41. týždeň

  • Jurinova jeseň: čítajme našich majstrov slova

    (11.10.2009; Katolícke noviny; č. 41, s. 5; Muchová Zuzana)
    SLOVENSKÁ DUCHOVNÁ POÉZIA A PRÓZA, NO NAJMÄ TA MLADÁ, JE ŽIVÁ A NEVYHYNIE. S TÝMTO NIELEN DOJMOM, ALE AJ SKUTOČNOSŤOU SA STRETLI ÚČASTNÍCI PIATEHO ROČNÍKA KYSUCKÉHO FESTIVALU DUCHOVNEJ TVORBY JURINOVA JESEŇ.
    Podujatie pod záštitou predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára a žilinského diecézneho biskupa Mons. Tomáša Galisa ponúklo od 28. septembra do 2. októbra v Kysuckej knižnici v Čadci, nezabudnuteľné jesenno farebné zážitky najmä milovníkom kníh a literatúry vo forme besied so spisovateľmi, vernisáži, hudobných večerov a iných sprievodných podujatí.
    Novinky o exulantovi, po ktorom nesie festival názov Pavlovi Hrtusovi Jurinovi , opäť odokryli dvaja známi "jurinológovia" Pavol Holeštiak a Peter Cabadaj, ku ktorým sa pridal mladý literárny vedec Ján Gállik. Vo vzácnej zhode s obdivom uznali Pavlovi Hrtusovi Jurinovi popredné miesto medzi slovenskými duchovnými autormi, ale aj autormi lyrizovanej prózy, katolíckej moderny či medzi prozaikmi slovenskej dediny. "Nepochybne ide o kresťanského autora silného vnemu, u ktorého aj medzi riadkami cítiť stále domov. Len keď budeme čítať našich majstrov slova, môžeme vedieť, čo sme a čo môžeme znamenať," uzavrel na margo bytostného Kysučana Peter Cabadaj.
    I tento rok sa v rámci Jurinovej jesene oceňovali autori duchovnej tvorby. Cenu si odniesla Katarína Džunková ako výrazný mladý literárny talent. Slávnostnú bodku za piatym ročníkom podujatia dalo hudobno poetické pásmo venované Pavlovi Hrtusovi Jurinovi poetická skladba Beáta nox katolíckeho básnika Teodora Križku zhudobnená Víťazoslavom Kubičkom
    Text k obr.: Katarína Džunková má nepopierateľný literárny talent. Tento rok si odniesla z Jurinovej jesene ďalšie ocenenie.
  • Chuť regiónov
    (08.10.2009; Extra plus; č. 10, s. 33; )
    Pri príležitosti Svetového dňa turizmu pripravil Žilinský samosprávny kraj podujatie nazvané Chuť regiónov Žilinského kraja na hrade Strečno. Pri tejto príležitosti uviedli do života publikáciu Chuť regiónov Žilinského kraja. Kniha obsahuje recepty tradičných jedál z piatich historických regiónov kraja (Kysuce, Liptov, Orava, horné Považie a Turiec). Knihu vydal ŽSK ako exkurziu predchádzajúcou kulinárskou súťažou Gastrocesta regiónmi ŽSK. Návštevníci mohli vybraných päť jedál z publikácie aj ochutnať.
  • Manželov Kaňuchovcov uviedli za farárov
    (08.10.2009; www.sme.sk; Regióny, 10.14, s. ; Kavecký Ladislav)
    Do evanjelického cirkevného zboru slávnostne uviedli manželov Kaňuchovcov. Stalo sa tak rok pred 400. výročím Žilinskej synody.
    ŽILINA. Oľgu a Mariána Kaňuchovcov si vybral Žilinský evanjelický cirkevný zbor pred rokom demokratickou voľbou. Slávnostne ich uviedli do cirkevného zboru v nedeľu 27. septembra v evanjelickom kostole v Žiline.
    "Sme veľmi radi, že môžeme byť súčasťou príbehu Žiliny. Vnímame to ako ozajstné Božie povolanie žiť v Žiline," povedal Kaňuch pre MY Žilinské noviny na margo roku pôsobenia v meste. Ako hovorí, mottom tohto roku sú pre zbor biblické slová: Láska Kristova spája nás.
    Manželia farári pochádzajú z východného Slovenska. Štyri roky pôsobili v cirkevnom zbore v Bardejove.
    Manželský pár mal premiéru V histórii cirkvi v Žiline to bolo prvýkrát, kedy bol inštalovaný manželský pár súčasne a tiež prvýkrát, čo bola do funkcie farárky uvedená žena.
    Po piesňach a uvítacích príhovoroch pristúpili Kaňuchovci k oltáru a senior Turčianskeho seniorátu Jozef Havrila vykonal inštalačný akt. Slávnostnú služiu Božiu vykonal biskup Východného dištriktu Slavomír Sabol. Prihovorili sa žilinský župan Juraj Blanár a primátor Žiliny Ivan Harman. Oslavu si uctili piesňami spevokoly z Michaloviec, Nemcoviec a Žiliny.
    Okrem priateľov, rodín a žilinského zboru pozvali Kaňuchovci aj rodné cirkevné zbory z východného Slovenska. Medzi pozvanými boli ich spolužiaci z Evanjelickej bohosloveckej fakulty, tiež bývalí farári cirkevného zboru Žilina.
    Rovnako aj susedné zbory Súľov a Vrútky a ostatné cirkvi v Žiline.
    Zbor oslávi 400 rokov Žilinskej synody K evanjelikom sa v okrese Žilina a tiež v Čadci, Kysúckom Novom Meste a okolí prihlásilo v roku 2001 viac ako 3 700 ľudí. Služby Božie vykonávajú pravidelne v Žiline, Rajci a tiež raz mesačne v Čadci v nemocnici a v kaplnke v Bytčici.
    Cirkevný zbor sa rozprestiera na území Žiliny, Čadce, Kysuckého Nového Mesta, po Terchovú, Strečno a Rajec na opačnej strane. V roku 2010 si veriaci pripomenú 400. výročie vzniku Žilinskej synody

Cyklisti a turisti vynovia svoje chodníky aj za peniaze z kraja


(06.10.2009; Turčianske noviny; č. 39, s. 29; MD)
V záujme rozvoja cestovného ruchu sa rozhodol Žilinský samosprávny kraj obnoviť staršie cyklistické a pešie turistické trasy. Časť z päťdesiat tisíc eur dostane aj Turiec.
Na území Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) sa nachádza 2 224 km vyznačených cyklotrás, čo tvorí 25 percent zo všetkých na Slovensku. V Turci je z nich 380 km a 487 km z 2 964 km peších turistických trás, z ktorých časť je v dezolátnom stave. Mnohé potrebujú prečistiť, obnoviť značenie, osadiť odcudzené alebo zničené cyklosmerníky. Na to im ŽSK vyčlenil časť z 50 tisíc eur (1,5 milióna Sk).
Pre Klub slovenských turistov Turca to je veľká pomoc.
"Trasy obnovujeme priemerne každé tri roky, no doteraz neboli peniaze, takže sme ich nerekonštruovali aj dlhší čas," povedal Milan Stuchlý z klubu, ktorý čaká rekonštrukcia 270 km trás, pričom časť z nich bude celkom nová.
Ako povedal Milan Stuchlý, turistom chcú vytýčiť dve nové trasy, a to vo Valčianskej doline. Zo Snowlandu sa dostanú po žltej značke cez Pivnicu na Hnilickú Kýčeru, druhou trasou prídu cez Šindelnú k partizánskym bunkrom a odtiaľ sa napoja na žltú značku. Od tejto jesene začnú členovia klubu rekonštruovať trasy v Necpalskej a Gaderskej doline, "červenú" Veľkotatranskú magistrálu či Chodník Janka Bojmíra cez Tlstú.

  • Vyzývajú ľudí, aby išli v novembri voliť
    (06.10.2009; Žilinský večerník; č. 41, s. 5; Kolesár Števo)
    Podpisová akcia, ktorá odštartovala uplynulý týždeň v Žiline, pokračuje v ďalších mestách a obciach Žilinského samosprávneho kraja.
    Jej cieľom je aktivizovať občanov, aby prišli v novembri voliť svojich zástupcov do vyššieho územného celku. "Ide o podpisovú akciu, nie o petíciu. Chceme, aby sa ľudia viac zaujímali o to, čo sa okolo nich deje. Aby sa snažili urobiť niečo pre seba a nielen na všetko nadávať," povedal František, jeden z aktivistov tejto petície. Aktivisti nezbierajú osobné údaje občanov, diskutujú s ľuďmi, vysvetľujú im, že s činnosťou a kompetenciami samosprávneho kraja sa stretávajú vo svojom každodennom živote. Na hárok sa stačí podpísať, prípadne pridať svoju e mailovú adresu. Pri mnohých podpisovýcn akciách občania ani nevedia, kde ich podpisy nakoniec skončia a koľko ich vlastne spolu bolo. V tomto prípade dostanú informácie priamo na svoj e mail. "Chceme, aby bola čo najvyššia účasť voličov vo voľbách do vyšších územných celkov spomedzi všetkých krajov na Slovensku. Chceme ukázať ostatným krajom, že sa vieme zapojiť, keď ide o dôležité veci," povedal Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja. Ďalším z cieľov podpisovej akcie je upozorniť na dátum konania volieb, na sobotu 14. novembra. "Je to o aktivizácií občanov pred voľbami, aby neboli ľahostajní k veciam, ku ktorým sa môžu vyjadriť," dodal Vlado, ďalší z aktivistov. S činnosťou samosprávneho kraja sa každý z nás stretáva denne, či už ide o nemocnice, stredné školy, cesty, autobusovú dopravu, domovy dôchodcov alebo kultúrne pamiatky. Aktivisti chodia okrem väčších miest aj po obciach Žilinského samosprávneho kraja. Ide o originálnu akciu, jej cieľom je upozorniť ľudí na činnosti samosprávneho kraja.
  • Opätovnú kandidatúru Juraja Blanára podporuje koalícia šiestich strán
    (06.10.2009; Žilinský večerník; č. 41, s. 5; Kolesár Števo)
    Zástupcovia šiestich politických strán (SMER SD, SNS, HZDS, Slobodné fórum, HZD, Strana zelených) podpísali koaličnú dohodu o podpore spoločného kandidáta na predsedu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraja Blanára.
    Po slávnostnom podpise dohody predstavil súčasný predseda ŽSK svoje programové tézy pre nadchádzajúce volebné obdobie. "Ľuďom ponúkam istotu a stabilitu. Chcem, aby sme pracovali bez akýchkoľvek prieťahov a komplikácií pre občanov aj v čase, kedy je potrebné prekonávať hospodársku krízu. Chcel by som pokračovať v mnohých naštartovaných aktivitách. Tie, ktoré boli ukončené, už slúžia svojmu účelu, ale mnohé prechádzajú do ďalšieho volebného obdobia," povedal po podpise koaličnej dohody predseda ŽSK Juraj Blanár. Úradujúci župan chce naďalej zachovať a rozvíjať štyri nemocnice v kraji, podporovať sociálne služby dostupné širokej verejnosti, prepájať školy s hospodárstvom a vytvárať podmienky pre zamestnanosť. Juraj Blanár sa netajil ani tým, že zachová zľavy pre seniorov a študentov v autobusoch, či bude podporovať infraštruktúru cestovného ruchu. V čase hospodárskej krízy chce zabezpečiť personálnu stabilitu, a to sociálne istoty, neprepúšťame a benefity pre 10 tisíc odborníkov zo 126 organizácií v kompetencii samosprávneho kraja. Dôležitým bodom je aj čerpanie financií z fondov Európskej únie. ŽSK bol doteraz úspešný hlavne pri modernizácii nemocníc a rekonštrukcii ciest. "Chcem sa všetkým zúčastneným stranám poďakovať za konštruktívny prístup pri rokovaniach, ktoré sme absolvovali pri vytváraní tejto dohody. Voľby do vyššieho územného celku nie sú o politikárčení, ale o spravovaní hodnôt, ktoré sa týkajú priamo miest, obcí aj samotných občanov," povedal Ján Kvorka, krajský podpredseda strany SMER SD v Žiline. Peter Dúbravay, krajský predseda SNŠ v Žiline pripomenul, že terajšieho župana Juraja Blanára podporovali vo voľbách už v roku 2005. "Poznáme ho teda veľmi dobre, vieme, že za posledné štyri roky viedol Žilinský samosprávny kraj od jedného úspechu k druhému," dodal Dúbravay. Za jediného vhodného kandidáta označil Blanára aj krajský podpredseda HZDS v Žiline Jaroslav Hus. "Je zárukou rozvoja a napredovania vyššieho územného celku." Pred štyrmi rokmi podporovalo súčasného žilinského župana aj Slobodné fórum (SF). "Bolo to výsledkom skúseností z jeho práce poslanca Národnej rady SR, kde som mala možnosť s ním spolupracovať. Presne tak sme si predstavovali aj voľby do vyšších územných celkov. Aby sa o funkcie uchádzali mladi, šikovní, dynamickí ľudia, ktorí prinesú do svojho regiónu energiu, nové prístupy, dokážu svoj región ťahať dopredu a robia slušnú politiku," povedala pred podpisom koaličnej dohody predsedníčka SF Zuzana Martináková. "Aj HZD vedelo už pred štyrmi rokmi, že Juraj Blanár spĺňa všetky podmienky pre to, aby sa mohol stať predsedom ŽSK. Počas štyroch rokov svojho pôsobenia vo funkcii vedel vždy demokraticky argumentovať, aby presvedčil aj opozíciu alebo väčšinu v parlamente. Myslím si, že prácu, ktorú vykonal pre Žilinský samosprávny kraj, ľudia oceňujú," doplnil predseda HZD Jozef Grapa. Ku koaličnej dohode sa pripojila aj Strana zelených. "Ako dobre vieme, Žilinský samosprávny kraj je územím, do ktorého zasahuje niekoľko národných parkov. Má významný potenciál využitia turistického ruchu, cyklotrás. Sme presvedčení, že znovuzvolením súčasného župana sa do týchto oblastí dostane tá správna podpora," povedal Peter Pilinský, predseda Strany zelených.
  • Rekonštrukcie budov za šesť miliónov eur
    (06.10.2009; Žilinský večerník; č. 41, s. 5; Kolesár Števo)
    Žilinský samosprávny kraj je zriaďovateľom 70 stredných škôl. V tomto roku plánuje preinvestovať na ich stavebné práce a rekonštrukcie finančné prostriedky vo výške viac ako 177 miliónov korún (5,89 milióna eur).
    Medzi zariadenia, ktoré prešli tento rok rekonštrukciou, patria aj Spojená škola v Žiline Bytčici a Obchodná akadémia v Žiline. "Nové plastové okná v telocvični, šatniach, umyvárňach a kabinetoch Spojenej školy boli už nevyhnutnou investíciou, aby sme efektívne znížili energetickú náročnosť budovy a skvalitnili podmienky pre výučbu športových aktivít v tejto škole," povedal Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK).
    Spolu s dokončenou opravou strechy telocvične a jej zateplením škola v Žiline Bytčici citeľne ušetrí na nákladoch na vykurovanie. Kraj na túto investíciu vyčlenil zo svojho rozpočtu 1,07 milióna korún (35,6 tisíc eur). Obchodná akadémia v Žiline zrekonštruovala v roku 2008 hygienické zariadenia v prístavbe a vzápätí sa objavil problém s upchávaním kanalizácie a zatápaním. Vyriešila ho finančná čiastka vo výške 596 tisíc korún (19,8 tisíc eur) poskytnutá krajskou samosprávou z tohtoročného rozpočtu. Pribudla nová kanalizačná prípojka a šachty kanalizácie. ŽSK v investovaní do obnovy a modernizácie svojich škôl a školských zariadení pokračuje. Plánuje dokončiť výmenu okien Strednej odbornej školy stavebnej v Liptovskom Mikuláši, na ktorú vyčlenil zo svojich zdrojov financie vo výške 4,26 milióna korún (141,2 tisíc eur). V dohľadnej dobe dokončia aj stavebné práce v Strednej odbornej škole drevárskej v Liptovskom Hrádku v celkovej hodnote 4,27 milióna korún (141,5 tisíc eur).
  • Projekt na druhý "pokus"
    (06.10.2009; Žilinský večerník; č. 41, s. 3; Mlejneková Dana)
    Bude ešte v októbri, chodník však nedokončia.
    Len nedávno sme písali o opätovnom stretnutí obyvateľov mestskej časti Považského Chlmca s primátorom. Vtedy nedostali odpovede na všetky svoje otázky, a tak sme sa za nich spýtali my.
    Chlmčanov mrzí, že sa v auguste dozvedeli o zatiaľ pozastavenom budovaní chodníka pri najrizikovejšej časti cesty pri nepríjemnej zákrute. Podľa pôvodných informácií z apríla, ktoré nám sprostredkovala Anna Smikoňová, zástupkyňa občanov z OZ Budúcnosť Považského Chlmca, mal byť do konca roka hotový chodník až po odbočku Na Skalku. V lete sa dozvedeli, že to tak nebude. Prečo? "Pôvodný zámer umiestniť chodník na nehnuteľnosť vlastníka nevyšiel, pretože ten bol kategoricky proti. Argumentoval, že by sa tým jeho pozemok úplne znehodnotil," uviedol Vladimír Baránek z odboru dopravy a komunálnych služieb Mestského úradu v Žiline. Podľa neho zabezpečuje nový projekt Žilinský samosprávny kraj (ŽSK), no mysli si, že nové riešenie bude zložitejšie, keďže alternatíva, s ktorou majiteľ pozemku nesúhlasil, bola najvýhodnejšou. Na otázku, či teda je šanca, že chodník by do konca roka bol vybudovaný, odpovedal: "Tento rok to isto nebude." Ibaže nový projekt bude zrejme pripravený skôr, ako mesto počítalo. Milan Puchoň zo Správy ciest ŽSK to potvrdil: "Nový projekt odovzdáme hotový mestu 15. októbra." Či sa nedalo najskôr dohodnúť s vlastníkom pozemku, aby sa nemusel robiť nový projekt, na to M. Puchoň zareagoval: "Nie je to také jednoduché. Projektuje sa, ako ukladá norma. Projekt sa urobí, potom sa rokuje s vlastníkom. Keby to bolo inak, veľa by sme toho asi nepostavili." Niekedy môže dokonca dôjsť k vyvlastneniu, alebo sa projekt nerealizuje. V tomto prípade nastala druhá alternatíva. M. Puchoň dodal, že chodník bude podľa nového projektu užší.
    Pokiaľ ide o trativody, ktoré by Chlmčania chceli mať čo najskôr na troch uliciach, lebo ich pri výdatných dažďoch zalieva voda, V. Baránek si myslí, že nie sú najlepším riešením. "Trativod funguje, kým sa nezanesie." To podľa neho nemusí trvať dlho a znamenalo by to zbytočne vynaloženie peňazí na trativ. "Uvidíme, ako nám to vyjde keď sa vybuduje splašková kanalizácia," povedal a doplnil, že sa momentálne kompletizuje žiadosť o príspevok z eurofondov na tento projekt.
  • Objavovanie Žiliny a okolia Bez bariér
    (06.10.2009; Žilinský večerník; č. 41, s. 7; tik)
    S Turistickou informačnou kanceláriou mesta Žiliny.
    Turistická informačná kancelária (TIK) mesta Žiliny v spolupráci s Asociáciou nepočujúcich Slovenska (ANEPS), pobočka Vrútky, pripravila pri príležitosti Svetového dňa turizmu pre nepočujúcich klientov prehliadku mesta Žiliny a podzemných priestorov pod Kláštorom kapucínov na Mariánskom námestí.
    Prehliadka sa uskutočnila v rámci cyklu "Objavovanie Žiliny a okolia BEZ BARIÉR" 26. septembra. "Sme radi, že sme mohli realizovať tento projekt a priblížiť históriu, zaujímavosti a pamiatky nášho mesta nepočujúcim klientom, symbolicky práve počas Svetového dňa turizmu, ktorý je zároveň Medzinárodným dňom nepočujúcich. Za spoluprácu pri príprave podujatia ďakujeme Alene Štrbákovej, poradkyni a tlmočníčke ANEPS, Žilinskému samosprávnemu kraju, ktorý náš projekt finančne podporil a prevádzkovateľovi hotela Holiday Inn, ktorý zabezpečil pre účastníkov podujatia občerstvenie," uviedla Alena Reháková, riaditeľka TIK.
    Prehliadkou sprevádzala Andrea Kvetanová v stredovekom kostýme žilinskej pani Klementínky. "Sprevádzanie bolo veľmi prijemné, nepočujúci klienti boli veľmi vnímaví a prejavili o Žilinu záujem. Prekvapením pre nich bolo samotné sprevádzanie v dobovom kostýme," doplnila A. Kvetanová.
    Tradícia Svetového dňa turizmu (WTD World Tourism Day) bola ustanovená na treťom zasadnutí valného zhromaždenia Svetovej organizácie turizmu (UNVVTO) v Španielsku v roku 1979. Ďalšie podujatie z tohto cyklu sa uskutočnilo 2. septembra 2009 počas festivalu tvorivosti a fantázie Jašidielňa. TIK mesta Žilina pre účastníkov pripravila dve prehliadky mesta Žiliny a podzemných priestorov pod Kláštorom kapucínov. Záujemcov sprevádzala šansoniérka Hana Hegerová, ktorá v Žiline pôsobila niekoľko rokov. Samozrejme nebola to "originál" Hana Hegerová, ale sprievodkyňa Zuzana Žilinčíková, pretože tohtoročnou témou Jašidielne boli osobnosti 20. storočia. Prehliadok sa zúčastnilo približne 40 ľudí s mentálnym postihnutím a 10 dobrovoľníkov. Podujatie bolo pripravené v spolupráci so Soňou Holúbkovou z Nadácie Krajina harmónie. Bonusom oboch podujatí bola jazda účastníkov na triximobile modernej verzii ázijskej rikše.
  • Školy sú spojené s praxou
    (06.10.2009; Žilinský večerník; č. 41, s. 5; Kolesár Števo)
    Projekt s názvom "Tvorba nových vzdelávacích programov v odbornom vzdelávaní pre potreby automobilového priemyslu" odštartoval spolu so začiatkom školského roka.
    V rámci stredných škôl Žilinského samosprávneho kraja sa do projektu zapojili: Stredné odborné učilište Kysucké Nové Mesto, Stredné odborné učilište stavebné, Žilina Bôrik, Združená stredná škola, Rosinská cesta, Žilina, Združená stredná škola, Dolný Kubín Kňažia, Spojená škola Martin. Uvedené stredné školy sú zapojené do projektu z dôvodu potrieb zamestnávateľských organizácií, najmä automobiliek KIA Motors, PSA Peugeot a Volkswagen Slovakia. "Na štvorpartite zamestnávatelia potvrdzujú nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily práve v povolaniach, ktoré si vyžadujú prichádzajúci investori, ale aj firmy pôsobiace v našom kraji," povedal iniciátor zriadenia štvorpartity, predseda ŽSK Juraj Blanár. Štruktúra študijných a učebných odborov sa v súčasnosti orientuje na predaj, servis a diagnostiku motorových vozidiel, vôbec sa nerieši problematika hromadnej výroby automobilov vo veľkých podnikoch. Sociálnu komunikáciu v malých a veľkých sociálnych skupinách a vytváranie špecifických pracovných návykov. "Zapojením škôl do projektu sa zlepšia možnosti pre vzdelávanie našich študentov. Obsah vzdelávania bude úzko prepojený s praxou, napríklad vzdelávanie v cudzom jazyku sa zameria na odbornú terminológiu, dejepis sa obohatí o históriu automobilizmu, praktické vyučovanie bude prebiehať u výrobcov automobilov," dodal Juraj Blanár. Stredné školy sú v rámci projektu vybavené vzorovou učebňou, vybavenou najmodernejšou výpočtovou technikou, dataprojektorom, aktívnou tabuľou, vybudovanou lokálnou sieťou atď. Regionálna štvorpartita pre vzdelávanie v ŽSK vznikla v roku 2007. Jej hlavným poslaním je podpora a koordinácia odborného vzdelávania pre trh práce a zlepšenie začlenenia zamestnávateľskej sféry do systému stredoškolského vzdelávania v Žilinskom kraji.
  • K modernizácii prispievajú aj eurofondy
    (06.10.2009; Žilinský večerník; č. 41, s. 5; Kolesár Števo)
    V septembri nastúpilo do prvého ročníka v stredných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja 9 500 študentov.
    Najviac prvákov 2 500, zasadlo na začiatku školského roka 2009/2010 do stredoškolských lavíc v regióne Horného Považia. Nasleduje Orava s 2000 prvákmi, Liptov s 1 800 študentmi a Kysuce a Turiec privítali v prvom ročníku 1 600 stredoškolákov. Pri výbere školy, ktorú si žiaci po deväťročnej povinnej školskej dochádzke zvolia, rozhoduje tradícia školy, ale najmä uplatnenie jej absolventov na trhu práce či na vysokých školách.
    Vzdelávacie programy
    Rozhodovanie ovplyvňuje aj ponuka vzdelávacích programov a projektov, ako aj "možností získať odborné skúsenosti a prax v zahraničí a v neposlednom rade je dôležité aj materiálno technické vybavenie. "Kvalitu štúdia na stredných školách sa nám darí zvyšovať aj vďaka miliónovým investíciám do ich rekonštrukcie a prestavby, pričom kladieme dôraz na budovanie nových inovatívnych učební a modernizáciu ich vybavenia, na čo získavame prostriedky aj z fondov EÚ. Úspešnosť našich absolventov na trhu práce podporujeme aj založením "pilotných centier odborného vzdelávania" so zameraním na automobilový priemysel, ako aj strojárstvo, drevárstvo a stavebníctvo," povedal predseda ŽSK Juraj Blanár.
    Šport patrí do škôl
    Kraj rozvíja aj športové možnosti na školách, a to budovaním a opravou športovísk. Úspešné sú aj projekty, v ktorých vyšší územný celok zapája žiakov do rôznorodých súťaží, ako aj do poznávania ŽSK. Napríklad aj prostredníctvom projektu "Dobré správy samosprávy", do ktorého sa len v tomto roku zapojilo 17 škôl. Spolu 35 študentov zo všetkých piatich regiónov ocenil na konci školského roka 2008/2009 Juraj Blanár za úspešnú reprezentáciu kraja v celoslovenských i medzinárodných súťažiach a olympiádach.
    Záujem o stredné školy
    V regiónoch Turiec, Liptov, Orava a Horné Považie sa na prvých dvoch priečkach záujmu študentov umiestnili gymnáziá a obchodné akadémie. V regióne Kysúc sú najžiadanejšie obchodné akadémie a stredné odborné školy obchodu a služieb. Zatiaľ čo od roku 2005 sa štatistika počtu gymnazistov veľmi nemení a v minulom roku nastúpilo na gymnáziá 2 684 stredoškolákov, záujem o stredné odborné školy vzrástol dvojnásobne. Oproti roku 2005, kedy v nich získavalo vedomosti 4 791 študentov, v minulom roku ich bolo už 8 725.
  • Sú pripravení na zimu
    (06.10.2009; Žilinský večerník; č. 41, s. 4; ľk)
    Počas zimných mesiacov sa Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) stará o prejazdnosť a zjazdnosť 1500 km cieat II. a III. triedy a čiastočne aj o 475 km ciest 1. triedy. Na nastávajúce zimné obdobie plánuje vynaložiť vlastné finančné prostriedky vo výške 1,695 mil. eur (51 mil. Sk), "Po minuloročných skúsenostiach sa Správa ciest ŽSK neobáva rastu cien posypových materiálov, pohonných hmôt a miezd, pretože pri porovnateľných výkonoch zimnej údržby ciest v období 2008/2009 so zimnou sezónou 2005/2006 sa celkové náklady zimnej údržby znížili o 11 mil. Sk. Na druhej strane, pri porovnaní nákladov na zimnú údržbu v sezóne 2008/2009 s obdobím 2007/2008, sa pri 30 % navýšení výkonov celkové náklady zvýšili len o 7,5 %," povedal predseda ŽSK Juraj Blanár.
    Prispela k tomu zmena štruktúry spravovania ciest z roku 2008, kedy vznikla centrála príspevková organizácia Správa ciest ŽSK s organizačnými jednotkami závodmi Kysuce, Orava, Liptov, Turiec a Horné Považie. Tým sa znížila závislosť od dodávateľskej údržby. "Odvtedy je zimná údržba nielen lacnejšia, ale aj neporovnateľne lepšie organizačne zabezpečená. Na základe riadenia údržby ciest na celom území ŽSK sa z jedného miesta štandardné, ale najmä mimoriadne situácie, v celom procese zimnej údržby prostredníctvom presúvania vozidiel a mechanizmov medzi jednotlivými závodmi operatívne ľahšie zvládajú," doplnil J. Blanár. Napomáha tomu i zriadenie 24 hodinovej Krajskej dispečersko spravodajskej služby (KOSS) spustenej od novembra 2008 a nainštalovanie elektronických zariadení GPS do vozidiel údržby v hodnote 270 tisíc eur, ktoré umožňujú sledovať polohu a činnosť vozidiel v aktuálnom čase. Okrem pracovníkov tejto služby môže stav vozoviek a ich údržbu sledovať tiež verejnosť na stránke www.zask.sk v časti geografického informačného systému GIS ŽSK.
    Túto zimu si môžu teda občania všímať prostredníctvom elektronického systému prácu 295 vodičov a pohyb všetkých vozidiel zimnej údržby. Vďaka minuloročnej investícii krajskej samosprávy vo výške 4,9 miliónov eur (148 mil. Sk) sa počet vozidiel Správy ciest ŽSK zvýšil o 26 nových strojov, ktoré výrazne prispeli k efektívnejšej údržbe a oprave ciest.
  • Cesty v žilinskom kraji zrekonštruuje šesť firiem
    (06.10.2009; www.zilina.sme.sk; 18:12, s. ; SITA)
    BRATISLAVA. Rekonštrukcia 36 úsekov ciest druhej a tretej triedy v piatich regiónoch Žilinského samosprávneho kraja bude stáť 13,4 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty. Obnova ciest bude financovaná z európskych prostriedkov cez Regionálny operačný program. Zákazky na vykonanie stavebných prác získalo vo verejných súťažiach s jednou až štyrmi prijatými ponukami na jednotlivé úseky šesť firiem.
    Spoločnosť Strabag, s.r.o. Bratislava opraví 11 úsekov ciest na Hornom Považí, Kysuciach a v Turci. Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r. o. zrekonštruuje osem úsekov na Orave a v Liptove. Doprastav, a.s. Bratislava obnoví sedem úsekov na Hornom Považí, Orave a v Liptove. Eurovia Cesty, a. zmodernizuje štyri úseky na Hornom Považí, v Liptove a Turci. Inžinierske stavby, a.s. Košice opravia tri úseky na Hornom Považí a Cestné stavby Žilina, spol. s r.o. tiež tri úseky v Turci. Zmluvy o rekonštrukcii pre každý úsek ciest boli uzatvorené 10. a 11. septembra. Vyplýva to z informácií uverejnených vo Vestníku verejného obstarávania.
  • Opravujú pódium
    (06.10.2009; Turčianske noviny; č. 39, s. 4; KOV)
    V Belej Duliciach zrekonštruovali pódium. Peniaze na to získala obec zo Žilinského samosprávneho kraja.
    BELÁ DULICE. V kultúrnom dome v Belej Duliciach zrekonštruovali pódium na javisku. Podľa starostky obce Anny Badínovej bola už rekonštrukcia nevyhnutná. "Súčasťou prác bolo podmurovanie javiska, vymurovanie pódia a kompletná výmena prístupových schodísk," vysvetľuje.
    V obci sa každoročne uskutočňuje okresná prehliadka Turčianske divadelné dni,v kultúrnej miestnosti vystupuje aj folklórny súbor Lysec či iné umelecké telesá. Ako prvá vyskúša nové pódium Marta Križanová, ktorá príde zaspievať na posedenie dôchodcov, v novembri sa tu stretnú zase divadelné súbory z Martina.

Silnú kávu preriedila nová argumentácia


(06.10.2009; Turčianske noviny; č. 39, s. 2; Legerská Viera)
UROBILI V MARTINE PREŠĽAP PRI ZÍSKANÍ GRANTU?
Viac ako 28 tisíc eur (840 tisíc korún) zaplatilo mesto Martin za vypracovanie jednej jedinej žiadosti na eurofondy, aby sa jeho zamestnanci mohli vzdelávať.
Touto vetou sa začína príspevok člena správnej rady neziskovej organizácie Regionálnej rozvojovej agentúry Žilinského samosprávneho kraja Rastislava Tarhaja. Faktúra na túto sumu sa objavila na internetovej stránke mesta v časti: transparentné mesto.
Podľa Tarhaja: silná káva
"Nič proti vzdelávaniu, ale zaplatiť 28 tisíc eur za napísanie jedinej žiadosti je silná káva. Viem to posúdiť, pretože pracujem niekoľko rokov v oblasti projektov," tvrdí R.Tarhaj a doplna to ďalšími faktami.
V Žiline desať, v Martine jedna
Žilinský samosprávny kraj podľa neho poskytuje účelovú dotáciu svojej neziskovej organizácii, aby mu vypracovávala projekty. Ročná dotácia predstavuje výšku 99 tisíc eur. Do konca augusta agentúra vypracovala 28 žiadostí a ďalších osem je v štádiu prípravy. Za 36 projektov kraj spolu zaplatí 99 tisíc eur. "Pričom ide o projekty týkajúce sa rekonštrukcie škôl, ciest, domovov sociálnych služieb a podobne, ktoré sú náročnejšie ako projekty na vzdelávanie. To, čo dajú v Martine za jednu žiadosť, za rovnaké peniaze majú v Žiline desať žiadostí," argumentuje ďalej Tarhaj a dodáva, že kraj navyše vytvorí doma nové pracovné miesta,kdežto Martin platí za projekty do Bratislavy. Podľa neho by mesto urobilo lepšie, keby sa tieto financie použili na služby ľuďom,nie na vzdelávame vlastných pracovníkov.
Martin má zmluvu po riadnej súťaži
Spoločnosť, ktorá pre mesto Martin vypracovala spomínaný projekt, sa stala víťazom výberového konania ešte v minulom roku, pričom spomedzi troch uchádzačov ponúkla najnižšiu cenu. "Predmetom zmluvy nie je len spolupráca s mestom pri uchádzaní sa o grant, ale aj následná podpora pri realizácii projektu," informuje hovorca mesta Martin Jozef Petráš. "Podľa zmluvy nejde len o vypracovanie jednej žiadosti, ale o celý komplex služieb spojených s projektom na obdobie rokov 2008 až 2010." Podľa neho spoločnosť nezodpovedá len za schválenie grantu, ale aj za jeho plnenie a ukončenie podľa podmienok projektu.
Mesto neplatí z vlastného vrecka
"Dôležité je tiež uviesť, že úspešný projekt priniesol do mesta takmer 470 tisíc eur. Z týchto prostriedkov sú hradené aj služby víťaznej spoločnosti, mesto ju neodmeňuje z vlastného rozpočtu. Pochybovať o výhodnosti a prínose schváleného grantu pre mesto a jeho obyvateľov určite nie je namieste," končí J. Petráš.
Text k foto:
Majú peniaze na vzdelávanie
Napriek argumentácii odborníka sa ukazuje, že ich získali lacno.

AKO TO FUNGUJE Za podobné služby, ako si objednalo mesto Martin, sa v rámci Slovenska účtuje až 50 tisíc korún, plus DPH, plus za úspešnosť projektu percentuálna odmena až do výšky 7 percent zo schváleného grantu. V prípade Martina bola zmluvne dohodnutá odmena za vypracovanie žiadosti vo výške 40 tisíc korún, plus DPH, plus percentuálna odmena za úspešnú žiadosť vo výške 5 percent zo schváleného grantu. 

  • Dni Slovákov žijúcich v zahraničí
    (06.10.2009; Slovenské národné noviny; č. 39, s. 10; Kňažko Marian)
    Žilina Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí s Bratislavským a Žilinským samosprávnym krajom ako hlavní organizátori, spoločne s Domom Matice slovenskej v Žiline, Mestom Žilina, Krajskou knižnicou v Žiline, Slovenským komorným divadlom v Martine a Kysuckým múzeom v Čadci organizovali v dňoch 1. 5. 10. 2009 Dni Slovákov žijúcich v zahraničí.
    Po slávnostnom štvrtkovom popoludňajšom otvorení v galérii Slovenského rozhlasu v Bratislave patrilo podujatie druhým dňom konania Žiline.
    V piatok 2. októbra o pol štvrtej v priestoroch Krajskej knižnice v Žiline otvorili výstavu Noviny a časopisy Slovákov žijúcich v západnej Európe, po ktorej účastníci podujatia besedovali s predstaviteľmi spolkov, redaktormi a publicistami, Slovákmi žijúcimi v krajinách západnej Európy. Matičiari zo Žilinského kraja a členky Živeny sa v priestoroch Domu Matice slovenskej v Žiline stretli a besedovali so zahraničnými Slovákmi počas Výstavy kníh exilovej literatúry. Žilinským stretnutím v Dome Matice slovenskej sa zavŕšil druhý deň štvordňového podujatia o ktorom budeme čitateľov SNN ešte informovať v rozsiahlejšom materiáli.
    Sobotný program To je zem, čo v srdci mám, sa odohrával už v Slovenskom komornom divadle v Martine. Program Dní Slovákov žijúcich v zahraničí ukončili 5.októbra večerným galakoncertom slovenských sólistov a umelcov žijúcich v zahraničí v priestoroch bratislavského Divadla Aréna.
  • História obce Stráňavy v novom šate
    (05.10.2009; Žilinské noviny; č. 39, s. 8; BVÁ)
    Znovu otvorili múzeum v Stráňavách. Témou je história obce, život v obci počas svetových vojen i medzi nimi. Zaoberá sa aj súčasnosťou.
    STRÁŇAVY. Partizánsky odboj a malofatranská operácia 1. čs. armádneho zboru patria neodmysliteľne k histórii obce Stráňavy. Už v roku 1976 v starej hájovni nad dedinou otvorili Múzeum malofatranskej operácie ako vysunutú expozíciu Považského múzea v Žiline.
    "Postupne však mnohé exponáty múzea padli za obeť vandalom a z našej malej expozície neostalo takmer nič," posťažoval sa bývalý starosta obce Kamil Hruška. Práve on svojou neúnavnou prácou získal skvelého spolupracovníka, historika Dušana Hala j a a finančnú dotáciu zo Žilinského samosprávneho kraja, aby múzeum mohlo aj naďalej slúžiť svojej veci.
    Päť častí expozícia
    "Expozícia múzea je rozdelená na päť častí. Prvá sa venuje staršej histórii Stráňav, druhá životu v obci v rokoch 1918 1938, tretia predstavuje obec v období 2. svetovej vojny a SNP. Ďalšia časť približuje priebeh oslobodzovacích bojov v Malej Fatre a v stráňavskom regióne a posledná život v obci od oslobodenia po súčasnosť," priblížil zrekonštruovanú expozíciu a vynovené múzeum Dušan Halaj.
    Otvorili počas hodov
    Vedenie obce i jej občanov teší, že pri príležitosti osláv 65. výročia Slovenského národného povstania sa mohli zúčastniť slávnostného otvorenia tohto malého, obecného múzea. Je názorným príkladom vzťahu terajších obyvateľov Stráňav k histórii obce a ponúka príležitosť, najmä mladej generácii, zoznámiť sa s pohnutou minulosťou tohto regiónu.
    "Pre návštevníkov a obyvateľov obce bolo múzeum otvorené počas hodových osláv. Radi však privítame i ďalších záujemcov o históriu, ale aj školské exkurzie, ktoré si môžu dohodnúť termín návštevy na Obecnom úrade v Stranavách," pozýva všetkých Kamil Hruška.
    Text k foto:
    Otvorili malé obecné múzeum
    Pri príležitosti osláv 65. výročia SNP.
  • Županom chcú byť traja muži
    (05.10.2009; Žilinské noviny; č. 39, s. 4; Trško Michal)
    Doteraz sú známi traja kandidáti na post predsedu Žilinského samosprávneho kraja. Juraj Blanár, Pavel Pavlásek a Jozef Tarčák.
    ŽILINA. Predsedom Žilinského samosprávneho kraja v treťom volebnom období bude zrejme jeden z trojice Blanár, Palvásek, Tarčák. Kandidatúru je potrebné ohlásiť do pondelka, nikto ďalší už asi nepribudne. Aktuálneho župana Juraja Blanára podporuje vo voľbách šestica politických strán. Jeho materský SMER, rovnako aj HZDS, SNS, Strana zelených, Slobodné fórum a HZD. Spoločnú podporu Blanárovi ohlásili minulý týždeň.
    Už dávnejšie kandidatúru s podporou KDH, SDKÚ, OKS a strany Most Híd ohlásil Pavel Pavlásek. Poslanec národnej rady za HZDS Jozef Tarčák bude kandidovať ako nezávislý. Jeho materská strana podporila Blanára.
    Pokračovania v začatej práci
    Súčasný župan Juraj Blanár chce stavať na pokračovaní vo svojej začatej práci. Rozvíjať chce zdravotníctvo, sociálne služby, dopravu aj kultúru či regionálny rozvoj.
    "Mojou prioritou je, aby kompetencie samosprávneho kraja boli viac viditeľné," povedal Blanár. Dôležitou časťou jeho programových téz je napríklad podpora mobility obyvateľstva. Samosprávny kraj prispieva na cestovné v prímestskej doprave. .Chcem, aby to bolo absolútne zachované," povedal Blanár. Obyvateľom kraja chce, podľa vlastných slov, ponúknuť prosperitu a stabilitu.
    Samosprávny kraj je s desiatimi tisíckami zamestnancov najväčší zamestnávateľ v kraji. "Chceme úplne zachovanie zamestnanosti v našich zariadeniach všade tam, kde to vieme ovplyvniť a, samozrejme, aj podporiť nové investície," povedal Blanár. Z európskych fondov je podľa neho kraj schopný prijať asi 56 miliónov eur.
    Chce odstrániť rozdiely
    Pravdepodobne najväčším súperom vo voľbách bude súčasnému županovi Pavel Pavlásek z KDH. Dohodu o spoločnom postupe vo voľbách župana uzavreli jeho podporovatelia ešte v auguste. Pavlásek, ktorý pracuje ako pedagóg na Žilinskej univerzite a je poslancom samosprávneho kraja, chce podľa vlastných slov zmeniť štýl politiky v kraji. S Blanárom mali v minulosti konflikty.
    "Chcem odstrániť to, čo bolo potlačené. Myslím tým odobratie právomocí regiónom a ich presunutie na samosprávny kraj, do centra, do úradu, " povedal Pavlásek. Medzi jeho priority patria školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci a cestná infraštruktúra. Svoju podporu mu na Facebooku deklaroval aj europoslanec KDH z Oravy Miroslav Mikolášik. "Bol by som rád, keby som po najbližších voľbách ako novozvolený predseda samosprávneho kraja mal veľký mandát, ktorý ľuďom splatím tak, že budú spolurozhodovať," povedal Pavlásek.
    Tretím v hre bude aj bývalý župan a dnes poslanec národnej rady Jozef Tarčák. Člen HZDS kandiduje ako nezávislý. "Dal som na vedomie, že do súťaže pôjdem, vzhľadom na to, že rozdiel medzi mnou a pánom Blanárom v posledných volbách nebol až taký veľký," povedal agentúre TASR Tarčák. Podľa agentúry SITA mu prekáža, že v ŽSK sa nedodržiavajú žiadne pravidlá. O tom chce ľuďom hovoriť aj v kampani. HZDS má v stanovách, že ak člen kandiduje ako nezávislý, stráca členstvo v strane. Tarčák však zrejme zo strany neodíde a ani ho nevylúčia. Tarčák, aj Pavlásek vidia svoje šance na zvolenie ako reálne, veria si.
    Text k foto:
    Juraj Blanár
    Podporu mu vyjadrilo šesť strán.
  • Petícia ľudom pomohla opraviť cestu
    (05.10.2009; Oravské noviny; č. 39, s. 4; Sm)
    Obyvatelia Oravského Podzámku sa dočkali. Po petícii a urgovaniach kompetentných im opravia poškodenú cestu.
    ORAVSKÝ PODZÁMOK. V Oravskom Podzámku pracujú v týchto dňoch cestári na oprave komunikácie III. triedy v častiach Stodolisko a Za vodou. Cestu poškodili ťažké mechanizmy, ktoré tadiaľ dennodenne prechádzali počas výstavby R3.
    Na kompetentných tlačili petíciou
    Ľudia z dotknutých častí obce sa sťažovali na stav cesty, ktorý po sebe zanechali stavebné stroje. Firmy zabezpečujúce stavbu dali do poriadku len časť cesty. Zvyšok zostal na Žilinskom samosprávnom kraji ako jej vlastníkovi.
    Obyvatelia spísali vlani v lete petíciu. Samosprávny kra j v ne j žiadali o opravu cesty v havarijnom stave. Vedenie obce vyvolalo niekoľko stretnutí zainteresovaných strán. "Kompetentní nám prisľúbili, že opravu zaradia do priorít," uviedol starosta Jozef Záhora. Miroslav Seifert zo Správy ciest ŽSK nám pred rokom povedal, že peniaze na opravu asfaltového povrchu budú žiadať z fondov Európskej únie. Žilinská samospráva vypracovala projekt, prostredníctvom ktorého žiadala o potrebné finančné prostriedky.
    Dostali balík peňazí
    Snaha Oravsko podzámčanov nevyšla nazmar. ŽSK získal balík peňazí na opravu ciest, medzi ktorými je aj "trojka" v Podzámku. Cestári začali pred niekoľkými dňami s prácami na obnove asfaltového povrchu. "Opraviť sa má viacero úsekov s dĺžkou niekoľko kilometrov od Oravského Podzámku až po Pribiš," informoval Peter Kubica, hovorca Žilinského samosprávneho kraja.
    Text k obr.: Začali s opravou. Aj petícia dopomohla obyvateľom Oravského Podzámku k tomu, aby cestári v dedine opravili poškodenú cestu.

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky