17. týždeň

  • AREÁL VODNÉHO SLALOMU V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI MESTO NEPREDÁ CELÝ
    (24.04.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; 3 min.; VELECKÝ Milan)
    Jaroslav BARBORÁK, moderátor:
    "Areál vodného slalomu v Liptovskom Mikuláši mesto nakoniec nepredá celý, ale len jeho malú časť potrebnú na výstavbu lodenice. Pôvodne chcelo predať armáde celý areál, v ktorom trénujú aj naši najúspešnejší olympionici. Vodáci sa ale báli, že armáda ho neskôr sama predá ako to robí s nadbytočným majetkom. To, že si ho nakoniec nechá mesto, považujú vodáci za svoje víťazstvo. Pokračuje Milan VELECKÝ."
    Milan VELECKÝ:
    "Mestské zastupiteľstvo ešte pred Veľkou nocou súhlasilo s predajom celého viac ako šesťhektárového areálu pri rieke Váh a 40‑percentného podielu na majetku vodného kanála a to štátu, ministerstvu obrany. Vodákom sa to nepozdávalo a na ministerstve dosiahli zmenu. Hovorí tajomník Kanoe Tatra Klubu Ivan CIBÁK."
    Ivan CIBÁK:
    "Nevedeli sme a nerozumeli sme prečo sa má celý areál, pozemky a 40 percent mestskej časti predávať, čo môže zabrzdiť rozvoj v areáli vodného slalomu."
    Milan VELECKÝ:
    "Mesto tak musí upraviť svoje rozhodnutie. Svoj podiel na majetku si nechá a predá len pozemok pod plánovanú lodenicu. Namiesto plánovaných 400‑tisíc eur tak získa len 3‑tisíc eur. Konštatuje primátor Ján BLCHÁČ."
    Ján BLCHÁČ:
    "No ale výhodné je to pre mesto preto, pretože takýmto spôsobom sa veľmi urýchľuje samotná výstavba lodenice, ktorá by mala byť hotová do konca polroka budúceho roku."
    Milan VELECKÝ:
    "Stavať by ju malo ministerstvo obrany, ktoré sa prostredníctvom Dukly Banská Bystrica stará o prípravu vrcholových športovcov, vrátane olympijských víťazov. Celý areál by za to ale nemali získať. Tvrdí predseda správnej rady klubu Alexander SLAFKOVSKÝ."
    Alexander SLAFKOVSKÝ:
    "Nikdy v minulosti armáda neprispievala na prevádzkovanie tohoto športoviska nejakými reálnymi prostriedkami. Prispievala vždycky len špičkovým športovcom na ich prípravu. Druhá vec je, pokiaľ tento areál zostane v správe ale vo vlastníctve tak združenie ako mesto Liptovský Mikuláš sú otvorené cesty ku čerpaniu európskych fondov."
    Milan VELECKÝ:
    "Na ďalší rozvoj areálu pozemky pod ním však ostávajú mestu. Hovorí primátor Ján BLCHÁČ."
    Ján BLCHÁČ:
    "Tento model nám uvoľňuje ruky, aby sme mohli ponúknuť ďalšie pozemky, ktoré zostávajú mestu pre projekt ďalšieho rozšírenia alebo zlepšenia podmienok na samotnom kanáli a vrátane výstavby malej vodnej elektrárne a protipovodňovej hrádze pri nábreží."
    Milan VELECKÝ:
    "Vodáci však majú nedôveru voči vedeniu mesta, ktoré pôvodne chcelo celý areál predať. Reagujú Alexander SLAFKOVSKÝ a Ivan CIBÁK z Kanoe Tatra Klubu."
    Alexander SLAFKOVSKÝ:
    "Momentálne to asi neprichádza do úvahy, pretože naša skúsenosť s tým, ako sa mesto správa ku nám nie je najlepšia."
    Ivan CIBÁK:
    "Nechápeme, že či chce pomôcť mesto športu alebo chce mať 51 percent podielu a ovládať klub. Nám sa skôr zdá, že to je tá druhá varianta."
  • Odňali päťsto štyridsiatok
    (23.04.2009; Farmár; č. 17, s. 24; sim)
    V okolí Žiliny začali ako prví na Slovensku so zrýchlením cestnej premávky. Za ostatné dva mesiace na cestách prvej triedy doplnili 98 značiek, prevažne sedemdesiatok. Na cestách druhej a tretej triedy odstránili takmer 500 dopravných značení obmedzujúcich rýchlosť na 40 km/hod a doplnili asi 16 značení na zvýšenie rýchlostných limitov, prevažne na 70 km/h. Napríklad v Žiline na Ľavobrežnej a na ostatných prieťahoch zvýšili rýchlosť na 70 km/h. Obchvat Martina môžu vodiči tiež absolvovať sedemdesiatkou, podobne sa zrýchlila premávka na úsekoch smerom na Čadcu, Dolný Kubín. Podľa predsedu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraja Blanára je to výsledok úsilia, ktoré sa zrodilo začiatkom februára, keď sa vytvorila pracovná skupina po dohode s prednostom krajského úradu, krajským policajným riaditeľom, so správcami komunikácii a so Slovenskou správou ciest. Generálny riaditeľ Slovenskej správy ciest Roman Žembera skonštatoval, že chcú zvýšiť plynulosť premávky tak, aby nedošlo k zníženiu bezpečnosti na cestách.
    Pracovná skupina nekončí, naopak bude ďalej prehodnocovať dopravné značenia tak, aby boli rovnaké pravidlá v celom kraji. V ostatnom období zaevidovali nárast vandalizmu na dopravných značeniach, najmä v intravilánoch obcí. V každom z piatich regiónov kraja minú 17‑tisíc eur ročne na opravu zničeného dopravného značenia.
    Chcú spolupracovať aj so starostami a spoločne sústrediť priechody pre chodcov na určité body. Na prvom mieste bude opäť bezpečnosť cestnej premávky. Ďalším cieľom bude prehodnotenie informatívnych smerových a iných tabúľ.
  • V Strečne odomkli Váh
    (23.04.2009; Farmár; č. 17, s. 76; sim)
    Jubilejnú desiatu pltnícku sezónu otvorili ostatný piatok na rieke Váh neďaleko Strečna. Pltník Jurko symbolicky odomkol rieku a kľúč odovzdal šéfovi Prvej pltníckej a raftingovej spoločnosti Pavlovi Albrechtovi. S folklórnym sprievodom detského súboru Hájovček sa prvých deväť pltí vydalo na sedemkilometrovú plavbu. Plte na Váhu počas deviatich sezón preplavili asi päťdesiat tisíc ľudí, vlani ich bolo približne sedemtisíc. Tohtoročnú sezónu oživí už v apríli akcia, pri ktorej môžu návštevníci využiť výrazné zľavy. Bude to za to stáť, splavte rieku Váh a navštívte Strečno hrad ‑ to je motto, ktoré sprevádza aktivitu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) pri príležitosti osláv Svetového dňa vody. Počas víkendu 25. a 26. apríla môžu turisti splaviť Váh, prepraviť sa kompou, udržiavať pitný režim a navštíviť hrad Strečno so zaujímavými zľavami. "Žilinský samosprávny kraj dohodol s Prvou pltníckou a raftingovou spoločnosťou v Strečne a Kompou Strečno päťdesiatpercentné zľavy z ceny lístka za osobu. Spoločnosť Kofola osvieži každého návštevníka pri vstupe na plť minerálnou vodou Rajec. Považské múzeum poskytne tiež päťdesiatpercentnú zľavu pre dospelých, deti, dôchodcov, ZŤP a skupinové vstupné. Deti do šesť rokov majú vstup zadarmo," informoval hovorca ŽSKPeter Kubica. "Naším cieľom je aj naďalej podporovať cestovný ruch v kraji špeciálnymi akciami, najmä takými, ktoré zviditeľňujú naše vodné bohatstvo medzi domácimi i zahraničnými turistami. Meander Váhu v strečnianskom prielome, impozantná silueta hradu Strečno a výhľad z hradného brala sú, verím, takými lákadlami, ktoré pritiahnu mnohých zvedavcov," pozýva na špeciálny víkend predseda ŽSKJuraj Blanár.
  • Cestovné do nemocnice
    (23.04.2009; Farmár; č. 17, s. 25; sim)
    Už tretíkrát cestovali Žilinčania v mestskej hromadnej doprave na Veľkonočný pondelok za dobrovoľné cestovné. Takouto formou vyzbierali 350,23 €. "Na Veľkú noc tradične popularizujeme hromadnú dopravu a snažíme sa Žilinčanom spríjemniť cestovanie. Súčasťou tejto akcie je možnosť dobrovoľného cestovného, ktoré aktuálne poputuje na Detské oddelenie Nemocnice s poliklinikou v Žiline. Všetkým cestujúcim, ktorí takto prispeli, ďakujeme," povedal primátor Ivan Harman.
    Mesto pravidelne komunikuje s neziskovými organizáciami a hľadá možnosť ako im pomôcť. Výťažok z prvého ročníka benefičnej veľkonočnej akcie v hodnote 12 372 korún venovali deťom z krízového centra Náruč v Žiline ‑ Zádubní, minulý rok putovalo 11 724 korún v prospech Detského oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Žiline. Dobrovoľným cestovným mesto podporilo v čase Staromestských slávností klaunov doktorov ‑ združenie Červený Nos Clowndoctors, na Vianoce 2007 akciou Primátorský punč sumou 32 304 korún občianske združenie Návrat, ktoré upriamuje pozornosť verejnosti na problematiku vytvárania podmienok pre náhradné rodičovstvo. "Minulý rok putovalo 64 617 korún na podporu integračných aktivít pre zrakovo postihnuté deti Žilinského kraja formou edukačného výletu do Bojníc, kde sa nachádza špeciálna expozícia pre klientov Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Na tohtoročnom Mestskom plese sa vyzbieralo tisícpäťdesiat eur pre Domov sociálnych služieb Lúč v Žiline," informoval hovorca mesta Žilina Martin Barčík.
  • Zachránia ho!
    (22.04.2009; Život; č. 17, s. 14; BUDÍN Richard)
    Rodný dom herca Jozefa Kronera konečne ožije
    Dostane nový šat, jeho interiér už nebude plný špiny po bezdomovcoch. RODNÝ DOM HERECKEJ LEGENDY Jozefa Kronera je pripravený na rekonštrukciu.
    Už dlhé roky čaká rodný dom Jozefa Kronera v kysuckej obci Staškov na záchrancu, ktorý doň opäť vdýchne život a dôstojnosť hodnú veľkého umelca. Všetko nasvedčuje tomu, že z rozpadajúcej sa ruiny by malo už čoskoro vzniknúť unikátne múzeum s pamätnou izbou. V nej strávil Jozef Kroner prvých deväť rokov života s rodičmi a ďalšími jedenástimi súrodencami.
    Keď sme spustnuté pamätné miesto v septembri minulého roka navštívili, jeho okolie bolo zarastené pralesom buriny a v špine a neporiadku v jeho útrobách prespávali bezdomovci. Tento stav trápil nielen samotných obyvateľov dediny, ale aj mnohých Kronerových fanúšikov. V akýchkoľvek aktivitách na jeho opravu bránila obci zdĺhavá legislatívna procedúra ohľadom odkúpenia nehnuteľnosti od jej vlastníka ‑ Železníc SR.
    "Očakávame, že sa tak stane čím skôr," informoval nás teraz starosta Staškova Ján Dodek. Obec má nehnuteľnosť zatiaľ v prenájme, a hoci už žiadosť o odpredaj dávnejšie leží na stole jej vlastníka, hovorkyňa Železníc SR Martina Pavlíková tvrdí, že proces nemožno nijako urýchliť. "Treba postupovať v zmysle zákona vrátane znaleckých posudkov a schválenia od ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, čo my ovplyvniť nemôžeme," vysvetľuje hovorkyňa. "Je logické, že obec nechce investovať do cudzieho majetku, preto sa budeme snažiť vyriešiť situáciu na obojstrannú spokojnosť čo najskôr, ako to bude z našej strany možné." Žiadosť o odkúpenie je stále na ŽSR, momentálne vo fáze znaleckých posudkov.
    Obecné zastupiteľstvo už dávnejšie schválilo vyčlenenie sumy na odkúpenie domu a okolitého pozemku, ktorá by nemala pre siahnuť 3 300 €. Podľa starostu existuje prísľub, že železnice budú túto sumu rešpektovať.
    Nemožno otáľať
    Staškovčania nechcú čakať na definitívne schválenie odpredaja od Železníc SR so založenými rukami, a tak sa pustili do diela. Starosta vyhlásil verejnú zbierku fotografií a ďalších dobových predmetov od miestnych ľudí, ktorí so slávnym hercom v minulosti prišli do styku. Čo najvernejšiu podobu interiéru domčeka dotvorí postreh každého pamätníka. "Najviac nám v tomto smere pomáha Zuzana Vaňousová, staršia sestra Jožka Kronera. Tá v domčeku žila dvanásť rokov a je prakticky poslednou pamätníčkou. Vie, kde boli rozmiestnené skrine a ďalšie predmety," hovorí staškovský starosta Ján Dodek. Ten dobre vie, že s najnutnejšími záchrannými prácami treba začať čo najskôr. Stavba sa totiž doslova rozpadá pred očami. "V dezolátnom stave je najmä strecha. S jej opravou musíme začať už tento rok. Ešte predtým domček vyčistíme. Zatiaľ je v rovnakom stave, ako ste ho videli počas poslednej návštevy," dodáva starosta.
    Ako pred rokmi
    Obec si už dala vypracovať architektonickú štúdiu, ktorá ráta so zachovaním pôvodnej podoby stavby z roku 1914. "Použité materiály budú, samozrejme, trocha iné, po vizuálnej stránke sme sa však snažili čo najviac oživiť spomienky na dom, kde pán Kroner vyrastal," prezradil nám autor štúdie architekt Marek Vereš. Hlavným vchodom sa návštevníci dostanú do kuchyne, odkiaľ sa prechádza do obývacej izby a komory. Vchod do podkrovia bude vybudovaný z vonkajšej strany buď z pevných drevených schodov, alebo rebríka. Súčasťou štúdie je aj vytvorenie prístupovej cesty, keďže domček leží za železničnou traťou. "Rýchlosť a rozsah prestavby závisí predovšetkým od toho, koľko financií sa obci podarí získať," nevie zatiaľ odhadnúť časový horizont dokončenia malého múzea architekt Vereš. Okrem obecných peňazí poslúžia na rekonštrukciu strážneho železničného domčeka s číslom 308 aj financie zo Žilinského samosprávneho kraja. Jeho vedenie už odsúhlasilo príspevok 5 400 € k celkovému rozpočtu stavby, ktorý sa odhaduje na 30 000 €.
  • Pre zvýšenie vedomostí a zručností
    (21.04.2009; Žilinský večerník; č. 17, s. 4; Kasman Štefan)
    Obec Kamenná Poruba začala 1. apríla s realizáciou projektu Intelektuálnu veľkosť netvoria mramorové vestibuly, ale duch a mozog, v spolupráci s partnermi Mesto Rajecké Teplice, Obec Konská, Obec Kunerad, Obec Višňové, Obec Lietavská Svinná‑Babkov, Obec Šuja, Obec Stránske, Obec Lietava a Základná škola v Kamennej Porube.
    Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Keďže cieľovou skupinou projektu sú zamestnanci obcí a základnej školy v Kamennej Porube, jeho cieľom je zvýšenie kompetencií a adaptability pracovníkov na trhu práce so zameraním na zvýšenie ich kvalifikácie, vedomostí a zručností v oblasti IKT, jazykovej oblasti, v komunikačnej a medzivzťahovej oblasti a odborných vedomostiach a zručnostiach v oblasti verejnej správy. Vďaka získanému nenávratnému finančnému príspevku z Európskeho sociálneho fondu vo výške 78 285,25 eur, obec zrealizuje aktivity, akými sú: Vypracovanie stratégie rozvoja ľudských zdrojov a plánov, Kurz PC, Kurz anglického jazyka, Kurzy zamerané na rozvoj schopnosti i zručnosti v komunikačnej medzivzťahovej oblasti, Kurzy zamerané na zvýšenie odborných vedomostí a zručností v oblasti verejnej správy. Všetky aktivity budú uskutočnené v Žilinskom samosprávnom kraji, najmä v obci Kamenná Poruba a ukončené 31. októbra 2010. Kontaktnými údajmi, na ktorých obec Kamenná Poruba v prípade záujmu sprístupní informácie sú: 041/549 83 32, obeckamennaporuba@stonline.sk. Na internetovej adrese obce: www.obeckamennaporuba.sk budú sprístupnené a aktualizované informácie o celej realizácii projektu.
  • Aj ďalší ročník sľubuje veľkolepý zážitok
    (21.04.2009; Kysucké noviny; č. 15, s. 10; Murčová Miroslava)
    PRÍDE TIEŽ DIVADELNÝ SÚBOR ZO SRBSKA
    V týchto dňoch začal už v poradí 42. ročník Palárikovej Rakovej. Je to podujatie, ktoré poteší najmä milovníkov umenia. Počas šiestich dní sa v rámci tohto podujatia predstaví množstvo divadelných súborov.
    Vážení a milí priatelia divadelného umenia, Kysucké kultúrne stredisko v Čadci je hlavným organizátorom jednej z najvýznamnejších divadelných prehliadok celoslovenského významu. Palárikova Raková je súťažnou prehliadkou, na ktorej sa predstavia ochotnícke divadelné súbory s inscenáciami pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby.
    KKS v Čadci , Žilinský samosprávny kraj, Obec Raková a Mesto Čadca vás srdečne pozývajú na 42. ročník Palárikovej Rakovej plný kvalitných predstavení, ktoré predvedú súbory z celého Slovenska.
    Tešíme sa na vašu účasť a želáme všetkým návštevníkom príjemne strávené chvíle v objatí divadelnej atmosféry.
    MGR. SILVIA PETREKOVÁ, RIADITEĽKA KKS
    Podujatie má už svoju históriu
    Palárikova Raková je národná súťažná prehliadka ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami slovenskej dramatickej tvorby klasickej i súčasnej s poslaním rozvíjať národné povedomie, lásku k slovenskému jazyku a zvyšovať úroveň ochotníckych súborov na Slovensku i krajinských súborov v zahraničí.
    Prehliadku organizujú Kysucké kultúrne stredisko, ktoré je aj hlavným organizátorom, ďalej štátne a samosprávne orgány, spoločenské a kultúrne organizácie Slovenskej republiky, Mesta Čadce a Obce Raková.
    Prvý ročník súťažnej prehliadky v roku 1968 usporiadali ONV a OSS v Čadci a MNV Raková. V roku 1970 v rámci osláv 100 rokov od úmrtia Jána Palárika vystupuje v Rakovej SND z Bratislavy s Palárikovou hrou Dobrodružstvo pri obžinkoch.
    Konanie súťažných prehliadok sa presúva od roku 1986 do Domu kultúry v Čadci a k pôvodným organizátorom prehliadky sa pridružujú Národné osvetové centrum, Matica Slovenská a Zväz slovenských spisovateľov.
    Od roku 1988 je udeľovaná na Palárikovej Rakovej Prémia Ivana Stodolu (cena za najlepšiu slovenskú dramatickú tvorbu roka) a od roku 1990 sa víťaz Palárikovej Rakovej zúčastňuje na Scénickej žatve v Martine (národná prehliadka víťazov súťaží), Počet súťažiacich súborov je v jednotlivých ročníkoch cca 5. Prihlásených býva cca 10 súborov, z ktorých sa robí predsúťažný výber. Palárikova Raková vychádza z odkazu rakovského rodáka, kňaza Jána Palárika ‑ redaktora, vydavateľa, autora školských učebníc, spoluzakladateľa Matice slovenskej a dramatického spisovateľa. Víťazné súbory a jednotlivci dostávajú zlaté, strieborné a bronzové plakety Jána Palárika, ktoré sú udeľované i zaslúžilým členom zúčastnených ochotníckych súborov a významným činovníkom slovenskej divadelnej scény.
    Súčasťou Palárikovej Rakovej sú i sprievodné podujatia ‑ semináre, školenia, konferencie, výtvarné výstavy, stretnutia s osobnosťami slovenského divadla a dramatickej tvorby. V rámci Palárikovej Rakovej vystupujú i detské divadelné súbory, súbory dospelých s inscenáciami pre deti, profesionálne súbory a súbory zahraničných Slovákov.
    V roku 1972 pri 150. výročí narodenia Jána Palárika bola zriadená jeho pamätná izba, čo bolo financované Ministerstvom kultúry SR.
  • POLICAJNÝ ŠPECIALISTA VO VAŽCI MÁ DÔVERU CELÉHO OKOLIA
    (21.04.2009; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál; 17.00; 3 min.; VELECKÝ Milan)
    Jana ZVALOVÁ, moderátorka:
    "Rómovia vo Važci viac veria polícii. Majú tam svojho človeka. Rómski špecialisti pôsobia v zbore už piaty rok a na rozdiel od ostatných policajtov väčšinu svojej služby prežijú v komunite, na ktorú sa zameriavajú. Staviť priamo na rómskeho policajta sa na Liptove osvedčilo, tvrdí Milan VELECKÝ."
    Milan VELECKÝ, redaktor:
    "Keď vlani vo Važci zrazil vodič rómske dieťa, ostal zamknutý vo svojom aute. Bál sa rozhnevaných Rómov. Lynčovaniu vtedy zabránil takisto Róm. Policajný špecialista pre prácu s komunitami Koloman PUŠKA."
    Koloman PUŠKA:
    "Zvýšili sa tam silne emócie. Rómovia začali zúriť a bolo nebezpečie, že ublížia tomu vodičovi. Vtedy získali sme na svoju stranu aj Rómov z osady, ktorí nám pomohli upokojiť situáciu."
    M. VELECKÝ:
    "Dôveru má pritom aj u Nerómov. Deti z tamojšej školy sa mu zdôverili, že ich šikanuje starší chlapec, Róm."
    K. PUŠKA:
    "Tak som zareagoval hneď, spísal som trestné oznámenie a bolo proti mladistvému vznesené obvinenie pre štyri trestné činy."
    M. VELECKÝ:
    "Miroslav HAVRLA z Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline je jedným z autorov projektu policajných špecialistov pre prácu s komunitami. Zatiaľ je ich 230 a okrem bežných policajných nárokov musia poznať napríklad aj základy rómskeho jazyka."
    Miroslav HAVRLA:
    "Od klasickej činnosti bežných policajtov je rozdiel v tom, že policajný špecialista pre prácu s komunitou v osade rómskej ako takej vykonáva 70 percent fondu svojho pracovného času. To znamená, on tam nechodí len na jednu hodinku, ale trávi tam väčšinu svojho času služobného."
    M. VELECKÝ:
    "V rómskej osade vo Važci žije asi 150 Rómov. So svojím policajtom je spokojný aj ich vajda Ľubomír HAGRUBAČ."
    Ľubomír HAGRUBAČ:
    "Chodili tu policajti a dakedy boli aj takí, že sa hovoriť nedalo. Niektorí dobrí, niektorí zlí. Ale tohto PUŠKARA čo máme, to je normálny človek. Vie vybaviť, vie pomôcť, tak všetko je tu dobré."
    M. VELECKÝ:
    "Vyššiu dôveru obyvateľov osady voči polícii zachytil aj sociálny terénny pracovník Ivan LACKO. Aj on to dáva do súvisu s rómskym policajtom."
    Ivan LACKO:
    "Ak nám treba, pomôže so všetkým. Nie ako iní policajti, niektorí, ktorí zneužívajú, že ich chráni uniforma. No ale tu je výnimka taká, že Kalman PUŠKA to je dobrý človek. Poučuje nás o právach, o všetkom."
    M. VELECKÝ:
    "Aj keď je v Žilinskom kraji 18 policajných špecialistov pre prácu s komunitami, vo Važci, Pribyline a iných liptovských dedinách to ako jediný robí Róm. Hovorí spoluautor projektu Miroslav HAVRLA."
    M. HAVRLA:
    "O túto funkciu sa môže uchádzať ktorýkoľvek príslušník policajného zboru bez ohľadu na to, či pochádza z rómskej komunity, alebo nepochádza z rómskej komunity. Samozrejme, pokiaľ pochádza z rómskej komunity, je to obrovská výhoda pre celú činnosť ako takú."
  • MIMOMANŽELSKÝCH DETÍ MASÍVNE PRIBÚDA
    (21.04.2009; Televízna stanica STV 1; Slovensko Dnes; 19.15; 1 min.; KARDOŠOVÁ Monika)
    Janette ŠTEFÁNKOVÁ, moderátorka:
    "Mimomanželských detí masívne pribúda, potvrdil nám to Štatistický úrad. Z najnovších analýz vyplýva, že počet detí, ktoré sa narodia do nekompletnej rodiny, sa za posledných osem rokov zvýšil o polovicu."
    Monika KARDOŠOVÁ, redaktorka:
    "Najviac mimomanželských detí už niekoľko rokov prichádza na svet v Košickom a Prešovskom kraji."
    Sylvia PORUBÄNOVÁ, sociologička:
    "Istá časť tohto čísla roky rokúce ide na margo rómskej populácie, pre ktorú je dôležitou životnou hodnotou rodina a dieťa, ale nie oficialita manželstva."
    Eva JAŠŠOVÁ, psychologička:
    "Dokonca neraz sú to veľmi mladé mamičky, dokonca už deti na základnej škole."
    Anketa ‑ Prešov:
    "Peniaze nemajú."
    "Nemali by tak žiť."
    M. KARDOŠOVÁ:
    "Veľká časť nemanželských detí žije aj v bratislavskom regióne. Príkladom je syn Lindy TIROLOVEJ. 24‑ročná slobodná matka to bez muža zvláda ťažko. S výchovou chlapca jej pomáhajú rodičia."
    Linda TIROLOVÁ, slobodná matka:
    "Sa nedá vyžiť v tejto dobe. Nedá sa to proste."
    M. KARDOŠOVÁ:
    "Trenčianskemu a Žilinskému kraju patrí v počte nemanželských detí posledné miesto. Podľa psychológov má na to vplyv vysoké percento veriacich."
    E. JAŠŠOVÁ:
    "To súvisí vlastne s výchovou, s citovou výchovou, ale tiež aj s výchovou k zodpovednosti, k nadväzovaniu hlbokých citových vzťahov."
    Anketa:
    "Skôr tá rodinná výchova."
    "Asi to bude kultúrou."
    M. KARDOŠOVÁ:
    "Štatistika mimomanželských detí úzko súvisí aj s rozvodovosťou. Vlani sa u nás rozvodom skončila takmer polovica manželstiev."

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky