10. týždeň

  • V ŽILINSKOM KRAJI BUDÚ SLEDOVAŤ VOZIDLÁ ÚDRŽBY
    (07.03.2009; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,3 min.; R)
    K. HATAROVÁ, moderátorka:
    "Žilinský samosprávny kraj ponúka možnosť v priamom prenose kontrolovať vozidlá údržby ciest druhej a tretej triedy prostredníctvom internetovej stránky ich geografického informačného systému napojeného na systém GPS. Podľa predsedu kraja Juraja BLANÁRA má systém zatiaľ namontovaný 105 áut, po dokončení ho bude mať 150 vozidiel, čo si vyžiada investíciu viac ako 26‑tisíc eur."
    J. BLANÁR:
    "Cieľom je, aby sme priblížili našu údržbu do každej dedinky, do každého mesta, kde sa naše mechanizmy nachádzajú, aby si mohli občania skontrolovať, aký druh údržby sa robí a v prípade, že je tam v zimnom období veľký príval snehu, kedy tam príde konkrétny sypač alebo údržba."
    K. HATAROVÁ:
    "Riaditeľ správy ciest Žilinského samosprávneho kraja Milan PUCHOŇ poukázal na prínos v zlepšení prehľadu o činnosti vodičov."
    M. PUCHOŇ:
    "Je to veľký prínos, pretože naozaj máme prehľad o tom, čo tie naše mechanizmy robia, akú činnosť vykonávajú. Samozrejme dispečer má prehľad, čo po iné roky nebolo, presne vie, že kde sa mu sypač nachádza a v prípade poruchy tak sa vie s ním hneď skontaktovať, že aký systém poruchy má a môže hneď mu poslať pomoc. Predtým bol vlastne odkázaný iba na tom vodičovi, či sa ohlási, v podstate dispečer z toho jeho pracoviska nevidel na tie sypače a bol odkázaný vyložene na serióznosti týchto jednotlivých vodičov, ako informovali o spôsobe výkonu tej údržby."
  • Kraj sa predstavil aj v Prahe
    (07.03.2009; Žilinské noviny; č. 9, s. 17; r)
    Žilinský samosprávny kraj sa prostredníctvom expozície Slovenskej agentúry pre cestovný ruch prezentoval vo februári na Stredoeurópskom veľtrhu cestovného ruchu Holiday World Praha.
    "Podujatie je jedným z troch najdôležitejších veľtrhov v Českej republike. Žilinský samosprávny kraj aj v Prahe predstavil komplexnú ponuku cestovného ruchu jednotlivých regiónov. Prezentácia bola spestrená bohatým sprievodným programom, v rámci ktorého návštevníci mali možnosť vidieť výrobu, a tiež ochutnať chuť tradičných bryndzových halušiek," hovorí riaditeľka Odboru regionálneho rozvoja Iveta Chabadová. Počas konania veľtrhu navštívilo stánok niekoľko významných hostí, napr. i bývalý predseda vlády Českej republiky Jiří Paroubek. Tematikou veľtrhu bolo cestovanie, gastronómia a golf. Na celkovej výstavnej ploche viac ako 24.000 m2 sa predstavilo 870 vystavovateľov z takmer 50 krajín celého sveta. Najväčší dopyt návštevníkov bol v rámci ŽSK najmä o turistické destinácie v okolí Terchovej a Zuberca, taktiež o pobyt pri vode, termálne kúpaliská, aquaparky a lyžiarske strediská v regiónoch Oravy, Turca, Liptova, Kysúc a Horného Považia. "Cieľom prezentácie ŽSK na veľtrhu Holiday World Praha 2009 bolo prilákať návštevníkov do regiónov nášho kraja, a tým zvýšiť jeho návštevnosť," uzavrela I. Chabadová.
    Ponúkli to najlepšie
    Stánok ŽSK lákal ľudovým umením aj modernými aquaparkami.
  • Seniori a chorí v novom
    (05.03.2009; Farmár; č. 10, s. 28; sim)
    Dom dôchodcov a dom sociálnych služieb v Bytči ‑ Hrabovom má nový šat. Vymenili okná, vstupné dvere na prístavbe, na kaštieli. PVC podlahy nahradili laminátovými. Sociálne zariadenia sú zmodernizované a bezbariérové. Sadrokartónovými priečkami vytvorili dve dvoj lôžkové izby a vymaľovali celý interiér domova. Celkové investície dosiahli výšku 88 460 eur. Riaditeľka zariadenia Eva Šmicerová rekonštrukčné práce privítala. "Vnímam to veľmi pozitívne, zlepšili sa životné podmienky našich 32 obyvateľov, ale aj pracovné prostredie pre zamestnancov. Dnes sa to dá porovnať s domácimi podmienkami, " dodala. Keďže objekt je kaštieľ a kultúrna pamiatka, prácam predchádzal reštaurátorský výskum. Pri ňom zistili, že na stenách sú renesančné maľby, ktoré však nebudú teraz reštaurovať. Zároveň reštaurátor určil technický postup maľovania stien tak, aby sa maľby prekryli a zostali nepoškodené. Počas prác odkryli dve fresky a jeden nápis s rokom výstavby objektu 1690.
    Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) je zriaďovateľom 26 podobných zariadení. Jeho predseda Juraj Blanár povedal, že ŽSK vníma sociálnu oblasť ako jednu z priorít. "Od štátu sme zdedili zariadenia domovov sociálnych služieb s obrovským modernizačným dlhom, preto sa postupne snažíme ich technický stav zlepšiť. Toto je jasný príklad toho, že sa to podarilo práve v takejto historickej budove ‑ v kaštieli v Hrabovom, kde sme skvalitnili život obyvateľov a súčasne zachovali historický ráz. Postupne chceme všetky naše zariadenia zlepšovať zo stavebno‑technického hľadiska, či už z vlastných prostriedkov, alebo z európskych fondov, * povedal. V zariadeniach ŽSK je približne 3 500 lôžok, ďalších 1 400 čakateľov je v poradovníku. Ale nový zákon o sociálnych službách vymedzuje právo a povinnosti obcí a samosprávneho kraja poskytovať sociálne služby určitým skupinám obyvateľov. "Podľa neho by počas niekoľkých rokov mohli tieto lôžka postačovať, pretože niektoré skupiny bude musieť umiestňovať obec. Obce musia budovať zariadenia pre seniorov. A tým by sa mal náš poradovník rozdeliť," povedala riaditeľka odboru sociálnych vecí ŽSK Marta Pauková.
  • Modernizácia aj z eurofondov
    (05.03.2009; Zdravotnícke noviny; č. 9, s. 3; mvt)
    Dolnooravská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ladislava Nádaši‑Jégého (DoNsP) Dolný Kubín skončila vlaňajšie hospodárenie so stratou 27 miliónov korún. Výnosy spolu predstavovali 283, 07 mil. korún (7,902 mil. eur), z toho platby od zdravotných poisťovní 237,507 mil. korún (7,883 mil. €). Zvyšok získali za prenájmy nebytových priestorov a rôzne iné služby. Náklady však prevýšili sumu 310,5 mil. korún (10,309 mil. €), za čím sú podľa Ing. Jána Streža, námestníka riaditeľa pre hospodársko‑technickú činnosť, viaceré negatívne vplyvy. Zvýšili sa ceny energií, liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu, vyššie boli aj náklady na mzdy. Dolnooravská nemocnica vlani na základe zmluvy s VšZP začala s operáciami kolenných kĺbov s využitím totálnej endoprotézy, čo sa paradoxne podieľalo na zvýšení nákladov na špeciálny zdravotnícky materiál 7 miliónmi korún (232,35 mil. €). Na hospodársky výsledok nepriaznivo vplývalo aj započítanie nákladov na zostatkovú dovolenku a náklady na technickú dokumentáciu pre eurofondy. Vlani ukončili projekt financovaný práve z týchto fondov pod názvom Rekonštrukcia operačných sál, OAIM a centrálnej sterilizácie za viac ako 180 mil. korún (5,97 mil. €) so spoluúčasťou Žilinského samosprávneho kraja. V nadväznosti na kompletnosť riešenia nemocnica pripravila ďalší projekt na vybavenie rekonštruovaných zariadení zdravotníckou technikou za 156 mil. korún (5,17 mil. €). Predložili aj projekt na vybudovanie samostatného urgentného príjmu, ktorý budú musieť mať všetky nemocnice do roku 2010, aby mohli byť zahrnuté do pevnej siete nemocníc. DoNsP ako všeobecná nemocnica zabezpečuje 90 percent všetkých výkonov pre spádovú oblasť okresu Dolný Kubín s 39 366 obyvateľmi, poskytuje však aj nadregionálnu ústavnú a odbornú ambulantnú starostlivosť pre Oravu či Liptov.
  • Pomoc týraným prioritou
    (05.03.2009; Zdravotnícke noviny; č. 9, s. 3; mvt)
    Podľa vzoru Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) nariadilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vypracovať vlastné akčné plány boja proti násiliu na ženách a v rodinách všetkým krajským samosprávam. Takýto plán vypracoval ŽSK už v roku 2007 a stanovil v ňom konkrétne regionálne úlohy a ciele na roky 2007 až 2009. Stal sa tak prvým krajom, ktorý má vlastný záväzný program systematickej prevencie a pomoci obetiam. Odborná pomoc, otvorenie Poradenského centra (so zameraním na ohrozené ženy a deti) pre obete domáceho násilia v Dolnom Kubíne, či otvorenie Poradne pre rodiny v kríze v Žiline ‑ to je len časť týchto aktivít.
    V rámci akčného plánu minulý rok prispel tento kraj viac ako 16 995 eurami na konkrétne projekty obcí, neziskových organizácií a občianskych združení vo všetkých regiónoch. Občianske združenie Náruč ‑ Pomoc deťom v kríze zo Žiliny napríklad /ískalo 995,81 eura na poradenstvo ohrozeným rodinám a týraným ženám, OZ Úsmev ako dar v Dolnom Kubíne 1659,69 eura na pomoc deťom z rizikových rodín. Mestá Turzovka a obce Rabča, Dubové, Makov a Oravská Polhora získané granty použili na pomoc deťom a mládeži.
  • Prezident už druhýkrát v Nesluši
    (04.03.2009; Kysuce; č. 9, s. 2; KUBALOVÁ Katarína)
    Sála Katolíckeho kultúrneho domu Pavla Valjaška v Nesluši, najväčšej obci oblasti dolných Kysúc, sa 28. februára 2009 naplnila občanmi. Neslušu navštívil už po druhýkrát prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. Prvýkrát prišiel v roku 2002 ešte ako predseda Hnutia za demokraciu. Hlavu štátu privítal starosta obce Ing. Marián Chovaňák chlebom a soľou v doprovode mandolínového súboru Žiarinka. "Keby som nosil klobúk, tak ho pred vami zložím a pokloním sa", vyslovil prezident svoj obdiv mladým talentom zo Žiarinky. Pred viac ako 200 občanmi zároveň prisľúbil finančnú podporu pre rozvoj súboru oslavujúceho 15. výročie znovufungovania.
    Uvoľnená atmosféra viedla k plodnej diskusii, v ktorej na otázky občanov reagoval aj podpredseda Žilinského samosprávneho kraja Ing. Jozef Grapa. Ubezpečil prítomných, že prerozdelí finančné prostriedky tak, aby sa mohla vybudovať nová cesta. Podľa jeho slov, "ak bude dobrá zimná úprava a ušetríme, tak z eurofondov to zabezpečíme aspoň po kostol. Budeme hľadať zdroje. Zaslúžite si novú cestu."
    Na záver prezidentovi k podpisu do obecnej kroniky ešte raz zahrala Žiarinka.
  • Vlani dokončili 17 184 a začali stavať 28 321 bytov
    (05.03.2009; www.webnoviny.sk; Financie, s. ‑; sita)
    BRATISLAVA 5. marca (WEBNOVINY)‑ V minulom roku začala na Slovensku výstavba 28 321 bytov, dokončilo sa 17 184 a ku koncu vlaňajška zostávalo rozostavaných 66 122 bytov. Podľa údajov, ktoré vo štvrtok zverejnil Štatistický úrad SR (ŠÚ), počet vlani začatých bytov bol medziročne vyšší o 10 205, čo znamenalo nárast o 56,3 %. Počet dokončených bytov vzrástol o 711, resp. o 4,3 % a množstvo rozostavaných bytov bolo vyššie o 10 863 alebo o 19,7 %. V uplynulom roku podľa ŠÚ zároveň ubudlo 2 745 bytov, čo bolo medziročne o 90,4 % viac. Z toho asanáciou ubudlo 1 202 bytov, čiže o 3,9 % menej ako rok predtým. V rodinných domoch stúpol počet dokončených bytov o 7,7 % na 8 502. Množstvo začatých bytov v rodinných domoch predstavovalo 13 763 pri raste o 36,2 % a počet rozostavaných bytov stúpol o 15,7 % na 39 315.
    Medzi vlani dokončenými bytmi pripadalo na súkromný sektor 14 552 bytov pri medziročnom raste o 9,3 %. Vo verejnom sektore bolo dokončených 2 632 bytov, čo bolo o 16,6 % menej ako v predošlom roku. Pokiaľ ide o začaté byty, minulý rok ich bolo v súkromnom sektore 24 922 pri náraste o 61 %, a vo verejnom sektore ich počet vzrástol o 29,1 % na 3 399. V súkromnom sektore bolo ku koncu decembra minulého roka zároveň rozostavaných 60 041 bytov, čo bolo o 20,9 % viac, a vo verejnom sektore 6 081 bytov pri náraste o 8,6 %.
    Najviac bytov v minulom roku dokončili v Bratislavskom kraji, a to 5 563, v Trnavskom kraji 2 739 a v Žilinskom kraji 2 138 bytov. Najmenej bytov bolo dokončených v Banskobystrickom kraji, a to 1 002. S výnimkou Bratislavského a Prešovského kraja, kde dokončili menej o 163, resp. 136 bytov, vo zvyšných šiestich krajoch bol počet dokončených bytov vyšší. Najvyšší prírastok počtu dokončených bytov bol v Trenčianskom a Košickom kraji, kde pribudlo 322, resp. 241 dokončených bytov.
  • CESTY V ŽILINSKOM KRAJI ČAKÁ ZMENA
    (04.03.2009; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres; 15.00; 0,5 min.; MRÁZIKOVÁ Marcela)
    M. MRÁZIKOVÁ, moderátorka:
    "Cesty v Žilinskom kraji čaká zmena. Polícia a krajský úrad dopravy a správcovia ciest sa dohodli na zvýšení rýchlosti na 17‑tich úsekoch. Kedy by sa tak malo stať, hovorí prednosta krajského úradu dopravy Ján BARIENČÍK."
    J. BARIENČÍK:
    "Akonáhle správca komunikácie nájde peniaze, tak tieto značky budú osadené. Podľa prísľubu Slovenskej správy ciest v Žiline by to mohlo byť do dvoch, troch týždňov zrealizované."
    M. MRÁZIKOVÁ:
    "Z nich takmer polovica bude na obchvate Martina a Žiliny. Osadia viac ako 80 nových značiek."
  • O osemdesiatke na cestách rozhodnú úradníci
    (04.03.2009; Pravda; s. 8; vv)
    Od vôle štátnych úradníkov závisí, kedy budú vodiči jazdiť osemdesiatkou na výpadovke zo Žiliny do Bratislavy. Krajské a obvodné úrady dopravy už majú na stole zoznam šesťdesiatich úsekov, kde navrhla polícia zvýšiť rýchlosť z 50 až na 80 km/h.
    "Polícia vydala zoznam 60 úsekov, kde je možné značkou zvýšiť povolenú rýchlosť," uviedol hovorca policajného prezídia Martin Korch. Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) hovorí, že tento zoznam adresovali správcom komunikácií už tretí raz.
    Nové značky povoľujúce vyššiu rýchlosť by sa na výpadovkách z miest či mestských štvorprúdovkách, kde sa nepohybujú chodci a cyklisti, mohli objaviť v priebehu niekoľkých mesiacov. Dovtedy budú musieť vodiči trpezlivo jazdiť 50 km/h na tachometri aj tam, kde to nie je potrebné.
    Dopravný analytik Jozef Drahovský hovorí, že vodiči doplácajú na byrokraciu. "Správcovia komunikácií konajú, lenže majú zodpovednosť a nemajú právomoc. Takže s každou aj banálnou zmenou dopravného značenia sa vytvára veľký kolotoč papierovania a čakania na rozhodnutie štátneho úradníka," uviedol Drahovský.
    V Bratislave budú môcť šoféri zvýšiť rýchlosť až na 17 miestach. Ide napríklad o Einteinovu ulicu, Dolnozemskú cestu či cestu na Senec. Päť úsekov ciest, na ktorých bude povolená zvýšená rýchlosť, navrhol aj Krajský dopravný inšpektorát v Trnave. V Trenčianskom kraji by sa malo jazdiť rýchlejšie na troch cestách, v Žilinskom kraji až na 12. Rýchlosť sa tiež zvýši na deviatich miestach v Prešovskom a 13 Košickom kraji.
  • Diaľnicu dokončia najneskôr v roku 2013
    (04.03.2009; Kysuce; č. 9, s. 1; r)
    Diaľnicu a rýchlostnú cestu, ktorá cez Kysuce zabezpečí spojenie Slovenska s Poľskom a Českom, zrejme dokončia najneskôr v roku 2013. Po stretnutí so zástupcami samospráv kysuckých miest a obcí povedal šéf Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Igor Choma. Naznačil, že v tomto regióne spôsobujú značné problémy nejasnosti vo vlastníckych vzťahoch ohľadne pozemkov, ktoré by mohli byť potrebné i pre výstavbu diaľnice.
    "NDS pokračuje v príprave úsekov diaľnice D3. Niekde máme rozpracovanú dokumentáciu pre stavebné povolenie, máme vydané viac‑menej všetky územné rozhodnutia. Predpoklad je taký, že v roku 2010 a 2011 všetky úseky pôjdu do realizácie s termínom ukončenia 2012, 2013," poznamenal Choma. Motoristi zatiaľ môžu využívať úsek medzi Hričovským Podhradím a Žilinou ‑ Strážovom. Náklady na výstavbu diaľnice s dĺžkou viac než 60 kilometrov Choma zatiaľ nespresnil.
    Na diaľnicu nadviaže asi dvojkilometrová rýchlostná cesta, ktorá zlepší spojenie medzi Slovenskom a Českom. "Pri rýchlostnej ceste R5 do konca tohto roka musí prebehnúť posudzovanie dopadov na životné prostredie. Výstavba je naplánovaná na začiatok roku 2011. Výstavba potrvá maximálne rok a pol," dodal Choma. Zároveň upozornil na nejasnosti vo vlastníckych vzťahoch ohľadne pozemkov na Kysuciach, ktoré by mohli skomplikovať i výstavbu diaľnice.
    Podľa neho niektorí ľudia užívajú aj celé generácie pozemok, o ktorom si myslia, že im patrí. Na úradoch sa však napokon ukáže, že pôda nie je v ich vlastníctve a pozemok, na ktorý majú v skutočnosti nárok, užíva na inom meste zasa niekto iný. "Vyzval som starostov, aby informovali svojich občanov, aby si tieto veci dali do poriadku," uviedol Choma.
    Predseda Žilinského samosprávneho krajaJuraj Blanár naznačil, že dokončenie diaľnice a rýchlostnej cesty je dôležité pre investorov na severe Slovenska. Zabezpečí napríklad zlepšenie spojenia medzi automobilkami KIA pri Žiline a Hyundai na Morave, ktoré spolupracujú. Diaľnica a rýchlostná cesta tiež odbremení viacero kysuckých obcí od zhustenej premávky, ktorú komplikujú hlavne kamióny.
  • Budúci strojári dostali nové učebné pomôcky
    (03.03.2009; Turčianske noviny; č. 8, s. 4; rb)
    Štyri zariadenia v nadobúdacej hodnote 365 000 € venovala novému školskému centru Spojenej strednej školy v Martine spoločnosť Viena International.
    MARTIN. Nové CNC centrum v Spojenej škole v Martine (bývalé SOU strojárske) slávnostne otvorili minulý pondelok.
    Bez strojov sa nedá vyučovať
    "Najväčšiu zásluhu na otvorení CNC centra pre obrábacie odbory má spoločnosť Viena International, ktorá s nami spolupracuje a podporuje nás už od roku 2000. Do centra nám darovala spolu štyri zariadenia v celkovej nadobúdacej hodnote 365 000 €. Bez týchto strojov by nebolo v škole možné vyučovať niektoré učebné odbory," hovorí Jozef Zanovit, riaditeľ Spojenej školy v Martine. Škola sa nespolieha len na pomoc zvonku, ale svojpomocne si zriadila Diagnostické centrum pre autoopravárenské odbory. "Išlo o investíciu vo výške 32 530 €. "Žiaci tu majú možnosť využívať prístroje, ako sú valcová skúšobňa bŕzd, tester tlmičov, prejazdová geometria na kompletnú diagnostiku vozidla. Spomínané centrum je súčasťou autoservisu, ktorý využívame komerčne," dodáva riaditeľ.
    Plaketa riaditeľovi
    Po slávnostnom otvorení odborných pracovísk, odovzdal predseda ŽSKJuraj Blanár Pamätnú plaketu Žilinského samosprávneho kraja Milanovi Kapustoví, generálnemu riaditeľovi Viena International, za výraznú podporu škôl, ktorých zriaďovateľom je ŽSK.
    "Chceme naďalej rozvíjať spoluprácu so školami v regióne, ktorú sme naštartovali hneď po vzniku našej spoločnosti. Podporu vzdelávania a výchovu novej pracovnej sily považujeme za veľmi dôležitú aj v súčasnej zložitej ekonomickej situácii," zdôrazňuje Eduard Šustr, výkonný riaditeľ Viena International.
  • Drevári z Krásna získali cenu za originalitu
    (03.03.2009; Kysucké noviny; č. 8, s. 6; IH)
    Žiakom Strednej odbornej školy drevárskej v Krásne nad Kysucou sa podarilo získať cenu za originalitu.
    Zástupcovia školy sa 10. februára zúčastnili na vyhlásení výsledkov súťaže "Dobré správy samosprávy", ktorú vyhlásil ŽSK.
    Verdikt všetkých potešil. Škola získala 5. miesto a cenu za originalitu. Zásluhu na tom má žiak Marián Zborovančík, ktorý spracoval prezentáciu na tému Srdcom v rodnom kraji. Vytvoril obrazové a textové informácie o Kysuciach, Liptove, Orave, Turci a Hornom Považí. O každom regióne priniesol najmä také poznatky, ktoré ho reprezentujú navonok.
    Sústredil sa na kultúrne, historické, sakrálne pamiatky. V obrazovej prílohe nezabudol ani na prírodné krásy pohorí, vodstva, fauny a flóry.
  • Cesty kraja sú prejazdné bez problémov
    (03.03.2009; Kysucké noviny; č. 8, s. 7; ‑)
    OPERAČNÝ PLÁN ZIMNEJ ÚDRŽBY SA AJ NA KYSUCIACH PLNÍ DO BODKY
    "Údržba a prejazdnosť ciest II. a III. triedy v Žilinskom samosprávnom kraji funguje vďaka kvalitnej príprave na zimnú sezónu a včasným pracovným zásahom tímu pracovníkov Správy ciest ŽSK ako hodinky," hodnotí stav na komunikáciách predseda ŽSKJuraj Blanár.
    Odbor dopravy a Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja, ktorá je príspevkovou organizáciou ŽSK, ešte pred zimnou sezónou vypracovali Operačný plán zimnej údržby ciest Žilinského samosprávneho kraja pre zimné obdobie 2008/2009, ktorý organizačne a technicky vyriešil prípravu na rôznorodé zimné počasie vo všetkých regiónoch kraja. "Základ kvalitnému a promptnému ošetrovaniu ciest sme položili ešte na jeseň roku 2008, keď sme zakúpili pre našu správu ciest a jej regionálne závody modernú strojovú techniku vo výške 4,9 milióna eur. Vozový park Správy ciest ŽSK sa tak rozšíril zo 115 dopravných prostriedkov a sypačov o ďalších 26 strojov, medzi ktorými nechýbajú univerzálne nákladné vozidlá, rýpadlá, nakladače či traktory," upresňuje J. Blanár počty nového vybavenia na cestách.
    Cesty monitoruje 24‑hodinový dispečing
    Správa ciest ŽSK pravidelne monitoruje stav zjazdnosti svojich komunikácii. "Zriadená Krajská dispečersko ‑ spravodajská služba slúži na stále monitorovanie stavu ciest, ktorý je podnetom na riešenie prípadných závad v zjazdnosti. Tie sa zabezpečujú rôznymi posypmi inertnými, chemickými alebo zmiešanými materiálmi na odstraňovanie alebo zmierňovanie vplyvu vzniknutej námrazy, poľadovice či utlačenej snehovej vrstvy. Ďalej je to pluhovanie, frézovanie, nasadenie ďalších mechanizmov na odstránenie snehu, ale aj odvádzanie vody z topiaceho sa snehu z vozoviek. Štatistika, ktorú robíme v priebehu celého zimného obdobia hovorí, že napríklad za mesiac január sme minuli vo všetkých regiónoch spolu viac ako 21 tisíc ton posypu, pričom najviac to bolo v regiónoch Oravy, Horného Považia a Liptova. Husté sneženie si zasa v predošlých dňoch vyžiadalo neustálu prácu odhŕňačov v regióne Kysúc. Región Turiec, rovnako ako všetkých 19 horských prechodov kraja, je zjazdný bez problémov," informoval nás riaditeľ Správy ciest ŽSK Milan Puchoň.
    So sledovaním ciest pomáha cestárom polícia
    Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja na základe vzájomnej dohody spolupracuje pri zabezpečovaní zimnej údržby ciest s Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline. "Cieľom dohody je vzájomné prepojenie týchto zložiek, aby nebola paralyzovaná premávka, ale zachovaná jej plynulosť na cestách Žilinského kraja," hovorí Juraj Blanár a zároveň prakticky vysvetľuje ich súčinnosť. "V prípade dopravnej nehody alebo havárie na cestách II. a III. tried, pri ktorej je podozrenie, že nezjazdnosť je zavinená správcom komunikácie, bude o tom správa ciest upovedomená cez dispečing. Službukonajúci príslušníci polície sledujú zjazdnosť ciest a prípadné zhoršenie a ohrozenie ohlasujú krajskej dispečersko ‑ spravodajskej službe Správy ciest ŽSK. V prípade vzniknutých prekážok na cestách spolupracujú zložky v zaisťovaní priechodnosti, odklonov dopravy, riadení a odstránení prekážok z ciest," uzavrel J. Blanár.
    O aktuálnom stave ciest v Žilinskom kraji sa môžete informovať alebo sami môžete nahlásiť závadu zjazdnosti na nasledovné kontakty:
    Krajská dispečersko ‑ spravodajská služba SC ŽSK
    tel.č: 041/5643772 fax: 041/5007132
    Dispečersko ‑ spravodajská služba závodu Kysuce
    tel: 041/4333033 fax: 041/4333033
  • Inovácia Žilinského kraja 2008 ‑ kto bude víťaz?
    (03.03.2009; Kysucké noviny; č. 8, s. 7; ‑)
    Druhý ročník inovačných ocenení vyhlásených Žilinským samosprávnym krajom sa blíži.
    K priebehu tohto ročníka predseda Žilinského samosprávneho krajaJuraj Blanár povedal: "Povzbudivou a potešujúcou skutočnosťou je pre mňa inovatívnosť samospráv Žilinského kraja. Spolu päť prihlásených projektov v kategórii regionálny rozvoj je z dielne miest a obcí. Teší ma tiež zvýšený záujem podnikateľov a široké spektrum prihlásených projektov.' Všetkým zúčastneným patrí môj obdiv a som presvedčený, že aj takáto forma podpory a prezentovania inovačných aktivít zo strany regionálnej samosprávy má svoj nezastupiteľný význam." Do súťaže v aktuálnom ročníku sa so svojimi inovačnými projektmi zapojilo spolu 13 subjektov z kraja ‑ šesť v kategórii regionálny rozvoj a sedem účastníkov v kategórii malé a stredné podniky. Kto získa plaketu inovačného ocenenia a finančnú odmenu, bude jasné na konferencii Inovačný rozvoj regiónov 2009 dňa 2. apríla 2009. V rámci popoludňajšieho programu budú účastníkom konferencie predstavené všetky súťažné projekty a J. Blanár vyhlási víťazov v oboch súťažných kategóriách. Konferenciou budú rezonovať aj témy týkajúce sa súčasnej hospodárskej situácie. Všetky informácie o konferencii, jej programe, mieste konania a možnosti prihlásenia sú dostupné na stránke www.irr.sk.
  • Popriali zdravie všetkým jubilantom
    (03.03.2009; Kysucké noviny; č. 8, s. 7; ‑)
    V Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb v Kysuckom Novom Meste majú stále rušno.
    Okrem práve prebiehajúcej rekonštrukcie, ktorá si vyžaduje viac trpezlivosti, stretávok klientov zariadenia, podujatí, osláv, žije domov podchvíľou veselou náladou a úsmevom. Ten naposledy vyčarovali i jubilanti s úctyhodným počtom letokruhov života. "V našom domováckom živote nastal sviatočný čas. Dvaja naši, nie najstarší, obyvatelia, pani Júlia Králikova a pán Ondrej Čučo oslávili dožité 90‑te narodeniny. Vzhľadom na to, že v zariadení prebieha rozsiahla rekonštrukcia celej stravovacej prevádzky, nebolo možné našim jubilantom vystrojiť oslavu, ako sa patrí. O to bola ich radosť väčšia, keď i napriek prerábkam dookola sme si na nich spomenuli kytičkou kvetov a gratuláciou k úctyhodnému životnému jubileu. Pán Ondrej Čučo dokonca sľúbil, že po dokončení rekonštrukcie si spolu na Veľkú noc aj zatancujeme," hovorí s úsmevom o pestrom živote v sociálnom zariadení jeho riaditeľka Miriam Bugrová. "Nepochybne, kvalita života v našich sociálnych zariadeniach je výborná. Ich obyvateľom želám pevné zdravie a radosť z nových dní," zaželal predseda ŽSKJuraj Blanár.
  • Propagácia férovosti v športe
    (03.03.2009; Kysucké noviny; č. 8, s. 18; VTA)
    Ocenení Palárcová, Adamica a Ondruška sú príkladom
    Hlavnou myšlienkou celého projektu Cena fair play predsedu Žilinského samosprávneho kraja je propagácia príkladných činov a vystupovania športovcov v duchu fair play na športových súťažiach.
    Vyhlásenie výsledkov prebehlo v pondelok 23. februára v Žiline. Ceny spolu s predsedom ŽSKJurajom Blanárom odovzdal aj dvojnásobný olympijský víťaz Michal Martikán. Medzi šiestimi nominantmi boli aj traja Kysučania.
    Skupina detí a mládeže
    Jednou z nominovaných na cenu fair play predsedu ŽSK zo skupiny deti a mládež bola aj študentka štvrtého ročníka Obchodnej akadémie Dušana Metoda Janotu v Čadci Monika Palárcová.
    Škola ju vybrala za obetavosť, príkladný prístup k športu a úspešnú reprezentáciu školy i Žilinského samosprávneho kraja na športových súťažiach. Rovnako je členkou víťazného družstva celoslovenského kola Župnej kalokagatie 2008.
    Monika si cenu zo zdravotných dôvodov nemohla prísť prebrať. Už len samotná nominácia ju však potešila. "Je pekné, že ma škola vybrala, pretože v kolektíve je určite viac ľudí, ktorí by si to zaslúžili. Ocenenie si veľmi vážim," povedala. Monika sa volejbalu venuje od svojich trinástich rokov a momentálne hráva za juniorky z TJ Lokomotívy Čadca. K basketbalu sa dostala až v prvom ročníku Obchodnej akadémie.
    Skupina pedagógov
    Ďalším navrhnutým v skupine pedagogických zamestnancov škôl, športových trénerov a športovej verejnosti bol Peter Adamica, pedagóg na Obchod‑ nej akadémii Dušana Metoda Janotu v Čadci.
    Cenu získal za ochotu a príkladný prístup v dlhoročnej práci pedagóga, ktorý sa žiakom venuje v rámci krúžkovej činnosti, pripravuje ich na športové súťaže, kde pravidelne obsadzujú popredné umiestnenia. "Cenu fair play predsedu ŽSK si rovnako ako všetci, čo ju získali, vážim. No myslím si, že každý učiteľ, ktorý si svoju práci robí poctivo, by si podobné ocenenie zaslúžil," zdôraznil Adamica.
    Športu a vedeniu mládeže k aktivitám sa venuje od skončenia vysokej školy. Ako povedal, k práci pedagóga má pozitívny prístup a má ju rád.
    Za aktívnu prácu trénera vo futbalovom klube a vedenie športových krúžkov Juraj Blanár ocenil Mariána Ondruška, pedagóga na Strednej odbornej škole drevárskej v Krásne nad Kysucou.
    "Za cenu som veľmi vďačný. Je to však uznanie nielen pre mňa, ale celý náš školský tím, ktorý všetky tieto akcie realizuje," skonštatoval Ondruška. Zo športových aktivít sa okrem množstva futbalových podujatí zúčastnili napríklad na raftovaní s olympijskou víťazkou Elenou Kaliskou na vodnom kanáli v Liptovskom Mikuláši. "Takéto podujatie by sme si určite radi zopakovali. Organizujeme tiež športové maratóny vo volejbale, basketbale. Sme radi, že do aktivít sa zapájajú nielen žiaci našej školy, no úzko s nami spolupracujú aj ich rodičia," dodal Ondruška.
  • Poradenstvo budú opäť poskytovať aj v teréne
    (03.03.2009; Kysucké noviny; č. 8, s. 6; Hažíková Iveta)
    PRIŠLI AJ MATKY, KTORÝM NEMAL KTO POMÔCŤ
    Sociálna sieť má stále diery. Je veľa takých, ktorí sa nemajú na koho obrátiť so svojím problémom. Práve tí uvítali pomoc Poradenského centra Žilinského samosprávneho kraja, ktoré funguje v Čadci necelý rok.
    Ani nie po roku činnosti má za sebou Poradenské centrum ŽSK bohatú činnosť. Sociálna poradkyňa Lenka Taranová hovorí o viacerých pozitívnych výsledkoch. "Ľudia, ktorým sme pomohli, boli často osamelí, bez blízkych, ktorí by im podali pomocnú ruku.
    Išlo prevažne o ženy ‑ matky s maloletými deťmi, tiež ženy s už dospelými deťmi. Vyžadovali si osobitú pozornosť a poradenstvo v otázkach rozvodu, úpravy styku s maloletými deťmi, zvýšenia výživného. Často sme riešili ukončenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho následné "vysporiadanie, žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, po dožiadaní súdu sme písali vyjadrenia k podaným návrhom," vysvetľuje Taranová.
    Muži telefonujú
    Do centra zavítali aj muži ‑ často slobodní, osamelí, prípadne rozvedení, s vyživovacou povinnosťou voči deťom. Pomohli im napríklad pri vypisovaní úradných tlačív pre získanie hmotných nárokov, či tých pre splnenie povinných evidencií zdravotnej poisťovne. Mnohí chceli poradiť telefonicky, zaujímala ich napríklad dĺžka vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu.
    Poradenské centrum slúži tiež ako miesto informovania seniorov a rodinných príslušníkov o podmienkach prijatia do zariadení sociálnych služieb. Pomohli im pri vyhľadávaní vhodných zariadení aj vzhľadom na ich finančné možnosti či požiadavku miesta, kde by chceli prežiť jeseň svojho života. U viacerých ľudí, ktorí k nám prišli, výrazne rezonovala nízka miera právneho vedomia. Prejavili však ochotu aktívne riešiť svoju sociálnu situáciu. Mnohokrát prišli takí, čo prekonávali vážne osobné krízy a nevedeli sa adekvátne orientovať a zaradiť v sociálnom prostredí, preto potrebovali pomoc a usmernenie," hovorí sociálna pracovníčka. Osobitnú kapitolu klientov tvorili študenti sociálnej práce, ktorí vyhľadávali praktické informácie o poskytovanej starostlivosti. Zaujímali sa najmä o právne predpisy dotýkajúce sa oblasti sociálnych služieb.
    Za špecifický problém, s ktorým sa v centre stretli, považuje Taranová exekučné konania postihujúce dospelé detí poručiteľa, na ktoré si v minulosti ich vlastná matka uplatnila nárok náhradného výživného. Tiež exekučné konanie voči dospelým deťom poručiteľa, ktorý v minulosti neplnil vyživovaciu povinnosť k nemanželskému dieťaťu. Tento etický problém vymáhania dlhu na výživnom cez pozostalosť poručiteľa a následne prijímateľa dedičstva má rôzne podoby a rastúcu tendenciu.
    Pomoc priamo v teréne
    V novom roku sa pre centrum črtajú náročné úlohy spojené s uplatňovaním zákona o sociálnych službách. Konkrétne naplnením klauzuly sociálneho poradenstva, ktoré je charakterizované ako odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. Budú musieť poskytovať také poradenstvo, ktoré efektívne pomôže človeku orientovať sa v ponuke sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, ale aj v pôsobnosti miest a obcí. "Pri poskytovaní informácií o sociálnych službách budeme klásť dôraz na súlad medzi možnosťami a požiadavkami, hľadať reálne riešenia napĺňania potrieb klientov, pričom sa musí vychádzať z objektívnej nerovnováhy, že potrieb je vždy viac než možností a zdrojov. Sociálne služby do budúcna budú však efektívnejšie, racionálnejšie, s dôrazom na kvalitu. Budeme sa snažiť eliminovať problémy v pochopení zmien, ktoré prináša nový systém sociálnych služieb.
    Naďalej chceme ľuďom poskytovať poradenstvo aj terénnou formou, v ich prirodzenom sociálnom prostredí," dodáva Taranová.
  • Kraj sa úspešne predstavil aj v Prahe
    (03.03.2009; Kysucké noviny; č. 8, s. 7; ‑)
    Žilinský samosprávny kraj sa prostredníctvom expozície Slovenskej agentúry pre cestovný ruch prezentoval vo februári na Stredoeurópskom veľtrhu cestovného ruchu Holiday World Praha.
    "Podujatie je jedným z troch najdôležitejších veľtrhov v Českej republike. Žilinský samosprávny kraj aj v Prahe predstavil komplexnú ponuku cestovného ruchu jednotlivých regiónov. Prezentácia bola spestrená bohatým sprievodným programom, v rámci ktorého návštevníci mali možnosť vidieť výrobu a tiež ochutnať chuť tradičných bryndzových halušiek," hovorí riaditeľka Odboru regionálneho rozvoja Iveta Chabadová. Počas konania veľtrhu navštívilo stánok niekoľko významných hostí, napr. i bývalý predseda vlády Českej republiky Jiŕí Paroubek. Tematikou veľtrhu bolo cestovanie, gastronómia a golf. Na celkovej výstavnej ploche viac ako 24 000 m2 sa predstavilo 870 vystavovateľov z takmer 50 krajín celého sveta. Najväčší dopyt návštevníkov bol v rámci ŽSK najmä o turistické destinácie v okolí Terchovej a Zuberca, taktiež o pobyt pri vode, termálne kúpaliská, aquaparky a lyžiarske strediská v regiónoch Oravy, Turca, Liptova, Kysúc a Horného Považia. "Cieľom prezentácie ŽSK na veľtrhu Holiday World Praha 2009 bolo prilákať návštevníkov do regiónov nášho kraja a tým zvýšiť jeho návštevnosť," uzavrela I. Chabadová.
  • Pripravili veľký šachový turnaj, hľadá sa majster
    (03.03.2009; Kysucké noviny; č. 8, s. 7; ‑)
    Odbor školstva a Odbor sociálnych vecí Žilinského samosprávneho kraja pripravujú pre žiakov stredných škôl a klientov domovov dôchodcov a domovov sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK súťaž s názvom "Šachový turnaj o cenu riaditeľa Úradu Žilinského samosprávneho kraja". "Cieľom súťaže je prelomiť generačné bariéry medzi juniormi a seniormi, zároveň tiež poukázať na význam šachu pri rozvoji myslenia v každom veku," vysvetľuje riaditeľ Úradu ŽSK Pavol Holeštiak. Prihlášky na šachovú súťaž môžu žiaci stredných škôl, školských zariadení a klienti domovov dôchodcov, domovov sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK zasielať od 23. 2. 2009 do 20. 3. 2009 na adresu Žilinský samosprávny kraj, odbor školstva (odbor sociálnych vecí), Komenského 48, 01109, Žilina alebo na e‑mailové adresy lubos.beresik@zask.sk, boris.prievoznik@zask.sk. Súťaž sa uskutoční 31.3.2009. "Najlepšia trojica žiakov zo stredných škôl a klientov domovov dôchodcov a domovov sociálnych služieb bude odmenená cenami. Najlepší hráč turnaja získa pohár riaditeľa Úradu Žilinského samosprávneho kraja," upresnila riaditeľka Odboru školstva ŽSK Dana Weichselgärtner.
  • KYSUČANIA ČAKAJÚ NA DIAĽNICU AKO NA SPÁSU, ALE TIEŽ MUSIA PRILOŽIŤ RUKU K DIELU
    (03.03.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Pozor, zákruta!; 13.45; 2 min.; R)
    Moderátor:
    "Ak chcú mať na Kysuciach diaľnicu D3 a rýchlostnú cestu R5, musia priložiť ruku k dielu samotní Kysučania. Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti a splnomocnenec vlády pre cestnú infraštruktúru Igor CHOMA."
    I. CHOMA:
    "Faktom, že na Kysuciach je veľmi, veľmi zložité práve majetkovoprávne vysporiadanie. Samotným problémom je ale to, že samotní občania nemajú dovysporiadané, alebo nemajú na poriadku svoje majetkovoprávne veci. Mnohokrát sa stáva to, že mnohé generácie užívajú nejaký pozemok v domnení, že je to ich pozemok, potom sa vlastne ukáže, že to nie je ich pozemok, že je ich pozemok niekde úplne inde a užíva ho niekto iný. Čiže ja som vyzval aj starostov, všetkých, k tomu, aby vyzvali všetkých občanov, ktorých sa výstavba môže dotknúť aby si dali do poriadku svoje náležitosti, tak aby keď príde k majetkoprávnému vysporiadaniu aby bolo čo najmenej problémov."
    Moderátor:
    "Starostovia, samospráva a vyššia samospráva prispejú tým, že sprostredkujú komunikáciu medzi ľuďmi, vlastníkmi pozemkov, aj rôznymi združeniami, ktorým patrí pôda. Juraj BLANÁR."
    J. BLANÁR, predseda Žilinského samosprávneho kraja:
    "Majetkové vysporiadanie je jedno z tých kľúčových čo je potrebné dnes urobiť a je tu záujem to urobiť bez toho aby musel štát využiť práve ten prostriedok, ktorý má v zákone o nadradenej infraštruktúre, že môže stavať aj bez majetkového vysporiadania."
    Moderátor:
    "Termínom dokončenia diaľnice D3 Hričovské Podhradie ‑ Skalité ‑ hranica s Poľskom je rok 2013. Niekde je už rozpracovaná dokumentácia, na stavebné povolenia sú vydané územné rozhodnutia. Rýchlostná komunikácia R5 Svrčinovec ‑ hranica s Českou republikou je v štádiu kedy sa do konca roka musí uskutočniť posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Predpoklad výstavby ‑ začiatok roku 2011. A budovanie R5‑ky potrvá rok a pol. Obyvatelia obce Skalité dnes čakajú desiatky minút ak sa chcú z cesty 1/12, vedúcej cez ich obec, napojiť na cestu 1/11 do Svrčinovca a Českej republiky. Počas hodiny prejde cez Skalité 70 kamiónov, čo minúta to ťažkotonážnik. Preťažujú komunikáciu a ohrozujú bezpečnosť preto Kysučania čakajú na diaľnicu ako na spásu. Najväčšou príčinou nespokojnosti Svrčinovca sú dopravné kolapsy v obci. Nech sa nové cesty na Kysuciach podaria čo najskôr."
  • OBYVATELIA ŽILINSKÉHO KRAJA MÔŽU NA INTERNETOVEJ STRÁNKE GEOGRAFICKÉHO INFORMAČNÉHO SYSTÉMU SLEDOVAŤ, KDE A AKO PRACUJE ZIMNÁ ÚDRŽBA
    (03.03.2009; Rozhlasová stanica Viva; Správy; 07.00; 0,5 min.; ŠKRHA Miroslav)
    M. ŠKRHA, moderátor:
    "Obyvatelia Žilinského kraja môžu kontrolovať na monitore počítača, kde a ako pracuje zimná údržba. Pluhovacie a posýpacie vozidlá sú napojené na systém GPS a ich pohyb môžete sledovať na internetovej stránke geografického informačného systému. Predseda Žilinského samosprávneho krajaJuraj BLANÁR."
    J. BLANÁR:
    "Cieľom je, aby sme priblížili našu údržbu do každej dedinky, do každého mesta, kde sa naše mechanizmy nachádzajú, aby si mohli občania skontrolovať, aký druh údržby sa robí, a v prípade, že je tam v zimnom období veľký príval snehu, kedy tam príde konkrétny sypač alebo údržba."
  • ÚDRŽBU CIEST V ŽILINSKOM KRAJI MÔŽU OBČANIA SLEDOVAŤ CEZ INTERNET
    (03.03.2009; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 09.00; 1 min.; BALKOVÁ Jana)
    Jana BALKOVÁ:
    "Žilinský samosprávny kraj ponúka možnosť v priamom prenose kontrolovať vozidlá údržby ciest druhej a tretej triedy prostredníctvom internetovej stránky geografického informačného systému, napojeného na GPS. O prvých skúsenostiach a prínose hovorí riaditeľ Správy ciest kraja Milan PUCHOŇ."
    M. PUCHOŇ:
    "Dispečer má prehľad, čo po iné roky neboli, presne vie, kde sa sypač nachádza, v prípade poruchy sa s ním vie hneď skontaktovať a zistiť, aký systém poruchy má a môže hneď mu poslať pomoc. Predtým bol vlastne odkázaný iba na tom vodičovi, či sa ohlási. V podstate dispečer z toho jeho pracoviska nevidel na tie sypače a bol odkázaný vyložene na serióznosti týchto jednotlivých vodičov, ako informovali o spôsobe výkonu tej údržby."
  • KONTROLA CEZ INTERNET
    (02.03.2009; Plus jeden deň; s. 11; Pustayová Jana)
    Pozrite sa, ako cestári v Žilinskom kraji udržujú cesty
    ŽILINA ‑ S prevratnou novinkou vyrukoval Žilinský samosprávny kraj. Na jeho webovej stránke si môžete skontrolovať, ako jednotlivé mechanizmy čistia cesty.
    "Už sa nebudú môcť vyhovárať ani občania, ani cestári," potvrdil žilinský županJuraj Blanár. "Všetkých 150 vozidiel údržby prostredníctvom GPS môže monitorovať nielen dispečing, ale i ktorýkoľvek užívateľ internetu." Keď si na stránke Žilinského samosprávneho kraja otvoríte Geografický informačný systém, dozviete sa, kde sa nachádzajú autá údržby, či pluhujú, alebo posýpajú cesty, či ich iba kontrolujú. Kraj investoval 4 879 506 eur (147 miliónov Sk) do nákupu nových údržbových mechanizmov a ďalších 265 551 eur (8 miliónov Sk) do ich vybavenia navigačnými systémami.
    "Údržba ciest bude takto pod dohľadom v každej dedinke," pripomína župan. Žilinský kraj prišiel s týmto systémom ako prvý na Slovensku. Medzinárodný kongres ITAPA ocenil jeho Geografický informačný systém ako najlepší projekt samosprávy.
    Text k foto:
    POHYB MECHANIZMOV: Ikony áut na mape zobrazujú, čo práve vozidlo robí.
    Text k foto:
    JURAJ BLANÁR: "Systém pomôže cestárom i občanom, " tvrdí žilinský župan.
  • BUDOVANIE DOPRAVNEJ INFRAŠTRUKTÚRY NA SEVERE SLOVENSKA
    (02.03.2009; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 3 min.; R)
    B. KORONI, moderátor:
    "Na vysporiadanie pozemkov pod diaľnicou D3 a rýchlostnou cestou R5 zo strany občanov dnes na seminári s názvom D3 plus R5 rovná sa rozvoj Kysúc vyzval v Čadci kysuckých starostov a primátorov generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti a splnomocnenec vlády pre cestnú infraštruktúru Igor CHOMA."
    I. CHOMA:
    "Faktom je, že na Kysuciach je veľmi, veľmi zložité práve majetkovoprávne vysporiadanie, zásadným problémom ale je to, že samotní občania nemajú dovysporiadavané, alebo nemajú na poriadku svoje majetkoprávne veci. Mnohokrát sa stáva to, že dlhé generácie užívajú nejaký pozemok v domnení, že je to ich pozemok, potom sa ukáže, že to vlastne nie je ich pozemok, že ich pozemok je niekde úplne inde a užíva ho niekto iný. Čiže ja som vyzval dnes aj starostov všetkých k tomu, aby vyzvali všetkých občanov, ktorých sa môže výstavba dotknúť, aby si dali do poriadku svoje náležitosti, tak aby keď príde k majetkoprávnemu vysporiadaniu, aby bolo už čo najmenej problémov."
    B. KORONI:
    "Podľa predsedu Žilinského samosprávneho krajaJuraja BLANÁRA je majetkové vysporiadanie kľúčovou záležitosťou v súvislosti s dostavbou diaľnic na severe Slovenska."
    J. BLANÁR:
    "Je tu záujem to urobiť bez toho, aby musel štát využiť práve ten prostriedok, ktorý má v zákone o nadradenej infraštruktúre, že môže stavať aj bez majetkového vysporiadania. Čiže to bolo aj cieľom dnešného stretnutia, aby starostovia sa dozvedeli, že čo môžu od NDS očakávať, ako môže pomôcť a v prípade aj prísť na miesto priamo povedzme na obec a všetkým potencionálnym vlastníkom vysvetliť celý postup tak, aby neboli žiadne problémy z hľadiska vykupovania pozemkov a potom samozrejme aj náväzne pre vydanie platného stavebného povolenia."
    B. KORONI:
    "Termín dokončenia diaľnice D3 Hričovské Podhradie ‑ Skalité ‑ hranica s Poľskou republikou je podľa Igora CHOMU rok 2012 až 2013. Rýchlostná komunikácia R5 Svrčinovec ‑ hranica s Českou republikou je podľa neho v štádiu, kedy sa do konca roka musí uskutočniť posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Predpoklad výstavby je začiatok roku 2011, pričom jej výstavba potrvá maximálne jeden a pol roka."
    J. KAVECKÁ, moderátorka:
    "Splnomocnenec vlády pre výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií a generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Igor CHOMA zároveň potvrdil, že diaľničný tunel Višňové je zásadným prvkom v riešení dopravnej situácie v Žiline. S oneskorením by sa mal začať stavať podľa neho ešte v tomto roku."
    I. CHOMA:
    "Koncesná zmluva by mala byť podpísaná v mesiaci jún tohto roku, akonáhle je podpísaná koncesná dokumentácia, v priebehu jedného týždňa Národná diaľničná spolu s ministerstvom dopravy odovzdáva stavenisko a vtedy može začať stavba. Takže jún, júl podľa súčasných informácií."
    J. KAVECKÁ:
    "Igor CHOMA dodal, že oneskorenie začiatku výstavby súvisí aj s krízou, keďže tá vplýva na všetky PPP projekty. Podľa generálneho riaditeľa Výskumného ústavu dopravy v Žiline Ľubomíra PALČÁKA má úsek diaľnice D1 Hričovské Podhradie ‑ Dubná skala z pohľadu dopravy najväčší význam a mal by sa začať stavať čo najskôr."
    Ľ. PALČÁK:
    "Štúdia, ktorú sme asi pred troma, štyrmi mesiacmi dokončili, jednoznačne ukázala, že na celkovej trase dochádza k skráteniu o osem kilometrov. A teraz s tým máme ekonomické dôsledky, úspory sú v znížení spotreby pohonných hmôt, v bezpečnosti premávky, v menšom počte dopravných nehôd, plynulosť dopravy, emisie, úspora času. Tie ročné úspory z pohľadu toho, že dneska ten tunel nemáme, keby sme ho mali, vychádzajú až 1,8 miliardy ročne."
  • KYSUCE: DIAĽNICA DO ROKU 2013
    (02.03.2009; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; REVÚS Peter)
    Jarmila HARGAŠOVÁ, moderátorka:
    "Diaľnicu a rýchlostnú cestu na Kysuciach dokončia pravdepodobne najneskôr do roku 2013. S výstavbou cestných prepojení s Českou republikou a Poľskom by mala Národná diaľničná spoločnosť začať na budúci rok. Upozorňuje však, že v regióne sú problémy s majetkoprávnym vysporiadaním."
    Peter REVÚS, redaktor:
    "Chýbajúcu diaľnicu a rýchlostnú cestu najviac pociťujú obyvatelia Svrčinovca. Denne popred ich domy prejde vyše 20‑tisíc áut."
    Anketa:
    "Popraská mi všetko, to by ste neverili čo tu je.
    My máme napr. záhradku na druhej strane a koľkokrát čakám niekoľko minút, aby som mohla prejsť.
    Určite je to dôležité, aby tu tá diaľnica bola."
    Andrea ŠIMURDOVÁ, starostka obce Skalité:
    "Vstupom do Schengenu proste zostala otvorená hranica. Cez našu obec vlastne si trať vytvorili kamióny."
    Juraj STRYČEK, starosta obce Svrčinovec:
    "Máme neustále problémy s zahltením obce kamiónovou prepravou, ale v podstate aj osobnou."
    P. REVÚS:
    "Štát buduje 65‑kilometrový diaľničný úsek D3 na Kysuciach už 12 rokov."
    Igor CHOMA, generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti:
    "Stavba stála v roku 97 miliardu korún, ku dnešnému dňu už stojí 2,3 miliardy korún a to práve z dôvodov, kedy jednoducho zbytočne stála."
    P. REVÚS:
    "Intenzita dopravy v tomto regióne podľa starostov a primátorov každý rok neúnosne stúpa. S výstavbou diaľnice D3 a rýchlostnou cestou R5 chce preto Národná diaľničná spoločnosť začať najneskôr v roku 2011."
    I. CHOMA:
    "Zásadným problémom ale je to, že samotní občania nemajú dovysporiadavané alebo nemajú na poriadku svoje majetkoprávne veci."
    Juraj BLANÁR, predseda Žilinského samosprávneho kraja:
    "Majetkové vysporiadanie je jednou z tých kľúčových čo je potrebné dnes urobiť. Priorita je tu úplne jasne zadefinovaná a primátori a starostovia podľa toho k tomu už tak triezvo pristupujú."
    P. REVÚS:
    "Diaľnica na Kysuciach bude mať štyri tunely a približne 60 mostov. Z 80 percent by nám mala na výstavbu prispieť Európska únia. Zatiaľ však nie je jasné, koľko peňazí sa na D3 a R5 preinvestuje."

Spodná navigácia

Aktualizácia: 22.02.2012

Sekcie


Jazykové verzie webstránky