21. týždeň

  • RELÁCIA VEČER NA TÉMU KRÍZA NEBUDE VEČNÁ
    (21.05.2009; Televízna stanica STV 2; Večer na tému; 22.15; 90 min.; HÜBEL Jozef)
    "Nezamestnanosť na Slovensku je opäť dvojciferná", informoval v úvode relácie jej moderátor Jozef HÜBEL a pokračoval; "a jej miera osciluje okolo hranice jedenástich percent. Denne sa dozvedáme o zatváraní predovšetkým priemyselných podnikov, dokonca aj takých, o ktorých by sme si to ešte pred rokom vôbec nemysleli. Aj preto je namieste otázka, aké opatrenia by sa mali prijať a prijímajú sa, aby sme dôsledky krízy pocítili čo najmenej. Vláda už niektoré z nich prezentovala. Či už je to výstavba diaľnic, PPP‑projekty a vôbec celkové znižovanie nákladov. Najnovšie je od konca apríla parlamentom prijatý aj zákon o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorý sa už dočkal aj podpisu prezidenta republiky, aby mohol platiť od prvého septembra. Tento zákon by mal byť ďalším významným opatrením proti kríze, ktorá tu nebude večne a konať v boji proti nej treba práve teraz." Nad uvedenou problematikou najmä z hľadiska postupného definovania adekvátnych personálnych kvalifikačných požiadaviek ekonomickej sféry konkrétnymi podnikateľskými subjektami a novými možnosťami ich napĺňania na štvorpartitnej výchovnej, vzdelávacej a organizačnej báze, s apelom intenzívnejšej stimulácie záujmu mládeže o technické vzdelanie, a to i v rámci postupne chýbajúcich viacerých druhov robotníckych povolaní, ako aj s výhľadom ich inovačných modifikácií sa v kontexte legislatívy pripravenej a pripravovanej rezortom školstva zamysleli Mgr. Bibiána OBRIMČÁKOVÁ, štátna tajomníčka MŠ SR, Július HRON, viceprezident ZAP SR, Ing. Juraj BLANÁR, predseda Žilinského samosprávneho kraja, Ing. Tomáš MALATINSKÝ,. Prezident AZZZ a Ing. Peter SCHMIDT, viceprezident Slovenskej živnostenskej komory.
  • CYKLOTURISTIKA NA SLOVENSKU
    (20.05.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Štúdio Kontakt; 20.00; 60 min.; HARGAŠOVÁ Ľubica)
    O cykloturistike na Slovensku, možnostiach jej rozvoja, jej potenciáli ako aj o problémoch, s ktorými sa toto odvetvie cestovného ruchu stretáva, diskutovali v SRo generálny riaditeľ sekcie turizmu ministerstva hospodárstva G. KULIFFAY, J. DÚHA poverený riadením odboru pre druhovú ochranu ministerstva životného prostredia, J. HLADKÝ, predseda Slovenského cykloklubu, a programový riaditeľ nadácie Ekopolis J. ROHÁČ.
    Potenciál na rozvoj cykloturistiky na Slovensku pritom veľký, tá je pritom veľmi populárnym a dynamicky sa rozvíjajúcim odvetvím cestovného ruchu. Na Slovensku je asi 10‑tisíc kilometrov rôznych cyklistických ciest, otázkou ale je, kto sa má o ne starať, resp. kto má budovať nové, či to má byť podnikateľ, alebo miestna či regionálna samospráva. V prvom rade by sa mali začať vo veci angažovať združenia cestovného ruchu, spolupráca so samosprávou je však nevyhnutná. Základné podmienky na rozvoj cykloturistiky musí vytvoriť verejná správa. Zatiaľ podstatnú časť práce pri budovaní cyklotrás odviedli dobrovoľníci v spolupráci s obcami aj vyššími územnými celkami. Veľmi dobrá je táto spolupráca v Žilinskom kraji, kde je až 25 percent vyznačených cyklotrás na Slovensku. Na budovanie a rozvoj cyklotrás bude pritom možné čerpať aj zdroje z fondov Európskej únie v rámci viacerých operačných programov. Potrebné je pripraviť dobrý projekt.
    Problémami pri budovaní nových cyklotrás sú hlavne financie, ale aj nevysporiadané majetkové vzťahy k pozemkom. Na ďalší problém narážajú organizátori v oblasti ochrany životného prostredia, aj keď viac problémov pri budovaní cyklotrás je pri rokovaniach s lesníkmi a poľovníkmi, ktorí prísne chránia vstup do lesov. Zvýšená ochrana životného prostredia vyplýva z členstva Slovenska v Európskej únii, keďže tá stanovila isté kritériá, ktoré musí Slovensko dodržiavať, vo viacerých oblastiach je však Slovensko aktívnejšie ako to únia vyžaduje. Je preto potrebné, aby tí, ktorí sú zodpovední za vydávanie rozhodnutí pre budovanie cyklotrás, situáciu nekomplikovali. Slovenské zákony pritom pomerne dobre upravujú pohyb cyklistov v prírode ako aj pri stretnutiach s chodcami a turistami.
    Ďalší problém, ktorý brzdí rozvoj cykloturistiky na Slovensku, je to, že trasy v jednotlivých regiónoch nie sú vzájomne poprepájané. Doriešiť treba aj zázemie okolo cyklotrás, teda služby ako je ubytovanie, stravovanie a ďalšie. To je však už otázka rozvoja cestovného ruchu ako takého a jeho podpory zo strany štátu, samospráv aj miestnych podnikateľov.
  • O prácu prišlo 100‑tisíc ľudí
    (20.05.2009; Plus jeden deň; s. 4; Šuplata Ivan)
    Najviac nezamestnaných je v okrese Rimavská Sobota
    NEZAMESTNANOSŤ na Slovensku neustále rastie. Ku koncu apríla dosiahla 10,92 percenta, a to rozhodne ešte nie je konečné číslo. Za rok prišlo o prácu 96 822 ľudí. Najviac nezamestnaných je na juhu Slovenska, a to v okrese Rimavská Sobota. Prácu tam nemá takmer tretina ľudí.
    Na úradoch práce čaká na robotu už vyše 325‑tisíc nezamestnaných. Napriek tomuto desivému číslu sa v apríli nárast nezamestnanosti spomalil a o prácu prišlo o 6‑tisíc ľudí menej ako v marci. Aj keď sa situácia čiastočne zlepšila, odborníci predpokladajú, že rast nezamestnanosti sa ani v nasledujúcich mesiacoch nezastaví.
    "Stále očakávame nárast nezamestnanosti, ale s mierne klesajúcim trendom," povedal generálny riaditeľ Ústredia práce Ján Síhelský. Podľa neho dve tretiny úradov práce hlásia nárast počtu nezamestnaných a jedna tretina je stabilizovaná.
    Viac voľných miest
    Úrady práce podľa Síhelského minulý mesiac zaznamenali mierny nárast nahlásených voľných pracovných miest. Bolo ich takmer 8‑tisíc, pričom zo 4 182 novonahlásených miest 4 162 úrady ihneď obsadili.
    "Môže ich byť aj viac. Zamestnávateľ však nie je zo zákona povinný nahlásiť voľné pracovné miesta," uviedol Síhelský. Za dobré znamenie považuje aj to, že v predchádzajúcom týždni žiadny zamestnávateľ neohlásil hromadné prepúšťanie.
    Príspevok pomáha
    Na udržanie zamestnanosti na Slovensku prispievajú aj iné aktivity. Od začiatku marca tohto roku sa vďaka tomuto príspevku podarilo zachovať viac ako 15‑tisíc pracovných miest. Až 60 zamestnávateľov využíva pomoc pri platení odvodov. Tá i napriek zlej situácii v podnikoch umožňuje, aby ľudí neprepustili. Úrady práce rokujú aj s ďalšími zamestnávateľmi, ktorí by mohli túto formu pomoci využiť. Celkovo takto chcú zachrániť prácu pre vyše 42‑tisíc ľudí.
    ‑‑‑‑
    Bratislavský kraj 3,25%
    Nitriansky kraj 10,14%
    Trnavský kraj 6,57%
    Banskobystrický kraj 17,66%
    Trenčiansky kraj 7,75%
    Žilinský kraj 8,83%
    Prešovský kraj 16,27%
    Košický kraj 15,77%
    Priemerná nezamestnanosť na Slovensku 10,92%
  • Za získané peniaze kúpia nahrávací stroj tenisových loptičiek
    (19.05.2009; Kysucké noviny; č. 19, s. 12; MM)
    Predseda Žilinského samosprávneho krajaJuraj Blanár v spolupráci s MY Kysuckými novinami zorganizovali už piatykrát súťaž o 1 700€.
    Tento rok sa rozhodol podporiť športovanie mládeže. Z dvadsiatich štyroch športových klubov mohli čitatelia zasielaním hlasov zvoliť víťaza, ktorým sa aj vďaka nim stal Tenisový klub Dolné Kysuce. Ten získal neuveriteľných 4151 vašich hlasov.
    Tenisový klub Dolné Kysuce so sídlom v Rudine začal svoju činnosť v skromných podmienkach na chodbách a v telocvičniach základných škôl v Rudine, Nesluší, Snežnici a Povine. v súčasnosti sa vyprofilovali silné tenisové krúžky pri ZŠ Rudina (24 detí), Kysucký Lieskovec (18 detí), Snežnica (11 detí) a Stará Bystrica (10 detí).
    "Získali sme dobré podmienky a pochopenie u riaditeľov škôl, starostov obcí a vedúcich centier voľného času. V marci 2007 sme oficiálne krúžky zlúčili do jedného klubu zaregistrovaním stanov občianskeho združenia na MV SR. Dovtedy sme deti zapájali do súťaží v rámci spolupráce s TK Kysucké Nové Mesto ako "B" družstvá," informuje Jozef Bača z TK Dolné Kysuce.
    V súčasnosti je v pravidelnom tréningovom procese 63 detí vo veku od 4 do 15 rokov, ktoré pravidelne už tretí rok zápolia v regionálnych súťažiach družstiev. V tomto roku majú v súťažiach dve družstvá mladších žiakov, chlapcov a dievčat, dve družstvá starších žiakov (tiež chlapci a dievčatá) a v kategórii dorastencov dve družstvá chlapcov a dievčat. V kategórii detí v súťažiach do 7 rokov majú 4 družstvá a v kategórii do 9 rokov taktiež 4 družstvá.
    "Náš oddiel je garantom súťaží detí do 9 rokov pre severnú časť stredoslovenského regiónu. Deti do 9 rokov už pravidelne 5. rok zaradujeme do súťaží poriadaných Slovenským tenisovým zväzom v Detskom Davis Cupe a Fed Cupe a Hraj tenis, Slovensko. Svojou činnosťou a prácou sme sa za toto obdobie prepracovali na 83. miesto zo 195 klubov v rámci SR. Stalo sa tak na základe hodnotenia STZ v Bratislave.
    Našou hlavnou úlohou je šíriť tento šport. Tiež vyhľadávať talenty, ktoré radi posunieme do výkonnejších klubov, čo sa nám už aj v štyroch prípadoch podarilo," hovorí Bača. Zvláštnosťou ich klubu je, že sú pravdepodobne jediný klub na Slovensku, kde tréneri chodia za deťmi a nie deti za trénermi, a že nevlastnia ani jeden tenisový kurt. Na činnosť si športoviská prenajímajú alebo využívajú nezištnú pomoc obcí a škôl.
    Cieľom je postupne vytvoriť štyri samostatné kluby v Rudine pre obce Rudinská, Rudinka Snežnica a Nesluša. V Kysuckom Lieskovci pre obce Lodno, Povina, Ochodnica a v meste Krásno nad Kysucou a v Starej Bystrici pre obce bystrickej doliny.
    "K tomu potrebujeme trénerske kádre, ktoré v tomto roku chceme rozšíriť o dvoch trénerov, a postupné budovanie tenisových ihrísk," vysvetľuje Bača.
    Čo sa týka výhry, tá ich veľmi potešila. Z rúk predsedu Žilinského samosprávneho krajaJuraja Blanára si ju tréner Jozef Bača spolu so svojimi malými zverencami prevzali na multifunkčnom ihrisku v priestoroch Základnej školy v Kysuckom Lieskovci. Ako nám prezradil Jozef Bača, za získané peniažky zakúpia nahrávací stroj tenisových loptičiek.
    "Ide o zariadenie, do ktorého sa dá okolo dvesto loptičiek. Ten ich potom vrhá, a teda aj nahráva deťom. Funguje na diaľkové ovládanie. Doteraz som bol takým nahrávacím strojom ja sám," dodáva s úsmevom Bača.
  • Vladko, Darinka a Monika dostali vlastné izbičky
    (19.05.2009; Kysucké noviny; č. 19, s. 12; MM)
    Keď sa minulý rok dozvedela Andrea Joneková z Novej Bystrice, že sa stala výherkyňou päťdesiatich tisícok korún, ktoré pravidelne venuje do súťaže MY Kysuckých novín predseda Žilinského samosprávneho krajaJuraj Blanár, nemohla tomu uveriť.
    Dnes už vďaka spomínaným peniažkom zariadila pre svoje tri ratolesti útulné izbičky. Tridsaťpäťročná Andrea Joneková z Novej Bystrice si až do roku 2004 žila pohodovým spokojným životom. Vyštudovala, vydala sa a porodila tri krásne deti ‑ dnes už trinásťročného Vladka, jedenásťročnú Darinku a deväťročnú Moniku.
    Mladá rodina síce bývala u manželových rodičov, ale pomaly si stavali i vlastný domček. "Práve v tom roku, keď sme už konečne dokončievali naše budúce bývanie, mal manžel pracovný úraz, pri ktorom zahynul," hovorí smutne pani Andrea. Pracoval totiž v lese pri zrezávaní drevín a zavalil ho strom. Na tieto chvíle spomína mladá vdova len veľmi nerada. Na dvore stáli kopy piesku a štrku a čakali na použitie. "Materiál sme si dokupovali postupne. Chceli sme mať už všetko zabezpečené, aby sme mohli domček rýchlo dokončiť a nasťahovať sa," pokračuje so smútkom v hlase. Najhoršie však bolo, že po mladom otcovi ostali tri malé detičky, ktoré potrebovali okrem jeho otcovskej lásky aj najesť, obliecť sa... Pani Andrea Joneková ostala zrazu na všetko sama.
    Za svojím manželom smútila, ale musela myslieť predovšetkým na svoje deti. Našla si zamestnanie, pracuje v jednej krajčírskej firme v Krasňanoch, a s pomocou bratov ako‑tak dokončila aj ich domček.
    Od manželovej smrti ubehlo už päť rokov. Bolesť v srdci sa síce zmenila, ale nezmenšila. Predsa len, zabudnúť sa nedá... "Som rada, že mi po ňom ostali aspoň naše deti. Robia mi veľkú radosť. Sú veľmi nadané. Dcéry chodia na tanečnú, syn zasa na tenis. Venujú sa rôznym aktivitám. Dievčatá navštevujú aj krúžok šikovných rúk a hrajú na keyboarde, " opisuje mamina aktivity svojich ratolestí.
    V očiach sa jej odráža hrdosť i materinská láska. Život ju síce pripravil o manžela, ale dal jej tri krásne a zdravé deti. Preto sa nesťažuje, nenadáva. Nepracuje ľahko ani veľa nezarobí, ale predsa je spokojná. Spolu s deťmi žije skromne a spokojne. Nedoprajú si síce všetko, čo by si želali, ale aspoň majú jeden druhého. Sú silná "štvorka". A vďaka súťaži v našich novinách sa Vladkovi, Darinke a Monike splnil tiež sen o vlastných detských izbičkách. "Za získané peniaze sme nakúpili materiál na dokončenie troch izbičiek na poschodí. Zateplili sme stropy, dali podlahy, obielili," hovorí Andrea Joneková. Deti si vybrali farby samy. Vladko zelenú v kombinácii s modrou, Darinka červenú so žltou a Monika žlto ‑ oranžovú. "Izby voňajúce novotou zatiaľ dýchajú prázdnotou. Chýba v nich ešte veľa drobností, ale ako hovorí sama pani domu, nábytok a doplnky dokúpia postupne, teraz je najdôležitejšie to, že izbičky sú už hotové a deti sa do nich budú môcť čoskoro aj nasťahovať. Kým z Vladkovej "dýcha" chlapčenská atmosféra, z izieb dievčat zasa vyžaruje veselá dievčenská nálada. V jednej z nich stojí v rohu aj keyboard, na ktorom sa učia dievčatá hrať. "Darinka chodí aj do "hudobnej" v Starej Bystrici, Monika si však bude musieť ešte počkať na to, kým budeme mať viac koruniek. Zatiaľ ju však učí Darinka, takže hádam nič nezamešká," dodáva hrdo Andrea Joneková.
  • Turiec bude prvý v republike
    (19.05.2009; Turčianske noviny; č. 19, s. 2; Zacharides Branislav)
    CESTY OPRAVIA ZA EURÓPSKE PENIAZE
    Náš región čaká rekonštrukcia 27 km ciest II. a III. triedy s využitím fondov Európskej únie.
    ŽILINA. Prvá žiadosť v celej Slovenskej republike o nenávratný finančný príspevok z eurofondov v rámci regionálneho operačného programu bola podaná v apríli tohto roku a týka sa skvalitnenia dopravnej inŕraštruktúry v historickom regióne Turiec. Autorom projektu je Rozvojová agentúra Žilinského samosprávneho kraja a vďaka nemu kraj získa vyše 2,5 eur (75,3 mil. Sk) na rekonštrukciu ciest II. a III. triedy v regióne Turca. K tomuto obnosu prispeje aj Žilinský samosprávny kraj z vlastných zdrojov vo výške 131 832 eur (3,97 mil. Sk).
    Ušlo sa jednej dvojke a piatim trojkám
    Predloženiu žiadosti predchádzalo vypracovanie projektového zámeru v novembri 2008, pričom sa prísne zohľadňovalo najmä zabezpečenie dostupnosti obcí mimo pólov rastu do obcí, ktoré disponujú nadradenou občianskou vybavenosťou. Rekonštrukcia sa týka úsekov ciest Jasenovo ‑ Slovenské Pravno, Sklabinský Podzámok ‑ Sučany, Žabokreky ‑ Belá, Horný Kalník ‑ Martin, V. Čepčín ‑Turčianske Teplice a Sklabiňa ‑ Martin.
    Pomôžu aj Trenčania
    Zaujímavosťou projektu je ministerská podmienka, týkajúca sa úseku Jasenovo ‑ Slovenské Pravno. Podmienilo ho aj rekonštrukciou úseku cesty od od hranice katastra Jasenova po Nitrianske Pravno. Keďže tento úsek je už súčasťou Trenčianskeho kraja, odbor dopravy ŽSK oslovil trenčianskych partnerov so žiadosťou o zahrnutie tohto úseku do svojich investičných plánov. Financovanie tejto rekonštrukcie následne schválilo zastupiteľstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja vo výške 1,58 mil. eur (56 mil. Sk), pričom Trenčiansky samosprávny kraj z vlastných zdrojov vyčlení na túto akciu 5 percent z tejto sumy.
    Na žaby sa nezabudlo
    V prípade tohto projektu sa prihliada i na životné prostredie. Hneď v úvode jeho prípravy sa na vybraných úsekoch urobili merania hluku a bola spracovaná hluková štúdia, ktorej výstupom je návrh takých typov asfaltových krytov, aby sa dosiahlo zníženie hluku. Osobitosťou projektu je biokoridor pozostávajúci z piatich nových prechodov popod cestu v úseku medzi Sučanmi a Turčianskou Štiavničkou, keďže toto miesto miesto patrí medzi migračné trasy obojživelníkov. Cestu stavbári z oboch strán olemujú betónovými stienkámi, ktoré budú slúžiť ako privádzače žiab k novým podchodom.
    Schválený je aj druhý projektový zámer
    V poradí druhým projektovým zámerom na dopravnú infraštruktúru v Turci, ktorý už úspešne prešiel schvaľovacím procesom na MVRR, je projekt týkajúci sa zvýšenia dostupnosti do pólov rastu v regióne Turiec. Celkové náklady na rekonštrukciu vybratých úsekov cesty z Ratkova do Sučian v celkovej dĺžke 10,3 km predstavujú 1,69 mil. eur (51,12 mil. Sk), pričom vlastný príspevok ŽSK opäť tvorí 5 percent. Aj tento zámer bol schválený s podmienkou následného predloženia žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Termín predloženia je plánovaný na prelom mája a júna, čo vytvorí predpoklady na to, aby sa oba projekty stihli zrealizovať v tomto roku.
  • Opravili historickú úvraťovú železnicu
    (19.05.2009; Plus jeden deň; s. 10; sita)
    ŽILINA ‑ Po dvoch rokoch prestávky začal vláčik Historickej lesnej úvraťovej železničky v Novej Bystrici ‑Vychylovke opäť jazdiť až do prvej úvrate. Do rekonštrukcie poškodeného úseku trate investoval Žilinský samosprávny kraj takmer 166‑tisíc eur (5 miliónov Sk). Oprava si vyžiadala podchytenie svahu 61 mikropilótmi, vybudovanie masívneho oporného múru a opravu systému odvádzania vody. Železničku i časť múzejného areálu expozície totiž na prelome júna a júla 1997 vážne poškodili dlhotrvajúce dažde.
    Sezónna prevádzka železničky trvá do konca októbra. Vlak bude premávať každý deň podľa cestovného poriadku. Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke je jedinou fungujúcou železnicou v Európe s úvraťovým systémom, preto ju v roku 1991 vyhlásili za Národnú kultúrnu pamiatku. V minulosti spájala Kysuce s Oravou.
  • Cesty čaká drahá rekonštrukcia
    (19.05.2009; Kysucké noviny; č. 19, s. 2; IH)
    Žilinský kraj vyhlásil verejné súťaže na rekonštrukciu ciest.
    Čadca. Dva dôležité úseky ciest prechádzajúce Kysucami sa dočkajú rekonštrukcie. Obnova cesty Bila ‑ Klokočov ‑ Turzovka by mala stáť 900 až 960‑tisíc eur. Plánovaná je tiež rekonštrukcia cesty Čadca ‑ Milošová ‑ Mosty u Jablunkova v hodnote 600 až 640‑tisíc eur. Žilinský samosprávny kraj vyhlásil verejné súťaže na stavebné práce. Pri rekonštrukcii by mali pomôcť aj financie z európskych prostriedkov cez Program cezhraničnej spolupráce SR ‑ ČR na rozvoj dopravnej infraštruktúry a dostupnosť pohraničia.
    Do rekonštrukcie ciest sa pustia aj v Turzovke. Samospráva si na asfaltérske úpravy pravdepodobne vezme v tomto roku úver. Je to jediné riešenie havarijnej situácie na väčšine miestnych komunikácií v meste. Cesty sú poznačené výstavbou kanalizácie a vodovodu. Niektoré už "nahlodal" aj zub času. V minulosti rekonštrukciu riešili len nevyhnutnými opravami výtlkov, čo však nebolo dostačujúce.
    V Turzovke poslanci rozhodli, že v tomto roku môže mesto pristúpiť ku komplexnej údržbe zatiaľ na tých komunikáciách, na ktorých už SEVAK nebude vykonávať práce v rámci stavby Odkanalizovanie a zásobovanie pitnou vodou Horných Kysúc. Niektoré dá do poriadku investor stavby, samospráva si však bude musieť poradiť s viacerými ďalšími cestami, ktoré chce rekonštruovať z vlastných zdrojov. Do jesene 2009 plánujú urobiť I. etapu rekonštrukcie tej v Hlinenom. Ide o úsek dlhý približne 2 500 metrov. Na rekonštrukciu ďalších ciest si zoberú úver z banky. V Turzovke počítajú v tomto roku s celkovými nákladmi na opravy a rekonštrukcie komunikácií vo výške približne 800‑tisíc až 1 milión eur.
  • Národohospodára Uhríka ocenili za celoživotné dielo
    (19.05.2009; Turčianske noviny; č. 19, s. 3; kp)
    Jozef Uhrík sa stal ďalším Turčanom, ktorý si prevzal Cenu Žilinského samosprávneho kraja.
    ŽILINA. Známa osobnosť slovenského strojárenského a automobilového priemyslu Jozef Uhrík nedávno oslávil okrúhle životné jubileum ‑ 70 rokov. Práve pri tejto príležitosti mu predseda ŽSKJuraj Blanár odovzdal Cenu Žilinského samosprávneho kraja.
    Autorita automobilového priemyslu
    "Jozef Uhrík je vnímaný ako autorita v automobilovom priemysle nielen u nás, ale aj v zahraničí. Jeho odborný názor je vyhľadávaný aj pri rôznych národohospodárskych rozhodnutiach. Aj preto sme sa pri príležitosti jeho okrúhlych narodenín rozhodli oceniť ho za celoživotné dielo," hovorí Juraj Blanár. "Chceme mu touto cestou poďakovať za to, že presadzoval myšlienku, aby automobilový priemysel nadviazal na bohatú tradíciu strojárenstva v našom regióne i na celom Slovensku," skonštatoval J. Blanár.
    Bez áut by nebolo euro
    Ocenený spoluautor koncepcie rozvoja automobilového priemyslu na Slovensku a zároveň prezident Združenia automobilového priemyslu SR Jozef Uhrík poďakoval všetkým spolupracovníkom. "Keď hovoríme, že Slovensko má ekonomické úspechy, je to aj vďaka automobilovému priemyslu. Čo by dnes znamenala naša krajina bez automobilového priemyslu? Bolo by u nás euro? Bola by taká zamestnanosť? Prišli by k nám obrovské zahraničné investície? Nebyť svetovej hospodárskej krízy, dynamika by bola ešte väčšia. Napriek tomu je Slovensko v súčasnosti automobilovou veľmocou," dodal J. Uhrík.
    Na slávnostnom akte odovzdávania ocenenia predstavili aj novú knihu o Jozefovi Uhríkovi Od tankov k Touaregu, ktorej autorkou je Marika Studeničová.
  • Ocenili sme víťazov súťaže športových kolektívov
    (18.05.2009; Žilinské noviny; č. 19, s. 12; MK)
    Minulý týždeň sme boli pri tom, keď predseda Žilinského samosprávneho krajaJuraj Blanár odovzdal symbolický šek v hodnote 1700 eur strelcom z Hôrok. O túto odmenu súťažilo 24 mládežníckych športových kolektívov v súťaži, ktorú vyhlásil týždenník MY Žilinské noviny. Najviac hlasov, až 5195, do redakcie zaslali fanúšikovia Športovo‑streleckého klubu Hôrky.
    HÔRKY. Výhru strelcom z Hôrok osobne odovzdal župan. Urobil tak počas ich tréningu. Ba dostal možnosť si sám aj zastrieľať. Hôrčania veľmi dobre vedia, na čo výhru použijú. Opäť len na športovú streľbu detí. "Za peniaze si kúpime kvalitné zbrane a strelecký kabát. To, čo nám zostane, minieme na strelivo," povedal jeden z trénerov Ondrej Grečnár.
    Na menšie výdavky si peniaze dokážu zabezpečiť sami. Zakúpenie novej špičkovej zbrane však už vyžaduje väčší balík peňazí. Nová puška by mladým strelcom mala pomôcť ešte výraznejšie stabilizovať výsledky. Aj keď to už vari ani nejde. Už dnes je totiž medzi nimi celý rad majstrov Slovenska, či ďalších medailistov. "Za víťazstvo vďačíme obyvateľom Hôrok, ale aj samotným mladým strelcom, ktorí si výbornými výsledkami sami robili reklamu. Pomohlo aj vedenie obce Hôrky, ale veľa hlasov mi, napríklad, doniesli aj kolegovia v práci," dodal Grečnár.
    Juraj Blanár neskrýval radosť z toho, že sa nám spoločne podarilo pomôcť dobrej veci. "Som veľmi milo prekvapený obrovským záujmom. Vo Hôrkach dokázali zozbierať viac ako 5‑tisíc hlasov aj napriek tomu,že ide o klub športovej streľby, ktorá nie je taká populárna a známa, ako napríklad futbal, basketbal, či hokej," povedal Blanár. Župana teší, že Hôrky sú mekou športovej streľby a nereprezentujú iba obec, ale aj Žilinský kraj a celé Slovensko.
    Účasť na projekte bola veľmi vysoká. Veľmi sa snažili aj priaznivci ďalších dvoch kolektívov. Župan sa preto rozhodol, že podporí aj Mestský hádzanársky klub z Bytče a športovcov zo ZŠ v Tepličke nad Váhom. To, na akú veľkú sumu sa môžu tešiť v týchto kluboch, sa dozvedia osobne od Juraja Blanára. "Myslím si, že šport, najmä ten mládežnícky, nemá stále dostatočnú podporu a je potrebné, aby sme sa mu venovali viac. My tak robíme cez projekt Vráťme šport do škôl a ďalšie programy. Je však potrebné, aby sa aj na základných školách robilo s deťmi tak kvalitne ako vo Hôrkach. Takýmto spôsobom totiž vychovávame nielen mladých športovcov, ktorí sú zdatnejší v živote a vedia sa ním prebiť, ale reprezentujeme aj kraj a Slovensko, čo je podľa môjho názoru najlepšia reklama, aká môže byť," povedal po odovzdaní šeku Juraj Blanár.
  • Robert Fico otvoril ihriská
    (18.05.2009; Žilinské noviny; č. 19, s. 3; MCR)
    OBEC LIETAVSKÁ SVINNÁ‑BABKOV a Rosina majú od nedele 17. mája k dispozícii nové multifunkčné ihriská. Slávnostne ich otvorili za účasti najvyšších predstaviteľov obcí, Žilinského samosprávneho kraja, ako aj zástupcov vlády na čele s premiérom Robertom Ficom.
    L. SVINNÁ, ROSINA. V oboch obciach bol na nedeľné popoludnie naplánovaný kultúrny a športový program. V Lietavskej Svinnej‑Babkove, aj v Rosine, si v rámci slávnostného otvorenia ihriska zmerali po úvodnej oficiálnej časti sily vo futbale zástupcovia strany Smer‑SD s domácimi "staršími pánmi". "Miest, kde môžu športovať mladí ľudia v mestách i obciach nie je nikdy dosť. Som rád, že aj obce v okolí Žiliny sa pridali k tomuto projektu," povedal počas otvorenia Jozef Štrba, žilinský kandidát na europoslanca. Nové multifunkčné ihriská s umelou trávou majú rozmery 40 x 20 metrov. Minulý rok ich bolo v Žilinskom samosprávnom kraji otvorených 45, na tento rok je plánovaných ďalších 15. "Som rád, že naše úsilie nevyšlo naprázdno a vybudovali sme športovisko, ktoré bude mať v obci široké uplatnenie," povedal vo svojom prejave starosta Lietavskej Svinnej Štefan Zjavka. Predseda strany Smer‑SD Robert Fico po svojom otváracom prejave predstavil prítomných kandidátov Smeru‑SD na europoslancov, medzi nimi aj žilinského zástupcu Jozefa Štrbu. "Samotná podpora vlády tu nestačí. Keby nebolo úsilia miestnej samosprávy, tak by sme takéto športoviská nemohli budovať. Platí to aj v tomto prípade," povedal v Lietavskej Svinnej premiér Robert Fico. S výstavbou týchto viacúčelových športovísk sa začalo v roku 2007. Do júna 2010 by ich malo na Slovensku pribudnúť celkovo 623. Ich výstavbu financuje vláda, Nadácia Slovenskej plynárenskej spoločnosti a jednotlivé samosprávy. "Nemám obavy o to, že by tieto ihriská neboli využívané. Mladí ľudia, ale aj starší, potrebujú viac alternatív na využívanie svojho voľného času. Toto je jedna z nich. Na ihriskách je aj umelé osvetlenie, takže sa môžu využívať aj vo večerných hodinách," dodal po slávnostnom otvorení viacúčelového športoviska v Lietavskej Svinnej žilinský eurokandidát Jozef Štrba.
  • Kostol možno opravia
    (18.05.2009; Žilinské noviny; č. 19, s. 7; KVAŠŇOVSKÁ Katarína)
    REKONŠTRUKCIA BY MALA STÁŤ ASI 1,6 MILIÓNA EUR
    jeden z najstarších drevených kostolíkov na Slovensku, ktorý bol postavený na prelome 15. a 16. storočia v Žiline ‑ Trnovom sa možno dočká rekonštrukcie.
    TRNOVÉ. Rímskokatolícky kostol sv. Juraja je vzácnou pamiatkou v severozápadnej oblasti Slovenska. Ide o jednoloďovú drevenú zrubovú stavbu v gotickom štýle. Kostol patrí medzi najstaršie pamiatky v regióne a je najzápadnejšie položeným dreveným kostolom na Slovensku.
    Snaha o zachovanie pamiatky
    Peter Kuba, projektový manažér, vypracoval projekt na jeho rekonštrukciu. Hlavným poslaním projektu je zachovať drevený kostol sv. Juraja v Trnovom ďalším generáciám. Súčasný stav kostolíka je zlý. Ako je uvedené v samotnom projekte, posudky a vykonané odborné expertízy charakterizujú stavebno‑technický stav objektu ako silne narušený až havarijný. "Budova vyžaduje značné úpravy. Pod kostolom chýba základ. Je postavený z kopca. Pôvodne pod kostolom rástli stromy, ktoré vyrúbali. Odhnil koreňový systém a celý kostol sa stále posúva. Neskôr urobili opornú oceľovú konštrukciu, ktorá ho ako‑tak drží pokope doteraz," povedal Peter Kuba. Kostol teda vyžaduje najmä statické zabezpečenie. Okrem toho treba vymeniť strešnú krytinu, prvky zrubovej konštrukcie a časti krovu.
    Obnova a rekonštrukcia
    "Pri uvedených prácach bude, okrem iného, kladený dôraz na zachovanie čo najväčšieho množstva pôvodného materiálu," ubezpečuje projektový manažér a dodáva: "Počítame s tým, že sa rozoberie, prenesie do nejakej veľkej haly, kde jednotlivé časti upravia určitou technológiou, ktorá sa bude snažiť, aby ostali v čo najpôvodnejšom stave, a potom ho znova zložia."
    Prvé kroky
    "Taktiež je potrebná realizácia archeologického výskumu v interiéri za účelom upresnenia veku objektu."
    Počas úvodnej etapy rekonštrukcie projektu, po odstránení súčasnej podlahy vykonajú pamiatkári archeologický výskum. Ten upresní vek a pôvod kostola. Podľa Kubu, bude treba zabezpečiť aj okolie. "Celý cintorín i blízke okolie kostola bude treba zadebniť, aby sa nerozbil nejaký pomník, ak by náhodou spadol nejaký trám."
    Ďalšie kroky
    Ďalšou aktivitou bude príprava, výroba a inštalácia viacjazyčných pútačov a informačných tabuli pre budúcich návštevníkov tejto pamiatky. "Informačné tabule budú umiestnené predovšetkým na príjazdových cestách do Žiliny a na ceste ku kostolu."
    Projekt by mali spustiť ešte tento rok
    Realizácia projektu je plánovaná od tohto roku až do roku 2011. "Na celú rekonštrukciu je momentálne požiadavka 1,6 miliónov eur," povedal Peter Kuba.
    Po ukončení rekonštrukčných prác by mal kostol slúžiť najmä pre výnimočné udalosti. "Počítame aj s pánom farárom, že by tam boli výnimočné omše, sobáše a podobné významné udalosti." Miestny farár Ján Zicho a veriaci veria, že sľúbené finančné prostriedky na Žilinskom samosprávnom kraji sa nájdu a s rekonštrukciou kostolíka sa začne čo najskôr.
  • Cestári polátali zázrivské cesty
    (18.05.2009; Oravské noviny; č. 19, s. 3; sm)
    V rámci opravy ciest po zime pribudne v najväčšej dolnooravskej obci aj súvislý jeden kilometer dlhý asfaltový koberec.
    ZÁZRIVÁ. Väčšina ciest v Zázrivej patrí do skupiny tretej triedy. Cestári z dolnokubínskej správy ciest opravovali v uplynulých dňoch ich povrch, ktorému dala zabrať tohtoročná zima. Výtlky a diery zarovnávali na desiatkach kilometroch v jednotlivých zázrivských dolinách pomocou bagely a recyklovateľného materiálu.
    Uplynulý týždeň dodávateľská firma Cestné stavby Žilina položila približne kilometer dlhý asfaltový koberec v časti Dolina. "Cesta bola na mnohých miestach úplne rozpadnutá, preto sme sa rozhodli pre jej súvislú opravu," uviedol riaditeľ Správy ciest ŽSK, závod Orava Jozef Oršuliak. Investorom rekonštrukcie komunikácie v Zázrivej je Žilinský samosprávny kraj, ako jej správca. Oprava stála zhruba 92 943 € (2,8 mil. Sk).
    Opravy by sa mala konečne dočkať aj cesta v Ústredí, ktorú miestni obyvatelia nenazvú inak ako tankodrom. "Mala by byť súčasťou viacerých zmien, ktoré sa v centre dediny udejú. Obec chce na to získať financie z eurofondov. Zatiaľ vyčkávame, kedy nás vedenie osloví," dodal J. Oršuliak.
    Samospráva už na svojich komunikáciách čistenie po zime urobila. Plánuje odstrániť na nich aj nedostatky. "Naše cesty nie sú až tak zaťažované dopravou, takže nie sú ani v takom zlom stave ako cesty tretej triedy. Napriek tomu si niektoré časti vyžadujú opravu, ku ktorej pristúpime v najbližšom období," povedal zástupca starostu Zázrivej Albín Štyrák.

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky