18. týždeň

  • GAZDOVIA Z ORAVY VYHRALI NAD ZÁKONOM
    (02.05.2009; Televízna stanica JOJ; Noviny; 19.30; 2 min.; PREČOVÁ Eliška)
    Ľuboš SARNOVSKÝ, moderátor:
    "Gazdovia z Oravy zvíťazili nad novým cestným zákonom. Ten zakazuje traktorom a konským záprahom bez špeciálnej výnimky používať cesty prvej triedy. To by ale znamenalo, že sa nedostanú na vlastné polia, ktoré ich živia. Spomínanú výnimku im preto podpísal sám minister vnútra."
    Eliška PREČOVÁ, redaktorka:
    "Viacerých ľudí polia živia, oni by ich mali obrábať a mnohí sedia doma. K obrábaniu im totiž treba často aj traktor, či koňa a s traktorom, či koňom treba ísť na cestu, aby sa dostali k poľu. No v dedinách často ide cesta prvej triedy, keď vychádzajú z dvora musia ísť touto cestou, súbežná cesta nie je. 10. mája mal byť štrajk, do ktorého sa malo zapojiť 28 obcí. Na petičných hárkoch mali viac ako 5‑tisíc podpisov. Nastal však zlom."
    Robert KALIŇÁK, minister vnútra:
    "Výnimku som podpísal špeciálne zatiaľ pre Žilinský kraj, kde sa vytypovali práve tie úseky ciest prvej triedy, ktoré nemajú alternatívu. Bola vydaná výnimka, ktorá umožňuje všetkým pracovným strojom chodiť po tých cestách, aby sa dostali k svojim poliam, k svojim lesom. Všetky pracovné stroje, ktoré vlastne poľnohospodári používajú a sú vlastne samozrejme registrované."
    E. PREČOVÁ:
    "Zároveň dodáva, že v parlamente prešiel pozmeňovací návrh na zrušenie poplatkov pre tieto výnimky."
    Jozef BARTKOVIAK, člen petičného výboru:
    "Dosiahli sme to, čo sme chceli, no nielen my ako členovia petičného výboru, ale ako víťazstvo všetkých nás ľudí. Je to dobré, že vláda opravila to, čo pokazila. "
    E. PREČOVÁ:
    "Petičiari tvrdia, že napriek tomu nie sú ešte úplne spokojní."
    Ondrej PINDIAK, člen petičného výboru:
    "Zatiaľ myslím že zostávame v štrajkovej pohotovosti, pretože tá výnimka je urobená len na jeden rok."
    Alojz SPUCHLIAK, predseda petičného výboru:
    "Ale my sme pravdaže bojovali aj za to, aby mohli vyjsť aj konské povozy a stroje, ktoré nemajú evidenčné čísla."
    E. PREČOVÁ:
    "Možno aj tento Pejo pôjde už čoskoro na cestu."
    R. KALIŇÁK:
    "Konské záprahy majú osobitnú úpravu, samozrejme, ale k tej dôjde tiež budúci týždeň."
    E. PREČOVÁ:
    "Výnimka zatiaľ platí pre Žilinský kraj."
    R. KALIŇÁK:
    "Predpokladám, že v budúcom týždni to bude čakať všetky ostatné kraje."
  • POLÍCIA: CHODCI PORUŠUJÚ PREDPISY
    (30.04.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; REVÚS Peter)
    Ľubomír BAJANÍK, moderátor:
    "V Žiline si policajti posvietili na chodcov a cyklistov. Sledovali dodržiavanie predpisov. Výsledok bol zarážajúci. Pravidlá cestnej premávky porušovali všade a vo veľkom."
    Peter REVÚS, redaktor:
    "Pravdepodobne každý vodič sa už stretol so situáciou, keď chodec vstúpil na priechod pre chodcov tesne pred vozidlom. Ľudia si myslia, že na zebre sú neohrození. Opak je však pravdou."
    Oľga CHOVANCOVÁ KR Policajného zboru Žilina:
    "Keď som aj na prechode musím rešpektovať vodičov, ktorí prichádzajú."
    P. REVÚS:
    "Počas nakrúcania sme nafilmovali mamičku s kočíkom, ktorá priechod na druhú stranu cesty ani nevyužila. S políciou sa dokonca nechcela ani rozprávať.
    Nedisciplinovaným chodcom pritom hrozia vysoké pokuty."
    O. CHOVANCOVÁ:
    "Až 60 eur a niektorí chodci nevedia ani o tom, že môžu byť vôbec sankcionovaní."
    Anketa ‑ policajtka:
    "Keby trebárs vodiči a chodci zároveň boli viac ohľaduplnejší, bolo by potrebné také vysoké pokuty mať?"
    Anketa ‑ chodec:
    "Nie určite nie."
    P. REVÚS:
    "Predpisy vo veľkom porušujú aj cyklisti. Polícia upozorňuje, že im často chýba povinná výbava a navyše jazdia po chodníkoch, ktoré sú určené len pre chodcov."
    Policajt:
    "Si zosadnite z bicykla a pokračujte ďalej. Na bicykli jedine po ceste, pretože chodník smú používať jedine chodci."
    Anketa cyklisti:
    "Je fakt, že musím dávať pozor na chodcov, no tak to mi je jasné.
    Budem sa snažiť chodiť po ceste a dávať pozor, aby ma nezrazilo auto."
    P. REVÚS:
    "Preventívna akcia bude pokračovať počas nasledujúcich dvoch týždňov v okresoch Žilinského kraja. Policajti však zatiaľ pokutovať nebudú."
  • Inzercia
    (30.04.2009; Hospodárske noviny; s. 24; ‑)
    Nové výzvy pre podnikateľov v rámci operačného programu
    Výskum a vývoj
    Agentúra Ministerstva školstva SR pre štrukturálne fondy EÚ 28. 4. 2009 vyhlásila výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre opatrenie 2.2 Prenos poznatkov a technológií získaných výskumom a vývojom do praxe, kde za oprávnené miesto realizácie projektuje považovaných sedem samosprávnych krajov: Nitriansky samosprávny kraj, Trenčiansky samosprávny kraj, Trnavský samosprávny kraj, Žilinský samosprávny kraj, Banskobystrický samosprávny kraj, Prešovský samosprávny kraj, Košický samosprávny kraj a pre opatrenie 4.2 Prenos poznatkov a technológií získaných výskumom a vývojom do praxe v Bratislavskom kraji.
    Výzvy zamerané na podporu priemyselného (aplikovaného) výskumu sú vyhlásené v rámci Schémy na podporu výskumu a vývoja (schéma štátnej pomoci). Pomoc poskytnutá podľa tejto schémy je spolufinancovaná zo zdrojov Európskej únie a zo zdrojov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
    Cieľom realizácie projektov je zvýšiť hospodársku efektívnosť na mikroúrovni, ako aj makroúrovni, a tým prispieť k trvalo udržateľnému rastu a zamestnanosti ekonomiky SR (Spoločenstva) prostredníctvom základného výskumu, priemyselného/aplikovaného výskumu a experimentálneho vývoja, výsledky ktorých budú priamo realizované vo výrobe alebo v službách. Cieľom je ďalej rozvíjať pevnejšie väzby medzi užívateľmi a realizátormi základného výskumu, priemyselného výskumu a experimentálneho vývoja, a to aj s využitím výskumno‑vývojovej základne s osobitným zameraním na podporu pozitívnych vplyvov výskumu a vývoja na životné prostredie.
    Výška finančnej pomoci alokovaná pre výzvu v rámci opatrenia 2.2 predstavuje sumu 40 000 000 EUR (1 205 040 000 SKK) a pre výzvu v rámci opatrenia 4.2 sumu 20 000 000 EUR (602 520 000 SKK), pričom minimálna výška nenávratného finančného príspevku na jeden projekt je 250 000 EUR (7 531 500 SKK) a maximálna výška nenávratného finančného príspevku na jeden projekt je 2 000 000 EUR (60 252 000 SKK).
    Finančná pomoc v rámci tejto výzvy je určená v zmysle schémy štátnej pomoci pre fyzické osoby alebo právnické osoby oprávnené na podnikanie v zmysle Obchodného zákonníka, registrované na území SR, ktoré vykonávajú činnosti výskumu a vývoja a plánujú realizovať jednotlivé druhy oprávnených projektov podľa schémy štátnej pomoci pre výskum a vývoj, a ktoré boli založené najneskôr k 1. 1. 2008. Oprávnenými žiadateľmi sú mikropodniky, malé, stredné a veľké podniky.
    Uzávierka prijímania žiadostí o nenávratný finančný príspevok je 10. 8. 2009. Ďalšie informácie o Schéme na podporu výskumu a vývoja (schéma štátnej pomoci), ako aj o vyhlásených výzvach sú k dispozícii na adrese www.asfeu.sk.
  • ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ OMLADIL VOZOVÝ PARK
    (29.04.2009; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál; 17.00; 2 min.; RAČKOVÁ Marína)
    Martina GAPČOVÁ, moderátorka:
    "Sever Slovenska sa môže tešiť z nových autobusov. Vozový park liptovskomikulášskeho dopravcu obohatilo 34 strojov za vyše 5,5 milióna eur. Linky budú premávať na Orave a v Liptove. Zaznamenala Marína RAČKOVÁ."
    Marína RAČKOVÁ, redaktorka:
    "Žilinskému samosprávnemu kraju sa podarilo splniť predsavzatie, že v spolupráci s liptovským dopravcom do dvoch rokov omladia vozový park a autobusy nebudú staršie ako 16 rokov. Potvrdzuje to župan Juraj BLANÁR."
    Juraj BLANÁR:
    "V tomto prípade sa to podarilo naozaj excelentne, pretože dnes už liptovská SAD‑ka má priemerný vek okolo päť rokov, čo predtým sa pohybovalo okolo 17, 18 rokov."
    M. RAČKOVÁ:
    "Autobusy sú na európskej úrovni. Typ Euro 4 znižuje emisie už v spaľovacej komore ešte pred ich vypustením. Okrem toho sa znižujú náklady na prevádzku."
    J. BLANÁR:
    "Pretože, tieto autobusy majú spotrebu nižšiu o päť až šesť litrov na 100 kilometrov, čo je ohromná úspora, ktorá nám pomôže udržať zľavy, ktoré máme dnes nastavené, či už sú to pre žiakov a rovnako aj pre našich seniorov."
    M. RAČKOVÁ:
    "Nové autobusy s klimatizáciou by mali prilákať aj nových cestujúcich. Ich pokles nevyvracia generálny riaditeľ liptovskomikulášskej SAD‑ky Ladislav HOLOŠ."
    Ladislav HOLOŠ:
    "Musíme konštatovať, že medziročne je to deväť percent pokles cestujúcich. Čiastočne je to preto, lebo za posledné roky sa zvýšila životná úroveň občanov. Takže aj kvôli tomu. Veľa občanov chodí autami."
    M. RAČKOVÁ:
    "Na komfortnejší presun sa môžu tešiť na viacerých linkách. Vedúci prevádzky dopravy Námestovo Tomáš GÁLIK."
    Tomáš GÁLIK:
    "Ten autobus ide napríklad aj do Brezovice, do Zábiedova, aj do Suchej Hory aj do Nižnej a do Zuberca. Bude v takých určitých obehoch."
  • Z nemocníc vyhnali exekútorov
    (29.04.2009; Hospodárske noviny; s. 2; Laciková Monika)
    Štát hádže zadlženým nemocniciam záchranný pás ‑ minister Raši im požičia peniaze.
    Bratislava ‑ Nemocnice, ktoré šafárili s majetkom, sa nemusia báť exekútorov. Aspoň do konca roka, dokedy by mali byť s pomocou štátu oddlžené. Poslanci včera na návrh Smeru‑SD zastavili exekúcie. S tými majú dnes starosti aj tri veľké štátne fakultné nemocnice ‑ v Bratislave, Banskej Bystrici a Trnave.
    Proti ústave?
    Oddlžovať ‑ cez návratnú štátnu pôžičku ‑ by sa mali nemocnice, ktoré patria štátu, samosprávam alebo obciam. Ministerstvo zdravotníctva nepripravilo tento model napríklad pre súkromné firmy, "eseročky" alebo akciové spoločnosti. "Tieto nemocnice už teraz môžu čerpať finančnú výpomoc z komerčných bánk," argumentuje minister zdravotníctva Richard Raši (Smer‑SD). Rovnako by mali platiť aj pravidlá na dočasné zastavenie dočasných exekúcií. Platiť bude pre tie nemocnice, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť pod správou štátu alebo samospráv.
    Koalícia pritom model zákazu exekúcií pre štátne a župné nemocnice do praxe raz uviedla. Narazila však na odpor opozície, ktorá ho napadla na Ústavnom súde. Ten rozhodol, že je v rozpore s ústavou. V rozprave k návrhu zákona na to upozornila poslankyňa SDKÚ‑DS Lucia Žitňanská. "Vynímanie majetku častí organizácií z exekúcií naráža na ústavu.
    Raši tvrdí, že takto postavený model zastavenia exekúcií v parlamente ešte nebol prijatý. Ak však Ústavný súd povie, že ide znova o protiústavný návrh, je pripravený to rešpektovať. Podľa Daniela Lipšica opozícia na Ústavný súd pôjde aj po tretíkrát. "Akonáhle to podpíše prezident." Raši tvrdí, že nemocnice nebudú ochranu pred exekútormi zneužívať. "Nemyslím si, že by sa nemocnice teraz zadlžovali, keď vedia, že sa to skončí 31. decembra." Tvrdí, že nemocniciam v rukách štátu sa dlhy darí znižovať ‑ nárast dlhu v roku 2006 bol 2,4 miliardy korún (80 miliónov eur), v roku 2007 1,4 miliardy (46 miliónov eur) a vlani 50 miliónov (1,7 milióna eur). "Je to tridsaťkrát menej."
    Opozícia o "bordelároch"
    Opozícia je voči myšlienke návratnej finančnej výpomoci skeptická. "Je to nesystémový krok, ktorým chcete zachrániť bordelárov," odkázal ministrovi poslanec SDKÚ Alexander Slafkovský. Na takúto formu podľa neho doplatia tie nemocnice, ktoré šetrili na mzdách či nákupoch prístrojov. "Takí sú teraz dobehnutí a musia sa cítiť ako hodení holí do tŕnia." Pripomína prípad nemocnice v Čadci, ktorú oddlžovali poslanci Žilinského kraja.
    Poskytli jej dvakrát za sebou finančnú výpomoc 30 miliónov korún. "A už má zase 15 miliónov sekeru," uviedol Slafkovský.
    Stále pritom nie je jasné, koľko peňazí bude môcť Raši nemocniciam ako návratnú pôžičku poskytnúť.
    Ministerstvo stále nedalo jasnú odpoveď na otázku, koľko prostriedkov má na to v rozpočte štátu. "Bude to závisieť od predložených jednotlivých biznis projektov,
    tá suma sa uvidí, aká bude," uviedol hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál. Vyhodnocovať biznis plány chce aj ministerstvo financií. Ak by Raši chcel oddlžiť všetky nemocnice patriace štátu, potreboval by 200 miliónov eur (6 miliárd korún). Toľko dlhovali k 30. septembru 2008.
    Len prednedávnom prešla trpezlivosť distribútora, spoločnosť Sanitas ‑ SR, ktorý dodával lieky bratislavskej fakultnej nemocnici. Jeho pôvodná istina 3,058 milióna eur síce klesla na 980‑tisíc eur, aj tak sa rozhodol svoje záväzky vymáhať prostredníctvom exekútora. Zatiaľ ide podľa hovorkyne Rút Geržovej o návrh na začatie exekúcie. "Vysporiadali sme už 88 percent istiny." Nemocnica by zastavenie exekúcií privítala. "Zabezpečí sa tak organizáciám, ktoré tvoria základnú a koncovú sieť zdravotnej starostlivosti, náležitá ochrana v období nerovnováhy."
    Exekúcie pritom podľa Geržovej zväzujú nemocniciam ruky pri splácaní svojich záväzkov. "Navrhované exekúcie nám neumožňujú pokračovať v predaji nepotrebného majetku." Práve peniaze z týchto predajov používali nemocnice na zníženie svojich dlhov.
  • Žiaci nevedia rátať, Mikolaj aj tak kráti matematiku
    (29.04.2009; Pravda; s. 10; Petková Zuzana, Štofková Ľuboslava)
    Matematika je pre žiakov čoraz väčší rébus, z 20 úloh vedia vyrátať polovicu. Vyplýva to z výsledkov celoslovenského testovania deviatakov. Hoci sa úroveň matematických zručností zhoršuje, ministerstvo školstva škrtá povinné hodiny počtov.
    Kým vlani napísali školáci testy na 56,3 percenta, tento rok to bolo na 53 percent. Nejde im logické myslenie, iba poučky.
    Šéfka národného ústavu, ktorý vypracoval písomky, Romana Kanovská tvrdí, že dôvodom sú zlé vyučovacie metódy. "Učitelia nedovolia žiakom prejaviť sa," poznamenala.
    Napriek chabým vedomostiam z počtov, reforma, ktorú zaviedol minister školstva Ján Mikolaj (SNS), znižuje počet vyučovacích hodín matematiky o jednu týždenne. Na budúci rok sa zmeny dotknú okrem prvých a piatych aj druhých a šiestych ročníkov. "Matematiky bolo veľa," reagovala Kanovská.
    Predseda Slovenskej matematickej spoločnosti Roman Nedela si však myslí, že Mikolaj zosekal matematiku tak, že to prekročilo prah prijateľnosti. "Bude potrebné prehodnotiť úbytok hodín najmä na prvom stupni," poznamenal.
    Bratislava je na chvoste
    Na celoštátnom testovaní vedomostí z matematiky a slovenčiny sa v marci zúčastnilo 54 000 deviatakov. Najbystrejší žiaci sú podľa testov v Prešovskom, Žilinskom a Košickom kraji. Naopak, najmenej deviatakov, ktorí boli úspešní aspoň na 90 percent, je z Bratislavského kraja.
    Kanovská tvrdí, že je to preto, lebo v Bratislave veľa detí odchádza na osemročné gymnáziá. "Títo žiaci patria na základné školy, aby svojou šikovnosťou motivovali ostatných," zdôvodnila. Rezort chce zredukovať počet gymnázií. "Cieľom je nechať päť percent najtalentovanejších detí z celkovej populácie v osemročných gymnáziách."
    Zástupkyňa riaditeľa osemročného Gymnázia Jura Hronca v Bratislave Alena Dravcová tvrdí, že je to nezmysel. "V klasickej triede sa učiteľ nemôže venovať nadaným deťom tak ako u nás," uviedla Dravcová. Podľa nej ministerstvo v reforme urobilo rozhodnutia, ktoré poškodili klasické školy aj gymnáziá.
    Kým vlani odchádzali na osemročné gymnáziá štvrtáci, v tomto roku robia prijímačky piataci. "Dvakrát si vyberáme z toho istého populačného ročníka a sme nútení prijímať aj žiakov, ktorí nie sú až natoľko talentovaní. Je vidno, že reforma bola robená od stola," dodala Dravcová.
    Maďari dopadli v slovenčine rovnako ako Slováci
    Slovenčinu vedia deti lepšie ako vlani. Kým minulý rok zvládli test na 58,1 percenta, teraz na viac ako 61,26 percenta. O niečo lepšie dopadli školy s vyučovacím jazykom maďarským ‑61,37 percenta.
    Slabou znalosťou slovenčiny pritom minister Mikolaj zdôvodňuje zmeny, ktoré zaviedol pre Maďarov. Posilnil totiž hodiny slovenčiny na úkor maďarského jazyka. Do škôlok zavádza vzdelávanie v slovenčine.
    Ministerstvo školstva úspech Maďarov v slovenských testoch zdôvodňuje tým, že písomky boli iné ako v prípade Slovákov. Maďarských žiakov testovali takmer tak, akoby slovenčina bola pre nich cudzím jazykom.
    Celoslovenské testovanie žiakov by sa malo v budúcnosti rozšíriť aj na štvrtý ročník. Výsledky testov má rezort školstva využívať pri tvorbe osnov.
    ‑‑‑‑
    Ako dopadlo testovanie
    * testovanie sa konalo z matematiky, vyučovacieho jazyka a štátneho jazyka (školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín ‑ maďarským a ukrajinským)
    * v matematike sa deviataci zhoršili ‑ testy napísali v priemere na 53,01 % (minulý rok 56,3 %). Pri porovnaní chlapcov a dievčat nebol veľký rozdiel (dievčatá ‑ 54,25% a chlapci 52,12%)
    * v slovenskom jazyku a literatúre sa žiaci mierne zlepšili ‑ priemerná úspešnosť 61,26 % (minulý rok 58%). Dievčatá napísali testy na 65,3%, chlapci na 57,38%
    * z maďarského jazyka a literatúry dosiahli žiaci priemer 67,55% (vlani 65.2%). Dievčatá dosiahli 71,92%, chlapci 63,07%
    * deviataci, ktorí dosiahli minimálne 90‑percentnú úspešnosť v oboch testoch, by sa mali na stredné školy dostať bez prijímacích skúšok (okrem škôl s talentovými skúškami)
    * najviac žiakov s výsledkami nad 90% bolo v Prešovskom. Košickom a Žilinskom kraji.
    Najmenej v Bratislavskom kraji
    * žiaci z Bratislavského kraja mali najlepšie výsledky z maďarského jazyka, najslabší z tohto predmetu boli v Nitrianskom kraji
    * ministerstvo uvažuje, že v budúcnosti zavedie testovanie aj po ukončení prvého stupňa základnej školy
  • Dva poháre putovali do Krásna
    (28.04.2009; Kysucké noviny; č. 16, s. 6; IH)
    Žiaci Strednej odbornej školy drevárskej v Krásne nad Kysucou sa v dňoch 16.‑18. apríla zúčastnili na XVII. ročníku celoštátnej predajnej výstavy Mladý tvorca 2009.
    Krásno nad Kysucou. Stánok s drevenými výrobkami ‑ mlynárske schody, vchodové dvere a eurookno najviac zaujali na výstave Mladý tvorca.
    Zhotovili ich šikovné ruky žiakov Strednej odbornej školy drevárskej v Krásne nad Kysucou. Svoj fortieľ predviedli aj čalúnničky, ktoré pre stánok aranžovaný vo farbách jari, zhotovili pestré batikované vankúše a obrusy. Celoštátna predajná výstava sa konala v dňoch 16.‑18. apríla v Nitre.
    Išlo už o XVII. ročník, ktorý organizovalo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Návštevníci si mohli pozrieť výrobky žiakov stredných odborných učilíšť, stredných odborných škôl a stredísk praktického vyučovania.
    Súčasťou boli aj súťaže. Drevári z Krásna získali dve ocenenia. Jedným bola Cena Predsedu Žilinského samosprávneho kraja za najlepšiu expozíciu strednej školy Žilinského kraja. Druhou prvé miesto žiaka Marka Murína v súťaži zručnosti. Drevárska škola v Krásne nad Kysucou sa zapája do mnohých akcií a podujatí, ktoré reprezentujú región Kysuce, na čom má nemalú zásluhu aj vedenie školy.
  • Milióny z eurofondov poputujú na opravy ciest
    (28.04.2009; Kysucké noviny; č. 16, s. 7; ‑)
    SCHVÁLILI DVA PROJEKTY NA ICH REKONŠTRUKCIU
    Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) na svojom území spravuje takmer 1500 km ciest II. a III. triedy, ktoré sú na mnohých úsekoch, podobne ako aj niektoré mostné konštrukcie, v kritickom stave. Potešujúcou správou však je, že tento stav by sa mal postupne zlepšovať.
    "Výrazné rekonštrukcie, ktoré potrebujeme vykonať na cestách a mostoch, nie je možné vykryť z rozpočtu krajskej samosprávy. Vypracovali sme preto viaceré projekty opráv ciest s cieľom čerpať na ne financie z eurofondov. Naša snaha začína prinášať prvé ovocie," uviedol predseda ŽSKJuraj Blanár po tom, ako Monitorovací výbor Operačného programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika ‑ Česká republika 2007‑2013 schválil dva projekty Žilinského samosprávneho kraja na rekonštrukcie kysuckých ciest na hraniciach s Českou republikou.
    V prvom projekte Bílá ‑ Klokočov ‑ Turzovka sa na slovenskej strane opraví 3,07 km cesty II. triedy spolu s dvoma mostami v dĺžke 79,98 m. Za slovenskú stranu sú oprávnené výdavky 1,18 mil. eur. Druhý projekt Čadca ‑ Milošová ‑ Mosty u Jablunkova si vyžiada za slovenskú stranu 804‑tisíc eur na zrenovovanie 2,9 km ciest III. triedy a dvoch mostov v dĺžke 66,75 m. Ide o vyťažené úseky ciest, ktoré sú v zlom stave predovšetkým z dôvodu vysokej frekvencie osobných i nákladných vozidiel v tejto lokalite. Široká motoristická verejnosť preto určite ocení skvalitnenie dopravného spojenia po uvedených úsekoch ciest v regióne Kysúc. "Sú to komunikácie, ktoré zabezpečujú dopravné spojenie v prihraničnej oblasti, kde susedí náš kraj s Českou republikou. Skvalitnenie ciest a mostov v uvedených úsekoch môže napomôcť vytvoriť lepšie podmienky pre ďalší rozvoj služieb, obchodu, výroby a turizmu. Krajská samospráva robí všetky kroky pre to, aby sa oba projekty zrealizovali v tomto roku," uviedol riaditeľ Odboru dopravy ŽSK Ivan Mokrý.
  • Po Váhu splavíme Oravu
    (28.04.2009; Žilinský večerník; č. 18, s. 27; ‑)
    Po úspešnom projekte "Oslávte so Žilinským krajom deň vody vo vode", keď ŽSK spolu s aquaparkami ponúkli v marci návštevníkom 30 až 50 % zľavy a po minulovíkendovej akcii, ktorá sa uskutočnila s mottom "Bude to za to stáť, splavte rieku Váh a navštívte Strečno hrad", pripravuje krajská samospráva aj ďalšiu akciu z balíka podujatí pri príležitosti osláv Svetového dňa vody.
    V dňoch 15.‑17. mája 2009 môžu záujemcovia splaviť na plti rieku Oravu a zároveň navštíviť Oravský hrad so zaujímavými zľavami, ktoré Žilinský samosprávny kraj so svojimi partnermi pripravuje aj na toto, v poradí už tretie zaujímavé a turisticky veľmi atraktívne podujatie v krátkom časovom úseku. A o tom, že aj rieka Orava s okolitou nádhernou prírodou a populárny Oravský hrad sú veľkými lákadlami, netreba pochybovať.
    "Naším cieľom je aj naďalej podporovať cestovný ruch v kraji špeciálnymi akciami a obzvlášť takými, ktoré zviditeľňujú naše vodné bohatstvo medzi domácimi i zahraničnými turistami," pozýva na podujatie predseda ŽSKJuraj Blanár.
  • Oslavy víťazstva nad fašizmom
    (28.04.2009; Žilinský večerník; č. 18, s. 4; r)
    Obec Stráňavy, Žilinský samosprávny kraj a Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov vás srdečne pozývajú na oslavy 64. výročia oslobodenia, víťazstva nad fašizmom a ukončenia druhej svetovej vojny. Oslavy sa uskutočnia v nedeľu 3. mája o 12. h na vrchu Polom ‑ Javorina pri pamätníku 1. čs. Armádneho zboru. V slávnostnom programe vystúpi aj spevácky zbor Stráňavy. Sprievodnou akciou bude hviezdicový turistický výstup k pamätníku zo smerov Stráňavy, Strečne, Trnové, Višňové, Vrútky a Martin.
  • Šachový turnaj s víťazmi
    (28.04.2009; Žilinský večerník; č. 18, s. 27; ‑)
    Žilinský samosprávny kraj pripravil 1. ročník šachovej súťaže pre študentov stredných škôl a klientov domovov dôchodcov (DD) a domovov sociálnych služieb (DSS) vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti pod názvom Šachový turnaj o pohár riaditeľa Úradu Žilinského samosprávneho kraja. "Cieľom súťaže bolo prelomiť generačné bariéry medzi juniormi a seniormi, zároveň poukázať na význam šachu pri rozvoji myslenia v každom veku," objasnil riaditeľ Úradu ŽSK Pavol Holeštiak. Šachového turnaja sa zúčastnilo 46 žiakov stredných škôl a 10 súťažiacich z DD a DSS. Najlepšia trojica študentov zo stredných škôl, dôchodcov a celkový víťaz turnaja boli ocenení pohárom, ktorý im odovzdal riaditeľ Úradu ŽSK. Víťazom šachového turnaja v kategórii žiak a zároveň celkovým víťazom turnaja sa stal Matej Hrabuša, žiak Gymnázia Š. Moyzesa v Ružomberku. Na druhom mieste sa umiestnil Matej Vlha zo SOŠ elektrotechnickej v Liptovskom Hrádku a na treťom mieste Jozef Knaperek z Gymnázia Pavla Országha Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. V kategórii senior zvíťazil Ján Dorník, klient DD a DSS pre dospelých v Likavke, na druhom mieste sa umiestnil Juraj Mičuda z DD a DSS pre dospelých v Dolnom Kubíne. Tretie miesto v tejto kategórii obsadil Pavol Holdoš z DD a DSS pre dospelých v Likavke.
  • Deň Zeme na Úrade ŽSK venovali stredoškolákom
    (28.04.2009; Žilinský večerník; č. 18, s. 27; ‑)
    Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) zorganizoval v stredu 22. apríla 2009 pri príležitosti Svetového dňa Zeme podujatie pre stredoškolskú mládež s cieľom predstaviť regionálnu samosprávu a jej kompetencie so zameraním na problematiku tvorby a ochrany životného prostredia. Dve skupiny stredoškolákov sa v Kongresovej sále Úradu ŽSK dozvedeli prostredníctvom pracovníkov Odboru regionálneho rozvoja o aktivitách kraja smerujúcich k ochrane životného prostredia. Pre študentov boli pripravené aj krátke filmy z videotéky festivalu ENVIROFILM.
    "Takúto akciu pri príležitosti Svetového dňa Zeme organizujeme prvýkrát a budeme radi, keď sa stane tradíciou. Teší ma, že vám problematika ochrany životného prostredia nie je ľahostajná, lebo je to niečo, čo sa týka každého z nás," prihovorila sa študentom riaditeľka Odboru regionálneho rozvoja ŽSK Iveta Chabadová.
  • Štipendiá na štúdium cudzích jazykov v zahraničí
    (28.04.2009; Žilinský večerník; č. 18, s. 27; ‑)
    Žilinský samosprávny kraj koordinuje spolu s Ministerstvom školstva SR 2. ročník poskytovania sociálnych štipendií na jednoročné štúdium cudzích jazykov vo vybranej krajine Európskej únie. Po tom ako Odbor školstva Žilinského samosprávneho kraja zaslal stredným školám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti podmienky prijímania žiadostí o štipendium na štúdium anglického, nemeckého, francúzskeho, španielskeho, ruského a talianskeho jazyka, sa oň uchádzalo 13 žiadateľov. Tie splnili všetky kritériá a podmienky. V počte podaných žiadostí dominoval región Orava ‑ 10 prihlášok, z regiónu Kysúc bola podaná 1 žiadosť a z regiónu Horné Považie 2 žiadosti. Na ponuku vôbec nereagovali študenti škôl z regiónu Turiec (Martin, Turčianske Teplice) a Liptova (Ružomberok, Liptovský Mikuláš), ani školy z miest Žilina, Kysucké Nové Mesto, Rajec. Žiaci neprejavili záujem o nemecký, španielsky, taliansky a ruský jazyk. Z 29 voľných miest pre študentov stredných škôl ŽSK využilo šancu absolvovať výučbu cudzieho jazyka v zahraničí menej ako polovica stredoškolákov.
  • Dotujú každý dobrý nápad  (28.04.2009; Žilinský večerník; č. 18, s. 27; ‑)
    Už sa stalo tradíciou, že Žilinský samosprávny kraj podporuje aktivity rôznych združení a organizácií na svojom území, ktoré nemá vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Okrem základnej dotácie z Všeobecného záväzného nariadenia (VZN) 4/2004 z vlastných príjmov ŽSK má aj iné grantové systémy. Dňa 5. mája 2009 sa v kongresovej sále Úradu ŽSK vyhlási prvá výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie v zmysle VZN ŽSK 16/2009 na podporu rozvoja cestovného ruchu. Pilotný projekt sa spojí už s úspešným a zabehnutým VZN 13/2008 na podporu rozvoja vidieka. Úspešní žiadatelia si na podujatí preberú symbolické šeky s finančnou dotáciou. Na podujatí, určenom zástupcom obcí a miest, ale aj širokej verejnosti pôsobiacej v oblasti rozvoja vidieka a cestovného ruchu, sa predstavia tiež aktuálne výzvy a možností čerpania finančných prostriedkov EÚ.
  • Štúrov Zvolen ‑ regionálne kolo súťaže v rétorike
    (28.04.2009; Žilinský večerník; č. 18, s. 27; ‑)
    Krajské kultúrne stredisko v Žiline z poverenia Žilinského samosprávneho kraja vypisuje postupovú regionálnu (okresy Bytča a Žilina) súťaž v rétorike ŠTÚROV ZVOLEN. Súťaž sa bude konať 4. mája 2009 o 9.00 h v Makovického dome v Žiline. Zúčastnia sa jej žiaci základných a študenti stredných škôl, ktorí v okresnom kole postúpili vo svojej kategórii do regionálneho kola, odkiaľ postúpia víťazi do celoslovenského kola. To sa bude konať v júni vo Zvolene.
    Prostredníctvom súťaže sa organizátori snažia priblížiť osobnosť a dielo Ľudovíta Štúra mladým ľuďom prostredníctvom tvorivej aktivity a vytvárajú podmienky na rozvíjanie vyjadrovacej schopnosti žiakov a zvyšovanie kultúrnosti prednesú prozaických útvarov.
    Do regionálnej súťaže postupuje školou nominovaný vždy jeden súťažiaci v každej z troch kategórií ‑ 1. kategória: žiaci 4. ‑ 6. roč. ZŠ, II. kategória: žiaci 7. ‑ 9. roč. ZŠ, III. kategória: študenti stredných škôl a SOU. Texty môžu byť prednášané spamäti, podľa stručných poznámok alebo improvizované.
    Organizátor regionálnej súťaže na základe návrhu odbornej hodnotiacej poroty udelí diplomy a vecné ceny.
    Podmienkou účasti v súťaži je doručenie záväznej prihlášky do 29. apríla 2009 osobne, poštou alebo mailom na adresu krajského kultúrneho strediska v Žiline www.kultura‑zilina.sk. Bližšie informácie: Krajské kultúrne stredisko v Žiline, Makovického dom, Horný val 20, 041/562 59 56, kontaktná osoba: Mária Dubská, .
  • S OPRAVOU STRECHY V LIPTOVSKOM MÚZEU V RUŽOMBERKU PRIBUDNÚ AJ TRI VÝSTAVNÉ SIENE V PODKROVÍ
    (28.04.2009; Rozhlasová stanica Regina; Rozhlasový denník; 12.00; 3 min.; VELECKÝ Milan)
    Martina GAPČOVÁ, moderátorka:
    "Liptovské múzeum v Ružomberku sa rozrastie. Opravu strechy tam využili na vybudovanie troch výstavných siení v podkroví. V tomto roku k nim postavia len vonkajšie schody. Na výťah zatiaľ nezvýšili peniaze. Pokračuje Milan VELECKÝ."
    Milan VELECKÝ, redaktor:
    "S rekonštrukciou budovy začali pred dvomi rokmi a zatiaľ stála viac ako 800‑tisíc eur. Po vlaňajšej obnove hlavnej výstavnej miestnosti teraz pribúdajú tri nové v podkroví, vrátane priestorov na konferencie a semináre, ktoré múzeum doteraz nemalo. Zatiaľ k nim stavajú len vonkajšie schodište. Hovorí riaditeľka Liptovského múzea Iveta ZUSKINOVÁ."
    Iveta ZUSKINOVÁ:
    "Samozrejme ďalšia stavba bude výťah, ktorý mal byť v budove, ale sme našli iné riešenie. Takisto bude z vonkajšej strany ako prístavba, len to bude až v ďalšej fáze."
    M. VELECKÝ:
    "Ak múzeum získa ďalšie peniaze od svojho zriaďovateľa Žilinského samosprávneho kraja."
    I. ZUSKINOVÁ:
    "Možno že aj v rámci nejakého projektu na sprístupnenie objektov pre hendikepované osoby, lebo Liptovské múzeum zatiaľ vôbec nie je bezbariérové."
    M. VELECKÝ:
    "V novom podkroví chcú vystaviť zbierku sakrálneho umenia, vrátane jedinečného gotického oltáru z jedného z najstarších kostolov na Slovensku v Ludrovej."
    I. ZUSKINOVÁ:
    "Podkrovie bude ukončené vlastne do sezóny, len bude otázka, že či sa nám podarí vybudovať aj tie expozície tam. My sme vypracovali projekt na ministerstvo kultúry na vybudovanie expozície sakrálneho umenia. Verím, že budeme mať podporený, aby sme mohli si vybudovať nejaký výstavný mobiliár, kde by sme to vystavili."
    M. VELECKÝ:
    "Okrem sakrálneho umenia by v nových priestoroch chceli vystaviť aj umelecko‑historické predmety zo zbierok múzea a uvažujú aj o expozícii z dejín mesta Ružomberok."
  • Turistickú sezónu otvoria delostrelecké salvy
    (28.04.2009; Žilinské noviny; č. 16, s. 6; KVAŠŇOVSKÁ Katarína)
    TOHTOROČNÚ SEZÓNU VENUJÚ PAMIATKE ŽOFII
    Delostreleckými salvami slávnostne otvoria hlavnú turistickú sezónu na hrade Strečno. Základným motívom celej slávnosti bude 400. výročie narodenia Žofie Bosniakovej a jej posolstvo súčasným generáciám.
    STREČNO. Už tento piatok, 1. mája o 9.00 h otvoria na hrade Strečno hlavnú turistickú sezónu. Je venovaná 400. výročiu narodenia Žofie Bosniakovej. "Spomienka na láskavosť a dobro, ktoré neodviali ani štyri storočia, bude nosnou ideou celého programu a vôbec celej sezóny 2009," uviedol Boris Schubert, riaditeľ Považského múzea v Žiline.
    Výjavy zo života tejto charizmatickej osobnosti priblíži neformálne divadelné združenie Dúha zo Žiliny.
    Návštevníci hradu Strečno sa môžu stať skutočnými svadobnými hosťami Žofiinej svadby s Fraňom Vešelénim. Veselie mladomanželov na veľkom nádvorí podfarbí svojimi historickými tancami tanečná skupina Saltarello z Bratislavy. Cech Terra de Selinan sa zas postará o svadobčanov prichystaním stredovekej hostiny.
    Spomienka na Žofiu
    V priestoroch Južného paláca sa návštevníci slávnostného podujatia stanú svedkami založenia Žofiinho chudobinca a jej láskavej starostlivosti o siroty a chorých.
    Ako nás informovala Adriana Brziaková, manažérka kultúry Považského múzea, ďalšou prehliadkou hradu sa dozvedia bližšie o narodení Žofiinho prvého syna Adama prostredníctvom jej zhovorčivej slúžky Agneši. Nakoniec v hradnej kaplnke uvidia výjav Žofiinej choroby končiacej smrťou.
    Zaujímavé atrakcie
    Návštevníkom hradu Strečno bude v tento deň k dispozícii aj stredoveký doktor so svojimi múdrymi radami, či stará zelinkárka a jej osvedčené recepty na všetky bôle.
    "Atmosféru života na hrade dotvoria šermiari duelmi z vrcholného stredoveku a lukostrelci, v podaní Cechu Terra de Selinan. Nebudú chýbať ani ukážky streľby z dobových palných zbraní," povedala Adriana Brziaková.
    Špecifický kultúrny program, so zameraním sa najmä na život Žofie Bosniakovej, pripravili Žilinský samosprávny kraj a Považské múzeum v Žiline. Nadväzovať naň bude výstava na hrade pod názvom Žofia ‑ svätica zo Strečna, ktorá bude sprístupnená verejnosti od 15. mája v hradnej kaplnke.
  • Záchranné koleso vodákom hodil minister obrany Jaroslav Baška
    (28.04.2009; Liptovské noviny; č. 16, s. 4; (BEA))
    Stavbu novej lodenice v Areáli vodného slalomu Ondreja Cibáka bude financovať ministerstvo obrany. Predpokladané náklady sú takmer 1,8 milióna eur (viac ako 52 miliónov korún). Od mesta odkúpi iba pozemky pod stavbu lodenice.
    LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Pôvodne chcelo mesto predať Vojenskému športovému centru (VŠC) Dukla Banská Bystrica, ktoré patrí pod ministerstvo obrany, všetky pozemky v areáli, takmer 62‑tisíc metrov štvorcových. Členovia Kanoe Tatra Klubu (KTK) s tým nesúhlasili a nechceli; aby sa z areálu vodného slalomu stal vojenský objekt. Navrhovali, aby mesto predalo Dukle iba pozemky pod stavbu lodenice.
    Vodáci boli sklamaní
    Primátor Ján Blcháč tvrdil, že ministerstvo obrany môže svoje peniaze investovať len na svojich pozemkoch a vyjadrilo záujem o odkúpenie celého areálu. A tak napokon trinásti poslanci na mimoriadnom mestskom zastupiteľstve na Zelený štvrtok schválili návrh predaja všetkých mestských pozemkov v areáli aj 40‑percentného podielu mesta na stavbe slalomových tratí. Šesťdesiatpercentný podiel na stavbe má KTK.
    Vodáci boli z rozhodnutia poslancov sklamaní, lebo chceli, aby areál zostal majetkom mesta. Paradoxne, vodáci bojovali za mestský majetok.
    Trojstranné rokovanie
    Na podnet KTK a predsedu správnej rady Alexandra Slafkovského zvolal minister obrany Jaroslav Baška minulý utorok stretnutie, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia vedenia mesta Liptovský Mikuláš, KTK a VŠC Dukla Banská Bystrica. J. Babka povedal, že stavbu lodenice bude financovať ministerstvo obrany a odkúpi od mesta iba pozemok potrebný pod stavbu. KTK ponúklo Dukle za symbolické euro hotový projekt novej lodenice. Mali by ju začať stavať už tento rok a na budúci by mali strihať pásku.
    Riaditeľ VŠC Dukla Banská Bystrica Ľubomír Roško bol s výsledkom rokovania spokojný. Zdôraznil, že Dukla nemá zištné záujmy a chce iba pomôcť vodnému slalomu a olympionikom, aby sa mohli pripravovať v lepších podmienkach.
    Mesto chce mať v KTK podiel
    Ján Blcháč vyjadril radosť z toho, že v Liptovskom Mikuláši bude po tridsiatich rokoch nová lodenica. Dodal, že k tomu prispelo aj mesto, lebo v čase hospodárskej krízy súhlasilo, že ministerstvo obrany nebude kupovať všetky pozemky v areáli, ale predajú mu len pozemky pod lodenicu. Poznamenal, že od KTK očakáva návrhy na spoluprácu, pretože podniká na pozemkoch mesta, ale mesto nemá zatiaľ v KTK žiadne zastúpenie. "Očakávame, že budeme mať minimálne 40‑percentný podiel v KTK a v spoločnosti, ktorá bude realizovať ďalšie technické zlepšenie kanála prostredníctvom eurofondov vrátane malej vodnej elektrárne a protipovodňových zábran 51‑percentný podiel tak, že do tejto spoločnosti vložíme potrebné pozemky."
    Spokojní by mali byť všetci
    Ivan Cibák, prezident Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode a tajomník KTK Liptovský Mikuláš sa vyjadril, že s výsledkom rokovania na ministerstve by mali byť spokojní všetci, lebo zvíťazil šport.
    "Ale vyzerá to tak, že vedenie mesta príliš spokojné nie je. Poukazuje na podnikanie KTK na mestských pozemkoch. My podnikáme iba tak, ako ostatné športové kluby, aby sme aspoň čiastočne zarobili na prevádzkové náklady a bežnú údržbu areálu. Tieto náklady nemáme pokryté zo žiadnych dotácií. Z toho, že púšťame na kanáli rafty, zarobíme ročne asi 4‑tisíc eur (120‑tisíc korún), keď je dobrá sezóna. Pritom len za elektrinu v areáli platíme ročne 8300 eur (250‑tisíc korún). Príjem nám nepokryje ani tretinu nákladov. Investovať sme nikomu nebránili, ale nerozumieme tomu, že mesto chcelo ešte pred pár dňami svoj podiel na areáli predať a teraz hovorí o investíciách."
    Ivan Cibák zdôraznil, že KTK spravuje areál vodného slalomu a investuje do neho už tridsať rokov. Len za posledných osem rokov preinvestoval na rekonštrukciu slalomových tratí a infraštruktúry asi 664‑tisíc eur (20 miliónov korún).
    Stabilizovať ich netreba
    Na margo toho, že mesto čaká od KTK návrhy na spoluprácu a chcelo by mať v ňom zastúpenie, Ivan Cibák reagoval: "KTK spolupracovalo s vedením mesta od vybudovania areálu a spolupráca bola vždy dobrá. Chceme spolupracovať aj v budúcnosti, ale mesto nám nepredložilo doteraz žiadny návrh. Vlani dalo mesto KTK spolu na mládež a všetky športové akcie, ktoré klub poriadal, 7‑tisíc eur (210‑ti‑síc korún)," skonštatoval I. Cibák. Dodal, že po vyjadrení primátora v médiách majú vodáci obavy, či to mesto myslí s vodným športom úprimne, alebo ide len o 51‑percentný podiel.
    Členov KTK sa dotklo, keď si prečítali, že vedenie mesta stabilizuje vodný šport v Liptovskom Mikuláši. "Nás netreba stabilizovať, KTK je stabilizovaný klub. Dosiahol také výsledky a úspechy, ako žiadny iný klub na Slovensku a možno aj vo svete. Na jednej strane vedenie mesta tvrdí, že mu ide hlavne o rozvoj športu a o to, aby vodáci mali lepšie podmienky a novú lodenicu, na druhej strane pre rok 2009 nie sme ani v rozpočte mesta. A to poriadame v lete Majstrovstvá Európy juniorov," dodal Ivan Cibák.

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky