14. týždeň

  • Celá R3 by mohla byť dokončená o päť rokov
    (04.04.2009; Oravské noviny; č. 12, s. 2; sm)
    Rýchlostná komunikácia R3 cez Oravu je naplánovaná ako štvorprúdovka.
    DOLNÝ KUBÍN. Uplynulý utorok sa na pôde Obvodného úradu v Dolnom Kubíne hovorilo o rýchlostnej ceste R3, ktorá má viesť od Trstenej po Kraľovany. Jej časť od Širokej po Sedliacku Dubovú je už v prevádzke, obchvat Trstenej je vo výstavbe. Splnomocnenec vlády pre výstavbu diaľnic Igor Choma na stretnutí uviedol, že ak všetko pôjde tak, ako má, mohol by byť celý úsek otvorený už v roku 2014.
    Aktuálny stav
    Rýchlostná cesta R3 je trasovaná od maďarských hraníc cez Šahy, Zvolen, Žiar nad Hronom, Turčianske Teplice, Martin, Kraľovany až po štátnu hranicu v Trstenej. "Posledný úsek R3 medzi Trstenou a hranicami s Poľskou republikou zatiaľ neriešime, pretože nemáme vyriešený spoločný bod napojenia s poľskou stranou. Výstavba obchvatu Trstenej ide podľa plánu. Som presvedčený, že tento rok sa nám podarí dať niektoré jeho časti do prevádzky. Predpokladaný termín ukončenia výstavby je rok 2011," uviedol Choma.
    V prípade úsekov Tvrdošín ‑ Nižná, Nižná ‑ Dlhá a Dlhá ‑Sedliacka Dubová sú ukončené schvaľovacie procesy EIA, posúdenia dopadu stavby na životné prostredie. Prvý spomínaný úsek už má spracovanú aj dokumentáciu pre územné rozhodnutie a stavebný zámer, na zvyšných dvoch sa pracuje.
    Problematický Kubín
    Príprava stavby krátkeho, vyše dvojkilometrového úseku medzi Oravským Podzámkom a Dolným Kubínom, bola pozastavená. Ministerstvo dopravy rozhodlo, že bude začlenený do stavby R3 Dolný Kubín ‑Kraľovany. Nedoriešený však stále zostáva úsek v Dolnom Kubíne. "V Dolnom Kubíne hrozí to, čo bolo v Považskej Bystrici. Osemnásť rokov sa riešila trasa cez toto mesto. Tá, ktorá sa momentálne stavia, nie je najoptimálnejšia, ale nedalo sa už konať inak a bolo potrebné prijať nejaké rozhodnutie. Bol by som teda nerád, keby sa podobný scenár zopakoval aj tu," upozornil splnomocnenec. "Pre nás je najlogickejší a aj najmenej komplikovaný variant,ktorý ráta s trasou vedúcou okolo obce Komjatná." Proti tomu sa však pred časom ohradili niektorí Dolnokubínčania a tak ju mestskí poslanci neodsúhlasili. Podľa slov primátora Ivana Budiaka je pre mesto najzaujímavejší variant, ktorý predpokladá vybudovanie cesty popri Malom Bysterci. Túto možnosť však Igor Choma zhodnotil ako technicky veľmi ťažko zrealizovateľnú a finančne nákladnú. "Urobíme všetko preto, aby sme neboli porovnávaní s Považskou Bystricou. Obchvat Dolný Kubín nutne potrebuje a ja verím, že sa k rozhodnutiu, kadiaľ povedie, prepracujeme v čo najkratšom čase," povedal I.Budiak.
    Štvorprúdovka
    Len pred niekoľkými mesiacmi ministerstvo dopravy vydalo rozhodnutie, že R3 bude naprojektovaná ako štvorprúdovka. Stavať sa však zatiaľ bude len polovičný profil. "O výstavbe plného profilu rozhodneme podľa nárastu intenzity dopravy v nasledujúcich rokoch," dodal I.Choma.
  • Úprava rýchlosti na cestách I. triedy
    (04.04.2009; Oravské noviny; č. 12, s. 2; kdi)
    Ako prví na Slovensku zvýšili rýchlosť jazdy pri jazde obcou z 50 na 70 km/h v Žilinskom kraji.
    ŽILINA. Krajský dopravný inšpektorát KR PZ v Žiline spolu s Krajským úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie vytypovali, posúdili a prehodnotili úseky ciest I. triedy v celom Žilinskom kraji. Išlo o úseky v obciach a mestách, na ktorých by z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky bola možná vyššia rýchlosť, než zákonom udávaná päťdesiatka. Zmena trvalého zvislého značenia bola vydaná hneď pre niekoľko desiatok takýchto úsekov.
    Dopravným značením s úpravou rýchlosti na 70 km/h by mali byť do konca marca pokryté všetky vybraté úseky na cestách I. triedy v kraji. Na Orave ide napríklad o úsek na ceste 1/59 ‑ prieťah mestom Dolný Kubín v obidvoch smeroch a niektoré ďalšie.
    Pri výbere úsekov s vyššou rýchlosťou jazdy bolo zohľadnených niekoľko dôležitých faktorov ‑ miesta, na ktorých nie je zvýšený pohyb chodcov alebo kde nie je zastavané územie. Snahou tiež bolo, aby bola na všetkých štvorpruhových komunikáciách zvýšená rýchlosť. Napriek zvýšenej rýchlosti jazdy bude polícia dohliadať na dodržiavanie rýchlosti jazdy a pravidiel cestnej premávky na všetkých cestách v kraji.
    V súvislosti s týmto opatrením polícia predpokladá najmä zvýšenie plynulosti cestnej premávky a súčasne zachovanie bezpečnosti jej účastníkov.
  • Škola sa po rokoch dočkala rekonštrukcie
    (04.04.2009; Oravské noviny; č. 12, s. 6; Prisežňáková Veronika)
    Aj v takej malej obci, akou je Beňadovo (650 obyvateľov) sa školáci a učitelia dočkali rekonštrukcie staručkej školy. Vynovené priestory prišla do dedinky otvoriť štátna tajomníčka ministerstva školstva Bibiána Obrimčáková.
    BEŇADOVO. Základná škola s Materskou školou v Beňadove bola postavená ešte v 50. rokoch minulého storočia. Počtom detí patrí medzi malotriedky, a pre tie dnes nie je práve najjednoduchšie získať finančnú podporu. Miestna samospráva však rozhodla, že havarijný stav školy treba naliehavo riešiť. Pomocnú ruku pri financovaní jej podalo ministerstvo školstva.
    "Budova bola pôvodne postavená ako rodinný dom," povedala nám starostka obce Mária Ondreková. "Budova zodpovedala tomu, ako sa stavali rodinné domy v polovici minulého storočia, ale po rekonštrukcii nezostal takmer "kameň na kameni". Vymenili sme strechu, pôvodne chýbal i vstup do podkrovia, preto vo vnútri pribudlo schodisko a pod novou strechou vznikol priestor pre nové učebne. Vymenili sme celé sociálne zariadenie, elektrické vedenie, dali sme urobiť nové podlahy, stierky, vymeniť okná, urobiť nové ústredné kúrenie a budovu sme zateplili," vymenovala M. Ondreková. Rekonštrukciu stihla dodávateľská firma urobiť v priebehu pol roka.
    Neverila, že z toho niečo bude
    Na investíciu do školy sa samospráve podarilo získať mimoriadne prostriedky od štátu po prvýkrát od postavenia školy. Ministerstvo školstva Beňadovu prispelo sumou 66 387,84 € (2 milióny Sk). Časť rekonštrukcie si obec financovala sama.
    Štátna tajomníčka ministerstva školstva Bibiána Obrimčáková bola v Beňadove prvý raz pred rokom. Počas pracovnej cesty sa vtedy s poslankyňou NR SR Vierou Mazúrovou prišla pozrieť na stav školskej budovy. Vtedy neverila, že sa z nej bude dať niečo ešte vykúzliť."Snažíme sa pomáhať obciam, ktoré to najviac potrebujú," hovorí štátna tajomníčka ministerstva školstva Bibiána Obrimčáková. "Po nástupe do funkcie som sa snažila zmapovať si regióny a situáciu, ako kde školy vyzerajú. Samozrejme, jeden človek nemôže prejsť všetky školy, ale zaujali ma obce, v ktorých sú sťažené podmienky," vysvetľuje Obrimčáková a dodáva, že obec Beňadovo i niekoľko ďalších obcí na Orave medzi také určite patrí.
    A čo si myslí B. Obrimčáková o vynovenej škole v Beňadove? "Táto škola je naozaj dobre pripravená, aby do nej nastupovali žiaci. Vieme, že populačná krivka aj v tejto obci ide smerom nahor, čo je pozitívne, takže si myslím, že práve takto treba zmysluplne využívať finančné prostriedky ‑ pre obce a školy, kde vývoj predznamenáva, že detí bude v škole pribúdať."
    Dotkne sa kríza škôl?
    "I keď sa nerátalo s tým, že príde finančná kríza, v rámci priorít vláda reaguje aj opatreniami na zníženie jej dôsledkov," hovorí Obrimčáková. "Aj v školstve pripravujeme isté úsporné opatrenia, ale v žiadnom prípade sa nedotknú normatívnych finančných prostriedkov pre školy, pretože tie sa týkajú miezd, prevádzky a bežných výdavkov, ktoré školy potrebujú na svoje fungovanie. Úspory sa budú hľadať tak, aby sa nenarušil chod regionálneho školstva."
    Na čo môžu školy žiadať peniaze?
    "Od ministerstva školstva môžu žiadať finančné prostriedky obce na havarijné stavy a iné opravy, na výzvy, zamerané na regionálne školstvo, na projekty školských jedální, jazykové laboratóriá alebo na elektronizáciu a revitalizáciu školských knižníc, vybavenie odborných učební výpočtovou technikou. Okrem toho sú naštartované aj národné projekty v rámci štrukturálnych fondov. Riaditelia škôl vedia, že si môžu vylepšiť materiálno ‑ technické vybavenie, preškoliť pedagógov v rámci reformy, ktorá sa naštartovala 1. septembrom 2008."
    "Je to po prvýkrát v histórii našej obce, čo sme dostali mimoriadne financie z ministerstva školstva. Doteraz sa nám podarilo získať financie len zo Žilinského samosprávneho kraja na zelenú oddychovú zónu a z envirofondu na vodovod," uzatvára starostka Beňadova M. Ondreková.
  • Nemocnica dostala peniaze na nákup prístrojov
    (04.04.2009; Oravské noviny; č. 12, s. 6; sm)
    Krajskí poslanci schválili pre dolnokubínsku nemocnicu finančný balík, ktorý by jej mal pomôcť "vyliečiť" najbolestivejšie miesta.
    DOLNÝ KUBÍN. Poslanci Žilinského samosprávneho kraja odklepli Dolnooravskej nemocnici 744 550 € (22 430 313 Sk). "Ako primátor Dolného Kubína a poslanec ŽSK som spokojný. Dúfam, že kvalita poskytovaných služieb bude mať narastajúcu úroveň. Nákup prístrojov a všetky kapitálové investície sú pre našu nemocnicu nevyhnutnosťou," povedal Ivan Budiak.
    Časť peňazí poputuje na nákup CT žiariča na CT prístroj pre rádiodiagnostické oddelenie a centrifúgy, ktorú si vyžiadal havarijný stav na oddelení klinickej biochémie.
    "V súčasnosti má nemocnica v prevádzke iba jednu centrifúgu. Tá zabezpečuje spracovanie biochemického materiálu od pacientov. V prípade výpadku nemôže nemocnica zaistiť potrebnú laboratórnu činnosť. Finančné náklady spojené s opravami prístroja sú vysoké a časté prestoje znemožňujú poskytovanie laboratórnych služieb," zdôvodnil nutnosť zakúpenia ďalšej centrifúgy hovorca ŽSKPeter Kubica.
    Najvyššiu schválenú čiastku ‑ 730 266 € (21 999 994 Sk) nemocnica investuje do zakúpenia prístrojovej techniky do novovytvorených oddelení zdravotníckeho zariadenia.
    Zastupiteľstvo krajskej samosprávy zároveň schválilo 164 604 € (4 958 860 Sk) na projekt dostavby operačných sál.
  • V domove sociálnych služieb po novom
    (02.04.2009; Zdravotnícke noviny; č. 13, s. 3; mvt)
    Vynovené priestory Domova dôchodcov a Domova sociálnych služieb pre dospelých v Bytči‑Hrabovom odovzdali predstavitelia Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) do užívania 19. februára tohto roku. Zariadenie sídli v kaštieli, postavenom v roku 1690 a v dvoch prístavbách, ktoré vyrástli v 90. rokoch uplynulého storočia. Viac ako trom desiatkam klientov sa rekonštrukciou a modernizáciou objektov výrazne zlepšili podmienky bývania. Majú vymenené okná a vstupné dvere na prístavbe, vstupné dvere na kaštieli, vymenené laminátové podlahy a zmodernizované sociálne zariadenia na bezbariérové aj s novým príslušenstvom. Celý interiér kaštieľa je vymaľovaný, vznikla aj nová izba a bezbariérový priestor v prístavbe, priečkami v spoločných izbách v kaštieli vznikli dvojlôžkové izby. Rekonštrukčné práce, do ktorých ŽSK investoval 88 460 eur, sa začali v polovici vlaňajšieho roka. Predtým bolo treba zabezpečiť základný reštaurátorský výskum, pri ktorom sa zistilo, že na stenách kaštieľa sa nachádzajú novšie, ako aj renesančné maľby, ktoré sa však zatiaľ nebudú reštaurovať. Preto reštaurátor určil technický postup maľovania stien tak, aby sa maľby prekryli, ale zostali nepoškodené. V ŽSK je viac zariadení sociálnych služieb, zriadených ako kombinované zariadenia ‑ domov dôchodcov a domov sociálnych služieb. Do pôsobnosti kraja patrí 45 rozličných sociálnych zariadení, na ktoré v roku 2008 vynaložil vyše 761 miliónov korún (25,26 milióna eur).
  • Tri úrady sa na ľudí vykašľali!
    (02.04.2009; Nový Čas; s. 14‑15; mkš)
    Nový Čas testoval rýchlosť úradníkov. Opýtal sa ich, ako samosprávne kraje šetria v čase krízy
    SLOVENSKO ‑ Elektronická pošta je dnes už bežnou vecou aj v komunikácii s úradmi. Ale má občan vôbec istotu, že na svoju otázku dostane mailom odpoveď? Nový Čas pod vymysleným menom testoval rýchlosť úradníkov samosprávnych krajov. Poslali sme otázku a čakali. Výsledok? Z troch samosprávnych krajov sme sa odpovede nedočkali ani po ôsmich dňoch!
    "Dobrý deň! Aké opatrenia urobil kraj pre to, aby zmiernil dosahy hospodárskej krízy na svojich obyvateľov?
    Šetrí peniaze?" Takúto otázku dostali na zverejnené e‑mailové adresy všetky úrady samosprávnych krajov Slovenska. Zo Žilinského samosprávneho kraja prišla odpoveď najrýchlejšie ‑ na otázku vymyslenej občianky Heleny Bičanovej odpovedali už o hodinu! Iným úradníkom to trvalo niekoľko hodín. Z Bratislavského, Trenčianskeho a Prešovského samosprávneho kraja neodpovedali vôbec! Bratislavský samosprávny kraj občianku síce v pohode odignoroval, no novinárom sa svojimi úspornými opatreniami pochválil na tlačovke.
    ‑‑‑
    Žilinský samosprávny kraj
    Adresa: Peter.Kubica@za‑sk.sk, Ivana.Zurekova@ zask.sk
    Odpovedali o 1 hodinu
    Ako šetria:
    * Podporujú výrobu a domáci odbyt, aby pomohli ekonomike kraja.
    * Zefektívňujú a reštrukturalizujú sieť škôl a sociálnych zariadení.
    ‑‑‑‑
    Trenčiansky samosprávny kraj
    Neodpovedali
    Adresa: info@tsk.sk <mailto:info@tsk.sk>
    Ako šetria: ‑
    ‑‑‑‑
    Bratislavský
    Neodpovedali
    Adresa: bratislavsky‑kraj@region‑bsk.sk <mailto:bratislavsky‑kraj@region‑bsk.sk>
    Ako šetria: ‑
    ‑‑‑‑
    Trnavský samosprávny kraj
    Odpovedali o 14 hodín
    Adresa: zupan@trnava‑vuc.sk <mailto:zupan@trnava‑vuc.sk>
    Ako šetria:
    * Úsporné opatrenia realizovali už v minulom roku, vďaka úsporám môžu zmierniť dosah krízy na obyvateľov.
    * Znížili náklady na prevádzku úradu, zateplili budovy či vymenili okná vo viacerých budovách organizácií kraja.
    * Zrušili školy s nízkym počtom študentov.
    ‑‑‑‑
    Nitriansky samosprávny kraj
    Odpovedali o 10 hod. 20 min.
    Adresa: sekretariat.predsedu@unsk.sk
    Ako šetria:
    * Protikrízové opatrenia prijímajú priebežne a robili tak aj pred vznikom krízy.
    * Znížili počet stredných škôl a usporili tak platy niekoľkých manažmentov
    * Zracionalizovali sieť sociálnych zariadení, podporujú investície na vlastnom území a zároveň podporujú cestovanie občanov za prácou.
    * Odloženie splatnosti úverov o sedem rokov.
    ‑‑‑‑
    Banskobystricky samosprávny kraj
    Odpovedali o 9 hodín
    Adresa: Na stránke www.vucbb.sk je rubrika Pýtajte sa predsedu, kde je formulár, ktorým sa dá otázka poslať.
    Ako šetria:
    * Škrtajú peniaze v rozpočte a šetria náklady na akciách, ktoré pre kraj nie sú kľúčové.
    * Povzbudzujú investičnú činnosť v kraji a spolufinancujú dôležité verejno‑súkromné projekty.
    * Podporujú občanov, ktorých kríza postihla najviac ‑ napríklad bezplatným cestovaním verejnou dopravou za hľadaním si zamestnania.
    ‑‑‑‑
    Prešovský samosprávny kraj
    Neodpovedali
    Adresa: predseda@vucpo.sk <mailto:predseda@vucpo.sk>, riaditel@vucpo.sk
    Ako šetria: ‑
    ‑‑‑‑
    Košický samosprávny kraj
    Adresa: zuzana.bobriko‑va@vucke.sk, sona.jake‑sova@vucke.sk <mailto:sona.jake‑sova@vucke.sk>
    Odpovedali o 9 hod. 20 min.
    Ako šetria:
    * Škrtajú rozpočet na školstvo a služby.
    * Šetria na mzdách vlastných pracovníkov, škrtajú aj financie plánované na údržbu komunikácií.
    * Úsporné opatrenia sa dotknú kultúry, dopravy i dotácií na šport.
  • Stane sa Palárikov dom už iba minulosťou?
    (01.04.2009; Kysucké noviny; č. 12, s. 3; HAŽÍKOVÁ Iveta)
    PO TAKMER PIATICH ROKOCH STÁLE LEN RUINY
    Už takmer päť rokov stoja pri pešej zóne ruiny Palárikovho domu, ktorý zhorel takmer do tla.
    Čadca. Na rekonštrukciu Palárikovho domu nie sú peniaze. Mesto Čadca dalo vypracovať projekt rekonštrukcie budovy s účelom vytvoriť spoločenský a kultúrny komplex s prevádzkami. Uvažovalo sa, že v ňom nájdu svoje miesto inštitúcie ako Kysucká galéria, Matica slovenská, amfiteáter, reštaurácia s kysuckými špecialitami. Realizácia tohto zámeru by si však v prvej etape vyžiadala približne 1327 756,75 € (40 miliónov Sk), v druhej viac ako 4 797 087,83€ (150 miliónov Sk).
    "Ide i finančne náročnú investíciu, ktorú mesto Čadca samo nezvládne, preto sa rozhodlo požiadať Žilinský samosprávny kraj o pomoc spolufinancovať tento projekt," informovala nás hovorkyňa mesta Silvia Kajanková.
    Pomôže Žilinský samosprávny kraj?
    Vlani v decembri rokovali predstavitelia mesta s predsedom ŽSKJurajom Blanárom. Hovorili o odpredaji, resp. spolufinacovaní rekonštrukcie spomínanej budovy. Blanár nevylúčil možnosť eventuálnej spolupráce, odporučil však mestu hľadať možnosti prevažne formou PPP projektov.
    Mesto zvažuje aj iné možnosti financovania
    "Zvažujeme zrealizovať diskusné fórum o budúcnosti Palárikovho domu a nájsť investora zo súkromného sektora, ktorý by bol mestu nápomocným pri rekonštrukcii tohto strediska kultúrneho života v minulom storočí," uviedla Kajanková.
    Čadcania sú smutní
    Palárikov dom bol dlhé roky kultúrnou ustanovizňou. Hrávali sa v ňom divadlá, kiná, organizovali všetky kultúrne podujatia. Po revolúcii prešiel rôznymi "operáciami", keď bol načas majetkom národniarov, potom sa opäť dostal do rúk mesta.
    Už však neslúžil pôvodnému účelu, nasťahovali sa doň "súkromníci". Dom vraj potreboval údržbu, a na tú musel niekto zarobiť. A tak sa napríklad do bývalej kinosály nasťahoval čínsky obchod.
    Bol to veľký požiar
    V noci zo soboty 15. na nedeľu 16. mája sa Palárikov dom ocitol v plameňoch. Okolo 0.30 h zatelefonoval na políciu nájomca budovy vietnamskej národnosti, ktorý mal trvalý pobyt v Bratislave, že mu jeho bezpečnostný systém signalizuje cez mobilný telefón narušiteľa v objekte.
    Mestskí policajti išli urobiť obhliadku budovy, tá však už bola v plameňoch. Policajná jednotka z Čadce zabezpečovala cez noc najmä verejný poriadok. Najväčšie problémy im robili mladí ľudia, ktorí vychádzali z nočných podnikov. Pre nich bol požiar akousi atrakciou zadarmo.
    Na likvidácii zákerného ohňa sa podieľali hasiči z Čadce, Turzovky, Kysuckého Nového Mesta a Žiliny. Vďaka rýchlemu a kvalitnému zásahu nočnej zmeny sa podarilo požiar lokalizovať o 3.34 h. Na vedľajšej budove sa narušila celá strešná konštrukcia a poškodená bola aj časť objektu, v ktorom vtedy sídlil obvodný úrad. Pri prvotnom zásahu likvidovalo oheň 28 hasičov, ktorí použili vodu zo siedmich cisterien.
    Z neskoršieho vyšetrovania vysvitlo, že išlo o úmyselné zapálenie. Z historickej budovy zostalo torzo. Na Palárikovom dome mesto urobilo nevyhnutné zabezpečovacie práce keďže objekt bol otvorený, ľahko dostupný nepovolaným osobám a dochádzalo k jeho znehodnocovaniu.
  • V nemocnici budú mať nové operačné sály
    (01.04.2009; Kysucké noviny; č. 12, s. 2; (MM))
    Kysucká nemocnica s poliklinikou (KNsP) v Čadci sa bude môcť čoskoro pochváliť novými operačnými sálami. Práce na ich rekonštrukcii už končia. Operačné sály budú spĺňať najprísnejšie kritériá Európskej únie.
    Čadca. V Kysuckej nemocnici s poliklinikou v Čadci v súčasnosti končia štvrtú etapu prác rozsiahlej rekonštrukcie. V rámci prvých troch etáp už zrekonštruovali gynekologicko‑pôrodnícke oddelenie a gynekologické oddelenie spolu s oddelením Jednotky intenzívnej starostlivosti (JIS). Náklady činili 1 593 308, 10 €. Na štvrtú etapu dostala nemocnica 1 128 593,24 €. Ako nás informoval riaditeľ NsP v Čadci Jozef Kanaba, všetky financie spojené s rekonštrukciou nemocnice vyčlenil zo svojho rozpočtu Žilinský samosprávny kraj. "Som veľmi rád, že sme tieto financie získali. Môžeme tak zrekonštruovať staré priestory a vytvoriť príjemné prostredie, a najmä kvalitnejšie služby pre našich pacientov," hovorí Kanaba.
    V týchto dňoch už ukončujú rekonštrukciu gynekologickej operačnej sály, operačnej sály úrazovej chirurgie a miestnosť pre novorodencov, v ktorej zabezpečujú po pôrode novorodencom vitálne funkcie.
    "Sály budú spínať najprísnejšie kritériá EÚ, bude v nich zabudovaná klimatizácia s účinnými filtrami, takže v sálach bude sterilný aj vzduch," informuje Kanaba. Zrekonštruované priestory dostanú aj nové vybavenie ‑ operačné stoly, lampy a podobne. Nové prístrojové zariadenie dostanú však aj iné oddelenia v nemocnici. Tento rok by mal pribudnúť do nemocnice tiež nový CT prístroj, ultrasonografické prístroje a formaldehydový sterilizátor, na ktorých kúpu takisto prispel nemocnici ŽSK.
    "Tešíme sa z toho, že sa naša nemocnica stáva známejšou aj za hranicami nášho regiónu. Môže za to najmä naše zrekonštruované gynekologicko‑pôrodnícke oddelenie. Je to dobrý trend a vidím, že sa uberáme správnym smerom, v ktorom aj plánujeme, ak nám to, pravdaže, financie dovolia, pokračovať," dodáva Kanaba.
  • V zariadení majú klienti aj vlastnú kaviareň
    (01.04.2009; Kysucké noviny; č. 12, s. 14; MURČOVÁ Miroslava)
    OBYVATEĽOV POTEŠILO I OPLOTENIE ZÁHRADY
    V DD a DSS v Kysuckom Novom Meste na Ulici Ľ. Štúra boli pôvodne malometrážne byty. Presný dátum jeho postavenia sa síce nezachoval, ale ako nám povedala riaditeľka domova Miriam Bugrová, budova je stará asi 25 rokov.
    DD a DSS na ul. Ľ. Štúra je v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. V zariadení s kapacitou 158 obyvateľov sa o klientov stará 84 zamestnancov. Mojou snahou je zmeniť celkovú filozofiu starostlivosti o našich obyvateľov, čo sa mi aj za pomoci ŽSK a našich zamestnancov darí.
    Snažíme sa, aby obyvatelia neboli izolovaní od vonkajšieho sveta , ale priam naopak, snažíme sa ich integrovať do spoločnosti, a to tým, že sa každodenne stretávajú ráno pri rozcvičke, doobeda v našej dielni pre obyvateľov, na obed pri varenej čokoládke alebo dobrej kávičke. Počas sviatkov, ako Veľká noc, Vianoce, ale aj mimo nich usporadúvame spoločenské posedenie pri hudbe. Už teraz sa tešíme spoločne na aktivity, ktoré budeme organizovať v našej záhrade (grilovanie, opekanie a pod.).
    Popri všetkých rekonštrukciách, ktoré už prebehli, do budúcna máme zámer vybudovať nákladný výťah, bezbariérovú kúpeľňu, zateplenie budovy a sprevádzkovanie podkrovia.
    Záleží tak mne, ako aj pracovníkom na tom, aby v prvom rade klienti boli spokojní, aby kvalita služieb neustále stúpala.
    MIRIAM BUGROVÁ, RIADITEĽKA
    Zariadenie prešlo rôznymi zmenami
    Neskôr slúžilo ako dom opatrovateľskej starostlivosti, penzión pre dôchodcov a od roku 2002, keď zariadenie prešlo z Krajského úradu v Žiline pod Žilinský samosprávny kraj, je to Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb pre dospelých. "V minulom roku prešlo zariadenie poslednou zásadnou zmenou, a to v tom, že sa zlúčil DD a DSS na Ulici Ľ. Štúra so zariadením pre mužov s mentálnym postihnutím na Litovelskej ulici," hovorí na margo zmien riaditeľka DD a DSS Miriam Bugrová.
    Zariadenie na Ul. Ľ. Štúra prešlo od minulého mája, kedy sa stala riaditeľkou, viditeľnými zmenami. Od svojho zriaďovateľa, ŽSK, dostalo finančnú injekciu v podobe 199 163,51 € (6 mil. korún). Najskôr spravili generálku výťahu a oplotili záhradu okolo domova.
    "Naši klienti si veľmi želali, aby mali oplotenú záhradu. Predtým síce pozemok okolo zariadenia patril nám, ale keďže nebol oplotený, chodili si tu z bytoviek venčiť psíkov, mládež tu po večeroch vykrikovala starkým pod oknami," opisuje už zažehnané problémy riaditeľka. Preto sa všetci veľmi potešili, keď sa podarilo zohnať financie zo ŽSK na oplotenie. V súčasnosti už Miriam Bugrová rozmýšľa, kde zoženie financie, aby záhradu premenila na malú oddychovú zónu pre svojich klientov. "Pravdepodobne vypracujeme opäť nejaký projekt alebo sa pokúsime pozháňať sponzorov. Uvidíme," hovorí riaditeľka.
    Rozvoniava u nich káva z vlastnej kaviarne
    V týchto dňoch dokončujú tiež veľkú rekonštrukciu jedálne a kuchyne,ktorú tiež v plnom rozsahu financuje ŽSK, zamestnanci dostali nové šatne a do nových priestorov sa presťahovala aj ambulancia.
    "Raz do týždňa prichádza k nám do zariadenia praktický lekár. Veľmi dobrý vzťah máme aj s psychiatrickou, ktorá chodí za našimi klientmi raz do mesiaca, ale, ak je to potrebné, aj častejšie," pokračuje riaditeľka.
    Domov sa môže popýšiť aj tým, že ako prvé a jediné zariadenie tohto druhu má vlastnú kaviarničku. "Keď som bola minulý rok na služobnej ceste v Taliansku, tam bolo takéto niečo samozrejmosťou. Ako nápad sa mi to páčilo, tak sme to zrealizovali aj ú nás," spomína. Dodáva, že zriadenie kaviarničky sa ukázalo ako skvelý nápad. "Predtým boli naši klienti väčšinou v izbách. Von vyšli len pri peknom počasí. Dnes sa stretávajú v kaviarničke," teší sa.
    V deň, keď sme zariadenie navštívili bola kaviarnička najskôr prázdna, ale pri našom odchode sa už plnila prvými zákazníkmi. Strážnik objektu Kamil Remiš, ktorý za pultom zastupovať svoju kolegyňu, zriadenie kaviarničky pochvaľoval. "Teraz je tu prázdno, ale počkajte tak o hodinku, dve. A cez víkendy sme tu doslova na roztrhanie. Prichádzajú na návštevu rodiny obyvateľov domova," hovorí Remiš.
    Pod DD a DSS na Ulici Ľ. Štúra, kde je 105 obyvateľov, patria aj DSS pre mentálne postihnutých mužov na Litovelskej ulici v Kysuckom Novom Meste a DSS pre mentálne postihnuté ženy. V mužskom zariadení majú 43 klientov a v ženskom desať.
  • Izraelskí touroperátori spoznávali Turiec
    (31.03.2009; Turčianske noviny; č. 12, s. 7; rr)
    Žilinský samosprávny kraj uskutočňuje každoročne tematické cesty pre zahraničných touroperátorov a médiá. Minulý týždeň sa na takúto cestu vydali izraelskí touroperátori.
    MARTIN. Cieľom infociest je prezentácia služieb cestovného ruchu, kultúrnej ponuky a možnosti dovolenky v kraji. Regióny Liptov, Orava, Turiec, Horné Považie a Kysuce ponúkajú rôznorodé príležitosti na oddych a poznávanie. Počas uplynulých ročníkov infociest sa v kraji vystriedali touroperátori a médiá zo Škandinávie, Nemecka Rakúska, Ruska, Chorvátska, Ukrajiny.
    Od stredy 25. marca si kraj "pozreli" významní hráči cestovného ruchu a jeho propagácie z Izraela. V ich programe bola aj prehliadka kultúrneho centra Slovákov ‑ Martina. V meste sa zaujímali najmä o históriu metropoly Turca a jej prepojenie na súčasnosť.
  • Na Obchodnej akadémii štrajkovala kanalizácia
    (31.03.2009; Žilinský večerník; č. 14, s. 2; CVINČEKOVÁ Monika)
    Minulý týždeň nám do redakcie prišlo niekoľko reakcií študentiek Obchodnej akadémie na Veľkej Okružnej 32 v Žiline, ktoré sa sťažovali na obmedzený pristúp k hygienickým zariadeniam i značný zápach v zaplavených šatniach. Vo štvrtok vraj dokonca mali "záchodové" prázdniny. Zaujímalo nás, čo sa v škole vlastne stalo a k vzniknutej situácii sa nám ochotne vyjadrila riaditeľka Obchodnej akadémie Ľubica Pevná: "Havarijný stav kanalizácie, z dôvodu upadnutého a narušeného potrubia v zemi, ktoré spôsobilo zaplavenie prízemných a pivničných priestorov školy vo vedľajšej budove, pretrváva od decembra minulého roka. Operatívne boli vykonané opatrenia na prečistenie kanalizačných potrubí, ale situácia sa zopakovala. Z uvedeného dôvodu bolo nevyhnutné uzamknúť hygienické zariadenia vo vedľajšej budove školy, ktoré sú plne zrekonštruované a funkčné. Žiaci používali hygienické zariadenia iba v hlavnej budove. O havarijnom stave som informovala zriaďovateľa ‑ Žilinský samosprávny kraj, ktorého zamestnanci následne vykonali obhliadku, navrhli riešenie, a to vypracovanie projektovej dokumentácie a rekonštrukciu kanalizácie.
    V súčasnom období je spracovaný projekt, zriaďovateľom schválené finančné prostriedky na rekonštrukciu a prebieha stavebné konanie. Po vydaní stavebného rozhodnutia sa začne s rekonštrukciou. O situácii boli žiaci školy informovaní triednymi profesormi, ja osobne som oboznámila s celou situáciou a riešením zástupcov jednotlivých tried na študentskej rade. Dňa 25. marca došlo znova ku zlyhaniu kanalizácie a tým aj nevyhnutnosť uzavrieť hygienické zariadenia v hlavnej budove a zabezpečiť prečistenie kanalizácie. Vzhľadom na znečistenie ovzdušia pri čistení kanalizácie, ako aj obavy o bezpečnosť žiakov, ktorí prechádzajú cez pergolu spájajúcu dve budovy školy, v ktorej v tom čase bola otvorená šachta, cez ktorú bola čistená kanalizácia, som v dopoludňajších hodinách prerušila vyučovanie. Vo vyučovaní sme pokračovali po odstránení havarijnej situácie v piatok 27. marca, za plnej prevádzky hygienických zariadení v oboch budovách školy. Chcem poďakovať zriaďovateľovi Žilinskému samosprávnemu kraju, ktorý operatívne pristúpil k riešeniu problému a spoločnosti Aqua Defekt s. r. o. Žilina, ktorej pracovníci 'nám pomohli pri odstránení závady. Na záver zdôrazňujem, že vyučovanie bolo prerušené, žiaci nemali prázdniny. Neodučené hodiny budú odučené v náhradnom termíne."
  • Riaditelia už s dekrétmi
    (31.03.2009; Žilinský večerník; s. 23; ‑)
    Na 26. zasadnutí zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja, ktoré sa uskutočnilo 17. marca 2009, poslanci odsúhlasili do funkcii riaditeľov deviatich zdravotníckych, sociálnych a kultúrnych inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, ktorí boli od októbra minulého roku vo funkcii poverených riaditeľov.
    Menovacie dekréty odovzdal predseda ŽSKJuraj Blanár riaditeľom jednotlivých inštitúcií 18. marca na pôde úradu. Do funkcii menoval Petra Huťana ako riaditeľa Domova dôchodcov, domova sociálnych služieb pre dospelých, krízového strediska "Palkovo centrum" a útulku na Jefremovskej ulici v Liptovskom Mikuláši, Jozefa Kanabu do funkcie riaditeľa Kysuckej nemocnice s poliklinikou v Čadci, Evu Larišovú do funkcie riaditeľky Domova dôchodcov (DD) a domova sociálnych služieb (DSS) pre dospelých v Čadci ‑ sídlisku Žiarec. Riaditeľkou sa stala aj Petra Novotná v DD a DSS pre dospelých v Novoti, Silvia Petreková v Kysuckom kultúrnom stredisku v Čadci a Renáta Rábiková v Kysuckej galérii, tiež v Čadci. V DD a DSS pre dospelých na Karpatskej ulici 8, 9 v Žiline je staronovou riaditeľkou Terézia Straňáková. DD a DSS v Likavke má takisto svoju oficiálnu riaditeľku ‑ Dagmar Švecovú. Ján Vyšňan sa stal riaditeľom Liptovskej nemocnice s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši. Text k foto: Predseda ŽSKJuraj Blanár odovzdáva menovací dekrét riaditeľke Domova dôchodcov a Domova sociálnych služieb pre dospelých na Karpatskej ul. 8, 9 v Žiline Terézii Straňákovej.
  • Aj tento rok Inovačný rozvoj regiónov
    (31.03.2009; Žilinský večerník; s. 23; ‑)
    Druhý ročník konferencie pod názvom Inovačný rozvoj regiónov sa uskutoční vo štvrtok 2. apríla 2009 v žilinskom hoteli Holiday Inn. Podujatie sa bude konať pod záštitou predsedu Žilinského samosprávneho krajaJuraja Blanára.
    Cieľmi konferencie sú priblíženie trendov v inováciách a inovatívnych riešeniach zo sveta so zameraním na regionálny rozmer, ďalej prezentácia existujúcich klastrov, ich členov, cieľov a aktivít, vytváranie nových partnerstiev, taktiež ocenenie a prezentácia projektov prihlásených do súťaže Inovácia Žilinského kraja 2008, zapojenie študentov do prípravy inovatívnych riešení a projektov ako aj vytvorenie diskusného priestoru za účelom smerovania rozvojových stratégií i aktivít a tiež výmeny skúsenosti v oblasti inovácií.
    Podujatie otvorí predseda ŽSKJ. Blanár a v hlavnom programe konferencie budú prednášať okrem našich aj zahraniční hostia, Ioannis Arabatzis z Grécka vystúpi s prednáškou o komercializácii výskumu, o projekte CitizenScape a eParticipácii bude hovoriť Catherine Howe z Veľkej Británie. Popoludňajší program vyplnia workshopy a vo večerných hodinách sa uskutoční predstavenie projektov prihlásených do súťaže Inovácia Žilinského kraja 2008 a vyhlásenie víťazov.
    Organizátormi podujatia sú Žilinský samosprávny kraj, Žilinská univerzita a Vedecko‑technologický park Žilina.
  • Úspešné projekty ŽSK sú nositeľmi rôznych ocenení
    (31.03.2009; Žilinský večerník; s. 23; ‑)
    Žilinský samosprávny kraj prihlásil svoje dva projekty Kysucké deti deťom a "Dobré správy samosprávy ‑ ktorá pre vás mnohé spraví" do tretieho ročníka súťaže "O ľuďoch s ľuďmi ‑ cena za podporu miestnej demokracie", ktorú organizuje Vidiecka organizácia pre komunitné aktivity (VOKA). "Naším cieľom je poukázať na aktivity Žilinského samosprávneho kraja, ktoré zapájajú verejnosť rôznym spôsobom do života v regióne. Týmito súťažami sme oslovili deti a mládež.
    Tí nás svojou angažovanosťou presvedčili o zmysle a dôležitosti zámeru súťaží," hovorí o motivácii projektov predseda ŽSKJuraj Blanár.
    Žilinský samosprávny kraj je za svoje aktivity nositeľom rôznych ocenení. Od roku 2004 je pravidelným držiteľom ocenení Zlatý erb za najlepšiu internetovú stránku a elektronické služby samosprávy v Slovenskej republike, za projekt Komunikujeme získal ocenenie v rámci súťaže Slovensko bez bariér. Informačný bulletin o Žilinskom kraji v Braillovom písme pre nevidiacich bol ohodnotený cenou Podnikové médium roka a ocenením INFOčin. Geografický informačný systém (GIS) ŽSK získal hlavnú cenu v súťaži Geoaplikácia roka 2008 pre modernú verejnú správu.
    Tentoraz sa ŽSK v konkurencii šestnástich projektov miest, obcí a samosprávnych krajov zapojil s dvomi. Cieľom výtvarnej súťaže Kysucké deti deťom bolo aktívne zapojenie detí základných a umeleckých škôl regiónu Kysúc do procesu rekonštrukcie gynekologicko‑pôrodníckeho oddelenia Kysuckej nemocnice s poliklinikou v Čadci a plnohodnotne prepojiť svety matiek a detí. Kreatívna propagácia ŽSK očami stredoškolákov bola cieľom súťaže "Dobré správy samosprávy ‑ ktorá pre vás mnohé spraví". Obe súťaže sú súčasťou komunikačno‑informačného projektu "Komunikujeme" , ktorým sa Úrad ŽSK v rôznych formách približuje verejnosti.
    VOKA bude projekty posudzovať v dvoch kolách, víťazov vyhlási v septembri 2009.
  • Nový cestný zákon priniesol ďalšie dopravné značky
    (31.03.2009; Žilinský večerník; s. 23; ‑)
    V našom miniseriáli sa dozviete viac
    Už dva mesiace jazdíme podľa predpisov nového cestného zákona. Na základe spolupráce Žilinského samosprávneho kraja a Krajského riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky v Žiline, na ktorej sa dohodli predseda ŽSKJuraj Blanár a riaditeľ KŔ PZ SR František Posluch na začiatku tohto roku, sme pre vás pripravili miniseriál, v ktorom prinášame informácie o novinkách v tomto právnom predpise. Prvú časť sme uverejnili pred dvoma týždňami, dnes vám ponúkame pokračovanie, v ktorom hovoríme s riaditeľom Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v Žiline plk. Ing. Jánom Ondrejkom o nových dopravných značkách.
    Cestný zákon prináša aj nové dopravné značky. Na čo upozorňujú?
    Značka Hmla upozorňuje na úsek vozovky, na ktorom sa dá predpokladať znížená viditeľnosť najmä z dôvodu výskytu hmly, prípadne dymu. Značka Nehoda upozorňuje na miesto dopravnej nehody a v záujme bezpečnosti cestnej premávky vyzýva k zvýšenej opatrnosti vodičov pri prejazde takto označeným úsekom cesty, ak je vyobrazená na elektronickom alebo elektromechanickom paneli pre premenné značky; ak je použitá ako značka v kombinácii s dodatkovou tabuľkou, potom vhodným nápisom označuje nehodovú lokalitu s kritickými následkami alebo s ich opakovaným výskytom. Značka Cestička pre korčuliarov prikazuje korčuliarom, skejtbordistom alebo osobám pohybujúcim sa na obdobnom športovom vybavení použiť v predmetnom smere takto označenú cestičku alebo pruh. Cestičku alebo pruh pre korčuliarov môže použiť cyklista alebo osoba tlačiaca bicykel alebo pohybujúca sa na lyžiach alebo na obdobnom športovom vybavení, ak tým neobmedzí ani neohrozí korčuliarov. Iným účastníkom cestnej premávky je používanie cestičky alebo pruhu zakázané. Značka Striedavé radenie, ktorej symbol môže byť obrátený, vyznačuje miesto, kde platí striedavé radenie do priebežného jazdného pruhu. Značka sa používa v záujme zvýšenia plynulosti cestnej premávky, ak je pri súbežnej jazde v niektorom jazdnom pruhu prekážka cestnej premávky. Vodič vozidla idúceho vo voľnom, alebo v priebežnom jazdnom pruhu je povinný umožniť vodičovi prvého vozidla nachádzajúceho sa v jazdnom pruhu, v ktorom je prekážka, ak ten dáva znamenie o zmene smeru jazdy, preradenie do voľného, alebo priebežného jazdného pruhu. Vodič pri zaraďovaní do voľného, alebo priebežného jazdného pruhu, pritom nesmie ohroziť vodiča jazdiaceho vo voľnom, alebo priebežnom jazdnom pruhu. Značky Hmlové body vyjadrujú odporúčanú rýchlosť v kilometroch za hodinu z dôvodu zníženej viditeľnosti, najmä pri výskyte hmly. Značka Bezpečná vzdialenosť vyjadruje pri priaznivých dopravných a poveternostných podmienkach odporúčanú vzdialenosť pre vozidlá idúce za sebou. Značky Všeobecné informácie o dopravných obmedzeniach informujú o dopravných situáciách, obmedzeniach cestnej premávky a prejazdnosti horských priechodov a iných kolíznych bodoch napríklad priesmyk, tunel, most a podobne. Vodiaci pás pre nevidiacich cez priechod pre chodcov sa používa v kombinácii s ďalšou značkou, pričom vodiaci pás, ktorý je súčasťou sústavy signálne a varovné pásy pre nevidiacich vedie slabozrakých postihnutých alebo nevidiace osoby na priechode cez vozovku po vytýčenej trase. Varovný pás pre nevidiacich pred priechodom pre chodcov sa používa v kombinácii so značkou a so zariadením, pričom varovný pás pre slabozrakých postihnutých alebo nevidiace osoby, je umiestnený na chodníku, a to tesne pred vyznačeným priechodom pre chodcov konkrétnou značkou. Varovná tabuľa len ako informatívne zariadenie upozorňuje na vjazd do protismeru, najmä na smerovo rozdelenej vetve križovatky diaľnice alebo rýchlostnej cesty, taktiež ju možno osadiť aj na odpočívadle tak, aby zabránila vodičom vjazd do protismeru na diaľnicu alebo rýchlostnú cestu. Osobitné označenie autobusu prepravujúceho deti označuje autobus používaný na prepravu detí v čase použitia autobusu na tieto účely.
  • Župan ocení 52 pedagógov stredných škôl
    (31.03.2009; Žilinský večerník; č. 14, s. 3; ‑)
    Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) už tretí rok oceňuje prácu pedagógov a pedagogických pracovníkov stredných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Pri príležitosti sviatku Dňa učiteľov dnes zablahoželá predseda ŽSKJuraj Blanár v Dome umenia Fatra v Žiline päťdesiatim dvom pedagógom zo všetkých piatich regiónov kraja.
    "Každoročne si chceme pripomenúť výnimočnosť, tvorivosť a obetavosť našich učiteľov, vychovávateľov a majstrov odborného výcviku. Práca pedagogického zamestnanca je náročná a mnohokrát nedocenená. Žilinský samosprávny kraj preto pedagógov morálne podporuje a snaží sa prispieť ku budovaniu ich dôležitého spoločenského statusu," spresňuje dôvody vyhlásenia najúspešnejších pedagógov stredných škôl J. Blanár. Odbor školstva ŽSK na základe návrhov zo stredných škôl vo svojej pôsobnosti zosumarizoval zoznam ocenených z gymnázií, spojených škôl, konzervatória, stredných odborných škôl, obchodných akadémií i hotelovej, dopravnej, pedagogickej a sociálnej akadémie. Podľa regiónov sú z celkového počtu 52 pedagógov ocenení nasledovne: Horné Považie ‑ 13, Kysuce ‑ 5, Liptov ‑ 15, Turiec ‑9 a Orava ‑ 10 (prehľadná tabuľka ocenených je súčasťou ďalších strán dokumentu).
    O kultúrny program sa postarajú študenti Konzervatória v Žiline a Štátny komorný orchester Žilina pod vedením Karola Kevického. Z nášho regiónu sa ocenenia dostalo Jaroslavovi Pištekovi (Gymnázium, Žilina), Jozefíne Španiovej (Gymnázium, Žilina), Anne Badurovej (Spojená škola, Žilina), Jozefovi Pistlovi (Spojená škola, Žilina), Otakarovi Havránkovi (Konzervatórium, Žilina), Stanislavovi Klincovi (Dopravná akadémia, Žilina), Jaroslav Knapek (Stredná odborná škola podnikania, Žilina), Ľubomírovi Portašikovi (Stredná priemyselná škola stavania, Žilina), Márií Zábojníkovej (Stredná odborná škola poľnohospodárstva a služieb na vidieku, Žilina), Milade Varhanikovej (Stredná odborná škola zdravotníctva, Žilina), Eve Kassayovej (Obchodná akadémia, Žilina), Anne Horváthovej (Gymnázium, Bytča), Anne Majchrakovej (Spojená škola, ŽilinaBytčica), Andrejovi Hillovi (Spojená škola, Kysucké Nové Mesto), Darine Kohútovej (Stredná odborná škola obchodu a služieb, Martin), Františkovi Kajánkovi (Stredná odborná škola, Čadca), Agnesy Podsklanovej (Stredná odborná škola obchodu a služieb, Čadca), Františkovi Švancárovi (Stredná odborná škola drevárska, Krásno nad Kysucou) a Viere Makulovej (Obchodná akadémia Dušana Metoda Janotu, Čadca)
  • Župan dnes oceňuje učiteľov
    (31.03.2009; Turčianske noviny; č. 12, s. 4; Muchová Z., KOV)
    Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) už tretí rok oceňuje prácu učiteľov stredných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.
    MARTIN, TURČ. TEPLICE, MOŠOVCE. Pri príležitosti Dňa učiteľov zablahoželá dnes o 16. h predseda ŽSKJuraj Blanár v Dome umenia Fatra v Žiline päťdesiatim dvom pedagógom zo všetkých regiónov kraja.
    Ocenenia si prevezme aj deväť učiteľov z turčianskych stredných škôl. Ocenenie za najlepšiu učiteľku získa Darina Kohútová z SOŠ obchodu a služieb, ale aj Vilma Slezáková zo Strednej priemyselnej školy, Magdaléna Potočiarová z Gymnázia VPT a Anna Kyseľová z Gymnázia J. Lettricha v Martine, Lídia Janoťáková z PASA v Turč. Tepliciach. Ocenenia sa dočkajú aj učitelia Ján Stredák zo SOŠ dopravnej, Ján Frank zo Spojenej školy, Ján Jakubovič z Obchodnej akladémie v Martine a Peter Matula zo Spojenej školy z Mošoviec.
  • Verejná zbierka Zo srdca deťom
    (31.03.2009; Žilinské noviny; č. 14, s. 24; dč)
    Rada mládeže Žilinského kraja v čase jarného prebúdzania sa k životu chce motivovať mladých ľudí, aby zo svojho života niečo darovali (čas, službu, úsmev, ochotu, kus srdca...) pre tých, ktorým život neuštedril toľko, alebo aj uštedril, no ich rodina sa vplyvom rôznych okolností dostala na "dno."
    Ministerstvo vnútra SR, povolilo Rade mládeže Žilinského kraja vykonať verejnú zbierku za účelom sociálnej pomoci deťom zo sociálne slabého prostredia a podpory vzdelávania mladých dobrovoľníkov, ktorí s nimi pracujú v Žilinskom kraji. Verejná zbierka sa bude konať od 6. apríla do 31. mája. V týždni od 6. do 10. apríla bude možne prispieť do uzavretých pokladničiek, zakúpiť si veľkonočnú kraslicu, pri ktorej darcovia prispejú 0,5 € na úmysel zbierky. Predaj veľkonočných kraslíc na účel verejnej zbierky sa uskutočni v Žiline, Námestove, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši, Ružomberku, Martine, Rajeckých Tepliciach, Čadci. Zároveň môžu darcovia do 31. mája prispieť aj na číslo účtu 2621535998/1100 s variabilným symbolom 240509.
    Vyzbierané finančné prostriedky do konca júna prerozdelia organizátorom letných detských pobytov, ktoré rodičia z finančnej núdze nemôžu uhradiť a na vzdelávacie kurzy mladých ľudí, ktorí s deťmi pracujú v Žilinskom kraji.
  • Úsmev zvíťazil s úsmevom
    (31.03.2009; Slovenské národné noviny; č. 13, s. 2; Žabenská Miroslav)
    Estrádou divadelného súboru Femina sa skončil 20. marca 27. ročník súťaže detskej dramatickej tvorivosti, divadla dospelých pre deti a divadla mladých O erb mesta Dolný Kubín. Súťaž bola súčasťou festivalu Kubínska divadelné dni, ktoré ako jednu zo svojich vrcholných aktivít pripravilo Oravské kultúrne stredisko (OKS) v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. Počas dvoch dní sa pred viac ako 1200 divákmi predstavilo 11 kolektívov. Súbory Slniečko z Vavrečky, Úsmev a Lienky z Novoti, Prvosienka zo Zákamenného, Kdesi sa vzalo z Dolného Kubína, Erdutkáčik z Oravskej Lesnej, Aj my! z Tvrdošína, Úsmev z Bábina, Detský divadelný súbor z Dolného Kubína‑Kňažej i Femina a Feminka z Dolného Kubína i tento rok presvedčili. Nielen záujmom hrať divadlo, ale aj kvalitou súťažných inscenácií. Vedúci súborov a režiséri v kategórii detskej dramatickej tvorivosti siahli nielen po osvedčených a klasických rozprávkových námetoch (Erdutkáčik z Oravskej Lesnej a ich Janko Hraško, Detský divadelný súbor z Kňažej s Maruškou či Úsmev z Bábina, ktorý tvorivo reinterpretoval Alicu v krajine zázrakov), ale i po vlastných textoch či námetoch, ktorých tvorcami bol celý divadelný kolektív (Úsmev z Novoti s hrou Neviem byť sám alebo Lienky z Novoti s ich poetikou v inscenácii Prečo nedosnívam?). Na javisku sa predstavili ako začínajúce súbory, ktoré okrem nadšenia hrať ponúkli i detské choroby divadla vo výbere textu, dramaturgii, často s absenciou dôsledného režijného zámeru, tak i vyspelejšie kolektívy s jasným posolstvom i poznaním zásad tvorby divadelného celku. Medzi kolektívy, ktoré zaujali, patrila i Prvosienka zo Zákamenného. Vedúca súboru Zuzana Demková v hre O Lade a všeličom inom siahla po Hevierovej úprave rozprávky. Inscenácii so spevácky a pohybovo zvládnutými číslami a dobrými hereckými výkonmi niektorých postáv (Lada, Radca) však podľa vyjadrenia poroty chýbal výraznejší dramatický náboj. V kategórii divadiel dospelých hrajúcich pre deti sa predstavili dva súbory pôsobiace pri DSS. Súbor Kdesi sa vzalo sa predstavil inscenáciou Len aby dobre bolo. Klienti DSS z Tvrdošína v súbore Aj my! za výraznej odozvy publika si v inscenácii Musia uteráky preto uško mal zahrali samých seba. Autorka a vedúca E. Chmelková vierohodne vykreslila životné situácie telesne a mentálne postihnutých klientov počas pracovnej terapie. Súbor získal Cenu riaditeľa OKS spolu s kolektívom Kdesi sa vzalo bol v rámci kategórie navrhnutý aj na postup na vyššiu súťaž. V kategórii detskej dramatickej tvorivosti zvíťazil a Cenu primátora mesta Dolný Kubín získal súbor Úsmev z Bábina, ktorý sa na krajskej súťaži v Žiline sa predstaví spolu s ďalšími dvoma postupujúcimi kolektívmi ‑Prvosienkou zo Zákamenného a Lienkami z Novoti.
  • Na dvere klope Slovesná jar 2009
    (31.03.2009; Slovenské národné noviny; č. 13, s. 2; lek)
    Onedlho, v dňoch 16. ‑ 24. apríla 2009 sa v Martine začne ďalší sviatok pôvodného slovenského slova a vôbec diania okolo literatúry. Brány totiž otvorí už 43. ročník tradičného festivalu slovenskej literatúry, knižnej kultúry a umeleckého slova Slovesná jar 2009.
    Hlavný organizátor: Matica slovenská ‑ Národný inštitút slovenského jazyka a literatúry, Vydavateľstvo Matice slovenskej, s. r. o.; spoluorganizátori: Žilinský samosprávny kraj, Mesto Martin, MARTIN ‑ centrum kultúry, n. o., Slovenské komorné divadlo, Slovenská národná knižnica, Národné osvetové centrum, Literárne informačné centrum, Spolok slovenských spisovateľov, Biblická škola, Turčianska knižnica, za finančnej podpory Ministerstva kultúry SR, Žilinského samosprávneho kraja, Mesta Martin, Neografie, a. s., Národného osvetového centra a Literárneho informačného centra, pripravili opäť veľmi pestrý program. Naplnený množstvom podujatí, z ktorých na tomto mieste vyberáme niektoré, určené pre širokú i odbornú verejnosť.
    Vo štvrtok 16. apríla, keď sa v Biblickej škole na Memorandovom námestí otvorí o 10. hodine brána jazykov v rovnomennom programe a poprední slovenskí jazykovedci uvedú novú knižnú edíciu Jazykovedné spisy MS.
    V piatok 17. apríla sa dianie prenesie do Slovenského komorného divadla, kde sa o 14. hodine bude konať beseda v programe Matičné a národné osobnosti v jubilejných súvislostiach. Záujemcovia sa môžu stretnúť s prezidentom Slovenskej republiky Ivanom Gašparovičom, podpredsedom vlády SR a zároveň ministrom školstva Jánom Mikolajom, ako aj predsedom MS Jozefom Markušom a spisovateľom Ladislavom Ťažkým. Po víkende bude Slovesná jar 2009 pokračovať opäť v Biblickej škole, kde sa v utorok 21. apríla o 10. hodine uskutoční vedecký seminár Súčasná literatúra a kríza človeka (v garancii literárneho vedca a historika prof. PhDr. Viliama Marčoka). Pooobede sa začnú Hľadania mladých autorov ‑ autorské predstavenie účastníkov literárnych súťaží na Slovensku. Streda 22. apríla bude Dňom Jozefa G. Cincíka pod záštitou ministra kultúry Mareka Maďariča.
    O 9. hodine sa začne v l. historickej budove MS, v súčasnosti SNLM SNK, Seminárom o živote a diele Jozefa Cincíka; pokračovať bude vernisážou výstavy Renesančný človek (kurátor P. Cabadaj) a privítaním knihy (autor Š. Baranovič) Hľadanie rodného štýlu.
    Štvrtok 23. apríla sa začne o 10. hodine v Biblickej škole Jarnou školou fantázie určenou tradične pre žiakov základných škôl mesta Martin a v tých istých priestoroch vyvrcholí o 17. hodine Autorským večerom (Miroslava Bielika, Pavla Holeštiaka, Jozefa Leikerta, Rút Lichnerovej, Zlaty Matlákovej, Rudolfa Schustera, Tomáša Winklera a ďalších).
    Piatok 24. apríla je zas Dňom Júliusa Barča‑lvana. V historickej budove MS sa o 9. hodine začne odborným seminárom, o 16. hodine bude pokračovať pietnou spomienkou na Národnom cintoríne, o 17. hodine odhalením pamätnej tabule na Ulici A. Kmeťa č. 10 a vyvrcholí o 19. hodine premiérou hry Júliusa Barča‑lvana Neznámy v Slovenskom komornom divadle.
    Podrobnejší program prinášame v prílohe OROL TATRANSKÝ vo vnútri novín.
  • Župan dnes oceňuje učiteľov
    (31.03.2009; Turčianske noviny; č. 12, s. 4; Muchová Z., KOV)
    Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) už tretí rok oceňuje prácu učiteľov stredných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.
    MARTIN, TURČ. TEPLICE, MOŠOVCE. Pri príležitosti Dňa učiteľov zablahoželá dnes o 16. h predseda ŽSKJuraj Blanár v Dome umenia Fatra v Žiline päťdesiatim dvom pedagógom zo všetkých regiónov kraja.
    Ocenenia si prevezme aj deväť učiteľov z turčianskych stredných škôl. Ocenenie za najlepšiu učiteľku získa Darina Kohútová z SOŠ obchodu a služieb, ale aj Vilma Slezáková zo Strednej priemyselnej školy, Magdaléna Potočiarová z Gymnázia VPT a Anna Kyseľová z Gymnázia J. Lettricha v Martine, Lídia Janoťáková z PASA v Turč. Tepliciach. Ocenenia sa dočkajú aj učitelia Ján Stredák zo SOŠ dopravnej, Ján Frank zo Spojenej školy, Ján Jakubovič z Obchodnej akladémie v Martine a Peter Matula zo Spojenej školy z Mošoviec.
  • ŽILINA: Predseda ŽSK verí, že postavenie pedagógov v spoločnosti sa zlepší
    (31.03.2009; www.tasr.sk; s. 1; TASR)
    Žilina 31. marca (TASR) ‑ Predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár dnes pri príležitosti Dňa učiteľov ocenil v priestoroch Domu umenia Fatra v Žiline 52 pedagógov stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja.
    ŽSK podľa Blanára motivuje učiteľov cez rôzne grantové schémy, aby urobili aj niečo viac nad rámec učebných osnov. "Pevne verím, že ak dnes nie je postavenie pedagógov v spoločnosti dostatočné, v budúcnosti bude také, aké sa patrí na spoločnosť, ktorá si ctí vzdelanie a má vo vienku vzdelanostnú ekonomiku, pre Slovensko tak veľmi potrebnú," skonštatoval Blanár.
    Prácu pedagógov a pedagogických pracovníkov stredných škôl ocenil ŽSK pri príležitosti Dňa učiteľov už tretíkrát. "Každoročne si chceme pripomenúť výnimočnosť, tvorivosť a obetavosť učiteľov, vychovávateľov a majstrov odborného výcviku. ŽSK pedagógov morálne podporuje a snaží sa prispieť k budovaniu ich dôležitého spoločenského statusu," povedal Blanár. Odbor školstva ŽSK na základe návrhov zo stredných škôl zosumarizoval zoznam ocenených z gymnázií, spojených škôl, konzervatória, stredných odborných škôl, obchodných akadémií i hotelovej, dopravnej, pedagogickej a sociálnej akadémie. Z celkového počtu 52 pedagógov bolo 13 ocenených z Horného Považia, 5 z Kysúc, 15 z Liptova, 9 z Turca a 10 z Oravy.
  • Hrady majú chrániť združenia
    (31.03.2009; Žilinské noviny; č. 12, s. 3; KAVECKÝ Ladislav)
    Najväčšou prekážkou záujemcov o záchranu zrúcanín hradov sú problémové vlastnícke vzťahy a teda neľahké zháňanie peňazí. Na seminári o záchrane hradov dávali všetci za príklad dobrovoľníkov z Lietavy.
    ŽILINA. Na území Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) je 13 hradov. Okrem Oravského sú všetky zrúcaniny alebo ruiny a starostlivosť o ne je náročná.
    Zástupcovia samospráv, odborníci a združenia sa na seminári v pondelok 23. marca mali naučiť, ako ich chrániť. Od kraja očakávajú hlavne odbornú a finančnú pomoc.
    "Máme záujem, aby vznikali občianske združenia, ktoré sa budú zaoberať nielen záchranou, ale aj rôznymi aktivitami na zviditeľnenie hradov. Je to významná súčasť cestovného ruchu," povedal žilinský županJuraj Blanár. Z grantov kraja môžu združenia tento rok žiadať približne 6 600 eur.
    Problémom je vlastníctvo
    Podľa riaditeľky odboru kultúry ŽSK Aleny Michálkovej, ak hrad nikomu nepatrí, tak sa oň nik nestará.
    "Je ideálne, ak sa hrad podarí získať do osobného vlastníctva občianskemu združeniu. Pozitívnym prípadom je Združenie na záchranu Lietavského hradu, ktoré sa stalo vlastníkom hradu v Lietave. Túto cestu chceme ukázať aj ostatným," povedala Michálková.
    Ak je hrad majetkom združenia, to má väčšiu šancu zohnať peniaze z grantov a fondov.
    Združeniu na záchranu Lietavského hradu patrí druhá najväčšia zrúcanina na Slovensku od minulého roka. "Rozšírili sa nám možnosti financovania. Ale pribudla zodpovednosť. Predtým sme mohli kedykoľvek odísť. Dnes nás viaže pamiatkový zákon a musíme sa o pamiatku starať," povedal Ľubomír Chobot zo združenia.
    Na ruine odstránili zatiaľ pätinu najväčších závad. Členov majú 41 a sú z celého Slovenska a Moravy. Tiež im pomáhajú občasní dobrovoľníci. Svoje dielo financujú z eurofondov, dotácii ministerstva kultúry a grantov kraja. Organizujú aj podujatia ako hradné slávnosti, koncerty, tvorivé dielne a semináre. Poskytujú svoje know ‑ how, čo prinieslo prvé ovocie na Považskom hrade.
    Pomaly a postupne
    Pamiatkári uprednostňujú konzervovanie, nie obnovovanie hradných ruín.
    "Podľa nášho názoru nie je vhodné tieto hrady dostavovať. Treba zabrániť ďalšej degenerácii materiálu a zachovať ich v súčasnom stave," povedal riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Žilina Miloš Dudáš.
    Táto konzervácia je dobrá, keď sa robí pomaly a postupne.
    "Keď sa nepoužíva železo, betón a v minimálnej miere cement. Lietavký hrad je dobrým príkladom, ako obnovovať hrady," povedal Dudáš.
    ***
    Prvenstvo Oravy
    Oravský hrad sa stal v minulom roku najnavštevovanejším slovenským hradom. Pozrelo si ho 210 000 ľudí, čo je o 30‑tisíc viac ako v roku 2007. Približne 40 percent z celkového počtu návštevníkov tvorili poľskí turisti. Doteraz si prvenstvo v návštevnosti držal Bojnický zámok.
  • Žilinu navštívil prezident Gašparovič
    (31.03.2009; Žilinský večerník; č. 14, s. 1; KAŠŠA Róbert, TASR)
    Minulý štvrtok poctil Žilinu svojou návštevou prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, ktorý pri tejto príležitosti ocenil dôveru voličov v Žilinskom kraji v prvom kole prezidentských volieb.
    "Všetky médiá ma dávajú do pozície toho najhoršieho a pani kandidátku Radičovú dávajú zase do polohy Spasiteľa. Takže ja som veľmi rád, že som prišiel do kraja, kde som dostal najviac hlasov, kde mi dôveru dali voliči bez výhrad. Občanov som si skôr naklonil tým, že tu nie som prvý ani druhýkrát a že veľa vecí, o ktorých sme spolu diskutovali, sa realizovalo," povedal na margo kampane i výsledkov prvého kola Ivan Gašparovič.
    Prvý muž krajiny začal svoju návštevu krajskej metropoly v Strednej priemyselnej škole stavebnej v Žiline, kde živo diskutoval o aktuálnych otázkach so študentmi i pedagógmi. "Dozvedel som sa, že ide o školu, ktorá je vysoko hodnotená. Prišiel som sa poďakovať pedagógom za prácu, ktorú vykonávajú a so študentmi sa pozhovárať o tom, ako si predstavujú svoju budúcnosť. Čo si myslia, že by sa v školstve mohlo zmeniť v prospech študenta. Počúvať mladých ľudí a ich názory je pre tých, ktorí pracujú v politike a verejnom živote, veľmi dôležité. Treba hovoriť o tom, či sú ich názory správne, či sú reálne a povedať im, čo je pre ich mladý život najdôležitejšie. Je to vzdelanie," pokračoval prezident a pridal aj konkrétne problémy, ktoré pri diskusiách trápia mladých ľudí: "V súčasnej dobe ich trápi niekoľko veci, a to nielen ich. Celá organizácia školstva, možnosti štúdia a možnosti vzdelávania, dostatok učebných pomôcok a, samozrejme, či po skončení štúdia nájdu zamestnanie. Či ho nebudú musieť hľadať niekde vonku. To sú otázky, ktoré ich najviac trápia."
    Popoludní zavítala hlava štátu na Úrad Žilinského samosprávneho kraja, kde sa stretla s osobnosťami kraja a diskutovala aj so županom Jurajom Blanárom. Medzi témami rezonoval zákon o sociálnych službách, ale aj stav cestnej infraštruktúry na Orave a Kysuciach. "Chcem podporiť najmä možnosť urobiť všetko pre to, aby prepojenie medzi slovenskou a poľskou Oravou bolo naplnené tak, ako si to predstavujú občania. V tomto mám podporu aj u poľského prezidenta, s ktorým sme spoločne iniciovali návrhy našim vládam," uviedol Gašparovič, ktorému Juraj Blanár na záver návštevy zablahoželal k jeho piatkovým narodeninám a odovzdal mu "cestovnú" 87‑centi‑metrovú fujaru.
    Nás zaujímalo, či Ivan Gašparovič verí v prvenstvo v Žilinskom kraji aj v druhom kole volieb? "Som presvedčený, že nie médiá, ale práve voliči budú rozhodovať podľa svojich úsudkov, podľa vlastného zhodnotenia. Takže samozrejme, že verím a verím aj tu vám všetkým vo vašom kraji. Som presvedčený, že v súčasnej dobe potrebuje Slovensko ozaj silnú trojicu: prezidenta, premiéra a predsedu parlamentu a parlament ako taký. Bez určitej synergie, zhody, a bez rýchleho rozhodovania a konania v období krízy, by totiž mohlo dôjsť k ešte väčšej katastrofe," dodal na záver svojej návštevy pod Dubňom.
  • LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ PODÁ POMOCNÚ RUKU ZADLŽENEJ NEMOCNICI
    (31.03.2009; Rozhlasová stanica Regina; Rozhlasový denník; 12.00; 3 min.; VELECKÝ Milan)
    Martina GAPČOVÁ, moderátorka:
    "Zriaďovateľom liptovskej nemocnice s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši je síce Žilinský samosprávny kraj. Zdravotnícke zariadenia však žiadali o pomoc aj mesto, v ktorom sídli. Každoročne hospodári so stratou a od mesta žiada, aby prevzalo tie výkony, ktoré nesúvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Pokračuje Milan VELECKÝ."
    Milan VELECKÝ, redaktor:
    "Už vlani nemocnica žiadala o pomoc mesto Liptovský Mikuláš. Združenie miest a obcíLiptova vtedy prispelo desiatimi korunami na obyvateľa, teda spolu asi 27‑tisíc eurami na splatenie starých dlhov. Tie vo februári dosiahli približne 2,5 milióna eur a riaditeľ nemocnice Ján VYŠŇAN opäť žiada o pomoc."
    Ján VYŠŇAN:
    "Nemocnicu zaťažujú niektoré skutočnosti, ktoré nie sú spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, prevádzkovanie domu s opatrovateľskou starostlivosťou, otázka záchytnej stanice, respektíve riešenie problémov spojených s alkoholizmom a tretia oblasť je spojená s daňovým zaťažením a práve na dane z nehnuteľností."
    M. VELECKÝ:
    "A nemocnica by ju chcela odpustiť tak, ako to v Žilinskom kraji urobila Trstená. Primátor mesta Ján BLCHÁČ."
    Ján BLCHÁČ:
    "Daň z nehnuteľnosti požaduje nemocnica s poliklinikou už dávnejšie odpustiť, žiaľ, v súlade s VZN mesta to nie je možné. O tých ďalších návrhoch som počul dnes prvýkrát, takže budeme hľadať zodpovedajúce riešenie."
    M. VELECKÝ:
    "Proti nie sú ani poslanci. Hovorí predseda väčšinového klubu Smer‑SD, ĽS‑HZDS a SNS Jaroslav LEHOCKÝ."
    Jaroslav LEHOCKÝ:
    "Sú to veci, ktoré by aj poslanci určite podporili, ale je potrebné urobiť jednoznačné analýzy a až na základe týchto analýz potom môžeme predložiť návrh na rokovanie."
    M. VELECKÝ:
    "A s podporou nemocnice súhlasí aj opozičný klub SDKÚ‑DS a KDH. Hovorí jeho predseda Jozef REPASKÝ."
    Jozef REPASKÝ:
    "Každý zmysluplný návrh, ktorý pomôže nemocnici a zároveň samozrejme všetkým obyvateľom tohto regiónu podporíme. To je inštitúcia, ktorá naozaj slúži všetkým a tam sa nedá pozerať na nejaké politické tričko."
    M. VELECKÝ:
    "Nemocnica už ohlásila zámer predať stratový dom s opatrovateľskou službou. Súhlasiť s tým, ale musí zriaďovateľ Žilinský kraj. Riaditeľ nemocnice Ján VYŠŇAN."
    J. VYŠŇAN:
    "Vychádzajúc len z výšky znaleckého posudku, tak aby sme mohli znížiť takmer o tretinu dlh na verejných financiách, aby sme znížili prevádzkový dlh nemocnice o 1,5 milióna korún."
    M. VELECKÝ:
    "Teda asi o desatinu jeho vlaňajšej výšky."
  • Slafkovský mal pravdu
    (31.03.2009; Liptovské noviny; č. 12, s. 5; LEHOTSKÝ Peter)
    ZACHRÁNIL ŠTRNÁSŤ MILIÓNOV EUR V súvislosti s projektom odkanalizovania obcí Važec, Východná a Hybe v hodnote 14,2 miliónov eur (430 miliónov korún) zrušil Úrad pre verejné obstarávanie súťaž hľadajúcu realizátora tejto zákazky.
    LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Rozhodol tak na základe preskúmania podnetu poslanca NR SR a bývalého primátora Liptovského MikulášaAlexandra Slafkovského. Tým zachránil Liptákom 400 miliónov.
    Tender vypísala Liptovská vodárenská spoločnosť vlani v decembri a mal byť financovaný z prostriedkov Európskej únie. Úrad skonštatoval, že súťažné podmienky sú v rozpore so základnými princípmi verejného obstarávania. Vodárne podľa dostupných informácií pochybili a porušili niekoľkonásobne zákon. Podľa dokumentu, ktorý máme k dispozícii, musia sporný tender definitívne zrušiť. Rozhodnutie úradu dáva za pravdu Alexandrovi Slafkovskému. Ten svoje námietky zdôvodňoval tým, že tender je netransparentný a obával sa, že v prípade vyčerpania prostriedkov z fondov EÚ v rozpore so zákonom na spomínané odkanalizovanie by museli vodárne peniaze vrátiť. To by sa, podľa neho, určite negatívne premietlo do cien vodného a stočného. Akcionármi vodární sú obce a mestá horného a stredného Liptova, zákazníkmi drvivá väčšina obyvateľov tejto časti regiónu.
    Viacnásobné porušenia zákona
    Podľa dokumentu, ktorým disponujeme, úrad vodárom vytýka príliš krátku lehotu na získanie podkladov pre záujemcov. Tí mali čas na to, aby o ne písomne požiadali, vyzdvihli si ich a zložili povinnú zábezpeku iba jeden pracovný deň, respektíve šesť pracovných dní vrátane Silvestra. Informácia o súťaži bola uverejnená na dvakrát v dvoch rôznych termínoch ‑ v slovenskom aj v európskom vestníku. Uvedená lehota mohla podľa ÚVO "odradiť najmä zahraničných uchádzačov od účasti", pretože "najmä vo vzťahu k povinnosti osobne si vyzdvihnúť podklady je neprimerane krátka a nezabezpečuje dodržanie princípu rovnakého zaobchádzania, ako aj spravodlivú hospodársku súťaž".
    Vodárne pochybili aj stanovením výšky požadovanej finančnej zábezpeky, ktorú museli záujemcovia zložiť. Tá sa mala pohybovať na úrovni 10,5 milióna korún. Zákon však hovorí, že jej maximálna výška smie predstavovať percent z ceny zákazky, maximálne však desať miliónov (333‑tisíc eur).
    Nerovné podmienky pre uchádzačov
    Ďalšie porušenie zákona skonštatoval úrad v prípade požiadavky jeden a pol miliardovej ročnej hranice obratu za posledné tri roky: "Vyžadovanie preukázania splnenia podmienky celkovým obratom vo vzťahu k predpokladanej hodnote zákazky nie je primerané." Tiež sa mu nepáčil limit jedného tisíca zamestnancov v pracovnom pomere záujemcov a ďalšie kritériá. Odvoláva sa na zákon, ktorý zakazuje diskriminovať uchádzačov napríklad aj na základe veľkosti firmy. Podmienky podľa úradu nebrali na zreteľ podstatnú skutočnosť, a to fakt, či je záujemca schopný dodať predmet zákazky.
    Oporu v zákone tiež nemá mať ďalšia podmienka. Tá bola zo strany LVS určená subdodávateľom prípadného víťaza súťaže. Subdodávatelia museli podľa podmienok vodárov disponovať minimálne desiatimi zamestnancami v trvalom pracovnom pomere. Ani toto kritérium sa Úradu pre verejné obstarávanie nepáčilo.
    Začalo to veľkým hrmotom a obviňovaním
    V súvislosti s podaním podnetu a jeho medializáciou sa na Alexandra Slafkovského spustila lavína kritiky. Vo vysielaní TV Liptov predseda predstavenstva LVS, mikulášsky primátor a konateľ tejto televízie, Ján Blcháč najskôr 21. januára povedal, že "poslanec Národnej rady poškodil dobré meno vodárenskej spoločnosti". 27. januára nasledovalo mimoriadne valné zhromaždenie akcionárov vodární. Tí schválili stanovisko predstavenstva spoločnosti. Pred kameru sa opäť postavil Blcháč a prečítal ho.
    Konštatuje sa v ňom aj to, že "v doterajšom priebehu prípravy (súťaže) postupovala spoločnosť kompetentne, zodpovedne a v súlade s platnou legislatívou." Obsahovalo aj ostré výpady voči médiám i samotnému Slafkovskému: "Domnievame sa, že (jeho) informácie naozaj môžu vyvolať pochybnosti o transparentnosti súťaže. Preto sa stotožňujeme s názorom akcionára zvážiť možnosť právnych krokov voči jednotlivým periodikám a voči samotnému Alexandrovi Slafkovskému."
    Následne si vodárne v týždenníku MY Liptovské noviny zaplatili celostranový inzerát. Obsahoval vyhlásenie predstavenstva, ktoré malo byť "vrátane príloh dostatočne detailne rozpracované, aby si verejnosť urobila svoj názor". Jedna inzertná novinová strana stojí v týchto novinách približne 40‑tisíc korún (1300 eur).
    V médiách sa nechcú k problematike vyjadriť
    V utorok 24. marca sa kvôli rozhodnutiu Úradu pre verejné obstarávanie o zrušení tendra zišlo mimoriadne predstavenstvo vodární. Podľa slov riaditeľa spoločnosti Vladimíra Svrbického sa uznieslo na tom, že "sa nebudeme (vodárne) k problematike vyjadrovať prostredníctvom médií. Rozhodnutie ÚVO rešpektujeme, voči externému zo‑ stavovateľovi podmienok zrušenej súťaže budeme postupovať v zmysle platnej zmluvy," povedal. LVS si chce súťaž zopakovať, vypíše ju v dohľadnej dobe.
    Okrem mimoriadneho predstavenstva sa v ten istý deň konalo aj mimoriadne zasadnutie dozornej rady vodární. Jej predsedu ‑ hrádockého primátora Branislava Trégera ‑ sme sa opýtali, k čomu v utorok dospela. Zopakoval slová riaditeľa Svrbického o tom, že rozhodnutie kontrolného úradu rešpektujú. "Novú súťaž budeme dozorovať prísnejšie, aby nedošlo k podobným chybám," povedal. "Ak máte ďalšie otázky, obráťte sa, prosím, na vedenie spoločnosti či jeho predstavenstvo."
    Ospravedlnenie, zdá sa, je v nedohľadne
    Zaujímalo nás, či predseda predstavenstva vodární Ján Blcháč po rozhodnutí ÚVO zmenil optiku, ktorou koncom januára vnímal Alexandra Slafkovského i medializáciu celej kauzy.
    Na minulotýždňovom zastupiteľstve dostal ako primátor od poslanca Jozefa Repaského otázku, či stále trvá na tom, že Slafkovský poškodil dobré meno spoločnosti. "Jasné," povedal. Reagoval aj na to, či budú na základe zle pripraveného tendra vyvodené voči niekomu konsekvencie. Povedal, že nie.
    Za jedinú chybu označil zle vypočítanú výšku zábezpeky, ktorú mali záujemcovia o súťaž zložiť. Zodpovedná má však za to byť externá spolupracovníčka vodární. "Manažéri ani členovia orgánov nepochybili, preto nie je dôvod voči nim vyvodzovať konsekvencie," pokračoval.
    Na záver zastupiteľstva skonštatoval, že nemá dôvod ospravedlniť sa Slafkovskému za to, čo o ňom povedal po upozornení na možné prešľapy a iniciovaní kontroly, ktorá zamedzila čerpaniu prostriedkov z eurofondov v rozpore s pravidlami.
    "To by sa mi musel najskôr ospravedlniť on za to, keď nám prezentoval, ako nepodarene sme robili výberové konanie na prenájom tepelného hospodárstva. Keď sa mi za toto ospravedlní, veľmi rád tak urobím aj ja," uzavrel.
  • Vlani sa na Slovensku ubytovalo celkovo 4,083 mil. turistov
    (31.03.2009; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. ‑; sita)
    BRATISLAVA 31. marca (WEBNOVINY) ‑ V minulom roku sa na Slovensku ubytovalo celkovo 4,083 mil. turistov, ktorí v ubytovacích zariadeniach strávili celkovo 12,464 mil. nocí. Oproti predchádzajúcemu roku tak vzrástol počet ubytovaných turistov o 8,1 % a počet prenocovaní vzrástol medziročne o 7,8 %. Vyplýva to zo štúdie "Návštevníci v ubytovacích zariadeniach na Slovensku podľa krajov v rokoch 2001 ‑ 2008", ktorú zverejnilo Ministerstvo hospodárstva SR na svojej internetovej stránke. Najviac turistov sa vlani ubytovalo v Bratislavskom kraji (914,4 tis.), po ktorom nasledovali Žilinský kraj (767,3 tis.), Prešovský kraj (736,1 tis.), Banskobystrický (455,9 tis.), Košický (356,9 tis.), Trenčiansky (320,3 tis.) a Trnavský kraj (273,5 tis.). Najmenej sa vlani ubytovali turisti v Nitrianskom kraji, kde ich počet dosiahol 258,3 tis.
    Najviac nocí však turisti vlani strávili v Žilinskom kraji (2,536 mil.), po ktorom nasledovali Prešovský kraj (2,448 mil.), Bratislavský kraj (1,859 mil.) a Banskobystrický kraj (1,624 mil. nocí). Najmenej prenocovaní hlásil Nitriansky kraj, kde turisti v minulom roku strávili celkovo 750,1 tis. nocí v ubytovacích zariadeniach. Priemerne najviac nocí na jedného turistu evidoval Trnavský kraj (4,4 nocí), najmenej dosiahol počet prenocovaní na turistu v Bratislavskom kraji (2 noci).
    Z celkového počtu 4,083 mil. ubytovaných turistov tvorilo 1,767 mil. zahraničných klientov, ktorí u nás strávili dohromady 5,261 mil. nocí. Medziročne tak ich počet stúpol o 4,9 %. Najviac zahraničných turistov sa ubytovalo v Bratislavskom kraji (563,1 tis.), po ktorom nasledovali Žilinský kraj (345,2 mil.) a Prešovský kraj (300,5 mil.). Najmenej zahraničnej klientely sa vlani ubytovalo v Trenčianskom kraji (93,2 tis.). Najviac nocí pritom zahraniční turisti strávili v Žilinskom kraji (1,180 mil.), po ktorom nasledovali Prešovský kraj (1,05 mil.) a Bratislavský kraj (1,009 mil.). Najvyšší priemerný počet nocí na jedného turistu spoza hraníc evidoval Trnavský kraj (5,3 nocí), po ktorom nasledovali Trenčiansky kraj (3,8 nocí) a Prešovský kraj (3,5 nocí). Najmenej dosiahol počet prenocovaní na jedného zahraničného turistu v Bratislavskom kraji (1,8 noci).
  • ŽILINSKÝ KRAJ PODPORUJE ROZVOJ CESTOVNÉHO RUCHU
    (30.03.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Štúdio Kontakt; 20.00; 60 min.; HARGAŠOVÁ Ľubica)
    Žilinský samosprávny kraj ako jeden z mála aktívne podporuje rozvoj cestovného ruchu na svojom území. Jeho poslednou aktivitou je snaha o záchranu hradov, ktoré sa nachádzajú na území kraja. O aktivitách Žilinského kraja pri podpore a rozvoji cestovného ruchu diskutovali v SRo predseda kraja J. BLANÁR, historik M. CHMELÍK a predseda občianskeho združenia na záchranu Lietavského hradu B. PIROHA.
    Ako skonštatoval J. BLANÁR, Žilinský kraj je mimoriadne bohatý na historické pamiatky, ale aj krásnu prírodu a to treba využiť na rozvoj cestovného ruchu. Pritom poučiť sa možno aj z okolitých krajín, kde vidiecka turistika už funguje dlhé obdobie. Základom úspechu sú kvalitné služby, pretože bez dobrých služieb turisti v kraji nezostanú. Už niekoľko obcí v žilinskom regióne však dokázalo, že ich obyvatelia vedia poskytovať služby na potrebnej úrovni a profitujú z rozvoja cestovného ruchu. Ten sa pritom stáva nedeliteľnou súčasťou ekonomík miest a obcí. Návštevníkom treba vytvoriť v danom regióne také podmienky, aby sa cítili dobre, dôležitú úlohu hrá aj to, prispôsobiť služby požiadavkám jednotlivých skupín turistov. J. BLANÁR tiež tvrdí, že tam, kde je to možné, by sa mali podnikatelia spájať, aj keď cestovný ruch je tiež postavený na báze konkurencie. Spájanie síl v spoločných oblastiach je však krok, ktorý prinesie ovocie všetkým zainteresovaným. Ak by totiž každý hral len na seba, stratia v konečnom dôsledku všetci. Kraj má priame kompetencie v stredoškolskom vzdelávaní, to sa snaží podľa slov J. BLANÁRA využiť a už priamo na školách sa snaží pripraviť študentov na nové formy v cestovnom ruchu. Kraj však organizuje aj odborné konferencie o cestovnom ruchu rovnako ako infocesty pre touroperátorov. Aj vďaka nim majú spätnú väzbu o nedostatkoch či rezervách v jednotlivých lokalitách.
    Jedným z projektov, ktorým chce kraji prispieť k rozvoju cestovného ruchu je podpora občianskych združení, ktoré sa snažia o obnovu a zachovanie hradov na území kraja. Tých je celkom trinásť, z nich štyri patria do majetku kraja, vrátane najnavštevovanejšieho Oravského hradu. Ostatné hrady sú v majetku obcí, či múzeí. Na granty, ktoré majú pomôcť pri záchrane hradov, vyčlenil kraj 6600 eur. Väčšinou sú čerpateľmi týchto financií práve občianske združenia, ktoré ich využívajú pri svojich aktivitách na obnovu hradov. Ako tiež ubezpečil J. BLANÁR, kraj zachová vitálne všetky svoje kompetencie a táto aktivita nepôjde na úkor žiadnej z nich.

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky