Základné ukazovatele prímestskej autobusovej dopravy

Základné ukazovatele prímestskej autobusovej dopravy od 1.1.2019

Objednané kilometre

Prepravení cestujúci

Úspora CO2 v kg

 

24. týždeň

  • NIŽŠIE REÁLNE MZDY
    (12.06.2009; Televízna stanica JOJ; Prvé noviny; 17.00; 2 min.; JANKOVIČOVÁ Slávka)
    Aneta DOČEKALOVÁ‑PARIŠKOVÁ, moderátorka:
    "Podľa Štatistického úradu naše hrubé mzdy začiatkom roka vzrástli. Najviac sa platy zvýšili vo verejnej správe. V štyroch slovenských krajoch je však situácia úplne iná. Reálne mzdy tam medziročne poklesli. Nižšie platy potvrdili aj personálne agentúry. Okrem miest firmy škrtajú svojim zamestnancom aj odmeny a nefinančné benefity."
    Slávka JANKOVIČOVÁ, redaktorka:
    "Sumy na našich výplatných páskach síce o niečo pokročili, nárast ale zhltla inflácia. A tak si môžeme kúpiť menej tovarov a služieb, ako minulý rok. Najvýraznejší prepad reálnych platov je v Trenčianskom a Žilinskom kraji. Slováci tam zarábajú mesačne v priemere 600 eur."
    Michal MUŠÁK, bankový analytik:
    "Priemerná mzda stúpla vo všetkých regiónoch, po očistení si však zamestnanci v štyroch regiónoch mohli dovoliť menej ako pred rokom."
    S. JANKOVIČOVÁ:
    "Viac peňazí ako minulý rok zarábajú najmä ľudia pracujúci vo verejnej správe a v obrane. Podľa rozpočtu ich platy tento rok ešte porastú o 4 až 5 percent. Naopak najväčší pokles platov pocítili pracovníci v ubytovacích a stravovacích službách."
    Miroslav DRAVECKÝ, manažér, pracovný portál:
    "Odvetvia ako napríklad marketing, automobilový priemysel, elektrotechnický priemysel a podobne sú pomerne poznačené tou krízou a platy v týchto odvetviach, dá sa povedať že mierne, ale veľmi mierne rastú, to znamená, že nedosahujú ani úroveň inflácie."
    S. JANKOVIČOVÁ:
    "Za znížením platov je hlavne pokles záujmu zahraničia o naše tovary. Firmy teda menej vyrábajú a ich výnosy klesajú. Ľuďom nemôžu platiť toľko, čo predtým. Týka sa to platov, odmien a benefitov."
    M. DRAVECKÝ:
    "Kým na začiatku minulého roku to bolo približne 29 percent zamestnancov, ktorí uviedli, že majú nejaký finančný benefit, finančnú odmenu, tak teraz to je už iba nejakých 20 percent zamestnancov."
    S. JANKOVIČOVÁ:
    "Analytici predpokladajú, že tento rok bude celá krajina v mínuse, odrazí sa to aj v znížení priemernej mzdy."
    M. MUŠÁK:
    "Tento rok odhadujeme pokles reálnej mzdy asi o dve percentá."
  • Dvadsaťtisíc ľudí môže prísť o prácu
    (12.06.2009; Hospodárske noviny; s. 13; Hargaš Miroslav)
    Ohlásené pripravované prepúšťania firiem niekoľkonásobne presiahli počet voľných pozícií.
    Bratislava ‑ Už viac ako 20‑tisíc pracovníkov na Slovensku môže kedykoľvek prísť o svoje zamestnanie. Situácia je o to vážnejšia, že kým počet ohrozených pracovných miest stúpa, možnosti zamestnať sa je čoraz menej. Hoci ministerstvo hospodárstva plánuje vláde predložiť nové opatrenia na zmiernenie dosahov krízy, väčšina z nich bude pravdepodobne stáť peniaze, ktoré štát nemá. Ako ideálne riešenie sa tak vynárajú eurofondy, no z nich čerpáme len stotinu.
    Zamestnanosť nesedí na pokles
    Nahlasovanie nových ohrozených pracovných miesto zo strany firiem pokračuje. Z celkového počtu viac ako 35‑tisíc pozícií, ktoré boli nahlásené od decembra 2008, už bolo skutočne prepustených 14 937 zamestnancov. Pritom aj tento týždeň nahlásilo päť zamestnávateľov hromadné prepúšťanie, ktoré sa týka v súhrne 222 pracovných miest. "Nahlasovanie hromadných prepúšťaní zo strany zamestnávateľov jednotlivým úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Slovenskej republike zaznamenáva v súčasnosti už mierne klesajúci trend, zatiaľ nemáme zo strany jednotlivých úradov signály o tom, že by sa mal počet ohrozených pracovných miest rapídne zvyšovať. Podobne je to aj s evidovanou mierou nezamestnanosti," hovorí Peter Zeman z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Avšak podľa hlavného analytika Volksbank, Vladimíra Vaňa, pokles zamestnanosti doposiaľ neokopíroval pokles hospodárskej aktivity, čo podľa neho prinesie ďalšie prepúšťanie v nasledujúcich mesiacoch. "Ako poznamenáva Štatistický úrad SR, v prvom štvrťroku síce klesla na Slovensku zamestnanosť o 0,4 percenta, nie však takým tempom, ako hospodárska aktivita, čo viedlo k tomu, že v prvom štvrťroku došlo k poklesu produktivity práce o 3,8 percenta. Táto skutočnosť je varovným signálom a naznačuje riziko pokračujúceho poklesu zamestnanosti aj v nasledujúcich štvrťrokoch tohto roka," myslí si Vaňo.
    Peniaze z Európy netečú
    Monitorovací výbor ministerstva hospodárstva včera navrhol 20 nových protikrízových opatrení, ktoré by mali byť predmetom rokovania najbližšieho zasadnutia Rady pre hospodársku krízu. Týkajú sa energetiky, daňovej sféry či vedy a výskumu. Podľa analytika Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV, Petra Staněka, by sa mala vláda dominantne zamerať na čerpanie eurofondov. "Všetky opatrenia, ktoré sa spomínajú, sú do určitej miery záťažou pre štátny rozpočet a zároveň pri hospodárskom poklese klesajú príjmy štátneho rozpočtu, čiže manévrovací priestor už je podľa mňa vyčerpaný. Za dva roky od roku 2007 sa malo vyčerpať 30 percent eurofondov, no vyčerpalo sa len 0,3 percenta," tvrdí Staněk.
    ‑‑‑‑
    Celkový počet ohrozených pracovných miest v rámci hromadného prepúšťania*
    (podľa týždňov)
    5 175 10 998 14 551 16 538 23 706 30 035 29 549 29 715 31 796 35 412
    2 5 7 9 12 14 17 19 21 24
    ‑‑‑‑
    Voľné pracovné miesta v 24. týždni
    Kraj Počet
    Bratislavský 2 537
    Trnavský 742
    Trenčiansky 794
    Nitriansky 714
    Žilinský 672
    Banskobystrický 666
    Prešovský 912
    Košický 437
    Celkovo 7 474
    *číslo vyjadruje počet ohrozených pracovných miest spolu s počtom prepustených zamestnancov
    Zdroj: MHSR, UPSVAR
  • Žilinský samosprávny kraj: Zmeny riaditeľov
    (11.06.2009; Zdravotnícke noviny; č. 23, s. 3; ok)
    Hornooravská nemocnica s poliklinikou Trstená a Dolnooravská nemocnica s poliklinikou MUDr. L. N. Jégého majú od 1. júna 2009 nových poverených riaditeľov. V Trstenej je ním Ing. Ľubomír Klinka a v Dolnom Kubíne PhDr. Jozef Mintál. Ako informoval hovorca Žilinského samosprávneho kraja Peter Kubica, obaja sa stali víťazmi výberových konaní. Župan Jozef Blanár poveril vymenovaných riadením nemocníc po odporúčaní výberovej komisie. Definitívne vymenovanie riaditeľov musí ešte potvrdiť Zastupiteľstvo ŽSK, ktoré sa uskutoční začiatkom júla. Riaditeľov oboch oravských nemocníc, podobne ako ostatných nemocníc v pôsobnosti ŽSK, odvolali ešte vlani v apríli s cieľom nastaviť systém ich vymenovania na štvorročné obdobie po obhájení projektu. Kým v Čadci, Liptovskom Mikuláši a v Turčianskych Tepliciach víťazi vzišli už z prvého kola výberového konania, v prípade nemocníc na Orave komisia nedala odporúčanie na vymenovanie riaditeľov. Výberové konania sa teda zopakovali.
  • V Kysuckej nemocnici už nemusia stáť v rade
    (10.06.2009; Kysucké noviny; č. 22, s. 2; IH)
    Kysucká nemocnica s poliklinikou v Čadci spúšťa projekt, ktorého cieľom je uľahčiť systém návštevy a objednávania sa na špeciálne vyšetrenia.
    Čadca. Nemusíte stáť v rade ‑pod týmto názvom spustila od 1. júna Kysucká nemocnica s poliklinikou v Čadci projekt.
    "Jeho cieľom je uľahčiť systém návštevy a objednávania sa na špeciálne vyšetrenia," informovala Zuzana Muchová z Odboru informácií a zahraničných vzťahov ŽSK.
    "Pacientom ponúkame novú komfortnú službu. Prostredníctvom internetu si môžu naplánovať návštevu vybranej ambulancie na čas, ktorý im vyhovuje. Elektronická služba je bezplatná.
    Postupne plánujeme rozšíriť počet ambulancií, kde sa budú môcť pacienti takýmto spôsobom objednať," upresňuje výhody predseda ŽSKJuraj Blanár.
    Objednávkový systém platí pre fyziatrickú a liečebnú rehabilitáciu, ušno‑nosno‑krčné oddelenie a infektologickú ambulanciu.
    Spôsob objednávky je jednoduchý. Stačí sa prihlásiť na webovú stránku Kysuckej nemocnice s poliklinikou v Čadci, kde nájdete bližšie inštrukcie.
    "Týmto konkrétnym spôsobom napĺňame náš dlhodobý zámer, ktorým je skvalitňovanie služieb, ako aj orientácia na pacienta," dodal Blanár.
  • Diskutovali o východiskách z krízy
    (10.06.2009; Kysucké noviny; č. 22, s. 9; ‑)
    Konferencia na tému súčasnej krízy v cestovnom ruchu sa nedávno uskutočnila v priestoroch Úradu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK).
    Zúčastnení podnikatelia z oblasti cestovného ruchu diskutovali spolu s predstaviteľmi krajskej samosprávy o vplyve hospodárskej krízy na turizmus. Prevádzkovatelia lyžiarskych vlekov, lanoviek, kúpeľov či ubytovacích zariadení hodnotili aktuálny stav a hľadali možnosti ako oživiť prílev turistov do Žilinského kraja.
    "Snažíme sa o to, aby aj v období hospodárskej krízy cestovný ruch v našom kraji napredoval. Táto konferencia by mala prispieť k lepšej komunikácii medzi prevádzkovateľmi zariadení v oblasti cestovného ruchu a napomôcť k riešeniu aktuálnych problémov," povedal predseda ŽSKJuraj Blanár.
  • Deťom sa najviac páčili ukážky z činnosti polície
    (10.06.2009; Kysucké noviny; č. 22, s. 11; IH)
    Literárna súťaž Traja pátrači, ktorú pripravili pracovníci Oblastnej správy Železničnej polície v Žiline pod záštitou predsedu Žilinského samosprávneho kraja, sa stretla so záujmom.
    Horný Vadičov. Ešte začiatkom roka vyhlásili železniční policajti literárnu súťaž Traja pátrači. Zapojili sa do nej žiaci štvrtého a piateho ročníka základných škôl a prvého a druhého ročníka osemročných gymnázií. Zároveň sa študenti stredných škôl mohli zapojiť do súťaže Keby som bol železničným policajtom, tak...
    "Prišli desiatky prác z celého Žilinského kraja, vybrať tie najlepšie nebolo vôbec jednoduché. Deti skutočne zapojili svoju fantáziu naplno. Z niektorých prác bolo zrejmé, že to, čo nakreslili, zažili na vlastnej koži," informoval hovorca Železničnej polície v Žiline František Gažo.
    Do súťaží sa zapojili tiež deti zo ZŠ Horný Vadičov, ktorú reprezentovali svojimi prácami Terézia Janíková, Filip Madigar, Šimona Juríčková, Mária Káčeriková a Martina Beliančinová pod vedením učiteľky Gabriely Kusendovej Aj v druhej súťaži si Kysučania, presnejšie Kysučanky, dobre počínali.
    Víťazom sa stala Monika Beliančinová, druhé miesto patrilo Kataríne Šotkovskej a tretie miesto sa ušlo Nikole Čapkovej.
    Všetky tri sú študentkami prvého ročníka Gymnázia v Kysuckom Novom Meste.
    Slávnostné vyhlásenie a odovzdanie cien sa uskutočnilo v kongresovej sále úradu Žilinského samosprávneho kraja.
    Odmenou pre troch najlepších boli vecné dary, krásne ilustrované knihy, rôzne upomienkové darčeky, tričká s logom súťaže. Najviac sa však účastníkom páčil deň strávený v radoch železničnej polície.
    Deti si mohli pozrieť rôzne akcie ‑ ukážky pyrotechnickej i kynologickej činnosti, sebaobranu, streľbu zo zbraní, zadržanie nebezpečného páchateľa, zneškodnenie bomby pyrotechnikom, ukážky poslušnosti služobného psa. Ešte predtým ich zaujalo zlaňovanie steny, ktoré si mohli vyskúšať aj na vlastnej koži.
    Pár odvážlivcov, vrátane víťazov, sa spustilo na lane z prvého poschodia cvičnej veže za asistencie policajtov. Ani ostatné deti neodišli naprázdno. Tiež dostali malé darčeky a mohli sa zúčastniť na všetkých policajných ukážkach.
  • V nedeľu sa na turnaji mládeže rozlúčia so sezónou
    (10.06.2009; Kysucké noviny; č. 22, s. 15; VTA)
    Víťaza súťaže, do ktorej sa zapojilo 24 športových kolektívov z Kysúc, sme vám už predstavili. Predseda Žilinského samosprávneho krajaJuraj Blanár v spolupráci s MY Kysuckými novinami však odmenil aj kolektívy, ktoré skončili na druhom a treťom mieste.
    Pri tejto príležitosti sme trochu vyspovedali trénera Jozefa Jarabicu zo "strieborného" Kárate klubu CVČ Stará Bystrica.
    Fungujete viac ako 18 rokov. Za ten čas sa môže popýšiť úspechmi v národných či regionálnych súťažiach. Spomeniete si na tie "naj"?
    Jedným z cenných úspechov je titul majstra Európy v kategórii dorastencov, ktorý získal pred niekoľkými rokmi Martin Griga. Keby som mal spomenúť víťazstvá za posledné štyri roky, určite medzi ne patrí titul majsterky Slovenska za rok 2006, ktorým sa pýši Mirka Lakiová. V roku 2007 sa nám nepodarilo siahnuť na najvyšší stupeň, ale ďalší ročník na konto KK CVČ Stará Bystrica pribudli hneď dva. Mirka Lakiová zaznamenala už druhý titul a majstrom Slovenska sa stal aj Vlado Jarabica. Tento rok ich vystriedali aktuálni majstri Natália Fidermáková a Ondrej Kloska. Napriek týmto výsledkom považujeme za najväčší úspech to, že klub existuje už 18 rokov a že zo strany mládeže je o karate v bystrickej doline stále veľký záujem. Veď máme cca 40 členov, ktorých trénuje vynikajúci kolektív zanietených trénerov, a dostatok ľudí, ktorí pomáhajú pri samotnej existencii klubu.
    Siahajú ambície vašich zverencov aj za hranice Slovenska?
    Túžbou každého trénera je úspech jeho zverenca na medzinárodnej úrovni. Podmienkou pre zaradenie do reprezentačného družstva Slovenskej federácie karate a bojových umení (SFK a BU) sú nielen vynikajúce výsledky na súťažiach, ale aj účasť na pravidelných seminároch a tréningoch SFK a BU, ktoré sa konajú v Bratislave. Zúčastniť sa na nich je náročné nielen časovo, ale najmä finančne a z tohto dôvodu je reprezentácia Slovenska viacerým karatistom takmer nemožná. Šancu však vidím vo vysokoškolskom štúdiu v Bratislave a trénovaní v bratislavských kluboch, ktoré sú najväčšími dodávateľmi reprezentantov.
    V súťaži s predsedom ŽSKJurajom Blanárom v spolupráci s MY Kysuckými novinami ste s počtom hlasov 3624 skončili druhí. Kam poputuje peňažná výhra 400 eur?
    Za výhru v súťaži zakúpime časť vybavenia na tréning kumite. Jeho nákup považujeme za nevyhnutný pre ďalšie skvalitnenie tréningov kumite a ďalší výkonnostný rast našich pretekárov.
    Počas letných mesiacov sa niektorí vaši zverenci zúčastnili na sústredení pod vedením skutočných majstrov karate, čo určite pôsobí veľmi motivačne.
    Medzinárodné sústredenie "Mládež a okinawskí majstri karate a kobudo na Slovensku" organizuje SFK a BU. Keďže sme ďaleko od centra karate na Slovensku, Bratislavy, považujeme túto akciu za skvelú príležitosť zdokonaliť sa v technike a najmä v súborných cvičeniach ‑ katách. Zároveň je to príležitosť bližšie sa spoznať a stmeliť kolektív. Tento rok plánujeme, že sa na sústredení zúčastní desať až dvanásť členov nášho klubu.
    Čakajú vás v najbližšej dobe ešte nejaké súťaže?
    Súťaže SFK a BU vyvrcholili majstrovstvami Slovenska v apríli. Nová sezóna začne až v októbri. My sa chceme so svojimi priaznivcami rozlúčiť už túto nedeľu 14. júna, keď vďaka podpore primátora mesta Krásna nad Kysucou Jozefa Horníka organizujeme už tretí ročník turnaja mládeže o Pohár primátora mesta Krásna nad Kysucou. Účasť prisľúbili karatisti z Ilavy, Považskej Bystrice, Martina, Púchova a Čadce. Turnaj sa uskutoční v telocvični Združenej škole drevárskej v Krásne nad Kysucou od 9.30 h a jej ukončenie sa predpokladá o 15.00 h. Týmto všetkých pozývam na zaujímavé spestrenie nedele.
  • Nové centrum Hričova stráži vodník Quido
    (10.06.2009; Žilinské noviny; č. 22, s. 8; LK)
    Obec slávnostne otvorila zrenovované centrum, aké jej môže okolie závidieť.
    HORNÝ HRIČOV. Oslavy 800. výročia prvej písomnej zmienky o obci zavŕšili v sobotu 30. mája slávnostným otvorením nového centra. Fontána, studňa, nová parková úprava, osvetlenie, dlažba, lavičky, odpadové koše a informačné tabule majú prispieť k vysokému štandardu v obci.
    "Nové centrum vytvorí priaznivé podmienky pre život v obci, spojí históriu s dnešným moderným životom, tiež podporí enviromentálne cítenie obyvateľov," povedal starosta Jozef Trizuljak.
    Symbolicky otvorili námestie
    Starosta spolu s podpredsedom Žilinského samosprávneho kraja Jozefom Grapom symbolicky otvorili jarné vody, potoky a studničky v dominante nového centra ‑ novej fontáne. Pootočili kľúčom vo vode, ktorú stráži miestny vodník Quido. Toho vytvoril akademický sochár Michal Travecký podľa víťazného návrhu Adriána Tiusku v celoslovenskej výtvarnej súťaži Kde ešte žijú vodníci na Slovensku.
    Pre nedávnu výstavbu diaľnice bola dedina rozkopaná. Trizuljak poďakoval Hričovcom za trpezlivosť a poprosil ich o chránenie nového. Výstavba trvala takmer tri roky a stála približne 331 939 €. Obec použila vlastné, našetrené peniaze. Veľmi pomohli Stredoslovenské elektrárne, ktoré v rámci svojej vlastnej rekonštrukcie zrekonštruovali elektrické vedenie. Pod Hričovskou priehradou sa chcú ďalej rozvíjať. "Márne záujem spojiť podchodom popod železnicu náučný chodník cez urbársky les a naše centrum s Hričovskou vodnou cestou a cintorínom a takto vytvoriť zónu oddychu, turistiky a športu. U nás aj v partnerských Bukloviciach na Morave vznikne československé kultúrne centrum," povedal Trizuljak.
    Spoločne s hosťami slávnostne otvorili výstavu v zasadacej miestnosti obecného úradu Hlinené rozprávky od majstra Jozefa Lapčíka zo Zlína.
  • Žiačku z Klokočová vymenoval minister za svoju poradkyňu
    (10.06.2009; Kysucké noviny; č. 22, s. 11; STUCHLÍKOVÁ Mária)
    Aj v klokočovskej základnej škole sa 1. jún niesol v znamení zábavy a športu. Už niekoľko rokov k tomuto dňu neodmysliteľne patrí aj maratón, ktorý sa behá štafetovým spôsobom.
    Klokočov. Práve maratónom odštartovali tohoročný prvojúnový deň plný hier a súťaží. Žiaci jednotlivých ročníkov si mohli zmerať sily v turnaj och vo vybíjanej i futbale. Najväčší záujem však bol o basketbal. Vďaka spolupráci s CVČ Rosička si mohli mladí športovci zabojovať o putovný pohár s rovesníkmi zo ZŠ Korňa. Nik neodišiel smutný. Jeden pohár zostal v Klokočové ‑ vybojovalo si ho družstvo dievčat ‑ a druhý si odnieslo do Korne víťazné družstvo chlapcov.
    O zaujímavý program mali postarané aj tie deti, ktoré športu veľmi neholdujú. Súťaže, pozeranie filmov i diskotéka v réžii klokočovských pedagógov priťahovali záujem mnohých žiakov.
    Betka Masariková a Ivan Smažák si tieto oslavy s ostatnými spolužiakmi neužívali. Ale určite im nezávideli. Ich zážitok bol totiž z celkom iného súdka. Na stretnutie ich pozval sám minister školstva Ján Mikolaj. Prečo práve deti z Klokočova? Pri výbere sa minister nechal inšpirovať výsledkami dosiahnutými v tohtoročnom testovaní deviatakov. V celkovom hodnotení v rámci Slovenska skončili žiaci z klokočovskej "základky" štvrtí a v rámci Žilinského kraja boli prví. Betka s Ivanom sa môžu pochváliť nielen nezabudnuteľnými zážitkami, ale aj dekrétmi, v ktorých čiernym na bielom stojí, že minister menoval Betku za svoju poradkyňu a Ivana za riaditeľa odboru vysokých škôl s platnosťou od 9. h do 11. h dňa l.júna 2009.
  • Turčianska poliklinika peniaze ešte nezískala
    (10.06.2009; Turčianske noviny; č. 22, s. 4; KOV)
    Projekt o nenávratný finančný príspevok na obnovu a vybavenie Turčianskej polikliniky v kúpeľnom meste neuspel. Postupuje do druhého kola.
    TURČ. TEPLICE. Financie potrebné na opravu starej budovy a výbavy jedinej polikliniky na hornom Turci neboli pridelené. Minulý štvrtok sa preto radil odbor zdravotníctva Úradu ŽSK s riaditeľkou polikliniky M. Búgošovou o ďalšom postupe. Napokon rozhodli, že projekt Turčianskej polikliniky zaradia do 2. výzvy ministerstva zdravotníctva. Tá bude mať uzávierku až 2. septembra.
  • Medzinárodný deň detí s Mestom Bytča a armádou Slovenskej republiky
    (09.06.2009; Žilinský večerník; č. 24, s. 11; db)
    V sobotu 30. mája sa v Bytči uskutočnil už 12. ročník Dňa detí s ozbrojenými silami Slovenskej republiky a Slovenským rozhlasom pod patronátom Ministerstva obrany SR, Ozbrojených síl SR a Slovenského rozhlasu.
    Organizátori v spolupráci s Mestom Bytča pripravili pre deti bez rozdielu veku, ale i pre ďalších návštevníkov, pútavý program plný zábavy, hudby a množstva ukážok vojenskej techniky. Tanky, obrnené transportéry, vrtuľníky, rôzne najmodernejšie zbraňové systémy stáli doslova na dosah ruky a deťom len tak žiarili oči, keď si mohli sadnúť do tanku, alebo vrtuľníka. Zaujímavé boli však i rôzne sprievodné akcie, ukážky boja zblízka, výcvik sebaobrany, služobných psov, zásah vojenskej polície, ale aj zoskoky výsadkárov, prelety vrtuľníkov Mi‑17 a skupiny lietadiel Mig‑29. Samozrejme, že vojaci využívajú každú šancu získať nových členov tohto povolania a zriadili v areáli ihriska i regrutačné stredisko, kde sa mohli adepti tohto zaujímavého povolania zoznámiť s podmienkami práce v armáde. Kontrastom k najmodernejšej technike bola expozícia Združenia zberateľov historických vozidiel zameraná samozrejme na vojenskú techniku. Deti si mohli zasúťažiť o ceny, tí smelší zas skočiť bungeejumping. Do programu sa zapojili žiaci miestnych umeleckých škôl, súborov z Bytče, blízkeho i vzdialenejšieho okolia a spievali, tancovali, maľovali a predviedli návštevníkom kus svojho umenia.
    V sobotu ráno však nebolo dvom hlavným organizátorom genmaj. Petrovi Vojtekovi za Ozbrojené sily SR (OSSR) a Miroslavovi Minárčikovi za Mesto Bytča všetko jedno, lebo vytrvalý dážď neveštil nič dobré a zdalo sa, že úsilie niekoľko desiatok ľudí vyjde nadarmo. No počasie sa nakoniec, akoby zázrakom umúdrilo a o deviatej hodine ráno vyšlo nad Bytčou slnko. To všetkým organizátorom, ktorí tejto akcii venovali týždne práce, spadol obrovský kameň zo srdca a deň detí s Ozbrojenými silami SR sa mohol začať v tzv. "suchom" variante. "Je len veľmi ťažké skĺbiť všetky podmienky a nároky najmä letectva na letové podmienky a ďalšie zabezpečenie pozemného personálu, materiálu a podobne, aby bolo možné v podmienkach veľkého zhromaždenia ľudí bezpečne vykonávať prelety a presun vojenskej techniky," povedal koordinátor akcie s OSSR za Mesto Bytča Miroslav Minárčik. Oficiálna časť programu tak mohla začať podľa plánu a primátor mesta Peter Korec, privítal na mestskom úrade náčelníka Gen. štábu OSSR gen. Ľubomíra Bulíka, ktorý je rodákom z Bytče, genmaj. Milana Maxima, veliteľa pozemných vojsk, genmaj. Juraja Baranca, veliteľa vzdušných síl SR a ďalších predstaviteľov OSSR, medzi inými i plk. Ivana Bellu, prvého slovenského kozmonauta. Osláv dňa detí sa neskôr zúčastnil i minister obrany SR Jaroslav Baška a predseda ŽSKJuraj Blanár. Keďže napriek všetkým prognózam nad Bytčou neustále svietilo slnko, areál futbalového ihriska sa postupne zaplnil a počas celého dňa doň prúdili húfy návštevníkov. Priestor medzi jednotlivými ukážkami bojovej techniky a ukážkami výcviku jednotlivých zložiek armády vypĺňali vystúpenie folklórnych skupín, umeleckých telies, deti z Turzovky, Veľkého Rovného, Bytče a na záver všetkým zaspieval Tomáš Bezdeda.
    Miroslav Minárčik, ktorý bol koordinátor organizačného výboru za mesto Bytča o priebehu dňa detí povedal: "Som veľmi rád, že po namáhavých a zložitých prípravných prácach sa na toto veľké podujatie usmialo i počasie a na štadión tak mohlo prísť oveľa viac zvedavých detí a divákov, ktorí si mohli prezrieť a doslova ohmatať vystavenú vojenskú techniku. Súčasne chcem poďakovať všetkým za pomoc a spoluprácu, divákom za to, že i napriek sťaženým podmienkam spôsobenými rozmarmi počasia prišli v hojnom počte, dodržiavali pokyny organizátorov a celá akcia sa konala bez väčších problémov. Samozrejme, že tým, ktorí sa tohto vydareného podujatia nemohli z rôznych príčin zúčastniť prajem za organizačný výbor krásny a veselý Medzinárodný deň detí."
    Generál Ľubomír Bulík: "Teším sa z toho, že sa túto akciu podarilo uskutočniť i v mojom rodnom meste a organizátorom, ktorí spravili pre tento deň maximum nakoniec vyšlo i počasie a Bytča bola asi jediné mesto na Slovensku, kde nepršalo a návštevníci, najmä tí najmenší, si tento deň isto užili."
  • Parádny deň alebo športujeme bez bariér
    (09.06.2009; Žilinský večerník; č. 24, s. 23; ‑)
    Stosedemdesiatšesť hendikepovaných a stodeväťdesiatdva zdravých detí sa v piatok 29. mája 2009 zišlo v novovybudovanom športovom areáli Spojenej školy na Rosinskej ceste v Žiline, aby si počas "Parádneho dňa", ktorý sa uskutočnil pod záštitou predsedu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraja Blanára, zmerali sily a vyskúšali množstvo netradičných športových disciplín.
    Žilinský samosprávny kraj, Spojená škola na Rosinskej ceste v Žiline spoločne s českou firmou PARA consulting s. r. o. pripravili toto podujatie pri príležitosti Medzinárodného dňa detí v rámci projektu "Parádny deň alebo športujeme bez bariér".
    "Prijať a vnímať ľudí s hendikepom ako rovnocenných partnerov je pre zdravých ľudí niekedy veľmi ťažké, ale potrebné pre obidve strany. Preto vítam túto príležitosť stretnutia hendikepovaných detí s deťmi zdravými a vysoko oceňujem výchovný aspekt najmä pre zdravé deti, ktoré možno práve dnes pochopia, aké to je, keď kamarát sedí na vozíčku," povedal vo svojom príhovore predseda ŽSKJuraj Blanár. Spolu so súťažiacimi deťmi si dokonca vyskúšal aj niekoľko disciplín.
    Grécka predpona a predložka PARA znamená pri, vedľa, nablízku, odlišný. Pri paralympiáde, paralýze nám všetkým napadnú hendikepovaní ľudia, pri paráde, paradajke či parašutizme sa skôr pousmejeme. Aj preto to bol PARÁdny deň projekt, ktorý na princípe tzv. "opačnej integrácie" zaradil a prijal medzi mentálne a zdravotne postihnutých žiakov aj žiakov zdravých. Mal za cieľ umožniť stretnutie osôb s rôznym typom postihnutia a spoločne so zdravými plniť úlohy vybraných športových disciplín. Účastníci ‑ žiaci s mentálnym, zdravotným, telesným, zrakovým, sluchovým postihnutím ‑ si spolu so zdravými deťmi v pripravených disciplínach vyskúšali netradičné poňatie pohybu. Zdravé deti a mladí ľudia stáli vedľa a boli nablízku svojim hendikepovaným kamarátom, aby si tento parádny deň mohli naplno užiť a nielen to. Pokúsili sa na vlastnej koži prežiť, aké to je, keď nevidíte a napriek tomu chcete bežať slalom, aké to je, keď zrazu nefunguje ruka alebo noha, koľko sily je potrebné vynaložiť, aby ste hodili šípku či sekeru....
    Súťažilo sa v športových disciplínách: lukostreľba, streľba z kuše, petangue, boccia, stolný tenis ‑ showdown, handbike, hod na cieľ, horolezecká stena, beh na 60 a 100 m, golf, kuželky, šípky, jazda na vozíku, basketbal na vozíku a nechýbali ani psychomotorické hry, v ktorých bolo päť disciplín. Každá mala svoje stanovisko s pomocníkmi a súťažiaci si zvolili podľa svojho záujmu disciplíny, v ktorých chceli súťažiť. Za každú splnenú disciplínu získali keramický žetón, tri získané žetóny si mohli vymeniť za darček a na záver dostal každý účastník diplom za 1. miesto, takže víťazmi sa stali všetci.
    Veľkú radosť spôsobil svojím príchodom spevák Tomáš Bezdeda, ktorý deti podporil, zahral si kuželky a rozdal množstvo autogramov. Na záver prišli aj futbalisti MŠK Žilina, ktorí rozdali účastnícke diplomy. Dušana Perniša, Adauta, Mária Pečalku a Pavla Poliačka neminul obrovský záujem o autogramy. Čerešničkou na torte bol príchod bývalého absolventa Športového gymnázia v Žiline a aktuálneho víťaza nemeckej futbalovej bundesligy ‑ člena tímu Vfl Wolfsburg ‑ Petra Pekaríka.
    "Napriek rozdielnostiam si deti dokázali rozumieť, nájsť si priateľov a vzájomne sa dopĺňať. Napriek rozdielnostiam sa dokázali spojiť, najmä ak išlo o dobrú vec tak, ako to bolo v dnešný parádny deň", skonštatovala hlavná organizátorka Mária Wienerová, riaditeľka Spojenej školy na Rosinskej ceste v Žiline.
  • Spoločný záujem o diaľničné prepojenie do roku 2011
    (09.06.2009; Žilinský večerník; č. 24, s. 23; ‑)
    V Ostrave sa nedávno uskutočnilo stretnutie hejtmana Moravskosliezského kraja Jaroslava Palasa s predstaviteľmi Sliezskeho a Opolského vojvodstva z Poľska a zástupcami Žilinského samosprávneho kraja na čele s jeho predsedom Jurajom Blanárom.
    Na stretnutí sa hovorilo o spoločnom využívaní európskych fondov a vedenie Moravskosliezskeho kraja muselo poľskej strane vysvetľovať problémy s dostavbou diaľnice D 47. Sliezsky vojvoda Zygmunt Lukaszczyk vyhlásil, že poľská časť diaľnice smerom k hraniciam s Českou republikou bude prejazdná na začiatku roku 2011. Hejtman J. Palas prisľúbil, že Moravskoslezsky kraj bude trvať na dokončení diaľnice D 47 k poľským hraniciam najneskôr do začiatku roku 2011.
    Predsedá Žilinského samosprávneho krajaJuraj Blanár na podujatí povedal, že dôležité je tiež diaľničné spojenie Českej republiky so Slovenskom, pričom hovoril o nutnosti prepojenia medzi závodom Hyundai v Nošoviciach (okres Frýdek‑Místek) a závodom Kia pri Žiline. "Pri plánovanej vyššej kooperácii medzi oboma závodmi do jedného až dvoch rokov sa prejazd kamiónov na tejto trase viac než zdvojnásobí. To by malo nepriaznivý vplyv na všetky obce na trase, či už na slovenskej alebo českej strane," zhodnotil J. Blanár. Problémy by podľa neho boli nielen s hlukom a exhalátmi, ale takisto s bezpečnosťou. Slovenská republika by mala mať na území Žilinského kraja dokončené diaľničné napojenie ku hraniciam Českej republiky a Poľska do roku 2011.
    Juraj Blanár hovoril na spoločnom stretnutí tiež o budúcej výhodnosti vybudovania ekonomického trojuholníka medzi Žilinou, Ostravou a Katovicami, ktorý má podľa neho veľký potenciál. "Je potrebné tlačiť z regiónov na národné vlády, aby v súvislosti s tým posilnili budovanie infraštruktúry," dodal J. Blanár.
  • POČET PRÁCENESCHOPNÝCH RAPÍDNE STÚPOL
    (09.06.2009; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,9 min.; ŠTEFANOVIČOVÁ Barbara)
    Ľubomír STRAKA, moderátor:
    "Počas krízy si každý pomáha ako vie. Domácnosti šetria, zamestnávatelia znižujú počty pracovných miest a zamestnanci, aby si ich udržali, využívajú PN‑ky. Ich počet oproti minulému roku, ale už aj mesiacu rapídne stúpol. Sociálnu poisťovňu stáli tisícky eur navyše. Brániť sa však môže len kontrolami."
    Barbara ŠTEFANOVIČOVÁ, redaktorka:
    "Tisícky Slovákov zostali pre hospodársku krízu bez práce. Podniky hlásia každý týždeň nové hromadné prepúšťania. Ľudia si chcú miesto udržať, preto sa dajú jednoducho vypísať. Počet PN‑iek rapídne stúpol."
    Peter VIŠVÁDER, hovorca Sociálnej poisťovne:
    "Oproti predchádzajúcemu mesiacu je to asi o 7 000 dávok viac."
    Barbara ŠTEFANOVIČOVÁ:
    "Takto sa vyhnúť výpovedi sa snažia ľudia najmä na východe Slovenska. Výrazný nárast PN‑iek je však aj v Trenčianskom a Žilinskom kraji. Vymyslené "maródky" robia aj zamestnávateľom problémy. Svojich zamestnancov síce nemôžu kontrolovať, ale môžu dať podnet na prešetrenie."
    Tibor GREGOR, Klub 500:
    "Tie podnety boli úspešné a v tomto prípade zamestnancovi hrozí sankcia vo forme tom, že nebude mať preplatenú PN‑ku."
    Barbara ŠTEFANOVIČOVÁ:
    "Práve pre neobvyklý nárast PN‑iek aj Sociálna poisťovňa už niekoľko týždňov intenzívnejšie kontroluje všetky a nielen podozrivé práceneschopnosti."
    Peter VIŠVÁDER:
    "Kde nejakým spôsobom výrazne narastie nejak počet PN‑iek, výrazne narastie počet nejakých diagnóz, tak sa kontrolujú aj liečebné režimy."
    Barbara ŠTEFANOVIČOVÁ:
    "Aj neopodstatnenú PN‑ku totiž vystaví lekár. Poslanci tvrdia ‑ treba sa sústrediť práve na nich."
    Klára SÁRKÖZY (SMK), Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie:
    "Všeobecní lekári, ale čo je oveľa dôležitejšie, posudkoví lekári Sociálnej poisťovne sú v niektorých prípadoch namočení."
    Róbert MADEJ (Smer‑SD), Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie:
    "Treba vyvodzovať aj zodpovednosť voči obvodným lekárom a sprísniť kontrolu."
    Barbara ŠTEFANOVIČOVÁ:
    "Sociálna poisťovňa pripúšťa, že ľudia si aj naďalej budú pomáhať neopodstatnenými PN‑kami. Na druhej strane však sľubuje, že ich kontrolu výrazne posilní."
  • Nemocnice majú nových riaditeľov
    (09.06.2009; Oravské noviny; č. 22, s. 5; NK)
    Od uplynulého pondelka vedú obidve oravské nemocnice noví riaditelia.
    TRSTENÁ, DOLNÝ KUBÍN. V máji prebehlo výberové konanie na miesta riaditeľov Hornooravskej nemocnice v Trstenej a Dolnooravskej nemocnice v Dolnom Kubíne. Výberová komisia Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) odporučila do funkcie riaditeľa Hornooravskej nemocnice Ľubomíra Klinku a pre Dolnooravskú nemocnicu Jozefa Mintála.
    Nových riaditeľov vyberali spomedzi šiestich kandidátov komisie, zostavené z poslancov samosprávneho kraja, zástupcov nemocníc, Úradu ŽSK a odborného zväzu. Obidvaja riaditelia sú riadením nemocníc zatiaľ len poverení, ich oficiálne vymenovanie ešte musia odsúhlasiť poslanci zastupiteľstva na najbližšom zasadnutí.
    Do 31. mája bola riadením Hornooravskej nemocnice v Trstenej poverená Anna Baková, pred ňou zastával túto funkciu Rudolf Piták. Anna Baková bola súčasne aj jednou z kandidátok na post riaditeľky nemocnice. Ďalšími účastníkmi konania boli niekdajší riaditeľ trstenskej nemocnice Vojtech Koleják a Dušan Šurina, bývalý námestník riaditeľa pre hospodársko‑technický úsek. O post riaditeľa Dolnooravskej nemocnice v Dolnom Kubíne sa okrem Jána Rázgu, ktorý bol poverený jej riadením, uchádzal už len novozvolený riaditeľ Jozef Mintála.
  • Žilinský kraj dostal z Recyklačného fondu takmer 14 mil. eur
    (09.06.2009; Žilinský večerník; č. 24, s. 3; šk)
    Recyklačný fond v Žilinskom kraji vyhovel spolu 982 žiadostiam o poskytnutie dotácií a príspevkov a poskytol žiadateľom takmer 13,74 mil. eur (413,93 mil. Sk). Z toho, na základe 812 žiadosti od 173 obcí, dostali za vyseparovaný komunálny odpad mestá a obce príspevky vo výške takmer 1,26 mil. eur (37,96 mil. Sk). Recyklačný fond vyhovel aj žiadostiam o podporu projektov zberu a recyklácie odpadov, z nich bolo 37 žiadosti od 11 firiem o dotácie vo výške 9,4 mil. eur (283,18 mil. Sk) a 28 žiadostí od 11 obcí o dotácie vo výške 2,5 mil. eur (75,32 mil. Sk). Taktiež trom spracovateľom vozidiel poskytol Recyklačný fond na základe ich 105 žiadostí takmer 577 tis. eur (17,38 mil. Sk). Informoval o tom predseda Správnej rady Recyklačného fondu Juraj Dlhopolček.
    Recyklačný fond v rámci celého Slovenska doteraz za sedem rokov činnosti schválil projekty takmer za 133 mil eur (4 mld. Sk), keď vyhovel viac ako 8600 žiadostiam podnikateľov a obcí o finančné prostriedky. Od začiatku roka 2009 správna rada schválila dotácie a úver pre celkovo 23 projektov v súhrnnej výške 15,28 mil. eur. Vďaka finančnej pomoci fondu sa v roku 2008 podarilo v SR vyzbierať a vytriediť cca 266 000 ton odpadov a materiálovo zhodnotiť vyše 246 000 ton odpadov. Množstvo vytriedených odpadov sa tak zvýšilo oproti roku 2007 o 25 % a ich spracovanie až o 84 %. Subjekty podporené fondom vlani zozbierali a spracovali aj viac ako 37 000 kusov starých vozidiel, čo predstavovalo 32‑percentný medziročný nárast. V súvislosti s realizáciou projektov podporených fondom sa vlani vytvorilo 128 nových pracovných miest a od roku 2002 celkový počet novovytvorených miest dosiahol 1058. Finančné príjmy fondu v roku 2008 boli vo výške 18,52 mil. eur (557,9 mil. Sk), čo je takmer o 1,17 mil. eur (35,4 mil. Sk) menej ako v roku 2007. "Jedným z hlavných dôvodov zníženia príjmov je legislatíva zbavujúca povinné osoby povinnosti platiť príspevok do Recyklačného fondu, v prípade splnenia stanovených limitov zhodnocovania odpadov. V systéme financovania nakladania s odpadmi sa tak vytvára výrazný finančný deficit," konštatoval J. Dlhopolček.
    Dodal, že v Žilinskom kraji najväčšiu podporu, vo výške spomínaných 9,4 mil. eur (283,18 mil. Sk), dostali podnikateľské projekty, ktoré sa zaoberajú komplexným spracovaním a zhodnocovaním starých vozidiel, elektroodpadu, starých olejov, opotrebovaných pneumatík a zberového papiera.
    Medzi najvýznamnejšie podporené podnikateľské zámery patrí zariadenie na spracovanie starých vozidiel a kovového odpadu vo firme ŽP EKO QELET, a. s., Martin, ktorému Recyklačný fond poskytol prostriedky vo výške 3,24 mil. eur (97,6 mil. Sk) a projekt ŽOS ‑ EKO, s. r. o., Vrútky, na doplnenie technológie na recykláciu odpadov zo starých vozidiel, s dotáciou 1,13 mil. eur (cca 34,04 mil. Sk). K ďalším významným podporeným subjektom patrili ISO & spol., s. r. o., Liptovský Mikuláš s dotáciou vo výške 869 tis. eur (26,18 mil. Sk), ZBERNÉ SUROVINY ŽILINA, a. s., dostali 979,66 tis. eur (29,51 mil. Sk). Päticu najvýznamnejšie podporených projektov uzatvára TENTO, a. s., Žilina, s dotáciou 590,05 tis. eur (17,76 mil. Sk).
    Riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška poukázal na vysoký záujem miest a obcí o separovaný zber, ktorý sa prejavil vysokým počtom žiadostí, predovšetkým vo forme príspevkov za vytriedený odpad. "Na základe žiadostí od 173 miest, obcí a združení sme spolu vyplatili 1,26 mil. eur (37,96 mil. Sk). Príspevky dostávajú z fondu automaticky, ak preukážu, že odpad odovzdali spracovateľom, ale musia ich opäť použiť vo svojom odpadovom hospodárstve. Bohužiaľ, však nedostatok zdrojov a chýbajúca legislatíva nám neumožňujú podporiť mestá a obce vyššími čiastkami ani v čase hospodárskej krízy. K tomu je nevyhnutná zmena legislatívy, ktorá zvýši zdroje vo všeobecnom sektore Recyklačného fondu", konštatoval J. Líška.
    Dodal, že Žilinský kraj je príkladom v tom, ako sa mestá a obce spájajú do združení, aby tak mohli účinnejšie využiť spoločné zdroje a techniku. Zvlášť je to výhodné pre malé obce, ktoré by inak nezvládli samé túto problematiku. Mestá, obce a ich združenia využívajú dotáciu najčastejšie na nákup zberových vozidiel, kontajnerov a zriadenie zberných dvorov. V Žilinskom kraji Recyklačný fond spolu vyhovel 812 žiadostiam miest a obcí o príspevky a dotácie na projekty. Z toho 21 obciam, mestám a ich združeniam podporil projekty, predovšetkým na separovaný zber a úpravu tuhého komunálneho odpadu, jeho rozšírenie a zefektívnenie (mestá: Čadca, Kysucké Nové Mesto, Námestovo, Ružomberok, Trstená, Žilina, obce: Divinka, Horný Hričov, Košťany nad Turcom, Liptovský Peter, Štiavnik, spoločnostiam: Technické služby mesta Liptovský Hrádok, Technické služby Turčianske Teplice, Technické služby Dolný Kubín, Verejnoprospešné služby Liptovský Mikuláš a združenia: Združenie Biela Orava z Brezy, Združenie obcí Čistý Liptov, Združenie obcí separovaného zberu Liptovské Sliače, Združenie obcí stredného Liptova ‑ Ekológ, Združenie Rajecká dolina a Združenie TKO Semeteš z Turzovky.
  • M. R. Štefánik očami študentov
    (09.06.2009; Žilinský večerník; č. 24, s. 12; KKS)
    V Makovického dome v Žiline sa v máji konalo slávnostné vyhlásenie výsledkov súťaže M. R. Štefánik ‑ 90. výročie tragického úmrtia. Cieľom tejto súťaže bolo podnietiť záujem študentov stredných škôl o významné osobnosti slovenských dejín, poskytnúť im priestor na autorskú i rétorickú prezentáciu literárnej práce. Podmienkou účasti bolo odovzdať spolu s prihláškou esej, vypracovanú v súlade so štylistickými pravidlami. Každý súťažiaci mohol zaslať prácu na jednu z ôsmych tém, ktoré sa týkali M. R. Štefánika. Do súťaže sa prihlásilo 21 študentov zo Žilinského kraja, najmä z Gymnázia Hlinská v Žiline, Gymnázia J. Letricha v Martine, SPŠS v Žiline... Porota ocenila prvým miestom Zdenku Zackovú z Gymnázia Hlinská, druhé získal Juraj Bielka zo Strednej priemyselnej školy stavebnej a tretie Michal Hložný zo SOŠ pre žiakov s telesným postihnutím v Žiline. Hlavnú cenu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Žiline získal Michal Hložný a cenu za poetizáciu práce Lucia Sádecká.
  • Slnko v duši videla aj europoslankyňa Belohorská
    (09.06.2009; Žilinský večerník; č. 24, s. 12; mch)
    Krajský školský úrad v Žiline (KŠÚ) a Únia žien Slovenska pripravila v máji výstavu pod názvom Slnko v duši. Expozíciu tvorili práce žiakov zo špeciálnych škôl a zariadení z celého Žilinského kraja. Tí vložili srdce do tohto projektu, ktoré sa "rozbúšilo" v galérii Úradu Žilinského samosprávneho kraja. Počas návštevy Žiliny poctila svojou prítomnosťou prezentáciu aj vedúca Únie žien na Slovensku, Irena Belohorská, jedna z najaktívnejších a najrešpektovanejších poslankýň Európskeho parlamentu.
    Tá sa zúčastnila aj na niekoľkých dielňach, v ktorých tvorili zdravotne postihnuté deti. "Mala som možnosť navštíviť Špeciálnu školu na Vlčincoch, kde som sa stretla s mentálne i fyzicky postihnutými deťmi. Správanie pedagógov k týmto deťom bolo úžasné. O skutočne veľký zážitok sa mi postaral Jakubko, ktorý ma sprevádzal na jednej z dielní a napriek svojím problémom bol vskutku pozorným spoločníkom. S deťmi sme mali krásnu diskusiu o tom, čo je v živote dôležité. Rada by som zložila poklonu celému personálu, ktorý sa o tieto deti stará. Každý z nás veľmi dobre, koľko síl vyžaduje ťažká práca v sektore školstva a ešte ťažšia v špeciálnom školstve," spomína Irena Belohorská. V rámci svojho pobytu v Žiline navštívila tiež žilinskú nemocnicu s poliklinikou. "Bola som sa pozrieť na onkologickom oddelení, ktoré hodnotím skutočne veľmi vysoko. Naša spoločnosť kladie málo uznania ľudom, dennodenne sa stretávajúcich s nielen onkologickými prípadmi, ale aj zdravotne postihnutými. Žilina má veľa bojovných žien, o ktoré sa snažím opierať aj ja. Nakoniec, pán primár na onkológii sa netajil tým, že ženy robia obrovskú a záslužnú činnosť v tejto oblasti," dodala predsedníčka Únie žien Slovenska Irena Belohorská.
  • Kraj sa prezentoval v Bruseli
    (09.06.2009; Žilinský večerník; č. 24, s. 23; ‑)
    V bruselskom Kráľovskom múzeu umenia a histórie v blízkosti európskych inštitúcií sa nedávno uskutočnilo kultúrno‑spoločenské podujatie pri príležitosti 5. výročia vstupu Slovenska do EÚ. Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) spolu s ďalšími krajmi a Slovenskou agentúrou cestovného ruchu propagovali krásy, atrakcie a zaujímavosti slovenských regiónov. Príjemnú atmosféru pred Kráľovským múzeom vytvárala slovenská ľudová hudba, podávali sa bryndzové halušky, návštevníci mohli ochutnať slovenské syry a nakoniec to celé zapiť tradičným cmarom.
    V priestoroch Kráľovského múzea boli pre návštevníkov prístupné expozície slovenského ovčiarstva a lesníctva. Liptovské múzeum, ktoré je v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, pripravilo špecializovanú a jedinečnú expozíciu ovčiarstva. Na Slovensku je umiestnená v Národopisnom múzeu v Liptovskom. Hrádku. V Bruseli mohli návštevníci vidieť časť tejto zbierky, ktorú tvorili odevy ovčiarov, salašnícky riad, pracovné a hudobné nástroje. O výnimočnosti expozície svedčí aj návšteva a záujem komisárky pre poľnohospodárstvo Mariann Fischer Boel.
    Stánok ŽSK na Dni Európy
    Tri dni pred podujatím v Kráľovskom múzeu umenia a histórie sa pri príležitosti Dňa Európy konal v európskych inštitúciách v Bruseli Deň otvorených dverí. Výbor regiónov v spolupráci s vyše 50 európskymi regiónmi pripravili pre návštevníkov bohatý program. Stánok ŽSK bol počas celého dňa vystavený náporu návštevníkov, ktorí sa informovali o turistických atrakciách nášho kraja, našej kultúre a tradíciách. Každý z hostí dostal propagačné predmety a materiály o Žilinskom kraji. Podľa oficiálnych čísel organizátorov navštívilo Výbor regiónov počas dňa viac ako 7500 ľudí.
  • Peniaze z miezd presunuli na investície
    (09.06.2009; Žilinský večerník; č. 24, s. 23; ‑)
    V rámci druhej úpravy rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) na rok 2009 poslanci krajskej samosprávy schválili v bežných výdavkoch úradu zníženie rozpočtu o 134 384 eur (viac ako 4 mil. Sk) na mzdách a tomu zodpovedajúcich odvodoch do poisťovní. K zníženiu rozpočtu došlo v súvislosti s celosvetovou krízou. Uvedenú sumu použije ŽSK na investičné akcie v celom kraji. Sobášny palác v Bytči dostane na interiérové vybavenie 19 916 eur, Stredná odborná škola (SOŠ) poľnohospodárska a služieb na vidieku v Žiline na rekonštrukciu strechy budovy 2 908 eur.
    "Rozhodli sme sa pre tento krok s cieľom zvýšiť efektívnosť úradu v čase hospodárskej krízy a nájsť zdroje na riešenie akútnych kapitálových výdavkov," povedal riaditeľ odboru financií ŽSK Stanislav Ulaher.
  • Zastupiteľstvo ŽSK odsúhlasilo ďalšiu podporu zdravotníckym zariadeniam
    (09.06.2009; Žilinský večerník; č. 24, s. 23; ‑)
    Odbor zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) pracuje v súčasnosti na viacerých zaujímavých projektoch, o ktorých sme hovorili s jeho riaditeľom MUDr. Štefanom Köhlerom, MPH.
    ‑ Poslanci ŽSK na nedávnom zasadnutí zastupiteľstva schválili v rámci druhej úpravy rozpočtu krajskej samosprávy na rok 2009 aj viaceré projekty v oblasti zdravotníctva. Môžete spomenúť najvýznamnejšie z nich?
    Zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti ŽSK sú financované cez zdravotné poisťovne. Na obnovu zdravotníckej techniky im ostáva veľmi málo finančných prostriedkov. Preto sme veľmi radi, keď sa podarí presadiť v zastupiteľstve aspoň časť požiadaviek na prístrojové vybavenie. Na poslednom zasadnutí zastupiteľstva boli schválené financie na zakúpenie vŕtacieho systému pre úrazovú chirurgiu v Kysuckej nemocnici v Čadci. Ďalej to boli tri odsávačky pre Hornooravskú nemocnicu s poliklinikou v Trstenej a taktiež financie na zakúpenie sonografického prístroja pre gynekologicko‑pôrodnícke oddelenie. Pre Dolnooravskú nemocnicu s poliklinikou Dolný Kubín boli schválené financie na dostavbu operačných sál, oddelenia anestézie a intenzívnej medicíny a centrálnej sterilizácie a takisto na opravu upgradeu mamografického prístroja. Finančné prostriedky boli odsúhlasené aj na rekonštrukciu strešnej krytiny v budove bývalej polikliniky v Bytči.
    ‑ V súčasnom období vyhlásilo Ministerstvo zdravotníctva SR z Operačného programu zdravotníctvo výzvu, ktorej cieľom je podporiť komplexné projekty rekonštrukcie a modernizácie zdravotníckej infraštruktúry ambulantných zdravotníckych zariadení. Budú na túto výzvu reagovať aj polikliniky v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja?
    Do tejto výzvy, ktorej uzávierka je v septembri 2009, budeme pripravovať obidve polikliniky, ktoré sú v pôsobností ŽSK. Projekt pre Turčiansku polikliniku v Turčianskych Tepliciach je pripravený vo výške 1 128 593 € (34 mil. Sk), nakoľko sme ho podávali už v prvej výzve koncom roka 2008 a projekt Oravskej polikliniky v Námestove sa pripravuje vo výške 1 659 695 € (50 mil. Sk) Na spolufinancovaní týchto projektov sa bude podieľať samosprávny kraj vo výške 5 % z celkovej sumy projektu.
    Kysucká nemocnica s poliklinikou v Čadci podávala mikroprojekt v rámci výzvy Cezhraničnej spolupráce Poľsko ‑ Slovenská republika, ktorý odovzdávala 29.5.2009 na Centrálnu koordinačnú jednotku Žilinského samosprávneho kraja. Na čo je projekt zameraný?
    Projekt sa bude realizovať v spolupráci s odborom zdravotníctva Malopoľského vojvodstva. Je zameraný najmä na vytváranie a posilňovanie kontaktov medzi poľskými a slovenskými zdravotníckymi pracovníkmi na prihraničnom území, na rozvoj ľudských zdrojov realizovaných formou konferencií, ktoré budú tvoriť základ pre nové projekty v budúcnosti. Projekt je zameraný aj na výmenu praktických skúseností a nadviazanie spolupráce v oblasti záchrannej zdravotnej služby, výmenné stáže zdravotníckych pracovníkov z nemocníc za účelom posilnenia priamych kontaktov medzi poľskými a slovenskými zdravotníckymi pracovníkmi.
    ‑ Onedlho sa budú odovzdávať operačné sály v Dolnooravskej nemocnici s poliklinikou v Dolnom Kubíne. Koľko finančných prostriedkov bolo preinvestovaných a čo všetko bude obyvateľom k dispozícii?
    Projekt bol realizovaný z fondov Európskej únie pod názvom "Dostavba operačných sál, oddelenia anestézie a intenzívnej medicíny a centrálnej sterilizácie." Začiatok realizácie projektu bol v roku 2006 a technické ukončenie v roku 2008. Vybudovaných je 5 nových operačných sál, nové oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny a úplne novozriadené oddelenie centrálnej sterilizácie. Čo sa týka investícií do projektu, celkovo bolo preinvestovaných 5 843 974 eur (176 mil. Sk), z toho z fondov EÚ 3 246 938 eur (97,8 mil. Sk) a z rozpočtu ŽSK 2 597 035 eur (78,2 mil. Sk).
    Liptovská nemocnica s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši bude 12. júna oslavovať. Môžete prezradiť viac o jej veľkom jubileu?
    Nemocnica s poliklinikou Liptovský Mikuláš má 150‑ročnú tradíciu. Začiatky jej založenia vedú na Moyzesovu ulicu, v ktorej sa v prízemnom, z kameňa murovanom domčeku s troma izbami, založil prvý stoličný špitál. Tento špitál ako jeden z prvých "štátnych" špitálov mal len 6 postelí. Liečebná starostlivosť bola zverená župnému chirurgovi a dvom ošetrovateľkám. V súčasnosti je to jedno najmodernejšie vybavených zdravotníckych zariadení v regióne.
    ‑ Ministerstvo zdravotníctva SR na svojej internetovej stránke informuje o možnosti čerpania návratnej finančnej výpomoci v rámci koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení. Budú si zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti ŽSK podávať žiadosti na čerpanie tejto výpomoci?
    Tri zo štyroch našich nemocníc pripravujú projekty na podanie žiadosti o oddĺženie, predpokladaná finančná čiastka za nemocnice je spolu 3 917 007 € (118 mil. Sk).
    ‑ V súčasnosti sa veľa diskutuje o Lekárskej službe prvej pomoci a jej opodstatnenosti. Aký je váš názor na riešenie tejto problematiky v Žilinskom kraji?
    Vo februári tohto roka odbor zdravotníctva ŽSK vykonal podrobnú analýzu všetkých Lekárskych služieb prvej pomoci (LSPP) v kraji. Analyzovala sa geografická dostupnosť, počty poistencov na jednu LSPP, počty vyšetrených v časovom horizonte do 22.00 h, do 24,00 h a počet služieb v mesiaci na jedného lekára. Na základe týchto analýz Ministerstvo zdravotníctva navrhuje 3 modely riešenia LSPP. Podľa nášho názoru by bolo vhodné prijať model, ktorý bude založený na kompetenciách samosprávnych krajov zriaďovať a manažovať systém poskytovania LSPP, pri ktorom boli zohľadnené všetky špecifiká regiónu.
    ‑ Hovorí sa o možnosti financovania špecializačných štúdií lekárov a sestier z operačného programu Vzdelávanie, financovaného z fondov EÚ. Podal Žilinský samosprávny kraj žiadosť na čerpanie prostriedkov pre zdravotníckych pracovníkov? Ak áno, v akej výške a kedy sa začne realizácia tohto projektu?
    Žilinský samosprávny kraj ‑ odbor zdravotníctva ‑ vypracoval projekt vo výške 1 493 726 € (45 mil. Sk). Z projektu bude hradiť zdravotníckym zariadeniam špecializačné štúdium lekárov, sestier a pôrodných asistentiek vo vybraných špecializáciách. V súčasnom období sa pripravujú zmluvy so zdravotníckymi zariadeniami. Realizácia projektu by mala začať v septembri 2009.
  • Centrum pre budúcich olympionikov
    (09.06.2009; Plus jeden deň; s. 8; jap)
    ŽILINA ‑ Budúci olympionici vyrastú aj v Žiline! Žilinská župa podporuje kandidatúru Športového gymnázia na Centrum olympijskej prípravy, pre talenty buduje multifunkčný športový areál.
    Súčasťou Spojenej školy na Rosinskej ceste je aj Športové gymnázium. "To žiadalo ministerstvo školstva o pridelenie osemročného štatútu Centra olympijskej prípravy v lyžovaní, plávaní, vo volejbale a v kanoistike na divokej vode," vysvetlil žilinský županJuraj Blanár.
    Predpokladaný rozpočet centra na tento rok je 560 828 eur (16 895 504 Sk). Prispieť má ministerstvo, kraj a iné zdroje. "Krajské zastupiteľstvo schválilo 13 190 eur na rekonštrukciu a dobudovanie regeneračno‑masážneho centra," dodal Blanár. Mladí budú využívať aj multifunkčný areál už s vybudovaným viacúčelovým ihriskom. K nemu pribudne ihrisko na plážový volejbal a bežecká rovinka. Oplotený areál s hľadiskom by mal stáť 466 740 eur (14 061 009 Sk).
  • OBYVATELIA VRANIA PRI ŽILINE SA SŤAŽUJÚ NA ZLÚ DOPRAVNÚ SITUÁCIU
    (08.06.2009; Televízna stanica STV 2; Správy z Regiónov; 17.45; 0,5 min.; ĎURAČKOVÁ I.)
    Moderátor:
    "Obyvatelia Vrania pri Žiline sa sťažujú na zlú dopravnú situáciu. Pokiaľ nepríde v blízkej budúcnosti k výraznejšiemu zlepšeniu, chcú zaregistrovať vlastné občianske združenie a začať aj s protestmi."
    I. ĎURAČKOVÁ, redaktorka:
    "Problematická je predovšetkým cesta III. triedy, ktorá prechádza cez Vranie. Tá podľa miestnych obyvateľov ohrozuje bezpečnosť chodcov, najmä malých detí."
    Anketa:
    "Od tej tretej do piatej to tu behá ako sprosté."
    "Nie som spokojná ani ja, lebo bývam vedľa cesty a keby decko vyšlo, tak ho zabije na fleku."
    "Hodne áut tu chodí, cesty sa ničia. Treba čosi s tým robiť."
    Peter KUBICA, hovorca ŽSK:
    "Máme informácie, že tá intenzita, odkedy sa spustila križovatka v Kysuckom Novom Meste, je podstatne väčšia."
    I. ĎURAČKOVÁ:
    "Vo Vraní dnes opravujú iba povrch cesty, čiže diery a výtlky."
    P. KUBICA:
    "Najlepším riešením by bolo to, aby sa urýchlila dostavba diaľnice D3."
    Ivan HLAVOŇ, riaditeľ IVSC CCS Žilina:
    "V programe je výstavba tohto diaľničného úseku, čiže ten tranzit by vypadol úplne. Tým sa zmieri totálne tá situácia."
    I. ĎURAČKOVÁ:
    "S výstavbou diaľničného úseku sa v tomto roku nepočíta. Termín začatia prác je predmetom rokovaní."

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky