22. týždeň

  • Počet zamestnancov mesta Košice sa zníži o 10 %
    (30.05.2009; www.topky.sk; Domáce, s. ‑; SITA)
    BANSKÁ BYSTRICA ‑ Výpadok príjmov spôsobený krízou riešia samosprávy na Slovensku obmedzovaním nákupov, služobných ciest a čoraz častejšie šetria aj na platoch úradníkov. V poslednom týždni oznámil zrušenie odmien svojich zamestnancov napríklad Nitriansky samosprávny kraj, k mzdovým úsporám pristúpili napríklad aj v Banskej Bystrici či Trenčíne.
    "Zákonom stanovené zložky mzdy budú vyplatené," povedal riaditeľ úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja Peter Privalinec. Odmeny však kraj svojim zamestnancom vyplácať nebude. Župa chce aj takto výrazne znížiť bežné výdavky a ušetriť 15 percent z ich plánovanej sumy. Rast platov zamestnancov mestského úradu pozastavilo aj vedenie mesta Nitry.
    K viazaniu piatich percent rozpočtových výdavkov pristúpil Banskobystrický samosprávny kraj. Pokiaľ to stav pokladnice dovolí, uvoľní tieto peniaze župa koncom roka. Úsporu v čase krízy hľadá kraj aj v obmedzení služobných ciest či v hromadných nákupoch pre všetky svoje organizácie. Mesto Banská Bystrica si úsporu na mzdách vo výške 590.000 eur (takmer 17,8 milióna korún) naplánovalo už v rozpočte schválenom začiatkom roka. Ďalších 600.000 eur (asi 18 miliónov korún) by mali priniesť plánuje zmeny v mestskej hromadnej doprave vrátanie rušenia niektorých liniek.
    Žilinský samosprávny kraj podľa svojho hovorcu Petra Kubicu už v minulosti zaviedol viaceré opatrenia, pri ktorých napríklad pospájal niektoré inštitúcie, aby nemuseli mať dvoch riaditeľov s príslušnou administratívou.
    Podľa hovorcu žilinskej radnice Martina Barčíka mesto zvláštne opatrenia pre krízu prijímať nemuselo. Mesto totiž už dlhšie obdobie funguje v "úspornom režime" a pri schvaľovaní rozpočtu na tento rok nepočítalo s veľkými investičnými akciami. Žilinu údajne stále ťažia záväzky z primátorskej éry šéfa SNS Jána Slotu, ktoré sa koncom minulého roka podarilo skresať na 880 miliónov Sk (29,21 milióna eur) oproti pôvodnej 1,1 miliarde korún (36,51 milióna eur).
    Odmeny a 13. plat v tomto roku nevyplatia ani v Košiciach. "Počet zamestnancov mesta znížime o desať percent; o vyše 600.000 eur (asi 18 miliónov korún) tiež znížime výdavky na chod magistrátu," povedal hovorca mesta Košice Jaroslav Vrábeľ.
    Prešov chce dôsledky krízy riešiť predajom mestského majetku. Radnica už podľa svojej hovorkyne Kataríny Pirohovej pripravila súpis majetku, ktorého predaj by mal začať v júli. Aj na východe Slovenska siahli na odmeny úradníkov, čo má pokladnici ušetriť 185.000 eur (takmer 5,6 milióna korún). Predajom majetku, prepúšťaniu či znižovaniu platov sa zatiaľ vyhol Prešovský kraj.
  • Partner zo srdca juhu
    (28.05.2009; Farmár; č. 22, s. 29; sim)
    Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) podpísal zmluvu o vzájomnej spolupráci v poradí už s ôsmym zahraničným regiónom ‑talianskou Basilicatou. Predseda regiónu Basilicata Vito De Filippo zdôraznil, že oba regióny sú veľmi príbuzné, nielen počtom obyvateľov, ale aj geograficky a mentálne, čo môže napomôcť spolupráci. Podľa jeho slov Žilinskému kraju ponúkajú skúsenosti z bohatej praxe. "Pochopili sme, že príležitosť z Európskej únie môžeme využiť oveľa intenzívnejšie. Verím, že spolu so Žilinským krajom využijeme eurofondy na zaujímavé projekty," povedal. Región Basilicata ‑"srdce južného Talianska" má 617‑tisíc obyvateľov. Sídlom je mesto Potenza, pričom kraj má 2 provincie a 131 komún. Tento región je v Taliansku i v Európe považovaný za príklad najefektívnejšieho využívania európskych fondov. "Regionálne úrady vyvinuli schopnosť dobrej komunikácie s Európskou úniou pri využívaní fondov na rozvoj regiónu, prostriedky, ktoré sa nevyužili inde, boli presmerované do tohto regiónu," informovala Zuzana Muchová zo ŽSK.
  • Nahradia halu na Bôriku nové športoviská?
    (28.05.2009; Hospodárske noviny; s. 25; ČTK)
    V Žiline zrejme v budúcich mesiacoch postavia športový komplex, ktorý má nahradiť chátrajúcu halu na Bôriku. Športoviská by mal postaviť známy žilinský podnikateľ George Trabelssie. Po 20 rokoch však asi prejdú do vlastníctva mesta, ktoré by počas tohto obdobia malo investorovi komplex postupne splácať.
    S takýmto postupom koncom apríla súhlasili aj mestskí poslanci. Podľa dostupných informácií projekt vyjde na 6,64 milióna eur (200 miliónov korún). V minulosti paradoxne viedli spor o chátrajúcu halu na Bôriku žilinská radnica pod vedením Ivana Harmana (SDKÚ‑DS) a Trabelssieho, ktorý sa netají sympatiami k SNS. V Žiline pred nástupom Harmana dlhé roky šéfoval predseda národniarov Ján Slota.
    Mesto a podnikateľ spor napokon urovnali a halu v súčasnosti vlastní Trabelssie.
    Osud haly, ktorú pre zlý technický stav uzavreli, je teraz nejasný. Pôvodne mala prejsť rekonštrukciou a stať sa súčasťou plánovaného Národného športového centra. Tento projekt však pribrzdila svetová hospodárska kríza. "Za bývalého vedenia mesta Žilina prišla o športovú halu. V novom viacúčelovom športovom areáli, ktorého súčasťou budú štyri kryté hracie plochy, nájde priestor viacero športov. Vybudovaním areálu koncepčne vyriešime potreby pre väčšinu halových športov v meste," informoval novinárov viceprimátor Michal Horecký. Upozornil, že mesto nemá dostatok peňazí, aby mohlo samo športový komplex vybudovať a prevádzkovať. Preto sa rozhodlo pre obdobu verejno‑súkromného partnerstva (PPP projekty). "Veríme, že v čo najkratšom čase mesto prijme všetky opatrenia, povolenia, aby sa stavba začala čím skôr. Pri najlepšej konštrukcii by mohlo byť otvorenie v prvých mesiacoch nového školského roku, to znamená na jeseň tohto roku," povedal Trabelssie.
    Nový komplex by mal slúžiť napríklad florbalistom, hokejbalistom, džudistom, karatistom, volejbalistom či basketbalistom. Mnohí zo športovcov musia pre chýbajúcu vhodnú halu dochádzať na tréningy aj do iných miest.
    Trabelssie zatiaľ nezavrhol ani projekt žilinského Národného športového centra, ktorý je však podľa neho v súčasnosti zakonzervovaný. Jeho výstavbu vlani ohlásil spoločne so zástupcami mesta či Žilinského samosprávneho kraja. Na výstavbu centra je však potrebná aj pomoc štátu, projekt totiž vyjde asi na 4,5 miliardy korún (asi 149,37 milióna eur).
  • Kraj, ktorý má čo ponúknuť
    (28.05.2009; Hospodárske noviny; s. 25‑27; zsk)
    Silné stránky Žilinského kraja vytvárajú základ na špecifikáciu jednotlivých foriem cestovného ruchu.
    Na území kraja sa nachádza vysoký podiel chránených území, ktoré sú jedinečné pre poznávanie prírody a rozvoj šetrných foriem cestovného ruchu.
    Na výnimočnosti územia a na tom, čo predurčuje kraj pre rozvoj cestovného ruchu, má vysoký podiel zalesnenosť územia, čo je základom pre pešiu turistiku a poľovníctvo.
    Bohatý výskyt termálnych a minerálnych prameňov je zase základom rozvoja kúpeľníctva a akvaparkov ‑ Bešeňová, akvapark Tatralandia, Rajecké Teplice, Turčianske Teplice, Liptovský Ján, Oravice, Lúčky, pripravované akvaparky Terchová a Stráňavy.
    Dostatok vodných tokov a plôch napomáha rozvoj rybolovu a vodných športov a vhodné klimatické a geomorfologické podmienky sú dôležité pre rozvoj zimných športov.
    Bohatý kultúrno‑historický potenciál kraja a organizovanie podujatí zameraných predovšetkým na folklórne tradície nadregionálneho charakteru, vytvárajú podmienky na rozvoj kultúrno‑poznávacieho cestovného ruchu v kraji.
    To všetko, čo kraj ponúka, a taktiež na základe dlhodobého výhľadu a predpokladaného dopytu by sa prioritne mali v Žilinskom kraji rozvíjať a ukazujú sa aj ako najperspektívnejšie formy cestovného ruchu:
    * letná rekreácia v horách, s ponukou horskej turistiky a celého radu voľnočasových aktivít
    * zimné horské športy, v rámci ktorých je kľúčové zjazdové lyžovanie a tiež ďalšie doplnkové športové i zábavné a relaxačné aktivity
    * letná rekreácia pri vode, založená na kúpaní a vodných športoch, s ponukou termálnych kúpalísk, vodných plôch a celého radu voľnočasových aktivít
    * mestský a kultúrny cestovný ruch, čiže poznávacie formy orientované, na históriu a kultúru, ale aj kongresový cestovný ruch
    * kúpeľný a zdravotný cestovný ruch v jeho klasickej liečebnej podobe, ktorý je potrebné zachovať a popritom rozvíjať zdravotný cestovný ruch, ktorý začína prudko rásť prakticky v celosvetovom rozsahu ‑ relax, fitness, prevencia, skrášľovanie, kondícia
    * nákupná turistika rozvinutá najmä v mestských aglomeráciách Žilinského kraja.
    * v niektorých regiónoch a lokalitách môže mať zásadný význam vidiecky cestovný ruch a agroturistika.
    V historických regiónoch Žilinského kraja existujú špecifické formy cestovného ruchu.
    Horné Považie
    Región horné Považie má medzinárodný význam. Hlavnými formami cestovného ruchu v regióne sú: horský zimný turizmus, horský letný turizmus, turizmus na báze termálnych vôd, kúpeľný turizmus, poznávací turizmus a vzhľadom na polohu administratívneho centra kraja aj obchodný a nákupný turizmus.
    Podmienky sú vytvorené najmä pre pešiu turistiku (75 turistických chodníkov ‑ cca 390 km), pltníctvo na Váhu, cykloturistiku (17 trás rôznej dĺžky), termálne kúpaliska (4 lokality), vodnú turistiku (Váh, Varinka, Rajčianka), lesoturistiku (9 objektov so 115 lôžkami), športový rybolov (18 rybárskych revírov), horolezectvo, paragliding, zimné športy (4 zimné strediská a viac ako 20 km zjazdoviek), kúpeľníctvo (kúpele Rajecké Teplice), nákupný cestovný ruch (najmä mesto Žilina), mestský cestovný ruch, vidiecky cestovný ruch (najmä v Terchovskej doline) a kultúrno‑poznávací cestovný ruch.
    Kysuce
    Hlavnými formami cestovného ruchu v tomto regióne sú horský zimný turizmus a horský letný turizmus. Aktivity s najvyšším dlhodobým potenciálom sú pobyt v horskom prostredí, zjazdové lyžovanie, pešia turistika, pobyt na vidieku a poznávanie kultúrneho dedičstva. V kysuckom regióne sú výborné podmienky pre pešiu turistiku (Kysucké Beskydy, Javorníky), agroturistiku, vidiecky cestovný ruch, zimné športy (10 lyžiarskych stredísk, z toho jedno stredisko s piatimi hviezdičkami ‑ Veľká Rača), poľovníctvo a lesoturistiku, rybolov (rieka Kysuca), cykloturistiku a kultúrno‑poznávací ČR (múzeá a galérie).
    Turiec
    Turčiansky región je perspektívny najmä z hľadiska horského zimného turizmu, horského letného turizmu, turizmu na báze termálnych vôd, kúpeľného turizmu a poznávacieho turizmu. V Turci je rozvinuté lyžovanie, skialpinizmus, freestyle a freeride snowbording (Snowland Valčianska dolina, lyžiarske strediská Jasenská dolina a Martinské hole), cykloturistika (32 značených cyklotrás v dĺžke 400 km), kúpele Turčianske Teplice, činnosť Múzea slovenskej dediny v Martine, jazdectvo (Ranč Amadeus) a obľúbený remeselný Mošovský jarmok.
    Orava
    Podobne ako v ostatných regiónoch aj na Orave prevažuje horský zimný turizmus, horský letný turizmus, letný pobytový pri vode a poznávací turizmus. Hlavnými cieľovými plochami letného turizmu sú Oravská priehrada, Západné Tatry ‑ Roháče, Kubínska hoľa a Zázrivá.
    Zimným cieľovým územím sú Roháče, Kubínska hoľa a Zázrivá. Podmienky sú vytvorené pre pobyt pri vode a vodné športy (rieka Orava a Oravská priehrada), pešiu turistiku (Roháče, Oravské Beskydy, Malá Fatra), termálne kúpaliská (Oravice), pltníctvo (Orava), agroturistiku, vidiecky cestovný ruch, zimné športy (Malá Lučivná, Roháče, Kubínska hoľa, Kuzminovo, Oravice), cykloturistiku a rybolov (Oravská priehrada, rieka Orava).
    Liptov
    Liptov je najnavštevovanejším regiónom na Slovensku. Hlavnými formami cestovného ruchu v regióne sú horský zimný turizmus, horský letný turizmus, turizmus na báze termálnych vôd, kúpeľný turizmus, obchodný turizmus, vidiecky turizmus a poznávací turizmus.
    Aktivity s najvyšším dlhodobým potenciálom sú zjazdové lyžovanie a lyžiarska turistika, letný pobyt v horskom prostredí, pešia turistika, pobyt na vidieku, pobyt pri termálnej vode, vodné športy, návšteva jaskýň a poznávanie kultúrneho dedičstva. Mestský cestovný ruch sa rozvíja v meste Liptovský Mikuláš. Hlavnými cieľovými plochami letného turizmu sú Západné Tatry, Nízke Tatry, Chočské vrchy a vodné dielo Liptovská Mara. Zimným cieľovým územím sú Žiarska dolina, Bočka a Demänovská dolina.
    Liptov je známy najmä vďaka Jasnej, Tatralandii, Liptovskému Jánu, Bešeňovej, múzeu Liptovskej dediny v Pribyline či folklórnemu festivalu Východná. V regióne sa nachádza až 10 lyžiarskych stredísk, z toho dve v kategórii 5* (Jasná a Malinô Brdo). Okrem toho má liptovský región v ponuke aj dva akvaparky (Aquapark Tatralandia, Thermal park Bešeňová) a dve kúpeľné obce (Liptovský Ján, Lúčky). zdroj: zsk
  • Sme región s jedinečným prírodným, historickým a kultúrnym potenciálom
    (28.05.2009; Hospodárske noviny; s. 26; mru)
    Zhovárame sa s riaditeľkou odboru regionálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja s Ivetou Chabadovou.
    Pritiahnuť slovenských i zahraničných návštevníkov do regiónu tak, aby prišli nielen obdivovať krásy kraja, ale aby tu nejaký ten deň pobudli, to by určite otvorilo väčšie možnosti pre domácich podnikateľov a pomohlo rozvoju cestovného ruchu v kraji. Čo pre to robíte?
    Snažíme sa náš kraj predstaviť zo všetkých stránok aj napríklad organizovaním infociest. Tento rok je to už ich piaty ročník pod názvom Objavte Žilinský kraj ‑ klenot Slovenska. Infocesty bývajú zamerané na prezentáciu všetkých piatich našich historicky známych regiónov ‑ Oravy, Liptova, Kysúc, Turca a horného Považia. Majú jedinečný prírodný, historický a kultúrny potenciál a zároveň ponúkajú veľa možností pre ubytovanie, ako aj stravovanie, a ponúkajú mnoho doplnkových služieb, ktoré návštevníci pri pobyte v našom kraji vyžadujú. Na infocestách predstavujeme ich účastníkom naše strediská cestovného ruchu, kúpeľné miesta a podobne. Napríklad tohto roku v marci navštívila naše historické regióny izraelská štátna televízia, ktorá bola po prvýkrát na Slovensku a pripravuje reportáže o skvostoch nášho kraja, jeho kultúre a zároveň reportáže o pamiatkach židovskej kultúry v Žilinskom kraji.
    Znamená to, že oslovujete aj potenciálnych zahraničných turistov. Akými formami?
    Pravidelne sa zúčastňujeme na veľtrhoch cestovného ruchu v zahraničí i v spolupráci s našimi partnerskými regiónmi ‑ Moravskosliezskym krajom, ktorého partnerom sme boli na veľtrhu Regiontour Brno, so Sliezskym vojvodstvom bol Žilinský kraj partnerským regiónom v expozícii Sliezskeho vojvodstva na výstave Intourex Katovice. Recipročne sa Sliezske vojvodstvo prezentovalo v expozícii nášho kraja na veľtrhu ITF Slovakiatour Bratislava. Ostatné zahraničné veľtrhy cestovného ruchu sme navštívili ako partneri Slovenskej agentúry pre cestovný ruch ‑ boli to veľtrhy Holiday World Praha, ITB Berlín a MITT Moskva. V marci tohto roku sa uskutočnila naša prezentácia na Festivale európskych regiónov a miest s názvom Ochutnajte Európu. Bola to sprievodná akcia Európskeho summitu regiónov a miest v Prahe. Do konca tohto roku plánujeme ešte ďalšie infocesty, ako i naše prezentácie cestovného ruchu na zahraničných trhoch a pripravujeme viaceré spoločné projekty s partnerskými regiónmi na podporu rozvoja cestovného ruchu v našom kraji.
    To je smerom do zahraničia. Avšak predpokladám, že oslovujete aj domáceho, slovenského turistu, ktorý by mohol navštíviť váš región.
    Samozrejme, že nezabúdame ani na domáceho návštevníka a turistu. Máme pre neho počas celého roka pripravené viaceré akcie. Napríklad pri príležitosti Svetového dňa vody sme odštartovali viaceré zaujímavé aktivity pre širokú verejnosť. V spolupráci s akvaparkmi, ktoré máme na území kraja, sme pripravili akciu Dni vody vo vode a ponúkame návštevníkom týchto atraktívnych miest systém zliav vo vybraných termínoch. S pltníkmi na riekach Váh a Orava sme tiež dohodli systém zliav tak, aby bolo možné skombinovať zaujímavú plavbu na pltiach s návštevou hradov Strečno a Orava. V nasledujúcich mesiacoch plánujeme ďalšie veľmi atraktívne aktivity pre širokú verejnosť vo všetkých našich historických regiónoch. Vyhlásili sme fotosúťaž s názvom Žilinský kraj ‑ turistický raj, organizujeme pravidelné stretnutia so zástupcami turisticko‑informačných kancelárií v kraji a viacero ďalších aktivít.
    Cestovný ruch, to je oblasť, ktorá má v každom regióne Slovenska ešte veľké rezervy. Čo možno zlepšiť v rozvoji cestovného ruchu u vás?
    Zintenzívniť dialóg verejného a súkromného sektora. Určite to môže prispieť k rozvoju cestovného ruchu v regiónoch. Som presvedčená, že to prispeje k reálnemu vzniku takých zoskupení, ako pred rokom k založeniu klastra Liptov. V súčasnosti už plánujeme vznik nových klastrov Orava a Turiec, čo prispeje k vzniku zaujímavých produktov cestovného ruchu. Tie prilákajú do našich regiónov ešte viac návštevníkov, ktorí sa k nám budú s radosťou vracať, lebo určite platí, že lepšie je raz vidieť ako desaťkrát počuť. Samozrejme nezabúdame ani na ostatné regióny.
    Čo nové pripravujete v oblasti podpory marketingu a propagácie cestovného ruchu?
    Aktuálne prebieha prvý ročník zaujímavej súťaže pod názvom Žilinský kraj ‑ turistický raj. Určená je všetkým, ktorí majú záľubu vo fotografovaní a chcú svojimi zábermi prispieť do virtuálnej galérie Žilinského samosprávneho kraja. Súťaž má uzávierku 31. augusta 2009. Potom bude vyhodnotená a víťazi ocenení. Do súťaže treba zasielať fotografie vystihujúce jedinečnosť kraja očami bežných ľudí. Zároveň pripravujeme ďalšiu aktivitu, ktorú sme zamerali na spoznanie gastronomických tradičných špecialít regiónov Žilinského kraja. Snažíme sa vyvolať medzi občanmi kraja záujem, a hlavne hrdosť na kraj, jeho gastronómiu a tradície. Vlastné, špeciálne recepty na najobľúbenejšie jedlá prispejú k tvorbe kuchárskej knihy Žilinského kraja.
    Akou inou formou prispieva ŽSK na podporu CR pre jednotlivé subjekty?
    Snáď najaktuálnejšia informácia je naše schválené Všeobecne záväzné nariadenie č. 16/2009 na podporu rozvoja cestovného ruchu. Žilinský samosprávny kraj vyhlásil historicky prvú výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na podporu rozvoja cestovného ruchu. Budeme podporovať projekty zamerané na podporu rozvoja cestovného ruchu v regióne na lokálnej, mikroregionálnej a regionálnej úrovni, ako aj projekty na podporu všeobecne prospešných služieb. Náš záujem smeruje aj k podpore vidieka, kde sa v posledných dvoch rokoch rozbehli tiež viaceré projekty. Treba spomenúť, že v rámci nášho kraja vznikol vlani zatiaľ jediný klaster cestovného ruchu na Slovensku, a to v regióne Liptov. Máme s ním podpísané strategické partnerstvo. Chceme, aby ešte v tomto roku vznikli klastre aj v ďalších regiónoch kraja, a to na Kysuciach, Orave, hornom Považí a v Turci.
  • Hradná kniha
    (28.05.2009; Plus jeden deň; s. 9; jap)
    Prvú publikáciu o Oravskom hrade krstili kamienkami a vodou
    ORAVSKÝ HRAD ‑ Dominanta Oravy sa dočkala prvej výstavnej publikácie! Minulosť a prítomnosť Oravského hradu spoznáte na fotografiách.
    "Chceli sme pútavou a najmä názornou formou priblížiť ľudom našu hradnú pýchu," tvrdia autori knihy Oravský hrad. Na 160 stranách nájdete fotky z dnešných i minulých čias doplnené krátkymi výstižnými textami. Na prvej obrazovej publikácii o Oravskom hrade sa podieľali riaditeľka Oravského múzea Mária Jagnešáková, odborní pracovníci Elena Beňušová, Michal Čajka, Iveta Floreková, Eva Lofajová a Oľga Removčíková. Autorom fotografií je Michal Pišný, grafickú úpravu riešil Ján Vrabec.
    Krstnými otcom knihy sa stali podpredseda Žilinského samosprávneho kraja Jozef Grapa a riaditeľ Kysuckého múzea Miloš Jesenský, sám autor 19 kníh. Publikáciu pokrstili kamienkami a čistou pramenistou vodou. "Kamienky z hradného brala sú symbolom pevného základu a voda zdrojom inšpirácie," vysvetlili krstní otcovia. Knihu si môžete kúpiť za 20 eur (600 Sk).
  • Oravský hrad najviac navštevovaný
    (28.05.2009; Hospodárske noviny; s. 30; sita)
    Oravský hrad sa stal najnavštevovanejším hradom na Slovensku. "Máme posledné čísla, ktoré hovoria, že za minulý rok bola návštevnosť Oravského hradu 210‑tisíc ľudí. V porovnaní s Bojnickým zámkom, ktorý si prišlo pozrieť 187‑tisíc ľudí, je to najvyššia návštevnosť na Slovensku," informoval novinárov žilinský županJuraj Blanár.
    Návštevnosť dominanty Oravy podľa riaditeľky odboru kultúry Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Aleny Michálkovej permanentne stúpa. "Prvýkrát sme dosiahli takýto výnimočný úspech. Vlani sa v porovnaní s rokom 2007 zvýšila návštevnosť Oravského hradu, čím sa v počte návštevníkov dostal na prvé miesto. Vtedy sa pohybovala okolo 180‑tisíc," podotkla.
    Na Oravský hrad zavíta približne 40 percent návštevníkov z Poľska, takže Poliaci naozaj významným spôsobom prispievajú k tomuto prvému miestu Oravského hradu. Podľa Blanára k tomu zrejme prispelo aj osvetlenie hradu, ktoré spustili na sklonku minulého roka. Ide o 83 svietidiel, 43 vnútri a 40 vonku. Vyžiadalo si to investíciu vyše 157‑tisíc eur. Sumou viac ako 49‑tisíc prispela na projekt spoločnosť Slovenské elektrárne, a. s., ktorá vymenila zastarané a opotrebované osvetlenie hradu zo 70. rokov minulého storočia za moderné.
    Oravský hrad je jeden z najkrajších hradov na Slovensku a nachádza sa v obci Oravský Podzámok. Výrazná dominanta oravského regiónu patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky hradného staviteľstva Slovenska. Na území Žilinského kraja sa nachádza trinásť hradov, z toho štyri patria do vlastníctva krajskej samosprávy. Ide o Oravský hrad, hrad Strečno, hrad Likava a Budatínsky hrad.
  • Proma sa podieľa na príprave investícií
    (28.05.2009; Hospodárske noviny; s. 27; jk)
    Žilinský samosprávny kraj je významný nielen svojou polohou, ale aj koncentráciou priemyselných podnikov, hlavne v oblasti Žiliny, Martina a Ružomberka. Vznikajúce priemyselné parky vytvárajú priaznivé podmienky na výstavbu nových závodov alebo logistických centier.
    V portfóliu priemyselný park
    Na príprave investícií do tohto kraja sa významne podieľa aj žilinská spoločnosť Proma. "Ako jeden z projektantov sme sa zúčastnili prípravy výstavby závodu automobilky Kia, čo bola doteraz najväčšia investícia nielen v Žilinskom samosprávnom kraji, ale na celom Slovensku. Táto skúsenosť nám umožnila zúčastniť sa investičnej a projektovej prípravy ďalších priemyselných podnikov, takisto sme investične pripravili a zúčastnili sa manažmentu stavby niekoľkých významných podnikov v Žilinskom kraji," hovorí Ján Majerský, generálny riaditeľ spoločnosti Proma.
    Tieto skúsenosti viedli vo firme k vytvoreniu samostatnej developerskej skupiny Proma Invest. V Žilinskom samosprávnom kraji je registrovaných viac ako 10‑tisíc podnikov, pracuje tu takmer 154‑tisíc ľudí. Spoločnosť Proma je developerom a vlastníkom priemyselného parku pri obci Varín blízko Žiliny, z ktorého je už jedna tretina predaná. "Pripravuje sa tu výstavba priemyselných závodov, logistických a dopravných centier. Tieto investície prinášajú nové pracovné príležitosti, s čím súvisia požiadavky na bývanie, hlavne v Žiline či v centre Turca. Zúčastňujeme sa na príprave a realizácii veľkých bytových komplexov, ktoré sú rozostavané, alebo už v prevádzke," pokračuje Ján Majerský. Významnou súčasťou podniku je aj energetická príprava stavieb, kde má dnes Proma odborníkov na energetický audit a energetický certifikát. Súčasťou projektov je aj energetická koncepcia stavieb. Rozloha priemyselných parkov v Žilinskom samosprávnom kraji je približne milión metrov štvorcových. Je tu veľký potenciál pre budúcich investorov, čomu pomáha aj výhodná poloha. Žilina je významným cestným a železničným uzlom, ktorý dnes významne dopĺňa letisko Hričov, ktoré po dobudovaní bude mať medzinárodný charakter
  • Jedinečné a unikátne miesta v Žilinskom kraji, ktoré rozhodne stojí navštíviť
    (28.05.2009; Hospodárske noviny; s. 28; mru)
    Korňanský ropný prameň
    Obec Korňa leží v časti chránenej krajinnej oblasti Kysuce, 20 km od Čadce. Mierne zvlnené chrbty Javorníkov ponúkajú nádherné výhľady na okolitú krajinu.
    Korňa je typická kopaničiarska obec, siahajúca až na hrebeň moravsko‑sliezskych Beskýd. V Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke je prenesená drevená kornianska krčma.
    Na východnom okraji obce, v blízkosti osady Muchovci, sa nachádza ojedinelý európsky unikát ‑ prirodzený povrchový výver ľahkej ropy s občasnými výronmi samozapaľujúceho sa metánu, vyhlásený za chránený prirodzený výver.
    Význam tohto ropného prameňa zvyšuje skutočnosť, že sa zachoval ako jediný z niekoľkých ďalších (Papradno, Olešná, Turzovka) a stáva sa tak jedinou atrakciou svojho druhu na Slovensku.
    Korňanský ropný výver bol podľa miestnej povesti objavený pytliakom Žúborom, ktorý doň zapadol pri prenasledovaní lesnej zveri. Písomný doklad z roku 1624 potvrdzuje, že za Turzovkou v lesoch vyviera "čierna voda", ktorú chodia piť v noci čerti z okolitých hustých lesov.
    Korňanský ropný prameň bol v roku 1973 a opätovne v roku 1984 vyhlásený za prírodnú pamiatku (identif. číslo 314).
    Ropný výver je rarita obce, ktorá má ropný vrt a kúsok od neho vyviera ropný prameň. Pred prvou svetovou vojnou i počas nej až do roku 1921 sa tu ťažila ropa. Nie veľa, ale ťažila. V súčasnosti je ložisko ťažobné nerentabilné. Vrt má hĺbku 1500 metrov. Od sedemsto metrov smerom hore je plyn, dolná časť siahajúca po túto hranicu je zabetónovaná. Už pred rokmi sa mal vrt vyčistiť, aby sa zistilo, aké množstvo plynu sa dole nachádza a či je rentabilné ťažiť ho. Zatiaľ je však v uzamknutej ohrade opustený. Pre obec je však svetielkom nádeje. Ak sa potvrdí dostatočne množstvo plynu v jeho hĺbke, mohla by sa uskutočniť plynofikácia obce.
    Keltské osídlenie na Havránku
    Na brehu "liptovského mora" ‑ Liptovskej Mary, odkryli archeológovia tajomstvá doby železnej a rímskej. Vznikol tu archeologický park ‑ archeoskanzen Havránok. Keď sa začalo budovať vodné dielo Liptovská Mara (v 60. rokoch 20. storočia), zem odkryla svoje tajomstvá a toto archeologické nálezisko dnes návštevníkom ponúka "prechádzku storočiami" po keltských a rímskych obydliach, opevneniach a hrádku.
    Havránok je zrekonštruované keltské sídlisko z 1. storočia pred naším letopočtom, ktoré sa nachádza na vrchu Úložisko nad vodnou nádržou Liptovská Mara.
    Keltské obydlie na Havránku približuje spôsob bývania okolo roku 300 pred Kristom. Základnou hospodárskou a obytnou jednotkou bol dvorec. Zoskupenie dvorcov vytváralo laznícke osídlenie, za ich plotom boli terasovité polia. V pravej časti dvorca sa nachádza hrnčiarska dielňa s funkčnou replikou dvojkomprovej pece, v ľavej časti možno nájsť 2,8 m hlbokú studňu, ktorá bola vo vrchnej časti vyložená kameňmi. Uprostred dvorca stojí obytný dvojpriestorový zrubový dom. Obytná časť je vybavená otvoreným ohniskom, strecha pokrytá trstinou, pozväzovanou pásikmi surovej hovädzej kože. Za domom sa nachádzajú hospodárske stavby, chlievy a kolová stavba, ktorá sa možno používala ako sýpka.
    Kamenné gule
    Pieskovcové skalné gule v lokalite Milošová ‑ Megoňky boli objavené v roku 1988 pri ťažbe kameňa v lome Padyšák. Starý kameňolom leží priamo na štátnej hranici Českej a Slovenskej republiky, v Turzovskej vrchovine (Západné Beskydy). Lokalita Megoňky tvorí spolu s blízkou obcou Klokočov súvislý pás s výskytom kamenných gúľ. Ide o zatiaľ najväčšie nálezisko kamenných gúľ v Európe. Pravidelné guľovité objekty je možné vidieť priamo v skalných stenách kameňolomu a v jeho okolí. Pôvodne sa tu nachádzalo asi 30 gúľ s priemerom od 25 do 300 cm, ale, bohužiaľ, mnoho z nich už ľudia odviezli a teraz sú ozdobou ich záhradiek.
    Najväčšia a dominantná kamenná guľa s priemerom 3 m sa doteraz nachádza v kameňolome.
    Viaceré z gúľ boli nájdené priamo v kameňolome a následne odvezené na rôzne miesta (Lesostav Oščadnica ‑ nižný koniec, Považské múzeum ‑ prírodovedná expozícia Krasňany) a jedna je osadená i v partnerskom meste Čadca ‑ v poľskej Toruni. V súčasnosti sú priamo v lome iba pozostatky týchto gúľ, viaceré sa však nachádzajú na vonkajšej strane lomu.
    Územie je z geologického hľadiska jedným z najvýznamnejších na Slovensku, možno aj na svete. Význam územia umocňuje nielen množstvo prirodzene i ťažbou odkrytých kamenných gúľ na pomerne malom priestore, ale najmä ich rozmery. Územie má vedeckovýskumný, náučný, kultúrno‑výchovný význam, aleje hlavne ojedinelým turistickým objektom.
    Kamenné gule Čadca Megoňky sú prírodnou pamiatkou od roku 2002.
    V súčasnosti sú chránené 5. najvyšším stupňom ochrany.
    Čas vzniku ani vek kamenných gúľ nie sú preukázané a nedajú sa spoľahlivo určiť. Rovnako ich vznik zatiaľ nie je vysvetlený a vzniká mnoho špekulácií.
    Slanický ostrov umenia
    Expozícia ľudového umenia zo zbierok Oravskej galérie je zriadená v romantickom prostredí Slanického ostrova, uprostred umelej vodnej nádrže Oravskej priehrady. Kostol, bývalá dominanta zatopenej dediny, postavený pôvodne ako baroková kaplnka (1776 ‑ 1769), roku 1843 klasicisticky stavebne upravený s členenou biedemayerovskou fasádou, s torzom kalváriových kaplniek, bol v rokoch 1968 ‑ 1971 adaptovaný na výstavnú sieň s rozlohou 500 m2 s 222 vystavenými exponátmi.
    V chrámovom priestore kostola je inštalovaná kolekcia ľudového umenia zo zbierok Oravskej galérie pod názvom Slovenská tradičná ľudová plastika a maľba. Súčasťou expozície je Oravská kamenárska tvorba, sprístupnená v roku 1973. V Kaplnke Klinovských je nainštalovaná výstava Z histórie zatopených obcí.
    Doprava loďou Oravskej galérie na ostrov je zabezpečená z prístavu v Slanickej Osade, alebo loďou SAD z prístavu pri hoteli Goral.
    Každoročne od roku 1976 sa uskutočňuje na ostrove Oravské hudobné leto. Vo výstavnom priestore s výbornou akustikou sa konajú koncerty komornej hudby.
    Slovenské drotárstvo
    Budatín je stredoveký hrad, respektíve zámok na okraji Žiliny, v ktorom je unikátna drotárska expozícia. Ide o jedinú komplexnú expozíciu drotárstva na svete.
    Pôvodné drotárske múzeum vzniklo v štyridsiatych rokoch na základe prvej drotárskej výstavy na svete. Pri zrode drotárskej výstavy a neskôr aj expozície drotárstva v Považskom múzeu bol Karol Gulej. Od roku 1940 bolo nazbieraných viac ako 3 000 exponátov drotárskeho umenia. Zväčša ide o pasce na myši, kuchynské náradie, misky, košíky, ale aj zariadenia pre naftový priemysel či zdravotníctvo. Samozrejme, aj opravený poškodený riad či "sflekované" hrnce.
    Okrem úžitkových predmetov sa návštevníci môžu pokochať dielami, ktoré majú umeleckú hodnotu (napr. rozprávkové postavičky, lietadlá, ozdobné misy). Drotárstvo ako také sa rozvíjalo najmä v 17. storočí a najväčšej sláve sa tešilo v 19. storočí. Za pozornosť určite stojí, že drotári sa na svojich vandrovkách dostali až do Afriky a Austrálie. Po prvej svetovej vojne nastal v tomto remesle výrazný útlm.
    Kostolík v Trnovom
    V miestnej časti Žilina ‑ Trnové sa nachádza vzácna pamiatka, rímskokatolícky Kostol sv. Juraja. Jednoloďová drevená zrubová stavba so šindľovou strechou v gotickom štýle sa spomína v dokumentoch z roku 1582.
    Interiér kostola zdobí maľovaný drevený strop zo 16. storočia, barokový oltár, socha sv. Juraja a z 18. storočia pochádza ľudová plastika Panny Márie. Stará ľudová tradícia uvádza, že Kostol sv. Juraja stál pôvodne v Bytčici a do Trnového bol prenesený.
    Vtáčí ostrov
    Pozorovanie vtákov či ornitopozorovanie je hitom posledných sezón. Tento nenáročný koníček patrí medzi obľúbené aktivity dovolenkárov, je súčasťou agroturistiky, ale aj rôznych ekoprojektov, do ktorých sa môže zapojiť aj široká verejnosť. Jednou z významných migračných ciest strednou Európou je aj Oravsko‑nowotarská panva s nadväzujúcim údolím Oravy a Váhu.
    Vtáčí ostrov je chránenou prírodnou pamiatkou uprostred Oravskej priehrady a prirodzeným útočiskom vodného vtáctva. Jeho rozloha je 1,6 ha. Hniezdi tu deväť druhov vtákov ‑ čajky, rybáre, kalužiaky, divé kačice atď. Je to najvýznamnejšie hniezdisko vodného vtáctva na severnom Slovensku.
    Ovčiarstvo
    Expozícia ovčiarskych tradícií, prvá svojho druhu na Slovensku, je v Liptovskom Hrádku. Zriadilo ju Liptovské múzeum v Ružomberku vo svojich priestoroch ‑ v historickom objekte bývalého soľného úradu.
    Ovčiarske múzeum prezentuje najmä bohaté tradície salašníctva u nás, ľudové obyčaje viažuce sa k paseniu oviec. "Pastierska kultúra a chov oviec predstavovali na Slovensku od najstarších čias prínos nielen v ekonomickej a hospodárskej oblasti, ale našli svoj odraz aj vo výtvarnom umení, v hudobnom a tanečnom folklóre," vysvetlila riaditeľka múzea Iveta Zuskinová. Ovčiarstvo je podľa jej slov významnou súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva a zatiaľ nebolo dostatočne využívané na rozvoj cestovného ruchu. Chov oviec valašským spôsobom je unikátnym a špecifickým pre Slovákov.
    Lesná železnička
    Kysuckooravská lesná železnica patrila medzi najvýznamnejšie lesné železnice na Slovensku. Vznikla v roku 1926 spojením už existujúcej kysuckej a oravskej lesnej železnice s rozchodom 760 mm, ktoré boli vybudované v rokoch 1915 až 1918.
    Historická lesná úvraťová železnica je zachovanou a prevádzkovanou časťou bývalej kysuckooravskej lesnej železnice. Z technickej stránky je zaujímavá úvraťovým systémom, ktorý umožnil prekonanie veľkého výškového rozdielu na krátkej vzdialenosti. Železnica je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
    Vďaka aktivite verejnosti, ochranárskych organizácií a miestnych inštitúcií sa zachovala osem kilometrov dlhá trať Chmúra ‑ Tanečník vrátane cenného úvraťového úseku. Zachovaná časť trate a zvyšok vozového parku boli v roku 1974 dané pod správu Kysuckého múzea v Čadci. Železnica sa stala časťou národopisnej expozície ‑ Múzea kysuckej dediny. Po obnove úseku medzi stanicou Chmura a vychylovskou osadou Kubátkovia sa od roku 1981 sezónne konali ukážkové jazdy s obnoveným a doplneným vozovým parkom. Od roku 1991 nesie zachovaná časť kysuckooravskej lesnej železnice názov Historická lesná úvraťová železnica (HLÚŽ). Po ďalších opravách trate aj vozového parku začala HLÚŽ prepravovať osoby na úseku Kubátkovia ‑ 1. úvrať (3,6 km).
    Múzeum oravskej dediny
    Múzeum oravskej dediny, jeden z najkrajších skanzenov na Slovensku, sa nachádza pod Západnými Tatrami v oblasti Roháčov. Základný kameň bol položený v septembri 1967, v roku 1975 bolo sprístupnené verejnosti. Pôvodne na mieste dnešného múzea nestál žiaden dom. Väčšina objektov bola odkúpená od pôvodných majiteľov, rozobraná, prevezená a nanovo poskladaná v múzeu. Ďalšie domy boli vybudované ako kópie pôvodných stavieb.
    V múzeu sú objekty z celého regiónu Oravy. Areál je rozčlenený na niekoľko častí: Dolnooravský rínok, Zamagurská ulica, Goralské lazy, kostol s cintorínom a Mlynisko. Každá časť sústreďuje charakteristické typy stavieb ľudovej architektúry regiónu. Tak ako v skutočnej dedine sú tu obytné a hospodárske stavby (domy, usadlosti, komory, senníky, sálaš a i.), remeselnícke objekty (kováčska vyhňa, hrnčiarska pec) i technické stavby (mlyn, valcha, mangeľ, olejáreň). Areálom preteká horský potok Studená, z ktorého je napojený vodný náhon pre mlyn a valchu. Múzeu dominuje drevený Kostol sv. Alžbety zo Zábreže z 15. storočia.
    Bohatá etnografická expozícia, chov domácich zvierat i pestovanie technických a úžitkových plodín približujú návštevníkom život na Orave v minulosti.
    Drevený gotický kostolík
    Historický kostolík z polovice 15. storočia, ktorý je zaradený v zozname svetového dedičstva UNESCO a ocenený organizáciou Europa Nostra, je sprístupnený verejnosti počas sezóny. Umenie majstrov niekoľkých storočí a rôznych foriem prejavu sa tu spája do jednotnej komplexnej sily. Je to dielo jedinečné, celkom pôvodné, neopakuje sa ani v príbuznej variácii. Architektúru tvrdošínskeho dreveného kostola nemožno zaradiť do tradičného vývoja, nie je kópiou alebo napodobňujúcim dielom.
    Vznik tohto dreveného kostolíka datuje miestna tradícia do konca 14. storočia. Pôvodná stavba bola pravdepodobne zničená ohňom alebo ako nedostatočné provizórium podstatne prestavaná. Pri poslednej rekonštrukcii dreveného kostolíka v roku 1991 našli tesári v jeho vežičke písomný záznam, ktorý bol uložený v kovovej schránke. Záznam s latinským textom: "Hovorí sa, že mesto Tvrdošín postavilo tento drevený kostol v roku 1390. Oprava kostola bola v rokoch 1550, 1654, a 1770, najnovšie však v roku 1890." Z rokov 1653 ‑ 1654 pochádza výzdoba kostolíka a prevažne aj základná zástavba obce. Podrobnosti o tomto gotickom kostolíku sú uvedené v citovanej literatúre a v iných odborných prácach.
  • Pod hradom Strečno by malo vyrásť stredoveké mestečko
    (27.05.2009; www.pluska.sk; s. ‑; SITA)
    Stredoveké mestečko by malo vyrásť pod hradom Strečno v Žilinskom okrese. Poslanci Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) dnes schválili spoluprácu poľskej obce Ślemień a Považského múzea v Žiline a spolufinancovanie ich projektu pod názvom Ślemień a Strečno na spoločnej ceste cez minulosť do budúcnosti.
    "Ide o spoluprácu vo vybudovaní stredovekého mestečka, keďže podhradie hradu Strečno bolo doteraz prázdne, nebolo využívané," uviedol hovorca ŽSKPeter Kubica. V areáli by sa nachádzalo tiež detské drevené ihrisko, informačné centrum či reštaurácia. "Ide o stredoveké podhradie, čiže pôjde o sústavu šiestich domčekov z dreva, ktoré budú imitovať život v stredoveku v tomto priestore. Dnes sme schválili našu ochotu podporiť tento projekt a to, že ideme do partnerstva s poľskou obcou," konštatoval Kubica.
    Náklady na projekt predstavujú 870‑tisíc eur, ŽSK by ho spolufinancoval vyše 41 000 eurami, z programu cezhraničnej slovensko‑poľskej spolupráce žiada slovenská strana nenávratný finančný príspevok 829‑tisíc eur. "Oni majú etnografický park práve v tejto v obci Ślemień, kde chcú urobiť drevenú architektúru, stavby, budovy tak, aby tam ľudia trávili čo najviac času, keď tam prídu. Z nášho pohľadu je to významný krok nielen pre kultúru, ale aj marketing, cestovný ruch, aby sme turistov, ktorí podľa štatistiky čoraz viac prichádzajú v tomto roku do nášho kraja, aby sme ich tu udržali," dodal Kubica.
  • ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ PONÚKA HNEDÉ PARKY PRE INVESTOROV
    (27.05.2009; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres plus, správy a komentáre; 17.00; 1 min.; LACA Jakub)
    J. LACA, moderátor:
    "Hnedé parky pre investorov. Ponúka ich Žilinský samosprávny kraj. Sú to nevyužité areály už nefungujúcich podnikov. Samosprávny kraj by takto chcel investorov prilákať aj do projektov, ktoré nebudú vznikať iba na zelenej lúke. Hovorca Peter KUBICA."
    P. KUBICA:
    "V každom meste v našom kraji nájdete nejakú fabriku, ktorá už nefunguje. Spolupracujeme s obcami a vlastníkmi týchto priestorov tak, aby keď prichádzajú ponuky zo zahraničia, aby sme im vedeli maximálne vyjsť v ústrety."
    J. LACA:
    "Okrem marketingu chce kraj pomáhať aj pri riešení právneho usporiadania v týchto zónach."
  • DRUHÁ ÚPRAVA ROZPOČTU ŽILINSKÉHO KRAJA
    (27.05.2009; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,7 min.; KAVECKÁ Júlia)
    B. KORONI, moderátor:
    "Úradníci Žilinského samosprávneho kraja prídu tento rok zrejme o odmeny, zhodli sa na tom župní poslanci na svojom ostatnom zasadnutí, keď schválili druhú zmenu rozpočtu na tento rok. Úrad by mal takto ušetriť až 134‑tisíc eur."
    J. KAVECKÁ, redaktorka:
    "Druhá úprava rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja na rok 2009 sa dotkla najmä kapitálových výdavkov, úrad chce totiž podľa slov riaditeľa odboru financií Stanislava ULAHERA pokračovať najmä v rozvojových akciách."
    S. ULAHER:
    "Zdroje používame hlavne na rekonštrukcie, zatepľovačky, dovybavovanie objektov a hlavne teda v oblasti školstva a DSS."
    J. KAVECKÁ:
    "Pokračovať by sa malo aj v rekonštrukcii sobášneho paláca v Bytči, kde sa zistili problémy s vykurovaním, úrad chce preto na novú kotolňu dať ešte z rozpočtu 166‑tisíc eur. Alexander SLAFKOVSKÝ z SDKÚ‑DS v tom vidí chybu pri tvorbe projektu."
    A. SLAFKOVSKÝ:
    "Časť poslancov to prezentovala ako neoprávnené náklady, ale v podstate ide o zle spracovaný projekt, ktorý bol možno spracovaný zle už pred piatimi, šiestimi rokmi. Ale si myslím, že ako poslanci by sme mali dostať presnú informáciu."
    J. KAVECKÁ:
    "Ján PODMANICKÝ zo Smeru si naopak myslí, že problémom je to, že niektorí poslanci neovládajú postup financovania stavebných projektov z fondov Európskej únie."
    J. PODMANICKÝ:
    "Európska únia pri financovaní projektov stanovuje určité limity, ak sa my chceme do týchto limitov zmestiť, tak musíme projekt do určitej miery okresať a následne tie okresané položky musíme spolufinancovať zo svojho rozpočtu."
    J. KAVECKÁ:
    "V rámci druhej úpravy sa úrad rozhodol aj viac šetriť, tentokrát na úkor miezd župných úradníkov, ktorým znížili rozpočtovú položku o 134‑tisíc eur. Opäť Stanislav ULAHER."
    S. ULAHER:
    "Úrad buď bude prijať menej pracovníkov, alebo proste budeme hovoriť o pohyblivej zložke mzdy, ktorá bude nižšia."
    J. KAVECKÁ:
    "Ušetrené prostriedky by potom podľa Stanislava ULAHERA mali slúžiť na sedem investičných akcií."
  • Hodnotenie poisťovne je vraj neobjektívne
    (26.05.2009; Kysucké noviny; č. 20, s. 2; ih)
    Najväčšia súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera tvrdí, že nemocnice sa po minuloročnom hodnotení viac zaujímajú o svoju kvalitu a efektivitu a prispôsobili tomu aj rozvojové aktivity. Nemocnica v Čadci podľa nej klesla v hodnotení o jednu hviezdičku.
    Čadca. Kysucká nemocnica s poliklinikou v Čadci sa z troch hviezdičiek v minulom roku dostala na tohtoročné dve. Vyplýva to z hodnotenia zdravotnej poisťovne Dôvera. Pri porovnaní hodnotenia zdravotníckych zariadení zverejneného vlani a tento rok sa podľa poisťovne neudiali žiadne dramatické zmeny. Posun niektorých zariadení smerom nadol v rebríčku spôsobila nižšia spokojnosť pacientov a úroveň zdravotníckej starostlivosti, pričom si polepšili tie nemocnice, ktoré sa reštrukturalizovali a prijali príslušné opatrenia.
    "V našom zdravotníckom zariadení bolo vlani ošetrených a vyšetrených z celkového počtu pacientov 2 % poistencov z Dôvery. Rebríček, ktorý vypracovala táto poisťovňa, len veľmi málo hovorí o kvalite poskytovania služieb v našej nemocnici.
    Preto považujem hodnotenie dotazníkového systému od pacientov za nie vždy objektívne. Zvlášť, keď ide o taký malý počet poistencov," povedal nám riaditeľ Kysuckej nemocnice s poliklinikou Jozef Kanaba.
    Aj tento rok pribudne nová prístrojová technika
    Nemocnica v Čadci je podľa riaditeľa v pevnej sieti zdravotníckych zariadení, ktorá spĺňa všetky požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno ‑ technické vybavenie. "S pomocou a podporou Žilinského samosprávneho kraja sme zakúpili novú prístrojovú techniku. Vymenili sme tak * zastaralé a opotrebované zdravotnícke prístroje. V najbližšom období to bude napríklad nový CT prístroj a ultrasonografické prístroje, ktoré značne vylepšia kvalitu poskytovaných služieb. Dokončujú sa tiež rekonštrukčné práce na gynekologicko ‑ pôrodníckom oddelení a operačných sálach, ktoré budú vybavené najmodernejšou zdravotníckou technikou," hovorí riaditeľ.
    S projektmi neuspeli, budú sa usilovať ďalej
    Zaujímalo nás, aké úspešné boli projekty, pomocou ktorých mohla nemocnica získať ďalšie financie. "Naše projekty, ktorými sme sa uchádzali o nenávratný finančný príspevok z fondov EÚ, sa umiestnili v rámci celého Slovenska na 7. mieste. V I. kole boli pridelené finančné prostriedky prvým šiestim projektom. V projektoch uspeli len väčšie nemocnice. O nenávratný finančný príspevok z fondov EÚ sa budeme uchádzať aj v ďalšom kole," povedal Kanaba.
  • Poľnohospodári si vydýchli
    (26.05.2009; Kysucké noviny; č. 20, s. 7; ‑)
    Mnohí naši poľnohospodári majú dôvod na radosť.
    Urobila im ju výnimka z cestného zákona, ktorú im udelilo Ministerstvo vnútra SR. Podľa nového cestného zákona nemohli jazdiť traktory a poľnohospodárske stroje po cestách I. triedy. Ak tak chceli poľnohospodári urobiť, museli predtým dostať výnimku z cestného zákona od príslušného dopravného inšpektorátu. Nebolo to však zadarmo, za výnimku sa muselo platiť.
    Plánovaný štrajk, ktorý naši poľnohospodári pripravovali na Orave 10. mája, sa tak nekonal. Mal to byť ich protest, keďže s uvedeným nariadením v novom cestnom zákone, platnom od februára tohto roka, nesúhlasili. Mnohí totiž nemohli jazdiť na polia, pretože inak pri použití mechanizmov na komunikáciách I. triedy porušovali zákon. Boli si toho vedomí, nechceli však nechať svoje polia len tak. Jednoducho by prišli o svoju úrodu. Štrajk bol teda krajným riešením a keďže poľnohospodári dosiahli svoje, napokon sa nekonal.
    Poľnohospodári dostali konkrétny zoznam úsekov ciest a obcí na území Žilinského kraja, po ktorých budú môcť jazdiť traktory a poľnohospodárske stroje s platnými evidenčnými číslami. Ide o úseky ciest, kde nie sú paralelné , cesty II. a III. triedy. Opatrenie je v platnosti na jeden rok. Najviac obcí a miest, na ktoré sa vzťahuje výnimka, je na území Oravy. Ide o obce a mestá Vyšný Kubín, Dolný Kubín, Oravský Podzámok, Horná a Dolná Lehota, Sedliacka Dubová, Dlhá nad Oravou, Krivá, Podbiel, Nižná, Tvrdošín, Trstená, ďalej Hruštín, Bábin, Lokca, Námestovo, Zubrohlava, Rabča, Oravská Polhora, Párnica, Istebné a Veličná.
    Výnimka pre poľnohospodárov sa týka okrem Oravy aj Liptova, konkrétne miest a obcí Ružomberok, Rojkov, Ľubochňa, Hubová, Liptovský Mikuláš, Podturňa, Hybe, Východná, Važec, Čertovica, Malužiná, Nižná, a Vyšná Boca.
    Takisto sa výnimka týka aj ďalších obcí v okolí Žiliny, tiež na Kysuciach a v Rajeckej doline. Predseda Žilinského samosprávneho krajaJuraj Blanár sa osobne zasadil o to, aby bola prijatá novelizácia zákona o cestnej premávke. "Rokoval som s poslancom Národnej rady SR Jánom Richterom, ktorý túto novelu predniesol v parlamente, za čo mu aj týmto ďakujem za ústretovosť a pochopenie pre našich poľnohospodárov," dodal J. Blanár.
  • Cestovný ruch v kraji by mali podporiť aj rodinné pasy
    (26.05.2009; Kysucké noviny; č. 20, s. 7; ‑)
    Medzi kraje, ktoré významnou mierou podporujú regionálny rozvoj a cestovný ruch na svojom území, patrí aj Žilinský samosprávny kraj (ŽSK).
    Odbor regionálneho rozvoja krajskej samosprávy organizuje množstvo atraktívnych podujatí, o ktorých sme hovorili s jeho riaditeľkou Ivetou Chabadovou.
    Žilinský samosprávny kraj nedávno už druhý rok po sebe podporil žiadateľov o dotáciu na podporu vidieka v rámci Všeobecne záväzného nariadenia (VZN) 13/2008. Spolu sa medzi devätnásť úspešných žiadateľov ‑ obcí a združení ‑rozdelila suma takmer 83‑tisíc eur. Čo je hlavným cieľom týchto dotácií a čo sa zatiaľ podarilo v tejto oblasti dosiahnuť?
    Úlohou Žilinského samosprávneho kraja je koordinovať rozvojové aktivity a napomáhať vytváraniu partnerstiev na vidieku v kraji, a vytvárať tak podmienky na zlepšenie kvality života na vidieku. Aby kraj mal nástroj na takúto cielenú koordináciu a podporu, bolo vytvorené spomínané VZN. Dotácie, ktoré z neho poskytujeme, sú určené na realizáciu rôznych druhov aktivít žiadateľov, medzi ktorými sú obce, podnikateľské subjekty a neziskové organizácie, prispievajúce k napĺňaniu Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja na roky 2007 ‑ 2013 v strategickej oblasti "Konkurencieschopnosť subregiónov". S podporou ŽSK boli napríklad obnovené prvky drobnej architektúry v obciach, ako zastávky, posedenia v centrálnej časti obcí, zvonice, studničky a podobne, ďalej boli spracované a vydané tematické propagačné materiály o rôznych obciach a mikroregiónoch či o drevených kostoloch v našom kraji. Takisto boli upravené verejné priestranstvá obcí, realizované podujatia zamerané na zviditeľnenie miestnych tradícií. V Liptovskom Hrádku bola založená galéria liptovského majstra rezbára a podobne.
    Nedávno ste odštartovali historicky prvú výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácií na podporu rozvoja cestovného ruchu v rámci VZN 16/2009. Čo je jeho hlavným cieľom?
    Hlavným cieľom je podpora cestovného ruchu v Žilinskom kraji pre subjekty v rámci verejného a súkromného partnerstva. Cieľom je podporiť aktivity v oblasti cestovného ruchu, ktoré sú konkrétne, realistické a transparentné. Podporíme nápady zamerané na rozvoj cestovného ruchu v regióne na lokálnej, mikroregionáľnej a regionálnej úrovni.
    Aké podujatia na podporu cestovného ruchu v jednotlivých regiónoch kraja ďalej pripravuje Odbor regionálneho rozvoja ŽSK?
    Postupne pripravujeme aktivity v našich regiónoch Liptov, Orava, Turiec, Horné Považie a Kysuce. Zamerané budú opäť tak, aby spájali verejný a súkromný sektor a boli orientované na bežného návštevníka. Snáď najaktuálnejší je pripravovaný projektový zámer "Rodinné pasy", ktorého cieľom je vytvorenie a realizácia systému poskytovania zliav a iných výhod pre rodiny aspoň s jedným dieťaťom. Z hľadiska cieľovej skupiny, teda rodín, projekt zlepšuje možnosti aktívnejšieho trávenia voľného času rodín za zvýhodnených podmienok. Ide o kultúrne, športové, ubytovacie a iné voľnočasové aktivity. Na jeseň plánujeme 2. ročník regionálnej konferencie o cestovnom ruchu, pripravujeme obnovu cyklotrás v rámci Žilinského kraja a, samozrejme, pokračovanie infociest pre zahraničných zástupcov ‑ touroperátorov a médiá. Pri príležitosti osláv Svetového dňa turizmu v mesiaci september plánujeme tiež rôzne aktivity.
    Zaujímavou formou propagácie nášho kraja je organizovanie infociest pre touroperátorov a novinárov zo zahraničia...
    Snažíme sa náš kraj predstaviť po všetkých stránkach, napríklad aj organizovaním infociest. Tento rok je to už ich piaty ročník pod názvom "Objavte Žilinský kraj ‑ klenot Slovenska". Prvá infocesta v tomto roku bola pre zástupcov izraelskej delegácie ‑ touroperátorov a zástupcov médií. Izraelská štátna televízia, ktorá bola po prvýkrát na Slovensku, pripravuje reportáže o skvostoch nášho kraja, jeho kultúre a zároveň reportáže o pamiatkach židovskej kultúry v Žilinskom kraji. To všetko práve na základe infocesty, ktorú jej zástupcovia absolvovali v marci tohto roka. Infocesty sú zamerané na prezentáciu všetkých piatich našich historicky známych regiónov ‑ Oravy, Liptova, Kysúc, Turca a Horného Považia. Majú jedinečný prírodný, historický a kultúrny potenciál a zároveň ponúkajú veľa možností pre ubytovanie, ako aj stravovanie a ponúkajú mnoho doplnkových služieb, ktoré návštevníci pri pobyte v našom kraji vyžadujú.
    Čo považujete za najväčšie úspechy Odboru regionálneho rozvoja ŽSK v ostatnom období?
    V spolupráci s aquaparkami sme pri príležitosti osláv Svetového dňa vody pripravili v dňoch 22. ‑ 26. marca 2009 oslavu vody vo všetkých aquaparkoch, ktoré máme na území Žilinského kraja. Návštevníkom sme ponúkli zaujímavé zľavy v jednotlivých aquaparkoch. S pltníkmi na riekach Váh a Orava sme tiež dohodli systém zliav tak, aby bolo možné skombinovať zaujímavú plavbu na pltiach s návštevou hradov Strečno a Orava. Aktivita na Hornom Považí "Bude to za to stáť ‑ splavte rieku Váh a navštívte Strečno hrad", ktorá sa konala v dňoch 25. ‑ 26. apríla 2009, a následne aktivita
    v regióne Oravy "Plťou po rieke Orava a k tomu na Oravský hrad ‑ zážitok, ktorý bude za to stáť" v dňoch 15. ‑17. mája, sa stretla s veľkým úspechom. V nasledujúcich mesiacoch plánujeme ďalšie zaujímavosti pre širokú verejnosť vo všetkých našich historických regiónoch. Pri týchto aktivitách veľmi úspešne spolupracujeme s podnikateľským prostredím, ktoré nám sponzorsky poskytuje, ako inak, "vodu", konkrétne je to Kofola, a. s.
    Pre záujemcov o fotografovanie ste pripravili fotosúťaž Žilinský kraj ‑ turistický raj. Môžete nám ju priblížiť?
    Prvý ročník súťaže je určený pre všetkých, ktorí majú záľubu vo fotografovaní a chcú svojimi zábermi prispieť do virtuálnej galérie Žilinského samosprávneho kraja. Súťaž má uzávierku 31. augusta 2009. Potom bude vyhodnotená a víťazi ocenení. Do súťaže treba zasielať fotografie vystihujúce jedinečnosť kraja očami bežných ľudí.
    Vieme, že pripravujete aj niečo pre milovníkov gastronómie...
    Podujatie "Gastrocesta regiónmi Žilinského kraja" sme zamerali na spoznanie gastronomických tradičných špecialít regiónov Žilinského kraja. Snažíme sa vyvolať medzi občanmi kraja záujem a hlavne hrdosť na kraj, jeho typickú gastronómiu a tradície. Vlastné, špeciálne recepty na najobľúbenejšie jedlá prispejú k tvorbe kuchárskej knihy Žilinského kraja.
  • Mladý gymnazista uspel na celoštátnom kole SOČ
    (26.05.2009; Kysucké noviny; č. 20, s. 8; Bobek Jozef, gjmh)
    Študenti Gymnázia J. M. Hurbana v Čadci sa zúčastnili na celoštátnej prehliadke Stredoškolskej odbornej činnosti v Liptovskom Hrádku a boli úspešní.
    Čadca. Stredoškolská odborná činnosť (SOČ) je súťaž, v ktorej žiaci stredných škôl prejavujú svoju tvorivosť, ale aj odbornú a výskumnú činnosť. Má svoju bohatú históriu. Tento rok sa konal už jej 31. ročník. Vyhlasovateľom súťaže je Ministerstvo školstva SR. Súťaží sa v 17 odboroch a riešiteľmi môžu byť jednotlivci, tiež malé kolektívy. Študenti svoje práce obhajujú pred odbornými hodnotiacimi komisiami v školských, regionálnych a krajských kolách. Vyvrcholením je celoštátna prehliadka SOČ, kde môžu postúpiť v každom odbore dve najlepšie práce z krajskej prehliadky.
    Tohtoročné krajské kolo sa konalo na Gymnáziu J. M. Hurbana v Čadci. V jednotlivých odboroch sa najlepšie darilo v matematike a fyzike Matejovi Kioskoví z Gymnázia J. M. Hurbana, v biológii Patrícii Ďurčanovej, tiež z čadčianskeho gymnázia, v odbore Ekonomika a riadenie zaujala najviac práca Kataríny Belkovej a Martina Blahovca z čadčianskej Obchodnej akadémie a v odbore Pedagogika, psychológia a sociológia zvíťazil Maroš Marejka tiež z OA. Títo všetci postúpili aj na celoštátnu prehliadku, ktorá sa konala v Liptovskom Hrádku. Aj tu najviac vo svojom odbore zaujal žiak čadčianskeho gymnázia Matej Kloska, ktorého práca určite zaujala nielen porotu, ale aj súťažiacich.
    Cenu prednostky Krajského školského úradu v Žiline získali Maroš Marejka z čadčianskej OA a Branislav Lulek s Tomášom Jančaříkom zo Spojenej školy z Kysuckého Nového Mesta. Cenu Žilinského samosprávneho kraja si odniesli dievčatá Erika Čajdová a Eva Svrčková zo SOŠ obchodu a služieb Čadca.
  • Liptovská nemocnica sa zlepšila v hodnotení
    (26.05.2009; Liptovské noviny; č. 20, s. 2; aďa)
    Hodnotenie a rebríčky zdravotníckych zariadení zverejnila jedna zo zdravotných poisťovní.
    LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Zo štyroch nemocníc spadajúcich pod zriaďovateľskú pôsobnosť Žilinského samosprávneho kraja sa Liptovská nemocnica umiestnila ako najlepšia.
    "Umiestnenie Liptovskej nemocnice s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši, ktorá dosiahla najlepšie hodnotenie medzi nemocnicami v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, svedčí o spokojnosti pacientov so zdravotnou starostlivosťou a službami nemocnice, čo nás zaväzuje udržať si alebo zlepšiť dosiahnutú pozíciu," zareagoval na výsledky hodnotenia riaditeľ nemocnice Ján Vyšňan.
    Hviezdičky pre nemocnicu
    Poisťovňa pridelila nemocniciam hviezdičky podľa úrovne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, pričom zohľadňovala: spádovosť, operovanosť, plánovanosť, opakované hospitalizácie, točivosť, úmrtnosť a priemernú dĺžku hospitalizácie.
    Ďalšími, veľmi dôležitými, faktormi pri hodnotení boli: regionálna dôležitosť, spokojnosť pacientov, služby pre pacientov a komplexnosť.
    Úroveň poskytnutej zdravotnej starostlivosti v Liptovskej nemocnici s poliklinikou Liptovský Mikuláš má stúpajúcu tendenciu, keďže sa v rebríčku z 59 hodnotených nemocníc umiestnila na štvrtom mieste.
    Oproti minulému roku, keď bola na piatom mieste, sa jej pozícia zlepšila o jedno miesto.
    Väčšia istota pre pacientov
    "Zdravotná poisťovňa, ktorá zostavovala rebríček hodnotenia, na základe umiestnenia našej nemocnice zohľadní a prehodnotí rozsah zmluvnej zdravotnej starostlivosti, čo sa pozitívne prejaví v ďalšom rozvoji nemocnice. Zároveň nemocnica a zdravotníci získajú motiváciu zlepšovať sa, objektívny pohľad na seba samých, viac pacientov a nemocnica lepšie meno," poznamenal riaditeľ nemocnice.
    "Čo je dôležité, naši pacienti vďaka hodnoteniu nemocnice získajú istotu kvalitnejšej a efektívnejšej starostlivosti o zdravie, pomoc pri rozhodovaní o plánovanej hospitalizácii, informácie a lepší prehľad o úrovni zdravotníckych zariadení na Slovensku," dodal Ján Vyšňan.
  • NEZISKOVKY A NADÁCIE BY MALI V ŽILINSKOM KRAJI DOSTAŤ NA SVOJU ČINNOSŤ 13‑TISÍC EUR
    (26.05.2009; Rozhlasová stanica Regina; Rozhlasový denník; 12.00; 2 min.; ÚRADNÍKOVÁ Dagmar)
    Jana ZVALOVÁ, moderátorka:
    "Dnes zasadajú aj poslanci Žilinského samosprávneho kraja. Začiatok rokovania sa posunul najmenej o hodinu kvôli dvom procedurálnym návrhom. Jeden sa týkal zmeny poradia bodov rokovania, druhý požiadavku na dodatočnú dotáciu pre združenie Klaster z Liptova. Na zasadnutí Žilinského krajského zastupiteľstva je Dagmar ÚRADNÍKOVÁ."
    Dagmar ÚRADNÍKOVÁ, redaktorka:
    "Poslanci by mali schváliť všeobecné záväzné nariadenie o poskytovaní sociálnych služieb v zariadeniach Žilinského samosprávneho kraja rešpektujúc novú zákonnú úpravu. Výška úprav pre klientov týchto zariadení by sa aspoň podľa predloženého návrhu meniť nemala. Na schválenie tiež čaká návrh na prerozdelenie finančných prostriedkov v zmysle programu na predchádzanie sociálno‑patogénnych javov medzi deťmi a mládežou. Obce, nadácie, neziskovky, ktoré sa touto prevenciou zaoberajú, by mali dostať na činnosť 13‑tisíc eur, teda takmer 400‑tisíc korún. Poslanci by mali prerokovať aj projekt cezhraničnej slovensko‑poľskej spolupráce. Vďaka nemu by mala pod hradom Strečno vyrásť turisticky atraktívna stredoveká dedina. Na schôdzi krajského parlamentu sa bude rokovať aj o katalógu investičných príležitostí Žilinského kraja, ktorý sleduje prílev investícií a nových pracovných príležitostí z takzvaných hnedých priemyselných parkov, teda revitalizáciu nevyužívaných fabrík."
  • ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ STAVIA NA ZMENE SVOJEJ PERSONÁLNEJ POLITIKY
    (26.05.2009; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál; 17.00; 2 min.; ÚRADNÍKOVÁ Dagmar)
    Branislav HELDES, moderátor:
    "Zamestnancov úradu Žilinského samosprávneho kraja bude menej. A tí, ktorí zostanú, budú menej zarábať. Uťahovanie opaskov schválil žilinský krajský parlament v rámci druhej úpravy rozpočtu. Ušetrených 130‑tisíc eur, teda štyri milióny korún pôjde na dovybavenie a opravy niektorých zariadení v kraji. Ďalšie informácie má Dagmar ÚRADNÍKOVÁ."
    Dagmar ÚRADNÍKOVÁ, redaktorka:
    "Ako chce úrad Žilinského samosprávneho kraja na mzdách ušetriť 134‑tisíc eur, vysvetľuje riaditeľ finančného odboru Stanislav ULAHER."
    Stanislav ULAHER:
    "Úrad svojou personálnou politikou sa musí do tohto limitu zmestiť. To znamená, že buď bude prijatých menej pracovníkov, alebo proste budeme hovoriť o pohyblivej zložke mzdy, ktorá bude nižšia."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Ušetrené peniaze budú účelovo viazané na sedem investičných akcií."
    S. ULAHER:
    "Dve investičné akcie sú z oblasti zdravotníctva, to je dovybavenie nemocníc, tri akcie v oblasti školstva, to sú nejaké rekonštrukcie, jedna je z oblasti kultúry a jedna je z oblasti DSS‑iek."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Na rozdiel od uťahovania opaskov úradníkov diskusiu medzi poslancami vyvolala požiadavka na dofinancovanie dvoch projektov. Poslanec Alexander SLAVKOVSKÝ za SDKÚ‑DS obvinil finančný odbor úradu, že projekty, financované Európskou úniou podhodnotil a ich dokončenie bude teraz na pleciach kraja."
    Alexander SLAVKOVSKÝ:
    "Išlo napríklad o chyby v realizácii a chyby v projekte pri rekonštrukcii nemocnice v Dolnom Kubíne alebo išlo o nedoriešenia vykurovania Sobášneho paláca v Bytči. Jeden projekt je 15, druhý projekt je 4,5 milióna slovenských korún a viacej."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Jedným z tých, ktorí prácu investičného odboru obhajoval, bol poslanec Ján DOMANICKÝ za koalíciu Smer‑SD, SNS a HZD."
    Ján DOMANICKÝ:
    "Európska únia pri financovaní projektov stanovuje určité limity. Ak sa my chceme do týchto limitov zmestiť, musíme projekt do určitej miery okresať. A následne spolufinancovať zo svojho rozpočtu."
  • Navštívte Turčiansku galériu
    (26.05.2009; Turčianske noviny; č. 20, s. 31; ‑)
    Turčianska galéria v Martine, ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pripravila pre širokú verejnosť výstavu dvoch významných slovenských grafických dizajnérov pod názvom ANO+ HKPFTSLXJIVC Ivan Bíly a Pavel Choma
    Vybraných autorov spájajú okrem dlhoročného priateľstva i spoločné realizácie v grafickom dizajne a typografii. Okrem ukážok ich kooperácie na knižných tituloch predstavia vystavené diela, predovšetkým ich najnovšiu tvorbu v oblasti voľných realizácií.
    Hravou formou ponúknu prácu s typografiou a písmom, ktoré rôznym spôsobom modifikujú (fragmentujú, tvarujú, asamblujú a pod.). Písmená tak v rôznych podobách od asambláže po objekt vystupujú z plochy do priestoru a zhlukované či osamotené vytvárajú rôzne nové súvislosti. Akcia sa koná vo veľkej výstavnej sieni na prvom poschodí galérie. Otvorenie výstavy sa uskutočnilo vo štvrtok 21. mája a potrvá až do S. júla tohto roku. Kurátorkou je Silvia Rajčanová. Výstava sa zároveň koná pri príležitosti životného jubilea jedného z autorov ‑ Ivana Bílého. Projekt podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.
  • Obyvateľom Vrania dochádza trpezlivosť
    (26.05.2009; Žilinský večerník; č. 22, s. 2, 5; MLEJNEKOVÁ Dana)
    Chcú protestovať ako v Považskom Chlmci, niektorí rodičia sú odhodlaní nepustiť deti do školy
    Je to problém, ktorý sa podľa obyvateľov Vrania musí riešiť naliehavo. Ide najmä o cestu III. triedy prechádzajúcu cez Vranie, jej stav, celkovú dopravnú situáciu, bezpečnosť chodcov a najmä detí. Tiež o zosuv pôdy a nebezpečný oporný múr, to sú veci najnaliehavejšie. Spomenieme však i iné, ktoré tunajších ťažia.
    Už pred dvomi rokmi, keď sme o múre písali, bol záver taký, že nemá majiteľa, a tak by sa mal hľadať. Dnes je táto téma znovu otvorená, potvrdil nám to Vladimír Baránek z mestského úradu. Z múru, rovnako, ako pred dvomi rokmi, stále trčia nebezpečné kovové spony.
    Zosuvné pásmo?
    Tesne nad múrom má dom Vladimír Liška, a vedľa zdedil ďalší. "Je to zosuvné pásmo a nikto to nerieši. Poviem vám pravdu, bol by som rád, keby to spadlo, potom by s tým už konečne museli niečo urobiť," hovorí V. Liška. Zdedený dom by nikto nekúpil a v neustále pomaly utekajúcej budove by sa báli bývať, a tak doň ani neinvestujú. Záhrada je spadnutá asi o pol metra. No aj pred vedľajším domom si musia terén Liškovci zarovnávať a spevňovať. "Na jar, keď čistia cesty a odvážajú materiál, poprosím ich, aby mi to tu vyklopili a rozhrniem to. Aby si tu vnúčikovia nepolámali nožičky," hovorí nešťastný obyvateľ a dodáva, že zarovnaný terén vydrží do najbližšej jari. Co však s "utekajúcou" bránou? Investovať do domu nechce už ani rodina z druhej strany cesty: keď ho začali pred časom prerábať, podľa J. Pučeka "niekoľko sto kubíkov zeminy uletelo aj s časťou hôrky do rieky Kysuca." Dom je jeho slovami asi 15 m od zosuvu. Z druhej strany cesty býva Ľudovít Dupkala, ktorý musel tiež svah spevniť a postaviť múrik. "Chodia tadiaľto dosť aj nákladné autá. A keby ste videli, koľko áut prejde podvečer, keď sa vracajú z roboty," zhodujú sa chlapi. Približne tri štvrtiny automobilov, ktoré sme vo Vraní videli počas našej návštevy, malo ešpézetku KM. Poslanec Puček nám ukazuje ďalší problém cesty, pukliny v asfalte. "Svah sa tlačí dolu, cesta praská, no cestári iba vždy zaasfaltujú kraj cesty a zalepia ľuďom na chvíľu oči," tvrdí poslanec. Myslí si, že táto cesta má navyše zlý sklon a pri intenzívnejších dažďoch voda zaplavuje domy, záhrady, pivnice.
    Katastrofálna doprava
    Podľa miestnych obyvateľov sa vo Vraní intenzita dopravy, ktorá má za následok ešte väčšie poškodzovanie cesty, zvýšila po vybudovaní kruhového objazdu pred Kysuckým ‑Novým Mestom, ktorý je neustále "zapchatý". "Šoférom sa tam nechce stáť, tak si cestu skracujú cez Vranie," zhodujú sa. Podľa neho nebezpečným, asi 1,5 km dlhým úsekom chodia deti z Vrania pešo do školy v Brodne. "Ak sa situácia nebude riešiť, rodičia sú odhodlaní nepustiť svoje deti do školy a z niektorých zastávok chcú od mesta žiadať autobusový spoj," sprostredkúva poslanec. Podľa záznamu z rokovania o situácii z 2. marca tohto roka, občania žiadali do 30. apríla predložiť posudok o technickom stave vozovky a okamžitú kontrolu a doplnenie jestvujúceho dopravného značenia. Nič z toho sa nestalo. Zatiaľ čo vedúci odboru dopravy MsÚ V. Baránek konštatuje, že doprava je naozaj neprimeraná technickému stavu tejto komunikácie, Milan Puchoň, riaditeľ Správy ciest ŽSK (SC ŽSK), ktorá je správcom cesty si myslí, že cesta intenzite dopravy vyhovuje, nevyhovuje iba šírkou. Problémom podľa neho je, že obyvatelia spomínaných kysuckých obcí a miest požadujú ponechať aj tranzitnú dopravu. Pripomína aj vybudovanie obchvatu obce ako súčasť pripravovaného projektu výstavby diaľnice D3, no zároveň konštatuje, že aj tam sa vyskytli problémy.
    Aký prieskum ‑ technický či geologický?
    Namiesto o technickom posudku však hovorí M. Puchoň o geologickom. "Dáme vypracovať geologický posudok, ktorý' ukáže či ide o zosuvné územie, alebo nie. Správu s výsledkom predložíme zastupiteľstvu a uvidíme," uviedol. Dodal, že na súvislú opravu cesty nie sú teraz finančné prostriedky. Práve technický, nie geologický posudok mal byť však podľa záveru komisie z 2. marca vypracovaný za účelom vyhlásenia havarijného stavu. V takomto prípade "bude možné dopravným značením obmedziť premávku na uvedenej komunikácii, a to hlavne tranzitnú dopravu z obcí Rudina, Rudinská, Rudinka a Kysucké Nové Mesto a znížiť povolenú rýchlosť na 30 km/ h," píše sa v zázname. A o to sa obyvatelia Vrania snažia. A pretože vybudovanie chodníkov v týchto stiesnených pomeroch nie je možné, museli by sa zabrať súkromné pozemky. Osadenie spomaľovacích prahov na cestách III. triedy tiež nie je možné. Preto ťažko povedať, ako a kedy sa situácia pohne ďalej. J. Puček hovorí, že komisií už bolo asi sedem ‑ bez výsledku. "Občanov už prestalo zaujímať, čo je v koho kompetencii. Žiadajú riešenie. Počas niekoľkých dní chcú zaregistrovať občianske združenie a robiť protesty ako v Považskom Chlmci." Nehovoriac o tom, že Vranie nemá podľa poslanca vybudovanú kanalizáciu, niekde nie je dotiahnutý ani plyn či voda.
    Vranie je podľa poslanca Pučeka jednou z najzanedbanejších mestských častí. "Je pravdou, že sa momentálne rieši výkup pozemku pod cintorín a v najbližšej dobe čakáme výsledok. Mesto tiež prispelo na opravu zatekajúcej strechy kaplnky a na opravu strechy kultúrneho domu, ktorý bol v havarijnom stave," vymenúva klady, ktoré Vraňanci registrujú. Miestna kaplnka slúži ako náhrada za dom smútku, ktorý v tejto časti Žiliny nemajú. Nebožtíkov vozievajú do Žiliny a potom využívajú kaplnku, "ktorú si ľudia upravili na vlastné náklady. Kultúrny dom napriek opravenej streche zatiaľ nefunguje. "Nie je tam voda, kúrenie, je zdevastovaný, pretože dlhé roky zatekal. Máme však prísľub, že v budúcnosti bude slúžiť na verejné stretnutia občanov tak ako v minulosti," nádeja sa poslanec.
    Fakt, že mestskou časťou prúdi za posledné obdobie omnoho viac áut, prináša ešte ďalší nepriaznivý následok. Obyvateľom sa totiž rýchlejšie plnia smetiaky. Jednoducho, niektorí vodiči, ktorí Vraním prechádzajú, sa tu zbavia neželaného odpadu. Do nádob, za ktoré si Vraňanci platia. V horšom prípade, a to nám potvrdili i tí, s ktorými sme sa rozprávali, vznikajú aj divoké skládky. "My, mestskí poslanci sme tu braní ako starostovia. No máme také slabé kompetencie, že nerozhodujeme o tom, čo je tu prioritou. V podstate nerozhodujeme ani o finančných prostriedkoch, v rozpočte áno, ale v konečnom dôsledku nie o tom, koľko by sme mali dostať financií a čo z nich v prvom rade urobiť...," sťažuje si J. Puček. Pripomína, že poslanci za Vranie, Brodno a Považský Chlmec majú od ľudí desiatky podnetov a žiadostí na riešenie, no zrealizovať ich sa im veľmi nedarí. "Pritom sú to nutné práce, veď sa tu doslova rozhoduje o zdraví a životoch občanov," hovorí o tých najpálčivejších problémoch.
    Jednoducho, obyvatelia Vrania sú už značne netrpezliví. "Kroky, ktoré sa vo Vraní chystajú sú dôsledkom toho, že nevidia snahu o nápravu, ani zo strany mesta, ani zo strany ŽSK," uzatvára Ján Puček.
  • Spolupráca škôl so železničnou políciou
    (26.05.2009; Žilinský večerník; č. 22, s. 23; ‑)
    V rámci spolupráce odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) a oblastnej správy Železničnej polície SR v Žiline vyhlásil odbor školstva ŽSK dve súťaže. Súťaž Traja pátrači je určená pre žiakov základných škôl a osemročných gymnázií a organizovala ju Železničná polícia SR. Literárna súťaž Keby som bol(a) členom Železničnej polície bola určená pre žiakov stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, súťaž zabezpečoval Odbor školstva ŽSK.
    Cieľom oboch súťaží bolo znížiť narastajúcu štatistiku nehodových udalostí na železničných tratiach a predchádzať šíreniu kriminálnych prípadov v rámci železníc SR. Do súťaže "Keby som bol(a) členom Železničnej polície", sa prihlásilo sedem študentov. Všetky ocenené boli z Gymnázia v Kysuckom Novom Meste. Poradie bolo nasledovné: 1. miesto ‑ Monika Beliančiková, 1. A trieda, 2. miesto ‑ Katarína Šotkovská, 1. A trieda a 3. miesto ‑ Nikola Čapkova, 1. B trieda.
    Ocenenie víťazov súťaže sa uskutočnilo 22. mája 2009 na pôde ŽSK. Darčekom pre žiakov bude deň strávený v radoch Železničnej polície s ukážkami výcviku policajtov.
    Žilinský samosprávny kraj získal od zástupcov Železničnej polície SR 80 prezentačných DVD na tému "Riziká na železnici", ktoré budú distribuované riaditeľom stredných škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. "Dévedéčko" má preventívne ‑ výchovný charakter a varuje študentov pred nástrahami, s ktorými sa môžu stretnúť pri cestovaní železničnými prostriedkami.
  • Predstavili programovací jazyk Java
    (26.05.2009; Žilinský večerník; č. 22, s. 23; ‑)
    V priestoroch sídla INGN (Inštitúte of Next Generation Networks) na Bytčickej ceste v Žiline sa nedávno uskutočnilo školenie učiteľov stredných škôl v zriad'ovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) v programovacom jazyku Java. Školenie bolo jednou z aktivít Z@ict klastra, záujmového združenia 12 právnických osôb, súčasťou ktorého je aj ŽSK. Hlavným cieľom združenia je stimulovať rozvoj v oblasti zamestnanosti a kvality vzdelávania a dosiahnuť tak zvýšenie konkurencieschopnosti inštitúcií a spoločností Žilinského kraja pôsobiacich v oblasti informačných a komunikačných technológií, ako aj rozvoj celého regiónu.
    Školenie v programovacom jazyku Java malo podporiť transfer know‑how z priemyslu na akademickú pôdu stredných škôl. Jeho cieľom bolo tiež zvýšiť počet vysoko kvalifikovaných pracovných síl s praktickými skúsenosťami v oblasti nových informačno‑komunikačných technológií a služieb, podporiť rozvoj v oblasti kvality vzdelávania a konkurencieschopnosti školských inštitúcií a diverzifikovať učebné texty, čo by malo lepšie pripraviť študentov pre potreby praxe.
    Združenie Z@ict klaster v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom vyhlási v nadväznosti na zrealizované školenie Java súťaž "Spracovanie študijných materiálov pre výučbu programovacieho jazyka Java". Cieľom súťaže je podporiť zavedenie výučby programovacieho jazyka do vyučovacieho procesu na stredných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, sprístupniť kvalitné a ucelené študijné materiály pre stredoškolských pedagógov a motivovať ich k inováciám obsahu vzdelávania. Predmetom súťaže je spracovanie študijných materiálov učiteľmi uvedených stredných škôl, ktoré budú slúžiť ako pomôcka pri výučbe programovacieho jazyka Java. Študijný materiál, ktorý sa v hodnotení umiestni na prvom mieste, bude následne distribuovaný Žilinským samosprávnym krajom na stredné školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti ako odporúčaný podklad k výučbe programovacieho jazyka Java.
  • Skúšku z dospelosti skladalo šesť a pol tisíca maturantov
    (26.05.2009; Turčianske noviny; č. 20, s. 31; ‑)
    Po roku opäť nastal čas maturitných skúšok. Na svoju skúšku dospelosti sa v závere školského roku 2008/2009 v sedemdesiatich stredných školách,ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pripravovalo dovedna 6 583 maturantov. V regióne Kysúc je ich 991, na Hornom Považí 1 994, v Turci 1 023, v Liptove 1 126 a na Orave 1 449.
  • STOROČNICA PARNEJ LOKOMOTÍVY V KYSUCKOM SKANZENE VYCHYLOVKA
    (25.05.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 11.00; 1 min.; HURAJTOVÁ Lucia)
    Lucia HURAJTOVÁ:
    "V kysuckom skanzene Vychylovka oslávili storočnicu parnej lokomotívy. Vyrobili ju Maďarské kráľovské železnice a preto ju volajú aj Maďarka. Dôvodom na oslavu bolo aj obnovenie jednej z úzkorozchodných koľajových úvratí. Správkyňa kysuckej železničky Janka BÉREŠOVÁ."
    J. BÉREŠOVÁ:
    "Obnovený bol celý úsek od stanice Chmúra. Čiže návštevníci majú možnosť vidieť naživo čo vlastne úvraťový systém znamená, a prechádzame až po kilometer 3.6, čiže majú možnosť vidieť ako lokomotíva súpravu tlačí, ale aj ako ťahá dopredu. Financoval Žilinský samosprávny kraj, a tam išlo cez 4 milióny."
  • PRÍDU TURČIANSKE TEPLICE O POHOTOVOSŤ?
    (25.05.2009; Televízna stanica TA 3; Správy; 13.30; 1,3 min.; ŠTEFKOVÁ Miriam)
    A. PETRIČKOVÁ, moderátorka:
    "Obyvatelia Turčianskych Teplíc pravdepodobne prídu o pohotovostnú službu, tá je stratová. Ľudia zo 17‑tisícového regiónu Horný Turiec by tak zostali odkázaní na pohotovosť v Martine, toho sa ale obávajú. Tento problém sa týka viacerých pohotovostí na celom Slovensku."
    M. ŠTEFKOVÁ, reportérka TA 3:
    "Lekárska služba prvej pomoci v Turčianskych Tepliciach je jednou z najmenej využívaných na Slovensku."
    M. BUGOŠOVÁ, riaditeľka polikliniky v Turčianskych Tepliciach:
    "V priemere cez pracovný deň je to štyri ‑ päť, ale stávajú sa aj dni, že nám nepríde vôbec nikto."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Lekárov a šoférov ale zaplatiť musia, na pohotovosť tak dopláca poliklinika, ku ktorej patrí. Preto ju chcú zrušiť."
    Obyvatelia:
    "Ja myslím, že to by bola najväčšia blbosť."
    "No bolo by to veľmi smutné, pretože hlavne kvôli deťom."
    "No ja si to neviem ani predstaviť."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Ak pohotovosť zrušia, budú musieť pacienti dochádzať do Martina."
    M. BUGOŠOVÁ:
    "Pre týchto obyvateľov z tých vzdialenejších obcí je to 50 až 60 kilometrov jedna cesta tam a ďalších 60 kilometrov späť."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Takýto problém budú mať viaceré pohotovosti na Slovensku, ministerstvo zdravotníctva totiž vyhodnocuje problémy stratových lekárskych služieb prvej pomoci."
    Z. ČIŽMÁRIKOVÁ, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva, (telefonát):
    "Náš taký termín vnútorný je, že chceli by sme tieto zmeny zaviesť ešte do konca roka 2009."
    P. KUBICA, hovorca Žilinského samosprávneho kraja, (telefonát):
    "Čakáme na vyhlášku ministerstva zdravotníctva."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Vec je momentálne v štádiu pracovnej verzie. O tom, ktoré pohotovosti napokon zrušia, rozhodne ministerstvo zdravotníctva spoločne s vyššími územnými celkami. Rozhodovať pritom bude spádovosť, ale aj využitie jednotlivých pohotovostí."
  • Najviac peňazí išlo na stále mizerné mzdy
    (25.05.2009; Oravské noviny; č. 20, s. 3; Kališová Naďa)
    PLUSOVO VLANI HOSPODÁRILI LEN DVE NEMOCNICE
    Najhorší prevádzkový hospodársky výsledok za minulý rok dosiahla Dolnooravská nemocnica, najlepší výsledok patrí Hornooravskej nemocnici.
    ORAVA. Najlepším prevádzkovým hospodárskym výsledkom sa spomedzi zdravotníckych zariadení Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) môže pochváliť Liptovská nemocnica s poliklinikou: 33 860 000 Sk (1,124 mil. €). V pluse sa vlani udržala aj Hornooravská nemocnica v Trstenej, ktorá k 31. decembru 2008 vykazovala prevádzkový hospodársky výsledok VO výške 23 773 000 Sk (789120 €). Horšie na tom bola minulý rok Dolnooravská nemocnica v Dolnom Kubíne, ktorá skončila s výsledkom mínus 20 905 000 Sk (693 920 €). S pozitívnym výsledkom viac ako 11 000 000 Sk (365 130 €) skončila minulý rok aj Oravská poliklinika Námestovo.
    Pohľadávky od poisťovní
    Ako uvádza správa ŽSK, dôvodom veľkých rozdielov medzi výsledkami hospodárenia v jednotlivých nemocniciach s poliklinikou boli vysoké pohľadávky nemocníc. K nim okrem iného patria i neuhradené výkony zo zdravotných poisťovní. Záväzky po lehote splatnosti predstavujú vo všetkých štyroch nemocniciach ŽSK spolu až 366 390 000 Sk (12,162 mil. €). Najmenej z toho ‑ cca 4,9 mil. Sk (162 650 €) ‑ mala ku koncu minulého roka Hornooravská nemocnica v Trstenej.
    Postele na lôžkových oddeleniach nemocníc v celom kraji vlani pacienti využívali na 69,34%. V trstenskej nemocnici boli nemocničné lôžka využité na 68,4 %, v Dolnooravskej o necelé percento menej. V Dolnom Kubíne je súčasne nižšia aj priemerná ošetrovacia doba. Kým v Dolnooravskej nemocnici je to 6,54 dňa, v Hornooravskej ošetrovali hospitalizovaného pacienta priemerne 6,78 dní.
    Najviac na mzdy
    Najviac peňazí je vo všetkých nemocniciach vynakladaných na mzdy zamestnancov, vrátane odvodov. Najvyšší percentuálny podiel mzdových nákladov eviduje Kysucká nemocnica v Čadci, najnižší Liptovská v Liptovskom Mikuláši. V Hornooravskej nemocnici išlo na mzdy 55,93 % z celkových nákladov nemocnice a v Dolnooravskej 51,52 %.
    Problémom v nemocniciach samosprávneho kraja je rastúci odchod zamestnancov. Tí odchádzajú prevažne do nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR, kde sa od roku 2006 do konca roku 2007 podarilo presadiť zvyšovanie platov až o 40%, čo v niektorých prípadoch znamená rozdiel až 200 € (6000 Sk). Ostatným nemocniciam naši aktuálni zákonodarcovia takúto možnosť nedali. Niet sa teda čo čudovať, že kvalifikovaní odborníci odchádzajú za lepšími podmienkami a platom do veľkých nemocníc. Ale kde je v tom všetkom pacient?
  • Neuspel ani jeden projekt
    (25.05.2009; Oravské noviny; č. 20, s. 3; NK)
    Žilinský samosprávny kraj predložil vlani projekty za takmer 24 231560 eur (730 miliónov Sk). Schválený však nebol ani jeden.
    Ku koncu minulého roka predkladal Žilinský samosprávny kraj na Ministerstvo zdravotníctva SR štyri projekty. Žiadal v nich o dotáciu na rekonštrukciu budov, prístrojové vybavenie a informačné technológie do štyroch nemocníc v pôsobnosti ŽSK. Pre oravské nemocnice žiadali nenávratný finančný príspevok z fondov Európskej únie vo výške cca 14 771 000 € (445 miliónov Sk). Ministerstvo však pre nedostatok prostriedkov neschválilo ani jeden. "Žilinský samosprávny kraj tieto projekty upraví a pripraví na výzvu, ktorá by mala byť podľa informácie na web stránke ministerstva vypísaná v októbri tohto roku. Opakovane ich budeme predkladať, až kým nebudú úspešné," informoval nás hovorca ŽSKPeter Kubica. Na tento rok okrem toho pripravujú projekt aj pre Oravskú polikliniku Námestovo. Výzvy na predkladanie týchto žiadostí by mali byť zverejnené tento mesiac a v októbri.
  • Dodatky k vysvedčeniam sú úplne zbytočné
    (25.05.2009; Oravské noviny; č. 20, s. 4; Kališová Naďa)
    VYŠŠIA SPOTREBA PAPIERA A ZBYTOČNÁ PRÁCNOSŤ
    Pri maturitách sa míňajú ďalšie tony papiera. Po novom dostanú maturanti nielen maturitné vysvedčenie, ale aj dodatok k nemu. jeho obsah považujú učitelia za úplne zbytočný. TRSTENÁ. Prehnaná byrokracia, tak charakterizujú novinku v maturitnom hodnotení učitelia. Kým doteraz stačilo maturantovi vysvedčenie o úspešnom absolvovaní maturitnej skúšky, tento rok k nemu dostane aj dodatok. Veci, ktoré do neho musia učitelia vypísať, sú podľa nich úplne zbytočné. Je totiž málo pravdepodobné, za to niekoho, či už zamestnávateľa alebo vysoké školy, bude zaujímať.
    Budúce mamičky ‑ maturantky
    Uplynulý týždeň sa maturovalo na väčšine oravských stredných škôl. Celkovo si vedomosti získané za štyri ‑ päť rokov štúdia preverili komisie u 1613 oravských študentov. Na Gymnáziu M. Hattalu v Trstenej, ktoré ako jediná stredná škola na Orave nespadá pod Žilinský samosprávny kraj, maturovalo 164 študentov. Ako nám povedala zástupkyňa riaditeľa Anna Hedriková, na maturity bolo všetko pripravené štandardne, študenti boli tiež dobre pripravení. "Každá maturitná komisia povie niečo iné, podľa toho, aký predmet má. Ja som bola na fyzike a boli sme maximálne spokojní, pretože nám vychádza priemer lepší ako dvojka. Iné predmety sú tiež na dobrej úrovni. Vidieť, že sa študenti pripravili. Zúročili, že im učitelia dali všetko, čo vládali. Zatiaľ sme "bez straty kytičky" ‑ zmaturovali všetci. Len aby to takto išlo aj ďalej," zaželala si v utorok A. Hedriková.
    Perličkou na trstenskom gymnáziu boli dve maturujúce nastávajúce mamičky. "Dúfame, že stihnú úspešne zmaturovať, pretože sú už v deviatom mesiaci tehotenstva. Jedna mala dokonca v pondelok termín pôrodu, no ešte stále je tu," dodala zástupkyňa.
    Prebytok dreva?
    V tohtoročných maturitách je niekoľko noviniek. Zrušili sa úrovne na matematike a slovenčine, zostali len u cudzích jazykov. Tento krok učitelia aj študenti vítajú, pretože aj tak nikoho nezaujímalo, či žiak maturoval z matematiky z "áčka" alebo "béčka".
    Vrásky im však spôsobuje dodatok k vysvedčeniam, ktorý musia vypĺňať. "Je to papierovačka doslova o ničom. Neviem, na čo úradníci mysleli, keď to vymýšľali. Asi treba spracovať všetko kalamitné drevo," skonštatovala zástupkyňa. "Ešte aj podklady nám prišli neskoro. Metodické pokyny schválili v piatok, my sme začínali maturovať v pondelok. Takže sme tu strávili celý víkend. A podobne to bude vyzerať i ten nadchádzajúci."
    Na poslednú chvíľu
    V dodatkoch nevidí A. Hedriková žiaden význam. V úvode sú veci, zapísané aj na vysvedčení. A zvyšok? "Najskôr vypisujeme prístup k ďalšiemu vzdelaniu, teda kde môže ísť študent s týmto výsledkom maturity ďalej študovať. Nevidím dôvod, prečo by to tam mali mať, keď oni ešte neštudovali podľa nového vyučovacieho programu," hovorí zástupkyňa. Podľa jej slov vrcholom je posledná časť dodatku, kde majú učitelia vypisovať informácie o obsahu štúdia. Musia v ňom byť vypísané všetky predmety, ktoré študent absolvoval počas štúdia, počet hodín jednotlivých predmetov za celé štúdium a vyučovací jazyk. "U každého štvrtáka musím napísať, že mal slovenský jazyk a literatúru týždenne štyri hodiny po štyri roky, teda koľko hodín absolvoval za celé štúdium. A takto ku všetkým predmetom. Podobne musíme vypísať aj voliteľné predmety, u nás semináre. My máme na škole ročne cca 25 seminárov, pričom každý študent má štyri, no všetky sú iné. Každému ich teda budeme do dodatku musieť vpisovať inak," dodala zástupkyňa.
    Nezabudla dodať, že si nevie predstaviť, koho to bude zaujímať. "Počet odučených hodín totiž študentovi nezaručuje, že niečo vie. O tom svedčí známka na vysvedčení."
  • Juraj Blanár ocenil aj hádzanárky z Bytče
    (25.05.2009; Žilinské noviny; č. 20, s. 9; FILEK Michal)
    Súťaž MY Žilinských novín a predsedu ŽSK má pre súťažiacich a čitateľov zaujímavé vyvrcholenie.
    BYTČA. Už minulý týždeň sme informovali, že sa Juraj Blanár rozhodol odmeniť aj druhý a tretí kolektív v poradí. Po víťazných strelcoch z Hôrok minulý týždeň na tréningu navštívil aj bytčianske hádzanárky a odovzdal im šek na 400 €. Ďalšou pozitívnou správou je, že sa k nemu pridal podnikateľ Marián Múdry a na podporu hádzanej pridal ďalších 200 €.
    "Celý projekt prebehol tento rok nad očakávania dobre. Takpovediac sme trafili klinec po hlavičke," povedal Blanár. Podľa jeho slov totiž nie je podpora športu na Slovensku stále systémová. Aj keď máme množstvo zanietených ľudí, ktorí robia na špičkovej úrovni športy, o ktorých sa nám ani len nesníva. "Mali sme obavu, že v súťaži budú dominovať futbal, hokej alebo basketbal. Zvíťazili však strelci z Hôrok a tesne za nimi sa umiestnili hádzanárky z Bytče. Mnohí ľudia možno ani len netušili, aké špičkové výsledky bytčianske hádzanárky dosahujú," dodal župan.
    Šéf hádzanárskeho klubu z Bytče Miloš Michel neskrýval radosť. "Som rád, že aj nám sa rozhodol župan prispieť. Súťaž sme chceli vyhrať a výhru použiť na účasť na medzinárodnom turnaji v Prahe. Na turnaji sme získali veľmi dobré umiestnenia," povedal Michel. Mládežnícka hádzaná v Bytči zaznamenala v tejto sezóne veľmi dobré výsledky. Všetky štyri dievčenské kolektívy sa totiž prebojovali do finále a budú hrať o majstra Slovenska.

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky