32. týždeň

  • OBYVATEĽOM ŽILINSKEJ ČASTI VRANIE PREKÁŽALA ROZBITÁ VOZOVKA

    (07.08.2009; Televízna stanica STV 1; Slovensko Dnes; 19.15; 1,5 min.; ĎURAČOVÁ Lucia)
    Maroš KOŠÍK, moderátor:
    "Obyvatelia žilinskej mestskej časti Vrane sa dlhšiu dobu sťažujú na zlú dopravnú situáciu. Prekážala im aj rozbitá vozovka. Spísali niekoľko petícií a ľady sa pohli. Miestni dnes majú novú cestu za takmer 90 tisíc eur. Zdá sa ale, že problémy neskončili."
    Lucia ĎURAČOVÁ, redaktorka:
    "Takto vyzerala cesta pred niekoľkými týždňami a toto je pohľad na novú. Domáci sú z vyše dvojkilometrovou vynovenou vozovkou spokojní. Župa zrekonštruovala aj ďalšie úseku v kraji."
    Juraj BLANÁR, predseda ŽSK:
    "Najznámejšie môžem povedať oprava porúch cesty v mestskej časti Závodie, v obci Divina alebo v Lietave. Rovnako most v Štiavniku, no a rovnako veľká oprava v Terchovej na Bielom Potoku."
    L. ĎURAČOVÁ:
    "Nové cesty však opätovne začali robiť vrásky na čele miestnym. Dôvodom je vysoká rýchlosť."
    Anketa:
    "(...) páči, chodia tadeto rýchlo."
    "Hlavne tá tranzitná doprava. Oni si myslia, že tu je nový asfalt a majú tu diaľnicu."
    Ján PÚČEK, poslanec MČ Vranie:
    "Skutočne vodiči prekračujú 30 kilometrovú, 20 kilometrovú rýchlosť a (...)."
    L. ĎURAČOVÁ:
    "Polícia situáciu sleduje. Na nezodpovedných vodičov si posvieti. Župa uvažuje na ceste vo Vraní urobiť ešte jednu zmenu a tým zvýšiť bezpečnosť občanov."
    J. BLANÁR:
    "Sa zjednosmerní každá z týchto komunikácií, tak je to najčistejšie dopravné riešenie."
    L. ĎURAČOVÁ:
    "V minulom roku sa opravilo v Žiline a okolí 54 tisíc metrov štvorcových ciest. Župa plánuje do začiatku zimnej sezóny investovať do opráv ešte približne milión eur."
  • V ZUBERCI BRESTOVEJ SA USKUTOČNÍ 34. ROČNÍK PODROHÁČSKYCH FOLKLÓRNYCH SLÁVNOSTÍ
    (06.08.2009; Rozhlasová stanica Regina; Popoludnie s Rádiom Regina; 14.00; 5 min.; ČÍŽOVÁ Marcela)
    Hana MICHALČÍKOVÁ, moderátorka:
    "Druhý augustový víkend bude patriť 34. ročníku Podroháčskych folklórnych slávnosti v Zuberci Brestovej. Včera sme vám ponúkli informácie o programe piatka a soboty. Ak si návštevu Roháčov a Zuberca odkladáte na nedeľu, zaujme vás dnešný rozhovor o programe festivalu. Marcela ČÍŽOVÁ sa porozprávala so správcom Múzea Oravskej dediny v Zuberci Richardom JANOŠTÍNOM."
    Richard JANOŠTÍN:
    "Každoročne je taký úvodný program, v nedeľu sviatočná furmanka. Spod Klimkovho vŕšku v Habovke sa vyberajú furmani cez Habovku a Zuberec, pozývajúci ľudí do areálu amfiteátra na nedeľné programy. Furmanka prejde oboma dedinami a končí v Múzeu Oravskej dediny. Je to veľmi pôsobivé pre ľudí, ktorí chytajú krásne zábery na svoje fotoaparáty, lebo majú v prekrásnom prostredí starej oravskej dediny možnosť zachytiť si aj furmanov, ktorí vezú hýriacich účinkujúcich na vozoch."
    Marcela ČÍŽOVÁ, redaktorka:
    "Jedným z najkrajších objektov Múzea Oravskej dediny je kostolík zo Zábrežia. Skutočne sa v ňom aj slúžia sväté omše. K tomu bude aj v tomto ročníku Podroháčskych folklórnych slávností o 9 tej hodine slávnostná svätá omša."
    R. JANOŠTÍN:
    "K nedeli už samozrejme patrí aj bohoslužba, keďže je to sviatočný deň v podstate úvod patrí týmto obradom a využívajú túto možnosť nielen návštevníci, ale aj samotní účinkujúci, ktorí prichádzajú splniť svoju kresťanskú povinnosť a prídu na svätú omšu do Múzea Oravskej dediny."
    M. ČÍŽOVÁ:
    "Miroslav ŽABENSKÝ, riaditeľ Oravského kultúrneho strediska."
    Miroslav ŽABENSKÝ:
    "Možno aj preto, lebo tá duchovná kultúra vždy bola a je verím, že aj bude súčasťou tradičnej kultúrny tohto národa, a preto aj tá svätá omša v nedeľu patrí organicky k festivalu a k festivalovému dianiu."
    M. ČÍŽOVÁ:
    "A k nedeli zas patria detské programy."
    M. ŽABENSKÝ:
    "Detské hry, tance, riekanky a úsmevy sú veľmi citlivo a živo vnímané, preto aj detský program v tomto roku bude mať názov Jarná brána. Je inšpirovaný programom, programom detského folklórneho súboru Roháčik zo Zuberca a bude zameraný na tie jarné a letné detské hry, kde si deti budú všímať aj prírodu a bylinky a budú divákov oboznamovať, ktorá bylinka čo lieči a slúži a na čo slúži."
    M. ČÍŽOVÁ:
    "Symbolicky na priame poludnie sa spojí amfiteátri v Zuberci na Brestovej päť regiónov Žilinského samosprávneho kraja."
    M. ŽABENSKÝ:
    "Toto je jeden z najmohutnejších nedeľných programov. Žilinský kraj a severné Slovensko je naozaj bohaté na tú folklórnu tradíciu nielen minulú, ale v tom zmysle, že je aj živá. A možno aj preto na spoločnú nôtu zahrajú, zaspievajú a zatancujú aj folklórne súbory a jedna folklórna skupina zo všetkých piatich regiónov. Z Oravy to bude najstarší a najznámejší folklórny oravský súbor Orana z Nižnej. Horné Považie bude zastupovať folklórny súbor Rozsutec zo Žiliny a známa speváčka ľudových piesní Helenka ZÁHRADNÍKOVÁ, ktorá zaspieva aj kysucké svadobné piesne. Liptov bude reprezentovať Váh z Liptovského Mikuláša a folklórna skupina Likava z Likavky, vlaňajší víťaz krajskej súťaže dedinských folklórnych skupín. Kysuce budú mať zastúpenie vo folklórnom súbore Drevár, Krásna nad Kysucou a napokon Turiec bude reprezentovať súbor toho istého mena, čiže Turiec z Martina."
    M. ČÍŽOVÁ:
    "Oplatí sa vidieť, oplatí sa počuť, už len dodáme, že tam bude aj cigánsky temperament, pretože budú hrať Cigánski diabli, pridáme návštevu zo zahraničia, a záverečný program 34. ročníka Podroháčskych folklórnych slávností."
    M. ŽABENSKÝ:
    "Program pod príznačným názvom Ešte jednu na rozchodňu ponúkne to najlepšie zo súborovej tvorby folklórnych súborov Stavbár, Soláň, Váh, Drevár, Turiec a Skorušina Liesek."
    M. ČÍŽOVÁ:
    "Starosta Zuberca pán Vladimír ŠIŠKA, prečo by si naši poslucháči mali vyberať z bohatej ponuky festivalu tohto víkendu práve ten váš?"
    Vladimír ŠIŠKA:
    "O tom, že ponuka folklóru je bohatá, sme už počuli, okrem toho ponúkame aj prekrásnu prírodu, prekrásne prostredie Múzea Oravskej dediny v skanzene, príďte sa všetci pozrieť a pokochať a je to pravda."
    M. ČÍŽOVÁ:
    "Tak je, ak ste tam boli, viete že naozaj. Ak je pre vás Zuberec a jeho Podroháčske folklórne slávnosti stále veľkou neznámou, ponúkam v súťaži za správnu odpoveď dve vstupenky na program festivalu, no a k tomu aj darček od organizátorov."

Ochutnali aj dobroty stredovekej kuchyne


(04.08.2009; Kysucké noviny; č. 30, s. 8; ih)
NÁVŠTEVNÍKOM PRIBLÍŽILI ŽIVOT DROTÁROV
Všetci, čo sa chcú viac dozvedieť o živote našich predkov, môžu navštíviť kaštieľ v Radoli. V súčasnosti je tam sprístupnená výstava Svetom, moje, svetom.
Radoľa. V radoľskom kaštieli sa v minulých dňoch konala slávnostná vernisáž pútavej výstavy Svetom, moje, svetom.
"Toto vetné spojenie vyjadruje symboliku minulosti. Keď sa v domácnosti narodil chlapec, položili ho na drevený lopár a trikrát ho vystrčil z otvoreného okna so slovami: "Svetom, moje, svetom." Vraj aby sa nebál sveta a bol z neho drotár. Už pri narodení teda dieťatku určili životnú cestu," vysvetľuje Lenka Jancová z Kysuckého múzea v Čadci.
Drotárstvo patrilo medzi najtypickejšie doplnkové zamestnania na Kysuciach. V súčasnosti sa o toto remeslo zaujíma len niekoľko nadšencov. Kysucké múzeum v Čadci sa preto rozhodlo priblížiť ho návštevníkom formou drôtených výrobkov, informácií z histórie a prostredníctvom filmov.
Na slávnostnej vernisáži nechýbala ani báseň o drotároch v podaní kronikára obce Radoľa Antona Ľudvika. Prítomným sa prihovoril predseda ŽSK Juraj Blanár, riaditeľ Kysuckého múzea Miloš Jesenský a etnografka Slovenského národného múzea v Martine Daša Ferklová.
Práve prostredníctvom zbierok zo Slovenského národného múzea v Martine a Bratislave sa návštevníci môžu viac dozvedieť o živote i ťažkej práci slovenských drotárov. Okrem zbierok sa v kaštieli nachádzajú aj drôtené sochy významných osobností Kysúc, herca Jozefa Kronera a astronauta E. A. Cernana. "Vernisáž sme obohatili ochutnávkou stredovekých jedál, ktoré priamo v kaštieli pripravili pracovníci múzea. Návštevníci mohli ochutnať cícerovú kašu, cesnakové či medové osúšky a guláš.
Počas celého dňa sa záujemcovia mohli fotografovať s grófom Csákym, vyložiť si svoj osud ztarotových kariet či nechať svoju podobizeň zvečniť kresbou na papier," informovala Jancová.
Výstava Svetom, moje, svetom je sprístupnená do 20. septembra.

  • Rekonštrukcie sa dočkajú aj školy v kysuckom regióne
    (04.08.2009; Kysucké noviny; č. 30, s. 5; ih)
    Žilinský samosprávny kraj pokračuje v investovaní do obnovy a modernizácie svojich škôl a školských zariadení.
    Čadca. Žilinský samosprávny kraj ako zriaďovateľ 70 stredných škôl chce v tomto roku preinvestovať na stavebné práce a rekonštrukcie 5,89 milióna eur.
    Na Kysuciach sa budú napríklad, opravovať strechy na Gymnáziu v Turzovke s plánovanými nákladmi 141,35 tisíc eur a na Spojenej škole v Kysuckom Novom Meste za 100 tisíc eur.

Podpora rozvoja vidieka Žilinským samosprávnym krajom


(04.08.2009; Žilinský večerník; č. 32, s. 19; R)
V Žilinskom kraji žije 40,1 % obyvateľstva v 255 vidieckych obciach, pričom podiel vidieckych obcí v Žilinskom kraji je takmer 81 %.
Žilinský samosprávny kraj od r. 2007 aktívne podporuje rozvoj vidieka vo všetkých 5 regiónoch kraja. S cieľom využiť vidiecky charakter územia, vysoký prírodný a ľudský potenciál v kraji a zároveň podporiť rozvoj vidieckych oblastí spracoval Úrad Žilinského samosprávneho kraja v spolupráci so subjektmi pôsobiacimi v regiónoch Akčný plán rozvoja vidieka Žilinského kraja pre roky 2007 2009, v ktorom sú definované ciele a opatrenia potrebné k podpore rozvoja vidieckych oblastí v Žilinskom kraji. Významná časť z plánovaných aktivít bola k dnešnému dňu realizovaná.
Významnou aktivitou Žilinského samosprávneho kraja v r. 2007 2008 bola aj metodická a finančná (2 000 000 Sk) podpora vytvorenia 5. verejno súkromných partnerstiev, a vypracovanie ich integrovaných stratégií rozvoja územia pre prístup LEADER v súlade s Programom rozvoja vidieka SR na roky 2007 2013.
Žilinský samosprávny kraj má ako jediný samosprávny kraj na Slovensku vytvorený finančný nástroj na systematickú podporu rozvoja širokej spolupráce na báze budovania verejno súkromných partnerstiev a rozvoj vidieckych oblastí. Ide o Všeobecne záväzné nariadenie Žilinského samosprávneho kraja č. 13/2008 o poskytovaní dotácií z vlastných príjmov Žilinského samosprávneho kraja na podporu rozvoja vidieka, v zmysle ktorého bolo v r. 2008 sumou takmer 2 500 000 Sk podporených celkovo 25 projektov a v r. 2009 celkovou sumou 82 906 eur ďalších 19 projektov.
Keďže okrem miestnej samosprávy a mimovládnych organizácií sú významnou hybnou silou na vidieku aj podnikateľské subjekty, pripravuje Úrad Žilinského samosprávneho kraja v dňoch 11. 12. septembra 2009 v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline 1. ročník podujatia "Dni vidieka Žilinského kraja", na ktorom budú širokej verejnosti predstavené najmä potravinárske produkty od výrobcov zo Žilinského kraja.

  • Polovica ľudí už cíti vplyvy krízy
    (04.08.2009; Sme; s. 5; zz)
    Kríza už postihla takmer polovicu obyvateľov Slovenska. Najčastejšie osobnou stratou zamestnania alebo stratou práce u príbuzných.
    BRATISLAVA, Globálna hospodárska kríza už ovplyvnila životy obyvateľov Slovenska. Podľa prieskumu, ktorý uskutočnila agentúra TNS SK v máji tohto roku na reprezentatívnej vzorke 1 013 respondentov, takmer polovica ľudí (49 percent) priznáva, že sa ich dotkla kríza. Zvyšok zatiaľ jej dôsledky nepocítil, pričom štyri percentá sa nevedeli vyjadriť.
    Najčastejšie pocítili obyvatelia Slovenska vplyv hospodárskej krízy stratou vlastného zamestnania alebo zamestnania príbuzného. U niektorých spôsobila kríza aj zníženie príjmu, potrebu viac šetriť či obmedzovať nakupovanie.
    Kríza sa v porovnaní s celoslovenským priemerom dotkla viac obyvateľov Trenčianskeho, Nitrianskeho a Žilinského kraja a obyvateľov väčších miest s výnimkou Bratislavy.
    Cítia ju aj jednočlenné domácnosti či domácnosti s čistým mesačným príjmom pod 1000 eur, nezamestnaní, dôchodcovia a manuálni zamestnanci.
    Naopak, kríza sa nedotkla obyvateľov Bratislavského a Trnavského kraja, Bratislavčanov, tých, čo nepracujú manuálne, živnostníkov a podnikateľov či manažérov. Nepocítili ju ani domácností s čistým mesačným príjmom nad 1000 eur.
    Podľa prieskumu TNS SK si každý tretí respondent prieskumu myslí, že počas nasledujúcich dvoch rokov sa bude situácia u nás zlepšovať.
    Rovnaký počet opýtaných však podľa prieskumu ráta so zhoršením a tretina sa domnieva, že situácia sa nezmení a ostane rovnaká, ako je v súčasnosti.
    Kríza ovplyvňuje životy ľudí
    Situácia sa do dvoch rokov
    Nezmení, zostane rovnaká 33 %
    Bude zlepšovať 30 %
    Nevie 8 %
    Bude zhoršovať 29 %
    Ako vás zasiahla kríza (v %)
    strata zamestnania 49
    zníženie príjmu 18
    finančná neistota 16
    nutnosť šetriť 14
    zdražovanie 12
    skrátený pracovný čas 10
    strach o zamestnanie 9
    menej práce, zákaziek a klientov 5
    menej pracovných príležitostí 4.

Vlakom v regiónoch budú pískať odchody kraje


(04.08.2009; Pravda; s. 10; Kucejová Vladimíra)
Už iba rok a pol bude o vypravovaní všetkých vlakov rozhodovať štátny podnik Železničná spoločnosť Slovensko. Od januára 2011 prejdú lokálne vlaky pod osem vyšších územných celkov. Ide o lokálky, ktoré začínajú a končia trasu v jednom regióne. O tom, ktorý vlak a keby bude vypravený, či sa spoj zruší, alebo zavedie nový, tak rozhodnú župy. Vyplýva to z návrhu zákona o doprave na dráhach, ktorý budú na jeseň posudzovať poslanci.
Župy totiž poznajú lepšie potreby regiónu ako ministerstvo dopravy, ktoré si v súčasnosti objednáva všetky vlaky v Železničnej spoločnosti Slovensko a platí za ne zo štátneho rozpočtu. "Takýmto krokom by malo tiež dôjsť k odstráneniu nevyťažených a v rovnakom čase idúcich spojov v cestnej i železničnej doprave," doplnil Stanislav Jurikovič, hovorca ministerstva dopravy.
Regióny sa však posunu právomocí obávajú. "Kraje sa boja, že dostanú na krk kompetencie, ale bez peňazí," vysvetlil Ľubomír Palčák, generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného. Kraje preberú približne tretinu všetkých výkonov osobnej dopravy, ktoré zatiaľ realizuje Železničná spoločnosť Slovensko.
Prvé dva roky bude stratu za všetky vlaky v krajoch platiť ešte ministerstvo dopravy zo štátneho rozpočtu. Od roku 2013 však zodpovednosť za financovanie regionálnych vlakov by mala prejsť na územné celky. Regióny očakávajú, že im štát pridá príjmy z daní alebo inak dorovná rozpočty, aby mali na financovanie vlakov. 0 tom, koľko peňazí dostanú, však vláda zatiaľ mlčí.
"V súčasnosti nie sú v rozpočtoch krajov peniaze na zabezpečenie prevádzky železničnej regionálnej dopravy. Je nevyhnutné nájsť ďalšie zdroje príjmov pre kraje na ich financovanie," doplnila Soňa Jakešová, hovorkyňa Košického kraja. Reálne je strata na regionálnych lokálkach, ktorú treba zaplatiť, okolo 66 miliónov eur (2 miliardy korún).
Otázne je, či vláda zoberie štátnej spoločnosti dotácie, ktoré jej dáva v súčasnosti. Navyše štát zníži regiónom stratu vlakov, pretože ich odbremení od väčšiny súčasných poplatkov za používanie koľajníc. Presne o koľko si tak regióny pri financovaní vlakov uľavia, však ešte nie je stanovené. Kraje sa rovnako obávajú, že nebudú mať na modernizáciu a obnovu vlakov a tiež zvýšených výdavkov na ľudí. Regionálne vlaky stáli železničnú spoločnosť počas minulého roka približne 86 miliónov eur (2,6 miliardy korún) a vytvorili stratu 63 miliónov eur (1,9 miliardy korún). Tento rok strata za ne zrejme stúpne na vyše 74 miliónov eur (2,2 miliardy korún).
Odhadovaná strata za regionálne vlaky
Región strata v roku 2011
Bratislavský kraj 0,13 milióna €
Trnavský kraj 6,22 milióna €
Nitriansky kraj 9.01 milióna €
Trenčiansky kraj 5,16 milióna €
Žilinský kraj 12,68 milióna €
Prešovský kraj 16,24 milióna €
Košický kraj 10,3 milióna €
Banskobystrický kraj 13,61 milióna €

Arzén divákov v Mútnom neotrávil

(03.08.2009; Naša Orava; č. 30, s. 6; GLUCHOVÁ Anna)
Počas športovo kultúrneho dňa Mútňania slávnostne otvorili nové multifunkčné ihrisko s umelou trávou.
MÚTNE.
Kultúrno športový deň v Mútnom bol tento rok spojený so slávnostným otvorením viacúčelového ihriska pri základnej škole s materskou školou. I keď počasie 26. júla nevyzeralo veľmi nádejne, všetci dúfali, že sa slnko na nich usmeje a prežijú deň plný zábavy.
Otvorenie ihriska a prestrihnutie pásky za prítomnosti vedúceho kancelárie Úradu vlády SR Tibora Gašaja, poslankyne NR SR Viery Mazúrovej, predsedu ŽSK Juraja Blanára, splnomocnenca vlády pre mládež a šport Dušana Galisa a ďalších osobností bolo v dedine veľkou udalosťou. Všetci čakali na nezabudnuteľný výkop Dušana Galisa proti brankárovi Jurajovi Blanárovi. Pokračoval futbalový zápas medzi internacionálnu Slovenska a internacionálnu TJ Družstevník Mútne. Všetci futbalisti dostali od starostky Márie Juríčkovej pamätné medaily.
Ihrisko bude slúžiť všetkým
Neodmysliteľnou súčasťou uvedenia ihriska "do prevádzky" bolo požehnanie ihriska miestnym farárom Marcelom Macalom. Slávnostné otvorenie spríjemnilo vystúpenie folklórneho súboru Mutňan.
Na vybudovanie športového areálu použili Mútňania peniaze z vlastného rozpočtu spolu s finančnou pomocou úradu vlády. Slúžiť by mal nielen na futbalové zápasy, ale aj pri rôznych športových akciách a kultúrnych podujatiach. "Aby v zdravom tele našich detí, mládeže a všetkých ľudí, ktorí budú využívať tento areál, rástol aj zdravý duch férovosti, spravodlivosti, súťaživosti, ambicióznosti, ale najmä pokoja a porozumenia," popriala užívateľom areálu starostka.
Program pokračoval vystúpením folklórneho súboru Kamenčan, zažiarili i dievčatá z tanečnej skupiny Muty. Najmenší už netrpezlivo čakali na pripravené súťaže slepý vláčik, jedenie korbáčika či loptička nespadni. No zasúťažiť si mohli aj dospeláci. Potom si pochutnali na výbornom guláši a pečených prasiatkach od domácich šéfkuchárov.
Arzén ich neotrávil
Z upršaného počasia sa vykľulo pekné slnečné popoludnie, a to prilákalo ďalších hostí. Výborným lákadlom bola aj žilinsko terchovská skupina Arzén, ktorá pritiahla divákov aj z okolitých dedín. Hudobníci sa predstavili pestrým repertoárom, "arzénom" však divákov neunavili. Práve naopak prebudili ich k zábave. Tú odštartovala mládež, ohňostrojom a zapálením vatry. Mladí ani nevnímali, že teplomer ukazoval slabých 6 stupňov Celzia. Ani keď dídžej prestal neskoro v noci hrať, zábava mladých nekončila. Ich spev sa pri vatre ozýval až do bieleho rána.
Akcia v Mútnom sa vydarila a starostka M. Juríčková poďakovala všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na príprave športového dňa.

 

  • Politici na haluškách
    (03.08.2009; Plus jeden deň; s. 3; jap)
    Najlepšie boli ženy a súťažiaci z východu
    NA LIPTOVE sa v sobotu ukázalo, kto vie najrýchlejšie uvariť a zjesť bryndzové halušky. Neslávne skončilo družstvo Smeru, ktoré povzbudzoval podpredseda parlamentu Miroslav Číž (55) i žilinský župan Juraj Blanár (43).
    Obaja politici zo Smeru sa vyznali z haluškovej lásky. "Každý Slovák má predsa rád halušky! A keď sa k nim pridajú škvarky alebo opečené rebierko to je dobrota!" prezradil svoje chúťky Miroslav Číž. "Ja som na halušky pozitívne alergický keď ich nemám, je mi zle," pridal sa Juraj Blanár.
    Ich straníckym kolegom sa však nedarilo: Smer skončil medzi deviatimi družstvami až siedmy! Suverénne vyhrali štyria revúcki šikovníci: 1,8 kilogramu halušiek navarili a zjedli za 9 minút a 50 sekúnd! Medzi mužmi dominovali východniari. Štvorica zo Sniny zvládla 3 kilá halušiek za 11 minút a 48 sekúnd.
    Text k foto: Podpredseda parlamentu: Miroslav Číž si k haluškám rád dá škvarky alebo rebierko.
  • Dolný Kubín má najvyššiu nezamestnanosť v kraji
    (03.08.2009; Naša Orava; č. 30, s. 4; SM)
    Počet ľudí bez práce na dolnej Orave z mesiaca na mesiac pribúda.
    DOLNÝ KUBÍN.
    Dolný Kubín mal k poslednému júnovému dňu najvyššiu nezamestnanosť v celom Žilinskom kraji s 2 524 uchádzačmi o zamestnanie. S viac ako 14 percentami miery nezamestnanosti predbehol aj ostatné oravské mestá.
    "K dnešnému dátumu nám počet nezamestnaných ešte vzrástol na 2566 ľudí. Začiatkom mesiaca je prílev nezamestnaných najväčší, pretože firmy zväčša k tomuto termínu ukončujú so zamestnancami pracovné vzťahy. Denne sa príde zaregistrovať aj viac ako sto osôb. Postupne ku koncu mesiaca tento nápor klesá," povedala nám uplynulý štvrtok Zuzana Kršková z úradu práce v Dolnom Kubíne.
    Počas tohto mesiaca prepustí firma Key Plastic ďalších tridsať ľudí. Iné hromadné prepúšťanie zatiaľ úrad neeviduje. Predpoklad je však taký, že na jeseň sa štatistiky nezamestnanosti v okrese opäť výrazne zhoršia.
    "Teraz nám mesačne do evidencie pribudne 200 až 250 ľudí. Zároveň však registrujeme odtok uchádzačov, z evidencie odchádza zhruba 150 osôb mesačne. Väčšinou majú namierené do zahraničia na rôzne brigády alebo sezónne práce. Niektorí sa poodhlasovali, lebo začínajú podnikať. Na jeseň sa ale zo sezónnych prác vrátia a pribudnú k nim aj absolventi stredných škôl a učilíšť, ktorí sú zatiaľ doma, lebo rodičia na nich dostávajú do konca prázdnin ešte prídavky na deti," povedala Z. Kršková.
  • Mŕtvych na cestách ubudlo. Nie však všade
    (03.08.2009; Hospodárske noviny; s. 4; Skyvová Beáta, bir)
    Po polroku nového zákona klesol počet obetí dopravných nehôd v Žiline a Banskej Bystrici, naopak, stúpol.
    Bratislava Menej vyhasnutých životov na slovenských cestách. Uplynulý polrok zahynulo pri dopravných nehodách o 47 menej ľudí v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Cesty si tak tento polrok zatiaľ vyžiadali 178 obetí. Priblížili sme sa tým k hranici, ktorú nám dala Európska komisia do roku 2010 znížiť počet mŕtvych na cestách na 305. Či túto hranicu opäť neprekročíme, je otázne.
    V Žiline viac mŕtvych
    Polícia prikladá zásluhy novému zákonu o premávke na cestách, ktorý má práve pol roka, odkedy sa začal používať v praxi. "Ten zákon priniesol veľa pozitívnych vecí a tá najviac pozitívna je menší počet mŕtvych na cestách," hodnotí pre HN policajný viceprezident Stanislav Jankovič. Pozitívny trend však neplatí všade. V J.  zaznamenali viac mŕtvych o šesť v porovnaní s minulým polrokom. Policajný hovorca Martin Korch uviedol, že sa nedá jednoznačne povedať, čo je príčina nárastu. Je to dané situáciou ako takou. Je to smutné číslo, no z celosloslovenského hľadiska sme zaznamenali pozitívny trend."
    Práve v Žiline pritom policajti nedávno vytlačili pokuty až po strop chceli sa tak vyrovnať s nedisciplinovanými vodičmi. Napríklad za jazdu pod vplyvom alkoholu podľa informácií HN vyberali od 150 až do 1 300 eur, čo je najprísnejší možný postih. Rovnako stúpol počet mŕtvych aj v Banskobystrickom kraji o 16. Tu je však vysoké číslo zapríčinené najmä nešťastím na železničnom priecestí v Polomke, kde zahynulo 12 ľudí. Celoslovensky je oproti vlaňajšku menej usmrtených aj medzi chodcami, výrazný pokles nastal pri úmrtiach detí na cestách. Čísla štatistík ukazujú aj pokles dopravných nehôd ako takých. Jankovič však priznáva, že pri nehodách hrá dôležitú úlohu aj iný faktor. Podľa nového zákona totiž vodiči majú volať políciu len k nehodám, kde sa stala škoda nad (3 990 eur) 120 tisíc korún.
    Nejde o autá, ale o ľudí
    Viceprezident však zdôrazňuje, že polícii nejde ani tak o zničené autá, ale o ľudí. "Škodové udalosti aj naďalej sledujeme, ale nevyhodnocujeme z toho nejaké závery, pretože pokiaľ sa pokrčia plechy, to nie je vôbec porovnateľné s ľudským životom," zhodnotil Stanislav Jankovič. Najčastejšou príčinou nehôd ostáva porušenie základných povinností vodiča na ceste. "Neprimeraná rýchlosť a tiež nesprávny spôsob jazdy," informovala HN nitrianska krajská policajná hovorkyňa
    Božena Bruchterová. Príčinou viac ako tisícky nehôd zase bol alkohol.
    Neúčinné na pirátov
    Dopravný analytik Ján Bazovský oceňuje štatistické výsledky, no aj napriek tomu vidí rezervy. Podľa neho nový zákon nepomohol napraviť agresívnych vodičov. "Ani vysoké pokuty pirátov neodradili. Čo sa týka agresívnej jazdy, nedodržanej rýchlosti, nesprávneho spôsobu jazdy, dejú sa ďalej." Bazovský navrhuje nové opatrenia, ktoré by podľa neho aspoň čiastočne vyhnali z ciest agresorov. Priestupky by polícia nakrúcala kamerou a neskôr na základe záznamu vyberala pokuty.

    Ako sa zmenila situácia na cestách podľa krajov
    Trenčiansky kraj
    Počet nehôd: 1237 ( 1 547)*
    Počet mŕtvych: 12 ( 11)
    Škoda v 100 eur: 42 648 ( 25 869)

    Žilinský kraj
    Počet nehôd: 1 764 ( 2 176)
    Počet mŕtvych: 27 (+6)
    Škoda v 100 eur: 68 745 ( 29 095)

    Prešovský kraj
    Počet nehôd: 1867 ( 1800)*
    Počet mŕtvych: 12 ( 21)
    Škoda v 100 eur: 58 887 ( 29 393)

    Trnavský kraj
    Počet nehôd: 1299 ( 1 280)*
    Počet mŕtvych: 24 ( 4)
    Škoda v 100 eur: 62 478 ( 18 041)

    Bratislavský kraj
    Počet nehôd: 2 695( 3 374)*
    Počet mŕtvych: 13( 9)
    Škoda v 100 eur: 127 096 ( 18 862)

    Nitriansky kraj
    Počet nehôd: 1442 ( 1 372)*
    Počet mŕtvych: 20 ( 14)
    Škoda v 100 eur: 52 556 ( 16 024)

    Banskobystrický kraj
    Počet nehôd: 1523 ( 1 773)*
    Počet mŕtvych: 45 (+16)
    Škoda v 100 eur: 53 291 ( 30 522)

    Košický kraj
    Počet nehôd: 1679 ( 2 108)*
    Počet mŕtvych: 25 ( 10)
    Škoda v 100 eur: 554 143 ( 29 305)

    CELÉ SLOVENSKO
    Počet nehôd: 13 506 ( 15 430)*
    Počet mŕtvych: 178 ( 47)
    Škoda v 100 eur. 519 845 ( 197 119)
    * Výrazný pokles v počte dopravných nehôd môže byť spôsobený aj tým, že medzi dopravné nehody sa už podľa nového cestného zákona nezapočítavajú škodové udalosti to sú tie, pri ktorých škoda nepresiahla 3 990 eur (120 203 korún).
    (údaje sú za prvý polrok 2009, v zátvorke porovnanie s rovnakým obdobím minulého roka) zdroj: PPZ SR

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky