16. týždeň

  • SACR chce prilákať na Slovensko amerických turistov
    (19.04.2009; www.eTrend.sk; s. ‑; SITA)
    Slovenská agentúra pre cestovný ruch plánuje v amerických mestách Boston, Hartford, Philadelphia a Washington predstaviť Slovensko ako atraktívnu destináciu cestovného ruchu
    Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) plánuje v amerických mestách Boston, Hartford, Philadelphia a Washington predstaviť Slovensko ako atraktívnu destináciu cestovného ruchu. Propagačná Road Show medzinárodného zoskupenia Central Europe Experience (CEE), ktorého je Slovensko spolu s Českou republikou, Maďarskom, Nemeckom, Poľskom a Rakúskom členom, začína 20. apríla a potrvá do 23. apríla. "Cieľom Road Show je predovšetkým zviditeľnenie stredoeurópskeho regiónu na americkom trhu cestovného ruchu," informovalo Ministerstvo hospodárstva SR (MH).
    Zahraničných turistov za posledných osem rokov najviac prilákal bratislavský kraj. Ako vyplýva zo štatistických údajov MH, v bratislavskom kraji sa od roku 2001 do konca minulého roka ubytovalo viac ako 3,5 mil. zahraničných turistov. Prešovský a Žilinský kraj v sledovanom období zhodne navštívilo viac ako 2,3 mil. turistov zo zahraničia. Nasledujú kraje košický, banskobystrický a trnavský, ktoré zaznamenali viac ako 800 tisíc zahraničných turistov. Najmenej turistov z iných krajín, zhruba 600 tis., navštívilo nitriansky a trenčiansky kraj.
    V minulom roku sa na Slovensku ubytovalo celkovo 4,083 mil. turistov, čo je o 8,1 % viac, ako tomu bolo v predchádzajúcom roku. Zahraniční turisti z celkovo ubytovaných tvorili 1,767 mil., s celkovým počtom prenocovaní 5,261 mil. nocí. Slováci v domácich zariadeniach cestovného ruchu pritom strávili vlani celkovo 7,203 mil. nocí. Celkovo počet prenocovaní medziročne stúpol o 7,8 % na vlaňajších 12,464 mil. Priemerne strávili turisti v ubytovacích zariadeniach v minulom roku 3,1 nocí.
    Najviac zahraničných návštevníkov ubytovaných v našich ubytovacích zariadeniach predstavovali Česi (537 180), ktorých počet medziročne stúpol o 9,4 %. Po nich boli najčastejšími návštevníkmi Poliaci (308 437), Nemci (164 694) a Maďari, ktorých sa na Slovensku ubytovalo celkovo 90 123. Najmenej sa podľa evidencie u nás ubytovalo turistov z Dominikánskej republiky (20), z Kene (74) a z Lichtenštajnska (106). Na celkovom počte prenocovaní zahraničných turistov sa najviac podieľali Česi (32,4 %), po ktorých nasledovali Poliaci (17,9 %) a Nemci s podielom 12,97 %.
  • Samosprávne kraje plánujú použiť príspevky na obnovu polikliník
    (17.04.2009; Zdravotnícke noviny; č. 15, s. 7; ‑)
    Kraje už získali finančné prostriedky z eurofondov na zvyšovanie kvalifikácie zdravotníkov. Viaceré sa uchádzajú o finančné prostriedky aj vo výzve z OPZ na obnovu polikliník.
    Hovorca Nitrianskeho samosprávneho kraja PhDr. Stanislav Katrinec uviedol, že kraj má v zriaďovateľskej pôsobnosti iba Polikliniku Štúrovo, ktorá nie je v súčasnosti žiadateľom o príspevok. Na predloženie projektov sa pripravuje aj Trenčiansky samosprávny kraj. "Komplikáciou je zadĺženosť nemocníc, plánujeme v tomto roku predložiť žiadosť o príspevok pre NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach," uviedla hovorkyňa kraja Vlasta Hencelová.
    Žilinský samosprávny kraj podal vlani žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov z OPZ pre Kysuckú NsP v Čadci, Dolnooravskú NsP L. N. Jégého v Dolnom Kubíne, Hornooravskú NsP Trstená a Turčiansku polikliniku Turčianske Teplice vo výške 24, 194 mil. € (728, 857 mil. Sk). "Podané projekty zahŕňajú rekonštrukcie existujúcich zariadení, ich prístrojové vybavenie a informačné technológie," povedala odborná referentka kraja PhDr. Jana Machynová s tým, že úrad sa mieni prihlásiť aj do májovej výzvy rekonštrukcia a modernizácia zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti, v ktorej rámci sa bude o nenávratný príspevok uchádzať Oravská poliklinika Námestovo. "V októbri 2009 by mala byť vyhlásená výzva Výstavba, rekonštrukcia a modernizácia všeobecných nemocníc. V tejto výzve by sa o príspevok mala uchádzať Liptovská NsP Liptovský Mikuláš. V súčasnosti sa zaoberáme spôsobmi, ako oddlžiť nemocnicu," dodáva PhDr. J. Machynová.
    Aj Banskobystrický samosprávny kraj má záujem o prostriedky z OPZ. "Zamerali sme sa na rekonštrukciu a modernizáciu ambulantného zariadenia Polikliniky Banská Bystrica. V rámci OPZ budeme žiadať o 1,576 mil. € (47 478 576Sk). Rekonštrukcia prispeje ku skvalitneniu zdravotníckych služieb pre obyvateľov Banskej Bystrice a jej okolia," informovala vedúca oddelenia zdravotníctva kraja Mgr. Hana Macková.
    Košický samosprávny kraj vlastní štyri budovy polikliník. "Správa majetku KSK, s. r. o., by chcela získať príspevok z eurofondov. V súčasnej ekonomickej kríze máme problém s financovaním projektovej dokumentácie, ktorej príprava je náročná na peniaze," povedala hovorkyňa kraja Zuzana Bobríková. Prešovský samosprávny kraj nemá v zriaďovateľskej pôsobnosti žiadne zariadenie.
  • Modernejšia knižnica
    (16.04.2009; Farmár; č. 16, s. 29; sim)
    Martin. Zrekonštruované a zmodernizované priestory dvoch pavilónov Turčianskej knižnice slávnostne otvorili prvý aprílový piatok v Martine. Počas prác v hodnote necelých 896‑tisíc eur odstránili stavebné a technické nedostatky. Rekonštrukciou vyriešili aj vysokú energetickú náročnosť budov, zatekajúce rovné strechy, nevyhovujúcu elektroinštaláciu. Skvalitnili podmienky nielen na poskytovanie knižnično‑informačných služieb, ale vytvorili predpoklady rozšírenia aj iných aktivít knižnice ako komunitného centra ‑ priestoru pre trávenie voľného času. "Počas rokov 2005 až 2008 sme zrekonštruovali a zmodernizovali knižnicu spojenú s jej debarierizáciou. Vynovením pavilónov B a C sa ukončila jedna etapa prác. Máme v pláne dozariaďovať priestory, zrekonštruovať pavilón A a vybudovať letnú čitáreň," hovorí o ďalších zámeroch v Turčianskej knižnici s návštevnosťou za rok 2008 takmer 160‑tisíc čitateľov predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár. Prostriedky na ďalšiu renováciu by chceli okrem vlastných zdrojov čerpať z grantových možností štrukturálnych fondov Európskej únie. "Verím, že združením finančných prostriedkov vybudujeme Turčiansku knižnicu ako moderné informačné, vzdelávacie a komunitné centrum," dodal. Turčianska knižnica s návštevnosťou asi 500 ľudí denne patrí medzi najnavštevovanejšie kultúrne zariadenia v kraji.
  • Vrátime sa k nošiam?!
    (16.04.2009; Farmár; č. 16, s. 16, 17; SIMONIDESOVÁ Božena)
    Ľudia na Orave sú z nového cestného zákona znechutení. Oprávnene. Pri jeho tvorbe totiž akoby nikto nemyslel na vidiečanov, ktorí si potrebujú previezť seno, hnoj na káričke, či malotraktorom sa dostať na svoje políčko. Nemôžu.
    Nový zákon im to nedovoľuje. Alebo musia mať špeciálne úradné povolenie. Zástupca hovorcu Krajského riaditeľstva PZ v Žiline Radko Moravčík informoval, že podľa zákona o cestnej premávke "je používanie zvláštnych motorových vozidiel na cestách, s výnimkou ciest tretej triedy, miestnych komunikácií a účelových komunikácií zakázané, to neplatí pre traktory a samohybné pracovné stroje povinne opatrené tabuľkou s evidenčným číslom, ktoré môžu používať aj cesty II. triedy. Traktory opatrené tabuľkou s evidenčným číslom sú zvláštne motorové vozidlá, a preto platí pre ne zákaz používania ciest prvej triedy. V prípade, že by majitelia traktorov chceli používať cesty prvej triedy, sú povinní požiadať príslušný dopravný inšpektorát o udelenie výnimky zo zákona".
    Žiadosť o udelenie výnimky však musí obsahovať určité náležitosti a priložený "nenalepený správny poplatok vo forme kolkov.
    Babička s káričkou
    Takže, ak si 70‑ročná babička z dediny chce z políčka doviezť zemiaky na káričke, musí ísť predtým ' podať žiadosť a zaplatiť. Máme aj väčšie celky. Ani poľnohospodárska technika sa však nemôže presunúť v rámci jedného podniku z jedného katastra do druhého. A to mnohé podniky majú aj v deviatich, desiatich katastroch hospodárske strediská a nemôžu mať stroj na každom stredisku a ten ani vzduchom, ani žeriavom neprenesú.
    Jeden z dotknutých Oravčanov je aj Milan Žaškovský. "Mám vo Vyšnom Kubíne dvanásť hektárov lesa. Podľa lesného zákona som povinný obhospodarovať ho, čistiť a odstrániť konáre.A pritom musím vyjsť na cestu," hovorí.
    Práve v katastri obce Jaseňová, kde Milan Žaškovský býva, je 90 percent urbáru za hlavnou cestou. Ak chcú z neho odviezť drevo, musia prejsť cez cestu. Podľa zákona nesmú. "Nie sme takí boháči, aby sme nechali zhniť drevo a kúrili elektrinou," hovorí za väčšinu Oravčanov, ktorí prežívajú comeback kúrenia drevom. Obyvatelia Oravy sa spájajú, spoločne so starostami už organizujú petíciu. Túto anomáliu pociťujú všetci. Ak sa bude naďalej striktne uplatňovať, hrozia podľa predsedu oravskej Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milana Mišánika hromadné protesty obyčajných občanov; firiem aj poľnohospodárskych subjektov.
    "Je to nešťastne prijatý zákon," konštatuje. Podľa neho nielen Orava, ale celé Slovensko nemá alternatívu ani okolo diaľnic, ani okolo ciest prvej triedy. A sú regióny, a medzi ne patrí aj Orava, kde sa nedá prejsť inak, ako po ceste prvej triedy ani v rámci obce. "Tým je obmedzené všetko. Bez výnimky sa nedá fungovať na vidieku," zhodnotil Milan Mišánik.
    Gazdovia majú už aj tak dosť problémov pri hospodárení. "Bežný občan potrebuje pre život dopravné prostriedky, či už sú to traktory, malotraktory a ak sa nemôže presúvať, nemôže zabezpečiť ani obrábanie drobných políčok, záhumienkov, zákon eliminuje jeho možnosti na motyku, krompáč, lopatu a nejakú nošu," hovorí Milan Mišánik.
    Riešenie
    Podľa Milana Mišánika je jedinou možnosťou hromadná výnimka z ministerstva vnútra alebo prijatie novelizácie. Žiaľ, ministerstvo sa nám na možnosť hromadnej výnimky či novelizácie nevyjadrilo za celý týždeň ‑ aj po niekoľkonásobnej urgencii.
    Výnimky
    Zatiaľ je zákon v platnosti a sezóna sa začala. "Poľnohospodárske práce sa začínajú až teraz, ale o výnimky mohli poľnohospodári požiadať už od prvého februára, pričom už dnes mohli svoje traktory používať na cestách prvej triedy," zhodnotil Radko Moravčík.
    "Uvedomujeme si, že cez mnoho obcí v Žilinskom kraji prechádzajú iba cesty 1. triedy, a preto sa snažíme v maximálnej miere všetkým takýmto žiadateľom vyjsť v ústrety a vydať im výnimky v čo najkratšom možnom čase. Často nám to komplikujú samotní žiadatelia, ktorí zasielajú neúplné žiadosti, prípadne priložené kolky nalepujú, a tým žiadosť znehodnocujú ešte predtým, ako ich môže me nalepiť na udelenú výnimku," uzavrel.
    V prospech občanov hovorí aj niekoľko paradoxov. Jedným je skutočnosť, že poľnohospodári platia daň z dopravných prostriedkov, musia ich poisťovať a na druhej strane nemôžu používať cesty. "Takže platia daň z niečoho, čo nesmú používať. Ešte aj STK musia mať naši každé dva roky a v iných štátoch stačí každé štyri roky," hovorí Milan Mišánik, podľa ktorého sa pri tvorbe zákona vychádzalo zo skúseností z krajín, kde veci sú doriešené systémovo. "To je pre Slovensko tragikomické. Človek nenachádza slov."
    Milan Žaškovský poukazuje ešte"' na ďalší paradox. "Hlavnú cestu postavili v roku 1970. Policajt ma na nej chytí a dá mi pokutu. Pritom cesta nie je majetkovo vysporiadaná: Ja som na svojom pozemku a policajt ma na ňom pokutuje."
    Milan Žaškovský z Jaseňovej spomína aj komplikácie pri vybavovaní. "Keď sa vyberie niekto vlakom, premrhá celý deň, aby sa z Oravy dostal do Žiliny a ešte zaplatí, aj keď nevie, prečo by mal platiť." A je prinajmenšom neetické chcieť to od 70 ‑ ročnej babičky s káričkou...
    Na Orave už dodržiavanie zákona kontrolujú, aj policajti. A vodičov mechanizmov, ktorí na cestách prvej triedy nemajú čo hľadať, pokutujú. Pochopiteľne sa im to nepáči. Milan Žaškovký ponúka policajtom ako príklad vlastnú skúsenosť: "Keď sme boli v Nemecku, farmári kosili kukuricu. Už bola skoro tma, ale oni ešte kosili. Bolo asi desať hodín bolo počuť traktory hrkotať na ceste. Jedno červené svetielko na kosačke svietilo, inak nič. Zrazu sme tam zazreli policajtov s majákom, húkačkou. Hovoríme si, no ten dostane riadnu pokutu. Naopak! Policajti išli za ním pomaly, odprevadili ho k prvému domu, zhasli majáky a pokračovali ďalej."
    Pokuty sú pre všetkých veľká finančná záťaž. Rovnako aj poplatky za výnimky. A pre poľnohospodárov sú to ďalšie náklady v odbytovej kríze, v ktorej sa nachádza celý agrosektor.
  • V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI SA ZAČAL BOJ O AREÁL VODNÉHO SLALOMU
    (15.04.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Popoludnie na Slovensku; 14.48; 5,5 min.; VELECKÝ Milan)
    Moderátorka:
    "V Liptovskom Mikuláši sa začal boj o Areál vodného slalomu Ondreja Cibáka. Tak to sú informácie pred 15‑tou, ktoré ponúka Rádio Slovensko. Spomínaný areál vlastní mesto a to ho chce predať štátu. Rezort obrany by tam totiž mal vybudovať novú lodenicu. Vodáci sú však proti. Tvrdia, že armáde by mali stačiť len pozemky pod lodenicou a nie celý areál. Boja sa, že neskôr ho armáda ako nadbytočný majetok môže predať niekomu inému tak, ako to v súčasnosti už robí s inými majetkami. O podrobnostiach hovorí Milan VELECKÝ."
    Milan VELECKÝ, redaktor:
    "O predaji areálu vodného slalomu rozhodli poslanci zastupiteľstva narýchlo na mimoriadnom zasadnutí deň pred veľkonočnými sviatkami. Súhlasili s tým, aby celý areál a podiel mesta v Kanoe Tatra Klube kúpiť štát za 400‑tisíc eur. Objasňuje primátor mesta Ján BLCHÁČ."
    Ján BLCHÁČ:
    "Mesto Liptovský Mikuláš sa dlhodobo snaží stabilizovať všetky prioritné športy v meste. Vodácky šport je jeden z nich. Táto forma, ako sa nám ponúkla na základe aj návrhov ministra obrany cez Duklu Banská Bystrica, sa mi javí ako veľmi výhodná a dúfam, že vedenie Kanoe Tatra Klubu uzatvorí s Duklou Banská Bystrica primeranú zmluvu a bude napríklad aj lodenicu stavať ako združenú investíciu alebo proste spoločne."
    M. VELECKÝ:
    "Hovorca ministerstva obrany Vladimír GEMELA ale tvrdí, že rezort sa zatiaľ nerozhodol či predávaný areál naozaj kúpi. Záujem však majú."
    Vladimír GEMELA:
    "V štruktúre Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica je oddiel vodného slalomu, ktorý dosahuje najlepšie výsledky na svetových športových podujatiach, preto chceme úspešným športovcom vytvárať optimálne podmienky pre tréning, rehabilitáciu a podporovať ich ďalší výkonnostný rast. Ministerstvo obrany uvažuje o kúpe areálu vodného slalomu za účelom zlepšenia katastrofálnych podmienok pre športovcov. V súčasnosti stále prebiehajú obchodné rokovania medzi zástupcami mesta a Dukly Banská Bystrica. Až po skončení týchto rokovaní bude jasné, či Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica vodársky areál odkúpi a za akých podmienok."
    M. VELECKÝ:
    "Poslanci mesta už predaj schválili najtesnejšou väčšinou jedného hlasu. Opozícia bola proti. Hovorí predseda klubu SDKÚ‑DS, KDH Jozef REPASKÝ."
    Jozef REPASKÝ:
    "Z našej strany bol navrhnutý kompromis, aby sme predali pozemky za jedno euro rovno pod výstavbou lodenice, tie ostatné by si malo mesto nechať. Spoločne s Kanoe Tatra Klubom sa tak vedome pripravujeme o možnosť čerpať minimálne tých 50 miliónov z eurofondov do budúcna a je to veľká škoda."
    M. VELECKÝ:
    "Armáda ale sľubuje, že ona postaví novú lodenicu za jeden aj trištvrte milióna eur. S istotou to však nevie ani riaditeľ Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica Ľubomír ROŠKO."
    Ľubomír ROŠKO:
    "Ministerstvo obrany má investičné zámery na dobudovanie infraštruktúry, dobudovanie lodenice, dobudovanie takého moderného centra včetne regenerácie posilňovne, ubytovacej časti, šatne, sociálne zariadenia a klubová časť."
    M. VELECKÝ:
    "A váš odhad, že kedy to vybuduje?"
    Ľ. ROŠKO:
    "Pevne verím, že tohto roku sa to už pohne."
    M. VELECKÝ:
    "Že tohto roku sa začne stavať?"
    Ľ. ROŠKO:
    "To nezáleží odo mňa, to záleží od ministra."
    M. VELECKÝ:
    "Tajomník Kanoe Tatra Klubu Ivan CIBÁK tvrdí, že novú lodenicu by si postavili aj sami bez armády. So stavbou by však muselo súhlasiť aj mesto ako vlastník pozemkov."
    Ivan CIBÁK:
    "Kanoe Tatra Klub podal projekt stavby novej lodenice. Ministerstvo školstva odsúhlasilo 11 miliónov korún, ktoré máme na účte na stavbu novej lodenice s tým, že v tomto roku ešte bude ďalších 30 miliónov slovenských korún na túto stavbu."
    M. VELECKÝ:
    "Predaj celého areálu zaskočilo aj vodákov, ktorí tam trénujú. Hovoria olympijskí víťazi Elena KALISKÁ a Michal MARTIKÁN."
    Elena KALISKÁ:
    "Tak určite, že by to bolo výhodnejšie, keby tú lodenicu postavilo KTK už len preto, že by to bolo v jeho osobnom vlastníctve. A čo sa týka toho projektu a pomoci Dukly, ministerstvo obrany predáva svoje priestory, čo si myslím, že im toto nezaručuje, že by lodenica mohla naďalej pôsobiť lodnému slalomu, takže určite, že z môjho pohľadu je to lepšie a výhodnejšie, keď to má KTK."
    Michal MARTIKÁN:
    "A jedná sa tu vlastne len o predaj mestských pozemkov armáde. O ďalšej výstavbe nič konkrétne. A keby som sa mal z týchto informácií, ktoré mám, momentálne rozhodnúť, tak preto, aby sa pristúpilo k reálnejším veciam, ktoré sú určite zo strany ministerstva školstva a nie zo strany ministerstva obrany."
    M. VELECKÝ:
    "Správna rada Kanoe Tatra Klubu odmietla zámer mesta predať celý areál vodného slalomu. Podľa nej má vyššiu cenu ako požadovaných 400‑tisíc eur. Hovorí predseda klubu Alexander SLAFKOVSKÝ."
    Alexander SLAFKOVSKÝ:
    "Ja si myslím, že toto je absolútne neperspektívne rozhodnutie bez vízie a snahy o rozvoj vodného športu v Liptove do budúcna. Namiesto šiestich hektárov stačilo predať 900 štvorcových metrov priamo pod stavbu lodenice, kde armáda chce svojím dielom prispieť. Nie je ochotná ju zaplatiť celú, takže časť by postavila na týchto 900 štvorcových metrov a zvyšok by bol postavený z ostatných dotačných prostriedkov."
    M. VELECKÝ:
    "A o budúcnosti areálu, v ktorom trénujú naši najlepší olympionici, chcú vodáci rokovať aj s mestom aj s ministerstvom obrany."
  • OBMEDZENIE SLUŽBY LEKÁRSKEJ POHOTOVOSTI V ŽILINSKOM KRAJI
    (15.04.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; 2 min.; ÚRADNÍKOVÁ Dagmar)
    P. STANO, moderátor:
    "Podobne ako zavedenie poplatkov za lekársku pohotovosť v minulosti aj jej pripravované obmedzenie vyvoláva medzi ľuďmi negatívne reakcie. S obmedzením služieb lekárskej pohotovosti len do 24‑tej hodiny nesúhlasia najmä rodiny s malými deťmi a starší ľudia. V Žilinskom kraji to zaznamenala Dagmar ÚRADNÍKOVÁ."
    Dagmar ÚRADNÍKOVÁ, redaktorka:
    "Na možné obmedzovanie služieb lekárskych pohotovostí sme sa opýtali niekoľkých Žilinčanov."
    Anketa:
    "Keby bol naozaj vážny problém, tak nemám predstavu, ako by som to riešila."
    "Neviem si predstaviť, keby sa po tej dvanástej stalo niečo, že by som nemala možnosť kde ísť."
    "Podľa mňa, veď by to mali ponechať tak, ako to doteraz bolo, do rána. Choroba prichádza nečakane."
    "Moja rodina bola. X‑razy ich to chytilo, že o jednej, o druhej. Tak kde pôjdu do rána?"
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Primátor Žiliny Ivan HARMAN."
    Ivan HARMAN:
    "Zdravotníctvo je tá posledná oblasť, kde by štát mal šetriť. Osobne mám obavy najmä z prípadného zrušenia pohotovostí pre deti, pretože tam sú ľudia najcitlivejší."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Ak by lekárske služby prešli na vyššie územné celky, Žilinský samosprávny kraj by to dokonca uvítal. Hovorca Peter KUBICA."
    Peter KUBICA:
    "Vieme v tom regióne lepšie, kde to má potrebu a kde až takú veľmi potrebu nemá."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Na základe februárového prieskumu využívanosti lekárskych pohotovostí kraj súhlasí s tvrdeniami ministerstva zdravotníctva."
    P. KUBICA:
    "Po 24‑tej hodine tá využiteľnosť alebo využívanie bolo veľmi, veľmi malé."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Primátor Martina a šéf Združenia miest a obcí Turca Andrej HRNČIAR s obmedzovaním lekárskych pohotovostí nesúhlasí."
    Andrej HRNČIAR:
    "Keď o polnoci teda príde človeku zle alebo sa ocitne v nejakých zdravotných problémoch, ľudia budú potom volať rýchlu záchrannú pomoc a v konečnom dôsledku to bude ešte drahšie."
  • Sťažností na lekárov pribúda
    (15.04.2009; Oravské noviny; č. 14, s. 3; KALIŠOVÁ Naďa)
    NA ORAVE SÚ ĽUDIA NESPOKOJNÍ SO ZUBÁRMI
    V porovnaní s rokom 2007 sa minulý rok zvýšil počet sťažností na lekárov v kraji. Viac je aj tých, ktoré odbor zdravotníctva vyhodnotil ako opodstatnené.
    Základným poslaním lekára by mala byť pomoc pacientom. Niektorí si však svoje povolanie spájajú aj s inými,nie príliš lekárskymi praktikami. Samozrejme, nesmieme hádzať všetkých do jedného vreca. O nespokojnosti pacientov s lekármi však svedčí aj počet sťažností, ktoré ľudia na zdravotníkov podali v uplynulom roku.
    Hornooravci sú spokojní
    Odbor zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja dostal vlani 124 podnetov, čo je o 38 viac než v roku 2007. Po preskúmaní všetkých sťažností pracovníci odboru skonštatovali, že opodstatnených bolo 52 z nich, teda takmer polovica. To je oproti predchádzajúcemu roku o 24 viac. Na Oravu z tohto počtu pripadá 12 sťažností, z nich bolo opodstatnených päť. Pacienti z Tvrdošínskeho okresu boli vlani so svojimi lekármi pravdepodobne nadmieru spokojní, pretože z tohto kúta Oravy do Žiliny žiadna sťažnosť neprišla.
    Problémy so zubármi
    Zo spomínaných piatich opodstatnených sťažností, ktoré posielali Oravci, sa tri týkali zubárov. "Podnety poukazovali na výkon činnosti lekára pod vplyvom alkoholu, tri preukázateľne opodstatnené podnety sa týkali platieb u stomatológa. Lekári museli neoprávnene zinkasovanú finančnú čiastku pacientovi vrátiť a dostali napomenutie," informoval MY Oravské noviny hovorca ŽSKPeter Kubica. Ďalšie dve sťažnosti z Oravy vyjadrovali nespokojnosť pacientov s prácou všeobecných lekárov.
    Šesť neuznali
    Nie každý podnet týkajúci sa nespokojnosti so službami v našom zdravotníctve vyhodnotí odbor zdravotníctva ako opodstatnený. Do tejto kategórie minulý rok pribudlo šesť sťažností oravských pacientov. "Všetkých šesť neopodstatnených podnetov sa týkalo všeobecných lekárov. Jeden poukazoval na stratu lekárskej správy, druhý sa zaoberal nedostatočným vedením zdravotnej dokumentácie, v treťom bolo spomínané nedostatočné poskytnutie prvej pomoci," vymenúva hovorca. Zvyšné tri sa týkali nespokojnosti s organizáciou práce v ambulancii."
    Najviac na rok
    V prípade, že pacient podá na konkrétneho lekára sťažnosť, ktorú kompetentní vyhodnotia ako opodstatnenú, Žilinský samosprávny kraj je podľa zákona povinný takémuto lekárovi dočasne pozastaviť výkon jeho lekárskej funkcie. Pacienti sa však nemusia báť, že ak ich zubárovi pozastavia činnosť, budú sa musieť doma trápiť v bolestiach. Orgán, ktorý vydáva povolenia i zákazy je totiž súčasne povinný určiť iného lekára, v tomto prípade zubára, ktorý bude potrestaného kolegu zastupovať. Maximálna dĺžka dočasného pozastavenia činnosti je jeden rok. V súčasnosti žiaden lekár na Orave nemá pozastavenú činnosť.
  • Poslanci potopili vodákov
    (15.04.2009; Liptovské noviny; č. 14, s. 3; CHRENKOVÁ Beata)
    SCHVÁLILI PREDAJ POZEMKOV VO VODNOM AREÁLI
    Poslanci odsúhlasili návrh na predaj časti kanála vodného slalomu a okolitých pozemkov v Areáli vodného slalomu Ondreja Cibáka.
    LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Mesto vlastní štyridsať percent stavby kanála a takmer 62‑tisíc metrov štvorcových pozemkov v Areáli vodného slalomu O. Cibáka. Trinásť poslancov na mimoriadnom mestskom zastupiteľstve na Zelený štvrtok schválilo návrh na predaj tohto majetku Slovenskej republike ‑ Vojenskému športovému centru (VŠC) Dukla Banská Bystrica za 400 tisíc eur (12 miliónov korún).
    Na zastupiteľstvo prišli aj olympijskí víťazi Michal Martikán, Elena Kaliská a mnohí vodáci ‑ tréneri, pretekári a funkcionári. Väčšina z nich bola rozhodnutím poslancov sklamaná.
    Dukla má už peniaze na účte
    Primátor Ján Blcháč na úvod pripomenul, že Dukla Banská Bystrica, ktorá patrí pod ministerstvo obrany, už takmer 15 rokov pripravuje na súťaže našich vodákov a v súčasnosti zamestnáva desať pretekárov a štyroch trénerov. Už vlani prejavila záujem o odkúpenie časti areálu vodného slalomu a minister obrany prisľúbil finančnú pomoc pri stavbe novej lodenice. Podmienkou bolo investovanie na vlastných pozemkoch.
    "V pondelok som sa dozvedel, že Dukla má už na účte 400‑ tisíc eur a má záujem, aby sa so stavbou lodenice začalo čo najskôr," povedal Ján Blcháč, čím odôvodnil zvolanie mimoriadneho zastupiteľstva. Dodal, že je to jedinečná príležitosť a ak zastupiteľstvo návrh na predaj schváli, novú lodenicu by mohli začať stavať už na jeseň. Finančné prostriedky z predaja by mali byť použité na budovanie infraštruktúry oddychovej zóny areálu vodného slalomu.
    KTK má predkupné právo
    Záujem postaviť novú lodenicu má aj Kanoe Tatra Klub (KTK), ktorý má šesťdesiatpercentný podiel na stavbe kanála vodného slalomu. Kedže má zo zákona predkupné právo, mesto mu ponúklo odkúpenie svojho 40‑percentného podielu na kanáli za takmer 241‑tisíc eur (7,2 milióna korún). KTK sa vyjadril, že má záujem o uplatnenie predkupného práva, avšak za "kúpnu cenu ako športovisko, ktoré i naďalej bude slúžiť verejnosti." Mesto si to vysvetlilo tak, že KTK ponuku mesta neprijalo.
    V úvode rokovania Jaroslav Čefo pripomenul, že KTK má až do 24. apríla možnosť vyjadriť sa k ponuke a navrhol stiahnuť bod o predaji majetku mesta z rokovania. Jeho návrh poslanci neschválili.
    Ľubomír Roško, riaditeľ VŠC Dukla B. Bystrica, zdôraznil, že Dukla má dobrú spoluprácu s KTK a mestom a chcú v nej pokračovať. Ubezpečil, že nemajú bočné úmysly a lodenicu chcú vybudovať čo najskôr. "Uvedomujeme si, že mesto má k areálu citový vzťah, ale my chceme pomôcť. Akurát to bude štátne."
    Chýbalo vraj 24 náležitosti
    Ivan Cibák, tajomník KTK a prezident Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode pripomenul, že myšlienkou vybudovať lodenicu sa KTK zaoberalo už dávno, ale chýbali peniaze.
    "Paradox je, že keď ich konečne máme, nemôžeme stavať. Na účte máme 11 miliónov korún (365‑tisíc eur) a ďalších tridsať milión (996‑tisíc eur) nám ministerstvo školstva prisľúbilo, keď začneme stavať. Začiatkom roka sme požiadali o vydanie územného rozhodnutia na stavbu lodenice. Všetko sme dodali, chýbal iba súhlas spoluvlastníka, čiže mesta."
    Zareagoval aj na článok v mimoriadnom vydaní mesačníka Mikuláš. Vyšiel v ten istý deň, ako bolo zvolané mimoriadne zastupiteľstvo s hlavným titulkom Vedenie mesta stabilizuje vodný šport v Liptovskom Mikuláši. Skonštatoval, že najpravdivejšie v ňom sú fotografie, aj to iba tie, ktoré zachytávajú súčasný stav areálu. V mesačníku primátor, okrem iného, tvrdí, že v žiadosti o územné rozhodnutie na stavbu lodenice, ktoré podal KTK 9. januára, "chýbalo 24 náležitostí a kedže ich nedodali v stanovenej lehote, územné konanie bolo zastavené." Ondrej Cibák tvrdil, že dodali všetko, čo dodať mali. "Vy veríte, že funkcionári klubu, ktorý dosiahol také úspechy, sú takí neschopní, že nevedia ani podať žiadosť?" Spýtal sa tiež, prečo sa mesto tak rýchlo chce zbaviť areálu vodného slalomu, svojej pýchy a prečo armáde ponúklo svoj podiel aj s pozemkami a KTK bez pozemkov?
    Nesúhlasili s predajom
    Alexander Slafkovský, predseda KTK, podotkol, že klub je vďačný, že armáda zabezpečuje po sociálnej stránke trénerov a pretekárov, ale na prevádzkové náklady areálu neprispela ani korunou. Najlepšie by podľa neho bolo, keby mesto darovalo Dukle iba pozemok, potrebný na postavenie lodenice. Všetky ostatné riešenia označil za horšie alebo veľmi zlé.
    O slovo sa prihlásil aj Vladimír Chrapčiak, bývalý dlhoročný reprezentant vo vodnom slalome. "Keď mesto predá pozemky v areáli vodného slalomu, ako sa môže nazývať mestom olympijských víťazov? To je ako keby predalo pozemok pod hokejovým štadiónom. Prečo chce mesto predať pozemky Dukle, keď KTK má peniaze na účte a ďalšie prisľúbené? Na internete som našiel, čo všetko armáda predáva, čoho sa zbavuje. A u nás chce zrazu kupovať pozemky? Tomu nerozumiem."
    S predajom pozemkov nesúhlasil ani Vladimír Fajčík. Pripomenul, že autorské práva na areál vodného slalomu má Ondrej Cibák, jeho dediči a architekti Vladimír Bátik a Vladimír Fajčík. Vyjadril názor, že peniaze na dobudovanie areálu, až 50 miliónov korún, by mohlo mesto získať z eurofondov. Stačí urobiť projekt, ale mesto musí byť vlastníkom pozemkov.
    A. Slafkovský sa domáhal odpovede na otázku Ivana Cibáka, prečo mesto neponúklo KTK na odpredaj aj pozemky, "keď nám ponúklo, aby sme si za sedem miliónom odkúpili to, čo sme stavali vlastnými rukami. Že sa to niekto z mesta nehanbil podpísať." Upozornil, že pokiaľ bude prijaté rozhodnutie, ktoré zabráni čerpaniu z eurofondov, to znamená predaj všetkých pozemkov, sú pripravení zorganizovať celoštátnu zbierku Zachráňte vodný slalom v Liptovskom Mikuláši. Apeloval na poslancov, aby zvážili, či im to stojí za tú hanbu a dobrali sa vlastného zdravého rozumu.
    Neskrývali sklamanie
    Jozef Bobák zopakoval, že do 24. apríla má KTK termín na vyjadrenie. Navrhol, aby mestské zastupiteľstvo zvolali po tomto termíne a medzitým aby sa uskutočnili trojstranné rokovania. Jeho návrh väčšina poslancov neodsúhlasila. Ani návrh Petra Cibáka, aby mesto predalo Dukle B. Bytrica pozemok pod stavbu lodenice ‑ 900 metrov štvorcových za symbolickú cenu jedno euro.
    Elena Kaliská neskrývala sklamanie. "Myslím si, že by bolo lepšie, keby všetky veci okolo lodenice patrili KTK. Už len preto, že vieme, že ministerstvo obrany odpredáva určité budovy a nevieme, ako dlho bude lodenica pre nás. Škoda, že to takto dopadlo."
  • Objavovali Žilinský kraj ‑ klenot Slovenska
    (15.04.2009; Kysucké noviny; č. 14, s. 7; ‑)
    TENTORAZ BOLA NA NÁVŠTEVE DELEGÁCIA Z IZRAELA
    Žilinský samosprávny kraj už piaty rok láka do svojich historických regiónov návštevníkov zo zahraničia.
    Nadšenie z rázovitosti severoslovenskej nátury, rozvinutého cestovného ruchu, tradícií, kultúrnych skvostov, prírodných unikátov, ale aj moderných centier relaxu a zábavy sprostredkovali obyvateľom doma novinári a touroperátori z Nemecka, Rakúska, Chorvátska, Grécka, Ruska, Francúzska a naposledy aj z Izraela. "Na zorganizovaní infocesty pre izraelských návštevníkov sme sa dohodli na rokovaní s veľvyslancom Izraela v Slovenskej republike Zeevom Bokerom, ktoré bolo ešte v minulom roku. Našim cieľom je zviditeľňovať kraj ako miesto aktívneho oddychu a centra kvalitne fungujúceho cestovného ruchu. Dnes som rád, že hostí mnohé miesta v Žilinskom kraji dojali, prekvapili a svojim divákom a poslucháčom odovzdajú posolstvo, ktoré ich do našich končín priláka," povedal predseda ŽSKJuraj Blanár. Izraelskú štátnu televíziu, ktorá bola prvýkrát na Slovensku, Izraelský štátny rozhlas a zástupcov touroperátorov z Jeruzalema sprevádzali s bohatým programom od 25. do 30. marca 2009 regiónmi kraja pracovníci Úradu ŽSK.
    Na Liptove navštívili židovskú synagógu v Liptovskom Mikuláši, strediská cestovného ruchu v Nízkych Tatrách, aquaparky a kúpele. V programe nechýbalo ani podzemné bohatstvo v jedinečnej Demänovskej jaskyni Slobody. "Návštevníkov upútal program remesiel, s ktorým nás privítali v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Výroba šindľov, rezbárstvo, tradičné ľudové kroje, ukážky ručného strihania valaskej čiernej ovce, či výroba ľudových hudobných nástrojov zožali oprávnený úspech," zhodnotila záujem riaditeľka Odboru regionálneho rozvoja ŽSK Iveta Chabadová. Orava sa predstavila neopakovateľným monumentom Západných Tatier. "Hostí sme v stredisku Roháče ‑ Spálená previezli štvorsedačkovou lanovkou s výnimočným výhľadom, odskúšali aj snežné skútre, pravé oravské špeciality, interaktívne sa učili ľudové tance a piesne. Dennodenne si odnášali množstvo zážitkov," spomína I. Chabadová s dôrazom na dojmy z pasovania na veľkomožných a pozorovania šermiarskych súbojov na Oravskom hrade. V Turci sa zoznámili s kultúrnym centrom Slovákov a Biblickou školou, kde jeden z návštevníkov v rozhovore s pedagógom školy Bohdanom Hroboňom obnovili slovensko‑izraelské priateľstvo svojich starých otcov i na súčasnú generáciu. Technikám veľkonočného zdobenia kraslíc a medovníkov sa priučili v regióne Kysúc. Mladí folkloristi vysvetlili spôsoby pletenia korbáčov a previedli tradičnú veľkonočnú oblievačku. Veľký úspech zožali aj najmladší speváci a tanečníci z regiónu. Izraelskí hostia zavŕšili svoje putovanie regiónmi v Hornom Považí v kopcoch Vrátnej, jánošíkovskej Terchovej, Slovenskom betleheme v Rajeckej Lesnej a meste Žilina, kde neobišli židovské pamiatky Malú a Veľkú synagógu, Pamätník obetiam holokaustu a Pamätník Cesta bez návratu. Izraelskí návštevníci vyslovili mnohé slová vďaky za prijatie, bohatý program a samotnú možnosť spoznať Žilinský kraj, jeho nádherné kultúrne, historické pamiatky a potenciál, ktorý ako zaujímavá destinácia cestovného ruchu nepochybne má.
    Žilinský samosprávny kraj a delegáciu z Izraela na záver prijal aj predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico. Ten aktivity krajskej samosprávy v oblasti podpory cestovného ruchu označil za mimoriadne a príkladné. Žilinský samosprávny kraj pokračuje v realizácii infociest už piaty rok.
  • Značiek ubudlo
    (15.04.2009; Žilinské noviny; č. 14, s. 11; REMENCOVÁ Andrea)
    PRI CESTÁCH JE ICH O 600 MENEJ
    Z CIEST ŽILINSKÉHO KRAJA odstránila pracovná skupina takmer 500 značiek obmedzujúcich rýchlosť na 40 km/h. Teraz sa zamerajú na priechody pre chodcov.
    ŽILINA. Spoločný pracovný tím Žilinského samosprávneho kraja, dopravného inšpektorátu, úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Žiline a Slovenskej správy ciest sa zaoberal situáciou po zmenách v dopravnom značení.
    Prehodnotia podnety
    Žilinský kraj od začiatku februára do konca marca ako prvý pristúpil k odstraňovaniu značiek, ktoré obmedzovali rýchlosť na 40 km/h. "Na cestách prvej a druhej triedy došlo k odstráneniu 499 značiek, ktoré obmedzovali rýchlosť na 40 km/ h. Na týchto cestách sme doplnili 16 značiek, ktoré zvýšili rýchlosť na 70 km/h," povedal žilinský županJuraj Blanár. Zmeny sa podľa jeho slov dotkli aj ciest prvej triedy. Na nich odstránili 95 značiek a doplnili ich takmer sto. Zvýšili tým rýchlosť na 70 km/h.
    Tím sa bude značeniami zaoberať aj ďalej. Podnet mu môže dať ktokoľvek. "Každý sa môže obrátiť na správcov ciest, podnety sa prenesú do pracovnej skupiny a prehodnotia," povedal Ján Ondrejka, riaditeľ Krajského dopravného inšpektorátu V Žiline. Podľa Ondrejku majú policajti pozitívne výsledky štatistík nehodovosti.
    Smerové tabule nikam
    Najbližšie si posvietia na priechody pre chodcov. "Prehodnotíme všetky priechody v kraji, ich opodstatnenosť. Zvážime možnosť vytipovať úseky, kde treba doplniť nové," povedal prednosta Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, Ján Barienčík. Podľa neho sa pracovný tím bude zaoberať aj informatívnymi smerovými tabuľami: "Niektoré značenia sú už v nesúlade s príslušným zákonom, alebo navigujú na ciele, ktoré už dávno neexistujú a situáciu v doprave robia neprehľadnou."
    Boj proti vandalom
    Dopravné značky sa stávajú čoraz častejšie cieľom vandalov, hlavne v intravilánoch miest a obcí. Jednotlivé správy ciest ŽSK ročne na nápravu vynaložia podľa Blanára takmer 83‑tisíc eur. "Je to nemalá finančná čiastka, ktorá nám uniká takým spôsobom, že musíme tieto značky naprávať a nemôžeme obnovovať tie, ktoré si to vyžadujú. Zhodli sme sa, že do našej spolupráce zahrnieme aj komunikáciu so starostami a primátormi, aby sme hľadali vhodný spôsob na zníženie vandalizmu, ktorý nám vyberá finančné prostriedky z vrecák," doplnil Blanár.
  • Krehké kosti Žofie sa vrátia do Tepličky
    (15.04.2009; Pravda; s. 46; Jaloviarová Renáta)
    Súdni znalci, ktorí skúmali obhorené pozostatky Žofie Bosniakovej, potvrdili, že úlomky kostí sú naozaj štyri storočia staré. Žena merala asi 160 centimetrov, zomrela vo veku približne 35 rokov. Vzácne telo, ktoré bez balzamovania odolávalo času, 1. apríla polial horľavinou, zapálil a zničil 35‑ročný Žilinčan.
    V obhorenej truhle sa zachovala takmer kompletná kostra. "Tie kosti sú vyžíhané ohňom, to znamená, že sú veľmi krehké," potvrdil generálny vikár Žilinskej diecézy Ladislav Stromček. Už budúci týždeň sa pozostatky vrátia z Ústavu súdneho lekárstva z Martina. Dajú ich do špeciálnej schránky a uložia späť do loretánskej kaplnky v Tepličke nad Váhom. "V nedeľu 26. apríla bude v kostole v Tepličke odprosujúca pobožnosť, aby sme určitým spôsobom vyprosili od Boha odpustenie za tento čin," potvrdil hovorca Žilinskej diecézy Peter Holbička.
    O tom, kde uložia Žofiu Bosniakovu, rokovala včera odborná komisia. Aj napriek úvahám, že by sa mohla vrátiť na Strečno sa komisia rozhodla, že sa vráti do Tepličky nad Váhom. "Bolo to naše zbožné želanie, okamžite začneme s prípravami," potvrdil starosta Milan Lazár. Pamiatkovo chránená je rakva z 18. storočia, v ktorej hradnú paniu previezli zo Strečna do Tepličky. Tej sa bude venovať reštaurátor z Považského múzea v Žiline. Okrem kostí plameňom odolala aj retiazka s medailónom, náramok a ruženec.
  • Žilinskí vodiči autobusov riadia semafor
    (15.04.2009; Pravda; s. 47; Jaloviarová Renáta)
    Stačí jedno tlačidlo a svieti červená. Vodiči autobusov jazdiaci na linke 29 zo Žiliny do Žilinskej Lehoty dostali na začiatku apríla diaľkové ovládanie na semafory pri zastávke v Strážove. Na nej štyri mesiace nezastavovali, pretože to bolo nebezpečné. Vodičom bránila vo výhľade zákruta, protihluková stena a ich bezpečný výjazd zo zastávky späť na diaľničný privádzač ohrozovali valiace sa kamióny.
    "Ešte sa valia autá, ešte, ale teraz už stoja, majú červenú. Teraz môžem vyjsť zo zastávky," názorne predvádza diaľkový ovládač šofér dvadsaťdeviatky Marek Branický. Keď cestujúci na zastávke v Strážove vystúpia a noví nastúpia, ovládačom zastaví premávku. Kým je na semafore červená, chodci na zelenú prejdú cez štvorprúdovú cestu a autobus sa bezpečne zaradí späť na cestu. "Bez ovládača by som na zastávku Hričovská nejazdil, neviem si to predstaviť, tie autá tadiaľ jazdia príliš rýchlo. S ovládačom je to bez problémov, na chvíľu ich to zablokuje," skonštatuje Branický.
    Vodiči autobusov smerujúci do Žilinskej Lehoty tam skutočne takmer štyri mesiace nezastavovali. "Na zastávke Hričovská sme zakázali zastavovať vodičom linky 29, pretože to bolo nebezpečné. Kamionisti na diaľničnom privádzači nedodržiavali povolenú rýchlosť, keď autobus aj s cestujúcimi vychádzal zo zastávky, tak to vyzeralo, že kamión nedobrzdí. Prešiel, len mraky dymu za ním ostali. To boli situácie, keď nám naskakovali zimomriavky," spomína námestník Dopravného podniku mesta Žilina Ján Olszar. Nebezpečnú zastávku vlani v decembri dočasne zrušili. Cestujúci okamžite reagovali, boli nespokojní a dožadovali sa obnovenia zastávky. Nakoniec Slovenská správa ciest dala na semafor primontovať dodatočné zariadenie a vodiči autobusov dostali diaľkové ovládače. Opatrenie vyšlo na 3 500 eur (vyše 105‑tisíc korún).
    "Bez tej zastávky to bolo zlé. Veľmi nám to pomôže, že tu opäť stojí autobus," pochvaľuje si Hermína Frnčová zo Strážova. "Museli sme vystúpiť o zastávku skôr a chodievali sme pešo," dodal jej manžel Emil Frnčo. Dvadsaťdeviatka vďaka diaľkovým ovládačom v rukách autobusárov na zastávke Hričovská opäť zastavuje od 1. apríla.
  • Cestovné chorým deťom
    (15.04.2009; Plus jeden deň; s. 8; jap)
    ŽILINA ‑ Dobrovoľné cestovné poteší detských pacientov. Už tretíkrát cestovali Žilinčania na Veľkonočný pondelok za dobrovoľný príspevok. Vyzbieralo sa 350,23 € (10551 Sk). "Na Veľkú noc tradične popularizujeme MHD a snažíme sa Žilinčanom spríjemniť cestovanie. Cestovné poputuje na Detské oddelenie Nemocnice s poliklinikou v Žiline. Všetkým, ktorí takto prispeli, ďakujeme," povedal primátor Ivan Harman.
    Do Námestova prídu nové autobusy
    (15.04.2009; Oravské noviny; č. 14, s. 2; NK)
    Od uplynulého pondelka premávajú po Orave nové autobusy.
    RUŽOMBEROK, ORAVA. Dopravná spoločnosť SAD Liptovský Mikuláš, a.s. obnovila svoj vozidlový park dvanástimi autobusmi. Uplynulý pondelok vozidlá do obehu slávnostne uviedol predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár a generálny riaditeľ SAD Ladislav Hološ. Ako riaditeľ na pondelkovom stretnutí poznamenal, modernizácia vozového parku je nevyhnutnou podmienkou na zvyšovanie komfortu a bezpečnosti cestujúcich. Všetky nové autobusy sú preto klimatizované, vybavené informačnými tabuľami a špičkovým brzdovým systémom. Poháňajú ich ekologické a úsporné motory. Samosprávny kraj vynaložil na prímestskú dopravu v minulom roku takmer 9,7 milióna €(292 mil. Sk).
    Obnova vozového parku je v autobusovej doprave nevyhnutná. Cestujúcich hromadnou dopravou je totiž stále veľmi veľa. V minulom roku liptovská prepravná spoločnosť prepravila viac ako 21 miliónov cestujúcich na 28 mestských a 93 prímestských linkách. Do konca tohto roku by preto k prvým dvanástim malo pribudnúť ďalších 22 vozidiel, ktoré budú brázdiť oravské a liptovské cesty. Do ich nákupu plánuje autobusová spoločnosť investovať približne 5,84 milióna € (176 mil.Sk)
    Autobusy budú po Orave premávať na troch linkách v okrese Námestovo. Pohodlnejšiu jazdu novými vozidlami si už čoskoro užijú cestujúci na prímestských autobusových linkách v Zákamennom, Mútnom a Oravskom Veselom.
  • Prehodnotia značenie
    (15.04.2009; Oravské noviny; č. 14, s. 4; ML)
    V súvislosti s novým cestným zákonom prehodnotila v uplynulých týždňoch dopravné značenie na našich cestách spoločná pracovná skupina, ktorú 2. februára vytvorili Žilinský samosprávny kraj, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline a Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Žiline.
    Od začiatku februára tohto roku na cestách II. a III. triedy na území nášho kraja bolo odstránených 499 značiek obmedzujúcich rýchlosť na 40 km/h a zároveň na nich pribudlo 16 značiek na zvýšenie rýchlosti. Na cestách I. triedy bolo odstránených 95 značiek určujúcich rýchlosť 40 km/h a pribudlo 98 značiek s rýchlosťou 70 km/h.
    Na zasadnutí pracovnej skupiny, ktoré sa uskutočnilo v utorok 7. apríla na pôde ŽSK, sa zainteresovaní dohodli na tom, že v prehodnocovaní dopravného značenia budú pokračovať. "Chceme to robiť tak, aby sme mohli skonštatovať, že sú rovnaké pravidlá v celom Žilinskom kraji," vysvetlil predseda ŽSKJuraj Blanár.
    Prednosta Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Žiline Ján Barienčík informoval, že vytvorená pracovná skupina ‑ mimochodom jediná svojho druhu na Slovensku ‑chce v rámci Žilinského kraja prehodnotiť aj priechody pre chodcov.
    Závažným problémom sú ja vysoké škody na dopravných značkách. Tým sa pracovná skupina chce takisto zaoberať. Ráta preto aj so spoluprácou so starostami a primátormi obcí a miest. V úsekoch ciest mimo obcí a miest sú škody na značení spôsobené vo väčšine prípadov dopravnými nehodami, v samotných obciach a mestách však škody často vznikajú následkom vandalizmu. "V každom z piatich závodov Správy ciest ŽSK ide zhruba o 16 600 eur. Je to skutočne citeľná finančná čiastka, ktorá nám uniká tým, že musíme značky naprávať a nemôžeme obnovovať tie, ktoré si to vyžadujú," povedal Juraj Blanár.
  • ARMÁDA CHCE KUPOVAŤ V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI AREÁL VODNÉHO SLALOMU
    (14.04.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; 2 min.; VELECKÝ Milan)
    V. HAUZER, moderátor:
    "Kým armáda svoj majetok skôr predáva, v Liptovskom Mikuláši chce kupovať. Mesto jej už odsúhlasilo predaj areálu vodného slalomu, v ktorom trénujú aj olympijskí víťazi. Samotní vodáci sú však proti a armáde, ktorá im sľubuje novú lodenicu, veľmi neveria. Pokračuje Milan VELECKÝ."
    Milan VELECKÝ, redaktor:
    "Mestské zastupiteľstvo už súhlasilo s predajom areálu vodného slalomu a podielu mesta v Kanoe Tatra Klube za 400‑tisíc eur a to štátu, Vojenskému športovému klubu Dukla, čo podľa primátora Jána BLCHÁČA uľahčí stavbu novej lodenice."
    Ján BLCHÁČ:
    "Táto forma sa mi javí ako veľmi výhodná a dúfam, že vedenie Kanoe Tatra Klubu uzatvorí s Duklou Banská Bystrica primeranú zmluvu a bude napríklad aj lodenicu stavať ako združenú investíciu alebo spoločnú."
    M. VELECKÝ:
    "Tajomník klubu Ivan CIBÁK tvrdí, že novú lodenicu za viac ako 1,5 milióna eur by si postavili aj bez armády."
    Ivan CIBÁK:
    "Kanoe Tatra Klub podal projekt stavby novej lodenice. Ministerstvo školstva odsúhlasilo 11 miliónov korún, ktoré máme na účte na použitie týchto prostriedkov na stavbu novej lodenice."
    M. VELECKÝ:
    "Na ňu však treba súhlas mesta ako majiteľa pozemkov a to chce celý areál radšej predať. Opozícia je proti. Hovorí predseda poslaneckého klubu SDKÚ‑DS, KDH Jozef REPASKÝ."
    Jozef REPASKÝ:
    "Z našej strany bol navrhnutý kompromis, aby sme predali pozemky rovno pod výstavbou lodenice, tie ostatné by si malo mesto nechať spoločne s Kanoe Tatra Klubom sa tak vedome pripravujeme o možnosť čerpať z eurofondov."
    M. VELECKÝ:
    "Keďže zastupiteľstvo súhlasilo s predajom celého areálu s rozlohou viac ako 60‑tisíc metrov štvorcových. Hovorca ministerstva obrany Vladimír GEMELA tvrdí, že s mestom zatiaľ len rokujú."
    Vladimír GEMELA:
    "Až po skončení týchto rokovaní bude jasné či Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica vodársky areál odkúpi a za akých podmienok."
    M. VELECKÝ:
    "Riaditeľ Vojenského športového klubu Dukla Ľubomír ROŠKO pritom sľubuje rozvoj areálu."
    Ľubomír ROŠKO:
    "Ministerstvo obrany má investičné zámery na dobudovanie takého moderného centra, kde budú všetky športové zabezpečenia čo sa týka prípravy štátnej športovej reprezentácie vo vodnom slalome."
    M. VELECKÝ:
    "Samotní vodáci sú však opatrní a boli by radšej, ak by si lodenicu mohli stavať sami. Hovorí Elena KALISKÁ a Michal MARTIKÁN."
    Elena KALISKÁ:
    "Tak určite, že by to bolo výhodnejšie, keby tú lodenicu postavilo KTK už len preto, že by to bolo v jeho osobnom vlastníctve."
    Michal MARTIKÁN:
    "A jedná sa tu vlastne len o predaj mestských pozemkov armáde. O ďalšej výstavbe nič konkrétne."
    M. VELECKÝ:
    "A vodáci sa boja, že armáda, ktorá dnes iné majetky predáva, sa v budúcnosti môže zbaviť aj ich areálu."
  • STANICE A NÁSTUPIŠTIA V MNOHOM NEVYHOVUJÚ
    (14.04.2009; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny dnes; 19.00; 2 min.; LECHAN Marián)
    Moderátorka:
    "Autobusová i železničná doprava zažíva najväčší nápor práve počas sviatkov. Nespokojní cestujúci sa často sťažujú na špinu či zastarané stanice a nástupištia. My sme si realitu overili v dvoch dopravných uzloch ‑ vo Vrútkach a v Žiline."
    M. LECHAN, redaktor:
    "Budova železničnej stanice vo Vrútkach stojí už od roku 1896. Aby sa staručký strop nezrútil priamo na perón, už niekoľko rokov ho podopiera táto konštrukcia. Statiku prístrešku narušil pred pár rokmi ťažký sneh. Kompletnú rekonštrukciu by potrebovalo celé nástupište."
    P. LISOŇ, prednosta stanice Vrútky:
    "Dovolím si tvrdiť, že je už v dezolátnom stave."
    M. LECHAN:
    "Ľudia sa sťažovali aj na interiér stanice. Ten pred časom prerobili a cestujúci, ktorí vadil zápach či špina si teraz pochvaľujú."
    Anketa:
    "Teraz je to oveľa lepšie."
    "A je aj čisto tu všetko, kde lístky predávajú."
    M. LECHAN:
    "Rekonštrukcie sa snáď dožijú aj opotrebované nástupištia."
    P. LISOŇ:
    "Ak finančná situácia dovolí, možno už tento rok."
    M. LECHAN:
    "Žilinskou autobusovou stanicou denne prejde do 30‑tisíc ľudí. To, že tiež dosluhuje cestujúci vedia."
    Anketa:
    "No veľmi spokojná nie som. Myslím si, že ohľadom čistotu by sa toho mohlo zmeniť viac."
    "Katastrofálne."
    "Je tu veľa smetí dookola."
    "Všade chýbajú peniaze."
    M. LECHAN:
    "Rekonštrukcia žilinského autobusového nástupištia už má konkrétnejšie rysy. Takto by mohla vyzerať stanica v blízkej budúcnosti."
    I. STRELCOVÁ:
    "To je plánované ako vlastne uzavretý objekt aj na čakanie. Skôr sa to napríklad vnútorným vybavením približuje letiskovým halám."
    M. LECHAN:
    "Žilinská SAD‑ka teraz čaká už iba na územné rozhodnutie, aby mohla začať novú stanicu stavať."
  • Námestovské divadelné dni
    (14.04.2009; Oravské noviny; s. 14; Žabenský Miroslav)
    Námestovský Dom kultúry bude 21. a 22. apríla vyhradený divadlu.
    NÁMESTOVO. V programe 26. ročníka krajskej súťažnej prehliadky činoherného, hudobného a mladého alternatívneho divadla ‑ Námestovských divadelných dní ‑ sa predstaví šesť súborov z Liptova, Turca, Oravy a Kysúc. Úvod prehliadky, ktorá je jedným z najvýznamnejších divadelných festivalov v Žilinskom kraji, bude v utorok 21. apríla od 9.30 hodiny patriť divadelnému súboru z Belej ‑ Dulíc. Ochotníci uvedú hru Petra Kováčika Krčma pod zeleným stromom. O 16.00 hodine sa divákom i porote s hrou Eugena Ionescu Plešatá speváčka predstaví Amatérske divadlo pri LDO ZUŠ z Liptovského Mikuláša, minuloročný víťaz Námestovských divadelných dní. Treťou súťažnou inscenáciou bude o 19.00 hodine Z dreva vyrezané alebo Jánošík podľa Vivaldiho. Hru Ľubomíra Feldeka naštudoval ochotnícky divadelný súbor z Hubovej.
    V stredu 22.apríla sa o 8.00 hodine predstaví divadelná spoločnosť Vendo zo Štefanova nad Oravou s hrou Ray Conneyho Všetko sa... Na 12.45 h je pripravená inscenácia Valentína Katajeva Deň oddychu v naštudovaní Znievskeho rado(sť)dajného divadla z Kláštora pod Znievom. Program 26. Námestovských divadelných dní uzavrie o 19. hodine divadelný súbor z Kysuckého Nového Mesta hrou Jána Hollého Kubo.
    Vyhlasovateľom súťaže divadelných súborov je Žilinský samosprávny kraj. Festival pripravilo Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne v spolupráci s Domom kultúry a Mestským úradom v Námestove.
  • AD: Reakcia Andreja Sočuvku na jeho odvolanie z postu riaditeľa pobočky Sociálnej poisťovne v Žiline
    (14.04.2009; Žilinský večerník; č. 16, s. 2; KUBICA Peter)
    Andrej Sočuvka v článku, uverejnenom 17. marca 2009 v Žilinskom večerníku, reaguje na svoje odvolanie z funkcie riaditeľa pobočky Sociálnej poisťovne v Žiline. V článku uviedol, že jeho odvolanie "sa udialo ako dôsledok zavŕšenia politického prerozdeľovania riadiacich funkcii v Žilinskom samosprávnom kraji, ako výsledok už dlhodobej a trvalej snahy o takéto odvolanie..." Ide o nepravdivý údaj a tvrdenie, ktoré sa dotýka dobrého mena Žilinského samosprávneho kraja. Sociálna poisťovňa nie je a nikdy nebola v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Ide o štátnu inštitúciu, ktorá s krajskou samosprávou nemá absolútne nič spoločné. Odvolanie Andreja Sočuvku z funkcie riaditeľa pobočky Sociálnej poisťovne v Žiline je suverénne rozhodnutie vedenia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave. Žilinský samosprávny kraj je zriaďovateľom 26 domovov sociálnych služieb, 4 nemocníc, 70 stredných škôl, správy ciest a 23 kultúrnych inštitúcií, ktorým sa stará o bezproblémovú prevádzku a rozvoj.
  • Stredoškoláci na jeden deň členmi medzinárodného tímu fyzikov
    (14.04.2009; Žilinský večerník; č. 16, s. 10; MELO Ivan)
    Vo štvrtok 26. marca sa na Katedre fyziky Elektrotechnickej fakulty Žilinskej univerzity (EF ŽU) piatykrát uskutočnila popularizačná akcia pre študentov stredných škôl s názvom International Masterclasses for High School Students (MC). Do projektu, ktorý sa konal v rôznych mestách sveta počas troch týždňov, sa zapojilo okolo 80 univerzít z Európy, Severnej a Južnej Ameriky a Afriky. Iniciátorom projektu je European Particle Physics Outreach Group a Európska fyzikálna spoločnosť.
    MC sa konajú v danom dni súčasne na piatich až siedmich univerzitách vo svete. Študenti si na svojej univerzite dopoludnia vypočujú prednášky o elementárnych časticiach a popoludní spracúvajú experimentálne údaje z jedného z najväčších urýchľovačov častíc LEP v Európskom centre jadrového výskumu CERN (Ženeva). Prostredníctvom EVO videokonferencie na záver dňa porovnávajú svoje výsledky a diskutujú o nich s účastníkmi v iných krajinách ‑ práve tak, ako to robia skutoční časticoví fyzici v medzinárodných kolaboráciách. Videokonferenčná diskusia, moderovaná fyzikmi z CERNu, dodáva podujatiu jedinečný charakter a podieľa sa na jeho veľkom úspechu.
    Slovensko hrá v projekte významnú úlohu. Na MC sa pravidelne zúčastňuje osem slovenských univerzít a technickú realizáciu videokonferenčného spojenia na celom svete počas troch týždňov zabezpečuje slovenská časť Caltech EVO tímu v Košiciach. Všetky slovenské aktivity koordinujeme práve zo Žilinskej univerzity.
    Koncom marca sa na Katedre fyziky EF ŽU zišlo 43 študentov a 10 učiteľov fyziky z 11 gymnázií Žilinského kraja. Študenti si vypočuli prednášky Mikuláša Gintnera ‑ štandardný model elementárnych častíc a Ivana Mela ‑ Od LEPu k LHC (o urýchľovačoch, detektoroch a fyzike na LHC). Popoludní nasledovalo počítačové cvičenie, pri ktorom sme sa prvýkrát spoľahli aj na našich mladých asistentov, študentov z Gymnázia Sučany a Gymnázia sv. Františka v Žiline, ktorí zodpovedne viedli svojich rovesníkov pri vyhodnocovaní experimentálnych údajov z CERNu. V EVO videokonferencii si študenti porovnali výsledky svojho bádania s rovesníkmi z univerzít vo Švédsku, Francúzsku, Maďarsku a v Banskej Bystrici. Naši študenti si počínali výborne, ich výsledky sa zhodovali s teoretickou predpoveďou Štandardného modelu a výsledkami experimentov na LEPe. Podľa fyzikov v CERNe bol celosvetový priemer za daný deň najlepším výsledkom počas zatiaľ dvoch týždňov MC. Naši študenti sa tiež aktívne zapájali do medzinárodnej diskusie.
    Podujatie sa im veľmi páčilo a aj my organizátori sme mali pocit, že to stálo za to. Sme presvedčení, že MC môžu slúžiť ako vzor a inšpirácia pre vzbudenie záujmu stredoškolákov a ďalšiu prácu a nimi pre všetky odbory. Podujatie je podporované grantom APW LPP 0192‑06 Objavujme krásy fyziky (zodpovedný riešiteľ, za ŽU Ivan Melo). Za podporu ďakujeme tiež dekanovi EF Milanovi Dadovi.
  • PREDSTAVITELIA KANOE TATRA KLUBU ODMIETAJÚ SNAHY LIPTOVSKÉHO MIKULÁŠA PREDAŤ AREÁL VODNÉHO SLALOMU
    (14.04.2009; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 15.00; 1 min.; ŠRÁMEK Pavol)
    Pavol ŠRÁMEK, hlásateľ:
    "Správna rada Kanoe Tatra klubu odmieta snahu mesta predať areál vodného slalomu v Liptovskom Mikuláši. Mestské zastupiteľstvo už schválilo predaj celého areálu štátu. Ministerstvo obrany však o jeho kúpe len rokuje a zatiaľ sa nerozhodlo. Mesto ho armáde ponúka za 400‑tisíc eur, ďalších viac ako 1,5 milióna eur bude potrebných na výstavbu novej lodenice. Predseda Správnej rady Kanoe Tatra klubu Alexander SLAFKOVSKÝ je proti tomu, aby mesto predalo celý vodácky areál s rozlohou viac ako 60‑tisíc štvorcových metrov."
    Alexander SLAFKOVSKÝ:
    "Ja si myslím, že toto je absolútne neperspektívne rozhodnutie, bez výziev a snahy o rozvoj vodného športu v Liptove do budúcna. Namiesto 6 hektárov stačilo predať 900 štvorcových metrov priamo pod stavbu lodenice, kde armáda chce svojím dielom prispieť a zvyšok by bol postavený z ostatných dotačných prostriedkov."
  • Tender vodární úrad zrušil
    (14.04.2009; Sme; s. 5; Lehotský Peter, wm)
    Podmienky bleskového tendra liptovských vodární boli nezákonné
    Informácia o súťaži za takmer 15 miliónov eur bola zverejnená vo Vestníku verejného obstarávania len necelé dva pracovné dni.
    LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Úrad pre verejné obstarávanie zrušil tender na odkanalizovanie troch liptovských obcí v hodnote viac ako 14 miliónov eur, ktorý vypísali liptovské vodárne.
    Úrad zistil, že súťažné podmienky sú v rozpore s princípmi verejného obstarávania. Vodárne chystajú novú súťaž, k prípadu sa odmietajú vyjadrovať.
    Za európske peniaze
    Tender vypísala Liptovská vodárenská spoločnosť, a. s. (LVS) vlani v decembri. Prostriedky na výstavbu čistiarne odpadových vôd, vodovodu a kanalizácie pre Važec, Východnú a Hýbe plánovala spoločnosť čerpať aj z prostriedkov Kohézneho fondu.
    Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) konal na podnet poslanca NR SR Alexandra Slafkovského (SDKÚ). Slafkovský upozorňoval, že v prípade čerpania prostriedkov z fondov EÚ v rozpore so zákonom by museli vodárne peniaze vrátiť. To by sa podľa neho negatívne premietlo do cien vodného a stočného. Zákazníkmi vodární je drvivá väčšina obyvateľov tejto oblasti.
    "Informácia bola zverejnená vo Vestníku verejného obstarávania 30. decembra 2008," povedal Slafkovský. Podklady si bolo možné prevziať iba osobne na základe písomnej žiadosti a dokladu o uhradení poplatku za poskytnutie podkladov do piatka 2. januára 2009 do 13.00 hodiny," spresnil Slavkovský a dodal, že informácia o súťaži sa neobjavila ani na internetovej stránke vodární. Záujemcovia sa mohli dostať k podmienkam súťaže iba necelé dva pracovné dni.
    Nerovné podmienky
    Uvedená lehota mohla podľa ÚVO "odradiť najmä zahraničných uchádzačov od účasti", pretože "najmä vo vzťahu k povinnosti osobne si vyzdvihnúť podklady je neprimerane krátka a nezabezpečuje dodržanie princípu rovnakého zaobchádzania, ako aj spravodlivú hospodársku súťaž".
    Vodárne pochybili aj stanovením výšky požadovanej zábezpeky 10,5 milióna korún. Podľa zákona jej výška môže dosiahnuť najviac 5 percent z ceny zákazky, maximálne však 10 miliónov korún (333‑tisíc eur).
    Podobne ÚVO nesúhlasil s požiadavkou jedenapolmiliardovej ročnej hranice obratu za posledné tri roky ani s limitom
    počtu 1000 zamestnancov záujemcov a ďalšími kritériami. Podmienky podľa stanoviska ÚVO nebrali na zreteľ podstatný fakt, a to, či je záujemca schopný dodať predmet zákazky.
    Predseda predstavenstva vodární Ján Blcháč označil za jedinú chybu zle vypočítanú výšku zábezpeky, ktorú mali záujemcovia o súťaž zložiť. Zodpovedná má za to byť externá spolupracovníčka vodární.
    "Manažéri ani členovia orgánov nepochybili, preto nie je dôvod voči nim vyvodzovať konzekvencie," povedal.
    V súvislosti s medializáciou prípadu vodárne zvažovali podniknúť právne kroky nielen voči Slafkovskému, ale aj proti médiám, ktoré o prípade informovali.
    "Rozhodnutie ÚVO rešpektujeme," povedal riaditeľ spoločnosti Vladimír Svrbický a dodal, že predstavenstvo vodární sa uznieslo, že sa k prípadu nebudú vyjadrovať.
    "Novú súťaž budeme dozorovať prísnejšie, aby nedošlo k podobným chybám," povedal Branislav Tréger, predseda dozornej rady vodární.
  • GiTy získalo inovačnú cenu
    (14.04.2009; Turčianske noviny; č. 14, s. 9; Hatarová Viera)
    Súťaž Inovácie Žilinského kraja vypísal v závere minulého roka predseda ŽSKJuraj Blanár. Poďakovanie za prínos v oblasti inovačného rozvoja získala nedávno aj martinská firma GiTy.
    Prevzali si ho na konferencii o inovačnom rozvoji regiónov, ktorá sa konala 2. apríla v hoteli Holiday Inn v Žiline. GiTy ho získalo za projekt digitalizácie a optimalizácie výrobného procesu, ktorý realizovala v martinskej kováčni. Tá patrí do skupiny závodov Omnia KLF, ktorá mala záujem vyriešiť problémy súvisiace s expedíciou, dodržiavaním termínov dodávok, prestojmi, poruchami a aj s istou mierou neproduktívnej práce.
    Zvýšili produktivitu práce
    Inovatívny projekt spočíval v zvýšení produktivity práce a zároveň rešpektoval požiadavky zákazníka vyriešiť kontrolu vstupných a vnútorných objektov závodov a celkovú kontrolu dodržiavania technologického procesu a bezpečnosti práce. Výnimočnosť návrhu GiTy je v tom, že manažment firmy môže on‑line cez počítač kontrolovať na diaľku celý proces výroby (kvalitatívne aj kvantitatívne), jeho jednotlivé časti a to priamo alebo spätne zo záznamového zariadenia. Už niekoľko mesiacov po jeho zavedení do praxe tu zvýšili produktivitu práce. Systém komplexného monitoringu výroby nachádza čoraz viac uplatnenie v slovenských výrobných závodoch a najmä v automobilovom priemysle.
    Za malé a stredné podniky
    Inovačné ocenenie Inovácia Žilinského kraja sa odovzdáva v dvoch kategóriách: malé a stredné podniky a regionálny rozvoj. GiTy ocenenie získalo v kategórii malé a stredné podniky.
  • V Žilinskom kraji odstránili takmer 600 značiek na rýchlosť 40 km/h
    (14.04.2009; Žilinský večerník; č. 16, s. 2; TASR)
    Na cestách II. a III. triedy v Žilinskom kraji odstránili od začiatku februára 499 značiek obmedzujúcich rýchlosť na 40 km/h, pričom pribudlo 16 značiek na zvýšenie rýchlosti. Na tlačovej konferencii o tom minulý týždeň v Žiline informoval predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár.
    "Na cestách 1. triedy bolo v Žilinskom kraji odstránených 95 značiek a doplnených 98 značiek, ktoré sa týkali rýchlosti 70 km/h. Bola tam aj značka najvyššia rýchlosť 50 km/h v úseku, kde to bolo potrebné zdôrazniť," spresnil Blanár.
    Dopravné značenie v súvislosti s novým cestným zákonom prehodnotil spoločný pracovný tím, ktorý 2. februára vytvorili ŽSK, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline a Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Žiline. "Na zasadnutí pracovnej skupiny sa dohodlo, že bude pokračovať pri prehodnocovaní ďalšieho dopravného značenia tak, aby sme mohli skonštatovať, že sú tu rovnaké pravidlá v celom kraji. Že sa nebude robiť výnimka pri dopravnom značení v niektorých obciach alebo mestách a bude sa to posudzovať spoločne," povedal Blanár.
    Podľa prednostu Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Žiline Jána Barienčíka chce pracovná skupina prehodnotiť aj ďalšie dopravné značenie. "Ešte pred realizáciou obnovy vodorovného značenia chceme prehodnotiť v rámci kraja na všetkých cestách I., II. a III. triedy priechody pre chodcov, ich opodstatnenosť, pripadne vytypovať úseky, kde je potrebné nové priechody doplniť," uviedol Barienčík.
    Členovia pracovnej skupiny chcú podľa predsedu ŽSK komunikovať so starostami a primátormi aj o znížení vandalizmu na dopravných značkách. "Mimo obci a miest je to väčšinou zavinené dopravnými nehodami. Ale v intraviláne obcí a miest je to veľký výskyt. Naše čísla hovoria o tom, že v každom z piatich závodov Správy ciest ŽSK je to niečo okolo 16 600 eur (500 091 Sk). Je to naozaj nemalá finančná čiastka, ktorá nám uniká takým spôsobom, že musíme značky naprávať a nemôžeme obnovovať tie, ktoré si to vyžadujú," skonštatoval Blanár.
    ŽSK pripravuje aj kompletnú pasportizáciu dopravného značenia v rámci geografického informačného systému (GIS). "Máme zdigitalizovaný celý kraj a každú značku v tomto digitálnom systéme budeme mať k dispozícii aj pre Krajský úrad pre cestnú dopravu, ako aj pre policajný zbor. Tým chceme zlepšiť manažment, čo sa týka značiek, ale aj spolupráce," uzatvoril predseda ŽSK.
  • Na Varšavskej vynovovali
    (14.04.2009; Žilinský večerník; č. 16, s. 27; ‑)
    Na Osemročnom gymnáziu v Žiline na Varšavskej ulici vykonali stavebné práce spojené s čiastočnou rekonštrukciou vykurovacieho systému. Išlo o výmenu 46 vykurovacích telies a namontovanie termoregulačných ventilov. Celkové náklady dosiahli 13 257,45 € (399 394 Sk). "Teší ma, že sme realizáciou týchto prác odstránili akútny havarijný stav rozvodov ústredného kúrenia v budove školy. V budúcnosti je ešte potrebné uvažovať o kompletnej výmene vykurovacích telies a tiež rekonštrukcii samotných rozvodov ústredného kúrenia," povedal na margo rekonštrukčných prác na osemročnom gymnáziu na najväčšom žilinskom sídlisku predseda Žilinského samosprávneho krajaJuraj Blanár.
  • Naša vďaka patrí vám, učitelia...
    (14.04.2009; Žilinský večerník; č. 16, s. 27; ‑)
    Odbor školstva Žilinského samosprávneho kraja pripravil pre učiteľov stredných škôl a školských zariadení, ktoré sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, výnimočné podujatie ‑ slávnostnú akadémiu ‑ pri príležitosti Dňa učiteľov, spojenú s odovzdávaním ocenení pedagogickým zamestnancom za obetavú prácu vo výchove a vzdelávaní. Z rúk predsedu Žilinského samosprávneho krajaJuraja Blanára a riaditeľky odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja Dany Weichselgärtner si prevzalo ocenenie 52 pedagógov.
    Deň učiteľov patrí medzi významné sviatky, ktorými si každoročne pripomíname výnimočnosť, obetavosť a tvorivosť našich učiteľov, vychovávateľov a majstrov odborného výcviku. Práca každého pedagogického zamestnanca školy a školského zariadenia je veľmi náročná a mnohokrát nedocenená i širokou verejnosťou.
    Aj táto skutočnosť sa stala dôvodom, že sa slávnosť konala v krásnom a dôstojnom prostredí koncertnej sály Domu umenia Fatra v Žiline. Žilinský samosprávny kraj má v svojej zriaďovateľskej pôsobnosti 70 škôl a školských zariadení v regiónoch Orava, Liptov, Turiec, Kysuce a Horné Považie. V utorok 31. marca 2009 sa o 16. hodine v stánku hudobného umenia Štátneho komorného orchestra stretli ocenení pedagogickí zamestnanci, vzácni hostia, riaditelia stredných škôl a školských zariadení a zamestnanci Úradu Žilinského samosprávneho kraja.
    Za účasti hostí z Ministerstva školstva SR, zástupcov Štátnej školskej inšpekcie v Žiline, Metodicko‑pedagogického centra v Žiline ako i pedagógov stredných škôl Žilinského kraja boli v úvodnej slávnostnej časti akadémie postupne predstavení všetci ocenení pedagogickí zamestnanci. Ti si z rúk predsedu Žilinského samosprávneho krajaJuraja Blanára prevzali ocenenie za obetavú prácu vo výchove a vzdelávaní. "Pri slove učiteľ sa v našich myšlienkach a srdci vždy vynorí obraz " toho nášho pána učiteľa", človeka, ktorý nám dal vzdelanostný i výchovný základ do života. Učitelia majú v rukách tú úžasnú možnosť formovať mladú generáciu a tým ovplyvniť našu spoločnú budúcnosť, ďakujem vám," odznelo v príhovore Juraja Blanára.
    Oceňovanie bolo rozdelené do viacerých častí, popretkávané hudobnými predelmi študentov Konzervatória v Žiline. Brass kvintet odohral známe skladby Franka Sinatru My Way, Paula McCartneyho Yesterday či fanfáru Curanda na záver. Juraj Blanár i Dana Weichselgärtner vyslovili úprimný obdiv, obrovskú vďaku všetkým pedagógom a vzdali hold učiteľskému povolaniu.
  • Ocenením najlepších vyvrcholila konferencia Inovačný rozvoj regiónov
    (14.04.2009; Žilinský večerník; č. 16, s. 27; ‑)
    Víťazmi Mesto Turčianske Teplice a spoločnosť I.TRAN Turzovka
    Približne dvesto návštevníkov sa zúčastnilo vo štvrtok 2. apríla 2009 v kongresových priestoroch žilinského hotela Holiday Inn tretieho ročníka konferencie Inovačný rozvoj regiónov. Podujatie sa konalo pod záštitou predsedu Žilinského samosprávneho krajaJuraja Blanára, ktorý konferenciu otvoril. Organizátormi boli Žilinský samosprávny kraj, Žilinská univerzita a Vedecko‑technologický park Žilina.
    Na konferencii sa okrem iného hovorilo o trendoch v inováciách a inovatívnych riešeniach zo sveta so zameraním na regionálny rozmer, ďalej o prezentácii existujúcich klastrov, ich členoch, cieľoch a aktivitách, o vytváraní nových partnerstiev, o zapojení študentov do prípravy inovatívnych riešení a projektov, ako aj o vytvorení diskusného priestoru za účelom smerovania rozvojových stratégií i aktivít a tiež výmeny skúseností v oblasti inovácií.
    V hlavnom programe konferencie prednášali okrem domácich aj zahraniční hostia, Popoludňajší program vyplnili workshopy a od 17. hodiny sa uskutočnilo predstavenie prihlásených do súťaže Inovácia Žilinského kraja 2008 a vyhlásenie víťazov. V septembri 2008 bol vyhlásený 2. ročník inovačného ocenenia vo dvoch kategóriách ‑ Regionálny rozvoj a Malé a stredné podniky. Do súťaže sa prihlásilo spolu trinásť projektov podnikateľov a samospráv.
    Do kategórie Regionálny rozvoj sa prihlásili Liptovské múzeum Ružomberok, Mesto Dolný Kubín, Mesto Liptovský Mikuláš, Obec Terchová, Mesto Turčianske Teplice a Mesto Žilina.
    Do kategórie Malé a stredné podniky sa prihlásili spoločnosti drivelNG, s. r. o, Elkond HHK, a. s., ETC, s. r. o., GiTy Slovensko, a. s., I.TRAN, s. r. o., Relaxos, s. r. o. a SUNFLOW, s. r. o.
    V kategórii Regionálny rozvoj sa stalo víťazom Mesto Turčianske Teplice, ktoré bolo ocenené za projekt "Poukážkový systém Mesta Turčianske Teplice", ktorého cieľom je zvýšenie dopytu po verejných službách ako kultúra, šport, sociálne služby, komunálne služby a vzdelávanie. Ocenenie z rúk predsedu Žilinského samosprávneho krajaJuraja Blanára prevzal primátor mesta Michal Sygút.
    V kategórii Malé a stredné podniky sa stala víťazom spoločnosť I.TRAN, s. r. o., Turzovka, ktorá bola ocenená za projekt "Termobielizeň ‑ funkčná bielizeň", ktorý prezentoval inovované zloženie a novú antibakteriálnu úpravou na báze striebra. Ocenenie prevzal námestník generálneho riaditeľa spoločnosti Jozef Kyzek.
    Inovačné ocenenie podporuje záujem o inovačné snahy v Žilinskom kraji a podporuje ich prezentovanie u širokej verejnosti. "Udeľovanie inovačného ocenenia, prezentácia inovačných riešení a podpora záujmu o inovačné aktivity má svoj nezanedbateľný význam, nakoľko schopnosť a ochota inovovať, meniť zaužívané postupy, využiť získané vedomosti a premieňať ich ‑ laicky povedané ‑ na peniaze, môže byť cestou na prekonanie súčasnej nepriaznivej hospodárskej situácie," povedal predseda ŽSKJuraj Blanár.
  • Pokračujeme v miniseriáli o novom cestnom zákone
    (14.04.2009; Žilinský večerník; č. 16, s. 27; ‑)
    Od februára tohto roku jazdíme podľa predpisov nového cestného zákona. Na základe spolupráce Žilinského samosprávneho kraja a Krajského riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky v Žiline, na ktorej sa dohodli predseda ŽSKJuraj Blanár a riaditeľ KR PZ SR František Posluch na začiatku tohto roku, sme pre vás pripravili miniseriál, v ktorom prinášame informácie o novinkách v tomto právnom predpise. Dnes vám ponúkame tretiu časť rozhovoru s riaditeľom Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v Žiline plk. Ing. Jánom Ondrejkom.
    Vysoká nehodovosť zaťažuje dopravné zložky polície, ktoré sú k haváriám privolávané aj v prípadoch, keď sa môžu účastníci nehody medzi sebou dohodnúť. Ako takúto situáciu ošetruje zákon?
    Situáciu, keď sa účastníci nehody môžu na jej zavinení medzi sebou dohodnúť a nemusia privolať príslušníkov Policajného zboru upravuje zákon o cestnej premávke. Dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa usmrtí alebo zraní osoba alebo sa poškodí cesta, prípadne všeobecne prospešné zariadenie, uniknú nebezpečné látky alebo na niektorom zo zúčastnených vozidiel, vrátane prepravovaných vecí či na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (3990 €). Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou, ktorú Policajný zbor neobjasňuje. Za dopravnú nehodu sa však považuje aj škodová udalosť, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, zákona č 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, takisto ak je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
    Čo v prípade, že škoda nie je vyššia ako 4 tisíc eur a jej účastníci sú zranení?
    Ak škoda nie je vyššia ako 3990 € a účastníci sú zranení, ide o dopravnú nehodu a je potrebné privolať príslušníkov Policajného zboru.
    Mnohí vodiči sa bránili celoročnému svieteniu. Dnes je zakotvené v zákone. Čo sa ním vyrieši?
    Celoročným svietením sa zvýši bezpečnosť cestnej premávky, nakoľko vozidlo, ktoré je aj počas dennej doby osvetlené, spozorujú ostatní účastníci cestnej premávky oveľa skôr ako neosvetlené vozidlo.
    Parkovanie na chodníkoch je povolené. Ako môžu reagovať chodci v prípade, že porušovateľ nerešpektuje 1,5 metrový priechod?
    Ak je na chodníku zaparkované motorové vozidlo tak, že neostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m, má občan možnosť o tomto vyrozumieť príslušníkov obecnej, prípadne mestskej polície na tel. č. 159, resp. príslušníkov Policajného zboru na tel. č. 158.
    Myslíte si, že vysoké pokuty, ktoré zákon stanovuje, od radia šoférov od porušovania zákona?
    Na odradenie nedisciplinovaných vodičov od protiprávneho konania boli zavedené jednak vysoké pokuty, ale aj inštitút preskúšania. Ďalším prínosom nového zákona o cestnej premávke je aj vysoká vymožiteľnosť pokút, najmä pri zadržaní vodičského preukazu, keď vodič pri nezaplatení blokovej pokuty na mieste môže viesť vozidlo len ďalších 15 dní.
  • Galéria Márie Medveckej vstupuje do 30. sezóny
    (14.04.2009; Oravské noviny; s. 9; Adamusová Dagmar)
    * HNEĎ PO veľkonočných sviatkoch otvorila svoje dvere Galéria Márie Medveckej v Tvrdošíne. Galéria tohto roku oslávi 30. výročie svojho otvorenia.
    TVRDOŠÍN. Galéria so stálou expozíciou venovanou dielu maliarky Márie Medveckej bola sprístupnená v roku 1979, verejnosti slúži už rovných tridsať rokov. Galéria je umiestnená v klasicistickej kúrii z 1. polovice 19. storočia a je vysunutým pracoviskom Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Expozícia, ktorá obsahuje takmer 300 malieb a kresieb, poskytuje ucelený obraz o vývojových etapách a žánrových okruhoch celoživotnej tvorby maliarky Oravy.
    Učiteľka a umelkyňa
    Mária Medvecká sa narodila 11. októbra 1914 v Medvedzí, dnes miestnej časti Tvrdošína. Onedlho, 23. apríla, si pripomenieme 22. výročie jej smrti. Zomrela v Bratislave.
    Mladučká Mária Medvecká po maturite na gymnáziu v Košiciach absolvovala v roku 1934 Pedagogickú akadémiu v Bratislave a neskôr pôsobila na Orave ako učiteľka. V rokoch 1942 ‑ 1945 študovala na Vysokej škole technickej v Bratislave na oddelení kreslenia a maľovania (prof. G. Mallý, M. Schurmann, J. Mudroch). V štúdiách pokračovala vo Viedni (1945 ‑ 1946) a v Prahe (1946 ‑ 1947). Po ich ukončení sa vrátila na rodnú Oravu a venovala sa umeleckej tvorbe. Drsný, ale čarokrásny oravský kraj poskytoval Márii Medveckej po celý život nepreberné množstvo námetov pre jej maľby a kresby.
    Hovorila farbami
    Krajina, ľudová architektúra a obyvatelia Oravy ‑ to boli témy, ktoré sa natrvalo vryli do srdca Márie Medveckej. Výtvarnou rečou ich odkrývala pred zvyškom Slovenska na svojich výstavách. Z obyčajných dedinských ľudí, odpradávna spätých so zemou, vytvorila ikonografický archetyp. Vo svojej tvorbe uplatnila umelecký výraz, založený na realistických princípoch poznačených modernizmom. Tematicky sa orientovala predovšetkým na krajinomaľbu, portrét a vidiecky žáner. I keď tvorba maliarky Oravy bola radená k angažovanému umeniu, riadiacemu sa princípmi štátom diktovaného socialistického realizmu, veľká časť jej diela nebola orientovaná týmto smerom. Popri sociálnych, povstaleckých a budovateľských témach, prevládajúcich v jej tvorbe 50. rokov 20. storočia, majú mnohé jej obrazy povahu intímnej, vnútorne precítenej výtvarnej výpovede. Hlavne kresby zaujmú čistotou výrazu, kde vo výtvarnej skratke vystihla dominantné prvky obrazovej predlohy. Sociálny akcent je však prítomný v množstve jej diel s pracovnými námetmi i v portrétoch. Osobitou výrazovou zložkou maliarskeho prejavu Márie Medveckej bola farebná škála, v ktorej prevládali okre a zemité tóny. Tie najlepšie charakterizovali podstatu oravského regiónu.
    lej výstavy patrili k prvým na Orave
    Popri umeleckej tvorbe sa Mária Medvecká zapájala aj do organizovania kultúrneho života v regióne. Jej výstavy (1946 ‑ Dolný Kubín, 1949 ‑ Ústie nad Oravou, 1957 ‑ Námestovo, 1958 ‑ Dolný Kubín,Istebné,Nižná nad Oravou,
    Trstená) patrili k prvým svojho druhu na Orave a mali významný kultúrno‑výchovný rozmer. Mária Medvecká sa spolu s manželom Ctiborom Belanom zaslúžili aj o založenie Oravskej galérie (1965). Ctibor Belan bol v galérii v rokoch 1977 ‑1984 riaditeľom a významnou mierou prispel k položeniu základov kvalitného zbierkového fondu a ďalšiemu odbornému smerovaniu inštitúcie.
    Zavŕši tri desaťročia
    Stála expozícia v Galérii Márie Medveckej, ktorá je otvorená sezónne od apríla do konca septembra, v rozsiahlom výbere zo zbierok Oravskej galérie pripomína dielo "Maliarky Oravy" už tretie desaťročie. Zároveň plní aj funkciu jediného profesionálneho pracoviska v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, zameraného na výtvarné umenie nielen v Tvrdošíne, ale aj v celom okrese.
    Galéria spestrila ponuku
    V roku 2000 bola v podkroví galérie vytvorená výstavná sieň Ateliér, kde sa striedajú sezónne výstavy a prezentácie výtvarného umenia najmä zo zbierok Oravskej galérie. Od 14. apríla do 27. júla tohto roku bude v Ateliéri otvorená výstava žilinského maliara Fera Krála, ktorú OG pripravila na počesť priateľstva, ktoré Fera Kráľa spájalo s Máriou Medveckou a Ctiborom Belanom. Z ich spoločných ciest po oravských kopcoch a dedinách sa zachovalo množstvo kresieb rudkou, tušom a ceruzou. Výstava s príznačným názvom Opustená paleta je zároveň symbolickou poslednou rozlúčkou s maliarom, ktorý svoj život venoval neúnavnému napĺňaniu vlastného umeleckého programu a organizovaniu kultúrneho života v žilinskom regióne.
  • Námestovské divadelné dni
    (14.04.2009; Oravské noviny; s. 14; Žabenský Miroslav)
    Námestovský Dom kultúry bude 21. a 22. apríla vyhradený divadlu.
    NÁMESTOVO. V programe 26. ročníka krajskej súťažnej prehliadky činoherného, hudobného a mladého alternatívneho divadla ‑ Námestovských divadelných dní ‑ sa predstaví šesť súborov z Liptova, Turca, Oravy a Kysúc. Úvod prehliadky, ktorá je jedným z najvýznamnejších divadelných festivalov v Žilinskom kraji, bude v utorok 21. apríla od 9.30 hodiny patriť divadelnému súboru z Belej ‑ Dulíc. Ochotníci uvedú hru Petra Kováčika Krčma pod zeleným stromom. O 16.00 hodine sa divákom i porote s hrou Eugena Ionescu Plešatá speváčka predstaví Amatérske divadlo pri LDO ZUŠ z Liptovského Mikuláša, minuloročný víťaz Námestovských divadelných dní. Treťou súťažnou inscenáciou bude o 19.00 hodine Z dreva vyrezané alebo Jánošík podľa Vivaldiho. Hru Ľubomíra Feldeka naštudoval ochotnícky divadelný súbor z Hubovej.
    V stredu 22.apríla sa o 8.00 hodine predstaví divadelná spoločnosť Vendo zo Štefanova nad Oravou s hrou Ray Conneyho Všetko sa... Na 12.45 h je pripravená inscenácia Valentína Katajeva Deň oddychu v naštudovaní Znievskeho rado(sť)dajného divadla z Kláštora pod Znievom. Program 26. Námestovských divadelných dní uzavrie o 19. hodine divadelný súbor z Kysuckého Nového Mesta hrou Jána Hollého Kubo.
    Vyhlasovateľom súťaže divadelných súborov je Žilinský samosprávny kraj. Festival pripravilo Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne v spolupráci s Domom kultúry a Mestským úradom v Námestove.
  • Veľkonočná výstava na Úrade ŽSK
    (14.04.2009; Žilinský večerník; č. 16, s. 27; ‑)
    Zariadenia sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) a neverejné subjekty prejavili záujem zapojiť sa do výstavy s jarnou a veľkonočnou tematikou, ktorá sa uskutočnila v dňoch 2. ‑ 9. apríla 2009 v priestoroch Úradu ŽSK.
    Predstavili sa s výrobkami občanov (seniorov a ťažko zdravotne postihnutých), akými boli napr. pletené korbáče, košíky, veľkonočné aranžmány, ukážky veľkonočných dekorácii, medovníčkov, kraslíc ‑ techniky drôtovanie, maľovanie, gravírovanie.
    ŽILINSKÝ KRAJ PREHODNOCUJE DOPRAVNÉ ZNAČENIE
    (13.04.2009; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,6 min.; KAVECKÁ Júlia)
    K. HATAROVÁ, moderátorka:
    "Takmer 600 dopravných značiek obmedzujúcich rýchlosť na 40 kilometrov za hodinu odstránili na cestách prvej a druhej triedy v správe Žilinského samosprávneho kraja. Naopak tu pribudlo šestnásť značiek na zvýšenie rýchlosti. Na cestách prvej triedy v kraji to bolo takmer sto takýchto značiek, ďalšie sa budú prehodnocovať."
    J. KAVECKÁ, redaktorka:
    "Dopravné značenie v Žilinskom kraji v súvislosti s novým cestným zákonom hodnotí pracovný tím, ktorý vytvorili Žilinský samosprávny kraj, krajské riaditeľstvo policajného zboru a krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Žiline. Informuje župan Juraj BLANÁR."
    J. BLANÁR:
    "Sa dohodlo, že bude pokračovať prehodnocovanie ďalšieho dopravného značenia, tak aby sme mohli skonštatovať, že sú to rovnaké pravidlá v celom kraji, že nebude sa robiť výnimka pri nejakom dopravnom značení v niektorých obciach alebo mestách, bude sa to posudzovať spoločne."
    J. KAVECKÁ:
    "Podľa riaditeľa krajského dopravného inšpektorátu Jána ONDREJKU už teraz sa tieto opatrenia ukazujú ako pozitívne v súvislosti s bezpečnosťou cestnej premávky."
    J. ONDREJKA:
    "Celá táto činnosť tejto pracovnej skupiny bola zameraná práve že na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky v meste Žilina ako aj v iných regiónoch Žilinského kraja. Výsledky, čo sa týka dopravnej nehodovosti, samozrejme máme len a len pozitívne aj keď môžem povedať, že v poslednom období sme mali vážne dopravné nehody dve, kde došlo k usmrteniu."
    J. KAVECKÁ:
    "Ako dodal prednosta krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Žiline Ján BARIENČÍK, pracovná skupina sa chce v budúcnosti okrem vodorovného dopravného značenia venovať aj napríklad priechodom pre chodcov."
    J. BARIENČÍK:
    "Ich opodstatnenosť, prípadne vytipovať tie úseky, kde je možno potrebné doplniť nové priechody, tak isto osadenie zvislých dopravných značení pred priechodmi pre chodcov."

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky