44. týždeň

  • Cez Turzovku bezpečnejšie

    (31.10.2009; Plus jeden deň; s. 7; jap)
    Nová kruhová križovatka zjednoduší dopravu
    TURZOVKA Cez kysuckú Turzovku prejdete bezpečnejšie a rýchlejšie! Včera tu otvorili novú kruhovú križovatku.
    Na stavbu križovatky dal Žilinský samosprávny kraj 53 333 eur (1,6 mil. Sk), mesto Turzovka 20 500 eur (615 000 Sk). "Išlo nám najmä o bezpečnejšiu dopravu. V tomto mieste je hustá premávka a stalo sa tu niekoľko vážnych nehôd," vysvetlil primátor Miroslav Reja. Z Turzovky totiž vedú dve cesty do Česka: jedna cez Klokočov, druhá cez Makov. Križovatka, ktorou denne prejdú stovky áut, dopravu zjednoduší. "Toto miesto je vstupnou bránou do Žilinského kraja. Preto na jar začneme opravovať aj cestu od križovatky na Klokočov a moravskú Bílú," sľúbil župan Juraj Blanár.
    Text k obr.: BEZPEČNEJŠIA DOPRAVA: Cez Turzovku prejdú stovky áut.
  • Konzervatórium má novú koncertnú sálu
    (27.10.2009; Žilinský večerník; č. 44, s. 5; KOLESÁR Števo)
    Svoju slávnostnú premiéru zažila minulý týždeň zrekonštruovaná koncertná sála žilinského Konzervatória.
    So speváckym recitálom sa predstavila bývalá študentka tejto školy speváčka Sisa Sklovská. Medzi pozvanými hosťami nechýbal predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár, bývalí i súčasní učitelia, žiaci a ďalšie osobnosti z oblasti kultúry a regionálnej samosprávy. "Táto škola ma vychovala, tu som začína a tu som sa rozhodla, čo chcem v živote robiť. Keď mi Juraj Blanár povedal o čo ide, tak som neváhala ani chvíľu. Našťastie sme našli voľný termín a som tu, bez nároku na honorár. Toto je akcia, ktorá je blízka môjmu srdcu, duši. Je to dosť vážna chvíľa, keď vidím svojich bývalých profesorov," vyznala sa známa speváčka Sisa Sklovská. Medzi významných absolventov Konzervatória v Žiline patria okrem iných osobností aj Gabriela Beňačková, Jindřich Pazdera, Ľubica Rybárska či Dalibor Kárvay. Novú sálu budú súčasní konzervatoristi využívať na svoje interné koncerty, ale aj na spoločenské podujatia alebo väčšie porady. "Už dávnejšie sme plánovali investovať finančné prostriedky do hudobného vzdelávania a podarilo sa nám to. Celú budovu sme zabezpečili proti zemnej vlhkosti, pretože keď sa stavala, tak to nebolo dobre urobené. Toto nie je len podpora Konzervatória, ale aj budúcich generácií i tých, ktorí tu študujú," povedal žilinský župan Juraj Blanár. Všetky rekonštrukčné práce na vynovenej koncertnej sále boli hradené z vlastných príjmov ŽSK. Celkové náklady na rekonštrukciu koncertnej sály dosiahli hodnotu 12,6 milióna korún (418 tisíc eur). Pôvodne išlo o jedáleň podniku Pozemné stavby. Rekonštrukcia začala už v minulosti, pred piatimi rokmi však zastala kvôli nedostatku financií. Budova zostala nedokončená a nevyužitá. Prípravné práce súčasnej rekonštrukcie v kompetencii ŽSK začali tento rok na konci mája, v júni odštartovali stavebné práce. Prvá na rade bola izolácia od zemnej vody, po nej dokončenie a zariadenie vnútra koncertnej sály.
    Text k obr.:
    Riaditeľ žilinského Konzervatória Milan Oravec víta pred novou koncertnou sálou speváčku Sisu Sklovskú a župana Juraja Blanára.
  • Sobášny palác je kultúrnym centrom regiónu
    (27.10.2009; Žilinský večerník; č. 44, s. 5; KOLESÁR Števo)
    Jedinečná pamiatka stredoeurópskeho významu, Sobášny palác v Bytči, otvára po dvoch rokoch intenzívnej rekonštrukcie svoje brány pre širokú verejnosť.
    Táto renesančná stavba patrí medzi najvýznamnejšie renesančné pamiatky v strednej Európe a je súčasťou známeho zámockého areálu. Žilinský samosprávny kraj (ŽSK), ktorý je už sedem rokov vlastníkom tejto národnej kultúrnej pamiatky, získal na jej rekonštrukciu grant z Nórskeho finančného mechanizmu vo výške viac ako 32 miliónov korún (1 065 048 eur). "Sme radi, že v súčasnosti má pamiatka, ktorá bola na území Slovenska vôbec prvou stavbou svojho druhu, opäť svoju dôstojnú tvár," povedal na margo projektu predseda ŽSK Juraj Blanár. Sobášny palác, ktorý dal v roku 1601 postaviť palatín Juraj Thurzo pre svojich sedem dcér, získal po rokoch niekdajší lesk a slávu. ŽSK financoval zo svojich zdrojov náklady vo výške takmer 36,2 milióna korún (1,2 milióna eur). Cieľom bolo prinavrátiť objektu, freskám a maľbám pôvodnú podobu zo 17. storočia. Súčasná rekonštrukcia je ojedinelá rozsahom i náročnosťou reštaurátorských prác. "Investícia do našich pozoruhodných historických pamiatok posilňuje hrdosť obyvateľov na vlastný kraj a vracia sa nám aj v pozitívnej odozve domácich i zahraničných návštevníkov," pokračuje žilinský župan Juraj Blanár. Počas svojej štyristoročnej histórie bol objekt svedkom významných sobášov, ale aj revolučných nepokojov. Zasiahli ho štyri veľké požiare, ale aj nevhodné architektonické zásahy. Jeho priestory slúžili na hospodárske i kancelárske účely. Neskôr v ňom boli nájomné byty, istú dobu ho využívala obec na svoje potreby. Zámerom žilinskej krajskej samosprávy je sprístupniť palác širokej verejnosti a obyvateľom celého kraja. Zo Sobášneho paláca tak vznikne kultúrne centrum regionálneho rozsahu.
    Text k obr.:
    Otvorenie Sobášneho paláca v Bytči bolo aj významnou spoločenskou udalosťou. Žilinský župan Juraj Blanár na fotografii s podpredsedom vlády Dušanom Čaplovičom.
  • Vymenili si historické lokomotívy
    (27.10.2009; Turčianske noviny; č. 42, s. 5; Kolesár Števo)
    Stredná odborná škola dopravná v Martine Priekope a Liptovské múzeum pripravili netradičný projekt, vzájomnú výmenu lokomotív.
    Historický parný rušeň z roku 1948, v súčasnosti patriaci škole v Martine, pôvodne premával na jednej z prvých úzkokoľajok na Slovensku v Železiarňach Podbrezová. V osemdesiatych rokoch minulého storočia ho pred šrotoviskom zachránila oprava, na ktorú sa podujali práve pedagógovia a žiaci z odbornej školy v Martine. Odvtedy sa stal jej súčasťou. Nadšenci pary a parných strojov však budú môcť tento slovenský unikát už čoskoro obdivovať vo vynovenej podobe v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline, kde bude vystavený na obdiv návštevníkom. "Liptovské múzeum v Ružomberku sa podujalo na opravu a rekonštrukciu parného rušňa, ktorý bol doteraz vystavený vplyvom počasia a vyžaduje si renováciu. Naším cieľom je zachrániť ho pre budúce generácie a zabrániť jeho úplnej devastácii, ktorá mu bez adekvátnej opravy hrozí," povedal predseda Žilinského samosprávneho kraja a zároveň Iniciátor myšlienky, Juraj Blanár. Stredná odborná škola dopravná získa výmenou za historický parný stroj od Spolku Čiernovážskej mašinky o päť rokov mladší, už zrekonštruovaný motorový rušeň.
    Text k obr.:
    Iniciátorom bol Juraj Blanár
    Slávnostnej výmeny lokomotív sa zúčastnil aj žilinský župan. Organizátori mu podarovali na znak vďaky kópiu historickej lokomotívy.
  • Sobášny palác v Bytči zrekonštruovaný
    (27.10.2009; Žilinský večerník; č. 44, s. 1; DM)
    Sobášny palác v Bytči po osemnástich mesiacoch rekonštrukčných prác dostal nový šat. Reštaurátorom sa podarilo odhaliť fasádne maľby, fresky, či portály. Odhalili aj pravdepodobný účel jedného z výklenkov. Ten je oproti ostatným pomerne väčší a pravdepodobne tam novomanželia po obrade strávili svadobnú noc priamo pri svadobných hosťoch.
    Žilinský samosprávny kraj s podporou Finančného mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky investovali do rekonštrukcie 2,25 milióna eur (68 miliónov Sk). "Sobášny palác prešiel najkomplexnejšou rekonštrukciou vo vyše štyristoročnej histórii. Obnovili sa všetky zachované maľby, fresky, portály, stropné konštrukcie a mnoho iných vzácnych detailov. A to nielen pre ľudí z Bytčianska, horného Považia či Žilinského kraja, ale i z celého Slovenska. Lebo toto je jedinečná sála v strednej Európe, ktorá má rozmer 34 metrov na 12,5 metra," povedal na oficiálnom otvorení predseda ŽSK Juraj Blanár. Sobášny palác sa rozšíril aj o ďalšie priestory, ktoré neboli doposiaľ využívané. Podkrovie paláca bude slúžiť nielen ako priestor na spoločenské podujatia, ale aj pre mladomanželov, ktorí tu môžu stráviť svadobnú noc. Nie však ako mladomanželia z minulosti. Tí podľa niektorých historických dokumentov trávili prvé intímne chvíle priamo v sále, kde prebiehala hostina. "Vo výklenku hlavnej sály bola posteľ pre mladomanželov. Oni si užívali svadobnú noc za zatiahnutými závesmi, ostatní v miestnosti hodovali," tvrdí riaditeľ Považského múzea v Žiline Boris Schubert. Okrem svadobných obradov bude palác slúžiť aj na kultúrne podujatia. Chystajú sa tu rôzne výstavy, či koncerty. Časť paláca bude tiež sprístupnená verejnosti a bude tu stála expozícia Považského múzea. Vystavovať budú predmety a listiny, ktoré súvisia s históriou budovy. Podľa predsedu ŽSK Juraja Blanára bude určite zrekonštruovaný sobášny palác ašpirovať na ocenenie pamiatka roka. Sobášny palác je súčasťou Kaštieľa v Bytči a patrí medzi najvýznamnejšie renesančné stavby na Slovensku. Postavil ho v roku 1601 uhorský palatín Juraj Turzo najmä pre svojich sedem dcér, ktoré tam mali svadobné hostiny.
  • Horný Turiec zubári obchádzajú, trpia ľudia
    (27.10.2009; Turčianske noviny; č. 42, s. 7; KOVALČÍKOVÁ Jana)
    Nedostatok zubárov pocítil už asi každý Turčan. Nielen u nás predstavujú zubári pomaly ohrozený druh. Podľa najnovších informácií zrušila svoju lekársku prax aj jedna z vrútockých zubných lekárok.
    MARTIN, VRÚTKY, TURČ. TEPLICE. Situácia so zubármi sa vyvíja v neprospech pacienta nielen v Turci, ale na celom Slovensku. Štatistiky uvádzajú, že o desať rokov budeme mať z troch tisícov zubárov, len polovicu. Štúdium tohto povolania si totiž vyberá čoraz menej študentov, ubúda aj ich pedagógov.
    Zubárov je dosť, ale len v Martine
    Kým v Martinskom okrese si medzi zubnými lekármi môžeme ešte aj vyberať, v turčianskoteplickom okrese zubári chýbajú. "Počet lekárov podľa minimálnej siete je dostatočný, ale grupujú sa v Martine a absentujú v obciach. V okrese Turčianske Teplice minimálnu sieť neplníme," potvrdila Zuzana Muchová z odboru informácií a zahraničných vzťahov Žilinského samosprávneho kraja. Pacienti sú teda rozdelení podľa určitej rajonizácie k jednotlivým zubným lekárom, ktorí majú so ŽSK podpísanú zmluvu a majú voľné miesta. Tento lekár pacienta musí ošetriť, pacient si však jeho služby vybrať nemusí. Môže dať prednosť súkromnému zubnému lekárovi, u ktorého ho však čakajú vyššie sumy za bežné úkony, ale aj individuálny prístup. Väčšina nami oslovených súkromných ambulancií nových pacientov zatiaľ berie.
    Za ošetrením dochádzajú zďaleka
    Z okolitých dedín sa pacienti vďaka riedkej sieti zubárov musia presúvať do najbližšej ambulancie, resp. do tej, do ktorej ich pridelil kraj. V zásade sú však radi, že nejaké ošetrenie dostanú. Napríklad Beničania, Príbovčania, Rakovčania a aj obyvatelia z Bystričky dochádzajú do Martina, do Teplíc by mali prichádzať pacienti z Hornej Štubne či Turčeka. Na rozdiel od Martina, je v Tepliciach veľký nedostatok zubárov.
    Zubári Teplice obchádzajú
    V budove základnej školy chýba jeden, v Turčianskej poliklinike dvaja. Nových lekárov sa riaditeľke Turčianskej polikliniky Márii Búgošovej napriek veľkému úsiliu zatiaľ nepodarilo nájsť. Ľudia sú však zúfalí, zubné ošetrenie potrebujú. "Na poliklinike ostala jedna zubárka, ktorá má veľa pacientov a už nevládze ošetrovať ďalších," sťažuje si Eva z Hornej Štubne, ktorá si v súčasnosti hľadá súkromného zubára. Podľa našich informácií zubné ošetrenie nedostanú ani ľudia v Slovenskom Pravne, pretože tamojšia lekárka je v súčasnosti na materskej dovolenke. Pacienti aj odtiaľto teda majú dochádzať do Teplíc. Ako nám potvrdila riaditeľka Mária Búgošová, situáciu so zubármi neustále riešia aj spolu s primátorom mesta Michalom Sygútom, zatiaľ však nenašli žiadneho zubára. Oslovili aj staršie zubné lekárky, ktoré by mohli chýbajúcich lekárov na čas zastúpiť, pracovať v ambulancii im však už nedovoľuje zdravotný stav.
    Z mála lekárov ešte ubúda
    V nepriaznivej situácii prišla správa, že zubná lekárka Marta Šantrochová vo Vrútkach končí svoju lekársku prax. Dôvodom bol vraj zámer mesta využívať priestory dovtedajšej zubnej ambulancie, ako aj priestory Izby Hany Zelinovej, na iné účely. "Plánujeme ich využívať na samosprávne účely," informoval nás prednosta mestského úradu Ján Mlynár. Zmluvu s doktorkou preto zrušili a v súčasnosti už zubná ambulancia nefunguje. Ján Mlynár však tvrdí, že doktorke ponúkli adekvátne náhradné priestory. Zubárka túto možnosť dlho zvažovala, no napokon sa rozhodla pre ponuku v Čechách.
    Pacienti budú dochádzať do Martina
    "Náhradný priestor, ktorý mi mestský úrad vo Vrútkach ponúkol, momentálne nie je vhodný pre adaptáciu pre účely zubnej ambulancie. Do ponúknutého priestoru by som musela vložiť príliš veľa vlastných financií. Zariadenie novej ambulancie je v dnešných časoch veľmi nákladné a v mojom prípade by som ho musela kupovať pravdepodobne úplne nové, pretože staré zariadenie by v novovytvorenej ambulancii nespĺňalo najnovšie normy," odmietla ponuku doktorka M. Šantrochová.
    Odbor zdravotníctva ŽSK už rozdelil početných pacientov lekárky medzi dve stomatologičky v Martine. "Pacienti s priezviskom začínajúcim na písmeno A až po N budú patriť k lekárke Taťjane Hruškovej, pacienti s priezviskami začínajúcimi na písmeno O až po Ž budú chodiť k doktorke Júlii Slameňovej," ponúkla kľúč na vyriešenie Zuzana Muchová.
    Podobné problémy s nedostatkom zubárov riešili nedávno aj v Turanoch, zubné ošetrenie tam však už poskytuje doktorka Júlia Ivaňová.
    ***
    CENY BEŽNÝCH ÚKONOV U ZUBÁRA
    U súkromných lekárov väčšinou pacient ide na priamu platbu, to znamená bez pomoci poisťovne. Obyčajná amalgámová výplň stojí u nich okolo 15 až 20 €, tzv. biela výplň sa pohybuje od 25 do 40 €. U lekára, ktorý má zmluvu s poisťovňou, je to okolo 12 €. Vytrhnutie zuba stojí u súkromných lekárov na priamu platbu od 25 do 30 € aj s anestézou, cez poisťovňu stojí tento istý úkon okolo 9 €. Bežným úkonom sa stáva aj odstránenie zubného kameňa, za ktoré na priamu platbu zaplatíme 12 až 20 €, cez poisťovňu len okolo 6 €. Záleží však aj od rozsahu zubného kameňa.
    Text k obr.:
    Zubárov ako šafranu. Štát by mal podporiť motiváciu i výučbu stomatológie, inak budeme u zubárov stáť rady.
  • Anketa s kandidátmi na predsedu ŽSK
    (26.10.2009; Žilinské noviny; č. 42, s. 2; mif)
    Tento týždeň pokračujeme v ankete s kandidátmi na župana. Poslednýkrát sme všetkým položili tri rovnaké otázky.
    1. Je starostlivosť o starých ľudí v kraji dostatočná? Považujete kapacitu sociálnych zariadení za dostatočnú?
    2. Viete aký rozpočet má na kalendárny rok Žilinský samosprávny kraj? Čo ho napĺňa, kam smerujú z neho financie?
    3. Keď počujete Žilinský samosprávny kraj, ktorý región, ktorá turistická atrakcia vám príde na myseľ? Kam by ste pozvali nejakú významnú návštevu?
    Juraj BLANÁR SMER, SNS, HZDS, HZD, SZ, SF
    1. Vďaka novému "sociálnemu" zákonu sa vyjasnili vzťahy. Mestá a obce sa majú starať o domovy dôchodcov a my o domovy sociálnych služieb, určené pre ľudí, ktorí potrebujú sústavnú opateru. Náš cieľ je vytvárať čo najpríjemnejšie domáce prostredie s profesionálnou starostlivosťou. Kapacitu našich zariadení neustále zvyšujeme ako napr. v Zákamennom, Hornom Vadičove, Liptovskom Mikuláši, Martine, Žiline, a máme pripravené projekty z eurofondov na ďalšie zariadenia.
    2. Rozpočet na rok 2009 vo výške 4,65 miliardy korún je postavený rozumne, aby zabezpečil rozvoj všetkých oblastí našich kompetencií prostredníctvom investícií a spolufinancovania projektov z eurofondov. Rovnako je sociálny a zodpovedný, aby sme zastabilizovali a ponúkli istotu zamestnancom v školstve, sociálnej oblasti, zdravotníctve, kultúre a správe ciest, a aby sme zároveň zachovali zľavy v prímestskej autobusovej doprave.
    3. Je toho neúrekom. Od Oravského hradu, hradov Strečno a Likava, Sobášny palác v Bytči, cez Národný dom v Martine, až po skanzeny v Pribyline, Havránku a Vychylovke, alebo prírodné scenérie Veľkej a Malej Fatry, Vysokých i Nízkych Tatier, Beskýd, kde nájdete miesta na rekreáciu, šport i relax.
    Štefan BRESTOVSKÝ Agrárna strana vidieka
    1. Myslím si, že starostlivosť o starých ľudí má ešte obrovské rezervy. Nielen o starých ľudí, ale všeobecne o všetkých ľudí, občanov. Je to závislé od financií a od ľudí, ktorí tieto financie spravujú a usmerňujú potrebnými smermi. Je potrebné tejto otázke venovať veľkú pozornosť. Treba hľadať motívy v krajinách, kde to funguje. Kapacita sociálnych zariadení záleží od týchto možností. Zatiaľ je nevyhovujúca.
    2. Viem. Všetko je to na internetovej stránke www.regionzilina.sk. Na týchto stránkach sa dá vyčítať všetko, no nie je to na 5 riadkov. Sú to verejne prístupné veci a dokumenty. V skratke, po 3. úprave rozpočtu sú príjmy 158 477 021 eur a výdavky 131 299 613 eur.
    3. Tento kraj je turistický "RAJ". Každá obec má svoju históriu, máme tu okrem mora všetko. Určite všetky regióny VÚC majú svoje naj, či je to Turiec, Kysuce, Orava, Žilina, Martin, Ružomberok, Liptovský Mikuláš. Ja som mal tú česť takých hostí už sprevádzať a bola to Liptovská Mara, najkrajšia priehrada v Strednej Európe, s dávnou históriou Keltov, Západnými Tatrami, Nízkymi Tatrami, Liptovským Starhradom, minerálnymi prameňmi, jaskyňami, túrami, dobrou lyžovačkou, bol by to Liptov.
    Pavel PAVLÁSEK KDH, SDKÚ, OKS
    1. Som presvedčený, že starostlivosť ŽSK o sociálne odkázaných a aj starších ľudí v kraji je slabá, kapacita je veľmi obmedzená. Chybná je koncepcia zameraná na "koncentráciu" ľudí do zariadení ŽSK. Vytláčanie neštátnych poskytovateľov sociálnych služieb a ich postupná likvidácia prináša zlý stav málo miest v sociálnych zariadeniach a zhoršovanie úrovne služieb. Preferovať budem aj terénne služby pre občana v jeho dome či byte. Tu chcem spoluprácu s obcami, mestami a charitou.
    2. Rozpočet kraja poznám veľmi dobre, jeho príjmy a aj výdavky. Som poslancom štvrtý rok, takže do toho vidím, a preto som často vystupoval i s kritickými pripomienkami. Napríklad doprava je "hltačom peňazí", najdrahšie je udržať dobré cesty a financovať verejnú autobusovú dopravu. Práve preto, že do toho vidím a viem, čo potrebujú jednotlivé položky pre školy, nemocnice, sociálne zariadenia, kultúru a dopravu, chcem to zmeniť chcem spravodlivé rozdeľovanie do regiónov.
    3. Cením si tradičné hodnoty a vyzdvihujem historické regióny kraja. Turistov pozývam do hôr. Krásne je putovanie krajom po hrebeňoch našich hôr, trasy sú čarovné od západu cez Považie až po Nízke Tatry. Máme i toľko kultúrnych pamiatok, že ani nie je možné vybrať si len jednu všetky sú krásne. Okrem toho sú tu naše termálne kúpele a kúpaliská. Národná banka chráni peniaze. Našou "Národnou bankou" v kraji je príroda, pamiatky a termálne zdroje.
    Jozef TARČÁK kandiduje ako nezávislý
    1. Úroveň služieb starostlivosti o seniorov je znakom slušnej a kultúrnej spoločnosti. Som osobne presvedčený, že sa mnohé dá, ba aj musí zlepšiť. Naši seniori si to zaslúžia. A čo sa týka kapacít? Aj tam je nutné veci riešiť.
    2. Samozrejme, že sledujem dianie na ŽSK. Vďaka internetu si môže každý spoluobčan prezrieť ako ŽSK upravuje rozpočet. Mňa sklamalo len neustále zvyšovanie osobných nákladov. Nie som zástancom takéhoto rastu v čase krízy.
    3. Každý kút má svoje čaro. Každý región je jedinečný. To je devíza. Choďte kamkoľvek a všade návštevu potešíte a milo prekvapíte.

Novú sálu pokrstila Sisa Sklovská 


(26.10.2009; Žilinské noviny; č. 42, s. 5; štev)
Svoju slávnostnú premiéru zažila minulý týždeň zrekonštruovaná koncertná sála žilinského Konzervatória.
So speváckym recitálom sa predstavila bývalá študentka tejto školy speváčka Sisa Sklovská. Medzi pozvanými hosťami nechýbali predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár, bývalí i súčasní učitelia, žiaci a ďalšie osobnosti z oblasti kultúry a regionálnej samosprávy. "Táto škola ma vychovala, tu som začínala a tu som sa rozhodla, čo chcem v živote robiť. Keď mi Juraj Blanár povedal o čo ide, tak som neváhala ani chvíľu. Našťastie sme našli voľný termín a som tu, bez nároku na honorár. Toto je akcia, ktorá je blízka môjmu srdcu, duši. Je to dosť vážna chvíľa, keď vidím svojich bývalých profesorov," vyznala sa populárna speváčka Sisa Sklovská. Medzi významných absolventov Konzervatória v Žiline patria okrem iných osobností aj Gabriela Beňačková, Jindřich Pazdera, Ľubica Rybárska či Dalibor Kárvay. Novú sálu budú súčasní konzervatoristi využívať na svoje interné koncerty, ale aj na spoločenské podujatia alebo väčšie porady. "Už dávnejšie sme plánovali investovať finančné prostriedky do hudobného vzdelávania a podarilo sa nám to. Celú budovu sme zabezpečili proti zemnej vlhkosti, pretože keď sa stavala, tak to nebolo dobre urobené. Toto nie je len podpora Konzervatória, ale aj budúcich generácií i tých, ktorí tu študujú," povedal žilinský župan Juraj Blanár. Všetky rekonštrukčné práce na vynovenej koncertnej sále boli hradené z vlastných príjmov ŽSK. Celkové náklady na rekonštrukciu koncertnej sály dosiahli hodnotu 12,6 milióna korún (418 tisíc eur). Pôvodne išlo o jedáleň podniku Pozemné stavby. Rekonštrukcia začala už v minulosti, pred piatimi rokmi však zastala kvôli nedostatku financií. Budova zostala nedokončená a nevyužitá. Prípravné práce súčasnej rekonštrukcie v kompetencii ŽSK začali tento rok na konci mája, v júni odštartovali stavebné práce. Prvá na rade bola izolácia od zemnej vody, po nej dokončenie vnútra koncertnej sály.

Text k obr.
Do tanca vyzvala aj župana. Na vystúpení Sisy Sklovskej na slávnostnom otvorení novej koncertnej sály si zatancoval aj Juraj Blanár.

Dominantou Bytče sa stal Sobášny palác


(26.10.2009; Žilinské noviny; č. 42, s. 5; Kolesár Števo)
Jedinečná pamiatka stredoeurópskeho významu. Sobášny palác v Bytči, otvára po dvoch rokoch intenzívnej rekonštrukcie svoje brány pre širokú verejnosť.
Sobášny palác patrí medzi najvýznamnejšie renesančné pamiatky v strednej Európe a je súčasťou známeho zámockého areálu. Žilinský samosprávny kraj (ŽSK), ktorý je už sedem rokov vlastníkom tejto národnej kultúrnej pamiatky, získal na jej rekonštrukciu grant z Nórskeho finančného mechanizmu vo výške viac ako 32 miliónov korún (1 065 048 eur). "Sme radi, že v súčasnosti má pamiatka, ktorá bola na území Slovenska vôbec prvou stavbou svojho druhu, opäť svoju dôstojnú tvár," povedal na margo projektu predseda ŽSK Juraj Blanár. Sobášny palác, ktorý dal v roku 1601 postaviť palatín Juraj Thurzo pre svojich sedem dcér, získal po rokoch niekdajší lesk a slávu. ŽSK financoval zo svojich zdrojov náklady vo výške takmer 36,2 milióna korún (1,2 milióna eur). Cieľom bolo prinavrátiť objektu, freskám a maľbám pôvodnú podobu zo 17. storočia. Súčasná rekonštrukcia je ojedinelá rozsahom i náročnosťou reštaurátorských prác. "Investícia do našich pozoruhodných historických pamiatok posilňuje hrdosť obyvateľov na vlastný kraj a vracia sa nám aj v pozitívnej odozve domácich i zahraničných návštevníkov," povedal žilinský župan Juraj Blanár. Počas svojej štyristoročnej histórie bol objekt svedkom významných sobášov, ale aj revolučných nepokojov. Zámerom žilinskej krajskej samosprávy je sprístupniť palác širokej verejnosti a obyvateľom celého kraja. Zo Sobášneho paláca tak vznikne kultúrne centrum regionálneho rozsahu.

Text k obr.
Nové kultúrne centrum regiónu. Otvorenie Sobášneho paláca v Bytči bolo aj významnou spoločenskou udalosťou. Žilinský župan Juraj Blanár na fotografii s podpredsedom vlády Dušanom Čaplovičom.

  • Oravské nemocnice sú modernejšie a kvalitnejšie
    (26.10.2009; Oravské noviny; č. 42, s. 5; KOLESÁR Števo)
    Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) má na Orave vo svojej kompetencii tri nemocnice. Ich podpora patrí medzi priority, čo sa prejavuje na investíciách do modernizácie, nákupu prístrojového vybavenia či spolufinancovaní schválených grantov z Európskej únie.
    Konkrétne na Orave ide o Dolnooravskú nemocnicu s poliklinikou L. Nádaši Jégého v Dolnom Kubíne, Hornooravskú nemocnicu s poliklinikou v Trstenej a Oravskú polikliniku v Námestove. "Chceme, aby sa zdravotná starostlivosť neustále zlepšovala. Práve preto si musíme zdravotnícke zariadenia v našej kompetencii chrániť, starať sa o ne a ďalej ich rozvíjať," povedal Juraj Blanár, predseda ZSK. Medzi hlavné formy podpory zo strany samosprávneho kraja patrí od roku 2006 aj záchrana nemocníc pred exekúciami.
    Nové prístroje a operačné sály
    Poskytovanie zdravotnej starostlivosti skvalitňujú aj samotné nemocnice. Dolnooravská nemocnica s poliklinikou získala certifikát kvality za to, že v odbore poskytovania zdravotnej starostlivosti zaviedla a udržiava systém manažérstva kvality splňujúci požiadavky európskej normy. "V uplynulom roku sme v tejto nemocnici investovali tri milióny korún (99 582 eur) do digitalizácie röntgenového pracoviska, 780 tisíc korún (25 891 eur) na RTG žiarič Optitop a milión korún (33194 eur) na odstránenie havarijného stavu stravovacej jednotky," spresnil žilinský župan Juraj Blanár. Okrem týchto investícií tu v lete tohto roku otvorili moderné centrálne operačné sály. Nemocnica v Dolnom Kubíne tak získala najmodernejšie technológie zodpovedajúce prísnemu európskemu štandardu. Vybudovanie piatich operačných sál, oddelenia anestézie, intenzívnej medicíny a centrálnej sterilizácie s finančnou podporou EÚ si vyžiadalo náklady vyše 176 miliónov korún (5,84 milióna eur). "Okrem spolufinancovania sme museli siahnuť hlboko do vlastných zdrojov ŽSK, aleje to investícia do zdravia," dodal Juraj Blanár.
    Plánujú ďalej čerpať Eurofondy
    Na zriadenie úplne nového lôžkového oddelenia neurológie a urgentného príjmu, ktoré doteraz v Trstenej chýbali, chcú v Hornooravskej nemocnici využiť prostriedky z fondov Európskej únie. V rámci plnenia platnej legislatívy, ktorá nadobudne účinnosť od januára 2011, musia všetky všeobecné nemocnice, teda aj Hornooravská nemocnica v Trstenej, vybudovať do záveru budúceho roka samostatné oddelenie urgentného príjmu. Riaditeľ nemocnice Štefan Köhler prezradil zámer nemocnice požiadať o ďalší nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov: "Po zverejnení výzvy predložíme projekt na výstavbu budovy, v ktorej umiestnime fyziatrickorehabilitačné oddelenie, oddelenie klinickej biochémie, hematologické a transfúzne oddelenie, v súčasnosti roztrúsené vo viacerých pavilónoch nemocnice." S podporou EÚ plánujú financovať aj ďalší zámer, ktorým je zníženie energetickej náročnosti budovy. Ďalšia etapa potom počíta s informatizáciou nemocnice poskytujúcej v súčasnosti starostlivosť pre 65 tisíc obyvateľov okresov Tvrdošín, Námestovo a časti Liptovského Mikuláša. Podľa žilinského župana Juraja Blanára chce kraj v čerpaní peňazí z eurofondov pre svoju nemocnicu v Trstenej naďalej pokračovať.
    Budú žiť v krásnych priestoroch
    Rozsiahle stavebné práce na Domove sociálnych služieb (DSS) pre dospelých Zákamennom trvajúce od októbra 2007, ukončili počas tohto mesiaca.
    Sociálne zariadenie v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) tak môže poskytnúť svojim klientom a zamestnancom oveľa vyšší štandard služieb a podmienok pre prácu. "Po dokončení prístavby získal DSS 41 lôžok, ktoré budú plne vyťažené, nakoľko má toto zariadenie v poradovníku ďalších 14 čakateľov," konštatoval počas slávnostného otvorenia prístavby Juraj Blanár, predseda ŽSK. Rozsiahlu dostavbu financovala v plnom rozsahu krajská samospráva. Investície dosiahli takmer 49 miliónov korún (1,6 milióna eur). Podľa slov riaditeľky DSS pre dospelých v Zákamennom Adriány Adamicovej bola uvedená prístavba opodstatnená, pretože v rámci ŽSK je stále množstvo žiadostí o umiestnenie ľudí s psychiatrickým a mentálnym postihnutím. Pre žilinskú župu bolo nutnosťou rozšíriť kapacity hlavne v rámci lôžok pre ťažko zdravotne postihnutých občanov. Ku kvalitnejším podmienkam bývania klientov v tomto zariadení prispeje aj nová jedáleň, rehabilitačná, spoločenská miestnosť a dve pracovné dielne. Pribudla aj nová práčovňa, hygienické a technické priestory. Nový objekt Domova sociálnych služieb v Zákamennom je zateplený, plne bezbariérový a vďaka vybudovanej vzduchotechnike, protipožiarnemu výťahu i parkovisku sa DSS v Zákamennom stal moderným zariadením poskytujúcim kvalitné opatrovateľské služby.
  • Včelári oslavovali okrúhle výročie
    (26.10.2009; Oravské noviny; č. 42, s. 5; KOLESÁR Števo)
    Včelárska organizácia na Orave vznikla už pred deväťdesiatimi rokmi. Oslavy tohto výročia sa konali v Trstenej.
    Počas trojdňovej akcie od piatku 9. do nedele 11. októbra si mohli návštevníci pozrieť pečenie, zdobenie i prezentáciu medovníkov, ale aj ochutnať med a medovinu. Vystavovalo sa aj včelárske náradie, premietali krátke filmy a viedli odborné semináre. "Včelárska organizácia v Trstenej má naozaj bohatú históriu. Sú to roky skúseností, ale aj krásna tradícia. Je dobré, že aj včelárstvo žije a dáva o sebe vedieť," povedal žilinský župan Juraj Blanár. Oslavy 90. výročia usporiadal Slovenský zväz včelárov spolu s organizáciou v Trstenej s podporou Európskej únie, Žilinského samosprávneho kraja, mestských a obecných úradov. V posledný deň podujatia po sprievode včelárskych zástav a slávení svätej omše slávnostne odovzdali včelárske vyznamenania.
  • Županom v Žilinskom kraji chcú byť štyria muži
    (26.10.2009; Oravské noviny; č. 42, s. 18; )
    PREDSEDOM SAMOSPRÁVNEHO KRAJA chcú byť v Žiline štyria muži, poslancom chce byť viac ako päťsto kandidátov. Posledný termín na podávanie kandidátnych listín pre volby do Žilinského samosprávneho kraja, ktoré sa uskutočnia 14. novembra, uplynul 5. októbra. Definitívne sa potvrdilo, že o post predsedu sa budú uchádzať štyria kandidáti. Kreslo župana obhajuje Juraj Blanár, ktorého podporuje SMER, SNS, HZDS, HZD, Strana zelených a Slobod né fórum. Jeho vyzývateľmi sú Štefan Brestovský (Agrárna strana vidieka), Pavel Pavlásek (KDH, SDKÚ, OKS) a Jozef Tarčák, ktorý je síce členom HZDS, ale kandiduje ako nezávislý. V ŽSK sa v tretích župných voľbách v poradí o post predsedu uchádzajú štyria kandidáti, čo je spolu s Trnavským najmenej zo všetkých krajov na Slovensku a súčasne najmenej v doterajšej histórii žilinského vyššieho územného celku. Najviac, jedenásť kandidátov sa bude usilovať o kreslo predsedu v Bratislavskom samosprávnom kraji. Pre volby do zastupiteľstva ŽSK nominovalo svojich kandidátov dvadsať politických strán, 129 kandidátov je nezávislých. V historicky prvých voľbách v roku 2001 chcelo byť županom 18 kandidátov. Za poslancov kandidovalo 590 uchádzačov, z toho deväťdesiatštyri nezávislých. Predsedom sa stal Jozef Tarčák. V druhých voľbách pred štyrmi rokmi spomedzi siedmich kandidátov zvíťazil Juraj Blanár. O post poslanca sa uchádzalo 305 straníckych a 56 nezávislých kandidátov. Presné zoznamy kandidátov, ktorí splnili všetky potrebné náležitosti, zverejní krajská volebná komisia, ktorú budú tvoriť zástupcovia jednotlivých kandidujúcich strán. Komisia mala do 15. októbra zaregistrovať či nezaregistrovať kandidátov a zoznam kandidátov musia zverejniť do 25. októbra.
    Kandidáti na župana
    ***
    Juraj Blanár, SMER, SNS, HZDS, HZD, SZ, SF Narodil sa v roku 1966 v Žiline, je ženatý, má tri deti. Vyštudoval Stavebnú fakultu Vysokej školy dopravy a spojov. V končiacom sa volebnom období zastáva funkciu predsedu ŽSK, keď vo voľbách porazil Jozefa Tarčáka. Títo dvaja si súboj zopakujú aj teraz. Od roku 2002 bol Blanár poslancom národnej rady za stranu SMER. Plynulo hovorí po anglicky.
    Pavel Pavlásek, KDH, SDKÚ, OKS Narodil sa v roku 1951 v Žabokrekoch nad Nitrou, býva v Žiline. Je ženatý, má syna. Je absolvent Elektrotechnickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Na VŠDS získal tituly PhD. a doc. Od roku 1990 je docentom na katedre teoretickej a aplikovanej elektrotechniky Elektronickej fakulty Žilinskej univerzity. V roku 2002 bol zvolený do zastupiteľstva ŽSK a bol členom a predsedom dopravnej komisie.
    Štefan Brestovský, Agrárna strana vidieka Narodil sa v roku 1955, býva v dedine Liptovský Ondrej. Je ženatý, má tri deti. Brestovský vyštudoval na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave odbor vodné stavby. Pracoval ako inžinier a projektant v oblasti vodného hospodárstva a geotermálnej energie. V súčasnosti pôsobí ako podnikateľ v stavebníctve. Uvádza plynulú znalosť ruského a pasívnu úroveň anglického jazyka.
    Jozef Tarčák, nezávislý
    Narodil sa v roku 1959, žije v Námestove, je ženatý a má dve deti. Tarčák je dlhoročným poslancom parlamentu za HZDS a prvým županom ŽSK. Keďže jeho rodná strana podporuje Blanára, rozhodol sa kandidovať ako nezávislý. Jozef Tarčák absolvoval Fakultu telesnej výchovy a športu na Unizverzite Komenského v Bratislave, do roku 1992 pôsobil ako pedagóg. Odvtedy sa venuje politike.

Bojujú proti nízkej účasti vo voľbách


(26.10.2009; Žilinské noviny; č. 42, s. 5; štev)
Upozorniť na dôležitosť župných volieb a ich vplyv na náš každodenný život je cieľom podpisovej akcie v mestách a obciach Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK).
Zapojilo sa do nej už takmer dvetisíc obyvateľov kraja. Aktivisti cestujú po mestách a obciach a oslovujú ľudí. Vysvetľujú im, čo všetko má vo svojej kompetencii vyšší územný celok a vyzývajú ich, aby prišli v sobotu 14. novembra voliť. "Je to dobrý nápad. My väčšinou len nadávame, ale oni sa rozhodli niečo urobiť. Ľudia by nemali byť ľahostajní k takýmto dôležitým veciam," povedal Peter (32) zo Žiliny. Podľa vyjadrení ďalších oslovených ľudí v jednotlivých mestách Žilinského kraja je dobré, že aktivisti takto pripomínajú obyvateľom miest a obcí termín volieb do vyšších územných celkov. Mnohí nemajú veľa informácií o tom, čo robí samosprávny kraj a práve tu sa môžu dozvedieť o jeho činnosti a kompetenciách. O úspechu iniciatívy svedčí množstvo vyzbieraných podpisov, ktoré ľudí k ničomu nezaväzujú. Len nimi potvrdzujú svoj súhlas, že o tri týždne pôjdu k volebným urnám. "Chceme, aby v našom kraji bola najvyššia účasť vo voľbách zo všetkých vyšších územných celkov na Slovensku. Veríme, že presvedčíme čo najviac ľudí a spoločne ukážeme našu vysokú občiansku angažovanosť a uvedomelosť," pripomenul Vladimír (37), aktivista podpisovej akcie. Jeho kolega František (26) ho doplnil: "Dúfam, že sa nám to podaria o našej župe sa po voľbách bude hovoriť ako o tej, ktorá mala najvyššiu volebnú účasť." O tom, že aktivisti pre tento úspech robia naozaj všetko, svedčí aj skutočnosť, že tento týždeň navštívili ďalšie mestá a obce v našom regióne.

  • Kto je vaším županom? Polovica ľudí nevie
    (26.10.2009; Sme; s. 2; Piško Michal)
    Pavol Sedláček je županom Trenčianskeho kraja. Po mene ho pozná štvrtina ľudí z jeho kraja.
    BRATISLAVA. Hoci sú pri moci už takmer štyri, ba niektorí až osem rokov a spolurozhodujú o stovkách miliónov eur, verejnosť ich pozná slabo. Reč je o ôsmich predsedoch samosprávnych krajov, takzvaných županoch.
    Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky Agentúry sociálnych analýz, ktorý vykonala od 25. septembra do 2. októbra. Na prieskume sa zúčastnilo 1112 respondentov, ktorí odpovedali na otázku ako sa "volá predseda vášho vyššieho územného celku".
    Výrazne najhoršie obstál trenčiansky župan Pavol Sedláček (HZDS), ktorého po mene pozná iba 24,6 percenta oslovených obyvateľov kraja. Menej ako polovica krajanov pozná aj nitrianskeho Milana Belicu (kandidoval za HZDS, dnes ho podporuje Smer) a to 41,4 percenta, žilinského Juraja Blanára (Smer) pozná 43 percent a košického Zdenka Trebuľu (Smer) 47,6 percenta obyvateľov kraja. Sedláček a Blanár sú na rozdiel od Belicu županmi len jedno volebné obdobie. Oveľa lepšie na tom nie sú ani ostatní župani, ktorých "známosť" sa pohybuje medzi 50 a 60 percentami. Najznámejší je prešovský Peter Chudík (Smer), ktorého pozná 57,6 % obyvateľov prešovskej župy.
    Sedláček výsledky odmietol komentovať, Blanár napísal, že videl už rôzne prieskumy, a preto by to nechal "na rozhodnutí voličov". Košický župan Trebuľa si tiež nemyslí, že "by som niekde spravil chybu". Za nízkym povedomím verejnosti o župách je podľa neho skôr nezáujem médií. "Ak budú celoslovenské médiá informovať o VÚC kampaňovito, len raz za štyri roky pred voľbami, situácia sa zmení iba veľmi ťažko."
    Sociológ a konateľ Agentúry sociálnych analýz Vítězslav Palásek hovorí, že "kým na prvých miestach sú skôr osoby známe aj z veľkej politiky, ako napríklad trnavský župan Tibor Mikuš alebo banskobystrický Milan Murgaš, ktorý zasa bol citovaný pri rôznych kauzách, trenčiansky župan Sedláček je takmer neznáma osoba".
    V posledných voľbách v roku 2005 volilo v druhom kole všetkých županov menej ako dvadsať percent voličov.
  • Oravci kandidujú aj za Bugárov Most
    (26.10.2009; Oravské noviny; č. 42, s. 3; MIKULÁŠOVÁ Saša, GLUCHOVÁ Anna, KALIŠOVÁ Saša)
    O jedenásť poslaneckých kresiel v zastupiteľstve Žilinského samosprávneho kraja, vyčlenených pre Oravu v 57 miestnom najvyššom orgáne krajskej samosprávy, sa 14. novembra "pobije" 83 Oravcov.
    DOLNÝ KUBÍN, NÁMESTOVO, TVRDOŠÍN. Občanov Žilinského kraja bude v ďalšom štvorročnom volebnom období zastupovať v krajskej samospráve 57 poslancov, z toho 11 oravských. V ich rukách bude 1 rozhodovanie o hospodárení so 143 miliónmi eur (4,3 mld. Sk), s ktorými počítal budúcoročný programový rozpočet krajskej samosprávy.
    Najväčšia tlačenica je na dolnej Orave
    Na zozname kandidátov na poslancov do zastupiteľstva ŽSK za okres Dolný Kubín sa ocitli dvaja bratia, živnostník, ktorý pri posledných voľbách do samosprávnych krajov ešte pre neplnoletosť nemohol voliť, ale aj Oravskoporubčan, kandidujúci za stranu Most Híd Bélu Bugára. V Dolnokubínskom okrese sa o tri miesta krajských poslancov pobije medzi sebou najviac osôb. Na jedno poslanecké kreslo pripadá v priemere 8,6 kandidáta.
    Zoznam dolnooravských uchádzačov o voličské hlasy do krajského parlamentu obsahuje 26 mien. Až na jeden prípad sú všetci kandidáti muži. Jedinou ženskou kandidátkou je Dolnokubínčanka Silvia Pačajová. Má 22 rokov a kandiduje za Európsku demokratickú stranu.
    Bratia spolu, či proti sebe?
    Kuriozitou je podnikateľ František Štajer z Oravskej Poruby, ktorý ide do volieb za maďarskú stranu Most Híd. Len 20 ročný živnostník z Krivej Pavol Minárech kandiduje za Združenie robotníkov Slovenska. Táto strana má na kandidátke jediné zastúpenie a tým je práve najmladší zo všetkých kandidátov. Najstarším je súčasný dolnokubínsky primátor Ivan Budiak, ktorý má 64 rokov. Štyridsaťštyriročný vekový rozdiel medzi nimi je zároveň najväčší na celej Orave. Vekový priemer dolnooravských kandidátov je 46,73 rokov. Za pozornosť stojí aj kandidatúra bratov Beňušovcov zo Bzín, ktorí sa na mennom zozname ocitli na prvých dvoch miestach. Jeden kandiduje s podporou straníckej koalície, druhý ako nezávislý. Medzi kandidátmi sú starostovia, prednosta, lekári, riaditelia, podnikatelia, zoológ, ale aj vedúci hospodárskeho dvora. Okrem súčasných vládnych a už spomínaných politických strán, figurujú v zozname aj strana Sloboda a Solidarita, Nová demokracia, Strana zelených, Slobodné fórum a Občianska konzervatívna strana. Nezávislí kandidáti tvoria 23 % z celkového počtu zaregistrovaných uchádzačov.
    Najviac kresiel má okres Námestovo
    Najviac poslancov v zastupiteľstve ŽSK má z Oravy okres Námestovo. Je to vďaka najvyššiemu počtu obyvateľov v regióne. O hlasy sa tu bude uchádzať 40 kandidátov, voliči si však môžu zvoliť len piatich. Na jedno poslanecké miesto v okrese Námestovo teda pripadá presne 8 kandidátov.
    Zaujímavosťou je, že deviati, teda takmer štvrtina kandidátov, sú starostovia obcí a námestovský primátor. Šesť kandidátov je z učiteľského prostredia (15 %), päť z lekárskeho (12,5 %). Kuriózne zastúpenie má vo voľbách námestovská samospráva až päť kandidátov na listine pracuje na Mestskom úrade v Námestove či v jeho prevádzkach. Žien je na kandidátnej listine sedem (17,5 %). Najmladší spomedzi kandidátov je obchodný zástupca Ladislav Šnapko, ktorý má 29 rokov. Na kandidátke hneď za ním nasleduje, najstarší kandidát, ktorým je 64 ročný námestovský živnostník Jozef Trnka. Vekový priemer všetkých kandidátov je 47,38 rokov. Nezávislí kandidáti tvoria 35 %, čo je najväčší percentuálny podiel na Orave. Na kandidátke majú najpočetnejšie zastúpenie po päť kandidátov Slovenská národná strana a koalícia Kresťanskodemokratické hnutie, Slovenská demokratická a kresťanská únia Demokratická strana, Občianska konzervatívna strana.
    Najviac Šedín je na hornej Orave
    V nadchádzajúcich voľbách do zastupiteľstva ŽSK sa bude o hlasy ľudí z Tvrdošínskeho okresu uchádzať 17 kandidátov. Z nich si môžu Hornooravci zvoliť troch. Na jedno poslanecké kreslo teda pripadá 5,6 kandidáta. V zozname figuruje 14 mužov a tri ženy. Priemerný vek kandidátov Tvrdošínskeho okresu je najvyšší v regióne 51,8 rokov. Najmladším kandidátom je Peter Sojčák (38 rokov). V najvyššom veku sú dvaja kandidáti Ivan Šaško a Rudolf Piták majú po 63 rokov. Najčastejšie sa medzi tvrdošínskymi kandidátmi objavujú ľudia pôsobiaci v samospráve na mestských a obecných úradoch je ich až 41,2 %, na druhom mieste sú zamestnanci školstva a zdravotníctva obidve profesie po 17,6 %.
    Na oravské pomery je kuriózna kandidátka Jozefa Kakačku. Spolu s kandidátom z Oravskej Poruby sú totiž jedinými Oravcami, ktorých do volieb nominovala strana Most Híd. Roman Mojš kandiduje ako jediný z Tvrdošínskeho okresu za politickú stranu Sloboda a solidarita, Róbert Trnka je v okrese jediným kandidátom za Stranu zelených Slovenska. Len štyria zo 17 kandidátov (23,5 %) idú do volieb bez podpory akejkoľvek strany.
  • Drevoštiepkou začnú kúriť v decembri
    (26.10.2009; Oravské noviny; č. 42, s. 6; MIKULÁŠOVÁ Saša)
    Kotolňa na biomasu na sídlisku Brezovec by mala začať vyhrievať nemocnicu a domácnosti v prvej polovici decembra.
    DOLNÝ KUBÍN. Výstavbu kotolne na spaľovanie energetickej štiepky začala teplárenská spoločnosť Tehos v auguste tohto roka. Od jej spustenia si sľubuje zníženie produkcie skleníkových plynov, hlavne oxidu uhličitého.
    "Zároveň chceme znížiť závislosť výroby tepla na dodávkach zemného plynu a tým aj náklady na palivo," uviedol konateľ Tehosu Stanislav Vilček. V meste kúria biomasou momentálne dve kotolne. Nová kotolňa s výkonom 5 MW a skládka štiepky vyrastajú v areáli Dolnooravskej nemocnice.Tá doteraz vykurovala svoje priestory vlastnou plynovou kotolnou, ktorá je však už stará. Zriaďovateľ zdravotníckeho zariadenia Žilinský samosprávny kraj sa preto s mestom dohodol, že nemocnica sa stane novým odberateľom tepla od Tehosu.
    Súčasťou stavebných prác je aj budovanie vonkajších rozvodov, ktorými sa prepoja plynové kotolne na Mierovej a Štúrovej ulici a nová obchodná zóna s kotolnou na biopalivo. Kotolňa bude v lete a prechodných mesiacoch zabezpečovať dodávku tepla samostatne. V zimnom období bude vykurovať prevádzky a byty spolu s plynovými kotolňami na Brezovci. Stavba je čiastočne financovaná z Európskeho fondu rozvoja a štátneho rozpočtu. Päťdesiatimi percentami sa na jej financovaní podieľa spoločnosť Tehos. "Výška schválených nenávratných finančných prostriedkov na výstavbu kotolne je 1198 403,44 eur (cca 36 mil. Sk)," povedal S. Vilček. Pozemok pod budúcou výrobnou tepla patrí Žilinskému samosprávnemu kraju. Ten ho mestu prenajal zatiaľ do konca roka 2029.
  • SOBÁŠNY PALÁC V BYTČI ZAČÍNA PLNIŤ SVOJU FUNKCIU
    (26.10.2009; Televízna stanica Markíza; Prvé Televízne noviny; 17.00; 1,5 min.; CHÚPEKOVÁ Veronika)
    Martina ŠIMKOVIČOVÁ, moderátorka:
    "Roky chátrajúci Sobášny palác v Bytči, ktorý dal v 17. storočí pre svojich 7 dcér postaviť uhorský palatín Juraj TURZO, môže po štyroch storočiach opäť plniť svoju funkciu. Konečne sa podarilo získať dostatok peňazí na jeho opravu. Prvých svadobčanov tak možno privítať už tento rok."
    Veronika CHÚPEKOVÁ, redaktorka:
    "Jurajovi TURZOVI tak záležalo na jeho dcérach, že dal pre ne postaviť samostatný Sobášny palác. V Sobášnom paláci nebolo vždy iba veselo. Počas 2. svetovej vojny poslúžil aj ako vojenský hangár nemecký vojakov. Neskôr tu dokonca súdili. V sedemdesiatych rokoch však dostal palác najväčšiu ranu, keď ho zrekonštruovali komunisti. Nevhodnou prestavbou zničili množstvo pamiatok."
    Návštevníci:
    "To bola nenahraditeľná strata a teraz je to dobré, že sa to renovuje."
    "Bolo to dosť, zločin, ktorý by mal byť potrestaný."
    V. CHÚPEKOVÁ:
    "Potom palác roky chátral."
    Boris SCHUBERT, riaditeľ Považského múzea:
    "Zaujímavosťou je to, že tento Sobášny palác štyrikrát vyhorel."
    V. CHÚPEKOVÁ:
    "Vzácne fresky, maľby, vstupný zdobený portál či kaplnku zrekonštruovali."
    Návštevníci:
    "Mne sa teda naozaj palác páči, pretože to je skutočne skvost."
    "Som rád, že sa to opravilo. Že máme aj niečo v Bytči také, na čo môžeme byť hrdí."
    V. CHÚPEKOVÁ:
    "Zachoval sa dokonca aj tento okenný výklenok. V minulosti každý pár za závesom spečatil svoje manželstvo. O palác je veľký záujem."
    B. SCHUBERT:
    "Objednávky na svadby už máme. Už dokonca máme urobený aj poradovník."
    Návštevníci:
    "No rada by som tu mala svadbu."
    V. CHÚPEKOVÁ:
    "Prví svadobčania sem zavítajú najneskôr do konca roka. V paláci budú aj koncerty, divadelné predstavenia a výstavy. Rekonštrukcia stála viac ako 2 milióny eur. Zaplatili to žilinská VÚC ka a Nórske kráľovstvo. Sobášny palác v Bytči je súčasťou známeho zámockého areálu a patrí medzi najvýznamnejšie renesančné pamiatky v strednej Európe. Jeho rekonštrukcia trvala dva roky."
  • Župani majú pod palcom naše zdravie
    (26.10.2009; Hospodárske noviny; s. 2; Laciková Monika)
    Šéfovia krajov sa starajú o nemocnice vo voľbách o pár týždňov preto zvážte, koho vyberiete na čelo župy.
    Bratislava Ovládajú milióny a rozhodujú o bytí a nebytí nemocníc, polikliník a ambulancií lekárov. Župani, ktorých budeme vyberať vo voľbách 14. novembra, majú takto nepriamo v rukách osudy pacientov. "Úlohou krajov je postarať sa o udržanie kvalitného personálu, lebo nemocnicu a zdravotnícke služby robia predovšetkým ľudia," hovorí riaditeľ Združenia zdravotných poisťovní Eduard Kováč. Je presvedčený, že aj župné nemocnice majú perspektívu. "Záleží na tom, nakoľko prioritné sú vo vnímaní svojich zriaďovateľov teda kraja. Ten by mal mať záujem investovať, pretože tak môže poskytovať lepšie služby pre svojich občanov." Práve starostlivosť o nemocnice je podľa ľudí najdôležitejšou úlohou žúp, čo dokázal posledný prieskum Agentúry sociálnych analýz. Ako teda gazdovali župy v tomto volebnom období s peniazmi pre zdravotníctvo?
    Bratislava bez eurofondov
    Najmenší z krajov, Bratislavský, nemá s nemocnicami príliš veľa starostí, no ani možností nemôže čerpať eurofondy. Bratislava je sídlom viacerých štátnych nemocníc, a tak sa kraj stará len o nemocnicu v Malackách, ktorú dal do prenájmu. Nový nájomca sľúbil nemocnicu zrekonštruovať. "Napriek týmto opatreniam zariadenie bolo zaťažené dlhom voči niektorým dodávateľom, a hlavne Sociálnej poisťovni a daňovým úradom. Tieto záväzky boli vyrovnané v rokoch 2008 a 2009," hovorí Miloslava Podmajerská z bratislavského VÚC.
    Trnavská župa sa stará o tri nemocnice v Galante, Dunajskej
    Strede a Skalici. Väčšie investície smerovala župa v zdravotníctve do nákupu hnuteľného majetku. "V celkovom objeme 1,7 milióna eur z vlastných prostriedkov," informovala Katarína Naďová, vedúca odboru zdravotníctva. Dlh župných nemocníc dosiahol ku koncu roku 2008 15 miliónov eur.
    Žilina si nemocnice drží
    Stratové hospodárenie svojich troch nemocníc chce trenčianska župa riešiť finančnou výpomocou od štátu. "Dôvodom strát sú nedostatočné príjmy zo strany zdravotných poisťovní za zdravotnú starostlivosť," uviedla hovorkyňa kraja Vlasta Henčelová.
    Žilinský samosprávny kraj investoval od roku 2006 do prístrojového vybavenia, stavebných investícií a projektov 17 miliónov eur. "Zdravotníctvo považujeme za našu dôležitú kompetenciu. Na rozdiel od iných krajov sme nemocnice nepredali, ale snažíme sa ich neustále modernizovať," tvrdí hovorca úradu Peter Kubica. Žilinskej župe sa darí v oblasti čerpania eurofondov. Nemocnici v Trstenej preto mohla spolufinancovať dobudovanie detského pavilónu, v Liptovskom Mikuláši modernizovať psychiatrické oddelenie a v Dolnom Kubíne dostavať operačné sály. Ruky preč od nemocníc dali dva kraje Nitra a Prešov. Obe svoje nemocnice prenajali. Nitrianska župa prenajaté zariadenia v Komárne, Leviciach a Topoľčanoch zrekonštruovala z úveru aj vlastných zdrojov. Úrad Milana Belicu to stálo viac ako dva milióny eur. Prešovský kraj vytvoril na riadenie nemocníc spoločnosti, v ktorých má väčšinové či menšinové postavenie. "V Starej Ľubovni je kraj väčšinovým vlastníkom a riadi ju manažment, ktorý tam bol. Pre Humenné a Svidník sme vytvorili spoločnú firmu s J&T," vysvetľuje hovorkyňa Veronika Fitzeková.
    Vrásky na čele župana
    Košická župa pod vedením Zdenka Trebuľu investovala v tomto volebnom období najmä do nákupu CT zariadení pre svoje štyri nemocnice. Stálo ju to 2,65 milióna eur.
    Vrásky na čele robia nemocnice banskobystrickému županovi Milanovi Murgašovi. Štyri nemocnice, ktoré kraj prenajal v minulosti, chce od nájomcov vrátiť späť. Kraju zostali dlhy vo výške 9,9 milióna eur.

    Ako skončili nemocnice VÚC v rebríčku Dôvery
    * Nemocnica s poliklinikou Liptovský Mikuláš (Žilinský) 4
    * Nemocnica s poliklinikou Lučenec (Banskobystrický) 7
    * Nemocnica s poliklinikou Š. Kukuru Michalovce (Košický) 8
    * Nemocnica s poliklinikou Pov. Bystrica (Trenčiansky) 9
    * Nemocnice a polikliniky Žiar n. Hronom (Banskobystrický) 10
    * Nemocnica s poliklinikou Jégého Dolný Kubín (Žilinský) 11
    * Nemocnica sv. Lukáša Galanta (Trnavský) 12
    * Nemocnice a polikliniky Rim. Sobota (Banskobystrický) 14
    * Nemocnica s poliklinikou Trebišov (Košický) 17
    * Nemocnica s poliklinikou Skalica (Trnavský) 19
    * Nemocnica s poliklinikou Zvolen (Banskobystrický) 20
    * Nemocnica s poliklinikou Prievidza (Trenčiansky) 22
    * Nemocnica A. Leňa Humenné (Prešovský) 24
    * Nemocnica s poliklinikou Dunajská Streda (Trnavský) 27
    * Ľubovnianska nemocnica (Prešovský) 29
    * Nemocnica s poliklinikou Sv. Barbory Rožňava (Košický) 31
    * Nemocnica Malacky (Bratislavský) 34
    * Kysucká Nemocnica s poliklinikou Čadca (Žilinský) 35
    * Nemocnica s poliklinikou Spišská Nová Ves (Košický) 36
    * Nemocnica s poliklinikou Trstená (Žilinský) 45
    * Nemocnica s poliklinikou Myjava (Trenčiansky) 51
    * Nemocnica L. Svobodu Svidník (Prešovský) 55
    Pozn.: Súkromná poisťovňa Dôvera pripravila tento rok rebríček nemocníc podľa kvality zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosti, spokojnosti pacientov a iných kritérií. Čím nižšie číslo, tým lepšie výsledky nemocnica dosiahla.
    Zdroj: Dôvera

    Text k obr.: Šéf Žilinského kraja Juraj Blanár (vľavo) a jeho kolega z Banskej Bystrice Milan Murgaš majú dôvod na radosť ich nemocnice skončili v tomto roku na najlepších priečkach v rebríčku Dôvery.

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky