40. týždeň

  • V CHLMCI PRI ŽILINE EŠTE STÁLE NEZAČALI S VÝSTAVBOU CHODNÍKA NA TOM NAJHORŠOM MIESTE POPRI CESTE

    (30.09.2009; Televízna stanica STV 1; Slovensko Dnes; 19.15; 2 min.; ĎURAČOVÁ Lucia)
    Maroš KOŠÍK, moderátor:
    "V júli sme vás informovali, že v Chlmci pri Žiline začali stavať chodníky, ktoré domácim chýbali. Peši sa pohybovali po cestách, čo prinášalo rizikové situácie. Hoci sa zdalo, že problém je vyriešený, nie je to celkom pravda. S výstavbou chodníka na tom najhoršom mieste popri ceste stále nezačali."
    Lucia ĎURAČOVÁ, redaktorka:
    "Miestnym robí táto cesta vrásky na čele. Aj dnes svorne tvrdili. Chodník tu potrebujeme ako soľ."
    Anketa:
    "Dcéra išla z jari túto za týmto domom, zase išlo auto, tak zase do nej šuchlo. Spadla na kolená, rozbité kolená, rifle, všetko."
    "Zabilo tu pani DEDINOVÚ, ani sa s tým nič neurobilo, proste práve na tejto zatáčke ju zabilo."
    L. ĎURAČOVÁ:
    "S postupným budovaním chodníkov v Chlmci sa po štrajkoch občanov začalo tento rok. Najnebezpečnejší úsek však naďalej zostáva strašiakom."
    Ján PÚČEK, poslanec MsZ v Žiline:
    "Zvlášť deti, tie nie sú schopné cez tento úsek vôbec prechádzať."
    L. ĎURAČOVÁ:
    "Radní si vážnosť situácie uvedomujú. Po pripravení projektu a odvodnení priekopy nachádzajúcej sa pri ceste, vraj chýbajúci chodník dobudujú."
    Martin BARČÍK, hovorca MsÚ v Žiline:
    "Ak bude tá dokumentácia dostupná, tak prebehne stavebné konanie."
    L. ĎURAČOVÁ:
    "Vypracovaním projektu a odvodnením priekopy je poverená Správa ciest žilinskej župy."
    Milan PUCHOŇ, riaditeľ Slovenskej správy ciest ŽSK:
    "15.10. odovzdáme projekt a akonáhle začne Žilinský samosprávny kraj realizovať výstavbu chodníka, my dodáme okamžite ten materiál na odvodnenie, čiže je to potrubie."
    L. ĎURAČOVÁ:
    "Zdá sa teda, že ľady sa pohnú. Kompetentní nám prisľúbili, že ak pôjde všetko hladko, Chlmčania sa vytúženého chodníka dočkajú už na budúci rok."  
  • KTO VIE HOSPODÁRIŤ, TOMU ANI KRÍZA NEUŠKODÍ
    (30.09.2009; Euroreport; č. 9, s. 30; )
    S poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za Smer sociálna demokracia, poslancom Žilinského samosprávneho kraja a starostom Starej Bystrice Jánom Podmanickým hovoril publicista František Meliš.
    * Ako vnímate z postu poslanca národnej rady regionálne rozdiely na Slovensku? Zásadnou podmienkou vyrovnávania regionálnych rozdielov je dobudovanie infraštruktúry, predovšetkým tej diaľničnej. Pritiahnutie investorov priamo závisí od existujúcej infraštruktúry, ktorá na značnej časti Slovenska chýba. Táto podmienka potom súvisí aj so schopnosťou udržať si v regióne vzdelaných ľudí, ktorí v tomto priestore majú šancu uplatniť svoje znalosti a schopnosti. Takže snaha o vyrovnávanie rozdielov tu je, sú spracované viaceré koncepčné materiály a na riešení tohto problému sa intenzívne pracuje. Ak sa však niečo zanedbávalo desiatky rokov, nedá sa to zmeniť za niekoľko mesiacov. Pochádzam z regiónu Kysúc, ktorý bol v minulosti značne zanedbávaný, dokonca prezident Antonín Novotný ho chcel "zalesniť a zavodniť". Choďte sa tam pozrieť, akú renesanciu tento kút Slovenska prežíva.
    * Ako poslanec Žilinského samosprávneho kraja za kysucký región ste už neraz upozornili na jeho hlavné problémy.
    Žilinský samosprávny kraj patrí v tomto volebnom období medzi kraje s najlepším čerpaním eurofondov, čo sa, samozrejme, odrazilo aj na investíciách v regióne Kysúc. Začala sa generálna rekonštrukcia viacerých školských budov, začína sa komplexná obnova mnohých cestných úsekov, otvorila sa nová cesta medzi Oravou a Kysucami, rekonštruujú sa mnohé domovy dôchodcov a domovy sociálnych služieb. Osobitná pozornosť sa venovala štyrom nemocniciam, ktoré patria do zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Nemožno nespomenúť výnimočný projekt postupnej rekonštrukcie Kysuckej nemocnice s poliklinikou v Čadci. Dokončuje sa generálna rekonštrukcia gynekologicko pôrodnického pavilónu, ktorý bude patriť medzi najmodernejšie zariadenia tohto druhu v Európe. Treba však povedať, že žiadny projekt sa nerodil ľahko, pretože zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja mnohé projekty sabotovalo. Treba spomenúť aj systémový prístup Žilinského samosprávneho kraja k podpore cestovného ruchu, ktorý sa prejavil najmä v projekte komplexného dopravného značenia kultúrnych a prírodných cieľov. Tiež stojí za zmienku projekt postupného osvetľovania hradov a zámkov, ktorý významne prispieva k spropagovaniu vzácnych pamiatok kultúrneho dedičstva. Po Oravskom hrade sa v týchto dňoch pripravuje nočné osvetlenie Budatínskeho hradu.
    * Hospodárska kríza nepochybne poznačila aj Žilinský samosprávny kraj a špeciálne Kysuce. V ktorých oblastiach sa to najviac prejavilo?
    V tomto roku sa kríza prejavila najmä vo vzťahu k investíciám, ktoré sa museli na všetkých úrovniach obmedzovať, aby nedochádzalo k deficitnému hospodáreniu. Osobitný problém však vznikol ani nie tak z poklesu príjmov, ale z toho, že samosprávy na začiatku rozpočtového roku nakontrahovali viaceré investície, ktoré po výpadku príjmov mali istú zotrvačnosť a vyžadovali platby aj napriek nedostatku finančných prostriedkov. Nebolo možné napríklad zastaviť stavebnú akciu okamžite po zverejnení informácie o daňových výpadkoch, pretože stavebné technologické postupy vyžadovali pokračovanie výstavby až do fázy, keď prerušenie stavebného procesu neohrozovalo celé dielo. Tak sa stávalo, že stavebné práce pokračovali ešte niekoľko mesiacov po výpadku zdrojov, aby sa neznehodnotilo celé stavebné dielo. Samosprávy tak musia riešiť krátkodobé deficity, ktoré vznikli pri prudkom poklese ekonomického rastu v Slovenskej republike. Na druhej strane však situácia nebola až taká tragická, pretože samosprávy mali aj po poklese príjmov k dispozícii finančné prostriedky na úrovni rokov 2006 2007, čo boli z pohľadu samospráv dobré roky. Bude potrebné vyrovnať sa so vzniknutou situáciou a nastaviť hospodárenie samospráv podľa nových globálnych ekonomických podmienok.
    * Nedostatok financií sa zrejme odzrkadlí aj na ďalšom rozvoji miest a dedín. Kde môžu samosprávy šetriť?
    Je logické, že keď sa v kríze podstatne znížili príjmy štátneho rozpočtu, klesnú aj rozpočty mies a obcí, ktoré priamo závisia od podielových daní. Samosprávy však boli krízou postihnuté ešte o niečo viac, keďže ZMOS akceptoval jedno z proti krízových opatrení, ktoré znižuje dane z príjmov fyzických osôb, čím sa citeľne znížili príjmy miest a obcí práve z tejto dane. Samosprávy, ale aj regióny však na túto realitu museli reagovať úpravou svojich rozpočtov, niektoré aj viackrát. Napríklad Žilinský samosprávny kraj upravoval rozpočet dokonca trikrát v tomto roku. Takže v čase krízy, a teda menších daňových príjmov asi väčšina samospráv nebude môcť masívne investovať, ale na druhej strane by táto situácia mala byť výzvou pre samosprávy, aby o to intenzívnejšie hľadali nové, možno netradičné formy financovania. Vo väčšej miere by mali využívať aj mimorozpočtové zdroje, mali by šetriť predovšetkým na verejnom obstarávaní, kde viaceré pilotné projekty elektronického verejného obstarávania prinášajú veľmi zaujímavé výsledky. Čo sa týka perspektívy, zdá sa, že ekonomika už dosiahla dno poklesu a výhľady na rok 2010 sú už lepšie.
    * Stará Bystrica má jedinečnú raritu. Prednedávnom ste dali do prevádzky prvý orloj na Slovensku. Nebola to lacná záležitosť.
    Orloj sme začali budovať v období ekonomického rastu a na jeho vybudovanie sme získali množstvo sponzorov. Takže hoci náklady na vybudovanie orloja boli približne 130 tisíc eur, z darov a sponzorstiev sme získali až 100 tisíc eur. Obec má teda vybudované dielo, ktoré za prvých päť týždňov navštívilo vyše 35 tisíc turistov. Je tým magnetom, na ktorom sa dá budovať cestovný ruch v celom regióne. Samozrejme, sme ešte len na začiatku a postupne musíme dobudovať celú turistickú infraštruktúru: ubytovanie, stravovanie a ďalšie potrebné služby. Priamy príjem máme aj z predaja suvenírov, ktorý v tých prvých týždňoch enormne prevýšil naše očakávania. Takže začiatok bol dobrý, no musia nasledovať ďalšie kroky. Myšlienku vybudovať orloj podporovali naši občania od začiatku, dokonca boli netrpezliví, keďže výstavba trvala niekoľko rokov. Snáď sa nám teda podarilo vytvoriť dielo, ktoré bude do obecného rozpočtu ešte dlho prinášať finančné prostriedky a vďaka ktorému sa v našom regióne začne intenzívnejšie rozvíjať cestovný ruch.

Gymnázium má nové jazykové triedy


(28.09.2009; Oravské noviny; č. 38, s. 4; SM)
Dolnokubínske gymnázium dostalo k 90. výročiu svojho vzniku 200 tisícový dar v podobe nových jazykových tried.
DOLNÝ KUBÍN. V novopostavenej prístavbe medzi gymnáziom a telocvičňou vzniklo osem odborných učební. Vyučujú sa v nich cudzie jazyky. Jazykové triedy odovzdali do užívania uplynulý piatok predstavitelia žilinskej samosprávy, mesta Dolný Kubín a vedenie školy. Doteraz gymnazisti navštevovali počas hodín cudzieho jazyka budovu vzdialenú od svojej školy desiatky metrov. "Konečne máme všetko pod jednou strechou. Kvalitne vybavené jazykové učebne sú pekným darčekom k 90. výročiu školy," uviedol riaditeľ Gymnázia P. O. H. Peter Hacaj.
Nové triedy uvítali Študenti aj učitelia
"Výhodou týchto tried je, že každý vyučujúci si môže tú svoju prispôsobiť svojim potrebám a predstavám. V príjemnom prostredí sa lepšie pracuje a myslím si, že aj študenti privítali zmenu v podobe moderných učební," povedala nám jedna z jazykárok gymnázia.
Výstavbu odborných učební financoval Žilinský samosprávny kraj sumou 200 tisíc eur. Spolu s najnovšou prístavbou sa v areáli školy vytvorila aj oddychová zóna pre študentov a učiteľov. Pri príležitosti 90. výročia založenia gymnázia sa posledný pracovný deň minulého týždňa uskutočnila i slávnostná akadémia a ples školy.
Z histórie gymnázia
Pri otvorení školy v roku 1919 bol aj básnik a spisovateľ P. O. Hviezdoslav, ktorého meno nesie gymnázium dodnes. Prví abiturienti reálneho gymnázia maturovali v školskom roku 1922/ 1923. Počas takmer 90 ročnej existencie vzdelávacej inštitúcie opustilo jej priestory viac ako 5 500 absolventov. Dnes je gymnázium samostatný právny subjekt zriadený Žilinským samosprávnym krajom. Má 20 tried, ktoré navštevuje 630 študentov.
Text k foto:
Prestrihnutie pásky
Nové jazykové učebne oficiálne odovzdali do užívania najvyšší predstavitelia Žilinského samosprávneho kraja, mesta a vedenie školy.

  • ŽILINSKÝ KRAJ MÁ TROCH KANDIDÁTOV NA ŽUPANA
    (29.09.2009; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,9 min.; KAVECKÁ Júlia)
    B. KORONI, moderátor:
    " Pavel PAVLÁSEK a Jozef TARČÁK, to sú tri mená, z ktorých si obyvatelia Žilinského samosprávneho kraja budú môcť vybrať nového župana. Ako posledný zatiaľ svoju kandidatúru ohlásil práve súčasný predseda kraja Juraj BLANÁR, ktorého podporuje šestica politických strán."
    J. KAVECKÁ, redaktorka:
    "Juraj BLANÁR sa vo voľbách do vyšších územných celkov môže oprieť o podporu Smeru, HZDS, SNS, Slobodného fóra, HZD a Strany zelených. On sám vníma túto podporu ako odbornú a nie politickú."
    J. BLANÁR:
    "Je to podpora založená na obsahu toho, čo Žilinský samosprávny kraj robí a čo môže predseda v rámci Žilinského samosprávneho kraja ovplyvňovať."
    J. KAVECKÁ:
    "Tento princíp potvrdila aj predsedníčka Slobodného fóra Zuzana MARTINÁKOVÁ."
    Z. MARTINÁKOVÁ:
    "Samosprávy, vyššie územné celky, mestá a obce, sú miestami, kde neplatia pravidlá pravice ľavice, kde platia pravidlá dobrých a zlých riešení."
    J. KAVECKÁ:
    "Juraj BLANÁR sa tak dočkal podpory aj Slovenskej národnej strany, ktorá podľa medializovaných informácií zvažovala aj svojho vlastného kandidáta, to však župan ako aj krajský predseda strany Peter DÚBRAVAJ označili len za šumy."
    P. DÚBRAVAJ:
    "Nemáme problémy ani politické ani osobné ani odborné, aby sme jednoznačne a pevne stáli za voľbu Juraja BLANÁRA na župana."
    J. KAVECKÁ:
    "Ľudová strana HZDS zasa súčasného župana podporuje aj napriek tomu, že jeho protikandidátom bude člen hnutia Jozef TARČÁK. Krajský predseda HZDS Jaroslav BUS jeho kandidatúru komentovať nechcel."
    J. BUS:
    "Je to jeho osobné rozhodnutie, on sa tak rozhodol, on sa rozhodol, že ide nezávislým, Ľudová strana HZDS v Žilinskom kraji jednoznačne podporuje pána BLANÁRA.
    J. KAVECKÁ:
    "Za svoje programové heslo Juraj BLANÁR označil stabilizáciu a istotu pre občanov kraja."
    J. BLANÁR:
    "Chcem zagarantovať, aby sme zabezpečili absolútnu istotu zamestnancom v našich zariadeniach, ktoré máme, celkovo 10 tisíc zamestnancov."
    J. KAVECKÁ:
    "Juraj BLANÁR bude zároveň lídrom kandidátky na poslancov koalície Smer a HZDS."
  • Blanára v Žiline podporuje široká koalícia
    (29.09.2009; www.aktualne.sk; Domov, 16:15, s. ; sita)
    Bratislava Súčasný žilinský župan Juraj Blanár sa bude v novembrových regionálnych voľbách opäť uchádzať o podporu voličov. Jeho kandidatúru podporili Smer SD, ĽS HZDS, SNS, HZD, Slobodné fórum a Strana zelených.
    V utorok tieto strany podpísali koaličnú dohodu, v ktorej sa zaviazali k podpore Blanárovej kandidatúry na predsedu Žilinského samosprávneho kraja. Rovnaká koalícia však nevznikne pre voľby poslancov.
    Národniari sa rozhodli ísť samostatne, koalíciu vytvorili Smer SD a ĽS HZDS a o vytvorení ďalšej koalície ešte budú rokovať Slobodné fórum s HZD a Stranou zelených. Jedným z Blanárovych protikandidátov bude aj poslanec Národnej rady SR za ĽS HZDS Jozef Tarčák. Ten sa rozhodol kandidovať ako nezávislý, keď ho nenominovala vlastná strana.
    Blanár ľuďom ponúka istotu a stabilitu. "Chcem, aby sme pracovali bez akýchkoľvek prieťahov a komplikácií pre občanov, aj v čase, kedy je potrebné prekonávať hospodársku krízu. Chcel by som pokračovať v mnohých naštartovaných aktivitách. Tie, ktoré boli ukončené už slúžia svojmu účelu, ale mnohé prechádzajú do ďalšieho volebného obdobia," povedal po podpise koaličnej dohody predseda žilinského vyššieho územného celku Blanár.
    Voľby nie sú o politikárčení
    Úradujúci župan chce naďalej zachovať a rozvíjať štyri nemocnice v kraji, podporovať sociálne služby, dostupné širokej verejnosti, prepájať školy s hospodárstvom a vytvárať podmienky pre zamestnanosť. Juraj Blanár sa netajil ani tým, že zachová zľavy pre seniorov a študentov v autobusoch, či bude podporovať infraštruktúru cestovného ruchu.
    V čase hospodárskej krízy chce zabezpečiť personálnu stabilitu, a to sociálne istoty, neprepúšťanie a benefity pre 10 tisíc odborníkov zo 126 organizácií v kompetencii samosprávneho kraja. Dôležitým bodom je aj čerpanie financií z fondov Európskej únie. Žilinský samosprávny kraj bol doteraz úspešný hlavne pri modernizácii nemocníc a rekonštrukcii ciest.
    Podľa krajského podpredsedu strany Smer SD Jána Kvorku voľby do vyššieho územného celku nie sú o politikárčení, ale o spravovaní hodnôt, ktoré sa týkajú priamo miest, obcí aj samotných občanov. Peter Dúbravay, krajský predseda SNS v Žiline, pripomenul, že terajšieho župana Juraja Blanára podporovali vo voľbách už v roku 2005. "Poznáme ho teda veľmi dobre, vieme, že za posledné štyri roky viedol Žilinský samosprávny kraj od jedného úspechu k druhému," dodal Dúbravay.
    Jediný správny
    Za jediného vhodného kandidáta označil Blanára aj krajský podpredseda ĽS HZDS v Žiline Jaroslav Hus. "Je zárukou rozvoja a napredovania vyššieho územného celku." Pred štyrmi rokmi podporovalo súčasného žilinského župana aj Slobodné fórum (SF). "Bolo to výsledkom skúseností z jeho práce poslanca Národnej rady SR, kde som mala možnosť s ním spolupracovať.
    Presne tak sme si predstavovali aj voľby do vyšších územných celkov. Aby sa o funkcie uchádzali mladí, šikovní, dynamickí ľudia, ktorí prinesú do svojho regiónu energiu, nové prístupy, dokážu svoj región ťahať dopredu a robia slušnú politiku," povedala predsedníčka SF Zuzana Martináková.
    "Aj HZD vedelo už pred štyrmi rokmi, že Juraj Blanár spĺňa všetky podmienky pre to, aby sa mohol stať predsedom kraja. Počas štyroch rokov svojho pôsobenia vo funkcii vedel vždy demokraticky argumentovať, aby presvedčil aj opozíciu, alebo väčšinu v parlamente. Myslím si, že prácu, ktorú vykonal pre Žilinský samosprávny kraj ľudia oceňujú," doplnil predseda HZD Jozef Grapa
    Text k foto
    Juraj Blanár je podľa podpredsedu ĽS HZDS v Žiline Jaroslav Husa jediným správnym kandidátom na predsedu kraja. Zdroj: SITA
  • Svedernícke slávnosti s "hložníkovskou" príchuťou
    (29.09.2009; Žilinský večerník; č. 40, s. 4; Pracovníčky Obecného úradu vo Svederníku)
    Obec Svederník v spolupráci s Považskou galériou umenia Žilina pod záštitou Žilinského samosprávneho kraja pri príležitosti otvorenia stálej expozície výtvarných diel národného umelca Vincenta Hložníka v PGU Žilina zorganizovala spoločensko kultúrne stretnutie pod názvom Dni Vincenta Hložníka. Uskutočnili sa vo Svederníku od 19. do 21. septembra v rámci osláv 688. výročia 1. písomnej zmienky o obci Svederník.
    V sobotu 19. septembra sa už tradične konal futbalový turnaj o putovný pohár starostu obce medzi jednotlivými mužstvami častí obce Svederník, Zarieč, Marček, Keblov. V tomto roku získalo prvenstvo mužstvo z Marčeka. Na záver večera bolo pripravené posedenie pri terchovskej muzike Minárikovcov s chutným gulášom a občerstvením pre všetkých účastníkov turnaja, hráčov i fanúšikov.
    V nedeľu 20. septembra v kaplnke Sv. Štefana vo Svederníku odslúžil slávnostnú svätú omšu vdp. Peter Škor. Venovaná bola spomienke nášho rodáka, národného umelca Vincenta Hložníka s požehnaním pre celú obec.
    V pondelok 21. septembra sa začal slávnostný program, s účasťou predsedu ŽSK Juraja Blanára, zástupcov Ministerstva kultúry SR, vedenia obce Svederník, rodinných príslušníkov umelca a ostatných občanov a návštevníkov našej obce. Zúčastneným sa prihovorila starostka obce Anna Jarošova a predseda Juraj Blanár. Pri príležitosti otvorenia stálej expozície výtvarných diel V. Hložníka boli prezentované pred jeho rodným domom monumentálne výtvarné diela umelcov zo žilinského regiónu, na počesť jeho nedožitých 90. narodenín. Počas sympózia ich zhotovili výtvarníci Marek Ryboň, Jozef Mundiera Miroslav Pallo. Dielo s názvom Oko výtvarníka Mareka Ryboňa je pomyselné oko prepojenia Hložníkovho rodného domu do jeho stálej expozície. Symbol jeho voľnosti a slobody v podobe letiaceho vtáka vytvoril Jozef Mundier a púpavu výtvarník Miroslav Pallo ako symbol dozrievania, plody ktorého sa rozletia do sveta tak ako posolstvo Vincenta Hložníka. Tieto jedinečné monumenty zostanú umiestnené na území obce Svederník ako pamiatka na deň otvorenia stálej expozície diel velikána slovenskej výtvarnej kultúry v Považskej galérii umenia v Žiline.
    Podujatie sprevádzala Terchovská muzika pod vedením Tibora Machuta. Sme radi, že sa v týchto dňoch na našich Svederníckych kultúrnych slávnostiach mohlo stretnúť veľa našich spoluobčanov a veríme, že sa toto kultúrne stretnutie stane v našej obci každoročnou tradíciou.
    Zároveň sa chceme poďakovať za účasť predsedovi ŽSK Jurajovi Blanárovi, rodinným príslušníkom Vincenta Hložníka a zástupcom Ministerstva kultúry SR. Za hodnotnú umeleckú prácu výtvarníkom Marekovi Ryboňovi, Jozefovi Mundierovi a Miroslavovi Pallovi. Za pomoc pri realizácii akcie riaditeľovi PGU Žilina Milanovi Mazúrovi a všetkým ostatným, ktorí sa podieľali na príprave a realizácii Svederníckych slávností.

VY MÁTE PROBLÉM MY HO RIEŠIME 


(29.09.2009; Kysucké noviny; č. 38, s. 5; IH)
Do redakcie sme dostali list od našej čitateľky Jany P. z Turzovky, ktorá vyslovila nespokojnosť so zrušením polikliniky v Turzovke.
V liste píše: "V súčasnosti sa v tejto budove už poskytuje len zdravotnícka starostlivosť. Nefungujú tam laboratória ani röntgen. Ľudia musia za špeciálnymi zdravotníckymi službami dochádzať. Určite by pre všetkých, zvlášť starých ľudí, bolo výhodné, keby boli sústredené na jednom mieste."
Na situáciu v súvislosti so zrušenou poliklinikou sme sa spýtali Petra Kubicu, hovorcu Žilinského samosprávneho kraja. "Budova bývalej polikliniky v Turzovke je zaradená v Správe majetku zdravotníckych zariadení ŽSK, ktorý prenajíma priestory poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (lekárom, laboratóriám...) Hlavnou úlohou tohto zariadenia je poskytovať obyvateľom spádovej oblastí zdravotnícke služby a Žilinský samosprávny kraj v tomto smere neplánuje žiadne zmeny.
Čo sa týka laboratória, pôvodné laboratórium sa odsťahovalo z našich priestorov, ale poskytovanie zdravotnej starostlivosti o pacientov to neovplyvnilo, nakoľko zvoz biologického materiálu od lekárov si firma zabezpečila. Priestory laboratória budú v dohľadnom čase uvoľnené a bude našou snahou, aby opätovne slúžili účelu, pre ktorý boli zriadené (laboratórium). Röntgenové pracovisko je v budove a doteraz nezmenilo miesto výkonu. V záujme Žilinského samosprávneho kraja je zabezpečiť poskytovanie komplexnej zdravotnej starostlivosti v tomto zdravotníckom zariadení, t.j. v bývalej poliklinike," informoval Kubica.

Využívajú ich aj Kysučania


(29.09.2009; Kysucké noviny; č. 38, s. 7; IH)
Čadca.
V marci 2007 zriadil ŽSK vo svojich už existujúcich zariadeniach sociálnych služieb poradenské centrá s cieľom sprístupniť obyvateľom bezplatné informácie o sociálnej pomoci.
V širokej spádovej oblasti Kysúc funguje Poradenské centrum pri Domove dôchodcov a Domove sociálnych služieb na Hviezdoslavovej ulici v Čadci a Poradenské centrum na Belanského ulici v Kysuckom Novom Meste, kde chodia po radu aj občania z Horného Považia. Najčastejšie sa ľudia na odborných pracovníkov obracajú z dôvodu umiestnenia príbuzného do zariadenia sociálnych služieb, či pri žiadostiach o opatrovníka. Častá je aj pomoc pri zmene výživného či spísanie súdnych návrhov, pomoc hľadajú tiež obete domáceho násilia.

  • Z Krasňan do Krásna
    (29.09.2009; Žilinský večerník; č. 40, s. 4; AB)
    V Krásne nad Kysucou otvoria 1. októbra historicky prvú komplexnú prírodovednú expozíciu fauny a flóry severozápadného Slovenska. Na unikátnom projekte spolupracovali viaceré inštitúcie.
    Spolupráca spočívala predovšetkým v požičaní čo najširšieho záberu živočíšnych a rastlinných exponátov charakteristických pre Kysuce a širšie okolie. Väčšina z nich sa totiž nachádza v zbierkových fondoch partnerských múzeí. Zoologickú sekciu, až na gigantického mamuta, zastupujú práve exponáty zo zbierok Považského múzea v Žiline (PMZ).
    "Považské múzeum v kontexte múzeí Žilinského kraja je múzeom s najbohatším počtom veľkých aj malých zoologických preparátov. Nemalú zásluhu na tom má fundované oddelenie pre uchovávanie a ochranu zbierkového fondu, kde sa okrem iného preparuje aj živočíšny materiál ako napríklad hmyz, dermoplastické, kostrové a kožušinové preparáty," uviedol Ladislav Hlôška, zoológ Považského múzea v Žiline.
    Kysucká expozícia získala vypožičaním približne 110 ks živočíšnych preparátov všetky druhy veľkých šeliem, párnokopytnikov vyskytujúcich sa na Kysuciach, vzácne chránené dravce a sovy. Kedysi boli súčasťou prírodovednej expozície dokumentujúcej vývin živej i neživej prírody severozápadného Slovenska v kaštieli v Krasňanoch. Ten býval do roku 2000 v správe Považského múzea v Žiline. "V súčasnosti sú prírodovedné exponáty Považského múzea v Žiline vystavované prostredníctvom krátkodobých alebo dlhodobých výstav doma a v zahraničí. Návštevníci kysuckej expozície budú môcť vidieť naše živočíšne preparáty do roku 2012," povedal riaditeľ Považského múzea v Žiline Boris Schubert a dodal, že preparovanie veľkých zvierat býva veľmi komplikované a väčšinou sa zbierky nepožičiavajú pre svoju vedeckú hodnotu. "Expozíciu v Krásne nad Kysucou vnímame ako pozitívny krok ku ďalším spoločným projektom Kysuckého, Liptovského, Oravského a Považského múzea, ktoré smerujú k prepojeniu a zároveň zatraktívneniu cestovného ruchu Žilinského kraja," dodal riaditeľ.
    Súčasťou novej expozície, ktorá doteraz v regióne Kysúc absentovala, bude prvýkrát mamut a špecializované učebne.
  • Čestné uznania pre naše školy
    (29.09.2009; Žilinský večerník; č. 40, s. 18; AS)
    V stredu 16. septembra sa zástupkyne úspešných škôl v rámci Žilinského samosprávneho kraja zúčastnili v Bratislave na celoštátnom vyhodnotení Olympijského festivalu detí a mládeže 2009 (OFDMS). Ocenené školy boli: Materská škola Hliny VII Žilina, Základná škola M. R. Martákovej Liptovský Mikuláš, Gymnázium Hlinská 29 Žilina, Diagnostické centrum Lietavská Lúčka. Riaditeľky uvedených škôl prevzali z rúk prezidenta Slovenského olympijského výboru Františka Chmelára, za prítomnosti prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča, Čestné uznanie za aktívnu prípravu a organizáciu OFDMS 2009. V menovaných školách dokázali, že chápu šport ako súčasť výchovy a kultúry a využívajú ho ako prostriedok na dosiahnutie aktívneho zdravého života v priateľstve pre žiakov svojich škôl.
    V rámci kategórií: Olympijské hviezdičky (MŠ), Olympijské nádeje (I. stup. ZŠ), Kalokagatia (II. stup. ZŠ), Gaudeamus igitur (SŠ) organizovali aktivity primerané príslušnej vekovej kategórii v oblasti športovej, kultúrnej, vedomostnej a environmentálnej a napĺňali heslo olympijského festivalu "Rýchlejšie, vyššie, silnejšie, čestnejšie a v priateľstve."
  • Svetový deň turizmu v Kubíne
    (28.09.2009; Oravské noviny; č. 38, s. 5; NK)
    Tento rok si celý svet tridsiaty raz pripomenie Svetový deň turizmu.
    DOLNÝ KUBÍN. Tradícia sviatku sa zrodila na zasadnutí valného zhromaždenia Svetovej organizácie turizmu v Španielsku v roku 1979. Toho roku sa k oslavám pridajú aj Oravci. Oslavy Svetového dňa turizmu sú v spoločnej réžii Slovenskej agentúry pre cestovný ruch a samosprávnych krajov.
    Pri tejto príležitosti mesto Dolný Kubín v spolupráci s manažmentom Aqua Kubín sprístupnilo 18. septembra občanom a návštevníkom mesta časť novovybudovaného akvaparku plavecký bazén a relaxačnú bazénovú halu.
    Medzi podujatia v rámci tohto významného výročia patrí i ponuka Oravského múzea na september a október výhodné vstupy na Oravsky hrad, pre žiakov základných a stredných škôl možnost využitia platby kultúrnymi poukazmi a 50 % zľava pre všetky organizované skupiny ZŠ a SŠ v období od 28. septembra do 1. októbra. Obyvatelia Žilinského kraja a všetci seniori majú vstup na hrad za polovicu ceny vstupného v termíne 1. 31. októbra.
  • Bývalí politickí väzni sa dočkali ocenenia
    (28.09.2009; Žilinské noviny; č. 38, s. 4; TRŠKO Michal)
    Ako prvý udelil Ústav pamäti národa štatút protitotalitného odboja bývalým politickým väzňom v Žilinskom kraji. Zatiaľ ich je 30.
    ŽILINA.
    Dvadsať rokov po páde socializmu si prvých tridsať bývalých politických väzňov prebralo preukaz veterána protitotalitného odboja. "Je to úplne nový štatút, ktorý vznikol len tento rok a v zásade nahrádza doteraz udeľovaný štatút vojnového veterána," povedal Ivan Petranský, šéf Ústavu pamäti národa. Do konca roka chce podobných ocenení odovzdať v jednotlivých krajoch približne 200, v pondelok začali v Žilinskom. Išlo v prevažnej miere o bývalých členov takzvaných pomocných pracovných práporov z päťdesiatych rokov. Protitotalitní odbojári budú mať, podľa Petranského nárok na rovnaké výhody ako majú doteraz vojnoví veteráni. "Je to napríklad kúpeľná starostlivosť," hovorí Petranský. Pri slávnostnom akte mu asistoval aj župan Juraj Blanár.
    Jedným z bývalých politických väzňov bol aj Milan Kalman z Kolárovíc v okrese Bytča. Staval barikády, keď chceli z obce odviesť kňaza. Spočítali mu to na vojenčine.
    "Dali nás nastúpiť a veci nám priniesli spolubývajúci a v noci nás niekam odviezli ako zajatcov a obliekli do nemeckých uniforiem a rovno do baní," povedal Dvadsaťosem mesiacov strávil kopaním uhlia. Jedným z ocenených bol aj rodák z Prešova Fridrich Fritz. "Mal som 22 rokov keď ma zaistili a odsúdili ma za velezradu a špionáž na dvadsať rokov," hovorí Fridrich. Pokúšal sa odísť študovať teológiu do Ríma, na hraniciach ho zatkli.
    "Takto súdili každého, koho chceli potrestať," povedal. V pracovných táboroch potom strávil desať rokov. "Prešiel som asi desať kriminálov, vo vyšetrovacej väzbe v Prešove som bol asi desať mesiacov, potom ma súdili na krajskom súde v Bratislave," spomína Fritz. Nesúdili ho podľa jeho slov, za to, že chcel odísť za hranice, ale že by v zahraničí bojoval proti ľudovodemokratickému zriadeniu. Chytili ho na hraniciach vo vlaku. "PTP to boli pôvodne politické trestné prápory. Len, aby to vyzeralo slušne voči spoločnosti, tak to premenovali na Pomocné technické prápory," povedal Vladimír Brun zo Žiliny. Vyhodili ho z vysokej školy a musel na vojnu. Ako politicky nespoľahlivý strávil dva roky v bani v Handlovej, rok potom v Lazoch v Orlovej.
    "Dnes sa na to človek už pozerá inak, ale vtedy mladé životy za plotom, za strieľňami. To nebol život pre nijakých ľudí, už vôbec nie pre mladých, ako sme vtedy boli my," povedal Brun. Najviac sa v pracovnom tábore tešili, keď zomrel Stalin a potom Gottwald. Dohody o ich odsune do ruských gulagov už boli podpísané, len smrť oboch komunistických pohlavárov im mali zabrániť. Či je dvadsať rokov od pádu socializmu na podobné ocenenie skoro či neskoro, sa Petranský vyjadrovať nechce. Je podľa neho však dobré, že sa začalo. Oceňovanie pokračuje aj v ďalších krajoch.
    Text k obr.:
    Dočkal sa morálnej satisfakcie
    Jedným z politických väzňov bol aj Vladimír Brun.
  • Pohár ostal v rukách Academicu
    (28.09.2009; Žilinské noviny; č. 38, s. 17; JH)
    Basketbalisti Academicu ŽU Žilina vyhrali vlastný medzinárodný turnaj.
    Medzinárodný basketbalový turnaj starších žiakov o Pohár predsedu ZŠK pri príležitosti 90. výročia akademického športu na Slovensku a 47. výročia vysokoškolského športu v Žiline sa stal korisťou usporiadajúceho tímu Academic ŽU Žilina.
    Domáci organizátori zabezpečili solídnu konkurenciu z Rakúska, Česka a Slovenska. Z Rakúska prišiel popredný tím Basket Dukes Klosterneuburg, z Česka USK Praha a Snakes Ostrava, slovenský basketbal zastupovali HBK Prievidza, v minulej sezóne bronzový tím ligy a v posledných dvoch sezónach vicemajster Slovenska, Academic ŽU Žilina.
    Na turnaji od 18. do 20. septembra hrali tímy systémom každý s každým. Najpríjemnejším prekvapením boli výkony a celkové prvenstvo usporiadajúceho žilinského tímu, ktorý napriek absencii viacerých hráčov pre zranenia a choroby porazil všetkých súperov.
    Slovenský basketbal dobre reprezentovala aj celkovo druhá Prievidza, čiastočným sklamaním bolo vystúpenie rakúskeho Klosterneuburgu.
    Záver turnaja prebiehal aj za prítomnosti predsedu ŽSK Juraja Blanára a riaditeľa ÚTV ŽU a predsedu Academic ŽU Róberta Janikovského, ktorí po skončení turnaja odovzdali družstvám a najlepším hráčom ceny. Organizátori ďakujú za podporu turnaja sponzorom a Spojenej škole na Rosinskej ceste za poskytnutie športovej haly. K dobrej organizácii a kvalitnému priebehu turnaja prispeli aj rozhodcovia Ján Faith, Marián Reichwalder a Martin Kubica.
    Text k obr.:
    Pohár pre víťazov z rúk župana
    Juraj Blanár odovzdáva kapitánovi Žilinčanov, Robertovi Rožákovi, víťaznú trofej.

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky