36. týždeň

  •  Bezplatné semináre o možnosti čerpania eurofondov

    (04.09.2009; www.euractiv.sk; s. ; )
    Príspevkové organizácie v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) a Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) organizujú počas septembra bezplatné informačné semináre k výzvam na predkladanie žiadostí na získanie nenávratných finančných prostriedkov z fondov EÚ.
    Informačné semináre organizované SACR
    Fyzické alebo právnické osoby podnikajúce v oblasti cestovného ruchu sa môžu v rámci operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast do 19. októbra 2009 uchádzať o nenávratný finančný príspevok až vo výške 200 000 eur. Projekty majú byť zamerané na výstavbu nových, rekonštrukciu, modernizáciu a rozšírenie existujúcich zariadení a stredísk pre cestovný ruch vrátane rekonštrukcie a modernizácie kultúrno historických a prírodných objektov a na realizáciu nových služieb zvyšujúcich úroveň cestovného ruchu za účelom skvalitnenia poskytovaných služieb s celoročnou prevádzkou.
    Minimálna výška príspevku má byť 20 000 eur a minimálna výška kofinancovania zo strany žiadateľa musí predstavovať 50 percent oprávnených nákladov. Ministerstvo hospodárstva ako riadiaci orgán Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast vyčlenilo na výzvu 20 miliónov eur.
    Program seminárov sa zameria na prezentáciu výzvy KaHR 31DM 0902, priblíženie postupu vypĺňania a predkladania žiadostí o NFP, po ktorých budú nasledovať otázky účastníkov a záverečná diskusia.
    Termíny a miesta konania seminárov:
    Trnava 7.9.2009 o 10,00 hod. v zasadacej miestnosti Trnavského samosprávneho kraja, Starohájska 10, Trnava
    Banská Bystrica 8.9.2009 o 10,00 hod. v zasadacej miestnosti (II. poschodie) Banskobystrického samosprávneho kraja, nám. SNP 23, Banská Bystrica
    Košice 9.9.2009 o 10,00 hod. v zasadacej miestnosti (I. poschodie) Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu Mieru 1, Košice
    Bližšie informácie k uvedeným informačným seminárom záujemcovia dostanú na tel. č. 02/50700831. Svoju účasť môžu potvrdiť aj zaslaním e mailu na adresu info@sacr.sk najneskôr v deň pred konaním seminára, v ktorom treba uviesť termín a miesto konania seminára, názov organizácie a meno účastníka.
    Informačné semináre organizované SIEA
    Mikro, malí, strední a veľkí podnikatelia zamestnávajúci do 1000 zamestnancov s ročným obratom do 50 miliónov EUR sa môžu uchádzať o nenávratný finančný príspevok na nákup inovatívnych a vyspelých technológií za účelom zvyšovania inovačného potenciálu svojich podnikov.
    Na túto výzvu bolo vyčlenených 85 miliónov eur, pričom žiadateľ môže získať minimálne 60 tisíc eur a maximálne 6 miliónov eur. Z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu SR môžu žiadatelia dostať 40 až 50 percent oprávnených nákladov v závislosti od regiónu. Podnikatelia, ktorí budú postupovať v súlade s podmienkami výzvy, môžu technológie nakúpiť na základe zrealizovaných obchodných verejných súťaží už po podaní žiadosti o príspevok. Ak bude ich projekt úspešný, výdavky im budú refundované.
    Podrobnejšie informácie o výzve s kódom KaHR 111SP 0902 podnikatelia získajú na internetovej stránke Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry www.siea.gov.sk alebo na bezplatných seminároch.
    Termíny a miesta konania seminárov:
    9. 9. 2009 Žilina, Úrad Žilinského samosprávneho kraja, Komenského 48, kongresová sála
    10. 9. 2009 Košice, TeleDom Vzdelávacie centrum, Timonova 27, miestnosť č. 208
    11. 9. 2009 Prešov, Obvodný úrad, Námestie Mieru 3, zasadačka
    16. 9. 2009 Nitra, Agroinštitút, Akademická 4, aula A2
    17. 9. 2009 Trenčín, Obvodný úrad, Hviezdoslavova 3, zasadačka na prízemí
    18. 9. 2009 Banská Bystrica, Obvodný úrad, Nám. Ľ. Štúra 1,kongresová sála
  • ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ PRECHÁDZA NA ŠETRIACI REŽIM
    (03.09.2009; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál; 17.00; 2 min.; ÚRADNÍKOVÁ Dagmar)
    Martina GAPČOVÁ, moderátorka:
    "V Žilinskom kraji musia šetriť. Krajskí poslanci už po štvrtýkrát upravovali rozpočet smerom nadol. Kraj musí do konca roka ušetriť ďalšie štyri milióny eur. Uskromniť sa musia popri zamestnancoch úradu aj školy a sociálne zariadenia. Nahrávala Dagmar ÚRADNÍKOVÁ."
    Dagmar ÚRADNÍKOVÁ, redaktorka:
    "Výpadok Žilinského samosprávneho kraja na dani z fyzických osôb predstavuje až sedem miliónov eur. Daň z motorových vozidiel a nedaňové príjmy sa však vyvíjali lepšie, preto si kraj v konečnom dôsledku utiahne opasok len o štyri milióny eur. Radikálne šetriť, a to už začiatkom roka sa rozhodol samotný úrad Žilinského samosprávneho kraja. Riaditeľ odboru financií Stanislav ULAHER."
    Stanislav ULAHER:
    "V druhej úprave sme znižovali objem mzdových prostriedkov asi o štyri milióny korún. V tretej úprave sme znižovali asi o tri milióny korún prostriedky na propagáciu a teraz ďalšie prostriedky v spotrebe jednotlivých tovarov a niektorých služieb. Tieto úspory celkove predstavujú asi 38 miliónov korún."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Po vzore úradníkov budú musieť začať šetriť aj všetky zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja."
    S. ULAHER:
    "Chceme, aby každá organizácia proste začala aplikovať ten šetriaci režim. Je to pre nás dôležité z hľadiska roku 2010, ktorý bude zložitejší."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Bude to znamenať, že všetko, čo je možné odložiť sa odloží. Či už je to oprava striech na školách alebo nákup vybavenia pre domovy. Nedostatok peňazí sa bude kraj snažiť vykryť aj predajom nadbytočného majetku. Predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj BLANÁR."
    Juraj BLANÁR:
    "Snažíme sa získať financie z odpredaja, budeme schvaľovať odpredaj vo výške niečo cez 22 miliónov slovenských korún. To znamená, získame ďalšie finančné prostriedky na vykrytie tohto výpadku bez toho, aby sme mohli siahnuť na zamestnanosť, na sociálne istoty našich zamestnancov a rovnako aj na mzdy." 
  • Kysucké gule prilákali ufológov i geológov. Pýtajú sa, ako vznikli
    (03.09.2009; Pravda; s. 34, 35; Jaloviarobá Renáta)
    Diskutuje sa o tom, ako vznikli. Reči sa vedú aj o ich dokonalých oblých tvaroch. Trčia napríklad v starom kameňolome Megoňky pri Čadci. Niektoré kysucké pieskovcové gule majú priemer väčší ako jeden meter a sú považované za geologickú raritu.
    Okrem kameňolomu pri Čadci sú aj v Klokočove, ale sporadicky sa objavujú medzi obidvoma lokalitami, na území dlhom asi 15 kilometrov. Niektoré menšie gule, ktoré sa dali odviezť, už zdobia záhrady niektorých domov či firiem. Hovorí sa, že po jednu z "kysuckých" gúľ mal dokonca prísť žeriav, no ani on s ňou nepohol. Niektoré zdatné kúsky si do váhovej kategórie zapisujú niekoľko ton. Doteraz najväčšia známa guľa má priemer asi 260 centimetrov.
    Nálezisko na Kysuciach je považované za unikátne a kamenné gule za najväčšie na Slovensku a možno i vo svete. Podobné výtvory neživej prírody našli v Kostarike, Brazílii, Mexiku či na Novom Zélande. Hoci ich pôvod na Kysuciach nie je zatiaľ uspokojivo objasnený a príroda si stále chráni svoje tajomstvo, vedci vylučujú, že ide o stopy mimozemských či dávnych civilizácií. Lebo aj to človeku pri pohľade na kamenné gule napadne.
    Pri Megoňkách sa kameň ťažil až do osemdesiatych rokov minulého storočia. Články o guliach sa vo viacerých novinách objavili najmä po roku 1995.0 tri roky neskôr aj denník Pravda citoval geológa Juraja Galvánka, ktorý si v tom čase o kamenných guliach myslel, že mohli vzniknúť v pravekom mori postupným nabaľovaním sa pri mechanických pohyboch sedimentov. Niektorí geológovia zase zastávajú názor, že gule sú výsledkom guľovitej odlučnosti horniny spôsobenej zvetrávaním, čo opierajú aj o výskum puknutých a rozlomených exemplárov.
    Ku kamennej rarite sa zvedavci dostanú veľmi ľahko. Opustený lom pri Čadci je len niekoľko metrov od bývalej štátnej hranice s Českou republikou. Asfaltová cesta vedie cez Milošovú až takmer k lomu. Ten je len kúsok od autobusovej zastávky. Prvý pohľad do lomu si hneď podmaní jedna z najväčších gúľ, ktorá vyzerá, akoby sa práve išla vykotúľať so skalného mesta. Lom Megoňky je tiež považovaný za miesto s najväčším počtom kysuckej atrakcie a tajomstva zároveň kamenných gúľ.
    Text k foto:
    Horská dráha núka dávku adrenalínu deťom aj dospelým.
    Text k foto:
    Kostolík vo Vychylovke nemožno pri návšteve Kysúc obísť.
    Text k foto:
    Nevšedné kamenné gule lákajú na Kysuce nielen zvedavcov, ale aj geológov.

    Čo sa ešte na Kysuciach oplatí navštíviť
    * Pútnické miesto na vrchu Živčáková, ktorého centrom je kaplnka na čistinke, ktoré obklopuje smrekový les. Asi 300 metrov od kaplnky sú vyhľadávané pramene, ktorým sa prisudzujú liečivé účinky. Areál je prístupný z Turzovky aj Korne.
    * Mamutia dáma z ľadovej doby sídli v prírodovednej expozícii Kysuckého múzea v Krásne nad Kysucou, kde je vystavená aj stolička čeľuste mamuta, ktorá bola objavená v minulom storočí.
    * Mlada mamuta je zase vo vysunutej expozícii múzea v kaštieli Radoľa. Oba tvory sú v životnej veľkosti a vytvorili ich pracovníci Kysuckého múzea.
    * Ropný prameň v Korni kysucké čierne zlato vyviera len pár metrov od hlavnej cesty v dedinke Korňa.
    * Národopisná expozícia v skanzene Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke s pôvodnými zrubovými domami, usadlosťami a vodným mlynom.
    * Historická lesná úvraťová železnička, ktorá premáva na zachovanom úvraťovom systéme v skanzene vo Vychylovke.
    * Adrenalínový, zábavný park na Veľkej Rači, ktorý je otvorený počas letnej sezóny do 31. októbra. Jeho súčasťou sú trampolíny a lanový park.
    * Orloj v Starej Bystrici bol slávnostne uvedený do prevádzky len toto leto. Ukazuje pravý slnečný čas. Jeho súčasťou je ciferník s astronomickými údajmi, bronzové plastiky a po promenáde sa točí sedem drevených apoštolov.

    Ubytovanie
    * Čadca. Turzovka či Makov ponúkajú hotelové ubytovanie
    * hotely, penzióny, horské chaty nájdu turisti aj v ďalších obciach a dolinách
    * desiatky penziónov sú pri známom stredisku v Oščadnici
    * v Oščadnici je široká ponuka ubytovania v súkromí
    * o ubytovaní a voľných kapacitách sa možno informovať na stránke turisticko informačnej kancelárie: www.raca tik.sk alebo na tel. čísle: +421414382101

    Sídli v kaštieli aj v prírode. Kysucké múzeum
    Sami si vyrobili mamuta. Začali s asi dvojmetrovým mláďaťom a po vydarenej premiére mu tento rok zhotovili mamutiu dámu matku.
    Pracovníci Kysuckého múzea vyrobili už dva mamuty. Drevená kostra je oblepená polystyrénom, na ktorý lepili morskú trávu zo starých matracov. "Dôležité bolo, aby nám mamut celý proporčne sedel, aby sme nevyrobili nejakého netvora. Treba sa vyhrať s detailmi ako sú nechty, paznechty, správne usadiť chobot, kly, na ne aby sme trafili imitáciu slonoviny," hovorila ešte pri výrobe Erika Kožanová z Kysuckého múzea v Čadci. Dospelý mamut sa podaril a je súčasťou prírodovednej expozície múzea v Krásne nad Kysucou. Je to vôbec prvá expozícia na Kysuciach mapujúca faunu a flóru Žilinského kraja a okrem Kysuckého múzea sa na nej podieľa aj Liptovské, Oravské a Považské múzeum.
    Ďalšie priestory má vlastivedné múzeum v Čadci, kde je momentálne až do 17. novembra sprístupnená výstava Výstroj a zbrane Československej armády po roku 1945. Kým veľký mamut ostal v Krásne nad Kysucou, malý Radoľko je v kaštieli Radoľa. A okrem neho sú tam až do 20. septembra vystavené diela slovenských drotárov.
    A drotárska bude aj najbližšia nedeľa 6. septembra, keď je v skanzene Vychylovka pripravený "drotársky" program.
    V Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke sú zachránené zrubové domy, kopaničiarske usadlosti, krčma, vodný mlyn či murovaná kaplnka. Väčšina pochádza z obcí Riečnica a Harvelka, ktoré zaplavila voda vodného diela Nová Bystrica.
    Medzi domami vo Vychylovke je tiež obytný dom, ktorý ukazuje, ako žil kysucký drotár. A pomedzi drevené domčeky, ktoré sú učupené medzi stromami, jazdí až do 31. októbra vlak po lesnej úvraťovej železničke, cez úsek dlhý asi sedem kilometrov.
  • ZA MÚRMI STREČNIANSKEHO HRADU OBJAVILI NOVÚ JASKYŇU
    (02.09.2009; Televízna stanica STV 2; Správy z Regiónov; 17.15; 1,5 min.; )
    Moderátorka:
    "Za múrmi Strečnianskeho hradu objavili prieskumníci novú jaskyňu. Ide údajne o miesto, kde sa chodila modliť Žofia BOSNIAKOVÁ. Dnes tam prebiehajú výskumné práce."
    Redaktor:
    "O novoobjavené miesto sa začali mimoriadne zaujímať aj nadšenci histórie."
    Anketa:
    "Podľa mňa by to mohlo byť pravdepodobné, že sa tam chodila modliť Žofia BOSNIAKOVÁ."
    "Myslím si, že sa tam mohla modliť."
    Boris SCHUBERT, riaditeľ Považského múzea, Žilina:
    "Legenda hovorí o tom, že Žofia BOSNIAKOVÁ naozaj chodila do skál a v týchto skalách sa modlila."
    Redaktorka:
    "Unikátne miesto chce zrekonštruovať Žilinský samosprávny kraj. Peniaze na obnovu by nemali ísť iba z tamojšej župy."
    Juraj BLANÁR, predseda Žilinského samosprávneho kraja:
    "Spracovávame projektovú dokumentáciu a projekt, ktorý bude aj predkladaný ako žiadosť na eurofondy."
    Redaktorka:
    "Jaskyniarov nový nález nenadchol a domnievajú sa, že pozornosť by sa mala venovať iným, významnejším náleziskám."
    Pavol POKRIEVKA, vedúci Speleo klubu Malá Fatra:
    "Pre nás má skôr význam tie iné lokality, čo sme tam ponachádzali."
    Redaktorka:
    "Názory na význam jaskyne sa rôznia. I napriek tomu chce žilinská župa v budúcnosti tento priestor sprístupniť širokej verejnosti. Až výskumy ukážu, či je toto nálezisko hodné ďalších archeologických bádaní."

Navštívte Dni vidieka


(01.09.2009; Žilinský večerník; č. 36, s. 7; Zm)
Žilinský samosprávny kraj organizuje v dňoch 11. a 12. septembra prvý ročník podujatia "Dni vidieka Žilinského kraja 2009", ktoré bude v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Podujatie je určené pre odbornú, ako i širokú laickú verejnosť.
Návštevníci si môžu okrem zaujímavého programu prehliadnuť múzeum a počas oboch dní ochutnať a nakupovať miestne potravinárske a poľnohospodárske produkty od minimálne 20 výrobcov zo Žilinského kraja a spoznať tradičné podujatia zamerané na prezentovanie súčasného života na vidieku v Žilinskom kraji.
Pre odbornú verejnosť sú pripravené na 11. septembra odborné workshopy na témy:
Predaj z dvora, ktorý je jedným z nástrojov podpory vidieka, umožní predaj produktov živočíšneho pôvodu priamo z dvora. Vytvorí sa tak možnosť nákupu skutočne kvalitných, čerstvých a chemicky neošetrených slovenských potravín malých množstiev rýb, mlieka, vajec, medu, mäsa v celku z hydiny, zajacovitých zvierat a zveriny z voľne žijúcej zveri. Podmienkou je, že produkty musia pochádzať výhradne z vlastnej produkcie a chovu prvovýrobcov, rybolovu a výlovu užívateľov poľovného revíru.
Podpora rozvoja vidieka v Žilinskom kraji, ktorý má ako jediný samosprávny kraj na Slovensku vytvorený finančný nástroj na systematickú podporu rozvoja vidieka, a to Všeobecne záväzným nariadením Žilinského samosprávneho kraja č. 13/2008 o poskytovaní dotácií z vlastných príjmov Žilinského samosprávneho kraja na podporu rozvoja vidieka. Predstavené budú aj ukážkové realizované a pripravované aktivity v rámci prístupu LEADER či unikátne stredoškolské študijné odbory a aktivity stredných škôl ŽSK so zameraním na lesníctvo, poľnohospodárstvo a rybárstvo.
Laickej verejnosti sa v sobotu 12. septembra okrem pestrého kultúrneho programu predstaví publikácia "Gastrocesta regiónmi Žilinského kraja", v ktorej nájdete typické jedlá regiónov Horné Považie, Kysuce, Liptov, Orava a Turiec. Viac informácii o podujatí nájdete na www.regionzilina.sk.
Vstupné na podujatie je 1 euro, pre organizované skupiny nad 20 osôb je vstupné pre 1 osobu za 0,10 eura. Pre návštevníkov podujatia je zabezpečené bezplatné parkovanie v blízkosti areálu Múzea liptovskej dediny v Pribyline.

Skompletizovali zoznam padlých Francúzov


(01.09.2009; Žilinský večerník; č. 36, s. 3; Muchová Zuzana)
"Nech žije Slovensko, nech žije Francúzsko, nech žije slovensko francúzske priateľstvo," odznelo minulý štvrtok ako odkaz z úst francúzskeho Chargé d' Affaires Peirra Cloueta na Slovensku počas osláv 65. výročia Slovenského národného povstania na vŕšku Zvonica v Strečne. Spolu s premiérom SR Robertom Ficom a predsedom Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Jurajom Blanárom spoločne odhalili kompletizovaný zoznam padlých francúzskych partizánov, ktorý sa doplnil na základe iniciatívy žilinského župana. Na Pamätníku francúzskym bojovníkov od jeho postavenia v roku 1956 bolo uvedených 56 mien, čo však nebol celý zoznam. "V spolupráci s francúzskym veľvyslanectvom sa nám podarilo doplniť chýbajúce mená bojovníkov. Dnes je zoznam mien kompletný. Aj takýmto spôsobom chceme prejaviť našu úctu a vďaku tým, ktorí prichádzali o svoje životy pre vyššie ciele slobody slovenského národa," povedal J. Blanár. Za pozvanie na pietnu udalosť a pretrvávajúcu úctu k padlým osloboditeľom poďakoval priamy účastník bojov pri Strečne Teodor Šlajchart.

  • Jednosmerky nebudú, urobia semafor
    (31.08.2009; Žilinské noviny; č. 34, s. 6; TRŠKO Michal)
    Samosprávny kraj žiadal od mesta zjednosmerniť cestu vo Vraní a dopravu presmerovať na miestnu cestu. Ľudia aj mesto sú proti.
    VRANIE.
    Na cestu cez prímestskú časť Žiliny pravdepodobne samosprávny kraj postaví semafory. Svetelná signalizácia bude riadiť prejazd najkomplikovanejším úsekom cesty vo Vraní. Prechádzajú cez ňu autá, ktorým sa nechce čakať v zápche pred kruhovou križovatkou pri Kysuckom Novom Meste.
    Samosprávny kraj nedávno navrhol zjednosmernenie a presun dopravy na miestnu komunikáciu. "Keďže správcom cesty sme my aj mesto, oslovili sme ich s tým, že by sme využili jednu ich miestnu cestu na zjednosmernenie premávky," povedal hovorca Žilinského samosprávneho kraja Peter Kubica. Obyvatelia aj mesto to však odmietajú.
    "Sme proti tomu, aby sa zjednosmernila Stehlíkova ulica. Takto by sa ešte zvýšil počet vozidiel prechádzajúcich cez našu obec," povedal Ján Púček, poslanec Mestského zastupiteľstva v Žiline. Navrhované zjednosmernenie by podľa mesta vytvorilo zrejme viac komfortu pre tranzit. "To, si ale myslím, nie je účelom. Znamenalo by to vedenie dopravy na nevyhovujúcu cestu. Ak by sme tranzitnú dopravu voviedli do bočnej ulice, ktorá je momentálne miestna komunikácia, znamenalo by to pre ľudí v asi 30 domoch neúmerné zaťaženie," povedal Baránek.
    "Naše odborné stanovisko je zatiaľ také, že návrh nepodporíme, pretože nerieši problém komplexne," povedal primátor Žiliny Ivan Harman. Východiskom pre samosprávny kraj majú byť teda semafory. Púček trvá na tom, aby bol dokončený projekt kvality cesty. "Ak sa ním zistí, že cesta sa nachádza na zosuve, mesto by potom mohlo vyhlásiť havarijný stav a dosiahli by sme tak zastavenie tranzitnej dopravy v smere na Kysucké Nové Mesto," povedal Púček. Mesto požaduje od samosprávneho kraja, aby situáciu riešili komplexne. "Ideálne by bolo vybudovať nové prepojenie od Rudinky, alebo vybudovať nový obchvat Vrania," povedal vedúci odboru dopravy na Mestskom úrade v Žiline Vladimír Baránek. Obchvat sa podľa Kubicu naprojektovať dá, ale jednoducho naň nie sú peniaze. Samosprávny kraj investuje podľa neho prednostne do rekonštrukcií. "Čakáme na oficiálne vyjadrenie mesta ku navrhnutému z jednosmerneniu. V prípade, že by to neakceptovali, je tam alternatíva, že by sme vyskúšali svetelnú riadenú dopravu. Vyskúšame, či táto časť Žiliny nebude upchatá, či tam nevzniknú ďalšie nehody," povedal Kubica.
    Geologický prieskum by podľa neho malo zafinancovať mesto.
    Text pod foto:
    Kruhová križovatka v Kysuci
    S jej odstránením zatiaľ nerátajú.

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky