35. týždeň

  • ŽILINSKÍ RADNÍ STAVILI PRE POSLANCOV NA POČÍTAČOVÉ SCHRÁNKY

    (28.08.2009; Televízna stanica STV 1; Slovensko Dnes; 19.15; 1 min.; ĎURAČOVÁ Lucia)
    Janette ŠTEFÁNKOVÁ, moderátorka:
    "Včera sme priniesli reportáž o tom, že radní v Púchove majú pre lepšiu komunikáciu s občanmi poštové schránky. Tí žilinskí, zase stavili na schránky počítačové."
    Lucia ĎURAČOVÁ, redaktorka:
    "Internetové sociálne siete, ktorým podľahla už masa ľudí, začínajú bodovať i medzi poslancami. Takto sa chcú občanovi priblížiť ešte viac. Žilinčania to vítajú."
    Anketa:
    "Je to dobrý nápad."
    "Dobre, že komunikujú cez internet, áno."
    L. ĎURAČOVÁ:
    "Podstatou sociálnych sietí sú komunity."
    Juraj BLANÁR, predseda ŽSK:
    "Som inicioval skupinu, ktorá má záujem informovať sa o tom, čo sa tu z hľadiska napríklad filmovej tvorby v našom kraji robí."
    L. ĎURAČOVÁ:
    "O výhodách počítačovej komunikácie vedia svoje aj radní."
    Michaela KOLÁRIKOVÁ, úsek hovorcu primátora v Žiline:
    "Do budúcnosti plánujem, aby sa mesto Žilina prihováralo svojim občanom aj prostredníctvom takýchto komunikačných fór."
    L. ĎURAČOVÁ:
    "Medzi priekopníkov tohto spôsobu oslovovania občanov patrí aj primátor Martina. Výhody vidí jasne."
    Andrej HRNČIAR, primátor mesta Martin (telefonát):
    "Lebo je adresná, je priama a viem okamžite reagovať."
    L. ĎURAČOVÁ:
    "Internetová komunikácia má aj svoje mínusy. Ľudia v politike sa musia často vyzbrojiť veľkou dávkou trpezlivosti a diplomacie. Otázky bývajú často na telo." 

Rozlúčka s letnými prázdninami

 (28.08.2009; Plus jeden deň; s. 8; jap)
ŽILINA Žilinský samosprávny kraj spríjemní deťom koniec prázdnin! Expozície múzeí v kraji si môže mládež do 15 rokov pozrieť zadarmo. Týka sa to Považského, Oravského, Liptovského i Kysuckého múzea, Oravskej, Liptovskej, Považskej, Kysuckej a Turčianskej galérie.
Mladí si tak môžu vychutnať zaujímavé výstavy i umelecké expozície. A možno im to aspoň trochu spríjemní nevyhnutný návrat do školských lavíc.

  • Múzeum Skvost Slovenska
    (28.08.2009; Roľnícke noviny; č. 35, s. 12; Dejčík František)
    Generálna riaditeľka Slovenskej agentúry pre cestovný ruch ( SACR ) Svetlana Gavorová odovzdala v minulých dňoch vedúcim pracovníkom Oravského múzea ocenenie Skvost Slovenska ako najpôsobivejšej slovenskej turistickej pamiatke. Za rok 2008 tu privítali 210 tisíc návštevníkov, čo by malo predstavovať najvyššiu návštevnosť v podobných zariadeniach na Slovensku.
    ORAVSKÝ HRAD. Ocenenie odovzdala S. Gavorová múzeu v prítomnosti župana Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára a veľvyslanca Ruskej federácie v Slovenskej republike Alexandra Ivanoviča Udaľcova. Udalosť snímala aj ruská televízia NTV v rámci dní Objavte Žilinský kraj klenot Slovenska. Takouto propagáciou by mala prispieť k početnejšej návštevnosti ruských turistov Slovenska.
    Priestormi Oravského hradu vzácnych hostí v historickom kostýme sprevádzal samotný palatín Juraj Thurzo. V rámci spomínanej akcie im tiež predstavili kvalitne zrekonštruovanú hradnú kaplnku, s prístupom do podzemných hrobiek. Kaplnku ocenili titulom Pamiatka roka 2006. Speváckym umením v akustických priestoroch sa potom predstavila oravská rodáčka Agneša Vrábľová, ktorá bola poslednou žiačkou Luciana Pavarottiho.
    Osídlili ho už v praveku
    Takmer 112 metrov vysoký bralový útes, na ktorom sa nad hladinou rieky Oravy vypína Oravský hrad, bol od pradávna opevneným hradiskom osídleným už v praveku. Napriek jeho dnešnej rozsiahlej podobe boli jeho počiatky pomerne skromné a prvýkrát sa spomína v roku 1267. Vtedy tvoril najviac na severe vysunutú pevnôstku, ktorá strážila vstup na severojužnú cestu európskeho významu Via Magna na území Uhorského kráľovstva.
    Od Mikuláša z rodu Balašovcov hrad prevzal kráľ Belo IV. a urobil ho centrom miestnej správy. Súčasne tak vytvoril predpoklady vzniknutia Oravskej župy. Keď sa priestory pôvodnej citadely a postupnej prístavby horného hradu stali nepohodlnými a personálne už nestačili, nový majiteľ pevnosti Ján z Dubovca, vybudoval v strednej časti hradu päťpodlažný palác a terasy zabezpečil dvojicou oblých delových bášt. Prístup do dolnej časti hradu spevnil komunikačným parkanom s priechodom k druhej bráne. Táto stavebná činnosť prebiehala v rokoch 1538 až 1543. V roku 1556 získal hrad do zálohu František Thurzo, ktorý hneď začal so spevňovaním rozpadávajúceho sa hradného brala.
    Potreboval súhlas komisie
    Musel na to získať súhlas prísnej, kráľom vyslanej komisie. Na stavaniach sa totiž začala prejavovať nedôkladná predchádzajúca práca stavbárov z čias Jána z Dubovca. No hlavnou príčinou nepochybne bolo geologické zloženie hradného vápencového brala. Až po týchto úpravách pristúpil F. Thurzo k budovaniu paláca v dolnej časti hradu, pristavil k nemu hospodársku budovu a vstupne krídlo, s priechodom na nádvorie. V týchto miestach práce pravdepodobne zastali, lebo František Thurzo v roku 1574 zomiera na hrade Lietava, neďaleko Žiliny.
    Po jedenástich rokoch sa správy zdedených majetkov ujal 18 ročný syn Juraj, ktorému cisár Rudolf II. v roku 1606 daroval za vernosť Thurzovcov zálohovaný Oravský hrad. Syn Juraj sa podujal dokončiť otcove dielo. Pred Archívnou baštou vybudoval veľký bastión s tunelom. Pred bránou Dubovcovej bašty vystaval predbránie s bránovou vežou. Dokončil aj otcom rozostavaný palác ukončený jednou z najkrajších hradných kaplniek.
    Roku 1616 Juraj Thurzo ako uhorský palatín zomiera a jeho vdova Alžbeta Czoborová uložila jeho telesné pozostatky do krypty nedávno opravenej kaplnky svätého Michala.
    Hrad postihlo plienenie Thökölyho i Rákocziho povstaní, no skutočnou katastrofou bol ničivý požiar 18. apríla roku 1800, ktorý vznikol vo večerných hodinách. Po niekoľkodňovom požiari hradu hrozil zánik. Skazu sa podarilo odvrátiť Edmundovi Zichymu, ktorý s ďalšími nadšencami založil v roku 1868 jedno z prvých múzeí na Slovensku.
  • PRI STREČNE ODHALILI PAMÄTNÚ TABUĽU FRANCÚZSKYM PARTIZÁNOM
    (27.08.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 0,5 min.; R)
    Ľ. BAJANÍK, moderátor:
    "Na Strečne odhalili pamätnú tabuľu francúzskym partizánom. Udalosti spred 65 tich rokov si pripomenuli premiér Robert FICO, podpredsedníčka Národnej rady Anna BELOUSOVOVÁ, zástupcovia vlády, Žilinského kraja, aj delegácie z Francúzska a Ruska. Pri Strečne bojovalo okrem slovenských a sovietskych aj 155 francúzskych partizánov. Viacerí zahynuli. Tabuľu upevnili na pamätník, ktorý postavili v roku 1956."
  • Do rekonštrukcie škôl 5,8 milióna eur
    (27.08.2009; Farmár; č. 35, s. 32, 33; sim)
    Stredné školy na severe Slovenska dostávajú novú tvár. Najnovšie zrekonštruovali Spojenú školu v Žiline Bytčici a Obchodnú akadémiu v Žiline. "Nové plastové okná v telocvični, šatniach, umyvárňach a kabinetoch Spojenej školy boli už nevyhnutnou investíciou, aby sme efektívne znížili energetickú náročnosť budovy a skvalitnili podmienky pre výučbu športových aktivít na tejto škole," povedal predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár. Spolu s dokončenou opravou strechy telocvične a jej zateplením škola v Žiline Bytčici citeľne ušetrí na nákladoch na vykurovanie. Na túto investíciu vyčlenili z rozpočtu 35 600 eur. V Obchodnej akadémii v Žiline vlani zrekonštruovali hygienické zariadenia v prístavbe a vzápätí sa objavil problém s upchávaním kanalizácie a zatápaním. Vyriešila ho finančná čiastka vo výške 19 800 eur. Vybudovali novú kanalizačnú prípojku a šachty kanalizácie.
    ŽSK v investovaní do obnovy a modernizácie škôl a školských zariadení pokračuje. Plánujú dokončenie výmeny okien v Strednej odbornej škole stavebnej v Liptovskom Mikuláši, na ktorú vyčlenili financie vo výške 141 200 eur. Čoskoro dokončia aj stavebné práce na Strednej odbornej škole drevárskej v Liptovskom Hrádku v celkovej hodnote 141 500 eur. Dovedna 182 tisíc eur investujú do kompletnej rekonštrukcie podláh na Pedagogickej a sociálnej akadémii v Turčianskych Tepliciach. Do Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Martine poputuje za tento rok 335 tisíc eur na prístavbu vstupu a hygienických zariadení do školskej jedálne. Celkové náklady na tento projekt sa vyšplhajú na 458 tisíc eur. Na Kysuciach budú opravovať strechy na Gymnáziu v Turzovke s plánovanými nákladmi 141 350 eur a na Spojenej škole v Kysuckom Novom Meste za 100 tisíc eur. V regióne Orava tento rok dofinancujú projekt prístavby Gymnázia P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne v sume 199 160 eur. Spolu plánuje Žilinský samosprávny kraj, ako zriaďovateľ 70 stredných škôl, v tomto roku preinvestovať na stavebné práce a rekonštrukcie 5,89 milióna eur. V septembri nastúpi do prvého ročníka v 70 stredných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK 9 500 študentov. Najviac prvákov 2 500, zasadne podľa doterajších poznatkov do stredoškolských lavíc v regióne Horného Považia.
    Pri výbere školy, ktorú si po deväť * ročnej povinnej školskej dochádzke žiaci zvolia, rozhoduje tradícia, uplatnenie sa absolventov na trhu práce či na vysokých školách. Vplyv má aj ponuka vzdelávacích programov a projektov, či možnosti získať odborné skúsenosti a prax v zahraničí a materiálno technické vybavenie. "Kvalitu štúdia na stredných školách sa nám darí zvyšovať aj vďaka miliónovým investíciám do ich rekonštrukcie a prestavby, pričom kladieme dôraz na budovanie nových inovatívnych učební a modernizáciu ich vybavenia, na čo získavame prostriedky aj z fondov EÚ. Úspešnosť našich absolventov na trhu práce podporujeme aj založením pilotných centier odborného vzdelávania so zameraním na automobilový priemysel, strojárstvo, drevárstvo a stavebníctvo," povedal predseda ŽSK Juraj Blanár.
  • Novú jednosmerku v Žiline nechcú. Pritiahne ešte viac áut
    (26.08.2009; Pravda; s. 41; Jaloviarová Renáta)
    Jednou cestou smerom na Kysuce, druhou naspäť do Žiliny mali jazdiť vodiči cez prímestskú časť Vranie. Objavili ju v snahe vyhnúť sa zápcham na hlavnom ťahu. Neprekážajú nekvalitné cesty, stačí, že autá nestratia desiatky minút pri kruhovom objazde. A do toho nedodržiavajú rýchlosť a ohrozujú miestnych obyvateľov. Úradníci našli riešenie, miestnym ľuďom sa však nepáči.
    Žilinský samosprávny kraj chcel predísť problémom na úzkych cestách zjednosmernením ulíc, to však odmieta mesto Žilina aj obyvatelia Vrania. Tvrdia, že to prinesie komfort vodičom a ešte viac strpčí život ľuďom.
    "To by bolo ešte horšie ako doteraz. Zjednosmernením ulíc by sa uľahčil prechod tranzitnej doprave, ale pre obyvateľov by sa situácia ešte viac zhoršila," tvrdí Ján Púček z petičného výboru. Podobný názor má aj žilinský magistrát. "Navyše zjednosmernenie týchto ulíc by znamenalo vedenie tranzitnej dopravy do bočnej ulice, ktorá je dosiaľ relatívne pokojná. Keby sme tam nasmerovali dopravu, tak 30 rodinných domov by bolo neúmerne zaťažených následkami dopravy," potvrdil šéf odboru dopravy Vladimír Baránek.
    Obyvatelia Vrania na nebezpečnú dopravnú situáciu už upozornili protestom na začiatku leta, spísali petíciu aj sťažnosti a nevylúčili ani blokovanie cesty. "Cesta je úzka, aj osobné autá majú problém sa vyhnúť, musia niekedy cúvať. Jazdia tu autá so značkami z Levíc, Bratislavy, Nitry, Česi, Poliaci všetci, ktorí to poznajú tadiaľto prechádzajú, odkedy je pri Kysuckom Novom Meste kruhový objazd, pri ktorom sa tvoria kolóny," upozornil Milan Kuchár z Vrania.
    Podľa žilinského primátora Ivana Harmana by komplexným riešením dopravy vo Vraní bolo vybudovanie obchvatu. Na to však momentálne nie sú peniaze a tiež sa čaká na vybudovanie diaľnice cez Kysuce. Keďže jednosmerné ulice vo Vraní mesto i občania odmietajú, Žilinský samosprávny kraj ponúkne ešte usmerňovanie dopravy semaformi. "Na kritický úsek cesty by sme dali prenosné semafory a vyskúšame, či táto časť mesta nebude upchatá, či tam náhodou nevzniknú ešte ďalšie nehody," povedal hovorca VÚC Peter Kubica.
  • Na župana bude kandidovať aj Pavlásek
    (26.08.2009; Žilinské noviny; roč.10, č. 33, s. 4; MIF)
    Krajské voľby budú 14. novembra tohto roka. Kandidovať na predsedu Žilinského samosprávneho kraja bude okrem súčasného župana Juraja Blanára a bývalého župana Jozefa Tarčáka aj Pavel Pavlásek.
    ŽILINA. Dohodu o spoločnom postupe vo voľbách župana, aj poslancov Žilinského samosprávneho kraja, uzavreli minulý týždeň konzervatívci z KDH a OKS s liberálmi z SDKÚ. Ich spoločným kandidátom na predsedu je Pavel Pavlásek (KDH). Pôvodne sa o tento post chcel uchádzať aj Ivan Chaban z SDKÚ. Nakoniec však bude vo voľbách podporovať Pavláska.
    Zmluvu o spoločnom postupe, ktorú nazvali Spoločná cesta pre regióny, symbolicky podpísali krajskí predsedovia minulý týždeň pred novinármi za prítomnosti predsedov strán Mikuláša Dzurindu (SDKÚ), Pavla Hrušovského (KDH) a Petra Zajaca (OKS). "Podpísali sme zmluvu a dúfame, že o pár rokov si ju budeme pripomínať ako prelom v Žilinskom samosprávnom kraji," povedal krajský šéf SDKÚ Stanislav Janiš.
    Hrušovský vyjadril radosť z toho, že si partneri vybrali kandidáta na župana, ktorého ponúkla jeho strana. Pavlásek, ktorý pôsobí na Žilinskej univerzite a je poslancom Žilinského samosprávneho kraja, chce zmeniť štýl politiky. Zamerať sa chce najmä na to, aby nevznikala rivalita medzi jednotlivými regiónmi. "Chcem vyhrať voľby a dať občanom slobodu v rozhodovaní o svojej budúcnosti," povedal Pavlásek. Medzi jeho priority patria školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci a cestná infraštruktúra.
    Za najvážnejšieho protikandidáta Pavlásek považuje súčasného predsedu Juraja Blanára. Podľa Pavláska nebude do tohto súboja žiadny iný kandidát výraznejšie vstupovať.
    Dodal, že v kampani sa zamerajú na osobné kontakty s obyvateľmi. "Chceme, aby ich prišlo voliť čo najviac," uzavrel Pavel Pavlásek. Na svoju podporu zriadil na sociálnej sieti aj samostatnú stránku. Doteraz na nej pribudlo niekoľko aktualizácií, vrátane podpory europoslanca za KDH Miroslava Mikolášika.
  • (25.08.2009; Kysucké noviny; č. 33, s. 11; Palubiaková Mária)
    Prianie našich obyvateľov je vždy pre nás výzvou
    . V Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb pre dospelých na Žarci, v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, v týchto dňoch odovzdávajú do rúk svojim obyvateľom krásnu bezbariérovú kuchynku.
    Napriek tomu, že zariadenie poskytuje celodenné stravovanie a okrem racionálnej stravy i rôzne druhy diétneho stravovania, vybudovalo pre svojich klientov kuchynku, ktorú z hľadiska svojho riešenia využijú všetci mobilní i tí, ktorí sa pohybujú na vozíčku.
    Myšlienka vznikla v decembri minulého roka, kedy sa naše šikovné klientky rozhodli napiecť vianočné dobroty. Z domáceho prostredia si k nám doniesli vzťah k pečeniu a vareniu a veľké množstvo výborných receptov. Len priestory chýbali. Provizórny kuchynský kútik nevyhovoval ani z hľadiska veľkosti, ani dostupnosti. Viacerí si vzdychli nad želaním mať kuchynku, v ktorej by sa dokázali realizovať. Atak sme hľadali s kolegami riešenie. A podarilo sa!
    Zariadenie sa zapojilo svojím projektom do programu Konto Orange, n.f. "Prekročme spolu bariéry". Radosť prišla v apríli tohto roka, keď z 262 podaných projektov v rámci celého Slovenska bolo podporených 51 a práve náš domov bol jedným z úspešných žiadateľov.
    Ihneď po podpísaní zmluvy sa začalo s komplexnou rekonštrukciou. V súčasnosti je kuchynka kompletná, zariadená a pripravená pre svojich prvých užívateľov. Zaujímavých je v nej. hneď niekolko prvkov je bezbariérová, priestranná, každá časť je prispôsobená pre zasun vozičkárov, či už pod drez alebo varnú dosku. Rúra na pečenie je taktiež umiestnená pre maximálny komfort pri manipulácii s ňou. Jedálenský kútik je kombinovaný, vhodný pre chodiacich i tých ťažšie mobilných.
    "Prianie našich obyvateľov je vždy pre nás istou výzvou", hovorí riaditeľka Mgr. Eva Larišová. "Sme radi, že sa nám tento projekt vydaril a tieto priestory budú slúžiť pre dobrý účel. Aj keď podávame v domove vyváženú, kvalitnú stravu, táto kuchynka je výborným prostriedkom, ako sa naši klienti môžu realizovať. A verte, učíme sa od nich aj my neskôr narodení. Kuchynka je okrem toho aj dobrým nástrojom pre učenie sa sebaobsluhe, sebestačnosti a teda i istej nezávislosti tých, ktorých pohyb je z hľadiska zdravotného stavu obmedzený."
    Touto cestou by sme sa chceli zároveň poďakovať nášmu hlavnému darcovi Kontu Orange, n.f., bez ktorého by sme toto celé nedokázali zrealizovať, ale taktiež všetkým, ktorí nám pomohli v samotnom procese realizácie. Úprimné poďakovanie patrí firme Kuchynské štúdio Mariánovi Kubalovi, za podnetné nápady pri riešení bezbariérovosti, ako i za samotné vyhotovenie a montáž tejto linky.
  • Plánovaný rozvoj vidieka v Žilinskom kraji
    (25.08.2009; Žilinský večerník; č. 35, s. 19; ŽSK)
    Žilinský kraj má potenciál pre úspešný rozvoj vidieka vo všetkých regiónoch kraja pri správnom nasmerovaní. Preto Úrad Žilinského samosprávneho kraja v spolupráci so subjektmi pôsobiacimi v kraji vypracoval v roku 2006 Akčný plán rozvoja vidieka Žilinského kraja pre roky 2007 2009, v ktorom sú definované ciele a opatrenia rozvoja vidieckych oblastí v Žilinskom kraji. Tak sa vytvoril priestor pre prípravu, koordináciu a realizáciu aktivít na podporu vidieka.
    Akčný plán rozvoja vidieka Žilinského kraja 2007 2009 je v súlade s dokumentmi na regionálnej úrovni, ako je Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja na roky 2007 2013 a dokumentmi na národnej úrovni ako Národný strategický rámec SR pre roky 2007 2013 a Národný strategický plán rozvoja vidieka SR pre roky 2007 2013. V tomto dokumente sú definované konkrétne aktivity vedúce k zvýšeniu kvality života obyvateľov vidieka so zachovaním hodnôt krajiny, kultúrnych, prírodných a historických špecifík regiónov (Horné Považie, Kysuce, Liptov, Orava a Turiec).
    Pri hodnotení obdobia od začiatku roku 2007 do dnešného dňa v oblasti rozvoja vidieka v Žilinskom kraji môžeme konštatovať, že Akčný plán rozvoja vidieka 2007 2009 bol splnený Za posledné 3 roky sa podarilo spracovať dôležité strategické dokumenty pre rozvoj vidieka ako napríklad 5 miestnych rozvojových stratégii pre pristúp LEADER, ktoré boli podkladom pre vypracovanie Stratégia rozvoja vidieka Žilinského kraja 2007 2013.
    Na pomoc reálne definovaných cieľov schválilo Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja v roku 2008 systémový finančný nástroj na podporu vidieka, ktorým sa podarilo v rokoch 2008 a 2009 podporiť 44 projektov v celkovom objeme 165 031 eur.
    A ako sa bude vidiek rozvíjať v Žilinskom samosprávnom kraji v nasledujúcich rokoch? Toto chceme špecifikovať v Akčnom pláne rozvoja vidieka Žilinského kraja 2010 2012, ktorý sa aktuálne tvorí a ktorým chceme v budúcnosti eliminovať problémové javy ako sú: spolupráca verejnej správy s poľnohospodármi, podnikanie na vidieku nedostatočná podpora produkcie a predaja miestnych produktov, tvorba podmienok pre vidiecku turistiku, čerpanie finančných prostriedkov z Programu rozvoja vidieka 2007 2013.
    Vaše pripadne podnetné návrhy a pripomienky, ktoré podporia rozvoj vidieka v Žilinskom kraji zasielajte na adresu: Odbor regionálneho rozvoja, Úrad Žilinského samosprávneho kraja, Komenského 48, 011 09 Žilina.
  • Stretnutie pri Pamätníku slovenského cyrilometodského kríža ekumenickej jednoty. Matičný život
    (25.08.2009; Slovenské národné noviny; č. 33, s. 10; RED)
    Pri Pamätníku slovenského cyrilometodského kríža pri Vyšnokubínskych skalách sa dňa 12. júla konalo Stretnutie milovníkov slovenského národa. Na stretnutí, ktoré má najmä duchovný rozmer, privítal predseda MO MS v Dolnom Kubíne Vladimír Mišala Dušana Čaploviča, podpredsedu vlády SR, Jozefa Markuša, predsedu MS, Daniela Zemančíka, riaditeľa ČÚ MS, Jozefa Lukáča, predsedu Dozorného výboru MS, Jána Jurana, riaditeľa cirkevného odboru MK SR, Miroslava Žabenského v zastúpení predsedu ŽSK Juraja Blanára, Juraja Pukáča, prednostu OÚ DK, Ladislava Krpalu, gen. tajomníka ERC v SR, Dušana Vagaského, riaditeľa biskupského úradu ECAV, Petra Marettu, hlavného projektanta Pamätníka, Jaroslava Figulyho, starostu obce Vyšný Kubín, Patrika Bartošku, v zastúpení primátora mesta Dolný Kubín, Mareka Cingeľa, konseniora LOS ECAV, Ondreja Mrliana, seniorálneho dozorcu LOS, Andreu Žuchovú, miestnu farárku ECAV, Jána Brozmana, dištriktuálneho dozorcu, Pavla Halašu, cirkevného dozorcu ECAV, Jána Dudáša, zástupcu seniorálneho dozorcu.
    Podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič pozdravil účastníkov podujatia v mene vlády SR. Predseda Matice slovenskej Jozef Markuš vyložil význam sviatku sv. Cyrila a Metoda a objasnil tiež symboliku dvojkríža v štátnom znaku SR.
    Vladimír Mišala v príhovore pripomenul ideový zámer postavenia Pamätníka (na počesť Vykupiteľovi sveta, na znak vďaky solúnskym bratom, spolupatrónom Európy, za myšlienku ekumenizmu a jej realizáciu a za dar slovenskej štátnosti 1. 1. 1993).
    Cyrilo metodskú ideu a tradíciu pokladáme natrvalo pre naše Slovensko za takú veľkú, hlbokú a významnú, že sa jej nemôžeme nikdy ako národ i štát zrieknuť. Máme si ju stále s hlbokou úctou i vďačnosťou pripomínať a máme ju stále napĺňať životom podľa Preambuly Ústavy SR..., skončil svoj príhovor predseda MO MS v Dolnom Kubíne Vladimír Mišala.
    Pozdravný list predsedu ŽSK Juraja Blanára prečítal riaditeľ Oravského osvetového strediska Dr. M. Žabenský: Vážení hostia, matičiari z Dolného Kubína a všetci tí, pre ktorých národná hrdosť a ekumenizmus nie sú cudzími pojmami.
    Chcem Vás v prvom rade pozdraviť v mene Žilinského samosprávneho kraja, na území ktorého sa uskutočňujú podujatia, ako je to Vaše. Z darov priaznivcov tu bol postavený pamätník, ktorého piate výročie od postavenia a ekumenickej posviacky znamená nezmazateľný bod v histórii Oravy. Zbližovanie kresťanských cirkví sa nemusí diať len na oficiálnej úrovni, ale práve stretnutia takéhoto druhu prispievajú nemalou mierou k tomu, aby sme si k sebe hľadali cestu, budovali vzájomnú úctu a rešpektovali sa. To sú atribúty vyspelého spoločenstva, akým je nielen Miestny odbor Matice slovenskej v Dolnom Kubíne, ale celá Orava a naše Slovensko, kam viedli kroky solúnskych bratov, dnes spolupatrónov Európy. A práve v zjednotenej Európe môžeme národne i kresťansky prežiť vtedy, ak nezanevrieme na vlastné korene a budeme ich živiť, napríklad aj pripomínaním si vzniku slovenskej štátnosti a podávaním si ruky v rámci kresťanských cirkví, pôsobiacich na Slovensku.
    Vážení prítomní,
    hoci som sa nemohol v tomto roku zúčastniť Vášho významného podujatia, rád spomínam na minuloročné stretnutie pri Pamätníku slovenského cyrilometodského kríža ekumenickej jednoty pri Vyšnokubínskych skalách, kde bolo cítiť medzi Vami nielen hrdosť na vlastné korene, ale aj prajnosť, jednotu a toleranciu. Chcel by som Vám popriať, aby sa Vám tieto hodnoty zachovali aj do budúcna.
    S úctou Juraj Blanár
    Stretnutie pri Pamätníku pozdravnými listami, prajúcimi stretnutiu zdarný priebeh a Božie požehnanie pozdravili osobnosti, ktoré sa ho nemohli osobne zúčastniť: Jeho Eminencia Jozef Kardinál Tomko, Jeho Excelencia Mario Giordana, apoštolský nuncius, Jeho Excelencia Mons. Rudolf Baláž, diecézny banskobystrický biskup, Jeho Excelencia Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita, Jeho Excelencia Mons. Viliam Judák, nitriansky biskup, Jeho Excelencia Mons. Tomáš Galis, Jeho Excelencia Mons. Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup a metropolita.
    Text pod foto:
    Predseda MS Jozef Markuš priblížil význam sviatku sv. Cyrila a Metoda
    Stretnutie pri Pamätníku osviežili svojím spevom aj deti
  • Akcie financovali z dotácií a grantov
    (24.08.2009; Naša Orava; č. 33, s. 4; KALIŠOVÁ Naďa)
    Trstená má za sebou takmer všetky podujatia Trstenského kultúrneho leta. Organizácia bola drahá, z mestskej kasy však na ňu išlo minimum.
    TRSTENÁ.
    Trstenská krídlovka, Spievajme Márii, Dilongova Trstená, nadchádzajúca Organová jeseň. To sú len tie najväčšie festivaly, ktoré každoročne organizuje trstenská samospráva. Popri nich prebiehajú na tamojšom námestí každú nedeľu aj menšie či väčšie koncerty prevažne oravských skupín. Niektorí Trstenčania majú z toľkých kultúrnych akcií hlavu v smútku, iní ich naopak vítajú. Neprajníci ani tak neoponujú množstvom akcií ako tým, koľko mesto stoja a ako ochudobňujú už aj tak oklieštenú mestskú pokladnicu.
    Deväť projektov
    Vybrali sme sa teda za vedúcim kultúry Ľubomírom Fedorákom, aby nás informoval o financovaní letných podujatí i o tom, koľko na ne ide z mestských. "Pracovníci kultúry a organizačného odboru vypracovali tento rok až deväť projektov, ktoré boli podané na Ministerstvo kultúry SR a Vyšegradský fond," hovorí Ľ. Fedorák. "Z nich bolo zatiaľ úspešných sedem, na rozhodnutie o poslednom stále čakáme."
    Peniaze z desiatich dotácií
    Z úspešných siedmich projektov prišlo do mesta 12 700 € (382 600 Sk).Vyšegradský fond prispel len na Trstenskú krídlovku sumou 7 000 € (210 800 Sk), k organizácii tohto podujatia dopomohla aj viac než 6,5 tisícová (196 000 Sk) finančná pomoc od Združenia Euroregiónu Tatry. Okrem toho dostalo mesto na kultúru aj 2 600 € (78 300 Sk) zo Žilinského samosprávneho kraja, ktorý mestu podporil všetky tri podané projekty.
    Pomohli aj sponzori
    Vedenie kultúry zatiaľ letné akcie kompletne vyúčtované nemá. Už teraz je však zrejmé, že podujatia budú pokryté vďaka grantom, dotáciám a mnohým sponzorom. Mesto sa tak na ich financovaní podieľa len povinnou 5 percentnou spoluúčasťou.

Pre domov dôchodcov netreba ťahať peňaženky


(24.08.2009; Turčianske noviny; č. 32, s. 2; KOVALČÍKOVÁ Jana)
ZA VYŠETRENIA SI LEKÁRI ÚČTUJÚ NEOPRÁVNENE
Od januára tohto roku sa miesta v domovoch sociálnych služieb pre dospelých vybavujú ťažšie a dlhšie. Starí ľudia musia absolvovať vyšetrenia, za ktoré mnohí lekári vyberajú od nich nemalé peniaze. Tie by však inkasovať nemali. Je to protizákonné.
TURČ. ŠTIAVNIČKA. Pani Mária z Turčianskej Štiavničky má takmer deväťdesiat rokov a vybavuje si domov dôchodcov. Z rodiny už nemá nikoho, kto by jej pomohol, a vlastné deti nikdy nemala. Ako sa hovorí, niet nad dobrého suseda. Našťastie to platí aj v jej prípade. So susedom Jánom vychádza stará pani veľmi dobre a ako nám sám povedal, nemohol by sa pozerať, ako by si bez pomoci v takom pokročilom veku mohla vybavovať hŕby papierov a behať po vyšetreniach.
Lekári zinkasovali od starenky stovku eur
"Susedka je 89 ročná žena, bezdetná a prakticky nemá nikoho, kto by sa o ňu postaral. S manželkou sa pri nej striedame aj štyrikrát do dňa. Takže domov dôchodcov by sa jej veľmi zišiel, bez dohľadu by nevydržala," hovorí sused Ján. Na všetky vyšetrenia, ktoré musela absolvovať, išiel s ňou. "Boli sme u internistu, na ortopédii i neurológii. Takmer všade od nás vypýtali poplatok za vyšetrenie. Niekde 20 eur, niekde 17 eur. Nie je to málo," zhodnotil Ján. Situáciu, v ktorej sa ocitla jeho susedka, zobral ako svoju vlastnú. Nezdalo sa mu, že by starí ľudia mali za vyšetrenia, na ktoré ich poslal ich obvodný lekár, platiť. Informoval sa preto na Žilinskom samosprávnom kraji. Napokon zistil, že lekári peniaze od svojich pacientov na tento cieľ brať nesmú.
Peniaze jej museli vrátiť
Ak už sa však stane takáto vec, ľudia majú právo na preplatenie takýchto nákladov. Málokto však o tom vie. Vysvetlenie sme našli v zákone o sociálnych službách. Samosprávny kraj uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, teda lekárovi, zdravotné výkony na posúdenie odkázanosti na sociálnu službu. V praxi to znamená, že ak lekár peniaze zobral, v žiadosti o posúdenie odkázanosti treba doplniť všetky záznamy o vyšetreniach a poslať ju na príslušný referát ŽSK. Zo zákona ich musia preplatiť. Urobil tak aj Ján a pani Márii potom niektorí martinskí lekári vrátili poplatky za vyšetrenia naspäť.
Nový zákon má veľa otáznikov
Aj v Turci sú zriadené sociálne centrá, ktoré poskytujú bezplatné poradenstvo pre situácie, aké sme opisovali. "Najmä po prvom januári, keď bol prijatý nový zákon, k nám chodia ľudia s prosbami, ako tlačivá správne vypĺňať a sťažujú sa, že vybavovanie domova dôchodcov je po novom zbytočne náročné a byrokratické," hovorí Alena Matejova z jedného zo sociálnych centier v Martine.
Ľudia za ňou chodia aj s ďalšími otázkami. Pýtajú sa napríklad, čo je prednostné vybavenie u lekára a či sa za to platí. Hovorca ŽSK Peter Kubica nás informoval, že za prednostné vybavenie sa považuje telefonické alebo mailové objednanie u lekára na určitý termín. Toto sa spoplatňuje. Cenník si stanovuje každý lekár individuálne.
Iný problém predstavovalo rozhodnutie kraja o odkázanosti na sociálnu službu. Ľudia sa vraj sťažovali, že s týmto potvrdením v sociálnom zariadení nič nevybavia, pretože je neplatné. Pravda je, že rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu má len informatívny charakter a občan sa proti nemu môže odvolať. Jeho platnosť je 15 dní. V prípade, že je spokojný s rozhodnutím, musí si na kraji požiadať o právoplatné potvrdenie a až s tým môže ďalej pokračovať vo vybavovaní sociálneho zariadenia.

  • ŽILINA: Na funkciu predsedu ŽSK sú zatiaľ známi traja kandidáti
    (24.08.2009; www.tasr.sk; s. ; TASR)
    Žilina 24. augusta (TASR) Na funkciu predsedu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) vo voľbách do VÚC, ktorých prvé kolo sa uskutoční 14. a prípadné druhé 28. novembra 2009, sú zatiaľ známi traja kandidáti.
    Opätovnú kandidatúru Juraja Blanára (Smer SD), úradujúceho predsedu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), podporuje Smer SD, ĽS HZDS a SNS. TASR to dnes potvrdili predstavitelia krajských štruktúr spomínaných politických subjektov.
    Podľa Jaroslava Pecha z SNS zostavia národniari veľmi pravdepodobne svoju samostatnú listinu kandidátov na poslancov ŽSK, ale v prípade volieb predsedu stoja za súčasným žilinským županom. Podporu Blanárovi vyjadril aj krajský predseda ĽS HZDS Vladimír Pavelka.
    Dávnejšie známym kandidátom je Pavel Pavlásek (KDH), nominant koalície KDH, SDKÚ DS a OKS. TASR potvrdil svoj jednoznačný úmysel kandidovať aj poslanec NR SR Jozef Tarčák (ĽS HZDS), ktorý bol predsedom ŽSK v rokoch 2001 až 2005, aj keď krajské predstavenstvo ĽS HZDS oficiálne podporí Blanára.
  • V Belej už nechcú mať pred kostolom výtlky
    (24.08.2009; Turčianske noviny; č. 32, s. 7; KOVALČÍKOVÁ Jana)
    Skrášliť svoju obec chce aj Belá Dulice. Financie z eurofondov, o ktoré požiadali 5. augusta, chcú použiť na rekonštrukciu miestnych komunikácií, spevnených plôch a dažďovej kanalizácie.
    BELÁ DULICE. Turisticky atraktívna obec žiada na projekt rekonštrukcie miestnych komunikácií, spevnených plôch a dažďovej kanalizácie z eurofondov príbližne 200 tis. eur (viac ako 6 mil. korún).
    Chcú zvýšiť komfort nielen pre občanov
    Za požadované peniaze má obec vybudovať nové verejné priestranstvo pred obecným úradom s novým chodníkom, verejným osvetlením, so zeleňou, s lavičkami i odpadkovými košmi, vrátane dažďovej kanalizácie. Na muške autorov projektu je aj nevyhovujúca cesta pri súbore historických objektov, nazývanom potočná radová zástavba. Rekonštrukcie by sa mali dočkať aj autobusové zástavky v obci.
    V prípade schválenia projektu tak z centra obce vznikne atraktívnejšia zóna poskytujúca vyšší komfort pre Beľanov Duličanov, ako aj pre turistov. Tí sa nebudú musieť pri prehliadke kultúrnych a historických pamiatok vyhýbať kalužiam a výtlkom, ako je to napríklad aj pred rímskokatolíckym kostolom Božieho tela a krvi, ktorý bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
    Obnovia regionálnu cestu i značenie cyklotrás
    Obec je však zapojená aj v ďalších dvoch projektoch. Ako nás informovala starostka Anna Badínová, prvým je projekt Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) týkajúci sa skvalitnenia dopravnej infraštruktúry v historickom regióne Turiec, v rámci ktorého bude zrekonštruovaná aj regionálna cesta zo Žabokriek do Belej Dulíc. Druhým je projekt Združenia Malá Fatra venovaný cyklotrasám. Ten zas pomôže s propagáciou zaujímavostí v obci prostredníctvom tlačovín, webovej stránky a osadením nových informačných tabúľ pre cykloturistickú verejnosť. Nové značenie obci určite prospeje. Prechádza cez ňu celkovo až osem cyklotrás. Autorom všetkých troch projektov je Branislav Zacharides, riaditeľ Rozvojovej agentúry ŽSK.

 


Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky