13. týždeň

  • KONFERENCIA O VZŤAHU HOVORCOV A MÉDIÍ
    (27.03.2009; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 20.00; 0,6 min.; R)
    A. KALAMÁROVÁ, moderátorka:
    "Hovorca ‑ partner alebo nepriateľ médií, to bola téma konferencie, ktorá sa dnes uskutočnila na pôde Katolíckej univerzity v Ružomberku. Predseda združenia Otvorená samospráva a hovorca Žilinského samosprávneho krajaPeter KUBICA po konferencii konštatoval, že hovorcovia a novinári sú najmä kolegami."
    P. KUBICA:
    "Vytvoril sa komunikačný priestor pre účastníkov, aby si vymieňali skúsenosti, aby sa budovali vzťahy, aby sa hovorilo o tom, či vôbec inštitúcie majú mať hovorcov, či to nie je luxus, či to nie je v období krízy prepych mať nejakého človeka, ktorý by si mal venovať len médiám, alebo či naopak médiá potrebujú relevantné informácie, potrebujú ich včas, alebo si ich majú vyhľadávať sami prácne cez internet a prostredníctvom infozákona."
  • JE HOVORCA PARTNER, ČI NEPRIATEĽ NOVINÁRA?
    (27.03.2009; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál; 17.00; 2 min.; VELECKÝ Milan)
    Moderátor:
    "Je hovorca partner, či nepriateľ novinára? Odpoveď na túto otázku spoločne hľadali novinári i hovorcovia samospráv na pôde Katolíckej univerzity v Ružomberku. Bol medzi nimi aj Milan VELECKÝ."
    M. VELECKÝ, redaktor:
    "Ozbrojené prímerie. Aj takáto charakteristika vzťahu novinára a hovorcu odznela na dnešnej konferencii. Organizovalo ju občianske združenie Otvorená samospráva. Jeho predseda, Peter KUBICA tvrdí, že snaha samosprávy čo najviac otvoriť sa, neplatí len v čase pred voľbami."
    P. KUBICA:
    "Samozrejme, že nám ide o voličov, ale o voličov počas celé štyri roky. Dá sa povedať, že sme všetci kolegovia, pretože pracujeme s informáciami a posúvame ich ďalej, aby nezostali zabudnuté na úradoch a inštitúciách, ale aby išli medzi ľudí."
    M. VELECKÝ:
    "Rôzne názory odzneli napríklad na kupovanie si novinárov. Nie však za peniaze, ale prednostným poskytovaním niektorých informácií. Televízny reportér, Peter HAJNALA tvrdí, že hovorcovia a novinári by mali byť najmä profesionáli."
    P. HAJNALA:
    "Ten hovorca a ten novinár sú partneri. Pretože, jeden háji záujmy tej inštitúcie, druhý informuje o tej inštitúcii. Ak je to na tejto báze, je to výborné. V opačnom prípade, ak sú tými nepriateľmi, čo sa často aj stáva, tak je to problém..."
    M. VELECKÝ:
    "...na ktorý doplácajú obe strany. Podpredseda Slovenského syndikátu novinárov, Karel DVOŘÁK nerozumie snahe oddeliť hovorcov od novinárov."
    K. DVOŘÁK:
    "Hovorca robí špeciálnu novinársku robotu a mal by teda byť chránený aj novinárskou organizáciou, mal by mať všetky možné práva, ktoré novinárom môže Slovenský syndikát novinárov poskytnúť."
    M. VELECKÝ:
    "Často pritom odznieva prirovnanie, že hovorca ostal na akomsi moste medzi novinármi a úradom, ktorý zastupuje, čo môže byť jeho výhoda, tvrdí Pavol HOLEŠTIAK z úradu Žilinského samosprávneho kraja."
    P. HOLEŠTIAK:
    "Doba prináša zmeny aj v tom zmysle, že hovorca už nie je len štandardným novinárom, ale často patrí medzi najlepších poradcov samotného primátora, či župana a, nielen v mediálnej oblasti."
  • Na voličov s fujarou
    (27.03.2009; Plus jeden deň; s. 3; jap)
    Budeme skákať, ako bude prezident pískať?
    TURNÉ prezidentských kandidátov pokračuje! Ivan Gašparovič včera zavítal do Turčianskych Teplíc a Žiliny, kde má veľkú podporu. Žilinčania dokonca nezabudli ani na jeho narodeniny.
    Voľby dávajú prezidentovi zrejme zabrať, pretože v určitých chvíľkach vyzeral unavene. Prejav žilinského županaJuraja Blanára dokonca počúval s rukou vo vrecku nohavíc. Darček, ktorý mu Žilinský samosprávny kraj daroval k dnešným 68. narodeninám, ho však potešil. "Keď mi pán župan poprial veľa síl, lebo ich budem potrebovať, čakal som valašku," usmieval sa nad zabaleným darčekom Gašparovič.
    "Fujara je však môj obľúbený nástroj a navyše podľa rozprávky ľudia tancovali tak, ako im niekto pískal." Darovaná fujara je netradične malá (má len 87 centimetrov, pričom bežné fujary merajú až 170), takže ju môže využiť aj na cesty ‑ trebárs za voličmi.
    Text k foto:
    TO SA BUDE PÍSKAŤ! Ivana Gašparovičova cestovná fujarka potešila.
  • PREZIDENTSKÍ KANDIDÁTI NAVŠTÍVILI ŽILINSKÝ KRAJ
    (26.03.2009; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 2,9 min.; KAVECKÁ Júlia)
    V. BELISOVÁ, moderátorka:
    "Predvolebná kampaň dvoch prezidentských kandidátov pokračovala na plné obrátky aj dnes. Ivan GAŠPAROVIČ a Iveta RADIČOVÁ zavítali do Žilinského samosprávneho kraja. Kandidátka opozície ako sociologička prednášala na Katolíckej univerzite v Ružomberku, vystúpenie sa zaobišlo bez problémov aj napriek tomu, že v minulých dňoch proti nemu vystúpila trojica univerzitných pedagógov. Iveta RADIČOVÁ vo svojom vystúpení nevidí problém."
    I. RADIČOVÁ:
    "Som profesorka sociológie, prednášala som na množstve svetových univerzít. Akademická pôda má svoje slobody, mne bude cťou, že si do svojej profesionálnej kariéry budem môcť pripísať aj účasť na prednáške na Katolíckej univerzite v Ružomberku."
    V. BELISOVÁ:
    "Témou prednášky bola sociálna politika v 21. storočí. Podľa hovorcu Katolíckej univerzity Vladimíra BUZNU, dnešnú RADIČOVEJ prednášku pripravili ešte pred vyhlásením termínu volieb prezidenta."
    V. BUZNA:
    "Odborná prednáška pani profesorky Ivety RADIČOVEJ, ktorú organizuje Katedra sociálnej práce a Ústav sociálnych vied Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity, bola pripravovaná ešte pred termínom vyhlásenia prezidentských volieb."
    V. BELISOVÁ:
    "Protestnú výzvu troch kňazov označil Vladimír BUZNA za ich súkromnú iniciatívu. Ivan GAŠPAROVIČ sa dnes najskôr zúčastnil v Trenčianskych Tepliciach na slávnostnom stretnutí pri príležitosti Dňa učiteľov, kde vystúpil s príhovorom. Neskôr sa presunul na úrad Žilinského samosprávneho kraja, kde sa stretol s osobnosťami kraja ako i županom Jurajom BLANÁROM."
    J. KAVECKÁ, redaktorka:
    "Ivan GAŠPAROVIČ sa na úrade Žilinského samosprávneho kraja zaujímal o fungovanie sociálnych podnikov. So županom Jurajom BLANÁROM rozoberali aj problematiku komunikácií na Orave a dotkol sa aj problematiky takzvaného šrotovného, ktorú označil ako ziskovú."
    I. GAŠPAROVIČ:
    "Som veľmi rád, že dneska ešte sa stretnem s pánom ministrom hospodárstva, ktorého som zavolal a chcem, aby na zasadnutí vlády v stredu predložil aj môj návrh, pokiaľ ide šrotovné o podporu toho, aby vláda prijala nové rozhodnutie, kde by navýšila ešte peniaze."
    J. KAVECKÁ:
    "Na margo prebiehajúcej predvolebnej kampane Ivan GAŠPAROVIČ opäť zopakoval výhradu voči médiám, ktoré ho podľa jeho slov vykresľujú len negatívne."
    I. GAŠPAROVIČ:
    "Na mňa je len jeden servis a to negatívny od narodenia až možno do budúcich možných dní, kedy všetky médiá ma dávajú do pozícií toho najhoršieho a pani kandidátku RADIČOVÚ dávajú zase do polohy spasiteľa."
    J. KAVECKÁ:
    "Prezident zároveň označil za absolútny nezmysel dnešný článok v istom slovenskom denníku, v ktorom ho obvinili, že získal lukratívnu parcelu v Limbachu."
    I. GAŠPAROVIČ:
    "Taký istý článok bol aj pred voľbami pred piatimi rokmi, je to presne to isté a je to iniciatíva, pokiaľ som informovaný, jedného pána, ale je to absolútny nezmysel. Ja som riadne za všetko zaplatil, za všetko sú doklady a nie je to kupované od mesta, ale je to kupované od druhého už majiteľa toho nedostavaného domu."
    J. KAVECKÁ:
    "Ivan GAŠPAROVIČ dodal, že prípad posunie na prešetrenie a opatrenia chystá aj proti spomínanému denníku."
  • OBAJA PREZIDENTSKÍ KANDIDÁTI NAVŠTÍVILI ŽILINSKÝ KRAJ
    (26.03.2009; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 20.00; 1,9 min.; R)
    V. BELISOVÁ, moderátorka:
    "Predvolebná kampaň dvoch prezidentských kandidátov pokračovala na plné obrátky aj dnes. Ivan GAŠPAROVIČ aj Iveta RADIČOVÁ zavítali do Žilinského samosprávneho kraja. Kandidátka opozície ako sociologička prednášala na Katolíckej univerzite v Ružomberku, vystúpenie sa zaobišlo bez problémov aj napriek tomu, že v minulých dňoch proti nemu vystúpila trojica univerzitných pedagógov. Iveta RADIČOVÁ vo svojom vystúpení nevidí problém."
    I. RADIČOVÁ:
    "Som profesorka sociológie, prednášala som na množstve svetových univerzít. Akademická pôda má svoje slobody, mne bude cťou, že si do svojej profesionálnej kariéry budem môcť pripísať aj účasť na prednáške na Katolíckej univerzite v Ružomberku."
    V. BELISOVÁ:
    "Témou prednášky bola sociálna politika v 21. storočí. Podľa hovorcu Katolíckej univerzity Vladimíra BUZNU, dnešnú RADIČOVEJ prednášku pripravili ešte pred vyhlásením termínu volieb prezidenta."
    Ivan GAŠPAROVIČ sa dnes najskôr zúčastnil v Trenčianskych Tepliciach na slávnostnom stretnutí pri príležitosti Dňa učiteľov, kde vystúpil s príhovorom. Neskôr sa presunul na úrad Žilinského samosprávneho kraja, kde sa stretol s osobnosťami kraja ako i županom Jurajom BLANÁROM. Súčasnú hlavu štátu v súvislosti s prezidentskou kampaňou mrzí to, že médiá o ňom prinášajú negatívne informácie."
    I. GAŠPAROVIČ:
    "Všetky médiá ma dávajú do pozícií toho najhoršieho a pani kandidátku RADIČOVÚ dávajú zase do polohy spasiteľa. Takže ja som veľmi rád, že som prišiel sem, do kraja, kde som dostal najviac hlasov, kde mi dôveru voliči ozaj dali bez výhrad a to je pre mňa zadosťučinenie, že napriek takýmto informáciám, ktoré každodenne sa o mne negatívne dávajú cez tlač, občanov to nepohlo, občanov skôr som si naklonil tým, že nie som tu prvýkrát ani druhýkrát a že vo veľa veciach, kde sme spolu diskutovali, veľa vecí sa realizovalo."
  • So značkou Liptov ‑ treba zažiť
    (26.03.2009; Farmár; č. 13, s. 26; les)
    Združenie subjektov samosprávy a podnikateľského sektora v oblasti cestovného ruchu v Liptove Klaster Liptov funguje už takmer rok. Strategickým cieľom je zvyšovanie návštevnosti regiónu Liptova, ako aj vytvorenie modernej a rozpoznateľnej marketingovej značky atraktívnej európskej destinácie. "Od vzniku klastra bolo našou najpodstatnejšou aktivitou vytvorenie efektívneho partnerstva a spolupráce členov, zjednotenie ich smerovania v prospech dobrého mena celého regiónu a vytvorenie zastrešujúcej značky Liptov ‑ treba zažiť," hovorí Ľubomír Čech, PR koordinátor klastra.
    Aktivity klastra smerujú k vytvoreniu obrazu Liptova ako "nového", moderného slovenského regiónu. Podľa Ľubomíra Čecha však klaster plní aj úlohu oficiálnej marketingovej a organizačnej centrály pre región Liptov a je prvou organizáciou destinačného manažmentu na Slovensku. Koncom minulého roka uzatvoril Klaster Liptov strategickú dohodu o spolupráci aj so Žilinským samosprávnym krajom (ŽSK). Tá funguje predovšetkým na báze vzájomnej výmeny informácií o pripravovaných aktivitách oboch subjektov v oblasti cestovného ruchu, marketingových aktivít a propagácie. Predmetom spolupráce by podľa podpísanej dohody mala byť aj podpora Liptova zo strany ŽSK pri tvorbe konkrétnych marketingových produktov, ktoré bude región Liptov ponúkať návštevníkom. "Veríme, že už čoskoro sa túto ambíciu podarí plnohodnotne naplniť prostredníctvom interných projektov v Pláne aktivít Klastra Liptov pre rok 2009," vysvetľuje koordinátor.
    Od zastrešenia ponuky služieb ubytovateľov Liptova oficiálnou značkou Liptov ‑ treba zažiť, s ktorou budú spojené viaceré výhody, si predstavitelia Klastra Liptov sľubujú postupné znižovanie stavu čiernych ubytovateľov v regióne.
    Tento rok sa klaster plánuje orientovať okrem domáceho cestovného trhu aj na maďarský, český a poľský.
  • Nakrúcanie počas kalamity
    (26.03.2009; Farmár; č. 13, s. 27; sim)
    Snehom zapadnutý skanzen a potreba nakrútiť dokumentárny film Slovenskej televízie, to bolo v niektorých dňoch tejto zimy takmer nezlučiteľné. Nakoniec zábery vznikli aj vďaka ústretovosti Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja, ktorá vyriešila kalamitnú situáciu. Na druhej strane mohli vzniknúť nefalšované zábery drotára vracajúceho sa vo fujavici do svojho domu či spomienky starého poľovníka brodiaceho sa snehom zasypaným skanzenom.
    Okrem zasneženej drevenej architektúry diváci v dokumente uvidia niektoré zo vzácnych zbierok Kysuckého múzea viažuce sa k drotárstvu, interiér tzv. Drotárovho domu.
    "Predstaví sa v ňom aj jeden z novodobých adeptov nadväzujúcich na toto dávne remeslo ‑ Peter Hlavatovič z Kysuckého Nového Mesta. Nebude chýbať ani unikátna Zlatá kniha Drotárie, ktorú čoskoro slávnostne inštalujú v Kysuckom múzeu, aj rozprávanie známeho kysuckého poeta a znalca hôr Martina Kolembusa z Lodna," informovala Lenka Jancová z Kysuckého múzea. Skupina tvorcov tu pod vedením dramaturgičky Drahomíry Kyslanovej nakrúcala časť relácie Cestovanie v čase. Stalo sa tak ani nie týždeň po návšteve redaktorov z Českej televízie.
  • Nové cesty cez Oravu
    (25.03.2009; Plus jeden deň; s. 8; jap)
    Väčšinu komunikácií dokončia do roku 2015
    DOLNÝ KUBÍN ‑ Aj Oravu čaká lepšia cestná budúcnosť! Včera ju predstavil na seminári v Dolnom Kubíne vládny splnomocnenec pre výstavbu diaľnic a riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Igor Choma.
    Žilinský županJuraj Blanár je rád, že začali s obchvatom turčianskej Hornej Štubne, pokračuje stavba Ŕ3 okolo Trstenej a od vlani sa dá obísť Oravský Podzámok. Igor Choma prezradil, v akom stave sú pripravované diaľničné a rýchlostné cesty na Orave. "Predpokladám, že veľkú časť obchvatu Trstenej odovzdáme už v máji 2010. Na cestu medzi Tvrdošínom, Nižnou a Dlhou požiadame onedlho o územné rozhodnutie a stavebné povolenie." Najdlhší 20‑kilometrový úsek R3 spojí Dolný Kubín a Kraľovany. "Bojím sa, že časť tejto cesty, obchvat Dolného Kubína, dopadne ako Považská Bystrica, kde sa riešil 18 rokov. A nie som presvedčený, že zvolený považský variant je ten najvhodnejší pre obyvateľov i ekonomiku ‑ ale museli sme zvoliť kompromis," upozornil Igor Choma.
  • Inštitúcie v Žilinskom kraji majú riaditeľov
    (24.03.2009; Kysucké noviny; č. 11, s. 2; Filek Michal)
    Deväť sociálnych, zdravotných a kultúrnych inštitúcií v kraji bude mať od 1. apríla oficiálnych riaditeľov. Minulý týždeň ich vymenovali poslanci krajského parlamentu. Hlasovali za nich aj tí, ktorí ich na konci minulého roka nepodporili.
    Žilina. Poslanci Žilinského samosprávneho kraja schválili, na návrh župana Juraja Blanára, do funkcie riaditeľov deviatich organizácií. Sú to tí deviati riaditelia, ktorí vyhrali výberové konania, ale zastupiteľstvo ich koncom minulého roka do funkcií neodsúhlasilo. Blanár ich však riadením napriek tomu poveril.
    Šéf poslaneckého klubu KDH Pavel Pavlásek to považoval za arogantné a ukážku slabosti. Podľa neho mal župan rešpektovať poslancov a vyhlásiť nové výberové konania. Komisie boli podľa neho zložené účelovo, aby v nich zvíťazili riaditelia, ktorých chcel Blanár. "Vidím v tom zápas za využívanie služieb, dodávok a kšeftov," povedal Pavlásek. Tvrdil, že ak župan nevyhlási nové výberové konania a nepredloží nové argumenty, nevidí dôvod na to, aby podporili týchto ľudí.
    Nenašli dôvod, prečo ich nepodporiť
    Minulý týždeň ich však podporili. "Preberali sme ich jednotlivo, navštívili sme aj zariadenia a nenašli sme proti ich práci žiadnu výhradu. Nemali sme dôvod, prečo ich nepodporiť/' povedal Pavlásek. Dodal, že si stále myslí, že odvolaním 65 riaditeľov v apríli minulý rok došlo k politickým čistkám a bol to hrubý politický akt. "Po prerokovaní návrhu na menovanie riaditeľov v našom klube poslanci hlasovali v zastupiteľstve slobodne a individuálne, pričom teraz najviac zavážil regionálny záujem o zachovanie fungovania organizácií v ťažkých časoch finančnej a hospodárskej krízy aj tým, že ich budú riadiť menovaní riaditelia, a nie poverení. Očakávame tiež väčší tlak občanov a poslancov na zodpovednosť riaditeľov za chod organizácií," dodal.
    Prvého apríla vymenujú riaditeľov
    Hovorca ŽSKPeter Kubica povedal, že poverení riaditelia počas svojho pôsobenia dokázali, že sú správnymi ľuďmi na správnom mieste. "Nikto proti nim nemal žiadne výhrady. Mnoho inštitúcií dokonca skvalitnilo svoju činnosť," povedal Kubica.
    Od 1. apríla budú menovaní za riaditeľov aj Terézia Straňáková v Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb pre dospelých na Karpatskej ulici v Žiline, Jozef Kanaba v Kysuckej nemocnici v Čadci, Eva Larišová v Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb pre dospelých v Čadci‑Žarci, Silvia Petreková v Kysuckom kultúrnom stredisku v Čadci, Renáta Rábiková v Kysuckej galérii v Čadci.
  • Pohľadnice z Ludrovej putovali do Afganistanu
    (24.03.2009; Liptovské noviny; č. 11, s. 5; red)
    Ludrovskí žiaci vyrobili vianočné pohľadnice, ktoré potešili slovenských vojakov až v Afganistane. Za odmenu im vojaci priniesli do školy lietajúce taniere a iné darčeky.
    Žiaci z ludrovskej základnej školy, ako jediní v Žilinskom kraji, zareagovali na výzvu ministerstva obrany a namaľovali vianočné pozdravy pre slovenských vojakov pôsobiacich v zahraničných misiách. Traja z nich, čatári Dušan Štaffen, Peter Krchňavý a rotmajster Ladislav Rechtorík, im prišli v piatok trinásteho poďakovať osobne priamo do školy.
    Deti hosťom v uniformách zatancovali ľudové tance, zaspievali hymnu školy a odovzdali vlastnoručne vyrobený plagát. Vojaci odovzdali každému žiakovi igelitku plnú darčekov. Boli v nich omaľovánky, pastelky, lietajúci tanier, pršiplášť, píšťalka, jojo a všeličo iné. Potešili ich aj rôzne spoločenské a logické hry, ktoré deti využijú na vyučovaní aj v školskom klube.
    Obdarovaní boli aj vojaci. Starosta Ludrovej Peter Dutka im odovzdal knihu o najvzácnejšej kultúrnej pamiatke v obci ‑ kostole Všetkých svätých a spomienkové predmety.
    Počas besedy sa žiaci dozvedeli veľa zaujímavostí o práci vojakov v zahraničných vojenských misiách. Napríklad, že v Afganistane boli až šesťdesiatstupňové horúčavy a vojaci vypili za deň až dvanásť litrov vody. Ich hlavnou úlohou bolo hľadať a zneškodňovať míny a zabezpečiť ochranu civilného obyvateľstva.
    Po besede a autogramiáde si vojaci prezreli školu. Sľúbili, že prídu aj v máji a pripravia pre deti program v prírode.
    Základná škola v Ludrovej patrí počtom žiakov k najmenším na Slovensku. Navštevuje ju 28 žiakov, o ktorých sa starajú samé ženy.
    Riaditeľkou je Soňa Hričova. Okrem nej v škole pracuje jedna učiteľka, jedna vychovávateľka a jedna upratovačka, ktorá je zároveň aj školníckou.
  • Hrady zachránia nadšenci
    (24.03.2009; Plus jeden deň; s. 8; jap)
    Pomôže ich spojenie s odborníkmi
    ŽILINA ‑ Našli recept na zachovanie pamiatok! Žilinský samosprávny kraj prišiel na to, že údržbu hradov je najlepšie prenechať ochotným nadšencom.
    "Podporíme občianske združenia, ktoré sa postarajú o rekonštrukciu, údržbu a zviditeľnenie starobylých pamiatok," vyhlásil včera predseda Žilinského samosprávneho krajaJuraj Blanár: "Ročne môžu z našich grantov získať do 6 600 eur (200 000 Sk)." Podľa riaditeľa žilinského krajského pamiatkového úradu Miloša Dudáša občianske združenia spájajú ľudí z okolia hradov, ktorí pamiatky milujú a starajú sa o ne. "Ak prijmú odborné rady pamiatkárov, viaceré zrúcaniny zachováme," dodal.
    Najznámejšími obnoviteľné hradnej histórie je občianske združenie Donjon na Sklabinskom hrade a Združenie na záchranu Lietavského hradu. To sa vlani v októbri, po desaťročnom pôsobení, stalo majiteľom malebných ruín.
    Text k foto:
    LIETAVA: Múry sa nenapadajú aj vďaka obetavým nadšencom.
    Text k foto:
    ZÁCHRANCA: Ľubomír Chobot sa o hrad stará 10 rokov.
  • Organizácie kraja majú 9 nových riaditeľov
    (24.03.2009; Žilinský večerník; č. 13, s. 4; tasr)
    Poslanci zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) schválili na zasadnutí 17. marca vymenovanie deviatich riaditeľov organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. Návrh na schválenie riaditeľov predložil pred zasadnutím predseda ŽSKJuraj Blanár.
    Predseda ŽSK zdôraznil, že riaditelia prešli výberovým konaním, ktoré samosprávny kraj urobil nad rámec zákona. "Riaditeľov odporučila výberová komisia, v ktorej mal zastúpenie nielen Úrad ŽSK, ale poslanci zastupiteľstva ŽSK a odborníci z externého prostredia. A navyše, riaditelia obhajovali projekt na štvorročné obdobie, ktorý budú musieť napĺňať a po štyroch rokoch predložiť účty aj na zastupiteľstve," skonštatoval Blanár. Dodal, že na pozíciu riaditeľov organizácii ŽSK sú vypísané posledné štyri výberové konania.
    Odvolanie 65 riaditeľov organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK v sociálnej oblasti, kultúre a zdravotníctve navrhol Blanár na začiatku zasadnutia zastupiteľstva ŽSK 22. apríla 2008 a poslanci ho schválili.
    Podľa poslanca zastupiteľstva ŽSK Pavla Pavláska bolo odvolanie 65 riaditeľov hrubým politickým aktom. "Ak by som to hodnotil z pohľadu poslanca, ja som ich osobne ani neodvolával, ani nevolil. Z hľadiska menovania riaditeľov formálne, z toho pohľadu, že boli výberové komisie, bolo všetko podľa zákona. Ak sa spoliehame, že tento systém je demokratický a spravodlivý z hľadiska formálneho výberu, tak došlo k výmene niektorých riaditeľov," povedal Pavlásek.
  • Oravský hrad predstihol Bojnice
    (24.03.2009; Plus jeden deň; s. 10; jap)
    ŽILINAOravský hrad je v kurze! Spomedzi slovenských hradov ho vlani navštívilo najviac turistov.
    Porazil tak aj obľúbený a vyhľadávaný Bojnický zámok. Majestátnu oravskú dominantu si prezrelo 210 273 návštevníkov. Vyše polovica z nich boli Slováci, tretina návštevníkov prišla z Poľska. Oravský hrad má šancu, že prvenstvo v návštevnosti si udrží aj tento rok.
    Veď vlani Žilinský samosprávny kraj hrad moderne osvetlil, aby si ho turisti mohli vychutnať aj za tmavej noci. Oravský hrad otvára sezónu už tradične 1. mája. K lákadlám patria Turovské slávnosti, Rozprávkovo‑strašidelný hrad, Noc hrôzy či Draculovská nočná prehliadka
  • Ďalšie inštitúcie Žilinského kraja majú nových riaditeľov
    (23.03.2009; Žilinské noviny; č. 11, s. 4; Filek Michal)
    Deväť sociálnych, zdravotných a kultúrnych inštitúcií v kraji bude mať od 1. apríla oficiálnych riaditeľov. Minulý týždeň ich vymenovali poslanci krajského parlamentu. Hlasovali za nich aj tí, ktorí ich na konci minulého roka nepodporili.
    ŽILINA. Poslanci Žilinského samosprávneho kraja schválili, na návrh župana Juraja Blanára, do funkcie riaditeľov deviatich organizácií.
    Sú to tí deviati riaditelia, ktorí vyhrali výberové konania, ale zastupiteľstvo ich koncom minulého roku do funkcií neodsúhlasilo. Blanár ich však riadením napriek tomu poveril.
    Opozícia videla kšefty
    Šéf poslaneckého klubu KDH Pavel Pavlásek to považoval za arogantné a ukážku slabosti. Podľa neho mal župan rešpektovať poslancov a vyhlásiť nové výberové konania. Komisie boli podľa neho zložené účelovo, aby v nich zvíťazili riaditelia, ktorých chcel Blanár.
    "Vidím v tom zápas za využívanie služieb, dodávok a kšeftov," povedal Pavlásek.
    Tvrdil, že ak župan nevyhlási nové výberové konania a nepredloží nové argumenty, nevidí dôvod na to, aby podporili týchto ľudí.
    Minulý týždeň ich však podporili. "Preberali sme ich jednotlivo, navštívili sme aj zariadenia a nenašli sme proti ich práci žiadnu výhradu. Nemali sme dôvod, prečo ich nepodporiť," povedal Pavlásek. Ako dodal, stále si myslí, že odvolanie 65 riaditeľov v apríli minulého roka, boli politické čistky a bol to hrubý politický akt.
    "Po prerokovaní návrhu na menovanie riaditeľov v našom klube poslanci hlasovali v zastupiteľstve slobodne a individuálne, pričom teraz najviac zavážil regionálny záujem o zachovanie fungovania organizácií v ťažkých časoch finančnej a hospodárskej krízy aj tým, že ich budú riadiť menovaní riaditelia a nie poverení. Očakávame tiež väčší tlak občanov a poslancov na zodpovednosť riaditeľov za chod organizácií," dodal.
    Hovorca ŽSK Peter Kubica povedal, že poverení riaditelia počas svojho pôsobenia dokázali, že sú správnymi ľuďmi na správnom mieste.
    "Nikto proti nim nemal žiadne výhrady. Mnoho inštitúcií dokonca skvalitnilo svoju činnosť," povedal Kubica.
    *****
    Noví riaditelia
    Od 1. apríla budú menovaní za riaditeľov aj Terézia Straňáková v Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb pre dospelých na Karpatskej ulici v Žiline, Jozef Kanaba v Kysuckej nemocnici v Čadci, Eva Larišová v Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb pre dospelých v Čadce‑Zarci, Silvia Petreková v Kysuckom kultúrnom stredisku v Čadci, Renáta Rábiková v Kysuckej galérii v Čadci.
    Lúčania chcú mať polyfunkčný dom
    (23.03.2009; Žilinské noviny; č. 11, s. 2; Kavecký Ladislav)
    Žilinčania spísali petíciu predsedovi vlády Robertovi Ficovi. Žiadajú o riešenie problémov, za ktoré vinia štátny podnik. Okrem iného ich straší nedostavaný polyfunkčný objekt.
    MOJŠOVA LÚČKA. "Chceme len to, čo nám patrí a nič viac." Tak znie veta v petícii ľudí z prímestskej časti Žiliny. Postavili ju pred 12 rokmi. Podľa jej obyvateľov je bez údržby a v dezolátnom stave. Od roku 1996 sú tam rozostavané a chátrajúce objekty. Napríklad kultúrny dom, požiarna zbrojnica, knižnica, zvonica. Ich domy sú krivé, steny praskajú a plesnivejú. Cesty doteraz nie sú skolaudované.
    Budovy patria Vodohospodárskej výstave Bratislava, ktorá Mojšovu Lúčku postavila po presídlení pre stavbu priehrady v rokoch 1995 ‑ 2000. Generálnym dodávateľom výstavby bola firma Váhostav, domy pre ňu stavali subdodávateľský rôzne firmy. Váhostav je teraz v konkurze. Štátny podnik sa pred začatím vodného diela zaviazal, že objekty občianskej vybavenosti postaví nanovo a odovzdá do užívania. Dodnes sa tak nestalo.
    Petícia a poslanci
    "Občania touto petíciou žiadajú Vodohospodársku výstavbu o dostavanie polyfunkčného domu a splnenie záväzkov a sľubov, ktoré im boli dané pred presídlením a boli jednou z hlavným podmienok presídlenia. Vedenie mesta Žilina žiadame o odstránenie nedostatkov a prešetrenie celej situácie," stojí v petícii, ktorú podpísali takmer všetci dospelí obyvatelia. V minulosti sa už takto podobne svojich práv domáhali.
    Svoje si vypočuli aj poslanci Ivan Chaban a Pavol Marček na stretnutí s občanmi minulú stredu. Schôdza pripomínala hádku, ľudia s poslancami si skákali do reči a nič nevyriešili. Poslanci si podľa ľudí z Mojšovej Lúčky neplnia svoje povinnosti voči nim, a preto chcú svojho zástupcu. Kandidátkou za člena poslaneckého výboru je Anna Šišková.
    Privatizácia neprebehla
    Vodohospodárska výstavba priznáva, že pozemky a objekty mali byť odovzdané mestu na základe zmluvy. V nej je zahrnutý aj polyfunkčný objekt, ktorý by mal slúžiť ako kultúrny dom. "Dokončenie predmetnej stavby závisí od času prevodu tohto majetku na Mesto Žilina a následného postupu dostavby zo strany Mesta Žilina stojí v stanovisku podniku.
    Podmienkou prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam v Mojšovej Lúčke bola privatizácia štátneho podniku. Dodnes sa tak nestalo, a teda nedošlo ani k prevodu majetku v prospech mesta.
    Výstavba na doplňujúce otázky do uzávierky neodpovedala.
    "Mesto nemá žiadne páky, aby pritlačilo vodohospodársku výstavbu k dokončeniu Mojšovej Lúčky. Do riešenia sa musí zaangažovať štát, vláda a príslušné ministerstvo. Mesto samo nemá dostatok financií, aby vyriešilo všetky problémy, ktoré mala vyriešiť vodohospodárska výstavba," povedal primátor Žiliny Ivan Harman.
    "V roku 2002 bol skolaudovaný Polyfunkčný objekt časť ABCD ‑ časť škola a telocvičňa a následne bola požiadaná Vodohospodárska výstavba o uskutočnenie majetkovoprávneho vysporiadania na Mesto Žilina, k čomu doteraz ešte nedošlo," povedala Michaela Koláriková z kancelárie hovorcu mesta.
    Pod mesto mala prejsť bezodplatne aj druhá časť objektu, v ktorej mal byť kultúrny dom.
    "Mesto Žilina požiadalo ešte vo februári 2008 o dohodnutie osobného stretnutia s vedením Vodohospodárskej výstavby, za účelom dôkladného a definitívneho doriešenia celej veci. Naďalej čakáme na reakciu Vodohospodárskej výstavby, pričom Mesto Žilina je pripravené flexibilne konať v danej veci," povedala Koláriková.
    *****
    Fakty o Mojš. Lúčke
    * ľudia nemôžu domy odkúpiť do osobného vlastníctva, navyše sú nekvalitné, nedajú sa kúpiť ani pozemky, či stavať novostavby
    * rozostavaný polyfunkčný objekt
    * cesty sú neskolaudované
    * chýba základná škola, ďalšia predajňa potravín, detská ambulancia
    * nedostali pozemok pod kostol
    * umretým zvonia v susednej obci
  • Štvrtý apríl
    (23.03.2009; Žilinské noviny; č. 11, s. 5; Filek Michal)
    O Žilinskom kraji sa hovorilo ako o voličskej bašte HZDS. Po týchto prezidentských voľbách to už asi neplatí. Milan Melník, ktorého Vladimír Mečiar podporoval, totiž dosiahol výsledok porovnateľný s celoslovenským priemerom. Pritom Mečiar tu v minulých voľbách jasne zvíťazil. Tentokrát si primát suverénneho víťaza volieb v obvode Žilina odniesol Ivan Gašparovič. Za "prezidenta hlavy štátu" ho volilo takmer 59% tých, ktorí sa k hlasovaniu dostavili. Rozdiel medzi ním a druhou Ivetou Radičovou bol viac ako 33‑percentný. Celoslovenský priemer je na úrovni niečo cez 8%. O čom tieto čísla svedčia? Pochopiť to bude možno kľúčové pre oboch kandidátov pred druhým kolom. Najpravdepodobnejším vysvetlením možno zostáva, že viac ako Melník, je s osobou Mečiara spojený práve Gašparovič. Majú dlhoročnú spoločnú minulosť, ktorú nikto z nich nevymaže. Gašparovič expremiéra roky podporoval, stál po jeho boku, dal protiústavné hlasovať parlament o vzdaní sa mandátu Františka Gaulidera. Takže Mečiar a Gašparovič sú na severe Slovenska vnímaní stále ako jedno. Možné je ale aj to, že starneme. Mnoho mladých odchádza za prácou do zahraničia, či Bratislavy. A hlavne, mnohí sa na voľby vykašľali. Tí ktorí prišli, volili po vzore rodičov. A možné je aj to, že ľudia tu nechcú za prezidentku ženu. Ešte sme nedorástli k tomu, aby sme boli schopní takúto možnosť akceptovať. A za zmienku stojí aj podpora premiéra Fica. Pravdepodobné sú všetky tieto možnosti a ešte aj veľa iných. Všetko sa to odohráva v hlavách voličov. Tešme sa na 4. apríl.
  • NAJNAVŠTEVOVANEJŠÍM SLOVENSKÝM HRADOM BOL VLANI ORAVSKÝ HRAD
    (23.03.2009; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres; 15.00; 0,5 min.; LACA Jakub)
    J. LACA, moderátor:
    "Najnavštevovanejším slovenským hradom bol minulý rok Oravský hrad. Aktuálne čísla hovoria o tom, že predbehol aj populárny Bojnický zámok. Šéf Žilinského samosprávneho krajaJuraj BLANÁR."
    J. BLANÁR:
    "Máme posledné čísla, ktoré hovoria o tom, že za minulý rok bola návštevnosť Oravského hradu 210‑tisíc návštevníkov, v porovnaní s Bojnickým zámkom, ktorý mal len 187, je to najvyššia návštevnosť hradu na Slovensku."
    J. LACA:
    "K zvýšeniu návštevnosti podľa neho pomohlo aj osvetlenie hradu na sklonku minulého roka."
  • SAMOSPRÁVNE KRAJE NEMAJÚ ZDROJE NA OBNOVU HRADOV
    (23.03.2009; Televízna stanica STV 1; Správy; 16.00; 1,3 min.; R)
    Z. ZÁVODSKÁ, moderátorka:
    "Na Slovensku je celkovo okolo tristo hradov, zachovalo sa ich len 169, viac ako polovica z tohto počtu chátra, štát na obnovu a konzerváciu všetkých pamiatok nemá dosť peňazí. Pomôcť by však mohli občianske združenie, niektoré samosprávne kraje už vyčlenili financie na ich podporu."
    Redaktor:
    "Žilinský samosprávny kraj vlastní z trinástich hradov na svojom území štyri ‑ Oravský hrad, hrad Strečno, Likava a Budatín."
    J. BLANÁR, predseda Žilinského samosprávneho kraja:
    "Tie ostatné sú vo väčšine zrúcaniny alebo ruiny a našou snahou je, aby sme toto dedičstvo, ktoré tu máme, zachránili. Samozrejme, že si to vyžaduje veľa finančných prostriedkov."
    Redaktor:
    "Občianske združenie na záchranu hradu môže získať od žilinskej župy vyše 6,5 tisíc eur ročne. Kraj chce však zapojiť do podpory obnovenia hradov aj obce a mestá, obnovenie alebo zakonzervovanie hradu je však podľa odborníkov veľmi nákladné a nevýhodné."
    M. ČAJKA, archeológ:
    "Obnova hradu, hradného areálu je veľmi zodpovedný a komplikovaný proces, ktorý si vyžaduje určitú metodiku, nemôže byť živelný, nemôže byť neodborný, pretože škody sú nesmierne a častokrát cesta späť je vlastne zarúbaná."
    Ľ. CHOBOT, občianskej združenie na záchranu Lietavského hradu:
    "Tú pamiatku nezachráni len dobrovoľná činnosť, potrebujeme k tomu aj profesionálne firmy. Zohnať investičný projekt, ktorý by vám jednoducho dali dostatočné množstvo peňazí, aby ste efektívne preinvestovali tieto peniaze na pamiatke, je málo."
    Redaktor:
    "Záchrana hradov je pre samosprávne kraje výhodná z hľadiska cestovného ruchu, Oravský hrad v minulom roku bol najnavštvevovanejším hradom na Slovensku."
  • OBČIANSKE ZDRUŽENIA PRE ZÁCHRANU HRADOV
    (23.03.2009; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál; 17.00; 2 min.; ÚRADNÍKOVÁ Dagmar)
    Moderátorka:
    "Nielen poradenstvom, ale aj finančne chce podporiť Žilinský samosprávny kraj občianske združenia, zamerané na záchranu hradov. Zatiaľ pôsobia združenia len na troch hradoch. Lietava, Sklabiňa a Blatnica. Kraj by uvítal, keby sa ujali aj na ostatných. Na seminári k záchrane hradov bola Dagmar ÚRADNÍKOVÁ."
    D. ÚRADNÍKOVÁ, redaktorka:
    "Situácia je najlepšia na Oravskom a Budatínskom hrade. Zvyšných jedenásť hradov je už ruinami. Predseda Žilinského samosprávneho kraja, Juraj BLANÁR."
    J. BLANÁR:
    "Máme záujem, aby vznikali občianske združenia na tých hradoch, kde ešte neexistujú, dať im právne poradenstvo, dať im poradenstvo z hľadiska pamiatkového..."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Kraj ponúka občianskym združeniam peniaze z grantov. Najväčší balík sa núka z eurofondov. Tu je však jedna, dosť podstatná podmienka. Riaditeľka odboru kultúry Žilinského samosprávneho kraja, Alena MICHALKOVÁ."
    A. MICHALKOVÁ:
    "Podmienky čerpania štrukturálnych fondov sú také, že musíte mať k danej veci vlastnícke právo, alebo aspoň dlhodobý prenájom."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "V tomto smere zašlo najďalej občianske združenie na záchranu Lietavského hradu, ktoré ho má v nájme od roku 2003. Výkonný riaditeľ združenia, Ľubomír CHOBOT."
    Ľ. CHOBOT:
    "Bola to jedna bitka, ktorú sme vyhrali. Ale nie je to vojna, ktorú by sme vyhrali. Je pravda, že môžeme získavať finančné prostriedky už ako vlastníci, takže máme rozšírené možnosti získavania finančných prostriedkov. Ale, v podstate vznikla väčšia zodpovednosť. Dnes sme už viazaní pamiatkovým zákonom, že jednoducho, o tú pamiatku sme povinní ako vlastníci sa starať..."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Ísť pri záchrane hradov cestou občianskych združení schvaľuje krajskej samospráve riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Žilina, Miloš DUDÁŠ."
    M. DUDÁŠ:
    "Je to jedna z najlepších, podľa môjho názoru, aktivít na poli obnovy hradných objektov a hradných ruín. Už len to, že vyčistíte hradný objekt od náletovej zelene, už veľmi stabilizujeme a pomôžete tomu objektu, aby nedegradoval."
  • NAJNAVŠTEVOVANEJŠÍM HRADOM JE ORAVSKÝ
    (23.03.2009; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,4 min.; KAVECKÁ Júlia)
    A. KALAMÁROVÁ, moderátorka:
    "Najnavštevovanejším slovenským hradom za minulý rok bol Oravský hrad, jeho brány prekročilo 210‑tisíc turistov, asi 40 percent z nich tvorili návštevníci z Poľska."
    J. KAVECKÁ, redaktorka:
    "Oravský hrad v minulom roku po prvýkrát predbehol v návštevnosti aj Bojnický zámok, ktorý dlhodobo patril na prvé miesto na Slovensku. Na dnešnom seminári pod názvom ‑ Záchrana hradov na území Žilinského samosprávneho kraja, to konštatoval predseda kraja Juraj BLANÁR."
    J. BLANÁR:
    "Máme posledné čísla, ktoré hovoria o tom, že za minulý rok bola návštevnosť Oravského hradu 210‑tisíc návštevníkov a v porovnaní s Bojnickým zámkom, ktorý mal len 187, je to najvyššia návštevnosť hradu na Slovensku."
    J. KAVECKÁ:
    "Ako dodal Juraj BLANÁR, Oravskému hradu k tomuto úspechu pomohlo aj osvetlenie, ktoré tam v minulom roku nainštalovali."
    J. BLANÁR:
    "Som presvedčený, že táto aktivita mala vplyv aj na túto návštevnosť."
    J. KAVECKÁ:
    "Riaditeľka odboru kultúry Žilinského samosprávneho kraja Alena MICHALKOVÁ doplnila, že na Oravskom hrade v minulom roku návštevnosť vzrástla o takmer 30‑tisíc. Veľkú časť návštevníkov tvoria podľa nej zahraniční turisti."
    A. MICHALKOVÁ:
    "Je pravdou, že pri Oravskom hrade naozaj významnú časť návštevnosti tvoria poľskí turisti, ten pomer návštevnosti sa pohybuje, niekde na úrovni 40 percent z celkových návštevníkov tvoria poľskí turisti, takže naozaj významným spôsobom prispievajú k prvému miestu Oravského hradu, čo sa týka návštevnosti na Slovensku."
    J. KAVECKÁ:
    "Na území Žilinského samosprávneho kraja sa nachádza spolu trinásť hradov, z toho štyri patria do vlastníctva kraja ‑ je to Oravský hrad, hrad Strečno, Likava a Budatín."
  • ZÁCHRANA HRADOV: POMÔŽE SPOJENIE SÍL
    (23.03.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; REVÚS Peter)
    N. ŽEMBOVÁ, moderátorka:
    "Naša krajina sa mohla v minulosti pýšiť množstvom hradov. Z približne troch stoviek sa však zachovalo len 169 a aj tie postupne chátrajú. Štát na ich obnovu a konzerváciu nemá dostatok peňazí. Pomoc ponúkli občianske združenia. Finančné prostriedky na záchranu poslov minulosti už vyčlenili aj niektoré samosprávne kraje."
    P. REVÚS, redaktor:
    "Žilinský samosprávny kraj má na svojom území 13 hradov, z toho vlastní 4 ‑ Oravský hrad, Hrad Strečno, Likava a Budatín."
    Juraj BLANÁR, predseda Žilinského samosprávneho kraja:
    "Tie ostatné sú vo väčšine zrúcaniny alebo ruiny a na šou snahou je, aby sme toto dedičstvo, ktoré tu máme, zachránili."
    P. REVÚS:
    "Občianske združenie na záchranu hradu môže získať od žilinskej župy vyše 6,5‑tisíc eur ročne. Kraj chce však zapojiť do obnovy hradov aj obce či mestá."
    Alena MICHALKOVÁ, riaditeľka odboru kultúry v ŽSK:
    "Vlastník je za ňu do určitej miery aj zodpovedný a určite vyvíja také aktivity, aby hrad bol v dobrom stave."
    P. REVÚS:
    "Obnova či zakonzervovanie stavu je podľa odborníkov veľmi nákladné a nevýhodné."
    Ľubomír CHOBOT, občianske združenie na záchranu Lietavského hradu:
    "Potrebujeme k tomu aj profesionálne firmy. Zohnať investičný projekt, ktorý by vám jednoducho dali dostatočné množstvo peňazí, aby ste efektívne preinvestovali tie peniaze na pamiatke, je málo."
    P. REVÚS:
    "Podľa pamiatkárov sa pri záchrane hradov v minulosti postupovalo nesprávne, ako napríklad pri hrade Strečno, ktorý vybudovali z ruín."
    Milan DUDÁŠ, riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Žilina:
    "Tá cesta by mala byť skôr formou konzervácie murív, zabrániť tej degradácii materiálu a zachovať ten stav, v akom sa ten stav nachádza."
    Michal ČAJKA, archeológ a historik umenia Oravského múzea:
    "Proces, ktorý si vyžaduje určitú metodiku, nemôže byť živelný, nemôže byť neodborný, pretože škody sú nesmierne a častokrát cesta späť je vlastne zarúbaná."
    P. REVÚS:
    "Záchrana hradov je výhodná aj pre samosprávne kraje z hľadiska cestovného ruchu. Oravský hrad bol vlani najnavštevovanejším hradom na Slovensku."
  • ŽILINA: Najnavštevovanejším slovenským hradom bol minulý rok Oravský hrad
    (23.03.2009; www.aktuality.sk; Regióny, 12.45, s. ‑; TASR)
    Oravský hrad sa stal v minulom roku najnavštevovanejším slovenským hradom. Podľa predsedu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraja Blanára ho navštívilo 210.000 ľudí. Povedal to pri príležitosti dnešného seminára Záchrana hradov na území ŽSK, ktorý sa konal v Žiline.
    "Aktuálne čísla hovoria o tom, že predbehol aj Bojnický zámok, ktorý navštívilo 187.000 ľudí. Myslím si, že k tomu vhodne prispelo aj osvetlenie Oravského hradu na sklonku minulého roka," skonštatoval Blanár. Podľa riaditeľky odboru kultúry ŽSK Aleny Michálkovej návštevnosť Oravského hradu permanentne stúpa. "Na prvé miesto sa dostal vďaka zvýšeniu návštevnosti oproti roku 2007. Vtedy hrad navštívilo okolo 180.000 ľudí. Približne 40 percent z celkového počtu návštevníkov tvorili minulý rok poľskí turisti, takže významným spôsobom prispeli k prvému miestu Oravského hradu," povedala Michálková.
    Osvetlenie Oravského hradu v Oravskom Podzámku oficiálne spustili do prevádzky 8. decembra 2008. Cena celého projektu osvetlenia hradu je 157.671 eur (4,75 milióna Sk). Z toho 107.880 eur (3,25 milióna Sk) hradilo ŽSK a 49.790 eur (1,5 milióna Sk) poskytli Slovenské elektrárne (SE) ako nenávratnú dotáciu formou darovacej zmluvy. Osvetlenie zabezpečuje 83 svietidiel, z toho 43 vo vnútri hradu a 40 vonku ako osvetlenie pevnosti. Na území ŽSK sa podľa Blanára nachádza trinásť hradov. Z toho štyri patria do vlastníctva ŽSKOravský hrad, hrad Strečno, hrad Likava a hrad Budatín. "Našou snahou je, aby sme dedičstvo, ktoré tu máme, zachránili. Máme záujem, aby vznikali občianske združenia, ktoré sa budú zaoberať nielen záchranou, ale ja rôznymi aktivitami na zviditeľnenie hradov. Pretože je to aj veľká súčasť cestovného ruchu," dodal Blanár.
  • V ŽILINSKOM KRAJI BUDÚ LACNEJŠIE VSTUPY DO KÚPEĽOV A AQUAPARKOV
    (23.03.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 10.00; 1 min.; BOŠKOVÁ Anna)
    Anna BOŠKOVÁ:
    "V Žilinskom kraji môžu ľudia počas tohto týždňa využiť lacnejšie vstupy do kúpeľov a aquaparkov. Krajská samospráva sa takto zapojí do aktivít pri príležitosti Svetového dňa vody ‑ ten bol včera 22. marca. Hovorca kraja Peter KUBICA."
    P. KUBICA:
    "Môžem povedať, že je to šesť zariadení, ktoré ponúkajú zľavy do 50 percent. Sľubujeme si od toho, že sa návštevnosť zvýši, a to nielen preto, že sú zo zahraničia, ktorí sú už zvyknutí, najmä z Poľska a Čiech, ale aj pre domácich návštevníkov."
  • LIPTOVSKÁ VODÁRENSKÁ SPOLOČNOSŤ MUSÍ ZOPAKOVAŤ DVA TENDRE
    (23.03.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; 1,5 min.; VELECKÝ Milan)
    L. VIROSTKOVÁ, moderátorka:
    "Liptovská vodárenská spoločnosť musí zopakovať dva tendre za viac ako 13 miliónov eur, ktoré má poskytnúť Európska únia na výstavbu vodovodu a kanalizácie v Liptove. Podľa Úradu pre verejné obstarávanie boli obe súťaže vyhlásené v rozpore so zákonom a diskriminovali najmä záujemcov zo zahraničia. Podrobnosti pozná Milan VELECKÝ."
    M. VELECKÝ, redaktor:
    "Európsky vestník verejného obstarávania zverejnil verejnú súťaž 20. decembra a firmy mali len 6 pracovných dní, vrátane Silvestra, na prevzatie podkladov a to v sídle spoločnosti v Liptovskom Mikuláši. Úradu pre verejné obstarávanie sa to nepáči. Hovorí jeho hovorkyňa Helena FIALOVÁ."
    Helena FIALOVÁ:
    "Úrad zistil porušenia zákona. Išlo hlavne o diskriminačné podmienky a preto nariadil zrušiť obidve súťaže."
    M. VELECKÝ:
    "Podľa nej podmienky súťaže znevýhodňovali najmä zahraničných uchádzačov."
    H. FIALOVÁ:
    "Predovšetkým ide o krátku lehotu na prevzatie súťažných podkladov, ale boli tam aj také podmienky, že treba prevziať súťažné podklady osobne a tí, ktorí bývajú ďalej, nemali takúto možnosť."
    M. VELECKÝ:
    "Generálny riaditeľ Liptovskej vodárenskej spoločnosti Vladimír SVRBICKÝ sa k tomu oficiálne nechcel vyjadriť, keďže na ďalšom postupe sa tento týždeň dohodne predstavenstvo a dozorná rada firmy. Mimo záznam ale uviedol, že vodárenská spoločnosť si oba tendre za asi 13 miliónov eur zopakuje. Úrad pre verejné obstarávanie vodárenské tendre kontroloval na základe podnetu poslanca národnej rady za SDKÚ‑DS Alexandra SLAFKOVSKÉHO."
    Alexander SLAFKOVSKÝ:
    "Hlavný cieľ bol vyhnúť sa nepríjemným dôsledkom, ktoré by nastali v prípade kontroly OLAF‑u, to je kontrolný orgán Európskej únie a keby OLAF namietal, tak by náklady na celú výstavbu potom znášala vodárenská spoločnosť z vlastných zdrojov, a teda by sa to premietlo do cien pre občana."
  • LIEKY PROTI CHRÍPKE BUDÚ NA PREDPIS
    (23.03.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 1,5 min.; GULOVÁ Zuzana)
    N. ŽEMBOVÁ, moderátorka:
    "V lekárňach sa sprísni vydávanie voľnopredajných liekov, ktoré obsahujú pseudoefedrín ‑ látku, ktorú možno zneužiť na výrobu drog. Po novom budú na predpis aj lieky proti chrípke. Bez neho by vám lekárnik nemal predať viac ako jedno balenie."
    Z. GULOVÁ, redaktorka:
    "Istú dávku pseudoefedrínu obsahuje väčšina liekov proti chrípke a prechladnutiu. Napriek tomu so dostupné bez predpisu a v neobmedzenom množstve."
    Gabriela HINKOVÁ, magistra:
    "Myslím, že by malo to byť hlavne obmedzené počtom. Kupovať tak 5 až 10 balení naraz je dosť divné, pokiaľ to nie je nejaká veľká rodina."
    Z. GULOVÁ:
    "Po novom budú voľnopredajné už len tie lieky, ktoré neprekročia stanovený limit pseudoefedrínu."
    Zuzana ČIŽMÁRIKOVÁ, hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR:
    "Ak teda jedna tabletka obsahuje viac ako 30 miligramov pseudoefedrínu alebo celé balenie viac ako 720 miligramov, tak vtedy musí byť daný liek na lekársky predpis."
    Z. GULOVÁ:
    "Minulý mesiac polícia v Žilinskom kraji odhalila spoluprácu lekárnikov s drogovými dílermi. Lekárnická komora na vydávanie týchto prípravkov dosah nemá."
    Peter STANKO, Slovenská lekárnická komora:
    "Pokiaľ lekárnik nie je členom Slovenskej lekárnickej komory, my na ňu nemáme žiadny dosah, pokojne môže porušovať zákon beztrestne."
    Z. GULOVÁ:
    "Podľa lekárnikov toto opatrenie zabráni aj registrácii nových prípravkov, ktoré obsahujú viac pseudoefedrínu. Väčšiu objednávku ako zvyčajne, môžu zistiť distribútori. Tí budú kontrolovať samotné lekárne."
    Z. ČIŽMÁRIKOVÁ:
    "Na základe podozrivých objednávok môžu priamo, alebo by mali priamo kontaktovať políciu."
    Z. GULOVÁ:
    "Nové pravidlá začnú v lekárňach platiť možno už koncom apríla."

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky