11. týždeň

  • ŽILINSKÝ KRAJ OČAKÁVA VÝPADOK NA VÝBERE DANÍ
    (15.03.2009; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 0,8 min.; R)
    V. BELISOVÁ, moderátorka:
    "Žilinský samosprávny kraj predpokladá v rozpočte na tento rok výpadok príjmov z daní fyzických osôb viac ako 5,5 milióna eur. Hovorca Žilinského kraja Peter KUBICA:"
    P. KUBICA:
    "Uvidíme, ako sa reálne budú vyvíjať príjmy, ako sa postupne bude napĺňať rozpočet, sme pripravení na to, aby sme zvládli túto situáciu. Samozrejme museli sme pristúpiť k viacerým úsporným opatreniam, rovnako tiež rátame s prebytočným hospodárením, tak ako to bolo v minulých rokoch, aby sme to vedeli pokryť."
    V. BELISOVÁ:
    "Žilinský županJuraj BLANÁR zdôraznil, že samospráva podporuje prijaté opatrenia vlády, ktoré majú napomôcť stabilizovať pracovné miesta, podporiť výrobu a domáci odbyt. Rozpočet Žilinského kraja na tento rok je plánovaný vo výške takmer 150 miliónov eur. Juraj BLANÁR pripomenul, že kroky z minulosti pomôžu zvládnuť súčasný stav. Ide o zefektívnenie a reštrukturalizáciu domovov sociálnych služieb, stredných škôl a závodov správy ciest."
  • V Žilinskom kraji oslávia Svetový deň vody
    (15.03.2009; www.sme.sk; Slovensko, 12:06, s. ‑; sita)
    Nedeľa 22. marca bude Svetový deň vody. Žilinský samosprávny kraj sa rozhodol zdôrazniť bohatstvo nášho vodného sveta a osláviť ho spolu s obyvateľmi kraja.
    ŽILINA. Polovičným vstupným v šiestich akvaparkoch chce Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) osláviť Svetový deň vody, ktorý pripadá na 22. marec. ŽSK je podľa jeho predsedu Juraja Blanára kráľovstvom prameňov minerálnych a termálnych vôd.
    "Aj z tohto dôvodu sme sa rozhodli pri príležitosti Svetového dňa vody zdôrazniť bohatstvo nášho vodného sveta a osláviť ho spolu s obyvateľmi kraja," uviedol Blanár. Krajská samospráva sa preto dohodla s prevádzkovateľmi akvaparkov, kúpeľov a wellness centier na území kraja ‑ Thermal parkom Bešeňová, Kúpeľami Aphrodite Rajecké Teplice, Liptovskými liečebnými kúpeľami Lúčky, Spa & aquaparkom v Turčianskych Teplice, Meander Parkom Oravice a aquaparkom Tatralandia Liptovský Mikuláš ‑ na zľavách a rôznych akciách priebežne v termínoch od 22. do 26. marca.
    "Naším cieľom je aj medzi domácimi obyvateľmi a turistami zviditeľniť potenciál termálnych a minerálnych prameňov, sprostredkovať aktívny oddych rodinám s deťmi či dôchodcom za zvýhodnené ceny, a aj takouto formou prispieť k podpore cestovného ruchu v našom kraji," doplnil žilinský župan.
    Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo 22. marec za Svetový deň vody v roku 1992. Vyzvalo členské krajiny, aby tento deň venovali konkrétnym aktivitám, ktoré podporia informovanosť verejnosti o nenahraditeľnom význame vody napríklad organizovaním konferencií, okrúhlych stolov, seminárov a výstav, zameraných na ochranu tejto tekutiny a jej zdrojov.
  • So stavbou diaľnice chcú začať budúci rok
    (13.03.2009; Kysucké noviny; č. 9, s. 2; MM)
    Diaľnicu a rýchlostnú cestu, ktorá zabezpečí cez Kysuce spojenie Slovenska s Poľskom a Českom, dokončia najneskôr v roku 2013. Minulý pondelok to po stretnutí so zástupcami samospráv kysuckých miest a obcí potvrdil riaditeľ NDS Ivan Choma.
    Na stretnutí so zástupcami samospráv kysuckých miest a obcí riaditeľ NDS Ivan Choma uviedol, že diaľnicu a rýchlostnú cestu zrejme dokončia najneskôr v roku 2013. Naznačil, že v tomto regióne spôsobujú nemalé problémy nejasnosti vo vlastníckych vzťahoch ohľadne pozemkov, ktoré sú potrebné pre výstavbu diaľnice.
    "NDS pokračuje v príprave úsekov diaľnice D3. Niekde máme rozpracovanú dokumentáciu pre stavebné povolenie, máme vydané viacmenej všetky územné rozhodnutia. Predpoklad je taký, že v roku 2010 a 2011 všetky úseky pôjdu do realizácie s termínom ukončenia 2012 až 2013," uviedol Choma.
    Pomôcť majú starostovia
    Tiež upozornil na nejasnosti vo vlastníckych vzťahoch ohľadne pozemkov na Kysuciach, ktoré by mohli značne skomplikovať aj výstavbu diaľnice. Podľa jeho slov niektorí ľudia užívajú pozemok celé generácie a myslia si, že im patrí.
    "Na úradoch sa však zistí, že pôda nie je v ich vlastníctve a pozemok, na ktorý majú v skutočnosti nárok, užíva na inom mieste zasa niekto iný," poznamenal. Dodal, že už vyzval starostov, aby informovali svojich občanov, aby si tieto veci dali do poriadku. Predseda ŽSKJuraj Blanár uviedol, že dokončenie diaľnice a rýchlostnej cesty je dôležité aj pre investorov na severe Slovenska. Zabezpečí napríklad zlepšenie spojenia medzi automobilkami KIA pri Žiline a Hyundai na Morave, ktoré spolupracujú. Tiež v Kysuckom Novom Meste avizoval výstavbu novej fabriky ďalší významný investor, ktorý by mal byť subdodávateľom spomínaných spoločností. A v neposlednom rade diaľnica D3 a rýchlostná cesta tiež odbremení viacero kysuckých obcí od zhustenej premávky, ktorú komplikujú najmä kamióny. O problémoch s kamiónovou dopravou by vedeli rozprávať starosta i obyvatelia prihraničnej obce Svrčinovec, ktorou denne prechádza niekoľko stoviek kamiónov.
    "Termíny výstavby diaľnice ma príjemne prekvapili. Som rád, že sa všetko pohlo správnym smerom a do piatich rokov bude situácia s dopravou v našej obci vyriešená," uviedol pre MY Kysucké noviny starosta Svrčinovca Juraj Strýček. Správu o termíne dokončenia výstavby pozitívne prijala aj starostka Skalitého Andrea Šimurdová.
    "Termín, ktorý odznel na včerajšom stretnutí, je dobrým znamením, že sa konečne pohli veci dopredu," povedala Šimurdová. Stretnutie malo podľa jej slov veľký význam. Bolo konkrétne, bez zbytočných formalít. "Dozvedeli sme sa na ňom aktuálny stav výstavby, jednotlivé etapy aj konkrétne termíny," pokračuje Šimurdová a dodáva, že je len škoda, že sa nepodarilo dokončiť výstavbu skôr. "Našou obcou prechádzajú denne desiatky kamiónov, hoci komunikácia, ktorá vedie obcou, nie je pre ťažkú dopravu prispôsobená. Hoci je ešte stále aktuálny zákaz prejazdu vozidiel nad 7,5 tony, vodiči to neakceptujú. Nepomáha ani spolupráca s dopravnou políciou," dodáva starostka. Starosta Čierneho Pavol Gomola je tiež rád, že sa veci pohli dopredu. Hovorí však, že termínov bolo už veľa a výstavba diaľnice D3 stále stagnuje. "Ak by bol však tento termín už ten reálny, bol by som veľmi rád," povedal. Ako ďalej uviedol, obec diaľnicu potrebuje, pretože tak, ako iné prihraničné obce, aj Čierne je postihnuté medzinárodnou dopravou. "Dostala sa ku mne aj taká informácia, že podnikateľské subjekty tlačia na to, aby sa povolila cez skalitskú dolinu po odstránení bodovej závady, teda krivej cesty, aj ťažká doprava. Teraz tu platí zákaz vozidiel nad 7,5 tony," uviedol Gomola. Zdôraznil, že už v súčasnosti, aj napriek tomu, že zákaz zatiaľ ešte stále platí, prechádzajú Čiernym denne desiatky kamiónov.
    "Tomu, že došlo konečne k dohode, som len rád. Ani našej ekonomike neprospieva, ak začatá stavba už desať rokov stojí. Štát musí byť dobrým ekonómom. Čo jedna vláda začne, druhá by mala dokončiť. Vtedy bude napredovať aj naša ekonomika," dodal Gomola.
  • CESTOVNÝ RUCH V ŽILINSKOM KRAJI DOSTALO SILNÉ EURO NA KOLENÁ
    (13.03.2009; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres plus, správy a komentáre; 12.00; 1,5 min.; ZÁBORSKÝ Vladimír)
    M. KAŠIAROVÁ, moderátorka:
    "Cestovný ruch v Žilinskom kraji dostalo silné euro na kolená. Podnikatelia nezažívajú práve najlepšie časy. Priemyselná a obchodná komora nevylučuje, že niektoré zariadenia neprežijú."
    V. ZÁBORSKÝ, redaktor:
    "Podľa predsedu žilinskej Obchodnej komory Dušana HALUŠKU hoci zavedenie eura uvítali, v týchto mesiacoch sa vďaka oslabeniu okolitých mien výrazne podpísalo pod prepad záujmu o naše turistické centrá."
    D. HALUŠKA:
    "Niektoré rekreačné strediská boli vyľudnené, pre niektorých podnikateľov to môže byť až likvidačné."
    V. ZÁBORSKÝ:
    "Zimnú sezónu podľa Ladislava CISÁRIKA z Valčianskej doliny zachraňovali najmä Slováci. To sa prejavilo aj v tom, že na svahoch bol úbytok turistov menší ako v hoteloch či chatách."
    L. CISÁRIK:
    "Ako sa to prejaví u nás, sa neodvážim tvrdiť, ale po skončení sezóny pôjdeme určite nie na plný výkon."
    V. ZÁBORSKÝ:
    "Výpadok v ubytovaní pocítia na svojich rozpočtoch aj obce. Starosta Oščadnice Miroslav ŠULGAN."
    M. ŠULGAN:
    "Je značný pokles v daniach z ubytovania. Mnohí občania ukončili túto podnikateľskú činnosť a u tých väčších zariadení, tam predpokladám 30, 40 percent."
  • NA ZÁPADNOM SLOVENSKU ZAVLÁDLO JARNÉ POČASIE, STREDOSLOVÁCI SA MUSELI POPASOVAŤ SO SNEHOM
    (13.03.2009; Televízna stanica STV 1; Slovensko Dnes; 19.15; 1,5 min.; KVAČKAJOVÁ Martina)
    Maroš KOŠÍK, moderátor:
    "Pokým na Západnom Slovensku dnes zavládlo jarné počasie, Stredoslováci sa museli popasovať so snehom. Niekoľko centimetrová nádielka výrazne komplikovala aj dopravu, najmä na horských priechodoch."
    Martina KVAČKAJOVÁ, redaktorka:
    "Šturec aj Donovaly museli pre výdatné sneženie uzavrieť už okolo ôsmej ráno. Sneh na ceste začal mrznúť, posyp bol neúčinný. Šmýkali sa kamióny aj osobné autá. Najhoršia situácia bola na martinskej časti horského priechodu Šturec."
    Marián JANÍK, riad. Správy ciest ŽSK, závod Turiec:
    "Z dôvodu náhleho hustého sneženia došlo, bolo potrebné pristúpiť k čiastočnej uzávierke."
    Poľský kamionista:
    "Odtrhla sa mi reťaz, musím to opraviť."
    M. KVAČKAJOVÁ:
    "Cestári boli v pohotovosti, odťahovať museli viacero nákladných áut. Obchádzka pre kamionistov viedla cez Čertovicu. Pre husté sneženie došlo k trom dopravným nehodám na cestách v okrese Rimavská Sobota, Lučenec a Žiar nad Hronom."
    Dušan ŠKUBÁK, dispečer RSC v Banskej Bystrici:
    "Cesty sú po chemickom posype, kde sa dá, mokré."
    M. KVAČKAJOVÁ:
    "K takýmto dopravným situáciám by už v nasledujúcich dňoch nemalo dôjsť. Meteorológovia totiž očakávajú zastavenie sneženia už počas dnešnej noci."
  • Návšteva z EÚ
    (13.03.2009; Plus jeden deň; s. 7; jap)
    ŽILINA ‑ Na čerpanie fondov z Európskej únie sa zamerala eurokomisárka pre regionálnu politiku Danuta Húbner pri návšteve Žilinského samosprávneho kraja. Eurokomisárka včera upozornila župana Juraja Blanára, že podľa novej legislatívy je možné projekty prefinancovať až do stopercentnej výšky.
    ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ ‑ PRACOVNÁ NÁVŠTEVA EUROKOMISÁRKY
    (12.03.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 0,5 min.; r)
    Natália ŽEMBOVÁ, moderátorka:
    "Dve miliardy eur ‑ to je suma, ktorú chce v najbližších rokoch preinvestovať Žilinský samosprávny kraj. Mnohých žiadateľov dotácií však odrádza fakt, že do ich získania, čo trvá aj niekoľko mesiacov, si musia projekty hradiť z vlastného vrecka. Eurokomisárka pre regionálnu politiku Danuta HÜBNEROVÁ na pracovnej návšteve v Žiline podporila predfinancovanie projektov."
    HLAVNÝM PROBLÉMOM SLOVENSKA JE STRATA TRHOV
    (11.03.2009; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 0,7 min.; R)
    B. KORONI, moderátor:
    "Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore chýbajú v doterajšej činnosti rady pre hospodársku krízu opatrenia na podporu exportu. Pri príležitosti výročného zhromaždenia členov SOPK Žilinského kraja to dnes v Žiline skonštatoval predseda komory Peter MIHÓK. Strata trhov v zahraničí je momentálne podľa neho hlavným problémom Slovenska, pričom zdôraznil, že malý domáci trh nedokáže tieto straty vykompenzovať."
    P. MIHÓK:
    "Myslím si, že ešte je zavčasu vyčísľovať škody na exporte Slovenska, my si musíme uvedomiť, že 80 percent tvorby hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky sa tvorí exportom. Čiže pokiaľ čo i len o desať percent padne export, tak si viete prepočítať z hľadiska výšky hrubého domáceho produktu, čo to znamená. A export do dneska padol viacej ako o desať percent, môj odhad je, že export padol za tie prvé mesiace o dvadsať percent."
  • Choma: "Vysporiadanie pozemkov pod diaľnicu na Kysuciach je zložité"
    (10.03.2009; Žilinský večerník; č. 11, s. 4; TASR)
    Na vysporiadanie pozemkov pod diaľnicou D3 a rýchlostnou cestou R5 zo strany občanov na seminári s názvom D3 + R5 = Rozvoj Kysúc vyzval v Čadci 2. marca kysuckých starostov a primátorov generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), a. s., a splnomocnenec vlády SR pre cestnú infraštruktúru Igor Choma.
    "Zásadným problémom je to, že samotní občania nemajú v poriadku majetkovo‑právne veci. Mnohokrát sa stáva, že generácie užívajú pozemok a potom sa ukáže, že nie je ich. Starostovia a primátori by mali vyzvať všetkých občanov, ktorých sa môže výstavba dotknúť, aby si dali do poriadku svoje náležitosti," informoval Choma.
    Podľa predsedu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraja Blanára sa na dnešnom stretnutí starostovia mali dozvedieť, čo môžu od NDS očakávať. "Ako môže pomôcť, pripadne prísť priamo do obce a všetkým potenciálnym vlastníkom vysvetliť celý postup. Tak, aby neboli žiadne problémy z hľadiska vykupovania pozemkov. A nadväzne pre vydanie platného stavebného povolenia. Starostovia, samospráva, vyššia samospráva môže prispieť práve tým, že bude sprostredkovateľom komunikácie medzi občanmi, vlastníkmi pozemkov, ale aj rôznymi združeniami, ktoré vlastnia pozemky. A tým môžu veľmi významne urýchliť tú prípravu," zdôraznil Blanár.
    Termín dokončenia diaľnice D3 Hričovské Podhradie ‑ Skalité ‑ hranica s Poľskou republikou je podľa Chomu rok 2012 až 2013. "Niekde už máme rozpracovanú dokumentáciu pre stavebné povolenie a máme vydané viac‑menej všetky územné rozhodnutia. Predpoklad je taký, že v roku 2010 a 2011 začnú úplne všetky úseky," spresnil generálny riaditeľ NDS, a. s.
    Rýchlostná komunikácia R5 Svrčinovec ‑ hranica s Českou republikou je podľa Chomu v štádiu, kedy sa do konca roka musí uskutočniť posudzovanie vplyvov na životné prostredie. "Predpoklad výstavby je začiatok roku 2011, pričom jej výstavba potrvá maximálne 1,5 roka," uviedol Choma. Starostka obce Skalité Andrea Šimurdová poukázala na skutočnosť, že obyvatelia obce musia niekedy čakať aj desiatky minút, ak sa chcú z cesty 1/12, ktorá vedie cez ich obec, napojiť na cestu 1/11 do obce Svrčinovec a Českej republiky. "Cesta I. triedy cez našu obec nie je proporčne ani inak stavaná na to, aby po nej mohli jazdiť nákladné autá. Konkrétne máme zrátané, že počas jednej hodiny prešlo cez obec aj 70 ťažkých kamiónov. Preťažujú komunikáciu a ohrozujú bezpečnosť, preto je diaľnica tak dôležitá," povedala Šimurdová.
    Podľa starostu Svrčinovca Juraja Strýčka sú najväčšou príčinou nespokojnosti v obci dopravné kolapsy. "Drobné nehody, ktoré sa stanú na ceste I. triedy. Tá cesta nemá parametre, aby sa mohli niektoré autá odkloniť. Ide buď smer do Českej alebo do Slovenskej republiky. Druhý smer čaká. V tom sa stávajú najhoršie kolapsy, keďže doprava zablokuje všetky výjazdy na cestu I. triedy, a tým pádom sú občania odrezaní od sveta, kým sa to neodstráni," uzatvoril Strýček.
  • Údržbu ciest v kraji môžu občania sledovať cez internet
    (10.03.2009; Žilinský večerník; č. 11, s. 4; TASR)
    Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) ponúka možnosť v priamom prenose kontrolovať vozidlá údržby ciest II. a III. triedy prostredníctvom internetovej stránky Geografického informačného systému (GIS) napojeného na systém GPS.
    Podľa predsedu ŽSKJuraja Blanára má systém GPS zatiaľ namontovaných 105 áut Správy ciest ŽSK, po dokončení ho bude mať 150 vozidiel, čo si vyžiada investíciu 265 551 eur (8 miliónov Sk). "V súčasnosti ponúka internetová stránka najzákladnejšie informácie o mechanizmoch. Či posýpali komunikáciu alebo ju len pluhovali, vykonávali obidve činnosti alebo mali len kontrolný prejazd. A to bude rovnako aj v období celoročnej údržby v lete, kedy robíme údržbu na našich komunikáciách. V budúcnosti chceme informácie využívať aj na zjednodušenie administratívy pre vodičov, pretože systém bude nahrádzať knihu jázd v plnom význame," skonštatoval Blanár.
    Riaditeľ SC ŽSK Milan Puchoň poukázal na prínos v zlepšení prehľadu o činnosti vodičov. "Dispečer má prehľad, presne vie, kde sa sypač nachádza, v prípade poruchy sa s nim vie hneď skontaktovať a zistiť, aký druh poruchy má a poslať mu pomoc. Doteraz to bolo iba na vodičovi, či sa ohlásil a dispečer bol odkázaný iba na jeho informácie. Racionalizácia je v tom, že vieme úplne presne ako sú naše mechanizmy využité," informoval Puchoň.
    Nová služba ŽSK má podľa Blanára rozšíriť internetové služby pre obyvateľov. "Ktokoľvek si tak môže skontrolovať, či sú cesty v jeho bydlisku alebo na akomkoľvek mieste na Orave, Kysuciach, Hornom Považí, v Turci alebo v Liptove odhŕňané či posýpané. Vďaka tomuto systému je vidieť, či sú vozidlá SC ŽSK v pohybe alebo nie, či vykonávali údržbu, a to všetko vždy za posledné dve hodiny," pripomenul predseda ŽSK.
    GIS ŽSK je databázový a mapový informačný systém na tvorbu, uchovávanie, analýzu a poskytovanie geopriestorových informácií. GIS ŽSK predstavuje moderný a kvalitný nástroj na prezentáciu digitálnych informácií z regiónu ŽSK širokej laickej, ale i odbornej verejnosti. "Som presvedčený o tom, že GIS ŽSK prispeje k skvalitneniu komunikácie medzi krajskou samosprávou, miestnou samosprávou, súkromným sektorom, verejnosťou a rôznymi organizáciami," uzatvoril Blanár.
  • Niektoré cesty v Žiline už majú sedemdesiatku
    (10.03.2009; Pravda; s. 39; Jaloviarová Renáta)
    Zvýšenie prípustnej rýchlosti pri vjazde či výjazde z niektorých obcí sa v Žilinskom kraji stáva realitou. Už v pondelok mohli vodiči pri zjazde z diaľnice v Strážove pri Žiline ísť namiesto päťdesiatky sedemdesiatkou. Nové značky pribudli v oboch smeroch: v úseku na Bratislavu aj na Prievidzu. Na ostatných schválených úsekoch sa rýchlosť zvýši v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov.
    "Rýchlosť sa bude zvyšovať na 15 až 16 úsekoch v Žilinskom kraji, a to na 70 kilometrov za hodinu. Sú to najmä úseky štvorprúdové, smerovo rozdelené. Určili sme ich v súčinnosti s dopravným inšpektorátom," povedal Ján Barienčík, prednosta Krajského úradu pre cestnú dopravu v Žiline. Ide napríklad o obchvaty mestských centier v Žiline či Martine, kde predpísaná päťdesiatka bola nezmyselná a brzdila premávku. Rýchlosť sa bude zvyšovať vo väčšine okresov kraja.
    Podľa námestníka Slovenskej správy ciest v Žiline Mariána Pikuliaka označenie úsekov novými tabuľami, ktoré povolia vodičom prekročiť päťdesiatku v Žiline a Martine, by mali cestári skončiť do 13. marca. O niečo dlhšie, do 25. marca, potrvá preznačenie vozoviek v Liptove, na Orave a Kysuciach. Okrem nových cestári použijú aj staré nepotrebné značky, bývalé štyridsiatky, ktoré zo žilinských ciest zmizli minulý týždeň. "Tie staré štyridsiatky, ktoré sú v dobrom stave, budú použité ako podklad pre nové značky. Väčšinu ešte použijeme pri údržbe a pri prácach na cestách na dočasné zníženie rýchlosti," spresnil Pikuliak.
    Rýchlejšie sa bude jazdiť so súhlasom polície na schválených úsekoch ciest v Žiline, Rajeckých Tepliciach, Martine, Dolnom Kubíne, Čadci, Svrčinovci, Turzovke a Ľubochni. Spolu na cestách 1. triedy v Žilinskom kraji pribudne 81 nových dopravných značiek.
  • Hľadajú nových riaditeľov
    (09.03.2009; Oravské noviny; č. 9, s. 3; NK)
    Čoskoro prebehne ďalšie výberové konanie na funkciu riaditeľa Hornooravskej nemocnice. Žilinský samosprávny kraj hľadá aj ďalších dvoch riaditeľov.
    TRSTENÁ. Naposledy prebehlo výberové konanie na pozíciu riaditeľa Hornooravskej nemocnice s poliklinikou v Trstenej koncom minulého roka. Z konkurzu však vtedy nový riaditeľ nevzišiel, preto zriaďovateľ ‑ Žilinský samosprávny kraj ‑ vyhlásil konkurz po druhýkrát.
    Tentoraz však ŽSK nehľadá len riaditeľa do trstenskej nemocnice. Zriaďovateľ vyhlásil výberové konanie aj na riaditeľa Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou L. Nádaši Jégého v Dolnom Kubíne a Oravskej knižnice Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne. Všetky tri zariadenia v súčasnosti vedú poverení riaditeľa.
  • Štyridsiatky teraz nekradnú, ale odstraňujú
    (09.03.2009; Oravské noviny; č. 9, s. 3; Kališová Naďa, Mikulášová Saša)
    ZOSTANÚ LEN NA NEBEZPEČNÝCH MIESTACH
    Najneskôr do konca marca by mali byť zo všetkých oravských ciest odstránené dopravné značky upozorňujúce na zónu 40, ako i značky s maximálnou rýchlosťou 40 km/h.
    Z oravských ciest by malo zmiznúť 126 značiek s prikázanou maximálnou rýchlosťou 40 km/h. Označení Zóna 40 sa "stratí" z Oravy 96 kusov. Z niektorých ciest prvej, druhej a tretej triedy odstránili tieto značky pracovníci správcov komunikácií ešte koncom februára. Ostatné by mali odstrániť do dvoch, najviac troch týždňov. "Cesty prvej triedy vlastní štát, cesty druhej a tretej triedy má vo vlastníctve Žilinský samosprávny kraj. O správu prvých sa staráme my, správu ostatných má na starosti Správa ciest Dolný Kubín," vyjadril sa pre MY Oravské noviny Ján Barienčík, prednosta žilinského Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie.
    Do Ružomberka pomalšie
    Z ciest prvej triedy, teda hlavných ciest, má byť odstránených 39 dopravných značiek s maximálnou rýchlosťou 40 km/h a 16 Zón 40. "V Dolnokubínskom okrese sme na odstránenie navrhli 47 značiek s rýchlosťou 40 km/h a 46 značení upozorňujúcich na začiatok a koniec Zóny 40. V Námestovskom okrese by malo ubudnúť 26 značiek so 40‑kou a 10 Zón 40. Z ciest v Tvrdošínskom okrese treba, aby správca odstránil 24 značiek so Zónou 40 a 14 kusov dopravného značenia s rýchlosťou 40 km/h. Okrem zrušenia týchto značiek sme v spolupráci s políciou navrhli, aby bola na hlavnej ceste v smere z Dolného Kubína do Ružomberka znížená rýchlosť zo súčasných 80 km/h na 70 km/h. Ide totiž o nebezpečný nehodový úsek," dodal prednosta. Dopravné značky s menšou rýchlosťou, než udáva nový cestný zákon, nie sú podľa slov J. Barienčika v rozpore s týmto legislatívnym predpisom. Prioritou krajského úradu dopravy je však čím skôr toto staré značenie odstrániť.
    Vyrazia aj na hranice
    Cesty druhej a tretej triedy musí dolnokubínska správa ciest vyčistiť od značiek so štyridsaťkilometrovou rýchlosťou do nedele 15. marca. "Zostali nám už len vzdialenejšie obce ako Zázrivá, Zuberec či Suchá Hora. Informatívne značky na hraničných prechodoch chceme stihnúť vymeniť do konca mesiaca. Na nich totiž treba vykonať väčšie úpravy," informoval nás riaditeľ Správy ciest ŽSK, závod Orava Jozef Oršuliak.
    Výmenu značenia na hraniciach má na starosti Investičná výstavba a správa ciest Žilina. Neplatné značky končia v areáli správy ciest. "Podľa potreby ich budeme obnovovať, prípadne prelepovať alebo pretierať, aby sme ich mohli opäť použiť na iných miestach. Mnohé značky sa zničia pri dopravných nehodách, zimnej údržbe, niektoré ukradnú. To sa stávalo hlavne v období, keď sme dávali na cesty hliníkové stojany a značky. Vtedy sme škodu, ktorá nám vznikla ich odcudzením, vyčíslili na 400 tisíc Sk (13 277.57 €). Značky dodatočne osádzame na základe kontrolných prehliadok cestných úsekov, ktoré vykonávajú dopravní policajti a cestári," dodal J. Oršuliak.
    Kde treba, zostanú
    Riaditeľ Dopravného inšpektorátu OR PZ v Dolnom Kubíne Jozef Tabačák uplynulý týždeň informoval, že na niektorých miestach štyridsiatky predsa len zostanú. Ide napríklad o nebezpečné zákruty, horizonty stúpania, či spomaľovacie prahy. "Sú to miesta, ktoré sú skutočne veľmi nehodové a nová maximálna rýchlosť by mohla stav zhoršiť. Takým úsekom je napríklad ostrá zákruta v Podbieli pod skalou. Vďaka štyridsiatke sa na tomto úseku zminimalizoval počet dopravných nehôd," skonštatoval riaditeľ.
  • Cesty kraja sú čistené a prejazdné bez problémov
    (09.03.2009; Liptovské noviny; č. 8, s. 11; ‑)
    OPERAČNÝ PLÁN ZIMNEJ ÚDRŽBY SA PLNÍ DO BODKY
    "Údržba a prejazdnosť ciest II. a III. triedy v Žilinskom samosprávnom kraji funguje vďaka kvalitnej príprave na zimnú sezónu a včasným pracovným zásahom tímu pracovníkov Správy ciest ŽSK ako hodinky," hodnotí stav na komunikáciách predseda ŽSKJuraj Blanár.
    Odbor dopravy a Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja, ktorá je príspevkovou organizáciou ŽSK, ešte pred zimnou sezónou vypracovali Operačný plán zimnej údržby ciest Žilinského samosprávneho kraja pre zimné obdobie 2008/2009, ktorý organizačne a technicky vyriešil prípravu na rôznorodé zimné počasie vo všetkých regiónoch kraja.
    "Základ kvalitnému a promptnému ošetrovaniu ciest sme položili ešte v jeseni roku 2008, keď sme zakúpili pre našu správu ciest a jej regionálne závody modernú strojovú techniku vo výške 4,9 milióna eur. Vozový park Správy ciest ŽSK sa tak rozšíril zo 115 dopravných prostriedkov a sypačov o ďalších 26 strojov, medzi ktorými nechýbajú univerzálne nákladné vozidlá, rýpadlá, nakladače či traktory," upresňuje J. Blanár počty nového vybavenia na cestách.
    Cesty monitoruje 24‑hodinový dispečing
    Správa ciest ŽSK pravidelne monitoruje stav zjazdnosti svojich komunikácií. "Zriadená Krajská dispečersko ‑ spravodajská služba slúži na stále monitorovanie stavu ciest, ktorý je podnetom na riešenie prípadných závad v zjazdnosti. Tie sa zabezpečujú rôznymi posypmi inertnými, chemickými alebo zmiešanými materiálmi na odstraňovanie alebo zmierňovanie vplyvu vzniknutej námrazy, poľadovice či utlačenej snehovej vrstvy. Ďalej je to pluhovanie, frézovanie, nasadenie ďalších mechanizmov na odstránenie snehu, ale aj odvádzanie vody z topiaceho sa snehu z vozoviek. Štatistika, ktorú robíme v priebehu celého zimného obdobia, hovorí, že napríklad za mesiac január sme minuli vo všetkých regiónoch spolu viac ako 21 tisíc ton posypu, pričom najviac to bolo v regiónoch Oravy, Horného Považia a Liptova. Husté sneženie si zase v predošlých dňoch vyžiadalo neustálu prácu odhŕňačov v regióne Kysúc. Región Turiec, rovnako ako všetkých 19 horských prechodov kraja, je zjazdných bez problémov," informoval nás riaditeľ Správy ciest ŽSK Milan Puchoň.
    So sledovaním ciest pomáha cestárom polícia
    Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja na základe vzájomnej dohody spolupracuje pri zabezpečovaní zimnej údržby ciest s Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline. "Cieľom dohody je vzájomné prepojenie týchto zložiek, aby nebola paralyzovaná premávka a zachovaná jej plynulosť na cestách Žilinského kraja," hovorí Juraj Blanár, a zároveň prakticky vysvetľuje ich súčinnosť. "V prípade dopravnej nehody alebo havárie na cestách II. a III. tried, pri ktorej je podozrenie, že nezjazdnosť je zavinená správcom komunikácie, bude o tom správa ciest upovedomená cez dispečing. Službukonajúci príslušníci polície sledujú zjazdnosť komunikácii a prípadné zhoršenie a ohrozenie ohlasujú krajskej dispečersko ‑ spravodajskej službe Správy ciest ŽSK. V prípade vzniknutých prekážok na cestách spolupracujú zložky v zaisťovaní priechodnosti, odklonov dopravy, riadení a odstránení prekážok z ciest," uzavrel J. Blanár.
  • Inovácia Žilinského kraja 2008 ‑ kto vyhrá?
    (09.03.2009; Liptovské noviny; č. 8, s. 11; ‑)
    Druhý ročník inovačných ocenení vyhlásených Žilinským samosprávnym krajom sa blíži. K priebehu tohto ročníka predseda Žilinského samosprávneho krajaJuraj Blanár povedal: "Povzbudivou a potešujúcou skutočnosťou je pre mňa inovatívnosť samospráv Žilinského kraja. Spolu päť prihlásených projektov v kategórii regionálny rozvoj je z dielne miest a obcí. Teší ma tiež zvýšený záujem podnikateľov a široké spektrum prihlásených projektov. Všetkým zúčastnením patrí môj obdiv a som presvedčený, že aj takáto forma podpory a prezentovania inovačných aktivít zo strany regionálnej samosprávy má svoj nezastupiteľný význam." Do súťaže v aktuálnom ročníku sa so svojimi inovačnými projektmi zapojilo spolu 13 subjektov z kraja ‑ šesť v kategórii regionálny rozvoj a sedem účastníkov v kategórii malé a stredné podniky. Kto získa plaketu inovačného ocenenia a finančnú odmenu, bude jasné na konferencii Inovačný rozvoj regiónov 2009 dňa 2. apríla 2009. V rámci popoludňajšieho programu budú účastníkom konferencie predstavené všetky súťažné projekty a J. Blanár vyhlási víťazov v oboch súťažných kategóriách. Konferenciou budú rezonovať aj témy týkajúce sa súčasnej hospodárskej situácie. Všetky informácie o konferencii, jej programe, mieste konania a možnosti prihlásenia sú dostupné na stránke www.irr.sk.
  • ŽILINSKÝ KRAJ BUDE MAŤ NOVÉ DOPRAVNÉ ZNAČKY
    (09.03.2009; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 15.00; 1 min.; KULOVÁ Dora)
    Dora KULOVÁ, hlásateľka:
    "V Žilinskom kraji už osadzujú nové dopravné značky, vďaka ktorým budú môcť vodiči jazdiť rýchlejšie. Odkedy platí nový cestný zákon mohlo sa po mestských obchvatoch či rýchlostných komunikáciách jazdiť najviac 50‑kou. V Žilinskom kraji vybrali 15 úsekov, kde bude povolená 70‑ka. Koľko značiek pribudne hovorí prednosta žilinského krajského úradu pre cestnú dopravu Ján DERIENČÍK."
    Ján DERIENČÍK:
    "Tých úsekov, na ktorých sa zvýši rýchlosť je menej ako je samotných dopravných značení. Dopravných značení na zvýšenie rýchlosti máme 81 kusov a to z dôvodu takého, že napríklad tam, kde je smerovo rozdelená pozemná komunikácia musí byť toto dopravné značenie po obidvoch stranách a samozrejme aj na mnohých mestách nám toto dopravné zariadenie ruší križovatka, to znamená tá dopravná značka musí byť opakovaná."
  • V ŽILINSKOM KRAJI OSADZUJÚ DOPRAVNÉ ZNAČKY
    (09.03.2009; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál; 17.00; 2 min.; ÚRADNÍKOVÁ Dagmar)
    Moderátor:
    "V Žilinskom kraji už osadzujú nové dopravné značky. Vďaka nim budú môcť vodiči konečne jazdiť rýchlejšie. Odkedy platí nový cestný zákon, jazdili v meste najviac 50‑kou aj po rýchlostných komunikáciách, či obchvatoch. Značky, ktoré sa práve inštalujú, zvýšia na viacerých úsekoch povolenú rýchlosť na 70‑ku. Bližšie informácie má Dagmar ÚRADNÍKOVÁ."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "V Žilinskom kraji vybrali 15 úsekov, na ktorých sa povolená rýchlosť zvýši. O aké úseky ide, hovorí prednosta žilinského Krajského úradu dopravy Ján BARIENČÍK."
    J. BARIENČÍK:
    "Najdôležitejšie úseky sú predovšetkým tie, ktoré sú štvorprúdové, smerovo rozdelené, ako je napríklad preložka 65‑ky v Martine, cesta 1/18, ulica Nemocničná tu v Žiline, výjazd zo Žiliny smerom na Bratislavu a výjazd zo Žiliny smerom na Lietavskú Lúčku."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Zvýšenie rýchlosti si vyžiada osadiť viac ako 80 nových dopravných značiek. V akom časovom horizonte sa to stihne, hovorí námestník Slovenskej správy ciest Žilina Marián PIKULIAK."
    M. PIKULIAK:
    "Do konca tohto týždňa, do 13. marca by mali byť osadené značky v oblasti Žiliny a v oblasti Martina a do konca budúceho týždňa by mali byť ostatné oblasti ako Orava, Liptov a Kysuce."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Všetky staré dopravné značky, obmedzujúce rýchlosť na štyridsiatku, už odstránili."
    M. PIKULIAK:
    "Tie, ktoré sú v dobrom stave, budú využité ako podklad pre nové značky."
    D. ÚRADNÍKOVÁ:
    "Kým nebude nainštalovaná posledná značka, stále platí čo hovorí nový cestný zákon. Hovorkyňa žilinskej krajskej polície Jana BALOGOVÁ, pripomína."
    J. BALOGOVÁ:
    "Pokiaľ nie je dopravným značením upravená vyššia rýchlosť, je vodič, prechádzajúce cez obec povinný dodržiavať maximálnu rýchlosť 50 kilometrov za hodinu."
  • Hrádockí drevári najúspešnejší
    (09.03.2009; Liptovské noviny; č. 8, s. 11; ‑)
    V rámci grantových programov Odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja pre rok 2008/2009 bola mimoriadne úspešná Stredná odborná škola drevárska v Liptovskom Hrádku.
    Dotácie získala až na tri projekty. Jeden z nich, na ktorý dostala sumu 332 eur, sa nazýva Kam kráčam, kam spejem...?
    Cieľom tejto aktivity je prevencia drogovej závislosti u študentov a podpora aktívneho trávenia voľného času mládeže. Dotácie získala škola aj na program Žiacke školské rady ako motor rozvoja občianskej spoločnosti a na projekt s názvom Tradičné umenie trochu netradične. V rámci grantových programov Žilinského samosprávneho kraja bolo v tomto školskom roku 2008/2009 rozdelených celkovo 3900 eur (120‑tisíc Sk) pre aktívne stredné školy.
  • Kraj sa predstavil aj v Prahe na veľtrhu
    (09.03.2009; Liptovské noviny; č. 8, s. 11; ‑)
    Žilinský samosprávny kraj sa prostredníctvom expozície Slovenskej agentúry pre cestovný ruch prezentoval vo februári na Stredoeurópskom veľtrhu cestovného ruchu Holiday World Praha.
    "Podujatie je jedným z troch najdôležitejších veľtrhov v Českej republike. Žilinský samosprávny kraj aj v Prahe predstavil komplexnú ponuku cestovného ruchu jednotlivých regiónov. Prezentácia bola spestrená bohatým sprievodným programom, v rámci ktorého návštevníci mali možnosť vidieť výrobu, a tiež ochutnať chuť tradičných bryndzových halušiek," hovorí riaditeľka Odboru regionálneho rozvoja Iveta Chabadová.
    Počas konania veľtrhu navštívilo stánok niekoľko významných hostí, napr. i bývalý predseda vlády Českej republiky Jiří Paroubek. Tematikou veľtrhu bolo cestovanie, gastronómia a golf.
    Na celkovej výstavnej ploche viac ako 24.000 m2 sa predstavilo 870 vystavovateľov z takmer 50 krajín celého sveta.
    Najväčší dopyt návštevníkov bol v rámci ŽSK najmä o turistické destinácie v okolí Terchovej a Zuberca, taktiež o pobyt pri vode, termálne kúpaliská, aquaparky a lyžiarske strediská v regiónoch Oravy, Turca, Liptova, Kysúc a Horného Považia.
    "Cieľom prezentácie ŽSK na veľtrhu Holiday World Praha 2009 bolo prilákať návštevníkov do regiónov nášho kraja, a tým zvýšiť jeho návštevnosť," uzavrela I. Chabadová.
    Prístroje do nemocnice
    (09.03.2009; Liptovské noviny; č. 8, s. 11; ‑)
    Liptovskú nemocnicu s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši čaká tento rok výrazná obnova prístrojového vybavenia. Zdravotnícke zariadenie plánuje nakúpiť nový CT prístroj, autokláv, infúzne lampy, centrálny monitoring JIS. K lepšej starostlivosti o pacientov prispejú aj nové očné lampy a ďalšie potrebné prístroje. Celkovo bude v nemocnici, ktorej zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj, preinvestovaných viac ako 470‑tisíc eur (14,2 mil. Sk)
  • Deväťdesiate výročie vzniku Hodžovho štátneho gymnázia
    (09.03.2009; Liptovské noviny; č. 8, s. 14; ŠKORUPA Jozef)
    PRED DEVÄŤDESIATIMI ROKMI, 15. februára 1919, sa na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši začalo oficiálne vyučovať v slovenskom jazyku a škola začala používať názov Hodžovo štátne reálne gymnázium. Históriu a oslavy okrúhlych narodenín školy priblížil jej riaditeľ Jozef Škorupa.
    Tradícia školy však nie je deväťdesiatročná, ale takmer deväťdesiatsedemročná. Už v roku 1912 otcovia mesta zariadili, že v Liptovskom Svätom Mikuláši vzniklo Vyššie maďarské kráľovské gymnázium. Nebudeme pátrať po motívoch tohto počinu, no faktom zostáva, že mikulášske gymnázium má súvislú 96‑ročnú históriu. Napriek tomu, ako dobrí národovci, si Liptáci zvykli pripomínať začiatok vyučovania v slovenskom jazyku a vznik Hodžovho štátneho reálneho gymnázia.
    Škola pôsobila najprv v budove na Nižnom Huštáku (dnes Moyzesova ulica) a po roku 1918 v dnešnej budove postavenej v secesnom slohu.
    Hodžovo štátne reálne gymnázium otvoril 15. februára 1919 v mene štátu župan Dr. Kállay. Za evanjelickú cirkev prehovoril J. Janoška, za katolícku Dr. Kožár a za židovskú Dr. Hexner. Zo slávnosti boli zaslané pozdravné telegramy T. G. Masarykovi, ministrovi V. Šrobárovi a P. O. Hviezdoslavovi.
    Polstoročnica
    Prvé veľké oslavy školy boli oslavy polstoročnice, v školskom roku 1968/69, keď vyšla aj prvá pamätnica. Zostavil a zredigoval ju Ladislav Paška a lektorovali Milan Pišút a Július Lenko. Pamätnica mala 303 strán a okrem archívnych materiálov obsahovala množstvo autentických spomienok žiakov a pedagógov. Bola vydaná pamätná medaila z dielne akademického sochára Alfonza Gromu. Jej stvárnenie tvorí aj základ dnešného loga školy.
    Trištvrtestoročnica
    Druhé významnejšie oslavy boli oslavy trištvrtestoročnice v školskom roku 1993/1994, keď vyšla publikácia Pristavenia redakčne spracovaná Karlom I. Dvořákom a Jaroslavom Uhelom. Oslavy vyvrcholili 18. februára 1994 slávnostnou akadémiou scenáristicky, režijne i moderátorský realizovanou Ladislavom Hyžom.
    Medzitým boli skromnejšie oslavy decénií školy, no vždy s výrazným akcentom na hlbokú úctu k jej absolventom a profesorom.
    Deväťdesiatročnica
    Tohtoročné oslavy 90. výročia vzniku Hodžovho gymnázia sa konali v týždni od 16. do 21. februára. Boli rozdelené do niekoľkých aktivít.
    Literárno‑historické múzeum Janka Krála požičalo z Pedagogického múzea J. A. Komenského z Prahy výstavu Cesta do hlubin študákovy a kantorovy duše o spisovateľovi Jaroslavovi Žákovi. Na liptovskomikulášskom gymnáziu pôsobil v tridsiatych rokoch minulého storočia ako profesor latinského a francúzskeho jazyka. Preslávili ho humoristické prózy Škola, základ života a Cesta do hlubin študákovy duše, ktoré boli aj sfilmované.
    Vernisáž výstavy bola 18. februára. Alžbeta Kucháreková a Alena Kubašková pomáhali pražskému múzeu získavať informácie o pobyte Jaroslava Žáka u nás. Výstava bola doplnená expozíciou galérie niektorých významných osobností školy. Ide o výber osobností, ktoré boli autorke Alžbete Kuchárekovej najbližšie. Galériu plánujeme ďalej rozširovať.
    Žiaci sebe
    Kultúrne pásmo Žiaci sebe pripravili žiaci 20. februára dopoludnia. V prvej časti sa predstavilo scénické pásmo Obrázky z histórie. Scenáristicky ho pripravili Emil Hyžnay a Peter Vrlík a režírovali Emil Hyžnay a Marek Nemec. Žiaci predstavili udalosti z rokov 1912 až 1919 súvisiace so vznikom mikulášskeho gymnázia.
    Popoludní sa otvorili brány školy pre širokú verejnosť, aby videli, kde a ako sa žiaci učia, a tiež niektoré zaujímavé aktivity v škole. Stretli sa tu aj niektorí bývalí kolegovia s dnešným profesorským zborom.
    Slávnostná akadémia
    Podvečer bola v Dome kultúry slávnostná akadémia rozdelená do troch častí. V prvej žiaci znova predviedli Obrázky z histórie doplnené "stolovaním" s podpredsedom Žilinského samosprávneho kraja Jozefom Grapom, primátorom mesta Liptovský Mikuláš Jánom Blcháčom, bývalým riaditeľom Jaroslavom Kubincom a súčasným riaditeľom. Besedu moderoval Karel I. Dvořák. Účastníci naznačili možnosti a perspektívy školy. Tradície a význam školy boli spolu so sprievodným slovom umelecky vyjadrené spevokolom Tatran, Art colégiom Nicolaus a ďalšími mikulášskymi umelcami prostredníctvom Rúfusovej básne Requiem za Pavla Štraussa a za nás v hudobnom spracovaní Ľubomíra Rašiho a vízia školy zase skladbou J. L. Bellu Aká si mi krásna a hymnou Európskej únie.
    V druhej časti, ktorá sa konala v priateľskom a neformálnom duchu pri čaši vína, pozdravil školu a hostí poslanec Národnej rady SR Alexander Slafkovský, podpredseda ŽSK Jozef Grapa v sprievode riaditeľky odboru školstva ŽSK Dany Weichselgärtner a zástupca ministerstva školstva Igor Galus.
    Primátor mesta Ján Blcháč odovzdal škole pamätnú medailu a Jozef Lukáč, predseda dozornej rady Matice slovenskej, pamätný list Matice slovenskej.
    Tretiu časť, kultúrny program, uviedol spevokol Tatran, nasledovaný hudobnými, tanečnými a športovými vystúpeniami žiakov školy. Kultúrny program vyvrcholil koncertom spevokolu družobného kroměřížskeho gymnázia pod vedením Šárky Motalovej. Spevokol sprevádzal oficiálnu delegáciu vedenú bývalým riaditeľom školy Otakarom Lukášom a zástupcom riaditeľky školy Jiřím Kubáčkom.
    Stretnutia absolventov
    V sobotu 21. februára bolo v Dome kultúry stretnutie absolventov a profesorov. Veľmi milé neformálne posedenie s tancom dalo priestor na spomienky i úvahy, kam smeruje vzdelávanie a naša škola. Najčastejšie sa absolventi pýtali: "Akí sú dnešní študenti? Lepší alebo horší ako my?" Odpoveď, že na túto otázku sa odpovedať nedá, ich neuspokojila. Preto teraz, po dlhom hľadaní odpovede, odpovedám všetkým: Sú iní ako ste boli vy, lebo doba je iná. Nevedia mnohé z toho, čo ste vedeli vy v ich veku, a vedia mnohé, čo ste vy ani netušili. No určite sú medzi nimi budúci úspešní vedci, umelci, technici, lekári, stavbári, pedagógovia, ekonómovia, manažéri, podnikatelia, politici, novinári...
    * * *
    HODNOTY ŠKOLY
    Sloboda
    Len slobodný človek môže konať zodpovedne; sloboda jednotlivca končí tam, kde začína sloboda druhého. Sloboda je záväzok.
    Empatia a úcta k druhým
    Len človek, ktorý si váži iných, môže si vážiť sám seba. Rešpektujeme vzájomné práva a chápeme problémy ostatných ľudí našej školy. Netolerujeme cynizmus a výsmech.
    Rešpektovanie pravidiel
    Dodržiavanie dohodnutých pravidiel je znakom vyspelej kultúry školy. Rešpektovanie dohodnutých pravidiel je predpokladom pre úspech našej školy.
    Spolupráca
    Spolupráca ľudí vedie k dosiahnutiu spoločného cieľa. Ctíme si a podporujeme silné individuality, no odsudzujeme egoizmus.
    Úcta k úspešným a radosť z úspechu
    Každý človek je jedinečná bytosť schopná pozitívneho vývoja a môže byť v niečom lepší ako iní. V našej škole každý žiak môže zažiť pocit úspechu.
    Závisť k nám nepatrí. Aj drobný úspech je úspech.
    Sebapoznávanie
    Schopnosť sebareflexie (sebahodnotenia) umožňuje ďalší rozvoj každého z nás, uvedomenie si chyby môže byť krokom vpred.
    Najväčším nebezpečenstvom pre človeka je presvedčenie o svojej neomylnosti.

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky