31. týždeň

  • Pre sociálne slabších najmenších    

    (30.07.2009; Farmár; č. 31, s. 24; sim)
    Detský tábor Dobrý skutok umožnil v júli osemdesiatim deťom zo sociálne slabších rodín spoznať krásy Slovenska, zažiť nezabudnuteľné dobrodružstvá či nájsť nových kamarátov a možno nadviazať i dlhoročné priateľstvá. Tento rok sa detský tábor sústredil do Turčianskych Teplíc, kde sa deti každý deň stretávali s novými zážitkami, spoznávali nových ľudí a miesta.
    Deviateho júla pripravili výlet na Oravu, išli navštíviť Múzeum kysuckej dediny a Historickú lesnú úvraťovú železnicu vo Vychylovke. Okrem jazdy vo vagóne ťahanom parnou lokomotívou, ktorú pri tejto príležitosti po prvýkrát viedol aj predseda ŽSK Juraj Blanár, sa deti na prehliadke skanzenu dozvedeli o živote predkov a priučili sa aj výrobe prútených a drôtených predmetov, či zdobeniu medovníkov. Prevzali si krásne darčeky, ktoré im budú pripomínať príjemné chvíle strávené v kysuckej prírode. "Aj my sme chceli prispieť k dobrej myšlienke pripraviť deťom zo znevýhodneného sociálneho prostredia nezabudnuteľné zážitky a zanechať v nich pekné spomienky na náš, Žilinský kraj. Verím, že hoci sú z rôznych kútov Slovenska, neskôr sa k nám budú rady vracať," povedal Juraj Blanár. Obrovskú radosť vyvolala aj návšteva budovanej Prírodovednej expozície v depozitári v Krásne nad Kysucou, kde sa zoznámili s mamou malého mamuta Radoľka, šesťmetrovou "mamuticou". Dobré srdcia mnohých ľudí tak umožnili deťom zažiť to, čo osviežuje blízkosť a mení obyčajné dni na nezabudnuteľné, zhodnotila komunikačná manažérka Kysuckého múzea Lenka Jančová. 
  • Podpora budovania infraštruktúry vysokých škôl
    (30.07.2009; Hospodárske noviny; s. 20; inzercia)
    Slovenské vysoké školstvo a Slovenská akadémia vied majú opäť príležitosť získať príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci operačného programu Výskum a vývoj. Agentúra Ministerstva školstva SR pre štrukturálne fondy EÚ vyhlásila v poradí už tretiu výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok pre opatrenie 5.1.
    Cieľom výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok (NFP) pre opatrenie 5.1 Budovanie infraštruktúry vysokých škôl a modernizácia ich vnútorného vybavenia za účelom zlepšenia podmienok vzdelávacieho procesu je podporiť investície na budovanie a modernizáciu informačno komunikačných technológií.
    Získané financie môžu byť použité na investičné aktivity zamerané na rekonštrukciu objektov, výstavbu nových budov a dostavbu rozostavaných, rozširovanie objektov, napr. prístavba budovy, nadstavba budovy, akademické knižnice. Oprávnenými aktivitami sú tiež modernizácia a rekonštrukcie ubytovacích kapacít vysokých škôl a modernizácia vnútorného vybavenia budov, v ktorých prebieha vzdelávací proces s cieľom zlepšenia podmienok na nové formy učenia a učenia sa. Vysoké školy a SAV z eurofondov budú môcť napríklad spolufinancovať modernizáciu jazykových učební, dielní, chemických, biologických a fyzikálnych učební.
    Každý z predkladaných projektov musí však spĺňať podmienku, ktorou je zahrnutie aktivity budovania či modernizácie informačno komunikačných technológií a IKT sietí do aktivít navrhovaného projektu.
    Podiel oprávnených výdavkov rozpočtu IKT, IKT sietí a prístrojov, vybavenia a zariadení využívajúcich IKT na celkových oprávnených výdavkoch rozpočtu projektu musí byť minimálne vo výške 50 %.
    Všetky aktivity musia prispievať k zlepšeniu vzdelávacieho procesu, čo žiadateľ o NFP zdôvodní v rámci opisu projektu. Vnútorné vybavenie by malo byť používané výhradne na činnosti súvisiace so vzdelávacím procesom prebiehajúcim na vysokých školách, resp. v SAV. Rekonštrukcia, výstavba či dostavba sa môžu týkať len objektov, v ktorých vzdelávací proces prebieha.
    Oprávneným miestom realizácie projektov je celé územie SR, okrem Bratislavského kraja. Z hľadiska členenia na samosprávne kraje ide o Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky, Žilinský, Banskobystrický, Prešovský a Košický kraj.
    Pre túto výzvu sú alokované prostriedky v celkovej výške 102 143 425,10 EUR, pričom minimálna výška nenávratného finančného príspevku pre jedného žiadateľa je 3 320 000,00 EUR, maximálna výška nenávratného finančného príspevku na jedného žiadateľa predstavuje 5 645 000,00 EUR.
    Miera spolufinancovania pre verejné vysoké školy predstavuje minimálne 5 % z oprávnených výdavkov, štátne vysoké školy a Slovenská akadémia vied majú výšku spolufinancovania 0 %.
    Projekty podporené v rámci tejto výzvy prispejú k zlepšeniu situácie v oblasti vzdelávania na vysokých školách, ktorá je poznačená nižším objemom investícií. Investície do moderných technológií využívaných vo vzdelávacom procese sú taktiež kľúčom k zabezpečeniu požadovaných kvalitatívnych a kvantitatívnych štandardov vybavenia vysokých škôl v nadväznosti na súčasné potreby moderného vzdelávacieho procesu.
    Aktivity realizované v rámci projektov podporených na základe výzvy pre opatrenie 5.1 sú nasmerované aj na komplexnú obnovu a modernizáciu budov, ich technického zariadenia a zníženie spotreby energie na vykurovanie.
    Záujemcovia o nenávratný finančný príspevok môžu svoje žiadosti podávať v termíne do 19. októbra 2009, pričom podrobnejšie informácie k vyhlásenej výzve sú k dispozícii na internetovej stránke Agentúry Ministerstva školstva SR pre štrukturálne fondy EÚ www.asfeu.sk. Prípadné otázky je možné posielať na adresu opvav@asfeu.sk alebo konzultovať osobne v regionálnych informačných kanceláriách agentúry, ktorých kontakty sú uvedené vo výzvach.
  • Magická príťažlivosť tajomstiev a atrakcií
    (28.07.2009; Pravda; s. 24, 25; Jaloviarová Renáta)
    Vraj je drsný, ale krásny. V lete vždy o pár stupňov chladnejší, otvorený pre zdatných aj menej náročných turistov, ponúkajúci oddych v teplých liečivých prameňoch. Horné Považie, Kysuce, Orava, Liptov a Turiec ukrývajú prírodné poklady Žilinského kraja.
    Akési čudné gule sa objavili pri ťažbe v kameňolome Megoňky pri Čadci. Sú za ich dokonalými oblými tvarmi mimozemšťania, dávne civilizácie, zvetrávanie alebo more? Tajomstvo, ktoré zatiaľ nikto neobjasnil, je celkom zaujímavé pre turistov. Môžu ich vidieť len v pásme od Čadce Milošovej až po Klokočov. A takisto aj ďalšiu prírodnú zaujímavosť čierne zlato na Kysuciach Korňanský ropný prameň. Návštevníci ho nájdu ľahko, len pár metrov od hlavnej cesty v dedinke Korňa. Tradície sa uctievajú v skanzene Vychylovka. Múzeum v prírode zachránilo kysuckú ľudovú architektúru zrubové domy, kopaničiarske usadlosti, vodný mlyn či murovanú kaplnku. Jazdu do minulosti ponúka parný vlak na lesnej úvraťovej železničke. V Jahodníckych hájoch pri Martine je najväčší skanzen na Slovensku.
    V Zuberci je múzeum oravskej dediny, v Pribyline zase liptovskej.
    Snehový raj na Veľkej Rači sa v letných mesiacoch mení na slnečný, s adrenalínovou bobovou dráhou, kde jedna jazda vyjde na tri eurá. Šantiť sa dá aj na trampolínach, kolobežkách alebo lanovom parku. Prírodu aj ľudové umenie možno obdivovať v nádhernej Rajeckej doline s pohyblivým dreveným betlehemom alebo v Gaderskej doline s čarovnou dedinkou Blatnica. Túry, čo sa oplatia, treba absolvovať vo Vrátnej a jej Dierach s kaňonmi a vodopádmi, kochať sa možno výhľadmi z kamenného Rozsutca alebo malofatranského Kriváňa. Riečne chodby, ľadová výzdoba a teplota aj v lete do troch stupňov je v Demänovskej ľadovej jaskyni. O trochu teplejšie je v najnavštevovanejšej Demänovskej jaskyni slobody. Obe sú na severnej strane Nízkych Tatier, vstup do každej stojí sedem eur. Dedinka Liptovský Ján bola kedysi zemianskou obcou, preto sa tu zachovalo 16 kaštieľov a kúrií. Za dedinou je vytvorená nádrž s termálnym prameňom, kde sa dá zadarmo vykúpať v liečivej vode. Južný okraj obce je vôbec bohatý na termálne a minerálne pramene, v minulosti sa ich tam nachádzalo štrnásť. Spoplatnené termálne parky s vodnými atrakciami sú v Tatralandii, Bešeňovej, Oraviciach, pri kúpeľoch v Turčianskych Tepliciach.
    Žilinský kraj chránia z každej strany hrady. Niektoré treba dobývať náročnejšími výstupmi, iné sa dosiahnu jednoducho. Napríklad aj na pltiach, ktoré splavujú rieky popod skalné bralá dvoch najznámejších hradov v Strečne a Oravskom Podzámku. Ceny plteniek pre dospelého sú 10 eur v oboch pltníckych spoločnostiach. Galéria, ktorá svojich návštevníkov "rozmaznáva" aj vyhliadkovou plavbou na lodi, je Oravská galéria. V barokovom kostole na Slanickom ostrove umenia má výstavné priestory, ktoré spomínajú aj na zatopené obce pod hladinou Oravskej priehrady.

    Text pod foto
    Parný vláčik na lesnej úvraťovej železničke vo Vychylovke ponúka turistom jedinečnú jazdu do minulosti.

    Tipy na netradičné ubytovanie
    * Štýlové ubytovanie s pôvodným vybavením ponúka drevená chalúpka U Havrana. Bývanie "ako u babičky" v Turčianskom Jasene poskytuje návštevníkom východiskový bod pre výlety do miest a prírody Turčianskej záhradky, múzeí v Martine i neďalekých kúpeľov a termálneho kúpaliska v Turčianskych Tepliciach.
    * Tradičnú čičmiansku maľovanú drevenicu Brundzovce s moderným zariadením si možno prenajať v rázovitej oblasti v Rajeckej kotline. Okolie Strážovských vrchov i Malej Fatry zaručuje turistickým nadšencom, že sa na svojej dovolenke nudiť nebudú.
    * Chata so zbojníckym menom Uhorčík azda návštevníkov Terchovej neozbíja o pekné zážitky. Milovníci výletov majú odtiaľ na skok do Vrátnej doliny, ktorá je považovaná za najkrajšiu v Malej Fatre. Tento týždeň sa obcou, ležiacou medzi Malou Fatrou a Kysuckou vrchovinou, budú niesť tóny folklórneho festivalu Jánošíkove dni.
    * Len 12 kilometrov od Liptovského Mikuláša sa nachádza obec Prosiek. Chata Sýpka je milým ubytovaním v zrekonštruovanom objekte starej sypárne. V blízkosti sa nachádza termálne kúpalisko Bešeňová, akvapark Tatralandia, Liptovská Mara či Prosiecka a Kvačianska dolina.
    * V blízkosti termálnych bazénov sa nachádza chata Oravice. Oblasť Oravíc, ktorá susedí s Tatranským národným parkom, je známa svojou nedotknutou prírodou. V okolí sa možno ovlažiť v Oravskej priehrade, navštíviť Múzeum oravskej dediny v Zuberci či Oravský hrad.

    Tipy na gastronomický zážitok
    * Na stenách visia meče, sekery a kuše. Heslom pivničnej reštaurácie Rohan v centre Žiliny je, aby návštevníci jedli, pili a bavili sa podľa svojej chuti. Okrem ponuky klasických jedál servírujú aj Rohanské hody alebo Sviečkovú rohanskú pálivú panvicu. Najesť sa, čo hrdlo ráči, možno v Slovenskej kolibe Jasná. Koliba v okrese Liptovský Mikuláš sa špecializuje najmä na slovenské špeciality pripravované na grile. Príjemne si posedieť a dobre sa najesť možno v ružomberskej reštaurácii Tatra. Zaujímavosťou sú dva bary, jeden ozajstný a druhý vytapetovaný na stene. Dobrú povesť si už tradične zachováva reštaurácia Tri studničky. V jej jedálnom lístku sa objavujú i delikatesy ako grilované medailóniky z konskej sviečkovice na omáčke s príchuťou čili a čokolády. Priamou súčasťou Slovenského komorného divadla Martin je kaviareň Lýra cafe. Jedlo síce nepodávajú, zato nalievajú kvalitnú kávu. Posedenie s kamarátmi nad pohárom dobrého vína je prioritou vinárne U muzikantov v Liptovskom Mikuláši. Sudové vína z južného Slovenska a vinotéka slovenských vín dokazujú ich motto, že život je príliš krátky na to, aby sme pili zlé víno. Na večerné pivo pozýva aj pub After Dark v Čadci, v ktorom sa možno zabaviť aj stolným futbalom alebo šípkami.
    Svábovníky
    * Ako chutia Kysuce, Liptov, Orava či Turiec? Chutia ako recepty, ktoré sa pripravujú v domácnostiach a ich história siaha niekoľko generácii dozadu. Jedným z takýchto receptov, ktorý je typický pre Liptov, je aj švábovník alebo krumpľovník. Na prípravu cesta potrebujeme pol kila hladkej múky, pol kila polohrubej múky, tri vajcia, 100 ml oleja, prášok do pečiva, soľ, 200 ml mlieka a 40 g droždia. Do plnky potrebujeme 1,5 kg zemiakov, 150 g bryndze, 50 g masla, mleté čierne korenie a 100 g oravskej slaniny Preosiatu múku zmiešame s práškom do pečiva a trochou soli. Pridáme kvások pripravený vo vlažnom mlieku a vypracujeme hladké cesto. Necháme ho vykysnúť a potom ho rozdelíme na tri bochníky. Zemiaky očistíme, uvaríme v slanej vode, scedíme a roztlačíme. Pridáme bryndzu, maslo, korenie, škvarky z vytopenej slaniny a dobre premiešame. Rozdelíme na tri časti a odložíme na chvíľu do chladu. Bochníky rozvaľkáme na hrúbku jedného centimetra, rozotrieme plnku a preložíme na polovicu. Dáme na vymastený plech, rukou roztlačíme, natrieme výpekom zo slaniny a dáme piecť.
  • Zatiaľ sú známi traja kandidáti na župana
    (28.07.2009; Oravské noviny; č. 29, s. 3; MF, TASR)
    Župné voľby budú v novembri. Známi kandidáti na župana sú zatiaľ traja Juraj Blanár (SMER), Pavel Pavlásek (KDH) a Jozef Tarčák (HZDS).
    ŽILINA. Krajské voľby budú tento rok na Slovensku 14. novembra. Súčasní poslanci rozhodli, že aj vo volebnom období 2009 2013 bude mať zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) 57 poslancov.
    Počet poslancov za okres vychádza z počtu obyvateľov, pričom jeden poslanec zastupuje od 12 tisíc do 15 tisíc obyvateľov. O zvýšení počtu poslancov z 52 na 57 rozhodlo zastupiteľstvo v júni 2005. Najviac (13) poslancov zastupuje okres Žilina, po 8 poslancov majú okresy Martin a Čadca. Okres Liptovský Mikuláš zastupuje 6 poslancov, Námestovo a Ružomberok 5, Kysucké Nové Mesto,Tvrdošín a Dolný Kubín 3, Bytču dvaja a Turčianske Teplice jeden poslanec.
    Pravicová koalícia
    Tri mesiace pred voľbami je známych už niekoľko kandidátov na župana, aj jedna koalícia. Svoju kandidatúru už oznámil Pavel Pavlásek z KDH. Podľa našich informácií ho vo voľbách podporí aj avizovaný kandidát SDKÚ Ivan Chaban. Do županských aj poslaneckých volieb tak pôjdu na spoločnej kandidátke KDH SDKÚ OKS. Na post župana budú podporovať Pavla Pavláska.
    Podľa Ivana Chabana ešte nie je nič definitívne uzavreté, ale predbežné dohody existujú."Pre mňa bola priorita vytvoriť silnú koalíciu a ísť do súťaže so SMER om a jeho koalíciou. Keby sme išli do volieb samostatne, my aj KDH, znamenalo by to už dopredu prehru," povedal Chaban.
    Tarčák chce kandidovať tiež
    O post predsedu ŽSK sa bude pravdepodobne opäť uchádzať aj súčasný župan Juraj Blanár (SMER). Či však pôjde jeho strana do volieb samostatne, alebo v koalícií, ešte nie je známe.
    Podľa krajského tajomníka HZDS v Žiline Tibora Micháleka sú v strane snahy o podporu kandidáta súčasnej vládnej koalície. "V HZDS sa však definitívne rozhodne až v druhej polovici septembra, na republikovom sneme v Žiline," povedal Michálek.
    Asistent Jozefa Tarčáka, ktorý bol županom v predchádzajúcom volebnom období a naposledy prehral voľby s Blanárom, nám prezradil, že exžupan chce tiež kandidovať za HZDS. "Krajské predstavenstvo predbežne rozhodlo, že bude kandidovať Jozef Tarčák. Rozhodne sa však až na sneme," povedal Ľubomír Jaňák.
    Hovorkyňa SNS Jana Benkova povedala, že otázku krajských volieb rieši v súčasnosti predsedníctvo strany."Po prázdninách budeme vedieť viac," skonštatovala.
    Text pod foto:
    Juraj Blanár
    Pavel Pavlásek
    Jozef Tarčák 
  • Domovy sociálnych služieb si prilepšia
    (28.07.2009; Oravské noviny; č. 29, s. 10; PK)
    Oravské domovy sociálnych služieb a domovy dôchodcov v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja si prilepšia.
    ORAVA. Prostredníctvom dotácie z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa na Orave, Liptove, Hornom Považí, Kysuciach a v Turci zrealizuje 41 projektov na skvalitnenie života klientov sociálnych zariadení v celkovej výške 339 403 € (10,2 mil. Sk).
    "Peniaze poslúžia na nákup polohovateľných postelí a hydraulických stoličiek, špeciálne kreslá pre kardiakov, ďalšieho materiálno technického vybavenie izieb klientov, kuchýň a stravovacích jednotiek, schodísk či spoločných priestorov. Ministerstvo podporilo tiež nákup pece do sklárskej dielne pre klientov vyrábajúcich mozaiky a vitráže, ale aj nákup hračiek do herne pre deti," informoval predseda samosprávneho kraja Juraj Blanár. Podľa slov J. Blanára bol Žilinský kraj spomedzi uchádzajúcich sa obcí, miest a krajov najúspešnejší v počte podaných a schválených žiadostí. Z 92 projektov kraja podporili 41.
    DSS pre dospelých a DD v Tvrdošíne dostali možnosť nakúpiť zariadenia na zlepšenie manipulácie s imobilnými a ťažko mobilnými prijímateľmi sociálnej služby vo výške 19 848 € (598 000 Sk). Na vybavenie priestorov rehabilitačno športovej činnosti zariadenie získalo 3 164 € (95 300 Sk).
    DD a DSS pre dospelých v Novoti si prilepší kúpou nového konvektomatu, na ktorý dostali 6 393 € (192 600 Sk) a varného kotla v cene 3 376 € (101 700 Sk).
    Na rozvoj sociálnych služieb nákup polohovateľných postelí a skvalitnenie sociálnych služieb v zariadení núdzového bývania dostal peniaze v celkovej výške 16 924 € (510 000 Sk) DSS pre deti a dospelých v Dolnom Kubíne.
    DSS pre dospelých a DS Zákamenné, pracovisko Oravská Lesná odstránia za získané financie havarijný stav a zakúpia technológie do stravovacej prevádzky, aby zvýšili kvalitu stravovacej prevádzky. Stáť ich to bude 9 251 € (287 700 Sk). Zároveň s pomocou sumy 4764 € (143 500 Sk) zlepšia podmienky klientov formou nákupu polohovateľných postelí a transportného zariadenia a zdviháka.
    DSS pre dospelých a DD Zákamenné získali finančné prostriedky (20 216 eur) na nákup polohovateľných postelí a súčasne znižovanie náročnosti práce zamestnancov s klientom.

V Hornooravskej nemocnici plánujú vytvoriť úplné nové oddelenia


(28.07.2009; Oravské noviny; č. 29, s. 10; KUBICOVÁ Jana)
TRSTENSKÁ NEMOCNICA MÁ ODVÁŽNE PLÁNY V ČERPANÍ EURÓPSKYCH FONDOV
Zlepšovať zdravotnícke služby a rozšíriť ich aj v oblasti urgentnej starostlivosti. S týmto cieľom sa na jeseň chce trstenská nemocnica zapojiť do výzvy EÚ.
Hornooravská nemocnica s poliklinikou patrí medzi prvé nemocnice na Slovensku, ktoré pred niekoľkými rokmi začali čerpať peniaze z eurofondov. Tentoraz chce využiť pomoc únie na zriadenie úplne nového lôžkového oddelenia neurológie a urgentného príjmu, ktoré doteraz v Trstenej chýbali.
Pribudne urgentný príjem
V rámci plnenia platnej legislatívy, ktorá nadobudne účinnosť od januára 2011, musia všetky všeobecné nemocnice, teda aj Hornooravská nemocnica v Trstenej, do záveru budúce roka vybudovať samostatné oddelenie urgentného príjmu.
"Zabezpečenie činnosti urgentného príjmu bude v pavilóne spoločných liečebných a vyšetrovacích zložiek a neurologické oddelenie vznikne v súčasných priestoroch hlavného pavilónu," objasňuje plány riaditeľ nemocnice Štefan Köhler. Zároveň prezradil zámer požiadať o ďalší nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov: "Operačný program zdravotníctvo podporuje rekonštrukcie a modernizácie zdravotníckej infraštruktúry všeobecných nemocníc. Po zverejnení výzvy predložíme projekt na výstavbu budovy, v ktorej sa umiestnia Fyziatricko rehabilitačné oddelenie, Oddelenie klinickej biochémie, Hematologické a transfúzne oddelenie, v súčasnosti roztrúsené vo viacerých pavilónoch NsP."
Nielen tento zámer plánuje nemocnica financovať s podporou EÚ. Súčasťou projektu je aj zníženie energetickej náročnosti budovy. Ďalšia etapa ráta s informatizáciou nemocnice, poskytujúcej v súčasnosti starostlivosť pre 65 tisíc obyvateľov okresov Tvrdošín, Námestovo a časti okresu Liptovský Mikuláš.
Cieľ: európsky štandard
Európske zdroje doteraz NsP úspešne využila aj pri realizácii investícií ukončených v rokoch 2006 2008. Išlo o projekty: Vytvorenie centra strategického významu pre poskytovanie komplexnej zdravotnej starostlivosti a Zabezpečenie štandardu hospitalizácie pacientov detského oddelenia a na zníženie energetickej náročnosti nemocnice.
Na rekonštrukciu detského oddelenia a renováciu operačných sál chirurgického oddelenia prispela Európska únia sumou viac ako 73 miliónov Sk (2,423 mil. €). Spolu s nákupom nemocničného informačného systému sa tak investície vyšplhali na sumu 93,7 milióna Sk (3,11 mil. €), kde dal výraznú finančnú injekciu nemocnici aj jej zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj. Podľa predsedu ŽSK Juraja Blanára chce kraj v čerpaní peňazí z eurofondov pre svoju nemocnicu naďalej pokračovať, a aj tento rok zaradia lekárov a zdravotné sestry Hornooravskej NsP do programu špecializačného vzdelávania.
"Jeho cieľom je prostredníctvom ďalšieho štúdia zdravotníkov zabezpečiť nemocnici vysokošpecializovaných odborníkov a vyriešiť tak problém pretrvávajúceho nedostatku niektorých špecialistov," uviedol Juraj Blanár.
Štefan Köhler upresnil, že personálne sú poddimenzované predovšetkým odbory anestézia a intenzívna medicína, rádiológia, či chirurgia a ošetrovateľská starostlivosť vo vnútornom lekárstve.
"V minulom roku sme zapojili troch lekárov a od septembra 2009 budeme vzdelávať ďalších sedem lekárov a rovnaký počet sestier," hovorí Štefan Köhler. Na záver zdôraznil, že v súčasnosti je ďalšou dôležitou prioritou nemocnice získanie licencie na prevádzkovanie Rýchlej lekárskej pomoci v Trstenej a Rýchlej zdravotníckej pomoci v Podbieli.
***
Vďaka europrojektom sme zmodernizovali nemocnice a zlepšili podmienky pacientom i zdravotníkom. A budeme pokračovať. Juraj Blanár
Priority Hornooravskej NsP Trstená
Nemocnica pracuje bez dlhov a už niekoľko rokov dosahuje najlepšie ekonomické výsledky v porovnaní s ostatnými nemocnicami Žilinského kraja.
Tri ocenenia kvality ministra zdravotníctva za ostatných 5 rokov svedčia o vysokej úrovni poskytovaných služieb.
Investície do stavebnej a prístrojovej infraštruktúry predstavovali z eurofondov a zdrojov ŽSK za posledné roky spolu 10,7 mil. eur.
Prioritou sú zabezpečené zmluvné vzťahy so všetkými zdravotnými poisťovňami.
Jediná nemocnica v pôsobnosti ŽSK, ktorá poskytuje vlastnú urgentnú starostlivosť mobilnými stanicami Rýchlej lekárskej pomoci a Rýchlej zdravotníckej pomoci. Vo všetkých ostatných zariadeniach ju prevádzkujú neštátne subjekty. V pláne nemocnice je vybudovanie heliportu v areáli NsP.
Text pod foto:
Prezident na detskom oddelení
Špičkové zrekonštruované detské oddelenie navštívil minulý rok aj slovenský prezident Ivan Gašparovič.
Moderné sály
Nové operačné sály, tiež čiastočne financované z fondov EÚ, obdivovali aj odborníci, ktorí nemocnicu navštívili s Jurajom Blanárom.

  • S politikmi sa môžete kamarátiť na internete
    (27.07.2009; Žilinské noviny; č. 29, s. 10; LK)
    Sociálna sieť Facebook láka aj komunálnych politikov. Svoj profil si v populárnej internetovej zábave vytvorili napríklad župan Juraj Blanár, Anna Belousovová alebo primátor Martina Adam Hrnčiar.
    ŽILINA.
    Vyhľadávajú známych, debatujú s nimi, zverejňujú fotky, komentujú ich... Obľúbené a masovo rozšírené sociálne siete na internete si našli priaznivcov aj medzi politikmi.
    "Sociálne siete sú priestor, v ktorom sa v súčasnosti pohybujú len na Slovensku stovky tisíc potenciálnych voličov," myslí si redaktorka medialne.sk Eva Vozárová, ktorá dlhodobo píše o internete. Hodnotiť, či je to dobré alebo zlé, je podľa nej ešte priskoro, keďže na Slovensku ide zatiaľ o experiment.
    V najrýchlejšie sa rozrastajúcej internetovej službe Facebook si môžete pozrieť fotky predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára (SMER), skamarátiť sa s Annou Belousovovou (SNS), či zistiť, aký je obľúbený podnik primátora Martina Adama Hrnčiara. Konto má napríklad vytvorené aj kandidát na župana v najbližších voľbách Pavel Pavlásek (KDH).
    Podstatou sociálnych sietí sú komunity. V meste, jeho časti alebo regióne, teda na menšom území by sa podľa Vozárovej mohlo pôsobenie politikov na sociálnych sieťach osvedčiť.
    On line služby sa tu dajú lepšie využiť aj v prepojení na reálny život, napríklad pri organizovaní rôznych podujatí. "Ak si toto politik uvedomí, môže mu to pomôcť," hovorí Vozárová.
    "Vytvorenie konta predsedu ŽSK Juraja Blanára na facebook.com je jeho súkromnou aktivitou. Aj takouto formou môže komunikovať s obyvateľmi Žilinského samosprávneho kraja," uviedla Zuzana Muchová z komunikačného odboru kraja.
    Primátor Žiliny Ivan Harman (SDKÚ) zatiaľ službu Facebook ani žiadnu inú nevyužíva. Podľa hovorcu mesta Martina Barčíka nad tým uvažuje a do budúcna ako formu komunikácie nevylučuje.
    Trend je jasný
    Prezidentské voľby v USA boli v celosvetovom hľadisku svetlým príkladom toho, ako zohrala úlohu v úspechu Baracka Obamu internetová kampaň. V Európe je zasa ukážkou dôležitosti internetu Slovinsko. Terajšiemu prezidentovi Danilovi Turkovi pomohlo k zvoleniu blogovanie. Na Slovensku je internet v politike stále novinka. "Politici v minulosti nanajvýš blogovali, o sociálne siete a iné aktivity prejavujú záujem možno rok. Iveta Radičová, aj keď jej to na víťazstvo nestačilo, bola svojím spôsobom prvý masovejší úspech," hovorí Vozárová.
  • Hradné dni Strečno už onedlho
    (27.07.2009; Žilinské noviny; č. 29, s. 11; )
    Zaraďte si veľkolepú stredovekú šou do svojho leta
    Už stáročia sa nad obcou Strečno a riekou Váh na strmom brale vypína romantická zrúcanina Strečniansky hrad. Práve toto miesto sa v sobotu 22. augusta zahalí do stredovekého šatu a stane sa dejiskom podujatia Hradných dní Strečno, nad ktorými prevzal záštitu predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. V tomto dni, plnom atrakcií, budú návštevníci každého veku svedkami bohatého programu, ktorého súčasťou bude festival múzeí či vystúpenie hudobných skupín rôznych žánrov. Vrcholom podvečerného podujatia pod holým nebom bude rocková opera Matúš Čák Trenčiansky. Už názov sľubuje príbeh o húževnatom vládcovi Váhu a Tatier, ktorý pozve diváka na tajuplnú cestu legendy a vášne, plnú súboja, zrady, nenávisti, ale aj lásky a uzmierenia. Príbeh umocní monumentálna hudba a zamilované stredoveké árie. Matúš Čák sa tak po dlhej dobe dostane práve na miesta, ktoré boli svedkami jeho niekdajšej slávy. Hrad Strečno bol jedným z nich.
    Hrad bude žiť od skorého rána remeslami
    Letnú kultúrnu udalosť budú od rána sprevádzať rôzne podujatia príprava a ukážky jedál zo stredovekej kuchyne, vystúpenie sokoliarov, lukostrelcov, šermiarov či kováčska dielňa, plná v ohni sa rodiacich zbraní. Možno i s týmito bude večer Matúš Čák brániť svoje pozície. Práve náročné a jedinečné kováčske remeslo bolo kedysi neodmysliteľnou súčasťou hradu. Predpokladá sa, že na hrade bola kováčska vyhňa, kováčska dielňa a vraj aj peňazokazecká dielňa. Počas dňa sprístupnia aj ukážky ľudových remesiel, akými sú zdobenie medovníkov, drevorezba, výroba predmetov zo slaného cesta a tiež drôtovanie, ktoré v minulosti dosahovalo vysokú umeleckú hodnotu vďaka zručným majstrom drôtu tohto regiónu. "Hrad Strečno bude miestom oživenej histórie so všetkým, čo k tomu patrí. Verím, že naše pozvanie príjmu nielen milovníci histórie, ale všetci tí, ktorí si chcú na záver prázdnin darovať nezabudnuteľný zážitok," povedal predseda ŽSK Juraj Blanár.
    Kultúrne toto na hrade
    Okrem Hradných dní Strečno sa môžu domáci a zahraniční turisti naďalej tešiť z bohatej ponuky podujatí, ktoré na hrade organizuje Považské múzeum v Žiline. Pre priaznivcov umenia je pripravená v poradí už dvadsiata prvá výstava z cyklu Umenie na hrade pod názvom Modrý rok, predstavujúca prierez posledných dvoch rokov tvorby mladého výtvarníka Petra Repku z Rajeckých Teplíc. V priestoroch hradu odprezentuje svoju tvorbu so zameraním sa na duchovný a meditatívny obsah krajiny, zátišia a najmä portrétu do 26. augusta tohto roka. Druhá augustová nedeľa bude patriť Hradným hrám Žofie Bosniakovej. Program je venovaný 400. výročiu narodenia najznámejšej historickej osobností, žijúcej na hrade, ktorá bola pre svoje dobré skutky a pomoc chorým a chudobným nazývaná aj Sväticou zo Strečna.
    Text pod foto:
    Príde deň plný atrakcií
    Deti si na Hradných dňoch Strečno určite prídu na svoje.
    Stredoveká legenda ožije
    Na hrad sa opäť vráti jeho niekdajší panovník Matúš Čák.
  • J. Blanár prevzal nad podujatím záštitu
    (27.07.2009; Žilinské noviny; č. 29, s. 11; )
    "Hrad Strečno bude miestom oživenej histórie so všetkým, čo k tomu patrí. Verím, že naše pozvanie príjmu nielen jej milovníci, ale všetci tí, ktorí si chcú na záver prázdnin darovať nezabudnuteľný zážitok," pozýva predseda ŽSK Juraj Blanár.
  • Podhradie rozšíri návštevníkom možnosti
    (27.07.2009; Žilinské noviny; č. 29, s. 11; MACHYNOVÁ Jana)
    Oddychová zóna poslúži návštevníkom
    Považské múzeum v Žiline v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v spolupráci s poľskou obcou Slemien plánuje rozšíriť svoju expozíciu o drevené exponáty v Podhradí Strečna a v obci Slemien vybuduje Etnografický park živieckej krajiny. Práve to je cieľom projektu so žiadosťou o nenávratný finančný príspevok z programu Poľsko Slovenská republika Program cezhraničnej spolupráce 2007 2013 pod názvom "Slemien a Strečne na spoločnej ceste cez minulosť do budúcnosti". Projekt je zameraný na ochranu a využívanie kultúrneho a prírodného dedičstva v poľsko slovenskej cezhraničnej oblasti a rovnako na podporu a rozvíjanie spolupráce medzi hraničnými regiónmi. Jeho účelom je zabezpečiť propagáciu a výmenné akcie kultúrnych podujatí, výstav, koncertov a vytvoriť oddychovo vzdelávaciu zónu v podhradí pre návštevníkov hradu a regiónu.
    Podhradie miestom relaxu a návratu do histórie
    Revitalizáciou a rekonštrukciou podhradia chce Považské múzeum v Žiline rozšíriť expozíciu múzea o exponáty drevenej dediny, kde si návštevníci budú môcť pozrieť niekoľko malých drevených domčekov. Tie budú odrážať život stredovekej dediny, jej históriu či výrobky typické pre spomínanú dobu. Atraktivitou bude aj drevené ihrisko s využitím motívov hradnej architektúry, ohnisko s grilom a výstavba multifunkčného priestoru s pódiom na prezentáciu tradičných remesiel. Areál bude ohradený drevenou kolovou "hradbou", chrániacu nebezpečné úseky, a zároveň dodávajúcu priestoru štýl a estetiku. Projekt myslí aj na prístupovú cestu do areálu, ktorá bude ako náučný chodník doplnená o informačné tabule s obrázkami a informáciami o charakteristickej flóre a faune, v tomto regióne veľmi bohatej a jedinečnej. "Vytvorenie spolupráce a kultúrnej výmeny zo zahraničným partnerom prinesie rozšírenie informačnej základne a poznania našich, a zároveň susedných kultúrnych tradícií či národných zvyklostí," uviedol predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár k spoločnému poľsko slovenskému projektu.
    Kedy podhradie ožije?
    Prvé kroky projektu, po schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok, by sa mali začať v roku 2010 výstavbou areálu a výstavou o projekte s vernisážou na hrade Strečno a pokračovať v Poľsku v obci Slemien výstavou o Hrade Strečno. Takmer o dva roky neskôr sa plánuje uskutočniť podujatie pod názvom Poľsko slovenské dni, bohaté na gastronomické akcie, vystúpenie folklórnych súborov a hudobných skupín či šermiarov a sokoliarov. Po realizácii projektu "Slemien a Strečno na spoločnej ceste cez minulosť do budúcnosti" sa počíta s jeho päťročnou udržateľnosťou. Žilinský samosprávny kraj ako zriaďovateľ múzea a vlastník hradu Strečno bude projekt spolufinancovať.
    Text pod foto:
    Uvítanie bude kráľovské
    Prijmite pozvanie aj vy!
  • Na Rondli jazdia zle
    (27.07.2009; Žilinské noviny; č. 29, s. 2; KAVECKÝ Ladislav)
    Okružná križovatka má novú organizáciu dopravy, mnohí vodiči po nej jazdia, ako boli zvyknutí a porušujú dopravné predpisy.
    ŽILINA.
    Čiary a šípky sú na Rondli premaľované dva týždne, vodiči to nerešpektujú. "Keby si vodiči všímali dodatkové tabule a zaradili sa správne, nemuseli by zmätkovať, odbočovať doľava cez plnú čiaru, a teda, porušovať dopravné predpisy," pýta sa Žilinčan Ján Zúber, pre ktorého je doprava v meste koníčkom.
    Nové značenie je hotové dva týždne. Zvýšilo kapacitu križovatky, ktorá po tridsiatich rokoch funguje tak, ako bola navrhnutá.
    "Na ramenách sú dva vstupy do križovatky, pričom pravý vstup je riešený ako samostatný bajpas na odbočenie vpravo. Na okruhu sú dva prejazdné pruhy, vodiči si musia zvyknúť, že treba jazdiť aj po vnútornom pruhu," povedal Ján Čelko, dekan Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity, ktorá štúdiu vypracovala.
    Napríklad pri výjazde z mesta smerom na Bratislavu schádzajú vodiči na cestu I/18. Mali by sa držať vpravo už na Ulici Hálkovej. Ak idú na Hájik alebo Rajec, mali by sa zaradiť vľavo a na kruhovom objazde sa dostanú do stredného pruhu.
    Polícia hodnotí zmeny kladne. "Od preznačenia sa využíva plná kapacita križovatky a nestala sa na nej žiadna dopravná nehoda," povedal dopravný inžinier Okresného dopravného inšpektorátu v Žiline Pavol Mihálek. Policajti tu zatiaľ dodržiavanie dopravných predpisov nekontrolujú. Preznačenie je prevedené krátko, vodiči si musia zmeny osvojiť. "Výkon služby zameraný aj na rešpektovanie dopravného značenia plánujeme vykonávať," povedal Mihálek.
    Križovatka nikoho
    V minulom vydaní MY Žilinských novín sme uviedli, že Rondel spravuje mesto Žilina. Informácia nebola presná, mestu križovatka nepatrí. "Kruhový objazd Rondel nespravuje mesto Žilina. Križovatku nemá mesto Žilina zapísanú v evidencii majetku," uviedol hovorca Martin Barčík.
    Podľa cestnej databanky, kde sú evidované všetky slovenské cesty, je však Rondel mestskou komunikáciou a jeho správcom sú Žilinské komunikácie. Mapu poskytla hovorkyňa Slovenskej správy ciest Iveta Fedorová.
    Na Rondli sa stretávajú cesty troch správcov Žilinského samosprávneho kraja, Slovenskej správy ciest a mesta. Radnica chcela zmenu značenia už od roku 2007. Štúdia bola hotová už 1,5 roka, pre nevyjasnené vlastníctvo ju zrealizovali až teraz.
    Prebratie Rondla do majetku mesta je podľa Barčíka "predmetom ďalšieho rokovania so Slovenskou správou ciest a všetkými zainteresovanými." Podľa Miháleka je nutné, aby mal Rondel svojho správcu.

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky