15. týždeň

  • ČIERNE SKLÁDKY: NEŠVÁR SLOVENSKA
    (12.04.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; REVÚS Peter)
    Moderátorka:
    "Divoké skládky stále trápia slovenské dediny a mestá. Nedisciplinovaní obyvatelia nezodpovedne poškodzujú prírodu a spôsobujú starosti samosprávam. Vy, diváci, ste nás upozornili na čiernu skládku v Ochodnici pri Kysuckom Novom Meste. Vyrástla priamo pri cintoríne."
    P. REVÚS, redaktor:
    "Pán Jozef nás upozornil na problém, ktorý sa v obci každoročne opakuje. Ľudia si vytvárajú priamo pri cintoríne čiernu skládku aj napriek tomu, že majú k dispozícii veľkokapacitný kontajner."
    J. KRUPKA, nespokojný obyvateľ:
    "Ťaží sa im to hodiť tam, tak to nahádžu sem a je to ozaj škaredé, že pri cintoríne sa pomodlia a nahádžu to sem, do kríkov."
    obyvatelia Ochodnice:
    "Tak to je samozrejme, že to nie je pekné."
    "Je to pohodlnosť ľudí. Jednoduchšie je to hodiť takto ako prejsť 20 metrov."
    P. REVÚS:
    "Konanie ľudí odsudzuje aj katolícky farár, ktorý v obci pôsobí."
    J. ČEPELA, katolícky farár:
    "Aj samotné Desatoro, druhé prikázanie hovorí, že človek má mať v úcte Pána Boha, aj všetko posvätné. Tak cintorín určite tiež."
    P. REVÚS:
    "Obec odstraňuje odpadky z tohto miesta opakovane niekoľko rokov. Nevedia si však pomôcť. Inšpekcia životného prostredia radí, aby si samospráva vydala všeobecne záväzné nariadenie a obyvateľov postihovala."
    M. CVINČEK, Inšpekcia životného prostredia v Žiline:
    "Keď tam má pristavený ten kontajner a splní si tie povinnosti obec, tým ľuďom absolútne nerozumiem. Robia sebe sami škodu, špatia si miesto pietne, robia protizákonne."
    M. KEKELYOVÁ, starostka obce Ochodnica:
    "Vlastného občana a ešte na cintoríne pokutovať, tak to by bolo asi to posledné, ale neviem, keď sa aj pýtame, že kto tam tento neporiadok urobil, nie je človeka, ktorý to urobil."
    P. REVÚS:
    "Inšpekcia životného prostredia upozorňuje, že skládka na cintoríne nie je problémom len v Ochodnici, v Žilinskom kraji sú ich desiatky."
  • Kraje sa už zapojili do vzdelávania zdravotníckych pracovníkov
    (09.04.2009; Zdravotnícke noviny; č. 14, s. 6; LINCÉNYI Marcel)
    Do vyhodnotenej pilotnej výzvy Podpora špecializačného štúdia zdravotníckych pracovníkov sa zapojilo 7 krajov.
    Úspešný bol Trenčiansky samosprávny kraj, ktorý získal 69 707 € (2100 000 mil. Sk). Okrem toho sa prihlásil aj v ďalšej výzve, ktorej uzávierka bola 13. februára 2009. "Projekt so žiadosťou 1 493 719 € (44 999 792 Sk) je v procese hodnotenia na ministerstve. Pomocou OPV budeme financovať podporu špecializačného štúdia zdravotníkov na doplnenie a stabilizáciu kvalifikovaných lekárov v kraji," informovala hovorkyňa kraja Vlasta Hencelová. Očakávajú zabezpečenie dostatku lekárov a Udržateľnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach.
    Žilinský samosprávny kraj získal 62 152 061 € (l 872 393 Sk). Podľa hovorcu ŽSK Mgr. Petra Kubicu sa do projektu zapojilo 26 lekárov zo zariadení v pôsobnosti MZ SR. Ako dodal, "cieľom bolo prispieť k stabilizácii lekárov v zariadeniach, ktoré zamestnávajú lekárov, študujúcich v špecializačnom štúdiu, čím sa zvýši bonita zariadení". Aj tento kraj sa prihlásil do novej výzvy na predkladanie žiadosti o nenávratný príspevok, zameranej na doplnenie systému o kvalifikovaných odborníkov, ktorú ministerstvo vyhlásilo 19. novembra 2008.
    Nitriansky samosprávny kraj podal žiadosť s projektom na doplnenie systému o kvalifikovaných odborníkov v kraji s celkovými nákladmi 1161 722 € (34 998 046 Sk), so žiadosťou o pridelenie sumy 1103 636 € (33 248 144 Sk). "Podpora ďalšieho vzdelávania zdravotníkov v špecializovanom štúdiu v odboroch, ktoré treba podporiť, vyplynula z analýzy stavu ľudských zdrojov. Finančnými zdrojmi kraja na podporu projektu sú daňové a nedaňové príjmy, dotácie zo štátneho rozpočtu, grantov a prostriedkov EÚ, z predaja prebytočného a neupotrebiteľného majetku," povedal nitriansky župan doc. Ing. Milan Belica, PhD. Po skončení implementácie projektu kraj podporí štúdium 22 lekárov a 195 sestier z okresov Nové Zámky, Levice, Nitra, Komárno, Topoľčany v špecializovaných odboroch.
    Trnavský samosprávny kraj po žiadal ministerstvo o 1 051 479 € (31676 871 Sk). Ako povedal jeho hovorca Ivan Krajčovič, hlavným cieľom projektu sú vzdelávacie aktivity zdravotníckych pracovníkov v rámci kraja: "Hlavné projektové aktivity sú: * budovať odborné ľudské zdroje v zdravotníctve; * zavádzať inovácie; * zvyšovať kvalitu v systéme ďalšieho vzdelávania v zdravotníctve. Výstupom bude odborné vyškolenie lekárov v rôznych špecializáciách, ukončené atestačnou skúškou."
    Banskobystrický kraj podal projekt na doplnenie systému vzdelávania o kvalifikovaných odborníkov s požiadavkou na 1480 240 € (44 593 718 Sk). "Prostriedky použijeme na špecializačnú prípravu lekárov a sestier v zariadeniach na území kraja. Očakávame zvýšenie kvalifikácie a zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti," povedala vedúca odboru sociálnych vecí a zdravotníctva kraja MUDr. Ľudmila Lysinová, MPH.
    "Náš projekt sa zameriava na podporu špecializačného štúdia zdravotníkov a na doplnenie a stabilizáciu kvalifikovaných zdravotníkov. Žiadali sme o celkovú sumu 1493 700 € (44 999 206 Sk) a v súčasnosti je žiadosť v schvaľovacom procese," povedal Ing. Marek Číž z odboru zdravotníctva Prešovského samosprávneho kraja.
    Podľa hovorkyne Košického samosprávneho kraja Zuzany Bobríkovej, samospráva má v tomto roku i v rokoch 2010 až 2012 záujem o zapojenie do OPV. "Tento rok žiadame o sumu 176 000 € (5,3 mil. Sk), v roku 2010 to bude 488 000 € (14 701 488 Sk), v roku 2011 tiež 488 000 € a v roku 2012 to bude 343 000 € (10 333 218 Sk). Čerpanie zdrojov z fondov EÚ nám v súčasnej kríze čiastočne pomôže pri finančnej stabilizácii jednotlivých zariadení. Lekárov a najmä mladých odborníkov, ktorí majú záujem o prácu, je v kraji akútny nedostatok," dodala hovorkyňa.
  • V ŽILINSKOM KRAJI UŽ VYMENILI DOPRAVNÉ ZNAČKY V ZMYSLE NOVÉHO CESTNÉHO ZÁKONA
    (08.04.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 09.00; 1 min.; KOLÁRIK Peter)
    Peter KOLÁRIK:
    "V Žilinskom kraji už vymenili dopravné značky v zmysle nového cestného zákona. Z ciest odstránili 600 značiek obmedzujúcich rýchlosť na 40‑ku, pridali 120 nových značiek zvyšujúcich rýchlosť na 70‑ku. V záujme ďalšieho zvyšovania plynulosti cestnej premávky sa bude prehodnocovať napríklad aj množstvo priechodov pre chodcov. Prednosta Krajského úradu dopravy v Žiline Ján BARIENČÍK."
    J. BARIENČÍK:
    "Ešte pred realizáciou obnovy vodorovného dopravného značenia chceme prehodnotiť všetky priechody pre chodcov, ich opodstatnenosť. Chceme vplývať aj na obce a starostov, aby sme cez chodníky smerovali ten peší prúd tých chodcov na určité body."
  • CESTY PRVEJ TRIEDY V ŽILINSKOM KRAJI BY CHCEL ICH SPRÁVCA OPRAVIŤ DO KONCA APRÍLA
    (08.04.2009; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres; 15.00; 0,5 min.; MRÁZIKOVÁ Marcela)
    M. MRÁZIKOVÁ, moderátorka:
    "Cesty prvej triedy v Žilinskom kraji by chcel ich správca opraviť do konca apríla. Tohtoročná zima cestám príliš nepriala a teploty, ktoré kolísali okolo nuly, sa podpísali pod množstvo výtlkov. Podľa Mariána PIKULIAKA zo Slovenskej správy ciest v Žiline tak náklady na lokálne opravy skrešú plány na väčšie investície."
    M. PIKULIAK:
    "Už teraz nám je zrejmé, že tie náklady na zimnú údržbu a opravy poškodených miest nám vlastne znemožnili naplánovať si nejaké rozsiahlejšie obnovy krytov v súvislých úsekoch."
    M. MRÁZIKOVÁ:
    "Hoci cestári chcú výtlky opraviť čo najskôr, počas sviatkov práce prerušia, aby nekomplikovali hustejšiu premávku."
  • V ŽILINSKOM KRAJI UŽ VYMENILI DOPRAVNÉ ZNAČKY V ZMYSLE NOVÉHO CESTNÉHO ZÁKONA
    (08.04.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; 3 min.; ÚRADNÍKOVÁ Dagmar)
    Viliam HAUZER, moderátor:
    "V Žilinskom kraji už vymenili dopravné značky v zmysle nového cestného zákona. Z ciest odstránili 600 tabúľ obmedzujúcich rýchlosť na štyridsiatku a pridali 120 nových značiek zvyšujúcich rýchlosť na sedemdesiatku. Výmena dopravného značenia stála približne 23‑tisíc eur. Nahrávala Dagmar ÚRADNÍKOVÁ."
    Dagmar ÚRADNÍKOVÁ:
    "O výmene značiek na cestách druhej a tretej triedy informoval predseda Žilinského samosprávneho krajaJuraj BLANÁR."
    Juraj BLANÁR:
    "Zaradených bolo celkom 499 značiek. Tie značky boli obmedzenie 40‑kilometrovej rýchlosti, no a potom boli doplnené značky v počte 16, ktoré hovorili o tom, že sa zvyšuje rýchlosť na 70 kilometrov."
    Dagmar ÚRADNÍKOVÁ:
    "Údaje za cesty prvej triedy poskytol generálny riaditeľ Slovenskej správy ciest Roman ŽEMBERA."
    Roman ŽEMBERA:
    "Sme doplnili na cestách prvých tried, cirka 100 dopravných značiek so zvýšenou rýchlosťou, kde to bolo len trocha možné, boli zvýšené na rýchlosť sedemdesiat."
    Dagmar ÚRADNÍKOVÁ:
    "Kompetentní tvrdia, že v záujme ďalšieho zvyšovania plynulosti cestnej premávky budú v zmenách dopravného značenia pokračovať aj naďalej. Prednosta Krajského úradu dopravy Žilina Ján BARIENČÍK."
    Ján BARIENČÍK:
    "Nedávame to ako konečný stav, berieme ďalšie pripomienky a námety."
    Dagmar ÚRADNÍKOVÁ:
    "Zmeny čaká aj vodorovné dopravné značenie."
    Roman ŽEMBERA(?):
    "Vytýčili sme si také ďalšie ciele, chceme prehodnotiť v rámci kraja na všetkých cestách prvej, druhej aj tretej triedy všetky priechody pre chodcov."
    Dagmar ÚRADNÍKOVÁ:
    "Tých je vraj miestami až prehnane. Podnety na zmenu dopravných značení prijíma aj polícia. Riaditeľ Krajského dopravného inšpektorátu Žilina Ján ONDREJKA."
    Ján ONDREJKA:
    "Môžete sa obrátiť na hociktorého funkcionára polície. Tie vaše podnety určite sa prenesú do tejto pracovnej skupiny."
  • Poliklinika už nie je určená na predaj
    (07.04.2009; Liptovské noviny; č. 13, s. 2; bea)
    Poliklinika v Liptovskom Mikuláši sa predávať nebude, ďalej bude slúžiť len na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti.
    LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Riaditeľ Liptovskej nemocnice s poliklinikou Ján Vyšňan na marcovom mestskom zastupiteľstve informoval o súčasnom stave a perspektívach nemocnice v Liptovskom Mikuláši.
    Poznamenal, že poskytuje starostlivosť na európskej úrovni pre 73‑tisíc obyvateľov regiónu a takmer milión turistov. Je najväčším zamestnávateľom v okrese, pracuje v nej 587 zamestnancov, z toho 82 lekárov a 236 zdravotných sestier. V roku 2007 získala certifikát kvality, ktorý vlani obhájila.
    Pribudne nový prístroj
    V nemocnici je viac ako tristo lôžok a ročne v nej urobia iba v centrálnych operačných sálach viac ako 2500 operácií. V tomto roku by mal v nemocnici pribudnúť nový CT prístroj a ďalšie zdravotnícke prístroje. Zriaďovateľ, Žilinský samosprávny kraj (ŽSK), by mal na ne prispieť sumou takmer 465‑tisíc eur (14 miliónov korún).
    Riaditeľ nemocnice vyzdvihol dobrú spoluprácu so ŽSK a vedením mesta Liptovský Mikuláš. Hovoril o budove bývalého Váhostavu, ktorá v súčasnosti slúži ako dom s opatrovateľskou službou a sú v nej byty. Správcom budovy je nemocnica, ale opatrovateľskú službu zabezpečuje mesto. Ján Vyšňan navrhol, aby dom s opatrovateľskou službou prevádzkovalo mesto.
    Možno bude aj záchytka
    Riaditeľ Liptovskej nemocnice navrhol aj zriadenie záchytnej stanice. Skonštatoval, že ošetrenie opitých pacientov, ktorých je ročne asi 350, stojí nemocnicu asi trištvrte milióna korún. Informoval, že Liptovská nemocnica sa bude v októbri po vyhlásení výzvy uchádzať o finančný príspevok z eurofondov vo výške 5,3 milióna eur (asi 160 miliónov korún). Má byť použitý na rekonštrukciu bývalého gynekologického pavilónu a vybudovanie urgentného príjmu. Projekt je už takmer hotový.
    Liptovská nemocnica má však v súčasnosti dlh asi tri milióny eur (90 miliónov korún) a o príspevok z eurofondov sa môže uchádzať iba vtedy, keď nebude mať žiaden verejný dlh, čiže dlh voči Sociálnej poisťovni a Daňovému úradu. Ten je v súčasnosti asi 1,4 milióna eur (42 miliónov korún).
    Jedna z najlepších
    O Liptovskej nemocnici hovorili na mestskom zastupiteľstve aj Štefan Köhler, riaditeľ odboru zdravotníctva Úradu ŽSK a jeho zástupkyňa Anna Majbíková. Š. Köhler povedal, že Liptovská nemocnica je jedna z najlepších v kraji. "Žilinský kraj je jediný, ktorý si nemocnice ponechal a nepristúpil na privatizáciu ani transformáciu. Transformácia bude, len sa predĺži lehota a smeruje k neziskovkám." Zdôraznil, že ŽSK má záujem na rozvoji Liptovskej nemocnice, podporuje ju finančne, podniká kroky na jej oddlženie a podmienky na to, aby mohla čerpať z eurofondov.
    V diskusii Ján Tlamka tlmočil pripomienku zdravotne postihnutých, že nemajú pred poliklinikou kde parkovať a chceli by mať lepší prístup k zdravotníckym službám. Roman Mojžiš upozornil na to, že boli predané lekárne vo Važci, Teplej a tretina lekárne v meste, ale ani koruna nešla do nemocničnej kasy. "Nemám informácie, akým spôsobom prebiehal predaj, preto sa nemôžem k tomu vyjadriť," povedal Ján Vyšňan.
    Zmenil názor
    Jaroslava Lehotského zaujímalo, čo bude s poliklinikou a Ján Droppa sa pýtal, či je majetok, ktorý chce nemocnica predať, naozaj nadbytočný. Odpoveď Jána Vyšňana, že o predaji polikliniky sa neuvažuje a novinári urobili medvediu službu, nás prekvapila. V rozhovore, ktorý sme uverejnili v 2. čísle našich novín, totiž polikliniku označil za nadbytočný majetok a chcel ju predať. Tak isto aj spomínanú budovu bývalého Váhostavu a bývalé očné, ušné a krčné oddelenie a psychiatriu pri starej vrátnici. Predajom nadbytočného majetku chcel znížiť dlh nemocnice.
    Rozhovor s Jánom Vyšňanom sme s jeho súhlasom nahrávali na diktafón a článok pred uverejnením autorizoval. Spýtali sme sa ho preto, ako to s medveďou službou myslel. Pripustil, že možno nezvolil správne slová, za ktoré sa nám telefonicky ospravedlnil. Na otázku, prečo už polikliniku nechce predať, keď v januári tvrdil opak, odpovedal: "To je na dlhší rozhovor. Zmenil som názor na základe istých nových skutočností. Medzičasom sa našla iná alternatíva a hľadáme prostriedky na rekonštrukciu polikliniky."
    Dlh sa podarilo znížiť
    Dušana Vinčura zaujímalo, akým spôsobom chce nemocnica zaplatiť dlh. Verejný dlh sa, podľa J. Vyšňana, už podarilo znížiť. So Sociálnou poisťovňou sa dohodli na splátkovom kalendári, zdravotné poisťovne uznali časť nadlimitných výkonov a zaplatili ich. Pomôcť by mal aj vládny program oddlžovania nemocníc. Župan Juraj Blanár garantoval, že ŽSK pomôže vytvoriť podmienky na oddlženie Liptovskej nemocnice, aby sa v októbri mohla uchádzať o nenávratný príspevok z eurofondov.
  • Cestári spotrebovali desaťtisíc ton posypu
    (07.04.2009; Kysucké noviny; č. 13, s. 2; ih)
    Aj cestári na Kysuciach skončili so zimnou údržbou. Napriek tomu zostávajú v pohotovosti. Čadca. Cestári na Kysuciach skončili s údržbou. Zostávajú však v pohotovosti pre prípad zhoršenia počasia.
    Riaditeľ Správy ciest ŽSK, závodu Kysuce Vladimír Greguš nám povedal, že táto zima bola z tých náročnejších. Najmä v jej závere, kedy sa noc na ceste Nová BystricaOravská Lesná napadlo až 50 centimetrov snehu. "Zvládli sme to, navyše, na rozdiel od minulých rokov, sme všetky úseky, t.j. 245 km ciest, udržiavali vlastnými prostriedkami, bez dodávateľov. Okrem toho sme vykonávali zimnú údržbu aj pre obce," informoval riaditeľ.
    Konečnú bilanciu nákladov na údržbu v súčasnosti pripravujú, už teraz však môžu konštatovať, že na šestnástich sypačoch najazdili približne 160‑tisíc kilometrov a použili približne 10‑tisíc ton posypového materiálu.
    Za najhoršie úseky cestári označili komunikácie, ktoré sa nachádzajú vo vyšších nadmorských výškach ‑ I/18 Bumbálka ‑ Pančava a II/520 Nová BystricaOravská Lesná.
    Spojnica medzi Kysucami a Oravou ich potrápila najmä od 23. do 27. marca, kedy musel riaditeľ odvolať z údržby zamestnancov pracujúcich s frézou a traktorbagrom pre zlé poveternostné podmienky sprevádzané silným vetrom a padajúcimi polámanými stromami.
    "Táto cesta je mimoriadne náročná na údržbu. Ide o členitý terén, zárubne múry sú pomerne blízko cesty, nie je možne odhŕňať sneh, je nutné ho odfrézovať snežnou frézou," konštatoval Greguš.
    Dodal, že nebyť toho, že im Žilinský samosprávny kraj poskytol nové stroje, zimnú údržbu by určite neboli zvládli tak dobre.
  • V Slniečku majú svoje divadielko i časopis
    (07.04.2009; Kysucké noviny; č. 13, s. 11; Murčová Miroslava)
    Klienti DSS Slniečko, hoci svojím telesným a mentálnym postihnutím patria k najťažším v rámci ŽSK, majú bohatú spoločenskú, kultúrnu, športovú a záujmovú činnosť v rámci ich možností a potrieb.
    Priamo v domove pravidelne usporadúvajú rôzne spoločenské a iné zaujímavé akcie, na ktorých sa pravidelne stretávajú aj so zdravými deťmi alebo "dospelákmi".
    Medzi ich najkrajšie akcie patrí tradičný karneval, fašiangová veselica, Mikulášska besiedka, Štedrý deň, Silvester, oslavy narodenín a menín klientov, rôzne divadelné vystúpenia priamo v spoločenskej miestnosti aj za prispenia nadácie Dr. Klauna, diskotéky, opekačky.
    Ani v zime sa nenudia
    V zime organizujú sánkovačky v neďalekom lyžiarskom stredisku Lalíky, v lete rôzne výlety či už do blízkeho okolia alebo aj ďalej ‑ do ZOO, skanzenu, na termálne kúpaliská. Často chodia do knižnice, divadla, boli aj v múzeu. Viete chodievajú na rekreačno‑rehabilitačné pobyty. Usporadúvajú tvorivé dielne či športové hry priamo v areáli alebo "vonku". Už tradične im na týchto akciách vyhráva živá kapela "BAKUĽA", ktorá ich aj inými spôsobmi zabáva a pomáha im.
    Hrajú si ho aj len tak pre radosť
    Pri zariadení pracuje dramatický krúžok pod názvom SOLEIL, ktorý vedú terapeutky zo zariadenia. Toto "divadielko", ktoré sa skladá z obyvateľov zariadenia, nacvičuje rôzne predstavenia, s ktorými sa potom prezentujú na rôznych akciách, ako je napríklad tiež Žilinský Oskar alebo len tak sebe pre radosť.
    Začali tiež vydávať vlastný časopis SLNIEČKO, v ktorom informujú o všetkom, čo sa u nich deje.
    Majú veľmi dobrú spoluprácu s Kysuckým kultúrnym strediskom, s Gymnáziom v Čadci, so ZŠ v Oščadnici, ale stretli sa už aj s deťmi zo ZŠ zo Zborová nad Bystricou a s mnohými inými inštitúciami v našom okrese, ale aj ďalšími za jeho hranicami.
  • Konferencia hovorcov a novinárov podnietila konštruktívny dialóg
    (07.04.2009; Kopaničiar expres; č. 15, s. 5; Muchová Zuzana)
    Hovorca ‑ partner alebo nepriateľ médií? Túto otázku a mnohé iné z oblasti vzájomnej spolupráce hovorcov a novinárov si kládli účastníci rovnomennej konferencie, ktorá sa konala v piatok 27. marca 2009 na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Cieľom stretnutia, ktoré iniciovalo združenie hovorcov a komunikačných pracovníkov samospráv Otvorená samospráva (OSA), bolo rozprúdiť debatu o vzťahu hovorcov a novinárov, jeho pozitívach a negatívach, špecifikách informácie vychádzajúcich z rozdielnych potrieb printových a elektronických médií, a zároveň o dopade tohto vzťahu na informovanie verejnosti.
    "Len tým, že spolu komunikujeme, môžeme kvalitu dialógu a našej práce vylepšiť," odštartoval besedu predseda OSY a zároveň hovorca Žilinského samosprávneho kraja Peter Kubica. "Máme spoločný záujem a spoločného čitateľa, diváka alebo poslucháča. Naším spoločným cieľom je podávať informácie zabezpečiť, aby tok informácií fungoval." Vyslovil tiež presvedčenie, že debatou sa rozprúdi cenná výmena skúseností, vedúca k hľadaniu východísk vzájomnej spolupráce. Príspevky prednášajúcich z miestnych a krajských samospráv, rádia, televízie, tlačovej agentúry, syndikátu novinárov a PR agentúry doplnili účastníci podujatia, ktorí reagovali príkladmi z vlastnej praxe. Nevyhnutnosť takejto reflexie zdôraznil v príhovore aj rektor Katolíckej univerzity Tadeusz Zasepa. Podľa jeho slov, v strede záujmu má byť u oboch ‑ teda novinára i hovorcu ‑ človek, ten, komu sa informácia odovzdáva. "Pravda a zákon by mali byť vašou vnútornou vlastnosťou," povedal T. Zasepa.
    Približne päťdesiatka účastníkov konferencie sa mohla dozvedieť o úlohe hovorcu v komunálnej politike, jeho postavení v štruktúre úradu a novinárskej obci, význame tlačovej správy, využívaní práva na opravu a odpoveď hovorcami v médiách či o krízovej komunikácií s médiami. Organizátori podujatia ‑ Otvorená samospráva, Katolícka univerzita v Ružomberku, Žilinský a Bratislavský samosprávny kraj chcú v aktivitách podporujúcich konštruktívny dialóg médií, hovorcov a PR manažérov ďalej pokračovať.
  • ORAVSKÝ A LIPTOVSKÝ REGIÓN SA NOVÝMI AUTOBUSMI DOSTAL NA ŠPIČKU V MODERNIZÁCII DOPRAVY
    (07.04.2009; Rozhlasová stanica Regina; Rozhlasový denník; 12.00; 3 min.; VELECKÝ Milan)
    Jana ZVALOVÁ, moderátorka:
    "Liptov a Orava sa dostali na špičku v modernizácii autobusov. Odvčera tam jazdí 12 nových vozidiel, ďalších 22 pribudne do konca mája. Je to veľký pokrok. Ešte pred desiatimi rokmi tu mali najstaršie autobusy na Slovensku. Viac informácií má Milan VELECKÝ."
    Milan VELECKÝ, redaktor:
    "Už vlani autobusový prepravca SAD Liptovský Mikuláš kúpil 44 nových vozidiel menších a klimatizovaných, teraz k nim pribudne ďalších 34. Všetko v rámci prímestskej dopravy v Liptove a na Orave. Pred desiatimi rokmi tu jazdili najstaršie autobusy na Slovensku, ich priemerný vek bol viac ako 14 rokov. Teraz sa situácia mení, tvrdí generálny riaditeľ spoločnosti Ladislav HOLOŠ."
    Ladislav HOLOŠ:
    "V máji tohto roku prídu už posledné autobusy, tak celkový priemerný vek autobusov bude už len 5,5 roka. V nasledujúcich rokoch bude treba ďalej pokračovať v tej obnove, ale už nebude taká rapídna obnova ako teraz."
    M. VELECKÝ:
    "Prepravnú spoločnosť to stálo približne 10 miliónov eur, ktoré si na nové autobusy musela požičať. Prímestskú dopravu pritom reguluje vyšší územný celok. Predseda Žilinského samosprávneho krajaJuraj BLANÁR nové autobusy víta."
    Juraj BLANÁR:
    "Sú to autobusy, ktoré sú už všetky vybavené klimatizáciu, sú s výbornou spotrebou, majú taký priestor, ktorý nám vyhovuje z hľadiska prímestskej dopravy. Čiže dnes už tie autobusy sú plnšie, čiže je to rentabilnejšia doprava."
    M. VELECKÝ:
    "S vyšším pohodlím a bezpečnosťou pre cestujúcich, no spokojní sú aj vodiči."
    Vodiči:
    "Čo si pochvaľujú ako chlapi, ktorí na nich jazdia, tak že sú dobré. Kapacitne sú troška menšie, ale v pohode sa zmestí tam ľudí 80, sú plnšie, no a tu aj potrebujeme, aby boli plné autobusy."
    M. VELECKÝ:
    "Pokiaľ v prímestskej doprave sa už taká výmena autobusov ako bola za posledné tri roky nechystá, mestská doprava v Liptovskom Mikuláši, v Ružomberku a Dolnom Kubíne by sa mohla dočkať novinky, prechodu z nafty na ekologickejší zemný plyn, ale len v prípade, ak tento projekt podporia fondy Európskej únie."
  • ŽILINSKÝ KRAJ VYUŽÍVA ZDROJE Z EUROFONDOV
    (07.04.2009; Rozhlasová stanica Lumen; Kaleidoskop EÚ; 14.00; 5,4 min.; KAVECKÁ Júlia)
    M. STRELEC, moderátor:
    "Európska regionálna politika je založená na finančnej solidarite medzi regiónmi, Európska únia na ňu vynakladá viac ako tretinu svojho rozpočtu, takmer 36 percent. V centre jej podpory sú najmä znevýhodnené regióny. Vzájomná solidarita nepomáha len prijímateľom pomoci, ale aj štátom, ktoré sú hlavnými prispievateľmi do rozpočtu spoločenstva. Napríklad tým, že ich podniky profitujú z veľkých investičných projektov v slabších regiónoch. Nástrojmi regionálnej politiky sú štrukturálne fondy. Napriek tomu, že všetky fondy pôsobia spoločne, každý má svoje špecifické tematické oblasti. Nárok na ich využívanie majú len členské krajiny Európskej únie, programujú sa na sedemročné obdobia."
    J. KAVECKÁ, redaktorka:
    "V období rokov 2007 až 2013 fondy pomáhajú plniť tri ciele ‑ konvergencia, regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť a európska územná spolupráca. Slovensko ku koncu marca tohto roku zo štrukturálnych fondov z prvého programového obdobia rokov 2004 až 2006 čerpalo viac ako jednu miliardu eur, z celkového záväzku to znamenalo čerpanie na úrovni takmer 98,5 percenta. Súčasné programové obdobie 2007 až 2013 je pre Slovenskú republiku prvým programovým obdobím, v ktorom bude mať možnosť využiť zdroje z fondov EÚ v priebehu celého jeho trvania a to na základe dokumentu Národný strategický referenčný rámec na roky 2007 až 2013. Stratégia, priority a ciele budú implementované cez jedenásť operačných programov v rámci jednotlivých cieľov kohéznej politiky Európskej únie. Ako informoval štátny tajomník Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Daniel ÁCS, v rámci tohto nového sedemročného programového obdobia Slovensko čerpalo zatiaľ eurofondy na úrovni viac ako deviatich percent. Nízke čerpanie podľa neho súvisí napríklad s oneskoreným vyhlasovaním niektorých výziev na predkladanie žiadostí o príspevok z eurofondov či s dlhším verejným obstarávaním. Zároveň je podľa neho príčinou spomalenia agendy eurofondov nepripravenosť niektorých samospráv, tie nemajú nastavené priority regionálneho rozvoja. Podľa Daniela ÁCSA by to mala odstrániť Národná stratégia regionálneho rozvoja."
    D. ÁCS:
    "Mal by to byť dokument, ktorý bude popisovať v prvom kole štátnu regionálnu politiku a v druhom kole vlastne sa pôjde priamo do regiónov. Základným princípom tejto stratégie sú práve komparatívne výhody jednotlivých regiónov."
    J. KAVECKÁ:
    "Daniel ÁCS ďalej uviedol, že v krátkom čase by sa malo v súvislosti so stratégiou regionálneho rozvoja začať s analýzou a tvorbou inštitúcií."
    D. ÁCS:
    "V súčasnosti sme vlastne len v štádiu prípravy tých logistických krokov, časového harmonogramu, financií a tak ďalej."
    J. KAVECKÁ:
    "Členské štáty sa pri vypracúvaní operačných programov riadia politikou súdržnosti založenou na zásade solidarity, ktorej hlavným cieľom je znížiť rozdiely medzi členskými štátmi, regiónmi a jednotlivcami z hľadiska životnej úrovne a miery príležitosti a podporovať hospodársku, územnú a sociálnu súdržnosť. To sa v čom najväčšej miere snaží využiť aj Žilinský samosprávny kraj. Informuje župan Juraj BLANÁR."
    J. BLANÁR:
    "Ak Európska únia hovorí o tom, že má finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov k dispozícii, tak je potrebné, aby sme ich čím skôr čerpali, pretože tým zamestnávame ľudí pre firmy, ktoré to budú realizovať. Preto sa snažíme urýchľovať naše žiadosti a som veľmi rád, že sme jeden z prvých samosprávnych krajov, ktorý sme schválili spolufinancovanie na naše regionálne cesty druhej a tretej triedy. Už sme prešli tým prvým predkolom, to je jedna oblasť, ale som veľmi rád, že sme schválili napríklad aj ďalší, možno menej známy operačný program pre strednú Európu, ktorý hovorí o naštartovaní nejakého obrovského ekonomického potenciálu v trojuholníku Žilina, Ostrava a Katovice. Je to projekt na spoluprácu v rozvoji sociálnej, ekonomickej, cestovného ruchu, ktorý je podporovaný z Európskej únie, rovnako infraštruktúry práve pre tento trojuholník, ktorý, mimochodom, po trojuholníku Bratislava ‑ Viedeň ‑ Budapešť, má najväčší potenciál na rozvoj z hľadiska ekonomiky."
    J. KAVECKÁ:
    "Osobitnou otázkou v čerpaní európskych peňazí je ako efektívne rekonštruovať čo najviac devastovaných ciest druhej a tretej triedy v Žilinskom kraji. Riaditeľ regionálnej agentúry Žilinského samosprávneho kraja Branislav ZACHARIDES to vidí optimisticky."
    B. ZACHARIDES:
    "Celkovo boli schválené projektové zámery na 161,155 kilometrov ciest. Keby som to chcel vyjadriť v eurách, tak spolu tie oprávnené výdavky na projektové zámery činia 23 miliónov eur."
    J. KAVECKÁ:
    "Podpredseda Žilinského samosprávneho kraja Jozef GRAPA k tomu ešte dodal."
    J. GRAPA:
    "Na plánovacie obdobie 2006 až 2013 máme skoro 700 miliónov korún, keď to prepočítam na koruny, toto by bola jedna z tých priorít, aby sme schválili spolufinancovanie, kde už máme predvstupové rokovania s riadiacim orgánom, ak chceme do komunikácií, ktoré sú v havarijnom stave, tieto prostriedky dať. Je to aj protikrízové opatrenie, ktoré tu zamestná niekoľko desiatok ľudí, ich firmy budú mať prácu a myslím , že občania budú mať lepšiu dostupnosť komunikácií a bude sa im lepšie cestovať."
    J. KAVECKÁ:
    "Hodnotením doterajšieho čerpania štrukturálnych fondov sa nedávno zaoberali aj europoslanci. Konštatovali, že uplatňovanie operačných programov aktuálneho programovacieho obdobia sa ešte len začalo, keďže komisia ukončila postup ich schvaľovania iba v júni 2008 a teda usudzuje, že reálny pokrok bude možné skúmať najskôr o rok. Europoslanci zároveň podporili snahu komisie kontrolovať efektívne míňanie prostriedkov členskými štátmi. Napriek zvýšenej potrebe transparentnosti však odmietajú zložitejšie postupy a procedúry a naopak zasadzujú sa za ich zjednodušenie."
  • Krajná nevyhnutnosť
    (07.04.2009; Žilinský večerník; č. 15, s. 5; Brziaková Adriana)
    Zdravotný výrub v Budatínskom parku
    Areál zámockého parku v Budatína, v správe Považského múzea v Žiline (zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj), býval miestom aktívneho oddychu pre obyvateľov mesta Žiliny a návštevníkov múzea. V súčasnosti zámocký park predstavuje najmä prostredie priamo ohrozujúce bezpečnosť pobytu ľudí v parku. Mnohé dreviny sú v zlom zdravotnom stave, nosné konáre do značnej miery preschnuté, padajú na priľahlé komunikácie. V minulosti došlo aj k samovoľným pádom niektorých stromov. Po mnohých konzultáciách a dôkladných analýzach s Krajským pamiatkovým úradom v Žiline, Mestom Žilina, a následným vypracovaním odborných posudkov sa Považské múzeum v Žiline rozhodlo túto situáciu ihneď riešiť.
    V najbližších dňoch sa uskutočnia asanačné práce ‑ zdravotný výrub trinástich stromov najviac ohrozujúcich bezpečnosť návštevníkov parku, nachádzajúcich sa bezprostredne pri hlavnom komunikačnom prechode cez budatínsky park. "Park je bez odbornej starostlivosti dlhodobo, mnohé stromy vekom "odchádzajú." Výrub drevín bol naplánovaný už dávno, ale pre nedostatok finančných prostriedkov sa nemohol zrealizovať. Výrub sa vykoná v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny, ktorý určuje bližšie podmienky výrubu. Výrub bude realizovaný tak, aby nedošlo k poškodeniu okolitej vegetácie a stavebných objektov," uviedol riaditeľ Považského múzea v Žiline PhDr. Boris Schubert.
    Výrub je vnímaný aj ako prvá etapa revitalizácie celého parku, kde je okrem iného zahrnutá záchrana stromov, ktoré sa dajú ešte zachrániť. V budúcnosti sa plánuje vytvorenie komplexu aktívnej oddychovo‑relaxačnej zóny, ktorá bude plniť nielen funkciu centra kultúrneho vyžitia pre občanov mesta, miesta výchovno‑vzdelávacích podujatí pre deti a mládež, ale najmä ucelený verejný zelený priestor. Zámerom parkovej úpravy je prilákať ľudí z mesta i nových návštevníkov Žiliny či múzea do zámockého parku a vytvoriť tak doslova zelenú bariéru, ktorá cielene svojou zmenou ovplyvní v pozitívnom slova zmysle vzťah občanov ku kultúrnym zeleným hodnotám. Najdôležitejším momentom plánovanej revitalizácie areálu parku bude jednoznačne bezpečnosť jeho návštevníkov.
    (Adriana Brziaková, Považské múzeum v Žiline)
  • Ľudia pre stromy
    (07.04.2009; Žilinský večerník; č. 15, s. 4; vc)
    Najviac podporených projektov je zo Žilinského kraja
    Ľudia, ktorí majú záujem urobiť niečo užitočné pre zeleň vo svojom najbližšom okolí, dostali tento rok šancu uchádzať sa o finančnú podporu z grantového programu Ľudia pre stromy. Nadácia Ekopolis podporila 28 najlepších projektov sumou 46 260 eur (1,4 mil. Sk).
    O podporu sa uchádzalo 119 žiadateľov z celého Slovenska. "Prvýkrát sme posudzovali oddelene projekty zamerané na revitalizáciu existujúcej a výsadbu novej zelene. Z predchádzajúcich ročníkov sme zistili, že je veľmi ťažké rozhodnúť medzi ošetrením majestátneho stromu, prípadne celej aleje a výsadbou nových drevín na miestach, kde doteraz zeleň chýbala úplne," vysvetlil Milan Hronec, programový manažér Nadácie Ekopolis.
    Najviac podporených projektov bolo v Žilinskom kraji. Ide o sedem počinov, ktorých cieľom je zlepšiť životné prostredie výsadbou vhodných drevín alebo ich záchranou. Obec Rudinka z okresu Kysucké Nové mesto podala žiadosť o podporu na záchranu dvoch 250‑ročných líp, ktoré rastú na miestnom cintoríne. Obecný úrad získal od Nadácie Ekopolis na tento účel 1500 eur. OZ Tilia z Rajca žiadala o podporu na ošetrenie desiatich stromov v okolí kostola. Podnetom bola reakcia žiadateľa na zvyšujúci sa tlak na ich výrub stromov v okolí kostola. Ľudia, ktorým na nich záleží, chcú ošetrením zabrániť, aby boli vyrúbané alebo obrezané radikálnym spôsobom. Na ich záchranu dostali od Nadácie Ekopolis 2200 eur. Podporu schválili aj ďalším obciam v Žilinskom kraji: Necpaly (okres Martin), Hladovka (okres Trstená), Liptovský Hrádok, Dúbrava (okres Liptovský Mikuláš) a Jazernica (okres Turčianske Teplice).
    Program Ľudia pre stromy podporuje výsadbu pôvodných, prirodzených alebo tradičných druhov drevín. Zaujíma sa o skrášlenie krajiny zeleňou, ktorá zvyšuje estetickú hodnotu územia, o ochranu vzácnych stromov, obnovu parkov, výsadbu zelene v okolí škôl, vo verejných záhradách a zveľaďovanie zelených plôch. "Takýto program samozrejme niečo stojí, a preto sme veľmi vďační stavebnej spoločnosti SKANSKA, ktorá naň v dnešnej dobe dáva peniaze," poďakoval na záver Milan Hronec, programový manažér Nadácie Ekopolis, generálnemu partnerovi.
  • Ako vnímajú výsledok volieb?
    (06.04.2009; Žilinské noviny; č. 13, s. 3; tasr, mif)
    Ján Slota (SNS), predseda vládnej strany
    Výsledky druhého kola prezidentských volieb ma naplnili radosťou a som šťastný, že sa splnili moje prognózy, ktoré som povedal v sobotu médiám tesne po svojom hlasovaní, že jednoznačne a s vysokým náskokom zvíťazí kandidát SNS a strany Smer ŠD Ivan Gašparovič a že volebná účasť sa bude pohybovať nad 50 percentami. Preto ma výsledky volieb neprekvapili a úprimne ďakujem všetkým občanom, ktorí prišli k volebnej urne.
    Juraj Blanár (SMER), predseda ŽSK
    Výsledok hodnotím pozitívne. Slovensko, ako jediná krajina v strednej Európe bude pokračovať v absolútnej kontinuite zhody medzi tromi najvyššími ústavnými činiteľmi. To je v čase krízy mimoriadne dôležité. Potrebujeme, aby boli zachované sociálne štandardy aj hospodársky rast. Navyše po prvýkrát v histórii Slovenska máme prezidenta, ktorý bude vykonávať funkčné obdobie po druhýkrát za sebou.
    Ľubomír Feldek, básnik
    Prezident bol zvolený vo voľbách, ktoré boli demokratické. To je pre mňa najväčšia radosť. Je to hlavné víťazstvo doby, v ktorej žijeme. Konkrétne osoby netreba príliš komentovať. Každý z nich má svoje prednosti. Všeobecne sa zabúda na jednu veľkú prednosť Gašparoviča, že je to víťaz nad Mečiarom. Radičová zase dokázala svojím skoro miliónom hlasov, že je tu veľká skupina občanov, ktorú treba brať na vedomie a tiež aj politickú garnitúru, ktorú reprezentuje.
    Peter Fiabáne (SDKÚ), poslanec MZ v Žiline
    Myslím si, že predvolebná kampaň odkryla tváre viacerých. Či už je to premiér, prezident, alebo ďalší. Osobne ma veľmi znepokojilo rozdeľovanie občanov a nacionalistická karta. Prezentácia lídrov SNS bola katastrofálna. Reálne som víťazstvo Radičovej neočakával. Vníma to však ako určitý posun. Slovensko sa profiluje, nie všetko vychádza tak, ako súčasná moc chce. Dôležité je, že prišlo veľa ľudí a milión z nich dalo hlas Radičovej.
    Kandidát celá SR Obvod Žilina okres Žilina okres Bytča okres KNM
    Ivan Gašparovič 55,53% 71,79% 67,70% 81,47% 83,05%
    Iveta Radičová 44,46% 28,20% 32,29% 18,52% 14,94%

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky