25. týždeň

  • Rodiny čaká ťažké leto, bez práce je každý deviaty človek
    (20.06.2009; Pravda; č. 141, s. 6‑7; HAMBÁLKOVÁ Jana)
    Letný čas oddychu a pohody sa pre mnohé slovenské rodiny tento rok pre krízu zrnení na pochmúrne obdobie. Bez práce je totiž najviac ľudí od marca 2006 a ani v ďalších mesiacoch nesvitá na lepšie časy. Kým po iné roky zvykli rady nezamestnaných zmenšovať na jar sezónne práce, tento rok nezabrali ani podniky, ktorých robota závisí od počasia a nárazovo potrebujú ľudí na práce na poli či v lese.
    Miera nezamestnanosti podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v máji stúpla na takmer 11,4 percenta. Cez úrady práce sa zamestnanie v piatom mesiaci roka snažilo nájsť celkovo takmer 337‑tisíc ľudí, časť z nich by však do práce nemohla nastúpiť ihneď. Ide napríklad o chorých alebo matky na materskej. Oproti vlaňajšiemu máju pribudlo zhruba 115‑tisíc ľudí bez práce, v porovnaní s aprílom ich počet stúpol o 11‑tisíc.
    "V júni očakávajú úrady práce vo všetkých okresoch ďalší rast nezamestnanosti. Mesiace apríl, máj a jún pritom zvyčajne patria vďaka nábehu sezónnych prác k najpriaznivejším z pohľadu nárastu zamestnanosti," skonštatoval Ján Sihelský, šéf ústredia práce. Predpokladá, že počet ľudí bez práce bude do konca roka stúpať, koľko ich nakoniec bude, si však odhadnúť netrúfol. Najviac ľudí posielajú na ulicu priemyselné podniky, ktorým kríza vzala objednávky. Druhou najväčšou skupinou sú ľudia, ktorým prácu dával obchod. Z regiónov kríza najťažšie dopadla na okres Snina, Svidník, Detva, Poltár či Bardejov. Vo všetkých sa nezamestnanosť od septembra do mája podľa Sihelského zdvihla o vyše sedem percent. V okrese Snina sa za celý rok vyšplhala o vyše desať percent. "Firmy pritom stále ohlasujú hromadné prepúšťania, ohrozených je asi 20‑tisíc miest," dodal Sihelský.
    Do domácností, kde už jeden alebo obaja rodičia prišli o prácu, sa pritom už v júni môžu pridať nezamestnané deti, ktoré doštudovali a nepodarí sa im získať vstupenku na trhu práce. Na úradoch práce sa ich v máji hlásilo takmer raz toľko ako pred rokom. Z necelých 20‑tisíc nezamestnaných absolventov bolo pritom najviac, viac ako štvrtina, vysokoškolákov.
    "Ťažké mesiace pritom ešte len čakáme, okrem júna pribudnú študenti na úradoch práce vo veľkom aj v septembri. Voľných miest, ktoré im môžeme ponúknuť, je pritom stále menej. V máji mali firmy len menej ako tritisíc voľných pozícií vhodných pre absolventov," upozornil Sihelský. Študentom plánujú úrady práce ponúknuť absolventskú prax, kde by získali pracovné návyky a zvýšili tak šance nájsť si miesto.
    Voľných pozícií je však na výber čoraz menej. Podniky v máji ponúkali približne 7 300 miest, zväčša však išlo o nie práve príťažlivé pozície ako robotníci, murári, zvárači či remeselníci. Firmy tiež hľadali čašníkov, krajčírky či zdravotné sestry.
    ***
    Oproti aprílu (za mesiac) vzrástla nezamestnanosť najvýraznejšie:
    * najviac vzrástla nezamestnanosť za mesiac v okresoch Tvrdošín (+1,04%), Medzilaborce (+0,98%), Levoča (+0,95%), Myjava, Hava, Snina, Košice, Bytča, Humenné, Zlaté Moravce
    * najmenej vzrástla, respektíve zostala približne na úrovni predošlého mesiaca nezamestnanosť za mesiac v okresoch Banská Štiavnica, Brezno, Topoľčany, Sobrance, Trnava, Bratislava
    Čo sa udialo od začiatku roka?
    * od začiatku roka pocit prepustených či "dobrovoľne odchádzajúcich" za zamestnania, ktorí sa hlásia na úrade práce, okúsilo až 183‑tisíc ľudí na Slovensku, niektorí z nich si však vzápätí našli prácu
    * najviac ‑ viac ako 5 000 ľudí v takejto situácii je v okresoch Nové Zámky, Prešov a Komárno
    * viac ako 4 000 ľudí pritieklo do evidencie v okresoch Nitra, Komárno, Prievidza, Trebišov
    Koľkí hľadali prácu cez úrady práce?
    Kraj počet nezamestnaných
    Prešovský kraj 70 290
    Košický kraj 65 260
    Banskobystrický kraj 62132
    Nitriansky kraj 41 573
    Žilinský kraj 34 047
    Trenčiansky kraj 27 507
    Trnavský kraj 23 385
    Bratislavský kraj 12 732
    Prepustení chcú ísť späť do automobiliek
    Tisíce Slovákov, ktorí prišli pre krízu o prácu v automobilovom priemysle na Slovensku, Česku či Maďarsku, čakajú na každú príležitosť, ako sa v odvetví opäť zamestnať. Životopisy týchto ľudí má teraz na stole aj žilinská automobilka Kia Motors. Na príležitostný inzerát v regionálnych novinách na pár voľných pozícií operátorov vo výrobe jej prišlo nedávno takmer 1600 žiadostí. Fabrika teraz zamestnáva 2 700 ľudí. Mnohí z uchádzačov pritom už autá vyrábali. "Zaznamenali sme zvýšený záujem o zamestnanie u ľudí, ktorí majú skúsenosti s prácou v automobilovom priemysle, a to predovšetkým z Česka," reaguje hovorca Kia Motors Slovakia Dušan Dvořák. V automobilke sa zmenšila aj fluktuácia, kým vlani musela dopĺňať stavy každý mesiac, tento rok robí nábory raz za tri až štyri mesiace. V slovenskom automobilovom priemysle vlani spolu pracovalo 74‑tisíc ľudí.
  • Nezamestnanosť dramaticky rastie
    (20.06.2009; Plus jeden deň; s. 4; Šuplata Ivan)
    Za jeden rok prišlo na Slovensku o prácu až 114 666 ľudí
    ĽUDÍ bez práce je na Slovensku čoraz viac. Na úradoch práce je evidovaných už takmer 337‑tisíc ľudí, čo je o 114 66 viac ako vlani. Nezamestnanosť je najvyššia od marca roku 2006.
    Len za posledný mesiac vzrástla nezamestnanosť na Slovensku o 11 278 osôb. Nájsť si prácu je najťažšie v Banskobystrickom kraji, kde je nezamestnaných 18 percent ľudí. Doslova dramatická situácia je v okrese Rimavská Sobota, kde je nezamestnaný každý tretí tam žijúci práceschopný občan. "Aj v ďalšom mesiaci očakávame nárast počtu nezamestnaných," povedal šéf Ústredia práce Ján Sihelský. Podľa neho sú najviac ohrozenou skupinou najmä absolventi bez praxe. Ich najvyšší nárast v evidencii však predpokladajú v septembri.
    Ohrozené ďalšie tisíce
    Podľa Sihelského môžu aktívne opatrenia na trhu práce v ďalších mesiacoch rast nezamestnanosti čiastočne stlmiť, ale ho nezastavia. Najviac zamestnávateľom pomáha príspevok štátu na odvody. "Tento nástroj považujeme za jeden z najzaujímavejších. V súčasnosti máme na úradoch práce viac než 170 žiadostí od zamestnávateľov o takúto pomoc. Zazmluvnených je už 70 z nich," uviedol Sihelský. Rokujú aj s ďalšími veľkými zamestnávateľmi. Chcú dosiahnuť, aby ďalších takmer 45‑tisíc ľudí neprišlo o prácu.
    ‑‑‑‑‑
    Nezamestnanosť podľa krajov (v percentách)
    Banskobystrický ‑ 18,03
    Prešovský ‑ 16,86
    Košický ‑ 16,28
    nitriansky ‑ 10,61
    Žilinský ‑ 9,36
    Trenčiansky ‑ 8,34
    Trnavský ‑ 1,03
    Bratislavský ‑ 3,51
    Slovensko ‑ 11,39
  • Župani sa pokúsia o repete
    (19.06.2009; Sme; s. 5; Piško Michal)
    Hoci do regionálnych volieb sú ešte mesiace, strany už intenzívne rokujú
    Päť z ôsmich županov už potvrdilo záujem kandidovať znova.
    Bratislava. Politické strany sa po voľbách prezidenta a europoslancov začínajú pripravovať aj na tretie tohtoročné voľby. Uskutočnia sa na jeseň a budeme si v nich voliť županov a poslancov ôsmich krajov.
    Hoci do volieb ostáva ešte pol roka, záujem kandidovať už potvrdila väčšina súčasných županov. V Nitre sa na to chystá Milan Belica (zvolený za HZDS, dnes s podporou Smeru a SNS), v Trnave Tibor Mikuš (pôvodne HZDS, dnes Nová demokracia) a v Trenčíne dnes už jediný župan za HZDS Pavol Sedláček.
    V Žiline pôjde do súboja znovu Juraj Blanár (Smer), v Košiciach už Smer schválil kandidatúru súčasného župana Zdenka Trebulu. Opätovnú kandidatúru zvažujú aj bratislavský župan Vladimír Bajan (nezávislý s podporou Smeru), banskobystrický Milan Murgaš (Smer) a prešovský Peter Chudík (nezávislý s podporou Smeru).
    Nové mená
    Objavujú sa však už aj nové mená. O post žilinského župana sa chcú pobiť aj dnešný župný poslanec za KDH Pavel Pavlásek, vnústrostranícke voľby v SDKÚ vyhral súčasný žilinský vicežupan Ivan Chaban.
    V SDKÚ primárky prebehli už aj v Bratislave, kde strana postaví poslanca parlamentu Pavla Freša, v Košiciach zas bývalého starostu košického Starého
    Mesta Jána Süliho.
    Strany sú v predstavovaní kandidátov zatiaľ opatrné, všetky však priznávajú, že rokovania o ich podpore i koalíciách už intenzívne prebiehajú.
    "Informácie zatiaľ zverejňovať nebudeme, situácia je v štádiu riešenia,
    rokovania na regionálnej úrovni už prebiehajú," odpovedala napríklad tlačová tajomníčka SNS Jana Benková.
    Župné voľby, oficiálne nazývané voľby do Vyšších územných celkov, sa na Slovensku budú konať tretíkrát. Predošlé dvoje boli poznačené nezáujmom voličov.
    Naposledy, v roku 2005, prišlo župné zastupiteľstvá a županov v prvom kole voliť iba 18,02 percenta voličov. Keďže na zvolenie župana v prvom kole treba nadpolovičnú väčšinu zúčastnených, ktorú nezískal nik, volili všetky kraje o dva týždne opäť. Druhého kola sa zúčastnilo dokonca len 11,07 percent voličov, čo je najmenej zo všetkých volieb v histórii samostatného Slovenska.
    Dôležité právomoci
    Politológ Ivan Rončák upozorňuje, že župan má dôležité kompetencie. "Je štatutárom župy, podpisuje všetky zmluvy. On je zodovedný za personálnu politiku na úrade ‑ od neho závisí, či sa na; občanov budú úradníci usmievať, alebo ich budú považovať za nepriateľov a stránky," hovorí.
    Župy hospodária s desiatkami miliónov eur, zriaďujú stredné školy, zariadenia pre seniorov či divadlá, stanovujú ceny v prímestskej doprave i výšku dane z motorových vozidiel.
    ‑‑‑‑
    Župani idú opäť do boja o kraje
    Trnavský kraj
    Tibor Mikuš
    Kandidoval za HZDS, ĽB, PSNS, ZSNS, dnes Nová demokracia
    Kandiduje opäť: Áno
    Počet poslancov: 40
    Počet volebných obvodov: 7
    ‑‑‑‑
    Trenčiansky kraj
    Pavol Sedláček
    Kandidoval za HZDS, ANO, PSNS, ZSNS
    Kandiduje opäť: Áno
    Počet poslancov: 45
    Počet volebných obvodov: 9
    ‑‑‑‑
    Žilinský kraj
    Juraj Blanár
    Kandidoval za Smer, ANO, HZD, SNS
    Kandiduje opäť: Áno
    Počet poslancov: 57
    Počet volebných obvodov 11
    ‑‑‑‑
    Prešovský kraj
    Peter Chudík
    Kandidoval za Smer, SNS, HZD,
    ako nezávislý
    Kandiduje opäť: Nepovedal
    Počet poslancov: 62
    Počet volebných obvodov: 13
    ‑‑‑‑
    Bratislavský kraj
    Vladimír Bajan
    Kandidoval ako nezávislý s podporou Smeru, KDH, SF a HZD
    Kandiduje opäť: Nepovedal
    Počet poslancov: 50
    Počet volebných obvodov: 8
    ‑‑‑‑
    Nitriansky kraj
    Milan Belica
    Kandidoval za HZDS, ASV, KSS, ĽB, PSNS, ZSNS, dnes nezávislý
    Kandiduje opäť: Áno
    Počet poslancov: 52
    Počet volebných obvodov: 7
    ‑‑‑‑
    Banskobystrický kraj
    Milan Murgaš
    Kandidoval za Smer, HZD, KDH, SNS, SZS
    Kandiduje opäť: Nepovedal
    Počet poslancov: 49
    Počet volebných obvodov: 13
    ‑‑‑‑
    Košický kraj
    Zdenko Trebuľa
    Kandidoval za Smer, HZD
    Kandiduje opäť: Áno
    Počet poslancov: 57
    Počet volebných obvodov: 11
  • Liptovská nemocnica dostane peniaze na novú techniku
    (18.06.2009; www.sme.sk; Regióny, 12.23, s. ‑; SITA)
    Nový CT prístroj, monitory pre jednotku intenzívnej starostlivosti či injekčné dávkovače si bude môcť zakúpiť Liptovská nemocnica s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši.
    LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Od svojho zriaďovateľa, ktorým je Žilinský samosprávny kraj (ŽSK), dostane nemocnica v Liptovskom Mikuláši na novú zdravotnícku techniku tento rok 469‑tisíc eur. V predchádzajúcich dvoch rokoch poskytol ŽSK nemocnici takmer 166‑tisíc eur na kúpu dialyzačného monitora, kryostatu, ultrazvuku na mamografické vyšetrenie, fundus kamery, inkubátora a ďalšej techniky. Agentúru SITA o tom informovala Zuzana Muchová z odboru informácií a zahraničných vzťahov ŽSK.
    Nemocnica oslavuje tento rok 150. výročie. Prvý stoličný špitál založili v roku 1859 z dobrovoľných darov zozbieraných v Liptovskej stolici. Tento špitál ako jeden z prvých štátnych špitálov mal len šesť postelí a o pacientov sa staral jeden lekár a dve ošetrovateľky. Slúžil predovšetkým "pre bezmajetných nemocných z Liptovskej stolice, ktorí nemohli byť ošetrovaní náležite doma, alebo pre cudzích bezprístrešných nemocných".
    V súčasnosti pracuje v Liptovskej nemocnici s poliklinikou približne 570 zamestnancov a zdravotnú starostlivosť poskytuje asi 74‑tisíc obyvateľom spádovej oblasti Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok aj mnohým turistom.
    Liptovská nemocnica s poliklinikou je príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je od roku 2003 ŽSK. Nemocnica sa cez zriaďovateľa úspešne zapojila počas programovacieho obdobia 2004 ‑ 2006 do projektov financovaných zo štrukturálnych fondov EÚ. Za 763‑tisíc eur sa zrekonštruovalo psychiatrické a interné oddelenie. Nemocnica by chcela z ďalšej výzvy EÚ zrekonštruovať bývalý gynekologický pavilón a zriadenie centrálneho urgentného príjmu.
  • Slovenskí bábkari sa zišli na trojdňovom festivale Bábková Žilina
    (17.06.2009; www.sme.sk; Kultúra, 19.49, s. ‑; TASR)
    ŽILINA. Šestnásť predstavení ponúka prvý ročník slovenského bábkarského festivalu Bábková Žilina, ktorý dnes začal na Mariánskom námestí v centre Žiliny. Predstavujú sa na ňom profesionálne bábkové divadlá zo Slovenska, agentúrne bábkové súbory a študenti Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave.
    Zámerom festivalu je podľa riaditeľa Bábkového divadla (BD) v Žiline Petra Tabačka najmä stretnutie slovenských bábkarov. "Organizátori a účastníci na minuloročnom festivale vytvorili príjemnú a priateľskú atmosféru, na ktorú by sme chceli nadviazať. Aj keď to bol nultý ročník, dopadol nad očakávanie. Myslím si, že latka je veľmi vysoko a budeme radi, ak sa ju podarí udržať na minuloročnej úrovni," povedal Tabaček.
    Predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár pripomenul, že v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia sa každé dva roky konal festival Bábkarska Žilina, ktorý bol určený pre amatérske súbory. "Dnes môžeme konštatovať, že oproti nultému ročníku tu máme všetky profesionálne súbory," dodal Blanár.
    Na festivale sa predstavujú bábkové divadlá z Bratislavy, Košíc, Nitry, Banskej Bystrice a Žiliny. Ďalej divadlá PIKI, Ludus, KBT, Babadlo, oProti, Commedia a Dezorzovo lútkové divadlo a študenti VŠMU sa predstavia s absolventskou inscenáciou Zazi v metre.
    Dramaturgia festivalu doplnila program o prezentáciu záznamov úspešných bábkarských inscenácií a dokumentárnych filmov, ktoré sa zaoberajú slovenským bábkovým divadlom a jeho osobnosťami.
  • Palárikov dom v Čadci má vizualizácie
    (17.06.2009; www.sme.sk; Spravodajstvo, 07.18, s. ‑; trš)
    Mesto chce obnoviť pred piatimi rokmi vyhorený Palárikov dom. Financovanie i funkcia sú zatiaľ nejasné.
    ČADCA. Palárikov dom bol strediskom kultúrneho života Čadčanov od roku 1928. Pred piatimi rokmi kompletne vyhorel. Mesto Čadca rozbehlo projekt rekonštrukcie Palárikovho domu. Chce z neho mať spoločensko‑kultúrny komplexu s prevádzkami. "V súlade s lokalitným programom, sa v danom objekte uvažovalo o umiestnení inštitúcií ako: Kysucká galéria, Matica slovenská, Amfiteáter, Kysucká reštaurácia a predajňa kysuckých špecialít," informuje internetová stránka mesta. Zverejnili aj prvé vizualizácie.
    "Ide i finančne náročnú investíciu, ktorú mesto Čadca samo nezvládne, preto sa rozhodlo požiadať Žilinský samosprávny kraj o pomoc spolufinancovať tento projekt," informovala MY Kysucké noviny v marci hovorkyňa mesta Silvia Kajanková.
    Investícia do rekonštrukcie Palárikovho domu v prvej etapy predstavuje podľa informácií mesta 1 327 756,75 eur. V rámci 2. Etapy viac ako 4 797 087,83€ (150 miliónov Sk). Nakoľko ide i finančne náročnú investíciu, ktorú mesto Čadca samo nezvládne, rozhodlo sa požiadať Žilinský samosprávny kraj o pomoc v oblasti spolufinancovania projektu.
    O možnosti odpredaja, prípadne spolufinacovania rekonštrukcie Palárikovho domu rokovali v decembri minulého roku predstaviteľov mesta aj s predsedom Žilinského samosprávneho krajaJurajom Blanárom. Župan vtedy podľa internetovej stránky mesta nevylúčil možnosť eventuálnej spolupráce v oblasti spolufinancovania projektu . Uvažujú však aj o presťahovaní Kysuckej galérie do kaštieľa v Oščadnici.
    Žilinský samosprávny kraj podľa hovorcu Petra Kubicu pred začiatkom rokovaní o podpore rekonštrukcie potrebuje vidieť konkrétny projekt a rozpočet. Potom ku celej veci môže vydať nejaké stanovisko. Napríklad na premiestnenie Kysuckej galérie by projekt prestavby musel počítať s jej špecifickými požiadavkami napríklad na klimatizáciu priestorov.
    "Mesto zvažuje aj iné možnosti financovania : z verejných ako aj súkromných zdrojov.
    Zároveň zvažuje zrealizovať diskusné fórum o budúcnosti Palárikovho domu a nájsť investora zo súkromného sektora, ktorý by bol mestu Čadca nápomocným pri rekonštrukcii strediska kultúrneho života v minulom storočí," informuje internetová stránka mesta Čadca.
  • POLIKLINIKA V TURČIANSKYCH TEPLICIACH NEVYHOVUJE
    (17.06.2009; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; ŠTEFKOVÁ Miriam)
    Alfonz ŠURAN, moderátor:
    "Pacientom prekážajú nevyhovujúce priestory polikliniky v Turčianskych Tepliciach. Sťažujú sa najmä na prievan, rozmery a nevľúdne prostredie."
    Miriam ŠTEFKOVÁ, redaktorka:
    "Poliklinika v Turčianskych Tepliciach sídli v 90‑ročných budovách. Veku zodpovedá aj ich stav. Zlyháva voda aj elektroinštalácia a do malých priestorov navyše zateká."
    Pacienti polikliniky:
    "No hrozné, je to otrasné."
    "Táto budova má veľmi veľa rokov."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Do takýchto priestorov prichádzajú pacienti okolo nedokončenej novostavby. Toto mali byť nové priestory polikliniky. Rozostavané sú už 17 rokov."
    Ivan ORAVEC, správca polikliniky:
    "Bolo treba na dostavbu okolo 345‑tisíc."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "To je suma v korunách aktuálna pred sedemnástimi rokmi. Odvtedy sa zmenili aj technické normy na zdravotnícke zariadenia. A prerobiť tak treba takmer všetky priestory a to by teraz stálo približne milión 200‑tisíc eur. Vyšší územný celok ako zriaďovateľ polikliniky nemá peniaze, a preto sa uchádza o prostriedky z eurofondov."
    Peter KUBICA, hovorca Žilinského samosprávneho kraja (telefonát):
    "Urobili sme projektovú dokumentáciu. Žiaľ, náš projekt nebol úspešný."
    Mária BUGOŠOVÁ, riaditeľka polikliniky:
    "Skončili sme piaty v poradí. Peniaze dostali len štyri zdravotnícke zariadenia pred nami."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Poliklinika je spádovou pre 17‑tisíc obyvateľov. Chýbajú v nej niektorí špecialisti. Záujem ale majú, len čakajú na priestory. Trenčianskoteplická poliklinika sa opäť uchádza o dotáciu z eurofondov. Či sa im ju podarí získať, budú vedieť do konca roka."
  • Je podľa vás v demokratickom štáte opodstatnená existencia Špeciálneho súdu?
    (17.06.2009; Extra plus; č. 6, s. 5; ‑)
    Jozef Hrdlička, predseda KSS
    áno
    V prípade, že by si dôsledne plnil úlohy, pre ktoré bol zriadený.
    .....
    Andrej Mišánek, výtvarník a karikaturista
    áno
    Jestvovanie špeciálneho, teda extra súdu považujem za spravodlivé, ak to bude extra plus, t. j. plus súzvuk s Ústavou SR.
    .....
    Ján Slota, predseda SNS, poslanec NR SR
    nie
    Špeciálne tribunály sa vytvárali v direktívne riadených štátoch, či už komunistických alebo v tretej ríši. Od samého začiatku som bol zásadne proti Špeciálnemu súdu a prokuratúre. Normálne súdy a prokuratúra vedia riešiť tieto záležitosti takisto dobre a bez enormných mzdových nákladov, ktorými vynikal Špeciálny súd.
    .....
    Pavol Holeštiak, podpredseda Rady STV, riaditeľ Úradu Žilinského samosprávneho kraja
    áno
    ... aj keď očakávania od Špeciálneho súdu boli vyššie. Paradoxne ťažšie prípady ako Špeciálny súd robili všeobecné súdy a za nižšie platy a bez ochranky.
    .....
    Ján Cuper, advokát a vysokoškolský pedagóg
    nie
    Údajných mafiánov súdi všeobecný súd v Prešove alebo Banskej Bystrici a Špeciálny súd, ktorý sa má špecializovať práve na tento druh káuz, sa zaoberá úplatkami dosahujúcimi hodnotu dvoch debničiek jabĺk. Na to naozaj nepotrebujeme špeciálnych sudcov so 180‑tisícovými platmi z našich daní.
    .....
    Viliam Hornáček, akademický maliar, predseda Združení slovenskej inteligencie
    ?
    A žijeme v demokratickom štáte?
    .....
    Ivan Lexa, podnikateľ
    nie
    Treba rešpektovať Ústavný súd SR, ktorý na túto otázku svojím rozhodnutím vlastne už odpovedal.
    .....
    Ján Podmanický, poslanec NR SR, starosta Starej Bystrice
    áno
    ...za predpokladu, že na Špeciálny súd sa prenesie ťažká agenda z iných súdov a nebude sa stávať to, čo doteraz, že krajské súdy riešili často ťažšie prípady ako Špeciálny súd.
  • V Martine sú premnožené lekárne, liekov je však málo
    (16.06.2009; Turčianske noviny; č. 23, s. 4; DÍREROVÁ MIROSLAVA)
    ŠTATISTIKA ŽILINSKÉHO KRAJA hovorí, že na počet obyvateľov je v metropole Turca lekární najviac. V 157‑tisícovom Žilinskom okrese ich je 45, v martinskom 97‑tisícovom len o štyri menej. Za ostatných päť rokov sa "rozmnožili" takmer o sto percent.
    MARTIN. V metropole Turca sa lekárňam vraj darí. V martinskom okrese ich nájdete 41, v samotnom Martine 31. Pre porovnanie ‑ v oveľa ľudnatejšom a väčšom meste, ako je krajská Žilina, ich majú len o štyri viac. Pritom ešte v roku 2004 ich v metropole Turca a okolitých dedinách bolo 23, odvtedy sa ich počet zvýšil o 90 percent.
    Aj ďalšie čísla sú celkom zaujímavé. V okrese Kysucké Nové Mesto pripadá na jednu lekáreň 5 663 obyvateľov, v Žilinskom okrese je to 3 504, na Martinský okres sa žiadne z desiatich ostatných v kraji ani zďaleka nešplhá. Počet obyvateľov je na jednu lekáreň najnižší ‑ len 2378. Verejnosť je pohoršená, prevláda názor, že lekárne sú zlatou baňou.
    Mániu spustil Zajacov zákon
    Lekárne majú v Martine celkom priaznivé podmienky. V meste s fakultnou nemocnicou je predsa pacientov dosť. No nielen to zapríčinilo premnoženosť lekární. Predsedníčka Regionálnej lekárnickej komory v Martine Jana Korcová tvrdí, že lekárenskú mániu odštartovala reforma zdravotníctva z roku 2004.
    "Zákon povolil zriadiť prevádzku aj nelekárnikovi. Preto si ich začali otvárať lekári, vznikli veľké siete a niektoré lekárne si zriadili finančné skupiny, ktoré so zdravotníctvom nemajú nič spoločné. Poskytujú len kapitál," vysvetlila magistra.
    Žiadosť si podávajú na samosprávny kraj, ten im je po splnení všetkých náležitostí vydať licenciu povinný.
    V súčasnosti je v Martine len 13 lekární, ktoré vlastnia kvalifikovaní farmaceuti.
    Veľa lekární, málo liekov
    Veľké rozdiely pritom medzi lekárnickou a nelekárnickou prevádzkou pacient nevidí a nepocíti. Zo zákona sú aj nefarmaceuti povinní zabezpečiť kvalifikovaný personál a potrebnú odbornosť. Na prvý pohľad by sa dalo povedať, že pre pacienta je premnoženie lekární výhodou ‑ nemusí ísť za nimi ďaleko, nájde ich na každom kroku. Na problém však natrafí až vo vnútri lekárne. Jeho liek tu totiž nemusia mať a môže ich obísť až niekoľko.
    "Nárastom počtu lekární sa výrazne znížila dostupnosť liekov. Takúto situáciu som za 15 rokov, ako prevádzkujem lekáreň, ešte nikdy nezažila," posťažovala si Melánia Wiedermanová z lekárne Remedia v Priekope.
    Najviac tým trpí pacient
    Za nedostatok liekov môže vraj ich pričasté povinné precenenie, ktoré núti lekárnikov objednávať menej liekov. "Hoci krajiny západnej Európy preceňujú lieky raz do roka, u nás sa to robí štyrikrát. Pritom tie lieky, ktoré sme do zmeny ceny nepredali, sme nútení podľa určenej sumy ministerstvom zdravotníctva predať pod cenu a pri takej konkurencii, aká je v Martine, ich nie je malo. Preto si ich objednávame oveľa menej. Najviac tým trpí pacient, ale žiaľ zákon je postavený takto," pokrútila hlavou Melánia Wiedermanová.
    Lekárne bankrotujú
    Predsedníčka martinskej regionálnej lekárnickej komory Jana Korcová si nemyslí, že lekáreň je výnosným biznisom. A môže za to práve premnoženosť. "Každý si otvára lekáreň s veľkými očami. Lenže po čase zisťuje, že to zlatá baňa vôbec nie je. Jednak ho zákon obmedzuje a jednak je v meste, a najmä v jeho centre, mimoriadne veľká konkurencia." Tá vraj zničila v Martine už viaceré prevádzky, ktoré poskupovali finančné skupiny, sieťové spoločnosti alebo iní nelekárnici, ktorí lekárne finančne udržia.
    Situáciu riešia aj na Európskom súdnom dvore
    Premnoženosť lekární kvôli nelekárnikom je všeobecným problémom na celom Slovensku, ale i v ostatných európskych krajinách. Zaoberal sa tým aj Európsky súdny dvor, ktorý rozhodol, že jednotlivé členské štáty môžu obmedzovať vlastníctvo lekární. Neznamená to však, že musia.
    Ako pre TASR uviedla hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Čižmáriková, rozhodnutie súdu sa zapracuje do pripravovanej novely zákona o liekoch.
    Jana Korcová si však myslí, že na trhu sa tým veľa nezmení. "Zrušiť doterajšie lekárne nefarmaceutov by bolo protiústavné. Tie budú fungovať aj naďalej. Skôr si myslím, že zakážu alebo obmedzia vznik ďalších. Je však na vláde, ako to vyrieši, skoro to však určite nebude," dodala.
  • Bábková Žilina ‑ na svoje si prídu deti, aj dospelí
    (16.06.2009; Žilinské noviny; č. 23, s. 5; Tabaček Peter)
    Takto pred rokom sa v priestoroch Bábkového divadla Žilina uskutočnil nultý ročník festivalu "Bábková Žilina".
    Jeho cieľom bola celoslovenská prehliadka bábkových divadiel. Takéto podujatie sme sa rozhodli usporiadať, nakoľko pociťujeme deficit konfrontácie slovenskej profesionálnej bábkarskej tvorby, a tým získať prehľad o hlavných tendenciách a trendoch v domácom bábkarskom umení a nadobudnúť nové skúsenosti a inšpirácie jednotlivých umeleckých postupov. Na festivale sa predstavili a svoju produkciu odprezentovali profesionálne bábkové divadlá z Bratislavy, Košíc, Nitry a Žiliny, program doplnili predstavenia študentov VŠMU a produkcie agentúrnych divadiel. Podarilo sa realizovať dve diskusie venované Katedre bábkarskej tvorby VŠMU a slovenskému bábkovému divadlu všeobecne. Počas troch festivalových dní vzniklo sústredené a komunikatívne stretnutie teoretikov, praktikov a milovníkov bábkového divadla a divadla pre deti a mládež. Snažili sme sa ponúknuť návštevníkom pestrú umelecko‑divadelnú fiestu pre malých i dospelých. Nultý ročník festivalu sa niesol v príjemnej a priateľskej atmosfére, na ktorú by chceli nadviazať aj tento rok.
    V dňoch 17.‑19. júna 2009 sa v Žiline uskutoční prvý ročník tohto festivalu. Zámerom podujatia je, ako minulý rok, najmä úzke stretnutie slovenských bábkarov a prezentácia ich tvorby, či už detskému a vo večerných hodinách i dospelému divákovi.
    Na festivale sa predstavia profesionálne bábkové divadlá z Bratislavy, Košíc, Nitry, Banskej Bystrice a Žiliny. Svoju tvorbu predvedú aj divadlá PIKI, KBT, Babadlo, oProti, Commedia a Dezorzovo lútkové divadlo. Priestor dostanú aj študenti bábkarskej katedry VŠMU so svojou absolventskou inscenáciou. Predstavenia sa budú konať v priestoroch BDŽ, pred budovou BDŽ, v klube Labyrint a na Mariánskom námestí.
    Dramaturgia festivalu doplnila program o sekciu festivalové kino, kde sa prezentujú záznamy úspešných bábkarských inscenácií a dokumentárne filmy, ktoré sa zaoberajú slovenským bábkovým divadlom a jeho osobnosťami. Okrem toho sa bude v rámci festivalu konať aj valné zhromaždenie svetovej bábkarskej organizácie UNIMA, ktorá tento rok oslavuje 80. výročie svojho vzniku. Na záver festivalu budú vyhlásené výsledky súťaže pôvodných slovenských dramatických textov pre deti a mládež ARTÚR 2009, ktorej už 6. ročník vyhlásilo BDŽ a Národné osvetové centrum.
    Záštitu nad festivalom prevzal minister kultúry, ako aj predseda ŽSK a dúfam, že týmto dňom bude priať aj počasie. Preto mi dovoľte, aby som Vás srdečne pozval do Bábkového divadla. Na svoje si prídu deti i dospelí. Tešíme sa na Vás.
  • V Žiline bude Centrum olympijskej prípravy
    (16.06.2009; Žilinský večerník; č. 25, s. 10; Muchová Zuzana)
    Športové talenty zo Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) dostanú príležitosť rozvíjať a zdokonaľovať sa. Spojená škola na Rosinskej ceste v Žiline má ambíciu stať sa Centrom olympijskej prípravy (COP), teda miestom komplexnej starostlivosti pre mladých a nadaných športovcov s účelom ich budúcej úspešnej reprezentácie kraja a republiky v olympijských športoch.
    Projekt Centrum olympijskej prípravy je finančne podporovaný z Ministerstva školstva SR, pričom ministerstvo udeľuje aj štatút COP. Ten sa prideľuje na osem rokov. "Zo stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK spĺňa podmienky na zriadenie centra Spojená škola na Rosinskej ceste v Žiline s organizačnou zložkou Športové gymnázium, pričom gymnázium je žiadateľom o pridelenie štatútu v športových odvetviach lyžovanie, plávanie, volejbal a kanoistika na divokej vode," uviedol predseda ŽSK Juraj Blanár. Predpokladaný rozpočet centra na rok 2009 je 560 828 eur, ktorý tvorí dotácia z ministerstva školstva, spolufinancovanie ŽSK a iné zdroje. "Do celkového rozpočtu je zahrnutá výstroj športovcov a trénera, materiálne zabezpečenie tréningového procesu, náklady na prípravu a súťaže, mzdy, zdravotné zabezpečenie a rehabilitácia, doprava, investície na rekonštrukciu a dobudovanie športovej infraštruktúry," spresnil J. Blanár. "Finančné prostriedky 13 190 eur, ktoré schválili poslanci Zastupiteľstva ŽSK, sa použijú na rekonštrukciu a dobudovanie regeneračno‑masážneho centra pre športovcov prijatých do centra," dokončil. Aby mali študenti športových tried gymnázia a športovci COP najlepšie podmienky a možnosti rozvíjania svojho talentu, buduje sa pri Spojenej škole na Rosinskej ceste v Žiline multifunkčný športový areál. Ten tvorí viacúčelové miniihrisko s rozmerom 26 x 46 metrov, basketbalové ihrisko, ihrisko pre plážový volejbal a bežecká rovinka. Z komplexu je nateraz kompletne vybudované viacúčelové ihrisko. Už skôr sa v priestore školy postavilo futbalové miniihrisko s rozmerom 33 x 18 metrov. Zámerom ŽSK je postaviť aj hľadisko a kompletne oplotenie areálu. Predbežný finančný rozpočet na vybudovanie športového areálu s hľadiskom a oplotením je 466 740 eur.
  • V skanzene chce múzeum vybudovať minipark zábavy
    (16.06.2009; Kysucké noviny; č. 23, s. 6; IH)
    Finančné prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja z Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko ‑ Slovenská republika 2007 ‑ 2013 chce získať Kysucké múzeum v Čadci na dva projekty.
    Čadca. Kysucké múzeu v Čadci v spolupráci s poľským partnerom chce získať financie na dva projekty ‑ Múzeum deťom, a Škola v múzeu.
    Cezhraničným partnerom je poľská obec Strumień zastúpená primátorkou Annou Grygierekovou. "Školou v múzeu sa vybuduje a zariadi špecializovaná učebňa v Prírodovednej expozícií v Krásne nad Kysucou.
    Prostredníctvom nej budú mať žiaci, študenti a učitelia zo základných a stredných škôl z regiónu Kysúc a mestečka Strumień lepší prístup k prírodovednému odboru vzdelávania," informovala nás Lenka Jancová z Kysuckého múzea.
    Nebudú chýbať zaujímavé podujatia, napríklad Drôtovaná a medová krása, Kuchyňa starých materí, Detská olympiáda, Živý šach, Presný zásah, Stredoveká kuchyňa. "Projekt utuží vzájomné cezhraničné vzťahy, prehĺbi sa spolupráca medzi obyvateľmi slovensko‑poľského pohraničia, posilní sa cezhraničná spolupráca udržiavaním a rozvíjaním kultúrnych tradícií pre ďalšiu generáciu," hovorí Jancová.
    V minulých dňoch sa uskutočnilo pracovné stretnutie zástupcov Kysuckého múzea a Strumieńa, kde došlo k podpísaniu partnerskej dohody k projektu Škola v múzeu.
    Cieľom druhého projektu Múzeum deťom je vybudovanie miniparku zábavy a oddychu v areáli Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke.
    Deti z Kysúc a Strumieńa dostanú priestor a možnosť aktívne využívať svoj čas, prídu do kontaktu s deťmi hovoriacimi iným jazykom, ktorý sa mierne odlišuje od ich rodného jazyka, zapoja sa do kultúrno‑športových aktivít, hravou formou získajú vedomosti z oblasti histórie regiónu Kysúc.
    "Okrem týchto dvoch projektov sa Kysucké múzeum zapojilo aj do grantového systému Žilinského samosprávneho kraja a Ministerstva kultúry Slovenskej republiky," dodala Jancová.
  • Hvozdnicou sa ozývali tóny ľudovej hudby
    (16.06.2009; Žilinské noviny; č. 23, s. 7; KK)
    Javornícke ozveny je názov folklórneho festivalu, ktorý už po 3‑krát prebiehal vo Hvozdnici. Ten tohtoročný sa niesol v duchu témy poľnohospodárstvo.
    HVOZDNICA. Minulú sobotu sa konal v obci Hvozdnica III. ročník folklórneho festivalu Javornícke ozveny. Festival organizujú každoročne Obecný úrad Hvozdnica, Žilinský samosprávny kraj a Krajské kultúrne stredisko v Žiline. Jednotlivé ročníky festivalu sú zamerané na určitú tému, ktorá je prezentovaná v dvoch programových blokoch: 1.‑ piesne, 2.‑ scénické pásma a muziky.
    "Tento ročník sa nesie v duchu témy poľnohospodárstvo," povedal Peter Opalka z Krajského kultúrneho strediska v Žiline.
    Festival poukazuje na bohaté dedičstvo
    Cieľom festivalu je udržiavanie a rozvíjanie svojráznej ľudovej kultúry v oblasti Javorníkov so zameraním na bohaté piesňové dedičstvo.
    Podujatie sa začalo slávnostnou svätou omšou v kostole sv. Svorada a Benedikta o 13.00 h a pokračovalo kultúrnym programom v areáli Základnej školy Hvozdnica s názvom K horám, slunéčko. Návštevníci si tak mohli vychutnať vystúpenie speváckych skupín zo Záriečia, Papradna, Štiavnika, Hvozdnice, Petrovíc, Kolárovíc, Dlhého Poľa a dvoch sólistiek Heleny Záhradníkovej a Heleny Žilinčíkovej.
    Program neskôr pokračoval v Kultúrnom dome, kde sa názvom "Robota, robota, na celý dzeň ca mám" predstavili DFS Javorníček, Folklórne skupiny z Petrovíc, Kolárovíc, Dlhého Poľa, Papradna, Záriečia, Hvozdnice, Ľudové hudby zo Záriečia, FS Rozsutec zo Žiliny, Javorníček z Hvozdnice, Mladí huslisti z Červeníka a ľudový rozprávač Štefan Meliš. Večer zavŕšila ľudová veselica, na ktorej do tanca hrali IH FS Rozsutec zo Žiliny, ĽH Javorníček z Hvozdnice a Mladí huslisti z Červeníka.
  • Na hrade šírili odkaz drotárstva
    (16.06.2009; Žilinské noviny; č. 23, s. 7; KK)
    Považské múzeum v Žiline zorganizovalo ďalší ročník Festivalu drotárstva. Spojil desiatky drotárov zo Slovenska a Čiech.
    STREČNO. Na Strečnianskom hrade sa cez víkend konal Festival drotárstva. Išlo už, v poradí, o XIX. ročník Stretnutia drotárskych majstrov. Zorganizovali ho Žilinský samosprávny kraj, Považské múzeum v Žiline a Mesto Žilina. Cieľom tohto festivalu je šírenie remeselného odkazu drotárstva a prehlbovanie jeho historického poznania. Drotári si medzi sebou vymieňajú svoje skúsenosti a poznatky.
    Tradičná škola drôtovania
    Pre všetkých zúčastnených návštevníkov bola prostredníctvom tvorivej dielne remeselníkov živá prezentácia drotárskeho remesla. Svoje výrobky a šikovnosť pri spracovaní drôtu na hrade počas dvoch dní predvádzali väčšinou drotári, ktorí sa spracovávaním drôtu do rôznych podôb aj živia. Drotárski majstri, či šperkári zo Slovenska a Čiech, predvádzali svoje umenie praktickou prezentáciou.
    Nechýbala osvedčená škola drôtovania, na ktorej sa hostia podujatia naučili základy drotárskej technológie pod odborným vedením konzervátora múzea.
    Počas festivalu prebehla aj prezentácia dvoch publikácií, ktorých nosnou témou bolo drotárstvo. "Spestrením tohtoročného festivalu je prezentácia dvoch knižných noviniek s drotárskou tematikou autorky Moniky Válekovej a jej publikácie Slovenskí drotári v českom výtvarnom umení a ďalšej publikácie s názvom Odrôtovaný svet Karola Guleju od autora Dušana Mikolaja," povedala Katarína Hallonová, hlavná organizátorka podujatia a historička drotárstva Považského múzea v Žiline.
    Pre najmenších bol pripravený detsky kútik, v ktorom sa mohli venovať výtvarným aktivitám.
    Nechýbal ani predaj drôtovaných výrobkov. Návštevníci si mohli vybrať zo zaujímavých drôtených suvenírov, či publikácií s drotárskou tematikou.
    Prezentácia umenia na výstave
    Sprievodnou akciou festivalu slovenských a českých umelcov je výstava Drôtené sochy a objekty. Na žilinskej Radnici ňou oficiálne otvorili festival. Výstava predstavuje tvorbu dvoch desiatok slovenských a českých umelcov pracujúcich s drôtom v kategórii socha či objekt. Sprístupnená bude verejnosti ešte do 31. júla tohto roku.
    Drotárstvo za hranicami
    "Od roku 1992 má podujatie medzinárodný charakter. Drotárstvo presiahlo hranice Slovenska a rozšírilo sa po celom svete, ovplyvnilo nielen domácich umelcov, ale aj tvorcov v zahraničí. Tento rok ponúkame prezentáciu takmer 30 remeselníkov a výtvarníkov, minimálne zo Slovenska a Čiech," dodala Katarína Hallonová.
  • Kaburaba na cestách
    (16.06.2009; Liptovské noviny; č. 23, s. 12; red)
    Kaburaba ‑ tak nazval výtvarník Koloman Sokol svoj vysnívaný svet, snovú, fiktívnu krajinu v ktorej žil a tvoril. V tejto krajine nebolo zla, bola pozitívna a pobyt v nej podporoval tvorivosť a ovplyvňoval jeho umeleckú tvorbu.
    Ateliér Kaburaba založili v roku 2004 v Centre Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši a nadväzoval na grafickú tvorbu Kolomana Sokola. Pôvodne bol zameraný na grafické techniky ‑ linoryt, sucha ihla, monotypia.
    Tvorivé dielne aj pre seniorov Pripravujú v ňom tvorivé dielne pre deti, školy aj pre dospelých. "Začíname robiť aj tvorivé dielne pre seniorov. Prvú, maľovanie na hodváb, sme mali 8. júna," povedala lektorka Oľga Dzúrová a pokračovala: "Každý rok rozširujeme ponuku tvorivého ateliéru o nové techniky. Zmenili sme i čas trvania tvorivých dielní, aby sme oslovili i individuálnych návštevníkov rôznych vekových skupín. Zameriavame sa tiež na učiteľov výtvarnej výchovy, vychovávateľov a vedúcich výtvarných krúžkov tým, že ich môžeme inšpirovať pre ich prácu s deťmi. Školským skupinám ponúkame vyučovanie priamo vo výstavných priestoroch a tým aj inú formu práce ako je klasická vyučovacia hodina." Oľga Dzúrová sa venuje predovšetkým maľovaniu na hodváb a textilným technikám, pomáha jej Lenka Hajduchová. Keramike sa venuje riaditeľka Liptovskej galérie P. M. Bohúňa Zuzana Gažíková.
    Chodia za deťmi do škôl
    Keďže v poslednom období často riešili problémy s cestovaním žiakov do tvorivých dielní, pripravili projekt Kaburaba na cestách. Deti tak nebudú musieť cestovať do Liptovského Mikuláša, lektorky prídu za nimi priamo do škôl.
    "Prioritou sú predovšetkým školy vo vzdialenejších obciach, odkiaľ je zlé dopravné spojenie. Detské tvorivé dielne budeme organizovať podľa požiadaviek škôl. Zameriavame sa na techniky, ktoré nie sú v školách bežné. V svojom prostredí si deti budú môcť vyskúšať rôzne techniky ‑ maľovanie na hodváb, na tričká, servítkovu techniku na textile, práškový smalt, korálkovanie či prácu keramickou hlinou. Sú to techniky náročné na materiál a doma alebo v škole sa bez potrebných špeciálnych pomôcok dajú iba ťažko zrealizovať. Deti si nielen vyskúšajú novú techniku, ale zároveň si vytvoria aj vlastné dielko, ktoré si zoberú domov," vysvetlila Oľga Dzúrová.
    Projekt Kaburaba na cestách odštartovali v máji v Materskej škole Závažnej Porube, v júni sa chystajú do základnej školy v Závažnej Porube. Oslovili aj školy v Dúbrave, Bobrovci, Hybiach, Liptovskom Jáne a Liptovskom Hrádku. Cez letné prázdniny Kaburaba cestovať do škôl nebude, na cesty sa vydá opäť v septembri. "V rámci projektu ponúkame limitovaný počet pilotných tvorivých dielní za zvýhodnené ceny vďaka podpore Žilinského samosprávneho kraja, ktorý finančne prispel na nákup materiálu na niektoré tvorivé dielne, dodala na záver Oľga Dzúrová.
    Do tvorivých dielní sa môže prihlásiť každý, kto rád tvorí. Program je pripravený mesiac dopredu a informáciu sú v Centre Kolomana Sokola.
  • Na voľnopredajných liekoch najviac šetria Bratislavčania
    (16.06.2009; Hospodárske noviny; s. 18; zk)
    Bratislava ‑ Vo všetkých regiónoch Slovenska ľudia uprednostňujú pri nákupoch drahšie a kvalitnejšie voľnopredajné lieky pred lacnejšími a menej kvalitnými. Kvalita zrejme zohráva aj pri výbere voľne dostupných liekov nemajú úlohu.
    Výrazné rozdiely možno cítiť najmä v regiónoch. "Napríklad v Žilinskom kraji si až štyria z piatich obyvateľov vyberú ten drahší a kvalitnejší liek. Pomer je teda 4 : 1. V Bratislavskom kraji je tento pomer prekvapivo iba 2:1," hovorí Peter Šrútek, konateľ agentúry Abakis v Bratislave, ktorá nedávno realizovala prieskum zameraný na spotrebiteľské správanie klientov v oblasti nákupu voľnopredajných liekov.
    Bratislavčania šetria na liekoch najviac zo všetkých regiónov Slovenska napriek tomu, že zarábajú najlepšie.
    Čím to vlastne je, že práve bonitnej ši Bratislavčania častejšie siahnu po tých lacnejších variantoch? "Popri sporivosti je tu ešte iný motív, a to informovanosť alebo skôr schopnosť samostatne vyhľadávať informácie," dodáva Šrútek.
    Blízki ľudia sú pre nich väčším zdrojom informácií o voľnopredajných liekoch ako lekári, spoliehajú sa na nich o polovicu častejšie ako ostatní obyvatelia. V poslednom čase sa rozmáha aj predaj voľnopredajných liekov na internete. "Prieskum ukázal, že Bratislavčania hľadajú tieto informácie na internete dvakrát intenzívnejšie ako ľudia z ostatných regiónov. Súvisí to asi s tým, že v hlavnom meste je najviac súkromných aj firemných internetových pripojení na osobu," tvrdí Šrútek.
    Ako ďalej dodáva, je to zrejme ovplyvnené aj štýlom života skupiny ľudí, ktorá je v Bratislave prirodzene zastúpená najviac. "Mnohí takto orientovaní ľudia už nestrácajú čas, čiže ani peniaze a benzín cestovaním do obchodov, hľadaním parkoviska, ani telefonovaním alebo komunikáciou s inými. Čas a námahu radšej venujú cenovému a produktovému prieskumu." Rovnaký spôsob vyhľadávania volia aj pri iných nákupoch.
  • MEDZINÁRODNÁ VETERÁN RALLYE ‑ 500 KILOMETROV SLOVENSKÝCH
    (15.06.2009; Televízna stanica STV 2; Správy z Regiónov; 17.45; 1,5 min.; ‑)
    Moderátor:
    "Počas uplynulých štyroch dní sa na cestách Oravy, Kysúc a Liptova predstavilo 117 historických automobilov. Na 13. ročníku Medzinárodnej veterán rallye 500 kilometrov slovenských, mohli milovníci áut vidieť unikátne technické skvosty."
    Redaktor:
    "Do etapového centra, ktorým bol tohto roku Zuberec na Orave, prišlo so svojimi štvorkolesovými starčekmi veteranisti z celého Slovenska, ale aj z Česka, Francúzska, Talianska, Nemecka, Holandska, Belgicka a Veľkej Británie."
    Stanislav GLASA, prezident podujatia:
    "Sú tu krásne vozidlá z Francie, je tu 47 vozidiel od roku 1904 do roku 1945."
    Juraj BLANÁR, predseda Žilinského samosprávneho kraja:
    "Keby som mal klobúk, dal by som ho dole a povedal, že všetka česť, že takto udržiavajú vlastne tieto technické skvosty."
    Redaktor:
    "Najstarší veterán z roku 1896 je zároveň aj prvým elektromobilom na svete."
    Jiří KRATOCHVÍL, Přerov ČR (preklad z češtiny):
    "So ženou chodíme na takéto stretnutia veľmi radi, pretože sa stretávame s novými kamarátmi a s úžasnými strojmi."
    Redaktor:
    "Prekrásny Rolls Royce z roku 1933 prišiel z Bratislavy."
    Marián BEDNÁRIK:
    "Dovezený je zo Spojených štátov, po 7‑ročnej renovácii je to vlastne na prvej väčšej akcii predstavovaný."
    Redaktor:
    "Už teraz sa všetci účastníci tešia na budúcoročný 14. ročník."
  • Na kúpu sa zložili športoví nadšenci
    (15.06.2009; Oravské noviny; č. 23, s. 3; sm)
    Tenisové kurty na Brezovci by v najbližšom čase mali skončiť v rukách Nemocničného športového klubu.
    DOLNÝ KUBÍN. Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja na svojom poslednom zasadnutí schválilo odpredaj pozemku spolu s tenisovými dvorcami Nemocničnému športovému klubu. Ten ich mal doteraz v prenájme od vlastníka, ktorým je Dolnooravská nemocnica.
    "O areál sa staráme už dvadsať rokov. Nedávno samosprávny kraj rozhodol, že zdravotnícke zariadenia v jeho pôsobnosti môžu ponúknuť na predaj prebytočný majetok. Prihlásili sme sa teda do súťaže o kúpu tejto parcely a uspeli sme," hovorí predseda Nemocničného športového klubu Milan Majzel. Vo fungovaní športoviska sa podľa neho napriek zmeny vlastníckych vzťahov nič nezmení.
    Krajská samospráva odklepla predaj za 152 692,03 € (4 600 000 Sk). V čase krízy, keď má väčšina športových klubov problém vôbec prežiť, je tento obchod o to pozoruhodnejší. "Poskladali sa na to členovia klubu. Peniaze sme naakumulovali z vlastných zdrojov," vysvetlil M. Majzel. Vraj ich k tomu viedlo nadšenie pre šport, ale aj to, že areál im prirástol k srdcu.
    Nemocničný športový klub má 21 členov. Záujmové združenie zoskupuje ľudí so športovým duchom.
  • Podporia jesenné akcie
    (15.06.2009; Oravské noviny; č. 23, s. 4; nk)
    Žilinský samosprávny kraj finančne podporí septembrové kultúrne akcie v obciach Studenej doliny.
    HABOVKA, ORAVSKÝ BIELY POTOK. Tento rok organizuje Habovka koncom septembra už tretí ročník Vidiečanovej Habovky, na ktorej sa stretávajú mladí ľudoví muzikanti. Financie potrebné na organizáciu akcie žiadali aj zo Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), a ten im prispel sumou 800 € (24 100 Sk).
    Rovnakú finančnú čiastku dostal od ŽSK aj Oravský Biely Potok. Samospráva použije peniaze na výdavky spojené s ubytovaním a stravou kamenárov, ktorí prídu do dediny na tohtoročný Rezbársky plenér. "Žiadali sme 1000 eur (30 126 korún), no keďže vlani sme si všetko financovali z vlastného obecného rozpočtu, dobre vieme, že aj nižšia čiastka nám veľmi pomôže," hovorí starosta Or. Bieleho Potoka Ján Kaššák.
    Tohtoročný Rezbársky plenér sa uskutoční 22. ‑ 26. septembra. Okrem Slovákov by sa ho mali zúčastniť aj kamenári z Poľska a Čiech.
    "Oravské osvetové stredisko v Dolnom Kubíne bolo úspešné pri žiadosti o financie na štyri podujatia v rámci cezhraničného česko ‑ slovenského projektu. Predpokladáme teda, že by sa plenéru mohli zúčastniť aj českí kamenári."
  • Na zlé vzťahy v kolektíve sa najčastejšie sťažujú učitelia
    (15.06.2009; Oravské noviny; č. 23, s. 8; Mikulášová Saša)
    Najviac diskriminovaní sa ľudia cítia na poli pracovnoprávnych vzťahov.
    DOLNÝ KUBÍN. Regionálna kancelária Slovenského národného strediska pre ľudské práva v Dolnom Kubíne funguje už viac ako dva roky. Vlani jej služby využilo 99 ľudí z takmer celého Žilinského kraja. Podľa regionálnej zástupkyne kancelárie v Dolnom Kubíne Márie Briškovej ľudia často chodia do kancelárie s problémami, ktoré prekračujú ich kompetencie. Oblasť pôsobnosti strediska je totiž presne vyhradená.
    Cítiť krivdu nestačí
    Aktivity regionálnej pobočky strediska pre ľudské práva sú zamerané na sledovanie dodržiavania ľudských práv a slobôd, na poradenstvo a pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie, na vzdelávanie, osvetu a prevenciu v tejto oblasti. Na Slovensku je takýchto kancelárií sedem. Na to, aby mohli človeku pomôcť, musí jeho problém spĺňať potrebnú oblasť aj dôvod, ktoré rieši antidiskriminačný zákon. Nestačí len to, že dotyčný sa cíti diskriminovaný. K dôvodom podozrenia na porušenie ľudských práv patria intolerančné prejavy v súvislosti s náboženstvom, pohlavím, rasou, príslušnosťou k inému etniku alebo národnosti, so zdravotným postihnutím, vekom, sexuálnou orientáciou, manželským alebo rodinným stavom, s farbou pleti, jazykom, politickým zmýšľaním, národným alebo sociálnym pôvodom, majetkom, či rodom. Týka sa to oblastí sociálneho zabezpečenia, poskytovania tovarov a služieb, zdravotníckej starostlivosti, vzdelávania a pracovno ‑ právnych vzťahov.
    Sťažujú si aj učitelia
    Pracovno ‑ právne vzťahy sú najčastejším problémom, s ktorým sa ľudia obracajú na kanceláriu. V poslednom období zaznamenala zvýšený nárast tohto problému v školstve. Mobing a bossing sú najčastejšie vyskytujúce sa javy. Niektorí učitelia sa v kolektíve stretávajú s posmeškami, ohováraním a nevhodným správaním zo strany svojich kolegov alebo nadriadeného. "Je paradoxné, že sa to deje práve v prostredí, ktoré by malo pôsobiť výchovne a vytvárať zdravé a motivujúce prostredie pre študentov aj pedagógov," konštatuje M. Brisková.
    Jedným z jej úspešne dotiahnutých prípadov bola i sťažnosť istého Dolnokubínčana, ktorý sa domnieval, že pre rasový motív mu mesto nepridelilo byt. Prípad teda muselo mestské zastupiteľstvo opätovne prehodnotiť.
    Dohoda mnohokrát nestačí
    Postupnosť pri riešení problému klienta kanceláriou strediska pre ľudské práva je nasledovná: Klient s ním oboznámi pracovníčku kancelárie. Tá si následne zistí potrebné informácie k prípadu a osloví protistranu, aby si vypočula aj jej pohľad na celú záležitosť. "Bohužiaľ, každá strana to väčšinou vidí úplne inak,"povedala M. Brisková. Ak nedôjde k dohode, sťažovateľ má možnosť obrátiť sa na súd. Ak je tam dôvodné podozrenie, že dochádza k porušovaniu antidiskriminačného zákona, môže ho v súdnom procese zastupovať stredisko, prípadne mu poskytnúť vyriešenie konfliktu mimosúdnou cestou, a to bezplatne.
  • Nestojte v rade!
    (15.06.2009; Plus jeden deň; s. 7; jap)
    Na vyšetrenie v čadčianskej nemocnici sa objednáte cez internet
    ČADCA ‑ Koniec nekonečného čakania pred lekárskou ambulanciou! Vyšetrenie si dohodnete z domu a už len prídete na určenú hodinu.
    Kysucká nemocnica v Čadci je prvá, ktorá sa spolu so Žilinským samosprávnym krajom pustila do projektu Nemusíte stáť v rade. "Pacientom ponúkame novú komfortnú službu. Presnú hodinu návštevy ambulancie si môžu dohodnúť cez internet," vysvetlil žilinský županJuraj Blanár.
    Urobíte tak prostredníctvom webovej stránky čadčianskej nemocnice alebo stránky http://www.nestojvrade.sk. "Zatiaľ internetové objednávanie funguje iba v ambulanciách, ktoré prevádzkuje nemocnica. Boli by sme radi, keby sa pridali aj neštátne ordinácie v našej budove," dodal riaditeľ nemocnice Jozef Kanaba.
    Kysučania sa môžu internetom objednať na vyšetrenie v ambulanciách fyziatrickej a liečebnej rehabilitácie č. l, 2, otorinolaryngologickej (u krčiara doktora I. Žárskeho) a infektologickej. Novinku ocenili ‑ málokedy sa totiž dostali k doktorovi bez zdĺhavého čakania.
    Komunikácia cez internet vyhovuje skôr mladším a technicky zdatnejším, takže starším pacientom pomôžu príbuzní.
  • Slovákom kríza cestu k moru neskrížila
    (15.06.2009; Hospodárske noviny; s. 7; Nagyová Petra)
    Podľa exkluzívneho prieskumu pre HN viac ako polovica ľudí strávi dovolenku mimo svojho bydliska.
    Bratislava ‑ Každý druhý Slovák nevynechá ani tento rok dovolenku mimo svojho bydliska. Každý štvrtý zamieri do zahraničia. Aj napriek kríze si väčšina z nás dovolenku tento rok neodpustí. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu, ktorý pre HN uskutočnila agentúra Focus. "Oproti minulému roku sa predstavy Slovákov o letnej dovolenke výrazne nezmenili," hovorí sociológ Martin Slosiarik.
    Kríza nás neovplyvnila
    Nemyslí si, že by kríza na Slovákov nedoľahla ‑ je však podľa neho badateľné, že neovplyvňuje plány Slovákov, pokiaľ ide o dovolenky. Tí, ktorí chcú tráviť dovolenku na horách, sú v menšine ‑ ale len miernej. Pod ideálnou dovolenkou si väčšina Slovákov predstavuje more. "More nemáme. Je úplne prirodzené, že si preto mnohí predstavia pláž a pobyt pri mori."
    Zmena nenastala ani v obľúbených destináciách Slovákov. Vedú tie isté, ako pred uplynulými rokmi. Väčšina z nich plánuje dovolenkovať v Chorvátsku, Grécku, Taliansku, Bulharsku, Egypte a Tunisku.
    "Mnohí z nich sú schopní ísť na dovolenku aj do tej istej destinácie. Nejde o poznávanie krajiny, ale o oddych. Ak má niekto predstavu o tom, že si veľmi dobre oddýchne v chorvátskom prostredí, veľmi rád sa tam vracia," dodáva Slosiarik.
    Dovolenka z úspor
    Dovolenku v zahraničí plánujú predovšetkým ľudia v strednom veku. "Často sú to rodiny s deťmi a ľudia, ktorí si z ročného príjmu dokážu ušetriť ‑ teda Slováci s priemernými a nadpriemernými príjmami," hovorí sociológ.
    Zahraničnú dovolenku tento rok uprednostnia vysokoškolsky vzdelaní, úradníci, výkonní a tvoriví pracovníci a podnikatelia. "Ide o ľudí z väčších miest. Nadpriemerne ich zastupujú obyvatelia Bratislavského kraja, ktorí v priemere zarábajú najviac."
    Naopak, dovolenku neplánujú ľudia na dôchodku. "Takisto ide o ľudí so základným vzdelaním a ľudí, ktorí stratili prácu. Príjem, ktorý dostávajú, im nestačí na to, aby si na ňu mohli našetriť," vysvetľuje analytik Focusu. Ľudia, ktorí plánujú ísť na dovolenku, ale ešte nevedia kam, sú väčšinou bez väčších záväzkov. "Sú to mladší ľudia, ktorí sú nezadaní a bezdetní.
    Často ide o študentov vysokých škôl, ktorí čakajú na last minuty a výhodné ponuky."
    Šibeničný termín
    Prakticky nemenný záujem o letné dovolenky zaznamenali aj cestovné kancelárie. "V sezóne júl a august neevidujeme markantný pokles," tvrdí Zuzana Pavlechová, riaditeľka cestovnej kancelárie Azur Reizen.
    Cestovné kancelárie na krízu zareagovali zľavami a znížením kapacít. Mnohí Slováci však čakajú na šibeničný termín. "Vidieť, že ľudia sú opatrní a čakajú do poslednej chvíle, kým si zájazd kúpia. Neraz sa stáva, že chcú ísť, ale zájazdy sú už vypredané," vysvetľuje. Slováci sú zvyknutí na to, že v lete na dovolenku musia ísť.
    "Zmena je len v tom, že namiesto dvoch týždňov idú na menej dní. Nemyslím si, že bude až také vysoké percento tých, ktorí sa dovolenky úplne vzdajú." O dovolenky v zahraničí majú Slováci väčší záujem než na Slovensku. "Oproti vlaňajšku nemáme výrazný pokles. Záujem o dovolenky je, najmä o pobyty pri mori. Nedá sa povedať, že by Slováci prestali cestovať. Platí to už niekoľko rokov. Slovákovi sa dovolenka neráta, keď nejde k moru," tvrdí Mária Galova, riaditeľka marketingu cestovnej kancelárie Satur. Doma sú pritom najviac obľúbené Orava, Tatry a Slovenský raj.
    Grécko, Chorvátsko, Bulharsko, Španielsko, Egypt či Tunisko. To sú najčastejšie destinácie, kam Slováci podľa štatistík cestoviek cestovali na letnú dovolenku minulý rok.
    Rebríček sa nemení
    Rebríček dovolenkových destinácií sa od vlaňajška veľmi nezmenil.
    "Oproti predminulému roku áno. Kedysi boli veľmi populárne zájazdy na grécke ostrovy. Po štyroch rokoch výslnia záujem o Grécko, ale aj o Egypt, upadol. Do popredia sa momentálne dostáva Turecko s veľmi kvalitnými službami," povedal riaditeľ cestovnej kancelárie Koala Tours Oliver Kulch. Slováci v porovnaní s ostatnými národmi Európskej únie minulý rok veľa necestovali.
    V ankete Európskej komisie obsadili 21. priečku. Najviac cestovali Švédi, Fíni, Holanďania a Íri. Slováci vlani cestovali do zahraničia najmä kvôli oddychu pri mori. Dôvody, pre ktoré niektorí necestovali, spočívali v nedostatku financií a času.
    ‑‑‑‑
    Rozdelenie podľa sociálno‑demografických skupín

Na Slovensku plánujú dovolenku stráviť najmä:
* ľudia vo veku 35 až 54 rokov
* stredoškolsky vzdelaní s maturitou
* nekvalifikovaní manuálni pracovníci
* ľudia s príjmom 664 až 995 eur (20‑ až 30‑tisíc korún)
* pochádzajúci z menších miest (20‑ až 50‑tisíc obyvateľov)
* bývajúci v Trnavskom a Trenčianskom kraji

V zahraničí sa chystajú dovolenkovať hlavne:
* ľudia vo veku 35 až 54 rokov
* vysokoškolsky vzdelaní
* podnikatelia a živnostníci
* ľudia s príjmom nad 1 162 eur (35‑tisíc korún)
* pochádzajúci z najväčších miest (nad 100‑tisíc obyvateľov)
* bývajúci v Bratislavskom kraji

Plánujú ísť, ale nevedia kam, najmä:
* ľudia vo veku 18 až 34 rokov
* vysokoškolsky vzdelaní študenti
* ľudia s príjmom 996 až 1161 eur (30‑ až 35‑tisíc korún)
* pochádzajúci z menších miest (20‑ až 50‑tisíc obyvateľov)
* bývajúci v Bratislavskom kraji

Neplánujú dovolenkovať predovšetkým:
* ľudia starší ako 55 rokov
* so základným vzdelaním
* nezamestnaní
* ľudia s príjmom do 497 eur (15‑tisíc korún)
* pochádzajúci z najmenších obcí (menej ako 2‑tisíc obyvateľov)
* bývajúci v Žilinskom kraji


Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky