43. týždeň

  • Malá vodná elektráreň

    (24.10.2009; Sme; s. 24; kov)
    Zaujímavú stavbu by sme našli v obci Necpaly pri Martine priamo na námestí.
    Prvú malú vodnú elektráreň na Slovensku predstavili v Necpaloch v minulom roku, keď vyhrala v súťaži o inováciu Žilinského kraja 2008 v kategórii regionálny rozvoj.
    Myšlienka vznikla pri prestavbe námestia, ktorým preteká miestny potok. Vedenie obce si zaumienilo využiť ho aj prakticky.
    "Rozhodli sme sa postaviť vodnú elektráreň na mieste, kde kedysi stával mlyn," vysvetľuje starosta Petet Majko. Stavbu uskutočnili v historickom duchu a preto aj náhon je z dreva. Ten si po prvej zime vyžiadal malé opravy. "Kým je drevo zaliate vodou, nie je problém. Horšie sú suché zimy, ktoré nám drevený náhon poškodzujú," uviedol starosta.
    Elektrárnička funguje na princípe vodného kolesového motora, ktorý chráni slovenský patent.
    "Voda priteká k vodnému kolesu 180 metrov dlhým dreveným žľabom z potoka Necpalka. Z drevenej tlakovej šachty strieka voda na plechové lopatky kolesa. Tým kolesu odovzdáva celú svoju energiu, z ktorej sa cez prevod a generátor vyrába elektrina," vysvetlil princíp elektrárne jej konštruktér Vladislav Krížik. "Momentálne vyrába, len aby pršalo. V najbližších dňoch pripravujeme jej kolaudáciu," uviedol Peter Majko.
    Výstavba slovenskej rarity trvala tri roky a stála približne tri milióny, ktoré by sa mali podľa domácich vrátiť asi o šesť rokov. Malá výrobňa elektriny by mala ročne vyrobiť asi 160 tisíc kW. "Z energie budeme cez zimu vykurovať budovu obecného úradu, zdravotné stredisko a večer na elektrárničku napojíme aj verejné osvetlenie. Všetko ostatné, čo sa vyrobí navyše, odkúpia elektrárne," povedal Peter Majko. 
  • OD JESENE PO NOVÝCH CESTÁCH
    (21.10.2009; Oravské noviny; č. 41, s. 5; )
    Žilinský samosprávny kraj realizuje ako prvý zo všetkých žúp opravy a rekonštrukcie ciest vo svojej kompetencii z prostriedkov Regionálneho operačného programu. V regióne Oravy sa to v súčasnosti týka uvedených úsekov ciest II. a III. triedy.
    Na ich opravy sa spolu s investíciami Žilinského samosprávneho kraja používajú finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie.
    Údržba a rekonštrukcie ciest patria k hlavným prioritám vyššieho územného celku. Okrem nich má vo svojej kompetencii aj časť ciest I. triedy.
    Text k obr.:
    Kontrola zjazdnosti ciest
    Počas uplynulého týždňa uskutočnil Juraj Blanár kontrolnú cestu zameranú na zjazdnosť ciest. Pozrel si aj obchvat v Trstenej.
  • Sociálne zariadenia si prilepšili
    (21.10.2009; Oravské noviny; č. 41, s. 5; KUCMAN Marián)
    Počas uplynulých štyroch rokov investoval Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) do rekonštrukcií a opráv domovov dôchodcov (DD) a domovov sociálnych služieb (DSS) na Orave viac ako 66 miliónov korún (2,2 milióna eur).
    V DD a DSS v Tvrdošíne išla na úpravu bezbariérových priestorov čiastka viac ako 800 tisíc korún (27 tisíc eur). V tomto zariadení prešla rekonštrukciou aj kuchyňa. "Domovy sociálnych služieb a domovy dôchodcov si naozaj prilepšili. Na skvalitnenie života klientov v týchto zariadeniach sme v celom kraji realizovali spolu 41 projektov," informoval Juraj Blanár, predseda ŽSK. V DD a DSS V Novoti prebehla v rokoch 2006 a 2007 rekonštrukcia výťahu, jej celkové náklady boli vo výške 6,3 milióna korún (208 tisíc eur). Žilinský samosprávny kraj sa v roku 2008 zapojil do súťaže Slovensko bez bariér so šiestimi projektmi v kategórii Samosprávny kraj v Slovenskej republike. Projekty piatich domovov sociálnych služieb boli zamerané na odstránenie bariér v interiéroch a exteriéroch budov. DSS v Dolnom Kubíne prihlásil projekt Odstránenie a minimalizácia bariér pre klientov v exteriéri zariadenia v záhrade. DSS pre dospelých v Zákamennom vypracoval projekt Debarierizácia vstupného schodišťa Domova sociálnych služieb pre dospelých v Zubrohlave, vybudovanie šikmej schodiskovej plošiny. DSS pre dospelých a domov dôchodcov v Tvrdošíne sa zapojil až s dvoma projektmi: Debarierizácia obytných priestorov klientov a Odbúravanie architektonických bariér v exteriéri domova sociálnych služieb. prístup k športoviskám a k oddychovým zónam. V Dolnom Kubíne bola v uplynulom roku rekonštruovaná budova Domova sociálnych služieb za 153 tisíc eur. Strechu opravovali v DD a DSS v Zázrivej dohromady za 139 tisíc eur.

Zákamenčania pokrstia prístavbu


(21.10.2009; Oravské noviny; č. 41, s. 13; AG)
Tento pondelok v Zákamennom odovzdali do užívania prístavbu Domova sociálnych služieb pre dospelých a domova dôchodcov.
ZÁKAMENNÉ. Žilinský samosprávny kraj a Domov sociálnych služieb pre dospelých a domov dôchodcov (DSS a DD) v pondelok 19. októbra slávnostne otvorili rozsiahlu prístavbu tohto sociálneho zariadenia.
Svoju účasť na otvorení potvrdila aj ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová a predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. Prístavba zariadenia v Zákamennom je najväčšou investíciou ŽSK do sociálnej oblasti na Orave a zároveň jednou z najväčších investícií tohto druhu v Žilinskom kraji predstavuje sumu 1619134 € (48 778 031 Sk). V DSS a DD v Zákamennom skončili stavebné aktivity, ktoré začali v októbri 2007. Ako uviedol hovorca ŽSK Peter Kubica, "postup vedúci k postaveniu prístavby bol dobrý a investícia do projektu výborná, pretože prístavba výrazne a pozitívne ovplyvní život klientov v tomto zariadení a zvýši jeho kapacitu." Prístavbou DSS sa získalo 42 lôžok, ktoré budú plne vyťažené. V súčasnosti v poradovníku zariadenia figuruje 14 čakateľov o umiestnenie. Podľa slov riaditeľky DSS a DD v Zákamennom Adriány Adamicovej bola prístavba opodstatnená, pretože pretrváva najmä potreba umiestnenia ľudí s psychiatrickým a mentálnym postihnutím do takýchto zariadení.
Ku kvalitnejším podmienkam bývania klientov v tomto zariadení prispeje i nová jedáleň, rehabilitačná, spoločenská miestnosť a dve pracovné dielne. Stavebnými prácami vznikla i nová práčovňa, hygienické a technické priestory. "Nový objekt DSS v Zákamennom je zateplený, bezbariérový a vďaka vybudovanej vzduchotechnike, protipožiarnemu výťahu, prístupovej komunikácii a parkovisku sa stal moderným zariadením poskytujúcim kvalitné opatrovateľské služby. Zväčšením domova a vytvorením nových pracovných miest prispel aj zamestnanosti v regióne.

  • Zistite si zjazdnosť ciest cez telefón
    (21.10.2009; Oravské noviny; č. 41, s. 5; ŠTEV)
    Minulý týždeň k nám nečakane zavítalo zimné počasie, čo sa prejavilo hlavne na cestách.
    Kvôli tejto mimoriadnej situácii spustila Krajská dispečersko spravodajská služba (KDSS) Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja (SC ŽSK) nepretržitú 24 hodinovú prevádzku, počas ktorej informuje o aktuálnom stave vozoviek a údržbe ciest. Vodiči motorových vozidiel i verejnosť môžu telefonovať na číslo SC ŽSK 041/564 37 72 alebo na ďalšie telefónne čísla KDSS, ktoré sú uvedené na internetovej stránke Žilinského samosprávneho kraja www.zask.sk, podľa jednotlivých regiónov. Okrem otázok ohľadom aktuálneho stavu vozoviek sa ľudia môžu obrátiť na čísla závodov Správy ciest v konkrétnych regiónoch Žilinského kraja v prípade, že by sa na ceste ocitli v havarijnej situácii Po odvolaní mimoriadnej situácie bude nepretržitá prevádzka pokračovať od 1. novembra 2009 do 31. marca budúceho roka. Nepretržitú dispečerskú službu dopĺňa na stránke www.zask.sk geografický informačný systém GIS ŽSK, ktorý umožňuje sledovať polohu a činnosť vozidiel zimnej údržby v aktuálnom čase.

Projekty Oravskej galérie podporilo ministerstvo aj ŽSK


(21.10.2009; Oravské noviny; č. 41, s. 8; ADAMUSOVÁ Dagmara)
Oravská galéria v tomto roku uspela pri podávaní projektov.
DOLNÝ KUBÍN. V roku 2009 sa Oravskej galérii v Dolnom Kubíne podarilo získať z Grantového systému Ministerstva kultúry SR finančné prostriedky v celkovej výške 24 500 € (738 000 Sk). Zo štyroch projektov, ktoré galéria podala, boli úspešné tri.
Nové prírastky a svetlo
Vďaka prideleným grantom Oravská galéria kúpila do svojich zbierok dve sklené plastiky umelca slovenského pôvodu Jána Zoričáka, pôsobiaceho vo Francúzsku, jedného z najuznávanejších autorov súčasnej svetovej sklárskej tvorby.Popri významnej akvizícii bolo s podporou ministerstva kultúry zrekonštruované osvetlenie v Galérii Márie Medveckej v Tvrdošíne. Stála expozícia celoživotného diela maliarky a výstavný priestor "Ateliér tak získali nový kvalitatívny rozmer. Pôvodné, technicky zastarané a energeticky náročné osvetlenie nahradil nový svetelný systém. Prínosom je vizuálny komfort, ktorý ocení každý návštevník, ale aj energetická efektivita systému. Tretí podporený projekt bol zameraný na reštaurovanie drevených barokových plastík anjelov z 18. storočia. Projekty boli dofinancované z prostriedkov Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK)a z vlastných zdrojov galérie.
Inak by neboli
Ďalšie finančné prostriedky v celkovej výške 2 000 € (60 000 Sk) získala Oravská galéria vďaka dvom projektom, podporeným z Grantového systému ŽSK pre kultúru. Prvá dotácia umožnila vydanie katalógu k autorskej výstave fotografií Stanislava Bodoríka nazvanej Zabudnuté okamihy. Výstava a sprievodný katalóg v reprezentatívnom výbere zdokumentovali pri príležitosti významného životného jubilea autora jeho voľnú fotografickú tvorbu. Druhá dotácia bola určená na vytvorenie technickej kópie portrétu Mikuláša Zmeškala (* 20.november 1759,Leštiny + 26. jún 1833, Viedeň) podľa originálu z roku 1832, ktorý vlastní Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici. Kópia maľby bude umiestnená v trvalej expozícii Starého umenia 15. 19. storočia v Župnom dome v Dolnom Kubíne pri príležitosti osláv 250. výročia narodenia tohto popredného hudobného skladateľa. Prezentácia portrétu je súčasťou širšieho medzinárodného projektu, ktorý má prispieť k integrácii tejto významnej osobnosti do oficiálnej histórie Slovenska a predstaviť ju v európskom kontexte.
Spomenuté dotácie umožnili Oravskej galérii realizáciu piatich pozoruhodných projektov, ktoré by bez podpory MK SR a ŽSK zostali iba na papieri.

Cestári opravujú deravé cesty


(21.10.2009; Oravské noviny; č. 41, s. 14; SM)
Na Orave prebiehajú opravy ciest za viac ako dva milióny eur.
DOLNÝ KUBÍN. Cestári v týchto dňoch opravujú na Orave najpoškodenejšie úseky ciest. Opravy sa dočkali vozovky v Beňovej Lehote, Pucove, Pribiši, Pokryváči, Osádke, Leštinách, Oravskom Podzámku a v Lomnej. "Niektoré cesty na hornej Orave sme z projektu vypustili. Robí sa tam totiž odkanalizovanie obcí. V spolupráci s vodárenskou spoločnosťou preto vykonávame len potrebné živičné úpravy. Takéto úpravy sme tento rok už urobili v Doline v Zázrivej, kde sme natiahli zhruba kilometrový asfaltový koberec. Živičné úpravy povrchu ciest dokončujeme v Kline, Ťapešove, Vasiľove, Oravskom Veselom, Zubrohlave a Beňadove," uviedol riaditeľ Správy ciest ŽSK, závod Orava Jozef Oršuliak.
Finančné prostriedky na opravu komunikácií získal Žilinský samosprávny kraj cez projekt v rámci Regionálneho operačného programu. Na Oravu poputuje 2,2 miliónov eur. Cesty by mali byť kompletne opravené do konca tohto mesiaca.
Text k obr.:
Osádka
Cesta v Osádke bola pred opravou deravá ako ementál. Obcou však teraz vedie súvislý asfaltový koberec.

V Čadci otvorili zrekonštruované priestory Kysuckej nemocnice


(20.10.2009; Žilinský večerník; č. 43, s. 3; TASR, rk)
Novorodenecké a gynekologicko pôrodnícke oddelenie v novom šate
Pôrodnosť 1300 detí za rok svedčí o vysokej kvalite poskytovaných služieb v Kysuckej nemocnici v Čadci. Pri príležitosti otvorenia zrekonštruovaného novorodeneckého a gynekologicko pôrodníckeho oddelenia Kysuckej nemocnice to minulú stredu skonštatoval predseda vlády SR Robert Fico.
"Na tomto projekte je zaujímavé, že bol plne financovaný z prostriedkov Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK). Je vidieť obrovské množstvo peňazí investovaných do stavebných prác a do nákupu modernej techniky. Pretože len tam, kde sú pravidelné výkony a kde sa pracuje stále, môžu očakávať pacientky a naše mamičky veľmi dobré služby," povedal Fico.
Predseda ŽSK Juraj Blanár zdôraznil, že samosprávny kraj sa rozhodol pre financovanie rekonštrukcie z vlastných zdrojov po neúspešnej žiadosti o podporu z európskych fondov. "Pri ostatných troch nemocniciach v našej zriaďovateľskej pôsobnosti sme získali peniaze z európskych fondov v prvom programovacom období. Kompletná rekonštrukcia gynekologicko pôrodníckeho a novorodeneckého oddelenia, vrátane operačných sál, si vyžiadala investíciu 2,6 milióna eur (78,32 milióna Sk). Toto vytvára vyššiu kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti v regióne Kysúc, kde je pôrodnosť stále na dobrej úrovni a demografický vývoj nám, na rozdiel od iných regiónov, stále rastie," uviedol Blanár.
"Sme veľmi radi, že sa nám po dvoch rokoch rekonštrukcie podarilo za podpory ŽSK a hlavne jeho predsedu Juraja Blanára zrekonštruovať celé gynekologicko pôrodnícke oddelenie, operačné a pôrodné sály. Rekonštrukcia sa pritom uskutočnila v štyroch etapách pri plnej prevádzke oddelenia. Prvé bolo zrekonštruované oddelenie šestonedelia, následne rizikovej gravidity, oddelenie gynekológie a na záver gynekologické operačné sály a pôrodné boxy. Výsledkom je moderné oddelenie, v ktorom má každá izba svoje sociálne zariadenie a sprchu. Štandardné izby sú vybavené TV, prehrávačmi, telefónmi s možnosťou vonkajšej komunikácie. Za príplatok máme v ponuke aj nadštandardné izby, v ktorých je okrem nadštandardného vybavenia možný pobyt sprevádzajúcej osoby. Okrem nových priestorov došlo aj k nákupu prístrojovej techniky. Bol zakúpený nový sonografický pristroj s 3D/4D sondou (možnosť priestorových fotografií, resp. dvd), máme nové kardiotokografické prístroje, nové vybavenie operačných sál a pôrodných boxov. Na základe zlepšených podmienok na našom oddelení došlo a dochádza k nárastu pôrodov o 30 %, na tohoročných 1300 a nárastu operačných výkonov o 100 %. Gynekologicko pôrodnícke oddelenie KNsP v Čadci je stále viac vyhľadávané pacientkami z iných regiónov, ktoré v súčasnej dobe predstavujú 25 % našej klientely. Poskytujeme komplexné spektrum operačných výkonov, od malých operačných zákrokov a výkonov, po veľkú škálu laparoskopických operácií vrátane LAVH (laparoskopického odstránenia maternice), urogynekologických operácií, ale aj klasických gynekologických operácii. Dúfame, že tento trend, aj vďaka podpore vedenia KNsP, ale i ŽSK, v zlepšených podmienkach budeme vedieť aj naďalej udržať," dodal primár gynekologicko pôrodníckeho oddelenia Kysuckej nemocnice v Čadci MUDr. Peter Durmis.

Sobášny palác v Bytči zrenovovaný


(20.10.2009; Žilinský večerník; č. 43, s. 4; r)
Vrátili mu pôvodnú podobu zo 17. storočia
V Bytči slávnostne otvoria v piatok 23. októbra zrenovovaný Sobášny palác. História tejto unikátnej stavby nebola k nej vždy milosrdná. Palác slúžil aj ako sídlo okresného súdu, základňa nemeckého vojska či sýpka s obilím.
Kultúrny program v rámci slávnosti sa začne o 14. h. V bohatom kultúrnom programe vystúpia: Zbor starej hudby Arcus, Terchovská muzika Terchovan a študenti žilinského konzervatória. Prídu aj palatín Thurzo so svojimi dcérami, nebude chýbať svadobná hostina a množstvo sprievodných atrakcií. Sprístupnená bude aj stála výstava o histórii paláca s názvom Sobášny palác v Bytči stredoeurópsky klenot...
Jedinečná renesančná stavba svojho druhu v stredoeurópskom regióne kedysi plnila vďaka svojmu architektonickému výrazu a celkovému usporiadaniu iba spoločenské funkcie. Konali sa tu nielen honosné svadby Thurzových dcér, ale bol tu veľkolepo pochovaný aj samotný palatín a jeho manželka.
Vďaka finančnej podpore Finančného mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu, štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a zdrojov Žilinského samosprávneho kraja sa tento ojedinelý projekt podaril. "Novozrekonštruované priestory paláca budú opätovne slúžiť svadbychtivým párom, ale aj širokej verejnosti na uspokojovanie a rozvíjanie spoločensko kultúrnych záujmov všetkých cieľových skupín návštevníkov objektu," uviedla Adriana Brziaková z Považského múzea v Žiline.
Obnova paláca v celkovej hodnote takmer 2,3 milióna eur sa začala v apríli 2008 a komplexnou renováciou prešli počas 18 mesiacov jeho obe poschodia vnútorné, ako aj vonkajšie priestory. Zámerom bolo prinavrátiť objektu, freskám a maľbám pôvodnú podobu zo 17. storočia. "Som spokojný, že pamiatka, ktorá bola na území Slovenska vôbec prvou stavbou svojho druhu má opäť svoju dôstojnú tvár. Rekonštrukciou Sobášneho paláca napĺňame svoj cieľ podporovať kultúrne a historické klenoty našich regiónov. Investícia do našich pozoruhodných historických pamiatok posilňuje hrdosť obyvateľov na vlastný kraj a vracia sa nám aj v pozitívnej odozve prostredníctvom domácich i zahraničných návštevníkov našich malebných regiónov," povedal na margo projektu Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja.
Sobášnemu palácu v Bytči bude dôstojne vrátená zašlá sláva. "Naším cieľom je vyprofilovať ho ako multispektrálne kultúrne a reprezentačné zariadenie s významnou spoločenskou reputáciou či rešpektom, nielen v intenciách regiónu alebo kraja," dodal na záver Boris Schubert, riaditeľ Považského múzea v Žiline, pod správu ktorého Sobášny palác patrí.

  • Chcú vychovávať olympionikov
    (20.10.2009; Žilinský večerník; č. 43, s. 5; KOLESÁR Števo)
    Športové talenty zo Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) majú príležitosť rozvíjať sa a zdokonaľovať v špičkových podmienkach.
    Spojená škola na Rosinskej ceste v Žiline má ambíciu stať sa plnohodnotným centrom olympijskej prípravy, teda miestom komplexnej starostlivosti pre mladých a nadaných športovcov s cieľom, aby časom mohli úspešne reprezentovať kraj a republiku v olympijských športoch. "Zo stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK spĺňa podmienky na zriadenie centra práve Spojená škola na Rosinskej ceste so svojou organizačnou zložkou Športové gymnázium, pričom gymnázium je žiadateľom o pridelenie štatútu v športových odvetviach lyžovanie, plávanie, volejbal a kanoistika," uviedol predseda ŽSK Juraj Blanár.
    Predpokladaný rozpočet centra na tento rok je takmer 17 miliónov korún (560 828 eur). Tvorí ho dotácia z ministerstva školstva, spolufinancovanie ŽSK a iné zdroje. "Do celkového rozpočtu je zahrnutý výstroj športovcov a trénera,materiálne zabezpečenie tréningového procesu, náklady na prípravu a súťaže, mzdy, zdravotné zabezpečenie a rehabilitácia, doprava, investície na rekonštrukciu a dobudovanie športovej infraštruktúry," spresnil Juraj Blanár. Finančné prostriedky vo výške 420 559 korún (13 190 eur), ktoré schválili poslanci zastupiteľstva ŽSK sa použijú na rekonštrukciu a dobudovanie regeneračno masážneho centra pre športovcov prijatých do centra.
    Aby mali študenti športových tried gymnázia a športovci centra olympijskej prípravy najlepšie podmienky a možnosti rozvíjania svojho talentu, buduje sa pri Spojenej škole na Rosinskej multifunkčný športový areál. Ten tvorí viacúčelové miniihrisko, basketbalové ihrisko, ihrisko pre plážový volejbal a bežecká rovinka. Zámerom ŽSK je postaviť aj hľadisko a kompletné oplotenie areálu. Predbežný finančný rozpočet na vybudovanie športového areálu s hľadiskom a oplotením je viac ako 14 miliónov korún (466 740 eur).
  • Otvárame brány zahraničným turistom
    (20.10.2009; Žilinský večerník; č. 43, s. 5; KOLESÁR Števo)
    Zástupcovia ruských cestovných kancelárií opäť navštívili Žilinský samosprávny kraj (ŽSK).
    Prezentácia strediska cestovného ruchu vo Vrátnej, ale aj kúpele v Turčianskych Tepliciach, Termal Park v Bešeňovej či Meander Park Oravice boli súčasťou infocesty, ktorej sa na prelome septembra a októbra zúčastnili touroperátori z Ruska, Kazachstanu, ako aj zástupcovia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch a ruskej agentúry Rosstourizm. O túto návštevu mali záujem aj zástupcovia médií. "Infocesty tohto druhu začal na Slovensku ako prvý realizovať Žilinský samosprávny kraj. Teší nás, že naďalej s úspechom prezentujeme naše regióny, krásu malebného kraja, kultúrne dedičstvo, strediská cestovného ruchu, čím sa stávame pre zahraničnú klientelu vyhľadávanou destináciou," povedal predseda ŽSK Juraj Blanár. V súčasnosti už zástupcovia samosprávneho kraja pripravujú pre veľký záujem ďalšiu infocestu ruských touroperátorov po ŽSK. Návštevníci môžu počas týchto ciest spoznať nielen rázovité končiny Žilinského kraja, ale aj našu slovenskú kultúru a vzťah k tradíciám. Pridanou hodnotou akcie je aj možnosť pre zástupcov podnikateľských subjektov z oblasti kúpeľníctva, lyžiarskych stredísk Žilinského kraja a klastrov Liptov, Turiec, Orava, osobne predviesť a ponúknuť svoje služby ruským zástupcom cestovných kancelárií. O tom, že tieto aktivity regionálnej ekonomiky Žilinského samosprávneho kraja sú úspešné, svedčí práve neustály záujem zo strany zástupcov cestovných kancelárií z Ruskej federácie, ktorí už piaty rok prichádzajú odhaľovať pre nich nepoznané zákutia.
    Text pod foto:
    Ruský touroperátori si u nás našli čas aj na zábavu.
  • Anketa s kandidátmi na predsedu ŽSK
    (20.10.2009; Žilinské noviny; č. 41, s. 2; (MIF))
    Tento týždeň pokračujeme v ankete s kandidátmi na župana. Všetkým štyrom sme položili tri rovnaké otázky.
    1. Ako môže samosprávny kraj pomôcť pri zmierňovaní dopadov, alebo pri prekonaní hospodárskej krízy?
    2. Ako by ste chceli po vašom zvolení pomôcť mladým ľuďom? Ako chcete zlepšovať školy v regióne?
    3. Čo môžete urobiť pre rodiny s deťmi?
    Juraj BLANÁR SMER, SNS, HZDS, HZD, SZ, SF
    1. Za veľmi významné považujem čerpanie eurofondov, kedy peniaze z EÚ môžeme využiť nielen na rozvoj, ale aj stabilizáciu hospodárstva v našom kraji. Eurofondy prinášajú podporu projektom, vďaka ktorým budovy našich organizácií zatepľujeme, opravujeme, rekonštruujeme cesty, a to dáva prácu domácim firmám i živnostníkom. Tiež znižovaním energetickej náročnosti desiatok budov škôl, domovov sociálnych služieb a nemocníc ušetríme financie pre ich ďalší rozvoj. A navyše sme vytvorili unikátny katalóg investičných príležitostí, aby sme prilákali investorov do našich regiónov, pričom sa dajú využiť aj chátrajúce, nevyužité areály bývalých závodov a fabrík.
    2. Stredným školstvom, gymnáziami a odbornými školami sa neustále zaoberáme s cieľom zvyšovania ich kvality, aby sme vychovávali našich mladých ľudí pre trh práce, ktorý ich potrebuje, a nie pre úrady práce.
    3. V septembri sme začali rozbiehať projekt rodinných pasov, čo je aktivita len pre obyvateľov nášho kraja. Rodiny s deťmi sa bezplatne zaregistrujú a môžu využívať desiatky zliav v múzeách, skanzenoch, galériách, ale aj v rôznych zariadeniach cestovného ruchu, a to nielen na území Žilinského kraja, ale aj v českých a rakúskych krajoch, kde tento projekt beží úspešne už viacero rokov. Medzi moje priority patrí tiež zachovanie zliav v prímestskej autobusovej doprave, čo sa týka detí a študentov, dochádzajúcich do škôl, ale aj ich rodičov, ktorí môžu využívať dopravné karty, ktoré zjednodušujú a zlacňujú cestu autobusom. Už viac ako päť rokov mám súkromnú aktivitu, kde pomáham sociálne slabším rodinám a mladým talentovaným športovcom. Nielen cez moje občianske združenie, ale aj cez projekty vo vašich novinách.
    Štefan BRESTOVSKÝ Agrárna strana vidieka
    1. VÚC a jeho pracovníci v jednotlivých odboroch musia dobre poznať problémy občanov nášho VÚC. Možnosti, ktoré vychádzajú zo zákona o samospráve VÚC, čo ponúka štát a sú priamo prenášané na VÚC. A tiež možnosti, ktoré ponúka EÚ, čo je na schopnostiach a odbornej fundovanosti pracovníkov, ako ich môžu prenášať do oblasti samosprávy a spolupracovať s podnikateľmi a priamo a aj nepriamo pomáhať občanom vo VÚC.
    2. Pomáhať mladým ľuďom je zavádzajúca otázka. Nie je im treba pomáhať, treba im vytvoriť podmienky, usmerniť ich a všetko zvládnu. Pomáhať treba chorým, starým, nevládnym. Naši mladí sú schopní, no majú málo príležitostí, ktoré im treba vytvárať. O to sa budem snažiť. Školy? Tie sme mali a máme dobré, treba skvalitňovať výučbu a hlavne mať školy na dobrej technickej prevádzkovej úrovni, aby boli prijateľné prevádzkové náklady.
    3. Rodina a deti, to je naša budúcnosť. Mám záujem podporiť ich zdravý vývoj. Budem podporovať tvorbu legislatívy, aby ľudia, a hlavne deti mali zabezpečené bezpečné a zdravé potraviny a tým sa znižovali potenciálne choroby. Potraviny musia byť slovenské, od slovenských výrobcov, ktorí vedia ponúknuť spotrebiteľom tradične kvalitné domáce potraviny. Pestovanie a výrobu dostať na farmy, špecializované na kvalitné produkty.
    Pavel PAVLÁSEK KDH, SDKÚ,OKS
    1. Kríza má svoje príčiny a svoje následky. Dovolím si tvrdiť, že nemravné zadlžovanie VÚC bezúčelovými úvermi krízu prehĺbi. A to priamo zasiahne i občanov nášho kraja.
    Čo môže urobiť kraj? Liekom je šetrenie verejných financií, podpora živnostníkov, malých a stredných firiem, ktoré tu pôsobia úžitok potom zostane doma v kraji.
    Boj proti kríze nie je strihanie pások, ani otrok montážnik, ale budovanie vzdelanostnej ekonomiky v kraji a dôraz na cestovný ruch.
    2. Máme pripravený program technickej a obsahovej inovácie školstva v ŽSK. Školy dostanú moderné vybavenie tak, aby sa deti našich občanov učili na úrovni 21. storočia. Dnešný stav v školstve, ktoré spravuje ŽSK, je zlý.
    Nechcem stresovaného žiaka a učiteľa, ktorí len tŕpnu, čo vymyslí úradník na ŽSK. Chcem otvorenú diskusiu s mladými o ich potrebách. Garantujem, že do školských rád sa dostanú odborníci a nie úradníci nominovaní zo ŽSK.
    3. Čo môžeme už teraz, je podpora mimoškolských aktivít deti potrebujú ponuku. Otvorená škola so športoviskami je môj cieľ. Pracovne vyťažení rodičia a najmä mladé mamičky potrebujú odbremeniť.
    Chcem využiť všetky možnosti, ktoré predseda má a doteraz nevyužíva.
    Budem podporovať sociálnu sféru, granty so zameraním na pomoc sociálne slabým rodinám, ale aj na tie granty, ktoré budú rozvíjať a podporovať aktivity rodín a ich občianskych združení.
    Jozef TARČÁK kandiduje ako nezávislý
    1. Samosprávny kraj má mnoho pák a mnoho kompetencií. Je v rukách predsedu, aby volil stratégie pre skutočné potreby regiónov, napríklad v doprave, koordinovať a správne orientovať koncepciu školstva, v zdravotníctve a sociálnych domovoch.
    To je predsa úplne v rukách VÚC.
    2. V prvom rade treba povedať, že naše školstvo v regióne má dobré meno. Čo mu chýba? Zdroje. VÚC kráti rozpočty 85% škôl a prerozdeľuje ich medzi 7 10 škôl, ktoré finančne kolabujú. Sú niektoré deti lepšie alebo horšie ?
    3. Podporiť každú rodinu možno tým, že prioritne vytvárate vhodné podmienky pre rozvoj regiónov, výstavbu atď.
    VÚC predsa schvaľuje územné plánovanie to sú koncepcie, od bývania až po podporu škôl a priemyselné zóny. VÚC vytvára podmienky. To je veľa.
  • Obce a organizácie potrebujú podporu práve dnes
    (20.10.2009; Kysucké noviny; č. 41, s. 5; ŠTEV)
    Zachovanie podpory pre obce, mestá a neziskové organizácie prostredníctvom grantov je dôležité práve v súčasnosti, kedy je obmedzená podpora z iných zdrojov.
    Na zvládnutie súčasného stavu pripravilo vedenie Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) niekoľko krokov. "Pomocná ruka je potrebná práve teraz, kedy sa podpora z iných zdrojov obmedzuje. Naštartovaním malých projektov prispievame k rozvoju cestovného ruchu i zachovaniu významných tradičných aktivít na Kysuciach, Hornom Považí, Liptove, Turci a Orave," povedal Juraj Blanár, predseda ŽSK. Vyšší územný celok ročne podporuje samosprávy a neziskový sektor prostredníctvom fondu vidieka sumou 2,5 milióna korún (83 tisíc eur), všeobecného grantu pre športovú, spoločenskú a dobrovoľnícku oblasť sumou takmer 2,4 mil. korún (80 tisíc eur) a grantu kultúry sumou 5 mil. korún (166 tisíc eur). Medzi hlavné kroky, ktoré vedú k zvládnutiu dopadov finančnej krízy patrí zefektívnenie a reštrukturalizácia domovov sociálnych služieb, stredných škôl a závodov správy ciest odbúraním zbytočnej byrokracie, prevádzkových nákladov a zdvojených činností. Už v roku 2007 začala reštrukturalizácia úverov, čo sa prejavilo v rokoch 2008 a 2009. Realistická a zodpovedná je aj tvorba rozpočtu. "Oceňujem tiež novelizáciu zákona 583/2004, ktorú schválila NR SR v tomto roku a ktorá nám umožňuje použiť prebytok z hospodárenia nielen na kapitálové investície, ale aj na bežné výdavky," doplnil Juraj Blanár. Rozpočet ŽSK na tento rok pripravili odborníci tak, aby dokázal zvládnuť aj trvajúcu finančnú krízu. Náš kraj aj naďalej podporuje prijaté opatrenia vlády, ktoré majú napomôcť stabilizovať pracovné miesta, podporiť výrobu a domáci odbyt, čím pomôžu ekonomike v našom kraji. "Náš kraj je pripravený napĺňať protikrízové aktivity vlády SR a osobne vyjadrujem podporu prijatým balíčkom opatrení," pokračuje predseda ŽSK Juraj Blanár. Podľa jeho ďalších slov je chod inštitúcií v kompetencii kraja finančne dobre zabezpečený, vrátane primeraného zvýšenia platov ich zamestnancov v zmysle kolektívnej zmluvy.
    Text pod foto:
    Kontrola zjazdnosti ciest
    Počas uplynulého týždňa uskutočnil Juraj Blanár kontrolnú cestu zameranú na zjazdnosť ciest. Navštívil aj Kysuce.
  • Vždy si máte kam prísť po radu
    (20.10.2009; Kysucké noviny; č. 41, s. 5; ŠTEV)
    Bezplatné sociálne poradenstvo zabezpečujú v jednotlivých regiónoch už tretí rok poradenské centrá Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK).
    V širokej spádovej oblasti Kysúc zabezpečujú toto poradenstvo až dve centrá. Poradenské centrum ŽSK pri Domove dôchodcov a Domove sociálnych služieb (DD a DSS) na Hviezdoslavovej ulici v Čadci a Poradenské centrum na Belanského ulici v Kysuckom Novom Meste, kde sa chodia poradiť aj občania z Horného Považia. "Najčastejšie sa na našich odborných pracovníkov obracajú z dôvodu umiestnenia príbuzného do zariadenia sociálnych služieb, či pri žiadostiach o opatrovníka. Častá je aj pomoc pri zmene výživného či spísaní súdnych návrhov. Pomoc hľadajú aj obete domáceho násilia." zhrnul služby predseda ŽSK Juraj Blanár. Poradenské centrá zriadil vyšší územný celok v marci 2007 vo svojich už existujúcich zariadeniach sociálnych služieb s cieľom sprístupniť občanom bezplatné informácie o sociálnej pomoci. "Žilinský samosprávny kraj podporuje každoročne z rozpočtu nielen vlastné poradenské centrá, ale aj občianske združenia, neziskové organizácie a charity, zabezpečujúce sociálne, právne a psychologické poradenstvo, čím rozširujeme prístup občanov k informáciám o sociálnej pomoci. Záujem obyvateľov kraja o službu, ktorú úspešne poskytujeme už od roku 2007, nás utvrdzuje v potrebe pokračovať v tejto činnosti," doplnil Juraj Blanár. Okrem Kysúc možno poradenské centrá nájsť aj v iných regiónoch ŽSK. V regióne Liptova plní túto funkciu Krízové stredisko Pálkovo centrum v Liptovskom Mikuláši. Len v tomto roku podporil kraj činnosť centra sumou vyše 43 miliónov korún (143 ti síc eur). Bezplatné poradenstvo v Turci zabezpečuje ŽSK prostredníctvom neštátnych subjektov, ktorých činnosť finančne podporuje. Ide o občianske združenia Žena v tiesni, Brieždenie a Slovenský zväz zdravotne postihnutých v Martine, ktorým v tomto roku spolu poskytol príspevok v sume viac ako dva milióny korún (69 tisíc eur). Na Orave poskytuje sociálne poradenstvo odborný personál DSS Medvedzie v Tvrdošíne.
    Text pod foto:
    Rada je dobrou pomocou
    V poradenských centrách žilinskej župy dostanú občania odpovede na mnohé dôležité otázky týkajúce sa každodenného života.
  • Dni nádeje znížili počet narkomanov
    (20.10.2009; Žilinské noviny; č. 41, s. 5; KOLESÁR Števo)
    Festival, ktorého cieľom je zintenzívniť prevenciu drogových závislostí a zvyšovať v tomto smere povedomie verejnosti, si do svojej kroniky zapísal už 15. ročník.
    Dni nádeje sú vyvrcholením inej činnosti Domova sociálnych služieb a podporovaného bývania (DSS a PB) Lúča Nadácie LÚČ v Žiline. Celoslovenský protidrogový festival odštartoval v Žiline v pondelok 5. októbra. Jeho hlavnou náplňou je upozorniť na nevyhnutnosť a vzrastajúci význam drogovej prevencie a prevencie závislostí mládeže v Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK). "Som rád, že i tento rok môže byť ŽSK ako zriaďovateľ DSS a ZPB Lúč partnerom tohto unikátneho projektu. Jeho posolstvo a význam dokážu oceniť najmä ľudia, ktorí zažili čo dokáže nielen drogová, ale aj akákoľvek iná závislosť," povedal predseda ŽSK Juraj Blanár. Podujatie symbolicky otvorila štafeta s názvom Beh nádeje, na programe bol aj plavecký maratón, nechýbali ani tradičné vernisáže výtvarných a literárnych prác detí, čítačky literárnych diel či besedy s odborníkmi. Do projektu sa opäť zapojili aj žiaci základných i stredných škôl z celého kraja. Ich umelecké spracovanie témy boja proti drogám ako aj športové výkony boli ocenené počas slávnostného finále s názvom Oskar nádeje 2009. Poďakovaním pre všetkých dobrých ľudí, ktorí nezištne pomáhajú, bol Večer vďaky, ktorý osobne podporili aj umelci Miroslav Donutil a Juraj Mokrý. Riaditeľka DSS a PB Lúč Anna Halečková považuje za úspech, že festival sa stal tradíciou a napĺňa myšlienku, s ktorou ho pred rokmi začali organizovať: "Chceme zvýrazniť sociálnu úlohu rodiny v tejto problematike a poukázať na život rodiny postihnutej závislosťou. Rovnako je našou snahou, aby festival pomohol nielen popisovať skutkový stav, ale aj poskytol čo najviac návodov a rád ako problém riešiť a ukázal mládeži iné alternatívy" Za 15 rokov sa tak podarilo vytvoriť najväčší protidrogový festival na Slovensku, ktorý priniesol zníženie počtu narkomanov a zlepšil informovanosť mládeže, pedagógov i rodičov o prevencii Medzi organizátorov týždňového podujatia celoslovenského významu patrí aj Žilinský samosprávny kraj a Krajská knižnica v Žiline. V súčasnosti sa festival rozšíril aj o nový fenomén problematiku domáceho násilia a iných patologických javov v spoločnosti.
  • Lúč má zateplenú budovu
    (20.10.2009; Žilinské noviny; č. 41, s. 5; (ŠTEV))
    Jednou z investícií Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) do sociálnych zariadení je aj rekonštrukcia budovy DSS pre deti a dospelých Lúč v Žiline.
    Stavebné práce zahŕňali hlavne zateplenie obvodového plášťa, vytvorenie novej fasády, nové odvodňovacie chodníky a zateplenie strechy. Cieľom rekonštrukcie v celkovej hodnote 10,4 milióna korún(345 tisíceur),prebiehajúcej od novembra minulého roka, bola najmä úspora tepelnej energie, kompletné zateplenie a zároveň odstránenie už nevyhovujúceho stavu. Skvalitnenie bývania v tomto zariadení ocenila nielen šesťdesiatky ubytovaní klienti, ale i zamestnanci. "Pokračujeme v trende zlepšiť kvalitu života našich klientov a zároveň aj sociálnych pracovníkov v zariadeniach. Využívame na tento cieľ dotácie od štátu, ale nemalé čiastky vynakladáme aj z vlastného rozpočtu," povedal predseda ŽSK Juraj Blanár. Investovanie do modernizácie sociálnych zariadení patrí medzi prioritu žilinskej krajskej samosprávy. Okrem výrazného navýšenia rozpočtu pre sociálnu oblasť o vyše 19 miliónov korún (633 644 eur) v rámci tretej úpravy rozpočtu už v súčasnosti prebiehajú viaceré rekonštrukcie domovov sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja. V súčasnosti pokračuje rekonštrukcia a prístavba ďalších sociálnych zariadení. Konkrétne DSS a DD v Zákamennom. Tento rok putovalo z rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja do tohto zariadenia spolu 32,8 milióna korún (1,09 mil. eur). Stavebné práce už ukončili v DD a DSS v Terchovej v doterajšej hodnote 2,9 milióna korún (96 515 eur) a v DSS Palkovičova v Martine. Vynovené priestory získali aj v sociálnom zariadení v Tvrdošíne.
    Text pod foto:
    Budova s novou fasádou. Rekonštrukcia DSS pre deti a dospelých Lúč v Žiline sa okrem fasády týkala aj zateplenia a odvodňovacích chodníkov.
  • Sme najmenej zadĺženým krajom
    (20.10.2009; Žilinské noviny; č. 41, s. 5; (ŠTEV))
    Dlh Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) prepočítaný na jedného jeho obyvateľa je najnižší v porovnaní s ostatnými siedmimi vyššími územnými celkami.
    Na túto skutočnosť upozornil vo svojom blogu Martin Fedor, poslanec Národnej rady SR za SDKÚ DS. Na mušku si zobral najzadĺženejší zo samosprávnych krajov, ktorým je Trenčiansky samosprávny kraj. Naopak, pri svojom porovnávaní dáva za príklad ŽSK. "Pre porovnanie, obyvateľ Žilinského samosprávneho kraja má dlh 27,74 eur (886 korún), obyvateľ Košického samosprávneho kraja 36,5 eur(1100 korún), obyvateľ Trenčianskeho samosprávneho kraja, vrátane novorodencov, dlhuje 88,5 eur(2666 korún), rátané z objemu dlhodobých bankových úverov," uvádza Martin Fedor vo svojom blogu na www. aktualne.sk. Zároveň tu poukazuje na plytvanie trenčianskej župy finančnými prostriedkami z rozpočtu a z fondov Európskej únie. Vzhľadom na uvedený prepočet dlhu na jedného obyvateľa samosprávneho kraja sa tieto javy najmenej týkajú práve žilinskej župy. Náš kraj patrí na popredné miesta v čerpaní eurofondov, investície sú cielené do zdravotníctva, školstva, sociálnej oblasti, dopravy i turistického ruchu. Je nepochybne zaujímavé, že práve žilinského župana Juraja Blanára pozná najviac obyvateľov samosprávneho kraja. Najmenej ľudí pozná svojho župana opäť v Trenčianskom samosprávnom kraji.
    Text pod foto:
    Veria, že uspejú. Pomôcť kraju k najvyššej volebnej účasti je hlavným cieľom mladých aktivistov.
  • V Turzovke pribudnú kruhové križovatky
    (20.10.2009; Kysucké noviny; č. 41, s. 6; MM)
    V septembri začali v Turzovke s výstavbou kruhovej križovatky. Úsek, na ktorom spomínanú križovatku budujú, bol neprehľadný a nebezpečný najmä pre chodcov.
    Turzovka. "Aby doprava na ceste II/487, vedúcej mestom Turzovka, kde križuje okrem cesty II/484 v smere na Klokočov aj ďalšie významné miestne komunikácie, ktoré spájajú centrum mesta s mestskými časťami, bola čo najbezpečnejšia, no zároveň bez obmedzenia plynulosti premávky, samospráva pri vypracovaní územnoplánovanej dokumentácie riešila v dopravnej časti plánu dve kruhové križovatky," informoval primátor Turzovky Miroslav Rejda. Prvá je už od septembra vo výstavbe, o realizáciu druhej, v časti križovania cesty II/487 s miestnou komunikáciou do Hlineného, chcú podľa Rejdu požiadať vlastníka a správcu cesty, Žilinský samosprávny kraj, v investičných zámeroch pre rok 2010.
    "Dôležitým podnetom pre výstavbu aj druhej kruhovej križovatky je neprehľadnosť tohoto dopravného uzla, kde opäť vo veľkom počte dochádza k častým kolíziám," pokračoval Rejda. Cesta je podľa jeho slov v tomto úseku široká, čo má síce svoje výhody, avšak pre chodcov predovšetkým detí a starších ľudí, je prechod cez cestu veľmi nebezpečný. "Väčšina vodičov v tomto úseku nedodržiava predpísanú rýchlosť. Rovná široká cesta ich nabáda k práve k jej zvyšovaniu," konštatuje Rejda. Preto je podľa jeho slov výstavba kruhových križovatiek najlepším riešením.
    S výstavou prvej z nich začali už v septembri. Renáta Michalisková z úseku výstavby a rozvoja mesta Turzovka nás informovala, že výstavbu kruhovej križovatky realizuje Žilinský samosprávny kraj prostredníctvom Správy a údržby ciest závodu Čadca, pričom chodníky a verejné osvetlenie financuje Mesto Turzovka. Z vlastných zdrojov na ne vyčlenilo sumu 26 500 € (798 339 korún).
    Text od foto:
    Križovatka. S výstavou prvej kruhovej križovatky začali v Turzovke už v septembri.
  • JAŠÍKOVE KYSUCE
    (20.10.2009; Slovenské národné noviny; č. 41, s. 2; red)
    Spolok slovenských spisovateľov, Literárny fond SR, Žilinský samosprávny kraj, Kysucká knižnica v Čadci a Kysucká kultúrna nadácia vyhlasujú ďalší ročník celoslovenskej autorskú literárnej súťaže mladých prozaikov, ktorí ešte svoju tvorbu knižne nepublikovali. Môžu sa do nej zapojiť autori vo veku do 35 rokov svojimi krátkymi prózami. Zašlú ich elektronickou poštou na e mail: jasik@kniznica cadca.sk. V prípade, že nemajú možnosť komunikovať cez internet, môžu svoje práce zaslať na adresu: Kysucká knižnica v Čadci, Ul. 17. novembra 1258, 022 01 Čadca, so značkou "Jašíkove Kysuce". V tomto prípade zašlite text vytlačený na papieri, ale aj na diskete, príp. inom elektronickom nosiči.
    Súťažné texty musia byť označené menom a priezviskom autora, súťažiaci musí uviesť svoj vek a kontaktné údaje (adresu bydliska; číslo telefónu alebo mobilu; ak text zasiela z cudzej e mailovej adresy, uvedie tento fakt). Vyhlasovatelia uvítajú stručný životopis, prípadne aj autocharakteristiku a fotografiu uvedené údaje budú zverejnené. Tým, že ich súťažiaci zašle spolu so súťažnými prácami, dáva organizátorom povolenie zverejniť ich na webových stránkach, prípadne v zborníku vybraných prác. Ak si autor želá, môžu byť jeho práce zverejnené pod pseudonymom; ak má záujem komunikovať s ostatnými súťažiacimi, môžu zverejniť jeho e mailovú adresu.
    Súťažné príspevky budú postupne uverejňované na webových stránkach www.jasikovekysuce.sk v poradí, v akom budú prichádzať. Vyjadrovať sa k nim bude nielen odborná porota pozostávajúca zo zástupcov Spolku slovenských spisovateľov. Asociácie organizácií slovenských spisovateľov, Literárneho fondu a Kysuckej kultúrnej nadácie, ale svojimi názormi na tú ktorú prózu môžu súťaž obohatiť aj čitatelia webovej stránky. Tie môžu taktiež posielať e mailovou poštou alebo ako listovú zásielku na adresu knižnice. Organizátori príspevky nezasielajú späť ani na vyžiadanie.
    Súťaž bude uzatvorená 31. októbra 2009. Súťažné prózy, ktoré budú knižnici doručené po uzávierke, budú zaradené do nasledujúceho ročníka súťaže.
  • V Hrabovom majú modernejšie priestory
    (20.10.2009; Žilinské noviny; č. 41, s. 5; (ŠTEV))
    Väčšiu plochu pre klientov ako aj lepšie hygienické podmienky majú k dispozícii klienti Domova dôchodcov a Domova sociálnych služieb (DD a DSS) v Bytči Hrabovom.
    S rekonštrukciou priestorov začal Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) v druhej polovici uplynulého roka. Išlo o práce, ktorých cieľom bolo ďalšie vylepšenie prostredia zväčšenie podlahovej plochy na klienta úpravou a zariadením novej izby, zlepšenie hygienických podmienok výmenami sociálnych zariadení, všetkých podláh a vymaľovaním izieb v kaštieli. Celkové náklady predstavovali 2,6 milióna korún (88 460 eur). Pred samotnou maľbou bolo nutné zabezpečiť základný reštaurátorský výskum. Pri reštaurátorskom výskume bolo zistené, že na stenách kaštieľa sa nachádzajú ako novšie tak aj renesančné výmaľby, ktoré sa však nebudú teraz reštaurovať. Zároveň reštaurátor určil technický postup maľovania stien tak, aby sa výmaľby prekryli a zostali nepoškodené. Práce sú ukončené, sú vymenené okná a vstupné dvere na prístavbe, vstupné dvere na kaštieli, vymenené laminátové podlahy, zmodernizované sociálne zariadenia na bezbariérové s výmenou príslušenstva je zariadená nová izba a vytvorený nový bezbariérový priestor v prístavbe. Ďalej sú vybudované sadrokartónové priečky v spoločných izbách v kaštieli, čím vznikli dvojlôžkové izby, je omaľovaný interiér kaštieľa. Do pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja patria v sociálnej oblasti domovy dôchodcov a domovy sociálnych služieb. V nich nachádzajú svoje útočisko seniori, ale aj ľudia v rôznom veku odkázaní na každodennú starostlivosť.
    Text pod foto:
    Lepšie podmienky pre klientov. Župan Juraj Blanár považuje starostlivosť o sociálne zariadenia za jednu z hlavných priorít.
  • Vyzývajú ľudí, aby išli v novembri voliť
    (19.10.2009; Turčianske noviny; č. 40, s. 5; ŠTEV)
    Podpisová akcia, ktorá odštartovala 28. septembra v Žiline, pokračuje v ďalších mestách a obciach Žilinského samosprávneho kraja.
    Jej cieľom je aktivizovať občanov, aby prišli v novembri voliť svojich zástupcov do vyššieho územného celku. "Ide o podpisovú akciu, nie o petíciu. Chceme, aby sa ľudia viac zaujímali o to, čo sa okolo nich deje. Aby sa snažili urobiť niečo pre seba a nielen na všetko nadávať," povedal František, jeden z aktivistov tejto petície. Aktivisti nezbierajú osobné údaje občanov, diskutujú s ľuďmi, vysvetľujú im, že s činnosťou a kompetenciami samosprávneho kraja sa stretávajú vo svojom každodennom živote. Na hárok sa stačí podpísať, prípadne pridať svoju e mailovú adresu. Pri mnohých podpisových akciách občania ani nevedia, kde ich podpisy nakoniec skončia a koľko ich vlastne spolu bolo.
    V tomto prípade dostanú informácie priamo na svoj e mail "Chceme, aby bola čo najvyššia účasť voličov vo voľbách do vyšších územných celkov spomedzi všetkých krajov na Slovensku. Chceme ukázať ostatným krajom, že sa vieme zapojiť, keď ide o dôležité veci." povedal Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja. Ďalším z cieľov podpisovej akcie je upozorniť na dátum konania volieb, na sobotu 14. novembra. "Je to o aktivizácii občanov pred voľbami, aby neboli ľahostajní k veciam, ku ktorým sa môžu vyjadriť," dodal Vlado, ďalší z aktivistov S činnosťou samosprávneho kraja sa každý z nás stretáva denne. Či už ide o nemocnice, stredné školy, cesty, autobusovú dopravu, domovy dôchodcov alebo kultúrne pamiatky Aktivisti chodia okrem väčších miest aj po obciach Žilinského samosprávneho kraja. Do piatku 9. októbra vyzbierali dohromady 705 podpisov.
    Text k obr.:
    Podpisová akcia
    Ukážme ostatným krajom, že sa vieme zapojiť, keď ide o správnu vec Cieľom podpisovej akcie je zvýšiť účasť občanov ŽSK v komunálnych
  • Vzdelávanie na podporu zamestnanosti v regiónoch
    (19.10.2009; Turčianske noviny; č. 40, s. 5; Kolesár Števo)
    Žilinský samosprávny kraj využíva možnosti ako podporiť rozvoj zamestnanosti vo svojich regiónoch. Jednou z nich je projekt s názvom Špecifickým vzdelávaním posilňujeme kapacity ŽSK, ktorý je súčasťou Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.
    "Cieľom nášho projektu, ktorý okrem eurofondov spolufinancuje aj krajská samospráva, je podporovať vzdelávanie a zvýšiť kvalifikáciu zamestnancov v 33 organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Na zreteli máme rast kvality poskytovaných služieb voči verejnosti vo všetkých regiónoch kraja Oravy, Kysúc, Liptova, Turca a Horného Považia," predstavil zámery projektu predseda ŽSK Juraj Blanár. Ako ďalej dodal, jednou z úloh krajskej samosprávy je uspokojovať potreby a očakávania svojich obyvateľov, na čo je zamerané aj celé vzdelávanie. Žilinský kraj získal na tento cieľ nenávratný finančný príspevok vo výške 399 763 eur, z vlastných zdrojov preinvestuje 21 040 eur. Projekt prebieha od 21. apríla 2009 do 31. augusta roku 2010. Spolu bude zaškolených 590 zamestnancov, a to zo Správy ciest ŽSK, Územnej polikliniky Námestovo, Polikliniky Turčianske Teplice, Nemocnice s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši, Trstenej, Čadci a Dolnom Kubíne. Do vzdelávania sa zapojí spolu až 26 domovov dôchodcov (DD) a domovov sociálnych služieb. V regióne Turca ide konkrétne o Domov sociálnych služieb (DSS) pre dospelých, Turčianske Teplice, DSS Palárikova a Domov dôchodcov J. Mazúra v Martine. "Musíme reagovať pružne na potreby obyvateľova na vývoj nových technológií. Naším cieľom je mať odborníkov a zvyšovať kvalifikáciu zamestnancov inštitúcií Žilinského samosprávneho kraja v rôznych oblastiach," spresnil Juraj Blanár. Vzdelávanie bude prebiehať v účtovníckych, mzdových, geografických programoch, projektovom manažmente, verejnom obstarávaní, rozpočtových pravidlách verejnej správy či sociálnej sfére.
    Text k obr.:
    Vzdelávanie je cestou k vyššej kvalite
    Cieľom projektu zameraného na vzdelávanie zamestnancov kraja je ich vyššia kvalifikácia a odbornosť.

Samosprávy bojujú s výdavkami, s ktorými vôbec nepočítali


(19.10.2009; Turčianske noviny; č. 40, s. 7; Kovalčíková Jana)
TURČIANSKE RADNICE sužuje nedokonalý zákon o sociálnych službách. Podľa neho musia svojim obyvateľom doplácať na pobyt v zariadeniach pre seniorov. Peniaze však na to nemajú.
TURČ. TEPLICE. MARTIN. Škrt v rozpočte spôsobil obciam a mestám nový zákon o sociálnych službách, ktorý platí od 1. januára. Káže, aby sa radnice postarali o svojich obyvateľov odkázaných na pomoc druhého, resp. odborníka, no nemajú to z čoho financovať.
Delegovali kompetencia na obce
Doteraz si žiadatelia o miesto v zariadení pre seniorov podávali žiadosť priamo do konkrétneho zariadenia a na ich pobyt prispieval vyšší územný celok (VÚC). Podľa nového zákona sa kompetencie presunuli z VÚC na miestne samosprávy, pričom každý má presne stanovenú svoju pôsobnosť.
Kraj umiestňuje obyvateľov do určitého typu zariadenia, ako sú domovy sociálnych služieb, špecializované zariadenia, zariadenia podporného bývania a rehabilitačné strediská so stupňom odkázanosti V. a VI. Obec a mesto rieši žiadosti ľudí, ktorí žiadajú o miesto v zariadeniach pre seniorov.
V praxi sa podľa zákona najskôr umiestňujú klienti do zariadení verejných poskytovateľov, teda ak je zriaďovateľom obec alebo VÚC.
Až keď sa nenájde miesto v sieti štátnych zariadení, potom sa uvažuje o neverejných poskytovateľoch.
Platia za nich nemalé peniaze
Radnice musia pre ľudí zabezpečiť potrebnú starostlivosť a platiť za nich ekonomicky oprávnené náklady. To sú vlastne čiastočné náklady na prevádzkovanie daného zariadenia. Obyvatelia si však pobyt musia spolufinancovať aj zo svojich príjmov tak, aby im z príjmu ostala určitá suma peňazí.
Samosprávy sa musia postarať aj o neprispôsobivých občanov, ktorých pre zlé správanie vyhadzujú z iných zariadení, ale aj o takých, ktorých príjem je menší ako životné minimum, teda menej ako 185,19 €.
V Martine evidujú 21 rozhodnutí o odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov vydaných k 31. augustu. "Z tohto počtu je zatiaľ od l. januára doteraz umiestnených 5 občanov v troch zariadeniach pre seniorov," informoval nás hovorca mesta Martin Jozef Petráš. Podľa neho bude mesto Martin potrebovať budúci rok pre jedného umiestneného klienta 5 tisíc eur ročne.
V Turčianskych Tepliciach v Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb majú byť umiestnení traja žiadatelia, dvaja z nich už v tomto zariadení bývajú. Riaditeľ Stanislav Gatial si myslí, že pri umiestňovaní klientov by pomohlo urýchlenie korešpondenčnej komunikácie a zjednodušenie lekárskych prehliadok.
Martin projektuje seniorské zariadenie
Mestá sa snažia vzniknutú situáciu riešiť čo najcitlivejšie a rešpektujú svoje povinnosti zo zákona. Peniaze na seniorov niekde nájsť musia. Mesto Martin plánuje pre nich vybudovať zariadenie. Peniaze chce mesto získať z eurofondov.
Podľa najnovších informácií už pripravilo zámer aj projektovú dokumentáciu pre jeho vybudovanie. Seniorské zariadenie by malo zahŕňať 54 lôžok.
"Ak by sa nič neskomplikovalo a počítali by sme so zvyčajnými čakacími lehotami a náš projekt by uspel, dá sa predpokladať, že s realizáciou by sme mohli začať v lete 2010," informoval nás J. Petráš. Nevylúčil pritom, že pre tieto výdavky radnica bude musieť krátiť rozpočet v iných položkách.
V kúpeľnom meste vyčíslil primátor mesta Michal Sygút mesačné náklady na dvoch klientov seniorského zariadenia na 800 €. Hľadať ich budú v rozpočte mesta.
Podpísaním memoranda zákon odložili
Podľa informácií z webovej stránky Úradu vlády podpísal predseda vlády Robert Fico s predsedom ZMOSu Michalom Sýkorom ešte 13. februára v Bratislave Memorandum o spolupráci pri riešení dopadov finančnej a hospodárskej krízy.
Vláda v ňom sľúbila okrem iného aj presun povinnosti zabezpečovať niektoré sociálne služby od 1. januára 2009 až na rok 2011.
Memorandum je podpísané do 31. decembra 2010. Zjavne sa ho však nikto nedrží a sociálny zákon platí v pôvodnom rozsahu.
V praxi s novým zákonom
Nový zákon si na vlastnej koži vyskúšal aj Vladimír, ktorý potreboval umiestniť svojich rodičov v sociálnom zariadení práve v najnevhodnejšom čase na prelome rokov 2008/ 2009. Jeho rodičom najskôr poskytovala opatrovateľskú službu u nich doma pracovníčka z evanjelickej diakonie so sídlom v Sučanoch štyrikrát do týždňa po štyri hodiny. V decembri 2008 však takáto starostlivosť jeho rodičom už nestačila. Preto v čase vianočných sviatkov musel hľadať pre nich iné miesto.
"V Sučanoch mali vtedy obsadené všetky miesta a 140 nevybavených žiadostí," hovorí Vladimír, ktorému sa nakoniec podarilo nájsť voľné miesto v Bratislave. "V decembri sme to vybaviť nestihli, pretože už veľa úradov a lekárov pred sviatkami nepracuje. V januári už bola žiadosť neplatná, pretože od 1. januára vstúpil do platnosti nový zákon. Museli sme vypísať novú žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, na mestskom úrade v Martine ju posúdili a vydali rozhodnutie, v ktorom rodičov zaradili do III. a IV. stupňa odkázanosti a odporučili umiestnenie v zariadení pre seniorov s trvalou opaterou," spomína si Vladimír na január. No až potom podľa jeho slov nastali skutočné problémy.
Nevedeli, kto je zodpovedný
"Nešťastný zákon určuje, že klientov musí samospráva umiestňovať v prvom rade v zariadení vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Navyše som zistil, že mesto musí prispievať na obyvateľa umiestneného v zariadení pre seniorov, no v rozpočte na to peniaze nemá a nikto nevedel, kto vlastne túto zákonom stanovenú platbu má platiť. Ponúkol som, že budem tie peniaze platiť ja, ale ani to nebolo v poriadku, lebo podľa zákona zariadenie pre seniorov, hoci aj neverejné, ale neziskové, ten príspevok dostávať má," rozhorčuje sa Vladimír aj s odstupom času.
Jeho kroky po neúspešnom hľadaní vhodného zariadenia pre seniorov v Turci či blízkom okolí smerovali do hlavného mesta.
V súčasnosti už z jeho rodičov žije len matka, no miesto v Domove dôchodcov Ohel David v Bratislave bolo doslova vybojované.

ZO ZÁKONA
Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre fyzickú osobu, ktorá je odkázaná na sociálnu službu. Stupeň odkázanosti je výsledkom posudku o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý vydáva lekár.
Zohľadňuje sa v ňom schopnosť seniora zvládať všetky bežné činnosti, ako napríklad osobnú hygienu, stravovanie a pitný režim, obliekanie a vyzliekanie, zmenu polohy, pohyb, orientáciu a pod.
Od 1. januára do 31. júla vydal ŽSK 917 posudkov a rozhodnutí o zaradení do stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, z toho 583 rozhodnutí s najvyšším stupňom odkázanosti. (V. stupeň 192, IV. stupeň 42, III. stupeň 50, II. stupeň 38, l. stupeň 12) Z Turca umiestnil odbor sociálnych vecí od začiatku roka po vybavení všetkých náležitostí bezodkladne 32 obyvateľov. Obce Háj a Horná Štubňa žiadali o umiestnenie obyvateľov na Orave.
Text k obr.:
Klienti so stupňom odkázanosti II. až IV. sa do zariadení pre seniorov umiestňujú najdlhšie. Pani Oľga z Martina je v teplickom domove už 13 rokov.
Text k obr.:
Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb v Turčianskych Tepliciach má vyše 300 lôžok.


Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky