29. týždeň (13. 7. - 19. 7. 2009)

  • PRIESKUM ŠTATISTICKÉHO ÚRADU O ŽIVOTNEJ ÚROVNI OBYVATEĽSTVA

    (19.07.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 2,5 min.; OBRANCOVÁ Jana)
    Juraj JEDINÁK, moderátor:
    "Príjmy jednotlivých členov slovenských domácností v minulom roku dosiahli asi 480 eur mesačne. Vyplýva to zo zistení Štatistického úradu v rámci prieskumov o životnej úrovni obyvateľstva. Slovenské rodiny si medziročne vlani prilepšili najmenej od roku 2005. Pre hospodársku krízu sa v tomto i budúcom roku očakávajú ešte horšie čísla. Podrobnosti povie Jana OBRANCOVÁ."
    J. OBRANCOVÁ, redaktorka:
    "Tak ako v predchádzajúcich rokoch, aj vlani na tom boli najlepšie rodiny v Bratislavskom kraji. Hoci si medziročne prilepšili najmenej, ich mesačné príjmy na osobu stále dosahovali 128 percent z celoslovenského priemeru. Robert VLAČUHA zo Štatistického úradu."
    R. VLAČUHA:
    "Podľa výsledkov zisťovania EU SILC 2008 bol ekvivalentný disponibilný príjem na osobu a mesiac 14 578 slovenských korún, a najvyšší príjem mali osoby v Bratislavskom kraji 18 671 slovenských korún."
    J. OBRANCOVÁ:
    "Teda asi 619 eur. Nad celoslovenský priemer sa vlani dostali, hoci s výrazne menším predstihom, aj domácnosti v Trnavskom a Žilinskom kraji, ktoré v priemere dosiahli príjmy asi 500 eur mesačne na osobu. Zvyšok Slovenska bol ale v roku 2008 pod priemerom. Podľa Roberta VLAČUHU bol na tom najhoršie, so sumou asi 435 eur Prešovský kraj."
    R. VLAČUHA:
    "V ktorom je disponibilný príjem na osobu len približne 90 percent celoslovenského priemeru. V Nitrianskom kraji, ten je druhý najhorší, je to 13 717 slovenských korún na mesiac a na osobu."
    J. OBRANCOVÁ:
    "V priemere si pritom slovenské domácnosti vlani medziročne prilepšili najmenej od roku 2005, kedy Štatistický úrad robil takéto prieskumy po prvý raz. Zatiaľ čo do roku 2006 stúpil disponibilný príjem člena domácností o asi 55 eur, a v ďalšom roku až o takmer 80 eur, vlani sa oproti roku 2007 zvýšil len o 16 eur. Údaje pritom Štatistický úrad zbieral ešte pred vypuknutím hospodárskej krízy. Práve pre jej dôsledky prognostik Slovenskej akadémie vied Pavol KÁRÁSZ predpokladá v tomto a budúcom roku ešte pesimistickejšie čísla."
    P. KÁRÁSZ:
    "V najlepších prípadoch bude tento príjem stagnovať, respektíve mierne narastie najmä v Bratislavskom kraji, ako ekonomicky najvýkonnejšom. V krajoch s nízkou ekonomickou výkonnosťou napríklad Prešovský kraj je reálne počítať aj s poklesom hrubého disponibilného príjmu domácností."
    J. OBRANCOVÁ:
    "Zlepšovať sa podľa ekonóma nebude ani situácia v chudobe. Tá v minulom roku ohrozovala asi 600 tisíc Slovákov s príjmom pod 270 eur mesačne." 
  • CHÝBAJÚ PENIAZE NA PLATY UČITEĽOV
    (18.07.2009; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny dnes; 19.00; 2 min.; regionálne štáby, KRAFKA Jaroslav)
    Moderátorka:
    "Samosprávy majú finančné suchoty. Doplatia na to najmä školy a učitelia. Napríklad v Bratislavskom kraji budú, radi keď po prázdninách budú mať za čo v školách svietiť, no a na platy učiteľov už tradične chýbajú státisíce eur."
    J. KRAFKA, redaktor:
    "Samosprávy tento rok nedostanú 190 miliónov eur, s ktorými pôvodne rátali. Najhoršie je na tom Žilinský kraj."
    M. SLAŠŤAN, primátor mesta Ružomberok:
    "Môže to chýbať na platoch zamestnancov, učiteľov a to by bola ozaj škoda."
    Ľ. ANDRASSY, hovorca MČ Bratislava Petržalka:
    "Napríklad len v oblasti školstva nám dnes chýba takmer 20 miliónov korún na platy učiteľov."
    M. PODMAJERSKÁ, hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja:
    "Budeme naozaj musieť sa obmedziť na to aby sa v školách svietilo a kúrilo, aby klienti v sociálnych zariadeniach mali čo jesť."
    J. KRAFKA:
    "Málo peňazí na učiteľov nám mailom potvrdili aj z Nitrianskeho samosprávneho kraja. Nedostatok peňazí ohlásili aj v Trenčianskom kraji. Na druhej strane napríklad v Trnavskom kraji situáciu dramaticky nevidia. Zle by to nemalo byť ani na východe."
    V. FITZEKOVÁ, hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja:
    "V Prešovskom kraji problém s financovaním školských zariadení nemáme."
    J. KRAFKA:
    "Bratislavský kraj ale tvrdí, že situácia je vážna a ak nedostane finančnú injekciu, bude musieť pracovať v krízovom režime."
    M. PODMAJERSKÁ:
    "Požiadali sme o stretnutie aj ministra financií, keďže rokuje aj so ZMOS om ohľadom územnej samosprávy, rovnako dôležité je rokovanie s nami. Zatiaľ ten termín nemáme."
    J. KRAFKA:
    "Ministerstvo financií si ale myslí, že rokovania so ZMOS om ako zástupcom samospráv sú dostatočné."
    M. ŠMÁL, hovorca ministerstva financií:
    "Výsledkom rokovania okrem iného bola aj dohoda na vzniku pracovnej skupiny, ktorá by do 15. augusta pripravila návrhy na zlepšenie finančnej situácie."
    J. KRAFKA:
    "Prvé návrhy budú teda hotové len dva týždne predtým ako učitelia a študenti nastúpia do škôl. No a tieto návrhy bude musieť ešte odsúhlasiť vláda i parlament."
  • MINISTERSTVO ŠKOLSTVA POSKYTNE VIAC AKO 2 MILIÓNOV EUR NA ROZVOJ ŠPORTOVEJ PRÍPRAVY 18 ŠKOLÁM NA SLOVENSKU
    (16.07.2009; Rozhlasová stanica Regina; Rozhlasový denník; 12.00; 3 min.; RAČKOVÁ Marína)
    Jana ZVALOVÁ, moderátorka:
    "Desať slovenských stredných škôl sa od septembra premení na centrá olympijskej prípravy. Budúci vrcholoví športovci by tak mali mať možnosť rozvíjať svoj talent aj s podporou štátu. Ministerstvo školstva im poskytne 2,5 milióna eur, teda vyše 70 miliónov korún. Viac povie Marína RAČKOVÁ."
    Marína RAČKOVÁ, redaktorka:
    "Školy získali štatúty centier olympijskej prípravy v 18 športoch. Je to napríklad vodný slalom, športová streľba, plávanie, lyžovanie, či džudo. Medzi vybranými strednými školami z Trenčína, z Košíc, Trnavy, Banskej Bystrice, či Nitry je aj športové gymnázium v Žiline. Podľa riaditeľky Márie WIENEROVEJ uspeli v žiadosti o podporu lyžiarov a kanoistov na dva roky."
    Mária WIENEROVÁ:
    "Základné materiálne podmienky pre zabezpečenie vlastnej športovej prípravy, možnosť ubytovania a stravovanie, potom personálne zabezpečiť športovú prípravu trénermi s najvyššou trénerskou kvalifikáciou, to je ten piaty kvalifikačný stupeň podľa tej novej klasifikácie a v podstate umožniť športovcom, žiakom športovej školy vzdelávať sa podľa individuálneho učebného plánu."
    M. RAČKOVÁ:
    "O doterajšom úspechu školy svedčia známe mená aj jej absolventov: Peter PEKÁRIK pôsobí v súčasnosti v nemeckej Bundeslige. V Zenite Petrohrad je Tomáš HLUBOČAN a žiakom školy je aj majster sveta v kanoistike Richard VRŠANSKÝ. Po novom by mali mať aj lepšie podmienky."
    M. WIENEROVÁ:
    "Aby tí športovci ozaj mohli na sebe pracovať a dosahovať stále lepšie a lepšie výkony. Uvažuje sa o tom, že v podstate oni budú mať ubytovanie zdarma, stravovanie zdarma a materiálové vybavenie, potom tiež štarty na tých súťažiach, trebárs u lyžiarov, tie výjazdy na ľadovce."
    M. RAČKOVÁ:
    "Pomoc sa črtá aj z okolia. Za Žilinský samosprávny kraj hovorí Zuzana MUCHOVÁ."
    Zuzana MUCHOVÁ:
    "Zatiaľ neprebehli oficiálne rokovania Žilinského samosprávneho kraja ako zriaďovateľa školy so zástupcami areálu vodných športov v Liptovskom Mikuláši, tie sa však uskutočnia v priebehu budúceho týždňa. Docieli sa nimi, aby sa zabezpečili čo najlepšie podmienky pre našich reprezentantov pôsobiacich v centre olympijskej prípravy."
    M. RAČKOVÁ:
    "A finančnú injekciu už sľúbili aj žilinskí krajskí poslanci."
    Z. MUCHOVÁ:
    "Viac ako 13 tisíc eur na rekonštrukciu a dobudovanie regeneračno masážneho centra pre športovcov, ktorí budú do centra prijatí." 
  • Na VÚC ke sa môžete sťažovať na lekárov
    (15.07.2009; Hospodárske noviny; s. 21; sim)
    Bratislava Vyššie územné celky sú na Slovensku pre mnohých ľudí stále "veľkou neznámou". Aj na tých sa však vybavuje množstvo vecí, ktoré sú pre život dôležité. Napríklad na odbore sociálnych vecí poskytujú základné sociálne poradenstvo, podáva sa tam žiadosť o posúdenie odkázanosti, či žiadosť o uzavretie zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb. "Na odbore školstva je možnosť získať informácie o prijímacom a odvolacom konaní žiakov stredných škôl, podmienkach prijatia na strednú školu a presune žiakov zo školy na inú školu. Je tu tiež možné podať sťažnosť v oblasti výberového konania riaditeľov stredných škôl," spresňuje hovorca Žilinského samosprávneho kraja Peter Kubica.
    Sťažnosť na VÚC cke môžete podať aj na lekárov postup pri ošetrení alebo sa informovať o zaradení k jednotlivým lekárom v rámci rajonizácie. "Na odbor dopravy sa občania obracajú najčastejšieho žiadosťami o úpravu cestovného poriadku zladenie autobusov s vlakom," dodal Kubica. Na VÚC cke sa zase môžete uchádzať napríklad aj o granty na kultúrne podujatia, ktoré samosprávny kraj poskytuje, získate informácie o verejnom obstarávaní a prebytočnom majetku.
  • Svetom moje, svetom
    (15.07.2009; Slovo; č. 25, s. 38; Jancová Lenka a red.)
    Týmto zvolaním Svetom moje, svetom vyprevádzali drotárske matere z Veľkého Rovného svoje nemluvniatka, keď ich na lopári symbolicky vystrčili z otvoreného okna. A bolo jedno, či to bolo v lete alebo v zime, za svitu slnka, za dažďa či v snehovej metelici. Lebo veď tak museli chodiť za obživou sotva dospeli na džarkov, malých drotárskych pomocníkov, so svojimi otcami. Mnohí z nich však svoju tŕňmi ťažkostí a nesmiernou chudobou drôtovanú cestu neskôr korunovali aj veľkým bohatstvom, prosperitou a medzinárodným uznaním.
    Boli mimoriadni.
    Drotárstvo kedysi patrilo medzi najtypickejšie doplnkové zamestnania na žilinskom Považí a na Kysuciach. Jeho počiatky siahajú už do 18. storočia. Hlavným dôvodom vzniku tohto remesla boli problémy s málo úrodnou pôdou v horských oblastiach, ktoré zabezpečovali obživu pre celé rodiny. Muži sa preto začali venovať tejto vandrovnej, podomovej živnosti. Základným materiálom na výrobu pascí na myši, misiek, vešiakov, košíkov, naberačiek, vidličiek, stojanov na žehličky, ale aj samovarov a mnohých ďalších užitočných vecí sa stal drôt a neskôr plech. A výrobcovia predmetov z týchto materiálov sa stali mimoriadnymi remeselníkmi a umelcami. V čase najväčšieho rozšírenia, na prelome 19. a 20. storočia, pracovalo s drôtom takmer desaťtisíc mužov z vyše 150 obcí z Kysúc a Trenčianskej stolice. Majstri drotári sa za svojou prácou vyberali nielen do Európy, ale aj do Ruska, Ázie, Afriky i Ameriky, kde si zakladali malé drotárske dielne, ktoré neskôr prerástli do veľkých priemyselných firiem. Po 1. svetovej vojne zmenou politických a hospodárskych pomerov drotárstvo postupne začalo upadať a po 2. svetovej vojne vo svojej klasickej podobe prakticky zaniklo.
    Zostali zbierky.
    Drotárstvo sa väčšinou zachováva len formou zbierkových predmetov v múzeách či obdobných zariadeniach. Kysucké múzeum v Čadci, ktorého zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj, sa rozhodlo vo svojej expozícií Kaštieľa v Radoli predstaviť návštevníkom výrobky drotárov zo zbierok Slovenského národného múzea v Martine a v Bratislave. Návštevníci tak budú mať možnosť vidieť 80 odrôtovaných či drôtených predmetov, výrobkov a náradia. Oku obdivovateľa určite neuniknú skvosty vyrobené drotárom Róbertom Hozákom z Čadce, Ladislavom Jurovatým z Bratislavy, Ladislavom Fapšom zo Žiliny, Ladislavom Mihalom zo Senice i šperkom Marty Filovej zo Žiliny. Výstava Svetom, moje, svetom... je v radoľskom kaštieli sprístupnená až do 20. septembra 2009.
    Vidieť a ochutnať.
    A kto príde 19. júla 2009 o 12.30 hod. do radoľského kaštieľa na vernisáž, neoľutuje, pretože uvidí nielen drôtenú drotársku krásu, ale aj bohatý kultúrny program. A nielen drotársky. Členovia klubu historického lukostreleckého klubu z Komárna Čierny sokol priučia záujemcov lukostrelectvu, gurmáni si budú môcť pochutnať na jedlách uvarených podľa stredovekých receptúr, milovníci extravagancie si môžu dať pomaľovať tvár či nakresliť portrét, vyložiť čosi zaujímavé z tarotových kariet, deti môžu jazdiť na koníkoch. A všetci sa kochať umením paličkovania, vyšívania, zdobenia perníkov, pečenia oblátok či žasnúť nad šikovnosťou pri opletaní pomocou drôtu, pletení košíkov. Na kultúrne podujatia na nádvorí kaštieľa je vstup voľný, na expozície a výstavy v kaštieli je vstupné pre deti a dôchodcov 0,33 eur, pre dospelých 0,66 eur.
    Fotografie: Zdroj: www.velkerovne.sk
  • Nielen Martin bude mlieť z posledného
    (15.07.2009; Turčianske noviny; č. 27, s. 2; LEGERSKÁ Viera)
    Otvorený list ministrovi Jánovi Počiatkovi poslali minulý pondelok z Martina. Primátori väčšiny miest v Žilinskom samosprávnom kraji v ňom upozorňujú na hrozivý stav rozpočtov.
    MARTIN. Možno predvídať škrtanie výdavkov v školstve, sociálnej starostlivosti, investíciách a dofinancovaní projektov z fondov Európskej únie, ak sa naplní scenár daňovej prognózy týkajúcej sa výberu dane z príjmu fyzických osôb a štát samosprávam nepomôže.
    Ministerstvo vybralo menej daní
    Stretnutie primátorov miest Žilinského samosprávneho kraja motivovala podrobná daňová prognóza týkajúca sa výberu daní do štátneho rozpočtu, ktorú uverejnilo Ministerstvo financií SR na svojej stránke v piatok 3. júla. Jej súčasťou je aj znížený výber dane z príjmu fyzických osôb, ktorá má byť v porovnaní s odhadom zo záveru minulého roka nižšia až o 16,4 percenta.
    "Obce sa pri plánovaní rozpočtu opierajú aj o dostupné analýzy. Z tohto pohľadu sme koncipovali aj rozpočet nášho mesta na tento rok, no vzhľadom na vývoj krízy sme ho upravovali v júni smerom nadol vo výdavkoch o 1,050 milióna €. Nová prognóza siaha v prípade nášho mesta na ďalších asi 1,060 milióna €, čo už ohrozuje samosprávne funkcie mesta," vyhlásil martinský primátor Andrej Hrnčiar.
    Škrtanie likviduje plány mesta
    Pripomenul, že táto situácia reálne hrozí a že mesto bude musieť škrtať výdavky v školstve, opatrovateľskej službe, investíciách, ohrozené je aj plnenie podmienok čerpania zdrojov Európskej únie, keďže mesto nebude mať ani potrebných 5 percent na spoluúčasť na schválených projektoch. V prípade Martina bude koniec aj dotáciám do športu, kultúry a vzdelávania. Podobný výhľad majú aj Vrútky. Tam zatiaľ bude v rozpočte chýbať ďalších pol milióna €. Vývoj príjmov z dane fyzických osôb je aj výhľadovo kritický. Na budúci rok sa výpadok odhaduje na 20 percent.
    Primátori naznačili, že mestám hrozí kolaps, keďže naznačený deficit financií je podľa nich katastrofálny. Od ministra a vlády žiadajú pomoc, keďže asi 40 percent výpadkov z príjmov spôsobili rozhodnutia vlády zamerané na riešenie krízy a ktoré mestá museli vo svojich rozpočtových plánoch akceptovať. "Ide napríklad o udržanie zamestnanosti, opatrovateľskej služby, o bezpečnosť, platy učiteľov a podobne. Paradoxne, protikrízové opatrenia vlády sa nemali dotknúť sociálne najviac ohrozených ľudí, teraz sa ich dotknú, pretože na ne nebudeme mať peniaze," povedal A. Hrnčiar.
    Primátori napísali list
    Otvorený list sa opiera o memorandum, ktoré vláda podpísala so Združením miest a obcí Slovenska a v ktorom sa zaviazala pomôcť samospráve v krízovej situácii. "Táto situácia je tu, mestá vyčerpali vo svojich rozpočtoch možnosti šetrenia. Ak vláda dokázala pomôcť automobilkám, mala by vedieť pomôcť aj samospráve, v ktorej pracuje na Slovensku 180 tisíc ľudí. To nie sú len úradníci, ale aj učitelia, opatrovatelia, príslušníci obecných polícií, poskytovatelia sociálnej starostlivosti a podobne. Ich prepúšťanie môže vytvoriť tlak na vyplácanie odstupného a neskôr podpôr," doplnil A. Hrnčiar, ktorý spolu s primátormi miest Žilinského kraja vyjadril ochotu rokovať o akejkoľvek pomoci štátu samospráve. Zároveň vyzvali aj ostatné samosprávy a organizácie, ktoré ich združujú, aby sa k otvorenému listu pridali.
    mosprávny kraj poskytuje, získate informácie o verejnom obstarávaní a prebytočnom majetku 
  • Skvost Slovenska
    (15.07.2009; Plus jeden deň; s. 9; jap)
    Oravský hrad získal titul za to, že ho vlani navštívilo veľa turistov
    ŽILINA Najväčší klenot je na Orave! Slovenská agentúra pre cestovný ruch povýšila Oravský hrad za oficiálny skvost Slovenska.
    Vlani si ho prezrelo zo všetkých našich hradov a zámkov najviac turistov.
    Dominanta Oravy sa spomína ako murovaný hrad už v roku 1267, ale ešte predtým stála na jeho mieste drevená stavba. Hrad vlastnili Matúš Čák Trenčiansky, Matej Korvín i palatín Jozef Thurzo a jeho potomkovia. Dnes je tu expozícia dobového nábytku a prírodovedné expozície Oravského múzea. Majestátnosť a malebnosť Oravského hradu využívajú filmári už v roku 1922 tu vznikol čiernobiely Dracula, neskôr na hrade nakrúcali rozprávky Kráľ Drozdia brada, Sokoliar Tomáš, Princezná a žobrák.
    Žilinský kraj okrem Oravského hradu zastrešuje 22 ďalších kultúrnych inštitúcií. Či už sú to hrady Strečno, Budatín a Likava, skanzeny v kysuckej Vychylovke a liptovskej Pribyline, alebo tri lesné železničky (Vychylovka, Pribylina, Oravská Lesná). Turista si v týchto končinách určite príde na svoje!
    Text k foto:
    DOMINANTA: Oravský hrad je pýchou Oravy a teraz i, skvostom celého Slovenska.
  • Návštevníci z Ruska si pozreli i kamenné gule na Megoňkách
    (14.07.2009; Kysucké noviny; č. 27, s. 5; jk)
    Čadca. Po úspechu doterajšej trojročnej spolupráce, ktorej výsledkom bolo odvysielanie niekoľkých častí cestopisného cyklu o krásach kraja v druhej najväčšej ruskej televízii NTV, spoznávali novinári jeho ďalšie, doteraz neznáme zákutia. Zástupcovia ruskej televízie počas plánovanej týždňovej infocesty navštívili od 6. do 9. júla napríklad aj kamenné gule na Megoňkách, prvý Slovenský orloj v Starej Bystrici a pútnické miesto na hore Živčáková.
    Stále nové aktivity na podporu rozvoja turizmu a neustále zvyšovanie jeho úrovne v regiónoch je popri kvalitnom marketingu spôsob, ako prilákať viac zahraničných návštevníkov. Keďže cestovný ruch predstavuje jeden z pilierov regionálnej ekonomiky Žilinského samosprávneho kraja, infocesta s názvom Objavte Žilinský kraj klenot Slovenska je už piaty rok neodmysliteľnou súčasťou balíka týchto aktivít. Počas trvania projektu prijali pozvanie kraja touroperátori zo Škandinávie, Nemecka, Rakúska, Ruska, Chorvátska či Ukrajiny.
    V rámci jej zimných aj letných verzií navštívili desiatky hostí najvýznamnejšie strediská cestovného ruchu, zimných športov, kúpele, wellness centrá a obdivovali prírodu i kultúru Žilinského kraja.
  • Rozpočet zmenili v prospech regiónov
    (14.07.2009; Oravské noviny; č. 27, s. 2; R)
    O 633 644 eur (19,09 mil. Sk) zvýšila krajská samospráva svoj rozpočet pre oblasť sociálneho zabezpečenia.
    ŽILINA. Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) má na rok 2009 plánovaný rozpočet vo výške 158,48 mil. € (4,77 miliardy sk).
    Schválili peniaze na prístavbu
    Minulú stredu krajskí poslanci rozhodli o zvýšení výdavkov kraja pre sociálnu sféru. Najväčšou sociálnou investíciou v kraji je prístavba Domova sociálnych služieb a domova dôchodcov v Zákamennom, kde poputuje po tretej úprave rozpočtu ŽSK suma 595 500 € (17,94 mil. Sk). Ešte v roku 2007 rozostavaný objekt potrebuje silnú finančnú injekciu na odstránenie dlhotrvajúceho havarijného stavu. Vďaka schváleným peniazom bude môcť byť stavba ukončená o rok skôr, ako bolo plánované.
    Naprázdno neobišlo ani zdravotníctvo
    Poslanci samosprávneho kraja schválili tiež podporu pre viaceré domovy sociálnych služieb, ktorých klienti sa oduševnene venujú rôznym záujmovým činnostiam. Na výstavbu altánkov vyčlenili 30 tisíc € (903 tisíc Sk) pre desať sociálnych zariadení. Na Orave pribudne takáto stavba pre voľnočasové aktivity v DD a DSS pre dospelých v Novoti.
    Naprázdno neobišlo ani zdravotníctvo, kde sa sumou približne 885 tisíc eur (26,66 mil. Sk) finančne uzavreli práce naviac pre europrojekt dostavby operačných sál, oddelenia anestézie, intenzívnej medicíny a centrálnej sterilizácie v Dolnooravskej nemocnici s poliklinikou v Dolnom Kubíne. Pri úprave rozpočtu poslanci ŽSK mysleli aj na EEG prístroj a techniku pre zrekonštruované oddelenia v Dolnooravskej NsP a na endokameru pre Hornooravskú NsP v Trstenej.
    Minulý týždeň zvýšili poslanci aj fond na prípravu projektovej dokumentácie chystaných europrojektov. ŽSK sa zapojí do výziev pre sociálnu oblasť, zdravotníctvo a kultúru, pričom rozpracoval projekty aj pre zariadenia na Orave DD a DSS v Novoti, Oravskú polikliniku Námestovo, Oravskú knižnicu v Dolnom Kubíne a Oravský hrad.
  • Nemocnica dlhuje peniaze za lieky
    (14.07.2009; Oravské noviny; č. 27, s. 2; SM)
    Dolnokubínska nemocnica nemá peniaze na splatenie svojich finančných záväzkov. Najviac dlhuje na liekoch.
    DOLNÝ KUBÍN. Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja sa na svojom poslednom zasadnutí zaoberalo aj finančnou situáciou Dolnooravskej nemocnice. "Riešili sme vážnu ekonomickú situáciu v našej nemocnici. Za posledné obdobie vykazuje veľkú stratu. Len na liekoch dlhuje 40 miliónov korún (cca 1 327 757 eur). Samosprávny kraj sa rozhodol pomôcť nemocnici s týmto problémom čiastkou 3 milióny korún (99 582 €). Zvyšnú dlžnú sumu si nemocnica musí riešiť s dodávateľmi sama," uviedol primátor Dolného Kubína a zároveň poslanec ŽSK Ivan Budiak.
    Zdravotnícke zariadenie si podľa vyjadrenia jeho riaditeľa Jozefa Mintála povinnosti voči dodávateľovi liekov v prvom polroku tohto roka plní. "Problémom sú staršie neuhradené faktúry za minulý rok. Momentálne pripravujeme projekt čerpania finančnej výpomoci v rámci Koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení. Spadajú do neho faktúry v objeme približne 1 milión eur. Dúfame, že projekt bude vyhodnotený ako úspešný a od ministerstva zdravotníctva získame pôžičku. Zvyšných 20 miliónov budeme musieť riešiť inou formou," povedal riaditeľ.
  • Mestá a obce budú chudobnejšie
    (14.07.2009; Oravské noviny; č. 27, s. 2; SM, NK, AG)
    Samosprávy sú znepokojené daňovou prognózou, ktorú na svojich stránkach zverejnilo ministerstvo financií. Už teraz selektujú investície.
    ORAVA. Ministerstvo financií na svojej internetovej stránke oznamuje, že štát pre celkovú zlú ekonomickú situáciu vyberie od ľudí menej daní. Odrazí sa to aj na tom, že obce a mestá dostanú od štátu menej peňazí z podielových daní. Pre samosprávy to znamená ďalšie šetrenie.
    Primátori protestujú
    Finančné prostriedky získané z podielových daní sú jedným z pravidelných príjmov samospráv. Počíta s nimi každý rozpočet.Štát ich prideľuje napríklad podľa počtu obyvateľov, žiakov, ľudí nad 62 rokov či nadmorskej výšky obce.
    Avizované zníženie štátneho rozpočtu o viac ako desať percent oproti pôvodnej plánovanej čiastke mestá neunesú a budú pre ne likvidačné. Myslia si to primátori miest Žilinského samosprávneho kraja, ktorí uplynulý pondelok v Martine spísali protestný list a adresovali ho ministrovi financií Jánovi Počiatkovi. Už začiatkom roka pritom primátori a starostovia pomohli štátu, keď zareagovali na krízu úpravou svojich rozpočtov a prijatím opatrení na zníženie jej dopadu takzvaným Memorandom o spolupráci medzi vládou SR a Združením miest a obcí Slovenska, v ktorom sa vzdali zhruba 2,5 mld. Sk. Teraz hrozí, že výrazne škrtať budú musieť už po druhýkrát v priebehu polroka.
    Kubín stopol investičné akcie
    "V prípade Dolného Kubína by to znamenalo, že v druhom polroku musíme dokázať ušetriť na prevádzkových prostriedkoch ešte zhruba 30 mil. korún (cca 995 817,56 eur). Mesto by sa tým ocitlo v naozaj vážnej situácii," skonštatoval dolnokubínsky primátor Ivan Budiak. "Napriek všetkému musíme podniknúť veľmi radikálne šetriace opatrenia. Preto sme vstúpili aj do investičných akcií na tento rok. Projekt Rok mestských častí sme stopli. Za ťažiskové kroky, ktoré chceme dokončiť, sme určili dofinancovanie a dobudovanie priemyselnej zóny Mokraď a dostavbu akvaparku. Vstúpili sme už i do odmien zamestnancov mestského úradu, znížili sme ich o 20 percent. Iná cesta ako cesta obmedzených výdavkov momentálne nie je."
    Námestovo sa do veľkých investícií nepúšťalo
    Mesto je závislé na mesačnom príjme podielových daní a primátor pristupuje k problému opatrne. "V súčasnej situácii ešte konkrétne nevieme, ako budeme problematiku zníženého príjmu daní riešiť," povedal Ján Kadera, primátor mesta Námestovo. "Nebudeme sa môcť púšťať do veľkých projektov, budeme sa skôr snažiť pracovať na projektoch, na ktoré sme dostali peniaze z fondov únie. Stav v príjmoch mesta zo štátneho rozpočtu je katastrofálny, musíme byť ostražití, aby sme sa nevyčerpali z financií a neboli neskôr nútení siahať až na dno."
    Situáciu budú námestovskí poslanci riešiť na najbližšom mestskom zastupiteľstve. Podľa slov J. Kaderu určite dôjde k úprave rozpočtu mesta. "Do veľkých investícií sa Námestovo zatiaľ nepúšťalo, takže nie je veľmi čo krátiť," konštatuje primátor. Ako zasiahne nepriaznivá situácia konkrétne oblasti, či už školstvo alebo kultúru, primátor zatiaľ nevedel presne špecifikovať. Podľa vývoja situácie bude mesto riešiť aktuálny stav.
    Obce šetria tiež
    Sedliacka Dubová mala dostať z podielových daní pre tento rok 112 tisíc € (3 374 112 Sk). Podľa nových prepočtov dostane o 18 tisíc € menej, 94 tis. € (2 831 844 Sk). Pre obec je to nepríjemnosť navyše, pretože svoje investičné plány nastavila na vyššiu čiastku. "Z plánu investičných akcií budeme musieť vyškrtať niektoré položky. Vyhodiť budeme pravdepodobne musieť zámer vybudovať v obci oddychovú zónu s altánkom, položenie pešníkov a rekonštrukciu budovy materskej školy. Ušetriť sa nám nedá už ani na mzdových nákladoch, veď sme na úrade len dvaja," vyjadril sa starosta Sedliackej Dubovej Ladislav Tomáň.
    Pocítia to i neštátne školy
    Po novom vyčíslení by mala hornooravská obec s najmenším počtom obyvateľov Oravský Biely Potok z podielových daní dostať až o cca 24 tisíc € menej (723 tisíc Sk), ako mala dostať. U väčších dedín či miest sú rozdiely ešte väčšie. Nižná bude musieť hospodáriť s rozpočtom nižším až o 254 tisíc € (7,65 milióna Sk), Trstená o 458 tisíc € (13,8 milióna Sk) a Tvrdošín dostane až o necelých 482 tisíc € (14,5 milióna Sk) menej, ako bolo pôvodne naplánované. Spomínané dve mestá a jedna dedina budú musieť súčasne okliešťovať aj rozpočty miestnych neštátnych škôl. Nižná dostane z pôvodných 308 tisíc € (9,28 milióna Sk) na neštátne školstvo len 257 tisíc € (7,74 milióna Sk), Trstenej sa tieto príjmy znížia o viac než 8 tisíc € (240 tisíc Sk) a Tvrdošínu o viac než 19 tisíc € (570 tisíc Sk).
    Obce dostanú menej, my zaplatíme viac
    Okrem štatistiky informujúcej o znížení príjmov pre obce a mestá až o 16,45% v porovnaní s minuloročnými odhadmi zverejnilo ministerstvo financií ešte jednu tabuľku. Tá sa týka predpokladanej regulácie cien za energie pre domácnosti na najbližšie štyri roky. Podľa tejto prognózy by mala budúci rok klesnúť cena za plyn (o 5% USD/ barel) a cena za teplo (o 4%). Po budúcoročnom klesaní sa však rok nato počíta s opätovným nárastom cien týchto energií. V roku 2011 by mal plyn zdražieť o 4% a teplo o 2,2%, rok nato by mal byť nárast ešte vyšší o 7,4 a 6,5%. Elektrina, vodné a stočné a odpad by mali začať stúpať už budúci rok, pričom do roku 2012 je predpoklad, že narastú až o 10%, 17% a 16%.
    Text pod foto:
    Z oravských sa stretnutia zúčastnil osobne len Ján Kadera, primátor Námestova (tretí zľava).
  • Cesta prepojí dva kraje
    (14.07.2009; Kysucké noviny; č. 27, s. 2; MM)
    Minulý štvrtok 9. júla spustili rekonštrukciu šesťkilometrového úseku cesty III. triedy z Čadce Milošovej do Mostov u Jablunkova v celkovom objeme 1,5 milióna eur (45,18 milióna korún).
    Čadca. Minulý týždeň, vo štvrtok 9. júla, spustili rekonštrukciu šesťkilometrového úseku cesty III. triedy z Čadce Milošovej do Mostov u Jablunkova. Rekonštrukcia spomínaného úseku by mala zlepšiť ďalšie spojenie Žilinského kraja s Moravskosliezskym krajom v Českej republike. Zhodli sa na tom na štvrtkovom otvorení rekonštrukcie predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár a prvý námestník hajtmana Moravskosliezskeho kraja Miroslav Novák.
    Finančné prostriedky na rekonštrukciu v celkovej výške 1,5 milióna eur získali prihraničné kraje čerpaním z operačného programu Česká republika Slovenská republika. Pričom rekonštrukcia 2,9 kilometra dlhého úseku a dvoch mostov na slovenskej strane si vyžiada asi 763 460 eur (23 mil. korún). "Súčasná komunikácia je poznačená nielen budovanou kanalizáciou, ale aj rokmi, počas ktorých sa do nej neinvestovalo," povedal Blanár.
    Náklady na rekonštrukciu vyše 3 kilometre dlhého úseku od štátnej hranice zo Slovenska do Mostov u Jablunkova podľa prvého námestníka hajtmana Moravskosliezskeho kraja budú 732 657 eur (22, 07 mil. korún). "Ten úsek je v rovnako nevyhovujúcom stave ako na slovenskej strane. Preto vítame možnosť čerpania prostriedkov z operačného programu Česko Slovensko, aby sme využili tieto prostriedky na rekonštrukciu v prihraničných oblastiach," povedal Novák.
    Zrekonštruovaná cesta môže podľa slov Blanára čiastočne pomôcť riešiť situáciu v prípade kolapsu dopravy do Českej republiky v neďalekom Svrčinovci. "Je potrebné čím skôr dobudovať diaľnicu D3 po Svrčinovec a tiež rýchlostnú komunikáciu R5 po hranicu s Českou republikou. Intenzita dopravy bude totiž v súvislosti s výrobou automobilov v Nošoviciach narastať," skonštatoval Blanár.
    Cesta III. triedy z Čadce Milošovej do Mostov u Jablunkova by mala byť zrekonštruovaná už na budúci rok. "Po ukončení procesu obstarávania do niekoľkých týždňov podpíšeme zmluvu s dodávateľmi a môžu začať práce," skonštatoval Blanár. Dodal, že spolupráca spomínaných dvoch krajov ešte nekončí. Pripravujú spolu aj rekonštrukciu cestného prepojenia Klokočov Bílá.
  • Peniaze z kraja sa ujdú aj železničke
    (14.07.2009; Kysucké noviny; č. 27, s. 6; ih)
    Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) navýšil svoj rozpočet pre oblasť sociálneho zabezpečenia o 633 644 eur (19,09 mil. korún).
    Plánovaný rozpočet Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) na tento rok predstavuje 158,48 mil. eur (4,77 miliardy korún). O navýšení rozpočtu pre oblasť sociálneho zabezpečenia rozhodli na svojom zasadnutí 8. júla krajskí poslanci. Kraj okrem iného podporil aj viaceré domovy sociálnych služieb v Žilinskom kraji, ktorých klienti sa venujú rôznym záujmovým činnostiam. "Na výstavbu altánkov sme vyčlenili 30 tisíc eur (903 tisíc korún) pre desať sociálnych zariadení. Je to ďalšia snaha vtiahnuť našich klientov do aktívneho života a skvalitniť pre nich služby," povedal predseda ŽSK Juraj Blanár. Medzi týmito zariadeniami sú napríklad aj DD a DSS pre deti a dospelých v Čadci Horelici, DSS pre deti a dospelých v Oščadnici, DD a DSS pre dospelých Ľ. Štúra v Kysuckom Novom Meste.
    Naprázdno neobišlo ani zdravotníctvo. Kysucká nemocnica s poliklinikou dostala peniaze na nákup prístrojovej techniky, konkrétne dvoch inkubátorov a defibrilátora. Navýšili sa aj prostriedky na projektové dokumentácie chystaných europrojektov. ŽSK sa zapojí do výziev pre sociálnu oblasť, zdravotníctvo a kultúru, pričom rozpracoval projekty na sociálne zariadenia, okrem iných aj v Kysuckom Novom Meste a Čadci Horelici. Finančnú injekciu by mala dostať i horská lesná úvraťová železnica vo Vychylovke.
    Text k foto: Historická. Lokomotíva na železničke oslávila nedávno sté narodeniny.
  • Kronerov pohár vyhrala rezerva Žiliny
    (14.07.2009; Žilinský večerník; č. 29, s. 13; m4)
    V Staškove na Kysuciach sa uskutočnil cez víkend jeden z najstarších futbalových turnajov v Slovenskej republike, ktorý sa koná každú druhú júlovú nedeľu, 38. ročník o Pohár Jozefa Kronera. V ktorom štartovali dve druholigové mužstvá FK Čadca, MŠK Žilina B, domáca Slávia Staškov a piatoligová Podvysoká. Rodáci si takto pripomínajú svojho rodáka slávneho herca, komika a najmä vynikajúceho človeka, ktorý neustále sršal humorom a, samozrejme, nositeľa vysokého ocenenia americkej filmovej akadémie Oscara. Počasie v tomto ročníku organizátorom naozaj vyšlo, bolo príjemné a čo je hlavné nepršalo. Kto zavítal na futbalový štadión Slávie Staškov neobanoval a tých návštevníkov bolo naozaj dosť. Návšteva tohto 38. ročníka bola rekordná, neodradila ich ani hospodárska kríza a v hľadisku sa tiesnilo bezmála 3 tisíc ľudí.
    Už tradične medzi vďačných rodákov prišiel aj synovec Jozefa Kronera, Ján Kroner ktorý túto úlohu prevzal po smrti svojho strýka, pre povinnosti tento rok neprišla jeho dcéra Zuza Kronerová. V Staškove medzi návštevníkov neočakávané prišiel aj herec, komik a spevák Štefan Skrúcaný, ktorý je v tomto čase na návšteve na Kysuciach. Ten si schuti zanôtil aj s členmi folklórneho súboru Staškovianka a nechýbal ani humor. Kultúrny program spestrilo aj vystúpenie a veľká pýcha Staškova mažoretky, ktoré šíria dobre meno nielen Staškova, ale aj Kysúc doma aj v zahraničí. Dobra nálada pokračovala aj v popoludňajších hodinách zoskokom parašutistov z 1200 metrovej výšky, trocha ju však narušilo zranenie jedného parašutistu pri dopade, ktorého museli hospitalizovať v čadčianskej nemocnici. Toto významné športové a spoločenské podujatie si nenechali ujsť ani ľudia z politických kruhov podpredsedníčka NR SR Anna Belousová, predseda ŽSK Juraj Blanár, podpredseda ŽSK Jozef Grapa medzi ktorými nechýbali ani starostovia kysuckých obcí. Celé podujatie klapalo bezchybne vďaka starostovi obce Jánovi Dodekovi a jeho spolupracovníkom čo napokon dokumentuje aj spokojnosť návštevníkov, ktorí sledovali kvalitné futbalové výkony nielen seniorov ale aj starých pánov Staškova a Rakovej, ktorý sa tak po rokoch opäť stretli na futbalovom trávniku a tým aj keď rôčky pribudli predviedli kus svojho umenia z minulých rokoch. Na podujatí nechýbali ani zakladatelia tohto futbalového turnaja. V prvom vyraďovacom stretnutí medzi domácou Sláviou Staškov a MŠK Žilina B prišlo takmer k prekvapeniu. Žilinskí druholigisti mali celý zápas prevahu, viedli rozdielom jedného gólu, víťazstvo si však nepripísali, lebo Staškov niekoľko minút pred koncom vyrovnal na 1: 1 a tak na rad prišli penalty. Prvá séria bola vyrovnaná až v druhej hosťujúci gólman chytil a hostia sa už nemýlili a postúpili do finále. V druhom vyraďovacom stretnutí jednoznačne vyhrala Čadca nad Podvysokou. V stretnutí o tretie miesto domáci nezvládli susedské derby a podľahli Podvysokej najtesnejším rozdielom. Finálové stretnutie medzi Žilinou B a Čadcou prinieslo dva rozdielne polčasy, v tom prvom vyhrávala Čadca najtesnejšie. V druhom polčase však nezvládla záver zápasu čo využila Žilina a troma presnými zásahmi rozhodla o víťazstve v 38. ročníku futbalového turnaja. Celé podujatie moderoval Ján Jurga a stretnutia rozhodovali Richard Halfar, Štefan Greňo, Štefan Trúchly, Ondrej Špalek a Jozef Kapunek.
    Výsledky: Vyraďovacie zápasy:
    Staškov Žilina B 1:1 (0:0), góly: Juráš z 11 ky Majsniar, na pokutové kopy vyhrala Žilina 5:4 a postúpila do finále.
    Podvysoká Čadca 1:4 (0:3), góly: Bytčanek z 11 ky Kubica, Krkoška, Gavlák, Kuric.
    Starí páni: Staškov Raková 2:1 (1:0). Góly: Smreček, V. Baďura Rusko
    O tretie miesto: Staškov Podvysoká 1:2 (0:1), góly: Juráš M. Bytčanek, Hegla. Finále: Čadca Žilina B 1:3 (1:0), góly: Polka Kadaš, Kysela a Krajči.
    Najlepším strelcom turnaja sa stal Juraj Juráš zo Staškova, najlepším brankárom Jaroslav Steiniger zo Žiliny a najlepším hráčom turnaja Rastislav Michalík z Čadce.
    Text pod foto:
    Kapitán Žiliny preberá pohár od Jána Kronera.
    Víťazné mužstvo MŠK Žilina "B" na turnaji o Kronerov pohár v Staškove.

 

 


Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky