavkov.
    Vzorní zástupcovia Bielej Oravy
    Z poslancov zastupiteľstva ŽSK má už "tradične" najväčšiu absenciu na zasadnutiach zastupiteľstva Ján Slota, preto prišiel aj o takmer tretinu minuloročných odmien. Spomedzi oravských zástupcov mal v minulom roku najhoršiu dochádzku na zasadnutia poslanec z okresu Dolný Kubín Peter Šulej. Jeho výška odmeny za rok 2008 dosiahla sumu 148 500 Sk. Stopercentnú dochádzku na zasadnutia nemali ani ďalší dvaja dolnooravskí poslanci Ivan Budiak a Ján Kapala mali odmenu krátenú na ročných 155 250 Sk, rovnako ako Ivan Šaško a Jozef Adamčák z okresu Tvrdošín. Plná odmena 162 000 Sk za rok bola vyplatená za zodpovednú účasť na rokovaniach Rudolfovi Pitákovi z okresu Tvrdošín a štyrom z piatich námestovských poslancov Františkovi Poletovi, Jánovi Škombárovi, Jozefovi Strakovi a Jozefovi Vrábľovi. Mandát piateho námestovského poslanca Jozefa Djubeka, žiaľ, skončil predčasne jeho smrťou 5. októbra 2008 a na jeho miesto v decembri nastúpil náhradník Štefan Blahút.
    Opäť absentovali Dolnooravci
    Za prvých deväť mesiacov tohoto roka zastupovali svojich voličov na každom rokovaní zastupiteľstva ŽSK takmer všetci oravskí poslanci, za čo im krajská samospráva vyplatila do konca septembra 4 432,50 € (133 533,50 Sk), po jednom rokovaní vynechali Ivan Budiak a Peter Šulej, takže ich tohotoročná odmena za výkon funkcie dosiahla do konca septembra o 246,25 € (7 418,50 Sk) menej ako odmena ich ostatných oravských kolegov.
  • Aká bude účasť?
    (02.11.2009; Oravské noviny; č. 43, s. 3; ŠTEV)
    Nezvyčajný úspech zaznamenáva podpisová akcia, ktorej cieľom je vyzvať ľudí, aby sa zúčastnili na voľbách do vyšších územných celkov. Svedčí o tom viac ako dvetisíc podpisov, ktoré aktivisti vyzbierali do stredy minulého týždňa v mestách a obciach Žilinského samosprávneho kraja. "Ľudia už o tejto akcii vedia. Chceme, aby prišlo v našom kraji k župným voľbám najviac ľudí na celom Slovensku. Sme radi, že sa pridávajú ďalší a ďalší," konštatoval aktivista František (26). Počas sviatku Všetkých svätých kvôli pietnej atmosfére podpisy nezbierali, od utorka 3. novembra sú však opäť v uliciach. Ak chcete túto akciu podporiť, stačí, keď prídete za aktivistami a podpíšete sa. Týmto potvrdíte, že sa zúčastníte volieb budúcu sobotu, 14. novembra. Je to výborné, že im takéto niečo napadlo. Skoro v každých správach by sa hovorilo, že najviac voličov prišlo v Žilinskom kraji, bola by to vizitka nás všetkých," povedala Anna (42) z Trstenej. Aktivisti sú rozhodnutí urobiť pre svoj cieľ maximum. V pracovných dňoch pokračujú v zbieraní podpisov a v diskusiách s občanmi, kde im vysvetľujú, čo všetko má v kompetencii samosprávny kraj a že sa s jeho prácou stretávame každý deň.

Za históriou v kraji prichádza stále viac ľudí


(02.11.2009; Oravské noviny; č. 43, s. 14; Masnicová Ľubomíra)
Oravský hrad je stále veľkým magnetom na turistov
Rok 2009 sa ešte neskončil a už je návštevnosť niektorých kultúrnych organizácií rovnaká alebo dokonca vyššia, než v predchádzajúcich rokoch.
ORAVA. Za deväť mesiacov tohto roka navštívil Hrad Strečno, Oravskú lesnú železnicu v Oravskej Lesnej i Expozíciu Hájnikovej ženy v Oravskej Polhore rovnaký počet návštevníkov, ako za celý minulý rok.
Pomohlo značenie
Rekordy v Žilinskom kraji však lámu Hrad Likava, Gotický kostol Ludrová, Archeoskanzen Havránok, všetky patriace pod Liptovské múzeum, ktoré majú už teraz najvyššiu návštevnosť od roku 2006. Výrazne sa pod to podpísalo osadenie 53 tabúľ a 127 smerových značiek na cesty, ktoré dal vyhotoviť a osadiť zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj ako jedna z prvých krajských samospráv na Slovensku. Značenie turistov upozorňuje na vzácne kultúrne pamiatky Žilinského kraja a uľahčuje cestu k nim. Kým v roku 2008 si Banícky dom vo Vyšnej Boce prišlo pozrieť 220 záujemcov, v tomto roku je počet už takmer trojnásobne vyšší 575 návštevníkov.
Ľudí pribúda
Sklamaní nemusia byť ani v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke, o ktoré spolu s Historickou lesnou úvraťovou železničkou prejavilo záujem najviac turistov za posledné štyri roky. Etnografická expozícia Jánošík a Terchová v Terchovej, eviduje vďaka jej revitalizácii v porovnaní s minulým rokom nárast o 1 586 návštevníkov. Na prílev turistov čaká tento rok i Sobášny palác klenot Bytče, ktorému bola po rekonštrukcii krajskou samosprávou prinavrátená pôvodná podoba.
Oravský hrad v prvej trojke
Najnavštevovanejšími kultúrnymi organizáciami ŽSK aj tento rok naďalej ostávajú Krajská knižnica v Žiline, nasleduje Oravský hrad a treticu uzatvára Turčianska knižnica v Martine. O podporu cestovného ruchu a návštevnosti sa od konca septembra tohto roka snaží i nový, a na Slovensku vôbec prvý, projekt Žilinského samosprávneho kraja Rodinné pasy. Rodiny vďaka nemu môžu okrem zliav z oblasti športu či voľnočasových aktivít využívať zľavy vo výške 5 50 % v oblasti kultúry v rámci celého Žilinského kraja. Všetkých ich poskytovateľov vrátane kultúrnych organizácií je možné nájsť na stránke www.rodinnepasy.sk. Za mesiac sa do projektu zaregistrovalo už 150 rodín zo Žilinského kraja. Dúfajme, že ich počet bude stále narastať.


Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky