12. týždeň

  • TURČIANSKE TEPLICE: PREZIDENTSKÉ VOĽBY 2009
    (21.03.2009; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; ŠTEFKOVÁ Miriam)
    Zuzana WENZLOVÁ, moderátorka:
    "Voľby v Žilinskom kraji poznačila smutná udalosť. V Turčianskych Tepliciach zomrel 73‑ročný člen volebnej komisie."
    Miriam ŠTEFKOVÁ, redaktorka:
    "V Žilinskom kraji otvorili všetky volebné miestnosti ráno o siedmej. Ešte dopoludnia poznačilo voľby prezidenta úmrtie člena komisie priamo vo volebnej miestnosti v Turčianskych Tepliciach."
    Nadežda ŠUROVÁ, predsedníčka okrskovej volebnej komisie:
    "Bol to infarkt. Došla záchranka, ale môžem povedať, že priebeh volieb nebol narušený. Komisia funguje aj naďalej."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Keďže v komisii zostalo sedem členov, náhradníka nedelegovali. Iné problémy sa v Žilinskom kraji nevyskytli."
    Ján GARTNER, predseda okrskovej volebnej komisie v Žiline (telefonát):
    "Bez problémov, hladko to prebieha. Nevyskytlo sa nič."
    Jozef VIZÁR, predseda volebnej okrskovej komisie v Martine:
    "Zúčastnilo sa prevažne občania od stredného veku nahor."
    Voliči:
    "Chodieva pravidelne voliť, lebo mi, samozrejme, že nie je ľahostajný osud Slovenska."
    "Hoci som aj stará, ale si myslím, že každý by si mal uvedomiť a ísť si splniť svoju povinnosť."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Do šestnástej hodiny v Martinskom okrese odvolilo približne 25 percent oprávnených voličov."
  • SVETOVÝ DEŇ VODY
    (20.03.2009; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál; 17.00; 2 min.; GAPČOVÁ Martina)
    Moderátor:
    "Bezplatné analýzy vody, zlacnené vstupy do aquaparkov, ale aj rôzne aktivity pre školákov, či verejnosť. Taká je ponuka pri príležitosti svetového dňa vody, ktorý bude 22. marca. Nahrávala Martina GAPČOVÁ."
    M. GAPČOVÁ, redaktorka:
    "Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo 22. marec za Svetový deň vody v roku 1992. Vyzvalo členské krajiny, aby tento deň venovali konkrétnym aktivitám, ktoré podporia informovanosť verejnosti o nenahraditeľnom význame vody. V Žilinskom samosprávnom kraji sa napríklad dohodli so strediskami, ktorých služby sú spojené s vodou, aby poskytli ľuďom v budúcom týždni rôzne zľavy. Spresňuje hovorca kraja Peter KUBICA."
    P. KUBICA:
    "Je to šesť zariadení. Kúpele a aquaparky, ktoré ponúkajú zľavy do päťdesiat percent pre rodiny s deťmi, ale aj pre samotných návštevníkov."
    M. GAPČOVÁ:
    "Bratislavská vodárenská spoločnosť zasa opätovne ponúka bezplatnú analýzu vzoriek vody z domácich studní na prítomnosť dusičnanov a celkovú tvrdosť. Hovorca spoločnosti Zenon MIKLE."
    Z. MIKLE:
    "Záujemcovia o analýzu môžu od pondelka 23. marca do stredy 25. marca v čase od 8.00 do 16.00 priniesť vzorky vody do hlavnej budovy Bratislavskej vodárenskej spoločnosti na Prešovskej ulici 48. Výsledky budú spracované v našich laboratóriách a následne zverejnené na nástenke vo vestibule, ako aj na našej webovej stránke."
    M. GAPČOVÁ:
    "Stredoslovenská vodárenská spoločnosť sprístupní pre záujemcov vybrané objekty. Rovnako pripravila pre verejnosť prezentáciu o kvalite vody. Pokračuje hovorkyňa spoločnosti, Slavomíra VOGELOVÁ."
    S. VOGELOVÁ:
    "Budú mať k dispozícii informácie o kvalite vody, o nových službách vodárenskej spoločnosti. Pre starostov obcí sme ponúkli bezplatnú analýzu pitnej vody na vybraté ukazovatele pre prvých 50 záujemcov. Analýza bude realizovaná v akreditovaných laboratóriách."
    M. GAPČOVÁ:
    "Šancu na bezplatnú analýzu vody zo studní na dusičnany majú aj ľudia na východe Slovenska. Stačí priniesť vzorku v pondelok od ôsmej do 14.00 hodiny do zákazníckeho centra príslušných závodov Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Musíte byť však medzi prvými 200 záujemcami."
  • Mikulášske "NIE"
    (20.03.2009; Cestovateľ; č. 3, s. 41; TASR)
    Mesto Liptovský Mikuláš vystúpilo zo Združenia historických miest a obcí (ZHMOS) SR. Poslanci tamojšieho mestského zastupiteľstva jednomyseľne podporili tento návrh.
    "Ročný členský príspevok vo výške približne 1000 eur nezodpovedá vyvíjaným aktivitám tohto združenia. Jedinou reálnou aktivitou bol snem tejto organizácie," povedal TASR predkladáte!' návrhu Miroslav Babka, pracovník kancelárie vedenia mesta, ktoré bolo členom ZHMOS‑u desať rokov.
    Jedným z hlavných dôvodov vystúpenia Liptovského Mikuláša zo združenia je aj malý počet jeho členov. "Napríklad zo Žilinského kraja sme v ňom len my a Ružomberok," uviedol Babka. Zdôraznil, že ďalším motívom je aj šetrenie prostriedkov mestských daňových poplatníkov. "Máme záujem byť v organizáciách, ale v takých, ktoré majú pre naše mesto väčší význam," dodal. Kritiku malej aktivity združenia rázne odmietol predseda ZHMOS‑u Pavol Balžanka, primátor Banskej Štiavnice. "Práve predchádzajúci rok považujem za jeden z najaktívnejších. Šesť miest ocenil prezident SR za pamiatkovú obnovu. Otvorili sme komunikáciu s ministerstvom kultúry o pozitívnej diskriminácii miest, ktoré sú v tomto združení," skonštatoval Balžanka. "Liptovský Mikuláš má peknú pamiatkovú zónu a ambíciu byť lídrom v turizme. Týmto krokom sa odhlásilo zo združenia, ktoré presadzuje zvýšenie podpory na pamiatkovú obnovu, dôležitej zložky cestovného ruchu. Mňa osobne to mrzí, ale rešpektujem to," dodal.
  • Eurofondy zveľadia zdravotníctvo
    (19.03.2009; Zdravotnícke noviny; č. 11, s. 3; mvt)
    Viac ako 2,457 mil. vyčlenil pre zdravotníctvo v rámci kapitálových výdavkov z tohtoročného rozpočtu Žilinský samosprávny kraj (ŽSK). Z toho je 1 029 012 určených na stavebné úpravy zdravotníckych a sociálnych zariadení a 1428 002 na nákup prístrojovej techniky. Na stavebné úpravy bývalých polikliník v Kysuckom Novom Meste, Turzovke, Martine a v Liptovskom Hrádku, ktoré sú v Správe majetku zdravotníckych zariadení, je navyše v rozpočte určených 697 072. Tento región využije v tomto roku na zveľadenie svojich zariadení aj eurofondy. Jej tri nemocnice ‑Hornooravská NsP v Trstenej, Dolnooravská NsP v Dolnom Kubíne a Kysucká NsP v Čadci, v závere uplynulého roka odovzdali žiadosti o nenávratný finančný príspevok (NFP) z fondov EU v rámci Operačného programu Zdravotníctvo na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu všeobecných nemocníc. Žiadosť o NFP v rámci výzvy Zabezpečenie rekonštrukcie a modernizácie zdravotníckej infraštruktúry ambulantnej zdravotnej starostlivosti zas odovzdala Turčianska poliklinika Turčianske Teplice. Projekty majú dovedna hodnotu vyše 24 miliónov , päťpercentné spolufinancovanie ŽSK predstavuje 1 209 468. Kraj sa uchádza aj o čerpanie financií z európskych fondov v rámci Operačného programu Vzdelávanie. V polovici februára odovzdal projekt za 14 937 263 eur, ktorého úlohou je doplniť systému zdravotníctva o kvalifikovaných odborníkov a stabilizácia pracovníkov. Výzva je zameraná na podporu špecializovaného štúdia lekárov a sestier z odborov, ktoré tu najviac absentujú. ŽSK sa bude na projekte podieľať 74 686 eurami.
  • Deficit vykryjú prebytkom
    (19.03.2009; Farmár; č. 12, s. 37; sim)
    Rozpočet Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) na tento rok pripravili odborníci tak, aby dokázali zvládnuť aj krízu, hoci vopred nevedeli o balíčkoch opatrení vlády. "Dnes odhadujeme deficit nášho rozpočtu na 5,7 milióna eur," informoval hovorca ŽSKPeter Kubica. "Žilinský samosprávny kraj je pripravený napĺňať protikrízové aktivity vlády a osobne vyjadrujem podporu prijatým balíčkom opatrení," povedal predseda ŽSKJuraj Blanár. Vzhľadom na vzniknutú situáciu bude ŽSK rokovať o presune nových kompetencií na samosprávne kraje, napríklad v oblasti regionálnych železničných tratí. "Finančne máme dobre zabezpečený chod inštitúcií, vrátane primeraného zvýšenia platov ich zamestnancov v zmysle kolektívnej zmluvy. Všetky investície budeme realizovať tak, aby boli kryté rozpočtom, aby sme dokázali aj v tomto roku skvalitňovať služby sociálne, zdravotnícke, vzdelávacie i kultúrne," vysvetlil predseda kraja, ktorého plánovaný rozpočet na rok 2009 je 149,4 milióna eur (4,5 miliardy korún). "Určite zachováme aj podporu obciam, mestám a neziskovým združeniam prostredníctvom gruntov. Potrebujú našu pomocnú ruku, veď podpora z iných zdrojov sa obmedzuje. Naštartovaním malých projektov tak prispievame k rozvoju cestovného ruchu i zachovaniu významných tradičných aktivít v Liptove, Turci, na Orave, Hornom Považí a Kysuciach," dodal Juraj Blanár. ŽSK podporuje ročne samosprávy a neziskový sektor prostredníctvom fondu vidieka sumou 83‑tisíc eur, všeobecného grantu pre oblasť športovú, spoločenskú, dobrovoľnícku sumou 79,7‑tisíc eur a grantu kultúry sumou 166‑tisíc eur.
  • PRI KLINIKE V MARTINE SA NEDÁ PARKOVAŤ
    (19.03.2009; Televízna stanica TA 3; Správy; 10.00; 1,2 min.; ŠTEFKOVÁ Miriam)
    A. ŠUVADOVÁ, moderátorka:
    "Pri martinskej druhej poliklinike sa nedá zaparkovať. Pacienti s týmto problémom bojujú už niekoľko rokov, situácia sa však nezlepšuje."
    M. ŠTEFKOVÁ, reportérka TA 3:
    "Polikliniku dva na Mudroňovej ulici denne navštívia stovky pacientov, zaskočení zostanú už pri príchode, nemajú totiž kde zaparkovať."
    Pacienti:
    "Dosť zle, keď sa tu nedá kde parkovať, hlavne keď sa ide k doktorovi."
    "Tuto musí zastať a odísť a musím mu potom zavolať, aby prišiel pre mňa."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Problém majú aj samotní zdravotníci."
    Zdravotnícky pracovník:
    "Denne prevážame biologický materiál, vozíme od doktorov, nemáme kde odstaviť autá."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Budova polikliniky patrí Žilinskému samosprávnemu kraju, ambulancie prenajíma, vlastné parkovisko ale nemá, na ceste tak vzniká chaos, autá parkujú v blate či na chodníku."
    P. KUBICA, hovorca Žilinského samosprávneho kraja, (telefonát):
    "Lekári, ktorí pôsobia v tomto zariadení, nie sú našimi zamestnancami, ale ide o neštátnych lekárov, ich môžeme odporučiť na mesto."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Okolo polikliniky sú súkromné budovy, niektoré majú vlastné parkoviská, to bola podmienka mesta pri vydaní kolaudačných rozhodnutí."
    J. PETRÁŠ, hovorca mesta Martin:
    "Následne však inštalovali rampy, takže zamedzili prístup verejnosti."
    M. ŠTEFKOVÁ:
    "Parkoviská tak využívajú len ich klienti, mesto chce zložitú situáciu v priebehu najbližších dvoch rokov vyriešiť, na vlastné náklady plánuje mesto vybudovať 68 parkovacích miest, stáť by to malo okolo 250‑tisíc eur."
  • VYŠŠIA RÝCHLOSŤ NA VYBRANÝCH ÚSEKOCH
    (19.03.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; REVÚS Peter)
    J. HARGAŠOVÁ, moderátorka:
    "Na niektorých úsekoch v Žilinskom kraji zvýšili rýchlosť z 50 na 70 kilometrov za hodinu. Cestári spoločne s políciou vytipovali 11 úsekov. Dopravné značenie s úpravou rýchlosti vymenia do konca marca."
    P. REVÚS, redaktor:
    "Sedemdesiatkou môžete cestovať napríklad cez Žilinu na niekoľkých úsekoch, prieťahom cez mesto v obidvoch smeroch, ale aj na výjazdoch na Prievidzu, či na Bratislavu."
    Ján BARIENČÍK, Krajský úrad pre cestnú dopravu, Žilina:
    "Sme sa zamerali na úseky, ktoré sú smerovo rozdelené, sú 4‑prúdové, kde nemá prístup chodec, kde nie sú priechody pre chodcov."
    Ivan HLAVOŇ, riaditeľ Slovenskej správy ciest, Žilina:
    "Sľubujeme si od toho samozrejme i bezpečnú prevádzku, ale sľubujeme si od toho zároveň aj zrýchlenie toho toku dopravného, ktorý v danom mieste prechádza."
    P. REVÚS:
    "Cestári tvrdia, že doprava je stále hustejšia a netreba ju pribrzďovať. Upozorňujú, že na slovenských cestách je množstvo dopravných značení, ktoré vodičov dezinformujú."
    I. HLAVOŇ:
    "Chceme prispieť k tomu, aby vodič, ktorý po ceste išiel, mal vytvorené bezpečné, plynulé podmienky tak, ako to zákon prikazuje."
    Anketa:
    "Je to dobré, keď to ten úsek zrýchli, tak myslím, že to je len prospešné a bude to bezpečnejšie ako v tých 50, pretože teraz mnohokrát tých ľudí tá 50‑ka skôr združuje."
    P. REVÚS:
    "Podľa odborníkov zvýšenie rýchlostného limitu bude vodičov motivovať k dodržiavaniu dopravných predpisov."
    Ľubomír PALČÁK, Výskumný ústav dopravný:
    "Práve v týchto prípadoch, kde sú zábrany, kde sa nám ten chode ani cyklista nemôže dostať, alebo nejaké dieťa, tam práve tá vierohodnosť je skôr pre tú vyššiu rýchlosť a je aj viac dodržiavaná."
    P. REVÚS:
    "Cestári chcú na niektorých úsekoch v Žilinskom kraji zvýšiť rýchlosť až na 100 kilometrov za hodinu."
  • Nemocnica nakúpila nové prístroje
    (19.03.2009; Oravské noviny; č. 10, s. 4; NK)
    V Hornooravskej nemocnici pribudlo zdravotnícke zariadenie za viac ako 49 790 € (1,5 mil. Sk).
    TRSTENÁ. Hornooravská nemocnica získala od zriaďovateľa, Žilinského samosprávneho kraja, viac ako 49 790 €. Peniaze žiadalo vedenie na nákup potrebného zdravotníckeho zariadenia.
    "Kúpili sme za ne defibrilátory, odsávačky, EKG prístroje či špeciálny ventilátor. Neustále sa snažíme modernizovať techniku na všetkých nemocničných oddeleniach. Niektoré prístroje sú už staré, takže je nevyhnutné vymeniť ich. Postupovať však musíme podľa dostupných financií, ktorých je vzhľadom na dôsledky krízy čoraz menej," hovorí riaditeľka nemocnice Anna Baková. "Vďaka ústretovosti nášho zriaďovateľa sme získali nielen spomínaných 1,5 milióna korún, ale zdravotná komisia odsúhlasila aj ďalších 300 tisíc korún na nákup špeciálnej vŕtačky pre chirurgov na kostné operácie. Prístrojový park nám pomáhajú rozširovať aj sponzori. V najbližších dňoch dostaneme prístroje kúpené z daru v hodnote 190 tisíc korún. V krátkom čase, po prebehnutí verejného obstarávania, pribudne do našej nemocnice aj špičkový CT prístroj za viac ako 20 miliónov korún. Rozpracované sú ďalšie aktivity, ktoré ak vyjdú, by mohli priniesť nemocnici benefit len v prístrojovom vybavení za 76 miliónov korún."
  • Cestári sa pustili do plátania dier
    (19.03.2009; Oravské noviny; č. 10, s. 6; SM)
    Cestárom pomôže v boji proti výtlkom hneď niekoľko technológií.
    DOLNÝ KUBÍN. Oravskí cestári začali s opravami výtlkov na cestách. V najbližšom období budú mať čo robiť, táto zima totiž dala vozovkám poriadne zabrať.
    "Je to spôsobené poveternostnými podmienkami, častými zmenami počasia. Mínusové teploty striedajú plusové, do vozoviek sa dostáva voda a tým sa robia jamy. Ďalším faktorom, ktorý spôsobil nadmernú tvorbu výtlkov, je častejšie používanie soli ako doteraz.Soľ je agresívna, čoho výsledkom sú práve výtlky," vysvetlil príčinu vzniku dier v asfalte riaditeľ Správy ciest ŽSK, závod Orava Jozef Oršuliak.
    Vysprávky ciest cestári robia počas celého zimného obdobia. Udržiavajú najfrekventovanejšie cestné ťahy. Používajú pritom studenú obaľovanú drvu. Výtlky prípadne zasýpajú štrkom. "Vysprávkovú súpravu, takzvanú Bagelu, sme vytiahli na cesty pred dvomi týždňami. Ide o tepelnú metódu, pri ktorej sa využíva recyklovateľný materiál. Ten sa v stroji nahreje a potom sa ním zalievajú diery," vysvetlil J. Oršuliak. Obaľovacie súpravy, ktoré dokážu naraz "zalátať" väčšie množstvo výtlkov, nastúpia na cesty až v jarnom období. Dokážu totiž pracovať len pri vyšších teplotách. V lete bude cestárom pri odstraňovaní výtlkov pomáhať aj vysprávková súprava Turbo. "Pomocou nej sa výtlky vyspravujú pod vysokým tlakom a zastriekavajú sa studenými emulziami," povedal riaditeľ správy ciest.
    Prioritu pri opravách majú cesty prvej triedy, potom druhej a tretej. Jednotky by mali byť opravené do 15. mája, dvojky do konca mája a ostatné do začiatku letnej turistickej sezóny.
  • POSLANCI ŽILINSKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA DOPĹŇALI POČTY RIADITEĽOV SVOJICH ZARIADENÍ
    (18.03.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 11.00; 1 min.; HOLIČ Ondrej)
    Ondrej HOLIČ:
    "Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja zvolilo ďalších 9 riaditeľov svojich zariadení. Išlo o pokračovanie volieb, v ktorom poslanci dopĺňali počty odvolaných riaditeľov z apríla minulého roka. Opozícia vtedy namietala, že ide o zbavovanie sa politicky nepohodlných ľudí. Predseda samosprávneho krajaJuraj BLANÁR."
    J. BLANÁR:
    "Som veľmi rád, že boli schválení za riaditeľov ďalší deviati, ktorí prešli výberovým konaním. Boli odporúčaní výberovou komisiou, kde bolo zastúpenie nielen zo strany úradu, ale aj zo strany poslancov, ale aj z externého prostredia. A naviac, títo riaditelia, ako aj tí predošlí, obhajovali svoj projekt na 4‑ročné obdobie. Každý vie, že na čo sa zaviazal a po štyroch rokoch rokov budú môcť urobiť účty."
  • ZASTUPITEĽSTVO ŽSK VOLÍ RIADITEĽOV SVOJICH ZARIADENÍ, KTORÝCH V APRÍLI MINULÉHO ROKA ODVOLALI
    (18.03.2009; Rozhlasová stanica Regina; Rozhlasový denník; 12.00; 3 min.; ÚRADNÍKOVÁ Dagmar)
    Rastislav ILIEV, moderátor:
    "Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja zvolilo ďalších deväť riaditeľov svojich zariadení. Išlo o opätovné kolo volieb, v ktorom poslanci dopĺňali počty odvolaných riaditeľov z apríla minulého roka. Vtedy na podnet predsedu Žilinského samosprávneho krajaJuraja BLANÁRA odvolali všetkých 65 riaditeľov naraz. Svoje miesto si mali zaslúžiť vo výberových konaniach. Podrobnosti zisťovala Dagmar ÚRADNÍKOVÁ."
    Dagmar ÚRADNÍKOVÁ, redaktorka:
    "Deviati volení riaditelia boli doposiaľ len poverení vedením, ak by ich poslanci neschválili, v apríli by zariadeniam nemal kto šéfovať. Poslanec Alexander SLAFKOVSKÝ z SDKÚ‑DS opakovane navrhoval, aby boli voľby tajné."
    Alexander SLAFKOVSKÝ:
    "Hlasovanie v jednom bloku o personálnych návrhoch verejným spôsobom považujem za absolútne nedemokratické. V bežných občianskych združeniach, v športových kluboch sa o personálnych veciach zvykne hlasovať tajne."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Rovnako opakovane poslancov vyzýval hlasovať verejne podpredseda kraja Jozefa GRAPA."
    Jozef GRAPA:
    "Ja si myslím, že zákon o prístupe k informáciám dokonca ukladá, že musíme zverejňovať menovite, kto ako hlasoval."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Druhou požiadavkou poslanca SLAFKOVSKÉHO bolo, aby sa o každom kandidátovi hlasovalo jednotlivo. K nej sa pripojil aj jeho stranícky kolega Ivan CHABAN."
    Ivan CHABAN:
    "Myslím si, že poslanci mali dostať právo vyjadriť sa. Predpokladám, že by boli schválení všetci riaditelia, ale niektorým by bolo dané na vedomie, čo musia na sebe ešte zapracovať."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Riaditelia boli teda zvolení verejne a naraz. Predseda Žilinského samosprávneho krajaJuraj BLANÁR."
    Juraj BLANÁR:
    "Som veľmi rád, že na dnešnom zasadnutí zastupiteľstva boli schválení za riaditeľov aj ďalší deviati, ktorí prešli výberovým konaním."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Už pri celoplošnom odvolávaní riaditeľov vlani v apríli sa hovorilo, že išlo len o pokus zbaviť sa nepoliticky nepohodlných ľudí. Poslanec Pavel PAVLÁSEK z KDH."
    Pavel PAVLÁSEK:
    "Z hľadiska odvolávania 65 riaditeľov došlo k politickým čistkám, z hľadiska rokovania prebehlo všetko formálne podľa zákona."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Zo 65 riaditeľských postov nemá Žilinský samosprávny kraj ešte stále obsadené štyri."
  • POZVÁNKA
    (17.03.2009; Kopaničiar expres; č. 12, s. 4; ‑)
    Hovorca ‑ partner alebo nepriateľ médií?
    Katolícka univerzita v Ružomberku, Žilinský samosprávny kraj a Otvorená samospráva pozývajú na konferenciu Hovorca ‑ partner alebo nepriateľ médii?, pod záštitou rektora Katolíckej univerzity Tadeusza Zasepu a predsedu Žilinského samosprávneho krajaJuraja Blanára v piatok 27. marca 2009 o 10.00 hod., Filozofická fakulta KU, Hrabovská cesta, Ružomberok PROGRAM KONFERENCIE:
    10.00‑10.50
    Otvorenie (prof. Tadeusz Zasepa, PhD., rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku; Mgr. Peter Kubica, predseda o. z. Otvorená samospráva
    Vzájomná komunikácia prináša ovocie. Prečo a ako komunikovať s médiami i verejnosťou (Mgr. Veronika Fitzeková, hovorkyňa, Prešovský samosprávny kraj)
    Hovorca v komunálnej politike (PhDr. Pavol Holeštiak, PhD., riaditeľ úradu, Žilinský samosprávny kraj)
    Význam tlačovej správy vo vzťahu hovorcu a novinára (Mgr. Miroslav Jaroš, redaktor, Tlačová agentúra SR)
    Čo potrebuje novinár od hovorcu? S dôrazom na špecifiká novinárskej práce v elektronickom médiu (Mgr. Milan Velecký, redaktor, Slovenský rozhlas, Rádio Regina)
    10.50‑11.00
    Prestávka
    11.00‑11.50
    Vzťah novinárov a hovorcov ‑úskalia a benefity (K. I. Dvořak, podpredseda, Slovenský syndikát novinárov)
    (Dez)Informovanie vo vzťahu médií a hovorcov. Právo na reakciu (Mgr. Zuzana Muchová, hlavný redaktor, Žilinský samosprávny kraj)
    Korektný vzťah novinára a hovorcu v krízovej komunikácii (Mgr. Pavel Machava, CEO Machava Consulting, s.r.o.
    Hovorca pred kamerou ‑O skúsenostiach televízneho žurnalistu s hovorcami firiem a inštitúcií (Mgr. Peter Hajnala, reportér. TV Markíza)
    Občan rukojemník či spokojný klient s pravdivým obrazom?
    (Mgr. Jozef Petráš, hovorca, mesto Martin)
    11.50‑12.00
    Prestávka
    12.00‑12.30
    Moderovaná diskusia (Mgr. Vladimír Buzna, hovorca, Katolícka unizverzita)
    12.30‑12.40
    Záver (Mgr. Peter Kubica, predseda o. z. Otvorená samospráva)
    Tematický rozmer konferencie:
    Veľa sa dnes hovorí o prenikaní public relations sféry do spravodajstva masmédií, no môžu médiá fungovať bez vzájomnej kooperácie s hovorcami, komunikátormi? Čo vôbec obnáša práca hovorcu a v čom je iná, podobná s prácou žurnalistu? Sú hovorcovia len "ústa" podnikov, svojich šéfov? Viac taja, alebo rozprávajú? Sú hovorcovia nepriateľmi alebo partnermi médií? Sú médiá nepriateľmi alebo partnermi hovorcov? Ako si môžu vzájomne pomáhať vo svojej práci? Aké sú chyby, ktoré si nedokážu tolerovať? Aký je vzťah komunikátorov a médií dnes, aký môže byť v budúcnosti? Odpovede budú hľadať novinári a hovorcovia.
    Organizačné pokyny
    ‑ prezentácia účastníkov od 9.20 h. v mieste konania konferencie (Katolícka univerzita v Ružomberku Filozofická fakulta Katedra žurnalistiky, Hrabovská cesta l, blok "F", 4.. poschodie, miestnosť F403)
    ‑ predpokladaný čas trvania konferencie od 10.00 do 13.00 h
    ‑ odporúčaný čas vystúpenia prednášajúcich je 10 min., moderovaná diskusia cca. 30 min.
    ‑ študenti (s ISIC) a vystupujúci účastníci konferencie majú bezplatný vstup, ostatní účastníci konferencie platia 30 EUR (v cene je zahrnutý vstup, certifikát o účasti, občerstvenie, informačný a propagačný materiál, zborník z konferencie)
    ‑ poplatok za konferenciu je potrebné uhradiť do 24. 3. 2009 na č. účtu o. z. Otvorená samospráva ‑2363264258/0200.
  • Eurokomisárka prišla na návštevu
    (17.03.2009; Kysucké noviny; č. 10, s. 11; IH)
    Eurokomisárka pre regionálnu politiku Danuta Hübner navštívila minulý štvrtok prvýkrát Žilinský samosprávny kraj.
    Žilina. Predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár rokoval minulý štvrtok s eurokomisárkou pre regionálnu politiku Danutou Hübner, ktorá navštívila ŽSK prvýkrát. Blanár prezentoval profesionálnu pripravenosť čerpať fondy EÚ vytvorením Centrálnej koordinačnej jednotky. V rámci krajov ide o jediný odbor špecializovaný na celý proces čerpania eurofondov, a to v rámci 126 organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, v spojení s Rozvojovou agentúrou ŽSK. Eurokomisárku informoval aj o potenciáli kraja: "Schopnosť absorbovať peniaze z eurofondov v Žilinskom kraji je podľa našich prepočtov až 1,7 miliárd eur." Otvoril otázku predfinancovania, ktoré je mimoriadne dôležité nielen pre samosprávny kraj, tiež pre obce a mestá i ostatných žiadateľov. Komisárka mu vyjadrila podporu a zároveň informovala, že aj Európska komisia na to reagovala zmenou legislatívy, keď môže byť v národných a nadnárodných projektoch predfinancovanie až do 100 %. Dozvedela sa aj o maximálnej snahe ŽSK zapojiť sa do realizácie regionálneho inovačného centra v kraji, ktoré má byť financované z fondov EÚ. "Inovácie sú jednou z možností, ako priniesť zmenu zamerania našej ekonomiky v čase krízy, ale aj v budúcnosti," uviedol Blanár.
  • Privítali predstaviteľov kórejskej provincie
    (17.03.2009; Kysucké noviny; č. 10, s. 11; IH)
    DO ŽILINY PRIŠLI V PIATOK TRINÁSTEHO
    V piatok trinásteho navštívili Úrad Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) zástupcovia kórejskej provincie Gyeonggi, ktorá patrí medzi tri regionálne samosprávy oblasti hlavného mesta Seoulu.
    Žilina. Rokovanie s predstaviteľmi ŽSK je súčasťou stratégie podpory zahraničných investícií v Slovenskej republike. Na stretnutí so zástupcami kórejskej provincie Gyeonggii, ktoré sa konalo v piatok 13. marca, predstavil Žilinský kraj svoje hlavné priemyselné odvetvia.
    Diskutovalo sa o kľúčových faktoroch úspešnej podpory zahraničných investorov v kraji s konkrétnymi výsledkami. "Cieľom rokovania bola výmena skúseností s podporou zahraničných investícií a vytvárania priaznivého podnikateľského prostredia," uviedol predseda ŽSKJuraj Blanár.
    Seoul, hlavné mesto Kórey, je obklopené provinciou Gyeonggi. Metropolitná oblasť Seoul‑Gyeonggi má 22 mil. obyvateľov, čo predstavuje 46 percent celkovej populácie Južnej Kórey. Samotná provincia Gyeonggi mala na konci minulého roka 10,8 mil. obyvateľov a 3,9 mil. domácností. Oblasť Gyeonggi, nachádzajúca sa na Kórejskom poloostrove, bola hlavným regiónom viac ako tisíc rokov. Aj v súčasnosti hrá dôležitú úlohu v politických, ekonomických a kultúrnych vzťahoch Kórey.
    Text pod foto:
    Kórejskí hostia
    Cieľom rokovania bola výmena skúseností s podporou zahraničných investícií a vytvárania dobrého podnikateľského prostredia.
  • Napriek kríze podpora obciam, mestám a tretiemu sektoru ostane
    (17.03.2009; Turčianske noviny; č. 10, s. 9; KU)
    Rozpočet Žilinského samosprávneho kraja na tento rok sa pripravoval už vzhľadom na krízu, no nezohľadňoval balíčky opatrení centrálnej vlády.
    ŽILINA. Dnes sa odhaduje deficit krajského rozpočtu 5,7 milióna eur (172 mil. korún), ale napriek tomu ŽSK podporuje prijaté opatrenia vlády, ktoré majú napomôcť stabilizovať pracovné miesta, podporiť výrobu a domáci odbyt. "Finančne máme dobre zabezpečený chod inštitúcií, vrátane primeraného zvýšenia platov ich zamestnancov v zmysle kolektívnej zmluvy. Všetky investície budeme realizovať tak, aby boli kryté rozpočtom, aby sme dokázali aj v tomto roku skvalitňovať sociálne, zdravotnícke služby, vzdelávanie i kultúrny servis," vysvetlil predseda Žilinského samosprávneho kraja, ktorého plánovaný rozpočet na rok 2009 je 149,4 milióna eur (4,5 miliardy korún). "Určite zachováme aj podporu obciam, mestám, neziskovým združeniam prostredníctvom grantov, pretože práve dnes potrebujú pomocnú ruku, keď sa podpora z iných zdrojov obmedzuje. Naštartovaním malých projektov prispievame tak k rozvoju cestovného ruchu i zachovaniu významných tradičných aktivít v Turci, v Liptove, na Orave, Hornom Považí a Kysuciach," dodal Juraj Blanár.
  • Dopravný uzol Antonínovi Stuchlovi
    (17.03.2009; Žilinský večerník; č. 12, s. 23; ‑)
    Predseda Žilinského samosprávneho krajaJuraj Blanár ohodnotil dlhoročnú prácu architekta a urbanistu, spoluzakladateľa Českého spolku v Žiline Antonína Štuchla ocenením Dopravný uzol. Stalo sa tak počas odborného seminára "Žilinský cestný dopravný uzol" na konci februára v Žiline. Antonín Stuchl ako prvý navrhol ešte v roku 1968 územný plán Žiliny s dominantným postavením samostatných peších ciest a peších námestí pre väzby obytných zón na zóny zamestnania, rekreácie a vyššej vybavenosti po celom meste. Dominantné postavenie v celoživotnej tvorbe A. Stuchla ‑ má práve mesto Žilina, kde žije od roku 1950.
    Text pod foto:
    J. Blanár odovzdáva architektovi cenu Dopravný uzol.
  • Nový cestný zákon už súčasťou každodenného života
    (17.03.2009; Žilinský večerník; č. 12, s. 23; ‑)
    V našom miniseriáli sa o ňom dozviete viac
    Už viac ako mesiac jazdíme podľa predpisov nového cestného zákona. Na základe spolupráce Žilinského samosprávneho kraja a Krajského riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky v Žiline, na ktorej sa dohodli predseda ŽSKJuraj Blanár a riaditeľ KR PZ SR František Posluch na začiatku tohto roku, vám budeme v miniseriáli prinášať informácie o novinkách v tomto právnom predpise. Dnes uverejňujeme prvú časť. Na naše otázky odpovedal riaditeľ Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v Žiline plk. Ing. Ján Ondrejka.
    Nový zákon vznikol najmä ako nástroj na ošetrenie vyššej bezpečnosti na cestách. Deje sa tak aj cez vyššie pokuty, ale aj odobratie vodičského preukazu neplatičom pokút, či verejnoprospešné práce v obciach pre neuvedomelých cestných pirátov. Môžete nám zhrnúť, za čo a akými spôsobmi môže polícia podľa nového zákona pristupovať ku pravidelným porušovateľom zákona na cestách?
    Ak držiteľ vodičského oprávnenia v posledných dvanástich mesiacoch ako vodič motorového vozidla trikrát závažným spôsobom poruší pravidlá cestnej premávky, orgán Policajného zboru rozhodne o preskúšaní vodičovej odbornej spôsobilosti. Závažné porušenia pravidiel cestnej premávky sú taxatívne vymedzené. Zákon tiež hovorí, že na návrh páchateľa priestupku bude možné pri uložení blokovej pokuty neprevyšujúcej 60 eur za každé tri eurá vykonať jednu hodinu verejnoprospešných prác. Táto možnosť bude daná páchateľom priestupkov až od 1.1.2011. Neplatičom pokút sa môže zadržať vodičský preukaz. Napr. ak policajt uloží vodičovi v blokovom konaní pokutu, ten ju je ochotný zaplatiť, ale nemôže tak urobiť na mieste. Policajt je oprávnený zadržať mu vodičský preukaz až do doby zaplatenia uloženej pokuty. Takýto vodič smie viesť motorové vozidlo na základe potvrdenia, v ktorom policajt povolí ďalšiu jazdu na 15 dní; povolenie platí len na území Slovenskej republiky. Ak vodič nezaplatil pokutu uloženú v lehote určenej v rozhodnutí o priestupku, orgán Policajného zboru mu vodičský preukaz zadrží, a to taktiež až do doby zaplatenia plnej sumy uloženej pokuty.
    Výrazné zmeny v novom cestnom zákone nastali aj pre cyklistov. Čo im nesmie chýbať vo výbave, keď vstupujú na hlavnú cestu? Ako majú postupovať rodičia, ak ich deti do 15 rokov bicyklujú i mimo obce, napr. do školy?
    Za zníženej viditeľnosti musí mať cyklista jazdiaci po krajnici alebo po okraji vozovky na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev. Cyklista je povinný počas jazdy na bicykli mimo obce chrániť si hlavu riadne upevnenou ochrannou prilbou. Ak je cyklistom osoba mladšia ako 15 rokov, táto povinnosť sa vzťahuje aj na jazdu v obci. Osoba mladšia ako 10 rokov smie na ceste s výnimkou cestičky pre cyklistov, poľnej cesty, lesnej cesty a obytnej zóny jazdiť na bicykli len pod dohľadom osoby staršej ako 15 rokov, ktorá je dostatočne spôsobilá, aby na ňu riadne dozerala a ktorá zodpovedá za dodržiavanie povinností podľa tohto zákona touto osobou.
  • Píšu do Bruselu, a tiež prezidentským kandidátom
    (17.03.2009; Žilinské noviny; č. 10, s. 2; MIF)
    Obyvatelia Žilina ‑ Považského Chlmca v piatok zase vyšli do ulíc. Samospráva im sľúbila chodník a oni sa ho dožadujú. Kvôli skládke odpadu píšu do Bruselu, aj prezidentským kandidátom.
    POVAŽSKÝ CHLMEC. Obyvatelia žilinskej časti Považských Chlmec opäť protestovali. V piatok podvečer usporiadali protestný pochod cez obec. Chceli upozorniť na svoje problémy. Podľa predsedníčky občianskeho združenia Budúcnosť Považského Chlmca Anny Smikoňovej im v januári Žilinský samosprávny kraj a Mesto Žilina sľúbili odvodnenie cesty a vybudovanie chodníka. "Tvrdili nám, že je vyhlásené verejné obstarávanie na dodávateľa odvodnenia cesty. Mesto má potom vybudovať chodník. Tvrdili, že to stihnú do júna," povedala Smikoňová. Podľa jej slov sa Chlmčania dohodli, že každý mesiac budú organizovať verejné zhromaždenia a pochody, aby ich kompetentní na nich informovali o postupe prác.
    Hovorca ŽSKPeter Kubica pre MY Žilinské noviny potvrdil, že prebieha výber firmy, ktorá cestu odvodní. "V minulom roku sme zaplatili prípravu projektovej dokumentácie. V najbližšom období urobíme samotné odvodnenie. S chodníkom je potom na rade mesto Žilina," povedal Kubica. Hovorca Mesta Žilina Martin Barčík povedal, že mesto ho vybuduje. "Hneď, ako kraj odvodní cestu, plánujeme popri nej vybudovať chodník," povedal.
    Problémová aj skládka
    Inšpekcia životného prostredia vo februári vydala povolenie na úpravu jednej časti skládky. Znamená to, že na ňu budú môcť vyvážať odpad ešte 3,5 roka. Chlmčania protestujú. Smikoňová tvrdí, že na Slovensku už vyčerpala všetky možnosti, ako zabrániť tomuto, podľa nej protiprávnemu, stavu. Preto sa o pomoc obrátili do Bruselu. " Na Európsku komisiu sme napísali sťažnosť na postup štátnych orgánov na Slovensku. Sťažujeme sa na postup inšpekcie životného prostredia a žiadame, aby Brusel skládku v Chlmci kontroloval," povedala Smikoňová.
    Okrem Bruselu, oslovili listom aj všetkých prezidentských kandidátov. Vyzývajú ich, aby im dali odpoveď na otázku: "Ako budete v tomto prípade postupovať, aby sa neopakoval Pezinok?" Chlmčania čakajú na odpoveď.
  • Monitor školy neprekvapil
    (17.03.2009; Žilinské noviny; č. 10, s. 4; RA)
    Deviataci sa minulý týždeň podrobili celoplošnému testovaniu . Preverili si vedomosti z matematiky a slovenského jazyka.
    ŽILINA. Približne 58‑tísíc žiakov ZŠ na Slovensku písalo minulú stredu dva testy.
    "Za Žilinský kraj bolo k prvému testovaniu prihlásených 8 212 žiakov. Presný počet žiakov za kraj je možné povedať až po náhradnom termíne, ktorý sa uskutoční 31. marca.," povedala Dana Španková, hovorkyňa Ministerstva školstva Slovenskej republiky.
    Školy takéto testovanie považujú za prínosné. "Je to dobrá príprava pre život, lebo aj v neskoršom období sa stretnú s viacerými nielen školskými, ale aj životnými skúškami. Už teraz si môžu zistiť, v čom sú dobrí, kde majú medzery," hovorí riaditeľ ZŠ Limbová Štefan Švec.
    Súhlasí s ním aj riaditeľ ZŠ v Kamennej Porube Rastislav Hanuska: "Je to pre nás kontrola, ktorá zároveň slúži školám k porovnaniu."
    Problémy sa nevyskytli
    Testovanie prebehlo podľa ministerstva bez problémov. Tak tomu bolo aj na Limbovej. "Nemali sme nijaké ťažkosti ani s testmi, ani so žiakmi. Všetko išlo podľa určeného harmonogramu," povedal Švec.
    Na výsledky Monitoru 9 si žiaci počkajú približne mesiac. "Oficiálne vyhodnotenie dostanú školy najneskôr do polovice apríla. Musí to byť skôr, ako riaditelia ZŠ rozpošlú prihlášky žiakov na stredné školy," doplnila Španková.
  • Policajti sa zamerali na železničné priecestia
    (17.03.2009; Kysucké noviny; č. 10, s. 4; IH)
    Na bezpečné priecestia bola zameraná ďalšia preventívno‑bezpečnostná akcia Železničnej polície.
    Čadca. Súčasťou akcie Železničnej polície (ŽP) bola kontrola technického stavu a funkčnosti priecestných zabezpečovacích zariadení.
    "Vykonali sme ju na základe analýzy vývoja bezpečnostnej situácie, z dôvodu zvýšeného počtu dopravných nehôd na železničných priecestiach.
    Cieľom bolo zabezpečiť bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy, verejného poriadku, ochrany života a zdravia motoristov, cyklistov, chodcov a iných osôb na železničných priecestiach," povedal nám hovorca ŽP v Žiline František Gažo.
    Súčasťou akcie, ktorá sa uskutočnila 5. marca, bola kontrola technického stavu a funkčnosti priecestných zabezpečovacích zariadení. Železničným policajtom pomáhali pri kontrole dopravní policajti, inšpektori zo strediska bezpečnosti ŽSR.
    Do akcie sa zapojilo 29 policajtov ‑13 železničných, 16 dopravákov a 3 pracovníci zo strediska bezpečnosti železničnej dopravy ŽSR. Skontrolovali 48 motorových vozidiel, 21 osôb, 4 železničné stanice, 18 železničných priecestí. Zistili 98 priestupkov, z ktorých 69 riešili blokovými pokutami v celkovej výške 2 398 eur (72 242,15 korún).
    Správajú sa nezodpovedne
    Akcia im dala jasný signál, že je potrebné robiť kontroly častejšie. Účastníci cestnej premávky sa musia podľa polície správať disciplinovanejšie, mali by si uvedomovať hroziace nebezpečenstvo pri prechádzaní železničných priecestí. Správajú sa nezodpovedne. Ľudia málo využívajú nadchody, podchody a najmä nerešpektujú priecestné zabezpečovacie zariadenia, teda svetelnú signalizáciu a závory. "Často dvíhajú závory alebo ich dokonca podliezajú. Sú netrpezliví, ponáhľajú sa, strácajú pozornosť, snažia sa rýchlo prebehnúť na nesprávnych miestach, čo sa im potom stáva často osudným. Toto boli vlani aj hlavné príčiny dopravných nehôd," povedal Gažo. Dodal, že počas akcie sa v prípade nerešpektovania svetelnej signalizácie či iného porušenia zákona vodiči a chodci často vyhovárali. Tvrdili, že si dávali pozor, nikomu sa nič nestalo a mali poruke mnoho ďalších argumentov.
    Aj smrteľné nehody
    Od začiatku roka sa stalo v Žilinskom kraji na železniciach už 11 nehôd, sedem ľudí prišlo o život. "Netreba riskovať svoj či život iných účastníkov cestnej premávky. Pre pár sekúnd, ktoré ušetríme napríklad tým, že prejdeme na červenú, sa to naozaj neoplatí," varuje Gažo.
  • Čo hovoria herci na svoju vynovenú scénu?
    (17.03.2009; Turčianske noviny; č. 10, s. 29; ‑)
    V NÁRODNOM DOME JE TERAZ RADOSŤ HRAŤ
    Pred Vianocami minulého roka slávnostne uviedli do prevádzky zrekonštruovanú prvú scénu Slovenského komorného divadla (SKD) v Martine, ktorého zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj.
    Na to, ako hodnotia fungovanie divadla od jeho nedávneho otvorenia, čo najviac oceňujú z novej modernej divadelnej techniky a aké sú reakcie obecenstva, sme sa opýtali riaditeľa SKD Františka Výrostka i jeho hereckých kolegov.
    "Tešíme sa z nových priestorov. Je prirodzené, že po spustení každej novej prevádzky treba odstrániť nedostatky, "malé chybičky krásy", ktoré sa vyskytnú. Všetko chce svoj čas na zabehnutie. Čakáme na tvorcov ‑ režisérov a scénografov, ktorí možnosti novej technológie v Národnom dome naplno využijú," povedal František Výrostko. Podľa jeho slov doposiaľ využili asi len tridsať percent toho, čo hydraulika javiska umožňuje. Diváci aj jeho kolegovia veľmi oceňujú zlepšenie akustiky, vďaka čomu je zrozumiteľnosť hercov na javisku oveľa lepšia.
    Národný dom navštívil aj šéf baletu Slovenského národného divadla (SND) Mário Radačovský, ktorý bol priestormi Národného domu nadšený, pretože dýchajú divadlom. Prejavil záujem v Národnom dome s baletom SND v budúcnosti hosťovať. Staronové javisko so špičkovou technológiou overí aj jubilejný 5. ročník martinského festivalu Dotyky a spojenia. "Sme radi, že divadlám budeme môcť poskytnúť profesionálne technické zázemie a v programe festivalu budú môcť byť zaradené aj technicky náročnejšie inscenácie," prezradil František Výrostko.
    Svoju spokojnosť s novými priestormi netajila ani herečka Eva Gašparová. "Som rada, že sa konečne podarilo Národný dom zrekonštruovať. Je fajn, že máme opäť klasické divadlo, ale ja veľmi rada hrám aj v Štúdiu. Keď sa podarí dobré divadlo ‑ inscenácia, nezáleží na priestore." Obrovskú radosť mala aj služobne najstaršia herečka martinského divadla Eliška Nosálová, ktorá práve tento rok pôsobí v SKD už 60. rok: "My staršia herecká generácia martinského divadla sme veľmi radi, že sme sa rekonštrukcie Národného domu dočkali, že môžeme na jeho staronových doskách opäť stáť a hrať. Veľkým profesionálnym prínosom je zlepšenie akustiky v Národom dome. Dúfam, že to dobre pôsobí z oboch strán ‑ z javiska,aj z hľadiska. Na stenách hľadiska mi chýbajú Benkove obrazy (v súčasnosti sú umiestnené vo foyeri Národného domu ‑ pozn.), ale verím, že tieto prázdne steny časom "oteplia" diváci."
    A čo hovorí na nové priestory herec a režisér Viliam Hriadel, ktorý bol riaditeľom martinského divadla v rokoch 1987 ‑ 1998? "Stavebné práce na rekonštrukcii Národného domu sa začali už po mojom nástupe do funkcie riaditeľa. Potom sa pristavalo Štúdio (1994 ‑ pozn.) a rekonštrukcia sa zastavila. Hlavne z psychického hľadiska je teda veľmi pozitívne, že sa podarilo túto národnú kultúrnu pamiatku komplexne zrekonštruovať."
    ***
    FAKTY
    S nevyhnutnými stavebnými prácami na historickej budove Národného domu, ktorá už bola v havarijnom stave, začali v roku 2001 s cieľom zrekonštruovať pôvodné architektonické výnimočnosti interiérov a vybaviť sídlo profesionálneho divadla najmodernejšou divadelnou technológiou. Osem rokov rekonštrukčných prác si vyžiadalo cca 10,75 milióna eur (324 miliónov Sk) z finančných zdrojov ŽSK, Ministerstva financií a Ministerstva kultúry SR, Slovenského plynárenského priemyslu a darcov. Žilinský samosprávny kraj poskytol na tento cieľ viac ako 2,11 milióna eur(63,5 milióna Sk).
    Právne rady zadarmo
    (17.03.2009; Žilinský večerník; č. 12, s. 23; ‑)
    Žilinský samosprávny kraj pokračuje v bezplatnom právnom poradenstve aj v prvom polroku 2009. Občania si na Úrad ŽSK môžu prísť po radu v oblasti rodinného, občianskeho, pracovného práva a vo výkone rozhodnutí. Termíny bezplatného právneho poradenstva sú každý druhý štvrtok v mesiaci: 26.3., 9.4., 23.4., 7.5., 21.5., 4.6. a 18.6.2009 v čase od 8.‑15. hodiny.
  • Na cesty plánujú 370 tisíc eur
    (17.03.2009; Žilinský večerník; č. 12, s. 23; ‑)
    V minulom roku uskutočnila Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja v regióne Horného Považia jedenásť investičných akcií na mostoch a cestách II. a III. triedy, ktoré má vo svojej správe. Celkové náklady na opravy boli 983 294 eur (cca 29 623 000 Sk). Najviac finančných prostriedkov si vyžiadala oprava cesty III. triedy v Divine v celkovej hodnote 210 309 eur (cca 6 336 000 Sk). Významnou investíciou bola aj oprava cesty III. triedy v Žiline ‑ Závodí za 167 544 eur (cca 5 047 000 Sk).
    V tomto roku plánuje Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja preinvestovať na opravách mostov a ciest II. a III. triedy v regióne Horného Považia 370 178 eur (cca 11 152 000 Sk). Najviac finančných prostriedkov plánujú využiť na odvodnenie cesty II. triedy v Bielom Potoku a na ďalšie práce pri oprave cesty III. triedy v Divine.
    Boli sme aj na "ochutnávke Európy"
    (17.03.2009; Žilinský večerník; č. 12, s. 23; ‑)
    Žilinský samosprávny kraj sa v rámci svojich aktivít podporujúcich cestovný ruch zúčastnil v dňoch 5.‑7. marca 2009 prezentácie na Festivale európskych regiónov a miest s názvom "Ochutnajte Európu". Ten sa konal ako sprievodná akcia Európskeho summitu regiónov a miest v Prahe. Festival sa konal priamo na Václavskom námestí v centre Prahy. Aj Žilinský samosprávny kraj vo svojom stánku prezentoval svoje gastronomické špeciality a kultúrny program. ŽSK sa predstavil medzi regiónmi z Francúzska, Talianska, Maďarska, Grécka, Nemecka, Slovinska, Chorvátska, Rumunska, Belgicka či Holandska. "Do svojho stánku sme návštevníkov prilákali ochutnávkami tradičných syrových výrobkov ako boli oštiepky, korbáčiky, bryndza alebo žinčica, o čo sa postaral Salaš Krajinka Ružomberok. Mnohých okoloidúcich zaujali ukážky ľudového remesla, práca s drevom, pletenie bičov a kultúrny program vo forme hry na fujare a píšťalke, či jedinečného švihania bičom v podaní člena Bačovského tria Martina Brxu," predstavuje pôsobenie ŽSK v Prahe riaditeľka Odboru regionálneho rozvoja Iveta Chabadová. Návštevníci stánkov Žilinského samosprávneho kraja mali k dispozícii aj propagačné materiály o jednotlivých historických regiónoch nášho kraja, ako aj rôzne suveníry.
  • Mladých Ružomberčanov trápi aj nedostatok bytov
    (17.03.2009; Liptovské noviny; č. 10, s. 4; PAŠKA Michal)
    Mesto eviduje približne tristo záujemcov o bývanie, dopyt nestíha uspokojovať.
    RUŽOMBEROK. O pripravovanú výstavbu v meste, rozvoj cestovného ruchu, stav plavárne či okolia autobusovej stanice sa zaujímali členovia Študentského parlamentu v Ružomberku.
    Tí uplynulý štvrtok hovorili s primátorom Michalom Slašťanom a Jozefom Karikom, vedúcim oddelenia cestovného ruchu a marketingu Mestského úradu v Ružomberku.
    Úver splatia nájomníci
    Mladí Ružomberčania boli zvedaví aj na ďalší osud parkoviska v centre mesta, ktoré je, podľa nich, v zlom stave.
    "Majiteľka na ňom uvažuje s výstavbou polyfunkčného domu, ktorý by podstatne zmenil toto územie," vysvetlil ružomberský primátor, ktorý stretnutie so študentmi označil za veľmi podnetné.
    Členov Študentského parlamentu, ktorí zastupujú záujmy mladých obyvateľov, trápi aj nedostatok bytov v meste. S tým, že ich je málo, súhlasil aj primátor.
    "Evidujeme viac ako tristo žiadostí o bývanie, preto chceme stavať čo najviac bytov. Máme investora, ktorý z vlastných peňazí postaví byty, Štátny fond rozvoja bývania poskytne dotáciu a mesto si na kúpu bytov zoberie úver. Ten bude splácať z peňazí, ktoré zaplatia nájomníci vo forme nájmu," vysvetlil.
    Plaváreň by bola stratová
    Riešenie niekoľkých problémov, na ktoré upozornili študenti, nie je v silách radnice. "Veľa vecí, o ktoré sa zaujímate, nie je v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, ale rozhodujú o nich v Žiline alebo v Bratislave," poznamenal J. Karika.
    To je aj prípad plavárne, ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. "Mesto nesmie investovať do cudzieho majetku, aj napriek tomu dávame ročne asi 66 387 eur (2 milióny korún) na opravy. Projekt na kompletnú opravu plavárne bol pripravený, no pre krátkosť času neuspel. Chceli by sme mať vlastnú plaváreň, aj keď vieme, že jej prevádzka by pre nás bola stratová," povedal M. Slašťan.
  • SLOVENSKÉ CESTY: LEMOVANÉ ODPADKAMI
    (16.03.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; REVÚS Peter)
    V. VONDRÁK, moderátor:
    "Každoročne s ústupom snehu cestári bojujú s tonami odpadkov, ktoré sa nachádzajú pri cestách. Mnohí motoristi vyhadzujú smeti priamo na odpočívadlách. Problémom sú najmä kamionisti. Tí však poukazujú na chýbajúce smetné koše."
    P. REVÚS, redaktor:
    "Plastové fľaše, autosedačky, či pneumatiky odhodené pri vozovke ‑ to je obraz mnohých slovenských ciest. Príkladom je odpočívadlo pri Kysuckom Novom Meste, či pri Žiline."
    Miroslav SEIFERT, technický námestník správy ciest ŽSK:
    "Tí čo tam odstavia, odhodia to na zem, obyčajne to je v nejakých igelitkách a tí, ktorí to robia vo veľkom, keď robia nejaké búracie práce, tak to proste vyložia z nejakého nákladného auta."
    P. REVÚS:
    "Cestári odstavné plochy čistia raz do týždňa."
    Róbert GAVULA, odd. prevádzky ciest a mostov SSC Žilina:
    "Otázne je, že či tie odpadky zostanú na asfaltovej ploche alebo ten odpad, tie odpadky dopadnú niekde na trávu za naše odstavné plochy."
    P. REVÚS:
    "Za zvodidlá už dosah nemajú. Správca pozemku ich však musí odstrániť. Za nezodpovednosť mnohých vodičov mu totiž hrozí až 17‑tisícová pokuta."
    Marian CVINČEK, Slovenská inšpekcia životného prostredia, Žilina:
    "Sankcii sa nevyhne, pretože nemôže tam uložiť ten odpad, aj keď nevedome, samozrejme sa prihliada na túto skutočnosť, či odstránil tento negatívny stav alebo tento stav pretrváva."
    P. REVÚS:
    "Podobný problém má aj správca brehu pri rieke Kysuca."
    Jaroslav PAVEL, Správca povodia stredného Váhu:
    "Považujeme tento problém za neriešiteľný, pretože pokiaľ sa tam nezabezpečí nejaká služba alebo nejaké nádoby, kde by tí ľudia odhadzovali tieto smeti, tak budú stále na tom brehu."
    Anketa:
    "To je strašné, nemám na to ani slov."
    "Keby boli koše, tak by sme tam dali."
    M. CVINČEK:
    "Nemôžeme povedať, že by tam neboli, ale zase ide o to uvedomenie občanov, ktorí zničia tieto koše, tieto nádoby."
    P. REVÚS:
    "Cestári na odstránenie odpadu preinvestujú mesačne 10‑tisoíce eur. Tvrdia, že sprísnené policajné kontroly by mohli v tomto smere napomôcť."
  • Automobilky potrebujú diaľnicu
    (16.03.2009; Revue priemyslu; č. 96, s. 25; HUDEC Marián)
    TÉMA ČÍSLA II Severné Slovensko sa vďaka prepojeniu so severnou Moravou stáva automobilovou a strojárskou baštou ‑ so všetkými pozitívami i negatívami, ktoré z toho plynú.
    Cesta bez hraníc. Hyundai v Nošoviciach pri Ostrave už začal vyrábať osobné autá a o dva roky bude v plnej prevádzke. Okrem toho bude dodávať pre KIA Motors Slovakia prevodovky a z Tepličky nad Váhom budú do Nošovíc voziť motory pre Hyundai. Podľa odborníkov bude na ceste z Česka na severné Slovensko denne asi 500 kamiónov. "V Českej republike sú bližšie k hranici, ako sme my. Pre nás je dôležité dostavať úsek z Čadce do Svrčinovca," informoval predseda Žilinského samosprávneho kraj (ŽSK) Juraj Blanár. Majetkové spory, ktoré brzdili výstavbu, sú podľa neho už vyriešené. Prepojenie automobiliek chce žilinský župan podporovať na ministerstvách na Slovensku i v Česku spoločne s novým hajtmanom Moravskosliezskeho kraja Jaroslavom Palasom. Na Morave už treba dobudovať len obchvat okolo FrýdkuMístku a napojenie fabriky na diaľnicu.
    Diaľnica o dva roky. Kamióny zo Žiliny do Čadce budú jazdiť po diaľnici D3, ktorá bude pokračovať na hranice s Poľskom. Podľa Blanára má byť dokončená v roku 2011. Úsek rýchlostnej cesty z Čadce do Svrčinovca, teda na bývalú slovensko‑českú hranicu, chce naše ministerstvo dopravy čo najskôr dokončiť v nadväznosti na vzájomnú dohodu s českou stranou. Výstavba diaľnice D3 na trase európskeho multimodálneho koridoru č. VI v úseku ŽilinaČadca ‑ Skalité ‑ štátna hranica s Poľskom je dlhodobou slovenskou prioritou v rozvoji cestnej infraštruktúry vo vzťahu k Poľsku. Diaľnica nadväzuje na poľskom území na plánovanú rýchlostnú cestu Žywiec ‑ Bielsko‑Biala a bude pokračovať do Katovíc a Gdanska. Prepojí prístav Gdansk s jadranskými prístavmi Terst, Koper a Rijeka. Na Slovensku povedie diaľnica D3 od štátnej hranice s Poľskom po Hričovské Podhradie, kde sa napojí na európsky multimodálny koridor V/A v pokračovaní na Poprad ‑Prešov ‑ Košice ‑ Ukrajina a na Bratislavu ‑ Viedeň/Györ ‑ Budapešť. Podľa splnomocnenca vlády pre diaľnice a rýchlostné komunikácie a riaditeľa NDS Igora Ghomu aj príprava stavby D3 na úseku Strážov‑Brodno umožní požiadať ministerstvo dopravy o stavebné povolenie ešte v tomto roku.
    Hyundai sa krízy nebojí. Hyundai Motor Manufacturing Czech (HMMC) začal v Česku vyrábať autá v čase, keď domáca automobilka Škoda Auto v Mladej Boleslavi obmedzuje produkciu. V Nošoviciach vyrábajú model i30, ktorý automobilka predstavila už vlani a doteraz sa dovážal do Európy z Kórey. Menšie i20 a i10 bude Hyundai naďalej vyrábať v Ázii. Vedenie HMMC sa krízy na európskom automobilovom trhu nebojí, pretože dve tretiny z celkovej výroby budú malé osobné autá po ktorých je v Európe i vo svete čoraz väčší dopyt. "Používame najmodernejšiu technológiu s vysokým stupňom automatizácie a budeme pružne reagovať na objednávky našich zákazníkov," uvádza vo svojom vyhlásení vedenie automobilky. V Nošoviciach bude Hyundai vyrábať pre svoj sesterský závod Kia Motors Slovakia v Tepličke nad Váhom aj prevodovky. V roku 2011 bude ich ročná produkcia asi 600 tisíc kusov, ktorých polovicu použije Kia.
    Recesia aj v Česku. Automobilový sektor tvorí pätinu českej priemyselnej produkcie. Predaj áut v krajine je síce vysoký, negatívne prognózy na tento rok však majú vplyv aj na české továrne. Združenie automobilového priemyslu odhaduje, že spolu s ľuďmi prepustenými v posledných mesiacoch minulého roka príde v tomto segmente ekonomiky v prvom polroku 2009 o prácu vyše 13 tisíc ľudí. "O prepúšťaní uvažuje takmer 70 percent podnikov automobilového priemyslu," hovorí tajomník združenia Antonín Šípek. Škoda v Mladej Boleslavi od septembra niekoľkokrát zastavila prevádzku a od januára zaviedla štvordňový pracovný týždeň. Spoločnosť tiež obmedzila počet externe najímaných robotníkov, zamestnancov na plný úväzok sa opatrenia zatiaľ nedotkli. Naopak, spoločný podnik automobiliek Toyota, Peugeot a Citroen TPCA v Kolíne chce aj napriek finančnej kríze zvýšiť výrobu o 20 tisíc áut oproti vlaňajšku. Celkovo plánuje vyrobiť 340 tisíc áut. Manažment očakáva, že ho od negatívnych vplyvov krízy zachráni výroba áut s nízkou spotrebou, ktoré sú konkurencieschopné. Česká vláda chce poskytovať finančnú podporu spotrebiteľom, ktorí kúpia nové auto a to staré dajú ekologicky "zošrotovať". Podobne, ako to zavádzajú v Nemecku, Taliansku alebo vo Francúzsku. Český minister financií Miroslav Kalousek odmieta takýto plán, pretože sa obáva deformácie ekonomiky.
    *****
    Hyundai Motor Manufacturing Czech (HMMC)
    Plocha: 200 ha
    Zastavaná plocha: 26,5 ha
    Cieľový počet zamestnancov: 3 500 v roku 2011
    Štruktúra závodu: lisovňa, zvarovňa, lakovňa, montáž, prevodovkáreň
    Výrobná kapacita: 300 000 áut od roku 2010
    Modely áut: osobné, segmentu C a MPV
  • Do akvaparkov so zľavou
    (16.03.2009; Plus jeden deň; s. 6; sita)
    ŽILINA ‑ Polovičným vstupným v šiestich akvaparkoch chce Žilinský samosprávny kraj osláviť Svetový deň vody, ktorý pripadá na 22. marec. Krajská samospráva sa preto dohodla s Thermal parkom Bešeňová, Kúpeľmi Aphrodite Rajecké Teplice, Liptovskými liečebnými kúpeľmi Lúčky, Spa & aquaparkom v Turčianskych Tepliciach, Meander Parkom Oravice a akvaparkom Tatralandia Liptovský Mikuláš na zľavách a rôznych akciách priebežne v termínoch od 22. do 26. marca.

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky