42. týždeň

  • Zaregistrovali ďalších dvoch kandidátov v Žilinskom kraji

    (17.10.2009; www.atlas.sk; 10.33, s. ; webnoviny.sk)
    Volebná komisia Žilinského samosprávneho kraja pre nadchádzajúce voľby do orgánov krajských samospráv musela dodatočne zaregistrovať ďalších dvoch nezávislých poslaneckých kandidátov. V piatok v neskorých večerných hodinách potvrdil predseda komisie Karol Zahatlan.
    Komisia v pondelok vylúčila 15 uchádzačov pre nesplnenie podmienok registrácie. Dvaja z nich sa voči tomuto rozhodnutiu odvolali na súd. Okresný súd v Žiline rozhodol v ich prospech a nariadil krajskej volebnej komisii dodatočne vykonať ich registráciu. Rozhodnutie súdu je konečné a neexistuje proti nemu opravný prostriedok. Podľa Zahatlana sa komisia k rozhodnutiu súdu vyjadrovať zatiaľ nechce.
    Krajská volebná komisia ešte v pondelok zaregistrovala štyroch kandidátov na župana a 459 kandidátov na poslancov. Zo 128 nezávislých kandidátov na poslancov zaregistrovala 115, trinástich vylúčila prevažne pre pochybenia v petičných hárkoch, dvaja z nich sa odvolali na súd.
    Zo 346 kandidátov politických strán a koalícií neprešli registráciou dvaja, obidvaja z okresu Turčianske Teplice. Jeden nominant (SNS) uviedol trvalý pobyt v inom okrese, druhý (Združenie robotníkov Slovenska) bol nominovaný nad povolený limit.
    Pôvodnú registráciu kandidátov potvrdila krajská volebná komisia na pondelkovom zasadnutí jednomyseľným hlasovaním. Dnes po rozhodnutí súdu zaregistrovala ďalších dvoch nezávislých kandidátov na krajských poslancov.
    O poslanecké kreslá v 57 člennom krajskom zastupiteľstve sa tak uchádza 344 kandidátov zo 17 politických strán a troch koalícií a 117 nezávislých kandidátov. Presné zoznamy kandidátov zverejní krajská volebná komisia 19. októbra. Voľby sa konajú 14. novembra. 
  • Prvenstvo do Martina
    (15.10.2009; Farmár; č. 42, s. 78; Sim)
    Gymnázium Jozefa Lettricha v Martine sa stalo víťazom tretieho ročníka športovo vedomostnej súťaže Župná kalokagatia 2009 v Turanoch. Vystriedalo tak Obchodnú akadémiu Dušana Metoda Janotu z Čadce, ktorá kraľovala na stupni víťazov celoslovenskej kalokagatie dva predchádzajúce ročníky. Prvenstvo obhájil Žilinský samosprávny kraj (ŽSK), trojicu tohtoročných najúspešnejších družstiev dopĺňajú Banskobystrický a Trenčiansky samosprávny kraj. "Cieľom kalokagatie je prepojiť teoretické vedomosti s fyzickou zdatnosťou. V rámci nej sa súťaží v terénnom behu na tri kilometre a vo vedomostných otázkach z oblasti ekonomiky, športu, prvej pomoci, histórie a z ďalších disciplín," informovala Jana Špiláková z odboru informácií a zahraničných vzťahov ŽSK. Do celoslovenského kola postúpili víťazné družstvá z krajských kôl jednotlivých samosprávnych krajov. Tie vzišli zo školských a regionálnych súťaží.

Rodný dom Kronera sa konečne dočká obnovy 


(15.10.2009; Kysucké noviny; č. 40, s. 4; Murčová Miroslava)
O Kronerovom dome sme v našich novinách už písali. V súčasnosti sa ľady pohli a pomaly sa začalo s jeho rekonštrukciou. Minulý týždeň pracovníci úradu rozobrali starú verandu a vypratali z neho všetok neporiadok, ktorý v ňom zanechali bezdomovci a vandali.
Staškov. Rodný dom herca Jozefa Kronera potrebuje nutne opravu. Donedávna v ňom vládol neporiadok, v súčasnosti však začali pracovníci obce s jeho rekonštrukciou.
Starú budovu najskôr zaizolujú
Najskôr však museli rozobrať starú verandu a vypratať neporiadok, ktorý v objekte zanechali príležitostní "nocľažníci", ale aj vandali. Od starostu obce Jána Dodeka sme sa dozvedeli, že do konca roka plánujú ešte budovu "podrezať" a zaizolovať. Nakúpili tiež nové okná, strechu i krov. Predpokladajú však, že s ich osádzaním začnú až v budúcom roku na jar.
"Objekt je pripravený na kompletnú rekonštrukciu, mám na stole už aj stavebné povolenie, ktoré vydal Úrad pre reguláciu železničnej dopravy," informoval nás starosta. Práce rozdelia do dvoch fáz, prvou bude už spomínaná izolácia budovy a v druhej, s ktorou začnú skoro na jar, vymenia krov, okná i dvere.
Na rekonštrukciu Kronerovho domu získala obec finančné prostriedky aj od Žilinského samosprávneho kraja. Príspevok vo výške 5 490 použili na kúpu krovu, okien, dverí, podláh. Obec však musí načrieť i do vlastného vrecka. Do opravy pamiatky investuje 3 000.
Pomáhajú aj pamätníci
Aby bol domček čo najvierohodnejší a najpodobnejší tomu spred mnohých rokov, keď ho ešte obývala početná rodina Kronerovcov, Staškovania sa pustili do "oživovania histórie". Starosta pred začatím prác vyhlásil verejnú zbierku fotografií a ďalších dobových predmetov od miestnych ľudí, ktorí so slávnym hercom v minulosti prišli do styku. Čo najvernejšiu podobu interiéru domčeka má dotvoriť postreh každého pamätníka. "Veľmi nám v tomto smere pomáha Zuzana Vaňousová, staršia sestra Jozefa Kronera. Tá v domčeku žila dvanásť rokov. Vie, kde boli rozmiestnené skrine i ďalšie predmety," hovorí Dodek.
Obec už má vypracovanú aj architektonickú štúdiu, ktorá ráta so zachovaním pôvodnej podoby stavby z roku 1914. Autorom štúdie je architekt Martin Vereš. Investovanú čiastku na oživenie Kronerovho rodiska odhaduje vedenie obce na 29 874,53 (900 000 korún). Znalecký posudok na odkúpenie domu i s pozemkom je 2 655,51 (80 000 korún).
"Čo sa týka odkúpenia domu, zmluvu už podpísal generálny riaditeľ železníc a teraz čakáme na jej schválenie. Predpokladáme, že do konca roka by mohol byť Kronerov dom náš," hovorí Dodek a dodáva, že keď bude mať obec objekt už vo svojom vlastníctve, plánujú požiadať o finančný príspevok na jeho rekonštrukciu aj ministerstvo kultúry.

Lokomotíva pre Pribylinu


(15.10.2009; Plus jeden deň; s. 8; jap)
Z Vrútok odišiel na Liptov rušeň z roku 1948
MARTIN Vymenili si lokomotívy. Z martinskej strednej dopravnej školy odišiel včera do liptovského skanzenu v Pribyline parný rušeň z roku 1948. Škola zaň dostala o 5 rokov mladší motorový rušeň.
Parný rušeň, ktorý odišiel z Martina, premával pred 60 rokmi v Železiarňach Podbrezová. Bola to jedna z prvých úzkokolajok na Slovensku. Rušeň pred zošrotovaním zachránila v 80. rokoch práve martinská škola.
"Liptovské múzeum sa podujalo na opravu a rekonštrukciu tohto parného stroja," povedal žilinský župan Juraj Blanár. Rušeň z Martina budú teda onedlho obdivovať návštevníci Múzea liptovskej dediny. Martinská škola zase dostala od Spolku Čiernovažskej mašinky zrekonštruovaný o 5 rokov mladší motorový rušeň.
Text k obr.:
ZOSTANE PRED ŠKOLOU: Motorový rušeň stojí na podstavci pred Strednou odbornou školou dopravnou v Martine Priekope.

  • FICO: Pôrodnosť 1300 detí svedčí o vysokej kvalite služieb v Kysuckej nemocnici
    (14.10.2009; www.tasr.sk; s. ; TASR)
    Čadca 14. októbra (TASR) Pôrodnosť 1300 detí za rok svedčí o vysokej kvalite poskytovaných služieb v Kysuckej nemocnici v Čadci. Pri príležitosti otvorenia zrekonštruovaného novorodeneckého a gynekologicko pôrodníckeho oddelenia Kysuckej nemocnice to dnes skonštatoval predseda vlády SR Robert Fico.
    "Na tomto projekte je zaujímavé, že bol plne financovaný z prostriedkov Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK). Je vidieť obrovské množstvo peňazí investovaných do stavebných prác a do nákupu modernej techniky. Pretože len tam, kde sú pravidelné výkony a kde sa pracuje stále, môžu očakávať pacientky a naše mamičky veľmi dobré služby," povedal Fico.
    Predseda ŽSK Juraj Blanár zdôraznil, že samosprávny kraj sa rozhodol pre financovanie rekonštrukcie z vlastných zdrojov po neúspešnej žiadosti o podporu z európskych fondov. "Pri ostatných troch nemocniciach v našej zriaďovateľskej pôsobnosti sme získali peniaze z európskych fondov v prvom programovacom období. Kompletná rekonštrukcia gynekologicko pôrodníckeho a novorodeneckého oddelenia, vrátane operačných sál, si vyžiadala investíciu 2,6 milióna eur (78,32 milióna Sk). Toto vytvára vyššiu kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti v regióne Kysúc, kde je pôrodnosť stále na dobrej úrovni a demografický vývoj nám, na rozdiel od iných regiónov, stále rastie," uviedol Blanár.
    Podľa riaditeľa Kysuckej nemocnice Jozefa Kanabu bola rekonštrukcia prioritou, pretože nemocnica je v pôrodnosti na treťom mieste v rámci Slovenska. "Som rád, že sa nám podarila rekonštrukcia gynekologicko pôrodníckeho oddelenia, novorodeneckého oddelenia, jednotiek intenzívnej starostlivosti a operačných sál. Tieto sú vybavené najmodernejšou prístrojovou technikou a klimatizáciou. Odrazilo sa to aj v tom, že okolo 20 percent žien chodí rodiť do našej nemocnice z iných regiónov," uzatvoril Kanaba.
  • ŽILINA: Nadácia Spoločne pre región odovzdala symbolické šeky na 2% z daní
    (14.10.2009; www.tasr.sk; Školy, s. ; TASR)
    Žilina 14. októbra (TASR) Zástupcovia 57 materských, základných a stredných škôl a 4 organizácií si dnes na pôde Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) prevzali symbolické šeky na 86.839 eur (2,617 milióna Sk), ktoré vyzbierali z 2 percent z daní prostredníctvom projektu Spoločne pre deti nadácie Spoločne pre región.
    Organizátori navyše druhýkrát rozdelili pre 10 najlepších škôl a organizácií, ktoré získali najviac financií v prepočte na jedného žiaka, osobný vklad predsedu správnej rady nadácie Spoločne pre región Georga Trabelssieho 10.000 eur (301.260 Sk). "Kľúč sa nám zdal ako spravodlivý. Do budúceho roku, vzhľadom na väčší počet organizácií a väčší podiel peňazí na žiaka sa nám zdalo zvýšenie bonusu ako motivácia, aby sa do projektu zapojili aj stredné školy. Zatiaľ ich je málo, najviac je materských a základných škôl. Budúci rok je bonus 15.000 eur (451.890 Sk)," informoval Trabelssie.
    Nadácia Spoločne pre región v piatich ročníkoch vyzbierala a rozdelila materským, základným a stredným školám a ďalším záujmovým združeniam z 2% z daní celkovo 184.222 eur (5,549 milióna Sk). "Darcovia ich poukazujú v prospech nadácie a z nadácie sa plná výška darovanej sumy prevedie späť školám a organizáciám. Peniaze sa tak dostávajú k deťom na financovanie voľnočasových aktivít a športovanie podľa vopred uzatvorenej zmluvy medzi organizáciou a nadáciou," uviedol Trabelssie.
    Najviac financií na žiaka už druhý rok za sebou vyzbierali v materskej škole (MŠ) v Lysici. Podľa jej riaditeľky Daniely Konvičkovej rodičov motivovala minuloročná odmena, za ktorú nakúpili pre 30 detí športové pomôcky. "Tento rok to bolo už jednoduchšie. Rodičia videli, čo sa všetko v škole zmenilo. Oslovovali príbuzných, tí svojich príbuzných a tak to išlo. Za tohtoročnú odmenu nakúpime didaktické hry a pomôcky," skonštatovala Konvičková. Dodala, že celkovo vyzbierali 2419 eur (72.874 Sk) a od predsedu správnej rady nadácie Spoločne pre región dostali 1579 eur (47.568 Sk).
    Predseda ŽSK Juraj Blanár ocenil, že aktivita nadácie si nachádza medzi školami čoraz väčšiu obľubu. "Môžu sa do nej zapojiť aj stredné školy v pôsobnosti ŽSK, ktoré nemajú občianske združenia alebo iné organizácie, prostredníctvom ktorých by čerpali dve percentá. Všetci tí, ktorí začínajú v materských školách a prechádzajú cez základné školy, končia v našich stredných školách. Takže vidíme symboliku v tom, že sa spájame a túto aktivitu vždy zavŕšime na našej pôde," dodal Blanár.
  • Trenčianska maďarská cesta
    (14.10.2009; www.aktualne.sk; Blogy, s. ; Fedor Martin)
    "My za to nemôžeme, kríza je globálna a spustili ju Američania!", argumenty tohto typu počúvame od vládnych politikov už niekoľko mesiacov. A v niečom majú iste pravdu. Chcem však poukázať na príklad, keď podobná kríza hrozí, ak už tu priam nie je, v jednom zo slovenských regiónov. V Trenčianskom samosprávnom kraji.
    S globálnou finančnou a hospodárskou krízou má veľa spoločného. Na počiatku bolo nezdravé narábanie s peniazmi, rozhadzovanie a život na dlh. Na to, že hypotéky sú problémom, upozorňovali niektorí ekonómovia už pred vypuknutím krízy. Jednoducho mnohí Američania žili na dlh a zarábali primálo (alebo nezarábali vôbec), aby ho mohli splácať.
    Trenčiansky samosprávny kraj sa niekoľko rokov správa podobne. Žije si nad pomery. Kým na konci roku 2006 bola zadlženosť kraja 767 miliónov korún, za dva roky tento dlh narástol o dve miliardy! Nie, to nie je preklep o dve miliardy korún!
    V praxi to znamená, že každý obyvateľ kraja, vrátane novorodencov, dlhuje 88,5 eura (2 666 Sk). Pre porovnanie, obyvateľ Žilinského samosprávneho kraja má dlh 27,74 eura, obyvateľ Košického samosprávneho kraja 36,5 eura (rátané z objemu dlhodobých bankových úverov).
    Zadlženosť Trenčianskeho kraja je rekordná spomedzi všetkých ôsmych regionálnych samospráv. V roku 2008 kraj čerpal úver vo výške 39,83 milióna eur (cca 1,2 mld. Sk), v roku 2009 plánuje kraj čerpať úver ešte v objeme zhruba 3,38 milióna eur (101 miliónov Sk). Takto sa to však nedá robiť do nekonečna a raz bude treba začať splácať. Splácanie istiny je odložené až na rok 2011, teda ďaleko za horizontom funkčného obdobia súčasného vedenia.
    Nuž, ale kraj má aspoň reprezentatívne sídlo s krásnym výhľadom na mesto. To všetko za "smiešnych" 440 miliónov korún!
    Trenčiansky samosprávny kraj sa vydal cestou, ktorú označujú za maďarskú. Najzadlženejšia krajina východnej Európy doplatila na vysoké úvery, hlboké deficity, a to všetko v mene lacného populizmu a rozhadzovania. Dnes je pod dohľadom "záchranárov" z medzinárodných organizácií a v podstate krajina v ekonomickej oblasti už nie je svojprávna.
    Toto fakt nie je dobrá cesta!
  • NA SEVERE SLOVENSKA SNEŽÍ, VŠETKY CESTY SÚ VŠAK ZJAZDNÉ
    (14.10.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 1,5 min.; RAČKOVÁ Marína)
    Oto GÖRNER, moderátor:
    "Aj dnes situáciu na cestách severného Slovenska komplikovalo sneženie a silný vietor. Popoludní na niektorých miestach napadlo 15 centimetrov snehu. Všetky cesty v Žilinskom kraji sú však zjazdné. Informuje Marína RAČKOVÁ."
    Marína RAČKOVÁ, redaktorka:
    "Meteorológovia už včera upozorňovali na náhly príchod zimného počasia predovšetkým do severných a horských oblastí. Cestári v Žilinskom kraji dnes predpoludním rýchlo chystali svoje mechanizmy tak, aby mohli upraviť zasnežené cesty. Vedúci opravárenskej dielne žilinskej správy ciest Ján ŠTRBÁK hovorí, že v každom stredisku mali jedno vozidlo. Pripravení na zimnú údržbu boli na horských priechodoch ako aj pri prudkom zhoršení počasia."
    Ján ŠTRBÁK:
    "Tak v Žiline sme mali pripravené dve vozidlá na chemický posyp. Na každom horskom prechode a na každom stredisku mali po jednom sypači. Vzhľadom na to, že sa situácia prudko zmenila, budeme mať pripravených z 23 vozov, ktoré máme v pláne, 15 vozidiel."
    M. RAČKOVÁ:
    "Cestárov v Žilinskom kraji testovalo najmä popoludňajšie a podvečerné sneženie. Dopĺňa riaditeľ žilinskej krajskej správy ciest Milan PUCHOŇ."
    Milan PUCHOŇ:
    "Včera sme mali k dispozícii 36 vodičov, 16 bolo vlastne v pohotovosti domácej a dneska počítame okolo 60 70 vodičov by sme mali mať k dispozícii."
    M. RAČKOVÁ:
    "Pre dopravu bol popoludní uzavretý horský priechod Fačkov v smere z Prievidze do Žiliny a medzi Námestovom a Tvrdošínom sa tvorili snehové jazyky. Dopravná situácia v Banskobystrickom kraji bola podobná najmä na horských priechodoch, kde snežilo od nadmorskej výšky 700 metrov. Najproblematickejším bol horský priechod Šturec, kde sa skrížili kamióny."
  • KRAJANIA DOMA
    (13.10.2009; Slovenské národné noviny; č. 40, s. 2; Válek Igor)
    Predstaviť život slovenských komunít v rôznych častiach sveta, ich kultúru a umenie bolo jedným zo základných cieľov Dní Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré sa tentoraz uskutočnili v dňoch 1. 5. októbra. Pri príležitosti už 16. takéhoto stretnutia zahraničných Slovákov o tom informovala riaditeľka odboru kultúry Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Ľubica Bartalská (na fotografii prvá zľava, vedľa nej riaditeľka Krajskej knižnice v Žiline Katarína Šušoliaková). "Každý rok chceme predstaviť inú časť Európy alebo sveta. Pretože medzi Slovákmi v zahraničí je veľa umelcov, spisovateľov, výtvarníkov, hudobných skladateľov, hudobníkov. A Dni Slovákov žijúcich v zahraničí sú príležitosťou, aby predstavili, ako rozvíjajú slovenskú kultúru v zahraničí. A zároveň je to aj moment, aby sme preukázali spolupatričnosť," skonštatovala Bartalská. Na tomto ročníku podujatia (prebiehajúceho na osi Bratislava Žilina Martin) sa zúčastnila deväťdesiatčlenná delegácia Slovákov z desiatich štátov západnej Európy. Boli medzi nimi predstavitelia spolkového života, zástupcovia tlače, umelci, ktorí vystúpili v galaprograme, výtvarníci, prezentujúci sa výstavami a nechýbala ani dokumentárna výstava o novinách a časopisoch Slovákov žijúcich v západnej Európe spojená s besedami. Tieto sa odohrali v piatok 2.10. v Krajskej knižnici a Dome MS v Žiline, keďže aktívnymi spoluorganizátormi (popri Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí) podujatia bolo i uvedené krajské mesto, Žilinský samosprávny kraj a MS. Na druhý deň krajanov privítal aj Martin v zrekonštruovanom Národnom dome, kde sa vo večerných hodinách konal dôstojný galakoncert sólistov a umeleckých skupín pod príznačným názvom "To je zem, čo v srdci mám", ktorý svojím druhým predstavením v nedeľu 4.10. v bratislavskom Divadle Aréna bol i bodkou za ďalším ročníkom dobre pripraveného a potrebného cyklického stretania sa krajanov v pôvodnej vlasti.

Umelá tráva bude v učilišti


(13.10.2009; Turčianske noviny; č. 40, s. 38; mp)
Pomaly sa stavia ihrisko s umelou trávnatou plochou v Spojenej škole v Martine. Schválené už bolo takmer dva roky, no k samotnej realizácii došlo až nedávno.
MARTIN. Trávnatá plocha medzi telocvičňou a bývalým zdravotným strediskom ustúpila makadamu, pieskovému povrchu, aby uvoľnila miesto umelej tráve, ktorá v týchto dňoch zapĺňa obdĺžnik s rozmermi hádzanárskeho ihriska 20 x 40 m. Cena stavby je približne 132 tisíc eur a pod martinský slimák prišli zo Žilinského samosprávneho kraja. Polmiliónovou investíciou prispela samotná spojená škola. Okolo ihriska je funkčný chodník zo zámkovej dlažby, siete na zachytenie lôpt a štyri stožiare s umelým osvetlením. Plocha bude slúžiť predovšetkým žiakom športových tried z prvého a druhého ročníka, ktoré začali experimentálne pôsobiť na spojenej škole vďaka iniciatíve vedenia od minulého školského roku. Otvorenie umelej trávnatej plochy je naplánované na polovicu októbra.

  • Od jesene po nových cestách
    (13.10.2009; Žilinský večerník; č. 19, s. 5; )
    Žilinský samosprávny kraj realizuje ako prvý opravy a rekonštrukcie ciest vo svojej kompetencii z prostriedkov Regionálneho operačného programu. V regióne Horného Považia sa to v jeseni roku 2009 týka uvedených úsekov ciest II. a III. triedy. Na ich opravy, sa spolu s investíciami Žilinského samosprávneho kraja používajú finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie.
    Terchová Vrátna
    Vrátna Štefanová
    Zádubnie Žilina
    Rudinka Žilina
    Radôstka Belá
    Divinka Divina
    Kotrčiná Lúčka Žilina
    Malá Čierna Rajec
    Veľká Čierna Rajec
    Čičmany Fačkov
  • Počet podpisov sa blíži k tisícke
    (13.10.2009; Žilinský večerník; č. 19, s. 5; )
    Už viac ako dva týždne zbierajú aktivisti podpisy v rámci akcie, ktorej cieľom je vyzvať občanov Žilinského samosprávneho kraja, aby prišli voliť svojich zástupcov vo voľbách do vyššieho územného celku.
    Podpisová akcia začala v pondelok 28. septembra v Žiline. Odvtedy cestujú aktivisti každý pracovný deň do iného mesta v Žilinskom samosprávnom kraji. Vždy spolu s mestom navštívia aj obce v jeho okolí. "Aj v obciach diskutujeme s ľuďmi a vysvetľujeme im, že regionálna politika samospráv sa ich týka každý deň. Stretávajú sa s ňou prakticky na každom kroku," povedal aktivista Vladimír. Túto stredu 14. októbra, ako aj o deň neskôr, môžete pridať svoj podpis v Kysuckom Novom Meste. Na budúci týždeň vycestujú do Turca, konkrétne do Martina a Turčianskych Teplíc, ale vo štvrtok a v piatok 22. a 23. októbra budú v Bytči. Aktivisti nezbierajú od občanov ich osobné údaje. Stačí podpis, prípadne môžete pridať svoju e mailovú adresu. Do piatku 9. októbra vyzbierali dohromady 705 podpisov. Medzi hlavné ciele tejto podpisovej akcie patrí aj upozornenie na dátum konania komunálnych volieb, ktorým je sobota 14. novembra.
  • Srdcom pre Liptov
    (13.10.2009; Liptovské noviny; č. 40, s. 3; )
    Ako vnímate úlohu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) pre rozvoj regiónu Liptov?
    Už takmer tri roky pôsobím vo funkcii primátora Liptovského Mikuláša. Spolupracujem aj s inštitúciami, ktoré riadi ŽSK a sú na území liptovskomikulášskeho okresu a nášho mesta. Ide o stredné školy, nemocnicu, galérie či múzeá. Sledujem tiež kvalitu cestnej siete, ktorá patri ŽSK a tiež oblasť sociálnej starostlivosti, domov dôchodcov a domov sociálnych služieb, ako aj krízové centrum. Poslanci vyššieho územného celku majú veľkú možnosť ovplyvniť tieto oblasti v prospech mesta a nášho regiónu. Navyše ŽSK môže čerpať množstvo prostriedkov z eurofondov. Je tu veľmi dôležitá úzka súčinnosť samosprávy miest a obcí v Liptove a samosprávy na úrovni kraja.
    Je tu teda dôvod, prečo sa usilujete o mandát poslanca ŽSK? Rozpracovali sme pre mesto a región mnoho projektov, ktoré budeme musieť realizovať v spolupráci s krajskou samosprávou. Bolo by dobré, aby som mohol v mene mesta i regiónu budúcnosť týchto projektov ovplyvniť v prospech občanov z funkcie poslanca ŽSK. Do tejto funkcie kandidujem a na spoločnej kandidátke ma nominujú politické strany SMER SD a ĽS HZDS.
    Ako poslanec ŽSK by som mal možnosť pozitívne zasiahnuť do rozvoja oblastí, ktoré sú pre našich občanov dôležitou súčasťou života a tiež nevyhnutnou súčasťou rozvoja pre naše mesto. Pozitívnu odozvu pre občanov vidím aj na príklade mojich kolegov primátorov z iných miest, ktorí už poslancami sú alebo boli. Chcem využiť možnosť priaznivo ovplyvňovať ďalšie smerovanie nášho mesta a celého regiónu.

V Divinke po novej ceste


(13.10.2009; Žilinský večerník; č. 42, s. 4; Porubcová Anna)
Od pondelka 21. septembra do stredy 23. septembra v obci Divinka zaasfaltovali hlavnú cestu a nadviazali tak na obnovu miestnej komunikácie v časti Lalinok spred dvoch rokov. Rekonštrukcia úseku dlhého 1750 metrov, ktorý je hlavným ťahom v obci a súčasne ju spája so susednou Divinou, bola financovaná z eurofondov v rámci projektu rozvoja miestnych komunikácií 2. a 3. triedy. "Sme vďační poslancom ŽSK a vedúcemu Odboru dopravy a komunikácií ŽSK Ivanovi Mokrému za umožnenie rekonštrukcie. Kvalitnú prácu odviedli páni Panák a Pecko z Doprastavu," ďakuje starosta Divinky Ján Suran. Dodáva, že s ostatnými cestami si musí obec poradiť sama, keďže to už nie je v kompetencii ŽSK ako správcu. Na otázku, či si nemyslí, že obnovenie komunikácie je protichodným riešením ku problému s kanalizáciou, ktorú sa v obci zatiaľ nepodarilo vystavať, nám odpovedal: "V dohľadnej dobe kanalizácia v obci z finančných dôvodov nebude, je to možno otázka 10 až 15 rokov, a teda cesta sa dovtedy využije." 

  • V LIPTOVSKOM MÚZEU OTVORILI NOVÉ PRIESTORY
    (13.10.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 09.00; 1 min.; TOMEŠ Rado)
    Rado TOMEŠ:
    "V Ružomberku sprístupnili nové podkrovné priestory hlavnej budovy Liptovského múzea. V novom podkroví bola nainštalovaná stála expozícia sakrálneho umenia zo zbierok Liptovského múzea. Unikátnym prvkom je rozmerný oltár z gotického kostola z obce Ludrová. Súčasťou celého objektu bola aj komplexná rekonštrukcia výstavnej sály na prízemí s originálnou mozaikovou podlahou. Riaditeľka Liptovského múzea Iveta ZUSKINOVÁ."
    I. ZUSKINOVÁ:
    "Sprístupňujeme novovybudované priestory v rámci projektu Nadstavba a dostavba Liptovského múzea v Ružomberku. Tieto práce sa realizovali v rokoch 2007 až 2009. Celkove sa preinvestovalo 25 miliónov korún. Všetko financoval Žilinský samosprávny kraj."
  • Šéfmi kraja chcú byť štyria
    (13.10.2009; Turčianske noviny; č. 40, s. 2; Kopka Roman)
    Blanár, Pavlásek, Tarčák a Brestovanský. Títo štyria politici chcú z pozície predsedu VÚC šéfovať Žilinskému kraju.
    ŽILINA, MARTIN. V pondelok 5. októbra úderom polnoci vypršal termín na podávanie kandidátnych listín pre voľby do orgánov Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK).
    Dvadsať strán a hromada nezávislých
    O post predsedu ŽSK sa budú uchádzať štyria kandidáti. K Jurajovi ovi (koalícia Smer sociálna demokracia, ĽS HZDS, SNS, HZD, Strana zelených, Slobodné fórum), Pavlovi Pavláskovi (koalícia KDH, SDKÚ DS, OKS) a Jozefovi Tarčákovi (NEKA) pribudol kandidát Agrárnej sírany vidieka Štefan Brestovanský.
    O 57 poslaneckých mandátov v ŽSK prejavili záujem kandidáti 20 politických strán, resp. koalícií, a 129 nezávislých kandidátov.
    O zaradení či nezaradení kandidátov na kandidačnú listinu v termíne do 15. októbra rozhodne Krajská volebná komisia. Tá po prvýkrát zasadla vo štvrtok. Predsedom komisie sa stal Karol Zahatlan z koalície HZD, Slobodné Fórum a Strany zelených.
    V čase našej uzávierky komisia skúmala petičné hárky nezávislých kandidátov, hneď na to si "na mušku" zobrala kandidátne listiny politických strán.
    "Zatiaľ sme nikoho nezaregistrovali, pravdepodobne sa tak stane v pondelok," povedal nám v piatok Karol Zahatlan. Zoznam zaregistrovaných kandidátov musí Krajská volebná komisia zverejniť do 25. októbra.
    Voľby sa uskutočnia v sobotu 14. novembra, prípadné druhé kolo volieb predsedu VÚC by bolo o štrnásť dní neskôr.
    Poslancom sa byť vyplatí
    Funkcia predsedu kraja je na slovenské pomery dobre honorovaná. Plat predsedu Vyššieho územného celku stanovuje zákon. Jeho mesačnú výška je 3188 eur (96 041,69 korún). K základnému platu dostáva predseda VÚC aj odmenu vo výške mesačného platu, ktorá je predsedovi vyplatená v májovom a novembrovom výplatnom termíne. Predseda má k dispozícii služobný telefón a služobné auto. ŽSK má vo svojom vozovom parku autá značky Renault, Audi, Škoda a Wolkswagen.
    Odmeny dostávajú aj poslanci. V súčasnosti si každý z nich mesačne prilepší o 492,50 eur (14 837,06 korún.)
  • Opätovnú kandidatúru Juraja Blanára podporuje koalícia šiestich strán
    (13.10.2009; Turčianske noviny; č. 40, s. 5; Kolesár Števo)
    Zástupcovia šiestich politických strán (SMER SD, SNS, HZDS, Slobodné fórum, HZD, Strana zelených) podpísali koaličnú dohodu o podpore spoločného kandidáta na predsedu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraja Blanára.
    Po slávnostnom podpise dohody predstavil súčasný predseda ŽSK svoje programové tézy pre nadchádzajúce volebné obdobie. "Ľuďom ponúkam istotu a stabilitu. Chcem, aby sme pracovali bez akýchkoľvek prieťahov a komplikácií pre občanov aj v čase, kedy je potrebné prekonávať hospodársku krízu. Chcel by som pokračovať v mnohých naštartovaných aktivitách. Tie, ktoré boli ukončené, už slúžia svojmu účelu, ale mnohé prechádzajú do ďalšieho volebného obdobia," povedal po podpise koaličnej dohody predseda ŽSK Juraj Blanár. Úradujúci župan chce naďalej zachovať a rozvíjať štyri nemocnice v kraji, podporovať sociálne služby dostupné širokej verejnosti, prepájať školy s hospodárstvom a vytvárať podmienky pre zamestnanosť. Juraj Blanár sa netajil ani tým, že zachová zľavy pre seniorov a študentov v autobusoch, či bude podporovať infraštruktúru cestovného ruchu. V čase hospodárskej krízy chce zabezpečiť personálnu stabilitu, a to sociálne istoty, neprepúšťanie a benefity pre 10 tisíc odborníkov zo 126 organizácií v kompetencii samosprávneho kraja. Dôležitým bodom je aj čerpanie financií z fondov Európskej únie. ŽSK bol doteraz úspešný hlavne pri modernizácii nemocnica rekonštrukcii ciest. "Chcem sa všetkým zúčastneným stranám poďakovať za konštruktívny prístup pri rokovaniach, ktoré sme absolvovali pri vytváraní tejto dohody. Voľby do vyššieho územného celku nie sú o politikárčení, ale o spravovaní hodnôt, ktoré sa týkajú priamo miest, obcí aj samotných občanov," povedal Ján Kvorka, krajský podpredseda strany SMER SD v Žiline. Peter Dúbravay, krajský predseda SNS v Žiline pripomenul, že terajšieho župana Juraja Blanára podporovali vo voľbách už v roku 2005. "Poznáme ho teda veľmi dobre, vieme, že za posledné štyri roky viedol Žilinský samosprávny kraj od jedného úspechu k druhému," dodal Dúbravay. Za jediného vhodného kandidáta označil Blanára aj krajský podpredseda HZDS v Žiline Jaroslav Hus. "Je zárukou rozvoja a napredovania vyššieho územného celku." Pred štyrmi rokmi podporovalo súčasného žilinského župana aj Slobodné fórum (SF). "Bolo to výsledkom skúseností z jeho práce poslanca Národnej rady SR, kde som mala možnosť s ním spolupracovať. Presne tak sme si predstavovali aj voľby do vyšších územných celkov. Aby sa o funkcie uchádzali mladí, šikovní, dynamickí ľudia, ktorí prinesú do svojho regiónu energiu, nové prístupy, dokážu svoj región ťahať dopredu a robia slušnú politiku," povedala pred podpisom koaličnej dohody predsedníčka SF Zuzana Martináková. "Aj HZD vedelo už pred štyrmi rokmi, že Juraj Blanár spĺňa všetky podmienky pre to, aby sa mohol stať predsedom ŽSK. Počas štyroch rokov svojho pôsobenia vo funkcii vedel vždy demokraticky argumentovať, aby presvedčil aj opozíciu alebo väčšinu v parlamente. Myslím si, že prácu, ktorú vykonal pre Žilinský samosprávny kraj, ľudia oceňujú," doplnil predseda HZD Jozef Grapa. Ku koaličnej dohode sa pripojila aj Strana zelených. "Ako dobre vieme, Žilinský samosprávny kraj je územím, do ktorého zasahuje niekoľko národných parkov. Má významný potenciál využitia turistického ruchu, cyklotrás. Sme presvedčení, že znovuzvolením súčasného župana sa do týchto oblastí dostane tá správna podpora," povedal Peter Pilinský, predseda Strany zelených.
  • Vzdelávanie na podporu zamestnanosti v regiónoch
    (13.10.2009; Turčianske noviny; č. 40, s. 5; Kolesár Števo)
    Žilinský samosprávny kraj využíva možnosti ako podporiť rozvoj zamestnanosti vo svojich regiónoch. Jednou z nich je projekt s názvom Špecifickým vzdelávaním posilňujeme kapacity ŽSK, ktorý je súčasťou Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.
    "Cieľom nášho projektu, ktorý okrem eurofondov spolufinancuje aj krajská samospráva, je podporovať vzdelávanie a zvýšiť kvalifikáciu zamestnancov v 33 organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Na zreteli máme rast kvality poskytovaných služieb voči verejnosti vo všetkých regiónoch kraja Oravy, Kysúc, Liptova, Turca a Horného Považia," predstavil zámery projektu predseda ŽSK Juraj Blanár. Ako ďalej dodal, jednou z úloh krajskej samosprávy je uspokojovať potreby a očakávania svojich obyvateľov, na čo je zamerané aj celé vzdelávanie. Žilinský kraj získal na tento cieľ nenávratný finančný príspevok vo výške 399 763 eur, z vlastných zdrojov preinvestuje 21 040 eur. Projekt prebieha od 21. apríla 2009 do 31. augusta roku 2010. Spolu bude zaškolených 590 zamestnancov, a to zo Správy ciest ŽSK, Územnej polikliniky Námestovo, Polikliniky Turčianske Teplice, Nemocnice s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši, Trstenej, Čadci a Dolnom Kubíne. Do vzdelávania sa zapojí spolu až 26 domovov dôchodcov (DD) a domovov sociálnych služieb. V regióne Turca ide konkrétne o Domov sociálnych služieb (DSS) pre dospelých, Turčianske Teplice, DSS Palárikova a Domov dôchodcov J. Mazúra v Martine. "Musíme reagovať pružne na potreby obyvateľova na vývoj nových technológií. Naším cieľom je mať odborníkov a zvyšovať kvalifikáciu zamestnancov inštitúcií Žilinského samosprávneho kraja v rôznych oblastiach," spresnil Juraj Blanár. Vzdelávanie bude prebiehať v účtovníckych, mzdových, geografických programoch, projektovom manažmente, verejnom obstarávaní, rozpočtových pravidlách verejnej správy či sociálnej sfére.

Pani Dzúriková oslávila storočnicu


(13.10.2009; Žilinský večerník; č. 19, s. 2; mch)
Keď sa v roku 1909 v Ploštíne, v okrese Liptovský Mikuláš, narodila svojim rodičom prvorodená dcéra, nikto netušil, akého dlhého života sa dožije. Dnes už storočná pani Zuzana Dzúriková oslavuje svoje krásne životné jubileum v Domove dôchodcov a Domove sociálnych služieb pre dospelých na Karpatskej ulici v Žiline. Tu žije so svojou dcérou Vierou od roku 1999.
Recept na svoju dlhovekosť nám pani Zuzana síce neprezradila, ale jej život nebol ľahký. Ako 5 ročná prišla o svojho otca v I. svetovej vojne. Odvtedy ju a jej dve sestry vychovávala matka sama. "Už ako 12 ročná musela ísť pracovať a do vysokého veku pôsobila ako vedúca masliarne v Liptovských mliekarňach, kde bola veľmi obľúbená. Nohy a sluch ju už neposlúchajú, napriek tomu je vždy usmiata a milá," povedala dcéra oslávenkyne. So svojím manželom Jánom Dzúrikom, ktorý ju opustil v 64 rokoch, mala dve deti. I keď už "nemá taký obratný jazýček ako kedysi", pravidelne sa zúčastňuje všetkých spoločenských podujatí v domove. "Takých vzácnych chvíľ, akou je dožitie sa storočnice, nebýva mnoho. Prajem pani Dzúrikovej pevné zdravie, radosť zo života a spokojné prežitie chvíľ v kruhu príjemných ľudí v našom zariadení," zagratuloval jubilantke predseda ŽSK Juraj Blanár, ktorý jej odovzdal kyticu, blahoprajný list a poprial to najcennejšie v živote, zdravie.
Dcéra Vierka, ktorá je sama odkázaná na dennodennú starostlivosť v domove dôchodcov dodala: "Chcem sa poďakovať v mene svojej mamy za opateru všetkým, ktorí pracujú v tomto zariadení. Keď sme pred 10 rokmi išli bývať do tohto domova dôchodcov, netušili sme, že tu budeme také spokojné." Pani Dzúriková je treťou oslávenkyňou storočnice v ich zariadení za ostatných 16 rokov. "Na budúci rok by sa mala ďalšia naša obyvateľka dožiť tohto krásneho veku," podotkla riaditeľka domova dôchodcov Terézia Straňáková.

Z obcí v skratke


(13.10.2009; Žilinský večerník; č. 19, s. 4; dam)
Jasenové v obci majú úplne vynovenú základnú školu. Kompletne vymenili elektroinštaláciu, prerábalo sa kúrenie, voda, hygienické zariadenia. Majú novú hydroizoláciu, zateplili strop budovy aj celý objekt. Vymenili aj strešnú krytinu a nanovo vyregulovali kotolňu. Čo je pre školu nezvyčajné, na streche majú slnečné kolektory. Projekt s názvom Obnova Základnej školy a Materskej školy Jasenové zrealizovali s pomocou ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Na financovaní sa piatimi percentami podieľala obec, 85 percent prostriedkov pochádzalo z Európskej únie a 10 percent zo štátneho rozpočtu. Prerábať začali v októbri 2008 a práce ukončili v auguste tohto roka.
Nové majú aj vnútorné vybavenie školy, od lavíc, katedier, kresiel pre učiteľov a stoličiek pre žiakov, až po výpočtovú techniku a dataprojektor. Škola má zabezpečený vonkajší kamerový systém, monitorovanie vnútorných chodieb aj bezpečnostný alarm. Starostka Valéria Gažurová nám povedala, že do konca roka by ešte chceli stihnúť zatepliť budovu obecného úradu.
Stráňavy táto obec bude 17. októbra plná ľudí známych mien. Uskutoční sa tu, v miestnom kultúrnom dome, pracovné stretnutie Únie žien Slovenska (ÚŽS). Témou je účasť únie na partnerstve s verejnosťou, s vedúcimi predstaviteľmi ŽSK a obcí, ale aj sociálna prevencia, zdravotná problematika, legislatíva, ich uplatnenie v praxi a riešenie problémov s poslankyňami NR SR. Účasť prisľúbili Irena Belohorská, predsedníčka ÚŽS, Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja, poslankyne NR SR Katarína Tóthová, Ľudmila Mušková a starostovia obcí.
Predmier konečne sú tu hody! Stánky s rôznym tovarom, dobré jedlo a pitie, typické hodové pochúťky a kolotoče, to všetko by malo byť súčasťou nedele 18. októbra. Každý rok býva pri tejto príležitosti slávnostná svätá omša so vzácnym hosťom. Miestny kostol bol zasvätený sv. Gálovi, ktorý je patrónom farnosti a kedysi ho oslavovali práve 16. októbra. Najväčšia zábava bude zrejme od 13. do 16. h, kedy na hodoch očakávajú najhojnejšiu účasť.

  • Prípravy na zimu sú už v plnom prúde
    (13.10.2009; Žilinský večerník; č. 19, s. 5; )
    Počas zimných mesiacov sa Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja stará o prejazdnosť a zjazdnosť 1 500 kilometrov ciest II. a III. triedy a čiastočne aj o 475 km ciest 1. triedy. Na nastávajúce zimné obdobie plánuje vynaložiť vlastné finančné prostriedky vo výške 51 miliónov korún (1,695 mil. eur).
    "Po minuloročných skúsenostiach sa Správa ciest (SC) ŽSK neobáva rastu cien posypových materiálov, pohonných hmôt a miezd, pretože pri porovnateľných výkonoch zimnej údržby ciest v období 2008/2009 so zimnou sezónou 2005/2006 sa celkové náklady zimnej údržby znížili o 11 mil. Sk. Na druhej strane, pri porovnaní nákladov na zimnú údržbu v sezóne 2008/2009 s obdobím 2007/2008, sa pri 30 percentnom navýšení výkonov celkové náklady zvýšili len o 7,5 percenta," povedal predseda ŽSK Juraj Blanár.
    Zmena štruktúry spravovania ciest
    Prispela k tomu zmena štruktúry spravovania ciest z roku 2008, kedy vznikla centrála príspevková organizácia Správa ciest ŽSK s organizačnými jednotkami závodmi Kysuce, Orava, Liptov, Turiec a Horné Považie. Tým sa znížila závislosť od dodávateľskej údržby. "Odvtedy je zimná údržba nielen lacnejšia, ale aj neporovnateľne lepšie organizačne zabezpečená. Na základe riadenia údržby ciest na celom území ŽSK sa presuny vozidiel a mechanizmov medzi jednotlivými závodmi ľahšie zvládajú z jedného miesta. Platí to pri štandardných, ale najmä mimoriadnych situáciách v celom procese zimnej údržby," doplnil Juraj Blanár. Napomáha tomu i zriadenie 24 hodinovej Krajskej dispečersko spravodajskej služby (KDSS) spustenej od novembra 2008 a nainštalovanie elektronických zariadení GPS do vozidiel údržby v hodnote 270 tisíc eur, ktoré umožňujú sledovať polohu a činnosť vozidiel v aktuálnom čase.
    Pozrite si cestárov z domu
    Okrem pracovníkov tejto služby môže stav vozoviek a ich údržbu sledovať tiež verejnosť na stránke www.zask.sk v časti geografického informačného systému GIS ŽSK. Túto zimu si môžu teda občania všímať prostredníctvom elektronického systému prácu 295 vodičov a pohyb všetkých vozidiel zimnej údržby. Vďaka minuloročnej investícii krajskej samosprávy vo výške 4,9 miliónov eur (148 mil. Sk) sa počet vozidiel Správy ciest ŽSK zvýšil o 26 nových strojov, ktoré výrazne prispeli k efektívnejšej údržbe a oprave ciest.
  • Rekonštrukcie ciest II. a III. triedy
    (13.10.2009; Žilinský večerník; č. 19, s. 5; )
    V roku 2008 boli rekonštruované cesty III. triedy v kompetencii Žilinského samosprávneho kraja v Žiline a v dalších desiatich obciach tohto okresu s nákladmi v celkovej výške 29,6 milióna korún (982 540 eur).
    V Žiline išlo konkrétne o cestu pri Celulózke a v prímestských častiach Považský Chlmec a Závodie. Oprava cesty sa uskutočnila v obci Bela Zlieň, ako aj v Divine a Divinke Lalinku. Opravy ciest III. triedy po výstavbe kanalizácie boli vykonané v obciach Lysica, Terchová Biely Potok a Lietava. V Štiavniku prebehla oprava mostného objektu za takmer 2,5 milióna korún (87 963 eur). "Cesty sú tepnami ekonomiky. Platí to rovnako pre diaľnice či cesty prvej triedy, ako aj o komunikáciách II. a III. triedy. Veľmi dobre si túto skutočnosť uvedomujeme," konštatoval predseda ŽSK Juraj Blanár. Na rok 2009 sú naplánované opravy ciest III. triedy v kompetencii Žilinského samosprávneho kraja v piatich obciach. Celkový rozpočet presahuje 11 miliónov korún (370 112 eur). Oprava cesty pokračuje v obci Divina, v Bielom Potoku prebieha odvodnenie cesty, súvislá obnova pokračuje v Žiline pri Celulózke, opravy spodnej stavby sa uskutočňujú v obciach Štiavnik a Kunerad.
  • Údržba a opravy ciest sú v Žilinskom kraji prioritou
    (13.10.2009; Žilinský večerník; č. 19, s. 5; )
    Cestná infraštruktúra Žilinského kraja prešla v posledných štyroch rokoch mnohými zmenami. Pre Žilinu je strategický plánovaný diaľničný úsek Hričovské Podhradie Dubná skala. Jeho kľúčovým bodom je stavba tunela Višňové.
    "Výbornou správou je aj príprava stavby D3 na úseku Strážov Brodno. Odklonením kamiónovej dopravy z diaľnice D1 na D3 sa výrazným spôsobom odbremení doprava v Žiline," povedal predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. Hlavnou kompetenciou samosprávneho kraja je však údržba a rekonštrukcie ciest II. a III. triedy na svojom území. Ide hlavne o ich udržiavanie v prevádzkyschopnom a technicky vyhovujúcom stave za všetkých poveternostných podmienok. "Práve toto patrí medzi moje hlavné priority. Pravidelná údržba sa vykonáva prostredníctvom Správy ciest ŽSK a jej závodov. Na pravidelnú údržbu nadväzujú opravy v dôsledku vplyvu dopravy a starnutia ciest," pokračuje Juraj Blanár. Okrem údržby vozoviek zabezpečuje Žilinský samosprávny kraj aj ošetrovanie cestnej zelene a pravidelné čistenie komunikácií. Dopravná sústava Žilinského kraja pozostáva zo systémov cestnej, železničnej, leteckej a kombinovanej dopravy. Vzájomné prepojenie jednotlivých dopravných úsekov je na európskej úrovni koordinované formou multimodálnych koridorov. "Územie nášho kraja je svojou polohou významné hlavne pre cestnú a železničnú dopravu. Prechádzajú tu dôležité medzinárodné cestné ťahy. Cez kraj vedie aj diaľničná sieť, ktorej nové úseky sú práve vo výstavbe. Jej dobudovanie pomôže napojiť Slovensko na ďalšie medzinárodné koridory," pokračuje Juraj Blanár. Na území Žilinského samosprávneho kraja sa nachádza 309 kilometrov ciest II. triedy, 1 119 km ciest III. triedy. Celková dĺžka všetkých cestných ťahov v kraji je 1 928 kilometrov. Medzi priority patrí rekonštrukcia 200 kilometrov ciest II. a III. triedy a zabezpečenie zjazdnosti týchto ciest v zimnom období.
  • Vyzývajú ľudí, aby išli v novembri voliť
    (13.10.2009; Liptovské noviny; č. 40, s. 5; Štev)
    Podpisová akcia, ktorá odštartovala uplynulý týždeň v Žiline, pokračuje v ďalších mestách a obciach Žilinského samosprávneho kraja.
    Jej cieľom je aktivizovať občanov, aby prišli v novembri voliť svojich zástupcov do vyššieho územného celku. "Ide o podpisovú akciu, nie o petíciu. Chceme, aby sa ľudia viac zaujímali o to, čo sa okolo nich deje. Aby sa snažili urobiť niečo pre seba a nielen na všetko nadávať," povedal František, jeden z aktivistov tejto petície. Aktivisti nezbierajú osobné údaje občanov, diskutujú s ľuďmi, vysvetľujú im, že s činnosťou a kompetenciami samosprávneho kraja sa stretávajú vo svojom každodennom živote. Na hárok sa stačí podpísať, prípadne pridať svoju e mailovú adresu. Pri mnohých podpisových akciách občania ani nevedia, kde ich podpisy nakoniec skončia a koľko ich vlastne spolu bolo. V tomto prípade dostanú informácie priamo na svoj e mail. "Chceme, aby bola čo najvyššia účasť voličov vo voľbách do vyšších územných celkov spomedzi všetkých krajov na Slovensku. Chceme ukázať ostatným krajom, že sa vieme zapojiť, keď ide o dôležité veci," povedal Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja. Ďalším z cieľov podpisovej akcie je upozorniť na dátum konania volieb, na sobotu 14. novembra. "Je to o aktivizácii občanov pred voľbami, aby neboli ľahostajní k veciam, ku ktorým sa môžu vyjadriť," dodal Vlado, ďalší z aktivistov. S činnosťou samosprávneho kraja sa každý z nás stretáva denne. Či už ide o nemocnice, stredné školy, cesty, autobusovú dopravu, domovy dôchodcov alebo kultúrne pamiatky. Aktivisti chodia okrem väčších miest aj po obciach Žilinského samosprávneho' kraja. Ide o originálnu akciu, jej cieľom je upozorniť ľudí na činnosti samosprávneho kraja. Do piatku 9. októbra vyzbierali dohromady 705 podpisov.
    Text k obr.: Svoje podpisy pridali vo štvrtok i. októbra aj obyvatelia Ružomberka.
  • Zľavy na prímestskú dopravu dotuje samosprávny kraj
    (13.10.2009; Liptovské noviny; č. 40, s. 5; Štev)
    Žilinský samosprávny kraj financuje straty autobusových dopravcov SAD Liptovský Mikuláš a SAD Žilina významnou čiastkou tak, aby bola zachovaná dopravná obslužnosť všetkých regiónov a mobilita obyvateľov.
    V roku 2008 to bolo takmer 292 miliónov korún (9,7 mil. eur). "Zároveň budeme aj naďalej dotovať zľavy vo výške minimálne 50 percent, ktoré poskytujú dopravcovia seniorom, študentom i zdravotne postihnutým spoluobčanom," povedal predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár, ktorý ešte pri príležitosti prechodu na novú menu euro podpísal nový cenový výmer pre prímestskú autobusovú dopravu. "Nielenže sme zmenili menu, ale znižujeme aj cenu," doplnil v tejto súvislosti župan. To znamená, že sa všetky ceny v hotovosti v autobusoch zaokrúhlili na celé päť centy smerom nadol. "Je to nielen čiastočné zlacnenie, ale aj zjednodušenie platenia v hotovosti. Rozdiel medzi platbou v hotovosti a prostredníctvom dopravnej čipovej karty stále zostáva, pretože chceme zvýhodniť tých, ktorí používajú túto elektronickú peňaženku," doplnil predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. Napríklad pri jednosmernom cestovnom na vzdialenosť desať kilometrov z Liptovského Mikuláša do Liptovského Hrádku bola cena lístka pred úpravou cenového výmeru pri platbe v hotovosti 66 centov, po zaokrúhlení smerom nadol je to 65 centov. Znamená to, že cestujúci ušetrí jeden cent. Pri vyšších vzdialenostiach ušetria cestujúci v prímestskej doprave po tomto zaokrúhlení vo väčšine prípadov tri centy. To isté platí aj pri jednosmernom osobitnom cestovnom, čiže zľavách pre študentov, žiakov, držiteľov preukazov ZTP a pre deti do šesť rokov. Samosprávny kraj takisto propaguje čipové karty, ktoré sa oplatia najmä tým, ktorí cestujú v autobusoch prímestskej dopravy pravidelne, napríklad každý deň do školy alebo práce. Platba čipovou kartou výrazne zrýchľuje proces pri vybavovaní cestujúcich a tým prispieva k plynulosti dopravy.
    Text k obr.: Zvýhodnené cestovné v prímestskej doprave pre študentov, seniorov a zdravotne postihnutých dotuje samosprávny kraj.

Cesta na Oravu bude hotová tento rok 


(12.10.2009; Žilinské noviny; č. 40, s. 7; Trško Michal)
Dostať sa cez Terchovú je posledné mesiace problém. Cesta na Oravu tam bola v rekonštrukcii a stavali tam kanalizáciu a chodníky.
TERCHOVÁ. Prenosné svetelné križovatky, prach, rozbité cesty a dopravné obmedzenia. To je už niekoľko mesiacov realita na hlavnej ceste v Terchovej. Do konca roka by sa to malo zmeniť. Kanalizácie a rekonštrukcia odvodnenia a chodníkov v časti Biely Potok by sa mala skončiť do konca roku.
Chodník do zimy
Na Oravu či na druhý koniec dediny sa už nielen Terchovčania, ale aj všetci ostatní dostanú jednoduchšie. "Chodník by mal byť do zimnej sezóny hotový, už sa kladie tá časť, na ktorej participuje obec," povedal prednosta Obecného úradu v Terchovej František Kadaš. Najskôr tu položili kanalizáciu a následnú časť rekonštrukcie cesty financovala Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja. Ten je vlastníkom cesty. "Tieto veci sú, myslím, už takmer hotové, teraz sa kladie povrchová úprava, ktorú financuje obec," hovorí Kadaš.
Dôvodom domáci aj turisti
"V rokoch 2008 2009 tu investoval ŽSK 370 tisíc eur na celkové odvodnenie tejto cesty," povedal pre MY Žilinské noviny hovorca Žilinského samosprávneho kraja Peter Kubica.
Pracovalo sa na uličných vpustiach, prekrytí potrubia, prídlažbe, kompletnej prekládke inžinierskych sietí a prístupom k domom. "Keďže dovtedajší stav, teda nevhodná a nebezpečná priekopa, nebol vyhovujúci, ani s ohľadom na domácich obyvateľov, ani na rozširujúci sa turistický ruch v tejto oblasti, zámerom bolo zvýšiť bezpečnosť chodcov a peších turistov, ako aj skvalitnenie dopravy," povedal Kubica.
Vodovod v Bielom Potoku je to pokračovanie vodovodu, ktorý sa ťahal cez celú Vratnú z Krivánskej Rizne do Terchovej. "Druhá etapa bol rezervár, teraz sa robí tretia etapa Biely Potok," povedal Kadaš.

  • Anketa s kandidátmi o problémoch kraja
    (12.10.2009; Žilinské noviny; č. 40, s. 2; Filek Michal)
    1. Vedia občania dosť o tom, čo je samosprávny kraj a ako im môže pomôcť?
    2. Čo by ste urobili ako prvé po svojom zvolení?
    3. Do ktorej z oblastí doprava, školstvo, zdravotníctvo by ste investovali najviac financií na opravy a rekonštrukcie?
    Juraj Blanár
    1. Som presvedčený, že informovanosť sa za 4 roky výrazne zlepšila. Verejnosť sme informovali transparentne a otvorene prostredníctvom regionálnych rádií, TV, novín, ale aj tých celoslovenských, posielali sme tlačové správy o dianí v našom kraji. Podľa výsledkov celoslovenského prieskumu z tohto roka je znalosť ľudí o kompetenciách VÚC v našom kraji najvyššia zo všetkých 8 krajov v SR.
    2. Myslíte v úrade alebo vo vzťahu k rodine? Určite by som poďakoval svojej rodine za trpezlivosť a pochopenie, pretože práca v samospráve nie je o 7 hodinovom pracovnom čase. Ak myslíte, čo by som urobil ako prvé v rámci ŽSK, tak by to bolo, čo doteraz. Pokračoval by som so svojimi spolupracovníkmi a inštitúciami v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK v každodennom snažení, aby sa rozvíjalo a budovalo zdravotníctvo, sociálna oblasť, stredné školstvo, kultúra, cestovný ruch a dopravná infraštruktúra.
    3. Od štátu sme zdedili obrovský dlh v podobe starých a nezateplených budov, neopravených ciest, chátrajúcich pamiatok, čo postupne naprávame. V novom programovacom období sme kraj, ktorý je jeden z najúspešnejších pri čerpaní eurofondov, dokončujeme opravy ciest za 450 mil. Sk, rekonštruujeme školy za 258 mil. Sk, z kultúry sme z Nórskeho finančného mechanizmu opravili Sobášny palác v Bytči, v rámci cezhraničnej spolupráce nám prešiel projekt revitalizácie parku pri Budatínskom hrade za 20 mil. Sk. A konečne vyšla výzva na projekty v kultúre, kam podávame projekt na rekonštrukciu Budatínskeho hradu.
    Štefan Brestovský
    1. Môj názor je, že sú ľudia, ktorí majú výborné znalosti, čo je VÚC, sú ľudia, ktorí vedia niečo o VÚC a sú ľudia, ktorí nevedia skoro nič a ani ich to nezaujíma,
    nakoľko to k svojmu bytiu nepotrebujú. Myslím si, že ľudia by mali poznať aspoň základnú štruktúru, o čom by mali byť informovaní osvetovými pracovníkmi priamo z VÚC, mali by poznať možnosti, cez ktoré im môže VÚC pomôcť, a ako sa môžu oni podieľať na prosperite a rozvoji VÚC.
    2. Nadviazal by som na všetky dobré rozbehnuté projekty a pokračoval v nich. Ďalej by som sa snažil presadzovať myšlienky, s ktorými idem do volieb. Sú to predovšetkým otázky pre občanov, ako sú zdravé potraviny, slovenská produkcia potravín, dôchodkové zabezpečenie, pomoc mladým rodinám, vzdelávanie, stabilizácia práce, možnosti využitia obnoviteľných zdrojov energie (vysoký potenciál v tomto kraji), stabilita vidieka, rozvoj turizmu.
    3. Je to otázka veľmi široká, odpovedať na ňu krátko a výstižne je ťažké. S dopravou je to kritické, nakoľko cez náš VÚC ide hlavný ťah, je na bedrách štátu, tu je treba koordinovať a spájať sily. Školstvo je stále vo vývoji, treba sa zamerať hlavne na kvalitu a školy treba rekonštruovať tak, aby ich prevádzka bola rentabilná a efektívna mnoho rokov. Podobne je to aj so zdravotníctvom, tu však treba hľadať cesty, aby občania boli zabezpečení tak, aby efektivita zdravotníckych centier bola vyvážená.
    Pavel Pavlásek
    1. Vedia, keď im samosprávny kraj pomáha, keď im nepomáha, tak nevedia. Kto potrebuje stredné školy, kto má v rodine niekoho, kto je odkázaný na sociálnu starostlivosť, ten vie. Kto toto nevyužíva, ani škola či kultúra, ani cesty, a ani verejné autobusy ho nezaujímajú. Stačí sa ale spýtať, napríklad Kysučana, čo sú Kysuce a čo potrebujú, Oravca, čo je Orava a čo potrebuje, a sme doma. Odtiaľ sa musí začínať a tam musí cítiť občan pomoc samosprávneho kraja, "nezobrať" o prídel z úradu. Keď o tom, čo doteraz kraj robil, občania nevedeli, alebo nevedeli na čo vlastne je, tak asi pre nich ten kraj veľa neurobil.
    2. Poďakujem sa všetkým občanom, ktorí prišli voliť. Osobne sa stretnem s obyvateľmi Kysúc, Oravy, Turca, Liptova a Horného Považia a nebudem sľubovať, ale budem pozývať všetkých na spoločné riadenie spoločných vecí. Ponúkam partnerstvo. Každý región má svoje potreby a túžby, každý región musí dostať to, čo mu patrí, spravodlivo. Vrátim regiónom možnosť rozhodovať o sebe, o školách, cestách, nemocniciach, domovoch sociálnych služieb, kultúre. Ušetrím nepredražovaním, ušetrím na úrade, peniaze posuniem na zlepšenia života ľudí v kraji.
    3. Do každej zo spomínaných oblastí a primerane. Kľúčom nie je ďalšie zadlžovanie úvermi, už teraz je to robota "s valaškami v chrbte". Kľúčom sú príjmy samosprávneho kraja, a to sú obyvatelia kraja, ktorí majú dobrú robotu a dobré príjmy. Nechcem, aby úrad na jednej strane vyťahoval z peňaženiek obyvateľov kraja ich ťažko zarobené eurá a na druhej strane sa tváril že im ON niečo veľkoryso poskytuje. A k tomu je tu veľká nádej rozumného a účinného čerpania eurofondov v najbližších štyroch rokoch. A bude dosť nielen na rekonštrukcie, ale aj na moderné zariadenie, techniku, prístroje jednoducho na všetko, čo môže zvýšiť kvalitu života občanov nášho kraja. Moja hlavná priorita je: investovať do ľudí, hlavne do ich zdravia a vzdelania.
    Jozef Tarčák
    1. Občania o samosprávnom kraji vedia veľmi málo. Informácie sú len sprostredkované. Len zainteresovaní v školstve a v zdravotníctve i v doprave a sociálnych veciach majú informácie, pretože tam VÚC je ich zriaďovateľom, teda ich riadi. Ja môžem len konštatovať, že informovanosť je nízka a nedostatočná. Ak chce niekto skutočne informovať , musí byť otvorený a verejne o všetkých veciach viesť seriózny dialóg. Občania si zaslúžia seriózne informovať o dianí v ich regiónoch.
    2. Myslím si že prvá vec je poďakovať všetkým občanom za dôveru, tímu spolupracovníkov za dobre odvedenú prácu a popriať všetkým pevné zdravie a chuť do práce, tej bude dosť.
    3. Jednoznačne zdravotníctvo a školstvo. Najmä naše deti a všetci spoluobčania si zaslúžia seriózne a dôstojné podmienky. A sú to investície, ktoré sa v násobkoch vracajú. Doprava je rovnako dôležitá, tam treba len rozumnú politiku štátu a regiónu.
  • Kto kandiduje?
    (12.10.2009; Žilinské noviny; č. 40, s. 2; )
    Juraj BLANÁR SMER,SNS, HZDS,HZD, SZ, SF
    Narodil sa v roku 1966 v Žiline, je ženatý, má tri deti. Vyštudoval Stavebnú fakultu Vysokej školy dopravy a spojov. V končiacom sa volebnom období zastáva funkciu predsedu ŽSK, keď vo voľbách porazil Jozefa Tarčáka. Títo dvaja si súboj zopakujú aj teraz. Od roku 2002 bol Blanár poslancom národnej rady za stranu SMER. Plynulo hovorí po anglicky.
    Štefan BRESTOVSKÝ Agrárna strana vidieka
    Narodil sa v roku 1955, býva v dedine Liptovský Ondrej. Je ženatý, má tri deti. Brestovský vyštudoval na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave odbor vodné stavby. Pracoval ako inžinier a projektant v oblasti vodného hospodárstva a geotermálnej energie. V súčasnosti pôsobí ako podnikateľ v stavebníctve. Uvádza plynulú znalosť ruského a pasívnu úroveň anglického jazyka.
    Pavel PAVLÁSEK KDH, SDKÚ, OKS
    Narodil sa v roku 1951 v Žabokrekoch nad Nitrou, býva v Žiline. Je ženatý, má jedného syna. Je absolvent Elektrotechnickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Na VŠDS získal tituly PhD. a Doc. Od roku 1990 je docentom na katedre teoretickej a aplikovanej elektrotechniky Elektronickej fakulty Žilinskej univerzity. V roku 2002 bol zvolený do zastupiteľstva ŽSK a bol členom a predsedom dopravnej komisie.
    Jozef TARČAK kandiduje ako nezávislý
    Narodil sa v roku 1959, žije v Námestove, je ženatý a má dve deti. Tarčák je dlhoročným poslancom parlamentu za HZDS a prvým županom ŽSK. Keďže jeho rodná strana podporuje Blanára, rozhodol sa kandidovať ako nezávislý. Jozef Tarčák absolvoval Fakultu telesnej výchovy a športu na Unizverzite Komenského v Bratislave, do roku 1992 pôsobil ako pedagóg. Odvtedy sa venuje politike.
  • MÁME UŽ OSEM PARTNEROV
    (12.10.2009; Žilinské noviny; č. 40, s. 5; Štev)
    Zástupcovia ŽSK podpísali zmluvu o vzájomnej spolupráci v poradí už s ôsmym zahraničným regiónom talianskym regiónom Basilicata.
    Žilinská župa' vyvinula úsilie o vzájomné partnerstvo s týmto regiónom už v priebehu roku 2007. Po návšteve delegácie Žilinského samosprávneho kraja na čele s jeho predsedom Jurajom Blanárom v priebehu roku 2008, odsúhlasilo zmluvu v novembri toho istého roku aj Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja. Touto dohodou môžeme získať bohaté skúsenosti od regiónu, ktorý bol vyhlásený za najlepší vo využívaní eurofondov. Žilinský kraj má snahu byť tiež čo najúspešnejší. Prostriedky chceme využiť aj na spoločné projekty s regiónom Basilicata, napríklad na zlepšenie služieb a zvýšenie podpory cestovného ruchu," vysvetlil ciele spolupráce predseda vyššieho územného celku Juraj Blanár. Predseda regiónu Basilicata Vito De Rlippo zdôraznil, že oba regióny sú veľmi príbuzné, nielen počtom obyvateľov, ale aj geograficky a mentálne, čo môže napomôcť spolu práci. Podľa jeho slov Žilinskému kraju ponúkajú skúseností z bohatej praxe. "Pochopili sme. že príležitosť z Európskej Únie môžeme využiť oveľa intenzívnejšie. Verím, že spolu so Žilinským krajom využijeme eurofondy na zaujímavé projekty," uzavrel V. De Rlippo.
  • Vozidlá údržby už aj na internete
    (12.10.2009; Žilinské noviny; č. 40, s. 5; Kolesár Števo)
    Žilinský samosprávny kraj spustil minulý rok skúšobnú prevádzku kontroly pohybu vozidiel údržby prostredníctvom internetu.
    "Ide o rozšírenie služieb v rámci Geografického informačného systému (GIS ŽSK), čím chceme' prispieť k skvalitňovaniu údržby ciest počas zimy," povedal predseda ŽSK Juraj Blanár pri príležitosti rozširovania internetových služieb pre obyvateľov kraja. Ktokoľvek si tak môže skontrolovať, či sú cesty v jeho bydlisku alebo na akomkoľvek mieste na Orave, Kysuciach, Hornom Považí, Turci alebo Liptove odhŕňané či posýpané. Vďaka tomuto systému je vidieť, či sú vozidlá Správy ciest ŽSK v pohybe alebo nie, či vykonávali údržbu, a to všetko vždy za predchádzajúce dve hodiny. Geografický informačný systém Žilinského samosprávneho kraja je databázový a mapový informačný systém na tvorbu, uchovávanie, analýzu a poskytovanie geopriestorových informácií, vytváraných žilinským samosprávnym krajom. GIS ŽSK predstavuje moderný a kvalitný nástroj na prezentáciu digitálnych informácií z regiónu ŽSK širokej laickej, ale i odbornej verejnosti. "Som presvedčený o tom, že Geografický informačný systém ŽSK prispeje k skvalitneniu komunikácie medzi krajskou samosprávou, miestnou správou, súkromným sektorom, 'verejnosťou a rôznymi organizáciami," dodal žilinský župan Juraj Blanár. Tento systém získal na medzinárodnom kongrese ITAPA hlavnú cenu v súťaži Geoaplikácia roka 2008 v kategórii Geoaplikácia pre modernú verejnú správu.
  • Krajská volebná komisia začala skúmať
    (12.10.2009; Oravské noviny; č. 40, s. 3; pk, mp)
    Minulý štvrtok v Žiline prvýkrát zasadala krajská volebná komisia.
    ŽILINA. Vo štvrtok 8. októbra sa v administratívnom centre Žilinského kraja po prvý raz stretli členovia krajskej volebnej komisie.
    Po zložení sľubu a vyžrebovaní mien predsedu a podpredsedu začala komisia pracovať, to znamená, že začala preskúmavať predložené kandidátne listiny kandidátov, ktorí sa rozhodli kandidovať na predsedu a poslancov ŽSK. Po preskúmaní každej kandidátnej listiny rozhodne komisia o jej registrácii, príp. o odmietnutí jej registrácie. Predsedom krajskej volebnej komisie v Žilinskom kraji sa stal Karol Zahatlan (HZD, predtým HZDS).
    Zapisovateľka krajskej volebnej komisie prijímala kandidátne listiny od politických strán a nezávislých kandidátov do 24. hodiny v pondelok 5. októbra.
    O post predsedu Žilinského samosprávneho kraja sa uchádzajú štyria kandidáti Juraj Blanár ako kandidát koalície SMER SD, SNS, ĽS HZDS, HZD, Strana zelených, Slobodné Fórum, Štefan Brestovský kandidát Agrárnej strany vidieka, Pavel Pavlásek kandidát koalície KDH, SDKÚ DS, OKS a Jozef Tarčák nezávislý kandidát.
    O poslanecké miesta do samosprávneho kraja sa tento rok uchádza 129 nezávislých kandidátov. Vlastné kandidátne listiny podalo dvadsať politických strán alebo koalícií.
    Krajskú volebnú komisiu tvoria zástupcovia jednotlivých kandidujúcich strán. Do 15. októbra musí komisia zaregistrovať či nezaregistrovať kandidátov na kandidačných listinách. Presné zoznamy kandidátov, ktorí splnili všetky potrebné náležitosti, zverejní krajská volebná komisia do 25. októbra.
  • Oravský hrad je skvostom Slovenska
    (12.10.2009; Oravské noviny; č. 40, s. 5; ŠTEV)
    Zástupcovia cestovných kancelárií z Ruskej federácie navštívili Žilinský samosprávny kraj, aby si bližšie pozreli miesta, kam budú posielať turistov zo svojej krajiny.
    V júli tohto roku zavítal na Oravský hrad ruský veľvyslanec na Slovensku Alexander Ivanovič Udaľcov. "Okrem ďalšieho rozvoja ponuky turistických atrakcií a služieb je veľmi dôležité cielené prezentovanie potenciálu slovenského cestovného ruchu. V prvom rade musíme zjednodušiť proces vybavovania víz, aby sme zvýšený záujem ruských turistov pocítili aj u nás, v Žilinskom kraji," informoval po bilaterálnom rokovaní s veľvyslancom Ruskej federácie na Slovensku Alexandrom Ivanovičom Udaľcovom predseda Žilinského samosprávneho kraja
    Juraj Blanár. Ich stretnutie na Oravskom hrade sa uskutočnilo pri príležitosti infocesty s názvom "Objavte Žilinský kraj klenot Slovenska", ktorú ŽSK organizoval pre ruskú televíziu NTV. Ruský veľvyslanec vidí v oblasti slovenského turizmu viac rezerv. "Na jednej strane je to otázka víz, na druhej slabá informovanosť, reklama a nedostatočne rozvinutá turistická infraštruktúra. Som rád, že sme mohli hovoriť o možnostiach, ako tento stav zmeniť," povedal na margo stretnutia A. I. Udaľcov. Partneri sa dohodli na zintenzívnení vzájomnej spolupráce a alternatívach zvýšeného prílivu ruských turistov na Slovensko a Slovákov do Ruska. Ako zdôraznila riaditeľka Odboru regionálneho rozvoja ŽSK Iveta Chabadová vo svojej prezentácii, práve Žilinský samosprávny kraj ako prvý na Slovensku svojou iniciatívou vo forme infociest zvyšuje povedomie o turistických možnostiach v kraji a na Slovensku pre zahraničných návštevníkov. Stretnutie v reprezentatívnych priestoroch najnavštevovanejšieho slovenského hradu nebolo náhodné. Za prítomnosti domácich aj zahraničných hostí udelila Slovenská agentúra pre cestovný ruch pod vedením generálnej riaditeľky Svetlany Gavorovej hradu ocenenie "Skvost Slovenska".
  • BYTČA: Kruhová križovatka ciest I/18 a II/507 má zvýšiť bezpečnosť
    (12.10.2009; www.aktuality.sk; Regióny, 15.58, s. ; TASR)
    Nová kruhová križovatka v Bytči, ktorá spája cesty I/18 a II/507, zvýši bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Pri príležitosti otvorenia križovatky to dnes skonštatoval riaditeľ Investičnej výstavby a správy ciest (IVSC) Žilina Ivan Hlavoň.
    Na križovatke sa podľa Hlavoňa stretávajú dva rovnocenné prúdy. "Po ceste I/18 ide zhruba 12.000 až 18.000 vozidiel a po ceste II/507 v niektorých obdobiach okolo 12.000 vozidiel. V križovatke sa za deň stretávalo 30.000 vozidiel. Nehovoriac o tom, že v určitých obdobiach tu prechádza okolo 1000 kamiónov. A v čase, keď bola uzávierka iných komunikácií, to bolo zhruba 1700 až 2000 kamiónov,“ informoval Hlavoň.
    Riaditeľ IVSC Žilina ďalej uviedol, že rekonštrukcia križovatky si od marca do septembra tohto roka vyžiadala investíciu okolo 341.000 eur (10,27 milióna Sk). "Počas rekonštrukcie nebolo dopravné zaťaženie obmedzené a nikto výrazným spôsobom necítil, že dochádza k stretom alebo oneskoreniam. Či už to bola kanalizácia, odvodnenie, výmena častí konštrukcie vozovky. Do zeme sme zabudovali aj kanalizáciu pre budúce odvodnenie z Kotešovej a Hliníka, aby potom nedochádzalo k poškodzovaniu povrchov,“ povedal Hlavoň.
    Podľa riaditeľa odboru dopravy Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Ivana Mokrého je križovatka po prestavbe prehľadnejšia pre vodičov i chodcov. "V minulosti tu bolo niekoľko ťažkých dopravných nehôd. Vodiči, ktorí išli po ceste II. triedy boli až po túto križovatku na hlavnej ceste. Mnohí ukončenie hlavnej cesty prehliadli a dochádzalo k priamym stretom vozidiel. Myslím si, že rekonštrukcia prinesie pozitíva najmä z hľadiska bezpečného prejazdu križovatkou," dodal Mokrý.
    Predseda ŽSK Juraj Blanár považuje za dôležitú spoluprácu so Slovenskou správou ciest (SSC). "Dokázali sme nájsť spoločnú reč a presvedčiť ich o potrebe vybudovať kruhovú križovatku na mieste, kde došlo k nespočetnému množstvu smrteľných dopravných nehôd. Križovatka, ktorá je aj vstupnou bránou do Bytče z Českej republiky, vždy bola známa ako križovatka smrti. Dnes môžeme konštatovať, že sme ju vyriešili," uzatvoril Blanár.

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky