37. týždeň

  • Poslanec uspel so žalobou na župu. Krátko z domova

    (12.09.2009; Sme; č. 211, mut.***, s. 2; SITA)
    ŽILINA.
    Krajský súd v Žiline včera rozhodol, že Žilinský samosprávny kraj porušil zákon o slobodnom prístupe k informáciám, keď poslancovi Petrovi Markovičovi z SDKÚ v decembri 2007 neposkytol analýzu k transformácii zdravotníckych zariadení. Právny zástupca kraja to obhajoval obchodným tajomstvom, ale senát to odmietol s tým, že analýza šla z verejných zdrojov.
  • Ako žije vidiek
    (11.09.2009; Plus jeden deň; s. 8; jap)
    PRIBYLINA Žilinský samosprávny kraj ako prvý na Slovensku predstaví mechanizmus finančnej podpory vidieka. Stane sa tak dnes a zajtra v liptovskom skanzene v Pribyline počas Dní vidieka Žilinského kraja. Bude sa hovoriť aj o predaji z dvora. Ide o predaj malého množstva rýb, mlieka, vajec, medu a mäsa. "Naša podpora je podmienená tým, že musí ísť o produkty z vlastnej produkcie a chovu prvovýrobcov," pripomína žilinský župan Juraj Blanár. Na trh by sa tak mali dostať kvalitné slovenské a chemicky neošetrené potraviny. Návštevníci Dní vidieka si ich môžu kúpiť priamo na mieste. Zajtra čaká všetkých okrem kultúrneho programu aj krst Gastrocesty regiónmi Žilinského kraja teda akejsi regionálnej kuchárky.
  • SKANZEN V PRIBYLINE BOL DNES PREPLNENÝ DOBROTAMI
    (11.09.2009; Televízna stanica STV 1; Slovensko Dnes; 19.15; 1 min.; REVÚS Peter)
    Maroš KOŠÍK, moderátor:
    "Skanzen v Pribyline bol dnes preplnený dobrotami. Žilinský samosprávny kraj na Liptove totiž spustil prvý ročník Dni vidieka. Gurmáni domácej kuchyne si tak prišli na svoje."
    Peter REVÚS, redaktor:
    "Návštevníkov po príchode do skanzenu zaujala vôňa, ktorá sa šírila po múzeu. Dobroty prezentovali prvovýrobcovia zo Žilinského kraja."
    Anketa:
    "Uprednostňujem domáce výrobky."
    "Dobré je to, aby ľudia vedeli, že aké sú naše výrobky."
    "Pekne to vonia."
    P. REVÚS:
    "Výrobcovia z dvora, či menšie firmy podobné akcie vítajú. Na domácom trhu je podľa nich málo priestoru na podobné prezentácie."
    Miroslav RUSNÁK, predseda Poľnohosp. Družstva v Sklabini:
    "Je to dobré, keď sa človek môže takto prezentovať, aby bol známy alebo, aby sa tie výrobky dali lepšie predávať."
    Pavol ŽIRKO, riad. Strednej odb. školy rybárskej v Mošovciach:
    "Prezentujeme aj výrobky, ktoré sa produkujú v našej škole. Máme vlastné stredisko chovu rýb."
    Katarína KOSMEĽOVÁ, prvovýrobkyňa:
    "Aj ja som tuná prišla s výrobkami so zdravej výživy. Pečieme ražný kváskový chlieb a špaldové výrobky."
    P. REVÚS:
    "Takzvaný predaj z dvora podporuje Žilinský samosprávny kraj aj finančne. Na tento rok vyčlenila VÚC 80 tisíc eur."
    Juraj BLANÁR, predseda Žilinského samosprávneho kraja:
    "Si môžu požiadať na rôzne promoakcie, to čo chcú robiť, finančné prostriedky a Žilinský samosprávny kraj ich poskytne."
    P. REVÚS:
    "Dni vidieka v Pribyline vyvrcholia v sobotu. Ďalší ročník organizátori plánujú v Turci."
  • Prevencia má význam aj pri prístrojoch. Ochrana pred žiarením
    (10.09.2009; Zdravotnícke noviny; č. 31, s. 2; OK)
    V Banskobystrickom a v Žilinskom kraji je viac ako 700 pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, pričom takmer 600 sa využíva práve v zdravotníctve. Len v diagnostike ide o približne 300 röntgenov, stomatologické nerátajúc. Aj keď morálne zastarané prístroje čoraz častejšie nahrádza moderná technika, pravidelné kontroly majú svoj význam aj pri nej. Povolenia na prevádzku zariadení vydáva príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ), ktorý zároveň vykonáva štátny zdravotný dozor v zmysle zákona NR SR č. 355/ 2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Každý prevádzkovateľ musí svoje prístroje pravidelne podrobovať takzvaným skúškam dlhodobej stability a prevádzkovej stálosti. Silným motivačným momentom prečo na ne nezabudnúť, je nielen hrozba vysokých pokút, ale aj riziko, že zdravotná poisťovňa nepodpíše s pracoviskom zmluvy.
    Podľa slov MUDr. Pavla Adámeka, vedúceho odboru ochrany zdravia pred žiarením RÚVZ v Banskej Bystrici, v rámci dozoru sa snažia o preventívne pôsobenie a upozorňovanie prevádzkovateľov na končiacu sa platnosť dokladov. V prípade nesplnenia si zákonných povinností však príde rad aj na sankcie. "Pre zdravotníkov je doklad o absolvovaní kontrolných skúšok prístrojov v neposlednom rade ich možno jedinou právnou ochranou. Zažili sme nepríjemnú sťažnosť v istom zdravotníckom zariadení. Akí boli prevádzkovatelia šťastní, keď sme mohli v odpovedi sťažovateľovi skonštatovať, že pracujú iba s tretinovými hodnotami oproti povoleným hodnotám dávok na pacientov. Keby nebolo takýchto meraní a dokladov o nich, mohli mať problém," hovorí MUDr. P. Adámek.
    Vlani bolo v Banskobystrickom a Žilinskom kraji zriadených spolu 62 nových pracovísk, z toho 25 zdravotníckych rádiodiagnostických pracovísk, 2 zdravotnícke rádioizotopové pracoviská, 24 pracovísk stomatologických a 3 pracoviská veterinárne. Prekročenie limitu ročnej efektívnej dávky pracovníkov na dozorovaných pracoviskách nezaznamenali ani v jednom prípade.
  • Viac turistov na železničke
    (10.09.2009; Cestovateľ; č. 9, s. 6; tasr)
    Zrekonštruovaná Oravská lesná železnica (OLŽ), ku ktorej vedie romantická úzka cestná komunikácia z obce Oravská Lesná, vábi turistov už viac ako rok na celodenné výlety. TASR o tom informoval správca OLŽ Peter Klinovský. "Hodinovú jazdu tri a pol kilometrovým úsekom medzi stanicami Tanečník a Beskyd a späť s prevýšením 120 metrov a prestávkou s možnosťou využiť vyhliadkovú vežu na pozorovanie očarujúcej panorámy hôr, si väčšina návštevníkov spestruje prechádzkou v okolitom lese, ktorý je v tomto období doslova zaplavený hubami," skonštatoval správca OLŽ. V stanici Tanečník je situované aj múzeum ťažby dreva a histórie OLŽ.
    Po viac ako troch desaťročiach od zrušenia prevádzky sa podarilo Oravskému múzeu P. O. Hviezdoslava zrealizovať projekt revitalizácie OLŽ na turistické účely. Za 1,3 milióna eur (39 miliónov Sk) zo štátneho rozpočtu, fondov Európskej únie, Žilinského samosprávneho kraja a vlastných zdrojov múzea sa komplexne zrekonštruovala trať a obslužné objekty. OLŽ opätovne uviedli do prevádzky 31. mája 2008. "Ambiciózny projekt zahŕňa aj opravu úvrati a prepojenia s Kysucami. Neprekonateľnými prekážkami sú však zosuvy úvrati a veľmi ťažko dostupný terén," spresnil Klinovský. Dodal, že cestu z Oravskej Lesnej smerujúcu k OLŽ si nachádza čoraz viac turistov. Čiastočný útlm Poliakov nahrádzajú najmä Česi, ale aj Slováci. Doterajší denný rekord návštevnosti predstavoval približne 700 návštevníkov, bežný priemer je zhruba polovičný.
  • Dve obce budú môcť opraviť zastávky
    (08.09.2009; Kysucké noviny; č. 35, s. 6; IH)
    Aj projektom zameraným na rozvoj cestového ruchu na Kysuciach sa ujdú financie zo Žilinského samosprávneho kraja.
    Čadca.
    Finančné dotácie vo výške viac ako 33 tisíc eur v rámci historicky prvej výzvy na podporu rozvoja cestovného ruchu sú rozdané.
    V zmysle Všeobecne záväzného nariadenia o poskytovaní dotácii na podporu rozvoja cestovného ruchu podporil ŽSK sumou 33 194 € (1 mil. Sk) celkovo 20 projektov zo všetkých piatich historických regiónov Žilinského kraja. Nechýbajú ani Kysuce. "Podporou domácich mikroregionálnych projektov chceme prispievať ku skvalitneniu služieb v cestovnom ruchu. Je to spôsob ako návštevníkom pomôcť k jednoduchšiemu objavovaniu a spoznávaniu kultúrnych a prírodných vzácností Žilinského kraja," povedal predseda ŽSK Juraj Blanár.
    Obec Zákopčie dostane napríklad dotáciu na turistickú rozhľadmi, Klubina a Dunajov budú môcť zasa zrekonštruovať autobusové zastávky. Stará Bystrica získa financie na výrobu a umiestnenie propagačných dopravných smerových tabuli k slovenskému orloju.
    Text pod foto:
    Ošarpané
    Opravy sa dočkajú aj autobusové zastávky v Klubine.

Oslavy 65. výročia SNP a Dňa obce prilákali do Podturne veľa ľudí


(08.09.2009; Liptovské noviny; č. 35, s. 6; HÁMOR Laco)
* V PODTURNI SA PO VÝSTAVBE viac ako kilometrového, najdlhšieho diaľničného mosta v strednej Európe ponad časť obce, paradoxne, rozvoj spomalil. Ešte pred desiatimi rokmi tu žilo okolo 400 ľudí. Obec sa však v súčasnosti rýchlo rozvíja a v ostatných rokoch sa počet obyvateľov viac než zdvojnásobil.
Dnes je obec v malebnom údolí pri Váhu príkladom aj pre ďalšie. Predovšetkým správna komunálna politika samosprávy obrátila demografický vývoj naruby. Dedina sa omladila. Žije tam veľa nových mladých rodín.
Výstavba pokračuje. Onedlho pribudne päť nových bytových domov so sedemdesiatimi nájomnými bytmi. Starosta obce Marián Vojtík tvrdí, že záujem o bývanie v obci stále rastie. Svedčí o tom vyše päťsto žiadostí na byty. V nasledujúcom období zvýšia počet odovzdaných bytov na dvojnásobok.
"Najväčší záujem mladých rodín je o dvojizbové byty. Pre nás je dôležité, aby výstavba nezaťažovala obecný rozpočet. S takým rozsahom investícií by sme to sami nezvládli. Významné je financovanie prostredníctvom výhodných úverov a dotácií zo Štátneho fondu rozvoja bývania a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR."
Uctili si pamiatku hrdinov protifašistického odboja
Historický medzník v živote národa si treba pripomínať a hrdo sa k nemu hlásiť. Mierové časy sú obrazom sily, odvahy, túžby nášho národa, hrdinských generácií, ktoré si zaslúžia naše uznanie a úprimnú vďaku.
Na úvod osláv 65. výročia Slovenského národného povstania (SNP) v sobotu 29. augusta si obyvatelia Podturne, predstavitelia samosprávy a hostia položením vencov k pamätníku uctili hrdinov SNP. Medzi inými aj predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár, ktorý v tejto súvislosti povedal:
"Najvýznamnejšie vojensko politické vystúpenie Slovákov v 2. svetovej vojne si pripomíname štátnym sviatkom, ktorý je jedným z piatich štátnych sviatkov u nás. Som rád, že sa môžem zúčastniť na oslavách SNP práve v Podturni. V Žilinskom samosprávnom kraji bolo v čase SNP čiastočne alebo úplne vypálených 18 dedín. Na celom území Slovenska nemeckí okupanti v spolupráci s domácimi kolaborantmi vypálili viac ako sto dedín. Boli to kruté vojnové časy. Buďme hrdí na to, že sa naši predkovia vzopreli domácemu ľudáckemu fašizmu. Vďaka patrí všetkým, ktorí sa pričinili o to, že Slovensko sa postavilo na obranu demokracie a stalo sa tak súčasťou protivojnovej oslobodzovacej koalície. Je symbolické, že práve v Podturni, s bohatou históriou, sú oslavy 65. výročia SNP spojené s Dňom obce. Nikdy by sme nemali zabúdať na svoju históriu. Bez nej by nebola ani naša prítomnosť, ani budúcnosť."
Na pietnom akte zaznela v podaní mužského spevokolu evanjelického zboru v Liptovskom Jáne Svätojánske pramene slovenská štátna hymna. Pamätník pri kultúrnom dome pripomína udalosti, ktoré v jeseni 1944 ovplyvnili život tunajších obyvateľov."
Aj v Podturni bol Revolučný národný výbor
Podľa knihy o obci sa Povstanie začalo 28. augusta 1944 na blízkom letisku Mokraď. Stotník D. Kunic prevzal velenie a vyzval 180 člennú vojenskú posádku, aby sa pridala k boju proti fašizmu a jeho domácim pomáhačom. 30. augusta už vznikol v Liptovskom Hrádku Revolučný národný výbor (RNV) pre Horný Liptov, ktorého súčasťou bola aj Podtureň.
V knihe o obci sa v tejto súvislosti píše: "Na podnet augustových udalostí roku 1944 sa aj v Podturni utvoril RNV na čele s Ondrejom Jariabkom, železničným strážcom vo výslužbe. Podpredsedom sa stal Michal Macek, tajomníkom Adam Báthory, pokladníkom Peter Juráš, pracovným referentom Ján Forgáč Zlejší a zásobovacím referentom Ján Brindza. Ešte koncom augusta vypracovali plán prípadnej evakuácie obyvateľstva do Jánskej doliny.
Obyvateľom, ktorí sa prihlásili do povstaleckých oddielov, odovzdali tristo rôznych strelných zbraní z miestneho veľkostatku. Odtiaľ odviezli do Jánskej doliny aj potraviny a dobytok pre vojakov a partizánov. Do Povstania sa v Podturni prihlásilo viacero obyvateľov. Z nich 39 aktívne bojovalo na povstaleckých frontoch alebo sa zúčastnili Povstania a zabezpečovaní tyla."
Elo Romančík bol prvý povojnový predseda
Elo Romančík, prvý povojnový predseda Miestneho národného výboru (MNV), ktorý sa spolu s Jánom Holým a Michalom Janovčíkom zúčastnili partizánskych operácii v Dobšinej. V zozname nechýbajú ani Lenkovci, Cvikovci, Janovčíkovci, Šmihovskovci, Vozárikovci, Žiaranovci a ďalší. Našťastie, všetkých deväť obyvateľov obce, ktorých Nemci odviedli do lágrov, sa krátko po vojne vrátili domov.
Rodák z obce plukovník vo výslužbe Samuel Vozárik bol príslušníkom 2. československej paradesantnej brigády v ZSSR. Počas SNP bol vysadený na povstalecké územie, kde bojoval až do oslobodenia v apríli 1945. Neskôr pracoval v armáde a v školstve.
Ján Kondor patril ku skupine slovenských vojakov, ktorá sa na východnom fronte dobrovoľne vzdali Červenej armáde a neskôr už bojoval v jednotkách Ľ. Svobodu. Po vojne žil a vo verejných funkciách pôsobil v Smrečanoch.
V Bratislave pomáhal Povstaniu vtedajší ministerský komisár najvyššieho úradu pre zásobovanie Viliam Jarjabek tak, že tajne zásoboval cukrom všetky partizánske oddiely v krajine. Tým, že vyexpedoval značné množstvo cukru do okresov, zachránil časť štátnych zásob pred Nemcami.
Partizánske zdravotné sestry Oľga a Hana Jarjabkové zachraňovali životy a zdravie ranených partizánov v Súľovských skalách a v špitáli v Martine. Úradníčka Eva Petrovská Bobulová vystavovala odbojárom osobné doklady na notárskom úrade v Liptovskom Hrádku. Podobne ako aj obvodný notár Július Pavella v susednom Liptovskom Jáne.
Podtureň zostala vo frontovom pásme veľmi dlho. Od začiatku Povstania, až kým ju oslobodili naši a vojaci Červenej armády v noci 31. januára 1945.
Aj obyvatelia obce prispeli k formovaniu protifašistického odboja na Slovensku i k tomu, že sme sa zaradili do protihitlerovskej koalície. Povstaním, ako organizovaným vystúpením proti ideológii nenávisti a zla dokázali, že Slovensko vie brániť svoje záujmy, demokratické hodnoty a to aj za cenu straty toho najcennejšieho, ľudských životov a slobôd.
Dušan Jarjabek sa stal čestným občanom obce
"Vďaka povstaniu sa slovenský národ významne zapísal do moderných európskych dejín aj protinacistickým vystúpením. Pred 65 rokmi sa Slovensko aktívne a jednoznačne pripojilo ku koalícií štátov chrániacich ľudskosť, humanitu a toleranciu," mysli si poslanec Národnej rady Dušan Jarjabek. Pri príležitosti osláv SNP a Dňa obce Podtureň na znak úcty a vďaky za pomoc mu starosta M. Vojtík odovzdal certifikát o udelení čestného občianstva.
V tejto súvislosti D. Jarjabek povedal: "Hoci som sa narodil v Bratislave, moje korene siahajú do Podturne. V tejto krásnej dedinke som trávieval časť letných aj zimných prázdnin. Skoro celá moja rodinu tu žila a časť aj žije dodnes. Tu som sa naučil lyžovať. Ak hovorím o koreňoch, rovno poviem, že aj môj starý otec, ktorý vychoval jedenásť detí, spolu s mojím otcom sú tu pochovaní. Starý otec Ondrej Jarjabek sa po vypuknutí Povstania ujal vedenia Revolučného národného výboru v obci. Mnohé veci som sa dozvedel od mojich tiet Ruženy, deväťdesiatosemročnej Vilmy a Marty, ktoré žijú doteraz tu v obci."
Známy spevák Robo Kazík všetkých potešil
Po oficiálnej časti pokračoval program Dňa obce Podtureň kultúrnym programom. Počasie sa umúdrilo a vatru, hoci na ňu po celý deň lialo ako z krhly, sa podarilo hosťom a starostovi nakoniec zapáliť.
Robo Kazík, známy spievajúci viceprimátor z Banskej Bystrice, opäť potešil všetkých. Na pódiu sa ešte dlho tancovalo, podávali sa chutné jedlá a nápoje.
Text pod foto:
Robo Kazík
Podturňania sa tešili, že prišiel aj znnámy spevák.
Oslavy Slovenského národného povstania
K dôstojnosti osláv SNP prispeli členovia mužského spevokolu evanjelického zboru z Liptovského Jána Svätojánske pramene.
Na oslavy prišli aj hostia
Kultúrny program zaujal aj hostí: (sprava) primátora L. Mikuláša J. Blcháča, poslanca NR SR D. Jarjabka, predsedu ŽSK J. Blanára a ďalších.
Starosta a čestný občan zapálili vatru
D. Jarjabek (vľavo) a M. Vojtík zapaľujú vatru. Nad vatrou potom "zahrmelo" tradičným ohňostrojom (na fotografii vpravo).
Priamy účastník
O Liptov bojoval aj plukovník v. v. Ján Iľanovský.
Podtureň
Patrí k najdynamickejšie sa rozvíjajúcim obciam.
***
PODTUREŇ A OKOLIE
Podtureň s okolím predstavuje v súčasnosti významnú archeologickú lokalitu. Na návršiach Velínok a Bašta odhalili eneolitické osídlenie. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1345, keď patrila Mikulášovi, synovi Serefela, potomkovi komesa Bohumíra a predkovi zemianskeho rodu z Podturne. Doteraz tam stojí renesančno barokový kaštieľ zo 16. storočia, ktorý sa využíva na rekreačné účely. V mladšom renesančno barokovom kaštieli sú byty.

  • Poslanci rokovali na zastupiteľstve o teple
    (08.09.2009; Kysucké noviny; č. 35, s. 2; IH)
    Na Mestskom úrade v Čadci sa 28. augusta zišli na svojom zasadnutí poslanci mestského zastupiteľstva. Rokovali aj o cenách tepla a teplej úžitkovej vody.
    Čadca.
    Na zasadnutí zastupiteľstva sa okrem iného rokovalo aj o cenách tepla a teplej úžitkovej vody v meste Čadca. Diskusia sa rozvinula tiež okolo majetku mesta, ktorý bol vložený do Mestskej teplárenskej spoločnosti (MTS), za ktorý mesto nezískalo žiadne akcie.
    "Najvyšší kontrolný úrad to označil za nehospodárne a v rozpore so zákonom. Teplárenská spoločnosť v tejto súvislosti verejne odmietla uzavrieť dohodu s mestom o vrátení majetku a taktiež odmietla rokovať o podmienkach, za akých by sa mohla táto spoločnosť rozvíjať," povedala nám hovorkyňa mesta Silvia Kajanková.
    Poslanci navrhli zriadiť komisiu, ktorá preverí záležitosti ohľadom tvorby ceny tepla a majetkové pomery, ktoré súvisia s vkladom majetku mesta do tejto spoločnosti. "Zástupcovia MTS informovali zastupiteľstvo o cene tepla, ktorá bola na konci zúčtovacieho obdobia 19,75 eur (595 korún), pričom priemerná cena tepla v SR je 19,58 eur (590 korún). Podľa slov Milana Poláčka z MTS je cena na celom území Čadce rovnaká a nevie teda, prečo vznikajú rozdiely v cene tepla medzi jednotlivými sídliskami," dodala Kajanková.
    Mestské zastupiteľstvo prerokovalo aj návrh na zámenu a odpredaj nehnuteľnosti medzi mestom Čadca a Žilinským samosprávnym krajom (ŽSK), keďže mesto pripravuje dopravné prepojenie ulíc 17. novembra a Ľ. Pojavorinskej. Výstavbou predmetnej komunikácie sa zasiahne aj do pozemku (zastavané plochy a nádvoria pri Kysuckej knižnici), ktorého vlastníkom je ŽSK a na druhej strane ten požiadal o usporiadanie vlastníckych práv k pozemku, na ktorých je postavený Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb na sídlisku Žarec. Poslanci túto zámenu nehnuteľností schválili.
    Text pod foto:
    Poslanci
    Na programe zastupiteľstva boli aj ceny tepla.
  • Pýšia sa aj päťmetrovou mamuticou
    (08.09.2009; Kysucké noviny; č. 35, s. 9; )
    V Krásne nad Kysucou sa môžu pochváliť aj prírodovednou expozíciou, ktorá je jedinou na Kysuciach. Jej prvú časť otvorili len v júni, druhá ju bude nasledovať už koncom septembra.
    V júni otvorilo Kysucké múzeum v Čadci prvú časť prírodovednej expozície v Krásne nad Kysucou. Jej hlavnou atrakciou je bezpochyby replika mamutej samice v životnej veľkosti. Už koncom septembra plánuje múzeum v meste otvoriť aj druhú časť spomínanej expozície.
    Nová prírodovedná expozícia v depozitári zbierkových predmetov v Krásne nad Kysucou vzniká spoluprácou Kysuckého múzea v Čadci, Liptovského múzea v Ružomberku, Oravského múzea v Oravskom Podzámku a Považského múzea v Žiline. Spomínaná expozícia Kysuckého múzea bude reprezentovať prírodu severozápadného Slovenska.
    Realizačný tím tvorby expozície pod vedením pracovníka múzea Róberta Cabúka sa v posledných týždňoch venoval zberu rastlín a drevín, ktoré budú použité pri stvárnení pravého prírodného prostredia a príprave výstavného materiálu. Práce na tvorbe expozície by mali byť ukončené v septembri a slávnostné otvorenie druhej záverečnej etapy prírodnej expozície v Krásne nad Kysucou by sa tak konalo v posledných septembrových dňoch.
    Súčasťou expozície bude aj vytvorenie špecializovanej prírodovednej učebne, ktorej zariadenie múzeum plánuje okrem podpory Žilinského samosprávneho kraja financovať aj z projektov cezhraničnej spolupráce s poľským partnerom.
    Keďže sa chýr o "mamutici" rozšíril do všetkých kútov Slovenska a možno aj ďalej, Kysucké múzeum pristúpilo k výnimočným otváracím hodinám depozitáru.
    Návštevníci si môžu prísť pozrieť prvú časť prírodovednej expozície každý utorok a štvrtok od 11. h do 13. h. Pracovníci Kysuckého múzea, ktorí v súčasnosti tvoria druhú časť expozície, vás prevedú po priestoroch a ak budete mať záujem, odkryjú vám aj tajomstvá jej výroby.
    Okrem známej mamutice tu môžu návštevníci vidieť aj prírodopisnú výstavu fotografií Jaroslava Veličku Krajina pod krídlami vtákov a výstavu detských prác žiakov zo Základnej umeleckej školy v Krásne nad Kysucou Mamut a pravek.
    Text pod foto:
    Mamutica
    Chýr o nej sa rozniesol už do všetkých kútov Slovenska.
  • Poslanci znížili rozpočet
    (08.09.2009; Žilinský večerník; č. 37, s. 4; TASR)
    Zníženie príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) na rok 2009 o 4,05 milióna eur (122,04 milióna Sk) na 154,42 milióna eur (4,65 miliardy Sk) schválili na zasadnutí 3. septembra poslanci zastupiteľstva ŽSK 4. úpravou rozpočtu.
    Podľa riaditeľa odboru financií ŽSK Stanislava Ulahera tak reagovali na prognózu vývoja daňových príjmov ministerstva financií SR. Na margo zníženia bežných a kapitálových výdavkov povedal, že prioritou je zabezpečenie prevádzky organizácií. "Aby nedošlo k poklesu mzdových prostriedkov a hlavne základných platov, pričom rezervy chceme hľadať v tovaroch a službách. Na úsporách bežných výdavkov sa budú podieľať všetky odvetvia, ale najväčšiu ťarchu bude niesť Úrad ŽSK. Pokiaľ ide o príjmy ŽSK, tak 75 percent tvorí daň z príjmov fyzických osôb, 15 percent daň z motorových vozidiel a 10 percent nedaňové príjmy," povedal Ulaher.
    Hovorca ŽSK Peter Kubica zdôraznil, že samosprávny kraj nezačína nové investičné akcie z vlastných zdrojov. "Pozreli sme sa aj na zefektívnenie prevádzky, keďže najviac financií ide na bežné výdavky. Ale nijako sa neobmedzí prevádzka domovov sociálnych služieb alebo nemocníc. Čo sa týka zliav v prímestskej autobusovej doprave, poplatkov v školských jedálňach, dane z motorových vozidiel alebo poplatkov klientov v DSS, aktuálne neuvažujeme nad tým, že by sa ceny upravovali nahor," uzatvoril Kubica.
  • Žilinský kraj opravoval rozpočet, chýbajú mu peniaze
    (08.09.2009; Turčianske noviny; č. 35, s. 6; SITA)
    Žilinský samosprávny kraj v tomto roku už po štvrtýkrát znižoval rozpočet. Môže za to výpadok z dani príjmov fyzických osôb.
    ŽILINA. Poslanci Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) vo štvrtok schválili zníženie rozpočtu v príjmovej aj vo výdavkovej časti na 154,42 miliónov eur. Výdavkovú časť museli znížiť o 4,05 milióna eur, spôsobili to nižšie príjmy z daní fyzických osôb o 7,3 milióna eur. Kraj však vybral o 2,46 milióna eur viac na dani z motorových vozidiel. Naposledy sa rozpočet upravoval v júli na 158,47 milióna eur, štvrtková zmena je štvrtá v tomto roku.
    "Prioritou pri škrtaní rozpočtu bolo, aby nedošlo k poklesu mzdových prostriedkov v organizáciách, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, aby sme tak zabezpečili ľudom sociálne istoty. Bežné výdavky, z ktorých sme škrtali, sa týkajú nákupov tovarov a objednávania služieb vo všetkých odvetviach. Najviac, 465 tisíc eur, sa ubralo z výdavkov administrácie ŽSK," povedal pre SITA riaditeľ finančného odboru úradu kraja Stanislav Ulaher.
    Finančná kríza ubrala aj na viacerých kapitálových výdavkoch žilinskej župy. Chýbajúcu časť prostriedkov však vykrývajú z úverových zdrojov, takže rozbehnuté strategické projekty v sociálnej oblasti, v zdravotníctve, školstve a kultúre v Žilinskom kraji škrtaním nebudú zasiahnuté. "Niektoré investičné projekty sa však musia odsunúť na lepšie časy," myslí si poslanec ŽSK Pavol Pavlásek.
  • Rozlúčka a začiatok
    (08.09.2009; Slovenské národné noviny; č. 35, s. 2; Váleg Igor)
    NA POSLEDNÚ CHVÍĽU
    Spomienka na jednu nedávnu pozitívnu skutočnosť súvisiacu s práve sa začínajúcim školským rokom. A či práve skončenými prázdninami. Po minuloročnom úspechu totiž zopakoval Žilinský samosprávny kraj akciu "Rozlúčka s prázdninami", keď počas posledného augustového víkendu deti do 15 rokov mali bezplatný vstup v sprievode dospelých do všetkých expozícií zapojených múzeí a galérií v kraji. Hoci ešte vyhodnotenie nie je známe, po minuloročnom úspechu môžeme predpokladať aj tohtoročný, hoci najväčším úspechom je podľa mňa schopnosť ponúknuť deťom to, čo za ponúknutie stojí...
    Po spomienke jedna tak trochu súvisiaca pozvánka. Výstavná miestnosť Pod terasou v areáli Budatínskeho hradu bude patriť od septembra tohto roku stálej výstave pod názvom "Budatínsky hrad prechádzka storočiami". Pôjde o komplexný pohľad na hrad, ktorý je z rekonštrukčných dôvodov v súčasnosti zatvorený. Návštevník sa zoznámi s geologickými a geomorfologickými pomermi najbližšieho okolia hradu a s najstaršími dejinami vyplývajúcimi z archeologických výskumov. Najväčšiu časť výstavy tvorí história hradu od stredoveku, cez prestavbu na zámok a novoveké dejiny až po posledného majiteľa hradu. Dokumentuje existenciu hradu aj ako súčasnú expozíciu v správe Považského múzea v Žiline (a Žilinského samosprávneho kraja).
    Zaujímavým prvkom sú exponáty, prevažne keramiky, datovanej už od stredoveku, ktorá bola nájdená pri najnovších archeologických výskumoch. S dejinami Budatínskeho hradu úzko súvisí aj história jeho parku. Ucelený pohľad dopĺňajú zmienky o vývoji a výstavbe železničného a cestného mosta pri hrade, nechýba ani fenomén pltníctva v jeho blízkosti. Stála výstava "Budatínsky hrad prechádzka storočiami" je spoločným projektom odborných pracovníkov oddelenia regionalistiky múzea a Archeologického ústavu SAV v Nitre.
  • NÁMESTOVO CHCE SKRÁŠLIŤ OKOLIE ORAVSKEJ PRIEHRADY
    (08.09.2009; Rozhlasová stanica Regina; Rozhlasový denník; 12.00; 3 min.; RAČKOVÁ Marína)
    Branislav HELDES, moderátor:
    "Námestovo plánuje skrášliť nábrežie Oravskej priehrady. Konkrétne okolie amfiteátra. Mesto chce na to získať európske peniaze. Práce by mali stáť viac ako milión 300 tisíc eur. Práve dnes s projektom putujú na Žilinský samosprávny kraj. Presadiť ho medzi poslancami nebolo jednoduché. Túto tému spracovala Marína RAČKOVÁ."
    Marína RAČKOVÁ, redaktorka:
    "Námestovskí poslanci neboli od začiatku jednoznačne naklonení myšlienke revitalizácie nábrežia. Prekážalo im napríklad to, že sa do tvorby projektu nemohli zapojiť. Hovorí Peter BOLEK."
    Peter BOLEK:
    "Ten projekt myslím si, že to zdravé jadro tam má zaujímavé, ale chýbajú mu niektoré veci, ktoré my sme ako poslanci alebo ako členovia stavebnej komisie chceli doplniť. Nebol nám časový ani nejaký priestor daný."
    M. RAČKOVÁ:
    "Reaguje vedúci stavebnej komisie Vladimír NATŠIN."
    Vladimír NATŠIN:
    "Stavebná komisia vrátane tej komisie cestovného ruchu, vyjadriť sa mali možnosť a bola tá štúdia predložená."
    M. RAČKOVÁ:
    "Primátor Ján KADERA ale ohradzuje, na to, aby boli úspešní musia robiť aj ústupky."
    Ján KADERA:
    "Bohužiaľ podmienky sú častokrát tvrdé a je tu ako samozrejme aj časová tieseň, takže aj my takisto sa snažíme v tomto krátkom časovom úseku jednoducho naplniť všetky podmienky."
    M. RAČKOVÁ:
    "O peniaze sa chcú uchádzať cez program radikalizácie sídiel. Nábrežie Oravskej priehrady je však špecifické tým, že jeho hladina kolíše. Aj na to museli pri projekte myslieť."
    J. KADERA:
    "Sú tam navrhované ako schody z kameňa, ktoré idú až pomaly ako do tej klasickej minimálnej hladiny nádrže. Sú tam stupňovité terasy, ktoré sú takisto povrchovo opravené štrkom bude tam chodník asfaltový pre korčuliarov, preliezky."
    M. RAČKOVÁ:
    "Asi hektárová plocha okolo amfiteátra by sa mala zmeniť na príjemné miesto s lavičkami, zeleňou a upravenými plochami. Takáto predstava sa pozdáva aj domácim."
    Anketa:
    "Pozitívne, jednoznačne."
    "Priehrada je tiež strašne zanedbaná, to by sa malo udržiavať, a ja myslím, že by bolo veľmi dobre. Na to by sa mali vytýčiť nejaké ročné peniaze a spracovať to. Každý rok pravidelne, lebo takto raz za čas to nerobí žiadne skutky."
    "Bolo by to pekné, bolo by to oveľa krajšie."
    M. RAČKOVÁ:
    "O tom či európske peniaza Námestovčania získajú budú vedieť najneskôr do konca roka."
  • PÔŽIČKY PRE MLADÝCH UČITEĽOV
    (08.09.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; BOČÁKOVÁ Rita)
    N. ŽEMBOVÁ, moderátorka:
    "Ešte mesiac sa môžu mladí učitelia rozhodovať, či požiadajú o peniaze z Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov. Uzávierka prihlášok je 10. októbra. Ak sa rozhodnú pre pôžičku, na svoje peniaze budú musieť čakať ešte ďalší rok. Toľko času potrebuje fond, aby žiadosť schválil."
    R. BOČÁKOVÁ, redaktorka:
    "Mladí učitelia môžu dostať najviac 8298 eur, čo je v prepočte 250 tisíc korún. Splácať budú so 4 percentnou úrokovou sadzbou 15 rokov. Musia sa však zaviazať, že v školstve odpracujú najmenej 5 rokov. Skúsenosti s pôžičkou má aj Janka BALÁŽOVÁ."
    Janka BALÁŽOVÁ, učiteľka:
    "Bola to suma 250 tisíc, ktorú sme použili sčasti nakúpu bytu vlastne, bola výhodná vzhľadom k tomu, že brali sme ešte nejakú hypotéku, kde bol oveľa vyšší úrok."
    R. BOČÁKOVÁ:
    "Ak učiteľ nezostane v školstve dlhšie ako 5 rokov, musí pôžičku splatiť naraz do pol roka. V tomto roku si chce peniaze z fondu požičať 113 učiteľov, čo je menej ako po iné roky."
    Ľubomír ZBURÍN, riaditeľ Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov:
    "Začínajúci pedagóg a zamestnávateľ uzatvárajú pracovný pomer na dobu určitú, najviac na jeden školský rok. Tak preto učitelia majú určitú obavu, či si nájdu v rezorte ďalšiu prácu, aby pôžičku, ktorú vyčerpali, v podstate nemuseli potom splatiť jednorazovo."
    R. BOČÁKOVÁ:
    "Pôžička od štátu je viazaná. Učiteľ musí do roka predložiť doklady o tom, ako peniaze minul."
    Ľ. ZBURÍN:
    "Na zabezpečenie bývania, zariadenia a samozrejme na zvýšenie vzdelávania."
    R. BOČÁKOVÁ:
    "Riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny nepovažuje pôžičku za nástroj, ktorý by motivoval ľudí, aby išli pracovať do školstva, alebo aby ďalšej učili."
    Kvetoslava REPKOVÁ, riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny:
    "Na druhej strane to vnímame ako určitú podanú ruku k zlepšeniu v tej začínajúcej kariére."
    R. BOČÁKOVÁ:
    "Najčastejšie si požičiavali mladí učitelia z Prešovského, Košického a Žilinského kraja."
  • Župné voľby sa blížia, strany finalizujú spojenectvá
    (08.09.2009; www.aktualne.sk; Domov, 00.00, s. ; Filo Jakub)
    Bratislava Stranícke prípravy na voľby do Vyšších územných celkov vrcholia. Hoci centrály strán nechávajú pri tvorbe koalícií pred voľbami do VÚC krajom voľnú ruku, strany si vzájomné sympatie prenášajú práve z vysokej politiky.
    Definitívne kandidátky by mali byť známe 40 dní pred voľbami, ktoré sa uskutočnia 14. novembra. Voliči si budú vyberať svojich zástupcov do parlamentov VÚC a županov. V prípade, že župan nebude v prvom kole zvolený, zopakuje sa voľba po dvoch týždňoch.
    Strany tvoria samostatné koalície aj na župana, aj na poslancov. V jednom kraji môžu na oba posty delegovať svojich kandidátov rôzne stranícke zoskupenia.
    Skúpe na informácie
    Kontúry volebných spojenectiev aj podpora niektorých kandidátov na županov je už známa, strany však čakajú posledné rokovania o kandidátkach. Na oficiálne informácie sú skúpe.
    "K tejto téme sa bližšie nevyjadrujeme. Vyjadríme sa až po zasadnutí predsedníctva v prvej polovici septembra," povedala Aktuálne.sk hovorkyňa SNS Jana Benková.
    "Zatiaľ to nie je skompletizované. V Trnave bude 19. septembra nominačný snem, tam bude kandidovať Miroslav Jureňa," uviedol riaditeľ tlačového oddelenia HZDS Jozef Šucha.
    Podobne sú na tom aj zvyšné partaje. Krajské snemy prebiehajú v SDKÚ DS a SMK. " Posledný septembrový týždeň budú krajské rady, a tie zvolia kandidátov na županov," povedal Aktuálne.sk predseda republikovej rady SMK Iván Farkas.
    Osamotená SNS...
    Najhoršie to vyzerá zatiaľ s SNS, ktorá ostala vo viacerých krajoch v kandidátkach na poslancov aj županov osamotená. Jej súčasní parlamentní koaliční partneri Smer SD a ĽS HZDS pouzatvárali v piatich z ôsmich krajov vlastné dvojité spojenectvá.
    Spoločné poslanecké kandidátky vytvoria v Trenčianskom, Žilinskom, Prešovskom, Košíckom a Banskobystrickom kraji. Ani vo zvyšných to však nemajú národniari na ružiach ustlané. SNS pôjde sama aj v Žiline a s najväčšou pravdepodobnosťou aj Bratislave.
    Jediným krajom, v ktorom zatiaľ jednoznačne pôjdu národniari v koalícii, je Trnava. Postavia sa k Smeru a HZDS.
    ...aj SMK
    Pravicový tábor je zomknutejší, zaostáva však SMK. Tradične pôjde SMK, KDH a SDKÚ DS spolu do volieb v Bratislave. V Žiline sa namiesto Maďarov objaví v podobnej koalícii OKS.
    Tandem KDH a SDKÚ postavia spoločné kandidátky aj v Trnave, Trenčíne a Košiciach.
    SMK a SNS zostali na ocot v Nitre. O toto mesto sa v posledných voľbách zviedol tuhý boj, keď slovenské strany vytvorili jednotnú koalíciu proti SMK. Tentokrát z nej však vyšachovali aj SNS. Proti nim sa postavia spojené sily Smer SD, SDKÚ DS, KDH a ĽS HZDS.
    V Bratislave súboj velikánov
    Boj o šéfa bratislavskej župy si zmerajú Pavol Frešo s podporou SMK, KDH a SDKÚ a úradujúci Vladimír Bajan s podporou Smeru. Práve Bajan bol ten, ktorý pred štyrmi rokmi vyhral tradične pravicovú Bratislavu v prospech ľavice.
    Trnava sa naopak stane dejiskom boja úradujúceho exmečiarovca Tibora Mikuša s bývalým ministrom pôdohospodárstva Miroslavom Jureňom z HZDS. Do bojov sa zapojí aj Gabriel Pavelek s podporou KDH a SDKÚ DS.
    Problematická Nitra
    Pozície kandidátov na županov sú zatiaľ nejasné v Nitre. Smer SD sa chystá podporiť bývalého HZDS áka a úradujúceho župana Milana Belicu. ĽS HZDS mu svoju podporu odmietlo poskytnúť práve pre odchod zo strany.
    Stále nie je jasné, koho do boja nasadí SMK. "Rokujeme medzi dvoma krajnými možnosťami, že buď podporíme občianskeho kandidáta, ale skôr to vyzerá, že postavíme vlastného," konštatoval Farkas.
    V Trenčíne nasadia spoločne Smer SD a ĽS HZDS úradujúceho Pavla Sedlačeka. Protikandidáta avizovali opozičné strany.
    Výmena stráži v Banskej Bystrici
    V Banskej Bystrici, ktorú v súčasnosti ovláda Smer SD prostredníctvom Milana Murgaša, dôjde k výmene. Najsilnejšia strana spolu s ĽS HZDS tentokrát podporí na post župana Vladimíra Maňku. Kandidát pravicových strán zatiaľ nie je známy.
    Vládna trojka postaví spoločne v boji o Žilinský kraj úradujúceho župana Juraja Blanára. Proti nemu budú kandidovať Pavel Pavlásek s podporou KDH, SDKÚ DS a OKS a nezávislý Jozef Tarčák.
    Východ bude obhajovať Smer SD Aj vo východných krajoch sa opäť za svojich postaví Smer SD. V Prešove bude farby Smeru aj HZDS hájiť Peter Chudík, vyzývateľom bude Ján Hudacký, za ktorým bude KDH.
    Proti úradujúcemu pánovi Košického kraja Zdenkovi Trebuľovi s podporou Smeru sa postaví spoločný kandidát SDKÚ a KDH Ján Süli.

    Texty pod foto
    Slovensko čakajú ďalšie voľby do žúp
    Autor: TASR
    Kto z nich obháji svoj post?
    Zdroj: SITA
    Smer SD v posledných župných voľbách ovládol päť krajov, HZDS tri
    Autor: TASR/Martin Baumann
    Ľavičiar Bajan bude hájiť Bratislavu, proti pravičiarovi Frešovi
    Autor: SITA
    Trebuľa (vľavo) nosí farby Smeru SD
    Zdroj: SITA
  • Cesta čaká na havarijný stav
    (07.09.2009; Žilinské noviny; s. 2; Trško Michal)
    Časť cesty vo Vraní treba urýchlene sanovať. Zrejme tu vyhlásia havarijný stav a obmedzia dopravu. Ľudia sa tu bránia tranzitnej doprave v smere na Kysuce.
    VRANIE. Obyvateľom žilinskej mestskej časti sa zrejme uľaví. Na ceste pomedzi ich domy zrejme vyhlásia havarijný stav. Stovky vodičov tadiaľ v smere na Kysuce obchádzajú problémovú kruhovú križovatku v Kysuckom Novom Meste.
    Havarijný stav by mal znamenať opravu zosuvu nad a pod cestou a dočasné obmedzenie dopravy. Posledné slovo bude mať v najbližších dňoch obvodný úrad cestnej dopravy. "Zárubný múr je deformovaný, vyklápa sa, na vrchnej strane sú poklesy," povedal v piatok počas inšpekcie na ceste geodet Egon Fussgänger. Oporný múr tu vytvorili z panelov pred asi štyridsiatimi rokmi. Geodet hovorí, že by sa mal riešiť prioritne. "Je riziko, že pri odklone dopravy by tu chodili aj kamióny, môže sa múr porušiť aj definitívne," povedal Fussgänger.
    Padajú im záhrady
    Domáci za riešenie situácie bojujú dlhodobo. "Panely tu boli zasadené v minulosti na spevnenie cesty. Dnes už sú však staré a mali by sa vymeniť. Nemá však kto," hovorí Milan Líška. Pôda sa zosúva priamo v jeho záhrade s jeho plotom. Praská mu dom.
    Problémom boli podľa neho aj práce na budovaní kanalizácie a plynofikácie. Úradníci po piatkovej obhliadke posúdia situáciu a rozhodnú čo ďalej. "Okamžitým riešením môže byť obmedzenie dopravy cez Vranie. Potom vyhodnotíme ako celý úsek sanovať, aby neprišlo k jeho zosuvu, možno až k znepriechodneniu cesty," hovorí riaditeľ odboru dopravy ŽSK Ivan Mokrý.
    Momentálne sa podľa neho nedá vyjadriť konkrétny návrh. "Zhodli sme sa však, že približne 50 metrový úsek nie je vyhovujúci," povedal Mokrý.
    Musia sa dohodnúť
    Oporný múr vybudovala ešte obec Vranie pred svojim začlenením do Žiliny. Správcom cesty je samosprávny kraj. Na sanácii sa teda budú musieť dohodnúť mesto a krajská správa ciest. "Rokovania mesta s VÚC sa uskutočňujú, vnímame to ako spoločný projekt," informoval hovorca mesta Žilina Martin
    Barčík. Prieskum je podľa neho hotový, v najbližších dňoch budú uzavreté výsledky.
    "Myslím si, že konečné riešenie bude musieť byť spoločné, budeme sa musieť dohodnúť s mestom a rokovať s jednotlivými občanmi," hovorí Mokrý.
    Prišli po sťažnosti
    "Som rád, že na základe sťažnosti obyvateľov sa tu spravil odborný štátny dozor celého úseku," povedal Ján Púček, poslanec Mestského zastupiteľstva v Žiline za Vranie. Verí, že na ceste obmedzia rýchlosť i tranzitnú dopravu. Domáci tvrdia, že denne tu po len niekoľko metrov širokej ceste prejde tisíc áut. "Spokojný budem, keď príde k vyhláseniu havarijného stavu," povedal Púček.
  • Na seminároch odporučia, ako čerpať eurofondy
    (07.09.2009; Hospodárske noviny; s. 22; red)
    Bratislava Semináre pre podnikateľov o tom, ako vypracovať žiadosť o príspevok zo štrukturálnych fondov na nákup inovatívnych technológií, sa v priebehu septembra uskutočnia v piatich slovenských mestách. Termíny sú nasledujúce: 9. septembra: Žilina Úrad Žilinského samosprávneho kraja, Komenského 48, kongresová sála. 10. septembra: Košice TeleDom Vzdelávacie centrum, Timonova 27, miestnosť č. 208. 11. septembra: Prešov Obvodný úrad, Námestie mieru 3, zasadačka. 16. septembra: Nitra Agroinštitút, Akademická 4, aula A2. 17. septembra: Trenčín Obvodný úrad, Hviezdoslavova 3, zasadačka na prízemí. 18. septembra: Banská Bystrica Obvodný úrad, Nám. Ľ. Štúra 1, kongresová sála. Začiatok a obsah podujatia budú v každom meste rovnaké. Program sa začína o 9.30, do 10.00 hod. je registrácia, od 10.00 do 11.00 hod. prezentácia výzvy Ka HR 111SP 0902, od 11.00 do 11.30 hod. diskusia a konzultácie, od 12.00 do 13.00 hod. poradenstvo o vypĺňaní žiadosti a predkladaní projektu a od 13.00 do 13.30 hod. konzultácie.
    Semináre súvisia s výzvou z 3. augusta. Žiadosti o príspevok možno predkladať do 2. novembra. Vašu účasť je dobré potvrdiť najneskôr dva dni pred podujatím e mailom na adresu fondy@siea.gov.sk nezabudnite uviesť termín a miesto konania seminára, názov organizácie, meno účastníka a telefonický kontakt. Do predmetu mailu vložte dátum konania seminára. Všetky potrebné dokumenty sú zverejnené na www.siea.gov.sk.

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky