4. týždeň

  • NEMOCNICA V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI MÁ VEĽKÉ DLHY
    (20.01.2009; Televízna stanica Markíza; Prvé Televízne noviny; 17.00; 1,5 min.; KIANIČKA Dominik)
    Martina ŠIMKOVIČOVÁ, moderátorka:
    "Nemocnica v Liptovskom Mikuláši má vážne problémy. Viac ako 100‑miliónový dlh znemožňuje predať žiadosť o euro dotácie. Ak sa nemocnicu nepodarí oddlžiť, na peniaze z Európy môžu v Mikuláši zabudnúť."
    Dominik KIANIČKA, redaktor:
    "Nemocnica v Liptovskom Mikuláši stojí už 150 rokov, ale takéto finančné problémy ešte nemala. Začiatkom roka dlhovala takmer 130‑miliónov Sociálnej poisťovni a daňovému úradu."
    Ján VYŠŇAN, riaditeľ LNsP v Liptovskom Mikuláši:
    "Výška dlhu bola povedaná, bola 128‑miliónov. Momentálne po lehote splatnosti je 74‑ miliónov."
    D. KIANIČKA:
    "Pre vysoké dlhy sa nemocnica nemôže uchádzať o peniaze z Európskej únie."
    Zuzana ČIŽMÁRIKOVÁ, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva:
    "Na Slovensku nemôžeme ovplyvniť toto kritérium, lebo naozaj vyrovnaný rozpočet je kritérium smerníc Európskej únie."
    D. KIANIČKA:
    "V Mikuláši potrebujú peniaze z Európy ako soľ. Žilinský samosprávny kraj preto musí urýchlene zbaviť nemocnicu dlhov. Jedným z riešení by mohla byť pôžička zo samosprávy podobne, ako to urobili v kysuckej nemocnici."
    Juraj BLANÁR, predseda VÚCŽilina:
    "Kde sme poskytli kysuckej nemocnici pôžičku, ktorá bola použitá na zaplatenie záväzkov tak, aby mohla kysucká nemocnica sa uchádzať o nenávratný finančný príspevok z európskych fondov."
    D. KIANIČKA:
    "Ak všetko pôjde ako po masle, z europeňazí by sa malo dostavať gynekologicko‑pôrodnícke oddelenie."
  • NEMOCNICA V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI BOJUJE O PREŽITIE
    (20.01.2009; Televízna stanica STV 1; Slovensko Dnes; 19.15; 2 min.; NOVOTŇÁKOVÁ Jana)
    Maroš KOŠÍK, moderátor:
    "Nemocnica v Liptovskom Mikuláši bojuje o prežitie. Hrozilo jej odpojenie od vody, elektriny aj plynu. Zariadeniu pomohlo Združenie miest a obcí Slovenska. V okrese urobilo finančnú zbierku. Tým však kritickú situáciu vyriešili len čiastočne. Masívna zadlženosť nemocnice pretrváva."
    Jana NOVOTŇÁKOVÁ, redaktorka:
    "Dlhy starej niekoľko rokov presiahli tri milióny eur. Nemocnica je dlžná daňovému úradu aj sociálnej poisťovni. Na splatenie časti záväzkov prispel 27‑tisícovým balíkom ZMOS."
    Ján VIŠŇAN, riaditeľ Nemocnice v Liptovskom Mikuláši:
    "Nezaplatili sme elektrickú energiu, zaplatili sme zato niektoré faktúry za plyn."
    J. NOVOTŇÁKOVÁ:
    "Pre dlhy sa liptovská nemocnica nemôže uchádzať o podporu z eurofondov. Peniaze potrebuje najmä na vytvorenie urgentného príjmu. Na pôde žilinskej župy preto padlo rozhodnutie, nemocnici poskytne pôžičku na splatenie dlhov."
    Juraj BLANÁR, predseda ŽSK:
    "Náš mechanizmus na riešenie zadlženosti našich nemocníc, ktoré máme štyri, štyri v zriaďovateľskej pôsobnosti, sme si už vyskúšali v kysuckej nemocnici, kde sme poskytli kysuckej nemocnici pôžičku tak, aby mohla kysucká nemocnica sa uchádzať o nenávratný finančný príspevok z európskych fondov."
    J. NOVOTŇÁKOVÁ:
    "V rámci oddlženia sa nemocnica v Mikuláši plánuje zapojiť do vládneho programu, ktorý zdravotníckej zariadenia zbavuje dlhov."
    J. VIŠŇAN:
    "Spracovávame nato žiadosť."
    J. NOVOTŇÁKOVÁ:
    "Vedenie kraja plánovalo štyri svoje nemocnice zlúčiť do jednej, ktorú by prevádzkovala súkromná spoločnosť. Poslanci to stopli. Časť nich totiž presadzuje premenu na neziskové organizácie."
  • Poslanci môžu ohroziť opravu viacerých inštitúcií
    (20.01.2009; Kysucké noviny; č. 2, s. 5; Filek Michal)
    Predseda Žilinského samosprávneho krajaJuraj Blanár zvolal mimoriadne zasadnutie zastupiteľstva ŽSK na utorok 27. januára. Riadny termín zasadnutia bol 24. februára. Dôvodom je rozpočtové provizórium.
    Podľa Blanára, ktorý zvolal mimoriadne zasadnutie na utorok 27. januára, je dôležité, aby sa čím skôr našla dohoda na rozpočet na tento rok.
    "Lebo mi záleží na ďalšom rozvoji kraja a pokračovaní v investičných akciách v sociálnej oblasti, zdravotníctve, školstve, kultúre i doprave," povedal Blanár.
    Rozpočtové provizórium v kraji nastalo po tom, ako župan po decembrovom zasadnutí zastupiteľstva nepodpísal uznesenie o rozpočte, pretože poslanci za KDH a SDKÚ presunuli peniaze určené na rozvoj do rezervy, čím by podľa Blanára vznikli veľké škody pre rozpočet i organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK.
    Chcú prelomiť veto
    Po tom, čo Blanár uznesenie nepodpísal, bude prvým bodom programu mimoriadneho zastupiteľstva hlasovanie o tomto rozpočte. Ak ho budú chcieť poslanci schváliť, budú musieť nájsť 3/5‑novú väčšinu všetkých poslancov.
    To znamená, že zaň bude musieť hlasovať 35 z 57 poslancov zastupiteľstva. Pravicových poslancov, ktorí sú združení v kluboch KDH‑OKS a SDKÚ, je však dohromady len 32. Otázne je, ako sa zachovajú piati nezávislí a tiež poslanecký klub HZDS, ktorý má šiestich členov.
    Ak sa poslancom županove veto prelomiť nepodarí, bude zastupiteľstvo rokovať o pôvodnom návrhu rozpočtu, ktorý v decembri zmenili a ktorý na investície počítal s prostriedkami v objeme 7,56 milióna eur. Medzi nimi sú najmä dlhodobé investičné akcie a tiež riešenia havarijných stavov na poliklinikách, školách a domovoch sociálnych služieb. Ak by pravicoví poslanci presunuli investičné prostriedky do rezervy, tak by tým znemožnili dokončenie niektorých dlhodobých projektov, ako napríklad rekonštrukcie sobášneho paláca v Bytči, kde by musel ŽSK vrátiť milión eur, či nemocnice v Čadci.
    Kraj by však ani nemohol riešiť havarijné stavy svojich inštitúcií.
    Čo je nerozumné?
    Podľa predsedu poslaneckého klubu KDH Pavla Pavláska bol pôvodný návrh rozpočtu nerozumný a rizikový. Preto vybrané položky presunuli do rezervy. Hovorca ŽSK Peter Kubica naopak uviedol, že rozpočet bol urobený veľmi opatrne a realisticky. "Nerozumné je, naopak, presunúť investičné prostriedky do rezervy, čo by znamenalo ohrozenie plánovaných investícií a rekonštrukcií havarijných stavov. Každú korunu by totiž muselo priebežne schvaľovať zastupiteľstvo a úrad by nemohol plánovať a pripravovať investičné akcie. Znamenalo by to tiež veľké straty a pokuty," povedal Kubica.
    Kto bude zodpovedný?
    Podpredseda ŽSK Jozef Grapa (HZD) si myslí, že ak pravicoví poslanci prelomia veto a investičné prostriedky presunú do rezervy, oneskorí sa rozvoj regiónu a vzniknú aj priame škody. "Som presvedčený, že niektorí poslanci prehodnotia svoje stanovisko a podporia pôvodný rozpočet aj s investíciami. Ak sa tak nestane, budú za vzniknuté škody priamo zodpovední títo poslanci a takto to bude treba vysvetliť aj občanom v regiónoch, keď sa budú dožadovať opravy ciest alebo zdravotníckych budov, ale nepôjde to," povedal Grapa.
    Ohrozené aj zdravotníctvo
    Aj podľa Jozefa Kanabu (SMER) by mali byť investičné prostriedky jednoznačne súčasťou schváleného rozpočtu. "Budem hlasovať, aby finančné prostriedky na investície boli súčasťou rozpočtu, tak ako to bolo v pôvodnom zámere.
    Ak by boli vyčlenené do rezervy, tak by boli ohrozené investičné akcie v sociálnej oblasti, kultúre, doprave, zdravotníctve a školstve. Napríklad aj rozostavaná a nedokončená rekonštrukcia celého gynekologicko‑pôrodníckeho oddelenia a operačných sál w NsP Čadca. Ak sa tak stane, títo poslanci by mali za to vziať zodpovednosť jednoznačne na svoje plecia," povedal Kanaba.
    Oslovení poslanci z klubu KDH nám na otázky neodpovedali ani e‑mailom, ani telefonicky.
  • Tunel Višňové je pre Žilinu kľúčový
    (20.01.2009; Žilinský večerník; č. 4, s. 1; ‑)
    Župan rokoval so splnomocnencom vlády pre diaľnice
    Predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár v piatok privítal na Úrade ŽSK splnomocnenca vlády SR pre diaľnice a rýchlostné komunikácie a riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Igora Chomu. Témou ich rokovania bola cestná infraštruktúra Žilinského kraja. Splnomocnenec považuje plánovaný diaľničný úsek Hričovské Podhradie‑Dubná Skala za strategický pre Žilinu, pričom stavba tunela Višňové je jeho kľúčovým bodom. "Výbornou správou je aj príprava stavby D3 na úseku Strážov‑Brodno, čo umožní požiadať ministerstvo dopravy o stavebné povolenie ešte v tomto roku," povedal Juraj Blanár, ktorý doplnil, že sa odklonením kamiónovej dopravy z diaľnice D1 na D3 odbremení výrazným spôsobom doprava v Žiline. Obaja tiež rokovali o PPP projektoch (1. a 3. balík sa týkajú Žilinského kraja), ktoré sú už vo finálnej fáze, a je na koncesionároch nájsť potrebné financie, aby sa súťaže uzavreli v 1. polroku 2009. Predseda ŽSK poďakoval Igorovi Chomovi a celej NDS za začatie výstavby obchvatu Hornej Štubne. Splnomocnenec informoval predsedu ŽSK aj o stavebnej pripravenosti celej rýchlostnej komunikácie R3. "V najbližšom období pripravujeme stretnutie s turčianskymi obcami o R3, na ktoré prijal pozvanie aj splnomocnenec vlády Igor Choma," doplnil predseda ŽSK.
  • Deti prežili spoločné Vianoce
    (20.01.2009; Žilinský večerník; č. 4, s. 13; ‑)
    Zariadenie chráneného bývania LÚČ v Žiline zorganizovalo pre svojich 16 klientov vianočný pobyt v termíne od 24. do 26. decembra 2008 v Thermál parku Bešeňová, "Deti do nášho zariadenia prichádzajú neraz z ťažkých domácich podmienok. Snažili sme sa im práve na čas Vianoc darovať kus pohody, radosti, šťastia a hojnosti. To sa nám mohlo podariť vďaka podpore Žilinského samosprávneho kraja, jeho predsedu Juraja Blanára a majiteľa Thermál parku Bešeňová Nodari Giorgadzeho. Pobytu sa zúčastnili aj deti z Ukrajiny, s ktorými sme sa výborne cítili, vymenili adresy a prisľúbili si, že budúci rok sa stretneme opäť," zaspomínala na príjemné chvíle prežité s deťmi riaditeľka zariadenia LÚČ v Žiline Anna Halečková. Zariadenie pre svojich klientov organizuje pravidelne rôzne zaujímavé aktivity.
    Text k foto:
    Pri štedrovečernom stole ‑ Slávenie Vianoc bolo tradičné.
  • Kraj dáva granty na kultúru
    (20.01.2009; Žilinský večerník; č. 4, s. 13; ‑)
    Získajte ho aj vy
    Žilinský samosprávny kraj vyhlasuje rovnako ako v predchádzajúcom roku výzvu na predkladanie žiadostí o dotáciu v rámci Grantového systému ŽSK pre oblasť kultúry. Oprávnenými žiadateľmi sú právnické osoby i fyzické osoby, najmä kultúrne organizácie, občianske združenia, neziskové organizácie, nadácie, školy, obce a mestá, ale i podnikateľské subjekty sídliace na území Žilinského kraja, ktoré predložia svoj projekt na predpísanom formulári do 31. januára 2009 (http://www.regionzilina.sk/files/odbory/kultura/rok‑2008/ Grantovy‑formular‑2009.doc). "V roku 2008 sme prerozdelili 165 969,59 eura (5 mil. Sk), pričom prostriedky išli rovnomerne do všetkých 5 regiónov nášho kraja. Celkovo sme podporili 169 kultúrnych projektov," pozitívne hodnotil minuloročnú podporu kultúry predseda ŽSKJuraj Blanár. "Grantový systém ŽSK je zameraný na podporu tradičnej ľudovej kultúry, významných kultúrnych podujatí v Žilinskom kraji, tvorivosti detí a mládeže, slovenského národného, regionálneho a kultúrneho povedomia, prezentácie kultúry Žilinského kraja, ale napr. aj na opravu pamiatok a edičnú činnosť." Na Kysuciach bol napr. podporený folklórny súbor Drevár v projekte Zachovávanie kultúrneho dedičstva, folklórnych tradícií na Slovensku, ďalej oslavy zvrchovanosti Slovenska, či prehliadka duchovnej tvorby ‑ Jurinova jeseň 2008. V regióne Horné Považie bol úspešný projekt výstavy Dlhopoľskí páni majstri, festival slovenských profesionálnych bábkových divadiel či 29. Svetový kongres FIAP. Na Orave sa žiadatelia mohli tešiť z dotácie na podporu detských foklórnych súborov Podbielan a Kašunka, ale prostriedky pomohli aj organizátorom Podroháčských slávností či pri vydaní monografie o obci Osádka. Na Liptove sa podarilo podporiť napr. festival Country Folk Fest, ale tiež opravu interiéru sály kultúrneho domu v Liptovských Kľačanoch. V regióne Turiec získal podporu napr. projekt Martinský festival fotoklubov, Jazernícke noviny a mnohé ďalšie. Maximálna výška dotácie pre rok 2009 je 2 650,‑€ (79 833,90 Sk), minimálna výška 800,‑€ (24 100,80 Sk). Novinkou v roku 2009 je druhé kolo podávania žiadostí, ktoré bude ukončené 31. mája 2009.
  • Tunel Višňové je rovnako kľúčový pre Žilinu, ako aj Turiec
    (20.01.2009; Turčianske noviny; č. 2, s. 3; KU)
    ŽilinaPredseda ŽSKJuraj Blanár rokoval v piatok minulého týždňa so splnomocnencom Vlády SR pre diaľnice a rýchlostné komunikácie a riaditeľom Národnej diaľničnej spoločnosti Igorom Chomom. Témou bola cestná infraštruktúra Žilinského kraja. Splnomocnenec považuje plánovaný diaľničný úsek Hričovské Podhradie ‑ Dubná Skala za strategický pre Žilinu, pričom stavba tunela Višňové je jeho kľúčovým bodom. "Výbornou správou je aj príprava stavby D3 na úseku Strážov ‑ Brodno, čo umožní požiadať ministerstvo dopravy o stavebné povolenie ešte v tomto roku," povedal Juraj Blanár, ktorý doplnil, že odklonením kamiónovej dopravy z diaľnice Dl na D3 sa odbremení výrazným spôsobom doprava v Žiline. Obaja tiež rokovali o PPP projektoch (1. a 3. balík sa tykajú Žilinského kraja), ktoré sú už vo finálnej fáze, a je na koncesionároch nájsť potrebné financie, aby sa súťaže uzavreli v 1. polroku 2009. Predseda ŽSK poďakoval Igorovi Chomovi a celej Národnej diaľničnej spoločnosti za začatie výstavby obchvatu Hornej Štubne. "V najbližšom období pripravujeme stretnutie s turčianskymi obcami o R3, na ktoré prijal pozvanie aj splnomocnenec vlády Igor Choma," doplnil predseda ŽSK.
  • Blanár s Vážnym hovorili aj o Turci
    (20.01.2009; Turčianske noviny; č. 2, s. 7; ZM)
    Žilinský županJuraj Blanár rokoval s ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomírom Vážnym minulý štvrtok aj o cestnej sieti v Turci.
    Do záverečnej fázy výberového konania PPP projektov sa dostávajú prvý a tretí balík diaľnice Dl. Nášho kraja sa týkajú 1. balík a 3. balík. Prvý zahŕňa úseky Dubná Skala ‑ Turany, Turany ‑ Hubová a Hubová ‑ Ivachnová, tretí úseky Hričovské Podhradie ‑ Lietavská Lúčka, Lietavská Lúčka ‑ Višňové a Višňové ‑ Dubná Skala. Ponuky na 3. balík sa uzavrú v apríli, keďže výstavbu súri riešenie dopravnej situácie v Žiline.
    "Prebiehajú projekčné práce na presmerovanie frekventovanej cesty zo Žiliny smer Martin na obchvat Ľavobrežná, ďalej okolo závodu KIA ponad Vodné dielo na existujúcu cestu 1/18," doplnil J. Blanár.
  • Poslanci budú o rozpočte rokovať už budúci týždeň
    (20.01.2009; Turčianske noviny; č. 2, s. 11; RR)
    NA KRAJI SA PRIPRAVUJE BITKA O INVESTÍCIE
    Investície Žilinského samosprávneho kraja, ktoré boli plánované vo výške 7 568 213 eur (228 miliónov Sk), poslanci zastupiteľstva kraja (za KDH a SDKÚ‑DS) ohrozili na decembrovom zasadnutí, keď hlasovaním zastavili investičné akcie.
    K téme rozpočtu sa opätovne vrátia 27. januára na mimoriadnom rokovaní. Podľa hovorcu ŽSKPetra Kubicu by pozastavením stavieb ŽSK neplnil zmluvné vzťahy a z toho vyplývajú sankcie, ktoré by zvýšili náklady ŽSK navyše o 66,39 ‑ 99,58 tisíc eur (2‑3mil.Sk). Podľa KDH poslanci zastupiteľstva schválili rozpočet na rok 2009 tak, aby bola zachovaná funkčnosť všetkých organizácií v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Pôvodný návrh rozpočtu bol z pohľadu poslancov ŽSK za poslanecký klub KDH nerozumný a rizikový, preto boli vybrané položky rozpočtu presunuté do rezervy ŽSK.
    Poslanci za KDH a SDKÚ‑DS však pozastavili svojím hlasovaním aj investície, ktoré nie sú financované z eurofondov. V prípade čerpania iných zdrojov ako z fondov EÚ, napr. z grantových systémov a združených investícií, ide o stavby, ktoré majú schválený časový postup realizácie, pevné termíny ukončenia a sú pravidelne monitorované. Ak by ŽSK neplnil svoje záväzky, vyplývajúce zo zmlúv o projektoch, hrozí vrátenie finančných prostriedkov. Schválený rozpočet na rok 2009, ktorý však župan Juraj Blanár nepodpísal, by sa dotkol hlavne týchto projektov ‑ Poliklinika Bytča, Poliklinika Kysucké Nové Mesto, Spojená škola Bytčica, Stredná poľnohospodárska škola Žilina, Konzervatórium Žilina, Gymnázium Bytča, Gymnázium Turzovka, SOŠ energetická Žilina, SOŠ Žilina ‑ Rosinská cesta, DD, DSS Terchová, DD, DSS Kys. Nové Mesto ‑ Ľ. Štúra. Ohrozené sú aj ďalšie investície ‑ nadstavba a rekonštrukcia Považskej galérie umenia Žilina, nadstavba hlavnej budovy Liptovského múzea Ružomberok , prístavba DD a DSS Zákamenné, rekonštrukcia gynekologicko‑pôrodníckeho odd. Kysuckej NsP v Čadci, DSS Žilina ‑ Lúč a prístavba jedálne SOŠ Martin.
    Spoločným menovateľom pre všetky havarijné stavy je fakt, že ak nedôjde k ich odstráneniu, okrem toho, že sa znehodnocuje majetok ŽSK, zvýšia sa náklady na prevádzku zariadení, vynaložené prostriedky na čiastkové opravy sa stanú zbytočnými a havarijné stavy, v ktorých sa inštitúcie slúžiace ľudom nachádzajú, sa neriešia, len udržujú.
  • Rozlúčka s Majstrom
    (20.01.2009; Liptovské noviny; č. 2, s. 4; Dagmara)
    BÁSNIK SA VRÁTIL. POCHOVALI HO V RODNEJ OBCI
    Slovensko sa s Milanom Rúfusom rozlúčilo v Bratislave, jeho rodní minulú nedeľu v Závažnej Porube. Pochovali ho tak, aby ho chránil milovaný vrch Poludnica.
    Každý rok, vždy 10. decembra, poslal na svoje narodeniny pozdrav do rodného hniezda. Rodní ho s vďakou prijímali, aj keď osobne Majster Milan Rúfus pre zlý zdravotný stav do Závažnej Poruby neprišiel dvadsať rokov. 18. januára 2009 sa však vrátil. Ticho, navždy a tak, aby jeho hrob pozeral k Poludnia. Také bolo jeho prianie a stíchnutá dedina mu ho splnila.
    S básnikom sa v sobotu 17. januára rozlúčili stovky ľudí vo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave. Boli medzi nimi predstavitelia politického i kultúrneho života, priatelia, rodina. Pietna, takmer dvojhodinová, rozlúčka bola plná ticha rovnako, ako ticho žil a ako ticho‑hlasne sa svetu prihováral sám Majster. Podpredseda vlády Dušan Čaplovič poďakoval básnikovi, že bol so slovenským národom v dobrom aj v zlom. Povedal, že Slovensko smúti nielen preto, že stratilo básnika, ale aj strážcu mravnosti. "Pamätajme si Rúfusove slová, aby sme neboli len tvory, ale aj bytosti," dodal D. Čaplovič. Po obrade truhlu so zosnulým naložili do auta a odviezli do rodnej dediny. Po "svojho" básnika si do Bratislavy symbolicky prišlo aj niekoľko desiatok ľudí zo Závažnej Poruby.
    Pohrebná rozlúčka s Milanom Rúfusom prizvala do dediny pod Poludnicou množstvo jeho obdivovateľov, priateľov i známych. Rozlúčiť s ním sa prišli aj predstavitelia verejného života. List poslal prezident SR Ivan Gašparovič, Ľudia naplnili porubský evanjelický kostol, mnohí sa do neho nezmestili a stáli v hlbokom smútku pred kostolom.
    "Vlani, 12. decembra, sme ďakovali Bohu v chráme za básnika pri jeho osemdesiatinách," povedal v pohrebnej kázni zborový farár Vladimír Pavlík. "Bola to chvíľa vďačnosti za to, že ho máme a v modlitbách sme prosili, aby nám ešte dlho hovoril svojím nenapodobiteľným slovom. Vrátil sa nám básnik, ale nie tak, ako sme si predstavovali." V. Pavlík v kázni niekoľkokrát zarecitoval z Rúfusových básní a pripomenul, že básnik poznal božiu abecedu a vedel čítať jej znaky, že objavil most medzi nebom a zemou. "Ďakujeme ti na kolenách, Bože, že požehnal si nám básnika," a farár sa obrátil k dvom najbližším a najmilším dušiam básnika. K manželke Magde a dcérke Zuzanke. "Možno máte pocit, že sa zastavil čas, máte pocit prázdnoty. Ste s ním však spojené spomienkami a vierou. Viera nás spája s tými, ktorí nás predišli. V tejto viere odovzdajte vášho drahého do Božích rúk a príde pokoj do vašej duše, do vášho boľavého srdca."
    Na rozlúčke s básnikom zaspieval spevokol zo Závažnej Poruby, básňou z knihy Modlitbičky sa rozlúčil Juraj Blanár, naposledy sa básnikovi, okrem iných, prihovoril starosta Pavol Barani.
    Ďakujeme, Majstre, za dar vášho bytia.
  • Na nemocnicu dali po desať korún za každého obyvateľa
    (20.01.2009; Liptovské noviny; č. 2, s. 5; BEA)
    PODĽA ŽUPANA JE TO NESYSTÉMOVÉ RIEŠENIE PRE ZARIADENIE AJ PRE OBCE
    NAJZADĹŽENEJŠOU NEMOCNICOU v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) je Liptovská nemocnica s poliklinikou (LNsP) v Liptovskom Mikuláši. Podľa vyjadrenia hovorcu ŽSKPetra Kubicu mala k 30. novembru dlh približne 3,3 milióna eur (99,5 milióna korún).
    Na úhradu záväzkov Liptovskej nemocnice schválili poslanci ŽSK na svojom poslednom minuloročnom zasadnutí v decembri 209 121 eur (6,3 milióna korún). Vedenie nemocnice požiadalo ešte vlani na jeseň mesto Liptovský Mikuláš o odpustenie dane z nehnuteľnosti. Liptovská nemocnica mala za minulý rok zaplatiť mestu daň 19 020 eur (viac ako 573‑tisíc korún). Dolnoravská iba 6705 eur (202‑tisíc) a Kysucká len 5344 (161‑tisíc). Mesto Trstená daň z nehnuteľnosti nemocnici odpustilo. Primátora Liptovského Mikuláša Jána Blcháča sme sa spýtali, prečo takýto krok neurobilo aj mesto Liptovský Mikuláš. "V zmysle platného VZN č. 14/2008 ó miestnych daniach a poplatkoch mesto nemôže odpustenie dane z nehnuteľnosti odsúhlasiť. Novelou zákona o dani z nehnuteľnosti bola odobratá kompetencia primátora v jednotlivých prípadoch odpustiť alebo znížiť daň. Daň z nehnuteľnosti bola vyrubená vo výške 573 592 korún. Z tejto čiastky bola v roku 2008 uhradená polovica. Na základe žiadosti LNsP sme iniciovali na zasadnutí ZMOL‑u zbierku vo výške 10 korún na jedného obyvateľa, ktorú odsúhlasili starostovia a primátori združení v ZMOL‑e. Celková čiastka. vrátane individuálnych príspevkov (starosta Svätého Kríža Dušan Matejkadal 995 eur, čo je 30‑tisíc korún a primátor Ján Blcháč 1327 eur, čiže 40‑tisíc korún) bola takmer 26 673 eur (803 550 korún). Táto suma bola ešte v minulom roku poukázaná na účet LNsP a v súlade so zmluvou bude použitá na úhradu nákladov za energie."
    Nesystémová riešenie
    Rozhodnutie ZMOL‑u o podpore desať korún za každého obyvateľa horného Liptova je podľa názoru predsedu ŽSKJuraja Blanára nesystémové riešenie nielen pre nemocnicu, ale aj pre samotné obce a mestá. "ŽSK si uvedomuje svoju zodpovednosť v zdravotníctve, a preto nechce, aby obce a mestá boli aj v budúcnosti takto zaťažované. Je dôležité nájsť riešenie, aby sa zdravotnícke zariadenia viac nezadlžovali a aby sa odstránili staré dlhy," povedal J. Blanár. "ŽSK ráta s ďalším rozvojom, zvyšovaním kvality a efektívnosti LNsP, a preto sa bude uchádzať o ďalšie financie z eurofondov. Vlani zafinancoval sumou 19 750 eur (595‑tisíc korún) potrebnú projektovú dokumentáciu k žiadosti o podporu z eurofondov a v tomto roku plánuje investície vo výške 464 714 eur (14 miliónov korún) na zdravotnícke prístroje práve v Liptovskej nemocnici," povedal Peter Kubica. Do štyroch nemocníc, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, išlo, podľa jeho informácií, za posledné tri roky 11, 68 milióna eur (352 miliónov korún).
    Protirečivé tvrdenia
    Poslanec ŽSK Alexander Slafkovský, ktorý v Liptovskej nemocnici pracuje ako lekár na štvrtinový úväzok, vyjadril radosť nad tým, že krajskí poslanci schválili 209121 eur (6,3 milióna korún) na čiastočné vykrytie dlhov nemocnice. "Bol najvyšší čas, pretože za posledné tri roky sa k nej župa správala ako macocha a dostávala najmenej financií zo všetkých nemocníc v jej pôsobnosti. Za posledné tri roky dostala mikulášska nemocnica z vlastných prostriedkov ŽSK iba približne 498‑tisíc eur (15 miliónov korún), kým do nemocnice v Čadci bolo za posledné štyri roky naliatych približne 3, 98 milióna eur (asi 120 miliónov korún), v čom sú započítané aj plánované zdroje na tento rok. Pritom obe nemocnice ‑ Kysucká v Čadci a Liptovská v Liptovskom Mikuláši ‑ sú približne rovnako zadĺžené, ŽSK však pomáha oddĺžiť iba nemocnicu v Čadci. Spravodlivé by bolo, keby zriaďovateľ prispel rovnakým dielom na oddlženie oboch nemocníc, aby sa mohli rovnako uchádzať o príspevky z Európskej únie. Bez oddĺženia sa o ne nemocnice totiž uchádzať nemôžu," povedal A. Slafkovský. Hovorca ŽSKPeter Kubica však uviedol, že do Liptovskej nemocnice išlo len za posledné dva roky asi 1,3 milióna eur (38,9 milióna korún) a že Liptovská nemocnica má o 1,268 milióna eur (38,2 milióna korún) vyšší dlh ako Kysucká.
    Finančná rezerva
    Alexander Slafkovský pripomenul, že do tohtoročného rozpočtu ŽSK sa podarilo poslancom župnej koalície KDH ‑ SDKÚ‑DS regiónu presadiť finančnú rezervu vo výške asi 7,3 milióna eur (220 miliónov korún) a o jej prerozdelení by mali krajskí poslanci rozhodovať na zastupiteľstve. "Chceli by sme, aby približne 995‑tisíc eur (30 miliónov korún) išlo na oddlženie Liptovskej nemocnice a aby dostala súhlas na odpredaj prebytočného majetku. Tým by sa zbavila dlhov a otvorila si cestu k európskym peniazom. Bol by som rád, keby sa to poslancom z Liptova podarilo presadiť."
    Podľa Petra Kubicu "poslanci za KDH a SDKÚ‑DS presunuli peniaze určené na rozvoj do rezervy, čím by vznikli veľké škody pre rozpočet i organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. Finančná rezerva znamená pozastavenie stavieb, čím by si ŽSK neplnil zmluvné vzťahy a z toho vyplývajú sankcie. Bolo by potrebné konzervovať stavby, predĺžili by sa termíny realizácie a z toho vyplývajúce precenenie by spôsobilo zdraženie stavieb. Je aj veľký predpoklad znehodnotenia vybudovaných častí stavby ‑chátranie objektov. To sú dôvody, prečo predseda ŽSK nepodpísal po decembrovom zasadnutí zastupiteľstva ŽSK uznesenie o rozpočte," vysvetlil Peter Kubica.
    Vzhľadom na rozpočtové provizórium ŽSK sa jeho predseda Juraj Blanár rozhodol zvolať na 27. januára mimoriadne zasadnutie zastupiteľstva ŽSK kvôli rozpočtu. Občanov Liptovskomikulášskeho okresu zastupujú v krajskom parlamente poslanci Alexander Slafkovský, Jozef Repaský, Milan Kružliak, Ján Kúska, Ladislav Andreánsky a Peter Petho, občanov Ružomberského okresu Michal Slašťan, Jozef Rizman, Ján Ondrejka, Stanislav Bella a Dušan Lauko.
    Text k foto:
    Liptovská nemocnica má 150‑ročnu tradíciu. Jej predchodca, prvý stoličný špitál, bol založený z dobrovoľných darov obyvateľov Liptovskej stolice v roku 1859. Bolo v ňom šesť postelí, o pacientov sa staral jeden lekár a dve ošetrovateľky. V súčasnosti je v mikulášskej nemocnici asi tristo postelí a zamestnáva viac ako päťsto zamestnancov.
  • Nový riaditeľ chce odpredať nadbytočný majetok
    (20.01.2009; Liptovské noviny; č. 2, s. 5; CHrenková Beata)
    Vedením Liptovskej nemocnice s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši poveril predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár od 1. decembra minulého roka Jána Vyšňana.
    Co vás viedlo k tomu. že ste sa prihlásili do výberového konania na post riaditeľa nemocnice?
    ‑ Celý svoj profesionálny život som strávil mimo svojho domova, veľa som cestoval. Cítil som potrebu vrátiť sa do Liptova k svojim koreňom. Zaregistroval som, že je výberové konanie na post riaditeľa nemocnice. Prijal som to ako výzvu, prihlásil som sa, vypracoval projekt a bol úspešný.
    Povedali ste, že vašou prioritou je oddĺženie Liptovskej nemocnice. Ako to chcete urobiť?
    ‑ Je to historický dlh, ktorý vznikol ešte v rokoch 2003‑2004. Jednou z možností, ako sa dlhu zbaviť alebo ho aspoň znížiť, je vládny programom oddlžovania nemocníc. Chceme sa uchádzať o návratnú pôžičku, ktorá by nám umožnila reštruktualizáciu dlhu. Druhá možnosť, o ktorej diskutujeme so zriaďovateľom nemocnice, je odpredaj majetku, ktorý už neslúži nemocnici alebo neslúži na účel poskytovania zdravotnej starostlivosti. Z odpredaja tohto majetku by sme vedeli sanovať časť dlhu a možno aj celý dlh.
    Na odpredaj majetku musí dať súhlas zriaďovateľ nemocnice, čiže Žilinský samosprávny kraj. Požiadali ste už o odpredaj majetku? Akého konkrétne?
    ‑ Áno. Začiatkom tohto roku odišli žiadosti. Chceli by Sme predať budovu polikliniky, kde už nemocnica má iba doliečovacie oddelenie, ostatné priestory využívajú privátne ambulancie. Ďalší objekt, ktorý by sme chceli predať, je budova bývalého Váhostavu. Je v nej zariadenie sociálnych služieb, ktorého zriaďovateľom je mesto a byty. Využíva ich zdravotný personál ale aj ľudia, ktorí už nie sú, ale kedysi boli zamestnancami nemocnice. Tretia nehnuteľnosť je bývalé očné, ušné a krčné oddelenie a psychiatria. Tieto budovy už nemocnica nevyužíva a neplánuje ich využívať ani v budúcnosti. Ak dá zriaďovateľ súhlas na odpredaj týchto nehnuteľností, bude vypísané výberové konanie podľa zákona. Podobne riešili situáciu aj v iných nemocniciach, kde ponúkli dubiózny (nadbytočný) majetok na odpredaj a pomohlo to riešiť ich finančnú situáciu.
    Aké sú vaše ďalšie priority v súvislosti s nemocnicou?
    ‑ Okrem toho, že sa chceme zbaviť dlhu, máme ambíciu skvalitňovať zdravotnú starostlivosť. Predovšetkým potrebujeme riešiť otázku tzv. urgentného príjmu a dokončiť rekonštrukciu bývalého gynekologického pavilónu. Chceme vytvoriť lepšie podmienky aj pre fungovanie ďalších oddelení, hlavne neurologického a doliečovacieho.
    Všeobecná zdravotná poisťovňa dlhuje údajne Liptovskej nemocnici takmer 664‑tisíc eur (približne 20 miliónov korún). Ako chcete riešiť tento problém?
    ‑ Máme zmluvy s viacerými poisťovňami, kľúčovou je Všeobecná zdravotná (VšZP). Každá má trochu iné pravidlá, ako zazmluvňuje výkony. Máme objem zmluvných výkonov, ktoré máme voči poisťovni a poistencom realizovať. Ale máme aj, tzv. nadlimitné výkony, a práve to sú tie podĺžnosti, ktoré riešime so VšZP. Spolu je to asi dvadsať miliónov korún, časť je z roku 2008, časť ešte z roku 2007. Vedieme veľmi intenzívne rokovania z pozície zriaďovateľa cez župana, odbor zdravotníctva, na úrovni regionálneho aj generálneho riaditeľstva VšZP. Poslali sme podklady, ktoré transparentným spôsobom dokumentujú, že tie výkony boli zrealizované oprávnene, čo potvrdili aj revízni lekári. Sú uznané, ale zatiaľ nezaplatené. Som však optimista, lebo v minulosti, konkrétne v roku 2006, sa podarilo časť nadlimitných výkonov so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou vyriešiť a zaplatila. Predpokladám, že aj teraz dospejeme k nejakému kompromisnému výsledku.
    Čo si myslíte o zámere ŽSK vytvoriť zo všetkých nemocníc v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti jednu akciovú spoločnosť?
    ‑ O tomto projekte nemám informácie, je to otázka, ktorá by nemala byť smerovaná na mňa. Súhlasím, že by to bolo určité oklieštenie subjektivity nemocnice. Projekt spracoval VÚC na základe platnej legislatívy a potreby transformácie zdravotníckych zariadení z príspevkových organizácií na iný typ organizácie. Následne bola legislatíva upravená a projekt sa nerealizoval.
    Niektorí zamestnanci majú obavy, či nebudete prepúšťať. Sú opodstatnené?
    ‑ Neviem, z čoho pramení takáto obava. Zamestnanci by sa mali v prvom rade sústrediť na riadne plnenie pracovných povinností. Momentálne skôr pociťujeme nedostatok kvalifikovaného zdravotníckeho personálu. Aktuálna vyhláška ministerstva zdravotníctva sprísňuje požiadavky na minimálne personálne a technické zabezpečenie jednotlivých oddelení.
  • Krajskí poslanci vraj zastavili rozvoj kraja
    (20.01.2009; Liptovské noviny; č. 2, s. 6; SM)
    Poslanci Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja za strany KDH a SDKÚ‑DS podľa predsedu ŽSK ohrozili investície za 228 miliónov korún (7568,21‑tisíc eur).
    Na poslednom zasadnutí minulý rok mali poslanci zastaviť viaceré investičné akcie. Podľa hovorcu krajskej samosprávy Petra Kubicu pozastavením investícií by si ŽSK neplnil zmluvné vzťahy, za čo by mohol byť sankcionovaný. Navyše, vybudované časti stavieb, ktorých výstavba by sa pozastavila, by sa znehodnotili a začali by chátrať. Predseda ŽSKJuraj Blanár sa preto rozhodol nepodpísať uznesenia zo zastupiteľstva. "Keďže sa domnievam, že Uznesenie č. 8/24 je pre Žilinský samosprávny kraj nevýhodné, pozastavujem jeho výkon tak, že ho nepodpíšem v zákonnej lehote," povedal J. Blanár k uzneseniu o rozpočte.
    Ako nás informoval hovorca ŽSKPeter Kubica, poslanci za KDH a SDKÚ‑DS pozastavili aj investície, ktoré nie sú financované z eurofondov. Podľa predsedu Klubu poslancov KDH a OKS Pavla Pavláska poslanci schválili rozpočet na rok 2009 tak, aby bola zachovaná funkčnosť všetkých organizácií v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja.
    "Pôvodný návrh rozpočtu bol z pohľadu poslancov za KDH nerozumný a rizikový, preto boli vybrané položky rozpočtu presunuté do rezervy ŽSK. To, ako poslanci konali, je úplne normálny a legitímny postup. Svojimi návrhmi na úpravu rozpočtu sledovali rozumné používanie verejných financií a triezve investovanie z verejných zdrojov. Schvaľujeme rozpočet v čase narastajúcej finančnej krízy. Všetci šetria, a my máme míňať?" argumentuje P. Pavlásek. Hlavnými nedostatkami navrhovaného rozpočtu v kapitálových položkách bol podľa neho výber investičných akcií, ktoré chce v tomto roku J. Blanár realizovať, ako aj výška finančných prostriedkov, ktoré požadoval na tieto akcie schváliť. Zbytočným vyhadzovaním peňazí sa poslancom opozičných strán zdá, napríklad nákup kosačiek pre školy po 100‑tisíc korún, ktorý uvádzal pôvodný návrh rozpočtu.
    "Na najbližšie rokovanie zastupiteľstva pripravíme návrhy na úpravu rozpočtu z vytvorenej rezervy ŽSK tak, aby bol rozpočet užitočný pre občanov kraja a aby slúžil na rozvoj všetkých jeho regiónov," dodal P. Pavlásek.
    Samosprávny kraj pripravil na rok 2009 rozpočet vo výške 149,01 milióna eur (4,49 miliardy korún). "Rozpočet kraja sme navrhli ako rozvojový, čo potvrdzujú mnohé investície do organizácií v našej zriaďovateľskej pôsobnosti. Hlavným cieľom rozpočtu na rok 2009 je pokračovať v naštartovaných zámeroch modernizácie, rekonštrukcie objektov a infraštruktúry. Plánovali sme sa sústrediť najmä na aktivity v oblasti školstva, zdravotníctva, kultúry a sociálneho zabezpečenia," povedal predseda ŽSKJuraj Blanár.
  • Končí sa výber dodávateľa na stavbu diaľnice za Žilinou
    (19.01.2009; Žilinské noviny; č. 2, s. 2; Filek Michal)
    Prípravy výstavby diaľnice na trase Hričovské Podhradie ‑ Dubná Skala sú vraj na konci. Správa ciest zároveň chystá rozšírenie cesty prvej triedy popod Strečno za plnej prevádzky. Podľa dopravného experta to môže spôsobiť dopravný kolaps.
    Príprava výberového konania na výstavbu diaľničného úseku Hričovské Podhradie ‑ Dubná Skala sa dostáva do záverečnej fázy. Predseda Žilinského samosprávneho krajaJuraj Blanár o tom vo štvrtok rokoval s ministrom dopravy Ľubomírom Vážnym. Podľa Blanára termín výstavby bude závisieť od toho, ako rýchlo budú vybraní koncesionári schopní projekt prefinancovať. "Aktuálna informácia hovorí o tom, že ponuky na 3. balík sa uzavrú v apríli tohto roka. Jeho skorá realizácia je nevyhnutná vzhľadom na riešenie dopravnej situácie v Žiline, kde už aj v súčasnosti dochádza v uzlových bodoch ku kolapsom," uviedli v spoločnom komuniké Blanár a Vážny.
    Pripravovaný projekt na výstavbu diaľničného úseku Hričovské Podhradie ‑ Dubná skala však nie je jediné plánované cestné riešenie v tejto lokalite. Riaditeľ Investičnej výstavby a správy ciest Ivan Hlavoň nám potvrdil, že intenzívne pripravujú rozšírenie existujúcej cesty 1/18 vedúcej popod Strečno. Cestu chce Slovenská správa ciest údajne rozšíriť na štyri pruhy. "Máme aj náhradný variant, že to budeme riešiť usmerňovaním dopravy s tým, že potrebujeme čo najviac odľahčiť dopravu v Žiline. Vytvoriť by sa mohli dva pruhy zo Žiliny a jeden do Žiliny. Vo februári by sme mali mať pripravený projekt aj na tento náhradný variant," povedal Hlavoň. Podľa informácií z internetovej stránky Slovenskej agentúry životného prostredia plánuje SSC "rekonštrukciu cesty 1/18 v úseku Strečno ‑ Dubná Skala s účelom jej rozšírenia na štyri jazdné pruhy".
    Expert: môže to byt inak
    Podľa dopravného experta a riaditeľa Výskumného ústavu dopravného v Žiline, Ľubomíra Palčáka, je síce správne cestu rozšíriť, ide však o to, či to má byť pred výstavbou diaľnice alebo až po nej. "Môj názor je taký, že treba na ceste zabezpečiť bezpečnosť, čo už sa stalo a až keď bude hotový diaľničný úsek, uvažovať o jej rozšírení. Neviem si totiž predstaviť rozširovanie tejto cesty za plnej prevádzky. Navyše sa obávam, že by to mohlo poslúžiť aj ako argument na odďaľovanie výstavby tunela Hričovské Podhradie ‑ Dubná skala," povedal Palčák. Podľa jeho slov by v tejto chvíli bolo oveľa rozumnejšie venovať sa intenzívne stavbe diaľnice a rozšírenie uskutočniť až potom. "Ak sa bude rozširovať za plnej prevádzky, môžu v Žiline a okolí vzniknúť neriešiteľné dopravné problémy a zápchy. Výstavba môže trvať až dva roky a môže byť vážnym problémom z pohľadu dopravy," uzavrel Ľubomír Palčák.
  • Juraj Blanár pomôže mladým športovcom
    (19.01.2009; Žilinské noviny; č. 2, s. 3; ‑)
    Predseda Žilinského samosprávneho krajaJuraja Blanár, v spolupráci s MY Žilinskými novinami, už po piatykrát pomôže ľuďom, ktorí to potrebujú. Tento rok sa rozhodol podporiť Športovanie mladých ľudí. Sám je totiž aktívnym Športovcom. V minulosti vynikal najmä v atletike a hrával futbal. Dnes sa týmto Športom venuje rekreačne.
    Uvedomuje si však, že v dnešnej náročnej dobe sú športové potreby, výstroj, či veci s tým súvisiace nákladná záležitosť. Najmä pre mladých. Preto sa rozhodol podporiť najzaujímavejšiu športovú aktivitu mladých. Na nezištný projekt aj tento raz vyčlenil sponzorských 1700 eur (51214,2 Sk).
    "Táto myšlienka MY Žilinských novín pomôcť ľuďom podporiť dobru, ale finančne náročnú aktivitu ma okamžite zaujala. K športu mám pozitívny vzťah. Sám som sa na vysokej škole venoval ľahkej atletike, hrával som futbal a som tiež veľký priaznivec motoristického športu. Viem však, že sa často stáva, že tí najtalentovanejší nemajú príležitosť zapojiť sa do športu a presadiť sa, pretože nemajú dostatok peňazí na nákladný výstroj, či len na takú banálnu vec, ako je dochádzanie na tréning. Rád by som preto aspoň jednému kolektívu pomohol zmierniť nákladnú organizáciu zaujímavého športového podujatia," povedal Juraj Blanár.
    Juraj Blanár sa preto tentokrát rozhodol podporiť športové kolektívy, ktoré majú v pláne uskutočniť zaujímavé športové aktivity, napríklad, vytvoriť školskú basketbalovú ligu, urobiť bežecké podujatie, či navštíviť zaujímavý zápas ligy majstrov. Iniciatíve sa medze klásť nebudú.
    V našej redakcii sa môžu prihlásiť športové kolektívy zo zaujímavým projektom. Stačí, keď nám pošlete stručný opis plánovanej aktivity, fotografiu kolektívu a meno a telefónne číslo kontaktnej osoby. Súťaž sa týka školských a športových kolektívov do 15 rokov. My budeme prihlásené aktivity a fotografie kolektívov priebežne uverejňovať a čitatelia budú môcť priebežne hlasovať, ktorá sa im najviac páči. Víťazný projekt získa sponzorských 1 700 eur (51 214,2 Sk). Vďaka nim sa možno niekto pozrie na hokejový zápas majstrovstiev sveta v hokeji, či zorganizuje na škole tenisový turnaj.
    Vaše prihlášky s fotografiou čakáme na adrese redakcie.
  • Poslanci sa vrátia k rozpočtu
    (19.01.2009; Žilinské noviny; č. 2, s. 7; MIF)
    ROZHODNÚ AJ O HAVARIJNÝCH STAVOCH V REGIÓNE
    Predseda Žilinského samosprávneho krajaJuraj Blanár zvolal mimoriadne zasadnutie zastupiteľstva ŽSK na utorok 27. januára. Riadny termín zasadnutia bol 24. februára. Dôvodom je rozpočtové provizórium.
    ŽSK. Podľa Blanára je dôležité, aby sa čím skôr našla dohoda na rozpočet na tento rok. "Lebo mi záleží na ďalšom rozvoji kraja a pokračovaní v investičných akciách v sociálnej oblasti, zdravotníctve, školstve, kultúre i doprave," povedal Blanár.
    Rozpočtové provizórium v kraji nastalo po tom, ako župan po decembrovom zasadnutí zastupiteľstva nepodpísal uznesenie o rozpočte, pretože poslanci za KDH a SDKÚ presunuli peniaze určené na rozvoj do rezervy, čím by podľa Blanára vznikli veľké škody pre rozpočet, i organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK.
    Chcú prelomiť veto
    Po tom, čo Blanár uznesenie nepodpísal, bude prvým bodom programu mimoriadneho zastupiteľstva hlasovanie o tomto rozpočte. Ak ho budú chcieť poslanci schváliť, budú musieť nájsť 3/5‑novú väčšinu všetkých poslancov. To znamená, že zaň bude musieť hlasovať 35 z 57 poslancov zastupiteľstva. Pravicových poslancov, ktorí sú združení v kluboch KDH‑OKS a SDKÚ je však dohromady len 32. Otázne je, ako sa zachovajú piati nezávislí a tiež poslanecký klub HZDS, ktorí má šiestich členov. Ak sa poslancom županovo veto prelomiť nepodarí, bude zastupiteľstvo rokovať o pôvodnom návrhu rozpočtu, ktorý v decembri zmenili a ktorý na investície počítal s prostriedkami v objeme 7,56 milióna eur.
    Medzi nimi sú najmä dlhodobé investičné akcie a hlavne riešenia havarijných stavov na poliklinikách, školách a domovoch sociálnych služieb. Ak by pravicoví poslanci presunuli investičné prostriedky do rezervy, tak by tým znemožnili dokončenie niektorých dlhodobých projektov, ako napríklad rekonštrukcie sobášneho paláca v Bytči, kde by musel ŽSK vrátiť milión eur, či nemocnice v Čadci. Kraj by však ani nemohol riešiť havarijné stavy svojich inštitúcií.
    Čo je nerozumné?
    Podľa predsedu poslaneckého klubu KDH Pavla Pavláska bol pôvodný návrh rozpočtu nerozumný a rizikový. Preto vybrané položky presunuli do rezervy. Hovorca ŽSKPeter Kubica naopak uviedol, že rozpočet bol urobený veľmi opatrne a realisticky. "Nerozumné je naopak presunúť investičné prostriedky do rezervy, čo by znamenalo ohrozenie plánovaných investícií a rekonštrukcií havarijných stavov. Každú korunu by totiž muselo priebežne schvaľovať zastupiteľstvo a úrad by nemohol plánovať a pripravovať investičné akcie. Znamenalo by to tiež velké straty a pokuty," povedal Kubica.
    Kto bude zodpovedný?
    Podpredseda ŽSK Jozef Grapa (HZD) si myslí, že ak pravicoví poslanci prelomia veto a investičné prostriedky presunú do rezervy, oneskorí sa rozvoj regiónu a vzniknú aj priame škody. "Som presvedčený, že niektorí poslanci prehodnotia svoje stanovisko a podporia pôvodný rozpočet aj s investíciami. Ak sa tak nestane, budú za vzniknuté škody priamo zodpovední títo poslanci a takto to bude treba vysvetliť aj občanom v regiónoch, ktorí sa budú dožadovať opravy ciest alebo zdravotníckych budov, ale nepôjde to," povedal Grapa. Aj podľa Jozefa Kanabu (SMER) by mali byť investičné prostriedky jednoznačne súčasťou schváleného rozpočtu. "Budem hlasovať, aby finančné prostriedky na investície boli súčasťou rozpočtu tak, ako to bolo v pôvodnom zámere. Ak by boli vyčlenené do rezervy, tak by boli ohrozené investičné akcie v sociálnej oblasti, kultúre, doprave, zdravotníctve a školstve. Napríklad aj rozostavaná a nedokončená rekonštrukcia celého gynekologicko‑pôrodníckeho oddelenia a operačných sál v NsP Čadca. Ak sa tak stane, títo poslanci by mali za to vziať zodpovednosť jednoznačne na svoje plecia," povedal Kanaba. Oslovení poslanci z klubu KDH nám na otázky neodpovedali ani e‑mailom, ani telefonicky.
    *****
    Aj tieto investície sú ohrozené
    * POLIKLINIKA BYTČA. V havarijnom stave je zastrešenie budovy. Oplechovanie rímsy je značne poškodené, odpadáva od nej zhrdzavený plech. Budova zateká.
    * KONZERVATÓRIUM ŽILINA. V suteréne budovy sa nachádzajú odborné učebne. Podlahy a steny sú pod úrovňou terénu a nemajú izoláciu proti vode. Do budovy sa dostáva voda, ktorá spôsobuje vlhnutie stien, vznik plesní a opadávanie omietok. Tento stav je vo vážnom rozpore s hygienickými predpismi. Pobyt ‑ vyučovanie v takýchto priestoroch ohrozuje zdravie študentov.
    * GYMNÁZIUM BYTČA. V decembri 2008 došlo k poruche na opotrebovanom systéme ústredného kúrenia v dôsledku čoho bolo odstavené vykurovanie telocvične s príslušenstvom. V dôsledku toho nie je možné vyučovať telesnú výchovu. Pri veľmi nízkych teplotách hrozí zamrznutie rozvodov vody.
    * DSS TERCHOVÁ, je vykurovaná z cudzieho zdroja tepla, ktorý už vo vykurovacom období 2009/2010 nebude môcť zariadenie vykurovať. Preto je nevyhnutné vybudovať vlastnú kotolňu s meraním a reguláciou. Pokiaľ sa nevybuduje nová kotolňa, dôjde k zrušeniu zariadenia. Predpokladané vybudovanie vlastnej kotolne sleduje aj zlacnenie vykurovania.
    * SOBÁŠNY PALÁC BYTČA. Národná kultúrna pamiatka je v celkovej rekonštrukcii. Stavba sa realizuje s prispením nenávratnej dotácie z Nórskeho finančného mechanizmu. Použitie dotácie je podmienené účelom použitia a termínom realizácie. Pri nedodržaní termínu musíme vrátiť poskytnutú dotáciu v plnej výške.
    * STRECHY NA HRADE STREČNO. Národná kultúrna pamiatka vykazuje značné poškodenia striech. Pre rok 2009 bola plánovaná ich postupná rekonštrukcia, na ktorú získal ŽSK nenávratnú dotáciu z Ministerstva kultúry SR vo výške 400,000,‑Sk (13277,56€).
    Finančné prostriedky je nutné vyčerpať na daný účel v stanovenom období. Pri zastavení investície musí prostriedky vrátiť v plnej výške.
  • Školy dostali peniaze na poslednú chvíľu
    (19.01.2009; Oravské noviny; č. 2, s. 3; MP)
    Začiatkom minulého týždňa zívali účty stredných škôl na Orave prázdnotou. A to aj napriek tomu, že sa blížil výplatný termín.
    Na školách sme sa dozvedeli, že zastavenie "prítoku" finančných prostriedkov na účty škôl súvisí pravdepodobne s rozpočtovým provizóriom u zriaďovateľa ‑ Žilinského samosprávneho kraja. Rozpočet ŽSK na tento rok, schválený krajským zastupiteľstvom, nie je platný bez podpisu župana Juraja Blanára. A ten sa ho rozhodol nepodpísať. Ani tento stav by však nemal ohroziť financovanie zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, a už vôbec nie škôl, ktoré sú financované štátom, pričom ŽSK tieto financie len prerozdeľuje. Preto sme sa obrátili na hovorcu samosprávneho kraja Petra Kubicu s otázkou: Súvisí "prázdno" na účtoch škôl s nepodpísaním rozpočtu ŽSK?
    "Tieto dve veci spolu nijako nesúvisia. Peniaze pre stredné školy prichádzajú z ministerstva, a patria výhradne školám. Stav, ktorý v súčasnosti na školách je, vznikol tým, že peniaze nám prišli neskoro. No už dnes ich posielame na účty jednotlivých škôl," povedal nám v utorok 13. januára P. Kubica. "Výplatné termíny by tak mali školy bez problémov stihnúť."

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky