23. týždeň

  • VOĽBY DO EURÓPSKEHO PARLAMENTU V REGIÓNOCH SR
    (06.06.2009; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 3,5 min.; VOJTEKOVÁ Anna, regionálne štáby)
    Zuzana WENZLOVÁ, moderátorka:
    "Slovensko si už od rána volí 13‑tich poslancov do Európskeho parlamentu. Voľby sprevádza minimálny záujem ľudí a možno aj vďaka tomu sme nezaznamenali vážnejšie problémy.
    Ľubomír LEHOTSKÝ, redaktor:
    "Na košickom Luníku 9 býva tradične záujem iba o komunálne voľby a tak sa zdá, že tie do europarlamentu v počte hlasujúcich zrejme rekordy lámať nebudú. Hoci z 3 000 voličov prišli predpoludním hlasovať iba niekoľkí, popoludní už prichádzali v menších skupinkách, aby rozhodovali aj o lepšej budúcnosti Rómov."
    obyvatelia Luníka 9:
    "No aby naša zem uzákonila konečne v Slovensku povinnosť pracovať."
    "...lepšie."
    Ľubomír LEHOTSKÝ:
    "Pri posledných eurovoľbách hlasovalo na sídlisku iba 5 percent voličov. Bývalý starosta šiel príkladom a ráno hlasoval prvý."
    Jozef ŠANA, bývalý starosta Luníka 9:
    "Potrebujeme pomoc, hlavne Slovenská republika. Nielen Rómovia, ale ostatné menšiny."
    Martin DUŠIČKA, redaktor:
    "Na najväčšom zvolenskom sídlisku Západ sa volebné miestnosti plnili pomaly. Niektoré doslova zívali prázdnotou. Členovia volebných komisií tak na začiatku nemali veľa práce. Zatiaľ, čo ráno mohli niekde voličov spočítať na oboch rukách, popoludní ich už prišlo o niečo viac."
    Dušan KISSFALUŠŠI, predseda okrskovej volebnej komisie vo Zvolene:
    "Už ich máme okolo 150 z tých 1 200 oprávnených voličov a pribudli aj mladší občania."
    Martin DUŠIČKA:
    "Dôchodcovia dominovali aj napriek tomu, že zvolenské sídlisko Západ patrí k najmladším v meste."
    obyvateľ Zvolena:
    "...čo chceme, aby sme žili, aby sme mali pracovali, aby sme sa mali radi, aby láska...ľudí, porozumenie aby bolo."
    Martin DUŠIČKA:
    "Hoci celková účasť výrazne zaostávala za poslednými prezidentskými voľbami, členovia volebných komisií to brali športovo."
    Stanislav BAČÍK, člen okrskovej volebnej komisie vo Zvolene:
    "Keď sa zíde dobrý kolektív, tak je pohoda."
    Martin DUŠIČKA:
    "Pokojný priebeh volieb nenarušili vo Zvolene žiadne vážnejšie incidenty."
    Miriam ŠTEFKOVÁ, redaktorka:
    "V Žilinskom kraji otvorili všetky volebné miestnosti o siedmej ráno. Žiadne problémy nikde nezaznamenali. V Terchovej volili europoslancov v troch volebných miestnostiach. Volili aj turisti, využili pri tom svoje voličské preukazy."
    členka okrskovej volebnej komisie:
    "Prišli na chaty, alebo rekreovať sa a zároveň aj odvolili."
    Miriam ŠTEFKOVÁ:
    "Mnohí obyvatelia Terchovej sa ale na voľbách nezúčastnili. Dôvody na to mali rôzne."
    obyvatelia Terchovej:
    "Nemám kedy, máme svadbu."
    "Nepôjdem isto. Samozrejme, ja nechodím vôbec voliť a darebákov žiadnych už nepodporím na tomto Slovensku."
    Miriam ŠTEFKOVÁ:
    "Oproti prezidentským voľbám bola účasť v eurovoľbách v Terchovej oveľa nižšia."
    Katarína NAGYOVÁ, redaktorka:
    "V piešťanských kúpeľoch je v súčasnosti niekoľko stoviek Slovákov. Tí však priznávajú, že na eurovoľby akosi pozabudli a voličské preukazy si nevybavili."
    kúpeľní hostia:
    "Lebo sa mi to nepodarilo, aj som to trošku aj nedomyslela časovo."
    "Musela by som si vyžiadať z domova, ja som tu už dva týždne, takže voliť nebudem."
    Katarína NAGYOVÁ:
    "K volebným urnám určite nepôjdu ani niektorí obyvatelia Piešťan. Tí však na to majú dobrý dôvod."
    obyvatelia Piešťan:
    "Mám plnú hlavu niečoho iného, než zrovna volieb."
    "Absolútne som na to ani nemyslela."
    Katarína NAGYOVÁ:
    "Úplne opačný názor majú zahraniční hostia. Tí považujú tieto voľby za rovnako významné, ako voľby do svojich zákonodarných orgánov."
    zahraničný turista:
    "Pochádzam z Nemecka a volil som už pred 14‑timi dňami."
    Katarína NAGYOVÁ:
    "V prezidentských voľbách prišla dať svoj hlas jednému z kandidátov viac ako stovka kúpeľných hostí. V prípade eurovolieb to bude podľa členov volebnej komisie určite menej."
    Anna VOJTEKOVÁ, redaktorka:
    "V bratislavskej Petržalke sa volebné komisie museli vysporiadať s bariérami, ktoré bránili starým a imobilným voličom dostať sa do volebných miestností. Niektorým preto pred budovu nosili prenosnú urnu."
    Volič:
    "To dosť ťažko je sa tam dostať."
    člen okrskovej volebnej komisie:
    "Ak sa k nám dostaví imobilný občan a zastane pred touto prekážkou, príde volebná komisia a vykoná s ním volebný akt."
    Anna VOJTEKOVÁ:
    "Počas dňa sa volebná účasť v najväčšej bratislavskej mestskej časti pohybovala okolo šiestich percent. Dvojnásobok to bol v neďalekom Šamoríne, kde k urnám prichádzalo veľa mladých."
    ?:
    "Myslím, že to je podstatné, aby sme išli voliť. Prečo nie, sme mladí, takže snáď nám tá Európska únia niečo pomôže."
    ?:
    "Cítim ako zodpovednosť, zodpovednosť za krajinu."
    Anna VOJTEKOVÁ:
    "Pred piatimi rokmi sa Slovensko neslávne vyznamenalo najnižšou volebnou účasťou na eurovoľbách. Či sa nám to tento rok podarilo prekonať, sa dozvieme až po zverejnení oficiálnych výsledkov volieb."
  • Čerstvo rozostavaných bytov ubúda
    (05.06.2009; www.eTrend.sk; s. ‑; MISTRÍK Ľuboš)
    Záujem developerov o byty klesá, naopak množstvo dokončených dosahuje rekordy
    V prvom štvrťroku 2009 sa už naplno prejavil menší záujem zo strany developerov o výstavbu nových bytov. Množstvo vydaných stavebných povolení na Slovensku kleslo medziročne o vyše 15 percent, naopak rástol počet bytov vo výstavbe. Čísla o vývoji trhu zverejnil Štatistický úrad SR, ktorý ich pre zjednodušenie interpretuje ako začaté a rozostavané byty.
    Stavebné povolenie v prvom štvrťroku získalo 5 684 bytov, čo je medziročný prepad o 15,2 percenta. Pritom posledný kvartál 2008 zaznamenal medziročný rast ešte o takmer 50 percent. Za aktuálny prepad môže najmä odkladanie nových projektov, začiatkom tohto roka ešte len dobiehali tie z konca vlaňajška, keďže proces odobrovania trvá niekoľko mesiacov.
    Navyše, nie je jasné, či developeri aj výstavbu skutočne naštartujú, podľa zákona musia začať stavať až do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti. Množstvo "začatých" podľa povolení i skutočne novo naštartovaných bytov bude teda v tomto roku ďalej klesať. Kvôli oslabenému dopytu viacerí odložili svoje plány.
    Oproti prvým trom mesiacom minulého roka naopak výrazne rástlo množstvo rozostavaných bytov, medziročne o 17,2 %. Ku koncu marca bolo vo výstavbe 68 347 bytov v celej krajine, čo znamená viac než dvojtisícový nárast oproti 1. januáru 2009.
    Prvý kvartál tohto roka priniesol krajine 3 443 dokončených bytov, ktoré štatistici evidujú na základe vydaných kolaudačných rozhodnutí. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka ide o sedempercentný nárast. Najviac v Bratislavskom (903), Trnavskom (609) a Žilinskom kraji (533), najmenej v Košickom (207).
    Tento rok bude na dokončené byty bohatá najmä Bratislava, kde sa postupne kolaudujú najväčšie bytové komplexy. Očakáva sa kolaudácia poslednej 200‑bytovej veže na Bajkalskej, 500 bytov v ružinovskej Jégého aleji, 300 bytov v petržalskej Vienna Gate a rovnaký počet v Eden Parku. Do štatistík pribudne aj 100 holobytov v TatraCity v Petržalke a prvé dokončené bytovky v Rezidencii Záhorská.
    Vzhľadom na množstvo ešte nepredaných bytov v spomenutých komplexoch i mnohých ďalších to pre kupujúcich znamená väčšie možnosti výberu z hotových novostavieb. Trh môže zažiť aj odstupovanie od zmlúv, ktoré zaväzujú k doplateniu poslednej splátky bytu, zväčša najvyššej. Čo by viedlo k ďalším prázdnym bytom.
    Naopak, súčasný slabý záujem developerov o výstavbu nových obytných komplexov a nízke čísla začatých bytov môžu o niekoľko rokov viesť k opätovnému nedostatku ponuky na trhu. Keď sa väčšina aktuálne predávaných projektov vypredá, bude len minimum nových.
  • ŠKOLY SA V ŽIADANÍ PEŇAZÍ Z EUROFONDOV ZLEPŠILI
    (05.06.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 10.00; 1 min.; ŠRÁMEK Pavol)
    Pavol ŠRÁMEK:
    "Školy sa v žiadaní peňazí z eurofondov zlepšili. Aj napriek tomu ich treba povzbudzovať, aby o nenávratné finančné čiastky zo štrukturálnych fondov žiadali viac. Konštatoval minister školstva Ján MIKOLAJ."
    J. MIKOLAJ:
    "Počet prijatých žiadostí pre základné školy bol 382. Podľa krajov Prešovský a Žilinský kraj sú najaktívnejšie v podávaní projektov, už po niekoľkýkrát. Najslabší je Trnavský, Trenčiansky ‑ ten pomer je snáď 30 percent, čo začína byť určitým problémom."
    P. ŠRÁMEK:
    "Základné a stredné školy mohli už dvakrát žiadať o nenávratný finančný príspevok na vzdelávanie a didaktické pomôcky v rámci výzvy Premena tradičnej školy na modernú. Naposledy sa uchádzali o takmer 25 miliónov eur."
  • ŠKOLY SA ZLEPŠILI V PODÁVANÍ PROJEKTOV
    (05.06.2009; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,6 min.; R)
    J. KAVECKÁ, moderátorka:
    "Školy sa v žiadaní peňazí z eurofondov zlepšili, pri vypisovaní žiadostí už robia menej chýb, aj napriek tomu ich treba povzbudzovať, aby o nenávratné finančné čiastky zo štrukturálnych fondov žiadali viacej. Konštatoval to minister školstva Ján MIKOLAJ na otvorení výročnej konferencie Agentúry pre štrukturálne fondy EÚ."
    J. MIKOLAJ:
    "Počet prijatých žiadostí pre základné školy bol 382, čo je príjemné prekvapenie, keď tak môžem povedať. Podľa krajov je to tak, že sa nám ukazuje, že Prešovský a Žilinský kraj sú najaktívnejšie v podávaní projektov, to už je po niekoľkýkrát."
    J. KAVECKÁ:
    "Naopak najmenej žiadostí zaregistrovali podľa šéfa rezortu z Trnavského a Trenčianskeho kraja."
    J. MIKOLAJ:
    "Ten pomer je snáď 30 percent, čo už začína byť určitým problémom a budeme musieť zrejme sa spýtať, alebo nejakým spôsobom viac povzbudzovať školy najmä v Trnavskom kraji, aby využívali tie možnosti, ktoré im táto grantová schéma poskytuje."
    B. KORONI, moderátor:
    "Generálna riaditeľka Agentúry pre štrukturálne fondy EÚ Alexandra DRGOVÁ upozornila, že pri prvej výzve z marca minulého roka školy nevyčerpali celú alokáciu, pretože ich žiadosti s projektami neboli kvalitné. Druhá výzva z vlaňajšieho októbra bola úspešnejšia."
    A. DRGOVÁ:
    "Tento rok sme navyšovali alokáciu tak, aby mohli byť podporené všetky kvalitné projekty, tento rok budú podporené projekty za temer miliardu slovenských korún."
    B. KORONI:
    "Základné a stredné školy mohli už dvakrát žiadať o nenávratný finančný príspevok na vzdelávanie a didaktické pomôcky v rámci výzvy Premena tradičnej školy na modernú. Naposledy sa uchádzali o balík vo výške takmer 25 miliónov eur. Ministerstvo pripravuje tento rok v poradí už tretiu výzvu."
  • PACIENTI SA DO KYSUCKEJ NEMOCNICE V ČADCI MÔŽU OBJEDNAŤ CEZ INTERNET
    (04.06.2009; Televízna stanica Markíza; Prvé Televízne noviny; 17.00; 1,5 min.; LECHAN Marián)
    Marianna ĎURIANOVÁ, moderátorka:
    "Nečakajte u lekára v rade, objednajte sa cez internet. Takúto možnosť zaviedli v kysuckej nemocnici v Čadci. Cez webový formulár si pacient vyberie termín v ambulancii špecialistu a potom už len príde na vyšetrenie v dohodnutú hodinu."
    Marián LECHAN, redaktor:
    "Internetové objednávanie funguje zatiaľ v štyroch ambulanciách. Pracovný deň zdravotných sestier tam začína inak ako doposiaľ."
    Eva TORČÍKOVÁ, zdravotná sestra:
    "Každé ráno, keď prídem práce, zapnem počítač. Zistím, kto je objednaný cez internet."
    M. LECHAN:
    "Na novinku si okrem pacientov zvykajú aj lekári. Výhodou internetového objednávania je pružnejšia komunikácia s pacientom. Každá zmena sa okamžite objaví aj na internetovej stránke."
    Milan PETERAJ, ambulantný infektológ:
    "Pacient vidí, kedy je objednaný termín, ďalej vidí dovolenkové obdobie, kedy tá ambulancia nepracuje. A môže si sám prispôsobiť podľa toho svoj objednávací termín."
    M. LECHAN:
    "Pacienti tvrdia, že všetko, čo zamedzí dlhému čakaniu, je prínosom."
    Anketa:
    "Tak je to dobré. Je to výhodné, nie?"
    "Nebude tak veľa ľudí čakať ako v čakárňach a ako teraz to je, že prídete a že tam je úplný nával."
    "No tak ten, kto ovláda a vie, tak je to preňho výhoda."
    M. LECHAN:
    "Pre tých, ktorí prístup na internet nemajú alebo s ním nevedia pracovať, žilinská župa pripravuje online objednávanie cez ich praktického lekára pripojeného na internet."
    Juraj BLANÁR, predseda Žilinského VÚC:
    "Čiže mu oznámi priamo, že môžete ísť k špecialistovi presne v tento čas a tam bude naňho čakať."
    M. LECHAN:
    "Neskôr chcú do systému zapojiť aj ambulancie neštátnych lekárov. Veľkým nadšencom informačných technológií je aj riaditeľ kysuckej nemocnice."
    Jozef KANABA, riaditeľ NsP v Čadci:
    "Mám dva notebooky, pracujem s internetom."
    M. LECHAN:
    "Nový systém online objednávania zatiaľ funguje štyri dni. Lekári predpokladajú, že asi polovica ich pacientov si naň veľmi rýchlo zvykne a bude ho naplno využívať."
  • K LEKÁROM V ŠTYROCH AMBULANCIÁCH KYSUCKEJ NEMOCNICE SA MÔŽU PACIENTI OBJEDNAŤ AJ CEZ INTERNET
    (04.06.2009; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres plus, správy a komentáre; 12.00; 1,5 min.; ZÁBORSKÝ Vladimír)
    M. STRIŽINEC, moderátor:
    "K lekárom v štyroch ambulanciách kysuckej nemocnice sa môžu pacienti od tohto mesiaca objednať cez internet. Samosprávny kraj si chce otestovať záujem o takúto formu rezervácie návštevy lekára."
    V. ZÁBORSKÝ, redaktor:
    "Možnosť zistiť a rezervovať si voľný termín kedykoľvek cez portál `nestoj v rade` víta najmä mladšia generácia."
    Opýtaní:
    "(...) má prístup k internetu a je to pre nich výhodnejšie."
    "Internet doma nemáme, takže mne to stačí takto, keď prídem."
    "No ale ja internet nemám."
    V. ZÁBORSKÝ:
    "Podľa hovorcu samosprávneho kraja Petra KUBICU mysleli však aj na tých, ktorí nemajú s internetom skúsenosti."
    P. KUBICA:
    "To sme požiadali obvodných lekárov, už keď toho pacienta odporučili na vyšetrenie, aby ho priamo zaregistroval."
    V. ZÁBORSKÝ:
    "Riaditeľ kysuckej nemocnice Jozef KANABA by uvítal, keby sa do systému časom zapojili nielen ich lekári."
    J. KANABA:
    "Veľmi by som si prial, aby do toho vstúpili aj tie neštátne zdravotnícke zariadenia."
    V. ZÁBORSKÝ:
    "O tom, či sa objednávanie cez internet rozšíri aj do ďalších zdravotníckych zariadení, rozhodne však záujem pacientov."
    J. KANABA:
    "Na jeseň, by sme chceli do toho zapojiť ďalšie ambulancie."
  • V štyroch z ôsmich krajov Slovenska sa platy už prepadávajú
    (04.06.2009; Pravda; s. 8; Hambálková Jana)
    Slovenská ekonomika sa rúti strmhlav nadol a kríza sa začína zahrýzať aj do zárobkov. Priemerný plat sa v prvom štvrťroku tohto roka podľa Štatistického úradu vyšplhal na vyše 710 eur (21340 korún).
    Hoci za celé Slovensko ešte reálne stúpol o 1,6 percenta, v štyroch slovenských regiónoch si už ľudia z výplaty mohli dovoliť menej ako pred rokom. Ceny v obchodoch sa totiž zdvihli rýchlejšie ako ich platy. Prepad platov už pocítili ľudia v regiónoch okolo krajských miest Trenčín, Košice, Žilina aj Bystrica.
    "V platoch vidno oproti vlaňajšku utlmenie. Stále pritom platí, že sú veľké regionálne rozdiely, ktoré budú pretrvávať a pre krízu sa zrejme ešte prehĺbia. Jediným krajom s nadpriemernou výplatou zostáva Bratislava a okolie, kde ľudia zarábajú o tretinu viac, ako je celoštátny priemer. Mzda je tu dokonca o tri štvrtiny vyššia ako v Prešovskom kraji, ktorý má najslabšie zárobky," uviedol Ivan Chrappa zo Štatistického úradu.
    V porovnaní s prvými troma mesiacmi minulého roka sa najrazantnejšie, o vyše 11 percent, prepadli platy ľuďom, ktorých živia ubytovacie a stravovacie služby. Takmer deväťpercentné mínus v plate stála kríza zamestnaných v oblasti nehnuteľností.
    Komu problémy ekonomiky len odkrojili časť platu, môžu byť spokojní. Po niekoľkoročnom postupnom ubúdaní nezamestnaných sa totiž situácia obrátila a Slovensko sa znova vrátilo na úroveň spred roka. "Posuny oproti rovnakému obdobiu minulého roka sú nevýrazné, pracujúcich ubudlo o tritisíc, nezamestnaných pribudlo 500 osôb. Ak však porovnáme prvé tri mesiace tohto roka so záverom vlaňajška, rozdiel sa dramaticky zväčší. Pri zamestnaných je úbytok 78‑tisíc ľudí," zdôraznil Chrappa.
    Nezamestnaných pribudlo za tri mesiace takmer 50‑tisíc. Chrappa pritom upozorňuje, že treba počítať s časovým posunom, kým sa problémy v ekonomiky prejavia aj na trhu práce. "Očakávame, že nezamestnanosť bude rásť. Boli ohlásené hromadné prepúšťania, platí však výpovedná lehota, takže rady nezamestnaných sa zväčšia neskôr," dodal Chrappa.
    Na celý rok predpovedajú štatistici 300‑tisíc ľudí bez práce. Voľných miest bolo v prvom štvrťroku cez 21‑tisíc, z toho zhruba polovica v Bratislavskom kraji. Značná časť je však podľa Chrappu v rezortoch obrany a vnútra, o ktoré nie je záujem. Nie všetci, ktorí skončia na ulici, sa však nakoniec prihlásia na úrad práce. Časť ľudí odíde do penzie, na materskú dovolenku či znova študovať.
    ‑‑‑‑
    Ako sa vyvíjalo hospodárstvo v prvom štvrťroku 2009
    Platy v odvetviach
    * v oblasti priemyselnej výroby, kde patria fabriky, boli už platy reálne v prepade o ‑0,2 % m najvýraznejšie prepady boli v odvetviach, ako sú reštaurácie a hotely (‑11,2 %), nehnuteľnosti (‑8.8 %). bankové a poisťovacie činnosti (‑5,2%)
    * akoby kríza ani nebola, rástli platy vo všetkých rezortoch, ktoré platí štátna kasa, reálne ľudia zarábali viac ako pred rokom
    * preto si o viac ako 4 %. polepšili ľudia vo verejnej správe a obrane, vzdelávaní, administratíve, umenia zábave
    ‑‑‑‑
    región plat mesačne medziročne
    mesačne v € reálne v %
    Slovensko 710,45 +1,5
    Prešovský kraj 535,75 +2,6
    Bratislavský kraj 962,20 +2,4
    Nitriansky kraj 585,80 +0,8
    Trnavský kraj 648,90 +0,4
    Banskobystrický kraj 568,10 ‑0,1
    Žilinský kraj 616,65 ‑0,2
    Košický kraj 639,70 ‑0,4
    Trenčiansky kraj 599,65 ‑1,8
  • "Fico je ako každý. Usmeje sa, vtipkuje"
    (03.06.2009; Hospodárske noviny; s. 4; Skyvová Beáta)
    Jozef Grapa radí dvom najsilnejším mužom štátu ‑ premiéroví oficiálne, prezidentovi ako osobný priateľ.
    V novom seriáli HN vám predstavíme ľudí, ktorí formujú názory a rozhodnutia politikov. Dnes Jozef Grapa.
    Bratislava ‑ Počas pôsobenia na politickej scéne nikdy nedosiahol na najvyššie posty ‑ dnes však radí dvom najdôležitejším mužom tejto krajiny. Je politikom, odborníkom na verejnú správu, podpredsedom Žilinského samosprávneho kraja, tiež predsedom mimoparlamentnej strany. Už roky sa pohybuje v politickom prostredí a tvrdí, že najdôležitejšie je, aby boli spokojní ľudia. A v tomto duchu sa snaží radiť aj premiéroví Robertovi Ficovi ako oficiálny člen poradcovského tímu a prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi ako osobný priateľ. Jozef Grapa.
    Úrady "v malíčku"
    Skúsenosti z praxe vo verejnej správe priviedli Grapu až k postu poradcu premiéra. Hovorí, že sa vypracoval z funkcie referenta na obvodnom úrade. Oslovili ho premiérovi ľudia po parlamentných voľbách 2006. "Vedeli, že vo verejnej správe som už celé roky. Ja som rád, lebo sú to nové skúsenosti, dáva mi to veľa," začína o svojej práci pre Fica rozprávať Grapa. Tvrdí, že je veľa materiálov z oblasti verejnej správy, na ktorých sa podieľal. "Od reorganizácie štátnej správy, zrušenia krajských úradov, sa teraz vytvára ďalší materiál o informatizácii verejnej správy."
    Grapa uviedol, že by najradšej prerobil štátnu správu celú naraz. Sám však vzápätí priznáva, že premiér a vláda majú pravdu v tom, že to nejde, lebo je toho "neúrekom". Nevzdáva sa však svojho presvedčenia o zjednodušení terajších byrokratických postupov. "Štátna správa by mala byť integrovaná, aby ľudia našli všetko pod jednou strechou. No najskôr sa rieši to, čo páli," vysvetľuje Grapa.
    Fico na plné obrátky
    Osobne s Ficom sa Grapa nestretáva príliš často, keďže väčšinu agendy riešia poradcovia so šéfom tímu Vladimírom Faičom. "Komunikácia je rôzna a podľa potreby. Pán premiér chce mať prehľad, tak sa niekedy stretneme, aby sme veci prekonzultovali." Grapa na spolupráci s premiérom oceňuje najmä jeho jasné stanoviská. Fico si ho však získal nielen ako politik, ale aj ako človek. "Vie vyjadriť uznanie, ak sa práca urobí dobre, vie sa rozprávať s ľuďmi, vie oceniť kladné výsledky, čo nevedia všetci šéfovia. Má vlohy na politiku."
    Poradca si to o súčasnom predsedovi vlády myslí už od čias, keď ako predseda novovzniknutého Smeru prišiel rokovať o spolupráci s HZDS. Grapa bol ešte vtedy členom HZDS, neskôr s Gašparovičom opustili Vladimíra Mečiara a založili HZD. Premiéra však zažil aj na výjazdoch prezidentskej kampane, keď Fico prišiel osobne podporiť Gašparoviča. Grapa vtedy viedol prezidentskú kampaň súčasnej hlavy štátu. "Pri kampani bolo vidieť, koľko má energie. On tú funkciu vykonáva na plné obrátky."
    Grapa oceňuje, že sa s ním dá rozprávať o všetkom. "Ako každý človek sa tiež usmeje, vtipkuje." Grapa sa však dnes pohybuje aj v blízkosti Gašparoviča. V Grapovej skromnej kancelárii visí na stene plagát s fotografiou dvojnásobnej hlavy štátu.
    Výhody priateľstva
    "Ja mám v tom výhodnejšiu pozíciu, keďže som s prezidentom v takom priateľskejšom vzťahu, môžem mu aj kritickejšie povedať, čo si myslím," prezrádza. Bol šéfom oboch Gašparovičových volebných kampaní.
    "Obdivoval som ho, predsa má už vek, že človek by si myslel, že je to preňho namáhavé, ale on ako keby čerpal energiu z tých stretnutí s ľuďmi."
    ‑‑‑‑
    Kto je Jozef Grapa
    Vyštudoval Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline. Začal pracovať vo verejnej správe, najskôr na obvodnom, neskôr na Okresnom úrade v Čadci. V roku 1994 sa stal jeho prednostom. O dva roky nato ho vláda vymenovala za prednostu Krajského úradu v Žiline. Vo verejnej správe pokračoval ďalej od roku 2001 ako poslanec Žilinského samosprávneho kraja, kde pracuje vo výbore pre dopravu. S politikou začínal už v roku 1989 ako člen VPN a neskôr vstúpil do strany Vladimíra Mečiara HZDS, kde vykonával funkciu ústredného tajomníka. Spolu s Ivanom Gašparovičom v roku 2002 z Mečiarovho hnutia vystúpil a založili HZD. Najskôr bol podpredsedom a po zvolení Gašparoviča za prezidenta sa stal predsedom.
  • Absolventi si prácu zoženú ťažšie
    (03.06.2009; Nový Čas; s. 24; Škumátová Jana)
    Chcete džob hneď po škole?
    BRATISLAVA ‑ Skončili ste školu a chcete sa čo najskôr zamestnať? Pre krízu vám hľadanie pravdepodobne potrvá dlhšie. Nový Čas pre vás zistil, aká je situácia na trhu. Možno vás vezmú najskôr len na brigádu. Najväčšiu šancu majú stále odborníci na informačné technológie a obchodní zástupcovia.
    Absolventi stredných a vysokých škôl, ktorí sa chcú ešte do jesene zamestnať, si prácu budú hľadať dlhšie. "Predpokladáme, že tento rok sa spoločnosti bez absolver obídu ľahšie a skôr sa zamerajú na odborníkov s väčšou praxou," odhaduje hovorkyňa firmy Topjobs.sk Jana Dugasová. Spoločnosť sa zaoberá sprostredkovaním práce. Firmy vám aj preto budú čoraz častejšie ponúkať prácu na čiastočný úväzok alebo spoluprácu vo forme brigády. Dôvodom je kríza, ktorá prinútila firmy obmedziť prijímanie nových pracovníkov. "Ak vlani boli absolventi po škole nezamestnaní v priemere 3 mesiace, aktuálne to bude 4 a viac mesiacov," hovorí Ľuboš Sirota, šéf firmy Trenkwalder, ktorá sa špecializuje na sprostredkovanie zamestnania.
    Pamätajte na to, že kríza zasiahla takmer celý trh práce. Dostatok voľných miest je momentálne len v oblasti informačných technológií a v oblasti telekomunikácií. Ak sa teda uchádzate o prácu programátora, budete zrejme úspešní.
    Háklivou témou na každom pohovore je otázka platu. V čase krízy firmy obmedzujú výdavky na mzdy oveľa viac ako inokedy. Takže ak vám zamestnávateľ ponúkne plat, ktorý nie je úplne podľa vašich predstáv, zvážte, aké ďalšie možnosti ešte máte a či sa radšej neuskromníte.
    ‑‑‑‑‑
    NA CUDZINU RADŠEJ ZABUDNITE
    Na veľké problémy so zháňaním práce sa musia pripraviť aj mladí ľudia, ktorí sa rozhodli nabrať prvé pracovné skúsenosti za hranicami. V susedných štátoch ako Česko a Maďarsko treba rátať s tým, že tamojšie firmy skôr uprednostnia domácich uchádzačov. Podobná situácia hrozí podľa firmy Trenkwalder aj v prípade uchádzania sa o prácu v Nemecku, Španielsku, Írsku či vo Veľkej Británii, kam mladí ľudia cestovali skôr za dlhodobejšími nekvalifikovanými brigádami, (jas)
    ‑‑‑‑
    Koľko si pýtajú absolventi VŠ
    Kraj Plat v hrubom
    Bratislavský kraj 895 euro (26 962 Sk)
    Trnavský kraj 724 euro (21 811 Sk)
    Košický kraj 684 euro (20 606 Sk)
    Trenčiansky kraj 676 euro (20 365 Sk)
    Nitriansky kraj 659 euro (19 853 Sk)
    Žilinský kraj 636 euro (19 160 Sk)
    Banskobystrický kraj 609 euro(18 348 Sk)
    Prešovský kraj 576 euro (17 352 Sk)
  • Deň detí s armádou v Bytči
    (02.06.2009; Žilinské noviny; č. 21, s. 9; DB)
    PODUJATIE, KTORÉ SA KONALO pod patronátom Ministerstva obrany SR, ozbrojených síl SR a Slovenského rozhlasu v tomto roku zavítalo na Považie, do Bytče.
    BYTČA. Organizátori v spolupráci s Mestom Bytča, pripravili v sobotu 30. mája pre tých najmenších, ale i pre ich rodičov, a najmä otcov, pútavý program plný zábavy, hudby, ale najmä množstva ukážok vojenskej techniky. Najväčšej pozornosti sa však tešili ukážky boja zblízka, výcvik služobných psov a zásah vojenskej polície, zoskoky výsadkárov, prelety vrtuľníkov Mi‑17 a skupiny lietadiel Mig‑29.
    Zaujímavý bol však i show ‑program čestnej stráže. Tí najmenší sa mohli vyblázniť na rôznych nafukovacích atrakciách, zmerať si sily v rôznych súťažiach o ceny a tí smelší zas skok z bungee ‑ jumpingu.
    Do programu sa aktívne zapojili i rôzne miestne súbory, a umelecké školy z Bytče a regiónu a predviedli svojim rovesníkom a návštevníkom, ktorých prišlo asi 2000, kus svojho umenia.
    Akciu neprekazil ani dážď
    V sobotu ráno však nebolo dvom hlavným organizátorom gen. maj. Petrovi Vojtekovi za Ozbrojené sily SR (OSSR) a Miroslavovi Minárčikovi za Mesto Bytča všetko jedno, lebo celonočný a počas rána stále trvajúci dážď neveštil nič dobré a zdalo sa, že úsilie niekoľko desiatok ľudí vyjde nadarmo.
    No o deviatej sa na prekvapenie všetkých príroda umúdrila a nad Bytčou vyšlo slnko. "Som veľmi rád, že po namáhavých a zložitých prípravných prácach sa na toto veľké podujatie usmialo i počasie a na štadión, tak mohlo prísť oveľa viac zvedavých detí a divákov, ktorí si mohli prezrieť a doslova ohmatať vystavenú vojenskú techniku," povedal koordinátor organizačného výboru za mesto Bytča Miroslav Minarčík.
    Prišiel aj slovenský kozmonaut
    Oficiálna časť sa teda mohla začať a primátor mesta Peter Korec, privítal na mestskom úrade náčelníka Gen. štábu OSSR Ľubomíra Bulíka, ktorý je rodákom z Bytče, gen. maj. Milana Maxima, veliteľa pozemných vojsk, gen. maj. Juraja Baranca, veliteľa vzdušných síl SR a ďalších predstaviteľov OSSR, medzi inými i plk. Ivana Bellu, prvého slovenského kozmonauta.
    "Som veľmi rád, že sa táto akcia uskutočnila i v mojom rodnom meste a organizátorom, ktorí spravili pre tento deň maximum, nakoniec vyšlo i počasie a Bytča je snáď jediné mesto na Slovensku, kde dnes neprší a návštevníci, najmä tí najmenší, si tento deň užijú," povedal generál Bulík.
    Program obohatil spevák
    Celý sprievod, ktorému do kroku vyhrávala Hudba ozbrojených síl SR sa odobral na futbalový štadión, kde už na všetkých čakala rozmiestnená vojenská technika a program celého Dňa detí sa mohol začať.
    Osláv Dňa detí sa neskôr zúčastnil i minister obrany SR Jaroslav Baška a predseda ŽSK Juraj Blanár. Keďže napriek všetkým prognózam nad Bytčou neustále svietilo slnko, areál futbalového ihriska sa postupne zaplnil a počas celého dňa doň prúdili húfy návštevníkov, ktorí sa mali celý deň na čo dívať.
    Na záver všetkým zahral a zaspieval Tomáš Bezdeda so svojou kapelou.
  • Križovatku do Podbiela vrátili
    (02.06.2009; Oravské noviny; č. 21, s. 8; NK)
    "Stratenú" mimoúrovňovú križovatku, zjazd z plánovanej rýchlostnej cesty R3 Nižná ‑ Dlhá nad Oravou, projektanti do dokumentácie projektu vrátili.
    PODBIEL. K rýchlostnej komunikácii R3 etapa Nižná ‑ Dlhá nad Oravou sa od apríla uskutočnili už tri stretnutia zainteresovaných. Prvoaprílové, ktoré sa konalo v Krivej, vyvolalo druhé stretnutie, tentokrát v Bratislave, na pôde Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR. Dôvodom bola nespokojnosť starostov zainteresovaných obcí s "vymazaním" pôvodne plánovanej križovatky v Podbieli.
    Na prvom stretnutí MDPT odporučilo Národnej diaľničnej spoločnosti, aby zachovala všetky tri križovatky ‑ v Nižnej, Podbieli aj v Dlhej. "Zástupcovia ministerstva konštatovali, že v prípade, ak by boli prekážkou vo vybudovaní križovatky v Podbieli technické normy, ministerstvo udelí na túto stavbu výnimku," informoval nás starosta Podbiela Jozef Domiňák. Technické normy udávajú minimálnu možnú vzdialenosť medzi jednotlivými križovatkami ‑ výjazdmi na cesty druhej triedy. "Križovatky musia byť od seba vzdialené minimálne päť kilometrov. Ďalšou podmienkou je, že zjazd z rýchlostnej komunikácie nemôže byť na cestu nižšej kategórie ako je cesta prvej triedy," priblížil starosta.
    Z Bratislavy odchádzali hornooravskí starostovia o čosi spokojnejší, ako tam išli. Ako totiž poznamenal J. Domiňák, MDPT sa vyjadrilo, že netreba jednať o tom, ktorá križovatka zo štúdie vypadne. "Podľa ich názoru sa majú postaviť všetky tak, ako boli naplánované po verejných hovoroch s občanmi pred niekoľkými rokmi."
    Názor ministerstva a cieľ, o ktorý usilovali starostovia zainteresovaných obcí, sa potvrdil i na rokovaní v Žiline, na ktorom sa okrem predsedu VÚCJuraja Blanára zúčastnil aj generálny riaditeľ NDS Igor Choma. "Padlo tam definitívne rozhodnutie, že zostanú všetky tri križovatky. Projektanti nám predložili aj technickú dokumentáciu, kde bola zapracovaná opäť aj križovatka v Podbieli."
    Naposledy sa o R3 rokovalo na minulotýždňovom štvrtkovom stretnutí v Dlhej nad Oravou.
  • Ocenili najúspešnejšiu sezónu paralympionikov
    (02.06.2009; Žilinský večerník; č. 23, s. 18; zm)
    Predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár uplynulý týždeň ocenil kvalitné športové výsledky paralympijských lyžiarov zo Slovenského lyžiarskeho zväzu zdravotne postihnutých (SLZZP) v reprezentácii Slovenska a zároveň Žilinského samosprávneho kraja v sezóne 2008/2009. "Je pre mňa cťou osobne zablahoželať športovcom, ktorí napriek telesnému alebo zrakovému hendikepu, dokážu siahnuť neraz na dno svojich síl a svojím výkonom patria medzi športovú špičku. Žilinský samosprávny kraj pravidelne podporuje paraolympijských športovcov. Naposledy na Európskom pohári v zjazdovom lyžovaní zdravotne postihnutých 2009, odkiaľ si odniesli 13 zlatých medailí," vyjadril svoj obdiv lyžiarom s najlepšou sezónou Slovenska v histórii predseda ŽSKJuraj Blanár. Podľa predsedu SLZZP Karola Mihoka slovenskí paraolympijskí lyžiari vybojovali v sezóne 2008/2009 spolu 46 medailí a v celkovom hodnotení obsadili výborné 5. miesto spomedzi 25 krajín sveta. Ďakovný list si za úspešnú reprezentáciu Slovenska a Žilinského samosprávneho kraja v paralympijských lyžiarskych disciplínach prevzalo spolu osem najlepších športovcov a ich tréner. V kategórii zrakovo postihnutí boli ocenení zjazdárka Henrieta Farkašová s navádzačkou Natáliou Šubrtovou, zjazdár Radomír Dudáš s navádzacom Marošom Hudíkom a Miroslav Haraus s navádzacom Martinom Makovníkom. V kategórii telesne postihnutí dosiahli nemalé úspechy zjazdárka Petra Smaržová a bežec na lyžiach Vladimír Gajdičiar. Ocenenie získal aj tréner zjazdového lyžovania Branislav Mažgút, pod ktorého vedením obsadili členovia tímu dôležité pódiové umiestnenia na majstrovstvách sveta v Kórei, Svetovom i Európskom pohári.
  • ĽUDIA SA BOJA, ŽE ICH PRIVALÍ MÚR
    (02.06.2009; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; ŠTEFKOVÁ Miriam)
    Lucia JUHÁSZOVÁ, moderátorka:
    "Obyvatelia žilinskej mestskej časti Vranie sa obávajú, že spadne oporný múr, ktorý lemuje chodník pri ceste. Je v dezolátnom stave a žilinskú radnicu už niekoľko rokov márne žiadajú o pomoc."
    Miriam ŠTEFKOVÁ, redaktorka:
    "Oporný múr popri hlavnej ceste cez Vranie postavili vtedajšie technické služby v roku 1970. Predpovedali mu životnosť 25 rokov. No stojí doteraz a ľuďom naháňa strach."
    Obyvatelia mestskej časti Vranie:
    "Bojíme sa, že niekoho aj zabije."
    "Máme trápenie, lebo môže tam niekoho zavaliť."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Radnicu žiadajú o pomoc už niekoľko rokov. Ešte pred pár týždňami ale vedenie mesta tvrdilo, že oni s múrom nemajú nič spoločné."
    Martin BARČÍK, hovorca mesta Žilina:
    "Sa delimitoval majetok technických služieb."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "To bolo pred niekoľkými rokmi. Radnica až teraz z delimitačných zmlúv zistila, že múr patrí im. Cesta popri ňom je v správe Žilinského samosprávneho kraja. Pozemky za múrom sú súkromné."
    Peter KUBICA, hovorca Žilinského samosprávneho kraja:
    "Za pozemky, ktoré sú popri cestách, zodpovedajú ich vlastníci, majitelia."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Tí ale na opravu nechcú prispieť. Tvrdia, že zodpovedná za bezpečnosť ja radnica aj keď múr stojí na súkromných pozemkoch."
    Obyvateľ mestskej časti Vranie:
    "Dane platíme ako mešťania a nič sa tu nedeje."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Vedenie mesta Žilina malo v týchto dňoch vypracovať analýzu problému. Mesto teda napokon po rokoch priznalo svoju zodpovednosť za oporný múr. Kedy ho opravia nám ale hovorca povedať nevedel."
  • Pripomenuli si krásnu storočnicu parnej lokomotívy
    (02.06.2009; Kysucké noviny; č. 21, s. 6; Jancová Lenka)
    Víkend 23. ‑ 24. mája sa na železničke vo Vychylovke niesol v znamení dvoch významných výročí.
    Vychylovka. Sobota patrila 30. výročiu začatia aktivít Klubu priateľov železničky, ktorý pracoval na jej záchrane, obnove a sfunkčnení. Na tomto neformálnom stretnutí sa zišli priatelia železničky i jej bývalí zamestnanci.
    Rozprávaním, fotografiami i premietaním audiovizuálnych záznamov si tak pripomenuli krásne obdobie, ktoré venovali železničke. Nedeľa 24. mája patrila našej najstaršej lokomotíve ‑ U 34, ktorá oslávila storočnicu. Ako sa na oslavách patrí, storočná oslávenkyňa dostala veľkú narodeninovú tortu so svojou miniatúrnou napodobeninou, nechýbali sviečky a, samozrejme, blesky fotoaparátov.
    Pri tejto príležitosti bol aj krst pohľadnice "100 rokov parného rušňa", ktorú pokrstil historik Kysuckého múzea Ivan Žilinčík parou z lokomotívy U 34.
    Po tejto slávnosti sa uskutočnila rušňová kavalkáda, čiže defilé hnacích vozidiel Historickej lesnej úvraťovej železnice. Na trať sa tak dostali parné rušne U 34 a U 45, dieselelektrický rušeň BNE‑50 a dieselhydraulický rušeň DH 120.
    Návštevníci, ktorí po jazde na železničke vyhladli, mohli ochutnať jedlá z Kuchyne starých materí. Z objektu U Rybov rozvoniavali kapustniaky,
    U Poništa zemiakové placky a od Hruškuliaka kapustovo ‑ fazuľová polievka. Celé vydarené podujatie doplnila hrou a spevom dychová hudba Nová Kysučanka z Kysuckého Nového Mesta.
    Pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí sa v Pribyline uskutočnil Festival múzeí, ktoré patria do zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, a to Kysucké múzeum v Čadci, Liptovské múzeum v Ružomberku, Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne a Považské múzeum v Žiline.
    Okrem prezentácie svojej expozičnej a programovej ponuky sa pracovníci jednotlivých múzeí a družstvá z okolitých obcí pod vedením ich starostov zapojili do súťaže vo varení halušiek. Časť z kysuckej kultúry prezentovala aj pernikárka Júlia
    Masnicová z Makova, ktorá predviedla ukážky zdobenia perníkov.
    O veselú náladu sa spevom a hrou na heligónke postaral Kysucký prameň pod vedením Jozefa Smolku, ktorý zároveň získal druhé miesto v súťaži heligónkarov.
  • Folklór bez hraníc
    (02.06.2009; Oravské noviny; č. 21, s. 15; ŽABENSKÝ Miroslav)
    V Oravskej Lesnej začínajú písať tradíciu medzinárodného detského folklórneho festivalu
    ORAVSKÁ LESNÁ. Dať možnosť mladej generácii spoznať tradičnú ľudovú kultúru slovanských národov, tradície a kultúrne dedičstvo, ktoré sa v súčasnosti vytráca. Taký je hlavný cieľ prvého medzinárodného detského folklórneho festivalu, ktorý sa pod názvom Folklór bez hraníc uskutoční v dňoch 11. ‑14. júna v Oravskej Lesnej.
    Pozvanie usporiadateľov ‑ Občianskeho združenia Fľajšovan, obce Oravská Lesná a Oravského kultúrneho strediska v Dolnom Kubíne ‑ prijalo viac ako 300 účinkujúcich detí z deviatich detských folklórnych súborov. Bohatý program začne vystúpeniami a výchovnými koncertmi folklórnych súborov 11. a 12. júna pre deti v Novoti a Zákamennom. Pokračuje v sobotu 13. júna, kedy sa o 13.00 hodine účinkujúci vydajú s vozovým sprievodom ulicami Oravskej Lesnej od obecného úradu k amfiteátru na zimnom štadióne. Tu sa v programe predstavia účinkujúce súbory Magurka a Fľajšovanček z Oravskej Lesnej, Grapka z Novote, Vienok zo Štefanova nad Oravou, Kamenčan zo Zákameného, Goralček zo Suchej Hory, Fialka z Partizánskeho, Malý Hasník z poľskej Žabnice a Valášek z Brna. Súčasťou programu festivalu, ktorý zakončí 14. júna svätá omša v kostole sv. Anny v Oravskej Lesnej, bude i jarmok ľudových remesiel. Festival je realizovaný s finančnou podporou Žilinského samosprávneho kraja a Úradu vlády SR. Vznikol z iniciatívy Viktora Chudobu, speváka, inštrumentalistu a vedúceho folklórnych súborov v Oravskej Lesnej ako prirodzené pokračovanie oživovania a propagovania tradičnej ľudovej kultúry obce. Je tiež vyvrcholením niekoľkoročných snáh Oravského kultúrneho strediska o vytvorenie dlhodobého organizačného zázemia pre realizáciu detského folklórneho festivalu, ktorý doposiaľ na Orave chýbal.
  • Titul v Martine nemáme, ale je tu šanca získať iný
    (02.06.2009; Turčianske noviny; č. 21, s. 6; DRATVOVÁ Jana)
    Martin síce nezískal titul európskeho hlavného mesta kultúry, no nič nie je stratené! Je predsa mnoho iných oblastí, v ktorých môže obhájiť svoje prvenstvo.
    Bez dlhého premýšľania prichádza nápad. Čo tak vyhlásiť súťaž v počte lekární na jedného obyvateľa mesta?
    Myslím, že Martin má veľkú šancu na výhru. Chcela som zistiť ich aktuálny počet a oslovila som preto odbor zdravotníctva na Úrade Žilinského samosprávneho kraja. Nemala som totiž odvahu spočítať ich sama. Podľa ich podkladov má Martinčan možnosť navštíviť 31 lekární. Vzhľadom na rozlohu mesta, a predovšetkým na počet jeho obyvateľov, je toto číslo až šokujúce. Len potvrdzuje skúsenosť, že kam v Martine opriete oči, vytrčí sa vám zelený kríž.
    Už teraz je jasné, že ani tento údaj nie je konečný, pretože lekární pribúda ako húb po výdatnom daždi. Nedávno som postrehla, že aj v budove Prioru sa najnovšie chystá otvorenie novej prevádzky.
    Kladiem si otázku, načo? Potrebuje Martin toľko lekární? Ide síce o komerčné rozhodnutie ich prevádzkovateľov a majiteľov a vyhovuje to ambícii dostupnosti služieb pre každého obyvateľa, ale ja mám pocit, že lekárne obsadili väčšinu atraktívnych priestorov centra mesta. Naivný človek by očakával, že vzhľadom na spomínaný počet lekární bude vládnuť na danom trhu zdravé konkurenčné prostredie v prospech kupujúcich. Ale to nehrozí! Ceny najčastejšie kupovaných tovarov sú v lekárňach takmer totožné, prevažuje doplnkový sortiment, hoci jeho rozsah už dávno nemôžeme považovať za okrajový, ale prinajmenšom za významný.
    Lekárne asi prosperujú, inak by sa ich majitelia neunúvali šokovať stále novými a novými priestormi. No táto ich rozpínavosť je základom môjho presvedčenia, že zdravie je biznis ako každý iný a cena liekov a iného tovaru v lekárňach je úmerná tomu, ako "ťažko" sa podniká v zdravotníctve. Neexistuje v Martine noha, ktorá by skočila na brzdu a zastavila by štafetu otvárania nových lekární a tak zachránila mestu pôvodný názov? Martin znie vari lepšie ako Lekárnikovo.
    ***
    Človek by očakával konkurenciu. Ale tá vôbec nehrozí...
  • Podporili stredoveké mestečko pod Strečnom
    (02.06.2009; Žilinský večerník; č. 23, s. 4; TASR)
    Vybudovanie stredovekého mestečka pod hradom Strečno schválili 26. mája poslanci zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) v rámci podpory projektu "Šlemieň a Strečno na spoločnej ceste cez minulosť do budúcnosti".
    Podľa hovorcu ŽSKPetra Kubicu bol doteraz priestor pod hradom nevyužívaný. "Pôjde o sústavu šiestich drevených domčekov, ktoré budú imitovať stredoveký život v tomto priestore. Rovnako by tam bolo detské drevené ihrisko. Vznikne ponuka reštauračných služieb a informačného centra, aby turisti vedeli stráviť čas nielen na hrade, ale aj v podhradí," povedal Kubica.
    Celkové náklady projektu sú podľa Kubicu 870 tisíc eur(26,2 milióna Sk), pričom ŽSK by spolufinancoval 41 tisíc eur (1,23 milióna Sk). "Čiže na projekt na slovenskej strane žiadame celkovo 829 tisíc eur (24,97 milióna Sk). Poľská obec Šlemieň chce v etnografickom parku urobiť drevenú architektúru, stavby, budovy. Tak, aby tam návštevníci trávili čo najviac času. Čiže je to významný krok nielen z pohľadu kultúry, ale aj marketingu a cestovného ruchu," skonštatoval Kubica.
  • V Keblove "pokrstili" nový turistický chodník
    (02.06.2009; Žilinský večerník; č. 23, s. 4; Maťková Jana)
    Našli trasu vyhovujúcu všetkým vekovým kategóriám
    Pásku na začiatku obnovenej turistickej trasy ku kaplnke Valchova prestrihla starostka Svederníka Anna Jarošova. Chodník je zrekonštruovaná stará cesta, ktorá už kedysi ku kaplnke viedla.
    Kaplnku, nachádzajúcu sa na krížnych cestách Kotešovej, Bytče a Veľkého Rovného, postavil v roku 1913 Ondrej Mičura zo Zarieča na oslavu narodenia syna Jozefa. Zastupiteľstvo obce Svedernik s podporou Žilinského samosprávneho kraja sa rozhodli pietne miesto zrekonštruovať a sprístupniť. Všetko sa začalo v auguste minulého roku. "Pozvali sme si odborníkov na vytyčovanie trasy. Nebolo to ľahké, každá cesta bola náročná pre určitú skupinu ľudí. Nakoniec sme našli chodník, ktorý začína pri ihrisku v Keblove a je prijateľný pre všetky vekové kategórie," spomína A. Jarošova.
    Chodník, ktorý je označený žlto‑modrou farbou, je zrekonštruovaná stará cesta, ktorá kedysi existovala ku kaplnke Valchova. "Za účasti dobrých duší sa začala sezóna úpravy. Celé rodiny nám prichádzali na pomoc. Začali sme rezať, rúbať, sekať, až sme sa dopracovali k pôvodnému stavu trasy. S opravou kaplnky bolo taktiež nemálo roboty. No spoločnými silami sme to úspešne zvládli," pokračuje starostka.
    Slávnostné otvorenie turistického chodníka vyvrcholilo na Valchovej v srdci prírody či svätou omšou, ktorú slúžili kňazi z Dlhého Poľa a Kotešovej. Hladní turisti si mohli pochutnať na tradičných kapustníkoch zo Svederníka či ochutnať domáce šišky zo susednej Kotešovej. Otvorenie bolo spojené s Dňom matiek (uskutočnilo sa v sobotu 9. mája), pretože kaplnka je zasvätená Panne Márii. "Verím, že toto bol prvý impulz, aby sa zaužívala tradícia, že práve na druhú májovú nedeľu sa tu, pri kaplnke Valchova, stretneme ako všetci susedia z okolia."
    Rekonštrukciou tohto miesta obec Svedernik svoje predsavzatia o podobných plánoch nezakončuje. Ďalším cieľom je prepojenie Marčeka so Svederníkom lesnou cestou, na ktorej je starobylé miesto Huboče.
    Pietne miesto obce Svedernik nie je len pre obyvateľov tejto a susedných dedín: "Všetci ľudia dobrej vôle sú tu vždy srdečne vítaní." Starostka obce Anna Jarošova zdôrazňuje: "Na tejto trase by sme si mali oddýchnuť od každodenných starostí, popremýšľať, zamyslieť sa. Je úžasné vedieť, že niekde tam v horách je takéto tiché miesto a je naše. Nás všetkých."
  • Staré autobusy nahradia novými klimatizovými
    (01.06.2009; Trenčianske noviny; č. 21, s. 5; Sedláková Ľuboslava)
    Viac ako 80 percent autobusov trenčianskej SADky je už mladších ako štyri roky. K zníženiu priemerného veku autobusov prispela aj minulotýždňová dodávka 18 nových autobusov.
    TRENČÍN. Zo zásielky 68 autobusov typu Crossway prvých 18 odovzdali v stredu 27. mája v Trenčíne. Premávať budú na trasách do Nového Mesta nad Váhom, Dolnej a Hornej Súce, Horného Srnia, Mníchovej Lehoty, Opatoviec, Drietomy, Svinnej, Bánoviec nad Bebravou a na linkách do Žiliny a Smrdákov.
    Jazdiť budú najmä v prímestskej doprave
    Celkovo dostane trenčianska SADka tento rok 130 autobusov teraz 68, na jeseň ďalších 62. V najbližších dňoch si prevezmú ostatné nové autobusy v prevádzkarniach SAD v Považskej Bystrici, Púchove, Ilave Novom Meste nad Váhom a v Myjave.
    Ako povedal predseda TSK Pavol Sedláček, je to momentálne najväčší počet autobusov v jednej dodávke na Slovensku. "Teraz majú autobusy priemerný vek necelých osem rokov a až 80 percent bude mladších ako štyri roky. Plníme tým aj podmienku, aby na cestách nejazdili autobusy staršie ako 14 rokov. Staré autobusy, ktoré boli vyrobené v rokoch 1983 až 1993, skončia v šrote," skonštatoval Sedláček.
    Vymenia celkovo štyristo autobusov
    Nové autobusy sú súčasťou dohody o dodávke a výmene autobusov, ktorú v decembri 2007 uzavrel Trenčiansky a Žilinským samosprávny kraj, spoločnosť SIRS a výrobca Iveco.
    "Dohodli sme sa na výmene štyristo autobusov," uviedol George Trabelssie zo SIRS, ktorá je majoritným vlastníkom SAD Trenčín a zabezpečuje prímestskú a mestskú dopravu a diaľkové autobusové spoje. Disponuje počtom viac ako 350 autobusov.
    Nové autobusy sú pohodlnejšie
    Nové autobusy majú 42 miest na sedenie a 33 na státie, sú bezpečnejšie pre vodičov i cestujúcich, ekologickejšie a vybavené vykurovaním a klimatizáciou.
    Ako skonštatoval Viliam Minárik, autobusy sú pohodlnejšie aj pre vodičov. "Necítim sa teraz taký unavený ako na starých typoch. Technika má ešte samozrejme svoje muchy, ale aj tie postupne odstraňujeme."
    Všetky autobusy majú GPS
    Od tohto systému si sľubujú v SAD Trenčín skvalitnenie dopravných služieb. "Vieme hneď lokalizovať, kde sa autobus nachádza, keď sa, napríklad pokazí.
    Dajú sa aj preveriť sťažnosti, presne zistiť, či spoj meškal, alebo odišiel skôr," povedal Trabelssie.
    Autobusy sú komfortnejšie aj pre cestujúcich. Tých za minulý rok odviezli autobusy trenčianskej SADky približne 25 miliónov. Z nich 42 percent tvoria cestujúci so zľavnenými lístkami, žiaci, študenti, či dôchodcovia. Linkami prímestskej dopravy zabezpečuje SAD dopravnú obslužnosť celého regiónu, to znamená i menej vyťažené a stratové spoje, prímestskú dopravu dotuje župa čiastkou takmer 12 miliónov eur.
    Objednané tarifné kilometre vlani prekročili stanovených 15 miliónov kilometrov."Dotácia má ešte do konca roka stúpajúci trend. Obnova vozového parku sa premieta v odpisoch, ale po tejto výmene sa náklady stabilizujú a klesnú. Nové autobusy sa už prejavujú, klesajú náklady na opravy a spotrebu pohonných hmôt," povedal Sedláček.
    SAD neprepúšťa
    Podľa Trabelssieho Trenčiansky kraj nepristúpil k opatreniam a redukcii spojov a spoločnosť môže zaručiť zamestnanie pre všetkých vodičov. "Ľudia budú mať prácu a ešte budú jazdiť na nových autobusoch a toto keď zhrniem, je to malý zázrak," myslí si Trabelssie.

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky