33. týždeň1

  • Najskôr mali zákazníkov!

    (13.08.2009; Farmár; č. 33, s. 34 37; Simonidesová Božena)
    Agroturistika na Slovensku existuje väčšinou len v teoretickej rovine. Až na výnimky. Jednu excelentnú sme našli v Liptove. Sálaš Krajinka, v smere od Martina, tri kilometre pred Ružomberkom.
    Sálaš stojí priamo pri hlavnom cestnom ťahu spojenia západného a východného Slovenska (o niekoľko rokov tadiaľ azda povedie diaľnica Dl). Už to je prvá devíza. Ale takú majú aj mnohé iné družstvá či predajné stánky. A predsa nebodujú tak, ako Krajinka. Vstup na sálaš je iný ako hocikde inde, nad hlavnou cestou sa týči niekoľko drevených stavieb, medzi nimi sedenia, drevené sochy zvierat. Po parkovisku pobehuje voľne pustený oslík, takto sa môžete stretnúť aj s husami či teliatkom. Zážitok, o aký je u nás ešte stále núdza. Každý sa hneď dobre naladí a môže stúpať ďalej. Majitelia najskôr objekty len prenajímali, predávali len syr. Keď však zistili, že o syr je záujem, postupne rozširovali predaj. A areál rozširujú podľa požiadaviek zákazníkov. Čo si vypýtajú, to im postavia. Takže zvolili opačný postup, ako väčšina slovenských poľnohospodárov. Stajne pre tisíc oviec rozdelili na tri časti. Z jednej urobili výrobňu a z druhej reštauráciu. A zostali len tri kóje, v každej je po sto oviec.
    Nepoľnohospodári
    Vlastníci farmy rodina Badánikovcov nikdy neboli poľnohospodári. Sú podnikatelia, v Ružomberku majú kvetinárstvo aj textil. Na farme pracuje celá rodina. Syn Jozef sa stará o reštauráciu, ďalší syn Erik o výrobu a predaj. Najmladší Dávid má len sedemnásť rokov a jeho parketou je hospodárenie na pôde. Ich sestra Beáta študuje právo, vraj, "ak by boli nejaké právne problémy," smeje sa Erik. Keďže je to rodinná firma, na všetko dohliadajú ich rodičia Jozef a Mária....
    ...Z vlastných zdrojov
    Toľkoto drevených chatiek a upravený areál, to aj niečo stojí. Celú farmu majitelia postupne budujú z vlastných zdrojov. Dovedna tam už investovali približne dvadsať miliónov korún. Dotácie dostávajú len na chov oviec, jedinou dotovanou investíciou bol nákup traktora.
    Ovčia zmrzlina
    Ani skutočnosť, že investovali prevažne z vlastných zdrojov, neuberá na ďalších plánovaných investíciách. Aj tie postavili na požiadavkách zákazníkov. Preplnenú reštauráciu potrebujú odbremeniť. Počas tohto mesiaca by chceli otvoriť ďalšiu chatku, v ktorej bude rýchle občerstvenie. Jahňací guláš, nátierky z bryndze a syrov, to je len časť jedál, na ktoré sa budú môcť zastaviť klienti, ktorých stále pribúda. A pribudne aj atrakcia dovezú asi tisíc slamených kociek, z ktorých sa dá postaviť bludisko aj hrad. Zábava pre deti. Majú aj ďalšie plány. Na budúci rok by chceli postaviť vyhliadkovú vežu, z ktorej by turisti videli nielen celý areál, ale aj Veľkú Fatru. "Nech len nesedia, nech sa prejdú. A potom budú aj viac hladní," usmieva sa Erik Badánik. Okrem klasickej kuchyne chcú ponúkať aj špecialitu ovčiu zmrzlinu. "Chutnal som ju v Anglicku. Tá zmrzlinová hmota je úplne iná, ako z kravského mlieka," hovorí Erik Badánik. Víziou budúcnosti je aj Jánošíkova šmýkačka bobová dráha. Uvažujú aj o ubytovaní, ktoré by zákazníci tiež radi privítali. Možno nad maštaľou by urobili izby so sklenenou podlahou, ale to je ešte len nekonkrétna predstava. V prvom rade sa chcú zamerať na rozširovanie služieb. Navyše, každý si tu pochvaľuje aj vzhľad areálu. Mnohí si Krajinku fotia. Stavby sú drevené, aj keď jednoduché, ale štýlové. Sedenia originálne, k tomu drevené ovečky, strašiak z konárov. Nechýba koliba, v akej bačovia žili, robili syr a varili žinčicu. Celý areál je takým miniskanzenom. "Nechceli sme nič kopírovať, väčšinou sme vychádzali zo starých fotiek liptovských salašov. Žiadne zruby, ani veľké stavby. Menšie, jednoduchšie chatky, ale každá je v niečom iná," hovorí Erik Badánik. Každý člen rodiny vymyslel niečo iné, otec napríklad originálne stoly, mama kvetinové aranžmány. Aj interiér reštaurácie len jednoducho natreli nabielo, aby pripomínal starý dom. Ťažili aj z malebného okolia, takže okná sú veľké, aby mali klienti výhľad. Synovia, ktorí sa dnes starajú o reštauráciu, výrobu a predaj, boli dlhodobo "vonku". "Keď som bol na Novom Zélande, videl som tam farmy. Nikto nerobil vo veľkom, ale každý si zachovával svoju tradíciu. Nikto nikoho nekopíroval, chcel byť iný. Aby turisti mali z každej farmy iný zážitok," hovorí Erik Badánik. A darí sa im, napriek tomu, že nemajú žiadnu reklamu. Ani v novinách, ani jeden bilbord. Len nenápadnú malú tabuľku pri odbočke. Najlepšia reklama je podľa majiteľov, keď sa o nich hovorí. A hovorí sa naozaj veľa. Približne šesťdesiat percent klientely tvoria Česi. Zo Slovákov navštevujú farmu najmä obyvatelia Bratislavy a juhu Slovenska. Zavítajú aj Poliaci. No určitý druh propagácie predsa len majú. Aj keď spolupráca s mestom Ružomberok pokrivkáva, farma reprezentuje Žilinský samosprávny kraj na mnohých podujatiach, infocestách, na veľtrhoch napríklad varia bryndzové halušky. Zahraničné návštevy Žilinského samosprávneho kraja sa zase zastavujú v Krajinke pri Ružomberku.
    Čakajú aj dvadsať minút
    Naša reportáž sa končí na mieste, kde sa farma začala rozvíjať. Kedysi unimobunky dnes štýlová chatka, v ktorej niekedy obsluhujú až štyri predavačky naraz. A turisti často čakajú aj v dvadsaťminútových radoch. "Ale keď vidia, ako nesieme čerstvé výrobky, neprekáža im čakanie," konštatuje Erik Badánik. Česi bežne kupujú po kile bryndze. A mnohí prídu, aj keď nemajú cestu okolo a je to pre nich obchádzka. V okienkach si môžu kúpiť všetko čerstvé a prevažne nebalené. Balia len asi desať percent výrobkov, ak ich niekto chce ďalej prepraviť. A okrem vlastných výrobkov už v okienkach dostať chlieb, dajú aj poháriky na žinčicu. Všetko, čo si turisti pýtali, postupne zaradili do predaja. A tak si každý priamo na mieste môže nakrájať syr, zajedať ho chlebom a zapíjať žinčicou. Sedenia sú pre všetkých. Aj pre tých, ktorí si donesú vlastnú stravu. V jednej z chatiek sú udržiavané toalety. Aj tie sú bezplatné a nezatvárajú ich pred nikým, ako to robia na niektorých čerpacích staniciach. Všade je pekne a čisto. Produkty kvalitné. A majitelia sa potešia každému, kto sa v ich Krajinke zastaví.             

Súčasného župana Blanára vyzve Pavlásek 


(11.08.2009; Turčianske noviny; č. 31, s. 4; Kopka Roman)
Voľby do orgánov ŽSK budú v novembri
Voľby do VÚC budú síce až na konci jesene, ale politické strany už teraz horúčkovito rokujú o spoločnom postupe. Známi sú už aj prví kandidáti na župana. O šéfovskú stoličku sa budú uchádzať Juraj Blanár, Pavel Pavlásek a možno aj Jozef Tarčák.
MARTIN, ŽILINA. Po prezidentských a európskych voľbách sú krajské voľby treťou najvýznamnejšou politickou udalosťou roka 2009. Predseda NR SR Pavol Paška ich vypísal na sobotu 14. novembra.
Počty poslancov sa nemenia
Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) bude mať v budúcom volebnom období (2009 20013) 57 poslancov, pričom volebné obvody ostanú nezmenené. Najviac poslancov, až trinásť, vyšle do krajského parlamentu okres Žilina. Martin a Čadcu bude zastupovať osem zastupiteľov, Liptovský Mikuláš šesť, Námestovo a Ružomberok päť, Kysucké Nové Mesto, Tvrdošín a Dolný Kubín traja, Bytču dvaja a Turčianske Teplice jeden poslanec.
Známi sú už prví kandidáti na predsedu ŽSK
Napriek dovolenkovej sezóne vedú politické strany na úrovni kraja horúčkovité rozhovory, ktoré v súčasnom období pomaly vrcholia. Známi sú už prví kandidáti na predsedu ŽSK. Podľa očakávania Smer sociálna demokracia vyšle do boja o kreslo župana súčasného šéfa ŽSK Juraja Blanára. Podľa predsedu Okresnej rady Smeru v Martine Jána Kvorku mu podporu prisľúbila SNS a ĽS HZDS. Koaličná zmluva však ešte nie je podpísaná, má sa tak stať v najbližších dňoch, resp. týždňoch.
Spoločný postup pri voľbe predsedu ŽSK pravdepodobne zvolia aj pravicové strany. SDKÚ DS na post župana síce navrhla súčasného zástupcu predsedu ŽSK pre sociálne veci a zdravotníctvo Ivana Chabana, ale "v záujme vyrovnanejšej súťaže s vládnym Smerom a jeho satelitmi" je pripravená podporiť kandidatúru kresťanského demokrata Pavla Pavláska, ktorý v súčasnosti zastáva funkciu predsedu poslaneckého klubu KDH v krajskom parlamente. K tradičnému dvojbloku by sa mala pridať aj OKS.
Na post predsedu ŽSK sa údajne chce vrátiť aj Jozef Tarčák (ĽS HZDS), podľa našich informácií ho však údajne podporuje len okres Námestovo.
Pravica pôjde spoločne
Pravicové strany zrejme nájdu spoločnú reč aj pri voľbách poslancov do zastupiteľstva ŽSK. "Ak sa nestane nič mimoriadne, tak koaličná dohoda by mala byť podpísaná najneskôr do konca augusta," informoval nás okresný predseda KDH v Martine Peter Belica.
Z 57 kandidátov na poslancov by malo KDH obsadiť 31, SDKÚ DS 26. Kresťanskí demokrati však zo svojej kvóty uvoľnia asi dve miesta pre kandidátov OKS.
"V okrese Martin boli vyrokované štyri miesta pre KDH a štyri pre SDKÚ DS, pričom my jedno miesto uvoľníme pre Katarínu Adamicovú z OKS," povedal nám Peter Belica. O hlasy voličov v okrese Martin sa z kresťanských demokratov okrem predsedu Belicu budú ešte uchádzať Ladislav Bevilaqua a Ján Maťovčík. "Za úspech by sme považovali, keby sme zo štyroch miest získali tri," prezradil nám Peter Belica.
Spoločný postup pravicových strán nám potvrdil aj poslanec Ivan Chaban z SDKÚ DS. "Jednotná kandidátka pre slušných a kresťansky orientovaných voličov v našom kraji dlhodobo dokazuje možné posilnenie preferencií našich strán. SDKÚ DS verí,že zjednocovaním súčasnej opozície a jej spoločným postupom vo voľbách dostáva volič kultúrnejšiu ponuku na spravovanie kraja a riešenie vecí verejných."
Smer sa zatiaľ s partnermi nedohodol
Preferenčne najsilnejší Smer sa tiež snaží o koalíciu so svojimi najbližšími partnermi. Rokovania so SNS a ĽS HZDS pokračujú, no k dohode sa zatiaľ nedospelo. Smer z 57 kandidátov ponúkol SNS 15 a HZDS 11 miest, pričom sám by chcel obsadiť 31 pozícií. SNS za ponuku predbežne poďakovala a na minulotýždenných rokovaniach oznámila, že pôjde do volieb samostatne. Definitívne to však ešte nie je uzavreté, posledné slovo zrejme bude mať predseda SNS Ján Slota, ktorý má podľa stanov strany možnosť vetovať rozhodnutia nižších straníckych orgánov.
"Pätnásť kandidátov sa nám máli. Napríklad v okrese Martin by sme mali len jedného kandidáta," povedal nám okresný šéf SNS v Martine Miroslav Chabada, ktorý si ale myslí, "že by sa v rokovaniach malo pokračovať."
ĽS HZDS má podľa slov jej krajského predsedu Vladimíra Pavelku záujem o spoločný postup so Smerom. "Musíme sa však ešte poradiť, zatiaľ sme sa k ničomu nezaviazali."

  • Úradníci do škôl
    (11.08.2009; Turčianske noviny; č. 31, s. 11; jp)
    Martinská radnica odštartovala projekt s názvom Mesto Martin poskytovateľ profesionálnych a flexibilných služieb občanom.
    MARTIN. Získalo naň najvyšší príspevok z fondov Európskej únie v rámci ŽSK. Ide o takmer 450 tisíc eur, ktoré sa použijú na vzdelávanie zamestnancov úradu a inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta. Cieľom vzdelávania je zvýšiť vedomosti i komunikačné zručnosti ľudí, ktorí poskytujú služby. Martin je hlavným centrom regiónu Turiec a jeho mestský úrad poskytuje služby veľkému okruhu obyvateľov celého regiónu. V porovnaní s inými mestskými úradmi v rámci Slovenska má dobre nastavený systém riadenia a organizovania, no organizačno procesný audit z roku 2007 ukázal, že za menej prepracovaný možno považovať systém riadenia v oblasti ľudských zdrojov, nedostatky vo vedení zamestnancov, komunikáciu a riešenie konfliktov s klientmi. Výsledok auditu bol jedným z hlavných dôvodov pre spomínaný projekt. Celkovo sa na projekte zúčastní 361 pracovníkov úradu a inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, ktorí sa budú v rámci 37 odborných kurzov venovať stratégii rozvoja ľudských zdrojov, zdokonaľovaniu v cudzích jazykoch a manažérskych zručnostiach.
  • Cesta opravená, doprava problémová
    (11.08.2009; Žilinský večerník; č. 33, s. 5; Mlejneková Dana)
    J. Blanár: Štát by mal vyriešiť hustotu na ceste I. triedy Žilina Čadca
    V poslednej dobe sme sa intenzívne venovali problémovej ceste III. triedy vo Vraní. Obyvatelia tejto mestskej časti zintenzívnili tlak na kompetentných, aby ju dali do poriadku. Rekonštrukciu komunikácie dokončuje Správa ciest ŽSK v týchto dňoch. Vraňanci trvajú aj na osadení dopravného značenia, ktoré by prispelo k zvýšeniu bezpečnosti detí, chodiacich po ceste z Vrania do školy v Brodne.
    "Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) už niekoľko mesiacov rieši prostredníctvom svojej Správy ciest ŽSK problematiku cesty III. triedy vedúcej cez mestskú časť Žilina Vranie," uviedla Zuzana Muchová z odboru informácií a zahraničných vzťahov ŽSK. Podnety jej občanov sa týkali riešenia intenzity dopravy po spustení kruhového objazdu v Kysuckom Novom Meste, zosuvu svahu nad cestou a dopravného značenia. "Cesta III. triedy cez mestskú časť Žilina Vranie je zjazdná, po rekonštrukcii bez porúch a pravidelne udržiavaná," skonštatoval počas kontrolného dňa 31. júla o úseku Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK). Pripustil však, že kým štát nevyrieši nevyhovujúcu dopravnú hustotu na ceste I. triedy Žilina Čadca, problémy vo Vraní s intenzitou dopravy budú pretrvávať.
    So stavom cesty sú momentálne Vraňanci spokojní. "Požiadali sme ešte skontrolovanie vodovodných uzáverov," povedal Ján Púček, poslanec Mestského zastupiteľstva v Žiline za Vranie. Opravili sa výtlky, vyrovnal sa podklad a položil sa 2 vrstvový mikrokoberec v dĺžke 2,1 kilometra. "Krajská samospráva investovala do opravy viac ako 86 tisíc eur (2,59 mil. Sk). Ešte v predošlých mesiacoch tohto roka dobudovali cestári uličný vpust na odvádzanie dažďových vôd na Ul. Vrania pod kultúrnym domom, na Ul. Vrania tiež upravili nespevnenú krajnicu, osadili kovové mreže nad uličným v pustom pri odbočke na Ul. Stračia a prekryli priekopy oceľovou platňou nad križovatkou Ulíc Vrania a Stračia," uviedla Z. Muchová.
    "Žilinský samosprávny kraj ako vlastník cesty podnikol všetky kroky pre to, aby zabezpečil dobrý stav vozovky v rámci plánu obnovy ciest," doplnil J. Blanár, ktorý osobne preskúmal možnosti riešenia dopravy na zúženej komunikácii, kde vzniká mnoho kolíznych situácií. "Požiadal som riaditeľa našej Správy ciest, aby vyvolal rokovania s mestom s cieľom vytvorenia jednosmernej premávky zapojením jednej mestskej komunikácie do dopravného systému. Lebo v opačnom prípade hrozí podľa dopravných inžinierov, že budeme musieť v tomto úzkom priechode riešiť dopravnú situáciu semaformi."
    Podľa Jána Púčka, v rámci obmedzenia tranzitnej dopravy cez Vranie trvajú jeho zástupcovia stále na vypracovaní posudku o havarijnom stave, na ktorom sa má podieľať zosúvajúci sa svah nad časťou tejto cesty. "Okrem toho žiadame o osadenie značenia, ktoré by upozorňovalo vodičov na deti, prechádzajúce po tejto ceste do školy v Brodne. Rodičia sa boja pri takejto intenzite dopravy púšťať deti do školy," zdôrazňuje poslanec, hovoriac o úzkej ceste bez chodníka, ktorej by podľa neho čiastočne pomohla stredová čiara. J. Púček dodáva, že ak sa neuskutočnia opatrenia, ktoré sú v záujme bezpečnosti detí, brodnianski rodičia sú stále rozhodnutí, nepustiť ich do školy. "V takomto prípade budeme žiadať, aby im zabezpečili kompetentní autobusy, ktoré by ich z Vrania do Brodna vozili," konštatuje poslanec.
  • Samosprávny kraj investuje do rekonštrukcie stredných škôl
    (11.08.2009; Žilinský večerník; č. 33, s. 19; tasr)
    Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) plánuje tento rok preinvestovať na rekonštrukčné práce v stredných školách v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti 5,89 milióna eur (177,44 milióna Sk).
    Informovala o tom 5. augusta Jana Kubicová z odboru informácií a zahraničných vzťahov ŽSK. Po rekonštrukcii už sú Spojená škola v Žiline Bytčici a Obchodná akadémia v Žiline. "Nové plastové okná v telocvični, šatniach, umyvárňach a kabinetoch Spojenej školy boli už nevyhnutnou investíciou, aby sme efektívne znížili energetickú náročnosť budovy a skvalitnili podmienky pre výučbu športových aktivít," skonštatoval predseda ŽSK Juraj Blanár. Dodal, že na rekonštrukciu Spojenej školy vyčlenil ŽSK z rozpočtu 35 600 eur (1,09 milióna Sk).
    "Obchodná akadémia v Žiline v roku 2008 zrekonštruovala hygienické zariadenia v prístavbe a vzápätí sa objavil problém s upchávaním kanalizácie a zatápaním. Vyriešila ho finančná čiastka 19 800 eur (596 494 Sk) z tohtoročného rozpočtu samosprávneho kraja a vybudovala sa nová kanalizačná prípojka a šachty kanalizácie," uviedla Kubicová.
    ŽSK plánuje podľa Kubicovej dokončenie výmeny okien v Strednej odbornej škole stavebnej v Liptovskom Mikuláši, na ktorú vyčlenil 141 200 eur (4,25 milióna Sk) a v dohľadnej dobe by sa mali dokončiť aj stavebné práce na Strednej odbornej škole drevárskej v Liptovskom Hrádku v celkovej hodnote 141 500 eur (4,26 milióna Sk). "Do kompletnej rekonštrukcie podláh v Pedagogickej a sociálnej akadémii v Turčianskych Tepliciach investuje ŽSK spolu 182 tisíc eur (5,48 milióna Sk) a do Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Martine poputuje za tento rok 335 tisíc eur (10,09 milióna Sk) na prístavbu vstupu a hygienických zariadení do školskej jedálne," dodala Kubicová.
    Na Kysuciach sa budú podľa Kubicovej opravovať strechy na Gymnáziu v Turzovke s plánovanými nákladmi 141 350 eur (4,25 milióna Sk) a na Spojenej škole v Kysuckom Novom Meste za 100 tisíc eur (3,01 milióna Sk). V regióne Orava sa tento rok dofinancuje projekt prístavby Gymnázia P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne v sume 199 160 eur (5,99 milióna Sk), uzatvorila Kubicová.
  • Predaj z dvora nástroj rozvoja vidieka
    (11.08.2009; Žilinský večerník; č. 33, s. 7; Revízni lekári KP VšZP, a. s., Žilina)
    Jedným z nových nástrojov podpory vidieka je predaj z dvora, ktorý umožní predaj produktov živočíšneho pôvodu priamo z dvora.
    Zámerom nariadenia vlády SR, ktoré sa týka podpory predaja z dvora, je zvýšenie príjmov malých roľníkov a udržanie zamestnanosti vidieckeho obyvateľstva. Vytvorí sa tak možnosť nákupu skutočne kvalitných, čerstvých a chemicky neošetrených slovenských potravín. Príslušný návrh nariadenia vlády SR upravuje priamy predaj malých množstiev rýb, mlieka, vajec, medu, mäsa v celku z hydiny, zajacovitých zvierat a zveriny z voľne žijúcej zvery. Podmienkou je, že produkty musia pochádzať výhradne z vlastnej produkcie a chovu prvovýrobcov, rybolovu a výlovu užívateľov poľovného revíru. Predaj z dvora a priamy kontakt spotrebiteľa s výrobcom farmárom je základom trvalou držateľného poľnohospodárstva v regiónoch Slovenska.
    Viac informácií pre miestnych malých producentov potravín, ako aj pre všetkých spotrebiteľov majúcich záujem získanie informácií o domácich, gazdovských tradičných výrobkoch môžete získať na 1. ročníku podujatia "Dni vidieka Žilinského kraja", ktoré organizuje Úrad Žilinského samosprávneho kraja v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline v dňoch 11. 12. septembra 2009. Na podujatí budete môcť zároveň ochutnať a nakúpiť výrobky od takmer 30 producentov produktov typických pre regióny Žilinského kraja, ktorí hospodária a spracovávajú svoje produkty v našom kraji.
    Užitočné kontakty: www.land.gov.sk, www.polnoinfo.sk, www. predajzdvora.sk.
  • Kultúra v kraji patrí medzi špičku
    (11.08.2009; Žilinský večerník; č. 33, s. 20; Kubicová Jana)
    Výsledkami svojej činnosti patria kultúrne organizácie v Žilinskom samosprávnom kraji medzi najlepšie na Slovensku. Rozsah a kvalita expozícií, počet výstav, organizovaných podujatí a rôznorodých aktivít výrazne podporujú konkurencieschopnosť kultúry tohto kraja.
    Ten spravuje 4 múzeá a 27 stálych expozícií, medzi ktoré patria 2 múzeá v prírode: vo Vychylovke a v Pribyline. Ako jediný kraj na Slovensku spravuje aj 3 lesné železničky, opäť vo Vychylovke, Oravskej Lesnej a v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Celkovo zastrešuje kraj 23 kultúrnych organizácií múzeá, galérie, knižnice, kultúrne strediská, hvezdárne a divadlá.
    Mnohé z nich pritom priniesli prvenstvo v celonárodnom meradle. O vysokej úrovni kultúrnych inštitúcií svedčia aj 4 hrady vo vlastníctve ŽSK, a to Budatín, Strečno, Likava a Oravský hrad. Posledný z nich dosiahol za rok 2008 najvyššiu návštevnosť zo všetkých hradov a zámkov na Slovensku a najnovšie je aj oficiálnym "Skvostom Slovenska".
    Ocenenie mu na začiatku júla udelila Slovenská agentúra pre cestovný ruch. Liptovské múzeum v Ružomberku zase získalo v roku 2005 titul Múzeum roka udeľované Ministerstvom kultúry SR.
    Päť knižníc VUC ničím nezaostáva a dopĺňa úspešnú bilanciu "kultúrnych stánkov" v kraji, keďže počtom čitateľov, množstvom knižničných dokumentov a kultúrno výchovných aktivít sa zaraďujú na popredné miesta v rámci verejných knižníc na Slovensku. Po rozsiahlej rekonštrukcii v minulom roku navyše slávnostne otvorili obnovenú prvú scénu Slovenského komorného divadla v Martine, považovanú za hereckú "liaheň" súčasného divadla. Navyše je každoročným organizátorom celonárodného festivalu profesionálnych divadiel Dotyky a spojenia, pričom významne ovplyvňuje divadelné dianie na Slovensku. Bábkové divadlo v Žiline je zase najstarším profesionálnym bábkovým divadlom na Slovensku.
    Veľká rôznorodosť činnosti múzeí, si zároveň vyžiadala ich špecializáciu a prioritné zameranie: Považské múzeum v Žiline sa špecializuje na drotárstvo a dopravu, Kysucké múzeum v Čadci na lesné železničky, Ovčiarstvo je typické pre Liptovské múzeum v Ružomberku a Goralská kultúra pre Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne.
    "Výborné výsledky kultúrnych inštitúcii v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK potvrdzujú kvalitnú a profesionálnu prácu ich vedenia a zamestnancov. Naším spoločným úsilím je vytvárať systémové podmienky pre umenie a kultúru v našom kraji," povedal predseda ŽSK Juraj Blanár. Oblasť kultúry je podľa jeho slov významná devíza propagujúca cestovný ruch aj smerom k zahraničiu. Inštitúcie v tejto oblasti preto realizujú veľké množstvo podujatí, na ktoré využívajú aj prostriedky z eurofondov. V roku 2008 navyše vznikol Grantový systém ŽSK pre oblasť kultúry, v rámci ktorého získavajú účelové dotácie na svoje projekty z rozpočtu krajskej samosprávy.

 

Podpora pre cezhraničnú spoluprácu


(10.08.2009; Oravské noviny; č. 31, s. 15; as)
V Programe cezhraničnej spolupráce na slovensko českej hranici bola vyhlásená dlho očakávaná výzva na predkladanie žiadostí o nenávratné finančné príspevky v kategórii mikroprojektov.
Od 5. augusta je otvorená výzva v Operačnom programe cezhraničnej spolupráce SR ČR 2007 2013 pre oblasť podpory Fond mikroprojektov. Tá umožňuje financovať spoluprácu medzi pohraničnými regiónmi v Čechách a na Slovensku z európskych zdrojov. Oprávneným územím je aj Orava.
Podporované budú kvalitné neinvestičné projekty v oblasti cezhraničných aktivít zamerané na vytváranie nových väzieb medzi subjektami. Projekty by mali byť orientované predovšetkým na oblasť rozvoja medziľudských cezhraničných vzťahov, spoločenských, osvetových a kultúrnych aktivít. Predkladať možno aj mikroprojekty zamerané na zlepšenie infraštruktúry daného územia predovšetkým z oblasti mestskej a turistickej vybavenosti s cezhraničným dopadom.
Oprávnenými žiadateľmi sú obce a všetky verejnoprávne subjekty, ale aj neziskové a ďalšie organizácie. Žiadatelia sa môžu uchádzať o nenávratné finančné prostriedky na realizáciu svojich projektov v rozpätí od 3 tisíc do 20 tisíce eur.
Všetky potrebné dokumenty k výzve a na prípravu projektu žiadosti sú na internetovej stránke programu: www.sk cz. eu. Žiadosti musia byť doručené najneskôr do 15. októbra do 14.00 h na adresu Trenčianskeho samosprávneho kraja. Na pomoc záujemcom o prípravu projektov sa uskutoční 17. septembra o 9.30 h informačný seminár v kongresovej sále ŽSK v Žiline. Účasť na seminári treba nahlásiť vopred. Pozvánka s programom i návratkou je dostupná na internetovej stránke ŽSK.
Informácie k tejto výzve môžu záujemcovia z Oravy získať aj v Agentúre pre regionálny rozvoj SEVER v Dolnom Kubíne.

  • Detský tábor Dobrý skutok
    (10.08.2009; Cestovateľ; č. 8, s. 83; JANCOVÁ Lenka)
    Boli aj na železničke vo Vychylovke
    "Dobré srdce je prameňom šťastia, ktoré všetko vo svojej blízkosti osviežuje a mení na úsmevy." (Washington Irwing). A práve šťastné úsmevy sa od 1. júla zjavujú na tvárach osemdesiatich detí zo sociálne slabších rodín, ktorým dobré srdcia ľudí pomohli ku krajším prázdninám. Rádio Expres aj tento rok od svojich poslucháčov za krátku chvíľu vyzbieralo peniaze formou SMS na detský tábor Dobrý skutok, ktorý v spolupráci aj so Žilinským samosprávnym krajom (ŽSK) deťom umožnil spoznať krásy Slovenska, zažiť nezabudnuteľné dobrodružstvá, spoznať nových kamarátov a nadviazať tak možno aj dlhodobé priateľstvá. Tento rok sa detský tábor sústredil do Turčianskych Teplíc. Deti sa každý deň stretávali s novými zážitkami, spoznávali nových ľudí a miesta. Jedným z nich boli aj expozície Kysuckého múzea v Čadci, ktorého zriaďovateľom je ŽSK.
    Pre deti pripravili výlet na Oravu, odkiaľ išli navštíviť aj Múzeum kysuckej dediny a Historickú lesnú úvraťovú železnicu vo Vychylovke. Okrem jazdy vo vagóne ťahanom parnou lokomotívou, ktorú pri tejto príležitosti po prvýkrát viedol aj predseda ŽSK Juraj Blanár, sa deti na prehliadke skanzenu dozvedeli o histórii predkov a priučili sa aj výrobe prútených a drôtených predmetov a zdobeniu perníkov. Z rúk Juraja Blanára a riaditeľky odboru regionálneho rozvoja ŽSK Ivety Chabadovej si prevzali krásne darčeky, ktoré im budú pripomínať príjemné chvíle strávené v kysuckej prírode. "Aj my sme chceli prispieť k dobrej myšlienke pripraviť deťom zo znevýhodneného sociálneho prostredia nezabudnuteľné zážitky a zanechať v nich pekné spomienky na náš, Žilinský kraj. Verím, že hoc sú z rôznych kútov Slovenska, neskôr sa k nám budú radi vracať," povedal Juraj Blanár. Obrovskú radosť vyvolala aj návšteva budovanej Prírodovednej expozície v depozitári v Krásne nad Kysucou, kde sa deti zoznámili s mamou malého mamuta Radoľka, šesťmetrovou "mamuticou".
    Dobré srdcia mnohých ľudí takto umožnili deťom zažiť to, čo osviežuje blízkosť a mení obyčajné dni na nezabudnuteľné.
  • Pre chodníky bez dier
    (10.08.2009; Oravské noviny; č. 31, s. 6; NK)
    V tvrdošínskom domove sociálnych služieb prebiehajú rozsiahle úpravy chodníkov a ciest. TVRDOŠÍN. S úpravou chodníkov a prístupových ciest v tvrdošínskom Domove sociálnych služieb pre deti a dospelých (DSS) začala dodávateľská firma posledný júlový týždeň. Ako nás informovala riaditeľka Mária Bobáková, rekonštrukcia bola nevyhnutná pre ich nevyhovujúci stav. "Bola potrebná ich povrchová i protišmyková úprava. Na chodníkoch boli výmole, robilo to problémy najmä vozíčkarom," uviedla M. Bobáková.
    V areáli domova pribudne okrem opravených chodníkov aj jedna väčšia plocha. Tú budú môcť návštevníci využívať ako parkovisko, slúžiť však bude aj ako miesto na oddych. "Osadíme tam lavičky, na ktorých si budú môcť naši klienti posedieť, keď tam nebudú parkovať autá," dodala riaditeľka.
    Rozsiahlu rekonštrukciu financuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR spolu so zriaďovateľom DSS, Žilinským samosprávnym krajom. Investícia dosiahne sumu 33 200 € (milión Sk). Práce by mali byť hotové do konca augusta.
    Text k foto:
    V domove sociálnych služieb budú nové chodníky i prístupová cesta. Pribudne aj malé parkovisko.
  • Skvost Slovenska
    (10.08.2009; Cestovateľ; č. 8, s. 67; TASR)
    Oravský hrad, vyhlásený za najpôsobivejšiu turistickú atrakciu, získal ocenenie Skvost Slovenska. Túto jedinečnú historickú pamiatku zvolili za víťaza autoveteráni medzinárodnej Veterán rallye 500 km slovenských, ktorá sa konala na území Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK). Predstaviteľom Oravského hradu ocenenie odovzdala generálna riaditeľka Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) Svetlana Gavorová v rámci stretnutia predsedu ŽSK Juraja Blanára a veľvyslanca Ruskej federácie v SR Alexandra Ivanoviča Udaľcova. Schôdzka sa uskutočnila v stredu 8. júla. Na stretnutí boli prítomní aj zástupcovia ruskej televízie NTV, pre ktorých ŽSK zorganizoval infocestu pod názvom Objavte Žilinský kraj klenot Slovenska, s cieľom zvýšiť návštevnosť ruských turistov na Slovensku v letnej sezóne 2009. Slovenských a ruských návštevníkov po Oravskom hrade sprevádzal palatín Thurzo. V rámci prehliadky im predstavil aj rekonštruovanú Kaplnku sv. Michala, ktorá nesie titul Pamiatka roka 2006. Spevácke umenie v kaplnke predviedla oravská rodáčka a posledná žiačka operného speváka Luciana Pavarottiho Agneša Vrábľová. Anketu o ocenenie Skvost Slovenska vyhlásila SACR počas medz. veterán rallye, ktorá sa konala v polovici júna v regiónoch Orava, Liptov a Kysuce. Víťaza určili slovenské a zahraničné súťažné posádky spomedzi 15 turistických atrakcií, ktoré sa nachádzali na trase pretekov historických vozidiel. Na podujatí sa zúčastnilo viac ako 100 autoveteránov a motocyklov zo 17 krajín sveta.

Na oravské stredné školy nastúpi 2125 prvákov


(10.08.2009; Oravské noviny; č. 31, s. 2; JK, MP)
V Žilinskom kraji sa na stredné školy chystá 9 625 prvákov. Z toho 22 % na Orave. ŽILINA. V septembri školského roka 2009/2010 nastúpi do prvého ročníka v 70 stredných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) 9 500 študentov.
Dôležité je uplatnenie
Najviac prvákov 2 500, zasadne podľa doterajších poznatkov do stredoškolských lavíc v regióne Horného Považia. Nasleduje Orava s 2000 prvákmi, Liptov s 1 800 študentmi a Kysuce a Turiec privítajú v prvom ročníku 1600 stredoškolákov. Pri výbere školy, ktorú si po 9 ročnej povinnej školskej dochádzke zvolia, rozhoduje tradícia školy, ale najmä uplatnenie jej absolventov na trhu práce či na vysokých školách. Rozhodovanie ovplyvňuje aj ponuka vzdelávacích programov a projektov, ako aj možnosti získať odborné skúsenosti a prax v zahraničí a v neposlednom rade je dôležité aj materiálno technické vybavenie.
Inovujú aj z fondov EÚ
"Kvalitu štúdia na stredných školách sa nám darí zvyšovať aj vďaka miliónovým investíciám do ich rekonštrukcie a prestavby, pričom kladieme dôraz na budovanie nových inovatívnych učební a modernizáciu ich vybavenia, na čo získavame prostriedky aj z fondov EÚ.
Úspešnosť absolventov na trhu práce podporu jeme aj založením "pilotných centier odborného vzdelávania" so zameraním na automobilový priemysel, strojárstvo, drevárstvo a stavebníctvo," povedal predseda ŽSK Juraj Blanár.
Kraj rozvíja aj športové možnosti na školách, a to budovaním a opravou športovísk. Úspešné sú aj projekty, v ktorých zapája žiakov do rôznorodých súťaží, ako aj do poznávania ŽSK, napríklad aj prostredníctvom projektu Dobré správy samosprávy, do ktorého sa len v tomto roku zapojilo 17 škôl. Spolu 35 študentov zo všetkých piatich regiónov ocenil na konci minulého školského roka predseda ŽSK za úspešnú reprezentáciu kraja v celoslovenských i medzinárodných súťažiach a olympiádach.
Treba prirátať ešte Trstenú
V regiónoch Turiec, Liptov, Orava a Horné Považie sa na prvých dvoch priečkach záujmu študentov umiestnili gymnáziá a obchodné akadémie. V regióne Kysúc je najžiadanejšia obchodná akadémia a stredná odborná škola obchodu a služieb. Štatistika počtu gymnazistov v kra j i sa veľmi nemení, po ostatné roky na ne nastupuje 2 600 2700 prvákov.
Na Orave nepatrí do zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK gymnázium M. Hattalu v Trstenej, takže organizačne nespadá pod Krajský školský úrad. Na tejto strednej škole sa v septembri otvoria dvere troch tried so štvorročným štúdiom, v ktorých bude 90 prvákov, jedna trieda bilingválneho odboru s 25 žiakmi. Osemročné gymnáziá tento rok majú "pauzu", pretože po zmene legislatívy na tieto gymnáziá môžu nastupovať až deti z 5. ročníka základnej školy (doteraz zo 4. ročníka). Osemročné gymnáziá prijímanie žiakov jeden rok vynechajú, aby nerobili nábor dvakrát z jedného ročníka. Súhrnne teda na Orave nastúpi na stredné školy a gymnáziá 2125 prvákov.
Text k foto:
Najprv prijímačky
Nástupu deviatakov do prvého ročníka na strednej škole predchádzali prijímacie skúšky. Na niektorých školách ako napríklad na Spojenej škole v Nižnej boli potrebné aj talentovky.

  • Voľných miest pribúda, nádej to ešte nie je
    (10.08.2009; Hospodárske noviny; s. 3; Raková Ľubomíra)
    Práca. Voľné pracovné miesta pribúdajú štyri týždne za sebou. Odborníci varujú, že optimizmus je predčasný, stále hrozí, že nezamestnanosť porastie aj v úvode roka. Zahraniční investori by mali vytvoriť necelé štyri stovky miest,
    Podľa odborníkov lepšie čísla v tejto chvíli znamenajú, že ešte nejde o zlepšovanie situácie, len o jej upokojenie.
    Bratislava Už štvrtý týždeň za sebou stúpa počet ponúk na úradoch práce. Ku koncu júla si mohli nezamestnaní vyberať spomedzi 7 444 voľných miest. Najvychytenejší sú podľa informácií pracovných portálov stále obchodníci či poradcovia. Na optimizmus je priskoro, hovoria odborníci. Opatrne sa dá hovoriť azda len o stabilizácii situácie. Stále sú totiž aktuálne predpoklady, že nezamestnanosť bude rásť aj v prvých mesiacoch budúceho roka.
    Košice vyhrali
    Za posledný júlový týždeň pribudlo na úradoch práce v troch krajoch dohromady 279 voľných pracovných miest. Takýto týždňový nárast nezaznamenali od konca minulého roka. Najviac ponúk, 112, v Košickom, 92 v Trnavskom a po vyše 50 v Prešovskom a Žilinskom kraji. V ostatných štyroch krajoch sa situácia zhoršila.
    "Oproti predošlému týždňu máme o 12 voľných miest viac, je to veľmi malý nárast," potvrdzuje Igor Jakeš z košického úradu práce. Celkovo je teraz v okrese 120 voľných pozícií. Momentálne sú najžiadanejšie šičky, vodiči kamiónov, predavačky a obchodní zástupcovia. Jakeš si netrúfol povedať, či sa už trend v zamestnanosti obracia k lepšiemu. "No dá sa povedať, že sa to stabilizovalo, mali sme oveľa menej voľných pozícií pred pár mesiacmi."
    Podobný názor majú aj v Martine. Kým pred polrokom im počty voľných miest klesali, za posledné týždne sa už ustálili. "Mávame plus mínus 30 voľných miest," hovorí Melánia Pintérová z úradu. Najväčšie šance uplatniť sa majú strojári zvárači a rôzni nastavovači strojov. Nájdu sa aj miesta v službách, kuchári a čašníci. "Máme aj voľnú pozíciu lekára a zdravotnej sestry, no to je skôr výnimka."
    Nejasajme
    Pozitívny vývoj vo voľných pozíciách môže podľa analytika Tatra banky Róberta Pregu signalizovať oživenie v ekonomike. Ten z posledných týždňov však podľa neho o tom ešte nehovorí. "Sú tam určite sezónne vplyvy, pribúdajú krátkodobé ponuky, napríklad v poľnohospodárstve." Analytik stále čaká, že nezamestnanosť bude naďalej stúpať, ešte aj v prvom štvrťroku budúceho roka, hoci miernejším tempom ako doteraz. Prepúšťanie totiž mierne zaostáva za vývojom vo výrobe. Priemyselná produkcia už síce zmierňuje svoj prepad, no stále je približne o 20 percent nižšia než vlani. Aktuálna nezamestnanosť je niečo pod 12 percentami a ekonómovia čakajú, že pokorí v úvode budúceho roka hranicu 13 percent. "Bolo by prekvapujúce, keby nezamestnanosť začala klesať už v tomto roku," dodáva Prega.
    Podľa úradov práce je ešte stále ohrozených vyše 18 tisíc pracovných miest, ktoré plánujú zamestnávatelia zrušiť v rámci hromadných prepúšťaní.
    Stále obchodníci
    Nie o zlepšení, ale o stagnácii hovoria aj personalisti. "Spoločnosti obmedzili počet absolventských miest, aj trainee programy a snažia sa udržať si šikovných skúsených ľudí," opisuje aktuálnu situáciu Martina Klubicová z personálno poradenskej spoločnosti Synergie. Niektoré zrušené pozície vo firmách sa pritom už nemusia obnoviť ani po kríze. "Najmä jednoduchšie, podporné a administratívne činnosti buď skumulovali do jednej, respektíve sú pridružované k podobným pozíciám," konkretizuje Klubicová. V praxi to znamená, že ak bol senior obchodník zvyknutý na troch asistentov, teraz mu administratívnu podporu robí jeden.
    Už štyri mesiace sa viac menej stabilne drží ponuka voľných miest aj na portáli Profesia, je ich však o polovicu menej ako vlani. Spomedzi 4 300 ponúk sú v každom kraji najhľadanejší obchodníci a poradcovia. "Dúfame, že to preukazuje, že trh dosiahol v apríli svoju novú úroveň a aktuálne dianie na trhu práce už začína zodpovedať pravidelným cyklom trhu práce, samozrejme, na iných hladinách," hovorí riaditeľ Profesie Dalibor Jakuš.
    Ani vo vrcholnom a strednom manažmente to nemajú jednoduché. "Kým vlani bolo na jednu pozíciu 25 až 30 uchádzačov, teraz je ich 250," približuje konateľ spoločnosti Human Center Ľubomír Szabadszállási. V tejto oblasti zatiaľ zlepšenie nebadá.

    Kde sa dá nájsť práca
    VOĽNÉ PRACOVNÉ MIESTA NA SLOVENSKU
    30. týždeň 31. týždeň rozdiel
    Bratislavský kraj
    2 363 2 362 1
    Trnavsk kraj
    772 864 92
    Trenčiansky
    736 733 3
    Nitriansky kraj
    932 909 23
    Žilinský
    550 606 56
    Banskobystrický
    727 711 16
    Prešovský
    681 743 62
    Košický
    404 516 112
    Spolu
    7 165 7 444 279

    ROZPRACOVANÉ PROJEKTY SARIO (Najčastejšie odvetvia a počet projektov)
    * výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení
    10
    * výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov
    10
    * výroba potravín a nápojov
    9
    * cestovný ruch
    9
    * spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu
    8
    * výroba výrobkov z gumy a plastu
    8
    * výroba elektrických zariadení
    8
    * dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu
    8
    * Shared Service Center and Call Center
    8

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky