27. týždeň

  • Pátrame po veľkých pokladoch malého Slovenska

    (04.07.2009; Pravda; s. 18, 47; Čupka Milan)
    Vybrať na Slovensku to naj vôbec nie je jednoduché. Malá krajina v srdci Európy skrýva veľa pokladov. Každému navyše ulahodí iný. Niekto za najkrajší výhľad považuje ten z vrcholu Lomnického štítu, iný ten, ktorý sa mu naskytne z lavičky v jeho záhradke. Niekomu sa najviac páči historické centrum Banskej Štiavnice, srdce iného patrí navždy tomu námestiu, na ktorom po prvý raz pobozkal svoju milú.
    Denník Pravda sa preto rozhodol, že počas tohto leta sa stane sprievodcom po všetkých najkrajších, najmalebnejších či najvzrušujúcejších kútoch Slovenska. Každý týždeň si zoberie na mušku jeden z krajov a predstaví jeho známe, ale aj zabudnuté klenoty. Navyše dá priestor aj vám čitateľom, aby ste sa s celým Slovenskom podelili o vaše vlastné, doteraz možno úplne neznáme naj miesta. Malebné zákutia budeme predstavovať do konca augusta, každý z ôsmich týždňov bude zasvätený inému kraju. V pondelok 6. júla začíname Prešovským krajom. Počas týždňa sa dozviete o miestach, ktoré sa tam oplatí navštíviť, o tom, kde sa dobre ubytovať a najesť. Začítate sa do veľkej reportáže, dozviete sa viac o známych i menej známych rodákoch, ako aj o histórii a tradíciách slovenských regiónov.
    V každom kraji na základe vašich tipov vyberieme tri najkrajšie hrady, námestia, výhľady, kostoly a tiež tri najlepšie miesta na kúpanie. Z nich si vy čitatelia vyberiete v hlasovaní ten jeden najlepší. Na konci leta zverejníme, ktoré miesta na Slovensku získali celkovo najviac hlasov, a tie podrobne predstavíme v špeciálnej pestrofarebnej prílohe.
    Princíp výberu najkrajších miest Slovenska je jednoduchý. Už dnes môžete na poštovú adresu redakcie či cez formulár na www.pravda.sk/ najmiesta posielať vaše tipy na NAJ hrady, námestia, výhľady, kostoly či kúpania v jednotlivých krajoch. Tri najzaujímavejšie tipy v každej kategórii zverejníme vždy v pondelok, keď začneme predstavovať daný kraj. Hlasy vášmu favoritovi budete môcť prostredníctvom SMS posielať až do konca daného týždňa.
    Nezostaneme však len pri hradoch, námestiach, výhľadoch, kostoloch a kúpaní. Počas celého týždňa, v ktorom sa bude váš kraj predstavovať, môžete do redakcie posielať svoje vlastné naj. Fantázii sa medze nekladú. Máte vo svojom okolí najkrajšie pohostinstvo na Slovensku? Pošlite jeho fotografiu. Je vaše mesto známe najlepšou pochúťkou? Sem s ňou! Posielajte najkrajšie kvety, zvieratá, záhrady, miesta na piknik... Je to len na vás.
    Tipy môžete tiež posielať na poštovú adresu redakcie či cez formulár na www.pravda.sk/najmiesta. Najlepšie tipy aj s fotografiami zverejníme vždy v sobotu na špeciálnej dvojstrane. Najzaujímavejšie z nich sa na konci leta rovnako dostanú až do špeciálnej prílohy slovenských NAJ.

    Text pod foto
    Jedným z najvýraznejších symbolov Slovenska sú Vysoké Tatry. Letný seriál Pravdy slovenské NAJ poodhalí ďalšie skvosty krajiny v srdci Európy.

    Pravda hľadá slovenské NAJ
    * NAJkrajší hrad
    * NAJlepšie kúpanie
    * NAJkrajší kostol
    * NAJlepší výhľad
    * NAJkrajšie námestie
    Hlasujte a vyhrajte Začíname už v pondelok

    Bratislavský kraj
    606 753 počet obyvateľov
    2 053 km2 rozloha
    Zaujímavosti: centrum Bratislavy, Malokarpatská vínna cesta, zrúcaniny hradov Devín (na snímke), Plavecký hrad, Pajštún a hrad Červený Kameň, Malé Karpaty, medzinárodné cyklistické trasy, galéria moderného umenia v Čunove, vyhliadkové plavby po Dunaji, akvapark Senec, Slnečné jazerá v Senci
    Trnavský kraj
    553 198 počet obyvateľov
    4 148 km2 rozloha
    Zaujímavosti: centrum Trnavy (na snímke) a Skalice, kúpele Piešťany a Smrdáky, Malé Karpaty, Smolenický zámok, kaštieľ v Dolnej Krupej, Vodné dielo Gabčíkovo, termálne kúpaliská Dunajská Streda, Veľký Meder a Topoľníky, vodné mlyny na Malom Dunaji, Kostol Sedembolestnej v Šaštíne
    Nitriansky kraj
    707 305 počet obyvateľov
    6 343 km2 rozloha
    Zaujímavosti: centrum Nitry, termálne kúpaliská v Štúrove, Komárne a v Nových Zámkoch, Arborétum Mlyňany, Zubria obora v Topoľčiankach, Nádvorie Európy v Komárne, skalné obydlia v Brhlovciach (na snímke), Podhájska, starobylé kostoly Dražovce, Kostoľany pod Tríbečom a hrady Gýmeš, Hrušov
    Žilinský kraj
    694 129 počet obyvateľov
    6 788 km2 rozloha
    Zaujímavosti: centrá Žiliny a Martina, kúpele v Rajeckých a Turčianskych Tepliciach, skanzeny. Vlkolínec, Čičmany (na snímke), hrady Budatín, Strečno a Oravský hrad, akvaparky, lyžiarske strediská, drevené kostoly vo Svätom Kríži, Tvrdošíne, Leštinách a Istebnom, Malá a Veľká Fatra, Nízke Tatry
    Trenčiansky kraj
    601 392 počet obyvateľov
    4 501 km2 rozloha
    Zaujímavosti: centrum Trenčína, Trenčiansky hrad (na snímke), kúpele v Trenčianskych Tepliciach, Bojniciach a Nimnici, Bojnický zámok, zrúcaniny hradov Beckov a Čachtického hradu, Strážovské vrchy, chránená krajinná oblasť Biele Karpaty, Topoľčiansky hrad, Uhrovecký hrad
    Banskobystrický kraj
    658 368 počet obyvateľov
    9 455 km2 rozloha Zaujímavosti: centrum Banskej Bystrice, lyžiarske strediská Donovaly a Chopok juh, kúpele v Dudinciach. Kováčovej, Sklených Tepliciach a Sliači, centrá miest Banská Štiavnica (na snímke) a Kremnica, zrúcaniny hradov Fiľakovo, Divín, Modrý Kameň, Čabraď, Čiernohronská lesná železnica
    Košický kraj
    770 508 počet obyvateľov
    6 753 km2 rozloha
    Zaujímavosti: centrum Košíc (na snímke). Zemplínska šírava, Herliansky gejzír, kaštieľ Betliar, Národný park Slovenský kras, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa, tokajská vinárska oblasť, hrad Krásna Hôrka, kostoly na gemerskej vetve Gotickej cesty, chránená krajinná oblasť Vihorlat
    Prešovský kraj
    796 745 počet obyvateľov
    8 993 km2 rozloha
    Zaujímavosti: centrum Prešova, Vysoké Tatry, Bardejovské Kúpele, centrum Levoče (na snímke), Slovenský raj, Poloniny, Pieniny, Spišský hrad, drevené kostolíky. Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, Červený Kláštor, skanzeny, plte na Dunajci, Ľubovniansky hrad 
  • Svah uteká na cestu. Jazdí po nej stále viac áut
    (04.07.2009; Pravda; s. 55; Jaloviarová Renáta)
    Úzka, kľukatá cestička, polátaná kusmi asfaltu. Valí sa na ňu svah a vozovka praská. Aj napriek žalostnému stavu po nej jazdí čoraz viac áut, ktoré sa vyhýbajú kolónam na hlavnej ceste cez Kysuce. Deti, ktoré tadiaľ prechádzajú, visia na plotoch, aby sa autám vyhli. Prímestská žilinská časť Vranie proti hustnúcej doprave protestuje.
    "Dokonca sem už vošli aj kamióny a zablokovali cestu cez stred. Ten chaos potom trval dve hodiny," upozornil Milan Kuchár z Vrania. Pre nákladiaky pritom platí zákaz. Tamojší obyvatelia upozorňujú, že do Vrania mieri viac áut najmä posledný rok. Pre lepšiu bezpečnosť pri Kysuckom Novom Meste pribudol kruhový objazd, pri ktorom sa počas dopravnej špičky tvoria dlhé kolóny. Najmä vodiči z Kysúc, ale aj Česka a Poľska, preto pred zdržaním v zápche radšej využijú rozbitú obchádzku cez Vranie.
    "Za hodinu tu prešlo 246 áut, a to ešte nie je ten najkritickejší čas," informuje o výsledkoch vlastného prieskumu Irena Lišková. "Bývam pri ceste, tak som ich rátala, najhoršie sú piatky," vysvetlila. "Autá vôbec nedodržiavajú rýchlosť, trasie sa mi nábytok, televízor, mám zničený plot, popraskané múry, ani minútu nemám pokoj," sťažuje sa Mária Maliarova.
    Cesta tretej triedy je úzka, rýchla jazda po nej je rizikom pre vodičov aj chodcov, navyše sa na ňu tlačí svah, pod ktorým praská oporný múr. "Žiadame samosprávny kraj, správu ciest aj mesto Žilina, aby urobili technický prieskum a riešili túto katastrofálnu situáciu," povedal Ján Puček z petičného výboru. Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja, ktorá cestu vo Vraní spravuje, prieskum neurobila. Zatiaľ im stačí 35 rokov starý posudok, lebo už v ňom sa uvádza, že svah sa zosúva.
    "Ak sa našou petíciou a samotným problémom nezačnú kompetentní zaoberať a riešiť ho, zablokujeme cestu z oboch smerov, lebo veľa sľubov bolo daných a nič sa nevyriešilo," upozornil Puček. Cestu sú pripravení zablokovať už o šesť týždňov. Podľa ľudí z Vrania je totiž vozovka v havarijnom stave, preto žiadajú obmedziť tranzitnú dopravu a znížiť povolenú rýchlosť na 30 kilometrov za hodinu.
    Text k foto: Vranie nie je diaľnica upozornili na prvom protestnom zhromaždení obyvatelia Vrania, v ktorom žiadajú zastaviť tranzitnú dopravu a znížiť rýchlosť na nevyhovujúcej ceste.
    Text k foto: Úzka cesta, na ktorú sa zosúva priľahlý svah ohrozuje chodcov aj vodičov. Aj napriek tomu cestu využíva čoraz viac "tranzitných" vodičov.
  • Hromadné prepúšťanie už v Žiline a okolí neočakávajú
    (03.07.2009; Žilinské noviny; č. 25, s. 2; KAVECKÝ Ladislav)
    Po tom, čo prišli na prelome rokov o prácu stovky ľudí, sa situácia na trhu práce stabilizovala. Niektorí zamestnávatelia dokonca začali hľadať nových zamestnancov.
    ŽILINA. Nezamestnanosť v okresoch Bytča, Žilina a Kysucké Nové Mesto je nižšia ako celoslovenský priemer. Mesačne sa zvyšuje o desatiny percent.
    V máji bola v okrese Žilina nezamestnanosť 5,89 percenta. V Kysuckom Novom Meste 11,81 a najhoršie skončila Bytča s nezamestnanosťou 12,72 percenta. Vyplýva to z údajov žilinského úradu práce. Situácia je ale lepšia ako na väčšine Slovenska. Celková nezamestnanosť na Slovensku bola v máji 11,39 percenta.
    "Nie sú to až také strašné čísla. Len prirodzená miera nezamestnanosti je do štyroch percent. Aj vzhľadom na to, že začiatkom roka sme mali hromadné prepúšťania vo všetkých okresoch a niektoré ešte teraz dobiehajú," povedal riaditeľ úradu Jozef Machyna.
    Začali hľadať ľudí
    Koncom roku 2008 a začiatkom 2009 hromadne prepúšťali významní zamestnávatelia z regiónu: Ina Kysuce, Kinex KLF, Kinex Bytča, Rubena Slovakia, Hyza Žilina a Maini precision products. U väčších zamestnávateľov, ako je napríklad Kia alebo Váhostav, hromadné prepúšťania neboli. Firmy podľa Machynu ale nepredlžovali pracovné zmluvy na dobu určitú.
    "Nemáme nahlásené žiadne hromadné prepúšťanie, zamestnávatelia skôr avizujú stabilizovanie situácie. Kia nabieha na dvojzmennú prevádzku, čo je dobrá správa. Pomôže to aj ďalším firmám subdodávateľom," povedal Machyna. Niektorí zamestnávatelia začali podľa neho požadovať nových zamestnancov. "Zrejme majú obnovené niektoré zákazky," dodal.
    Nával absolventov
    Zvýšenie nezamestnanosti sa dá očakávať v septembri. Po lete sa na úrady práce nahlasujú vo väčšom počte absolventi stredných škôl a učilíšť. Je predpoklad, že budú v ich evidencii dlhšie.
    Nie je pre nich toľko voľných pracovných miest ako kedysi a nie každý prijme podmienky ponúkané zamestnávateľmi.
    ***
    * Za prvé tri mesiace tohto roku prišlo na Slovensku o prácu viac ako 50 tisíc ľudí.
    Žilinský kraj
    * nezamestnanosť 8,9%
    * bez práce 29,7 tisíc ľudí
    * priem. mesačný plat 535,8 €
    * za prvé tri mesiace stúpla nezamestnanosť o 10,5 tis. ľudí
  • Prekážajú im Kysučania
    (03.07.2009; Žilinské noviny; č. 25, s. 7; KAVECKÝ Ladislav)
    Verejným protestom chceli obyvatelia žilinskej mestskej časti upozorniť na nebezpečnú situáciu. Pomedzi ich domy jazdia stovky áut v smere na Kysuce, aby sa vyhli kolónam.
    VRANIE. Ako by ste sa cítili, ak by vám pred domom prešlo za hodinu a pol v jednom smere 211 áut? Toľko ich napočítali ľudia vo Vraní pred protestom minulý štvrtok. Autá jazdia navyše na ceste v zosuvnom pásme, ktorá je úzka, rozbitá a, samozrejme, bez chodníkov. Miestni spísali preto petíciu, a ak nedôjde k náprave, chcú postupovať radikálnejšie.
    "Vodiči nechcú čakať v kolónach pred kruhovým objazdom v Kysuckom Novom Meste, tak jazdia cez Vranie. Minulý týždeň tu zrazilo chodca a vodič ušiel," povedal jeden z nahnevaných účastníkov stretnutia.
    "Občania to už nemôžu znášať. Spísali sme petíciu s 370 podpismi, máme poškodené domy, pozemky, oplotenia, je tu evidentný zosuv pôdy," povedal poslanec žilinského mestského zastupiteľstva Ján Púček. Petíciu odovzdajú Žilinskému samosprávnemu kraju, Mestu Žilina a Obvodnému úradu pre cestnú dopravu. Ak nebudú problém riešiť, sú pripravení postupovať tvrdšie.
    "Zakladáme občianske združenie rovnako, ako je v Považskom Chlmci. Toto združenie bude riadiť protesty. Sme pripravení zablokovať komunikáciu na oboch vjazdoch do Vrania," dodal Púček.
    Cez obec jazdia aj nákladné autá, hoci tu má vjazd povolený iba zásobovanie.
    Riešenie zatiaľ nie je
    Miestni navrhujú vyhlásiť pre cestu havarijný stav a zakázať prejazd tranzitnej dopravy, čo by následne mala kontrolovať polícia.
    "O zmenu dopravného značenia musí požiadať správca komunikácie. Dopravný inšpektorát zatiaľ takúto žiadosť neeviduje," povedal hovorca polície Radko Moravčík.
    Správcom cesty je Žilinský samosprávny kraj. V minulosti zvolali jeho zástupcovia niekoľko dopravných komisií, vyriešili niektoré požiadavky obyvateľov hlavne opravy cesty.
    Hovorca kraja tvrdí, že nárast dopravy cez Vranie pozorne sledujú. Tiež vedia, že ho spôsobil kruhový objazd. "Súčasný stav vyrieši výstavba diaľnice D3 v smere na Kysuce alebo plynulá doprava po štátnej ceste 1. triedy zo Žiliny v smere na Čadcu," povedal Peter Kubica. Hlavný ťah na Čadcu už ale spravuje Slovenská správa ciest.
    Obmedzenie dopravy vyhlasuje Obvodný úrad pre cestnú dopravu. Podľa Kubicu je úplné uzatvorenie cestnej komunikácie možné len v prípade havarijného stavu. Odôvodniť to musí obec, v tomto prípade Mesto Žilina.
    Šarapatu robí "kruháč"
    V juli 2008 otvorili kruhový objazd medzi obcou Radoľa a Kysuckým Novým Mestom. Do vtedy sa tvorili kolóny v smere von z mesta, dnes sa tvoria na hlavnom kysuckom ťahu. Vodiči v nich čakajú niekedy aj hodinu. Jazdou cez Vranie sa dostanú do Kysuckého Nového Mesta z druhej strany. Ak idú ďalej na Kysuce, napoja sa na okružnú križovatku rýchlejšie.
    Podľa dopravného experta zo Žilinskej univerzity je u nás používanie okružných križovatiek v móde. "Vhodnejšie by boli často svetelné, ktoré majú dvojnásobnú priepustnosť. Problémom býva ich vyššia cena," hovorí Ján Čelko. Menší "kruháč" má kapacitu 35 tisíc vozidiel za 24 hodín, zatiaľ čo priepustnosť svetelnej križovatky je 70 tisíc vozidiel.
    Protestujúci vo Vraní
    Žiadajú zastaviť tranzitnú dopravu a vyriešiť bezpečnosť na ceste.
  • Dočkajú sa chodníka
    (03.07.2009; Žilinské noviny; č. 25, s. 7; LK)
    Zvýšenie bezpečnosti chodcov si sľubujú Chlmčania po postavení chodníkov na frekventovanej Bytčianskej ceste. Cestári sľub plnia, na ťahu je mesto.
    POVAŽSKÝ CHLMEC. Po rokoch naťahovania sa o tom, kto je za čo zodpovedný, sa obyvatelia Chlmca dočkali. Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja dokončuje odvodnenie cesty II/507. Práce za 181 194 € majú byť hotové v polovici júla.
    Riaditeľ správy ciest Milan Puchoň povedal, že na 700 metroch cesty postavia 16 vsakovacích šácht, 17 uličných vpustov, kanalizačné potrubie a trativody.
    Následne sa do prác pustí Mesto Žilina. "Ako bude hotové odvodnenie, tak mesto pristúpi k budovaniu chodníkov. Vyzerá to tak, že v júli," potvrdil MY Žilinským novinám hovorca mesta Martin Barčík.
    "Sme vďační, že nám vyšli v ústrety. Správa ciest zabezpečila na priechodoch pre chodcov signalizačné zariadenie a tiež radar, myslím, že to pomáha," povedala Anna Smikoňová z občianskeho združenia Budúcnosť Považského Chlmca.
    Najproblémovejším úsekom je podľa nej zákruta pri kríži, kde nie je pre chodník miesto. Riešením by bolo prekrytie rigola.
    V Považskom Chlmci sa stalo za rok 2008 až päť smrteľných dopravných nehôd. Posledná sa stala na spomínanej zákrute. Vodič z miesta činu ušiel.
    Chlmčania na situáciu upozorňujú protestnými pochodmi. Zorganizovali ich už päť, vždy pri nich zablokujú dopravu.
    Text pod foto:
    Aktivisti majú dôvod na radosť
    Vďačná je aj Anna Smikoňová.
  • Z priemerného žiaka sa u dopravákov stal jednotkár
    (03.07.2009; Turčianske noviny; č. 25, s. 4; MD)
    Žilinský samosprávny kraj ocenil za vzornú reprezentáciu školy v olympiádach 35 stredoškolákov, medzi nimi i päť z Turca. Jedného z nich za rekordné zlepšenie študijných výsledkov.
    Ocenenie patrí Radimovi Bajakovi, martinskému priemyslovákovi, ktorý získal 2. miesto v celoslovenskom kole technickej olympiáde 3V,Miroslavovi Jagelkovi,študentovi Gymnázia Jozefa Lettricha za 1. miesto v celoslovenskom kole astronomickej olympiády, Marekovi Cingeľovi zo Spojenej školy v Martine za l. miesto v celoštátnej súťaži Autoopravár junior Castrol, Petrovi Bátorymu zo Strednej odbornej školy dopravnej v Martine Priekope za 1. miesto v celoštátnom kole súťaže Enersol 2009. Z tejto školy pochádza aj autoopravár Juraj Koment, ktorý si v tomto roku výrazne zlepšil prospech.
    Riaditeľka školy Jarmila Matejčíková je naňho pyšná. "Prišiel k nám zo základnej školy ako žiak s priemernou známkou okolo 2, ale štúdium na našej škole ho natoľko zaujalo, že na konci oboch polrokov skončil s čistými jednotkami. Ponúkli sme mu možnosť prestúpiť z trojročného štúdia na maturitné, ale zatiaľ odmietol. Je to veľmi zodpovedný a cieľavedomý žiak," povedala.
  • Škola perspektívna, ale bez študentov
    (02.07.2009; Farmár; č. 27, s. 36 38; SIMONIDESOVÁ Božena)
    Ako často ostatné roky opakujeme, aký dôležitý je vidiek a jeho rozvoj? Ako presadzujeme vidiecku turistiku či agroturistiku? Predstavujeme si dedinu, v ktorej bude jeden mať rybník, druhý chovať ovce, tretí pestovať jablká. Uživia tak seba a svoje rodiny, nemusia dochádzať za prácou do miest, využijú často priveľké domy a pozemky a spotrebitelia budú mať domáce výrobky. Aký jednoduchý kruh! Jeho časťou by mala byť aj škola, ktorá ľudí na takúto činnosť pripravuje. Presne taká je v Mošovciach v okrese Turčianske Teplice. Pripravuje žiakov pre poľnohospodárstvo, špeciálne pre rybárstvo, podnikateľov pre rozvoj vidieka, v nadstavbovom štúdiu pre rybárstvo a životné prostredie. Pri dnešnom rozvoji vidieka by mali byť všetky tieto odbory atraktívne. Ale opak je pravdou. V škole je čoraz menej študentov. Optimálna situácia v počte žiakov bola ešte pred piatimi až siedmimi rokmi. Vtedy školu navštevovalo asi 300 žiakov. V jednej triede ich bolo 25. Teraz záujem klesá, ročne nastúpi do ročníka 10 až 12 žiakov. Vchádzame do triedy, kde je vyučujúca a dve žiačky. Celkom sa mi páči takýto individuálny prístup. Jedna zo žiačok, Marika, hovorí, že ona si školu nevybrala, ale urobila to za ňu mama. "Ale dá sa," hovorí študentka druhého ročníka odboru podnikateľ pre rozvoj vidieka, aj keď sama vôbec netuší, čo by chcela po skončení školy robiť. Jej spolužiačka Katarína je tiež so školou spokojná. Baví ju najmä prax ekonomika a zameranie na rastliny a živočíchy. Aj preto by po skončení školy chcela pracovať práve v tomto odbore. "Mám veľmi rada zvieratá, takže ak by sa dalo, tak niečo so zvieratami," hovorí o svojom budúcom povolaní. Celkovo školu navštevuje 60 študentov. Aj riaditeľ si uvedomuje, že je to hraničný počet, ktorý dáva dôvod na preradenie školy či zlúčenie s inou. "Také tendencie sú, chápem, že efektivita využitia tých zdrojov nie je taká, aká by mala byť. Na druhej strane sa snažíme racionálne správať, aby sme nemali veľkú spotrebu, snažíme sa zdroje získať aj v rámci chovu a spracovania rýb," hovorí riaditeľ Spojenej školy v Mošovciach Pavol Žirko. Okrem toho ponúkajú ubytovanie, priestor do nájmu, aj keď na vidieku nie sú vždy úspešní. Prípadný problém pri zlúčení školy s inou by nastal práve v zameraní. Široko ďaleko totiž nie je príbuzná škola, s ktorou by mošovskú mohli zlúčiť. Aj napriek negatívnemu trendu v počte žiakov zriaďovateľ školy (Žilinský samosprávny kraj) neuvažuje o jej zrušení. Podobne, ako jej vedenie dúfa, že škola má perspektívy ešte pred sebou.
    Poľnohospodárstvo na chvoste
    Neatraktivita poľnohospodárstva sa prejavila po revolúcii, keď si ho väčšina nových politikov spájala so socializmom. "Poľnohospodárstvo nepatrilo k prioritám odvetvia národného hospodárstva a dostalo sa do veľkých problémov. To kopíruje záujem o tieto profesie, o túto školu aj podmienky, v ktorých sa vyvíja. Tak, ako sa darí rezortu, darí sa aj tomu školskému zameraniu," konštatuje riaditeľ. Iné školy s takýmto zameraním sa preorientovali alebo rozšírili štúdium o odbory, ktoré so zameraním vôbec nesúvisia, napríklad vychovávajú kuchárov a podobne. Tu sa nechceli uberať týmto sme rom. Aj napriek nepriaznivým okolnostiam pre agrosektor, zostali pri poľnohospodárskych odboroch, aj keď pre to trochu trpeli. Ale zamerali sa aj na súvisiace odbory, ktoré boli službami pre poľnohospodárov. A majú aj novokoncipované odbory, ktoré prispôsobujú aktuálnym potrebám a požiadavkám. Ani to však nestačí. "Požiadavky z praxe sú dosť malé, vidiek sa rozvíja pomalšie, ako iné odvetvia, a to nechcem porovnávať s automobilovým priemyslom," hovorí riaditeľ školy.
    Zriaďovatelia im prajú
    Zachovanie zamerania ocenil aj rezort pôdohospodárstva, ktorý ešte ako zriaďovateľ do školy investoval, vďaka čomu je aj v súčasnosti na slušnej materiálno technickej základni. Aj súčasný zriaďovateľ je pre školu najlepší, aký môže byť. Ale ani to nezabraňuje znižovaniu počtu žiakov v dobe financovania škôl podľa počtu žiakov. Aj preto si riaditeľ váži postoj zriaďovateľa, ktorý sa snaží školu udržať pre perspektívu stále deklarovaného rozvoja vidieka. Hovorí: "Predpokladám, že vidiek bude mať výraznejšiu rolu, ktorá mu patrí." Ale dovtedy môžu len kopírovať vonkajšie podmienky a prispôsobovať sa. "Nemôžeme určovať, aké odbory budeme vyučovať bez toho, aby sme nezohľadňovali objektívnu potrebu, alebo požiadavky rodičov a žiakov," dodáva Pavol Žirko.
    Rybári
    Prvú radikálnu zmenu urobili v roku 1992. Otvorili špecifický odbor rybár. Aj napriek tomu, že im chýbalo vybavenie. Ale vďaka výbornej spolupráci s výrobnými organizáciami, Slovenským rybárskym zväzom, partnerskými školami v Čechách a spomínaným zriaďovateľom sa im podarilo vybudovať materiálno technickú základňu na veľmi slušnej úrovni.
    Teória s praxou
    Vchádzame do farmy lososovitých rýb, ktorú zameriavajú najmä na pstruha dúhového. Funguje tu uzavretý obrat stáda, to znamená, že majú generačné ryby, ktoré dokážu vytrieť. Z nich sa vyliahnu malé rybky a tie používajú na ďalší chov. Farma ročne produkuje asi 10 ton pstruha dúhového. Ak je prebytok násad, ponúkajú ich na predaj. Ale väčšinou predávajú ryby spracované a mrazené. V menšom množstve chovajú aj pstruha potočného, ktorého využívajú na zarybnenie do potokov a riek. Celkové investičné náklady dosiahli sedem miliónov korún, na technológiu dva milióny. "Máme spracovňu rýb, ktorá má tzv. európske číslo a môžeme vyvážať bez obmedzenia. Spĺňa všetky najprísnejšie normy. Hygienické, potravinové, veterinárne," konštatuje riaditeľ. A všetky činnosti v stredisku robia žiaci od chovu, cez výtery, spracovanie až po expedíciu pod dohľadom majstra. Ale ani to ich neuspokojuje, v rámci praxe ešte chodia so žiakmi na väčšinu stredísk na Slovensku a dvakrát do roka do Čiech. "Česi prídu sem na pstruhy a my tam na kapre," hovorí Pavol Žirko. A v Mošovciach majú tie najkvalitnejšie výrobky. Nie je to len subjektívny názor. Veď prvýkrát dostali certifikát najlepší slovenský výrobok z ministerstva pôdohospodárstva pred šiestimi rokmi. Za dodržanie kvality im platnosť značky po niekoľkých rokoch predĺžili. Aj preto vedia zhodnotiť situáciu na trhu z pohľadu výrobcu. Často sa zákazníci nepozerajú na kvalitu, ale na cenu. "Je menej takých zákazníkov, ktorí ocenia kvalitu," dopĺňa riaditeľ školy. Aj keď treba priznať, že pod negatívny trend na Slovensku sa podpísala aj dovozová konkurencia. Výška dotácií v zahraničí je úplne iná, ako na Slovensku. Financie z rybného hospodárstva škole pomôžu. "Príjmy nemáme až také vysoké, aby suplovali príspevok štátu, ale slúžia na prilepšenie," dodáva Pavol Žirko. Škola funguje ako príspevková organizácia, dostáva príspevok od zriaďovateľa a peniaze, ktoré si privyrobí z predaja rýb, zostávajú škole na podporu výchovy a vzdelávania. Tak zabezpečujú teoretické vyučovanie, odborný výcvik žiakom z celého Slovenska, od Bratislavy až po východ krajiny, poskytujú aj ubytovanie a stravovanie. A stále sa snažia vymýšľať a inovovať. Tento rok majú už druhý ročník odboru podnikateľ pre rozvoj vidieka. Zatiaľ je to experiment, ktorý funguje asi v desiatich školách na Slovensku a osnovy ešte nie sú presne schválené. Odbor by mal napomáhať rozvoju vidieka a pripravovať preň stredný manažment. Pedagógovia stavajú na cudzích jazykoch, výpočtovej technike, účtovníctve, manažmente, riadení, čo by malo absolventom pomôcť, aby sa uplatnili ako drobní podnikatelia, aby mohli samostatne pracovať. "Po štyroch rokoch experiment vyhodnotíme a uvedieme do života," hovorí riaditeľ.
    Poloha na vidieku
    Orientácii na vidiek a poľnohospodárstvo praje aj poloha školy. Je situovaná na juhu regiónu Turiec, priamo pod končiarmi Veľkej Fatry. Na jednej strane je vidiecka poloha pre takto zameranú školu výhodou, na druhej strane je dopravné spojenie niekedy hendikepom, pre ktorý si školáci vyberú inú školu. Nakoniec, aj v samotnom turčianskom regióne je konkurencia škôl obrovská. Či sa v nej mošovskej spojenej škole, orientovanej na rozvoj vidieka, podarí presadiť, ukáže čas.
    ***
    "Keď sa povie poľnohospodár, každý si predstavuje niečo nečisté. Ale poľnohospodárska veda je taká istá zložitá a náročná, ako napríklad farmácia. Tiež musí byť na vysokej úrovni. Myslím si, že obrat príde, ale určite to nebude tak rýchlo." Pavol Žirko
  • Popod Strečno už bez cestárov
    (02.07.2009; Turčianske noviny; č. 25, s. 2; KOV)
    Trojpruhovú cestu pod Strečnom odovzdali v minulý piatok do užívania. Jedenásťkilometrový úsek cesty prvej triedy I/18 Strečno Dubná Skala stál 3,319 mil. eur (99,988 mil. korún).
    ŽILINA, MARTIN.
    V obnovenom jedenásťkilometrovom úseku pribudol aj tretí jazdný pruh, ktorý sa v ňom ťahá v dĺžke 6,4 kilometrov. Celý projekt si vyžiadal investičné náklady 3,319 mil. eur. Problémy v tomto úseku sa podľa ministra dopravy Ľubomíra Vážneho doriešia, až keď sa dobuduje diaľničný úsek D1 Hričovské Podhradie Lietavská Lúčka, Lietavská Lúčka Višňové, Višňové Dubná Skala. Financovanie tunela však ešte nie je doriešené. S jeho výstavbou plánujú začať v prvom polroku budúceho roku.
    Otvorenie rozšírenej cesty pod Strečnom je podľa predsedu ŽSK Juraja Blanára významným krokom. Zdôraznil, že diaľničné prepojenie Hričovské Podhradie Dubná Skala a tunel Višňové je potrebné dobudovať v čo najkratšom čase, pretože možnosti Strečnianskej úžiny sú už vyčerpané.
  • Aj drevárska škola sa rozlúčila s absolventmi
    (02.07.2009; Kysucké noviny; č. 25, s. 7; IH)
    Študentov vyslali do reálneho života
    Slávnostné vyraďovanie absolventov v Strednej odbornej škole drevárskej v Krásne nad Kysucou sa už stalo tradíciou.
    Tradíciou Strednej odbornej školy drevárskej v Krásne nad Kysucou je slávnostné vyraďovanie absolventov. Už tretíkrát odovzdalo vedenie školy maturitné vysvedčenia, ocenilo študentov za ich výsledky, vyhodnotilo reprezentovanie školy v rôznych súťažiach a "vyslalo" ich do reálneho života.
    V Dome kultúry v Krásne nad Kysucou sa pri tejto príležitosti stretli s absolventmi poradca prezidenta a podpredseda Žilinského samosprávneho kraja Jozef Grapa, primátor mesta Krásno nad Kysucou Jozef Horník, riaditeľ Strednej odbornej školy drevárskej Ján Palko, predsedníčka Územnej školskej rady Žilinského samosprávneho kraja Anna Janíčkova a pedagógovia školy.
    Na stretnutí ocenili snahu študentov a zaželali im, aby sa úspešne zaradili do pracovného života či ďalšieho štúdia. Riaditeľ potvrdil, že škola bude aj naďalej vychovávať a vzdelávať kvalifikovaných odborníkov.
    Absolvent Daniel Gracík si prevzal cenu za vzornú reprezentáciu školy v celoslovenskej súťaži JUVYR 2009, kde v rámci StredoškobkH odbornej činnosti získal mimoriadne ocenenie za svoju Drevársku kráľovskú hru šach. Cenu primátora mesta Krásno nad Kysucou, ktorá oceňuje prínos študenta pri šírení dobrého mena školy a mesta, získal Michal Zátek. Riaditeľ školy ocenil Ondreja Majtana za výborné študijné výsledky. Cenu Rady rodičov za vzornú reprezentáciu školy získali absolventi Juraj Sýkora a Marek Pagáč. Ocenenie riaditeľa si odniesli aj ďalší šikovní študenti. O dobrú náladu hosti, pedagógov a absolventov sa postarali žiaci Základnej umeleckej školy v Krásne nad Kysucou. S hrou na priečnu flautu vystúpila tiež študentka školy Janka Tobolová.
    Poslednou časťou stretnutia bolo slávnostné predstavenie jednotlivých absolventov. Stredná odborná škola drevárska v Krásne nad Kysucou je príkladom úspešnej spolupráce štátu, podnikateľov a samosprávy v príprave podmienok pre prácu a život mladých ľudí v regióne Kysúc.
    Text pod foto:
    Koniec roka
    Slávnostné vyraďovanie absolventov sa už stalo tradíciou
  • Oslávili Svetový deň vody na (vo) vode
    (30.06.2009; Cestovateľ; č. 6, s. 62 65; )
    Cestovný ruch v kraji potrebuje dobrého manažéra. Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) sa snaží rôznymi aktivitami túto oblasť podporovať a naplno využiť jej potenciál. Naposledy dal príležitosť všetkým, ktorí chcú rozprúdiť turizmus vo svojej obci či v svojom meste, alebo chcú do cestovania priniesť užitočné inovácie. Kraj dáva možnosť využiť finančné prostriedky z vlastných príjmov ŽSK formou dotácií na cestovný ruch. Podpora turizmu však v kraji úspešne funguje aj inak.
    Pri príležitosti Svetového dňa vody vymyslel Žilinský kraj ako bašta s množstvom vodných tokov, položená na bohatej zásobární minerálnych a termálnych vôd spôsob, ako prilákať turistický záujem. Spolu s prevádzkovateľmi aquaparkov, kúpeľov, s pltníkmi, kultúrnymi zariadeniami a výrobcom nápojov, pripravil Žilinský kraj bezkonkurenčné podujatia. Tie vylákali von k vode nielen domácich, ale aj mnohých "cezpoľných" turistov.
    Prvá misia vo vode
    "Svetový deň vody sme sa rozhodli špeciálne osláviť. Snažili sme sa zdôrazniť bohatstvo nášho vodného sveta a osláviť ho spolu s obyvateľmi kraja, kde inde, ako vo vode," hovorí predseda ŽSK Juraj Blanár. Žilinský samosprávny kraj dohodol so šiestimi prevádzkovateľmi aquaparkov, kúpeľov a wellness centier na svojom území Thermal park Bešeňová, Kúpele APHRODITE Rajecké Teplice, Kúpele Lúčky, a. s., SPA & AQUAPARK v kúpeľoch Turčianske Teplice, Meander Park Oravice a AquaPark Tatralandia Liptovský Mikuláš, priebežne v termínoch od 22. marca do 26. marca 2009, až 50 % zľavy a rôzne akcie na vstupnom. "Naším cieľom je aj medzi domácimi obyvateľmi a turistami zviditeľniť potenciál termálnych a minerálnych prameňov kraja, sprostredkovať aktívny oddych rodinám s deťmi či dôchodcom za zvýhodnené ceny, a aj takouto formou prispieť k podpore cestovného ruchu v našom kraji," upresňuje J. Blanár. Akcia sa tešila veľkému záujmu, čo potvrdili aj samotní prevádzkovatelia vodných svetov. Napríklad v Bešeňovej zaznamenali 20 % nárast návštevnosti, v Rajeckých Tepliciach akcia prilákala najviac záujemcov od začiatku roka 2009.
    Druhá misia na Váhu
    "Bude to za to stáť, splavte rieku Váh a navštívte hrad Strečno." Motto, ktoré sprevádzalo ďalšiu aktivitu z balíka akcií, ktoré Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) pripravil k oslavám Svetového dňa vody, a ktoré prilákali rekordné počty návštevníkov. Počas víkendu 25. 26. apríla 2009 turisti splavovali rieku Váh, prepravovali sa kompou, udržiavali pitný režim minerálnou vodou Rajec a navštívili hrad Strečno so zaujímavými 50 % zľavami. "Aj takýmito podujatiami prakticky napomáhame cestovnému ruchu v kraji. Najmä návštevnosti našich kultúrnych zariadení. Oproti minulému roku stúpla celková návštevnosť hradu Strečno v apríli o 174 %. Minuloročný apríl prilákal na Strečno 1841 ľudí, v apríli tohto roku to bolo 5036 návštevníkov. Počas akciového víkendu (25. 26. apríl 2009) ich zavítalo na hrad Strečno 670," hodnotí propagačné snahy krajskej samosprávy v oblasti cestovného ruchu predseda ŽSK Juraj Blanár. Zvýšený záujem o splavovanie Váhu až o 70 % zaznamenali aj pltníci v Strečne.
    Tretia misia na rieke Orave
    "Plťou po rieke Orava a k tomu na Oravský hrad zážitok, ktorý bude za to stáť." Aj takto vyzeral príjemný víkend od piatku 15. mája až do nedele 17. mája 2009, na ktorý pozval všetkých turistov Žilinský samosprávny kraj. Splaviť divoké prúdy rieky Oravy a obdivovať monument najnavštevovanejšieho hradu na Slovensku Oravského hradu, si opäť za polovičné ceny užili stovky cestovateľov. "Týmito troma vydarenými akciami sa naša snaha oživiť záujem turistov o náš kraj, nekončí. Aj v ďalších mesiacoch plánujeme podujatia späté s vodným bohatstvom na tomto území. Je sa na čo tešiť aj v ďalších regiónoch kraja," sľubuje predseda ŽSK Juraj Blanár.
  • Záujem o hrad
    (30.06.2009; Cestovateľ; č. 6, s. 14; TASR)
    Oravský hrad je unikátnou šancou pre komplexný rozvoj cestovného ruchu v oravskom regióne. Zhodli sa na tom účastníci pracovného stretnutia v Oravskom Podzámku. "Oravský hrad je ťahákom pre celé Slovensko. Pre našich občanov, podnikajúcich v cestovnom ruchu, reštauračných službách, ubytovaní, je nenahraditeľným zdrojom príjmov," povedal TASR starosta Oravského Podzámku Jozef Záhora. Zdôraznil, že treba hľadať všetky možnosti získavania nenávratných podporných zdrojov z fondov EÚ či štátneho rozpočtu na financovanie rozvojových projektov. "Musíme spoločne robiť všetko pre to, aby tu návštevník nezostal len jeden deň, nenavštívil nás iba raz, ale aby v tomto kraji mnohých pamiatok a prírodných krás zotrval dlhšie a pravidelne sa sem vracal," konštatovala Mária Jagnešáková, riaditeľka Oravského múzea, ktoré je správcom Oravského hradu. V minulom roku ho navštívilo približne 210.000 turistov a stal sa tak najnavštevovanejším slovenským hradom. Pracovné stretnutie pod názvom Oravský hrad, významná kultúrna pamiatka, ako príležitosť pre rozvoj aktivít súkromného sektora v cestovnom ruchu v Oravskom Podzámku a jeho okolí, zorganizovalo Veľvyslanectvo SR v Rakúsku v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom a obcou Oravský Podzámok. "Oravský hrad je prirodzenou dominantou, symbolom Oravy. Otvára brány do regiónu, ktorý má obrovský potenciál na rozvoj vidieckej turistiky rodinného typu. Oravice či Zuberec sú pozitívnymi príkladmi, ako sa to dá," dodal predseda ŽSK Juraj Blanár.
  • ZDRAVIE: Nemocnica v Dolnom Kubíne má nové moderné centrálne operačné sály
    (30.06.2009; www.tasr.sk; Slovensko, s. ; TASR)
    Dolný Kubín 30. júna (TASR) V Dolnooravskej nemocnici s poliklinikou MUDr. L. Nádaši Jégého vybudovali moderné centrálne operačné sály. Na ich dnešnom slávnostnom otvorení sa zúčastnil aj minister zdravotníctva SR Richard Raši. "Problémom, ktorý sa snažia vyriešiť všetky nemocnice, sú tzv. nemocničné nákazy. Tieto nové sály s uplatnením najmodernejších technológií zodpovedajú prísnemu európskemu štandardu. Pomôžu predchádzať pooperačným komplikáciám," povedal TASR Raši. Zároveň vyzdvihol intenzívny záujem a aktivity Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), zriaďovateľa dolnokubínskej nemocnice, v oblasti zdravotníckeho zabezpečenia obyvateľov.
    Podľa riaditeľa nemocnice Jozefa Mintála dobudovaný komplex nahradí doteraz existujúce operačné sály na jednotlivých oddeleniach, s výnimkou gynekologicko pôrodníckeho. "Zjednodušene povedané, príslušné operačné tímy si objednajú priestor na svoj výkon a personál im odovzdá pripravenú operačnú sálu," spresnil Mintál s tým, že centrálne operačné sály uvedú do riadnej prevádzky už v priebehu budúceho týždňa.
    Vybudovanie piatich centrálnych operačných sál v rámci projektu Dostavba operačných sál, oddelenia anestézie, intenzívnej medicíny a centrálnej sterilizácie s finančnou podporou EÚ si vyžiadalo náklady vyše 5,84 milióna eur (176 miliónov Sk). "Okrem spolufinancovania siahol ŽSK hlboko do vlastných zdrojov. Takáto investícia je však jednou z najlepších, lebo je to investícia do zdravia," dodal predseda ŽSK Juraj Blanár.
  • Vraňanci odoslali petíciu
    (30.06.2009; Žilinský večerník; č. 27, s. 2; Mlejneková Dana)
    Prvé zhromaždenie obyvateľov sa skončilo rýchlo
    Zhromaždenie nespokojných občanov vo Vraní minulý štvrtok sa skončilo rýchlo. Stretli sa, aby s kompetentnými riešili zoči voči situáciu s dopravou a stavom ciest vedúcich cez túto mestskú časť Žiliny, ktorú považujú za katastrofálnu. S úradmi si píšu už dlhšie, podľa nich však bez výsledku. Preto zvolali stretnutie, na ktoré pozvali zástupcov Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), Mestského úradu (MsÚ) a Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Žiline. Okrem pracovníčky Správy ciest ŽSK Gabriely Mihálikovej neprišiel medzi ľudí nik.
    Rozsiahly článok o problémoch vo Vraní sme publikovali len pred nedávnom. Medzitým začali občania zakladať Občianske združenie Za lepšiu budúcnosť Vrania a chystajú jeho registráciu. Vznikol petičný výbor, riadne zvolený na zhromaždení obyvateľov. Práve ten odoslal všetkým trom spomínaným úradom petičné hárky s približne 300 podpismi. Predmetom petície je výzva, aby na úseku cesty III. triedy 507/57 bol vyhlásený havarijný stav a zastavená tranzitná doprava. "Havarijný stav by mal byť vyhlásený z dôvodu zosuvu pôdy hlavne v úseku od prvej autobusovej zastávky Vranie, smerom ku kultúrnemu domu a v úseku Vrania od miestneho pohostinstva po rodný dom Pia Belana (križovatka ulíc Vrania a Stehlíkova). Trváme na tom, aby ŽSK splnil úlohy, ktoré vyplývajú zo stretnutia na Obvodnom úrade Žilina, odboru pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Zo záznamu stretnutia vyplýva, že v lehote do 30. apríla mal byť vypracovaný ako posudok, tak aj zníženie povolenej rýchlosti na 30 kilometrov za hodinu a vypracovaný projekt zabezpečujúci označenie tejto cesty dopravným značením, upozorňujúc na havarijný stav, zníženie rýchlosti a označenia nebezpečenstva ohrozenia chodcov, najmä detí cez tento úsek, hlavne do Základnej školy Brodno, konkretizuje Ján Púček z petičného výboru, ktorý je zároveň poslancom mestského zastupiteľstva.
    Zástupkyňa SC ŽSK, ktorá ako jediná medzi ľudí prišla, uviedla, že na tomto zhromaždení chceli ľudí informovať o výsledkoch prieskumu, na ceste vo Vraní, ktorá sa podľa obyvateľov zosúva príčinou vysokej intenzity dopravy. "Prieskum sme uskutočnili počas jedného pracovného dňa, od 7. do 11. hodiny a od 13. do 17. h. Zistili sme, že po tejto ceste prejde 30 až 40 áut v každom smere. V špičke, od 16. do 17. h je to 160 až 170 vozidiel, väčšinou zo Žiliny smerom na Kysuce. Považujeme to za normálnu zaťažiteľnosť, povedala Gabriela Miháliková a zdôraznila, že v tom čase, keď vykonávali prieskum, prechádzali Vraním väčšinou osobné automobily. "Náš záver znie, že zosuvy pôdy zrejme nebudú hlavnou príčinou vysokej intenzity dopravy. Skôr táto doprava ohrozuje chodcov, skonštatovala G. Miháliková. Podľa nej chceli obyvatelia Vrania počuť, kto dá vypracovať a zaplatí projekt na zvýšenie bezpečnosti. "Na toto som naozaj odpovedať nevedela, lebo Správa ciest ŽSK sa tým nezaoberala odpovedala.
    Ján Púček, ktorý je okrem člena petičného výboru aj poslancom MZ za Vranie tvrdí, že pre neho ako poslanca je partnerom v rokovaní mesto, a práve to by malo ľuďom z Vrania s komunikáciou so ŽSK pomôcť. Podľa Vladimíra Baránka z odboru dopravy MsÚ v Žiline, patrí cesta Žilinskému samosprávnemu kraju a ten by mal konať z vlastnej iniciatívy, ale aj z iniciatívy, ktorou ho poveril Obvodný úrad v Žiline. Stanovisko obvodného úradu sa nám však pre dovolenku kompetentnej pracovníčky nepodarilo zistiť. Mesto však vraj nemôže v tejto situácii veľa urobiť. "My môžeme apelovať na to, aby bol neželaný stav riešený, napríklad uzatvorením cesty, uviedol v mene mesta jeho hovorca Martin Barčík. J. Púček sa vyjadril, že pošle primátorovi v tejto veci písomnú interpeláciu. "Samozrejme, občania sú veľmi znepokojení, že na takéto pokojné a dopredu pripravené a ohlásené zhromaždenie takmer nikto neprišiel. Veď predsa máme svoje povinnosti, ale aj práva. Platíme dane a tu vo Vraní sú ohrozované ľudské životy a zdravie, uzatvára J. Púček, s tým, že Vraňanci, ak nedostanú včasnú reakciu na petíciu od kompetentných, sú odhodlaní robiť verejné protesty, zablokovať dopravu či nepustiť v septembri deti do školy a žiadať, aby ich v záujme bezpečnosti dopravovali do školy v Brodne špeciálne autobusy.
  • S lampášom v skanzene
    (30.06.2009; Cestovateľ; č. 6, s. 6; mt)
    Sobota 16. mája sa takmer vo všetkých európskych múzeách a galériách niesla v znamení významného podujatia Noc múzeí a galérií. Na Slovensku sa návštevníkom predstavilo 80 múzeí a galérií s 300 expozíciami.
    Kysucké múzeum v Čadci, v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, malo pri tejto príležitosti do neskorých večerných hodín otvorené svoje vysunuté expozície v prírode vo Vychylovke Múzeum kysuckej dediny a Historickú lesnú úvraťovú železnicu. Návštevníci sa prešli večerným skanzenom v sprievode lektoriek, ktoré na cestu svietili lampášmi a zaujímavým sprievodným slovom priblížili spôsob života našich predkov. S veľkým nadšením sa stretla večerná jazda parnej lokomotívy "Malej Maďarky" U 34, ktorá cestujúcich vyviezla do prvej úvrate za mesačného svitu a tlmeného osvetlenia z lampáša. Spomínaná parná lokomotíva oslávi storočnicu svojej výroby.
    V tomto roku si pripomíname aj 35. výročie položenia základného kameňa Múzea kysuckej dediny. V nedeľu 17. mája sa pri tejto príležitosti konal slávnostný program v podaní vynikajúceho detského folklórneho súboru Kelčovan. Účinkujúci predviedli prierez svojej tvorby v pásmach Morena, Máj, Veľkú noc, Zlatá brána, Hojana, D, (ári. Na konci hudobného predstavenia zahrala cimbalová muzika a tým vyjadrila poďakovanie mnohopočetnému publiku, ktoré súbor obdarúvalo častým potleskom. Pre návštevníkov bol v tento deň vstup voľný, kto však chcel, mohol kúpou "šindľovej" pohľadnice podporiť nákup šindľa na opravu drevených striech na objektoch v Múzeum kysuckej dediny. V Kuchyni starých materí návštevníkom ponúkali tradičné kapustniaky. Skanzen navštívili aj ľudoví výrobcovia, po prvýkrát manželia Majerskí zo Zvolena, ktorí predstavili drevené hlavolamy, pán Otruba zo Zázrivej ponúkal zvonce a pani Dúbravková z Predmiera handrové bábiky.
    (LENKA JANCOVÁ komunikačná manažérka KM)
  • NAJMODERNEJŠIE OPERAČNÉ SÁLY
    (30.06.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; REVÚS Peter)
    V. VONDRÁK, moderátor:
    "Nemocnica v Dolnom Kubíne vybudovala nový systém operačných sál za takmer 6 miliónov eur. Pacientom budú poskytovať špičkovú starostlivosť a vyšší komfort. Zdravotníkom najmodernejšiu operačnú technológiu."
    P. REVÚS, redaktor:
    "Dolnooravská nemocnica zrušila operačné sály na oddeleniach a vytvorila z nich jeden komplex. Vybudovala 5 moderných operačných sál a oddelenie intenzívnej starostlivosti. Po novom si lekári oddelení budú sály prakticky objednávať."
    Jozef MINTÁL, riaditeľ NsP v Dolnom Kubíne:
    "To znamená operačný personál len príde na sály, bude mať všetko pripravené, inštrumentárium bude pripravené, prístroje budú dezinfikované, on urobí svoj výkon so svojím tímom a opustí priestor."
    P. REVÚS:
    "Komplex je dokonale izolovaný. Má vlastnú sieť klimatizácie, ktorá dokáže účinne zabrániť tzv. nemocničným nákazám."
    Richard RAŠI (nominant Smeru SD), minister zdravotníctva SR:
    "Z jednej strany prichádza pacient, z druhej strany prichádza personál, nemiešajú sa ľudia, ktorí naozaj môžu nejakú infekciu doniesť, tak isto keď ste videli centrálnu sterilizáciu, z jednej strany sa vložia špinavé inštrumenty, ktorými sa operuje, z druhej strany ich čistý personál vytiahne."
    J. MINTÁL:
    "Ak nedôjde k pooperačným komplikáciám, nedôjde k pooperačným zápalom, tak šetríme."
    P. REVÚS:
    "Peniaze na vybudovanie komplexu získala nemocnica z fondov Európskej únie. Prispel aj zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj."
    Juraj BLANÁR (Smer SD), predseda Žilinského samosprávneho kraja:
    "Investícia v celkovom objeme 176 miliónov, z čoho 66 miliónov okrem spolufinancovania ešte z vlastných zdrojov dofinancoval Žilinský samosprávny kraj a je to spomedzi našich štyroch nemocníc najväčšia investícia."
    P. REVÚS:
    "Operačné sály v dolnokubínskej nemocnici musia ešte kompletne sterilizovať. Pripravené pre prvých pacientov budú začiatkom budúceho týždňa."
  • Cesty v Žilinskom kraji opravia z prostriedkov EÚ
    (30.06.2009; Doprava a logistika; č. 6, s. 9; SITA)
    Predpokladané náklady na rekonštrukciu dvoch úsekov ciest v Žilinskom samosprávnom kraji predstavujú spolu 1,5 mil. až 1,6 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty. Kým na pripravovanú obnovu cestného úseku Bíla Klokočov Turzovka sa odhadujú náklady v rozpätí 900 tis. až 960 tis. eur, rekonštrukcia cesty Čadca Milošová Mosty u Jablůnkova by mala podľa predpokladov stáť približne 600 tis. až 640 tis. eur bez dane. Žilinský samosprávny kraj vyhlásil verejné súťaže na stavebné práce na obidvoch cestách v trvaní jedného roka. Obe stavby sa majú spolufinancovať z európskych prostriedkov cez Program cezhraničnej spolupráce SR ČR na rozvoj dopravnej infraštruktúry a dostupnosť pohraničia, ako aj zo zdrojov obstarávateľa rekonštrukcií obidvoch úsekov ciest. Vyplýva to z informácií uverejnených vo Vestníku verejného obstarávania.
  • Najlepší rozprávači sa stretli v Lodne
    (29.06.2009; Kysucké noviny; č. 24, s. 18; IH)
    Kysucká obec Lodno patrila počas uplynulého víkendu najlepším rozprávačom zo Slovenska. Konal sa tam už dvanásty ročník Rozprávačského Lodna.
    Kultúrny dom v Lodné žil počas víkendu ojedinelým podujatím. Počas soboty a nedele sa tam predstavilo 17 rozprávačov, medzi ktorými boli aj dve deti.
    Celoštátnu súťažnú prehliadku každoročne organizuje Obec Lodno a Kysucké kultúrne stredisko v Čadci. Spoluorganizátormi sú aj Mesto Kysucké Nové Mesto a tamojšie Mestské kultúrno športové stredisko. Finančne tento ročník podporili Ministerstvo kultúry SR, Žilinský samosprávny kraj a Kysucká kultúrna nadácia Bratislava.
    Hodnotenie jednotlivých vystúpení mala na starosti odborná porota pod vedením predsedníčky Jelky Borcovanovej zo Slovenskej národnej knižnice v Martine. Čestným porotcom bol Martin Kolembus,rozprávač a básnik z Lodná. Porotcovia na odbornom a hodnotiacom seminári po skončení súťažnej prehliadky zhodnotili jednotlivé vystúpenia, prerozdelili finančné ocenenia a 10 súťažiacich vybrali do nedeľňajšieho galaprogramu.
    Rozprávanie sa striedalo s muzikou
    Hlavný program najúspešnejších rozprávačov sa niesol pod názvom Tisíc a jedno slovo. V ňom sa rozprávačské vystúpenia najlepších rozprávačov striedali s hudobnými vložkami v podaní Ľudovej hudby ČUHARS'BAND z Kysuckého Nového Mesta. V závere galaprogramu predsedníčka poroty Jelka Borcovanová vyhlásila výsledky a starostka obce Lodno Alžbeta Suriaková a riaditeľka Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci Silvia Petreková odovzdali diplomy a finančné ocenenia.
    Ako nás informovala Božena Slanináková z Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci, finančné ceny obce Lodno získali: Jozef Benkovič z Labu, za dobre vystavaný rozprávaný príbeh, Agnesa Priehodová z Oščadnice za poznávacie hodnoty pôvodného rozprávačstva, Ján Dračka z Markušoviec za prerozprávanie tradičného príbehu, Františka Spustová z Gajar za pútavé rozprávanie zo života, Agnesa Šutyová zo Spišského Hrušova za spomienkové rozprávanie.
    Finančné ceny Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci si odniesli Anna Sládkovičová zo Šurian za estetické čaro civilného rozprávania a Ľudmila Hrušovská z Harichoviec za výborný nárečový prejav.
    Ocenili aj najmladších
    Najmladším rozprávačom Pavlovi Bartíkovi z Uňatína za pútavé prerozprávanie historickej povesti a Barbore Chovancovej z Lodna za citlivé podanie literárneho príbehu udelil vecné ceny správca Kysuckej kultúrnej nadácie Dušan Mikolaj. Domácemu Martinovi Kolembusovi udelili cenu Kysuckej kultúrnej nadácie za trvalý prínos Rozprávačskému Lodnu.
    "Kysucké kultúrne stredisko v Čadci ešte v ten istý deň zabezpečilo reprízu galaprogramu Tisíc a jedno slovo na Námestí Slobody v Kysuckom Novom Meste. Obyvatelia mesta si mohli vypočuť tých najlepších rozprávačov," informovala Slanináková.
    Text pod foto:
    Ľudmila Hrušovská z Harichoviec
    Získala cenu za výborný nárečový prejav.

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky