3. týždeň

  • CESTOVNÉ V ŽILINSKOM KRAJI SA OPÄŤ MENÍ
    (17.01.2009; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,6 min.; KAVECKÁ Júlia)
    B. KORONI, moderátor:
    "Cestovné v prímestskej doprave v Žilinskom kraji sa v priebehu pár mesiacov opäť mení. Od dnešného dňa sa všetky ceny v hotovosti v autobusoch zaokrúhlili na celé päťcentovky smerom nadol. Takéto zlacnenie cestovného prinesie úspory do troch centov."
    J. KAVECKÁ, redaktorka:
    "Výška cestovného v Žilinskom kraji sa naposledy upravovala v novembri, kedy sa jednorazové cestovné vo všetkých pásmach zvýšilo zhruba o tri koruny. V súvislosti s novou menou sa cenový výmer mení opäť. Informuje hovorca kraja Peter KUBICA."
    P. KUBICA:
    "Zmenili sme menu a znížili sme cenu tak, aby sa ľahšie ľuďom cestovalo. Hovorím o platbách v hotovosti, kedy práca s jedno‑ a dvojcentovkami je priveľmi komplikovaná a preto sme vlastne sa rozhodli zaokrúhľovať všetky ceny na päťcentovky, ale smerom nadol. To znamená, ak bola niekde cena 38 centov, tak teraz už bude cestujúci platiť 35 centov."
    J. KAVECKÁ:
    "Rozdiel medzi platbou v hotovosti a prostredníctvom dopravnej čipovej karty stále zostáva, pretože ako povedal Peter KUBICA, kraj chce zvýhodniť tých, ktorí používajú túto elektronickú peňaženku."
    P. KUBICA:
    "Stále je ten rozdiel medzi hotovosťou a elektronickou platbou štyri koruny, čiže trinásť centov. To znamená, že každý, kto použil elektronickú peňaženku, nielen že sa nemusí namáhať počítať drobné a hľadať, že či ich má dostatok, ale jednoducho iba priloží kartu k čipovému zariadeniu, nastúpi a má lacnejšie cestovné."
    J. KAVECKÁ:
    "Ako doplnila hovorkyňa SAD Žilina Ivana STRELCOVÁ, v súčasnosti dopravnú kartu používa viac ako 65 percent cestujúcich. Oni sami sú s ňou podľa našej ankety spokojní."
    Anketa:
    "Jednak nemusím zháňať vždycky drobné euromince na cestovné a jednak je cestovné podstatne lacnejšie ako bez karty."
    "Mám študentskú kartu a som s ňou spokojný, pretože nemusím nosiť so sebou hotovosť a vodič s tým nemá žiadny problém mi vydať."
    J. KAVECKÁ:
    "Ako dodal Peter KUBICA, stále platia zľavy vo výške minimálne 50 percent, ktoré dopravcovia poskytujú seniorom, študentom i zdravotne postihnutým."
  • ŽILINSKÝ KRAJ RIEŠI DOPADY PLYNOVEJ KRÍZY
    (16.01.2009; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,4 min.; KAVECKÁ Júlia)
    V. BELISOVÁ, moderátorka:
    "Situáciu v dodávkach plynu pozorne sleduje aj krízový štáb Žilinského samosprávneho kraja, väčšina inštitúcií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti má totiž práve plynové vykurovanie."
    J. KAVECKÁ, redaktorka:
    "Žilinský samosprávny kraj zatiaľ nezaznamenal v súvislosti s dodávkami plynu žiadne problémy vo fungovaní svojich inštitúcií, pre rádio Lumen to potvrdil hovorca kraja Peter KUBICA."
    P. KUBICA:
    "Sme zriaďovateľom škôl, kde väčšina je odkázaná na plyn, rovnako je to pri domoch sociálnych služieb, domovoch dôchodcov a pri nemocniciach, dokonca všetky sú odkázané na plyn. To znamená, že monitorujeme a chystáme sa teda na to, aby sme vedeli zvládnuť prípadné problémy."
    J. KAVECKÁ:
    "V prípade úplnej odstávky plynu už má kraj podľa Petra KUBICU pripravených niekoľko krízových variantov."
    P. KUBICA:
    "V školstve sa môže upraviť organizácia školského roku tak, aby študenti nemrzli v školách, v zdravotníctve mnoho výkonov sa dá dopredu naplánovať, mnoho výkonov sa dá možno odsunúť, veď dnes už nám funguje napríklad v Dolnom Kubíne jednodňová chirurgia, kedy sa tie zákroky robia práve v nemocniciach, ľudia tam už nemusia tráviť ten čas."
    J. KAVECKÁ:
    "Podobne je kraj pripravený zasiahnuť aj pri sociálnych zariadeniach, ktorých má vo svojej pôsobnosti 27."
    P. KUBICA:
    "Nie všetci klienti sa dajú poslať domov, niektorí potrebujú tú starostlivosť neustálu, takže aby sme vedeli vytvoriť v iných miestach, kde máme iné zdroje vykurovania, taký priestor, aby bol naozaj dôstojný a aby tie služby všetky dostávali, ktoré by mali mať."
    J. KAVECKÁ:
    "Ešte dodajme, že do zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja patrí takmer 130 organizácií, v ktorých pracuje viac ako 10‑tisíc ľudí."
  • EXISTENČNÉ PROBLÉMY NEMOCNICE V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI
    (16.01.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Popoludnie na Slovensku; 16.38; 10 min.; VELECKÝ Michal)
    Moderátor:
    "Jedna z najstarších nemocníc na Slovensku, Liptovská nemocnica v Liptovskom Mikuláši, má existenčné problémy. V decembri jej mimoriadne pomohol jej zriaďovateľ Žilinský kraj, v januári zas získala dar od miest a obcí okresu Liptovský Mikuláš. Pre nezaplatené faktúry jej totiž hrozilo obmedzenie dodávok plynu či elektriny. Tento rok si Liptovská nemocnica pripomína 150. výročie založenia, ak však nezíska peniaze na vybudovanie urgentného príjmu, bude jej budúcnosť ohrozená, poisťovne totiž uprednostnia kompletne dobudované lôžkové zariadenia napríklad v susednom Ružomberku. Ako chce tomu Liptovská nemocnica predísť, zaujímalo Milana VELECKÉHO."
    M. VELECKÝ, redaktor:
    "Záväzky po lehote splatnosti presiahli 3 milióny eur a nemocnici komplikujú život, hrozí jej obmedzenie dodávok plynu, elektriny a vody. Tento mesiac jej preto Združenie miest a obcíLiptova darovalo 27 000 eur, 10 korún za každého obyvateľa mesta a obce. Predseda združenia a primátor Liptovského Mikuláša Ján BLCHÁČ."
    J. BLCHÁČ:
    "Ja to považujem za ústretový postoj regiónu k problémom, ktoré sa v nemocnici momentálne vyskytujú. Je to síce nesystémové riešenie, je to nie veľmi až tak výrazne finančne náročné riešenie, ale vieme to zvládnuť a dúfame, že sa situácia čoskoro zlepší."
    M. VELECKÝ:
    "Zriaďovateľ nemocnice Žilinský kraj nebol pomocou obcí a miest nadšený. Jeho hovorca Peter KUBICA."
    P. KUBICA:
    "Podľa nášho názoru ide o nesystémové riešenie nielen pre nemocnicu, ale aj pre samotné mestá a obce. Uvedomujeme si (...) zdravotníctva, preto nechceme, aby mestá a obce aj v budúcnosti boli takto zaťažované. Máme taký svetlý príklad, a chcem aj takto poďakovať vedeniu mesta Trstená, a to je ako jediné zatiaľ v našom kraji úplne odpustilo nemocnici, ktorá sídli na jeho území daň z nehnuteľnosti. A toto je jeden so systémových a reálnych krokov pri podpore zdravotníckeho zariadenia."
    M. VELECKÝ:
    "Väčšina dlhov Liptovskej nemocnice je však voči Sociálnej poisťovni a daňovému úradu, ide o verejné fondy, a preto sa nemôže uchádzať o podporu fondov z Európskej únie a tú potrebuje na výstavbu urgentného príjmu, bez neho ju vyradia so skupiny plnohodnotne vybavených nemocníc a poisťovne s ňou nebudú musieť uzatvoriť zmluvu. Riaditeľ Liptovskej nemocnice Ján VYŠŇAN je vo funkcii len druhý mesiac, má však predstavu ako sa dlhov zbaví."
    J. VYŠŇAN:
    "Záväzky nemocnice vznikli v minulosti, kde niektoré so záväzkov sa nedostali do toho prvého balíka oddlžovania a historicky sa ťahajú v ekonomike nemocnice. Ich riešenie sa skýta zatiaľ tak dvoma cestami, jedna je schválený program oddlžovania nemocníc formou návratných pôžičiek, kde Liptovská nemocnica sa určite bude uchádzať o takéto zdroje a reštrukturalizáciu svojej zadlženosti. Druhá možnosť je pozrieť sa na dubiózny majetok, ktorý nemocnica nevie efektívne využívať a odpredajom získať kapitálové zdroje na oddlženie a ďalší rozvoj nemocnice."
    M. VELECKÝ:
    "S predajom majetku však nemocnica nemá dobrú skúsenosť. Jej bývalé vedenie sa už snažilo speňažiť nevyužívanú budovu bývalej psychiatrie a očného oddelenia, neúspešne, a jej nový riaditeľ chce k tomu pridať aj predaj ubytovne."
    J. VIŠŇAN:
    "Je to otázka tzv. Váhostavu, kde už nemocnica v podstate neprevádzkuje svoju činnosť. To je tá ubytovňa, kde sú zriadené na dvoch poschodiach sociálne služby, zriaďovateľom je mesto a časť tej ubytovne je ešte využívaná aj zamestnancami nemocnice, ale povedzme že 90 percent využitia nie je už v prospech nemocnice."
    M. VELECKÝ:
    "Predaj majetku musí schváliť zriaďovateľ nemocnice Žilinský kraj. Poslanci jeho zastupiteľstva ešte v decembri stihli zmeniť vlaňajší rozpočet a nemocnici poslali 201 000 eur na dlhy voči Sociálnej poisťovni a plynárom. Poslanec zastupiteľstva Alexander SLAFKOVSKÝ, ktorý v nemocnici pracuje ako lekár však tvrdí, že kraj sa k liptovskej nemocnici správa macošský. Podľa neho by sa mala osamostatniť napríklad v podobe neziskovej organizácie."
    A. SLAFKOVSKÝ:
    "Nemocnica potrebuje zbaviť sa starých dlhov a pokiaľ by to bol samosprávny subjekt tak má tak väčšiu šancu ako keď je napríklad odpredaj majetkov prebytočných blokovaný samosprávnym krajom."
    M. VELECKÝ:
    "Čiže vy si myslíte, že kraj sa inak správa k mikulášskej nemocnici ako k iným nemocniciam, kde je zriaďovateľ?"
    A. SLAVKOVSKÝ:
    "Áno, napríklad v tom, že jedna z nemocníc, už dostala v priebehu posledných dvoch rokov zdroje zo samosprávneho kraja vo výške takmer 120 miliónov korún, kdežto to mikulášska nemocnica dostala 6,3 milióna korún minulý rok."
    M. VELECKÝ:
    "Hovorca kraja Peter KUBICA znevýhodňovanie liptovskej nemocnice odmieta."
    P. KUBICA:
    "Úplne vylučujeme takéto nezmyselné tvrdenia, pretože práve do liptovskej nemocnice sme od roku 2003, kedy sme jej zriaďovateľom a v rámci stavebných investícií použili takmer 44 percent z rozpočtu, do prístrojového vybavenia 50 percent zo všetkých investícií, ktoré sme použili a to nekončí, pretože pripravujeme ďalšie rozvojové projekty."
    M. VELECKÝ:
    "Vedenie kraja chcelo štyri svoje nemocnice zlúčiť do jednej, ktorú by mohla prevádzkovať súkromná spoločnosť. Poslanci kraja to ale zablokovali. Časť z nich podporuje skôr premenu na neziskové organizácie. To preferuje aj Alexander SLAFKOVSKÝ."
    A. SLAFKOVSKÝ:
    "Nový zriaďovateľ nebude mať viacej peňazí ako má starý, ale starý zriaďovateľ zatiaľ neumožnil napríklad odpredať prebytočný majetok mikulášskej nemocnici, aby mohla znížiť svoje dlhy. Kdežto iným nemocniciam priamo z rozpočtu dotovala stratu. Je to neštandardný postup. V prípade, že by sa zmenil postup samosprávneho kraja, tak tento návrh sa môže stáť bezpredmetným."
  • ŠTÁT NA LETISKU
    (16.01.2009; Trend; č. 2, s. 10; SITA)
    Žilinský samosprávny kraj aj mesto Žilina, vlastniace v Letiskovej spoločnosti Žilina 0,47 percenta a 0,45 percenta akcií, súhlasia s tým, aby jej vlastníkom zostal štát. Spoločnosť prevádzkuje letisko v Dolnom Hričove pri Žiline. Vyplýva to z výsledkov pripomienkového konania k analýze ministerstva dopravy o súčasnom stave účasti regiónov na správe letísk a návrhu efektívnejšieho riešenia. Žilinský kraj požiadal, aby si mohol ponechať symbolickú majetkovú účasť v spoločnosti.
  • Záujem o Oravský hrad
    (16.01.2009; Plus jeden deň; s. 10; tasr)
    ORAVSKÝ PODZÁMOK ‑ Približne 210 000 turistov prišlo vlani na Oravský hrad v Oravskom Podzámku. Je to asi o 22 000 viac ako v roku 2007. Z celkového počtu tvorili slovenskí návštevníci asi 62 percent. Zo zahraničia najviac milovníkov kultúrnych pamiatok prišlo z Poľska ‑ 24 percent, sedem percent bolo Čechov. K vyššej návštevnosti na hrade prispeli podujatia k 140. výročiu založenia Oravského múzea. "Hrad láka nielen turistov, ale aj filmárov. Priťahuje mladých snúbencov, ktorí sa môžu zosobášiť v honosnej Rytierskej sále či v Kaplnke sv. Michala, a významné osobnosti politického, kultúrneho i verejného života," podotkla riaditeľka Oravského múzea Mária Jagnešáková.
  • ŽILINA: ŽSK bude rozdávať granty pre kultúru
    (15.01.2009; www.aktuality.sk; Regióny, 11.09, s. ‑; SITA)
    Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) vypísal výzvu na predkladanie žiadostí o dotáciu pre oblasť kultúry. Maximálna výška dotácie z grantového systému ŽSK bude 2 650 ú, minimálna 800 ú.
    "Novinkou v roku 2009 je druhé kolo podávania žiadostí, ktoré bude ukončené 31. mája," informoval agentúru SITA hovorca ŽSKPeter Kubica. O granty sa môžu uchádzať právnické i fyzické osoby, najmä kultúrne organizácie, občianske združenia, neziskové organizácie, nadácie, školy, obce a mestá, ale aj podnikateľské subjekty sídliace na území Žilinského kraja.
    Svoj projekt musia predložiť na predpísanom formulári, ktorý sa nachádza na http://www.regionzilina.sk/files/odbory/kultura/rok‑2008/Grantovy‑formular ‑2009.doc, do 31. januára. "V roku 2008 sme rozdelili 165 970 eur, pričom prostriedky išli rovnomerne do všetkých piatich regiónov nášho kraja. Celkovo sme podporili 169 kultúrnych projektov," konštatoval predseda ŽSKJuraj Blanár.
    Grantový systém ŽSK je podľa Blanára zameraný na podporu tradičnej ľudovej kultúry, významných kultúrnych podujatí v Žilinskom kraji, tvorivosti detí a mládeže, slovenského národného, regionálneho a kultúrneho povedomia, prezentácie kultúry Žilinského kraja, ale aj na opravu pamiatok a edičnú činnosť. Na Kysuciach napríklad podporili folklórny súbor Drevár v projekte Zachovávanie kultúrneho dedičstva, folklórnych tradícií na Slovensku, ďalej oslavy zvrchovanosti Slovenska či prehliadka duchovnej tvorby ‑ Jurinova jeseň 2008. V regióne Horné Považie bol úspešný projekt výstavy Dlhopoľskí páni majstri, festival slovenských profesionálnych bábkových divadiel či 29. Svetový kongres FIAP. Na Orave sa žiadatelia mohli tešiť z dotácie na podporu detských folklórnych súborov Podbielan a Kašunka, dotácie pomohli aj organizátorom Podroháčských slávností či pri vydaní monografie o obci Osádka. Na Liptove sa podarilo podporiť festival Country Folk Fest alebo opravu interiéru sály kultúrneho domu v Liptovských Kľačanoch. V regióne Turiec získal podporu napríklad projekt Martinský festival fotoklubov či Jazernícke noviny.
  • Podporia kultúru
    (15.01.2009; Plus jeden deň; s. 7; sita)
    ŽILINAŽilinský samosprávny kraj vypísal výzvu na predkladanie žiadosti o dotáciu pre oblasť kultúry. Maximálna výška dotácie z grantového systému kraja bude 2 650 , minimálna 800. O granty sa môžu uchádzať právnické i fyzické osoby, najmä kultúrne organizácie, občianske združenia, neziskové organizácie, nadácie, školy, obce a mestá, ale aj podnikateľské subjekty sídliace na území Žilinského kraja. Svoj projekt musia predložiť na predpísanom formulári do 31. januára.
  • ŽILINA: ŽSK upravil cestovné v prímestskej autobusovej doprave
    (15.01.2009; www.aktuality.sk; Regióny, 07.43, s. ‑; TASR)
    Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) upravil novým cenovým výmerom od 17. januára 2009 cestovné v prímestskej autobusovej doprave. Podľa hovorcu ŽSKPetra Kubicu sa všetky ceny v hotovosti v autobusoch zaokrúhlia na celé päťcentovky smerom nadol.
    Hovorca ŽSK zdôraznil, že úprava sa týka všetkých používateľov hotovosti, pričom ide nielen o čiastočné zlacnenie, ale aj zjednodušenie platenia v hotovosti. "Ak sa niekde platila cena 0,39 eura (11,75 Sk), po novom sa bude platiť 0,35 eura (10,54 Sk). My sme sa stretli s veľkým problémom úbytku cestujúcich a rozbehli sme motiváciu používania dopravných kariet. A toto je ďalší bonus, aby sme ľudí udržali pri cestovaní v autobusoch," informoval Kubica. Spresnil, že rozdiel medzi platbou v hotovosti a prostredníctvom dopravnej čipovej karty zostáva, pretože samosprávny kraj chce zvýhodniť používateľov elektronickej peňaženky.
    Hovorkyňa SAD, a.s. Žilina Ivana Strelcová pre TASR uviedla, že nové ceny sa zaokrúhlili smerom nadol v prospech cestujúcich. "Všetky ceny sa pri hotovostnej platbe v autobusoch zaokrúhľujú nadol tak, aby najmenšou mincou, ktorá sa bude používať, bola päťcentová minca. Samozrejme, aj naďalej budeme pri platbách v hotovosti prijímať jedno‑ a dvojcentové mince," informovala Strelcová.
    ŽSK financuje podľa Kubicu straty autobusových dopravcov SAD Žilina, a.s., a SAD Liptovský Mikuláš, a.s., aby bola zachovaná dopravná obslužnosť všetkých regiónov a mobilita obyvateľov. "V roku 2008 to bolo takmer 9,7 milióna eur (292 miliónov Sk). Zároveň budeme aj naďalej dotovať zľavy vo výške minimálne 50 %, ktoré poskytujú dopravcovia seniorom, študentom i zdravotne postihnutým spoluobčanom," dodal Kubica.
  • Do Žiliny za polovicu
    (15.01.2009; Plus jeden deň; s. 9; Pustayová Jana)
    Nová cesta medzi Oravou a Kysucami sa ujala
    ORAVSKÁ LESNÁ/NOVÁ BYSTRICA ‑ Cestujú pohodlne a lacnejšie! Nová komunikácia, po ktorej sa jazdí dva mesiace, skrátila spojenie medzi Oravou a Kysucami zo 140 kilometrov na 15 kilometrov. Nespokojní sú však podnikatelia, ktorí majú firemné autá nad 7,5 tony. Tie po novej ceste jazdiť nemôžu.
    "Teraz je to paráda!" prisviedčajú Oravci i Kysučania. "Ak sme si predtým chceli skrátiť cestu, museli sme ísť po hrboľatej ceste plnej jám. Dostali sme zabrať my aj autá." Ľudia museli do susedného regiónu cestovať cez Žilinu, Martin a Dolný Kubín, čo stálo nemálo peňazí a času. "Do Žiliny máme bližšie o 70 kilometrov!" teší sa starosta Oravskej Lesnej Albín Viater. "Skrátila sa aj cesta do Čadce a Česka. Do Žiliny jazdia autobusy dvakrát denne za polovičné cestovné ako doteraz!" Najviac áut je na ceste v pondelok a piatok, keď sa ide do práce. V nedeľu jazdí veľa lyžiarov.
    Nespokojní sú podnikatelia z okolitých obcí. "S autami nad 7,5 tony na túto cestu nesmú. Firmám sa tak predražuje podnikanie," vysvetľuje starosta Oravskej Lesnej. "Nechceme, aby tu jazdili kamióny, ale nemohli by miestni podnikatelia dostať výnimku?"
    Slovenská správa ciest dokončí komunikáciu definitívne koncom leta. "Keď zmizne sneh, čaká nás rekultivácia svahov, výsadba stromčekov," vysvetľuje Ján Mikula. "Opravíme aj prístupovú cestu cez Novú Bystricu‑Vychylovku a vybudujeme popri nej chodník."
    ‑‑‑‑
    Text k foto ‑ NOVÁ CESTA: Skrátila cestovanie medzi Kysucami a Oravou zo 140 kilometrov na 15.
  • Kraj je v provizóriu
    (12.01.2009; Žilinské noviny; č. 1, s. 4; Filek Michal)
    POSLANCI DALI PENIAZE NA INVESTÍCIE DO REZERVY. BLANÁR NEPODPÍSAL
    ŽUPAN JURAJ BLANÁR nepodpísal schválený rozpočet. Oproti jeho pôvodnému návrhu v ňom totiž poslanci KDH a SDKÚ stopli investície v objeme 7,56 milióna eur (228 miliónov Sk) a presunuli ich do rezervy. Kraj sa tak až do najbližšieho zasadnutia vo februári bude riadiť rozpočtovým provizóriom. Investície tým vraj nie sú ohrozené.
    *****
    Veto chcú prelomiť
    Predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár nepodpísal uznesenie o rozpočte kraja, ktorý v decembri schválili poslanci zastupiteľstva. Za zrušenie investícií hlasovali poslanci KDH a SDKÚ. Oproti pôvodnému návrhu z dielne župana a ktorý prerokovali jednotlivé komisie, totiž zastavili investície vo výške 228 miliónov korún a peniaze presunuli do rezervy ŽSK. Pôvodný návrh bol podľa nich nerozumný a rizikový. Kedže Blanár uznesenie nepodpísal, ŽSK momentálne funguje podľa rozpočtového provizória, podľa ktorého môže v rozpočte každý mesiac minúť 1/12 z toho, čo bolo v rozpočte v minulom roku. Kresťanskí demokrati plánujú predložiť na najbližšie zasadnutie svoj vlastný návrh rozpočtu. Urobiť tak chcú potom, ako 3/5 väčšinou všetkých poslancov prelomia Blanárovo veto a návrh oklieštený o investície znova schvália. Hlasovať by zaň muselo 35 poslancov.
    *****
    Komisie neboli proti
    Predtým, ako ho župan predložil do zastupiteľstva, prešiel návrh rokovaním v desiatich odborných komisiách. Hovorca ŽSKPeter Kubica hovorí, že nikto proti nemu nevzniesol zásadné výhrady. "Z desiatich komisií päť rozpočet podporilo a zvyšných päť k nemu neprijalo uznesenie. Ani jeden člen KDH z týchto komisií však nehlasoval proti rozpočtu," povedal Kubica. Podľa jeho slov návrh rozpočtu dlhodobo prerokovávali, bol k dispozícií všetkým a z rokovaní nevzišli žiadne zásadné pripomienky.
    *****
    Hrozia vysoké sankcie
    Presunutie investičných prostriedkov do rezervy je však podľa neho tým najhorším riešením. "Ak by poslanci županovo veto prelomili, znamenalo by to, že každú použitú korunu by museli schvaľovať zvlášť. Úrad by nemohol dlhodobo plánovať či pripravovať veci. Zastavili by sa aj niektoré rozrobené akcie, pri ktorých by nám hrozili pokuty a penále cca 332 eur za každý deň. V súčasnosti, napríklad, rekonštruujeme sobášny palác v Bytči. Ak by sme to nestihli do konca tohto roka, tak hrozí, že by sme museli vrátiť 1 milión eur," povedal Kubica. Podľa jeho slov tým, že župan uznesenie nepodpísal, zamedzil tomu, aby boli ohrozené plánované investície a umožnil tak vykonať opravy všetkých havarijných stavov.
    *****
    Rozpočet bol rozvojový
    Predložený návrh rozpočtu na rok 2009 pripravil ŽSK vo výške 149,01 milióna eur (4,49 mld Sk). "Rozpočet kraja sme navrhli ako rozvojový, čo potvrdzujú investičné akcie do našich organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti. Jeho hlavným cieľom je pokračovať v naštartovaných zámeroch modernizácie, rekonštrukcie objektov a infraštruktúry. Plánovali sme sa sústrediť najmä na aktivity v oblasti školstva, zdravotníctva, kultúry a sociálneho zabezpečenia a dokončenia investícii z minulého roka, ako napríklad Považská galéria umenia v Žiline alebo Kysucká nemocnica v Čadci. V prípade akejkoľvek zmeny finančných východísk v dôsledku krízy, vieme rozpočet upraviť tak, aby to nemalo žiadne dopady na obyvateľov nášho kraja," povedal Juraj Blanár.
    *****
    Provizórium nie je dobré
    Podľa predsedu poslaneckého klubu KDH Pavla Pavláska, pristúpili pravicoví poslanci k zabezpečeniu normálneho fungovania inštitúcií samosprávneho kraja a ostatné prostriedky ponechali v rezerve ŽSK. Pôvodný návrh bol podľa nich nerozumný a rizikový. "Juraj Blanár uznesenie zastupiteľstva k rozpočtu nepodpísal, čím nastavil provizórium. Žiadne provizórium nie je dobré. Ani toto," povedal.
    Pavlásek si myslí, že spôsob ktorý zvolili, je obozretný a múdry. "Veď sme svedkami mimoriadne vážnej situácie v oblasti financií nielen v našom kraji, ale aj vo svete. Je naozaj mimoriadna doba," dodal. Podľa jeho slov poslanci preferujú štandardné riešenie so schváleným rozpočtom a, formou jeho prispôsobovania potrebám kraja počas celého roka na základe finančnej situácie. "Je dôležité si uvedomiť, že najmä pri stavebných prácach treba využiť vždy čo najskoršie termíny. To znamená v zime pripraviť verejné obstarávanie a zabezpečenie dodávateľov, ktorí hneď na jar môžu začať robiť. V opačnom prípade sa všetko natiahne a do začiatku budúcej zimy sa stavby nestihnú dokončiť, čím vzniknú pre kraj ďalšie škody," argumentuje Peter Kubica.
    *****
    Preferujú rokovanie
    Šéf poslaneckého klubu KDH si uvedomuje možnosť, že by zastupiteľstvo prehlasovalo veto trojpätinovou väčšinou, čím by boli uznesenia z decembrového zastupiteľstvá platné. Následne by mohli poslanci pripraviť a navrhnúť zmeny v rozpočte a nadpolovičnou väčšinou ich schváliť. "Osobne ale preferujem rokovanie á verím, že postupne nájdeme riešenie. Rokujeme s poslaneckými klubmi a pripravujeme rokovanie so županom. Myslím si, že v terajšej zložitej situácii je potrebné rozumné konanie verejných činiteľov a múdre rozhodovanie predsedu a poslancov ŽSK. Najviac ohrozenou skupinou sú totiž bežní občania kraja a my sme tu na to, aby sme v ich záujme a na ich prospech múdro spravovali verejné veci, majetok a financie," uzavrel Pavel Pavlásek. Podľa vicežupana Jozefa Grapu z HZD ostáva otázne, prečo KDH doteraz nechcelo nájsť riešenie. "Veď mohli využiť celý minulý rok na prípravu a úpravu rozpočtu na rok 2009, ale neurobili tak ani na komisiách, na stretnutiach s predsedom, či na decembrovom zastupiteľstve," hovorí Grapa.
    *****
    Kontrolór bol za rozpočet
    Hlavný kontrolór Ján Koňušík, ktorého na jeseň 2008 podporovalo v kandidatúre na post kontrolóra práve KDH, odporúčal na zastupiteľstve 16. decembra 2008 poslancom schváliť pôvodný rozpočet, ktorý navrhol Úrad ŽSK. No, napriek tomu poslanci za KDH presunuli 228 miliónov korún z investícií, opráv, rekonštrukcií, či havarijných stavov do rezervy.
    Text k foto:
    Poslanci KDH ‑ OKS ‑ SDKU. Odhlasovali rozpočet, ktorý župan nepodpísal.
  • CESTOVNÉ V ŽILINSKOM KRAJI OD 17. JANUÁRA MIERNE KLESNE PRI PLATENÍ HOTOVOSŤOU
    (13.01.2009; Rozhlasová stanica Viva; Správy; 18.00; 0,5 min.; ŠKRHA Miroslav)
    M. ŠKRHA, moderátor:
    "Cestovné v Žilinskom kraji od 17. januára mierne klesne pri platení hotovosťou. Tamojšie prímestské linky budú zaokrúhľovať za päťcenty smerom nadol. Vysvetlí krajský hovorca Peter KUBICA."
    P. KUBICA:
    "To znamená, ak sa niekde platila cena 0,39, tak po novom sa bude platiť 0,35. My sme sa potýkali vlastne s veľkým problémom úbytku cestujúcich, a rozbehli sme motiváciu používania dopravných kariet, a toto je ďalší taký bonus, aby sme tých ľudí udržali pri cestovaní v autobusoch."
  • Elektráreň v Necpaloch ‑ zarába či vytápa?
    (13.01.2009; Turčianske noviny; č. 1, s. 3; JAKUB)
    POHĽADY DVOCH STRÁN NA TÚ ISTÚ VEC SA RÔZNIA
    Necpalská vodná elektrárnička má za sebou rok pôsobenia. Vďaka výhre v súťaži Inovácia Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) získala pred rokom ocenenie v kategórii Regionálny rozvoj. Svoju inováciu predvádzali jej tvorcovia aj na konferencii v Bruseli v júni minulého roku.
    Malá vodná elektráreň (MVE) je v Turci zatiaľ jediná svojho druhu, nesie názov Obnova pôvodného mlynského náhonu. V júli 2007 ju spustili do skúšobnej prevádzky ktorá zatiaľ ešte stále trvá. Ako tí už býva, novinky prinášajú so sebou nielen pozitíva, ale občas a nepredpokladaný rébus. Ten riešil aj starosta Necpál s dlhoročnou sťažovateľkou. Vzájomne si píšu už od roku 2005. Na konci minulého roka napísala aj nám.
    Anna Capková má v Necpaloch chalupu, o ktorú sa delí ešte so svojimi dvoma bratmi "Od začiatku som protestovala proti výstavbe elektrárne. Keď ju ešte len začali stavať, podali som žiadosť o prešetrenie stav by na Ministerstvo životného prostredia. Vytopilo nám totiž celú záhradu, príjazdovú cestu k domu a začalo nám podmáča aj múry domu. Dnu nám vlhnú drevené podlahy...," sťažuje sa učiteľka. Odvtedy vedie proti obnovovateľom mlynského náhonu doslova "vojenské ťaženie", v ktorom oslovila už viac verejných činiteľov. Vedie s dokumentáciu, ktorá sa časom nazbierala na slušnú "kôpku' Oslovila postupne vedenie ŽSK Slovenský vodohospodársky podnik, Krajský i Obvodný úrad ŽP, dokonca aj políciu. Neváhala osloviť aj najvyššiu inštanciu akou je Ministerstvo životného prostredia (MŽP). Všade získali odpoveď v takmer rovnakom znení ‑ obnova pôvodného mlynského náhonu je v poriadku a v súlade so zákonom. Opätovnou sťažnosťou na MŽP zistila, že prípad odstupujú na Krajský úrad ŽP, ktorý už v tejto veci konal.
    Vec teda zobrala do vlastných rúk a stala sa akýmsi dozorcom nad výstavbou malej výrobne elektriny a všetko, čo starosta podnikol, malo jej spätnú odozvu. To prinieslo do oficiálnej komunikácie veľa nervozity Starosta P. Majko upravoval tok a zabezpečenie mlynského náhonu už niekoľkokrát, najmä so zreteľom na pozemok A. Čapkovej. V súčasnosti je tok Necpalky upravený tak, aby vyrábal a nie vytápal. "V roku 2008 bol doplnený ďalší prepad na úroveň prevádzkovej hladiny potoka. Dokopy sú spravené štyri prepady, ktorými by sa zdvihnutá hladina okamžite prepadla naspäť do potoka," vysvetľuje starosta Necpál. "Zdvihnutá hladina podzemných vôd, ktorú pani Capková spomína, tam bola už aj pred spustením elektrárne do prevádzky. Skúsenosti s nimi majú všetky domy na hornom konci dediny," ozrejmuje problém podmáčania múrov domu. "Dokázalo sa to aj meraniami výšky hladiny spodnej vody vo vykopaných šachtách, ktoré urobil Obvodný úrad ŽP. Zvýšená hladina v potoku nemá vplyv na podmáčanie múrov," zdôraznil P. Majko, ktorý sa s nespokojnosťou takéhoto rozsahu vo svojej obci ešte nestretol.
    Obec budovala MVE tri roky a obecní investori vrazili do nej celkovo asi sto tisíc eur (3 mil. korún). Ak by všetko išlo dobre, investícia by sa mala vrátiť do piatich rokov. Väčšinu vyrobenej energie obec chce využívať na verejné osvetlenie, na obecnom úrade a v zdravotnom stredisku. Obnovený starý mlynský náhon, ktorý fungoval asi pred 100 rokmi, by mal prilákať aj viac turistov. "Projekt bol niekoľkokrát preverovaný, geodeticky zameraný a výstavba priebežne kontrolovaná. Všetky projekty stavby boli urobené autorizovaným projektantom na vodné stavby Vladimírom Štaudingerom," opisuje náročnosť vybudovania elektrárne starosta. "Zatiaľ je predčasné hovoriť o výsledkoch výroby elektriny, pretože ubehol len rok a momentálne je elektráreň zamrznutá a dolaďujú sa technické podmienky jej chodu," dodáva.
    Jablkom sváru medzi A. Capkovou a starostom obce je nepochybne obnova starého mlynského náhonu. Pozrime sa však na fakty. Svojím "ťažením" si A. Capková získala pozornosť viacerých úradov, vydobyla si pravidelné kontroly hladiny Necpalky úradom pre ŽP a podľa starostových slov zdržala výstavbu minimálne o dva roky. Okrem toho sa sťažovala aj na porušenie rybochodu, čo kontroly vylúčili. Problematické bolo podľa nej tiež vybudovanie ďalšej zábrany. "Betónový múr, ktorý sme postavili za jej pozemkom zo strany potoka, jej zachránil pozemok pred opätovným zaplavením. Ona s tým nesúhlasila. Marila prácu geodeta, ktorý zameral hranicu jej pozemku a zabil drevené kliny do zeme. Keď ich vytiahla, navrhol som jej, aby si pozvala iného geodeta a na svoje náklady. Neurobila tak dodnes," opisuje ťažkú komunikáciu starosta. Namiesto bežných drevených kolíkov je tam teda zahlobená harpúna v hĺbke jeden a pol metra, aby sa to nikomu nepodarilo vytiahnuť. A. Capková sa sťažovala na príslušnom úrade aj na poškodenie tisu, ktorý je ale podľa platného výmeru na obecnom pozemku. "Vykopali tis, na ktorom mi vznikla škoda takmer 1000 € (30 000 Sk)," tvrdí sťažovateľka. "Pani Capková nezákonne zabrala obecný pozemok a dokonca jej prekážalo, keď si robotníci pri stavbe MVE odtrhli slivky z obecného stromu. Znečistila potok rôznym odpadom," predstavil starosta možné témy, na ktoré by sa aj on mohol sťažovať. Jediné, čím sťažovateľke pohrozil, bolo, že ak si nevyčistí neporiadok, ktorý nahádzala do potoka, dá jej pokutu. "Nemám dôvod sa s ňou hádať. Maximálne sa jej snažím vyjsť v ústrety, nechcem živiť konflikty," krúti hlavou starosta.
    Text k foto:
    Nehrozí pretečenie ani o kvapku. Elektráreň má štyri prepadové odtoky. Na snímke jeden z nich.
    Text k foto:
    Jablko sváru. Z pôvodného mlynského náhonu zostal už len princíp.
    Text k foto:
    Rozvodnená Necpalka. Hrozivý pohľad na svoju záhradu vystrašil majiteľku tak, že sa začala sťažovať.
  • ZADLŽENOSŤ NEMOCNICE V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI OHROZUJE JEJ PREVÁDZKU
    (12.01.2009; Rozhlasová stanica Regina; Rozhlasový denník; 12.00; 4 min.; VELECKÝ Milan)
    Rasťo ILJEV, moderátor:
    "Dlhy nemocnice v Liptovskom Mikuláši sú také vysoké, že priamo ohrozujú jej prevádzku. Tento mesiac museli pomôcť mestá a obce z celého okresu. Ich príspevok 10 korún na obyvateľa však stačilo na to, aby nemocnica neprišla o vodu, elektrinu či plyn, chýbajú jej však peniaze na nutný rozvoj a pre dlhy verejným financiám ich nemôže získať ani z fondov Európskej únie. Pokračuje Milan VELECKÝ."
    Milan VELECKÝ, redaktor:
    "Záväzky po lehote splatnosti presiahli tri milióny eur, najmä voči daňovému úradu a Sociálnej poisťovni. Preto sa liptovská nemocnica nemôže uchádzať o podporu z fondov Európskej únie a tú potrebuje na výstavbu urgentného príjmu, bez neho ju vyradia zo skupiny plnohodnotne vybavených nemocníc a poisťovne s ňou nebudú musieť uzatvoriť zmluvu. Riaditeľ nemocnice Ján VYŠŇAN tvrdí, že záväzkov po lehote splatnosti sa zbaví."
    Ján VYŠŇAN:
    "Zatiaľ tak dvomi cestami. Jedna je schválený program oddlžovania nemocníc formou návratných pôžičiek, druhá možnosť je pozrieť sa na majetok, ktorý nemocnica efektívne nevie využívať a odpredajom získať kapitálové zdroje na oddlženie a ďalší rozvoj nemocnice."
    M. VELECKÝ:
    "Riaditeľ nemocnice je vo funkcii len druhý mesiac. Tvrdí, že ide najmä o dlhy staré niekoľko rokov. Zadlženosť nemocnice sa vlani zvýšila len približne o 5 percent."
    J. VYŠŇAN:
    "Približný dlh nie je tak veľký, aby sa nedal ekonomickými opatreniami minimalizovať, aby to hospodárenie v priebehu bežného účtovného obdobia bolo vyrovnané. Najväčším problémom je tento historický dlh."
    M. VELECKÝ:
    "Takmer 27‑tisíc eur poskytlo Združenie miest a obcíLiptova na zaplatenie časti dlhov za energie. Zriaďovateľ nemocnice Žilinský kraj tým veľmi nadšený nebol. Jeho hovorca Peter KUBICA."
    Peter KUBICA:
    "Podľa nášho názoru ide o nesystémové riešenie nielen pre nemocnicu, ale aj pre samotné obce a mestá. Uvedomujeme si zodpovednosť zdravotníctva, a preto nechceme, aby mestá a obce aj v budúcnosti boli takto zaťažované."
    M. VELECKÝ:
    "Poslanci kraja ešte v decembri v liptovskej nemocnici schválili 201‑tisíc eur na dlhy voči Sociálnej poisťovni a plynárom. Poslanec zastupiteľstva Alexander SLAFKOVSKÝ, ktorý v nemocnici pracuje ako lekár ale tvrdí, že kraj sa k nemocnici správa macošsky."
    Alexander SLAFKOVSKÝ:
    "Jedna z nemocníc už dostala v priebehu posledných dvoch rokov zdroje zo samosprávneho kraja takmer 120 miliónov korún, kdežto mikulášska nemocnica dostala 6,3 milióna korún minulý rok."
    M. VELECKÝ:
    "Hovorca kraja Peter KUBICA."
    P. KUBICA:
    "Úplne vylučujeme takéto nezmyslené tvrdenia, pretože práve do liptovskej nemocnice sme od roku 2003, kedy sme jej zriaďovateľom, v rámci stavebných investícií použili takmer 44 percent z rozpočtu do prístrojového vybavenia, 50 percent zo všetkých investícií, ktoré sme použili."
    M. VELECKÝ:
    "Vedenie kraja chcelo štyri svoje nemocnice zlúčiť do jednej, ktorú by mohla prevádzkovať súkromná spoločnosť. Poslanci kraja to ale zablokovali. Časť nich podporuje skôr premenu na neziskové organizácie."

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky