34. týždeň

  • Viac odborného personálu = vyššia kvalita

    (20.08.2009; Zdravotnícke noviny; č. 29, s. 2; ok)
    Vyhláška o personálnych normatívoch platí už takmer dva mesiace. Kým veľká väčšina nemocničných zariadení spĺňa predpísané podmienky, v ojedinelých prípadoch niektoré menšie zariadenia boli nútené zatvoriť oddelenia pre nedostatok odborníkov.
    V Trenčianskom a Žilinskom samosprávnom kraji odbory zdravotníctva jednotne deklarujú, že v ich regiónoch zdravotnícke zariadenia podmienky výnosu ministerstva zdravotníctva o minimálnych požiadavkách na personálne vybavenie spĺňajú. "Napriek tomu, že spĺňame minimálne personálne požiadavky, na skvalitnenie poskytovanej zdravotnej starostlivosti potrebujeme doplniť počet lekárov v odboroch neurológia, chirurgia, traumatológia, interné,
    onkológia, intenzívna a urgentná medicína, v celkovom počte desať lekárov," uviedol Ing. Ján Vyšňan, riaditeľ Liptovskej nemocnice s poliklinikou Liptovský Mikuláš. V Dolnooravskej nemocnici s poliklinikou MUDr. L. N. Jégého v Dolnom Kubíne majú v súčasnosti nedostatok lekárov v medicínskych odboroch ako vo väčšine nemocníc. "Prijali by sme ihneď hoci aj dvoch lekárov anestéziológov. Rovnako aj lekára rontgenológa, keby boli na trhu práce," uviedol riaditeľ nemocnice PhDr. Jozef Mintál. Podľa hovorcu Žilinského samosprávneho kraja Petra Kubicu kontroly v zdravotníckych zariadeniach robili spoločne so žilinskou pobočkou Všeobecnej zdravotnej poisťovne už počas februára a marca. "Opakovanú kontrolu máme plánovanú v októbri a novembri 2009," spresnil P. Kubica.
    Rovnako na jeseň chce kontrolovať situáciu v nemocniciach aj Trenčiansky samosprávny kraj. "Ten, kto vydal povolenie, má právo aj kontrolovať situáciu. U nás sme nemuseli redukovať žiadnu činnosť, ani prevádzku kvôli neplneniu normatívov," povedal riaditeľ bojnickej nemocnice MUDr. Ladislav Gerlich.
    Celkom špecifická je situácia v NsP Hava, kde ešte pred rokom boli v likvidácii. "Mali sme zatvorené doliečovacie oddelenie, ARO, hematológiu. Nemocnica musela prejsť reorganizáciou. Odvtedy postupne oddelenia otvárame, činnosti len rozširujeme a lekári k nám prichádzajú, počas dvoch troch mesiacov otvoríme aj chirurgicko traumatologické oddelenie," hovorí riaditeľ NsP Ilava Ing. Ladislav Hrotko. Situácia v Banskobystrickom kraji je v porovnaní so spomínanými dvoma krajmi odlišná. Problémy majú menšie nemocnice. Dve už požiadali o pozastavenie výkonu činnosti niektorých oddelení dovtedy, kým sa im podarí získať kvalifikovaných odborníkov. (ZdN č. 28: Mestská nemocnica Krupina: Chirurgické oddelenie dočasne zatvorili.) "BBSK prispieva k zlepšeniu personálneho vybavenia zdravotníckych zariadení v rámci Operačného programu Vzdelávanie: Doplnenie systému vzdelávania o kvalifikovaných odborníkov, v rámci ktorého si od 1. septembra 2009 zvýši kvalifikáciu 64 lekárov a sestier," uviedla vedúca odboru zdravotníctva BBSK MUDr. Ľudmila Lysinová, MPH. O problematike personálnych normatívov píšeme aj na strane 10. 
  • Časovaná bomba
    (20.08.2009; Žurnál; č. 34, s. 26 31; Drozdíková Ingrid)
    Nedá sa
    Dotiahnuť lekárov mimo rušných miest je dnes neriešiteľný problém. Profesor Andrej Hajtman si myslí, že zdravotné poisťovne by si mali definovať potreby v regiónoch a nemali byť otvárať nové zmluvy v lokalitách, kde je lekárov nadbytok. "Región má tiež ekonomické páky, ako stimulovať lekárov, aby sa usadili práve v danom priestore, ako je byt, dom, auto, finančný príspevok," dodal profesor.
    Obe štátne poisťovne Všeobecná zdravotná a Spoločná zdravotná ovládajú tri štvrtiny trhu a práve ony by mohli naštartovať zmeny, ktorými by prilákali lekárov na vidiek. S dnešnou situáciou sú však obe spokojné a tvrdia, že všetko je v poriadku. V ich stanoviskách sa uvádza, že žiadne problémy s chýbajúcimi špecializáciami neevidujú a obe dodržali zákon, keď uzatvorili zmluvy podľa minimálnej siete. Judita Smatanová, hovorkyňa súkromnej zdravotnej poisťovne Union, k tomu dodala, že zdravotná poisťovňa s menším podielom svojich poistencov neovplyvní ani to, aby lekár z regiónu neodišiel, ale ani to, aby naopak do regiónu prišiel.
    Župy sa tomuto problému tiež vyhýbajú. Veronika Fitzeková podotkla, že vzhľadom na existujúcu legislatívu vyšší územný celok nemôže ovplyvňovať hustotu siete ani určovať lekárom, kde si majú otvárať svoje ambulancie. Župa dnes môže poskytnúť výhody lekárom a pritiahnuť ich do regiónu, nemôže však lekárom zaručiť, že dostanú zmluvu s poisťovňou.
    Problém sa začína už na škole
    Manažovať lekárov do nedostatkových špecializácií by teoreticky mohli lekárske fakulty. Systém je však postavený ináč. Jesseniova lekárska fakulta v Martine má tri roky akreditáciu na vzdelávanie v 17 špecializačných odboroch. Najväčší záujem je o odbory pediatria, chirurgia, diabetológia, poruchy látkovej premeny a výživy a všeobecné lekárstvo. Fakulta nemá nástroje na to, aby mohla motivovať alebo plánovať záujem lekárov o špecializáciu, ktorá vypadáva. Prodekan pre doktorandské a špecializačné štúdium Ján Staško vysvetlil, že lekára do špecializačného štúdia väčšinou navrhuje zamestnávateľ. "To znamená, že nemocnice a ostatné zariadenia si samy "dohliadajú" na doplnenie chýbajúcich špecialistov a ony ich môžu motivovať pre výber potrebnej špecializácie," podotkol.
    Profesor Hajtman vidí v tomto systéme niekoľko negatív. "Nie je dané centrálne, koľko lekárov možno zaradiť do špecializácie ročne alebo za časový úsek napríklad päť rokov. Lekári absolvujú špecializačnú prípravu v periférnych nemocniciach a často okrem svojho primára nepoznajú prácu iného odborníka," vysvetlil.
    Žilinský samosprávny kraj sa podujal spolu s Jesseniovou fakultou vyriešiť nedostatok všeobecných lekárov v kraji. Zo štrukturálnych fondov získal na to nenávratný finančný príspevok. Peniaze by mali dostať zaradení lekári a externí školitelia. Tento projekt sa ešte len začína a zatiaľ je ojedinelý. Lekárske fakulty majú všeobecne problémy s financovaním špecializačného štúdia. Už tri roky čakajú na dotáciu od ministerstva zdravotníctva, a tá neprichádza. Aj preto je počet špecialistov, ktorých školia, obmedzený počtom lektorov, ktorých môžu zaplatiť.
    Ministerstvo školstva sa od zdravotníctva dištancuje. Hovorkyňa rezortu Dana Španková tvrdí, že špecializačné štúdium a aj certifikačné štúdium absolventov lekárskych fakúlt je koordinované akreditačnou komisiou ministerstva zdravotníctva a ministerstvom zdravotníctva ako vecne príslušným rezortom. "Dostupnosť lekárov špecialistov je výlučne koordináciou požiadaviek trhu a ministerstva zdravotníctva," povedala.
    Horúci zemiak
    Za nedostatkom lekárov stojí viacero faktorov, nielen nízky plat, s ktorým sú všetci nespokojní, a ich odchod za prácou do zahraničia. V niektorých odboroch sú ambulancie po krajine rozmiestnené nerovnomerne, iné špecializácie vypadávajú plošne na celom Slovensku a niektoré len v určitých regiónoch. Tento problém sa stáva pri štatistikách lekárskych fakúlt s počtami absolventov, ktoré sa každým rokov znižujú, oveľa pálčivejším. Preto by malo nastúpiť ministerstvo zdravotníctva vedľa ministerstva školstva a predstaviť aspoň ideu, ako odbor zatraktívniť a ako reagovať na meniaci sa trh. A nie pohadzovať si problém, ako horúci zemiak.
    Rebríček naj navštevovanejších špecialistov odbor počet pacientov
    za 1. polrok 2007
    stomatológia 2 239 936
    rádiológia 1 832 288
    gynekológia 1 277 698
    vnútorné lekárstvo 888 871
    dermatovenerológia 744 821
    chirurgia 634 182
    ortopédia 570 071
    neurológia 562 208
    otorinolaryngológia 544 393
  • KANDIDÁTI NA BUDÚCICH ŽUPANOV HOVORIA O SVOJICH PRIORITÁCH
    (19.08.2009; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál; 17.00; 4 min.; KUKELKA Marián, VÝBOŠTEKOVÁ Marta)
    Rastislav ILIEV, moderátor:
    "Vládna strana Smer SD podporí v jesenných voľbách predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Vladimíra BAJANA. Jeho konkurenta, poslanca za SDKÚ DS Pavla FREŠA podporuje koalícia pravicových strán. Pokračuje Marián KUKELKA."
    Marián KUKELKA, redaktor:
    "Bývalý starosta Petržalky a súčasný predseda Bratislavského kraja Vladimír BAJAN sa napriek podpore SMER u bude o priazeň voličov uchádzať ako nezávislý kandidát. Má aj svoje priority, ktoré by chcel v prípade volebného úspechu riešiť."
    Vladimír BAJAN:
    "Medzi tie projekty možno zaradiť riešenie dopravnej situácie v tomto regióne, obchvaty, ktoré Bratislava nutne potrebuje, stabilizáciu v zdravotníctve, v sociálnych veciach, v strednom školstve, tak isto opravy v dopravnej sieti, ktorú sme zdedili od štátu. Žiaľ, z vlastných peňazí, bratislavský región má obmedzené možnosti čerpania európskych fondov."
    M. KUKELKA:
    "O kreslo župana má záujem aj poslanec národnej rady Pavol FREŠO. Na jeho mene sa zjednotili pravicové strany SDKÚ DS, SMK, KDH a OKS. Voličom chce ponúknuť alternatívu voči terajšiemu vedeniu úradu."
    Pavol FREŠO:
    "Župu vrátime naspäť a bližšie k občanom. Župa každého občana Bratislavského kraja stojí každý mesiac 20 eur bez ohľadu na to, či je to dieťa, batoľa alebo dôchodca. A za tieto peniaze musia dostať služby, ktoré bude cítiť. To sa dnes nedeje a myslím si, že v tomto zmysle je župa veľmi veľmi veľa dlžná."
    M. KUKELKA:
    "Kľúčovú úlohu zohráva podľa politológa fakt, že o predsedovi Bratislavského samosprávneho kraja nebudú rozhodovať len obyvatelia hlavného mesta. Karty môžu zamiešať voliči z okolitých miest a obcí. Pokračuje politológ Peter HORVÁTH."
    Peter HORVÁTH:
    "Bratislava, ako typické pravicové mesto, bude miestom zápasu v rámci svojej župy medzi kandidátmi súčasnej koalície a opozície."
    M. KUKELKA:
    "A ako vidí šance týchto kandidátov politológ?"
    P. HORVÁTH:
    "V tejto chvíli sa zdá, že pán BAJAN má po rétorickej stránke istým spôsobom navrch. Samozrejme, je istou výhodou, ak vykonávate funkciu, na druhej strane pán FREŠO musí dokazovať, že by bol lepším kandidátom ako súčasný bratislavský župan a to je vždy ťažšie."
    M. KUKELKA:
    "Pravicové strany už oznámili svoj spoločný postup vo väčšine samosprávnych krajov."
    Rastislav ILIEV, moderátor:
    "V Žilinskom samosprávnom kraji sa ohlasy voličov vo voľbách do orgánov vyšších územných celkov bude uchádzať pravicová koalícia SDKÚ DS, KDH a OKS. Všetky tri strany podporujú aj spoločného kandidáta na župana Pavla PAVLÁSKA z KDH. Informuje Marta VÝBOŠTEKOVÁ."
    Marta VÝBOŠTEKOVÁ, redaktorka:
    "Pravicové strany v Žilinskom samosprávnom kraji postavia spoločnú kandidátku na poslancov a podporia aj jedného kandidáta na župana. O rozdelení poslaneckých počtov hovorí krajský predseda SDKÚ DS Stanislav JANIŠ."
    Stanislav JANIŠ:
    "Samosprávny kraj má 57 poslancov. 30 nominuje Kresťanskodemokratické hnutie, 26 kandidátov nominuje SDKÚ DS a jedného kandidáta nominuje OKS."
    M. VÝBOŠTEKOVÁ:
    "Kandidát na župana Pavol PAVLÁSEK je nominantom Kresťanskodemokratického hnutia."
    Pavol PAVLÁSEK:
    "Dať dokopy tri politické strany a vybrať jedného kandidáta na predsedu je dosť zložité. Je to aj zodpovednosť, ale aj vzhľadom na skúsenosti a činnosť v samospráve si na túto pozíciu trúfam a ponúkam svoju službu občanom. A verím, že, či už v zdravotníctve, školstve, doprave, v kultúre a najmä v sociálnych službách sa toto úsilie prejaví tak, že občania budú spokojní."
    M. VÝBOŠTEKOVÁ:
    "PAVLÁSKOVÝM protikandidátom bude s určitosťou súčasný predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj BLANÁR, nominant Smeru SD. Potvrdil to aj hovorca kraja Peter KUBICA."
    Peter KUBICA:
    "Áno, súčasne úradujúci predseda Žilinského samosprávneho kraja, pán Juraj BLANÁR bude opätovne kandidovať na jeseň vo voľbách."
  • PREDSEDOVIA TROCH STRÁN PODPÍSALI V ŽILINE DOHODU O SPOLOČNOM POSTUPE VO VOĽBÁCH DO VYŠŠÍCH ÚZEMNÝCH CELKOV
    (19.08.2009; Rozhlasová stanica Regina; Rozhlasový denník; 12.00; 1 min.; VÝBOŠTEKOVÁ Marta)
    Rastislav ILIEV, moderátor:
    "Predsedovia strán SDKÚ DS, KDH a OKS sa dnes stretli v Žiline aby sa dohodli na postupe vo voľbách do vyšších územných celkov. Vytvorili spoločnú predvolebnú koalíciu a zhodli sa tiež na rovnakom kandidátovi na post župana. Aktuálne informácie už Marta VÝBOŠTEKOVÁ."
    Marta VÝBOŠTEKOVÁ, redaktorka:
    "V Žiline dnes podpísali dohodu o spoločnom postupe vo voľbách do orgánov vyšších územných celkov. SDKÚ DS, KDH a OKS zostavia spoločnú kandidátku na poslancov a podporia aj spoločného kandidáta na župana. Je ním Pavel PAVLÁSEK nominant Kresťanskodemokratického hnutia a súčasný poslanec krajského zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja. Pred novinárov predstúpil so svojou predstavou vedenia kraja zlepšiť vybavenie v školstve, zmeniť trend centralizácie v sociálnych službách a riešiť zadlženie nemocníc. PAVLÁSKOVÚ dnes prišli svojou prítomnosťou podporiť aj všetci traja predsedovia zainteresovaných politických strán. Mikuláš DZURINDA pri tom zdôraznil, že okrem Košického kraja, kde zatiaľ stále rokujú postavia SDKÚ a KDH spoločnú kandidátku na poslancov vo všetkých ostatných krajoch. Okrem toho v šiestich krajoch sa postavia za jedného spoločného kandidáta na župana, vo zvyšných dvoch krajoch pravdepodobne podporia nezávislého."
  • Čoskoro začne školský rok
    (18.08.2009; Kysucké noviny; č. 32, s. 2; Mm)
    Žilina. V septembri nastúpi do prvého ročníka v 70 stredných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) 9 500 študentov. Naše noviny o tom informovala Jana Kubicová z odboru informácií a zahraničných vzťahov ŽSK.
    Najviac prvákov, až 2 500, zasadne podľa doterajších poznatkov do stredoškolských lavíc v regióne Horného Považia. Nasleduje Orava s 2 000 prvákmi, Liptov s 1800 študentmi a Kysuce a Turiec privítajú v prvom ročníku 1 600 stredoškolákov. Pri výbere školy, ktorú si po deväťročnej povinnej školskej dochádzke zvolia, rozhoduje tradícia školy, ale najmä uplatnenie jej absolventov na trhu práce či na vysokých školách. Rozhodovanie ovplyvňuje aj ponuka vzdelávacích programov a projektov, ako aj možnosti získať odborné skúsenosti a prax v zahraničí a v neposlednom rade je dôležité aj materiálno technické vybavenie. "Kvalitu štúdia na stredných školách sa nám darí zvyšovať aj vďaka miliónovým investíciám do ich rekonštrukcie a prestavby, pričom kladieme dôraz na budovanie nových inovatívnych učební a modernizáciu ich vybavenia, na čo získavame prostriedky aj z fondov EÚ. Úspešnosť našich absolventov na trhu práce podporujeme aj založením "pilotných centier odborného vzdelávania" so zameraním na automobilový priemysel, ako aj strojárstvo, drevárstvo a stavebníctvo," povedal predseda ŽSK Juraj Blanár. Kraj podľa jeho slov rozvíja aj športové možnosti na školách, a to budovaním a opravou športovísk. Úspešné sú aj projekty, v ktorých zapája žiakov do rôznorodých súťaží, ako aj do poznávania ŽSK, napríklad aj prostredníctvom projektu "Dobré správy samosprávy", do ktorého sa len v tomto roku zapojilo 17 škôl. Spolu 35 študentov zo všetkých piatich regiónov ocenil na konci školského roka 2008/2009 Juraj Blanár za úspešnú reprezentáciu kraja v celoslovenských i medzinárodných súťažiach a olympiádach. V regiónoch Turiec, Liptov, Orava a Horné Považie sa na prvých dvoch priečkach záujmu študentov umiestnili gymnáziá a obchodné akadémie. V regióne Kysúc je najžiadanejšia obchodná akadémia a stredná odborná škola obchodu a služieb.

Vodiči prechádzajúci cez Krásno nad Kysucou sú spokojnejší


(18.08.2009; Kysucké noviny; č. 32, s. 5; Mm)
Žilinský samosprávny kraj investoval takmer 115 tisíc eur (3,46 mil. korún) do úpravy cesty v úseku Krásno nad Kysucou Dunajov.
Krásno nad Kysucou. Žilinský samosprávny kraj vlastní 1 500 km ciest II. a III. triedy. Nedávno investoval nemalú čiastku 115 tisíc eur ( 3, 46 mil. korún) do úpravy cesty v úseku z Krásna nad Kysucou do Dunajova. V rámci stavebných prác, ktoré ukončili v júli, Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja položila aj nový mikrokoberec v dĺžke 2,5 km.
Podľa vyjadrenia riaditeľa Správy ciest ŽSK Milana Puchoňa, cesta III. triedy v spomínanom úseku začala z dôvodu väčšej frekvencie premávky vykazovať známky sieťového rozpadu povrchu. "Aby sa predišlo jej následnému zničeniu, položili sme na vozovku 2, 5 kilometra dlhý mikrokoberec v hrúbke 12 milimetrov," povedal Puchoň. Keby vraj k úpravám nedošlo v týchto dňoch, neskôr by si oprava cesty vyžiadala ešte vyššie výdavky a položenie hrubšieho asfaltového koberca.
Obnovená komunikácia spolu s výrazným označením prispieva ku kvalitnejšej cestnej premávke a k väčšej bezpečnosti všetkých jej účastníkov," vyhlásil na margo rekonštrukcie vozovky predseda krajskej samosprávy Juraj Blanár.
Text k foto: Nová vozovka. Cesta z Krásna nad Kysucou do Dunajova dostala nový asfaltový koberec.

Traja prezidenti sa stretli na Kysuciach


(18.08.2009; Kysucké noviny; č. 32, s. 6; Ľh)
Počas druhej augustovej soboty sa po prvýkrát v histórii uskutočnili na futbalovom štadióne v Kysuckom Novom Meste Majstrovstvá Slovenskej republiky dobrovoľných hasičských zborov.
Kysucké Nové Mesto. Majstrovstvá Slovenskej republiky dobrovoľných hasičských zborov sa po prvýkrát v histórii uskutočnili na futbalovom štadióne v Kysuckom Novom Meste.
Už počas pred súťažného dňa prichádzali družstvá dobrovoľných hasičov zo všetkých krajov Slovenska. Nechýbali ani vzácni hostia a predstavitelia hasičských organizácií z České j, Maďarskej a Poľskej republiky.
Generálny sekretár DPO SR Vendelín Horváth na sobotňajších majstrovstvách privítal tiež prezidenta SR Ivana Gašparoviča, poslanca NR SR Petra Dubravaya, prezidenta HaZZ Alexandra Nejedlého, prezidenta DPO SR Jozefa Minárika a predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára, ale aj ďalších významných hostí.
Po ich privítaní začali 2. Majstrovstvá Slovenskej republiky dobrovoľných hasičských zborov. Široká hasičská verejnosť a občania mesta a okolitých obcí mali možnosť vidieť zápolenie družstiev DHZ v kategóriách muži a ženy. Súťažilo sa v disciplínach požiarny útok s vodou a štafetový beh 8x50 metrov.
V neskorých popoludňajších hodinách sa k zúčastneným pridal tiež podpredseda vlády a Minister vnútra SR Robert Kaliňák, ktorý na miesto dorazil v hasičskej uniforme. Víťazstvo v kategórii ženy dosiahol DHZ Senica /TT/ časom 110,47 s pred DHZ Pruské /TN/ čas 111,30 s a DHZ Topoľčianky /NR/, čas 111,63 s.
Víťazom v kategórii mužov sa stal DHZ Kátlovce /TT/ časom 89,23 s pred DHZ Topoľčianky /NR/, čas 90,11 s a DHZ Rimavské Zalužany /BB/, čas 93,71 s.
Víťazi oboch kategórií získali okrem iných ocenení aj hasičské striekačky.
Po odovzdaní cien víťazným družstvám prišiel ďalší významný a prekvapivý okamih, keď víťaznému družstvu mužov Kaliňák odovzdal hasičské vozidlo IVECO. Samozrejme, najväčšie prekvapenie a radosť nastala u členov a priaznivcov víťazného hasičského družstva DHZ Kátlovce okres Trnava.
Podujatie pripravili členovia a funkcionári OV DPO Kysucké Nové Mesto v úzkej spolupráci s DHZ Lopušné Pažite, Rudinka, Kysucké Nové Mesto, Kysucký Lieskovec, Horný Vadičov, Rudina, Nesluša, Povina, Lodno, Ochodnica a Snežnica.

  • Od Podbiela až po Nižnú
    (18.08.2009; Slovenské národné noviny; č. 31 32, s. 5; VÁLEK Igor)
    Pán riaditeľ, návštevníci Oravy sa aj tohto roku mohli počas letných dní doslova nasýtiť tradičným umením, folklórom v najširšom slova zmysle, ktorý ste obrazne povedané "zabalili" do balíčka pod spoločným názvom Oravské folklórne leto. Prezentovaného opätovne rovnomenným propagačným materiálom, ktorý bol pozvánkou na najvýznamnejšie folklórne podujatia, organizované v lete v tejto časti Slovenska a vydalo ho Oravské kultúrne stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Skúste tak trochu bilancovať.
    Tohtoročná ponuka bola naozaj bohatá. Snažili sme sa prezentovať tie letné festivaly a slávnosti, v ktorých sa výrazne uplatňujú prvky tradičnej ľudovej kultúry. Oravské folklórne leto tak malo potenciál osloviť všetkých záujemcov o ľudové remeslá, tanec, spev i zvykoslovie. A podľa ohlasov divákov svoj potenciál aj naplnilo. Do karát nám nehralo azda iba počasie, ktoré ukázalo svoju daždivú tvár sčasti vo Veličnej a Sihelnom, naplno v Malatinej. Oravské folklórne leto sa začalo 5. júla medzi drevenicami na Bobrovej rali v Podbieli 18. Podbielanskými folklórnymi slávnosťami. Programovú ponuku tvorili súbory a skupiny z Oravy a hostia z Liptova a Turca. Účasťou tvorcov prekvapil 18. Tradičný veličniansky jarmok, ktorý sa uskutočnil vo Veličnej na Rínku 11. júla a 12. Folklórne slávnosti dolnej Oravy, kde dostali priestor naozaj všetky dolnooravské folklórne kolektívy. Bačovské dni v Malatinej boli ako medzinárodný festival valaskej kultúry nielen ďalšou ponukou Oravského folklórneho leta, ale sú v už druhým najväčším oravským folklórnym festivalom. Divákov presvedčili i napriek daždivému počasiu počas víkendu 18. a 19. júla. Z dobrej a korektnej spolupráce dvoch hlavných usporiadateľov Oravského kultúrneho strediska a Obecného úradu v Malatinej sa zrodilo špecifické a pritom tradičné podujatie s množstvom sprievodných aktivít. Do ponuky folklórneho leta sme zaradili aj 17. festival beskydských goralov Folklórne slávnosti pod Babou horou a Pilskom. Nimi sa prezentuje podnes uchované bohatstvo tradičnej kultúry severnej Oravy. V amfiteátri v Sihelnom 26. júla preto ani tento rok nechýbali gajdoši, speváci a tanečníci z Rabčíc, Rabče, Oravskej Polhory či Sihelného, podoby tancov iných regiónov prišli ukázať folklórne súbory Jánošík zo Svitu, Družba z Trenčína a Lipowianie z Poľska. Leto oslovilo aj návštevníkov zubereckého skanzenu, ktorý patrí počas týchto dvoch mesiacov najmä remeselníkom a ich tvorbe. A tu, v Zuberci, každoročne Oravské folklórne leto i vrcholí. V podobe Podroháčskych folklórnych slávností. Čo však teší návštevníkov i nás, usporiadateľov Podroháčske folklórne slávnosti stále ostávajú sviatkom folklóru v jeho čistej podobe a priestorom na prezentáciu tvorby najmä oravských nositeľov tradície.
    A Cieľom spoločnej prezentácie festivalov a ďalších podujatí bolo komplexnejšie prezentovať najvýznamnejšie folklórne aktivity v regióne. Oravské kultúrne stredisko smeruje k zvýšeniu atraktívnosti a návštevnosti. Viem, že o spoločnú prezentáciu prejavili záujem i miestni usporiadatelia podujatí. Projekt sa stretol s pozitívnym ohlasom nielen medzi verejnosťou, ale i v odbornej kultúrnej obci už v minulosti. Najčerstvejšie skúsenosti?
    Záujem miestnych usporiadateľov o spoločnú prezentáciu trvá, myslím si, že však nastal čas diferencovať. Niektorým lokálnym podujatiam stačí lokálna prezentácia, iné, významnejšie festivaly majú ambície prezentovať sa vo väčšom zábere. V budúcom roku preto vážne uvažujeme o billboardovej reklamnej kampani. Tento krok hodnotím pozitívne. Takáto spoločná a cielená prezentácia je vítaná nielen všetkými záujemcami o tradičnú kultúru, ale i turistami a návštevníkmi, ktorým ponúka alternatívu a doplnok počas ich pobytu na Orave.
    A Poslednou z festivalovej ponuky je skutočne atraktívny XV. Pltnícky deň v Nižnej. Pokúste sa niekoľkými slovami pozvať čitateľov na kultúrno športový program, spojený navyše so stavbou a splavom plte po rieke Orava...
    Nižná je známa svojou bohatou pltníckou tradíciou. S cieľom sprítomniť ju súčasnej generácii sa pod taktovkou obecného úradu každoročne v auguste organizuje pltnícky deň. V tomto roku sa uskutoční už po pätnástykrát. Usporiadatelia preto na sobotu 22. augusta pripravili bohatý program počas XV. Pltníckeho dňa. Začne na brehu rieky Oravy pri plavárni, kde zruční majstri dopoludnia postavia plť. Jej spustenie odbitie a splav je naplánovaný na 12. hodinu. Program však bude od rána i na štadióne najskôr ako športový začne futbalovým a tenisovým turnajom, cyklistickou časovkou, streleckou súťažou a ďalšími športovými disciplínami, neskôr kultúrnym programom. Večer vyvrcholí ohňovou šou a ľudovou veselicou.
  • Obec s dvomi základnými školami
    (18.08.2009; Žilinský večerník; č. 34, s. 4; Danihelová Jana)
    Teplička nad Váhom v dnešných dňoch predstavuje pre bežných ľudí najmä lukratívnu polohu pre bývanie. Stavajú sa tu nové byty, opravujú sa miestne komunikácie. Od mesta je vzdialená len 7 kilometrov a má dve základné školy. Dnes je známa predovšetkým vďaka automobilke KIA a smutnej udalosti, keď mladý podpaľač ohňom zneuctil dovtedy pozoruhodne zachované pozostatky Žofie Bosniakovej. Nielen o tomto sme sa rozprávali so starostom obce Milanom Lazárom.
    Teplička je momentálne známa najmä vďaka závodu KIA. Ako ovplyvnila jeho výstavba život v obci?
    S príchodom závodu KIA sa stala naša obec známejšia, a to nielen v našom regióne, ale aj mimo regiónu severného Slovenska. Denne tu dochádza mnoho pracovníkov a výrobky sa vyvážajú do rôznych krajín. Závod je vybudovaný mimo obce, má svoju prístupovú komunikáciu. Doprava do závodu je zabezpečená po novovybudovanej komunikácii, ktorá vedie poza obec. Vybudovanie závodu má, samozrejme, vplyv na život v obci, a to v rôznych oblastiach. Mnohí ľudia našli' zamestnanie, mnohí získaním finančných prostriedkov za odpredaj pozemkov si opravili a zveľadili rodinné domy, kúpili autá a zlepšili si finančnú situáciu v rodinách.
    Najviac problémov pri výstavbe spôsobili práve pozemky, na ktorých KIA stojí. V akom štádiu riešenia sa teraz táto vec nachádza?
    Dodnes nie sú finančne vysporiadané všetky pozemky pod závodom KIA. Sú majitelia pozemkov, ktorí sa dožadujú doplatenia kúpnej ceny, ktorí v čase vykupovania pozemkov nemali vysporiadané dedičské konanie po svojich nebohých rodičoch. Tieto pozemky boli zahrnuté do kategórie neznámych vlastníkov. Majitelia sa dožadujú sumy 11,60 eura, čo je 350 Sk na m2. Táto cena bola schválená vládou v rokoch 2005 a 2006. Občania si vytvorili petičný výbor, ktorý ich zastupuje v jednaní so Žilina Investom. Do 15. augusta 2009 príslušné ministerstvá a vláda prisľúbili finančné prostriedky pre dorovnanie kúpnej ceny.
    Vybudovaním novej cesty poza závod KIA zrejme prejde cez obec menej áut. Už ste zmeny v doprave pocítili?
    Vybudovanie novej cesty poza obec prinieslo určité pozitíva, ale aj negatíva. Pozitíva v tom, že doprava je presmerovaná. Negatíva pociťujeme dennodenne. Nie je doriešený prechod pre chodcov z Ulice Železničná cez novovybudovanú komunikáciu smerom k železničnej zastávke. Veľa ľudí využíva vlakové spojenie, ďalší zase využívajú túto trasu ako cyklisti a chodci smerom do Žiliny a zo Žiliny. Musia prechádzať na vlastné riziko cez komunikáciu, ktorá nie je označená značkou Priechod pre chodcov. Navyše tento úsek nie je osvetlený a je to úsek s obrovským rizikom dopravných nehôd. To isté platí aj pri odbočovaní motorovým vozidlom do obce zo Žiliny. Obidve križovatky nie sú osvetlené a zaraďovací pruh pre odbočovanie nie je doriešený. Zaznamenali sme mnoho podnetov na riešenie tohto stavu. Dopravný inšpektorát a Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) sa k veci vyjadrili. Odbočovanie je možné riešiť len za predpokladu, že v budúcnosti dôjde k dostavbe mimoúrovňovej križovatky s výstavbou prístupových komunikácií k diaľnici.
    Na hlavnej ceste v obci sa donedávna robili rôzne úpravy. Môžete ich konkretizovať?
    V októbri tohto roka má ŽSK vo svojom programe realizovať úpravu cesty II. triedy 583 položením asfaltového koberca od Tepličky po Nededzu. Do tohto termínu obec zabezpečovala zabudovanie dažďovej kanalizácie pozdĺž hlavnej cesty, uloženie obrubníkov a položenie zámkovej dlažby v celkovej dĺžke 980 m. Tak ako to už pri takýchto investíciách býva, nie všetci s tým súhlasia. V troch prípadoch je chodník pre chodcov prerušený. Majitelia priľahlých pozemkov nesúhlasili s takýmto riešením chodníka. Odporúčali rôzne iné možnosti ako chodník upraviť. Mrzí nás, že niektorí občania si mýlia chodník s parkovacím miestom.

Pod Kriváňom oslavovali, Východná mala 740. výročie od písomnej zmienky  


(18.08.2009; Liptovské noviny; č. 32, s. 12; HÁMOR Laco)
SYMBOL OBCE BARAN VYCHÁDZA Z TRADÍCIÍ OVČIARSTVA A SALAŠNÍCTVA
Východná leží v nadmorskej výške 775 metrov. Jej územie 19 350 hektárov sa rozprestiera vo východnej časti liptovskomikulášskeho okresu a je jeho najväčšou obcou. Žije tam 2390 obyvateľov.
Svojou rozlohou 18 700 hektárov katastrálneho územia zasahuje do oblasti Vysokých Tatier na severe.
Tam je hranicou majestátny Kriváň, symbol našej krajiny. Na juhu Nízke Tatry tvoria v priehybe hranicu s horehronskou Heľpou. Súčasťou obce je aj usadlosť Svarín a časť údolia Čierneho Váhu s priľahlými samotami.
K nádhernému výhľadu stačí vyjsť sto schodov
Východnú preslávil po päťdesiatich piatich rokoch aj najstarší folklórny festival na Slovensku, ktorý zaradili do kalendára podujatí prestížnej medzinárodnej organizácie C.I.O.F.F.. Vo vynovenom festivalovom areáli je stála prírodná expozícia drevených ľudových plastík. Dominantou je výhliadková 28 metrov vysoká veža Májka. Kto chce uvidieť krásnu panorámu Vysokých, Západných a Nízkych Tatier, musí vyšliapať viac ako sto schodov.
V 19. storočí, presnejšie 16. augusta 1841 sa zapísala obec Východná do povedomia slovenského národa prvým národným výstupom na legendárny Kriváň, ktorý zorganizovali štúrovci. Na tradíciu nadväzujú podnes podtatranskí, najmä liptovskí organizovaní turisti.
Tradícia ovčiarstva a salašníctva trvá dodnes
V roku 1915 dal notár E. Pálka vojnovým zajatcom, ale aj ženám z dediny, kopať kanál od Bielanky k jarku Hore potokami. Práci nebolo možné uniknúť, lebo kto kanál nekopal, nedostal potravinové lístky.
Územie Východnej bolo osídlené už v predslovanskom období. Na Zámčisku našli pozostatky mohutného opevnenia z predhistorických čias. Poloha hradiska naznačuje, že sa v jeho blízkosti nachádzala komunikácia.
O prvej písomnej zmienke o obci hovorí starosta Východnej Pavel Krupa: "Máme doložené, že sa nachádza v donačnej listine kráľa Belu IV. šľachticovi Bohumírovi z roku 1269. Lúka Wihadna ohraničená potokmi Bielanka a Hybica bola neskôr priestorom na valašskú kolonizáciu. Územie spravovalo v mene panovníka hrádocké panstvo. V minulosti bolo hlavným zamestnaním našich obyvateľov poľnohospodárstvo. A tradícia ovčiarstva a salašníctva pretrvala až doteraz. Preto je baran symbolom obce a tvorí základ nášho obecného erbu. Vo Východnej sa rozmáhalo aj drevárstvo, obchod a zvážanie, splavovanie dreva po Čiernom Váhu. Za Márie Terézie a jej syna Jozefa II. po roku 1780 platila povinná školská výchova. Východňania si v tom čase postavili školy. Najskôr katolícku, neskôr aj evanjelická školu."
Župan si obyvateľov Východnej váži
Starosta P. Krupa spolu s predstaviteľmi obecnej samosprávy privítal hostí, rodákov a otvoril výstavu o histórii Východnej. Predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár pri tejto príležitosti povedal: "Východná je jednou z tristopätnástich obcí Žilinského samosprávneho kraja, ale je zvláštna tým, že leží na jeho okraji, pod majestátnymi Tatrami. Vážim si obyvateľov tejto obce aj preto, lebo nadväzujú na výsledky práce svojich predkov. Po 740. rokoch od prvej písomnej zmienky o obci je plná života. Východňania, ktorí prevzali štafetu šikovných a zodpovedných remeselníkov, sa preslávili svojou vysoko odbornou prácou najmä ako murári aj v iných častiach bývalej monarchie." Výstavu fotografií zo života obce doplnil televízny záznam Borka Suchánka, syna Zlaty Hajdúkovej (zomrela v roku 2002), prvej profesionálnej slovenskej filmovej herečky.
Rodáčka z Východnej stvárnila v hlavnej úlohe Aničku v druhej verzii zvukového filmu Jánošík režiséra Martina Friča. Bola filmovou partnerkou herca a režiséra Paľa Bielika. Mimochodom, film Jánošík, ktorý premietali v 35 krajinách sveta patril v tom čase k najúspešnejším v česko slovenskej kinematografii.
Suchánkov monológ nakrútili v Bratislave. Pre mnohých boli jeho spomienky na matku veľmi emotívne a zaujímavé.
Svoje dielo vystavoval aj maliar Tatier
Súčasne tam vystavoval svoje maliarske dielo rodák z Východnej Ján Šípka, ktorý bol po roku 1990 prvým predsedom Spolku architektov Slovenska.
Výtvarník sa prezentoval vo viacerých slovenských mestách, ale aj v Maďarsku. Prezývali ho maliarom Tatier. Najmä vďaka hlbokému vzťahu k rodnému kraju, ktorý pretavil do svojho výtvarného prejavu.
V areáli amfiteátra folklórneho festivalu zaujali hostí aj vystavené krojované bábiky a iné predmety ľudovej tvorby, vrátane vzácnych ľudových výšiviek.
Starosta dostal pravé krpce od kolegu z Važca
Slávnosť pokračovala v amfiteátri. K prítomným sa prihovorili pozdravmi hostia z Važca a Štrby.
V mene predstaviteľov štátnej správy pozdravila všetkých Východňanov prednostka Okresného úradu Viera Tereková a v mene Národného osvetového centra Štefan Zima, predseda Folklórnej únie na Slovensku. Prítomným sa prihovoril aj predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora.
Starostovi Východnej odovzdal susedské pozdravy spolu s novými krásnymi pravými slovenskými krpcami starosta Važca Rastislav Profant. Pozdrav župana a primátora Liptovského Mikuláša prečítala moderátorka Miška Matejková Východňania si potom spoločne užili príjemné slnkom prežiarené neskoré popoludnie aj na tamojšie pomery teplý podvečer. V programe sa vystriedali domáci folkloristi z Folklórnej skupiny Kriváň s folkloristami z Važca, Liptovskej Tepličky a Štrby.
Za važeckých folklórnych náturistov pozdravil prítomných poéziou Michal Kapasný.
Neskôr sa predstavil pesničkár Ján Majerčík. Večer si zaspomínali pri premietaní filmov a dobových fotografií na dávny i nedávny život obyvateľov obce.
Druhý deň pokračovali oslavy 740. výročia prvej písomnej zmienky o Východnej ekumenickými bohoslužbami priamo v amfiteátri.
Oslavy výročia vyvrcholili divadelným predstavením
V nedeľu 9. augusta vyvrcholili oslavy na hlavnej scéne amfiteátra vynikajúcim muzikálovým divadelným predstavením v podaní ochotníkov z Hubovej. Režisér Milan Matis pripravil spolu s ďalšími podľa predlohy Ľubomíra Feldeka Z dreva vyrezávané alebo Jánošík podľa Vivaldiho.
Ľudová kultúra vo Východnej žije aj vo výšivkách, tkaných kobercoch, rezbárskych, stolárskych a tesárskych prácach. Folklórne dedičstvo zachováva miestna folklórna skupina Kriváň.
Ani nepriaznivé okolnosti a často ťažký osud tamojších obyvateľov nezničili to najvzácnejšie, čo Východňania majú dodnes prekrásne ľudové tradície a zvyky počas celého roka.
Z najznámejších folkloristov z Východnej nechýbal ani "sľukár" Ján Petrenka, ktorý bol spolu s Jurajom Kubánkom, už v nedeľu hosťom medzinárodnej prehliadky tradičnej ľudovej kultúry Očovská hruda.

  • Pod Strečnom objavili jaskyňu
    (18.08.2009; Plus jeden deň; s. 8; Pustayová Jana)
    STREČNO Pod hradom Strečno objavili jaskynku, kam možno chodila zbožná Žofia Bosniaková.
    Okolo hradu Strečno má byť šesť jaskýň. Jednu z nich našli pracovníci Považského múzea Žilina pod hradnou skalou za administratívnymi budovami. "Kvôli pripravovanému projektu stredovekej dediny sme študovali dokumentáciu z roku 1989. V nej je zakreslený priestor, ktorý sa však v novších plánoch už neobjavuje. Preto sme chceli zistiť, ako to naozaj je a narazili sme na jaskyňu," povedal riaditeľ múzea Boris Schubert.
    Legenda hovorí, že bývalá hradná pani Žofia Bosniaková sa chodila modliť do kaplnky v skale. Sužoval ju vraj najmä jej neverný manžel. Že by odriekala modlitby práve v týchto priestoroch? "Je to možné. Nie je vylúčené, že tu urobíme kaplnku na Žofiinu počesť," povedal žilinský župan Juraj Blanár.
    Do jaskyne, ktorá je asi desať metrov pod zemou, vedie zatiaľ iba úzky otvor. Priestor je čiastočne novodobo zamurovaný. Prečo to zatiaľ nik netuší.

Ako dovolenkujú primátori a župan?


(18.08.2009; Kysucké noviny; č. 32, s. 12; Mif)
AJ PREDSTAVITELIA MIEST a kraja majú nárok na oddych. Ba mnohí ho potrebujú ešte oveľa viac, ako by sa mohlo zdať. Ich práca vyžaduje maximálne vypätie psychických síl. Pre niektorých však aj leto znamená obdobie, kedy neslobodno pobaviť a dovolenka je pre nich len zbožné želanie. Iní zase radi oddychujú doma, či spoznávajú svoj rodný kraj.
Jozef Vrážd, Čadca: Miluje Slovensko a Kysuce
Ani primátor Čadce Jozef Vrážel ešte nedovolenkoval. A podľa vlastných slov pravdepodobne ani nebude. "Ak sa mi podarí, určite strávim pár dní doma na záhrade, prípadne niekde blízko Čadce. Teším sa však na koniec augusta, kedy sa v našom meste uskutočnia Bartolomejské hodové dni, a teda bude čas aj na zábavu a relax. Možno na jeseň sa mi podarí pár dní dovolenky," prezradil Vrážel. Vyťažený primátor hovorí, že nemá vysnívanú dovolenku. Vždy je rád, keď môže ísť do prírody, prípadne sa stretnúť s blízkymi a priateľmi. "Musím ale priznať, že v posledných rokoch nebolo takýchto chvíľ veľa," hovorí. Dodáva, že má rád Slovensko. Počas pracovnej kariéry totiž navštívil veľa krajín, a preto dnes preferuje cestovanie na kratšie vzdialenosti. "Slovensko je krásna krajina a myslím si, že tunajšia príroda je nádherná. Stále je čo obdivovať. Aj u nás na Kysuciach sú miesta, ktoré mám veľmi rád a vždy tu načerpám nové sily," vyznal sa primátor Jozef Vrážel.
Ján Hartel, K. N. Mesto: Last minuté na Rhodose
Grécky ostrov Rhodos to je miesto, kde tento rok dovolenkoval primátor Kysuckého Nového Mesta Ján Hartel. "Vybral som si ju náhodne. Vedel som čas, kedy chcem dovolenkovať, a tak sme si šli vybrať do cestovnej kancelárie miesto. Natrafili sme na last minuté. Bolo to v piatok a v pondelok sme už cestovali. Zvykneme to tak robiť. Vždy si na poslednú chvíľu niečo vyberieme, zbalíme sa a ideme," povedal Hartel. Kysucký primátor je však tiež vyznávačom dovoleniek na Slovensku. Niekoľkokrát sme sa len tak vybrali navštíviť rodinu, ktorú máme po celom Slovensku. Chodili sme po okolí a spoznávali krásy," hovorí primátor. Okrem Grécka už dovolenkoval v Chorvátsku, ale veľmi sa mu páčilo na juhu Talianska. "Obdivoval som prímorské mestečká postavené na skalách. Bolo to veľmi zaujímavé," uzavrel.
Juraj Blanár, predseda ŽSK: Relax s rodinou pri Sporte
Predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár už dovolenkoval. Do zahraničia však necestoval. Spoznával krásy Slovenska a svojho kraja. "Tento rok dovolenkujem doma, na Slovensku, a predovšetkým, v našom kraji. Aktívnym spôsobom. Robíme cyklotúry, pešie túry, spoznávame zaujímavosti regiónov," povedal Juraj Blanár. V minulosti bol aktívnym športovcom, venoval sa futbalu, atletike a je aj fanúšik motoristického športu. A, samozrejme, turistiky. Na uspokojenie všetkých jeho záľub ponúka práve náš kraj dostatok možností. "Dovolenka v Žilinskom kraji sa mi skutočne páčila zo všetkých najviac, pretože je už vidieť aj aktívny prístup mnohých obcí a miest nielen pri poskytovaní služieb, ale aj ponuky atrakcií a zaujímavostí," pochválil župan kolegov v regióne.
Juraj Blanár cestuje často. Ale väčšinou je to hlavne kvôli pracovným povinnostiam. Cez dovolenku je to iné. Rád spoznáva najrôznejšie zákutia a krásy prírody. Bez stresu a zhonu. Má čas sa zastaviť a obdivovať. "Tento rok ma zvlášť zaujal skalný prírodný úkaz Budzogáň. Je to unikátny geologický útvar, ktorý je už zo strany Zbyňova veľmi dobre značený. Tiež som navštívil jedinečný Slovenský orloj v Starej Bystrici," prezradil.
Juraj Blanár má, podľa vlastných slov, vysnívaných dovolenkových miest mnoho. "Moja vysnívaná dovolenka je všade tam, kde sa môžem venovať svojej rodine a našim športovo turistickým záujmom," dodal na záver žilinský župan.
Text k foto: Juraj Blanár a primátori Vrážel a Hartel. Župan obdivoval Slovenský orloj v Starej Bystrici.

  • Na cestách Horného Považia sa nezaháľa počas žiadneho leta
    (18.08.2009; Žilinské noviny; č. 32, s. 14; KOŠČALOVÁ Ľubomíra)
    INVESTÍCIE do ciest z roka na rok stúpajú
    PREDSEDA ŽSK JURAJ BLANÁR počas kontrolných dní na cestách povedal: "Žilinský samosprávny kraj ako vlastník takmer 1500 km ciest II. a III. triedy v regiónoch robí všetky kroky pre to, aby zabezpečil ich dobrý stav v rámci plánu obnovy ciest."
    Výnimkou nie je ani Horné Považie, ktorého okresy Žilina a Bytča si vyžiadajú každoročne opravy desiatok kilometrov ciest. Kým v roku 2007 sa opravilo na Hornom Považí 46 342 m2 povrchu ciest za 688 tisíc eur, tak rok 2008 bol úspešnejší. Zrekonštruovaných bolo viac ako 54 tisíc m2 ciest a ivestície prevýšili takmer 1 milión eur. Najväčšie rekonštrukcie v minulom roku prebehli v častiach Žilina Závodie, Divina a Lietava. V roku 2009 sa pokračuje v stúpajúcom trende.
    Za bezpečnejší Chlmec
    "Som rád,že sa nám v Považskom Chlmci podaril významný krok pre bezpečnosť chodcov i lepšiu dopravnú situáciu v tejto mestskej časti," uviedol predseda ŽSK J. Blanár. Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) totiž koncom júla ukončila odvodnenie cesty v Považskom Chlmci za viac ako 181 tisíc eur (5,45 mil. Sk). Na 700 metroch cesty postavili 16 vsakovacích šácht, 17 uličných vpustov,kanalizačné potrubie a trativody. Vďaka tomu, že krajská samospráva zafinancovala odvodnenie vozovky, si Chlmčania konečne môžu vybudovať chodníky aj s obrubníkmi na frekventovanej Bytčianskej ceste. Okrem toho Správa ciest ŽSK na tomto úseku zabezpečila na priechodoch pre chodcov signalizačné zariadenie, a tiež radar, ktorý zabezpečuje väčšiu bezpečnosť premávky. Ďalšiu stavbu dokončili cestári v predstihu a spočívala v oprave priepustu, ktorý sa nachádza pred obratiskom autobusov MHD na uvedenej komunikácii, a to za 49 746 eur (1,5 mil.Sk).
    Vo Vraní
    Krajská samospráva v letných mesiacoch investovala do úprav cestného úseku vo Vraní viac ako 86 tisíc eur (2,59 mil Sk). Okrem toho zabezpečila zmenu dopravného značenia, ktoré upozorňuje na zníženie povolenej rýchlosti na 30 kilometrov za hodinu, v niektorých úsekoch dokonca na 20 kilometrov za hodinu. Taktiež pribudli dôležité značenia, a to zákaz vjazdu pre nákladné vozidlá s výnimkou pre zásobovanie a dopravné značenia o zúženej vozovke, ktoré by mali prispievať k väčšej bezpečnosti. Predseda ŽSK Juraj Blanár, ktorý osobne preskúmal možnosti riešenia dopravy na zúženej komunikácii, kde vzniká mnoho kolíznych situácií, povedal : "Požiadal som riaditeľa našej Správy ciest, aby vyvolal rokovania s mestom s cieľom vytvorenia jednosmernej premávky zapojením jednej mestskej komunikácie do dopravného systému. Lebo v opačnom prípade hrozí podľa dopravných inžinierov, že budeme musieť v tomto úzkom priechode riešiť dopravnú situáciu semaformi." Čo sa týka problematického nárastu dopravy cez Vranie, Žilinský samosprávny kraj pozorne sleduje tento problém. Ako však uviedol predseda ŽSK J. Blanár, súčasný stav vyrieši až výstavba D3 v smere na Kysuce alebo plynulá doprava po štátnej ceste I.triedy zo Žiliny v smere na Čadcu cez KNM. Ide však o komunikáciu, ktorá nepatrí do pôsobnosti Správy ciest ŽSK.
    Stavby v realizácii
    V súčasnosti prebieha oprava spodnej stavby mosta v Štiavniku za 9,95 tisíc eur (300 tisíc Sk), ktorá má trvať do konca októbra. Správa ciest ŽSK tiež odvodňuje cestu na úseku Terchová Biely Potok a použila na to finančné prostriedky vo výške celkom 337 tisíc eur (viac ako 10 mil. Sk). Stavba by mala byť skolaudovaná do konca septembra. Ďalšie rekonštrukčné práce za viac ako 199 tisíc eur (6 mil. Sk) sa už dokončili v júni na úseku Divina, a to zafrézovanie, vyrovnanie podkladu a položenie cesty. Ako nám povedal riaditeľ Správy ciest ŽSK M. Puchoň, okrem rekonštrukcií ciest v prímestských častiach Žiliny vykonáva Správa ciest v týchto letných mesiacoch aj bežnú pravidelnú údržbu ciest ako kosenie trávnatého porastu popri cestách, údržbu mostných objektov, úpravu priekop, rigolov a svahov. Zabezpečuje tiež údržbu priepustov, trativodov, cestnej kanalizácie a umiestňuje dopravné tabule na miestach, ktoré si to vyžadujú. Na ceste v smere Žilina Terchová práve v auguste prebieha údržba a nátery zvodidiel. K zlepšeniu pracovných podmienok Správy ciest ŽSK pri údržbe a opravách ciest aj v letných mesiacoch prispieva obnovený strojový park,na ktorý poskytol Žilinský samosprávny kraj finančné prostriedky vo výške 4,9 mil. eur (148 mil. Sk) v roku 2008.

Dolnooravská nemocnica stále napreduje 


(17.08.2009; Oravské noviny; č. 32, s. 19; Machynová Jana)
Žilinský samosprávny kraj, ktorý je zriaďovateľom štyroch nemocníc s poliklinikou v Dolnom Kubíne, Trstenej, Čadci a v Liptovskom Mikuláši, sa snaží o neustále skvalitňovanie zdravotnej starostlivosti.
Dôkazom skvalitňovania zdravotnej starostlivosti v zariadeniach ŽSK na Orave je aj Dolnooravská nemocnica s poliklinikou MUDr. L. Nádaši Jégé v Dolnom Kubíne. Nemocnica začiatkom leta otvorila nové centrálne operačné sály. Nahradili tie existujúce na jednotlivých oddeleniach, s výnimkou gynekologicko pôrodníckeho.
Sály s lôžkovou časťou sú umiestnené v novopostavenej dvojposchodovej prístavbe nemocnice. Pacientom je vďaka nim poskytovaná vynikajúca starostlivosť a vyšší komfort. Prínosom je aj nová technika a technológia, ktorá je jedna z najmodernejších na Slovensku a zodpovedá prísnemu európskemu štandardu. Rovnako pomáha predchádzať aj pooperačným komplikáciám. Jednou z výhod operačných sál sú aj nové lampy nevyžarujúce teplo, na ktorých je možné meniť intenzitu svetla. Sú takmer nezničiteľné, so životnosťou až 25 tisíc hodín.
Nové sály sa môžu pýšiť aj polohovateľnými operačnými stolmi so špeciálnou časťou na končatiny, či klimatizáciou a technológiou prúdenia vzduchu, ktorá zabraňuje znečisteniu sterilného prostredia.
Operačné výkony sa vďaka modernizácii vykonávajú rýchlo a kvalitne. Pacient sa tak môže vrátiť do svojho domáceho prostredia bez zbytočného čakania a predlžovania hospitalizačnej doby.
Projekt, ktorý bol podporený z fondov Európskej únie pod názvom "Dostavba operačných sál, oddelenia anestézie a intenzívnej medicíny a centrálnej sterilizácie", sa začal realizovať v roku 2007. Celkovo sa tu preinvestovalo 5 843 974 eur (176 mil. Sk). Finančné prostriedky z fondov EÚ predstavovali viac než 3 milióny eur (97,8 mil. Sk). Žilinský samosprávny kraj sa podieľal na spolufinancovaní projektu z rozpočtu vo výške takmer 2,6 milióna eur (78,2 mil. Sk). "Okrem spolufinancovania siahol ŽSK hlboko do vlastných zdrojov.
Takáto investícia je však jednou z najlepších, lebo je to investícia do zdravia," povedal predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. Samospráva spolu s podporou fondov EÚ zabezpečuje, že kvalita poskytovaných služieb v oblasti zdravotníctva v rámci možností rýchlo narastá a finančné prostriedky sú využívané efektívne. Predpokladá sa, že vďaka projektu sa umožní zabezpečiť v dolnooravskej nemocnici vyrovnanú bilanciu v hospodárení, zastaviť rast dlhu a dosiahnuť štandard zdravotníckeho zariadenia porovnateľného s úrovňou v Európskej únii. Operačné sály by mali zabezpečiť nárast operačných výkonov o 15 percent.

  • Špičková zdravotná starostlivosť
    (17.08.2009; Oravské noviny; č. 32, s. 19; JM)
    Nemocnice s poliklinikou v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, medzi ktoré patrí aj Dolnooravská nemocnica, poskytujú pacientom naozaj kvalitnú zdravotnú starostlivosť.
    Svedčí o tom aj certifikát kvality ISO 9001:2000, ktorými sú držiteľmi. Certifikát je po vstupe do Európskej únie jedna z hlavných podmienok pri uzatváraní zmlúv na zdravotnícke výkony so zdravotnými poisťovňami a umiestnenia na trhoch zdravotníckych výkonov v rámci Európy. Systém manažérskej kvality je súhrn štruktúry organizácie, jednotlivých zodpovedností, procedúr, procesov a zdrojov, ktoré sú potrebné k sústavnému zlepšovaniu kvality poskytovaných zdravotníckych služieb. Jedným z dôležitých faktorov, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú postavenie nemocnice je práve kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti. Systém manažérskej kvality preto nie je prepych, ale potreba pre udržanie sa v trhovom prostredí. Sú to však aj dlhodobé činnosti, ktoré vedú k zlepšovaniu spokojnosti pacientov a k efektívnosti, znižovaniu nákladov, konkrétnemu určovaniu zodpovednosti a samozrejme v neposlednom rade k zvyšovaniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. "Úlohou nášho zdravotníctva je poskytovanie zdravotnej starostlivosti za verejné peniaze, preto je naším záujmom, aby sa tak dialo čo najkvalitnejšie," povedal predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár.
    Pacienti v nemocnici v Dolnom Kubíne trávia menej čašu. Je to aj vďaka oddeleniu jednodňovej ambulantnej starostlivosti, kde sa prevádzajú jednoduchšie výkony v zmysle liečebného poriadku. Pacient má možnosť niekoľko hodín po zákroku odísť domov bez toho, aby znášal psychickú traumu z nemocničného prostredia. Zároveň však má aj možnosť využiť zabezpečený pobyt na lôžku zväčša do ďalšieho dňa. Oddelenie jednodňovej ambulantnej starostlivosti vykonáva zákroky z oblasti chirurgie, ortopédie a gynekológie. Medzi najbežnejšie z nich patrí operácia prietrže brucha a triesiel, kŕčových žíl, hemoroidov, malých kožných a podkožných nádorov, tenisových lakťov, či pretrhnutie Achillovej päty. Jednou z častých chirurgických operácií v Dolnooravskej nemocnici je aj operácia štítnej žľazy. Podľa štatistiky patrí medzi nemocnice s najväčším počtom týchto výkonov na Slovensku. Lekári sa tu stretávajú s pacientmi z celého Slovenska, ktorí podľa ich korešpondencie sú s výkonom lekárskeho tímu, ale i s prostredím a celkovou starostlivosťou veľmi spokojní.
    Text k foto:
    Pacienti môžu z oddelenia jednodňovej ambulantnej staroslivosti krátko po zákroku odísť do domáceho liečenia.

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky