2. týždeň

  • Poslanci krajskej samosprávy vraj zabrzdili rozvoj kraja
    (09.01.2009; Oravské noviny; č. 0, s. 6; sm)
    Poslanci Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja za strany KDH a SDKÚ‑DS podľa predsedu ŽSK ohrozili investície za 228 miliónov korún (7 568,21 tisíc eur).
    ŽILINA, DOLNÝ KUBÍN. Na decembrovom zasadnutí mali poslanci zastaviť viaceré investičné akcie. Podľa hovorcu krajskej samosprávy Petra Kubicu pozastavením investícií by si ŽSK neplnil zmluvné vzťahy, za čo by mohol byť sankcionovaný. Navyše, vybudované časti stavieb, ktorých výstavba by sa pozastavila, by sa znehodnotili a začali by chátrať. Predseda ŽSKJuraj Blanár sa preto rozhodol nepodpísať uznesenia zo zastupiteľstva. "Keďže sa domnievam, že Uznesenie č. 8/24 je pre Žilinský samosprávny kraj nevýhodné, pozastavujem jeho výkon tak, že ho nepodpíšem v zákonnej lehote," povedal J. Blanár k uzneseniu o rozpočte.
    Ako nás informoval hovorca ŽSKPeter Kubica, poslanci za KDH a SDKÚ‑DS pozastavili aj investície, ktoré nie sú financované z eurofondov. Podľa predsedu Klubu poslancov KDH a OKS Pavla Pavláska poslanci schválili rozpočet na rok 2009 tak, aby bola zachovaná funkčnosť všetkých organizácií v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja.
    "Pôvodný návrh rozpočtu bol z pohľadu poslancov za KDH nerozumný a rizikový, preto boli vybrané položky rozpočtu presunuté do rezervy ŽSK. To, ako poslanci konali, je úplne normálny a legitímny postup. Svojimi návrhmi na úpravu rozpočtu sledovali rozumné používanie verejných financií a triezve investovanie z verejných zdrojov. Schvaľujeme rozpočet v čase narastajúcej finančnej krízy. Všetci šetria, a my máme míňať?," argumentuje P. Pavlásek. Hlavnými nedostatkami navrhovaného rozpočtu v kapitálových položkách bol podľa neho výber investičných akcií, ktoré chce v tomto roku J. Blanár realizovať, ako aj výška finančných prostriedkov, ktoré požadoval na tieto akcie schváliť. Zbytočným vyhadzovaním peňazí sa poslancom opozičných strán zdá napríklad nákup kosačiek pre školy po 100 tisíc korún, ktorý uvádzal pôvodný návrh rozpočtu.
    "Na najbližšie rokovanie zastupiteľstva pripravíme návrhy na úpravu rozpočtu z vytvorenej rezervy ŽSK tak, aby bol rozpočet užitočný pre občanov kraja a aby slúžil na rozvoj všetkých jeho regiónov," dodal P. Pavlásek.
    Samosprávny kraj pripravil na rok 2009 rozpočet vo výške 149,01 milióna eur (4,49 miliardy Sk). "Rozpočet kraja sme navrhli ako rozvojový, čo potvrdzujú mnohé investície do organizácií v našej zriaďovateľskej pôsobnosti. Hlavným cieľom rozpočtu na rok 2009 je pokračovať v naštartovaných zámeroch modernizácie, rekonštrukcie objektov a infraštruktúry. Plánovali sme sa sústrediť najmä na aktivity v oblasti školstva, zdravotníctva, kultúry a sociálneho zabezpečenia," povedal predseda ŽSKJuraj Blanár.
    Text k foto: Odhlasovali zmeny. Krajskí poslanci opozičných strán odhlasovali v návrhu nového rozpočtu ŽSK relatívne podstatné zmeny investícií.
  • V Martine sa opäť hrá aj v Národnom dome
    (09.01.2009; Turčianske noviny; č. 0, s. 3; Legerská Viera)
    REKONŠTRUKCIU NESPOCHYBNLA ANI JEDNA VLÁDA
    PO TAKMER osem rokov trvajúcej rekonštrukcii sa 19. decembra otvorili brány Národného domu v Martine. Slovenské komorné divadlo sa tak po siedmich sezónach vracia zo Štúdia na pôvodnú scénu, Martinu a Turcu zároveň pribudol ďalší priestor na kultúrne a spoločenské vyžitie.
    Ako pripomenul minister kultúry SR Marek Madarič krátko pred prestrihnutím pásky pred početnou diváckou kulisou na Divadelnom námestí, Národný dom je budova, ktorej význam možno dnes nedokážeme doceniť. "Slováci si ju postavili sami, stala sa miestom formovania tradícií slovenského divadelníctva, múzejníctva, knižnice. Bola nielen centrom kultúrneho života, ale aj prostredím, v ktorom vznikal a rozvíjal sa aj politický život Slovenska. Má veľké kultúrne poslanie aj v súčasnosti. Je sídlom divadla, liahňou, ktoré dalo iným scénam množstvo režisérskych a hereckých osobnosti."
    Rekonštrukcia Národného domu si vyžiadala viac ako 10,2 mil. eur (308 miliónov korún), z toho 2,1 mil. eur (63,5 milióna korún) pochádza z rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja, keďže divadlo pracuje v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. "Je to najväčšia investícia kraja v Turci, je to zároveň splatenie dlhu všetkým, ktorí sa pred viac ako sto dvadsiatimi rokmi v grajciarových zbierkach skladali na výstavbu "Domu", lebo si uvedomovali, že Slováci potrebujú ústrednú inštitúciu, ktorá by hmotne dokumentovala slovenskú kultúru," pripomenul Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja.
    Okrem vlády a ŽSK na rekonštrukciu Národného domu prispelo množstvo známych i anonymných darcov vo verejnej zbierke vyhlásenej martinskou radnicou. Prostredníctvom nej sa podarilo na celom Slovensku v prvých rokoch rekonštrukcie "Domu" vyzbierať okolo dvoch miliónov korún. Rekonštrukčné práce budú ešte pokračovať úpravou okolia a oplotenia.
    "Národný dom sa podarilo pred viac ako storočím postaviť za dva roky. Jeho prvá rozsiahla rekonštrukcia, ktorou divadlo za posledných osem rokov žilo, síce trvala dlhšie, no treba povedať, že žiadna slovenská vláda ju nespochybnila, nepodcenila jej význam a v rámci možností poskytla financie na nevyhnutné opravy a divadelnú techniku. Martin má opäť k dispozícii nový priestor pre kultúrne vyžitie a herci scénu, ktorá, verím, bude miestom vzniku dobrých inscenácií," povedal vo svojom príhovore martinský primátor Andrej Hrnčiar.
    "Pre divadlo a divadelný život v Martine má zrekonštruovaná scéna veľký význam," povedal na brífingu krátko po otvorení Národného domu riaditeľ Slovenského komorného divadla František Výrostko. "Budeme môcť hrať na dvoch scénach a budeme môcť v Martine prijímať viac predstavení iných divadelných súborov, nová javisková technika to už umožňuje."
    Kroky pozvaných hostí do hľadiska na slávnostný otvárací program s názvom Načo je národu Dom... sprevádzali salvy ohňostroja. Po príhovoroch a odovzdaní pozdravného listu prezidenta SR Ivana Gašparoviča sa na javisku v podaní hercov SKD a speváckeho zboru Cantica Collegium Musicum odohrali kľúčové okamihy formovania činnosti Národného domu a divadla. Programom v réžii Petra Gábora sprevádzali Renáta Rundová a Marek Gaišberg. Jeho hviezdou bol husľový virtuóz Dalibor Karvay, ktorého na klavíri sprevádzal Daniel Buranovský.
    Na druhý deň ‑ 20. decembra ‑ sa na javisku Národného domu uskutočnila prvá a najočakávanejšia premiéra. Po siedmich rokoch oživila divadelné priestory i genius loci prvej scény SKD dramatizácia experimentálneho románu Ladislava Nádaši‑Jégéha Cesta životom. Pod režisérskym vedením Rastislava Balleka sa na staronovej scéne stretli aj bývalí členovia umeleckého súboru.

    DÔLEŽITÉ MEDZNÍKY
    1875 ‑ po násilnom zatvorení Matice slovenskej sa objavovali myšlienky postaviť v Martine dôstojné miesto pre slovenské divadlo a knižnicu
    1887‑ myšlienka postaviť Národný dom sa realizuje, na jeho stavbu prispeli vo verejných zbierkach ľudia zo všetkých žúp Slovenska i zo zahraničia
    30.4‑1888 ‑ v Martine položili základný kameň stavby Národného domu
    1889‑ prvým verejným podujatím v Národnom dome bol silvestrovský večierok 12.8.1890 ‑ oficiálne otvorenie Národného domu hrou Márie Oľgy Horváthovej ‑ Stratená v predvedení Slovenského spevokolu.
    22.1.1944 ‑ začala sa transformácia Slovenského spevokolu na profesionálne Slovenské komorné divadlo
    22.1.1944‑ prvá premiéra divadla kontroverznou hrou Verhaerena Filip II. priniesla divadlu zákaz činnosti
    1.1.1951‑činohrazmenila názov na Divadlo SNP, o desať mesiacov ďalšie premenovanie na Armádne divadlo
    1.8.1960‑divadlo sa vrátilo k názvu Divadlo SNP 1.4.2002‑divadlo prechádza do zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK a vracia sa k svojmu názvu Slovenské komorné divadlo 

    Kto v ňom pôsobil
    HERCI ‑ Hana Meličková, Ctibor Filčík, Jozef Kroner, Elo Romančík, Mária Kráľovičová, Karol Machata, Vlado Muller, Eduard Bindas, Štefan Kvietik, Ivan Letko, Eva Krížiková, Eva Rysová, Emil Horvát, Marta Sládečková, Ivan Romančík, Peter Bzdúch, Milan Kňažko, Marián Geišberg, Matej Landl
    REŽISÉRI ‑Andrej Bagar, Martin Hollý, Miloš Pietor, Peter Sherhaufer, Ľubomír Vajdička, Stanislav Párnický, Roman Polák, Matúš Ofha, Štefan Korenči.
    NÁRODNÝ DOM
    Národný dom nebol iba centrom slovenského ochotníckeho divadla reprezentovaného Slovenským spevokolom. Iniciatíva za národné povznesenie dokumentu je aj priečelie Domu, na ktorom bolo pôvodne vyznačené‑ DIVADLO‑ MUSEUM ‑CASSINO. Od roku 1890 vystupovalo na pôde Domu duchovné, vedec ké a kultúrne združenie pod názvom: Múzeum a Bibliotéka. Po otvorení Domu v ňom dostalo dve miestnosti aj Turčianske kasíno ‑ spoločensko‑politický klub občanov. Dom bol priestorom národných zhromaždení, predchodcom súčasného parlamentu, bol strediskom pre zahraničné návštevy a kontakty.
    Text k foto: Pred premiérou výstava. Pramene divadla (65 rokov profesionálneho divadla v Martine). Vernisáž výstavy predznamenala januárové jubileum divadla.
    Text k foto: V plnej kráse. Národný dom tesne pred otvorením.
    Text k foto: Slávnostná chvíľa. Minister kultúry SR Marek Maďarič a predseda ŽSKJuraj Blanár prestrihujú pásku.
  • Horná Štubňa si vydýchne, konečne bude mať obchvat
    (09.01.2009; Turčianske noviny; č. 0, s. 4; Kopka R.)
    O TRI ROKY BY PO ŇOM MALI PREJSŤ PRVÉ AUTÁ
    Obyvatelia Hornej Štubne sa konečne dočkajú. Sen, ktorý snívali viac ako tridsať rokov, sa v priebehu ďalších troch stane realitou. Dlho očakávaný štvorkilometrový obchvat obce na ceste R3 by mal stáť takmer 19,5 milióna eur (586 miliónov Sk). Financovať sa bude zo štátneho rozpočtu.
    Výstavbou obchvatu Hornej Štubne prakticky začína aj výstavba rýchlostnej cesty R3 z Trstenej do Žiaru nad Hronom, ktorá bude viesť cez Dolný Kubín, Martin, Turčianske Teplice a Kremnicu.
    "Obchvat Hornej Štubne nie je náročnou stavbou, neočakávam žiadne väčšie problémy. V priebehu troch rokov by mal byť hotový. Spokojný som aj s vysúťaženou cenou, považujem ju za dobrú. Úsek stavby je stopercentne majetkovo vysporiadaný, všetko prebehlo korektne," uviedol pred slávnostným poklepaním základného kameňa stavby splnomocnenec vlády SR pre výstavbu diaľnic a riadite! Národnej diaľničnej spoločnosti Igor Choma.
    Obchvat Hornej Štubne sa mal začať budovať už skôr, novinárov zaujímalo, čo spôsobilo jeho meškanie. "Zdržalo nás verejné obstarávanie. Boli uplatnené nejaké námietky a revízne postupy. Už je všetko v poriadku, úspešne sme sa dopracovali k začiatku stavby," vysvetlil Igor Choma.
    Najväčšiu radosť zo začatia výstavby majú občania Hornej Štubne. "Konečne sme sa dočkali. Obchvat naša obec potrebovala ako soľ. Cez našu dedinu denne prejdú stovky áut, pričom situácia sa zhoršuje najmä počas zimy, keď z času na čas bývajú uzatvorené horské priechody. Dostať sa z jednej strany ulice cez cestu na druhú, je niekedy problém, najmä starší ľudia s tým majú starosti. V obci je síce štyridsiatka, ale tá sa málokedy dodržuje. Snáď iba vtedy, keď sa motoristi z rádia dozvedia, že policajti u nás merajú rýchlosť," povedal nám Ján Šarlina, ktorého ľudia poznajú aj ako bývalého starostu Hornej Štubne.
    Šéf ŽSKJuraj Blanár požiadal občanov Hornej Štubne o trpezlivosť pri realizácii obchvatu. "Možno to bude pre vás chvíľu náročné, ale odmenou za trpezlivosť bude obchvat, ktorý obci výrazne pomôže. Teším sa aj z toho, že sa obchvatom začala aj výstavba rýchlostnej cesty R3. Všetci vieme, že rokovania odkiaľ a kadiaľ povedie, boli ťažké a často aj na hrane ostria. Výsledok rokovaní je však pre ŽSK priaznivý, rýchlostná cesta R3 Turiec neobíde," netajil radosť Juraj Blanár.
    Prvá písomná zmienka o potrebe obchvatu Hornej Štubne sa objavila pred 35 rokmi. "Čakali sme dlho, ale dočkali sme sa. Krajší darček pod stromček sme si asi ani nemohli želať," tešil sa zástupca starostu Hornej Štubne Prokop Stodolica.
    Stavba obchvatu sa nachádza v južnej časti Turčianskej kotliny. Obchvat sa začína pri hospodárskom dvore firmy AFG na okraji obce Horná Štubňa. Pokračuje v súbehu so železničnou traťou č.171 Zvolen ‑ Vrútky do km cca 2,800, kde za železničným nadjazdom obchádza Hornú Štubňu po západnej strane po most ponad železničnú trať č. 172 Diviaky ‑ Banská Bystrica a napája sa na existujúcu cestu 1/65 asi 0,7 km pred križovatkou s cestou H/57 v smere na Banskú Bystricu. Dĺžka stavby je 4 321 m. V rámci tohto úseku bude vybudovaných šesť mostov (dva nad rýchlostnou cestou a štyri na rýchlostnej ceste) a dve úrovňové križovatky. Stavbu bude realizovať združenie R3 Horná Štubňa ‑ Skanska ‑ Strabag. Po obchvate by mali prejsť prvé autá v novembri roku 2011.
    Text k foto: Igor Choma. Šéf Národnej diaľničnej spoločnosti.
    Text k foto: Slávnostná chvíľa. Základný kameň poklepaný, môže sa stavať.
  • Žilinský kraj začne rok s rozpočtovým provizóriom
    (09.01.2009; Turčianske noviny; č. 0, s. 8; kp)
    JURAJ BLANÁR UZNESENIE O ROZPOČTE NEPODPÍSAL
    Poslanci Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) na svojom decembrovom rokovaní síce rozpočet na rok 2009 schválili, ale uznesenie o ňom predseda VÚCJuraj Blanár v zákonnej lehote nepodpísal. Podľa neho je rozpočet pre ŽSK nevýhodný a pozastavuje jeho výkon.
    Šéf Žilinského kraja tvrdí, že poslanci z KDH, OKS a SDKÚ ‑ DS ohrozili investície vo výške 7,568 miliónov eur (takmer 228 miliónov Sk). Ak by rozpočet podpísal, tak by sa vraj zastavilo osem investičných akcií. Jedna z nich sa dotýka aj Turca, ohrozená je prístavba jedálne SOŠ Martin. "Pozastavením stavieb by si ŽSK neplnil zmluvné vzťahy a z toho vyplývajú sankcie. Napríklad denné sankcie za nedodržanie platobného režimu zo spomínaných 8 stavieb by predstavovali 331,94 eur (10 000 Sk). Bolo by treba konzervovať stavby, čím by ŽSK vznikli ďalšie náklady v objeme od 66,39 do 99,58 tisíc eur (2 ‑ 3 milióny Sk), predĺžili by sa termíny realizácie a z toho vyplývajúce precenenie by spôsobilo zdraženie stavieb. Navyše, objekty by sa postupne znehodnotili, začali by chátrať," zdôvodňoval nepodpísanie uznesenia o rozpočte Juraj Blanár.
    Na rok 2009 pripravil ŽSK rozpočet vo výške 149,01 milióna eur (4,49 miliardy Sk). "Rozpočet kraja sme navrhli ako rozvojový, čo potvrdzujú mnohé investičné akcie do našich organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti. Hlavným cieľom rozpočtu na rok 2009 je pokračovať v naštartovaných zámeroch modernizácie, rekonštrukcie objektov a infraštruktúry.
    Plánovali sme sa sústrediť najmä na aktivity v oblasti školstva, zdravotníctva, kultúry a sociálneho zabezpečenia," povedal Juraj Blanár. "Keď sme zostavovali v lete 2008 tento rozpočet, postavili sme ho na nasledovných pilieroch ‑ ambiciózny, sociálny, rozvojový a zodpovedný," dodal šéf ŽSK.
    Predseda Klubu poslancov KDH a OKS v zastupiteľstve ŽSK Pavel Pavlásek na margo pôvodného návrhu rozpočtu uviedol, že z pohľadu poslancov za KDH bol nerozumný a rizikový. "Preto boli vybrané položky rozpočtu presunuté do rezervy ŽSK. Poslanci návrhmi na úpravu rozpočtu sledovali rozumné používanie verejných financií a triezve investovanie z verejných zdrojov z peňazí občanov ŽSK. Hlavnými nedostatkami rozpočtu v kapitálových položkách bol výber investičných akcií v roku 2009, ako aj výška finančných prostriedkov, ktoré požadoval na tieto akcie schváliť predseda ŽSK," uviedol Pavel Pavlásek. Klub poslancov KDH a OKS pripraví na najbližšie rokovanie zastupiteľstva návrhy na úpravu rozpočtu z vytvorenej rezervy ŽSK. "Ide nám o to, aby bol rozpočet užitočný pre občanov kraja a aby slúžil na rozvoj všetkých prirodzených regiónov ŽSK."
    Text k foto: Poslanci ŽSK. Rozpočet schválili, Juraj Blanár ho však nepodpísal.
  • ŽILINČANIA MÔŽU DVAKRÁT DO MESIACA VYUŽIŤ BEZPLATNÚ PRÁVNU POMOC
    (09.01.2009; Rozhlasová stanica Regina; Rozhlasový denník; 12.00; 4 min.; TUCHYŇOVÁ Vanda)
    Jana ZVALOVÁ, moderátorka:
    "Obyvatelia Žilinského kraja dostanú aj tohto roku bezplatnú právnu radu. Na krajskom úrade je občanom dvakrát do mesiaca k dispozícii právnik. Podľa potreby môže sprostredkovať aj stretnutie s ombudsmanom. Bližšie Vanda TUCHYŇOVÁ."
    Vanda TUCHYŇOVÁ, redaktorka:
    "Hlavným zámerom projektu je pomôcť ľuďom zorientovať sa v problémoch. Sformulovať požiadavku, poskytnúť prehľad o kompetenciách úradov. Občania však často chodia z úradu sklamaní. Očakávajú kompletné právne služby. Tie ale samospráva neposkytuje. Zastupovanie v právnych sporoch nie je jej úlohou a zámerom. Pracovníčka úradu Vladimíra JANIGOVÁ."
    Vladimíra JANIGOVÁ:
    "Projekt bezplatnej právnej pomoci spočíva v tom, že my iba poradíme. My nevypracovávame žiadne návrhy, žaloby už vôbec nie."
    V. TUCHYŇOVÁ:
    "Dopĺňa ju hovorca Peter KUBICA."
    Peter KUBICA:
    "Mal by tomu človeku dať nejakú radu v tom, že kde bolo pochybené, že čo bolo treba urobiť, na koho sa má obrátiť. Ak nie je taký problém, že treba advokátske zastúpenie, tak vedia odporučiť už podľa miesta bydliska."
    V. TUCHYŇOVÁ:
    "Občania si na právnu pomoc v minulosti zvykli. Na stoličkách sedeli predovšetkým starší ľudia."
    Občania:
    "Ja som prišla vo veci jedného žilinského občana, ktorý nemá nohy a ktorý má katastrofálny invalidný vozík a idem sa poradiť v koho je to právomoci."
    V. TUCHYŇOVÁ:
    "Čakáte dlho?"
    Občania:
    "Áno, vyše dvoch hodín."
    "No ja čakám hodinu aj štvrť. Problém súkromný."
    V. TUCHYŇOVÁ:
    "Neviete si rady?"
    Občania:
    "Sám so svojimi vlastnými schopnosťami a možnosťami neviem si poradiť."
    V. TUCHYŇOVÁ:
    "Bezplatná právna pomoc pokračuje aj po novom roku. Termín sa nemení, každý druhý štvrťrok v mesiaci. Úrad ponuku bezplatného poradenstva rozšíril o ďalšie oblasti. Hovorca Peter KUBICA."
    P. KUBICA:
    "Teraz momentálne vo štvrtok je tam zase pomoc v sociálnej oblasti, bolo veľa otázok aj z oblasti nielen sociálnej legislatívy, rôznych zliav. Ľudia čo dostávajú penzie, sociálne zabezpečenie."
    V. TUCHYŇOVÁ:
    "Najbližšie sa môžu záujemcovia o bezplatnú právnu radu stretnúť s právnikom už 15. januára v čase od 8‑mej do 15‑tej hodiny. Úrad ponúka ešte ďalšiu službu, v prípade potreby zorganizuje stretnutie s ombudsmanom, ktorý úrad navštevuje v priemere raz do mesiaca."
  • V NEMOCNICIACH A ŠKOLÁCH NIE JE PROBLÉM S PLYNOM
    (09.01.2009; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; ŠTEFKOVÁ Miriam)
    Anna PETRIČKOVÁ, moderátorka:
    "Aj napriek nízkym teplotám a nedostatku plynu v Žilinskom kraji zatiaľ školy aj nemocnice normálne fungujú. Problémy nepociťujú ani domácnosti. V priebehu pár dní sa ale všetko môže zmeniť."
    Miriam ŠTEFKOVÁ, redaktorka:
    "V najchladnejšej slovenskej obce v Oravskej Lesnej v noci namerali zatiaľ najnižšiu teplotu tejto zimy."
    Ladislav MURÍN, pracovník SHMÚ:
    "Pri zemi bolo 24."
    Obyvatelia Starej Lesnej:
    "Niekedy bolo aj menej, ale čo máme s tým robiť?"
    "Sme pripravení, tu vždy boli zimy."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "So znižujúcou sa teplotou treba viac kúriť, no a na to potrebujú plyn aj v nemocniciach."
    Jozef KANABA, riaditeľ nemocnice v Čadci, (telefonát):
    "Nemáme žiaden problém. Ideme v normálnom režime."
    Rudolf PITÁK, námestník riaditeľa nemocnice v Trstenej:
    "Zatiaľ sme problém nezaznamenali."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Ak by sa ale situácia s dodávkou plynu na Slovensku nezmenila, nemocnice by museli zatvoriť."
    R. PITÁK:
    "Toto by bolo veľmi veľké nešťastie."
    J. KANABA:
    "Samozrejme, že sme závislí na plyne."
    R. PITÁK:
    "By sme zrejme nemocnicu boli schopní otvoriť niekedy na jar."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Školy v Žilinskom kraji fungujú. Niektoré sú ešte tento týždeň zatvorené, ale nie kvôli plynu."
    Peter KUBICA, hovorca Žilinského samosprávneho kraja (telefonát):
    "Žiaci a študenti nastúpia až v pondelok v budúcom týždni."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "V prípade núdze by ale 49 škôl v bez plynu nevedelo zabezpečiť vyučovanie. Nedostatok plynu sa už naplno dotkol firiem odkázaných na plyn. Automobilka Kia na dva dni úplne prerušila výrobu."
  • V ŽILINSKOM KRAJI MONITORUJÚ POSÝPAČE NA CESTÁCH CEZ SATELIT
    (09.01.2009; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny dnes; 19.00; 2 min.; LECHAN Marián)
    Moderátorka:
    "V Žilinskom kraji špehujú posýpače na cestách cez satelit. Každé auto určené na zimnú údržbu má zabudovaný GPS systém. Ako prví na Slovensku vďaka nemu tamojší cestári vedia o svojich strojoch úplne všetko."
    M. LECHAN, redaktor:
    "Autá sú cez GPS systém spojené so satelitom. Správa ciest žilinskej župy má na dispečingu počítač s mapou celého kraja. Zo satelitu prijíma od áut všetky údaje. Presnú polohu, rýchlosť, počet litrov nafty v nádrži či dokonca aj to či má konkrétne auto radlicu hore alebo či práve zhŕňa sneh."
    M. SEIFER, technický námestník Správy ciest ŽSK:
    "Na obrazovke nám ukazuje, že vlastne po celej tejto dlhej ako je tá modrá čiara má výkon, teda sype."
    M. LECHAN:
    "Systém stál zhruba 275‑tisíc eur, čo bolo asi 8,5 milióna korún. Technickou novinkou reagujú na sťažnosti ľudí z minulosti."
    M. PUCHOŇ, riaditeľ Správy ciest ŽSK:
    "Hlavne motoristickej verejnosti, že cesty boli neupravované a podobne a nevedeli sme na to reagovať, lebo sme nevedeli dokázať, že či tam ten voz naozaj bol alebo nebol."
    P. KUBICA, hovorca Žilinského samosprávneho kraja:
    "Alebo tvrdili, že išiel a mal radlicu hore, že neodhŕňal, čiže dnes to vieme presne skontrolovať."
    M. LECHAN:
    "Počítač zálohuje údaje o trasách a výkonoch všetkých 140‑tich áut, ktoré udržiavajú 1 500 kilometrov ciest v celom kraji. To, že sú pod drobnohľadom privítali aj vodiči sypačov."
    M. MALÍK, vodič sypača:
    "Kedysi bolo, že ste neboli na úseku alebo čo, teraz je to všetko pokryté a máme svätý pokoj. Teraz to ukáže na tej obrazovke keď sa niekto bude sťažovať, vidia, že sme tam boli."
    M. LECHAN:
    "Kým v údoliach je v týchto dňoch sucho a mrazivo, Horné Kysuce sú plné snehu. V rozľahlom Klokočove si musia sami udržiavať až 119 kilometrov obecných ciest."
    Ľ. STRÍŽ, starosta obce Klokočov:
    "Keď vyjdú v pondelok ráno, v utorok chlapci končia a vlastne máme dedinu za 24 hodín dá sa povedať, že rozhrnutú."
    M. LECHAN:
    "Tohtoročná zima priniesla viac mrazu ako snehu a miestni ľudia preto tvrdia, že tá pravá kysucká zima sa ešte nezačala."
    Dobrovoľníci v Mošovciach
    (08.01.2009; Turčianske noviny; č. 0, s. 5; rr)
    Presne pred 160 rokmi viedla cez Čadcu, Žilinu, Rajec a Mošovce cesta slovenských dobrovoľníkov. Pri tejto príležitosti zorganizoval 17. decembra Žilinský samosprávny kraj v spolupráci s Turčianskym kultúrnym centrom a obcou Mošovce bohaté kultúrne podujatie pre širokú verejnosť, ktoré malo Slovensku pripomenúť túto významnú udalosť slovenských národných dejín.
    Program sa začal na námestí pred mošovským kaštieľom a niesol sa v duchu štúrovského obdobia. Hlavným posolstvom osláv bolo pripomenúť si vznik prvej Slovenskej národnej rady, ako aj život a dielo štúrovcov, ktoré v mnohom ovplyvnilo i Turiec, ktorý má v národných dejinách významné miesto. Historické kostýmy dopĺňala prezentácia dokumentárnej i umeleckej spisby z revolučného obdobia. Potom sa oslava presunula do vnútorných priestorov kaštieľa. Príhovor mal Jozef Beňovský zo SNLM aj starosta Mošoviec, J. Žirko. Hudobnú kulisu robil Ĺ Samo na husliach, tancom zase sprevádzala čepčianska skupina NIKA. Podujatie bolo spojené s výstavou SNLM.
  • Želania županov
    (08.01.2009; Farmár; č. 2, s. 22 ‑ 25; kolektív autorov)
    Aké ciele a perspektívy pripravujete pre svoj kraj v novom kalendárnom roku? Spýtali sme sa predsedov samosprávnych krajov teda županov.
    Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja
    Rok 2008 bol pre Žilinský samosprávny kraj aktívny a napredujúci. Využili sme možnosti rozpočtu ŽSK, úveru á eurofondov na podporu ďalšieho rozvoja našich organizácií a zariadení, opravu našich kultúrnych a historických pamiatok, postupnej modernizácie dopravy v rámci našej správy ciest, zdravotnícke, školské a sociálne zariadenia tak, aby sme reprezentovali európsky štandard a dávali obyvateľom ŽSK jasnú spätnú väzbu, že to, čo robíme, robíme pre nich.
    Verím, že v roku 2009 toto tempo udržíme. Márne 70 stredných škôl, v mnohých z nich sa chystajú stavebné rekonštrukcie a budovanie nových športovísk. Máme 26 domovov dôchodcov a domovov sociálnych služieb, kde s debarierizáciou a zvyšovaním štandardu tiež nešetríme, pričom ich klientov v tomto roku zapájame do výborného projektu s cieľom spojiť generácie mladých i starších. Tento rok dokončíme opravu stredoeurópskeho unikátu ‑ Sobášneho paláca v Bytči. Aj v roku 2009 oceníme kreatívnych inovatívcov v kraji, talentované deti i študentov, rozdáme príspevky z vlastných príjmov na kvalitné projekty fyzickým i právnickým osobám. Čaká nás rok nových výziev, s ktorými sa chceme a vieme popasovať.
  • Na ulici nezmrznú
    (09.01.2009; Plus jeden deň; s. 6; PUSTAYOVÁ Jana)
    Žilinská katolícka charita chce pomôcť všetkým na ulici
    ŽILINA ‑ Charitatívna žilinská nocľaháreň je plná! Silné mrazy zahnali bezdomovcov do tepla. Pracovníci charitatívneho centra však nikoho neodmietnu.
    "Prenocujeme aj chlapov, ktorí majú vypité ‑ ale nesmú rušiť iných. Predsa ich nenecháme zmrznúť na ulici!" tvrdí riaditeľ žilinskej diecéznej charity Peter Birčák (35). Majú postele pre 20 mužov, ale nezriedka ľudia prespia aj na stoličkách. "Chceme im pomôcť," hovorí riaditeľ. "Lenže čím je človek dlhšie na ulici, tým ťažšie sa z nej dostáva."
    Útočisko na Predmestskej ulici si bezdomovci obľúbili. "Za rok sa u nás vystrieda 350 až 400 klientov. Každým rokom je ich viac," objasňuje Peter Birčák. Prichádzajú najmä v zime ‑ mladí chlapi i dôchodcovia. Ráno sa osprchujú, na obed dostanú polievku s pečivom, večer prespia v teple. Platia 0,5 (15 Sk) až 1 euro (30 Sk). "V šatníku si za 17 centov (5 Sk) až jedno euro (30 Sk) môžu kúpiť oblečenie," dodáva riaditeľ charity.
    Ženy v núdzi sa v Žiline môžu obrátiť na Sestry Matky Terezy. Bezdomovcom pomôže aj charita Žilinského samosprávneho kraja na Hviezdoslavovej ulici.
    Text pod foto:
    V ŠATNÍKU: Ľudia stále prinášajú obnosené šatstvo.
    ANONYMNE: Väčšina klientov charity sa nechce takto zviditeľniť.
  • PLYNOVÚ KRÍZU ZAČÍNAJÚ POCIŤOVAŤ VŠETKY REGIÓNY
    (08.01.2009; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 3 min.; RYBKA Marko, ŠTEFKOVÁ Miriam, DUŠIČKA Martin, NAGYOVÁ Katarína)
    Lucia FARKASOVÁ, moderátorka:
    "Plynovú krízu začínajú pociťovať už všetky regióny Slovenska. Veľké podniky majú obmedzený odber. Niektorí riaditelia škôl predĺžili žiakom prázdniny."
    RYBKA Marko, redaktor:
    "Košické teplárne rovnako ako spracovatelia odpadu zatiaľ problémy s reguláciou plynu nehlásia. Teplárne majú na odber plynu regulačnú výnimku. K výrobe tepla nepožívajú iba plyn, ale aj uhlie. Spracovatelia odpadu zase plyn potrebujú iba na zapálenie spaľovacích pecí."
    Roland BÁNHEGYI, hovorca Kosit a. s. Košice:
    "Plynárne, samozrejme, obmedzili dodávku zemného plynu v našej spoločnosti v zmysle zákona, ktorý stanovuje prevádzku na technické minimu. Momentálne však vieme zabezpečiť plynulý chod spaľovne a dodávať teplo do mestského rozvodu aj bez použitia plynu."
    ŠTEFKOVÁ Miriam, redaktorka:
    "V Žilinskom kraji pre nedostatok plynu zostane doma väčšina z 2 800 zamestnancov automobilky Kia."
    Dušan DVOŘÁK, hovorca Kia Motors Slovakia:
    "Prerušíme výrobu počas dnešného dňa a v prípade znížených dodávok aj počas zajtrajška. Veríme, že počas týchto dvoch dní, respektíve počas víkendu sa táto situácia vyrieši."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Ak sa situácia nezlepší, problém môže nastať aj v školách, ktoré majú väčšinou plynové kúrenie."
    Peter KUBICA, hovorca Žilinského samosprávneho kraja (telefonát):
    "Zo 70 škôl, ktorých je VÚC zriaďovateľom by 49 nedokázalo splniť podmienky pri vyučovaní."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Tieto školy by museli zatvoriť. Kúrenie v domácnostiach vraj ohrozené nie je."
    Miroslav OBŠÍVANÝ, prezident Slovenského zväzu výrobcov tepla:
    "Čo sa týka Žilinského kraja, tie najväčšie mestá Martin, Žilina sú zásobované z centrálnych zdrojov, ktoré sú na báze uhlia."
    Martin DUŠIČKA, redaktor:
    "Z plynovej krízy mali väčšie obavy v Banskej Bystrici ako vo Zvolene. Zvolenská tepláreň totiž namiesto plynu využíva uhlie a štiepku. Napriek tomu zemný plyn aspoň v minimálnom množstve potrebujú aj vo Zvolene ako stabilizačné palivo. Zatiaľ situáciu zvládajú, ale ak by plynová kríza trvala dlhšie, určite by to pocítili."
    Július KATINA, riaditeľ odboru výroby Zvolenská teplárenská a. s.:
    "Zvolenská teplárenská dodáva asi 85 objemu tepla do celého mesta. Máme na nás napojených okrem domácnosti, priemyselné podniky, školy."
    M. DUŠIČKA:
    "V Banskej Bystrici je plyn dominantným energetickým zdrojom. Prvá Banskobystrická energetická spoločnosť, ktorá je najväčšou v meste dodáva teplo pre 60‑tisíc obyvateľov. Dlhší výpadok plynu by tak spôsobil väčšie problémy ako vo Zvolene."
    Ondrej BORGULA, predseda predstavenstva BBES a. s.:
    "V závislosti od vonkajších poveternostných podmienok, možno by sme pristúpili k určitým obmedzujúcim opatreniam."
    Katarína NAGYOVÁ, redaktorka:
    "Odstavenie plynu z Ruskej federácie zasiahlo už aj do života obyvateľov Trenčína. V meste zostali z tohto dôvodu zatvorené všetky základné školy. Deti tak majú o dva dni dlhšie prázdniny."
    Tomáš VAŇO (ĽS‑HZDS), viceprimátor Trenčína:
    "Rozhodli sme o tom v súvislosti so závermi krízového štábu ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Obmedzenie dodávok plynu sa týka tak isto mestskej športovej haly, mestskej krytej plavárne a zimného štadióna."
    K. NAGYOVÁ:
    "A jeden z najväčších zamestnávateľov v regióne Continental Matador pristúpil z dôvodu nedostatku zásob plynu k radikálnemu riešeniu. Všetci zamestnanci dostali až do odvolania nútené dovolenky."
    Petr SEHNAL, generálny riaditeľ Continental Matador Truck Tires (telefonát, preklad z češtiny):
    "Iba temperujeme a ošetrujeme zariadenia, aby nezamrzli."
    K. NAGYOVÁ:
    "Pozastavenie výroby ohlásila už aj trnavská automobilka Peugeot. Viac ako 3‑tisíc ľudí stále nevie, kedy opäť nastúpi do práce."
  • Slovensko pri nedostatku plynu čaká boj so zimou
    (09.01.2009; www.aktualne.sk; Ekonomika, 10:41, s. ‑; tasr)
    Žilinský kraj
    Žilina ‑ Stredné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja zatiaľ nemajú problémy v súvislosti s obmedzením dodávky plynu. Časť stredných škôl začne vyučovanie vo štvrtok 8. januára a časť až v pondelok 12. januára, o čom rozhodli ich riaditelia ešte v decembri 2008.
    Liptovský Mikuláš ‑ V metropole stredného Liptova zatiaľ nezaznamenali žiadne problémy s dodávkami zemného plynu pre konečných spotrebiteľov. Podľa zástupcov akciovej spoločnosti LMT, ktorá od 1. januára 2009 prevádzkuje mestské tepelné hospodárstvo, pokračovala dnes dopoludnia výroba a distribúcia tepla a teplej vody bez akýchkoľvek obmedzení.
    Čadca ‑ Obmedzenie dodávky plynu zatiaľ v akciovej spoločnosti Kysucké pekárne v Čadci zasiahlo iba vykurovanie. Potravinársky podnik, ktorý denne zásobuje 180‑tisíc až 200‑tisíc ľudí v okresoch Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina a Považská Bystrica, znížil odber plynu podľa regulačného stupňa, pričom výrobu zatiaľ neobmedzil.
    RužomberokRužomberská mestská spoločnosť Centrálne zásobovanie teplom, ktorá odoberá teplo z tamojšej Mondi SCP, a. s., ho zatiaľ dostáva v potrebnom množstve. "Z uvedenej firmy nás doteraz nikto nekontaktoval o obmedzení výroby tepla," povedal riaditeľ CZT Peter Gašparec. Doplnil, že teplo dodávajú, s výnimkou rodinných domov, do všetkých domácností v meste.
    Mondi SCP na výrobu tepla využíva biomasu ako aj plyn. V CZT má mesto Ružomberok stopercentný podiel.
    Liptovský Mikuláš ‑ V najväčšej škôlke v Liptovskom Mikuláši paradoxne práve v čase plynovej krízy vo štvrtok spustili prevádzku novej plynovej kotolne, ktorej výstavba stála mestskú pokladňu 173.604 eur.
    Mestské školské zariadenia nepocítili aktuálnu nepriaznivú situáciu s dodávkami zemného plynu. Liptovskomikulášska samospráva ešte nemusela riešiť dopady aktuálnej energetickej krízy.
  • Múzeum oslavuje
    (09.01.2009; Plus jeden deň; s. 19; jap)
    Zaujímavá výstava vo Florinovom dome
    DOLNÝ KUBÍNOravské múzeum oslavuje! Už 140 rokov spravuje historické objekty a pripravuje zaujímavé expozície.
    Viac sa o pôsobení jedného z najstarších slovenských múzeí dozviete na výstave, ktorú v nedeľu otvoria vo Florinovom dome v Dolnom Kubíne. Ale pozor ‑ výstava potrvá iba do 18. januára, takže sa poponáhľajte! Florinov dom je otvorený cez víkend len v nedeľu od 10. do 17. hodiny. Dospelý zaplatí 0,33 eura (asi 10 Sk), dieťa 0,17 eura (5 Sk).
    Text pod foto:
    OSLAVY: Oravské múzeum oslávi 140. narodeniny expozíciou vo Florinovom dome.
  • Sociálny čin roka pre zariadenie z Kysúc
    (07.01.2009; Kysucké noviny; s. 4; IH)
    V Domove sociálnych služieb v Kysuckom Novom Meste pre deti a dospelých na Belanského ulici majú dôvod na radosť. Stali sa totiž nositeľmi ocenenia Sociálny čin roka, ktorý udeľuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
    Podľa slov riaditeľky Silvie Martinčekovej o ocenenie sa uchádzali v štyroch kategóriách. Prvou bola humanizácia podmienok spočívajúca v integrácii klientov do spoločenského života v komunite. V ďalšej išlo o vhodné a účelné využívanie voľného času klientov zamerané na sebarealizáciu v rôznych oblastiach.
    Zamerali sa tiež na záujmovú činnosť a zručnosť klientov, na kultúrno‑spoločenskú činnosť v záujme rozvoja schopností a estetického cítenia ľudí, ktorí v tomto zariadení žijú. Bokom nezostali ani športové aktivity ako súčasť otužovacieho režimu a relaxácie. "Cenu sme získali v kategórii kultúrno‑spoločenská činnosť, v ktorej sme spolu s našimi klientmi urobili kus práce. Nielen, že sme sa po celý rok aktívne zúčastňovali na rôznych podujatiach ako návštevníci, naši klienti tiež vystupovali a odovzdávali svoje skúsenosti s divadlom a piesňami. Spoznávali sme slovenské kraje a regióny, zahraničie, hrady, zámky, prírodu a mnohé zaujímavosti. Každý mesiac sme im pripravili minimálne dva výlety alebo podujatia, cez leto to bolo až sedem akcií za mesiac. Naši klienti prežívajú v zariadení veľmi aktívny život," informuje Silvia Martinčeková.
    "Úspech zariadenia sociálnych služieb nás veľmi teší a je výsledkom pracovitého a kreatívneho prístupu jeho pracovníkov. Je príkladom dôkladnej a svedomitej práce s klientmi, ktorá je tvorivá a rozvíja ich osobnostný rast, fyzický a duševný potenciál i napriek postihu. A takýto je cieľ sociálnej starostlivosti. Ukázať hendikepovaným ich vlastnú hodnotu a posilniť im sebavedomie," ocenil činnosť zariadenia predseda ŽSKJuraj Blanár.
  • Štebot v rodnom hniezde šepotal láskou k Milanovi Rúfusovi
    (07.01.2009; Noviny Stredného Považia; s. 7; Dagmara)
    VOŇAVÝ DOMÁCI CHLIEB, krčah čerstvej vody ‑ zátišie v kuchyni Rúfusovcov v Závažnej Porube v Dome Milana Rúfusa. "Ako básnikova mamka umreli, snažili sme sa ich dom dostať do vlastníctva obce, aby sme v ňom mohli zriadiť múzeum," povedal starosta obce Pavol Baráni.
    Snaha bola korunovaná úspechom a 12. decembra na národných oslavách v Závažnej Porube obyvatelia obce svojmu poetickému rodákovi, osemdesiatročnému Milanovi Rúfusovi, k jeho narodeninám otvorili pamätný dom vo veľkom štýle.
    Celý deň však patril básnikovi. Ráno v kostole Božie služby, potom odborný seminár o živote a diele Milana Rúfusa, otvorenie pamätného domu a deň končil kultúrnym programom Štebot v rodnom hniezde. Bol to nielen večer poézie, ktorú recitovali rodáci, ale aj prezentácia knihy Sone Barániovej Naveky závažná. Do života ju uviedli Daniela Fiačanová, Kvetá Staronová, Patrícia Kunkelová (na fotografii vpravo dole) a autorka obilím sypaným z murárskej kelne.
    Autorka knihu venovala Milanovi Rúfusovi a na oslavách ju uviedli do života okrem slovenčiny v troch jazykoch. V angličtine, nemčine a poľštine. V Štebote z rodného hniezda zaznelo dokonca aj esperanto.
    Z úcty k básnikovi
    Básnik, jeho tvorba i rodina je srdcovou záležitosťou sprievodkyne v Dome Milana Rúfusa v Závažnej Porube Sone Barániovej. Ona počas osláv sprevádzala významných hostí po Rufúsovej dedovizni, ba napiekla aj bielučký chlebík do Rúfusovie kuchyne.
    Čo si najviac ceníte v Dome M. Rúfusa?
    * Atmosféru rodičovského domu, ktorá vyformovala básnika na takého, aký teraz je.
    Čím je originálny Dom?
    * Práve tým, že to je miesto, kam, ako básnik sám hovorí, chodil mocnieť vo chvíľach, keď sa pre súčasnosť cítil prislabý. A samozrejme, okrem iného, napríklad rukopismi prvotín.
    Kedy bol majster naposledy v Liptove a viete povedať, ako pozerá na snahy rodákov?
    * Už dvadsať rokov v rodnej obci nebol pre zdravotné dôvody, ale vždy pošle pozdrav v digitálnej podobe a teší sa, že naňho myslíme.
    Vy žijete básnikom. Čo sa vám vybaví v mysli, keď počujete jeho meno?
    * V mysli sa vybaví všeličo čisto literárne, ale v srdci sa úcta k vnútorne integrovanej osobnosti, k etickému maximalistovi, akých dnes je už málo.
    * Čestné občianstvo Po otvorení Domu Milana Rúfusa v Závažnej Porube Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) uviedol, že ŽSK slovenskému spisovateľovi, prekladateľovi a rodákovi zo Závažnej Poruby udelil čestné občianstvo Žilinského samosprávneho kraja. "Zatiaľ som sa s Milanom Rúfusom osobne nestretol, no čestné občianstvo je príležitosťou, aby som mu ho išiel do Bratislavy odovzdať," povedal J. Blanár a spomenul si na chvíle, keď sa on ako chlapec učil majstrove básne na recitačné súťaže.
    ŽSK zapojil do osláv životného jubilea básnika stredné školy vo svojej pôsobnosti. Vyše dvadsať z nich pripravilo recitačné a literárne pásma, rozhlasové relácie, výstavy, súťaže, nástenky, výtvarné a hudobné súťaže, prezentácie autorovej tvorby či rôzne besedy. V Rúfusovom rodnom Liptove sa zapojilo šesť škôl, pridali sa stredné školy z Turca, Oravy, Horného Považia i Kysúc.
    Ocenenie z Taiwanu
    Poetický večer usporiadali básnikovi v deň jeho narodenín, 10. decembra, v Bratislave. V Divadle Astorka mu odovzdali medzinárodnú cenu Crane Summit 2008 za poéziu. Bolo to vôbec prvé udelenie ceny a hneď pre Slováka ‑ Liptáka. O ocenení Milana Rúfusa rozhodlo Básnické fórum Crane Summit 21. storočia so sídlom na i Taiwane. Cena pozostáva zo zlatej medaily, plakety, šeku v hodnote i tridsaťtisíc dolárov a prekladu Rúfusových básní do čínštiny. Okrem prezidenta fóra a taiwanského básnika Yu Hsiho mu cenu odovzdali bývalý slovenský prezident Michal Kováč, podpredseda vlády Dušan Čaplovič, predseda občianskeho združenia Svetový kongres básnikov Milan Richter a ďalší členovia medzinárodnej poroty Crane Summit. "Cítim sa ako Alenka v ríši divov," konštatoval 80‑ročný jubilant.
    Získal si deti
    Milan Rúfus (10.12.1928), ktorý sa narodil v rodine murára, začal tvoriť ako 16‑ročný. Publikoval v rôznych časopisoch. Už v prvej zbierke Až dozrieme (1956) sa predstavil ako vyzretý básnik. Vyšli mu mnohé poetické knihy, aj v spolupráci s fotografom Martinom Martinčekom, maliarom Ľudovítom Fullom či s dcérkou Zuzankou. Okrem poézie napísal eseje, rozprávky a iné prozaické knihy pre deti a mládež, venoval sa aj prekladovej tvorbe. Začali vychádzať preklady jeho poézie i knižných výberov v Taliansku, Nemecku, Francúzsku, Anglicku, Španielsku, v severských aj slovanských krajinách. Za svoju tvorbu získal M. Rúfus mnohé ocenenia. V roku 1970 mu udelili Štátnu cenu za literatúru, o sedem rokov neskôr ho poctili titulom Zaslúžilý umelec. Má medzinárodnú cenu Zlatý kľúč, Rád T. G. Masaryka, Rád Ľudovíta Štúra 1. triedy, Čestný doktorát literatúry udelený Svetovou akadémiou umení a kultúry, Cenu z festivalu v macedónskej Struge, Cenu ministra kultúry za zbierku básní Báseň a čas či Cenu Literárneho fondu za najlepšiu pôvodnú slovenskú tvorbu v roku 2005. Dielo M. Rúfusa sa stalo predmetom odborného záujmu literárnych vedcov, dokonca sa jeho meno objavuje medzi návrhmi na Nobelovu cenu za literatúru. Verše Milana Rúfusa však zaznievajú aj na mnohých oslavách a recitačných súťažiach v slovenských školách vo veľkom. Detské duše si básnik získal najmä prebásnenými rozprávkami Pavla Dobšinského a Modlitbičkami inšpirovanými kresťanskými modlitbami.
    Položiť na stôl presné ako chlieb alebo voda... To je báseň. MILAN RÚFUS
    Text pod foto Osemdesiatročný básnik Milan Rúfus v tichosti privítal osemdesiatku, jeho rodáci v Závažnej Porube mu pripravili veľkolepé národné oslavy. Dom M. Rúfusa. Sprievodkyňou v ňom je Soňa Barániová. Kým básnik vyrástol. Príbeh zo života M. Rúfusa v podaní žiakov ZŠ. Deti Rúfusovi. Spievali, tancovali, recitovali a tešili sa. Kelňa a obilie. Uvedenie knihy Naveky závažná do života.
  • Benefičný koncert sa vydaril
    (07.01.2009; Kysucké noviny; s. 6; MM)
    Predvianočný čas je nielen obdobím zhonu a príprav, zvykne sa v nás prebúdzať aj vlastnosť, ktorú sa inokedy snažíme potláčať, alebo si ju nevšímame.
    Snažíme sa pomôcť tým, ktorí nemali to šťastie ako my ‑ sú chudobní, chorí, bez domova.
    Mesto Krásno nad Kysucou v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom zorganizovalo v predvianočnom období benefičný koncert, výťažok z ktorého putoval do Základnej organizácie zväzu postihnutých civilizačnými chorobami a Slovenského zväzu telesne postihnutých v Krásne nad Kysucou. V preplnenej sále miestneho kultúrneho domu sa predviedli so svojím spevom sestry Dagmar a Oľga Bezačinské, na flaute a gitare zahrali Miroslava Jurčová a Ondrej Veselý. Chvíle spríjemnilo aj sláčikové kvarteto Pavol Šamaj, Anton Pohančeník a kolektív. Pre dobrú vec do Krásna zavítali aj bývalí superstáristi ‑ Miro Jaroš a Martina Šindlerová.
    Text pod foto Potrebné peniažky. Uľahčia vstup do nového roku Základnej organizácii zväzu postihnutých civilizačnými chorobami a Slovenskému zväzu telesne postihnutých v Krásne nad Kysucou.
  • Dôležitá je práca s rodinou.
    (07.01.2009; Žilinský večerník; s. 24; rmzk)
    V decembri minulého roka sa v Žiline na prvej krajskej konferencii Mládež a sociálna prevencia, stretli zástupcovia organizácií a inštitúcií, ktoré pracujú v oblasti sociálnej prevencie a poskytovatelia sociálnych služieb zo Žilinského kraja.
    Poslaním konferencie bolo zhodnotiť súčasný stav poskytovania sociálnych služieb a vytvárania sociálne preventívneho prostredia pre deti a mladých ľudí v Žilinskom kraji. Okrem toho sa účastníci zamýšľali aj nad spôsobmi zlepšenia práce v týchto oblastiach. "Za veľmi dôležité pri vytváraní preventívneho prostredia pre mladých ľudí účastníci konferencie považujú prácu s rodinou, kde deti vyrastajú a zároveň sieťovanie poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí veľmi ovplyvňujú sociálnu prevenciu detí a mladých ľudí," povedala Darina Čierniková, predsedníčka Rady mládeže Žilinského kraja. Konferenciu svojou aktívnou účasťou obohatili významní odborníci v týchto oblastiach: Jozef Mikloško, Tibor Reimer, Ladislav Bučko, Milan Jakubis a ďalší. Organizátorom konferencie boli Rada mládeže Žilinského kraja, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n. o., Katedra sociálnej práce s deťmi a mládežou. Konferencia bola súčasťou projektu Ku kvalitnejšej prevencii, ktorý bol finančne podporený zo štátneho rozpočtu.
  • Žilinská SAD‑ka prichádza s novými autobusmi
    (06.01.2009; Žilinský večerník; č. 1‑2, s. 4; r)
    V Čadci zabezpečuje mestskú hromadnú dopravu (MHD) Slovenská autobusová doprava (SAD), Žilina, a. s. Po dohode s mestom Čadca začala v roku 2006 s obnovou vozidlového parku. V rokoch 2006 a 2007 zakúpili štyri autobusy mestského prevedenia a v súčasnom období zaradili do prevádzky piaty ‑ nový autobus.
    Autobus Citelis ‑ Low Entry je v Čadci prvým svojho druhu v Žilinskom samosprávnom kraji. "Prichádzame s novinkou na slovenskom trhu ‑ polonízko podlažnými autobusmi typu Low Entry 12 m," hovorí Ivana Strelcova, hovorkyňa SAD Žilina. Autobusy Low Entry majú dvoje dvere nízko podlažné a zadné sú zvýšené. "V plnej miere je tak zachovaný zjednodušený vstup pre rodičov s kočíkmi či telesne hendikepovaných občanov. Tak ako všetky ostatné nové autobusy MHD v Čadci, aj tento je vo farbe červená metalíza," upresňuje I. Strelcová. Rovnaké autobusy sa majú používať aj v MHD Martin.
    Všetky nové vozidlá sú vybavené svetelnými elektronickými smerovými tabuľami a nainštalované sú aj elektronické pokladne novej generácie. Slovenská investičná a realitná spoločnosť, akciová spoločnosť (SIRS) vstúpila po úspešnej privatizácii do SAD Žilina, a. s., v roku 2004. V Čadci prebrali spoločnosť so značne zastaraným vozovým parkom, autobusy mali viac ako dvadsať rokov.
  • Križovatku nahradil kruhový objazd
    (06.01.2009; Žilinský večerník; č. 1‑2, s. 5; TASR)
    Takmer 4,3 milióna Sk (142 700 eur) stála prestavba veľmi nebezpečnej križovatky pri kysuckej obci Stará Bystrica na kruhový objazd. Verejnosti slúži oddnes. Jej vybudovaním sa zlepšila tamojšia dopravno‑bezpečnostná situácia.
    "Očakávame, že toto riešenie zníži počet dopravných nehôd, najmä tragických," povedal pre TASR riaditeľ Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja Milan Puchoň. Doterajšiu križovatku pri obci Stará Bystrica označovali ľudia za miesto smrti. Každoročne na nej vyhasol aspoň jeden ľudský život, podotkol starosta uvedenej obce Ján Podmanický. Doplnil, že vybudovaním okružnej križovatky sa vytvorila zaujímavá vstupná brána do dediny. Okrem toho sa spomalil prejazd automobilov uvedeným miestom, čo vytvára predpoklad pre vznik menej tragických havárií.
  • Žilinský samosprávny kraj ‑ aj rok 2008 bol pre nás plný udalostí
    (05.01.2009; Žilinské noviny; č. 0, s. 9; ‑)
    ŽSK vám do nového roku želá pohodový život v našich regiónoch, veľa zdravia, pracovných i osobných úspechov a spolupatričnosti.
    Text k foto:
    * Bašta na Váhu
    Národné pamiatky v kraji ŽSK postupne opravuje. Od posledného leta vedie ku hradu Strečno cesta po novom moste. Túto pamiatku čakajú v novom roku ďalšie opravy.
    * Ocenení učitelia
    Úctu učiteľskému povolaniu vzdal ŽSK desiatkam stredoškolských pedagógov Kysúc, Oravy, Liptova, Turca a Horného Považia.
    * Roboty sa nebojíme
    Brigádu v upratovacích prácach a skrášľovaní okolia sme zorganizovali pri DD a DSS Karpatská v Žiline.
    * Považská galéria
    Prvá etapa je ukončená. Hložníkove diela budú mať stále výstavné miesta
    * Kraj známy aj vo svete
    V Bruseli sa medzi viac ako tristo regiónmi každoročne predstavuje aj ŽSK. Minulý rok náš kraj zaujal unikátnym programom, keď predstavil jedinečné slovenské i svetové remeslo a umenie ‑ drotárstvo.
    * Sobáše už čoskoro
    V roku 2008 sa práce rozbehli aj na Sobášnom paláci v Bytči. Unikátna stavba v stredoeurópskom priestore dostane do konca tohto roku nový šat.
    * Pocta ľudovému hrdinovi
    Jánošíkovská legenda ožila v Terchovej aj vo vynovenej expozícii Považského múzea
    * Kniha ŽSK
    Tím pracovníkov ŽSK vytvoril farbistú knihu o regiónoch kraja, v ktorej impozantné fotografie dopĺňajú výstižné texty k histórii i súčasnosti územia. Kniha získala ocenenie Najkrajší propagačný materiál.
    * Partneri
    Žilinská diecéza a Žilinský samosprávny kraj deklarovali v minulom roku vzájomnú spoluprácu. Obaja predstavitelia považujú spoluprácu za strategickú.
    * Nové stroje nahradili vyslúžilcov
    Správa ciest ŽSK si v roku 2008 rozšírila vozový park o 26 nových strojov v celkovej hodnote 148 miliónov Sk (4,91 mil. eur). Technika už slúži na cestách II. a III. triedy kraja v tejto zimnej sezóne. ŽSK používa ako jeden z prvých samosprávnych krajov monitorovanie strojov správy ciest prostredníctvom systému GPS.
    * Zbojnícke oslavy
    V Terchovej sme zorganizovali oslavy 320. výročia narodenia Juraja Jánošíka. Medzi návštevníkmi rozdávali štedrí členovia jánošíkovskej družiny i pravé zbojnícke dukáty.

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky