Odpovede novinárom 2020

 

30.9.2020
Otázka (Tomáš Ďurana, Žilinak)

V náväznosti na našu predošlú komunikáciu by som vás chcel požiadať o informáciu, aký je výsledok merania drsnosti vozovky na ceste III. triedy v mestskej časti Žilina - Trnové.
Zároveň prosím o vyjadrenie, aký bude ďalší postup po vyhodnotení meraní / testovania.

Odpoveď:

Z výsledkov merania drsnosti povrchu vozovky úseku cesty III/2085 je z hľadiska protišmykových vlastností vozoviek pre hodnotenie cestnej siete uvedený úsek ako vyhovujúci po celej dĺžke meraného úseku v obidvoch jazdných pruhoch pri dodržaní najvyššej dovolenej rýchlosti t. j. 40 km/h. Návrh opatrení na zlepšenie protišmykových vlastností predmetného úseku cesty III. triedy zaradíme predbežne do plánu opráv na rok 2021.


13.10.2020
Otázka (Róbert Hakl, Pravda)

Obraciam sa na vás s prosbou o zodpovedanie nižšie položených otázok. Týkajú sa aktivity jedného zo samosprávnych krajov. Banskobystrický samosprávny kraj od pondelka otvoril možnosť plateného karanténneho ubytovania pre tých, ktorí nemôžu či nechcú povinnú izoláciu stráviť v domácom prostredí. Pre tieto účely župa prispôsobila časť priestorov internátu vo Fiľakove, ktoré majú samostatný vstup a sú oddelené od priestorov určených pre študentov. Kapacita karanténneho ubytovania je celkovo 15 miest.
Nezvažuje samosprávny kraj, ktorý zastupujete, o podobnej iniciatíve (nemusí sa jednať iba o internát)?
Ak áno, je už vybrané nejaké miesto a kedy by sa tak mohlo stať?
V prípade, že nie, čo tomu bráni?

Odpoveď:

V prípade, ak nastane taká situácia, že bude potrebné zabezpečiť, tak ako v marci 2020, karanténne ubytovanie pre našich zdravotníckych, sociálnych pracovníkov, pripadne bezpečnostné zložky v Žilinskom kraji, tak  budeme nápomocní a vytvoríme takéto karanténne centrá.


9.10.2020
Otázka (Iveta Hažíková, My Kysuce a Jana Kolembusová, mojekysuce.sk)

Chcela by som vás poprosiť o správu o potvrdených prípadoch Covid 19 aj v Čadčianskej nemocnici. Koľko je tam zatiaľ pozitívnych prípadov prípadne akých oddelení sa to týka. Koľko zamestnancov muselo ostať v karanténe a nakoľko je obmedzená prevádzka nemocnice.

Odpoveď:

V nemocnici Čadca za posledné dni pribudlo sedem prípadov pozitívne testovaných zamestnancov. Časť zamestnancov sa opätovne vracia do práce budúci týždeň.  Nemocnica vydala zákaz návštev. Operačné zákroky sa vykonávajú len nevyhnutné a neodkladné. Znižuje sa počet darcov krvi, aby sa zabránilo možné ďalšiemu šíreniu medzi veľmi dôležitými ľuďmi, ktorý nám dodávajú najcennejšiu tekutinu. Denne naše mobilné odberové miesto (MOM) zabezpečí 190 odberov. V súčasnosti sme pridali naviac jeden odberový deň a odbery sa vykonávajú aj v sobotu. Nemocnica pokračuje v zabezpečovaní v protiepidemiologických opatrení s opakovaným preškoleným zdravotníckeho personálnu ich nemocničným epidemiológom. Každý zamestnanec nemocnice  bol upozornený a požiadaný o dodržiavanie pokynov   protiepidemiologických opatrení. Zároveň boli požiadaní o sociálny dištanc,  aby sa eliminovalo riziko šírenia nákazy medzi zdravotníckymi pracovníkmi. Čo sa týka technicko-hospodárskych zamestnancov nemocnice, týmto bolo  umožnené  podľa ich druhu práce realizovať home office. Súčasne si touto formou chránime aj kritickú iinfraštruktúru dôležitých zamestnancov v nemocnici napr. radiodiagnostiku. 

8.10.2020
Otázka (Ľubica Stančíková, My Liptovské noviny)

Prečo vôbec vznikol zámer presťahovania drevenice z Važca do Pribyliny?
Žilinský samosprávny kraj sa snaží chrániť objekty, ktoré má vo svojej správe a vždy sa snaží nájsť najvhodnejšie riešenia, ako s nimi nakladať v prípade, že sa ich udržanie javí ako nehospodárne. Drevenica susedí s Domom J.Hálu, ktorý dnes nie je až natoľko využívaný. Dom prešiel ťažkou skúškou, keď bola v noci 6. mája 2005 vykradnutá jeho stála expozícia. Bolo ukradnutých 26 obrazov, 2 litografie a 2 akvarely, čím sa znížila nielen spoločenská hodnota, ale aj využívanie tejto nehnuteľnosti.  Krádež dodnes nebola objasnená a žiadne obrazy sa nenašli. Nové vedenie ŽSK má záujem na tom, aby pamiatky na území kraja boli riadne udržiavané a slúžili tak pre zachovanie kultúrneho a historického dedičstva nášho kraja, preto hľadá možnosti, ako čo najlepšie spoločné dedičstvo spravovať, najmä ak tento majetok neplní svoju pôvodnú úlohu. Preto v prípade, ak sa nepodarí naštartovať využívanie domu Liptovskou galériou, ktorá už plány má, budeme musieť hľadať iné riešenia. Z toho dôvodu sme chceli poznať všetky možnosti a jedno z nich by spočívalo v premiestnení  drevenice, NKP, do Pribyliny, kde máme skanzen a kde vieme garantovať starostlivosť. Išlo by však o krajný prípad, ak by bol nevyhnutný pre záchranu drevenice. 

V akom štádiu realizácie zámeru presťahovania momentálne ste?
Tento zámer nateraz nejdeme realizovať, keďže to by bola len posledná možnosť záchrany. Z dôvodu, aby sme poznali stanovisko KPÚ, či je presťahovanie drevenice ako NKP vôbec možné, ak by nepriaznivé okolnosti pokračovali, sme toto konzultovali s Krajským pamiatkovým úradom.

 Ako chcete využiť drevenicu aj budovu galérie ďalej? Teda aký je zámer so samotnými nehnuteľnosťami a ich ďalším fungovaním?
Drevenica je expozičný priestor. Liptovská galéria má plán i ambíciu vytvoriť na tomto mieste také kultúrne centrum, ktoré bude vykonávať svoju činnosť celoročne, so zvýšeným dôrazom na letnú turistickú sezónu. Malo by ísť najmä o rôzne sympózia, plenéry, workshopy a pod. nevylučujeme vytvorenia malého múzea.

Komunikovali ste  zámer presťahovania drevenice s obcou?
Žilinský samosprávny kraj je vlastníkom Domu Jana Hálu vo Važci, ako aj národnej kultúrnej pamiatky, Hálova drevenica, ale keďže sa obidve nehnuteľnosti nachádzajú v obci Važec, je samozrejmé, že každý takýto zámer bude s vedením obce konzultovaný. Žilinský samosprávny kraj však chcel najskôr poznať názor KPÚ, aby sme vedeli aj vedenie obce informovať o možnostiach, ak by takáto situácia nastala. Žilinský samosprávny kraj plán sťahovania nebude realizovať, ale určite vítame poslednú iniciatívu obce, ktorou sa, verím, naštartuje opätovná  dobrá spolupráca. Veď nie je nič lepšie ako spoločná pomoc, ktorá podporí región. Preto určite zrealizujeme stretnutie a budeme hovoriť o plánoch galérie i obce.

Galéria J.Hálu podľa mojich informácií už rok nevystavuje. Čo sa deje? Prečo je prevádzka uzavretá?
Dom Jana Hálu sa galéria snaží transformovať na multikultúrne centrum, ktoré bude schopné poskytovať kultúrne vyžitie obyvateľom obce a jej návštevníkom počas celého roka, a nielen počas letnej sezóny. V lete sa tu uskutočnilo veľmi úspešné 10-dňové sympózium, ktoré naznačilo, akým smerom by sa v danej ambícii dalo uberať. V tejto chvíli má LGPMB predbežnú dohodu s obcou Važec na tom, že budú spolupracovať na katalogizovaní predmetov, zozbieraných pre účely budúcej zbierky a predbežne  dátum začiatku novej činnosti stanovili na 1.6.2021.  Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši plánuje vytvoriť priestor, ktorý by slúžil  ako pripomienka tvorby Jana Hálu, ale ajako pripomienka ďalších osobností Važca spolu s históriou obce, a tiež ako platforma aktuálnej kultúry.

 Kto sa stará o samotný objekt? Áno, viem, že je v správe Galérie P.M. Bohúňa, ale majú tam správcu? Niekoho, kto sa o objekt stará? Vetrá, otvára návštevníkom?
LGPMB sa o objekt stará v rozsahu, ktorý je pre údržbu objektu nevyhnutný. Galéria má správcu nehnuteľností, ktorý zabezpečuje nevyhnutné revízie, základnú údržbu a priebežnú kontrolu. 

Aké sú Vaše zámery s budovou Galérie J. Hálu vo Važci? Podľa mojich informácií tam bol znalec.
Kultúrne centrum, ktoré bolo opísané vyššie. Na nehnuteľnosti sa dávajú vypracovávať znalecké posudky, aby sme poznali reálnu hodnotu.

Obec Važec požiadala ŽSK o prevedenie Hálovej drevenice do majetku obce. Ako ste sa vysporiadali s touto žiadosťou?
Nebránime sa akejkoľvek spolupráci s obcou  pri hľadaní riešenia pre rozvoj týchto objektov. 


6.10.2020
Otázka (Miroslav Lyko, RTVS)

Dobry den, prosim Vas o informaciu, ci zilinsky samospravny kraj riesi nakup antigenovych testov na Covid pre svoje zariadenia soc sluzieb, pripadne pre dalsie svoje institucie. Ak ano, kolko takych testov ste kupili a za kolko.

Odpoveď:

Aktuálne riešime zabezpečenie antigénových rapid COVID testov pre zdravotníctvo a zariadenia sociálnych služieb zo Štátnych hmotných rezerv. . Podľa vyjadrenie Štátnych hmotných rezerv budú expedované po dodaní na sklady od dodávateľa už o 2 týždne. Veríme, že to bude čoskoro a našou snahou čím najskôr expedovať.

5.10.2020
Otázka (Ján Krempaský, SME)

1.Aktuálne zaznamenávate viac chorých na Covid vo vašich DSS, ako v prvej vlne? Najlepšie by bolo, keby ste mi poslali nejaké číselné porovnanie, ale ak ho nemáte alebo je to časovo komplikované urobiť stačí mi vaša skúsenosťami podopretá odpoveď a porovnanie.
Aj napriek tomu, že v aktuálne prebiehajúcej druhej vlne pandémie je v porovnaní s prvou omnoho viac občanov v kraji pozitívnych na ochorenie COVID – 19, zariadenia sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK nemajú takýto nárast ochorenia u prijímateľov sociálnych služieb a ani u zamestnancov. Dôvod je ten, že vedúci zamestnanci zariadení stále pracovali v krízovom režime, ktorého prioritou bola ochrana zdravia. Taktiež sa pred zásobili ochrannými pracovnými pomôckami. 

2.Môžete menovať, aké opatrenie/opatrenia vám pomohli najviac v tom, aby ste dostali vo vašich DSS koronu pod kontrolu?
Medzi najúčinnejšie opatrenia môžeme zaradiť určite zákaz návštev v budovách zariadení a používanie ochranných pracovných pomôcok so zvýšenou dezinfekciou. 

3.Máte vo vašich DSS paušálne zakázané návštevy? Ak nie, aký máte kľúč na to, v ktorom DSS ich zakážete a kde povolíte?
S účinnosťou od 5. októbra platí v našich zariadeniach sociálnych služieb zákaz návštev v interiéri a v červených okresoch aj v exteriéri zariadení. Zároveň až do odvolania sú zatvorené aj ambulantné služby v týchto zariadeniach. 

4.Môžete mi menovať jednu DSS, vo vašom kraji ak taká existuje, kde je momentálne najhoršia situácia z pohľadu šírenia Covidu?
Celkovo v rámci Slovenska je oblasť Oravy jedno z centier šírenia nákazy, ale i v týchto zariadeniach je z dôvodu vysokej opatrnosti možnosť šírenia ochorenia COVID – 19 pod kontrolou. 

5.Ako riešite odlúčenosť seniorov od príbuzných? Čo najviac podľa vašich skúseností pomáha, aby prekonali toto odlúčenie?
Zamestnanci sú tí, ktorí pomáhajú našim obyvateľom toto obdobie odlúčenia od príbuzných prekonať. Plánujú rôzne terapie a aktivity, jednoducho robia všetko pre to, aby sa u obyvateľov nezačali prejavovať zdravotné problémy, ktoré môžu byť následkom takéhoto odlúčenia a izolácie. 


4.10.2020
Otázka (Peter Révus, TA3)

Dobrý deň, pred dvomi rokmi sa župa rozhodla zachrániť objekt a areál bývalého múzea K. Plicku. Ako postupuje kraj v projekte? Aký máte zámer s bývalým múzeom? Čo ste už spravili? 

Odpoveď:

Áno, župa uvažovala o možnosti záchrany objektu múzea K. Plicku. Vlastník (Ministerstvo kultúry) SR však aj po viacerých urgenciách nedal odpoveď či a za akých podmienok tento objekt poskytne.
Máme vedomosť o tom, že o objekt sa zaujímala aj obec Blatnica.  Aký je momentálne stav by mal vedieť starosta obce.

2.10.2020
Otázka (Michaela Matejková, Važecké noviny)

Kedy a akým spôsobom sa budovy dostali do majetku VÚC – drevenica a Dom J. Hálu.
Budovy sa dostali do majetku samosprávneho kraja vznikom samosprávnych krajov - delimitáciou z Krajského úradu v roku 2002. Krajsky úrad získal do majetku drevenicu vo Važci a dom J.Hálu do majetku ešte v roku 1984.

Aký úmysel má s budovami VÚC?
Dom J. Hálu je v správe Liptovskej galérie, ktorá pripravuje projekty pre rozvoj týchto objektov. V prípade udržateľnosti a zmysluplnosti projektov je Žilinský samosprávny kraj pripravený podporiť tieto aktivity. V prípade nevyužívania týchto budov sme pripravení hľadať aj iné riešenia, aby objekty neschátrali. V tomto prípade by sme rokovali o možnostiach využitia týchto objektov aj s obcou.

Mal ŽSK v úmysle majetok odpredať? Ak áno, prečo?
Žilinský samosprávny kraj sa musí správať hospodárne, vo svojom vlastníctve má veľké množstvo objektov. Preto ak objekty nie sú využívané a hrozí ich chátranie, zvažuje aj možnosť ich odpredaja.

V odpovedi ste uviedli, že by ste v prípade nevyužívania budov hľadali riešenia, aby objekty nechátrali a rokovali o tom aj s obcou.
Áno, samozrejme sme pripravení rokovať aj s obcou. 

Obec v súvislosti s predmetnými objektmi neeviduje žiadnu komunikáciu so ŽSK (podnet). Avšak obci bola doručená žiadosť z Krajského pamiatkového úradu o vyjadrenie vo veci návrhu ŽSK premiestniť drevenicu J. Hálu do skanzenu v Pribyline. Prečo ŽSK navrhol  premiestniť nehnuteľnosť (kultúrnu pamiatku) do Múzea liptovskej dediny v Pribyline? (bez akejkoľvek predchádzajúcej komunikácie s obcou, v ktorej sa v súčasnosti drevenica nachádza) Tento návrh bol doručený Krajskému pamiatkovému úradu 17.8. 2020 (datovaný zo dňa 7.8.2020), teda už v tom čase ŽSK podnikla určité konkrétne kroky ohľadom nehnuteľností.
Žilinský samosprávny kraj sa zaujímal o stanovisko Krajského pamiatkového úradu k zámeru premiestniť drevenicu do Pribyliny. Chceli sme mať k dispozícii stanovisko, že v prípade, žeby sme objekt nevedeli využívať, nedohodli by sme sa napr. s obcou a dom J.Hálu by sa predal, tak aby sme mali aj takéto núdzové riešenie. Cieľom je najprv zachovanie pamiatky in situ. Premiestnenie je krajné riešenie, ktorého cieľom by bolo pamiatku zachrániť. Pamiatkový úrad sme oslovovali len v zmysle hľadania možností a získavania informácií, malo to len informatívny charakter. Rozhodnutie od KPÚ nepožadujeme.  Sme na druhej strane radi, že sa obec o tieto nehnuteľnosti začala viac zaujímať. 

Zároveň som sa pýtala na možnosť prevodu majetku na obec.  Bola by v prípade záujmu obce vôľa zo strany ŽSK uskutočniť prevod majetku?
Nevylučujeme v tejto chvíli žiadnu formu spolupráce. 

2.10.2020
Otázka (Iveta Hažíková, My Kysucké noviny)

Dobrý deň, pani hovorkyňa, do redakcie sme dostali Otvorený list dotknutým orgánom vyjadrujúcim sa k projektu: „Zmena trvalého dopravného značenia na ceste II/520 – Lokca-Krásno nad Kysucou“ Píše sa tam, že na základe informácií, ktorými disponujú starostovia, sa v poslednom období začala prerokovávať projektová dokumentácia, ktorej predmetom je „Zmena trvalého dopravného značenia na ceste II/520 – Lokca-Krásno nad Kysucou“, vypracovaná spoločnosťou ZNAČKY s.r.o. zo dňa 17.09.2020. "Nakoľko predmetná zmena dopravného značenia sa výsostne dotýka katastrálnych území nášho mesta a obcí, je veľmi zarážajúce a neospravedlniteľné, že takáto závažná otázka je prerokovávaná bez našej prítomnosti - zástupcov obyvateľov dotknutého územia," uvádza sa ďalej. Tento list bol zaslaný aj ŽSK, ako  správcovi cesty. Chcem vás poprosiť o stanovisko ŽSK - či o tejto zmene vie a aký postoj k tomu zaujal.

Odpoveď:

Žilinský samosprávny kraj nebol žiadateľom zmeny dopravného značenia, ani si neobjednal projektovú dokumentáciu na zmenu dopravného značenia. Od apríla je však účinná nová vyhláška o dopravnom značení a vznikla polemika do akej miery je navrhnutá projektová dokumentácia, ku ktorej SC ŽSK mala dať stanovisko, s ňou v súlade. Z toho dôvodu zvolala Správa ciest ŽSK odborné stretnutie na úrovni polície a okresných úradov ako príslušných správnych orgánov vo veci dopravného značenia.  Čo sa týka samotnej projektu zmeny dopravného značenia v Bystrickej doline, Správa ciest ŽSK dala rovnako nesúhlasné stanovisko s projektom a pustením kamiónovej dopravy na cestu II. triedy a to aj z dôvodu, že aj úsek cesty, ktorý je prístupovou cestou k „preložke cesty II/520“ nespĺňa technické parametre pre ťažkú nákladnú dopravu. Zároveň stále platí, že cesta II/520 je dodnes vo vlastníctve štátu, v správe SSC, keďže do dnešného dňa nebolo dokončené majetko-právne vysporiadanie tejto cesty, dokončené usporiadanie cestnej siete a uzavretá riadna zmluva o odovzdaní a prevzatí cesty do vlastníctva ŽSK, správy SC ŽSK.

30.9.2020
Otázka (Martin Domček, Pravda)

V Pravde pripravujeme clanok o tom, ake zmeny nastanu v doprave v suvislosti s prisnejsimi epidemiologickymi opatreniami a pripafdnym zavedenim nudzove stavu. V tej suvislosti sa chcem spytat, ci  uvazujete nad nejakym obmedzenim verejnej, resp. primestskej dopravy, pripadne o zavedení vikendoveho, pripadne prazdninoveho grafikonu?

Odpoveď:

Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu a prijaté opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR proti šíreniu infekcie koronavírusu COVID – 19, ktoré majú momentálne hlavne preventívny charakter, zatiaľ neplánujeme zmeny režimu prevádzkovania prímestskej autobusovej dopravy na území kraja. Zmenami režimu prevádzkovania prímestskej autobusovej dopravy sa budeme zaoberať až vtedy, keď dôjde napr. k plošnému uzatváraniu škôl, zamestnaneckých prevádzok, nákupných centier atď.Všetko bude závisieť od vývoja epidemiologickej situácie a opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR.

23.9.2020
Otázka (Branislav Toma, Trend)

Ako pandémia koronavírusu ovplyvnila vaše príjmy? Priblížili by ste prosím pár vetami kde a prečo očakávate najväčšie výpadky príjmov?
Pandémia ovplyvnila príjmy všetkých samospráv, vzhľadom k tomu, že hlavným zdrojom financovania sú dane z príjmov fyzických osôb, ktoré sa prerozdeľujú medzi obce, mestá a samosprávne kraje. Pokles ekonomiky vplyvom pandémie mal teda priamy vplyv na výšku podielových daní. Okrem výpadku daňových príjmov došlo i k výraznému poklesu príjmov  organizácii v našej zriaďovateľskej pôsobnosti, ktoré museli svoje prevádzky zatvoriť, resp. obmedziť počas mimoriadnej situácie – najmä organizácie v oblasti kultúry a vzdelávania. Taktiež došlo k výpadku príjmov z cestovného dopravcom, ktorí pre kraj zabezpečujú služby v oblasti prímestskej autobusovej dopravy. Tieto výpadky príjmov sa negatívne prejavia na hospodárení samosprávneho kraja, pretože sme povinní dopravcom uhradiť  ich straty. 

 Aký veľký výpadok príjmov očakávate v tomto roku v porovnaní s minulým rokom?
Len v dani z príjmov z podielových daní očakávame nižší príjem o 5 miliónov oproti minulému roku, o cca 6,5 mil. menej oproti schválenému rozpočtu verejnej správy na rok 2020 pre Žilinský samosprávny kraj.

Ako plánujete zvládnuť klesajúce príjmy?
V tomto roku sme pristúpili k viacerým opatreniam, napr. sme v rozpočte zrušili poskytovanie dotácií, požiadali financujúcu banku o odklad splátky úveru. Taktiež sme urobili viaceré úsporné opatrenia vo výdavkoch, napr.  nerealizovali viaceré aktivity, odložili rozbeh niektorých plánovaných investičných akcií, ale aj  siahli na nenárokovateľné zložky mzdy zamestnancov úradu ŽSK.

Ak sa dá, priblížite prosím pár vetami na čom plánujete v tomto alebo budúcom roku šetriť?
Odpoveď v predchádzajúcej otázke, aj v budúcom roku budeme vzhľadom na príjmy, ktoré sú predikované v nižšej sume, ako sme ešte začiatkom tohto roka predpokladali, zvažovať dôkladne všetky výdavky.

Budete si môcť v časoch recesie dovoliť valorizovať platy vašich zamestnancov?
Nie, pravdepodobne si to nebudeme môcť dovoliť.

Plánujete výpadok príjmov prekonať úvermi a ak áno, koľko si plánujete v tomto roku požičať?
Výpadok príjmov plánujeme sanovať prijatím návratnej finančnej výpomoci zo štátnych finančných aktív, ktoré boli vládou Slovenskej republiky schválené práve na kompenzovanie výpadku príjmov dane z príjmu fyzických osôb. Návratnú finančnú výpomoc plánujeme využiť na financovanie investičných akcií.

23.9.2020
Otázka (Nikola Marhefková, RK magazín)

Kontaktujem Vás ohľadne bezúročnej pôžičky od ministerstva financií v hodnote vyše 6,5 milióna eur, ktorej prijatie schválili župní poslanci na pondelkovom zasadnutí zastupiteľstva. Finančné prostriedky musí župa vyčerpať do konca tohto roka. V tlačovej správe sa uvádzalo, že ich plánuje investovať do modernizácie v zariadeniach sociálnych služieb, škôl či zdravotníckych zariadení. Je nateraz už známe, akým spôsobom budú financie prerozdelené do jednotlivých okresov/miest/obcí? Resp. podľa akého kľúča budú prostriedky alokované? Plánuje sa z uvedenej sumy investovať aj do ružomberského okresu? Ak áno, aký objem peňazí? O aké konkrétne investičné akcie by išlo?

Odpoveď:

Plánované investície sú súčasťou tretej úpravy rozpočtu ŽSK, ktorá bola rovnako prerokovaná na poslednom krajskom zastupiteľstve. Prehľad investícií, ktoré budú realizované aj z návratnej finančnej pomoci nájdete tu: https://www.zilinskazupa.sk/files/odbory/6-navrh-uznesenia-ds_16.9.pdf
Je to v časti kapitálových výdavkov, str. 15

Otázka 
22.9.2020 (Anna Lajmová, Noviny Námestovčan)

Okres Námestovo, resp. už väčšia časť Oravy je, v súvislosti s ochorením Covid  - 19 v červenej zóne, sú teda určite opodstatnené požiadavky aj zariadení, ktorých zriaďovateľom je ŽSK, o dezinfekciu svojich priestorov. Tie o služby tohto charakteru žiadajú dobrovoľných záchranárov, ktorí dezinfekciu priestorov (napr. i nemocnice, Oravský hrad a pod.) už niekoľko mesiacov robia z vlastných prostriedkov, resp. darov od sponzorov. V tejto nutnej službe občanom suplujú teda  štát, ale i župu. Chcem sa teda spýtať: pripravuje, resp. realizuje aktuálne ŽSK v tejto veci nejaké opatrenia na pomoc zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC, aby tieto a podobné služby nestáli a nepadali na dobrovoľníctve? 

Odpoveď:

V prípade zariadení sociálnych služieb si tieto realizujú dezinfekciu svojich priestorov po vlastnej linke. Časť dezinfekčných prostriedkov si zaobstarali sami, časť im zakúpila župa. Asi v dvoch prípadoch im bol ponúknutý dar - prostredníctvom bezplatnej dezinfekcie, ktorú samozrejme prijali. 

Nemocnice ŽSK  a poliklinika majú  zavedený od roku 2018 program prevencie nozokomiálnych nákaz a hygieny rúk, súčasne kontinuálne prebiehajú protiepidemiologické opatrenia , vrátane dezinfekcie priestorov v štandardných postupoch. Súčasne sme robili preventabilné opatrenia vzdelávaním personálu, zastabilizovaním nemocničných hygieničiek , zaviedli sme značné množstvo opatrení pre zníženie rizika šírenia nákazy ako pre zdravotnícke, ale aj sociálne zariadenia. Pravidelne monitorujeme hygienicky štandard v našich zdravotníckych a sociálnych zariadeniach aj prostredníctvom regionálnych hygienikov. Dobrovoľný záchranári ochotne pomáhajú a doposiaľ nás nežiadali za uvedenú službu zaplatiť, začo si ich skutočne vážime a veľmi pekne ďakujeme. Snažíme sa im na oplátku poskytnúť aspoň ochranné pomôcky a v prípade, že za svoje služby budú požadovať finančnú úhradu, budeme sa v danom čase touto témou zaoberať. 

22.9.2020
Otázka (Klára Gajdošová, My Turčianske noviny)

V Martine sa uzatvorili dve pobočky Turčianskej knižnice - v Záturčí a na Ľadovni. Aké sú dôvody? Kvôli čomu sú tieto pobočky zrušené? + 
Turčianska knižnica v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK je regionálnou knižnicou. ŽSK nemá vo všetkých ani okresných mestách svoje zastúpenie prostredníctvom regionálnej knižnice. Napr. Turčianske Teplice, Bytča, Ružomberok, Tvrdošín, Námestovo, Kysucké Nové Mesto. Pobočky v mestských častiach neplnia funkciu regionálnej knižnice, ale slúžia mestskej časti. Vzhľadom k tomu, že aj súčasné obdobie spojené s ochorením COVID-19 nás núti racionalizovať, ponúkli sme pobočky knižnice mestu, resp. mestským častiam. My sa zameriavame na to, aby sa rozvíjala centrálna budova, aby skvalitňovala a rozširovala svoje služby.

Budú v budúcnosti opäť otvorené?
Je to možné ak mesto a mestské časti budú ochotné financovať prevádzku týchto pobočiek.

Knižnice v mestských častiach navštevovali najmä mladí a deti, ktoré chodia do školy a knižnicu využívali na študijné účely. Pre tieto deti to bude znamenať, že budú musieť dochádzať do mesta a to si niekedy môžu dovoliť len v sprievode rodičov. Evidujete už nejaké sťažnosti?
Evidujeme zatiaľ jeden podnet. Do školy, na krúžky, za športom, či do lekárne takisto musia cestovať. Ak chce mať mesto takúto službu blízko k občanovi je na ňom, či je ochotné túto službu financovať.

Otvára sa znovu pobočka na Severe - myslím, že už je otvorená a funguje. Kedy bude oficiálne otvorenie a kto na ňom bude prítomný? Myslím, že by tam mala byť pani županka.
Áno otvárame pobočku Sever, ktorá prešla rozsiahlou rekonštrukciou. Je to však budova vo vlastníctve ŽSK. Na rekonštrukciu boli použité aj externé zdroje. V rámci udržateľnosti budeme takisto hovoriť s poslancami za mestskú časť ohľadom ďalšieho fungovania. Otvorenie je zatiaľ naplánované na 29.septembra aj za účasti pani predsedníčky. Presnú pozvánku budeme posielať do médií po doladení podrobností. 


21.9.2020
Otázka (Diana Schniererová, SME)

Zaujímalo by ma, či Žilinský samosprávny kraj reagoval alebo bude reagovať na 55. výzvu na pridelenie nenávratného finančného príspevku zameranú na náhradu spaľovacích zariadení za nízkoemisné v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia. O nenávratný finančný príspevok v akej výške v rámci tejto výzvy samosprávny kraj žiada? Aký mechanizmus prideľovania dotácií pre domácnosti má samosprávny kraj v pláne uplatňovať?

Odpoveď:

V 55. výzve zameranej na náhradu zastaraných spaľovacích zariadení v domácnostiach za nízkoemisné (s výnimkou OZE), takzvaná „kotlíková dotácia“, boli oprávnenými žiadateľmi aj vyššie územné celky (VÚC). Ich úlohou mala byť administrácia  a na základe „regrantingovej schémy“   poskytovanie dotácie - príspevku fyzickým osobám na výmenu kotlov v domácnostiach. Žilinský samosprávny kraj (ako aj ostatné VÚC) sa do uvedenej výzvy nezapojil, pretože v zmysle platnej legislatívy (Zákone 583/2004 Z.z. , §8)  nie je jasná oprávnenosť vyšších územných celkov  poskytovať dotácie  -  príspevky fyzickej osobám.


21.9.2020
Otázka (Radoslav Varga, SITA)

Počúval som vyjadrenie pani predsedníčky Jurinovej k zmluve s M. Miškovičom počas rokovania ŽSK, rád by som to spracoval, ale potreboval by som ešte informáciu, či zmluva je naďalej platná alebo ju ŽSK vypovedal.

Odpoveď:

V tejto chvíli je zmluva ešte platná. Žilinská župa však aktuálne nevyužíva služby advokátskej kancelárie pána Miškoviča.

17.9.2020
Otázka (Iveta Hažíková, My Kysuce)

Ako vyzerajú práce na moste v Rakovej?

Odpoveď: 

Pred samotnou rekonštrukciou mosta bolo nutné vybudovať obchádzkovú trasu a lávku súbežne s jestvujúcim mostom. Lávka pre peších je tesne pred dokončením. Betonárske práce sú dokončené, mostné závery prídu montovať budúci týždeň, zábradlie a samopojazdná izolácia bude zrealizovaná rovnako do konca septembra. Pracuje sa na vybudovaní obchádzkovej trasy na ceste II/487, do konca septembra bude hotová aj s asfaltovými vrstvami. Čo sa týka samotnej rekonštrukcie mosta, tak do konca septembra by mali byť hotové pätné prahy a dlažby z kameňa pod mostom, pribetonávky opôr a krídiel po úroveň úložného prahu. Rekonštrukcia mosta v Rakovej je súčasťou veľkého eurofondového projektu Zlepšenie prepojenia ciest okresov Tešín a Čadca a diaľnicou D3, ktorý sa realizuje v rámci cezhraničnej spolupráce Interreg PL-SK. Celková investícia je viac ako 620-tisíc eur. 


10.9.2020
Otázka (Pavol Lacko, Demagóg.sk)

Factcheckingový portál Demagóg.SK overuje tvrdenie z politickej diskusie, ktoré sa týka Žilinského samosprávneho kraja. Dovoľujeme si preto požiadať Vás o vyjadrenie.  Overované tvrdenie: "Áno, je pravda, že prišiel pán Miškovič, právnik, ktorý jednoducho pomáhal v minulosti pani županke, a tak isto aj pánovi županovi Viskupičovi, pri kauze alebo pri veľkých kauzách, ktoré ešte mali z minulého obdobia, pri pani županke to bola veľká zákazka, resp. veľká zmluva s pánom Trabelssiem, ktorý podniká v Žiline a všetci v Žiline, ktorí žijú, vedia, kto je pán Trabelssi, a tam sa pán Miškovič osvedčil tým, že pomohol tu župu ochrániť, obrániť pred tými v podstate oligarchami miestnymi" (Michal Šípoš, O 5 minút 12, 6.9.2020) 1) Môžete nám, prosím, uviesť, v akých sporoch zastupoval / poskytoval právne poradenstvo pre žilinskú župu pán Miškovič (jeho advokátska kancelária) a ako tieto spory dopadli + poskytnúť dôkaz (kópiu rozhodnutia súdu / iný dôkaz)? 

Odpoveď č.1: „Áno, je pravda, pán Miškovič, právnik pomáhal v minulosti pani županke pri kauze alebo pri veľkých kauzách, ktoré ešte mali z minulého obdobia. 
Áno je pravda, že pán Miškovič bol pri rušení veľkej zákazke, resp. veľkej zmluve s pánom Trabelssiem.
Nie je pravda, že p. Miškovič pomohol župu ochrániť, obrániť pred miestnymi oligarchami. 

Vysvetlenie: JUDr. Miškovič bol jeden z účastníkom pracovnej skupiny, ktorá zabezpečovala ukončenie 10 ročnej zmluvy na zabezpečenie služieb prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme. 
Jednalo sa o veľkú zákazku, resp. veľkú zmluvu, ktorú si p. Blanár s pánom Trabelssiem vzájomne dohodli bez akéjkoľvek verejnej súťaže v sume ktorá vyhovovala týmto dvom účastníkom vo výške niekoľkých miliónoch eur.

Otázka č.2
1) Môžete nám, prosím, uviesť, v akých sporoch zastupoval / poskytoval právne poradenstvo pre žilinskú župu pán Miškovič (jeho advokátska kancelária) a ako tieto spory dopadli + poskytnúť dôkaz (kópiu rozhodnutia súdu / iný dôkaz)? 

Odpoveď č.2: 
2.1.1 V prvostupňovom správnom konaní voči Úradu pre verejné obstarávanie v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného voči námietkam konanému voči ŽSK, vo veci vyhlásených  zákazkách na “Poskytovanie služieb v prímestskej autobusovej doprave vo verejnom záujme “  pre 5 regiónov ŽSK
2.1.2 V druhostupňovom správnom konaní voči Rade ÚVO vo veci vyhlásených  zákaziek na “Poskytovanie služieb v prímestskej autobusovej doprave vo verejnom záujme “  pre 5 regiónov ŽSK
2.2 V správnom konaní pre Dolnooravskú nemocnica s poliklinikou MUDr. L. N. Jégého v Dolnom Kubíne, vo veci poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v rozsahu nevyhnutnom pre overenie príčiny smrti mal. Jakuba Puváka s “Vyzvou na upustenie od protipravneho konania Dolnooravskej nemocnice z 18.09. 2018“
2.3 V správnom konaní podľa zákona 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok voči námietkám proti odmietnutiu vykonania zápisu Letiskovej spoločnosti Žilina, a.s. 
2.4 V správnom konaní medzi Letiskovou spoločnosťou Žilina, a.s.a Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom  dopravy a výstavby SR, vo veci posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti p. Blanára, za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.
2.5 V správnom konaní pre ŽSK podľa zákona č. 56/2012 Z..z. o cestnej doprave, vo vykonaní opatrení pre zabezpečenie vnútroštátnej autobusovej doprave prímestskej na území Žilinského samosprávneho kraja.
2.6  V správnom konaní medzi ŽSK a krajským súdom Žilina_vo veci žaloby Z 2550_2019.
2.7 V konaniach ŽSK vo veci Dohody o splatení záväzku 28052019 voči existujúcim autobusovým dopravcom v konaní medzi  Slovenskou republikou zast. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky a ŹSK vo veci prevodu akcií zo štátu na ŽSK. 
2.8 V správnom konaní ÚVO vo veci nadlimitnej zákazky „Multidetektorové počítačové tomography s analýzou možných dopadov v trestnoprávnom konaní.
2.9 Právne poradenstvo pri zákazkách uzatvorených bývalým predsedom ŽSK spolu v miliónoch eur, ktoré boli podpísané bez verejného obstarávania resp. zákazky, ktoré výkazujú zjavné náznaky a vysokú pravdepodobnosť sa stanú predmetom súdneho konania, 
2.10. Právne poradenstvo pre ŽSK v postavení dopravného správneho orgánu vo veci správneho konania podľa ust. § 49 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o predĺženie lehoty na rozhodnutie vo veci udelenia dopravných licencií na vnútroštátnu pravidelnú autobusovú dopravu  


Ako tieto spory dopadli?
2.1.2  Rozhodnutiami v spojenom konaní voči trom správnym konaniam pod č.  5902-6000/2019, 5903-6000/2019, 6537-6000/2019 bolo Úradom pre verejné obstarávanie  zamietnutých alebo zastavených  23 námietok podaných  SAD Žilina a.s., SAD Trenčín a.s. a ARRIVA Liorbus, a. s. voči ŽSK. 
Výsledok: Námietky smerujúce proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného podľa § 175 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z. z. boli zamietnuté v celom rozsahu a námietky smerujúce proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch bolo konanie voči nim zastavené.  
Dôkaz:  Rozhodnutia ÚVO pod č.  5902-6000/2019, 5903-6000/2019, 6537-6000/201
2.1.2 Správne konanie o odvolaní proti rozhodnutiu č. 5902-6000/2019, 5903-6000/2019 a 6537-6000/2019 sa uskutočnilo za účasti za ŽSK JUDr.Miškoviča, JUDr.Sivovej a Mgr. Turčanovej s členmi RADY ÚVO v druhostupňovom konaní,  v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní v čase, keď už verejná súťaž bola zrušená. Z uvedeného dôvodu nebol doručený zápis ani výsledok z tohto rokovania .
Dôkaz: Správne konanie o odvolaní proti rozhodnutiu č. 5902-6000/2019, 5903-6000/2019 a 6537-6000/2019
2.2 Právne poradenstvo pre Odbor zdravotníctva ŽSK s akceptovanou výzvou na upustenie od protiprávneho konania Dolnooravskej nemocnice z 18.09. 2018. 
Dôkaz: konanie č.spisu: 9821/2018/502, PO 151/2018, č. záznamu: 71972/2018, vedenom Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
2.3 V správnom konaní podľa zákona 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok voči námietkám. Výsledok uzatvorenie Akcionárskej zmluvy MDaVSR a ŽSK Letisková spoločnosť Žilina, a.s. návrh ŽSK 20062019. 
Dôkaz: Zápis  zmien zverejnený v obchodnom registri Okresného súdu Žilina vykonal zápis v obchodnej spoločnosti Letisková spoločnosť Žilina, a.s. v zmysle Návrhu na zápis zmien zapísaných údajov o akciovej spoločnosti zo dňa 06.11.2019 v spojení s opraveným zápisovým formulárom, v obchodom registri .
2.4 Analýza záporne vlastne imanie ŽLS a trestnoprávna zodpovednosť v Letiskovej spoločnosti Žilina, a.s. Výsledok: Riešenie trestnoprávnej zodpovednosti 
2.5 Vykonanie opatrení pre zabezpečenie vnútroštátnej autobusovej doprave prímestskej na území Žilinského samosprávneho kraja.
Výsledok : zriadenie vecného bremena  v prospech každého dopravcu (a jeho právneho nástupcu), ktorý má
so subjektom: Žilinský samosprávny kraj  na autobusovú stanicu Žilina, Bytča, Martin, Vrútky  podľa §23 zákona číslo 56/2012 Z.z. o cestnej doprave užívať nehnuteľnosti.
Dôkaz: Zápis v katastri nehnuteľností 
2.6  V správnom konaní medzi ŽSK a krajským súdom Žilina_vo veci žaloby Z 2550_2019
Výsledok: Podanie, zaevidované pod registratúrnym číslom 34/2020 bolo Okresným úradom Žilina a Krajským súdom Žilina akceptované v prospech ŽSK v žalobe Z 2550_2019. 
Dôkaz: Podaná žaloba Z 2550_2019 a doklad pod označením 2.6
2.7. Vo veci Dohody o splatení záväzku 28052019 voči existujúcim autobusovým dopravcom v konaní medzi  Slovenskou republikou zast. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky a ŹSK vo veci prevodu akcií zo štátu na ŽSK boli uzatvorené dohody. 
2.8 V správnom konaní ÚVO vo veci nadlimitnej zákazky „Multidetektorové počítačové tomografy s analýzou možných dopadov v trestnoprávnom konaní.
Výsledok: ÚVO potvrdil flangrantné porušenie ustanovení zákona o verejnom obstarávaní v 14 porušení, ktoré mali vplyv na výsledok verejného obstarávania, od výsledku sa nedištancoval ani NKÚ a následne Špecializovaný trestný súd Banská Bystrica vydal odsudzujúci rozsudok, ktorý nie je k dnešnému dňu právoplatný. 
2.9 Právne poradenstvo pri zákazkách uzatvorených bývalým predsedom ŽSK spolu v desiatkách miliónoch eur, ktoré boli podpísané bez verejného obstarávania resp. zákazky, ktoré vykazujú zjavné náznaky a vysokú pravdepodobnosť sa stanú predmetom súdneho konania, 
2.10 Právne poradenstvo pre ŽSK v postavení dopravného správneho orgánu vo veci správneho konania


9.9.2020
Otázka (Xénia Makarová, Zastavme korupciu)

Otázka 1) Vo vašom čestnom vyhlásení p. Miškovica z 5.10.2018, ktoré je súčasťou kontraktu pre žilinskú župu a ktoré cez infožiadosť získala Nadácia, sa uvádza, že p. Miškovičš nemá vedomosť, že by voči jeho osobe alebo AKMM alebo zamestnancom AKMM bolo vedené trestné stíhanie v súvislosti s činnosťou advokáta. Portál Aktuality.sk nedávno informoval (https://www.aktuality.sk/clanok/816746/poradca-ministra-financii-je-obzalovany-z-falsovania-podpisu-heger-o-tom-nevedel/) o obžalobe Miškoviča v súvislosti s podozrením z falšovania podpisov v spore firiem Cronson a BH Site Management. Nemáte v tejto súvislosti podozrenie o tom, že by toto čestné vyhlásenie nebolo úplne správne, resp. preverovali ste si to už nejako u p. Miškoviča?

Odpoveď č.1) Na základe medializovaných informácii, sme požiadali  pána Miškoviča o vyjadrenie k obžalovaniu v spore firiem Cronson a BH Site Management, rovnako i Generálnu prokuratúru SR s otázkou, či sú vedené trestné konania voči JUDr. Michalovi Miškovičovi alebo voči spoločnosti JUDr. Michal Miškovič – advokátska kancelária s.r.o. a v prípade kladného stanoviska od akého obdobia,  v akej veci a v akom štádiu konania. Podľa medializovaných informácií nám JUDr. Miškovič pravdepodobne neposkytol v čestnom vyhlásení zo dňa 5.10. 2018 pravdivé informácie, týkajúce sa podaného obvinenia podľa § 33 Trestného poriadku, ako osoby podozrivej zo spáchania trestného činu a obžalovanej. Na základe vyjadrenia potvrdil vo vyhlásení pre médiá sám Michal Miškovič, že mu Slovenská advokátska komora pozastavila advokátsku činnosť. Miškovič mal informovať komoru o vznesení obvinenia voči svojej osobe v roku 2017, o podaní obžaloby v roku 2020. Z uvedeného vyplýva, že existuje dôvodná pochybnosť, že uvedené čestné vyhlásenie pre ŹSK nebolo pravdivé. Z vyššie uvedených dôvodov a tiež, že vo veci plnenia sporových konaní pre právne služby splnil všetky nami zadané úlohy v rámci dohodnutej spolupráce a vykonávať plnenia v zmysle uzatvorenej Rámcovej zmluvy na poskytovanie právnych služieb môže iba advokát, ŽSK sa rozhodol ukončiť zmluvný vzťah a ukončiť jeho pôsobenie v orgánoch Letiskovej spoločnosti Žilina a.s..  

Otázka č.2) V platobných dokladoch od jeho kancelárie pre žilinskú župu, napr. vo faktúre vydanej 27.6.2019 na sumu 12 000 eur alebo z preberacieho protokolu z 27.11.2019 AK uvádza len oblasť,v ktorej právne služby kancelária pre župu vykonala (napr. čísla nariadení) a počet hodín za kanceláriu. Neuvádza sa tam presne, ktorý právnik, aký úkon a kedy presne urobil, čo je pri podobných zmluvách s verejnými inštitúciami bežnou praxou. Považujete vypĺňanie podkladov od AKMM za dostatočne transparentné?

Odpoveď č.2) Faktúra č. 2706a2019 zo dňa 27.6. 2019  v sume 12 000 €, evidovaná v účtovníctve pod číslom 2019FD0690,  bola vystavená na právne poradenstvo pri uzatváraní nájomných resp. súvisiacich zmlúv za užívanie autobusových zastávok a nástupíšť medzi vlastníkmi a uzatvorenie nájomných a súvisiacich zmlúv na užívanie autobusových zastávok a vytvorenie návrhov týchto zmlúv. Plnenia, ktoré sa uskutočnili prvý krát na Slovensku, t.j. obmedzenia vlastníckych práv z dôvodu zabezpečenia bezproblémových vstupov na autobusové stanice budúcim úspešných uchádzačom v tendri na zabezpečenie služieb prímestskej autobusovej dopravy bolo realizované nielen osobnou konzultáciou p. Miškoviča s majiteľmi autobusových staníc, ale aj odrokovanie návrhu na zriadenie vecného bremena, návrh na vykonanie záznamu zákonného vecného bremena podľa § 23 z.č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, návrh zo dňa 02.04.2019, č.k. Z – 2550/2019. Výsledok je verejne dostupný v katastri nehnuteľností, kde bolo zriadené vecné bremeno a obmedzenie práv podľa § 23 zákona číslo 56/2012 Z.z. o cestnej doprave užívať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Žilina, Bytča, Vrútky, Martin, Čadca..  V rámci konania bola podaná žaloba na katastrálny odbor, zaevidovaná pod registratúrnym číslom 34/2020. K preberaciemu protokolu boli priložené výstupy, ako podklad k fakturácii.  

Vyššie uvedené plnenia vykonal p. Miškovič osobne a je v danom prípade irelevantné požadovať, ktorý právnik, aký úkon a kedy presne urobil. V iných dokladoch pokladáme doručené plnenia  za výsledok práce celej spoločnosti a nemáme právo požadovať menovite interné plnenie v rámci súkromnej spoločnosti.
K preberaciemu protokolu z 27.11.2019 bola vystavená faktúra č. 2808a2019 v sume 9 750 € vrátane DPH (8 125 € bez DPH) na 125 hodín v jednotkovej sume 65 € bez DPH za hod. Faktúra bola vystavená dňa 28.8. 2019 a k preberaciemu protokolu boli priložené písomné výstupy vo forme právnej analýzy:
a) Možnosti obstarania služieb prímestskej autobusovej dopravy
b) Spôsoby prevodu nehnuteľnosti vo vlastníctve obce
V rozsahu 125 hodín bolo uskutočnené okrem uvedeného aj právne poradenstvo spojené s kontrolou a následnou analýzou uskutočnených VO na ŽSK v období 2015 až 2017

Otázka 3) Podľa priloženého preberacieho protokolu (0164_5.jpg) pre žilinskú župu z 25.2.2019 AK pre vykázanie 330 hodín práce použila 2 riadky. Považujete to za štandardný a dostatočne transparentný spôsob dokladovanie práce? Boli mu tieto výkony uhradené?

Odpoveď č.3) Faktúra č. 2702a2019 s plnením 130 hodín v sume celkom 12 480 € s DPH a 200 hodín v sume 11 520 € s DPH t.j. spolu 330 hodín v sume 24 000 € s DPH je evidovaná pod číslom 2019fd0164 Z 27.2. 2019 sa viaže na objednávku č. 00658/2018 v sume spolu  40 800 € s DPH. Plnenie uvedené v tomto liste v otázke č.2 a v otázke č. 3 smeruje k rovnakému obsahu predmetu plnenia, ktorým bolo tzv. vyvlastnenia autobusových staníc a zriadenie vecných bremien. Jedná sa o zhodnú objednávku č. 00658/2018, ktorej plnenie bolo fakturované na dve etapy. Z celkovej sumy 40 800 € s DPH bolo JUDr. Miškovičovi uhradených spolu 36 000 € s DPH v dvoch samostatných faktúrach v sumách 12 000 € s DPH (Faktúra č. 2706a2019 evidovaná v účtovníctve ŽSK pod č. č. 2019FD0690 – viď. odpoveď č. 2) a druhá faktúra v sume 24 000 s DPH (Faktúra č. 2019fd0164 Z 27.2. 2019 evidovaná v účtovníctve ŹSK pod č. 2019FD0164). Prílohou k preberaciemu protokolu sú aj: časový harmonogram vyvlastnenie AS Žilina, Návrh na záznam zákonne vecne bremeno ZSK autobus, Návrh na záznam zákonne vecne bremeno ZSK AS Bytča, Návrh na záznam zákonne vecne bremeno ZSK autobus. stanica Vrútky, Návrh na záznam zákonne vecne bremeno ZSK autobus_final, Právna analýza Vyvlastnenia autobus. stanice Žilina.

Predmetom právnych služieb bolo vykonanie opatrení pre zabezpečenie vnútroštátnej autobusovej doprave prímestskej na území Žilinského samosprávneho kraja.Výsledkom zriadenie vecného bremena  v prospech každého dopravcu (a jeho právneho nástupcu), ktorý má so Žilinským samosprávnym krajom zmluvu o poskytovaní služieb medzimestské autobusovej dopravy, týka sa autobusových staníc a ich užívaniu dotknutých nehnuteľností dopravcami  podľa §23 zákona číslo 56/2012 Z.z. o cestnej doprave:
LV 10626 k.ú. Žilina AS Žilina Organizator RIDS, a.s. Vecne bremeno v prospech dopravcov ŽSK § 23 zákona o cestnej doprave, LV 14569 Čadca autobus .stanica k 11.7.19 vecn .bremeno § 23, orig. LV 14569 k.ú. Čadca vecne bremeno AS Čadca, orig. LV č. 10626 AS Žilina vecne bremeno.

Otázka  4) V auguste 2019 AK pre župu pripravila podrobnú analýzu VO, viď príloha 0943_3.jpg. Čo bolo jej výstupom a môžete nám daný materiál zaslať k nahliadnutiu?

Odpoveď č.4) Uvedená analýza obsahuje predbežné návrhy na riešenie sporných zmlúv a zákaziek v objeme niekoľkých desiatok miliónov eur, ktoré boli zazmluvnené predchodcom, p. Blanárom bez procesu verejného obstarávania aj keď zákon túto povinnosť ukladal a  tiež zákazky, ktoré vykazujú porušenia zákona o verejnom obstarávaní v ich procese obstarania a zazmluvnenia. Analýzu spracoval odbor verejného obstarávania ŽSK za poradenskej činnosti JUDr. Miškoviča, t.j. porovnania dvoch rôznych subjektov v rovnakých zákazkách a zhrnutie týchto výstupov z jednotlivých zákaziek do analytickej správy. Viď. príloha


9.9.2020
Otázka (Roman Kopka, My Turčianske noviny)

Ako sa od 1. októbra zmenia tarify prímestskej autobusovej dopravy v Turci, v čom sú rozdiely?
Nová tarifa prinesie väčšiu transparentnosť a spravodlivosť. Končí sa pásmová tarifa, v prípade ktorej cestujúci platili v príslušnom pásme rovnakú cenu, bez ohľadu na prejdené kilometre. Po novom každý zaplatí iba za toľko kilometrov, koľko v skutočnosti precestuje. Zmena tarify je jedným z krokov k integrácií verejnej osobnej dopravy v kraji a krokom k zavedeniu spoločných cestovných lístkov, predplatných cestovných lístkov a spoločnej „integrovanej tarify“. 

Ako to pocíti občan?
Cestovné poklesne najmä cestujúcim na dlhšie vzdialenosti t. j. tým, ktorí cestujú viac ako 25 km. Cestovné zároveň mierne poklesne aj cestujúcim na kratšie vzdialenosti, čiže do 2 – 3 tarifného kilometra. Cieľom zmeny tarify je tiež výraznejšia zľava v prípade cestovného plateného z dopravnej karty. Platbou z dopravnej karty sa zvýši aj bezpečnosť pri cestovaní, a to najmä v súvislosti so zamedzením šírenia ochorenia COVID-19. Takýto spôsob platby navyše zjednoduší nástup a výstup cestujúcich a v konečnom dôsledku zrýchli cestovanie. V novej tarife budú platiť zľavy pre seniorov vo veku od 62 do 70 rokov bez obmedzenia a bude pre nich platiť zľavnené cestovné. Táto skupina sa pre uplatnenie nároku na zľavnené cestovné preukáže platným dokladom totožnosti alebo platným preukazom vydaným dopravcom, ktorý obsahuje jeho fotografiu, meno a priezvisko, dátum narodenia.  Ďalším pozitívom zmeny tarify je, že osobitné cestovné pre skupinu cestujúcich „deti do 6 rokov“ a skupinu cestujúcich „seniori nad 70 rokov“ už nebude obmedzené vzdialenosťou na 25 km. Zjednotia sa aj zľavy pre vybrané skupiny cestujúcich - ZŤP, ZŤP-S a sprievodcov ZŤPS-S.  Novinkou, ktorá prinesie cestujúcim úľavu a zlepší komfort pri cestovaní je zavedenie prestupných cestovných lístkov, ktoré doteraz v prímestskej autobusovej doprave v Žilinskom kraji chýbali, pričom prestup bude možný do 30 minút. 

Prečo dochádza k tomuto rozhodnutiu?
Hlavnou podstatou úpravy cenníka je príprava na spustenie integrovanej dopravy v Žilinskom kraji a zavedenie systému prestupných cestovných lístkov. Z tohto dôvodu sme boli nútený zmeniť základný princíp cenníka, pretože v súčasne platnom cenníku je tvorba ceny cestovného na základe pásmovej tarify, pričom v novom cenníku je tvorba ceny založená na kilometrickej tarife. Posledná úprava cenníka cestovného ŽSK v prímestskej autobusovej doprave prebehla v roku 2012. Za posledných osem rokov sa zvýšila úroveň minimálnej mzdy SR o približne 77 % a priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR o približne 35,5 %. Každoročný pokles cestujúcich, ktorý bol v rozmedzí 1 - 4 % predstavuje prehlbovanie straty z prevádzkovania autobusovej dopravy vo verejnom záujme, ktorú je kraj povinný uhradiť (za posledných osem rokov bol celkový pokles cestujúcich na úrovni približne 28 %).  


8.8.2020
Otázka (Ľubica Stančíková, My Liptovské noviny)

Opäť sa ozývam pre ugent v liptovskomikulášskej nemocnici. Dostala som sa ku zmluve o dielo, zákldné údaje som sa teda dočítala tam. Ešte by ma zaujímalo, že aká bude úloha urgentného príjmu, na čo teda bude pacientom slúžiť, ako bude fungovať. 

Odpoveď: 

Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu bude disponovať urgentným príjmom I. typu. To znamená že súčasťou urgentného prímu bude minimálne jedna samostatná ambulancia (interná, chirurgická alebo neurologická) s prítomným lekárom a ďalším zdravotníckym personálom (sestra či záchranár), ktorý bude nonstop k dispozícii len pre urgentných pacientov. Tento urgentný príjem bude mať napríklad v porovnaní so súčasným fungovaním ústavnej pohotovostnej služby triediaceho pracovníka, ktorý pacientov rozdelí podľa závažnosti ochorenia či úrazu a minimálne jedného lekára prítomného trvalo prezenčne v ambulancii. Zároveň bude k dispozícii minimálne jedno expektačné lôžko, kde môže byť pacient na pozorovaný. Urgentný príjem bude teda slúžiť pre všetkých pacientov či už detských alebo dospelých.

8.9.2020
Otázka (Ľubica Stančíková, My Liptovské noviny)

Obec Dúbrava včera vyhásila mioriadnu situáciu, pretože tam došlo k podmytiu cesty III/2327 - ide o cestu, ktorú má v správe ŽSK.Chcela by som Vás teda proprosiť, že aký bude Váš ďalší postup. Ľudia sa obávajú, že sa cesta nestihne opraviť do zimy, čo by značne skomplikovalo dopravnú situáciu v obci.

Odpoveď:

Obcou Dúbrava bola vyhlásená mimoriadna situácia dňa 07.09.2020 a zároveň bol vyhlásený aj 2. stupeň povodňovej aktivity. Hneď po vyhlásení mimoriadnej situácie Správa ciest ŽSK závod Liptov zabezpečila prenosné dopravné značenie v kritickom úseku. Jedná sa o zosuv násypu cesty III/2327 a celého svahu popri ceste. K poškodeniu komunikácie nedošlo.  Na mieste prebehlo stretnutie so statikom a hydrogeológom, ktorý posúdi stav únosnosti komunikácie ako aj celého svahu a navrhne ďalšie opatrenia. V úseku budú osadené semafory a doprava bude vedená do jedného jazdného pruhu, aby bola zaistená bezpečnosť cestnej premávky. 

8.9.2020
Otázka (Anna Zábojníková, Ružomberský magazín)

Pripravujeme článok o otvorení školského roka v Ružomberku a preto by som Vás veľmi pekne chcela poprosiť o informácie ohľadom stredných škôl. Ak mám dobré informácie, tak ste zriaďovateľom 5 stredných škôl z ôsmich. Preto by som sa rada spýtala:
Koľko prvákov nastúpilo do týchto škôl a aký je celkový počet študentov na školách:

Do týchto škôl nastúpilo celkom 1 375, z toho 306 prvákov.

Rada by som sa spýtala aj na to, či školy počas prázdnin, resp. v období voľna (ktoré sa ťahalo už od marca v súvislosti s pandémiou) nezaznamenali rekonštrukciu. Ak áno, čo sa v tých školách rekonštruovalo a kedy?
Rekonštrukcia aktuálne prebieha na Gymnáziu Ružomberok, kde sa menia okná a dvere v celkovej investícií viac ako 300-tisíc eur. Do 31.08.2020 sa preinvestovala zhruba polovica, práce by mali byť ukončené približne do konca septembra. Celkovo sa vymení 204 okien. Súčasťou prác je aj úprava vonkajších parapetov, opravy omietok a obkladov po výmenách výplní, súvisiace stavebné práce a nové maľby. Rekonštrukciou dôjde k výraznej úspore tepla, a teda aj prostriedkov na vykurovanie. Uvedomujeme si, že je to len prvý krok. Nasledujúca etapa tohto projektu, ktorá spočíva v zateplení obvodových stien a striech, bude pokračovať podľa finančných možností ŽSK

Na záver by ma už len zaujímalo, ako budú školy dodržiavať bezpečnostné opatrenia. Každá z nich by mala mať aj extra miestnosť pre študenta/žiaka, ktorý bude mať príznaky ochorenia, dalo sa to vo všetkých školách zariadiť? Ako je to s obedmi, telocvičňami a pod. Iba o také zhrnutie vás poprosím, že čo sa všetko zmenilo oproti predchádzajúcemu roku a či sú na to školy pripravené.
Odbor školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja rešpektuje manuál Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktorý upravuje organizáciu a podmienky výchovy a vzdelávania v stredných školách pre školský rok 2020/2021 a stanovuje základné prevádzkové podmienky škôl po dobu trvania pandémie ochorenia COVID 19. Na školách začína v stredu 2.9.2020 riadne školské vyučovanie. Stredné školy a pracoviská praktického vyučovania vyčlenia na začiatku školského roka jednu miestnosť pre denne dochádzajúcich žiakov, ktorá bude slúžiť pre žiakov, u ktorých je nariadená okamžitá izolácia na nevyhnutne potrebný čas.Používanie rúšok je povinné v interiéri školy, na pracovisku praktického vyučovania a v školskom internáte. Povinnosť nosiť rúška platí ako pre žiakov, tak pre pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a nepedagogických zamestnancov strednej školy, pracoviska praktického vyučovania a školského internátu. Zatiaľ platí, že do 20.09.2020 sa nebudú nevyužívať telocvične a ostatné vnútorné priestory na šport (napr. bazén, posilňovňa a pod., platí aj pre školský internát).

Odbor školstva a športu ŽSK zároveň odporučil školám počas na obdobie prvých dvoch týždňov vypracovať alternatívny rozvrh, resp. alternatívny program, na vyučovanie predmetov (najmä seminárov, cvičení, náboženskej a etickej výchovy), v ktorých sa spájajú žiaci z viacerých tried tak, aby bola dodržaná požiadavka nespájať vo vyučovaní žiakov rôznych tried.  Školské jedálne (obchodná akadémia, internát) majú vypracovaný časový harmonogram pre stravníkov (žiakov, pedagógov), po každej skupine sa dezinfikujú stoly a žiaci sú vždy v sprievode dozoru. Na gymnáziu sa jedlo pre cudzích stravníkov vydáva do plastových nádob cez okienko, do jedálne nevstupujú.

7.9.2020
Otázka (Tomáš Ďurana, Žilinak)

Chcel by som vás požiadať o informácie k nasledovnému podnetu: https://www.odkazprestarostu.sk/zilina/podnety/98491/dolna-trnovska-poskodeny-oporny-mur  Eviduje správca cesty poškodenie oporného múru? Spadá riešenie pod Správu ciest ŽSK, alebo pod Slovenský vodohospodársky podnik?Ak je zodpovedným subjektom župa, kedy sa predpokladá začatie opráv?

Odpoveď:

,,Správa ciest ŽSK vykonala obhliadku predmetného miesta kamenného múru pri ceste III/2085, na základe ktorej je viditeľný čiastočný rozpad kamenného múru. Uvedený kamenný múr nie je v správe správcu vodného toku. Kamenný múr budeme priebežne monitorovať a v prípade zhoršenia situácie, správca cesty vykoná dočasné opatrenia na zabránenie prípadného zosuvu krajnice vozovky cesty.“

7.9.2020
Otázka (Iveta Gombošová, RTVS)

Dobrý deň, rada by som sa spýtala, aký je aktuálny počet, epidemiologických ambulancií. Podľa novely zákona o poskytovateľoch SZ, ktorú ešte v máji podpísala prezidentka, majú/môžu také ambulancie fungovať. Podľa § 12 Ministerstvo zdravotníctva môže vydať výlučne počas krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 povolenie na prevádzkovanie epidemiologickej ambulancie len samosprávnemu kraju alebo právnickej osobe zriadenej alebo založenej samosprávnym krajom: Čiže aká je realita? Máte vo svojom kraji epidemiologickú ambulanciu? Ak nie, prečo? V čom je problém? 

Odpoveď:

V tejto chvíli nemáme v kraji zriadenú epidemiologickú ambulanciu. Vývoj monitorujeme a vyhodnocujeme a v prípade potreby budeme reflektovať na epidemiologickú situáciu alebo požiadavku všeobecných lekárov, prípadne zdravotníckeho zariadenia na zriadenie takejto ambulancie. Problém by mohol nastať pri materiálno-technickom vybavení ambulancie a personálnom zabezpečení. Bolo by nutné nájsť vhodný zdroj financovania, nakoľko ešte nebola vyhlásená výzva Európskej únie pre epidemiologické ambulancie 


26.8.2020
Otázka (My Kysuce, Iveta Hažíková)

Koľko stredných škôl v kysuckom regióne spravuje žilinská župa?
Žilinský samosprávny kraj je zriaďovateľom 8 škôl v regióne Kysuce. Ide konkrétne o:
1. Gymnázium, Kysucké Nové Mesto, 
2. Gymnázium, Ľ. Štúra, Turzovka,
3. Obchodná akadémia Dušana Metoda Janotu, Čadca, 
4. SOŠ drevárska a stavebná, Krásno nad Kysucou, 
5. SOŠ obchodu a služieb, Čadca, 
6. Stredná odborná škola strojnícka, Kysucké Nové Mesto, 
7. SOŠ technická, Čadca, 
8. Stredná priemyselná škola informačných technológií, Kysucké Nové Mesto.

Koľko študentov nastúpi do nich v tomto školskom roku, koľko z toho bude prvákov.
V školskom roku 2020/2021 by malo nastúpiť do škôl v regióne Kysuce približne 3 130 žiakov, z toho 801 prvákov. Ide však o predpokladaný počet žiakov, nakoľko presný počet žiakov ako aj žiakov prvých ročníkov bude určený po 15.9.2020 na základe zberu údajov pre normatívne financovanie. 

Aké opatrenia prijala župa v súvislosti s ochorením COVID 19 - čo budú musieť školy zabezpečiť, či v tejto súvislosti očakávate nejaké problémy,  resp.  ste sa už s nejakými stretli po poradách s riaditeľmi?
Odbor školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja rešpektuje manuál Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktorý upravuje organizáciu a podmienky výchovy a vzdelávania v stredných školách pre školský rok 2020/2021 a stanovuje základné prevádzkové podmienky škôl po dobu trvania pandémie ochorenia COVID 19. Na školách začína v stredu 2.9.2020 riadne školské vyučovanie. Stredné školy a pracoviská praktického vyučovania vyčlenia na začiatku školského roka jednu miestnosť pre denne dochádzajúcich žiakov, ktorá bude slúžiť pre žiakov, u ktorých je nariadená okamžitá izolácia na nevyhnutne potrebný čas. Používanie rúšok je povinné v interiéri školy, na pracovisku praktického vyučovania a v školskom internáte. Povinnosť nosiť rúška platí ako pre žiakov, tak pre pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a nepedagogických zamestnancov strednej školy, pracoviska praktického vyučovania a školského internátu. Zatiaľ platí, že do 20.09.2020 sa nebudú nevyužívať telocvične a ostatné vnútorné priestory na šport (napr. bazén, posilňovňa a pod., platí aj pre školský internát).
Odbor školstva a športu ŽSK zároveň odporučil školám počas na obdobie prvých dvoch týždňov vypracovať alternatívny rozvrh, resp. alternatívny program, na vyučovanie predmetov (najmä seminárov, cvičení, náboženskej a etickej výchovy), v ktorých sa spájajú žiaci z viacerých tried tak, aby bola dodržaná požiadavka nespájať vo vyučovaní žiakov rôznych tried. 

Či na niektorých školách na Kysuciach došlo k nejakým rekonštrukciám - čo sa podarilo zrealizovať, aké boli náklady, z čoho sa práce financovali.
V roku 2020 sa realizujú v školách na Kysuciach modernizácia odborného vzdelávania financovaná z eurofondov cez projekty IROP.  Investičné akcie sa realizujú na SOŠ technickej v Čadci, na SOŠ strojníckej v Kysuckom Novom Meste a na Strednej priemyselnej škole informačných technológií v Kysuckom Novom Meste. Výška celkovej investície bude viac ako 4,3 milióna eur. 
SOŠ technická, Čadca – výška oprávnených výdavkov 1,33 mil. €, zatiaľ prefinancovaných 144 374,38 €,
aktuálne sú hotové podlahy dielní a strecha jednej budovy, 
ďalej sú rozostavané WC žiakov, spojovací krčok a druhá strecha (budova teoretického vyučovania),
pripravuje sa obstarávanie technického vybavenia školy,

Stredná priemyselná škola informačných technológií, KNM – výška oprávnených výdavkov 1,6 mil. €, zatiaľ prefinancovaných 142 047,38 €,

SOŠ strojnícka, KNM – výška oprávnených výdavkov 1,37 mil. € - s prácami sa ešte nezačalo, na stavbu je vyhlásené verejné obstarávanie.


26.8.2020
Otázka (SITA, Radoslav Varga)

Rád by som vás požiadal o doplňujúce info od Správy ŽSK k oprave cesty v Demänovskej doline - rozsah prác, zmluvná cena a časový rozsah opravy. Na stránke obce je toto: Dňa 21.08.2020 Správa ciest Žililnského samosprávneho kraja odovzdala stavenisko stavby "Zabezpečenie stability telesa cesty II/584 v k. ú. Demänovská Dolina po mimoriadnej udalosti" víťazovi súťaže Cestné stavby Liptovský Mikuláš, s.r.o.  Dňa 24.08.20220 sa zahája stavebné práce na predmetnom stavenisku stavby. 

Odpoveď: 

Stavebné práce v Demänovskej Doline po mimoriadnej udalosti budú podľa zmluvy stáť takmer 93-tisíc eur. Stavenisko bolo odovzdané 21. augusta a práce by mali trvať približne šesť týždňov. Súčasťou prác budú zemné práce (teda narezanie asfaltového telesa, výkop po zemnú šírku budúceho železobetónového prahu, prístupová plošina pre pilotovaciu súpravu a realizácia podkladového betónu), realizácia mikropilót, zhotovenie drieku venca v hlavách pilót, realizácia kotiev a zásypov za rubom múru, napnutie kotiev a samozrejme zhotovenie jednotlivých vrstiev cesty, rigolov a zvodidiel. Práce budú finalizovať začistením a úpravou terénu. 


21. 8. 2020 
Otázka (ŽIJEM V RUŽOMBERKU, Monika Domeniková)

Píšem zo spravodajského portálu Žijem v Ružomberku a chcela by som sa informovať:
- ohľadom realizovaného oporného múru v obci Ludrová: Čo všetko sa v rámci opráv vykoná?
- Stavba sa realizuje ako následok odstraňovania povodní. Kde všade v dolnom Liptove bude potrebné k takýmto opravám pristúpiť? teda čo konkrétne by sa malo v najbližšej dobe realizovať?

Odpoveď:

Oprava oporného múra v Ludrovej (v dĺžke cca 20 metrov) sa začala v závere mesiaca júl a práce za 30-tisíc eur by mali byť hotové koncom septembra.  Stavebné práce prebiehajú podľa harmonogramu. V súčasnosti sa vykonávajú zemné práce popri opornom múre. Oporný múr drží a spevňuje cestu tretej triedy a je dôležitý z pohľadu stability. Zároveň sa nový oporný múr rozšíri oproti pôvodnému. Konkrétne na dolnom Liptove sa po povodni a prívalových dažďoch, ktoré boli 26. júna, aktuálne vykonávajú vyššie spomínané práce na opornom múre v Ludrovej. Okrem toho sa ešte urobilo čistenie priekopy po zosuve svahu v Liptovských Sliačoch  a opravovali sa poškodené krajnice v Ludrovej.


21. 8. 2020 
Otázka (ŽILINAK.SK, Marek Fišera)

Chcel by som vás požiadať o informácie k etickému kódexu:
- riešil ŽSK od začiatku platnosti nového kódexu v marci jeho porušenie?
- eviduje ŽSK od začiatku platnosti nového kódexu konflikt záujmov niektorého zo zamestnancov?
- ak áno, v akých prípadoch?
- kto je členom Komisie pre etiku ŽSK?
- zasadala už Komisia pre etiku ŽSK?
- koľko záznamov je aktuálne v registri darov?

Odpoveď:

Nový etický kódex začal platiť koncom marca 2020. Primárnym cieľom nového kódexu bolo jasne zadefinovať pravidlá etického správania zamestnanca, najmä definovať konflikt záujmov, zákaz prijímania darov či podporu budovania etického prostredia - vrátane podpory dôveryhodnosti úradu. Úrad tiež kontaktoval organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti, ktorým podobný etický kódex chýba, aby podľa vzoru ŽSK takýto alebo podobný kódex implementovali do svojich štruktúr.  Doposiaľ nebolo riešené žiadne porušenie, ani nebol zaevidovaný konflikt záujmov zamestnanca ŽSK. Komisia pre Etiku ŽSK je ešte v štádiu kreovania členov komisie, to znamená, že boli oslovení členovia zo subjektov mimo ŽSK a tiež predseda komisie Zastupiteľstva ŽSK pre ochranu verejného záujmu za účelom delegovania svojich zástupcov. Predpokladaný termín zasadnutia Komisie pre etiku ŽSK je september 2020. Do registra darov nebol daný žiaden záznam. Pripájam aj odkazy v súvislosti s Etickým kódexom:
https://www.zilinskazupa.sk/sk/aktuality/aktuality/vacsia-transparentnost-lepsi-kraj.html
https://www.zilinskazupa.sk/files/odbory/hodnota-za-peniaze/2020/marec/zsk_kodex_f.pdf


20. 8. 2020 
Otázka (TASR, Miroslav Jaroš)

Chcem Vás poprosiť o reakciu pani Jurinovej na kritiku zmluvy, ktorú uzatvoril Žilinský samosprávny kraj s advokátskou kanceláriou M. Miškoviča. Zároveň prosím o vyjadrenie, ako bude v tejto veci ŽSK ďalej postupovať.

E.Jurinová nesúhlasí s kritikou spolupráce s právnikom M. Miškovičom

Žilina 20. augusta (TASR) - PredsedníčkaŽilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Erika Jurinová nesúhlasí s kritikou v súvislosti s právnymi službami, ktoré ŽSK poskytol Michal Miškovič. Za tie ju kritizoval podpredseda ŽSKIgor Janckulík aj predstavitelia strany Smer-SD. Jurinovej predchodca na čele ŽSK Juraj Blanár (Smer-SD) upozornil, že za jeho pôsobenia platil samosprávny kraj za právne služby menšiu sumu. Predsedníčka ŽSK pripomenula, že samosprávny kraj s Miškovičom spolupracoval na obstarávaní verejnej dopravy, ktoré pripravoval prvý na Slovensku ako prelomové, no extrémne ťažké. "Išlo o špecifickú agendu. Prvýkrát na Slovensku sme skutočne obstarávali verejnú dopravu pre územie kraja a bolo pomerne problematické nájsť akékoľvek podklady. Preto sme vytvorili široký tím, ktorý prácne zisťoval, analyzoval, spracovával dáta. Robili sme možno náročnejšiu, ale nutnú činnosť. Naše podklady z tohto obstarávania dnes využívajú pri nastavovaní obstarávaní vo verejnej doprave aj ďalšie samosprávne kraje," podotkla Jurinová. Rámcovú zmluvu s Miškovičom podpísal ŽSK podľa Jurinovej na základe najnižšej ceny vo verejnom obstarávaní a aj pozitívnych skúseností zo spolupráce v roku 2018 pri riešení sporovej agendy v rámci nemocnice v Dolnom Kubíne. "Pri obstarávaní na verejnú dopravu riešil celú správnu agendu a zhruba od polroka 2019 pomáhal aj pri riešení prevodu letiskovej spoločnosti. Počula som ohlasy, že toto všetko mal robiť právny odbor Úradu ŽSK. Máme právne oddelenie s kvalitnými právnikmi, ktorým dôverujeme, preto bol súčasťou tímu aj náš právnik. Ale, bohužiaľ, pri množstve stálej agendy nebolo možné zvládnuť aj nápor novej agendy obstarávania verejnej dopravy. Okrem toho je vždy nutné pri sporných veciach mať aj viaceré právne názory," vysvetlila predsedníčka ŽSK. "Už minulý rok nás napádali za spoluprácu s pánom Miškovičom niektorí poslanci. Môže to vyplývať jedine z nevedomosti o náročnosti celej agendy. Stále tvrdím, že nám poskytol kvalitné služby," dodala predsedníčka ŽSK. 

20. 8. 2020 
Otázka (LIPTOVSKÉ NOVINY, Martin Pavelek)

V súvislosti s tragickou dopravnou nehodou v Liptovskom Trnovci zisťujem, kedy bol menený asfaltový povrch cesty II/584 v úseku Liptovský Trnovec Liptovská Sielnica? Kto práce realizoval, kto bol dodávateľom asfaltovej zmesi, ako prebehla kontrola kvality zmesi a jej pokládky, jej priľnavosti a iných vlastností? Aké sú skúsenosti s dodávateľom tejto asfaltovej zmesi na iných úsekoch ciest ŽSK? Pýtam sa preto, lebo som bol na mieste nehody a povrch bol šmykľavý aj pre ľudí, ktorí sa tam pohybovali. pršalo, čo povrch určite ovplyvní, ale aj tak sa nám to zdalo príliš šmykľavé na cestu II. triedy.

Odpoveď:

Ja nám veľmi ľúto vyhasnutých životov pri mimoriadne tragickej dopravnej nehode. Rodinám a blízkym obetí chceme vyjadriť našu úprimnú sústrasť. Dopravná nehoda a príčiny sú v štádiu vyšetrovania a znaleckého skúmania. V prípade, že si to polícia vyžiada, budú Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja i ŽSK súčinní pri vyšetrovaní. Obnova povrchu vozovky na ceste II/584 v úseku L. Trnovec – L. Sielnica bola realizovaná asfaltérskou čatou v roku 2016 a dodávka asfaltovej zmesi bola zabezpečená dodávateľsky z obaľovačky asfaltových zmesí. Nové vedenie Žilinského samosprávneho kraja i Správy ciest ŽSK kladie dôraz na kvalitu realizovaných prác a sprísnilo kontroly kvality asfaltov, a to najmä drsnosť a medzerovitosť. Uplatňuje reklamácie, ktorých výsledkom už bola aj výmena asfaltovej zmesi.

20. 8. 2020 
Otázka (HOSPODÁRSKE NOVINY, Mária Dvořáčková)

Chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie k pripravovanému článku. Minister školstva chce riešiť rozdrobenosť škôl a spájanie tých malých do väčších celkov. Krajské samosprávy už majú pripravené programy na zefektívnenie siete stredných škôl. V tejto súvislosti by som vás chcela poprosiť o odpovede na niekoľko otázok. Plánujete v blízkom čase niektoré školy zrušiť alebo spojiť? Prečo je to potrebné? Aká bude za nich náhrada? Nebudú musieť žiaci/študenti napríklad cestovať ďaleko do inej školy? Mohli by ste ich pomenovať konkrétne školy, ktoré ste už zrušili alebo spojili? Aký bol dôvod? 

Odpoveď:

Rušenie či spájanie škôl v blížiacom sa školskom roku neplánujeme. Avšak vzhľadom k tomu, že je v našom regióne stále väčšia kapacita škôl ako počet detí, a vzhľadom na nepriaznivú demografickú situáciu aj Žilinský samosprávny kraj bude musieť zvážiť optimalizáciu siete stredných škôl, nebude to však skôr ako od školského roku 2021/2022. Budeme o tom najskôr rokovať na úrovni riaditeľov škôl. Optimalizácia by sa mala dotknúť škôl alebo školských zariadení, ktoré sú každoročne dofinancované nad 100% normatívu a s malým počtom žiakov. Prihliadať sa bude aj na to, aby boli žiaci presunutí do takej školy , aby nemuseli ďaleko dochádzať a cestovať, aby mali vytvorené podmienky minimálne na takej istej úrovni ako mali v prípade pôvodnej školy alebo školského zariadenia. Pripájam prehľad uplynulých rokov:

Počas školského roka 2019/20 nedošlo k zlúčeniu, resp. rušeniu stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja.
r. 2018
- zrušenie Spojenej školy, Kysucké Nové Mesto – organizačná zložka Obchodná akadémia zanikla, druhá organizačná zložka Stredná priemyselná škola pôsobí dnes ako samostatná škola - Stredná priemyselná škola informačných technológií, Kysucké Nové Mesto
r. 2016
- zrušenie Strednej odbornej školy obchodu a služieb, Liptovský Mikuláš
- zrušenie Strednej odbornej školy drevárskej, Liptovský Hrádok  - došlo k zmene, resp. zlúčeniu s inou školou - odbory a žiaci prešli do lesníckej školy, ktorá zmenila názov na Stredná odborná škola lesnícka a drevárska J. D. Matejovie, Liptovský Hrádok
- zrušenie Strednej odbornej školy, Turany – niektoré odbory a žiaci, ako aj Elokované pracovisko pri ÚVTOS Sučany  prešli do Spojenej školy, Martin, organizačnej zložky SOŠ strojnícka
r. 2015
- Gymnázium J. C. Hronského, Vrútky  - došlo k zmene zriaďovateľa, gymnázium je organizačnou zložkou Spojenej školy vo Vrútkach, ktorej zriaďovateľom je mesto Vrútky


19. 8. 2020 
Otázka (Slovenský rozhlas RTVS, Lenka Bodóvá)

Koľko zariadení podporovaného bývania (pre ľudí so zdravotným znevýhodnením) má váš kraj?

Odpoveď:

V Žilinskom kraji je 5 zariadení podporovaného bývania s kapacitou 26.  Žilinský samosprávny kraj je zriaďovateľom 4 zariadení podporovaného bývania (kapacita 20). Neverejný poskytovateľ – 1 zariadenie podporovaného bývania (kapacita 6).

18. 8. 2020 
Otázka (Žilinak.sk, Marek Fišera)

Chcel by som vás požiadať o informácie k infolinkám ŽSK a tiež zubným ambulanciám, ktoré spolupracujú so ŽSK na zabezpečení ošetrenia pre ľudí v núdzi:
- kto aktuálne pracuje na infolinke a poskytuje volajúcim informácie? (stále aj medici ako pred niekoľkými mesiacmi?)
- koľko približne telefonátov uskutočnili volajúci od spustenia infolinky/infoliniek?
- aký je v súčasnosti približne počet hovorov za deň alebo týždeň?
- dokedy bude infolinka fungovať a vie ŽSK operatívne opäť zvýšiť počet čísel v prípade potreby?
- koľkým ľuďom v núdzi poskytli zubári na Orave a Kysuciach v rámci spolupráce so ŽSK bezplatne zubné ošetrenie?
- koľko žiadostí o ošetrenie ŽSK prijal a aký je ešte počet plánovaných ošetrení?

Odpoveď:

CALL CENTRUM Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) sme spustili 19. marca, v tom čase tri telefónne linky, na ktorých poskytovali dôležité informácie v súvislosti s koronavírusom naši dobrovoľníci - medici. Reagovali sme na to, že štátne linky boli neustále preťažené a mnoho ľudí potrebovalo informácie a poradiť. Takto prispievame k väčšej informovanosti o situácii s ochorením COVID-19. Medik na telefóne poskytuje informácie každému, kto v tejto súvislosti potrebuje poradiť, či usmerniť, prípadne zodpovedať otázky. Aktuálne máme aktívne jedno telefónne číslo 0915 396 428, kde informácie poskytuje naďalej študent medicíny.  Od spustenia infoliniek evidujeme približne 2050 telefonátov.  Od júna sme ponechali funkčnosť jednej infolinky, z dôvodu nižšieho počtu volaní. Volajúci sa najčastejšie zaujímajú o to, kde sa môžu dať otestovať, ako je to s uhrádzaním poplatkov za testy, či si ich musia platiť. Pýtajú sa na to, ktoré krajiny sú rizikové. Ďalej ich zaujímajú odporúčania po návrate z dovolenky v zahraničí. Na infolinku volajú aj lekári. Priemerný počet telefonátov za týždeň je cca 35. Nemáme presne stanovený termín ukončenia infolinky, budeme reagovať na aktuálny vývoj situácie s COVID-19. V prípade potreby má ŽSK možnosť rozšíriť infolinku znova o ďalšie dve telefónne čísla.

K dnešnému dňu  bolo ošetrených v rámci projektu 20 pacientov, šesť pacientov ešte čaká na ošetrenie a presne stanovený termín. Ošetrenie je určené pre ľudí v hmotnej núdzi, chceme pomôcť ľuďom, ktorí sú v neľahkej životnej situácii a na  doplatky v stomatologických ambulanciách nemajú prostriedky. Projekt Daruj úsmev Žilinská župa spustila v spolupráci so stomatológmi, z ich strany ide o solidaritu a charitatívny náklad. ŽSK  v rámci prvého výberového kola dostal 31 žiadostí  a z toho bolo vybraných 17 žiadostí. V rámci druhého kola bolo doručených 26 žiadostí, z ktorých bolo vybraných 9 žiadateľov. V treťom kole bolo doručených 10 žiadostí, ktoré ešte čakajú na posúdenie odbornou komisiou.

17. 8. 2020
Otázka (Žilinské noviny, Michal Filek)

Akú funkciu po novom vykonáva pani Šuteková pre pani predsedníčku? Pretože máme vedomosť (aj osobnú skúsenosť), že sa na pracovných rokovaniach zúčastňuje? Akú odmenu poberá za túto funkciu? Kto je novým riaditeľom kancelárie predsedníčky? Ak ešte nie je miesto obsadené, kedy bude? 

Odpoveď:

Pani Mgr. Miriam Šuteková nevykonáva funkciu riaditeľky kancelárie predsedníčky ŽSK. Od 13. augusta 2020 je novou riaditeľkou kancelárie Mgr. Ľudmila Kučáková. Od 12. augusta 2020 je Mgr. Miriam Šuteková zamestnávateľom (Žilinský samosprávny kraj) dlhodobo uvoľnená na výkon verejnej funkcie – poslankyne NR SR.  Ide o dlhodobé uvoľnenie zamestnanca podľa § 136 ods. 2 Zákonníka práce, za ktoré od ŽSK nepoberá plat. Aktuálne na župe nevykonáva žiadnu funkciu, nepoberá plat, ani odmeny. 


12. 8. 2020 
Otázka( Hospodárske noviny, Tomáš Garai)

Ako ovplyvňuje modernizácia trate pri Púchove časy jázd vlakov? Čo očakávate keď sa k tomu pridá aj modernizácia dopravného uzlu v Žiline?

Odpoveď:

Žilinský samosprávny kraj nemá kompetencie v železničnej osobnej doprave,  disponuje však návrhom cestovného poriadku železničnej verejnej osobnej dopravy, ktorý začne platiť mimoriadne od 17.9.2020. Z tohto návrhu je zrejmé, že v jeseni 2020 dôjde k výraznej zmene z dôvodu výlukových prác vyvolaných  modernizáciou železničnej trate 120 v úseku Považská Teplá /mimo/- Žilina /mimo/. Železničné spoločnosti nás o tom  informovali už pri jeho príprave. Z pohľadu Žilinského kraja sa zmena dotýka úsekov Považská Bystrica – Žilina a Žilina – Rajec. V úseku Považská Bystrica – Žilina dôjde k výrazným posunom vlakov do skoršej časovej polohy pri príchode do Žiliny a väčšina vlakov bude odchádzať zo Žiliny neskôr.  K zmene dôjde aj pri vlaku RR 767, ktorý navyše nebude zastavovať v Plevníku-Drienové a Predmieri z dôvodu  zabezpečenia križovania vlakov počas jednokoľajnej prevádzky v celom úseku Púchov – Považská Bystrica.  V spolupráci s dopravnou spoločnosťou SAD Žilina, a.s. (zmluvný autobusový dopravca v regiónoch Horné Považie, Turiec a Kysuce), už pripravujeme mimoriadnu zmenu cestovných poriadkov v prímestskej autobusovej doprave  k 17.9.2020. Našou snahou je v čo najvyššej možnej miere  zabezpečiť úpravu časov autobusov tak, aby boli zachované existujúce prestupné väzby vlak - autobus v železničnej stanici Bytča.

Ďalšie zmeny cestovného poriadku železničnej verejnej osobnej dopravy nás čakajú od decembra 2020, v ktorom budú premietnuté  aj plánované stavebné práce na sieti ŽSR a z nich plynúce výlukové činnosti v úsekoch Poprad -Tatry – Lučivná, Kraľovany - Ľubochňa  a  výluka uzla Žilina v rozsahu od ŽST Varín – Odb Váh – Žilina. Na železničnej trati 180 v úseku Žilina – Liptovský Hrádok budú časy jázd osobných vlakov ovplyvňovať časové  prirážky z dôvodu výlukovej činnosti. Dôjde k  posunom odchodov a príchodov vlakov. Niektoré rýchliky na trase Žilina – Banská Bystrica alebo Ostrava – Banská Bystrica nebudú vedené v úseku Žilina – Vrútky.  Konkrétna podoba cestovného poriadku (grafikonu vlakovej dopravy) by mala byť známa po zverejnení konečného návrhu cestovného poriadku železničnej verejnej osobnej dopravy na obdobie 2020/2021 približne v septembri.

Na jednej strane je dôležité, aby rekonštrukčné práce železničnej siete napredovali, avšak na strane druhej si uvedomujeme,  že pre cestujúcich to bude znamenať mnoho obmedzení a budú musieť vynaložiť veľa trpezlivosti pri cestovaní. Pevne veríme, že aj napriek tomuto ťažkému  obdobiu, ktoré v doprave (ako železničnej, tak i cestnej) čaká obyvateľov Žilinského kraja, ostanú verní  verejnej hromadnej doprave i naďalej. 

4.8.2020
Otázka (Hospodárske noviny, Kokolová Helena)

Ako sa pohybujú ceny za výkony v zdravotníckych zariadeniach, ktoré nehradia zdravotné poisťovne a čo všetko môže do ceny vstúpiť? Stúpli v porovnaní s minulým rokom? 
Ceny výkonov sú rozdielne a VUC nie je subjekt, ktorý poskytovateľom stanovuje cenovú politiku , pri tvorbe cien majú vychádzať zo zákona o cenách. Katalóg výkonov pojednáva o výkonoch, ktoré sú plne hradené, čiastočne hradené alebo vôbec nehradené zo zdravotného postenia. Tento katalóg výkonov nebol aktualizovaný od roku 2004, čo aj my považujeme za vysoko neaktuálny dokument. Spôsobuje tak „ľudovú tvorbu“ v cenách u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. VUC majú úlohu len registrovať zaslané cenníky/a kontrolovať zoznamy výkonov  u PZS. Absentuje nám spätná väzba z daňového úradu, či sa pri výkone kontroly zameriavajú aj na dodržiavanie cenovej politiky.

Ako často sa cenníky zariadení menia? Do akej miery môže VÚC do cenotvorby zasiahnuť?
Poskytovateľ je povinný pri každej zmene v cenníku zaslať aktualizáciu na samosprávny kraj. Samosprávny kraj však nemá kompetencie zasiahnuť do cenotvorby.

Riešili ste v poslednom období prípady, kedy lekár vybral úhradu alebo si vyúčtoval nejaký úkon neoprávnene, ak áno, ako postupoval VÚC a aké má postupovať pacient? 
Áno, riešili a je ich čoraz vyšší počet. Pacient môže zaslať žiadosť o prešetrenie výberu poplatku na odbor zdravotníctva ŽSK a my následne celú záležitosť prešetríme a vyhodnotíme.

Mohli by ste prípadne aj uviesť, aké pokuty pri porušení zákona hrozia a aké ste uložili?
Hrozba pokuty  je stanovená zákonom (578/2004 Z.z.) a zároveň aj v smernici ŽSK . Maximálna výška pokuty je až do sumy 16 596 eur , Žilinský samosprávny kraj dal najvyššiu pokutu 1500 €. 

Mohli by ste uviesť, aké úkony lekári najčastejšie spoplatňujú, poprípade v akej výške sa pohybujú spomínané úhrady?
Najčastejšie sú to poplatky za nadštandardné poskytovanie zdravotnej starostlivosti , ktorá nie je definovaná v zákone. Najnovšie sú to neoprávnené poplatky súvisiace s COVID 19 ako hygienické poplatky v ambulancii.

Ako je to aktuálne pri vyšetrení COVID-19, čo všetko sa hradí a aká je výška úhrady?
Všetky náklady súvisiace s COVID 19 sú hradené zo zdravotného poistenia, preto nie je oprávnené vyberať žiadny poplatok v súvislosti s COVID19. Nie sú v tom však zahrnuté laboratórne testy na COVID na vlastnú žiadosť, alebo bez indikácie lekára.

Mohli by ste vyčísliť aj úhrady za rôzne ďalšie preventívne očkovania, ktoré sú v tomto období aktuálne? Ktoré očkovania si musí preplatiť pacient, ktoré uhradí v plnej výške zdravotná poisťovňa a na ktorých sa pacient spolupodieľa a v akej výške?
Očkovanie na vlastnú žiadosť pre vycestovanie do zahraničia, iné nad rámec očkovacieho kalendára nie sú hradené zo zdravotnej poisťovne alebo len doplácané komerčnými poisťovňami. Hradené sú prioritne očkovania, ktoré je povinné na Slovensku a je uvedené v legislatíve alebo očkovanie indikované lekárom.

4.8.2020
Otázka (týždenník Kysuce, Radoslav Blažek)

Obraciam sa na vás s prosbou o informácie pre týždenník Kysuce. Robím na téme ohľadom obvodných lekárov pre dospelých, ale aj pre deti a dorast.  Vo viacerých obciach sú bez lekárov, pediatrov, veľa z nich je už v dôchodkovom veku. Mohli by ste mi poslať informácie na túto tému?

Odpoveď:

Odbor zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja eviduje  v súčasnosti v spádovej oblasti okresu Čadca 53,5 %  všeobecných lekárov pre dospelých a 58,8  % všeobecných lekárov pre deti a dorast, ktorí sú už v dôchodkom veku.  V spádovej oblasti okresu Kysucké Nové Mesto  je  25 % všeobecných lekárov pre dospelých  a 33,3 % všeobecných lekárov pre deti a dorast v dôchodkovom veku. V  súčasnosti  odbor zdravotníctva ŽSK rieši obsadenie detskej ambulancie v Kysuckom Lieskovci, z dôvodu  odchodu všeobecného lekára pre deti a dorast do dôchodku.  Z dôvodu nedostatku všeobecných lekárov a nezáujmu mladých lekárov v minulosti odbor zdravotníctva ŽSK riešil  zabezpečenie všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti pre pacientov spádovej oblasti Čadca  zriadením všeobecnej ambulancie pre deti a dorast a všeobecnej ambulancie pre dospelých v zdravotníckom zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK v Kysuckej nemocnici s poliklinikou Čadca. 

3.8.2020
Otázka (Marek Fišera, Žilinak)

Chcel by som vás požiadať o informácie k podpísanej zmluve na dodávku a správu stravovacích kariet. Prečo neuzatvoril ŽSK zmluvu v pôvodnej lehote viazanosti ponúk do 31.12.2019?
Úrad ŽSK uzatvoril rámcovú dohodu 30.05.2019 v lehote viazanosti ponúk. Otázka bola položená pravdepodobne na základe nesprávneho výkladu informácií vo vestníku VO.

Má ŽSK informáciu o tom, v akom rozmedzí sa pohybujú provízie účtované stravovacím zariadeniam hromadného stravovania zo strany víťazného uchádzača?
Žilinský samosprávny kraj nemá informácie o tom, ako hospodári úspešný uchádzač. To, ako si dohodne pravidlá s tretími subjektami je vecou úspešného uchádzača. Za predpokladu, že sa ukončí čerpanie,  ušetril Žilinský samosprávny kraj v tejto súťaži viac ako 631 –tisíc EUR. Úrad ŽSK realizoval predmetné verejné obstarávanie ako nadlimitnú zákazku s použitím elektronickej aukcie. Predpokladaná hodnota zákazky (PHZ) bola stanovená na základe prieskumu trhu na 16 700 386,50 EUR pri predpokladanom počte stravných jednotiek 4 053 000. Nákupná hodnota stravnej jednotky (pri PHZ) bola 4,1205 EUR pri nominálnej hodnote 4,10 EUR.  Kritériom hodnotenia bol koeficient prepočtu nominálnej hodnoty stravnej jednotky. Výsledkom elektronickej aukcie bol  koeficient 0,9670 t.j. nákupná hodnota 3,9647 EUR pri nominálnej hodnote 4,10 EUR. Dosiahnutá zľava je takmer 0,14 EUR na stravovacej jednotke. Vyčísliteľná hodnota úspory počas trvania rámcovej dohody je 631 457,40 EUR. Zo všeobecne dostupných informácií nám nie je známe, že by iný verejný obstarávateľ dosiahol  takúto úsporu pri obstarávaní rovnakého predmetu zákazky. Napr . Úrad pre verejné obstarávanie dosiahol úsporu na 1 stravovaciu jednotku 0,01 EUR, Ministerstvo vnútra 0,0037 EUR. 

Majú všetci zamestnanci ŽSK a organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti rovnakú výšku stravného na deň? Ak nie, v akom rozmedzí sa pohybuje stravné? - dostanú/dostali zamestnanci ŽSK a organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti nové stravovacie karty?
Nakoľko každá organizácia v pôsobnosti ŽSK je samostatný právny subjekt, výšku stravného si určuje sama. Minimálna výška stravného je 3,83 €, ktoré musí každá organizácia dodržať. Čo sa týka úradu, tak všetci zamestnanci úradu majú rovnakú výšku stravného. Bola vydávaná nová stravovacia karta, ktorej platnosť končí v roku 2028.

 

31.7.2020
Otázka (Jana Kolembusová, mojekysuce.sk)

Máme informáciu, že včera prebehlo stretnutie ohľadom zatraktívnenia Trojmedzia, kde sa zúčastnili aj zástupcovia Obce Čierne - Hrčava - Istebna v obci Jaworzynka Chceme sa opýtať, ako dopadlo rokovanie a či VUC podporuje zatraktívnenie tejto lokality. Boli nejaké konkrétne návrhy a riešenia ktoré by prispeli k rozvoju regiónu?

Odpoveď: 

Stretnutie na Trojmedzí bolo iniciované zástupcami Sliezskeho wojvodstva za účasti Moravskosliezskeho kraja a Žilinského samosprávneho kraja. Na úrade Gminy  Istebna/PL  bol odprezentovaný koncept návrhu -oblúkovitého trojramenného premostenia spájajúceho  tri krajiny. Ďalším krokom je stanovenie projektového tímu, spôsobu financovania (fondy EÚ) ako aj určenie hlavných partnerov projektu a zabezpečenie následných technických krokov, potrebných k realizácii uvedeného projektu. Vybudovaním nového mosta spájajúceho všetky tri krajiny by vznikla nová turistická atrakcia, ktorá by výrazne napomohla zvýšiť turistický potenciál celého regiónu. Všetci predstavitelia regiónov vrátane ŽSK podporujú tento projektový zámer.


24.7. 2020
Otázka (Ľubica Stančíková, My Liptovské noviny)  
 

Videla som, že ste na FB zavesili info o tom, že sa dokončila rekonštrukcia omietky veže na budove gymnázia M. M. Hodžu v LM. Spomínali ste tam, že ide o prvú etapu. Čo plánujete ďalej a kedy na tejto historickej budove opravovať? Oprava fasády sa ešte nedokončila, stále prebieha oprava čelnej fasády od peších komunikácií (hotová je len fasáda na veži). Podľa finančných možností bude Žilinský samosprávny kraj ďalej zvažovať postupnú opravu fasády na celej budove. Mala som telefonáty od ľudí, ktorí sa ma pýtali na budovu Strednej zdravotníckej školy. Volali mi preto, lebo neverili, že taká pekná bude škola (včera som sa bola okolo prejsť a naozaj to vyzerá dobre) Pýtali sa, že čo to tam bude, kedy sa plánuje dokončenie rekonštrukcie, teda kedy by sa tam mohli študenti vrátiť? 

Odpoveď:

V rámci projektu sa kompletne opraví a zmodernizuje vstupná časť, hlavná školská budova aj spojovacia časť, ktorá tvorí komunikačné prepojenie medzi hlavnou školskou budovou a telocvičňou. Zmodernizujú sa všetky časti interiéru, ale aj exteriéru. Nová bude aj zdravotechnika, elektroinštalácia, vykurovanie, či vybavenie plynovej kotolne. Súčasťou projektu je aj debarierizácia priestorov. V rámci rekonštrukcie preto dôjde k vytvoreniu nových rámp pre imobilných, ktoré budú pri hlavnom vstupe ako aj pri vstupe do telocvične. Nový bude aj výťah v átriu budovy. Ten umožní bezbariérový prístup na všetky podlažia školy.K dnešnému dňu je takmer dokončená fasáda na budove, osadené sú nové okná a žalúzie. Zrealizované sú aj rozvody kanalizácie, vody a kúrenia. Aktuálne sa dokončuje zateplenie strešnej konštrukcie. Hotový je aj svetlík zastrešujúci nové átrium školy.  Rekonštrukcia Strednej zdravotníckej školy by mala byť ukončená na konci roka. Študenti by sa tak do svojich lavíc mohli vrátiť začiatkom roka 2021, dovtedy bude výučba pokračovať v náhradných priestoroch. 

23.7.2020
Otázka (Anna Mazreku, TA3)

Renesančný kaštieľ v Divinke pri Žiline chce odkúpiť obec. V súčasnosti je vlastníkom ŽSK. V akom štádiu je proces odovzdávania kaštieľa do vlastníctva obce? Aké podmienky musí obec splniť po prevzatí kaštieľa? Aké práce sa za posledné roky na kaštieli vykonali? Bolo v záujme kraja rekonštruovať pamiatku, alebo na ňu chýbali financie? Koľko by stála jeho obnova?

Odpoveď:

Obec Divinka prišla s návrhom na odkúpenie kaštieľa v Divinke, nakoľko sa v tejto lokalite nenachádza  žiadna oddychová a kultúrna zóna, napriek tomu a počet návštevníkov stále rastie. Kaštieľ je v centre obce, ktorá prejavila záujem rekonštruovať a oživiť ho tak, aby sa pre obyvateľov aj návštevníkov stal dominantou obce a slúžil na kultúrno-spoločenské účely. Žilinská župa v minulosti ukončila 1. etapu rekonštrukcie kaštieľa Divinka, ktorá spočívala v celkovej výmene krovu, čím sa zabezpečil a zakonzervoval stav budovy. Na rekonštrukciu strechy získala prostriedky z grantu ministerstva kultúry SR ešte v roku 2008, kedy sa aj zrealizovala. Tým je táto pamiatka chránená pred nástrahami počasia. Žilinský samosprávny kraj má záujem o záchranu a obnovu národných kultúrnych pamiatok na svojom území, preto  dal spracovať aj projektov dokumentáciu na celkovú rekonštrukciu kaštieľa.

Celková rekonštrukcia je vyčíslená vo výške takmer 2 mil. € Vzhľadom na finančnú náročnosť však župa v súčasnosti nemá možnosti  z vlastných zdrojov ŽSK realizovať opravu kaštieľa a nie sú k dispozícií ani grantové výzvy zo strany štátu alebo EÚ na realizáciu potrebných rekonštrukčných prác. Návrh obce sme považovali za korektný a preto sme sa s ním začali zaoberať. Aktuálne sa pripravuje kúpno-predajná zmluva. S obcou Divinka úzko spolupracujeme a máme záujem o využívanie niektorých priestorov kaštieľa po dohode s obcou najmä na kultúrne účely.

 

23.7.2020
Otázka (Ľubica Stančíková, My Liptovské noviny)

Ako vyzerá cesta do Jasnej po tom, ako tam bola vyhlásená mimoriadna situácia a doprava presmerovaná do jedného pruhu? Už máte zhotoviteľa opravy? Koľko by mala oprava stáť a kedy by sa mala dokončiť?

Odpoveď:

Čo sa týka cesty v Demänovskej Doline, momentálne sa finišuje s projektovou dokumentáciou, ktorej výsledkom bude aj výpočet predpokladanej hodnoty zákazky a lehota výstavby. Následne musí  podľa zákona o verejnom obstarávaní prebehnúť súťaž na zhotoviteľa stavebných prác. Predpokladáme, že by práce mohli byť zahájené v druhej polovici augusta 2020.

23.7.2020
Otázka (Jana Kolembusová, mojekysuce.sk)

Poprosila by som zaslať správu k opravenej ceste časť Semeteš.

Odpoveď:

Aktuálne sa  kladie obrusná asfaltová vrstva v poslednom úseku cesty, realizuje sa vodorovné a zvislé dopravné značenie. Na moste je realizovaná predpríprava pred asfaltovaním vozovky.  Stavebné práce začali vlani na jeseň a mali by byť ukončené 31.07.2020.  V zimnom období boli práce prerušené, cesta sa však dala do takého stavu, aby bola prejazdná a mohla sa robiť zimná údržba. Žilinský samosprávny kraj požiadal zhotoviteľa o akceleráciu stavebných prác (z dôvodu COVID-19 a daždivého počasie).  Zhotoviteľ požiadavke vyhovel a pôvodne plánovaný termín bude dodržaný. Projekt vo výške viac ako 1 milión eur je hradený z eurofondov (z programu IROP, ŽSK spolufinancuje 5 %). V rámci projektu sa opravilo 4,1 km cesty a jeden most.

Otázka (Jana Kolembusová, mojekysuce.sk)

Vzhľadom na to, že dlhodobo sa snažíme informovať a propagovať cykloturistiku na Kysuciach, mali by sme zopár otázok ohľadne pripravovanej cyklotrasy / Cyklochodníka a prepojenie regiónu Kysuce so Žilinou. Dohodli sa členovia Združenia na modeli financovania Kysuckej cyklotrasy? Aké sú nabližšie plány a postup Z akých zdrojov má byť cyklotrasa financovaná a s akým rozpočtom sa počíta?

Odpoveď:

Žilinský samosprávny kraj zabezpečil na vlastné náklady vypracovanie Technickej štúdie Kysuckej cyklotrasy (v hodnote takmer 19-tisíc eur), ktorú zhotoviteľ odovzdal na konci roku 2019. Táto štúdia bude slúžiť ako podkladový materiál  pre spracovanie  ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie (DÚR) a pre doplnenie územných plánov jednotlivých dotknutých obcí a miest, ktorými cyklotrasa prechádza. Technická štúdia navrhuje vhodné  trasovanie chýbajúceho úseku cyklodopravnej trasy v koridore rieky Kysuca medzi mestami Žilina, Kysucké Nové Mesto a obcou Dunajov s niekoľkými alternatívnymi úsekmi. Celková dĺžka navrhovaného úseku je 16,5 km s asfaltovo-betónovým povrchom. Základná šírka  je 3 metre, v stiesnených podmienkach sa predpokladá min. šírka 2 metre. Vybudovať by sa mali aj štyri lávky a osem priepustov. Združenie obcí Cyklotrasa Ochodnica - Žilina Budatín spolu so Žilinskou župou v tomto období pripravujú podpísanie zmluvy o združení finančných prostriedkov na spracovanie dokumentácie pre územné rozhodnutie. Na aprílovom zastupiteľstve ŽSK bol odsúhlasený peňažný vklad vo výške 20-tisíc eur na financovanie I. etapy (teda zabezpečenie projektových prác, geodetickej práce a inžinierskych činností do nadobudnutia právoplatného územného rozhodnutia).  Združenie obcí Cyklotrasa Ochodnica - Žilina Budatín vloží peňažný vklad vo výške 40 tisíc eur. 

17.7.2020
Otázka (Martin Turček, Aktuality.sk)

Aké množstvo prostriedkov získala firma SOAR od župy v čase, kedy bol J. Blanár županom?
Počas pôsobenia p. Blanára so spoločnosťou SOAR  spol. s.r.o. ŽSK uzatvoril  67 zmlúv v celkovom objeme 21 226 701 €. K 67 zmluvám bolo uzatvorených 19 dodatkov vo finančnom objeme 1 526 893 €.  Spolu s dodatkami bolo uzatvorených 86 zmluvných plnení vo finančnom objeme 22 753 594 €. Zmluvy, kde bolo predmetom navýšenie pôvodnej zmluvy prostredníctvom dodatkov je uvedená v dolu uvedenej tabuľke. Upozorňujeme, že podpisovať dodatky k zmluvám bez súhlasu Rady ÚVO boli zo zákona zakázané uzatvárať od roku 2011 do roku 2013 a žiaden z uzatvorených dodatkov nebol prerokovaný a schválený Radou ÚVO.

Aký je názor župy na tento konflikt záujmov?
Bez preverenia všetkých zákaziek, v ktorých ponuku predkladal  SOAR spol. s.r.o. to nie je možné konflikt záujmov posúdiť. ŽSK na takéto analýzy nie je personálne vybavený.

Plánuje župa na základe týchto informácií preveriť zmluvy firmy SOAR, tendre, ktorými boli vysúťažené a ich výhodnosť?
Na základe podnetu  sa župa rozhodla časť zmlúv preveriť. v 9 –ich z celkových 13 prípadov uzatvorených dodatkov prišlo k porušeniu hospodárskej súťaže a porušeniu zákona o verejnom obstarávaní pre nedodržanie princípov vo verejnom obstarávaní 


17.7.2020
Otázka (Uj SZÓ, Roland Nagy)

Chcel by som sa Vás opýtať, mohli by ste mi poskytnúť údaje o tom, že zatiaľ koľko lekárov zaviedlo doplnkové ordinačné hodiny vo vašom samosprávnom kraji? Keď v minulom roku to dovolilo ministerstvo zdravotníctva, tak vtedy ešte nebol veľký záujem zo strany lekárov, lebo tvrdili, že administratívny proces je náročný. Aká je situácia dnes?

Odpoveď:

V Žilinskom kraji nemá  v súčasnosti  žiaden poskytovateľ zdravotnej starostlivosti schválené  doplnkové ordinačné hodiny . Zo strany lekárov bol prejavený záujem len od štyroch  poskytovateľov  zdravotnej  starostlivosti, ktorí však nesplnili podmienky stanovené zákonom.


16.7.2020
Otázka (Žilinské noviny, Michal Filek)

Chcel by som Vás poprosiť o zodpovedanie niekoľkých otázok. Pani vedúca kancelárie predsedníčky nastúpila ako náhradníčka do NR SR.
1.Bude aj naďalej vykonávať prácu vedúcej kancelárie predsedníčky ŽSK?
2. Aký priemerný mesačný plat, vrátane odmien, poberala pani Šuteková v roku 2020 ako vedúca kancelárie predsedníčky ŽSK?
3. Ak nebude pokračovať, budete na toto miesto vyhlasovať výberové konanie, prípadne ho predsedníčka obsadí napriamo?
4. Aká je pracovná náplň vedúcej kancelárie predsedníčky ŽSK? 

Odpoveď:

1.Podľa § 136 zákonníka práce zamestnávateľ zamestnanca uvoľní na výkon verejnej funkcie dlhodobo - pričom mu nepatrí náhrada mzdy od zamestnávateľa (prerušuje sa mu povinné poistenie), alebo môže zamestnanec vykonávať verejnú funkciu aj popri pracovnom pomere - v tomto prípade mu zamestnávateľ môže poskytnúť pracovné voľno v rozsahu najviac 30 dní alebo zmien v kalendárnom roku. Pani Miriam Šuteková nebude naďalej vykonávať prácu riaditeľky kancelárie predsedníčky ŽSK.
2. 2472,77 €
3. Pozícia riaditeľa úradu a riaditeľky kancelárie predsedníčky je v priamej v kompetencii predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja. Výber je založený na dôvere, manažérskych zručnostiach, odporúčaniach odbornej verejnosti a názorovej zhode v pohľade na činnosť kancelárie a Úradu ŽSK v záujme rozvoja kraja.
4. Riaditeľka kancelárie predsedníčky ŽSK riadi kanceláriu predsedníčky ŽSK a kanceláriu podpredsedov ŽSK. Okrem samotných sekretariátov priamo riadi činnosť štyroch samostatných oddelení (oddelenie komunikácie, oddelenie zahraničných vzťahov,  oddelenie interného auditu a činností orgánov kraja, útvar hodnoty za peniaze) s 25 zamestnancami.  Napríklad do jej činností patrí koncepčná analytická činnosť, v spolupráci s odbormi Úradu ŽSK pripravuje podklady na rozhodovanie o otázkach spadajúcich do rozsahu kompetencie ŽSK, pripravuje podklady na pracovné rokovania a návštevy predsedníčky ŽSK. Riaditeľka kancelárie vykonáva komplexnú i protokolárnu podporu predsedníčke ŽSK, organizačne zabezpečuje jej pracovný program, vybavuje stránky, pracovné návštevy, podnety, korešpondenciu. Do pracovnej náplne riaditeľky kancelárie predsedníčky ŽSK patrí koordinácia činností súvisiacich s prípravou zasadnutí komisií a zastupiteľstva ŽSK, ako aj organizácia zasadnutí poslaneckého grémia. Riaditeľka kancelárie predsedníčky vykonáva a plní ďalšie úlohy s dohodnutým druhom práce podľa pokynov pani predsedníčky ŽSK.

 

15.7.2020
Otázka (TV Markíza, Marián Lechan a TV JOJ Andrea Miková)

Informácie k rekonštrukcii cesty cez Semeteš.

Odpoveď:

Aktuálne prebiehajúce práce:
- Kladenie obrusnej asfaltovej vrstvy v poslednom úseku cesty, realizácia vodorovného a zvislého dopravného značenia.
- Práce na moste – predpríprava pred asfaltovaním vozovky na moste.
Termín dokončenia 31.07.2020.
Objednávateľ požiadal zhotoviteľa o akceleráciu stavebných prác (z dôvodu COVID-19 a daždivého počasie). Zhotoviteľ požiadavke vyhovel a pôvodne plánovaný termín bude dodržaný.
Začiatok rekonštrukcie: jeseň 2019
Cena: vyše 1 milióna eur
Financie čerpáme z EUfondov – program IROP, ŽSK spolufinancuje 5 %
Rekonštrukcia: 4,1 km cesty a 1 most
Komplikácie v úvode prác: skomplikovala spodná voda, ktorá podmáčala podložie vozovky, ale našlo sa vhodné technické riešenie.
V zimnom období boli práce prerušené, cesta sa však dala do takého stavu, aby bola prejazdná a mohla sa robiť zimná údržba.
Cesta bola dlhé zanedbávaná, látala sa po kúskoch, vodiči a miestni ju prezývali tankodróm 

15.7.2020
Otázka (Žilinské noviny, Michal Filek)

Chcel by som Vás poprosiť o informáciu, aké služobné vozidlo využíva pani županka v práci. Aký je to typ auta, koľko má najazdené, aká je jeho výbava a cena.  Tiež prosím o informáciu, v akom štádiu je predaj služobného Audi A8, ktoré využíval predchádzajúci župan. 

Odpoveď:

Pani županka Erika Jurinová používa  osobné motorové vozidlo ŠKODA SUPERB L&K 2.0 TDI 140 kW 7 stup. automat 4x4. Ide o vozidlo strednej kategórie.
- rok výroby: 2018,
- rok kúpy: 2018,
- cena: 39.900 eur s DPH,
- počet najazdených kilometrov k 01.07.2020  je 81 016 km
Služobné auto AUDI A8 Long 3.0 TDI V6 quattro 250k TT8 bolo predané 13.11.2019 prostredníctvom obchodnej verejnej súťaže za 20 614,80 eur (+ kupujúci zaplatil aj znalecký posudok v sume 110 eur). Využívanie limuzíny Audi A8L označila županka za zbytočný luxus, ktorý je navyše veľmi nákladný – ako na údržbu, tak aj spotrebu. Zároveň deklarovala záujem kúpiť vozidlo strednej kategórie. V rokoch 2014 až 2019 iba údržba Audi A8 L stála župu približne 26-tisíc eur a tieto prostriedky sa dali využiť zmysluplnejšie (vozidlo bolo zakúpené za predchádzajúceho vedenia kraja za obstarávaciu cenu: 69.400 eur, rok výroby: 2012, rok kúpy: 2014).


12.7.2020
Otázka (TV JOJ, Jana Veľasová)

Venujeme sa problematike optimalizácie a racionalizácie stredných škôl v rámci jednotlivých samosprávnych krajov. Prosím o informáciu, či vo Vašej župe došlo k zlúčeniu respektíve zrušeniu nejakých stredných škôl a hlavne čo sa týka spájania gymnázií s inými strednými školami.

Odpoveď:

Počas tohto školského roka (2019/20) nedošlo k zlúčeniu, resp. rušeniu stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. 

r. 2015 
- Gymnázium J. C. Hronského, Vrútky  - došlo k zmene zriaďovateľa, gymnázium je organizačnou zložkou Spojenej školy vo Vrútkach, ktorej zriaďovateľom je mesto Vrútky

r. 2016
- zrušenie Strednej odbornej školy obchodu a služieb, Liptovský Mikuláš
- zrušenie Strednej odbornej školy drevárskej, Liptovský Hrádok  - došlo k zmene, resp. zlúčeniu s inou školou - odbory a žiaci prešli do lesníckej školy, ktorá zmenila názov na Stredná odborná škola lesnícka a drevárska J. D. Matejovie, Liptovský Hrádok
- zrušenie Strednej odbornej školy, Turany – niektoré odbory a žiaci, ako aj Elokované pracovisko pri ÚVTOS Sučany  prešli do Spojenej školy, Martin, organizačnej zložky SOŠ strojnícka

r. 2018
- zrušenie Spojenej školy, Kysucké Nové Mesto – organizačná zložka Obchodná akadémia zanikla, druhá organizačná zložka Stredná priemyselná škola pôsobí ako samostatná škola - Stredná priemyselná škola informačných technológií, Kysucké Nové Mesto

9.7.2020 
Otázka (Zuzana Holienčiková, Žilinský večerník)

Prosím o vyjadrenie sa k poškodenej cyklotrase po povodni. Ide o tú novovybudovanú cyklotrasu popri Váhu. Môže župa potvrdiť, že sa poškodila? V akom rozsahu? Bude sa musieť opraviť? Je dnes už cyklotrasa dokončená?

Odpoveď:

Úsek novej ,,ľavobrežnej“ cyklotrasy bol poškodený po intenzívnych zrážkach a lokálnej povodni (v mieste výpustu spoločnosti SEVAK). Na mieste sa zrealizovali dve stretnutia so zhotoviteľom stavby aj s projektantom za účasti Okresného dopravného inšpektorátu, spoločnosti SEVAK, Slovenského vodohospodárskeho podniku aj Vodohospodárskej výstavby. Aktuálne hľadáme vhodné riešenia na úpravu  a opravu tohto úseku. Otázka financovania je zatiaľ v štádiu riešenia. Kolaudačné konanie na novú cyklotrasu k dnešnému dňu ešte nebolo zrealizované.  V súčasnosti sa rieši predčasné užívanie tejto stavby.


9.7.2020
Otázka (Branislav Koscelník, My Žilinské noviny)

Aký je postoj župy k tejto iniciatíve a k ich argumentom?
Župa venuje iniciatíve manželov Lipkovcov náležitú pozornosť a je pripravená na vecnú argumentáciu. Sme presvedčení, že sme vždy konali transparentne, v zmysle platných zákonov a obhajovali najmä verejný záujem, ktorý bol potvrdený aj dopravno-sociologickým prieskumom v roku 2015. Posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie trvalo približne päť rokov a bolo potvrdené vydaním záverečného stanoviska Okresného úradu Žilina, v ktorom boli zohľadnené odborné stanoviská Ministerstva životného prostredia SR, Štátnej ochrany prírody SR Správa Malá Fatra, či názory občianskych združení a dotknutej verejnosti. Manželia Lipkovci spochybňujú odborný názor a oficiálne stanoviská štátnych inštitúcií. Župa trvá na pôvodnom návrhu trasovania Vážskej cyklodopravnej trasy.  

 Je reálne, aby cyklotrasa viedla po štátnej ceste I/18, čo je v súlade so samotnou cyklostratégiou Žilinskej župy?
Vedenie Vážskej cyklodopravnej trasy zo Strečna do Vrútok po alebo popri ceste 1/18 v súčasnosti nie je možné. Analytická časť cyklostratégie ŽSK (dokument - Budovanie cyklotrás na území Žilinského samosprávneho kraja) bola spracovaná ešte v rokoch 2010-2011 a následne v rokoch 2011-2013 bola pripomienkovaná. Stratégia v tom čase vychádzala z českej a švajčiarskej normy, keďže v tom období sme na Slovensku nemali príslušné technické podmienky. V roku 2013 (teda po spracovaní tejto „cyklostratégie“) bola na Slovensku prijatá Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v SR, ktorú schválila vláda svojim uznesením. V závere roka 2014 boli prijaté technické podmienky 07/2014 „Navrhovanie cyklistickej infraštruktúry“. Tie boli zásadne novelizované až v roku 2019 a vstúpili do platnosti v závere roka 2019 pod tým istým názvom ( ale s označením TP 085/2019). ŽSK sa v svojom legislatívnom konaní od týchto dátumov riadil týmito predpismi a tak aj postupoval. Tie už neumožňovali realizovať viacero riešení, ktoré sa navrhovali pred týmto dátumom. Uvádzame, že každá stratégia je len územno-plánovacím podkladom a nemá záväzný charakter. Bezpečnosť je prvoradá. Aj preto trasovanie Vážskej cyklodopravnej trasy v úseku Strečno – Lipovec po ceste I/18 nie je možné, nakoľko podľa TP 085 je spôsob vedenia cyklistov po komunikácii I. triedy (európskeho, medzinárodného významu s mimoriadne vysokými intenzitami dopravy a vysokou nehodovosťou) úplne vylúčené, nehovoriac o absolútne nevyhovujúcom šírkovom usporiadaní tejto komunikácie pre účely cyklistickej dopravy.

Ako sa vyvíjalo smerovanie cyklotrasy a prečo vedie chráneným územím? 
Prvotné  trasovanie Vážskej cyklodopravnej trasy v úseku Strečno – Lipovec bolo navrhnuté v cyklostratégii ŽSK po ceste I/18. Neskôr (2014) bola spracovaná technická štúdia Vážskej cyklotrasy  Strečno – Lipovec – Vrútky – Martin, ktorá už počítala s niekoľkými premosteniami Váhu a cyklotrasu umiestnila pod cestu I/18 so zásahom do národnej prírodnej rezervácie (NPR) Krivé. Do súčasnej podoby a bez zásahu do NPR Krivé sa Vážska cyklodopravná trasa v úseku Strečno – Lipovec dostala v rokoch 2016-2019. Tomu predchádzal niekoľkoročný proces hľadania najvhodnejšieho trasovania a zohľadňovanie požiadaviek a stanovísk všetkých zainteresovaných, čo bolo potvrdené jednak v schválených zmenách a doplnkoch Územného plánu Žilinského samosprávneho kraja, kde táto cyklotrasa v tomto koridore bola zaradená do záväznej časti ako verejnoprospešná stavba, ako aj  vydaním záverečného stanoviska Okresného úradu Žilina (EIA).

Úsek Strečno – Vrútky bude mať dĺžku 16,5 km. Z hľadiska chránených území sa stavba nachádza v ochrannom pásme národného parku Malá Fatra (NP MF). Vo viacerých úsekoch ide cyklotrasa len v súbehu s hranicou národného parku a na jeho územie vstupuje trojmetrovou šírkou zhruba 50 metrov pod CHO Jánošíkovo v dĺžke cca 300 metrov pozdĺž  Váhu. CHO Jánošíkovo leží v NP MF. Trasa vedie aj územím NP Malá Fatra a to v dĺžke asi 2 km po existujúcej asfaltovej ceste z Lipovca do Jánošíkova, po ktorej však chatári z Jánošíkova jazdia autami. V tesnej blízkosti trasy sa nachádzajú aj maloplošné chránené územia  Starhrad, Domašín a Krivé. Stavbou cyklotrasy sa do týchto území zasahovať nebude.

Z hľadiska lokalít NATURA 2000 a SKCHVU013 Malá Fatra stavba od plánovanej lávky pod Starhradom po Obec Lipovec zasahuje do chráneného vtáčieho územia, ale v ňom je aj štátna cesta I/18, železnica, elektrické vedenie VN a aj CHO Jánošíkovo.  Počas výstavby cyklotrasy môže  dôjsť k zhoršeniu životného prostredia vplyvom hlučnosti a prašnosti. Cyklotrasa po spustení do prevádzky už nebude zdrojom hluku, prašnosti, ani žiadnych emisií. ŽSK bude pravidelne zabezpečovať  údržbu a čistenie cyklotrasy.

Pripúšťate diskusiu s Jurajom Lipkom, osobné stretnutie a prerokovanie petície na zasadnutí zastupiteľstva? 
Samozrejme. Už tento týždeň je naplánované osobné stretnutie predsedníčky ŽSK s pánom Lipkom k petícii a požiadavkám chatárov z Jánošíkova. Na stretnutí bude prerokovaná aj možnosť zaradenia tohto bodu na jedno z plánovaných zasadnutí zastupiteľstva ŽSK.

Aký je aktuálny stav výstavby?
Po takmer piatich rokoch trvajúcom procese posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie (EIA) nadobudlo začiatkom roku 2020 právoplatnosť záverečné stanovisko. V súčasnosti je na projekt Strečno – Vrútky spracovaná projektová dokumentácia na územné rozhodnutie a prebieha jej pripomienkovanie jednotlivými dotknutými subjektmi. Po získaní všetkých potrebných vyjadrení sa požiada o vydanie územného rozhodnutia. Akejkoľvek stavebnej činnosti v tomto náročnom teréne musí predchádzať vydanie právoplatného stavebného povolenia a s tým súvisiace hľadanie a zabezpečenie finančných zdrojov na vybudovanie celého úseku, ktorého dĺžka je zo Strečna do Vrútok 14,2 km. Odhadované náklady na realizáciu stavby sú vo výške 10 – 15.mil eur a predpokladaný termín začatia výstavby v roku 2022 - 2024. Realizátorom stavby bude ŽSK.


8.7.2020
Otázka (Marek Fišera, Žilinak)

- prečo bol bod "Správa o pripravovanej zmene tarify v prímestskej autobusovej doprave" z rokovania stiahnutý?
Počas komisie dopravy prebehla diskusia, ktorá spochybnila materiál i zámer pripravený našou spoločnosťou IDS a odborom dopravy. Vnímala som všetky pripomienky z komisie, preto ešte v tejto chvíli dochádza k úprave taríf tak, aby zmena taríf nebola finančne náročná pre obyvateľov. Zameriame sa na platbu v hotovosti. Veľmi pozitívnou vecou, ktorá však zostala úplne v úzadí, je informácia, že prechádzame na kilometrickú sadzbu, čo znamená, že každý zaplatí iba za to, čo skutočne precestuje a rovnako dôležitá je aj možnosť prestupných lístkov, čo určite prinesie zlacnenie pre všetkých, ktorí prestupujú z jednej linky na druhú. Toto sú všetko dôležité kroky k budúcej, verím, že skorej integrácii dopravy. Je našou snahou v čo najvyššej miere z hľadiska bezpečnosti eliminovať hotovostnú platbu a pripraviť pre cestujúcich zaujímavejšiu ponuku na bezhotovostnú platbu kartou. Tarifa je nezmenená od roku 2012, odvtedy sa skokovo menili viaceré položky ako napr. mzdové náklady, tie sa hýbu v úplne iných číslach. Rovnako si však uvedomujem aj neistú situáciu na Slovensku „po korone“, takže sme si zobrali čas na dopracovanie a úpravy návrhov.

- plánuje Žilinský samosprávny kraj od 1. augusta 2020 zmenu tarify v prímestskej autobusovej doprave? Alebo dôjde k posunu termínu plánovanej zmeny?
Pre prípravu na integráciu by bolo určite najlepšie, aby sme nastúpili so zmenenou tarifou od 1.8. Uvidíme ako sa nám podarí zapracovať zmeny. Sme otvorení aj termín posunúť, v súvislosti s prípravou, zapracovaním a nasadením technických riešení.

- bude zmena v súlade so správou, teda sa bude jednať o prechod z pásmovej tarify na kilometrickú tarifu a budú sadzby zodpovedať tým z návrhu?
S kilometrickou tarifou rátame, je to spravodlivejší systém, budeme však upravovať sadzby smerom nadol. Ako som uviedla, považujeme to za dôležitý medzi krok pri prechode na integrovanú dopravu.

- aké budú ďalšie kroky ŽSK po schválení materiálu s názvom "Správa k možnosti odkúpenia akcií MH Manažmentu, a.s.r v dopravných spoločnostiach SAD" a bolo by možné tento materiál v podobe predloženej poslancom poskytnúť?
Na zastupiteľstvo bola na základe požiadavky z komisie dopravy vypracovaná krátka analýza o možnosti odkúpenia akcií MH Manažmentu v dopravných spoločnostiach. Čas bol krátky a nemali sme ani možnosť oboznámiť sa s komplexnosťou problému, ktoré je pre konečné rozhodnutie nevyhnutné. Správa bola zastupiteľstvom zobratá na vedomie, ale nevyplýva z nej ďalšie konanie. Každopádne, budeme ďalej vyhodnocovať argumenty za a proti spomínanej transakcii. 


8.7.2020
Otázka (Radoslav Varga, SITA)

1. Váš predchodca Juraj Blanár bol vyznávačom princípu, že "pokiaľ má niekto väčšinu v zastupiteľstve a zároveň aj pozíciu predsedu, hlavného kontrolóra bude vykonávať niekto z opozície". Aký je váš postoj k tomuto princípu?

Na zastupiteľstve sa stáva veľmi často, že návrhy sú prijímané naprieč politickým spektrom, takže je ťažko hovoriť o koalícii. Dokonca sa stáva, že hlasovanie nie je jednotné aj v rámci klubov. Náš koaličný klub práve v tejto súvislosti ani nemá väčšinu v krajskom parlamente, takže neviem, komu by malo pripadnúť „dohodnúť sa“ na pozícii hlavného kontrolóra. U mňa je vnímanie tejto veľmi dôležitej pozície pri Úrade Žilinského samosprávneho kraj jednoznačne zamerané na dôsledné dodržiavania zákonov a všetkej legislatívy, ktorá sa týka využívania verejných zdrojov. Je veľmi dôležití, aby sa už kontroly v zariadeniach neurčovali na základe náklonnosti, alebo rivality medzi krajom a organizáciou. Rovnako tak, aby boli riešené okrem plánovaných kontrol aj podnety, ktoré spochybňujú konanie nie len vo verejných či neverejných zariadeniach, ktoré využívajú verejné zdroje, ale aj priamo na Úrade a aby neboli účelovo zneužívané na politické účely. 

2. Blanár vyššie spomenutý princíp voľby ocenil v roku 2014, kedy bol zvolený ako kandidát za KDH pán kontrolór Konušík a podporený jednomyseľne cez všetky poslanecké kluby. Plánujete pred septembrovou voľbou hlavného kontrolóra stretnutia s poslaneckými klubmi k tejto téme alebo ponecháte voľbu výhradne na poslancoch?

Určite je najlepšie, ak je kandidát dôveryhodný pre celé poslanecké spektrum. Zatiaľ nepoznáme kandidátov, je však dôležité, aby sme pripravili otvorené prostredie, v ktorom prebehne odborná i osobnostná súťaž a verím, že zvolený bude ten najlepší, ktorý má záujem skutočne dozerať na nakladanie s verejnými zdrojmi a nie byť ,,štafážou“ niektorého z pomyselných táborov.

1.7.2020
Otázka (Marek Fišera, Žilinak)

- eviduje samospráva poškodenie cyklotrasy a plánuje ju opraviť?

Áno, úsek novej ,,ľavobrežnej“ cyklotrasy bol poškodený po intenzívnych zrážkach a lokálnej povodni (v mieste výpustu spoločnosti SEVAK). Na mieste sa zrealizovali dve stretnutia so zhotoviteľom stavby aj s projektantom za účasti Okresného dopravného inšpektorátu, spoločnosti SEVAK, Slovenského vodohospodárskeho podniku aj Vodohospodárskej výstavby. Aktuálne hľadáme vhodné riešenia na úpravu  a opravu tohto úseku.

- ak áno, z čoho bude financovaná?

Otázka financovania je zatiaľ v štádiu riešenia. 

 - prečo došlo k zmene projektu a vybudovaniu obchádzky namiesto prejazdu? 

Rešpektovali sme požiadavky Okresného dopravného inšpektorátu, podľa ktorého bola obchádzka vhodným riešením. Ide o bezpečnosť všetkých užívateľov tejto komunikácie (obchádzková trasa má slúžiť najmä v kritických situáciách– napríklad v prípade prívalových dažďov, s čím súvisí veľký objem vody v odľahčovacej stoke SEVAKU, ktorá preteká cez cyklotrasu do Váhu)

 - boli pri vypracovaní úpravy projektu v riešení aj iné návrhy ako realizovaná obchádzka? Ak áno, aké a prečo neboli realizované tieto?

Podľa vyjadrenia projektanta iné riešenie nebolo vhodné, nakoľko v berme nie je možné vybudovať žiadne pevne zabudované objekty (mostný objekt)

 - plánuje ŽSK prehodnotiť riešenie obchádzky dažďovej stoky?

Obchádzka formou schodov je najjednoduchším variantom, ktorý nepredstavuje výrazný zásah do objektov Vodného diela Žilina.  

 - je dnes cyklotrasa skolaudovaná a daná do užívania? 

Kolaudačné konanie na novú cyklotrasu k dnešnému dňu ešte nebolo zrealizované.  V súčasnosti sa rieši predčasné užívanie tejto stavby.

 - plánuje ŽSK slávnostné otvorenie?

ŽSK plánuje slávnostné otvorenie cyklotrasy po vybavení potrebných povolení na predčasné užívanie, prípadne po kolaudácií. 

25.6.2020 
Otázka (Miroslav Jaroš, TASR)

Chcem Vás poprosiť o reakciu Žilinského samosprávneho kraja na výzvu o Vrbickom moste v Lliptovskom Mikuláši (prikladám nižšie), ktorú zaslal p. Lengyel z odboru dopravy Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši predsedníčke ŽSK. Vopred ďakujem za ochotu.
 
Odpoveď:
Vrbický most v Liptovskom Mikuláši, ktorý spája centrum s mestskými časťami Iľanovo a Ploštín, je pred havarijným stavom. Jeho správcom je Žilinský samosprávny kraj (ŽSK). Rekonštrukciu kraj v minulosti už viackrát odložil a mesto očakávalo jeho opravu už v tomto roku. Prísľubom realizácie bola aj suma vyčlenená na jeho opravu v samosprávnom rozpočte. ŽSK však realizáciu opäť zrušil.
„Táto informácia nás nemilo prekvapila. Rekonštrukcia je nevyhnutná najmä kvôli stavebnotechnického stavu mosta, ktorý je kategorizovaný ako veľmi zlý, čo je posledný stupeň pred vyhlásením havarijného stavu. Ten by spôsobil jeho úplnú uzávierku a závažnú komplikáciu v doprave pre mesto Liptovský Mikuláš, napríklad pri vedení liniek autobusov, ale aj pre dopravné spojenie mesta a mestských častí vidieckeho typu. Situáciu s týmto mostom považujeme za kritickú, ohrozujúcu nielen plynulosť, ale aj bezpečnosť cestnej dopravy a chodcov. Most nevyhnutne potrebuje stavebný zásah,“ zhrnul Gabriel Lengyel z odboru dopravy mestského úradu v Liptovskom Mikuláši vo výzve, ktorú zaslal predsedníčke kraja s požiadavkou o prioritnú opravu mosta ešte v tomto roku. „Rozpočet samosprávneho kraja aj obyvatelia Liptovského Mikuláša s touto opravou počítajú,“ pripomenul.

Správa ciest ŽSK mala v pláne na tento rok zahrnutú aj opravu mosta ponad rieku Váh v Liptovskom Mikuláši. Začiatkom marca bola vyhlásená aj súťaž na zhotoviteľa stavby. Počas súťaže však bolo nutné vykonať dodatočnú obhliadku mosta, kde sa zistilo, že nie je vhodné pokračovať podľa pôvodnej projektovej dokumentácie pretože došlo k zhoršeniu stavu spodnej stavby piliera. Muselo ísť o relatívne nový stav, nakoľko v pôvodnej diagnostike nebola táto závažná porucha zistená. Projektová dokumentácia musí byť prepracovaná, pričom bude vychádzať z nových zistení. Z toho dôvodu bola súťaž na zhotoviteľa zrušená. Aktuálne sa ukončujú podklady pre súťaž na novú projektovú dokumentáciu. 
Po zhotovení novej projektovej dokumentácie sa vyhlási nová súťaž na zhotoviteľa. Po jeho vysúťažení a podpise zmluvy sa začne s opravou mosta.



25.6.2020 
Otázka (Ľubica Stančíková, My Liptovské noviny)

Dostali sme info, že ŽSK zrušil verejnú súťaž na rekonštrukciu mostu na ceste č. III/2333 - je to Vrbický most ponad rieku Váh  v meste Liptovský Mikuláš. Môžem poprosiť o vysvetlenie, prečo sa tak očakávaná rekonštrukcia mosta v tak zlom stave odkladá?

Odpoveď:

Správa ciest ŽSK mala v pláne na tento rok zahrnutú aj opravu mosta ponad rieku Váh v Liptovskom Mikuláši. Začiatkom marca bola vyhlásená aj súťaž na zhotoviteľa stavby. Počas súťaže však bolo nutné vykonať dodatočnú obhliadku mosta, kde sa zistilo, že nie je vhodné pokračovať podľa pôvodnej projektovej dokumentácie pretože došlo k zhoršeniu stavu spodnej stavby piliera. Muselo ísť o relatívne nový stav, nakoľko v pôvodnej diagnostike nebola táto závažná porucha zistená. Projektová dokumentácia musí byť prepracovaná, pričom bude vychádzať z nových zistení. Z toho dôvodu bola súťaž na zhotoviteľa zrušená. Aktuálne sa ukončujú podklady pre súťaž na novú projektovú dokumentáciu.  Po zhotovení novej projektovej dokumentácie sa vyhlási nová súťaž na zhotoviteľa. Po jeho vysúťažení a podpise zmluvy sa začne s opravou mosta.

25.6.2020
Otázka (Iveta Hažíková, My Kysuce)

Prvý článok sa týka chýbajúcich špecialistov v Kysuckej nemocnici, poliklinikách v Kysuckom Novom Meste a Turzovke. Viem, že sa vám v minulosti podarilo niečo zrealizovať, chcela by som vedieť, ako  sa darilo tento problém župe riešiť tento rok, či sa podarilo nejakých špecialistov do KNM, Turzovky či nemocnice v Čadci zabezpečiť, či o to usiluje, aké sú perspektívy.

Odpoveď:

Začiatkom roka (marec) sa zastabilizovali  v Kysuckom Novom Meste dve ambulancie - vnútorného lekárstva a  nefrológie, ktoré v tejto oblasti veľmi chýbali. Uvedomujeme si však, že problém s chýbajúcimi lekármi teraz nekončí. Medzi obyvateľmi je naďalej dopyt po všeobecných lekároch, v niektorých regiónoch chýbajú špecialisti a asi tretina pediatrov má viac ako 65 rokov. Žilinský samosprávny kraj  sa  intenzívne zaoberá stabilizáciou  lekárov  v primárnej   a v špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti  ako i v ústavných zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ŽSK. Odbor zdravotníctva spolupracuje s Lekárskymi fakultami, pripravil  motivačné programy pre študentov lekárskych fakúlt a vlani spustil aj dotačný program na podporu nových ambulancií v kraji.  Žiaľ, z dôvodu negatívnym dopadov pandémie na finančné možnosti kraja boli tieto programu dočasne prerušené. ŽSK však má záujem ich obnoviť hneď ako to situácia umožní. 

23.6.2020
Otázka (Iveta Hažíková, My Kysuce)

Chcem informovať, ako sa darilo v tomto roku župe v súvislosti s pridaním vlakových spojov na trati Skalité - Čadca a späť. 

Odpoveď:

Samotný proces pilotného riešenia zahustenia vlakovej dopravy na trati Skalité – Čadca bol poznačený zavedením opatrení spojených s ochorením COVID-19, a teda aj s výzvami obmedziť cestovanie. Žilinský samosprávny kraj však má aj naďalej záujem, aby došlo k posilneniu vlakových spojov na Skalité, preto začal o zahustení vlakovej dopravy na trati Skalité – Čadca  rokovať s novým ministrom dopravy, s možnosťou, že pridané vlakové spoje by financoval štát, nakoľko objednávateľom vlakovej dopravy na tomto traťovom úseku je štát. ŽSK je objednávateľom prímestskej autobusovej dopravy a táto povinnosť mu vyplýva priamo z platnej legislatívy a vzhľadom na negatívny ekonomický dopad pandémie sú jeho možnosti veľmi finančne obmedzené. Na konci júna sa uskutoční prerokovanie rámcového návrhu nového grafikonu vlakovej dopravy medzi zástupcami ŽSR, ZSSK a ministerstva dopravy, na ktorom sa prerokujú všetky pripomienky, ktoré zaslal Žilinský samosprávny kraj a rovnako na tomto rokovaní bude ŽSK požadovať pridanie vlakových spojení na trati Čadca – Skalité. Nový grafikon bude platiť na budúci rok, resp. od 2. decembrovej nedele 2020.

18.6.2020
Otázka (Tomáš Ďurana, Žilinak)

Chcem sa informovať na aktuálny stav projektu Vážskej cyklodopravnej trasy v úseku Žilina - Bytča. V akom štádiu sa projekt nachádza v súčasnosti?

Odpoveď:

Jednou z časti Vážskej cyklodopravnej trasy je  úsek Žilina - Bytča – hranica ŽSK/TSK – (Považká Bystrica) v dĺžke približne 26,5 kilometra.  Pre túto cyklotrasu bola v roku 2019 spracovaná dokumentácia pre územné rozhodnutie, v závere roka bolo pre ňu vydané aj platné územné rozhodnutie. Pozemky so Slovenským vodohospodárskym podnikom sú vysporiadané, pričom ich župa získala do prenájmu za symbolickú sumu.  Na prvú etapu výstavby tejto cyklotrasy máme vydané už aj platné stavebné povolenie (od 7.2.2020).  Prvá etapa je naplánovaná dvoma novými úsekmi mimo zóny dopravy - medzi Žilinou a Považským Chlmcom a od Hričovskej priehrady do Kotešovej. V tejto časti sa vybuduje aj nová 185 metrov dlhá lávka pre cyklistov a peších ponad Váh v Žiline a 100 metrové nájazdy z každej strany. Súčasťou projektu je aj sprejazdnenie Hričovskej hate pre bicykle. Medzi oboma úsekmi ja trasa dočasne plánovaná po existujúcich komunikáciách s osadením dopravného značenia. Na financovanie tejto časti sa budeme uchádzať o eurofondy, projekt na realizáciu sme predložili do aktuálneho kola IROP (rozpočet je cca. 5,7 mil Eur). Na prípravu projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie na ďalšie úseky (od Kotešovej po hranicu s TSK a chýbajúci úsek medzi Hričovskou priehradou a Považským Chlmcom) získala župa dotáciu z ministerstva dopravy a výstavby SR na rozvoj cyklodopravy 150 000 eur.


18.6.2020
Otázka (Simona Ivančáková, TASR)

Mohla by som sa spýtať ako to vyzerá s otváraním stredných škôl vo vašej pôsobnosti od pondelka 22. júna. Budete ich otvárať? Ak áno, tak bude to od pondelka 22.6 alebo o týždeň neskôr? Ďakujem za informáciu. 

Odpoveď:

Rozhodnutie sme nechali v rukách riaditeľov, ktorí najlepšie vedia, aké majú možnosti a potreby do konca školského roka. Máme informácie, že niektoré školy budú otvorené celý posledný týždeň –napríklad Jazyková škola v Žiline, väčšina však privíta študentov na posledné dva júnové dni (29.06. a 30.06.). Tento čas využijú najmä na vrátenie učebníc, odovzdanie vysvedčení a rozlúčku so žiakmi pred letnými prázdninami.

 

18.6.2020
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)

Chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie k slovám pána ministra Krajčího. Krajčí hovorí, že do systému slovenského zdravotníctva by mohlo ísť zo štrukturálnych fondov Európskej únie 2,5 miliardy eur. Z toho chce dve miliardy nasmerovať do rekonštrukcie nemocníc, čo by bol historicky najväčší balík a 500 miliónov na jednotný informačný systém, ktorý podľa neho nemocnice nutne potrebujú.
1. Ktoré nemocnice vo vašom kraji sú horúcim kandidátom na rekonštrukciu? 

Všetky nemocnice v Žilinskom kraji potrebujú rozsiahlu modernizáciu a rekonštrukciu, nakoľko ešte stále trpia modernizačným dlhom z minulosti. Finančné zdroje alokované zo zdrojov župy alebo zdravotných poisťovní nepokrývajú v plnej miere možnosti rozvojových programov alebo modernizačných zámerov.

2. Čo všetko sa dá za takýto balík urobiť? 

S takouto finančnou pomocou by bolo možné zmodernizovať a technicky plnohodnotne vybaviť nemocnice špičkovou zdravotníckou technikou a tiež zastabilizovať ľudské zdroje v zdravotníctve.  Zároveň by sa tým otvorili cesty pre elektronizáciu v plnom rozsahu s možnosťami integrácie telemedicínskych technológii a tiež pre zavedenie vedeckého výskumu do praxe v oblasti medicíny.

3. Myslíte si že sa tie peniaze dokážu využiť? 

Určite áno a budeme medzi prvými, ktorí sa budú uchádzať o financie pre svoje nemocnice, aby sme získali možnosť rozvíjať a zlepšovať kvalitu zdravotníckych služieb v Žilinskom kraji.

17.6.2020
Otázka (Iveta Hažíková, My Kysuce)

Chcem sa informovať, ako sa podieľa žilinská župa na financovaní Kysuckej cyklotrasy do Budatína, či už poskytla nejaké financie, uvažuje nad ďalšími, aké budú jej parametre, kadiaľ bude prechádzať, koľko financií si pravdepodobne vyžiada, z čoho pôjdu a kedy je predpoklad, že by mohla začať slúžiť. Veľmi pekne vám ďakujem za vašu ochotu, pozdravujem a želám pekný deň, Iveta Hažíková

Odpoveď:

Žilinský samosprávny kraj zabezpečil na vlastné náklady vypracovanie Technickej štúdie Kysuckej cyklotrasy, ktorú zhotoviteľ odovzdal na konci roku 2019. Táto štúdia bude slúžiť ako podkladový materiál  pre spracovanie  ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie (DÚR) a pre doplnenie územných plánov jednotlivých dotknutých obcí a miest, ktorými cyklotrasa prechádza. Technická štúdia navrhuje vhodné  trasovanie chýbajúceho úseku cyklodopravnej trasy v koridore rieky Kysuca medzi mestami Žilina, Kysucké Nové Mesto a obcou Dunajov s niekoľkými alternatívnymi úsekmi. Celková dĺžka navrhovaného úseku je 16,5 km s asfaltovo-betónovým povrchom. Základná šírka  je 3 metre, v stiesnených podmienkach sa predpokladá min. šírka 2 metre. Vybudovať by sa mali aj štyri lávky a osem priepustov. Združenie obcí Cyklotrasa Ochodnica - Žilina Budatín spolu so Žilinskou župou v tomto období pripravujú podpísanie zmluvy o združení finančných prostriedkov na spracovanie dokumentácie pre územné rozhodnutie. Na aprílovom zastupiteľstve ŽSK bol odsúhlasený peňažný vklad vo výške 20-tisíc eur na financovanie I. etapy (teda zabezpečenie projektových prác, geodetickej práce a inžinierskych činností do nadobudnutia právoplatného územného rozhodnutia).  Združenie obcí Cyklotrasa Ochodnica - Žilina Budatín vloží peňažný vklad vo výške 40 tisíc eur.


16.6.2020
Otázka (Monika Domeniková, zijemvrk.sk)

Píšem z portálu Žijem v Ružomberku a chceli by sme informovať o rekonštrukcii na Škole umeleckého priemyslu v Ružomberku. Preto by som chcela poprosiť o odpovede na nasledovné otázky? Prečo kraj pristupuje k plnej debarierizácii školy? Aké práce sa aktuálne vykonávajú? Práce museli byť kvôli statike pozastavené, kedy sa opätovne spustili/spustia? Čo sa všetko sa v rámci tejto rekonštrukcie robí? Kedy to bude dokončené? Kraj škrtal viaceré investičné akcie. Dotkne sa nejakým spôsobom koronakríza aj tejto rekonštrukcie? Stopku dostala aj rekonštrukcia Liptovského Múzea i telocvičňa obchodnej akadémie. Do akého termínu? kedy sa tým budete zaoberať?

Odpoveď:

Modernizácia odborného vzdelávania na Škole umeleckého priemyslu Ružomberok začala ešte koncom roka 2019. Je financovaná z eurofondov v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP). Okrem stavebných úprav, prístavby a modernizácie odborných učební sa bude riešiť aj debarierizácia priestorov školy vrátane nového výťahu v celkovom rozsahu okolo 900 tis. eur.  Súčasťou projektu je modernizáciu vybavenia školy s cieľom podporiť koncept duálneho vzdelávania a prispieť tak k lepšiemu uplatneniu absolventov na trhu práce.  Počas rekonštrukcie sa objavili problémy so statikou, pre ktoré museli byť práce dočasne pozastavené, aby bola spracovaná projektová dokumentácia bezpečného technického riešenia zo strany projektanta. Harmonogram stavebných prác je 12 mesiacov, momentálne sa pripravuje verejné obstarávanie na spomínanú modernizáciu vybavenia. Predpoklad ukončenia projektu je koniec roka 2020, prípadne začiatok roka 2021.Pandémie nemala dopad na modernizáciu Školy umeleckého priemyslu, rovnako sa nedotkla ani ďalších investičných akcií financovaných z európskych finančných zdrojov. V prípade plánovaných aktivít v meste Ružomberok sme museli pre dopady pandémie presunúť na neskoršie obdobie dve investície. Ide o stavebné úpravy vstupného schodiska pred budovou Liptovského múzea v Ružomberku (súčasťou prác malo byť vybudovanie výťahu v interiéri) v predpokladanej hodnote zhruba 200 000,- eur. Zároveň sme odložili II. etapu modernizácie Obchodnej akadémie v Ružomberku, v rámci ktorej sa mala zatepliť budova telocvične v celkovej investícií asi 60 000,- eur. Tieto investičné akcie sa presunuli zatiaľ na rok 2021 a budú realizované v závislosti od finančnej situácie Žilinského samosprávneho kraja.


16.6.2020
Otázka (Tomáš Ďurana, zilinak.sk)

1. Eviduje ŽSK podnety od občanov na tento nebezpečný úsek?
2. Počíta sa v najbližšom období s úpravou cesty, prípadne realizáciou nových opatrení na zlepšenie bezpečnosti?
3. V akom časovom horizonte dôjde k oprave poškodených zvodidiel?

Odpoveď: 

1. Správa ciest ŽSK má vedomosť o dopravných nehodách aj o škodových udalostiach v tomto úseku od Okresného riaditeľstva policajného zboru (oddelenie dopravného inšpektorátu). Podnety od občanov neeviduje.
2. Správa ciest ŽSK sa neustále zaoberá možnosťami zlepšenia bezpečnosti na svojich cestách. V tomto prípade sa riešila aj možnosť osadenia takzvaných spomaľovačov, avšak v tomto úseku by umiestnenie spomaľovačov mohlo premávku ohroziť vzhľadom na smerové vedenie trasy a nedostatočné rozhľadové pomery. Správa ciest ŽSK preto požiada Slovenskú správu ciest o premeranie a vyhodnotenie drsnosti vozovky na predmetnom úseku cesty III. triedy. Podľa výsledkov ,,testovania“ pristúpi k ďalším krokom.
3. Na opravu zvodidiel boli objednané nové časti zvodidlového systému. Hneď po ich dodaní budú poškodené zvodidlá opravené.

16.6.2020
Otázka (Tomáš Garai, Hospodárske noviny)

Stav mostov na Slovensku je alarmujúci. Ako hodnotíte stav mostov vo vašej pôsobnosti? Aké kroky robíte pre zlepšenie ich stavu? Koľko ročne investujete do opráv?

Odpoveď:

Žilinský samosprávny kraj má vo svojej pôsobnosti 786 mostov. Pravidelne vykonávame obhliadky mostov, hodnotíme ich technický stav a podľa naliehavosti pristupujeme k ich oprave a modernizácií. Väčšie investície sa snažíme realizovať z európskych finančných zdrojov. V súčasnosti máme 59 mostov vo veľmi zlom stave a 114 mostov v zlom stave.  V roku 2018 sme zrekonštruovali 15 mostov za takmer 1,8 milióna eur z rozpočtu kraja a deväť mostov za viac ako 2,4 milióna eur z eurofondov. Vlani  ŽSK zrekonštruoval 13 mostov za viac ako 1,3 milióna eur. 

15.6.2020
Otázka (Martin Vančo, Trend)

1. Nie je tajomstvo, že školy na distančné vzdelávanie neboli príliš pripravené. Urobili ste na úrovni VÚC nejaké aktivity, ktoré viedli k zlepšeniu v tejto oblasti alebo túto vec nechávate na samotné školy (prípadne ministerstvo)?
2. Máte presné štatistiky o tom, koľko žiakov sa na vašich školách zapájalo do distančného vzdelávania?
3. Robili ste si prehľad o tom, aké metódy distančného vzdelávania sa využívali na vašich školách?
4. V čom sa ukázali byť najväčšie bariéry distančného vzdelávania?

Odpoveď:

1. V tejto neľahkej situácií sme sa snažili byť školám nápomocní. Zasielali sme im metodické usmernenia, pokyny, odporúčania k zvládnutiu špecifickej situácie v súvislosti s týmto celosvetovým problémom. Odbor školstva bol v každodennom kontakte so školami, bol nápomocný so zvládaním individuálnych požiadaviek škôl na zabezpečenie ich plynulého chodu.
2. Z celkového počtu 59 stredných škôl a 1 jazykovej školy sa  distančne vzdelávalo 95% žiakov. V prípade 18 škôl  sa do dištančného vzdelávania zapojilo 100% žiakov, u 33 škôl sa zapojilo od 90 – 99% žiakov a v prípade 9 škôl  sa zapojilo zhruba 80% - 89% žiakov.
3. Školy a učitelia sa snažili prispôsobiť vzdelávanie aktuálnym možnostiam a potrebám, pričom sa prejavila ich akčnosť a kreativita. Na vzdelávanie využívali viaceré programy a aplikácie, ktoré sa líšili. Všetky školy sa však opierali o EduPage a školský e mail, ktorý slúžil na komunikáciu,  zadávanie úloh i kontrolu. Okrem toho často vzdelávali prostredníctvom Zoom meeting, Skype, komunikovali prostredníctvom aplikácie WhatsApp, využívali produkty od Microsoftu (Microsoft Teams - vedenie záverečných maturitných prác – konzultácie, online konzultácie so žiakmi,  tvorba videoprezentácií, Microsoft OneDrive - zdieľanie programátorských projektov, zdieľanie videoprezentácií, Microsoft OneNote - náhrada klasickej tabule, vysvetľovanie učiva, písanie zadaní a pod.), sprístupňovali videá prostredníctvom Youtube a podobne.  Počas výučbu sa opierali aj o výukové stránky (učíme na diaľku, zborovna.sk, komenskehoinstitut.sk  -webináre a mnohé iné). Vyučujúci vzdelávali formou videokonferencií, videohovorov, výučbových videí alebo prezentácií spracovaného učiva. Žiaci dostávali priebežne úlohy k učivu, ktoré museli splniť, vypracovávali pracovné listy, prezentácie, kazuistiky, seminárne práce, referáty,  riešili komplexné úlohy, boli testovaní, v rámci videohovorov aj ústne preskúšaní. Natáčali niektoré svoje praktické práce na video – filmovali sa pri práci, v elektronickej podobe zasielali všetky práce, odosielali vypracované domáce zadania zo všetkých predmetov, písali písomné práce online.
4. Školy neboli pripravené na túto formu vzdelávania, museli sa popasovať s problémami technického charakteru – slabá kvalita pripojenia na internet, nedostatočné hardvérové vybavenie PC –napr. chýbajúca kamera, mikrofón... Niektorým pedagógom chýbali skúsenosti a znalosti rôznych digitálnych technológií, učitelia využívali vlastné technické zariadenia a vlastné internetové pripojenia (rôzna kvalita, dostupnosť signálu a i.).V niektorých rodinách bolo potrebné vyriešiť kolízie pri využívaní techniky (počítače, notebooky, smartphony) v rámci domácností (štúdium viacerých detí, "home office" rodičov...). Sociálne slabšie rodiny nevlastnia techniku (niektoré školy zapožičali notebooky, aby sa žiaci mohli zúčastňovať dištančného vzdelávania).Medzi ďalšie nedostatky distančného vzdelávania môžeme zaradiť chýbajúci databázový systém výukových materiálov pre akademické a odborné predmety. Nakoľko neboli jasne stanovené pravidlá o tejto podobe vyučovania, učitelia postupovali rozdielne, podľa svojich skúseností alebo podľa intuície. Žiaci boli  pri vzdelávaní izolovaní, čo sa odrazilo aj v nízkej  motivácií k študijným výsledkom. 

11.6.2020
Otázka (Nikola Marhefková, Ružomberský magazín)

1.Konkrétne: V akej fáze sa nachádza rekonštrukcia Obchodnej akadémie? Župa tu už realizovala prvú etapu, druhá (zateplenie obvodového plášťa telocvične a výmena bleskozvodu v hodnote 50-tisíc eur) bola preložená pre neaktuálnu projektovú dokumentáciu. Plánuje sa uskutočniť v pôvodnomrozsahu a rovnakých nákladoch?
2. V akej etape sa nachádza renovácia Školy úžitkového výtvarníctva? S akými stavebnými úpravami sa počíta v jednotlivých etapách, kedy je predpokladané ukončenie prác? V akej výške je investícia a z akých zdrojov bude hradená?

Odpoveď: 

1. V procese vybavovania je stavebné povolenie, čomu predchádza súhlas vlastníka pozemku – mesta Ružomberok. Týka sa to najmä časti prác pri budovaní vstupných bezbariérových rámp na pozemku mesta.Pre dopady pandémie sa však plánovaná investičná akcia presúva na neskoršie obdobie a bude realizovaná v závislosti od finančnej situácie Žilinského samosprávneho kraja. Rozsahu plánovaných prác a rozpočtovaných nákladov sa zmeny nedotkli. 

2. Modernizácia odborného vzdelávania na Škole umeleckého priemyslu Ružomberok (nový názov Školy úžitkového výtvarníctva) začala ešte koncom roka 2019. Je financovaná z eurofondov v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP).Okrem stavebných úprav, prístavby a modernizácie odborných učební sa bude riešiť aj debarierizácia priestorov školy vrátane nového výťahu v celkovom rozsahu okolo 900 tis. eur. Súčasťou projektu je modernizáciu vybavenia školy s cieľom podporiť koncept duálneho vzdelávania a prispieť tak k lepšiemu uplatneniu absolventov na trhu práce.  Počas rekonštrukcie sa objavili problémy so statikou, pre ktoré museli byť práce dočasne pozastavené, aby bola spracovaná projektová dokumentácia bezpečného technického riešenia zo strany projektanta.  Harmonogram stavebných prác je 12 mesiacov, momentálne sa pripravuje verejné obstarávanie na spomínanú modernizáciu vybavenia. Predpoklad ukončenia projektu je koniec roka 2020, prípadne začiatok roka 2021.


10.6.2020
Otázka (Marek Fišera, zilinak.sk)

1. Dve ambulancie, ktoré sú zatiaľ zapojené do projektu, pomáhajú dobrovoľne alebo ide o zmluve podmienenú reciprocitu za nejaký finančný príspevok?
2. Ide o ambulancie, ktoré ŽSK podporila v rámci vlastného dotačného programu na štart ambulancií? 
3. Bude sa ŽSK podieľať na hradení nákladov v prípade bezplatných ošetrení?
4. Koľko predbežne komplexných ošetrení plánujú ambulancie poskytnúť a v akom časovom horizonte?
5. Bude pomoc dostupná len pre obyvateľov v dvoch okresov, v ktorých sídlia ambulancie?  Alebo budú vybrané prípady z celého kraja?

Odpoveď:

1. Zubní lekári sa zapojili do projektu dobrovoľne, nie je to podmienené žiadnou reciprocitou ani zmluvným vzťahom s lekárom.
2. Nie, v tomto prípade ide o ambulancie mimo dotačného programu samosprávneho kraja. Zatiaľ sa do projektu zapojili dve ambulancie, jedna ambulancia je na Kysuciach vo Vysokej nad Kysucou a na Orave v Tvrdošíne. Oslovili sme aj ďalších zubných lekárov, zatiaľ nemáme spätnú väzbu.
3. Na hradení nákladov sa kraj podieľať nebude. Náklady idú výlučne zo zubnej ambulancie a bude to mimo účtovania do zdravotnej poisťovne. ŽSK projekt zastrešuje, záujemcovia o ošetrenie sa nahlasujú priamo nám a  následne v spolupráci s tímom ľudí zo zdravotníctva a odboru sociálnych vecí rozhodneme, kde je tá pomoc najviac potrebná.
4. Počet pacientov bude limitovaný možnosťami lekára. 
5. Pomoc je určená obyvateľom Žilinského kraja, bez ohľadu na to, z ktorého regiónu pochádzajú. Je však dôležité, aby mal možnosti sa na vyšetrenie dostaviť. Posudzovať budeme každý jeden prípad.  Pacientov, ktorí bezplatné ošetrenie získajú, budeme vyberať podľa naliehavosti a skutočnej potreby. 

9.6.2020
Otázka (Martina Sivačková, Mestská televízia Ružomberok)

V rámci rekonštrukcie cesty a chodníkov na moste v Ružomberku - Rybárpole, ktorú financuje Žilinský samosprávny kraj boli osadené už aj semafory. V prílohe prikladám fotografiu. Predmetný semafor je umiestnený v strede chodníka. Na základe mnohých dopytov od ľudí vás chcem poprosiť o vyjadrenie, či je toto osadenie semaforov v súlade s projektom a teda má to tak byť, prečo je semafor práve v strede chodníka a nie na jeho okraji, kde by neprekážal, či semafor nebude prekážať napríklad imobilným alebo mamičkám s kočíkmi pri prechode týmto úsekom,  ak došlo k chybe, či bude napravená a kedy.

Odpoveď:

Investorom zelenej vlny v meste Ružomberok, ktorá zahŕňa aj komplexnú výmenu cestnej svetelnej signalizácie na jednotlivých križovatkách v meste Ružomberok je NDS a.s. Realizátorom výmeny cestnej svetelnej signalizácie je spoločnosť SIEMENS s.r.o., a rekonštrukciu chodníkov v blízkosti križovatky ciest I/18 a III/2211 vykonáva mesto Ružomberok. Správa ciest ŽSK vykonáva len stavebné úpravy stredového ostrovčeka a mostného objektu s jeho príslušenstvom (oprava chodníkov, vozovky a zábradlia na mostnom objekte), nie presun cestnej svetelnej signalizácie a rekonštrukciu chodníka mimo mostný objekt.  Preto sa s otázkami ohľadom semaforu skúste obrátiť na investorov – mesto Ružomberok, spoločnosť Siemens alebo NDS.

5.6.2020
Otázka (Michala Staníková, Žilinský večerník)

Pripravujem článok o nebezpečnom úseku cesty vo Varíne. Konkrétne ide o Starohradskú ulicu - 2073 z Varína do Nezbudskej Lúčky. V jednej časti bola cesta v minulosti rozkopaná kvôli budovaniu kanalizácie. A práve tu vzniká problém. Asfalt po prácach upadol a medzi vozovkou a časťou, kde sa kopala kanalizácia, cesta poklesla a vzniká tam nerovný terén - bolo tam už niekoľko nehôd na bicykloch a nie je to nijakým spôsobom označené. Naposledy nám písala jedna pani, ktorá tam mala nehodu 22. mája -išla na bicykli s dcérkou, podšmyklo sa jej koleso, spadla a s končila so zlomeným palcom na urgente. Písala, že v sobotu 30. mája tam bola aj s policajtmi, ktorí tento úsek označili pre výstrahu sprejom - lebo doteraz tam nebolo žiadne značenie - len jedna rúra (viď. foto). Podľa mojich informácií sa za posledný mesiac odohralo na tomto úseku už niekoľko nehôd (cyklisti) - v jeden deň dokonca tri po sebe - zlomená ruka, vážny úraz hlavy - bola privolaná aj sanitka. Pokiaľ mám správne informácie, tento úsek by mal patriť ŽSK, aj keď kanalizáciu tam budovala obec. Ak je cesta vo vašej správe, prosím, viete mi k tomu poskytnúť nejaké oficiálne stanovisko? Teda, či registrujete tento problém a či ste už komunikovali s obcou, aby cestu upravila tak, aby tam nevznikali podobné nehody, resp. ako zasiahnete po zistení týchto skutočností?

Odpoveď:

Správa ciest ŽSK ako správca cesty odovzdala koncom septembra tento úsek cesty za účelom výstavby novej kanalizácie obci Varín, ktorá bola investorom. Pri preberaní cesty na seba zároveň prebrala aj zodpovednosť za škody  vzniknuté tretím osobám (viď. Príloha). V rámci pravidelných obhliadok Správa ciest ŽSK však zistila pokles vozovky v mieste ryhy kanalizácie. Ihneď vyzvala investora (obec Varín)  na vykonanie nápravy, ktorá bola tento týždeň zrealizovaná (foto v prílohe).
Uvedený úsek bude Správa ciest ŽSK kontrolovať.


4.6.2020
Otázka (Martina Sivačková, Mestská televízia Ružomberok)

- koľko žiakov absolvovalo, resp. v týchto dňoch vykonáva ústnu maturitnú skúšku na stredných školách v Ružomberku, ktorých zriaďovateľom je kraj, príp. aj v ktorých konkrétnych školách
- a koľko maturantov celkovo ste tento rok evidovali v ružomberských stredných školách. 

Odpoveď:

Žilinský samosprávny kraj je zriaďovateľom piatich stredných škôl v Ružomberku, na ktorých bolo v tomto roku spolu 259 maturantov. Z nich absolvovalo maturitnú skúšku administratívnym spôsobom  256 žiakov. Na Obchodnej akadémii v Ružomberku požiadali dvaja žiaci o ústnu internú časť maturitnej skúšky z ANJ na vyššiu úroveň. Na Spojenej škole v RK jeden žiak požiadal o ústnu internú časť dňa 27.5.2020 z ANJ na vyššiu úroveň. Jeden žiak zo SOŠ polytechnickej vzhľadom na komisionálne skúšky v 4. ročníku bude môcť požiadať o maturitu v septembri.

4.6.2020
Otázka (Monika Domeniková, zijemvrk.sk)

1. Koľko maturantov je v Ružomberku?
2. Koľko z nich absolvovalo maturitnú skúšku administratívnym spôsobom?
3. Koľkí maturanti z ružomberských škôl požiadali o vykonanie bežnej ústnej skúšky - ( z ktorých škôl a ktorých predmetov?)
4. Prihlásili sa nejakí zo škôl v Ružomberku na maturitnú skúšku v septembri?
5. Koľko žiakov absolvovalo prijímacie konanie v Ružomberku? koľkí sa hlásili na nejakú strednú školu?

Odpoveď:

1. Žilinský samosprávny kraj je zriaďovateľom piatich stredných škôl v Ružomberku, na ktorých bolo v tomto roku spolu 259 maturantov.  Údaje zo súkromných zariadení (Gymnázia sv. Andreja, zo Súkromného bilingválneho gymnázia a zo Strednej zdravotníckej školy M. T. Schererovej) nemáme k dispozícií, je potrebné sa obrátiť priamo na školy alebo ich zriaďovateľov.
2. V piatich krajských školách v Ružomberku absolvovalo maturitnú skúšku administratívnym spôsobom  256 žiakov.
3. Dvaja žiaci z Obchodnej akadémie sa ešte v septembri prihlásili na konanie maturitnej skúšky z anglického jazyka na vyššej úrovni B2, než ako je na stredných odborných školách požadovaná (B1). Preto požiadali o ústnu maturitu. (absolvovali ju ešte 26.5.2020, preto to školstvo nezahrnulo do odpovede). Na Spojenej škole v RK jeden žiak požiadal o ústnu internú časť dňa 27.5.2020 z ANJ na vyššiu úroveň.
4. Jeden žiak zo SOŠ polytechnickej vzhľadom na komisionálne skúšky v 4. ročníku bude môcť požiadať o maturitu v septembri.
5. Záujem o štúdium na stredných školách uvádza Centrum vedecko-technických informácií SR. Podľa dostupných informácií na www.cvtisr.sk bol nasledovný záujem o štúdium:
Gymnázium, Š. Moyzesa – 136  - 4 ročná forma štúdia.
Obchodná akadémia - 91
Škola umeleckého priemyslu - 139
SOŠ polytechnická - 92
Spojená škola - 178

Aktuálne platné legislatívne predpisy umožnili každému žiakovi 9. ročníka základnej školy podať štyri prihlášky na štúdium na strednej škole, dve v odboroch, ktoré si vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností  alebo nadania (talentové skúšky – umenie, šport, bilingválne štúdium, zdravotnícky odbor masér) a dve v odboroch, o ktoré má záujem a v ktorých si predstavuje svoju budúcu prípravu na povolanie. (preto sú počty záujemcov vysoké, reálny počet detí je nižší). V zmysle rozhodnutia ministra školstva sa klasické prijímacie skúšky nekonali. Školy vytvorili poradie prihlásených žiakov podľa prospechu na základnej škole a výsledkov absolvovaných súťaží a umiestnení v nich.

4.6.2020
Otázka (Nikola Marhefková, Ružomberský magazín)

Oslovujem Vás v súvislosti s prebiehajúcou rekonštrukciou gymnázia na Moyzesovej ulici v Ružomberku. Ide o dlhodobejšie plánovanú investíciu ŽSK. Rada by som poprosila o bližšie informácie. Aktuálne začala prvá etapa renovácií - výmena okien. Mohli by ste konkretizovať rozsah prác? Kedy je predpokladané ukončenie prác? Koľko finančných prostriedkov si úpravy vyžiadajú? Súčasťou renovácie má byť aj zateplenie budovy. Uskutoční sa v druhej etape alebo vo viacerých? Na kedy je naplánovaná táto etapa a čo všetko bude zahŕňať? V akom časovom horizonte by malo byť gymnázium kompletne zrekonštruované?Pôvodne bola investičná akcia naplánovaná na rok 2019, bola však presunutá na tento rok. Županka Erika Jurinová odklad odôvodnila v januári tohto roka nasledovne: „Verejné obstarávanie sme uzavreli ešte na konci roka 2019, ale keď sme mali podpísať s víťazom zmluvu, prestal komunikovať. Preto naše oddelenie kontaktovalo ďalšieho uchádzača v poradí, aby sme s ním rokovali o podpise zmluvy. Tam je však cena naozaj vyššia, a preto je možné, že napokon súťaž aj zrušíme a vyhlásime novú.  Uvidíme, ako bude táto firma reagovať.“ Realizuje rekonštrukciu gymnázia teda druhá oslovená firma v poradí alebo ide o víťaza novej súťaže?  Navýšila sa pôvodná cena, ak áno, o koľko?

Odpoveď

Vzhľadom na nákladnosť investície pristúpil Žilinský samosprávny kraj k etapizácii stavebných prác.  V tejto chvíli sa realizuje I. etapa, v rámci ktorej sa vymenia všetky okná na budove gymnázia. Finančné prostriedky boli schválené v roku v 2019, nového zhotoviteľa sa podarilo vysúťažiť začiatkom roka 2020. Stavenisko bolo odovzdané v marci. Práce by mali podľa zmluvy trvať pol roka. Celková výška investície je necelých 300-tisíc eur. Súčasťou prác bude aj úprava vonkajších parapetov, opravy omietok a obkladov po výmenách výplní,   súvisiace stavebné práce a maľby opravených omietok. Ďalšia etapa tohto projektu ,v ktorej by malo pokračovať zvýšenie energetickej hospodárnosti budovy gymnázia zateplením obvodových stien a striech, bude pokračovať podľa finančných možností Žilinského samosprávneho kraja resp. sa plánuje prípadné zapojenie sa do eurofondovej výzvy.


4.6.2020
Otázka (Martina Sivačová, Mestská televízia Ružomberok)

V súvislosti so šetrením financií z dôvodu ekonomických dopadov koronakrízy a presune niektorých investičných akcií do ďalších rokov vás chcem poprosiť o vyjadrenie pre Mestskú televíziu Ružomberok, ktoré investičné akcie, kt. ste mali realizovať tento rok v Ružomberku, sa nakoniec realizovať nebudú, koľko € tým Žilinský kraj ušetrí a na kedy sa ich realizácia presúva (o rok, neurčito a pod.)? Vopred ďakujem za odpoveď a prajem všetko dobré.

Odpoveď:

V prípade plánovaných aktivít v meste Ružomberok sme museli pre dopady pandémie presunúť na neskoršie obdobie dve investície. Ide o stavebné úpravy vstupného schodiska pred budovou Liptovského múzea v Ružomberku (súčasťou prác malo byť vybudovanie výťahu v interiéri) v predpokladanej hodnote zhruba 200 000,- eur. Zároveň sme odložili II. etapu modernizácie Obchodnej akadémie v Ružomberku, v rámci ktorej sa mala zatepliť budova telocvične v celkovej investícií asi 60 000,- eur. Tieto investičné akcie sa presunuli na rok 2021 a budú realizované v závislosti od finančnej situácie Žilinského samosprávneho kraja.


4.6.2020
Otázka (Marek Fišera, zilinak.sk)

1. Ktoré osoby využívali vozidlo v rokoch 2018 a 2019 a za akým účelom? Aké vozidlo v rokoch 2019/2020 využíva/la predsedníčka ŽSK?
2. Aké vozidlo v rokoch 2019/2020 využíva/la predsedníčka ŽSK?
3. Bolo používanie služobného vozidla podmienené schválením pracovnej cesty vopred?
4. Koľko vozidiel zakúpil Úrad ŽSK počas roku 2019?
5. Prípadne iné informácie

Odpoveď:

1. Predsedníčka ŽSK od nástupu do svojej funkcie deklarovala predaj osobného motorového vozidla Audi A8L z dôvodu, že toto auto považovala za zbytočný luxus a prejav papalášstva. Údržba a prevádzka vozidla si vyžadovali náklady, ktorých odstránením župa mohla získať prostriedky na zmysluplnejšie ciele. V roku 2018 predsedníčka ŽSK prioritne používala motorové osobné vozidlo značky Renault Koleos, ktoré aj sama šoférovala. Vzhľadom na to, že nebolo dostatočné bezpečné, na dlhé pracovné cesty mimo Žilinský samosprávny kraj a na zahraničné pracovné cesty používala osobné motorové vozidlo značky Audi A8L s prideleným šoférom. Úrad Žilinského samosprávneho kraja sa rozhodol na konci roka 2018 obstarať nové vozidlo strednej kategórie, ktoré je reprezentačné a poskytuje dostatočné bezpečnostné parametre.
2. Od roku 2019 predsedníčka ŽSK používa osobné motorové vozidlo značky Škoda Superb. V tomto roku s ním najazdila takmer 51 tisíc kilometrov.
3. Predseda samosprávneho kraja má v zmysle zákona č.438/2001 Z.z. o platových pomeroch a ďalších náležitostiach súvisiacich s vykonávaním funkcie nárok na používanie služobného motorového vozidla s prideleným vodičom na vykonávanie funkcie alebo v súvislosti s ňou.
4. Z dôvodu zastaraného vozového parku sa v roku 2019 zakúpili na Úrad ŽSK štyri nové hybridné vozidlá. Tri vozidlá značky Toyota Corrolla Touring Sports comfort a jedno vozidlo značky Toyota Yaris, ktoré sa vo všeobecnosti vyznačujú ekologickejšou a ekonomickejšou prevádzkou a zároveň šetria životné prostredie. Celková obstarávacia cena týchto vozidiel bola v hodnote 79 988€.
5. Žilinská župa sa pokúšala odpredať vozidlo Audi A8L prostredníctvom Obchodnej verejnej súťaže. Verejná súťaž bola úspešná až na šiesty pokus. Samotná údržba vozidla bola mimoriadne finančne náročná a v rokoch 2014 – 2019 stála župu spolu približne 26 tisíc eur.

4.6.2020
Otázka (Marek Fišera, zilinak.sk)

Pre pripravovaný článok by som vás chcel požiadať o informácie k športovému areálu na Varšavskej ceste v Žiline: vakom štádiu je projekt športového areálu a kedy by mala začať jeho výstavba? Čo spôsobilo zdržanie oproti pôvodným plánom? Zmenila súčasná pandémia časový harmonogram realizácie? Pripravuje ŽSK výstavbu iných areálov na školách v jej pôsobnosti?

Odpoveď:

Na rekonštrukciu areálu na Varšavskej sa dokončuje projektová a inžinierska činnosť. Rekonštrukcia tohto areálu je plánovaná na tento rok, pričom v rozpočte na rok 2020 bolo schválených 150 tis €. Areál na Varšavskej zahŕňa 4 dráhový ovál dĺžky 300 m, potom sú riešené doskočisko, futbalové ihrisko, doplnkové konštrukcie, osvetlenie, spevnené plochy s parkoviskom a hokejbalové ihrisko. Predbežné náklady sú vo výške cca 650 tis. €. Vzhľadom na aktuálnu situáciu sa uvažuje nad rozdelením výstavby na etapy , pričom v prvej etape by bol realizovaný atletický ovál s ihriskom a následne parkovisko s príjazdom a v konečnej etape stavebné úpravy hokejbalového ihriska. Okrem areálu na Varšavskej má župa pripravený aj projekt športového areálu na Hlinskej. Ten patrí medzi drahšie projekty, kde sa počítalo s tým, že bude slúžiť na vrcholové športové podujatia. Financovanie projektu a jeho realizácia je však tento rok reálne ohrozená dopadmi koronakrízy na rozpočet samosprávy. Župa počíta s výpadkom daní ročne vo výške zhruba 8 -12 miliónov eur v závislosti od vývoja pandémie. V prípade, že by sa negatívny scenár nenaplnil, máme záujem v projekte určite pokračovať.

Okrem toho župa rozbehla výstavbu atletického štadiónu v Martine pri Spojenej škole, ktorý bude spĺňať štandardy na súťaže podľa medzinárodných predpisov. Práce začali ešte koncom minulého roka. V prvej etape výstavby  sa počíta s dobudovaním atletického 400 metrového oválu s ôsmymi dráhami, postavením športovísk pre atletiku - doskočisko pre skok do diaľky, vrh guľou či beh cez prekážky, vhodných aj na medzinárodné súťaže a ihrisko pre školské súťaže. Práce budú stáť viac ako dva milióny eur. Atletický zväz podporí výstavbu štadióna dotáciou vo výške 400-tisíc eur, zvyšné náklady bude zdieľať Žilinská župa s mestom Martin.

4.6.2020
Otázka (Ľubica Stančíková, My Liptovské noviny)

Obec Liptovské Matiašovce vyhlásila na svojom území mimoriadnu situáciu pre zlý, život ohrozujúci stav cesty. Cesta je v správe ŽSK. Obec si na vlastné náklady nechala spracovať hodnotenie technického stavu cesty, vyšlo veľmi zle. Mimoriadnu situáciu vyhlásili aj vzhľadom na toto hodnotenie. Obec však dlhodobo upozorňuje na to, že súčasná cesta je pre tranzitnú nákladnú dopravu úplne nevyuhovujúca. Ako sa ku vzniknutej situácii postaví ŽSK ako vlastník a správca? Aké opatrenia urobíte? Obec dlhodobo poukazuje na to, že treba obchvat.

Odpoveď:

Pri príprave Stratégie územného rozvoja dopravy a mobility ŽSK boli spracované dopravné prieskumy na cestách II. a III. triedy, zamerané na preverenie objemov a smerovania dopravy. Vo vzťahu k plánu výstavby obchvatov prebiehal dopravný prieskum v 14 obciach ŽSK, vrátane obce Liptovské Matiašovce. Dopravné zaťaženie tejto obce ako aj úroveň tranzitnej dopravy sa na základe prieskumu radia k najnižším zo 14 posudzovaných obcí. Tento úsek nepatrí ani k nehodovým úsekom. Treba tiež povedať, že tranzitná doprava je z predmetného úseku vylúčená. Na ceste II/584 je však schválené dopravné značenie zákaz vjazdu nákladných vozidiel do 12 ton okrem dopravnej obsluhy. Dopravnú obsluhu si však každý vodič vysvetľuje inak.  Zvislé dopravné značenie, ktoré presúva tranzit mimo obce Liptovské Matiašovce, sa nachádza na okružnej križovatke ciest I/18 a II/584 v Liptovskom Mikuláši, kde tranzitnú dopravu usmerňuje na cestu I/18 smer Ružomberok. Projekt obchvatu  v Liptovských Matiašovciach by bol finančne veľmi nákladný, na ktorý župa momentálne nemá v rozpočte prostriedky, nakoľko musíme prioritne riešiť kritické križovatky a nebezpečné úseky ciest. Máme viac ako 150 mostov, ktoré sú v zlom a vo veľmi zlom stave a tiež viac ako dve stovky kilometrov ciest II. a III. triedy v nevyhovujúcom stave a 13 km ciest II. a III. triedy v havarijnom stave. Všetko sa žiaľ nedá spraviť za rok, dva, ani tri, ale postupne znižujeme modernizačný dlh na našich cestách, pričom ako prvé sa opravujú vždy tie najrizikovejšie. 

Samozrejme budeme hľadať možnosti financovanie obchvatu z prostriedkov EÚ fondov, no v tomto programovacom období takéto výzvy neboli vypísané a v nasledujúcom programovacom období sa priority Európskej komisie uberajú prioritne smerom k ekológii, či inteligentným dopravným systémom,  SMART CITY a bohužiaľ nie na výstavbu regionálnych ciest. 



2.6.2020
Otázka (Tomáš Garai, Hospodárske noviny)

1. Koľko váš kraj investuje  do bicyklovej dopravy (najlepšie aj s medziročným porovnaním) a na čo tie peniaze idú?
2. Koľko kilometrov cyklotrás máte, prípadne koľko sa stavia.
3. Aké sú vaše ambície pre popularizáciu tejto dopravy?

Odpoveď:

1. Podpora cyklodopravy v rámci kraja patrí k jednej z priorít Žilinského samosprávneho kraja. Od roku 2010 do roku 2019 ŽSK investoval do bicyklovej dopravy 1 536 631,88 eur, pričom 1 081 343,02 eur bolo použitých z rozpočtu župy a z mimorozpočtových zdrojov 455 289,86 eur. Okrem toho župa každoročne (už po šiestykrát) financuje aj sezónu prevádzku cyklobusov, ktoré dopravia cyklistov k vybraným destináciám.  ŠPECIFIKÁCIU  VÝŠKY  FINAČNÝCH ZDROJOV ŽSK je možné si dohľadať v nižšie uvedenom linku: http://www.regionzilina.sk/sk/dokumenty-oznamy/pristup-k-informaciam/vy-ste-pytali-my-sme-odpovedali/ziadosti-informacie-roku-2020/doprava/vyska-financnych-prostriedkov-z-rozpoctu-zsk-cyklisticku-infrastrukturu.html

2. Na Slovensku je sieť 15 643 km cykloturistických trás. Z toho v Žilinskom kraji je 2 864,7 km, čo činí 18,3% celkovej dĺžky siete.  Ide po BBSK o druhú najdlhšiu sieť.Samostatnú skupinu tvoria budované cyklochodníky mimo zóny dopravy s úplným vylúčením automobilovej dopravy. Buduje  ich nielen ŽSK, ale aj mestá a obce, alebo ich združenia (spolu cca. 88 km ). Aktuálne je v procese príprav niekoľko úsekov. V závere roka 2019 ŽSK uzatvoril zmluvu s externým dodávateľom pre projekt Technická štúdia a inžiniering Vážskej cyklotrasy vedenej celým Žilinským krajom. Hodnota zákazky bola 60 720 Eur. Má byť hradená v roku 2020 z rozpočtu ŽSK. Ide o chýbajúci úsek tejto kostrovej cyklotrasy na území ŽSK od obce Lipovec k hranici ŽSK/PSK. Taktiež sa dokončuje 3,8km dlhý úsek ľavobrežnej cyklotrasy v Žiline, ktorým sa zokruhuje obľúbená cyklotrasa Bike Kia. V rámci cezhraničného projektu a partnerstva (ŽSK - Moravskosliezsky kraj - obec Strečno) bude realizovaná generálna oprava rekonštrukcie mosta (Strečno – Nezbudská Lúčka)  ponad rieku Váh, takisto realizácia cyklotrasy dlhej 2,2 km po ľavom brehu rieky Váh, ktorá vedie z Vodného Diela do Strečna. 

3. Hlavnou dlhodobou ambíciou ŽSK je vybudovať Vážsku cyklodopravnú trasu v dĺžke 160 km, ktorá bude súčasťou 400 km dlhej cyklotrasy prechádzajúcej cez územie SR, konkrétne cez Nitriansky, Trnavský kraj, Trenčiansky, Žilinský, až  po hranicu Prešovského kraja. ŽSK bude nápomocné pri riešení projektov samostatných cyklotrás do jednotlivých regiónov ŽSK (Kysuce, Rajec, Orava, Turiec, Bytča, Terchová). Cieľom župy je aj naďalej poskytovať finančné prostriedky na udržiavanie a rozvoj siete cykloturistických trás na celom území ŽSK. 

29.5.2020
Otázka (Branislav Koscelník, My Žilinské noviny)

Prečo sa vedenie ŽSK rozhodlo odpredať kaštieľ v Divinke? Ako ďaleko pokročila projektová a inžinierska príprava zámeru rekonštrukcie kaštieľa?  Prečo župa nezískala zdroje na obnovu pamiatky? Má župa záujem využívať v budúcnosti priestory kaštieľa? 

Odpoveď:

Obec Divinka prišla s návrhom na odkúpenie kaštieľa v Divinke, nakoľko sa v tejto lokalite nenachádza  žiadna oddychová a kultúrna zóna, napriek tomu že počet návštevníkov stále rastie. Kaštieľ je v centre obce, ktorá prejavila záujem rekonštruovať a oživiť ho tak, aby sa pre obyvateľov aj návštevníkov stal dominantou obce a slúžil na kultúrno-spoločenské účely. Žilinská župa v minulosti ukončila 1. etapu rekonštrukcie kaštieľa Divinka, ktorá spočívala v celkovej výmene krovu, čím sa zabezpečil a zakonzervoval stav budovy. Na rekonštrukciu strechy získala prostriedky z grantu ministerstva kultúry SR ešte v roku 2008, kedy sa aj zrealizovala. Tým je táto pamiatka chránená pred nástrahami počasia. Žilinský samosprávny kraj má záujem o záchranu a obnovu národných kultúrnych pamiatok na svojom území, preto  dal spracovať aj projektov dokumentáciu na celkovú rekonštrukciu kaštieľa.  Celková rekonštrukcia je však vyčíslená vo výške takmer 2 mil. € Vzhľadom na finančnú náročnosť však župa v súčasnosti nemá možnosti  z vlastných zdrojov ŽSK realizovať opravu kaštieľa a nie sú k dispozícií ani grantové výzvy zo strany štátu alebo EÚ na realizáciu potrebných rekonštrukčných prác. Návrh obce sme považovali za korektný a preto sme sa s ním začali zaoberať. S obcou Divinka úzko spolupracujeme a máme záujem o využívanie niektorých priestorov kaštieľa po dohode s obcou najmä na kultúrne účely.

29.5.2020
Otázka (Katarína Števčeková, Mestská televízia Ružomberok)

Pripravujeme reportáž o rekonštrukcii Gymnázia na ul. Š. Moyzesa v Ružomberku. Radi by sme od vás, ako zriaďovateľa, dostali potrebné informácie.  O rekonštrukcii tejto školy sa hovorí už dlhšie, v roku 2018 kraj deklaroval investíciu vo výške 2 miliónov eur. Najprv ste chceli investíciu presunúť do roku 2020, nakoniec poslanci schválili túto rekonštrukciu ešte v roku 2019. Ale sa nerealizovala. Prečo? Bola hotová projektová dokumentácia, tiež stavebné povolenie. Mali sa vymieňať aspoň okná (2019). Župa vtedy hovorila, že na zateplenie budovy by chcela využiť eurofondovú výzvu na energetické hospodárenie budov, čo vychádzalo na tento rok 2020. S nejakou rekonštrukciou sa už začalo - vidno, že sa vymieňajú okná. O akú rekonštrukciu teda nakoniec ide? čo všetko sa urobí? V akom časovom horizonte? Dôjde ku komplexnej obnove budovy za pôvodne plánované 2 milióny? Alebo sa vymenia len okná? Prípadne čo sa urobí? Ak je to tak, prečo? V akej výške má byť táto rekonštrukcia? Na čo sa použili prostriedky, ktoré minulý rok boli schválené pre  ružomberské gymnázium? Bude rekonštrukcia rozdelená na etapy? Odkiaľ župa získala prostriedky na rekonštrukciu? Aká firma rekonštrukciu realizuje?
Môžete, prosím, stručne zhrnúť, koľko financií bolo použitých do rekonštrukcie škôl v Ružomberku, ktoré patria pod zriaďovateľskú pôsobnosť Žilinského samosprávneho kraja v  minulom a tomto roku (zatiaľ)? Prosím vymenovať, o ktoré školy išlo.

Odpoveď:

Vzhľadom na nákladnosť investície pristúpil Žilinský samosprávny kraj k etapizácii stavebných prác. V tejto chvíli sa realizuje I. etapa, v rámci ktorej sa vymenia všetky okná na budove gymnázia. Finančné prostriedky boli schválené v roku v 2019, nového zhotoviteľa sa podarilo vysúťažiť začiatkom roka 2020. Stavenisko bolo odovzdané v marci. Práce by mali podľa zmluvy trvať pol roka. Celková výška investície je necelých 300-tisíc eur. Súčasťou prác bude aj úprava vonkajších parapetov, opravy omietok a obkladov po výmenách výplní,   súvisiace stavebné práce a maľby opravených omietok. Ďalšia etapa tohto projektu ,v ktorej by malo pokračovať zvýšenie energetickej hospodárnosti budovy gymnázia zateplením obvodových stien a striech, bude pokračovať podľa finančných možností Žilinského samosprávneho kraja resp. sa plánuje prípadné zapojenie sa do eurofondovej výzvy.
Čo sa týka ďalších rekonštrukcií stredných škôl v Ružomberku, preinvestovaných bolo za dva roky viac ako 1 milión 172 tisíc eur.  Prinášame Vám prehľad za roky 2019 a 2020:
SOŠ polytechnická, Ružomberok - Rekonštrukcia budovy dielní, objekt D1
Termín realizácie r.2018/2019
Finančné prostriedky vo výške 690 189,31 EUR s DPH
SOŠ polytechnická, Ružomberok - stavebné úpravy spojovacej chodby objektov D1, D2
Termín realizácie r. 2019
Finančné prostriedky vo výške 10 536,90 EUR s DPH
SOŠ polytechnická, Ružomberok - odstránenie havarijného stavu autodielne
Termín realizácie r. 2019
Finančné prostriedky vo výške 70 908,00 EUR s DPH
SOŠ polytechnická, Ružomberok - odstránenie havarijného stavu autodielne - spevnené plochy (vyvolaná investícia zo stavby)
Termín realizácie r. 2019
Finančné prostriedky vo výške 22 560,00 EUR s DPH
SOŠ polytechnická, Ružomberok - stavebné úpravy strechy telocvične so zateplením - havarijný stav

Termín realizácie r. 2019
Finančné prostriedky vo výške 81 570,56 EUR s DPH
Gymnázium, Ružomberok - stavebné úpravy okenných výplní, zvýšenie EHB
Termín realizácie 23.03.2020 – 23.09.2020
Finančné prostriedky vo výške 296 988,00 EUR s DPH


Okrem toho Žilinský samosprávny kraj spustil v závere roka veľkú modernizáciu stredných odborných škôl za zhruba 13-miliónov eur. Jednou zo škôl je Škola úžitkového výtvarníctva v Ružomberku.

Cieľom projektu je skvalitnenie podmienok pre odborné vzdelávanie a navýšenie počtu žiakov, ktorí by mali umožnení prístup ku kvalitnému vzdelávaniu zodpovedajúcemu technologickému pokroku a aktuálnym potrebám na trhu práce v tomto odvetví. Výsledkom projektu má byť aj plná debarierizácia školy.

Na škole sa dnes vyučuje úžitková maľba, textilné výtvarníctvo (ako na jedinej škole na Slovensku); modelárstvo a návrhárstvo odevov, tvorba hračiek a dekoratívnych produktov, propagačné výtvarníctvo, propagačná grafika, scénická kostýmová tvorba, produktová tvorba, ale aj reklamná tvorba, fotografický, či odevný dizajn. Vyučované odbory sú vhodné aj pre osoby žiakov so špeciálnymi potrebami.
V rámci prvej etapy prác sa počíta s vybudovaním pergoly a hľadiska na jestvujúcej terase. Vybuduje sa pódium, nový výťah a debarierizujú sa toalety.
V nasledujúcej etape sa zateplia učebne a výmenníková stanica, čím sa dosiahne zvýšenie energetickej hospodárnosti budovy.
V rámci projektu sa vybavia učebne a ateliéry pre jednotlivé odbory – novou elektronikou (fotoaparáty, objektívy, počítače so softvérom, premietacia technika...), novými strojmi (žehliaci a vyšívací stroj, kotúčová píla, lasery, obrábacia technika...), ale aj novým nábytkom (polohovací stôl, pracovné stojany..) a podobne.
S prácami sa začalo v novembri 2019. Ukončené by mali byť do konca tohto roka.
Celková investícia bude viac ako jeden milión eur. Bude hradená z európskych finančných zdrojov.


27.5.2020
Otázka (Marína Debnárová, Regína)

1. Aké má žilinský kraj konkrétne plány na rozvoj letiska? Plánuje konkrétne kroky aj v tomto roku? Ak áno, aké? Bude sa budovať dlhšia dráha?
2. V začiatkoch sa hovorilo aj o chartrových letoch a pravidelných linkách na sever Európy. Je niečo z toho v najbližšej dobe reálne?
3. Povedzme si viac o podnikateľskom zámere, ktorý je aktuálne na ministerstve.
4. Kto je cieľovou skupinou pre toto letisko?
5. Chcete využiť aj študentov leteckej katedry Žilinskej univerzity? Ak áno, na akých pozíciách?

Odpoveď:

1. Žilinský samosprávny kraj sa stal majoritným vlastníkom Letiskovej spoločnosti Žilina v januári 2020 a v tomto roku sa zameria na stabilizáciu spoločnosti a prípravu zavedenia pravidelných liniek na Letisko Žilina. Pôvodný zámer,   otvoriť pravidelnú linku z Letiska Žilina už koncom roka 2020 musel byť pre aktuálnu situáciu, keď je letecká doprava vzhľadom na Covid-19 pozastavená, posunutý o niekoľko mesiacov na marec 2021. V roku 2020 po zrušení obmedzení na cestovanie a lietanie  sa na letisku predpokladá rovnaká prevádzka ako v minulom roku. Budú naďalej prebiehať výcvikové lety, lety aerotaxi, športové lety a súčasne sa budú realizovať opatrenia na zníženie nákladov spoločnosti  a príprava na otvorenie pravidelnej linky formou výcviku personálu a technickej prípravy letiska . Do konca roka 2020 by letisková spoločnosť spolu s regionálnymi partnermi chcela uskutočniť výber dopravcu na pravidelnú linku, tak aby v januári 2021 mohol začať predaj leteniek. S predlžením vzletovej a pristávacej dráhy na Letisku Žilina sa v najbližších dvoch –troch rokoch nepočíta.
2. Na základe prieskumu je najväčší záujem obchodných cestujúcich, na ktorých sa chce letisko zamerať, o letecké spojenie smerom do západnej Európy . Ide hlavne o spojenie  do Nemecka, Belgicka, Holandska a v menšej miere aj Francúzska. Z tohto dôvodu sa  letisko zameriava  hlavne na prípravu leteckého spojenia týmto smerom. Keďže príprava nového pravidelného leteckého spojenia trvá obvykle  6 až 12 mesiacov reálne aj vzhľadom na aktuálnu situáciu v leteckej doprave z dôvodu pandémie Covid-19 plánujeme začiatok pravidelného leteckého spojenia z Letiska Žilina od marca 2021.  Klasické dovolenkové charterove lety by si vyžiadali predlženie vzletovej a pristávacej dráhy, čo sa  vzhľadom na náklady na predlženie neplánuje.
3. Podnikateľský plán na rok 2020 bude schvaľovať Riadne valne zhromaždenie akcionárov spoločnosti v júni.  Plán predpokladá objem prevádzky a tržieb v tomto roku na úrovni minulého a zároveň  počíta s postupným nárastom prevádzky a tým aj rastom tržieb spoločnosti v rokoch 2021. V rokoch 2022 až 2023 predpokladáme hospodárky výsledok spoločnosti blízko nule. Nárast prevádzky a  tržieb  je generovaný plánovaním rozlietaním pravidelnej dopravy z Letiska Žilina a zavedením niektorých nových služieb poskytovaných na letisku (ako napríklad predaj leteckého benzínu) bez ďalšieho nárastu nákladov spoločnosti.
4. Vzhľadom na technické parametre letiska a ekonomickú silu nášho regiónu je hlavnou cieľovou skupinou obchodný cestujúci, ktorý  smeruje do nášho regiónu prípadne od nás do Európy z dôvodu svojich obchodný aktivít. Ďalšou významnou  skupinou cestujúcich na ktorých sa chce letisko zamerať sú turisti, ktorí smerujú do nášho regiónu čím by bol podporený aj aktívny cestovný ruch.
5. Zámerom vedenia spoločnosti je ponúknuť  študentom Žilinskej univerzity možnosť získať počas štúdia prax v reálnych podmienkach leteckej  prevádzky a zúčastniť sa prác súvisiacich s vybavením lietadiel a cestujúcich. Plánom je formou dlhodobej študentskej brigády a po riadnom zaškolení ponúknuť študentom Žilinskej univerzity prácu takmer na všetkých prevádzkových pozíciách pri vybavení lietadiel a cestujúcich.


27.5.2020
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)

1. Niektorí z lekárov si chcú účtovať covid-príplatky pretože nakupujú dezinfekcie a ochranné pomôcky.
2. Mnohí z nich dostali pomôcky od VÚC no zdá sa, že takejto pomoci bolo málo.
3. Chcel by som sa preto spýtať ako ste vnímali situáciu vy – dostali ste od štátu dostatok ochranných pomôcok ktoré ste distribuovali zubárom?
4. Museli ich nedostatok riešiť nejako improvizovane – dokupovať po vlastnej osi?
5. A ešte som sa dozvedel, že poplatky v ambulanciách musí najskôr schváliť VÚC, tak sa chcem spýtať či by ste s takýmto opatrením súhlasili, alebo či sa na vás ambulancie obrátili s podobnou požiadavkou.

Odpoveď:

1. Súčasná legislatíva nepozná termín „covid príplatky“. Ošetrenie plne hradené zo zdravotného poistenia je pre pacienta bezplatné, pričom zdravotnícki pracovníci sú  povinní dodržiavať všetky bezpečnostné opatrenia v záujme ochrany svojho zdravia ako i pacientov (Osobné ochranné pracovné pomôcky -OOPP sú povinnou súčasťou vybavenia ambulancie, pričom náklady nesmie znášať pacient). V tomto prípade zvýšených nákladov na OOPP z nášho pohľadu, ak je lekár zmluvný so  zdravotnou poisťovňou, mal byť požiadať zdravotnú poisťovňu o zvýšenie objemu finančných prostriedkov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. 
2. V Žilinskom kraji boli OOPP poskytnuté zo štátnych hmotných rezerv a zo zdrojov ŽSK. Samotné posúdenie dostatočnosti je na samotných poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, nakoľko predom nás nikto neinformoval, aké majú vlastné zásoby ochranných pomôcok.
3. V čase vypuknutia pandémie bol nedostatok OOPP, čo avizovali aj samotní poskytovatelia. OOPP poskytnuté zo ŠHR bolo zo začiatku aj z nášho pohľadu nedostatočné, čo malo vplyv aj na následnú distribúciu len pre lekárov v prvom kontakte (všeobecný  pre deti a dorast, všeobecný pre dospelý, zubár, ADOS). Následne boli distribuované OOPP zo ŠHR  vo väčšom množstve aj pre  všetkých poskytovateľov.  Je pravda, že nebol poskytnutý algoritmus prerozdelenia OOPP pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čo spôsobilo neprehľadnosť a tým spôsobenú aj nespokojnosť. Pre odbor zdravotníctva to znamenalo značnú záťaž na prerozdeľovanie a distribúciu, bolo potrebné využiť aj služby dobrovoľníkov, aby sme to stihli v požadovanom čase.
4. ŽSK zabezpečoval OOPP aj vo vlastnej réžií pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a to: prateľné rúška a ochranné masky FFP2. Bolo snahou dostať ochranné pomôcky čím skôr a zabrániť tak nedostupnosti pacientov k prístupu ku zdravotnej starostlivosti.
5. Samosprávny kraj v zmysle platnej legislatívy nemá kompetenciu schvaľovať poplatky. Rovnako tak máme zato, že nepovažujeme za správne, aby ambulancie spoplatňovali bežné výdavky na ochranné pomôcky.


22.5.2020
Otázka (Michala Staníková,Žilinský večerník)

Chcela by tento týždeň konečne spracovať tú lávku vo Varíne, ktorá pre nedokončené prístupy dodnes nie je skolaudovaná. V poslednom stanovisku, ktoré ste mi k tejto téme dávali, ste uviedli, že ste vašu stranu vyriešili tak, že ste tam osadili kovové schody. Mám však výhrady  od obyvateľov Varína voči tomuto riešeniu, lebo schody neústia na cestu, ale dole pod most, odkiaľ nie je zas výstup hore na cestu. Ak by sa obyvatelia chceli vyštverať na cestu, buď musia prejsť dookokla - čo je možno 5 min, lebo je tam výstavba alebo by sa museli štverať po strmom nespevnenom svahu rovno na cestu (v prílohe posielam foto pre predstavu) Rada by som sa opýtala, či je pre vás toto riešenie konečné alebo plánujete výstup na cestu ešte nejakým spôsobom zabezpečiť?

Odpoveď: 

Most aj s lávkou sa začal budovať ešte v októbri 2017. Tento rok ho ŽSK ukončil. Schodisko bolo zrealizované a ukončené podľa projektu, ktorý bol schválený príslušným stavebným úradom. Iná možnosť v tomto prípade nebola, ak sme chceli dodržať platné normy a odporúčania polície. V dohľadnej dobe bude zvolávané Okresným úradom Žilina kolaudačné konanie, na ktorom sa rozhodne, či bude možné mostný objekt skolaudovať, alebo nám budú stanovené určité podmienky, na základe ktorých bude možné vydať kolaudačné rozhodnutie

22.5.2020
Otázka (Lýdia Vojtaššáková, My Oravské noviny)

Chcela by som Vás poprosiť o informácie k oprave cesty medzi Vitanovou a Oravicami.  Pred rokom tam ŽSK ako správca cesty dokončili opravu troch mostov, teraz robí (v rámci druhej etapy) ďalší vo Vitanovej a všimla som si, že už opravujete cestu, pokladá sa tam nový koberec. V akej dĺžke? Pôjde o súvislé pokrytie celej cesty Vitanová - Oravice? Koľko bude stáť druhá etapa, z akého zdroja, kto to robí, aký je plánovaný termín končenia cesty a kedy by mal byť hotový most vo Vitanovej? Písali sme pred rokom, že išlo o jeden projekt - aj už hotové mosty aj terajšia oprava cesty - z eurofondov. 

Odpoveď: 

Ide o dva rôzne projekty, ktoré však na seba nadväzujú. Prvý projekt z predchádzajúceho obdobia riešil najmä mosty v úseku Vitanová - Oravice, ale tiež 800 metrový úsek cesty v Hladovke („Zlepšenie dostupnosti do siete TEN-T prostredníctvom modernizácie ciest regiónu Podhale a okresu Tvrdošín“). Druhým projektom je projekt ,,Tatry spájajú", v rámci ktorého sa opraví takmer šesť kilometrov dlhý úsek cesty III/2311 a jeden most v obci Vitanová. Rekonštrukcia bude ekologická-  ide o modernú technológiu recyklácie podkladových vrstiev za studena. Zvýši sa únosnosť vozovky, obnoví sa funkčnosť povrchových odvodňovacích zariadení (priekopy, priepusty), vymenia sa jestvujúce zvodidlá, osadia sa smerové stĺpiky, zrealizuje sa vodorovné dopravné značenie a doplnia sa moderné bezpečnostné prvky. Práce realizujú dvaja zhotovitelia. Celková investícia je viac ako 2,2 milióna eur. Partnerom prvého aj druhého projektu je Malopoľské vojvodstvo. Oba projekty sú financované zo zdrojov Európskej únie v rámci programu Interreg SK-PL. Podľa zmluvy by mali byť práce ukončené do septembra 2020. 


21.5.2020
Otázka (Ľubica Stančíková, My Liptovské noviny)

Zariadenie, resp časť jeho priestorov, sa prestavuje na karanténne centrum.  Môžete nám prosím ku tomu poskytnúť viac informácií? Prečo práve Trojlístok? Bude to na úkor doterajších priestorov? Zariadenie poskytuje aj denný stacionár. Toto neplánujete otvoriť? Ako bude karanténne centrum fungovať, aká bude jeho kapacita?

Odpoveď: 

V čase mimoriadnej situácie sú z dôvodu znižovania rizika šírenia ochorenia COVID-19 ambulantné sociálne služby zatvorené a týždenné pobytové taktiež. Pre ľudí odkázaných na bezodkladné poskytnutie sociálnej služby sa vytvárajú tzv. „karanténne miesta“, v ktorom by absolvovali bezprostredne pred začatím poskytovania sociálnej služby v „bežnom“ zariadení  najmenej 14-dňovú preventívnu karanténu. Podľa odporúčaní MPSVR SR sa môžu takéto karanténne miesta vytvoriť v zariadeniach sociálnych služieb, v ktorých sa aktuálne sociálne služby neposkytujú, ako napr. v menovaných zariadeniach ambulantných sociálnych služieb a týždenných pobytových sociálnych služieb. Zariadenie TROJLÍSTOK – centrum sociálnych služieb je  poskytovateľom práve ambulantných a týždenných sociálnych služieb (ktoré sa aktuálne neposkytujú).  Z toho dôvodu  sa v týchto priestoroch dočasne vytvára prevádzka karanténneho miesta (cca na 4-6 týždňov) s kapacitou 15 miest. Aj naďalej trvá mimoriadna situácia a opatrenia sa uvoľňujú len postupne. V tejto chvíli sa ešte nemôžu poskytovať  ambulantné sociálne služby. Jedným z dôvodov je, že klienti ambulantných a týždenných pobytových služieb s ohľadom na ich zdravotné postihnutie nedokážu dodržiavať v súčasnosti platné opatrenia ako napr. odstup, nosenie rúšok, používanie dezinfekcie a pod. Preto sa denný stacionár v tejto chvíli otvoriť neplánuje.  Do karanténneho miesta budú najmenej na 14 dní prijímaní ľudia odkázaní na bezodkladné poskytnutie sociálnej služby v domove sociálnych služieb alebo v špecializovanom zariadení (nebudú to ľudia suspektní - s podozrením na ochorenie COVID-19 alebo ľudia s týmto ochorením a budú testovaní. Ak po 12-tom dni preventívnej karantény absolvujú test na COVID-19 s negatívnym výsledkom môžu byť umiestnení už do „bežného“ zariadenia sociálnych služieb. Na karanténnom mieste budú poskytované sociálne služby s obmedzeným rozsahom – ubytovanie, stravovanie, pomoc pri odkázanosti – predovšetkým sebaobslužné úkony a obslužné činnosti na základe zmluvy a budú dodržiavané postupy a usmernenia uvedené na internetovej stránke MPSVR SR.

21.5.2020
Otázka (Nikola Marhefková, Ružomberský magazín)

Rybárpole - V danom úseku teraz prebieha rekonštrukcia svetelnej križovatky, ktorú realizuje Národná diaľničná spoločnosť v rámci budovania zelenej vlny v meste. Následne má ŽSK začať s úpravou ostrovčeka a rekonštrukciou vozovky a chodníka na moste smerom na Rybárpole. Môžete tieto informácie potvrdiť? Koľko finančných prostriedkov si oprava vyžiada? Ako dlho potrvajú práce? Župa tento rok plánovala opravu mosta, avšak bez presného termínu - snažili ste sa časovo zladiť s NDS, resp. komunikovali ste so spoločnosťou?

Odpoveď: 

Úpravu deliaceho ostrovčeka križovatky ciest I/18 a III/2211 v meste Ružomberok plánuje Správa ciest ŽSK (závod Liptov) realizovať v mesiacoch jún/júl.  V polovici mája vydal Okresný úrad v Ružomberku platné ohlásenie stavebných úprav a v zápätí 18. mája sa začalo so stavebnými prácami na stredovom ostrovčeku ako aj na moste ponad rieku Váh. Práce na úprave stredového ostrovčeka sme zosynchronizovali so zhotoviteľom stavby tak, aby nedochádzalo ku kolíziám v postupnosti prác. Zhotoviteľ stavby začal s prekopom stredového ostrovčeka a SC ŽSK závod Liptov postupne odstraňovala liaty asfalt na chodníkovej časti mostného objektu. Stavebné úpravy budú zahŕňať komplexnú úpravu stredového ostrovčeka -  dôjde k zmenšeniu stredového ostrovčeka, aby bola šírkovo dostatočne prejazdná vetva cesty III/2211 v smere zo Žiliny na Rybárpole, vybúrajú sa obrubníky a vyberie sa zámková dlažba na stredovom ostrovčeku a dôjde k celkovej výmene povrchu ostrovčeka aj s doplnením pásov pre nevidiacich, priechodov pre chodcov a nových obrubníkov Úprava ostrovčeka a rekonštrukcia mosta smerom na Rybárpole by mala stáť zhruba 30-tisíc eur a bude hradená z rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja. V rámci stavebných prác na mostnom objekte smerom na Rybárpole sme pristúpili k oprave vrchnej stavby mostu - to znamená, výmenu asfaltového krytu na vozovke a chodníku, obnova náteru zábradlia na mostnom objekte

20.5.2020
Otázka (Denisa Horváthová, Nový čas)

Chcela by som Vás poprosiť o vyjadrenie - Cez víkend sa stala tragická dopravná nehoda v obci Radôstka (okr. Čadca). Ozvali sa nám čitatelia a následne aj riaditeľ Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline Gustáv Kasanický uviedol, že fatálne následky nehody majú za následok nedokončené zvodidlá na ceste. Cestu spravuje VÚC. Prečo tie zvodidlá neboli dokončené a neviedli do zeme? Za odpoveď vopred ďakujem.

Odpoveď:

Nie je pravda, že cestné zvodidlo na danom mieste nebolo dokončené, teda začiatok zvodidla bol voľne uložený bez uchytenia. Prvý diel cestného zvodidla bol namontovaný v šikmom nábehu do výšky zvodidla a bol riadne pevne uchytený na tri cestné stĺpiky.  Ide o štandardný postup (ktorý bol platný pre celé územie SR v čase, keď sa zvodidlá osádzali).


14.5.2020
Otázka (Petra Hollá, globe.sk)

Ako zasiahne koronakríza rozpočet kraja? Máte už predbežne vyčíslené straty, ktoré vírus a reštriktívne opatrenia spôsobili? Ako sa pokúsite straty vyrovnať? Ktoré aktivity obmedzíte, aby ste čo najviac zmiernili straty? Ktoré oblasti šetrenie najviac ovplyvní? Ovplyvní straty v rozpočte aj kultúrne podujatia?  Dotkne sa prípadné šetrenie aj opráv komunikácií, či cestovného ruchu v kraji? Budete žiadať aj o podporu z eurofondov? 

Odpoveď:

Nakoľko samosprávne kraje sú financované z prerozdelenia výnosu dane z príjmov fyzických osôb, tak očakávaný výpadok výnosu tejto dane bude mať zásadný vplyv na rozpočet kraja. Podľa prognóz počítame s výpadkom daňových príjmov v objeme od 8 mil. do 12.mil. eur.  Rozpočet kraja a našich organizácií pripravila mimoriadna situácia okolo nového koronavírusu aj o príjmy v oblasti kultúry, vzdelávania, sociálneho zabezpečenia aj zdravotníctva (nevykonávané zákroky). Ku koncu júna sa predpokladá výpadok v týchto oblastiach vo výške štyri milióny eur. Zároveň sa nám navýšili výdavky, strata z cestovného, do prímestskej autobusovej dopravy, na ochranné pracovné pomôcky, či hygienické pomôcky. Opatrenia v súvislosti s pandémiou stáli kraj za dva mesiace (marec, apríl) viac ako 750-tisíc eur.  Z tohto dôvodu musela župa pristúpiť k úsporným opatreniam – samozrejme obmedzujeme bežné výdavky. Poslanci na zastupiteľstve odsúhlasili zrušenie dotácií pre rok 2020, čím sa uvoľnili zdroje 1,3 milióna eur. Mrzí nás, že musíme niektoré aktiviy zrušiť, ale zákon o rozpočtových pravidlách a finančnej disciplíne nám v takejto finančnej krízovej situácii ani inú možnosť nedáva. Ušetrenú sumu budeme môcť použiť na nevyhnutné výdavky v súvislosti s pandémiou. Bohužiaľ, odložia sa i viaceré investičné aktivity, nedotkne sa to však eurofondových projektov, ako aj strategických projektov, či stavieb pred dokončením. Župa požiadala aj o odklad splátok istiny úveru prijatého od Slovenskej sporiteľne v celkovej výške takmer dva milióny eur v roku 2020. Zmena splátkového kalendára zabezpečí finančné prostriedky na úhradu nevyhnutných výdavkov v súvislosti splnením základných funkcií samosprávneho kraja.  Finančné opatrenia na úsporu výdavkov robíme aj priamo na úrade. Obmedzujú sa práce na dohody o  vykonaní práce a o pracovnej činnosti, pristúpili sme k vyplácaniu miezd na úrovni základných miezd,  s malým priestorom na motivovanie zamestnancov, obmedzuje sa nákup tovarov a služieb. Snažíme sa vyhnúť výraznému brzdeniu investičných aktivít. Uvedomujeme si, že práve verejný sektor môže výraznou mierou prispieť k oživeniu ekonomiky v regióne práve cez naštartované investičné zámery.Veríme, že uvoľňovaním opatrením sa podarí viaceré aktivity dostať do normálu a postupne budeme nabiehať. No všetci sme si vedomí, že krízové obdobie a rozbeh ekonomiky môže trvať dlhší čas.


14.5.2020
Otázka (Michala Staníková, Žilinský večerník)

1. Na poslednom župnou zastupiteľstve ste dávali schvaľovať návrh o odpredaji Ciachovne do súkromných rúk, a to spoločnosti Istrofinal, ktorá je vlastníkom mestského bloku Elektrárne. V návrhu sa okrem kúpnej ceny za objekt uvádzala aj cena za historickú hodnotu NKP, s čím vraj kupec nesúhlasil a odmietol zaplatiť túto položku. Prečo ste na zastupiteľstve predložili návrh, s ktorým kupec nesúhlasí?

Spoločnosť ISTROFINAL ELEKTRÁRNE prejavila záujem  o kúpu objektu Ciachovne. ŽSK má povinnosť chrániť verejný záujem, záujem samosprávy, preto navrhla zastupiteľstvu schváliť návrh, ktorý v plnej miere rešpektuje ochranu pamiatky a je výhodný aj pre druhú stranu najmä z dôvodu, že župa prejavila záujem o dlhodobý prenájom priestorov v Ciachovni. Návrh vychádzal zo vzájomných rokovaní, zohľadňujúc reálnu hodnotu nehnutelnosti, časovú líniu investora a to, že sa ŽSK nepodarilo získať na rekonštrukciu finančné zdroje. V prípade, že  z akýchkoľvek dôvodov k odpredaju nedôjde, budeme rešpektovať rozhodnutie investora. Návrh, ktorý bol zastupiteľstvom schválený bol však výsledkom procesov a pripomienok poslancov, odbornej verejnosti i finančnej komisie.

2. Podľa pracovníka Krajského pamiatkového úradu v Žiline je nezvyčajné, aby sa do kúpno- predajnej zmluvy započítavala aj cena za historickú hodnotu pamiatky. Údajne sa s niečím takým ešte nestretol. Prosím, viete zdôvodniť, prečo ste sa do konečnej sumy za Ciachovňu rozhodli pripočítať aj túto položku a ako ste prišli k sume 249-tisíc eur?

Súdnoznalecký posudok má svoje postupy a metodika je jasne upravená. Hovoríme o kultúrnej pamiatke v centre mesta Žilina a investorovi sme vopred ponúkali zmluvu o budúcej zmluve na dlhodobý prenájom priestorov v Ciachovni. Ponuková cena nehnuteľnosti Ciachovne ako stavby, vrátane pozemkov vychádza z jej reálnej hodnoty. Znalecky posudok bol len jedným z relevantných podkladov, ktorý ju potvrdil. Posudok ako celok prijímame a jeho výsledok odráža celkovú hodnotu nehnuteľnosti. Každopádne úmysel samosprávy odpredať nehnuteľnosť za primeranú cenu máme jedine z dôvodu, aby sme nebrzdili projekt. 

3. V článku, ktorý tento týždeň vyšiel v Žilinskom večerníku, uvádzate, že Istrofinal prišiel s návrhom kúpy tohto objektu. Istrofinal zas tvrdí, že o tento objekt nikdy nemali záujem. Potrebovali od župy len stanovisko k stavebnému povoleniu. Následne župa prišla s tým, aby Istrofinal zrekonštruoval Ciachovňu a neskôr sa dohodli na odpredaji. Prosím, ako to teda bolo? Aký je váš názor na túto verziu odpredaja Ciachovne? 

Rokovania ohľadom Ciachovne bežali dlhšie. V istej fáze ISTROFINAL ELEKTRARNE, zrejme v snahe o urýchlenie procesov, prejavil záujem o kúpu. Až vtedy začal hovoriť aj o rekonštrukcii Ciachovne. Čiže rekonštrukciu by ISTROFINAL ELEKTRARNE už realizoval na svojom majetku. 

4. Spoločnosť Istrofinal vraj už rok čaká na vaše stanovisko k stavebnému povoleniu pre rekonštrukciu Elektrární. Prosím, môžete uviesť, na čom to stojí? Prečo ste sa doteraz k stavebnému povoleniu nevyjadrili?

ŽSK je povinná ako samospráva reagovať na všetky zákonne lehoty, ktoré jej zo zákona vyplývaju. Tak to bolo aj v tomto prípade. Všetky časové predĺženia plynuli z toho, že ISTROFINAL ELEKTRARNE nevedel poskytnúť primerané záruky v takej forme, aby bol objekt Ciachovne zachovaný a riziko jeho poškodenia, prípadne zničenia počas výstavby projektu minimalizovaná. Práve počas asanačných prac developera  ISTROFINAL ELEKTRARNE pravdepodobne došlo k narušeniu časti objektu, preto je naša opatrnosť maximálna.

5. Pracovník Krajského pamiatkového úradu v Žiline tvrdí, že je potrebné, aby ste sa čo najskôr dohodli, inak sa ohrozujú obe národné kultúrne pamiatky - Ciachovňa aj Administratívna budova Elektrární, ktoré sú v dezolátnom stave a nutne potrebujú rekonštrukciu. V článku uvádzate, že je vašou snahou zachovať národnú kultúrnu pamiatku pre budúce generácie.... Akú máte predstavu o vyriešení tohto "sporu"? Aký je pre vás najprijateľnejší variant?

V prípade, ak dôjde k dohode na predaji nehnuteľnosti, bude sa o nehnuteľnosť starať a mať zodpovednosť za ňu budúci vlastník. V prípade, že nedôjde k odpredaju nehnuteľnosti, bude ŽSK hľadať zdroje a robiť všetko preto, aby sa nehnuteľnosť neznehodnotila a mohla byť zachovaná pre ďalšie generácie. 

6. Viete si do budúcnosti predstaviť spoluprácu s možným budúcim vlastníkov Ciachovne - Istrofinalom aj napriek všetkým týmto komplikáciám?

ISTROFINAL ELEKTRARNE je štandardným subjektom na trhu, ktorý chráni svoje záujmy. ŽSK chráni verejný záujem.  A robíme všetko preto, aby sme udržali korektné vzťahy. Tým, ako sú umiestnené naše objekty sme na spoluprácu odkázaní a ak by sa eskalovalo napätie, utrpí tým celý projekt a tým aj verejný priestor. 

7. Prečo župa nemôže Ciachovňu zrekonštruovať? 

Nateraz ŽSK rokovalo o predaji uvedenej nehnuteľnosti. Ak sa predaj neuskutoční, budeme opäť hľadať financie na jej rekonštrukciu, vlastné zdroje na to bohužiaľ nemáme. Avšak stále máme víziu Ciachovne ako kvalitného kultúrneho priestoru.



14.5.2020
Otázka (Michal Filek, My Žilinské noviny)

Chcel by som Vás požiadať o zodpovedanie niekoľkých otázok. Vlastne o také zhrnutie, ako pandémia ovplyvnila kraj a jeho organizácie, aké opatrenia ste prijali a ktoré z nich boli najlepšie, najúčinnejšie. Na ktoré opatrenie ste najviac hrdí? Ako ste sa dokázali postarať o klientov v DSS? Aké situácie ste museli riešiť v nemocniciach? Ako ste pomáhali prostredníctvom nadácie? Ako to ovplyvnilo rozpočet ŽSK? 
 
Odpoveď: 

Žilinský samosprávny kraj začal s prvými opatreniami veľmi skoro, už na začiatku februára spustil informačné kampane pre obyvateľov, zdravotníckych pracovníkov v ktorých sme upozorňovali na príznaky ochorenia a na spôsoby ako čo najlepšie zamedziť jeho šíreniu nového vírusu. A od prvého marca sme realizovali aj prvé opatrenia pre koronavírus, ešte pred ústredným krízovým štábom. Rozhodli sme o zákaze návštev v nemocniciach, zariadeniach sociálnych služieb, o pár dní o zatvorení škôl, divadiel, múzeí, galérií, knižníc, o rušení podujatí a aktivít, kde sa zhromažďuje veľké množstvo ľudí a teda aj riziko šírenia nákazy je vysoké. 
Nedá sa povedať, ktoré z opatrení bolo najlepšie, všetky sa ukázali ako nevyhnutné a správne. Navzájom sa dopĺňali a spoločne vytvárali priestor na zamedzenie šírenia nového koronavírusu v Žilinskom kraji a najmä chránili ľudí v kraji, či našich zariadeniach. 
OPATRENIA
Najväčšia pozornosť bola sústredená na nemocnice a zdravotníkov, ako aj zariadenia sociálnych služieb, ktoré sa starajú o tých najzraniteľnejších. Začali sa intenzívne a vo zvýšenej miere dezinfikovať priestory, pracovníkom sme zabezpečili ochranné pracovné prostriedky a dezinfekčné roztoky. Veľká pomoc prichádza od dobrovoľných hasičov a záchranárov, ktorí plošne dezinfikujú naše nemocnice a polikliniky  Pred župnými nemocnicami a poliklinikami sme zriadili filtračné vstupy, ktoré pomáhajú oddeľovať pacientov s podozrením na nový koronavírus od ostatných a od zdravotníckeho personálu. Zdravotná starostlivosť sa zamerala len na akútne stavy. Nemocnice odložili plánované zákroky a operácie, aby mali dostatočné personálne aj lôžkové kapacity a pripravili sa na reprofilizáciu (aj ju uskutočnili) pre prípad zhoršenej epidemiologickej situácie.  Vzhľadom na to, že v čase najväčšej kulminácie neistoty sme sa nevedeli spoľahnúť na štátne hmotné rezervy s dodávkou dezinfekcie a ochranných pracovných pomôcok – zabezpečovali sme ich sami a neskôr spolu s materiálom zo ŠHR distribuovali lekárom a sociálnym zariadeniam. Veľmi pozitívne vnímame silné zapojenie sa mnohých firiem do materiálnej pomoci, ale aj bežných obyvateľov do rôznych dobrovoľníckych aktivít, ktoré ešte doteraz koordinujeme. Spolupratričnosť bola veľmi citeľná v najťažších chvíľach. 
Veľmi rýchlo sme zareagovali na poskytnutie a vytvorenie karanténnych zariadení najmä pre zdravotníckych, sociálnych a ďalších pomáhajúcich profesií a poskytli sme priestory aj pre repatriantov. 
Ako prvá župa sme zriadili špecializovanú ambulanciu zubnej pohotovosti na pomoc pacientom s podozrením na nový koronavírus, kde môžu byť za prísnych hygienických opatrení ošetrení aj ľudia v karanténe.
V spolupráci s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Žiline sme zriadili župnú mobilnú odberovú jednotku, ktorá robí po regióne výtery a jazdí i za imobilnými pacientmi, ľuďmi v domovoch dôchodcov, do centier sociálnych služieb. Tieto aktivity zabezpečujú opäť naši dobrovoľníci lekári i medici. Práve oni testovali aj v martinských DSS, kde bol potvrdený COVID-19.
Mimoriadne nám záleží na ochrane zariadení sociálnych služieb, kde sa nachádza najzraniteľnejšia skupina ľudí. Už od vzniku pandémie sme začali robiť opatrenia, aby sa zabránilo šíreniu nákazy COVID-19. Uzatvorili sme pobytové zariadenia sociálnych služieb a nastavili krízové plány. Z dôvodu zamedzenia šírenia vírusu bolo prerušené poskytovanie ambulantných a terénnych služieb. Vyškolili sme pracovníkov na novú situáciu, zrušili sme skupinové terapie a pozastavilo sa prijímame nových klientov. 24 hodín denne monitorujeme výskyt nákazy  v zariadeniach a v prípade pozitívnych testov nastupujú klienti i zamestnanci do karantény, okamžite dopĺňame ochranné pomôcky prioritne do týchto zariadení. 
Zriadili sme nepretržité telefonické linky na základné sociálne poradenstvo. Celoplošné testovanie sociálnych zariadení zabezpečujeme vlastnou motorizovanou jednotkou. Spúšťame karanténne centrá pre ľudí, ktorí potrebujú bezodkladnú sociálnu službu podmienenú odkázanosťou, sme nápomocní pre mestá obce pri zriaďovaní centier pre ľudí bez domova, obete násilia a občanov. Najmä zo začiatku bola situácia náročná, prísne obmedzenia ťažko niesli nielen klienti, ale aj ich rodinní príslušníci. Ochrana zdravia a života klientov však bola prioritou a zamestnanci zariadení boli nekompromisní. 
Spustili sme tzv. službu ucha, i linky pomoci a informačné linky pre lepšie zvládnutie náročných situácii v každej oblasti, kde aktívne pomáhajú psychológovia, právnici, i rehoľné sestry a medici.  Spustili sme milú aktivitu dopisovanie so seniormi, ktoré zastrešujú naši dobrovoľníci. 
Ako jednu z aktivít, na ktorú sme obzvlášť hrdí je práve organizovanie dobrovoľníkov, ktorú vykonáva cez našu Regionálnu rozvojovú agentúru, sekciu pre mládež a odbor zdravotníctva. Dobrovoľníci pomáhajú skutočne na všetkých frontoch, na infolinkách, kde sa snažia ľuďom zodpovedať ich otázky v súvislosti s ochorením COVID-19, s neistotou ohľadom postupu pri návrate zo zahraničia a podobne v zdravotníckych i sociálnych zariadeniach, robia nákupy, prinášajú lieky, strážia deti, testujú ľudí, šijú rúška, perú ich, čistia priestory okolo ciest, ale i odborná pomoc... 
Pomocnú ruku pridala aj naša krajská Nadácia na podporu rodiny ŽSK, ktorá telefonickú pomoc rozšírila aj o sociálne, právne a psychologické poradenstvo, otvorili zbierku pre financovanie dobrovoľníckych aktivít, ale tiež zabezpečovanie stravy, potravín a inej pomoci pre rodiny a jednotlivcov.
Kapacity internátov pri našich stredných školách sme poskytli ako karanténne ubytovanie pre lekárov, sestry, pracovníkov sociálnych zariadení, ktorí musia zostať v karanténe a izolovaní, alebo nechcú vystaviť riziku svoje rodiny a ďalších ľudí. 
V krátkom čase sme v oblasti prímestskej autobusovej dopravy vodičov autobusov zabezpečili rúškami. Z dôvodu obmedzenia migrácie obyvateľstva a zníženia rizika nákazy sme prešli na prázdninový režim a obmedzili spoje, ktoré vykazovali veľmi nízku alebo takmer žiadnu vyťaženosť, s dôrazom na to, aby sa každý pracujúci mohol dostať do práce a domov. 
DARCOVIA
Veľká vďaka však patrí aj darcom, jednotlivcom, neziskovým organizáciám aj súkromným spoločnostiam, ktorí našim zariadeniam pomáhali z rôznych kútov Slovenska - darovaním ochranných pomôcok, štítov, dodávkou ovocia a zeleniny z obchodného reťazca Tesco pre nemocnice, zapožičaním 10 automobilov zo spoločnosti Škoda Auto, takmer 11-tisíc rúšok, ktoré darovala Nadácia automobilky KIA pre naše zariadenia sociálnych služieb, množstvo štítov z firiem na Považí, Orave, Liptove, množstvo darovanej dezinfekcie, pomoc hasičov so stavaním stanov, s dezinfekciou nemocníc ... 
DOPADY NA ROZPOČET
Nakoľko samosprávne kraje sú financované z prerozdelenia výnosu dane z príjmov fyzických osôb, tak očakávaný výpadok výnosu tejto dane bude mať zásadný vplyv na rozpočet kraja. Podľa prognóz počítame s výpadkom daňových príjmov v objeme od 8 mil. do 12.mil. eur.  



Rozpočet kraja a našich organizácií pripravila mimoriadna situácia okolo nového koronavírusu aj o príjmy v oblasti kultúry, vzdelávania, sociálneho zabezpečenia aj zdravotníctva (nevykonávané zákroky). Ku koncu júna sa predpokladá výpadok v týchto oblastiach vo výške štyri milióny eur. Zároveň sa nám navýšili výdavky, strata z cestovného, do prímestskej autobusovej dopravy, na ochranné pracovné pomôcky, či hygienické pomôcky. Opatrenia v súvislosti s pandémiou stáli kraj za dva mesiace (marec, apríl) viac ako 750-tisíc eur. 
Z tohto dôvodu musela župa pristúpiť k úsporným opatreniam – samozrejme obmedzujeme bežné výdavky. Poslanci na zastupiteľstve odsúhlasili zrušenie dotácií pre rok 2020, čím sa uvoľnili zdroje 1,3 milióna eur. Župa požiadala aj o odklad splátok istiny úveru prijatého od Slovenskej sporiteľne v celkovej výške takmer dva milióny eur v roku 2020. Zmena splátkového kalendára zabezpečí finančné prostriedky na úhradu nevyhnutných výdavkov v súvislosti splnením základných funkcií samosprávneho kraja.
Finančné opatrenia na úsporu výdavkov robíme aj priamo na úrade. Obmedzujú sa práce na dohody o  vykonaní práce a o pracovnej činnosti, pristúpili sme k vyplácaniu miezd na úrovni základných miezd,  s malým priestorom na motivovanie zamestnancov, obmedzuje sa nákup tovarov a služieb. Snažíme sa vyhnúť výraznému brzdeniu investičných aktivít. Uvedomujeme si, že práve verejný sektor môže výraznou mierou prispieť k oživeniu ekonomiky v regióne práve cez naštartované investičné zámery.
Veríme, že uvoľňovaním opatrením sa podarí viaceré aktivity dostať do normálu a postupne budeme nabiehať. No všetci sme si vedomí, že krízové obdobie a rozbeh ekonomiky môže trvať dlhší čas.



14.5.2020
Otázka (Kermiet Mário, Tv Markíza)

1.Aký je súčasný stav "projektu" obchvat obce Liptovské Matiašovce? Plánuje v ňom súčasné vedenie ŽSK pokračovať a kedy?

Projekt obchvatu obce Liptovské Matiašovce pripravovala ešte Slovenská správa ciest v roku 2004. Bolo naň vydané územné rozhodnutie. Projektová dokumentácia pre stavebné povolenie, vrátane rozpočtu  však má zhruba 18 rokov. Za ten čas sa nezrealizovalo ani majetkové vysporiadanie vzhľadom na množstvo vlastníkov. 

2.Ak na obchvate nie je plánované pokračovanie, tak prečo?

Obchvat  v Liptovských Matiašovciach by bol nepochybne významnu spojnicou medzi Oravou a Liptovom, pravdou však je, že by išlo o finančne veľmi nákladný projekt, na ktorý župa momentálne nemá v rozpočte prostriedky, nakoľko dnes vnímame v kraji  iné priority - musíme vyriešiť kritické križovatky a nebezpečné úseky ciest.

3.Koľko peňazí by mal obchvat stáť? Mala by župa možnosti ako ho zafinancovať?

Financovanie obchvatu z prostriedkov EÚ fondov je nepravdepodobné, pretože priority Európskej komisie v ďalšom plánovanom programovom období sú ekológia, inteligentné dopravné systémy, SMART CITY a nie výstavba regionálnych ciest. Financovanie z vlastných zdrojov župy je tiež ohrozené, pretože musíme riešiť akútne problémy - máme viac ako 150 mostov, ktoré sú v zlom a vo veľmi zlom stave a tiež viac ako dve stovky kilometrov ciest II. a III. triedy v nevyhovujúcom stave a 13 km ciest II. a III. triedy v havarijnom stave. Všetko sa žiaľ nedá spraviť za rok, dva, ani tri, ale postupne znižujeme modernizačný dlh na našich cestách, pričom ako prvé sa opravujú vždy tie najrizikovejšie. 

4.V dokumente "Stratégia udržateľného rozvoja dopravy a mobility Žilinského samosprávneho kraja", ku ktorému 20.04.2020 požiadal Okresný úrad v Žiline o stanovisko obec Liptovské Matiašovce, sa uvádza, že obchvat obce nie je plánovaný ani po roku 2048. Nakoľko je tento dokument záväzný pre pokračovanie procesu výstavby obchvatu a prečo sa v ňom prakticky uvádza, že obchvat obce nie je vôbec potrebný?

Stratégia udržateľného rozvoja dopravy a mobility bude podkladom pre spracovanie územného plánu ŽSK. Pri jej príprave boli spracované dopravné prieskumy na cestách II. a III. triedy, zamerané na preverenie objemov a smerovania dopravy. Vo vzťahu k plánu výstavby obchvatov prebiehal dopravný prieskum v 14 obciach ŽSK, vrátane obce Liptovské Matiašovce. Dopravné zaťaženie tejto obce ako aj úroveň tranzitnej dopravy sa na základe prieskumu radia k najnižším zo 14 posudzovaných obcí. Tento úsek navyše nepatrí k nehodovým úsekom.  Tieto údaje musíme rešpektovať a preto ako sme už spomenuli, vyplývajú nám z toho v tejto chvíli iné priority. 



14.5.2020
Otázka (Ľubica Stančíková, My Liptovské noviny)

Chcela by som sa spýtať na plošné testovanie v župných zariadeniach poskytovania sociálnych služieb - konkrétne na Liptove. Už ste ho dokončili? Ako dopadlo?

Odpoveď: 

V týchto dňoch sa realizuje testovanie v župných zariadeniach sociálnych služieb. K dnešnému dňu bola otestovaná asi polovica krajských zariadení. 


14.5.2020
Otázka (Jana Kolembusová, mojekysuce.sk)

1. Zaujímalo by nás ako pokračujú projekty a výstavba D3 na Kysuciach a ďalší vývoj z pohľadu VÚC čo sa týka dopravy.

Dostavbu diaľnice D3 považujeme za kľúčovú nielen v zmysle regionálneho hľadiska, ale aj medzinárodného, nakoľko je to úsek, ktorý má napojenie na poľskú, tak aj českú diaľničnú sieť a vedie cez ňu tranzitná doprava. Z pozície samosprávneho kraja urobíme všetko pre to, aby nová vláda dala prioritu všetkým nedostavaným diaľničným úsekom a úsekom rýchlostným ciest.

2. Ako to vypadá s vlakovou dopravou - posilnenie Čadca - Skalité?

Samotný proces pilotného riešenia zahustenia vlakovej dopravy na trati Skalité – Čadca bol poznačený zavedením opatrení spojených s ochorením COVID-19, a teda aj s výzvami obmedziť cestovanie. Žilinský samosprávny kraj však má aj naďalej záujem, aby došlo k posilneniu vlakových spojov na Skalité, preto začal o zahustení vlakovej dopravy na trati Skalité – Čadca  rokovať s novým ministrom dopravy, s možnosťou, že pridané vlakové spoje by financoval štát (nakoľko objednávateľom vlakovej dopravy je štát a je to v jeho kompetencii. ŽSK zabezpečuje prioritne prímestskú autobusovú dopravu a vzhľadom na dopad pandémie sú jeho možnosti obmedzené).

 

13.5.2020
Otázka (Silvia Kajanková, vregione.sk)

Poprosím Vás o zaslanie aktuálnych informácií ohĺadom realizácie cyklodopravnej trasy „úsek Strečno – Lipovec, Vrútky, Vrútky – Martin". Vakom štádiu realizácie sa v dnešnej dobe "stavba" nachádza, aké práce, činnosti boli doposiaľ v súvislosti s realizáciou vykonané -kto je/bude realizátor stavby, náklady na jej realizáciu a predpokladaný termín dokoncenia.

Odpoveď:

Po takmer piatich rokoch trvajúcom procese posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie (EIA) nadobudlo začiatkom roku 2020 právoplatnosť záverečné stanovisko. V súčasnosti je na projekt Strečno – Vrútky spracovaná projektová dokumentácia na územné rozhodnutie a prebieha jej pripomienkovanie jednotlivými dotknutými subjektmi. Po získaní všetkých potrebných vyjadrení sa požiada o vydanie územného rozhodnutia. Akejkoľvek stavebnej činnosti v tomto náročnom teréne musí predchádzať vydanie právoplatného stavebného povolenia a s tým súvisiace hľadanie a zabezpečenie finančných zdrojov na vybudovanie celého úseku, ktorého dĺžka je zo Strečna do Vrútok 14,2 km. Odhadované náklady na realizáciu stavby sú vo výške 10 – 15.mil eur a predpokladaný termín začatia výstavby v roku 2022 - 2024. Realizátorom stavby bude ŽSK. Čo sa týka realizácie úseku Vrútky – Martin je potrebné sa s otázkami obrátiť na MsÚ v Martine alebo vo Vrútkach.


13.5.2020
Otázka (Jana Kolembusová, mojekysuce.sk)

Ako pokračuje výstavba  - prepojenie cyklochodníka KNM - Žilina? Do konca roka 2019 mala byť odovzdaná projektová štúdia, - poprosím k nej viac info + zaslanie samotnej dokumentácie. Ako to vidí župa tento rok s podobnými projektami. (financie - korona) https://www.mojekysuce.sk/udialo-sa/kysucku-cyklotrasu-podporuju-mesta-obce-aj-zupa

Odpoveď:

Na konci roka nám zhotoviteľ odovzdal vypracovanú Technickú štúdiu Kysuckej cyklotrasy. Táto štúdia bude slúžiť ako podkladový materiál  pre spracovanie  ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie (DÚR) a pre doplnenie územných plánov jednotlivých dotknutých obcí a miest, ktorými cyklotrasa prechádza. Technická štúdia navrhuje vhodné  trasovanie chýbajúceho úseku cyklodopravnej trasy v koridore rieky Kysuca medzi mestami Žilina, Kysucké Nové Mesto a obcou Dunajov s niekoľkými alternatívnymi úsekmi. Celková dĺžka navrhovaného úseku je 16,5 km s asfaltovo-betónovým povrchom. Základná šírka  je 3 metre, v stiesnených podmienkach sa predpokladá min. šírka 2 metre. Vybudovať by sa mali aj štyri lávky a osem priepustov. Kysucká cyklotrasa má byť prioritne využívaná na cyklodopravu medzi mestami a obcami, ale aj na dochádzku do zamestnania, škôl a ďalšou sociálnou infraštruktúrou. Jej využitie bude aj pre účely cykloturistiky, nakoľko sa na túto trasu napája aj niekoľko existujúcich cykloturistických trás. Združenie obcí Cyklotrasa Ochodnica - Žilina Budatín spolu so Žilinskou župou rokujú o možnosti združení finančných prostriedkov na spracovanie dokumentácie pre územné rozhodnutie. Vzhľadom na negatívne dopady pandémie  na ekonomiku všetkých samospráv však nevieme v súčasnosti presne povedať, do akej miery bude možné financovať spracovanie ďalších stupňov projektovej dokumentácie v tomto roku.

12.5.2020
Otázka (Anna Mária Domeová, aktuality.sk)

Kedze policia zacala trestne stihanie pre sirenie kovidu v DSS v Martine, zaujimalo by ma, ci v v tomto konkretnom zariadeni boli uz nejake komplikacie v minulosti. Ide mi o kontrolne zistenia, alebo preverenie podnetov, ktore predchadzali aktualnym zisteniam policie, alebo s nimi suvisia. Riesila zupa podnety tohto druhu? Ak ano, ako boli vyriesene zistene problemy? Zaroven by ma zaujimalo, ci a ake podnety eviduje zupa uz v case pandemie? Ak ano, o aky druh podnetov ide? Ako ich zupa v aktualnej situacii dokaze vyhodnotit a overit a potvrdili sa? Ak ano, ako boli vyriesene opisane problemy?

Odpoveď:

V prípade Domu Sv. Martina (ktoré je súkromným zariadením, nie v správe ŽSK) sme neevidovali žiadne podnety ani sťažnosti. Odbor sociálnych vecí ŽSK mal v tomto roku v rámci plánu kontrol zahrnutú aj kontrolu Domu sv.Martina. Zatiaľ sú však v súvislosti s mimoriadnou situáciou a bezpečnostnými opatreniami kontroly pozastavené. V  období pandémie boli na odbor sociálnych vecí doručené podnety najmä z oblastí pracovno – právnych vzťahov, nesúhlasom zo strany zamestnancov s postupom štatutára v rámci hygienických opatrení, ale napríklad aj od obyvateľa Martina, ktorý sa hneval na pracovníčky zariadenia, pretože boli nakupovať pre prijímateľov sociálnych  služieb počas hodín určených seniorom. Všetky podnety sa vzhľadom na situáciu riešia bez osobných návštev v zariadení, intenzívnou komunikáciou s vedením zariadenia a všetkých dotknutých osôb. 

12.5.2020
Otázka (Veronika Folentová, DenníkN)

1. Pacienti sa stále nevedia dostať k niektorým lekárom (najmä špecialistom). Ozyvaju sa ja vam obyvatelia s tym, ze ich lekari nechcu osetrit? Kolko mate za posledne mesiace takychto pripadov? U ktorych odbornosti je to najcitelnejsie? Ak ano o ake pripady islo? 

Po vypuknutí pandémie COVID – 19 narástol počet telefonických podnetov týkajúcich sa hlavne toho, že lekári nedvíhali telefón, obmedzujú prístup pacienta pri ošetrovaní a neposielajú dostatočne k špecialistom. Najciteľnejšie to bolo najmä prvé dva týždne, potom sa situácia upokojila. Najviac telefonických podnetov bolo na odmietnutie ošetrenia u zubára a to sa týkalo najmä pacientov, ktorí boli v karanténe. Pacientov sme usmernili a odporučili ošetrenie na zubnej APS, ktorá ošetrovala pacientov v karanténe a podozrivých z ochorenia COVID-19. Čo sa týkalo odmietnutia ošetrenia, boli nám doručené 2 písomné podnety. Jeden podnet sa týkal odmietnutie ošetriť na neurologickej ambulancii – pacient sa domáhal rehabilitácie a druhý podnet pacienta, ktorý namietal odmietnutie ošetriť na psychiatrickej ambulancii. 

2. Je realny problem, ze sa pacienti nevedia dostat k lekarom? 

Je dlhodobý problém dostať sa na špecializované vyšetrenie, v kraji je nedostatok neurológov, endokrinológov, oftalmológov, či urológov.  Treba však povedať, že v tejto mimoriadnej situácií sa aj pacienti sa obávajú možnosti nakazenia pri návšteve v ambulancii a aj oni sami v niektorých prípadoch odsúvajú vyšetrenia.  

11.5.2020
Otázka (Lucia Simona Horváthová, Hospodárske noviny)

Stredné školy majú šetriť a na čom plánuje ušetriť kraj? Pocíti obyčajný obyvateľ kraja výpadky nejakých služieb, napr. nižšia starostlivosť o cesty? Koľko percent z rozpočtu je objem Vami plánovaného šetrenia, resp. aký veľký balík chcete ušetriť v porovnaní s pôvodnými plánmi? 

Odpoveď: 

Odbor školstvo ŽSK nechal rozhodnutie o úprave platov na riaditeľov škôl. Požadoval od nich však spätné informácie,či a  akých zamestnancov sa zmena zákona v ich organizácií týka (teda náhrada mzdy v sume 80% v prípade prekážky na strane zamestnávateľa). Máme vedomosť, že niektoré školy pristúpili k úprave mzdy zamestnancom, pre ktorých nevedeli nájsť v mimoriadnej situácií prácu (najmä nepedagogickí pracovníci - školníci, upratovačky..). Žilinský samosprávny kraj v tejto chvíli neuvažuje o tom, že by od riaditeľov škôl požadovali plošné znižovanie mzdy. Ostáva to na ich rozhodnutí. Vývoj situácie však budeme aj naďalej sledovať. K šetreniu pristúpil aj samosprávny kraj, nakoľko výpadky príjmov v súvislosti s pandémiou sa počítajú v miliónoch. Prvým veľkým ,,šetrením" je návrh na zrušenie regionálnych a participatívnych dotácií. Bohužiaľ, odložia sa i viaceré investičné aktivity, ktoré nie sú nevyhnutné. Nedotkne sa to však eurofondových projektov, ako aj strategických projektov, či stavieb pred dokončením. Župa požiadala aj o odklad splátok istiny úveru prijatého od Slovenskej sporiteľne v celkovej výške takmer dva milióny eur v roku 2020. Zmena splátkového kalendára zabezpečí finančné prostriedky na úhradu nevyhnutných výdavkov v súvislosti splnením základných funkcií samosprávneho kraja. Okrem toho Úrad ŽSK obmedzil  práce na dohody o vykonaní práce a o pracovnej činnosti a pristúpil k vyplácaniu miezd na úrovni základných miezd bez akýchkoľvek doplnkových foriem mzdy, obmedzuje sa aj nákup tovarov a služieb. Na nevyhnutné aktivity bude Úrad ŽSK čerpať   prostriedky aj z rezervného fondu a podľa vývoja situácie bude hľadať ďalšie zdroje a možnosti úspory. S cieľom naštartovať efektivitu zariadení a úradu zriadila Žilinská župa Krízový ekonomický manažment, ktorý podrobne analyzuje nielen výdavky úradu a krajských organizácií, ale rozoberá aj ich organizačnú štruktúru.

7.5.2020
Otázka (Zuzana Holienčiková, Žilinský večerník)

S akým výsledkom dopadlo hospodárenie, aké finančné prostriedky boli vyčlenené na údržbu, aké sa napokon investovali - ušetrila župa, alebo, naopak, bolo treba investovať viac? Ak ušetrila, je reálne, že týmito prostriedkami pokryje oblasti, v ktorých financie chýbajú? V akých?

Posledné zimné obdobie  môžeme hodnotiť ako priemerné a teplejšie ako minuloročné. Spád snehu bol takmer o polovicu nižší ako v období  2018/2019, čo sa odrazilo aj na výkonových kilometroch a nižšej spotrebe posypového materiálu. Na druhej strane sa však často striedali plusové a mínusové teploty a pravidelné dažde, ktoré doslova poumývali cesty a Správa ciest ŽSK musela zasahovať s posypom proti poľadovici oveľa častejšie ako po iné roky. Zimné obdobie a s tým aj zimná údržba skončili na konci marca. Rozpočet na zimnú údržbu vychádza z prepočtu na priemernú zimu za tri roky. V tomto prípade boli skutočné náklady boli čerpané na 104,7 % plánovaného rozpočtu (dosiahli čiastku 3 155 tis. €). 

Vieme, že veľká časť strojov je v pomerne zlom technickom stave - potvrdilo sa to aj počas tejto údržby? Teda či bolo treba stroje často servisovať a podobne

Zimnú údržbu na území ŽSK zabezpečovalo spolu s ďalšími mechanizmami (nakladače, snehové frézy, traktory s radlicou, traktorové sypače, nákladné vozidlá, autogrédre) 112 špeciálnych posýpacích vozidiel, z ktorých je 14 ks úplne nových (dodaných v decembri 2019). Priemerný vek posýpacích vozidiel je 22 rokov. Aj z toho dôvodu sme museli niektoré vozidla častejšie servisovať. Celkové výdavky na servis a údržbu boli v roku 2019 prekročené o 30 % oproti plánovanému rozpočtu, na čom má podiel okrem zlého technického stavu, tiež globálne zvýšenie cien poskytovaných služieb. 

Letná údržba - aký finančný balík je vyčlenený?

Financie na letnú údržbu /tzv. bežnú údržbu/ sa každý rok plánujú vo výške cca 1 mil. €.


5.5.2020
Otázka (Radoslav Varga, Sita)

Chcel by som vás poprosiť o sprostredkovanie info od pána Lišku zo Správy ciest ŽSK k pripravovanej akcii "Sanácia oporného múru Turzovka", všimol som si na vestníku VO, že dodávateľ je vysúťažený, potreboval by som ešte krátke zhrnutie prác, ktoré sa tam budú robiť; termín, kedy by sa mohlo začať, ako dlho to bude trvať; požiadavka na dopravné obmedzenia.

Odpoveď:

Svah nad cestou predstavuje frontálnu časť zosuvu, kde sa nachádza teleso vozovky a vodný tok. Vozovka je na spodnom okraji spevnená oporným múrom, ktorý je v súčasnosti poškodený a v niektorých miestach úplne rozpadnutý. V dôsledku poškodenia priepustu pod vozovkou došlo k vyplaveniu vody aj do konštrukčných vrstiev vozovky.  Predmetom stavby je sanácia oporného múru na ľavej strane vodného toku Predmieranka a pozemnej komunikácie II/484. Sanácia bude spočívať vo vybudovaní pilotovej steny spriahnutej železobetónovým vencom zabezpečenej kotvením (v dĺžke cca 82metrov). Oporný múr je navrhnutý v trase pôvodného múru. Súčasťou prác bude systém štrkových drénov vo svahu nad cestou v dĺžke cca 30metrov s vyústením do novovybudovanej kalovej jamy.  A zrekonštruuje sa priepust  (DN 800). Stavenisko bolo zhotoviteľovi odovzdané 22. apríla.  V týchto dňoch sa realizujú práce na dočasnom rozšírení cesty o 1 meter, aby bol zabezpečený prejazd vozidiel v jednom jazdnom pruhu počas realizácie prác. Sanácia oporného múru by mali podľa zmluvy trvať štyri mesiace. Doprava bude obmedzená do jedného jazdného pruhu a bude riadená svetelnou signalizáciou, regulovčíkmi, resp. podľa postupu a potreby prác iba zvislým dopravným značením.


30.4.2020
Otázka (Marek Fišera, zilinak.sk)

Chcel by som vás požiadať o bližšie informácie k cyklobusom: Budú premávať od 1. mája? Ak nie, je už známe, od akého dátumu budú premávať?Ktorých liniek sa týka odklad spustenia?

Odpoveď:

Žilinský samosprávny kraj pre mimoriadnu situáciu pozastavil štart cyklobusov a posunul na neskoršie obdobie. Pôvodne, ešte pred vypuknutím koronakrízy sa počítalo s ich nasadením už od 1. mája, kedy mali začať jazdiť autobusy pre cyklistov na Kysuce a do Turca.  Kedy začnú premávať bude závisieť od vývoja pandémie a uvoľňovania opatrení na zamedzenie šírenia nového koronavírusu.

30.4.2020
Otázka (Branislav Koscelník, My Žilinské noviny)

1. Odkiaľ vyšla iniciatíva na predaj Ciachovne? Prečo už ju župa nechce mať vo svojom majetku? Ako chcete využívať priestory v prípade, že k predaju dôjde a župa si ch zoberie do podnájmu?

Žilinský samosprávny kraj pristupoval i pristupuje k tejto Národnej kultúrnej pamiatke s veľkou vážnosťou a zodpovednosťou v snahe zachovať ju pre budúce generácie a vidí v nej kultúrno-spoločenský potenciál.  Vzhľadom na zámer investora, ktorý je dlhý čas plánovaný v areáli bývalých elektrární a ktorého súčasťou je aj Ciachovňa, iniciatíva na odkúpenie vyšla zo strany vlastníka areálu, Istrofinal. ŽSK bol viackrát neúspešný v získaní prostriedkov na obnovu Ciachovne zo zdrojov EÚ i ministerstva kultúry a potrebnú sumu 1,2 mil.€ na rekonštrukciu nedokázal dlhodobo vyčleniť ani zo svojho rozpočtu.                                                                 Zrealizovaním investorského zámeru „Viacúčelovej blokovej zástavby – Elektrárne Žilina“  by mal byť celý komplex budov prestavaný,  zrekonštruovaný vrátane vnútrobloku, v ktorého centrálnej časti sa nachádza Ciachovňa. Kedže župa nedisponuje dostatočnými vlastnými zdrojmi  a je pri rekonštrukcii odkázaná na “cudzie zdroje”, investor má obavu, že zo strany ŽSK nedôjde k obnove Ciachovne v termíne, ktorý bude korešpondovať s termínmi prestavby ostatných budov komplexu a tým by narúšal celý urbanisticko – architektonický koncept. Závažným je aj fakt, že práce na rekonštrukcii jednotlivých objektoch musia prebiehať v určitej následnosti, keďže súčasťou projektu je aj výstavba podzemných garáží. Tiež je faktom, že rekonštrukcia objektu Ciachovne, ktorá by sa konala po zrealizovaní developerského zámeru by bola zo strany ŽSK veľmi obtiažna, ťažko realizovateľná, nakoľko bude obmedzený prístup stavebnej techniky k stavbe z dôvodu zahustenia okolitej zástavby, vzhľadom na zrevitalizované okolie ako aj z iných technických dôvodov.  Prioritným zámerom ŽSK nie je predaj Ciachovne, ale jej rekonštrukcia. ŽSK má záujem na tom, aby objekt Ciachovne i naďalej slúžil ako kultúrny priestor a má v pláne zriadiť v objekte Ciachovne  technické múzeum, alebo ho využiť ako galerijný priestor, o čom svedčí aj ponuka dlhodobého nájomného vzťahu pre investora, ak by došlo k odpredaju pamiatky. K rokovaniam o predaji Ciachovne pristúpil ŽSK výhradne a len z dôvodov koordinácie s projektom “Elektrární”. V prípade, že by župa mala zdroje na rekonštrukciu Ciachovne, sama by sa pustila do rekonštrukcie a ponechala vo svojom majetku. Aktuálna situácia však ukazuje, že zdroje na investície budú výrazne oklieštené ako na úrovni rozpočtu kraja, tak aj na úrovni štátu. 

2. Aký je technický stav objektu? Aký významný je problém so stabilitou základov?

Ciachovňa je v zlom technickom stave a možno hovoriť až o havarijnom stave. Hoci výstavba v bývalom elektrárenskom komplexe ešte nezačala, zo strany developera boli realizované asanačné práce niektorých objektov bývalého komplexu elektrární, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou mali vplyv aj na budovu Ciachovne do takej miery, že sme museli pristúpiť k asanácii jednej z prístavieb ( došlo k väčšiemu narušeniu statiky prístavby).  ŽSK si vo svojej komunikácii s developerom jasne zadefinoval poskytnutie záruky investora, že pri ďalšom postupe stavebných prác nedôjde k porušeniu objektu Ciachovne. Vnímame, že práve budovanie podzemných garáži v tesnej blízkosti budovy predstavuje vysoké riziko pre túto národnú kultúrnu pamiatku, a preto ŽSK trvá na jasných zárukách ochrany, najmä počas doby realizácie projektu. 

3. Prečo sa doposiaľ nepodarilo získať financie na rekonštrukciu objektu?

Projekt rekonštrukcie Ciachovne je odsúhlasený Krajským pamiatkovým úradom  a je naň vydané právoplatné stavebné povolenie. Rozpočtovaný náklad na takúto komplexnú rekonštrukciu vrátane odsúhlasenej pamiatkovej obnovy v zmysle požiadaviek KPÚ je vo výške cca 1,2 mil. €.ŽSK sa opakovane pokúšal o získanie externých zdrojov na rekonštrukciu Ciachovne, bohužiaľ neúspešne za bývalého i súčasného vedenia. Procesy schvaľovania projektov a prideľovania peňazí z fondov EÚ, alebo ministerstva kultúry nám nenáleží hodnotiť. Faktom je, že financie na tieto projekty neboli pridelené. Tiež si treba uvedomiť, že objekt nateraz nebol prevádzkovaný a financie z vlastných zdrojov boli určené prioritne na rekonštrukcie tých objektov v havarijnom stave, kde vykonávame činnosti.

4. Aké sú riziká takéhoto návrhu predaja majetku? Aké záruky žiadate od Istrofinalu?

ŽSK vníma predaj národnej kultúrnej pamiatky (NKP) Ciachovňa pri jej zachovaní a následnej možnosti využitia ako kultúrno-spoločenského priestoru ako dobrý zámer. Predajom objektu sa štatút NKP nestratí, dôjde k zrekonštruovaniu NKP v čase, kedy to investor v rámci komplexnej prestavby zosúladí s ostatnými prácami a pri samotnej rekonštrukcii budú musieť byť akceptované požiadavky Krajského pamiatkového úradu. Rizikom zostávajú výkopové prace vo vnútrobloku  Elektrární a to konkrétne pri budovaní podzemných garáží. To je dôvod, prečo ŽSK vo svojej komunikácii s developerom striktne zadefinoval podmienku poskytnutia záruky vo forme finančnej zábezpeky, vinkulacie alebo bankovej záruky, aby sa garantovala istota, že pri ďalšom postupe stavebných prac nedôjde k porušeniu a tým možnej devastácii objektu Ciachovne. ZSK zároveň deklaruje svoj záujem dlhodobého nájmu časti priestorov Ciachovne pre účely kultúrnej inštitúcie. 

5. V čom sú odlišné predstavy župy a investora v súvislosti s aktuálne schváleným návrhom? Prečo s ním Istrofinal nesúhlasí?

Prečo investor nesúhlasí s našim postupom nám neprináleží komunikovať. V návrhu, ktorý bol predložený na zastupiteľstvo ŽSK sa odrazilo zváženie rizika. Máme za to, že po finančnej stránke je predchádzajúca dohoda a uznesenie prijaté zastupiteľstvom finančne neutrálne. Preto verím, že po vyjasnení vzájomných postojov investora a župy dôjde k dohode. Nemáme záujem brzdiť rekonštrukciu celého priestoru, ale potrebujeme korektnú dohodu, z ktorej bude plynúť uistenie oboch strán o tom, že tento priestor bude dobrým príkladom zachovania NKP súkromným investorom a následného využitia i verejnou inštitúciou.  

30.4.2020
Otázka (Michala Staníková, Žilinský večerník)

1. Ako napreduje výstavba cyklotrasy popri ľavom brehu Váhu z Budatína ku Vodnému dielu Žilina? Aké práce sa doteraz podarilo urobiť?

Výstavba cyklotrasy ,,ľavobrežnej" napreduje dobre, stavebné práce sa realizujú  v súlade so schváleným harmonogramom podľa projektovej dokumentácie.  V súčasnosti sú osadené všetky obrubníky a konštrukčné vrstvy cyklochodníka sú realizované po ložnú asfaltovú vrstvu.  

2. Má súčasná koronakríza dopad aj na výstavbu cyklotrás v kraji? Museli ste kvôli súčasnej situácii stopnúť investície v tejto oblasti?

Napriek tomu, že mimoriadna situácia okolo nového koronavírusu ovplyvnila mnohé oblasti, do tohto projektu našťastie výrazne nezasiahla, len niektoré práce čiastočne spomalila. Nemalo to  však vplyv na časový harmonogram prác. Investície stopnuté zatiaľ neboli.

3. Pokiaľ mám správnu informáciu, tento rok je ohrozená prevádzka cyklobusov, resp. nezačnú jazdiť od 1. mája, ako tomu bolo doteraz. Prečo? Je možné, že tento rok ešte cyklobusy vyrazia na cesty?

Žilinský samosprávny kraj pre mimoriadnu situáciu pozastavil štart cyklobusov a posunul na neskoršie obdobie. Pôvodne, ešte pred vypuknutím koronakrízy sa počítalo s ich nasadením už od 1. mája, kedy mali začať jazdiť autobusy pre cyklistov na Kysuce a do Turca. Kedy začnú premávať bude závisieť od vývoja pandémie a uvoľňovania opatrení na zamedzenie šírenia nového koronavírusu.

30.4.2020
Otázka (Garai Tomáš, Hospodárske noviny)

1. Koľko  minula vlani vaša župa na autobusovú dopravu?

Predbežné náklady na autobusovú dopravu boli minulý rok vo výške 23 707 200 €. Konečné čísla ešte nemáme k dispozícii, pretože v súčasnosti prebiehajú kontroly hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami ŽSK za obdobie január až november 2019, ktoré boli poskytnuté na úhradu predpokladanej straty z výkonov vo verejnom záujme u dopravcu.  Uvedená hodnota sa preto môže na základe výsledku kontrol zmeniť.

2. Rozmýšľate pri ďalšom kontrakte o znížení/navýšení kilometrov? Prečo?

Na území ŽSK je zámerom vybudovanie integrovanej dopravy, aktuálne sa realizuje postupná optimalizácia cestovných poriadkov v Žilinskom kraji. Až po ukončení tohto procesu budeme vedieť, či výsledkom optimalizácie cestovných poriadov bude znižovanie resp. zvyšovanie dopravného výkonu (kilometrov)

3. Dokedy máte platný kontrakt so súčasným dopravcom?

V regiónoch Liptov a Orava, ktoré obsluhuje ARRIVA Liorbus,  je kontrakt platný od 30.11.2019 po dobu 24 mesiacov s možnosťou predĺženia formou uplatnenia 12 mesačnej opcie. V regiónoch Kysuce, Horné Považie a Turiec, ktoré obsluhuje SAD Žilina je kontrakt platný od 30.11.2019 maximálne na päť rokov do podpisu zmluvy s novým dopravcom (Presne: do uplynutia posledného kalendárneho dňa mesiaca, v ktorom mesiaci uplynie lehota pätnástich mesiacov nasledujúcich po dni, v ktorom ŽSK na svojom webovom sídle alebo v centrálnom registri zmlúv zverejní poslednú zmluvu uzatvorenú ŽSK s Novým dopravcom, maximálne však päť rokov.)

30.4.2020
Otázka (Martina Sivačková,Mestská televízia Ružomberok)

Od 1.5. (za bežných okolností) by mal byť otvorený verejnosti hrad Likava, kt. patrí pod Liptovské múzeum, kt. zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj. Preto vás prosím o informáciu pre Mestské televíziu Ružomberok, či od 1.5. bude hrad verejnosti neprístupný alebo prístupný a za akých podmienok. A zároveň či je možné navštíviť individuálne Archeologické múzeum v prírode - Havránok, kt. by malo otvoriť sezónu detto 1.5.

Odpoveď: 

V zmysle uvoľňovania obmedzení v súvislosti s koronavírusom, je možné uvažovať o otvorení vonkajších expozícií v priebehu mesiaca máj. Od 1.5. to však ešte nebude. Zároveň bude musieť uvoľniť obmedzenia aj vedenie župy svojím pokynom. Všetko bude závisieť od vývoja ďalšej situácie.

29.4.2020
Otázka (Roman Kopka, My Turčianske noviny)

 Chcel by som sa Vás spýtať, či pri prerokovaní zmeny rozpočtu sa riešila aj výstavba atletického štadióna v Martine - v Spojenej škole. Aká čiastka je vyčlenená na vystavbu pre tento rok. 

Odpoveď:

V rozpočte na rok 2020 ostáva schválených 400 tisíc eur. V I. úprave rozpočtu bude predložených na dofinancovanie I. etapy 450 tisíc eur.


25.4.2020
Otázka (Branislav Koscelník, My Žilinské noviny)

1. Budete nútení znižovať mzdy na úrade a v župných zariadeniach? Ak áno, na ktorých pozíciách a o koľko?

Úrad ŽSK postupne zavádza opatrenia na zníženie dopadov pandémie na fungovanie kraja. Treba si však uvedomiť, že ak by sme hovorili o plošnom znižovaní miezd, muselo by dôjsť k dohode so zamestnancami. Tiež vnímame, že viaceré odbory sú v tomto čase pracovne až preťažené, iné majú svoje činnosti obmedzené. V tejto chvíli vyhodnocujeme prácu na homeoffice, pozastavili sme vyplácanie odmien a hľadáme spôsob ako šetriť najmä na bežných výdavkoch. 

Uvádzame príklad opatrení:

- Z hľadiska mzdových opatrení župa pristúpila k vyplácaniu miezd na úrovni základných miezd bez akýchkoľvek doplnkových foriem mzdy.

- Zamestnanci, ktorí sú na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa dnes majú vyplácanú náhradu mzdy v sume 100 % priemerného zárobku, no v zmysle novely Zákonníka práce č. 66/2020 účinnej od 4.4.2020 Úrad ŽSK pristúpime k vyplácaniu náhrady mzdy v sume 80 % priemerného zárobku od 1.5.2020;

- Niektorí zamestnanci sú v týchto dňoch na OČR, prípadne PN, čo v tejto chvíli predstavuje šetrenie mzdových prostriedkov v sume zhruba  12-tisíc eur mesačne.

- Úrad ŽSK zároveň pristúpil k opatreniu týkajúcemu sa čerpania riadnej dovolenky zamestnancov úradu, zamestnanci dočerpávajú staré dovolenky a časť tohtoročnej dovolenky.

Obdobné opatrenia boli prijaté aj na úrovni organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. Niektoré typy organizácií – ako napríklad školy v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK sú  okrem zriaďovateľa usmerňované aj zo strany MŠVVaŠ SR – nakoľko výkon práce ich zamestnancov má v súčasnosti viaceré špecifiká – ako napr. vyučovanie online.

2. Budete niektoré pracovné pozície rušiť? Ktoré a od kedy?

Každý správny hospodár musí vedieť optimalizovať  tak, aby zabezpečil chod a výška nákladov neohrozila jeho fungovanie. Operatívne sme vytvorili Krízový ekonomický manažment (KEM), ktorý podrobne analyzuje nielen výdavky úradu a našich organizácií, ale rozoberá aj organizačnú štruktúru organizácií. Výsledkom bude návrh optimalizácie fungovania úradu i organizácií. Berieme pri tom do úvahy neustále zvyšujúce sa nároky z pohľadu dodržiavania legislatívy a zväčšovania objemu kompetencií od štátu, ktorú musí VÚC zvládať. Už dnes však Úrad ŽSK obmedzil práce na dohody o vykonaní práce a o pracovnej činnosti. Samosprávne kraje sú financované z prerozdelenia výnosu dane z príjmov fyzických osôb a očakávaný výpadok výnosu tejto dane kvôli pandémii  bude mať zásadný vplyv na finančnú kondíciu samosprávneho kraja. Podľa prognóz počítame s výpadkom daňových príjmov v objeme od 10 mil. eur do 32 mil. eur.  Rozpočet kraja a našich organizácií v tomto čase, kedy sú mnohé prevádzky stále povinne zatvorené nás zároveň pripravili o príjmy a to najmä v oblasti kultúry, vzdelávania, sociálneho zabezpečenia aj zdravotníctva (nevykonávané zákroky) a naopak navýšili výdavky ŽSK v oblasti prímestskej autobusovej dopravy, na ochranné pracovné pomôcky, hygienické pomôcky a ďalšie výdavky spojené s opatreniami v súvislosti s pandémiou.

Vývoj situácie neustále sledujeme a na základe toho prijímame opatrenia.  Prvým výrazným ,,škrtaním" je návrh na zrušenie dotácií pre regióny, z čoho sa netešíme, ale zákon o rozpočtových pravidlácha finančnej disciplíne nám v takejto finančnej krízovej situácii ani inú možnosť nedáva. V pondelok to bude i predmetom zastupiteľstva. Sumu 1300 000€ tak budeme môcť použiť na nevyhnutné výdavky v súvislosti s pandémiou. Bohužiaľ, odložia sa i viaceré investičné aktivity, nedotkne sa to však  eurofondových projektov.

3. Koľko zamestnancov má ŽSK na úrade a v zariadeniach, ktoré má v pôsobnosti a koľko by ste chceli ušetriť na personálnych záležitostiach?

Na Úrade ŽSK pracuje 250 zamestnancov. V stotrinástich organizáciách v pôsobnosti ŽSK pracuje viac ako 9-tisíc ľudí, čím sa VÚC radí medzi najväčších zamestnávateľov. Práve kvôli očakávanému nižšiemu výberu daní a výpadkoch príjmov zo vstupného či iných úhrad sa zaoberáme znížením mzdových nákladov vo výške okolo 20 %.

 

24.4.2020
Otázka (Veronika Cvinčeková, Žilinský večerník)

Rada by som sa informovala ako Útulok a zariadenie podporného bývania na Hviezdoslavovej ulici pristupuje v dobe pandémie ku svojim klientom. Poskytuje zariadenie službu ubytovania ľuďom bez domova aj v týchto dňoch? Ak áno, za akých opatrení?   Prijíma aj nových klientov alebo si v tejto dobe "ponecháva" len tých dlhodobejších? Koľko klientov sa v zariadení momentálne nachádza? Ide len o ľudí bez domova alebo aj iné sociálne slabšie skupiny (aké?)? Poskytuje zariadenie svojim klientom ochranné pomôcky - rúška, dezinfekcie? Má ich dostatok alebo by prijala prísun týchto pomôcok? 

Odpoveď:

Zariadenie Harmónia – útulok na Hviezdoslavovej ulici v Žiline poskytuje sociálne služby pre klientov bez domova. V súčasnosti v zariadení sociálnych služieb v útulku tak,  ako na celom území SR platia nariadenia, ktoré vydala vláda SR a hlavný hygienik SR. Služby sa poskytujú ľudom bez domova s určitými obmedzeniami – v zariadení platí zákaz návštev a obmedzenie pohybu klientov bez domova – zotrvávajú v zariadení útulku. Kapacita zariadenia je 52 miest. V dnešného dňu  je ubytovaných v zariadení útulku 49 občanov bez domova a 3 miesta sú ako izolačné v prípade potreby odizolovať už ubytovaných klientov bez domova. Klienti boli poučení o dodržiavaní základných hygienických návykov a nosení ochranných pomôcok / rúška, rukavice/. Zamestnancami zariadenia je sledovaný zdravotný stav klientov.

Zariadenie útulku dbá vo väčšej miere na dezinfikovanie priestorov  zariadenia. Máme dostatok dezinfekčných prostriedkov, ktoré poskytuje zariadenie. Rúška sme ušili samostatne prostredníctvom pracovníčky, ktorá v zariadení pracuje. Zároveň sme dostali rúška na tvár od darcov aj od zriaďovateľa Žilinského samosprávneho kraja. Situácia v útulku je pokojná a napätie v spolunažívaní je primerané cieľovej skupine, ktorej sa služba poskytuje. Útulok by od darcov prijal v prípade ponuky – rúška na tvár, dezinfekciu plošnú aj na ruky, prípadne ovocie alebo trvanlivé potraviny pre ľudí bez domova.

24.4.2020
Otázka (Zuzana Holienčiková, Žilinský večerník)

1. S rekonštrukciou areálu na Hlinskej sa malo podľa doterajších informácií začať tento rok. V akom štádiu je tento proces, vie župa priblížiť aj možný časový horizont začiatku prvých prác a rovnako aj predpokladané ukončenie a sprevádzkovanie?

S rekonštrukciou Športového areálu na Hlinskej sa malo v roku 2020 začať len za predpokladu získania dotácie z atletického zväzu na výstavbu či rekonštrukciu atletických štadiónov. Výstavba športového areálu je podmienená finančnými možnosťami župy. Ak by boli k dispozícií dostatočné finančné zdroje, s výstavbou by sa mohlo začať hneď, nakoľko tento projekt má zabezpečenú kompletnú projektovú prípravu vrátane inžinierskej činnosti s právoplatnými povoleniami. Projekt športového areálu na Hlinskej patrí medzi drahšie projekty, kde sa počítalo s tým, že bude slúžiť na vrcholové športové podujatia. Financovanie projektu a jeho realizácia je reálne ohrozená dopadmi koronakrízy na rozpočet samosprávy. Župa počíta s výpadkom daní ročne vo výške od 10 do 35 miliónov eur v závislosti od vývoja pandémie. V prípade, že by sa scenár nenaplnil, máme záujem v projekte určite pokračovať. 

2. Čo všetko je súčasťou projektu - teda aké prvky a technické disciplíny by mal areál zahŕňať?

Športovo rekreačný areál pri gymnáziu Hlinská rieši viacero stavebných objektov a disciplín. Podstatou projektu je realizácia 400 m atletického oválu s futbalovým ihriskom. V  areáli sa uvažuje aj s výstavbou basketbalového a volejbalového ihriska. S tým súvisí aj prístavba šatní. K tomu samozrejme patria aj pridružené stavebné objekty ako prípojky na inžinierske siete, oporné múry, parkovisko, oplotenie či sadové a terénne úpravy. V rámci atletického oválu a ihriska budú riešené disciplíny ako: doskočisko pre skok do diaľky či trojskok, skok o tyči, hod diskom, hod kladivom, vrh guľou, skok do výšky, hod oštepom, vodná priekopa a bežecké disciplíny.

3. Financie v akej výške sú pridelené na tento projekt?

V rozpočte na rok 2020 boli pre túto investíciu pridelené finančné prostriedky vo výške 100 tis. €, ktoré mali v prípade schválenia dotácie z atletického zväzu slúžiť na rozbehnutie výstavby. Investícia na celý projekt prekračuje 2,1 mil. €. V prvej etape sa uvažovalo len s vybudovaním atletického oválu s ihriskom s nutnými pridruženými stavebnými objektami. Náklady na túto etapu predstavujú sumu 1,1 mil. €.

4. V minulosti sa spomínala aj rekonštrukcia areálu na Varšavskej. Máme dnes možno predbežný termín spustenia aj tohto projektu? Aká je jeho špecifikácia? V čom sa bude líšiť od toho na Hlinskej? (ak je už známa, tak aj cena)

Na rekonštrukciu areálu na Varšavskej sa dokončuje projektová a inžinierska činnosť. Rekonštrukcia tohto areálu je plánovaná na tento rok, pričom v rozpočte na rok 2020 bolo schválených 150 tis €. Areál na Varšavskej je menšieho rozsahu- ovál je iba 4 dráhový dĺžky 300 m, potom sú riešené doskočisko, futbalové ihrisko, doplnkové konštrukcie, osvetlenie, spevnené plochy s parkoviskom a hokejbalové ihrisko. Predbežné náklady sú vo výške cca 650 tis. €.

23.4.2020
Otázka (Peter Révus, TA3)

Pred rokom vedenie župy informovalo novinárov o audite zmlúv, ktorý odhalil viaceré pochybenia vo verejných obstarávaniach bývalého vedenia. Avizovali ste podania na Najvyšší kontrolý úrad, Úrad pre verejné obstarávanie a rovnako podanie trestných oznámení. Ako dopadli tieto podania? Ako ste ďalej postupovali v tejto veci? Viete už konkrétne vysvetliť najzávažnejšie pochybenia, ktoré ste pred rokom nechceli spresniť?

Odpoveď:

05.04.2019 ŽSK podal trestné oznámenia pre porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku z dôvodu vyhnutiu sa povinnosti uzavrieť zmluvu spôsobom alebo postupom podľa tohto zákona, t. j. bez procesu verejného obstarávania na nasledovné zmluvy podpísané Jurajom. Blanárom:

Zmluva o poskytovaní elektronickej komunikačnej služby Hlasová Virtuálna Privátna sieť (Zmluva č. 1451/2009) z 10. decembra 2009
Zmluva o pripojení č. 302/2004 "Zabezpečenie dátovej komunikácie organizačných zložiek ŽSK -VUCNET" z 29. decembra 2004
Dohoda o Voice VPN č. 0120040847 (Zmluva č. 129/2004) z 19. októbra 2004
Zmluva o poskytovaní služieb PRIVAT CLOUD (Zmluva č. 992/2016/RÚ) z 22. decembra 2016

Následne v októbri 2019 bola Úradom pre verejné obstarávanie doručená na ŽSK žiadosť o poskytnutie informácie, týkajúcej sa nevykonania procesu verejného obstarávania pri vyššie uvedených zmluvách. Odpovedali sme 20. 11. 2019.
V apríli 2020 nám prišlo z Úradu pre verené obstarávanie „Oznámenie o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy vo vzťahu k postupu verejného obstarávateľa, ktorého výsledkom bolo uzavretie Dohody o Voice VPN č. 0120040847 z 19.10. 2004." V súčasnosti kompletizujem požadovanú dokumentáciu a budeme čakať na výsledok kontroly. 

V súvislosti s nákupom CT prístrojov pre Liptovskú Nemocnicu s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu a Hornooravskú Nemocnicu s poliklinikou Trstená a realizáciou verejnej súťaže „Multidetektorové počítačové tomografy“ vyhlásenej ŽSK v roku 2011 počas pôsobenia bývalého predsedu ŽSK Juraja Blanára,  bola Úradom špeciálnej prokuratúry GP, Slovenskej republiky podaná obžaloba pre trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. ŽSK si dal vypracovať k uvedenému trestnému konaniu vypracovať znalecký posudok na vyčíslenie spôsobenej škody, ktorá bola znalcom vyčíslená na 500 000 eur. Súdne pojednávanie vytýčené na apríl 2020 trestnej veci vedenej na  Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici bolo pre vyhlásenie mimoriadneho stavu odročené. 

Z každého možného pochybenia spôsobeného bývalým vedením ŽSK hrozia ŽSK pokuty najmenej vo výške 5%, čo by v prepočte predstavovalo stovky tisícov EUR. ŽSK sa preto rozhodol v ďalších možných pochybeniach vo verejnom obstarávaní postupovať tak, aby v prípade takejto povinnosti bol schopný uhradiť predpokladané pokuty. Ďalšie konania začneme riešiť až po doručení rozhodnutí z kontroly Úradu pre verejné obstarávanie. 

23.4.2020
Otázka (Branislav Koscelník, My Žilinské noviny)

1. V akom technickom stave je Ciachovňa? Sú pravdivé informácie, že ju výstavba v bývalom elektrárenskom komplexe poškodila?

Ciachovňa je v zlom technickom stave, možno hovoriť až o havarijnom stave. Z toho dôvodu musela byť asanovaná aj jedna z prístavieb, konkrétne juhovýchodná prístavba, nakoľko ju už nebolo možné opraviť. K asanácií sa pristúpilo preto, aby nedošlo k ohrozeniu ľudských životov a ďalšieho majetku.  Pre sprístupnenie objektu a jeho využívanie verejnosťou je nutná komplexná rekonštrukcia vrátane pamiatkovej obnovy.  Výstavba v bývalom elektrárenskom komplexe ešte neprebieha. Boli realizované asanačné práce niektorých objektov bývalého komplexu elektrární, ktoré do určitej miery mohli mať vplyv na objekt Ciachovne. Avšak vzhľadom na zlý technický stav už pred asanačnými prácami, nie je možné určiť presný dosah asanačných prác na budovu Ciachovne.  Preto ŽSK vo svojej komunikácii s developerom striktne zadefinoval podmienku poskytnutia záruky, že pri ďalšom postupe stavebných prac nedôjde k porušeniu objektu ciachovne. Vybudovanie podzemných garáži v tesnej blízkosti ciachovne predstavuje dostatočné riziko na to, aby ŽSK trval na maximálnej úrovni ochrany národnej kultúrnej pamiatky počas doby realizácie projektu. 

2. Aké sú riešenia rekonštrukcie? Stále platí, že župa chce na jej obnovu získať extérne zdroje z eurofondov?  Bude možné rekonštruovať budovu, ak je majiteľom areálu súkromný developer?

Rekonštrukcia objektu Ciachovne je komplexne naprojektovaná a na danú rekonštrukciu je vydané aj právoplatné stavebné povolenie. Rozpočtovaný náklad na takúto komplexnú rekonštrukciu vrátane odsúhlasenej pamiatkovej obnovy v zmysle požiadaviek KPÚ je výške cca 1,2 mil. €. ŽSK sa opakovane pokúšal o získanie externých zdrojov na rekonštrukciu Ciachovne, avšak neúspešne a to hlavne z dôvodu vysokého finančného objemu. Rekonštrukcia objektu Ciachovne po zrealizovaní developerského zámeru bude zo strany ŽSK veľmi obtiažna, nakoľko bude obmedzený prístup k stavbe z dôvodu zahustenia okolitej zástavby, tiež s ohľadom na zrevitalizované okolie ako aj z ďaších dôvodov. Pôvodne sme hľadali možnosti spolupráce aj s mestom Žilina. Problém však bol rovnako vo financiách, ako sme hovorili ide o veľmi finančne náročnú obnovu. Teraz ŽSK pracuje aj s alternatívou predaja Ciachovne, ale len za podmienky, že v budúcnosti bude zachovaný jej charakter a bude využívaná verejnosťou na kultúrno-spoločenské účely.

3. Aká je komunikácia s developerom, čo sa týka budúceho využitia Ciachovne? Bude komplex otvorený pre vstup verejnosti na podujatia župy a PGÚ?

S developerom prebieha zatiaľ seriózna komunikácia. Bez vzájomnej spolupráce a koordinácie ŽSK a developera nie je možné realizovať jednotlivé zámery. Zrevitalizovaný vnútroblok by mal v budúcnosti slúžiť ako otvorený priestor tak pre verejnosť ako aj návštevníkov PGU.


23.4.2020
Otázka (Robert Varga, SITA)

1. uvažovali ste aj nad iným spôsobom rokovania, než je videokonferencia?

Hneď ako nadobudla účinnosť novela zákona  (73/2020 Z. z.) sme sa rozhodli rokovanie zastupiteľstva počas krízovej situácie uskutočniť prostredníctvom videokonferencie. Je to efektívny spôsob ako zabezpečiť fungovanie kraja a zároveň nevystavíme riziku žiadneho z poslancov.

2. čo všetko bolo treba technicky nachystať, aby sa rokovanie mohlo uskutočniť, jednak na úrade a jednak u poslancov?

Pre potreby videokonferencie bolo potrebné na Úrade pripraviť miestnosť pre virtuálnu konferenciu s kamerou, monitorom, konferenčným mikrofónom a nainštalovať potrebný software. Na strane poslancov je technické vybavenie zabezpečené, na začiatku volebného obdobia dostali pridelené notebooky, ktoré sú na videokonferencie pripravené.

3. ktoré body programu považuje županka za najdôležitejšie k prerokovaniu?

Medzi dôležité body okrem iného patrí odklad splátok úveru (č.10), správa o dopade koronakrízy na kondíciu župy a s tým spojené rušenie poskytovania dotácií (č.11), ale aj nakladanie s majetkom (č.17), kde sa hovorí o odpredaji národnej kultúrnej pamiatky ,,ciachovne."

4. robilo sa predbežné zisťovanie medzi poslancami, či sa videokonferencie zúčastnia?

Krajskí poslanci boli informovaní o tomto spôsobe vedenia zastupiteľstva, neevidujeme žiadne výhrady z ich strany a sú pripravení na takýto spôsob rokovania. Poslanci sú po technickej stránke vybavení tak, aby sa mohli aktívne zúčastniť videokonferencie a Žilinský samosprávny kraj im poskytuje potrebnú technickú podporu.


23.4.2020
Otázka (Martina Sivačková, Mestská televízia Ružomberok)

Podľa našich informácií by mal byť tento rok zrekonštruovaný ostrovček a tiež vozovka na moste do mestskej časti Rybárpole v Ružomberku. Z daného dôvodu vás prosím o vyjadrenie: V akom termíne chystáte rekonštrukciu daných objektov? Koľko € budú opravy stáť? Most je z technického hľadiska zaradený do 4. kategórie na 7-dielnej stupnici (7. stupeň= havarijný stav). Plánujete/uvažujete aj o jeho komplexnejšej oprave (nielen vozovky)? A v akom časovom horizonte? 

Odpoveď:

Úpravu deliaceho ostrovčeka križovatky ciest I/18 a III/2211 v meste Ružomberok plánuje Správa ciest ŽSK (závod Liptov) realizovať v mesiacoch jún/júl. V týchto dňoch sa vybavuje nutné ohlásenie stavebných úprav na Okresnom úrade v Ružomberku. Predpokladáme, že by mali byť ukončené v polovici mája. Hneď potom začneme s realizáciou. Stavebné práce budú koordinované so spoločnosťou Siemens, ktorá bude v rámci zelenej vlny v Ružomberku realizovať výmenu cestnej svetelnej signalizácie. Úprava ostrovčeka a rekonštrukcia mosta smerom na Rybárpole by mala stáť zhruba 30-tisíc eur a bude hradená z rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja. Most smerom na Rybárpole bol posúdený z hľadiska stavebno-technického stavu, kde sa zistilo, že spodná stavba mostu si nevyžaduje opravu. Preto sme pristúpili k oprave vrchnej stavby mostu - to znamená, výmenu asfaltového krytu na vozovke a chodníku, obnova náteru zábradlia na mostnom objekte

22.4.2020
Otázka (Petra Holla, globe.sk)

Majú zamestnanci dostatok ochranných pomôcok? 

V tejto situácii je ťažko hovoriť o dostatočnom množstve, pretože sa situácia mení zo dňa na deň. To čo spotrebovali v čase pokoja za týždeň, teraz spotrebujú za deň. Môžeme však konštatovať, že priebežne majú zamestnanci zariadení sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK dostatočné množstvo ochranných pomôcok pre momentálnu situáciu, keď sa v našich zariadeniach zatiaľ nenachádzajú infikovaní na COVID-19. V jednotlivých zariadeniach sociálnych služieb denne zasadajú krízové štáby a analyzujú situáciu. Podobne i ŽSK denne monitoruje situáciu v jednotlivých zariadeniach a snaží sa priebežne zabezpečovať doplnenie chýbajúcich pomôcok i  prostriedkov (vzhľadom k tomu, že z preventívnych dôvodov prebieha zvýšená dezinfekcia).  ŽSK požiadal osobné ochranné pomôcky aj zo skladov Štátnych hmotných rezerv. 

Ako reagujete na kroky štátu - zdajú sa vám dostatočné? 

Viete, my musíme reagovať okamžite bez čakania. Vzhľadom k tomu, že ide o novú situáciu pre každého z nás,  systém je dostatočne funkčný a zásobovanie ochrannými pracovnými prostriedkami a dezinfekčnými prípravkami sa ešte len rozbieha. Kroky štátu sú primerané situácii na Slovensku. Vláda zisťuje, koľko máme poskytovateľov sociálnych služieb ( počty zamestnancov, počty klientov ), začína posielať štátne hmotné rezervy. Ich množstvo však nepostačujú pokryť všetky potreby poskytovateľov, preto sa rozdeľujú v prvom rade poskytovateľom, kde testy na COVID-19 boli pozitívne.

Ako reagujete na skutočnosť, že vláda začala konať až keď jej “začalo horieť pod zadkom” a prípadov v DSS začalo stúpať? 

Vláda SR, ako jedna z prvých v Európe, reagovala a zaviedla opatrenia na zabránenie šírenia COVID-19. Sociálne zariadenia dokonca reagovali ešte pred rozhodnutím vlády. Vláda sama nemôže realizovať všetky opatrenia, môže však určiť legislatívne rámce. Pridať sa musia samosprávne kraje a aj mestá, obce, či samotní poskytovatelia. Zariadenia sociálnych služieb boli a sú usmerňované k zabráneniu šírenia COVID-19, prijali viaceré opatrenia, no i napriek tomu sa v jednotlivých zariadeniach sociálnych služieb sa môžu vyskytnúť infikovaní – či už klienti alebo zamestnanci. Klienti zariadení sociálnych služieb sú veľmi zraniteľní vzhľadom k ich zdravotnému stavu i viacerých vážnym diagnózam. Preto je u nich zvýšená pravdepodobnosť nákazy a nákaza COVID-19 má „silnejší“ priebeh.  Myslíme si, že robíme, čo sa dá. Sociálne služby sú proste rizikové, preto nevidíme veľký priestor na zbytočné predlžovanie usmernení.

Je podľa vás testovanie rýchlotestami dostatočné? 

Ku kvalite rýchlotestov by sa mali vyjadriť odborníci, ktorí ich vyhodnocujú. Mali sme však prípad, keď pri podozrení na COVID-19 bol rýchlotestom testovaný klient nášho zariadenia sociálnych služieb a výsledok testu bol pozitívny. Následne bol klientovi a zamestnancom tohto zariadenia sociálnych služieb vykonaný „normálny“ test na COVID-19, všetky testy boli negatívne.

17.4.2020
Otázka (Ján Krempaský, SME)

1. Aké opatrenia platia v domovoch sociálnych služieb vo vašom kraji, aby sa do nich nedostala nákaza?
Zariadenia sociálnych služieb boli jedny z prvých zariadení, v ktorých Žilinský samosprávny kraj prijal prísne hygienické opatrenia. V našich zariadeniach sociálnych služieb platí zákaz akýchkoľvek návštev už od začiatku marca.

Zamestnanci vstupujú do zariadenia len s ochranným rúškom na tvári, chrániacim nos a ústa. Pri vstupe do zariadení sa nachádza antibakteriálna dezinfekcia rúk, pravidelne sú dezinfikované priestory zariadení - podlaha, kľučky, skrinky, nočné stolíky, rohože. Zamestnanci sa prezliekajú do pracovných odevov. Nových klientov prijímame iba v prípade, že boli negatívne testovaní na ochorenie COVID-19. ŽSK neustále vyhodnocuje situáciu, kontaktuje zariadenia. Vyhodnocuje situáciu na trhu s ochrannými pracovnými prostriedkami, zabezpečuje ochranné pracovné prostriedky ako sú rúška, ochranné rukavice, okuliare, jednorázové ochranné obleky, dezinfekciu. Pravidelne zasadá krízový štáb, ktorý denne analyzuje situáciu a vyhodnocuje, na základe čoho navrhuje preventívne opatrenia.

2. Momentálne môžu v zariadeniach DSS vychádzať klienti z izieb a stretávať sa na chodbách? Môžu vychádzať na dvor?

Klienti zariadení sociálnych služieb môžu vychádzať za účelom prechádzky či pobytu na čerstvom vzduchu na dvor, záhradu, či priľahlé ohraničené priestory zariadenia, nemajú povolené opustiť areál zariadenia. V prípade, že klienti musia byť nevyhnutne ošetrení v nemocnici, majú oblečené jednorázové oblečenie, z ktorého sa po príchode ihneď vyzliekajú a následne sú klienti umiestnení do jednolôžkových izieb na 14 dní.

3. V jedálňach sa môžu stravovať alebo im jedlo nosia na izbu? Majú nejaké spoločné aktivity alebo tie sa zrušili? 

Klientom je strava vynášaná do ich izieb. Zamestnanci zariadenia sa stravujú v jedálňach za podmienok, že sedia sami pri stole, vzdialenosť je min. 2 m a majú určené časy, kedy ktorý úsek môže ísť do jedálne. Spoločné aktivity i skupinové terapie boli z dôvodu ochranných opatrení zrušené. Klienti majú na izbách TV, rádiá a spoločný rozhlas, ktorým sú klientom oznamované opatrenia krízového štábu na zvýšenie ochrany, zabezpečenie prevencie. Prostredníctvom spoločného rozhlasu klientom púšťajú bohoslužby, ale i rozhlasové hry, rozprávky

4. Ako je vyriešené to, že ošetrovatelia cestujú domov, aby nenakazili ľudí v zariadení? Aké opatrenia sú prijaté - majú napríklad krajom zabezpečenú dopravu, aby nemuseli cestovať MHD? 

Zamestnanci zariadení sociálnych služieb cestujú domov súkromnými autami, peši aj MHD – s ochranným rúškom na tvári, chrániacim nos a ústa, v prípade MHD s ochrannými rukavicami. Nemajú zabezpečenú dopravu. Pred výkonom práce sa zamestnanci prezliekajú do pracovných odevov, takže oblečenie, v ktorom cestovali, neprichádza do kontaktu s klientami.

5. Sú klienti/zamestnanci testovaní na koronavírus?  

Klienti i zamestnanci sú testovaní na koronavírus v prípade podozrenia, symptómov, v prípade výskytu ochorenia v okolí zamestnancov. Zatiaľ bolo vykonané testovanie v dvoch zariadeniach sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK – v CSS Žarec v Čadci a v CSS Likava v Likavke. Aktuálne sa potvrdil výskyt ochorenia COVID-19 u pracovníčky v treťom zariadení CSS Ľadoveň v Martine, aktuálne čakáme na rozhodnutie, kedy budú klienti a zamestnanci testovaní a kým.  

6. Koľko máte DSS vo svojej správe a koľko je v nich ľudí?
Žilinský samosprávny kraj má v správe 26 zariadení sociálnych služieb, kde pracuje zhruba 2 200 zamestnancov a približne 3 400 klientov - prijímateľov sociálnych služieb

15.4.2020
Otázka (Michala Staníková, Žilinský večerník)

Chcela by som nadviazať na článok, ktorý sme spolu robili k lávke vo Varíne v júni minulého roka. Lávka pri zrekonštruovanom moste ponad rieku Varínka stále nie je sprístupnená, aj keď bolo avizované, že by sa sa tak mohlo stať do konca minulého roka. https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/zabarikadovanu-lavku-chcu-spristupnit-este-v-tomto-roku/9746/ Prosím, prečo lávka stále neslúži svojmu účelu? Na čom to momentálne stojí?Viete povedať, kedy by sa konečne mohla sprístupniť pre chodcov? Pri lávke na strane od Nezbudskej Lúčky pribudlo oceľové schodište. Ide o vašu aktivitu, resp. investíciu?

Odpoveď: 

Most s lávkou sa začal budovať ešte v októbri 2017 a práce na týchto stavebných objektoch boli zrealizované a ukončené v súlade s projektovou dokumentáciou.  Dnes je most v predčasnom užívaní. Viedli sa rokovania medzi zástupcami ŽSK, Správy ciest ŽSK a starostom Varína, aby sa situácia, ktorú sme zdedili po našich predchodcoch, vyriešila. Ešte v minulom roku bolo dohodnuté, že župa vybuduje prístup k lávke v smere od Nezbudskej Lúčky a obec mala zabezpečiť prístup na lávku v smere od Varína. Župa oceľové schodisko ukončila ešte koncom minulého roka. Ďalej je na ťahu obec, ktorá musí doriešiť druhú stranu. Následne sa môže požiadať o vydanie kolaudačného rozhodnutia na most aj lávku. 

15.4.2020
Otázka (Ria Gehrerova, Dennik N)

1. Koľko zariadení sociálnych služieb má župa v zriaďovateľskej pôsobnosti? Koľko majú spolu klientov? Koľko majú spolu zamestnancov?

Žilinský samosprávny kraj má v správe 26 zariadení sociálnych služieb, kde pracuje zhruba 2 200 zamestnancov a približne 3 400 klientov - prijímateľov sociálnych služieb. 

 

2. Pripravuje/prijala župa nejaké opatrenia, ktorými chce zabrániť šíreniu koronavísu v týchto zariadeniach? Ak áno, aké?

Zariadenia sociálnych služieb boli jedny z prvých zariadení, v ktorých Žilinský samosprávny kraj prijal prísne bezpečnostné opatrenia. V našich zariadeniach sociálnych služieb platí zákaz akýchkoľvek návštev. Zamestnanci vstupujú do zariadenia len s ochranným rúškom na tvári, chrániacim nos a ústa. Pri vstupe do zariadení sa nachádza antibakteriálna dezinfekcia rúk, pravidelne sú dezinfikované priestory zariadení - podlaha, kľučky, skrinky, nočné stolíky, rohože. Zamestnanci sa prezliekajú do pracovných odevov. Nových klientov prijímame iba v prípade, že boli negatívne testovaní na ochorenie COVID-19. V prípade, že klienti musia byť nevyhnutne ošetrení v nemocnici, majú oblečené jednorázové oblečenie, z ktorého sa po príchode ihneď vyzliekajú a následne sú klienti umiestnení do jednolôžkových izieb na 14 dní. Klienti zariadení sociálnych služieb môžu vychádzať za účelom prechádzky či pobytu na čerstvom vzduchu na dvor, záhradu, či priľahlé ohraničené priestory zariadenia, nemajú povolené opustiť areál zariadenia. Klientom je strava vynášaná do ich izieb. Zamestnanci zariadenia sa stravujú v jedálňach za podmienok, že sedia sami pri stole, vzdialenosť je min. 2 m a majú určené časy, kedy ktorý úsek môže ísť do jedálne.Spoločné aktivity i terapie boli z dôvodu ochranných opatrení zrušené. Klienti majú na izbách TV, rádiá a spoločný rozhlas, ktorým sú klientom oznamované opatrenia krízového štábu na zvýšenie ochrany, zabezpečenie prevencie. Prostredníctvom spoločného rozhlasu klientom púšťajú bohoslužby, ale i rozhlasové hry, rozprávky.

ŽSK neustále vyhodnocuje situáciu, kontaktuje zariadenia. Vyhodnocuje situáciu na trhu s ochrannými pracovnými prostriedkami, zabezpečuje ochranné pracovné prostriedky ako sú rúška, ochranné rukavice, okuliare, jednorázové ochranné obleky, dezinfekciu. Pravidelne zasadá krízový štáb, ktorý denne analyzuje situáciu a vyhodnocuje, na základe čoho navrhuje preventívne opatrenia. 


15.4.2020
Otázka (Pavol Lacko, demagog.sk)

Factcheckingový portál Demagóg.SK overuje tvrdenie, ktoré sa týka priestorov samospráv, ktoré by mohli slúžiť pre štát na karanténu občanov kvôli koronavírusu. Dovoľujeme si Vás preto požiadať o vyjadrenie. Tvrdenie: "...momentálne (k 29. marcu 2020) rokujeme aj s vyššími územnými celkami a samosprávou o možnosti sprístupnenia ďalších voľných kapacít, ako sú internáty a ďalšie zariadenia." (minister vnútra Roman Mikulec). Rokovalo k tomuto dátumu resp. v tomto období s Vami Ministerstvo vnútra (alebo iný štátny orgán) o možnosti sprístupnenie Vašich voľných priestorových kapacít na účely karantény kvôli koronavírusu? Ak áno, s akým výsledkom? 

Odpoveď:

Ministerstvo vnútra SR nás oslovilo so žiadosťou o poskytnutie priestorov pre potreby ľudí, ktorí sa vracajú na Slovensko z cudziny. Žilinský samosprávny kraj je pripravený byť súčinný v tejto mimoriadnej situácií a podať pomocnú ruku. Zatiaľ sme navrhli jeden školskí internát v Žiline, ktorý by mohol byť použitý ako karanténne ubytovanie s kapacitou 290 lôžok. V zálohe budeme postupne pripravovať aj ďalšie štyri internáty s kapacitou 700 lôžok. Treba povedať, že naše internáty už slúžia ako karanténne ubytovanie, a to pre našich zdravotníkov a sociálnych pracovníkov. 


14.4.2020
Otázka (Eva Štenclová, Pravda)

Prosím o informácie - koľko priestorov a aké vyčlenila vaša župa na karanténu? Viete už, ako by ste postupovali v prípade, že by narástol počet nakazených a museli by ísť do nemocnice?

Odpoveď:

Žilinská župa má aktuálne k dispozícií 518 lôžok na piatich internátoch: pri Strednej odbornej škole dopravnej v Žiline (80 lôžok), pri Spojenej škole v Ružomberku (60 lôžok), pri Obchodnej akadémii v Liptovskom Mikuláši (158 lôžok), pri Spojenej škole v Nižnej (40 lôžok) a na internáte pri Strednej odbornej škole dopravnej v Martine (180 lôžok). Posledný z internátov je vyhradený pre sociálnych pracovníkov, zvyšné štyri sú k dispozícií zdravotníkom.  Zároveň sme navrhli jeden školský internát v Žiline, ktorý by mohol byť použitý ako karanténne ubytovanie pre repatriantov s kapacitou 290 lôžok. V zálohe budeme postupne pripravovať aj ďalšie štyri internáty s kapacitou 700 lôžok. Pripravené sú aj naše štyri krajské nemocnice. Odložili všetky plánované operácie a ambulantné zákroky. Poskytujú bezodkladnú zdravotnú starostlivosť, tak aby v prípade zhoršenej epidemiologickej situácie mali k dispozícií voľné lôžkové aj personálne kapacity. Vyčlenených majú 149 lôžok pre pacientov s COVID-19.


8.4.2020
Otázka (Martina Sivačková, Mestská televízia Ružomberok)

Do koľkých ambulancií v Ružomberku, príp. v okrese Ružomberok, budete ochranné pomôcky distribuovať? O aké konkrétne pomôcky pôjde? (len rúška, príp. rukavice a pod.). Dostanú ochranné pomôcky všetci zdravotníci, t.j. aj tí, ktorí aktuálne neordinujú?A pre overenie informácie – ide o pomôcky zo Štátnych hmotných rezerv plus pomôcky, ktoré zabezpečil Odbor zdravotníctva Žilinského kraja?

Odpoveď:

Ochranné pomôcky pôjdu do všetkých ambulancií v Žilinskom kraji, teda aj do každej ambulancie v okrese Ružomberok. Pomôcky dostanú všetci lekári, avšak tí, ktorí aktuálne neordinujú si budú musieť prísť pomôcky vyzdvihnúť.


1.4.2020
Otázka (Nagy Roland, Uj Szo)

Dneska sme dostali informácie od ambulantných lekárov, že ešte stále nedostali sľúbených respirátorov od štátu. Túto informáciu potvrdil aj Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov. Ministerstvo zdravotníctva následne informovalo, že v týchto dňoch sú postupne distribuované ochranné pomôcky na jednotlivé VÚC, ktoré ich budú podľa svojich kľúčov distribuovať jednotlivým poskytovateľom. Chcel by som sa Vás opýtať, mohli by ste nám povedať, že kedy budú distribuované spomínané respirátory k jednotlivým poskytovateľom?

Odpoveď:

Ochranné pomôcky vrátane respirátorov  zo štátnych hmotných rezerv pre Žilinský samosprávny kraj  boli dodávané  v priebehu dnešného dňa, následne budeme prerozdeľovať  na všetkých poskytovateľov  a  v najbližších dňoch budú distribuované  na  jednotlivé ambulancie v Žilinskom kraji.


1.4.2020
Otázka (Andrea Liptaiová, Tv Turiec)

Dovolila by som si požiadať o vyjadrenie sa k poskytnutiu k stredoškolských internátov pre zdravotníkov v karanténe. Prečo ste sa tak rozhodli? Na koľkých stredných školách to bude, koľko lôžok bude k dispozícii? Prečo ste si vybrali aj mesto Martin a Strednú odbornú školu dopravnú?  Ako sa spolupracovalo s vedením Strednej odbornej školy v Martine?

Odpoveď:

Školský internát pri SOŠ dopravnej, Martin bude fungovať ako karanténne centrum pre sociálnych pracovníkov našich zariadení sociálnych služieb v pôsobnosti Žilinskej župy.  Svoju funkciu začne plniť 04.04.2020. Ostatné štyri internáty budú k dispozícií pre zdravotníkov. Pani riaditeľka SOŠ dopravnej bola veľmi ochotná a ústretová. Pohotovo zareagovala na situáciu a pomohla nám rýchlo zabezpečiť potrebné lôžka, ktoré budú v čase mimoriadnej situácie slúžiť ako núdzové ubytovanie tým, ktorí to potrebujú. V tomto prípade sociálnym pracovníkom, ktorí pracujú s tými najzraniteľnejšími - seniormi.

31.3.2020
Otázka (Anna Mazreku, TA3)


Ktoré internáty sa rozhodol ŽSK poskytnúť ako miesto pre karanténu? Aká je kapacita lôžok? Pre koho budú prioritne určené a kedy budú k dispozícii? 

Odpoveď:

Internáty pri našich stredných školách ostali po prerušení vyučovania prázdne a  tak sme ich kapacity poskytli ako núdzové ubytovanie. V prvom rade budú slúžiť zdravotníkom, ktorí musia byť izolovaní a zároveň nechcú  vystaviť riziku svoje rodiny a blízkych. 

K dispozícií máme 518 lôžok na piatich internátoch: pri Strednej odbornej škole dopravnej v Žiline (80 lôžok), pri Spojenej škole v Ružomberku (60 lôžok), pri Obchodnej akadémii v Liptovskom Mikuláši (158 lôžok), pri Spojenej škole v Nižnej (40 lôžok) a od soboty 4. apríla sa k nim pridá aj internát pri Strednej odbornej škole dopravnej v Martine (180 lôžok). 


27.3.2020
Otázka (Zuzana Holienčiková, Žilinský večerník)

 Vieme, že písomné maturity a monitor nebudú. Koľkých študentov (Žilina) sa dotknú tieto zmeny? T. j. počet maturantov na stredných školách a počet žiakov 8-ročných gymnázií v Žiline, ktorí mali písať monitor

Písomné maturity malo na školách v zriaďovateľskej pôsobnosti v žilinskom okrese (v meste Žilina, Bytča a Rajec) absolvovať 1 307 maturantov riadneho denného štúdia a 75 maturantov nadstavbového denného štúdia, teda spolu 1382 maturantov. V osemročnej forme štúdia na dvoch gymnáziách v pôsobnosti župy v Žiline a v Bytči malo písať Testovanie 9 /2020  - 81 kvartánov (63+18).

 Ešte doplňujúca otázka - k aktuálnej situácii s vyučovacím procesom. Disponuje župa informáciami, či sa vyučovanie zabezpečuje aj napriek zatvoreným školám? Ak áno, vie aj akým spôsobom? 

Úlohou školy v čase mimoriadnej situácie je zabezpečiť vzdelávanie žiakov z domu. Je to nová situácia, ktorej sa školy, pedagógovia, ale aj žiaci musia prispôsobiť. Riaditelia škôl zabezpečujú podľa podmienok a svojich možností vzdelávanie, respektíve samoštúdium žiakov prostredníctvom elektronickej komunikácie s pedagogickými zamestnancami. Novinkou je webová stránka Ministerstva školstva SR: učímenadiaľku.sk, ktorá bude bude slúžiť ako nástroj oficiálnej komunikácie počas prerušeného vyučovania na školách v čase epidémie koronavírusu.

 

26.3.2020
Otázka (Branislav Koscelník, MY Žilinské noviny)

Župa sprístupnila internáty pre zdravotníkov v karanténe.  O ktoré internáty ide a o koľko miest je na to vyčlenených? Sú v nich izolovaní iba zdravotnícki pracovníci?  Koľko ich je aktuálne v karanténe? Ide iba o zamestnancov župných nemocníc? 

Odpoveď:

Aktuálne máme k dispozícií 438 lôžok na piatich internátoch: 

- Školský internát pri Strednej odbornej škole dopravnej v Žiline (80 lôžok); Školský internát pri Spojenej škole v Ružomberku (60 lôžok); Školský internát pri Obchodnej akadémii v Liptovskom Mikuláši (158 lôžok); Školský internát pri Spojenej škole v Nižnej (40 lôžok); Školský internát pri Spojenej škole v Martine (100 lôžok).

Pôvodne bol zamýšľaný aj internát v Strednej priemyselnej škole technickej v Martine, ktorý však nespĺňal bunkový systém, preto bolo odporúčané stanoviskom RÚVZ v Martine, aby bol vylúčený.

Aktuálne nemáme ubytovaných žiadnych zdravotníckych zamestnancov (boli ubytovaní šiesti zdravotníci, ale po dvoch dňoch opustili internát, pretože sa nepotvrdila nákaza COVID 19 u pacienta, s ktorým prišli do kontaktu).


26.3.2020
Otázka (Martina Sivačková, Mestská televízia Ružomberok)

 Chcem vás poprosiť o informáciu pre Mestskú televíziu Ružomberok:

1. koľko lôžok máte k dispozícii na núdzové karanténne ubytovanie v rámci stredoškolských internátoch v Ružomberku

2. a či sú v nich už ubytovaní nejakí zdravotníci, prip. iní ľudia v karanténe. 

Odpoveď:

Aktuálne máme na školskom internáte pri Spojenej škole v Ružomberku 60 lôžok, ktoré sú k dispozícií na núdzové karanténne ubytovanie. V týchto dňoch tam nie sú ubytovaní žiadni zdravotníci.


25.3.2020
Otázka (Miroslav Jaroš, TASR)

1.Koľko všeobecných lekárov nahlásilo doteraz kraju uzatvorenie ambulancie pre fyzické návštevy pacientov v zmysle usmernenia hlavnej odborníčky MZ SR ? 

K dnešnému dňu (25.3.) uzatvorilo svoje ambulancie 143 špecialistov,  10 všeobecných lekárov pre dospelých a 3 všeobecní lekári pre deti a dorast.

2. O aké percento z ambulancií v kraji ide? 

K dnešnému dňu je uzatvorených zhruba 10% ambulancií. 

3. Viete zhodnotiť, ako fungujú aktuálne ambulancie špecialistov v kraji? 

Mnohí špecialisti zatvorili svoje ambulancie, ich činnosť nie je veľmi dostupná.

4. Viete zhodnotiť, ako fungujú v súčasnej situácii ambulancie zubných lekárov v kraji? 

Aktuálne v kraji nepracuje 42 zubných ambulancií. Ďalšie ambulancie rušili objednaných pacientov, a zabezpečujú iba neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

5. Aký počet ochranných prostriedkov ste žiadali od štátu pre ambulancie a aký ste zatiaľ reálne dostali a distribuovali?

Osobné ochranné pracovné pomôcky zo Štátnych hmotných rezerv (ŠHR) nám boli pridelené a tie  sme rozdistribuovali  úmerne lekárom primárneho kontaktu - všeobecným lekárom a pediatrom, a agentúram domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Celkový počet 8000 rúšok, 16 000 rukavíc a 16 000 návlekov na nohy, sme rozdelili po 17 kusov rúšok, 34 návlekov a 34 rukavíc na 1 ambulanciu. Žiaľ, prvá dodávka zo ŠHR nepokryla potreby.  Aktuálne dávame dokopy pre ministerstvo zoznam ochranných pomôcok, ktoré v kraji chýbajú.Okrem toho intenzívne zháňame a rokujeme s distribútormi ochranných pracovných prostriedkov, je to však beh na dlhé trate. Snahou je vybaviť všetkých, ktorí ich potrebujú a k ním patria aj zamestnanci a obyvatelia zariadení sociálnych služieb a ďalší pracovníci župných zariadení. 


20.3.2020
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)

Čo všetko ste urobili a čo všetko chystáte v súvislosti s koronavírusom, a najmä: ako spolupracujú s nemocnicami? Napríklad Bratislava aj Trnava riešia lôžka navyše, aby mali nakazení ľudia kde ležať.

Odpoveď:

Žilinský samosprávny kraj začal už v januári s informačnom kampaňou, ktorá sa týkala predovšetkým preventívnych opatrení, prejavov samotnej nákazy aj čo robiť po návrate z krajín, kde sa vírus rozšíril. Postupne prijal sériu preventívnych opatrení a minulý týždeň od 12. marca pristúpil k prerušeniu vyučovania na stredných školách, ktorých je zriaďovateľom. Zatvorené sú aj všetky kultúrne inštitúcie ako múzeá a divadlá, prerušené je poskytovanie denných a týždenných pobytových sociálnych služieb.  Platí zákaz návštev v nemocniciach a zariadeniach sociálnych služieb. Krajské nemocnice navyše odložili všetky plánované operácie, plánované ambulantné zákroky a poskytujú iba bezodkladnú zdravotnú starostlivosť. V prípade zhoršenej epidemiologickej situácie tak budú mať k dispozícií voľné lôžkové aj personálne kapacity. Pred nemocnicami a centrami zdravotnej starostlivosti sme vytvorili filtračné vstupy, aby sme pacientov s podozrením na nový koronavírus oddelili od ostatných pacientov a zdravotníckeho personálu a znížili riziko šírenia nákazy.  Krajská samospráva posilnila informovanosť o ochorení COVID 19 a pre verejnosť zriadila tri nové infolinky. Na otázky v súvislosti s ochorením odpovedajú dobrovoľníci z radov medikov, ďalší pomáhajú s monitoringom pacientov vo filtračných vstupoch do centier zdravotnej starostlivosti v pôsobnosti ŽSK. 

Žilinská župa je pripravená poskytnúť stredoškolské internáty ako núdzové karanténne ubytovanie. Na internátoch v kraji je k dispozícii 770 lôžok. Začínajú už slúžiť zdravotníkom, ktorí museli byť izolovaní a nechceli ohroziť svoje rodiny a ďalších. Žilinská župa ďalej  tiež zabezpečila rúška pre všetkých vodičov prímestských autobusov a cestárov Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja a postupne začína distribuovať ochranné pomôcky pre lekárov primárneho kontaktu, všeobecných  lekárov a pediatrov. 


12.3.2020
Otázka (Miroslav Jaroš, TASR)

Chcem Vás poprosiť o informáciu,  ako sa nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja pripravujú na prípadné zhoršenie epidemiologickej situácie v regióne a či budú rušiť plánované operácie.

Odpoveď:

Od dnes sú zrušené plánované operácie, plánované ambulantné zákroky v HNsP Trstená , DNsP Dolný Kubín, LNsP Liptovský Mikuláš a od pondelka v KNsP Čadca. Budeme poskytovať iba bezodkladnú zdravotnú starostlivosť. Potrebujeme sa pripraviť na situáciu, kedy by mohlo dôjsť k zhoršeniu epidemiologickej situácie v regióne. Potrebujeme mať k dispozícií voľné lôžkové aj personálne kapacity.


12.3.2020
Otázka (Ján Krempaský, SME)

Podľa včerajších vyjadrení kompetentných momentálne je v každej župe k dispozícii jedna sanitka na mobilné testovanie koronavírusu (okrem BA kraja, kde sú dve sanitky). Stačí to podľa vás? Koľko by ste vo vašom kraji takýchto sanitiek potrebovali?

Jedna sanitka pre Žilinský kraj nepostačuje. Je ťažké definovať presný počet, nakoľko nevieme predpokladať rozsah šírenia COVID 19. V súčasnosti by na kraj bolo vhodné mať minimálne dve. 

Ak to nestačí, máte ako kraj nejaké možnosti ako navýšiť počet týchto sanitiek? Ak áno, aké? Alebo čo s tým chcete robiť?

Snahou ŽSK bolo etablovať vo všetkých našich zriaďovateľských nemocniciach RZP a RLP, avšak bez jasných zdôvodnení sme neboli úspešní aj napriek pripravenosti a aj dostatku sanitiek aj personálu.

Nakoľko výberové konanie nebude aktuálne opätovne vyhlásené a povolenie vydáva Ministerstvo zdravotníctva SR (MZSR), nie je legislatívne možné navýšiť ich počet. V súčasnosti ich prevádzkujú iné subjekty mimo zriaďovateľskej pôsobnosti. 

Očakávame, že MZSR ako zriaďovateľ najväčšieho počtu RZP/RLP a súčasne koordinátor operačného strediska Zdravotnej záchrannej služby rieši mimoriadny stav vo veci zabezpečenia transportu pacientov s rizikom vysoko nákazlivého ochorenia.


6.3.2020
Otázka (Peter Révus, TA3)

 SAD Žilina prijala v súvislosti so šíriacim sa koronavírusom v okolitých krajinách mimoriadne dezinfekcie svojich vozidiel. Bude tento nadštandard preplácať žilinská župa? Koľko stojí špeciálna dezinfekcia pre jeden autobus? S akou celkovou sumou počítate v súvislosti s týmto opatrením? 

Odpoveď:

Je to súčasť našich nákladov, ktoré župa ako objednávateľ verejnej autobusovej dopravy hradí dopravcom (bude to v rámci položky umývania a čistenia vozidiel). Bude sa to týkať zhruba o 240 autobusov. Na dezifenkciu vozidiel sa pripravuje aj Arriva, ktorá by k tomu mala pristúpiť po víkende. Zároveň Žilinská župa robí aj osvetu, informujeme cestujúcich v autobusoch prostredníctvom LCD obrazoviek a wifi, kde sme zverejnili preventívne opatrenia pri hygiene a cestovaní

5.3.2020
Otázka (Romana Vicianová, zijemvrk.sk)

Rada by som sa opýtala, aké cesty sa budú tento rok opravovať v okrese RK.

Odpoveď:

Z rozpočtu župy sa tento rok bude opravovať cesta v Novej Hrboltovej, most cez potok Medokýš v území Liptovskej Osady v časti Korytnica. Okrem toho máme naplánovanú sanáciu oporného múru v intraviláne obce Ludrová a tiež sa upraví aj stredový ostrovček v Ružomberku smerom na Rybárpole a jeden most. Celková investícia bude zhruba 485-tisíc eur a bude hradená z rozpočtu župy. Ide o akcie zo zásobníka, ktoré sú plánované. Ostatné úseky budú známe až po vykonaní jarných prehliadok po zimnej údržbe (niekedy v máji). Okrem toho je rozbehnutá aj príprava modernizácie cesty v Liptovskej Teplej, kde sa z európskych finančných zdrojov opraví takmer jeden kilometer cesty. Práce sú súčasťou veľkého investičného projektu za viac ako 3,5 milióna eur, cieľom ktorého je zlepšenie dostupnosti k pamiatkam na slovenskej a českej strane. Opraví sa celkovo takmer 18 kilometrov ciest  II. a III. triedy vedúcich k národným kultúrnym pamiatkam v rámci piatich historických regiónov kraja (presnejšie v obciach Sklabiňa, Blatnica, Folkušová, Mošovce, Nová Bystrica, Kotešová, Svederník, Žilina, Pribylina, Liptovská Teplá, Bukovina, Vyšný Kubín, Osádka, Malatiná a Zuberec).

5.3.2020

Otázka (Michala Staníková, Žilinský večerník)

Prosím, v akej fáze je rekonštrukcia knižnice a aké práce sa vám doteraz podarilo urobiť? Aký je váš postoj k vyjadreniam obyvateľa Žiliny, že rekonštrukcia je v sklze? Je pravda, že práce nateraz stoja? Stihne sa rekonštrukcia do júna (teda cca tých 5 mesiacov), ako bolo na začiatku odkomunikované?

Odpoveď:

Stavebné úpravy v Krajskej knižnici v Žiline začali v januári. Podľa zmluvy by práce mali trvať päť mesiacov a ukončené by mali byť v júni.  V januári sa začalo najskôr s prácami, ktoré zabezpečili zriadenie dočasnej prevádzky knižnice. Potom sme spustili búracie práce, ktoré boli intenzívnejšie počas nestránkových hodín tak, aby boli čitatelia čo najmenej vyrušovaní počas návštevy knižnice. Dôležité je si uvedomiť, že práce nie sú sústredené len v hlavnom priestore knižnice, ale pracuje sa aj v zázemí a v suteréne, a tak môže dochádzať k pocitu, že práce sa nerealizujú. To však nie je pravda. V rámci hlavného priestoru knižnice sú práce sústredené v pod stropnom priestore, kde boli demontované všetky existujúce inštalácie (ELI, VZT) a následne realizované rozvody nových inštalačných rozvodov ako aj úpravy povrchov, aktuálne prebieha realizácia kabeláže elektronického požiarneho systému.  Práce prebiehajú v súlade s časovým harmonogramom a k dnešnému dňu neevidujeme žiadne meškanie.



5.3.2020
Otázka (Iveta Hažíková, My Kysucké noviny)

Chcem sa informovať, či ešte pacienti platia poplatky za prednostné vyšetrenie - keď nemusia čakať, ale objednajú sa. Funguje to ešte? Ak áno, aké sú taxy.  Ďakujem, prajem pekný deň a všetko dobré, Iveta H.

Odpoveď:

Poplatky za prednostné vyšetrenie sa neplatia (sú zrušené od apríla 2015).


5.3.2020
Otázka (Ľuba Pajtínková, Plus Jeden deň)

Či skoly robia nejake opatrenia ohladom koronavirusu. Dali ste im v tejto suvislosti nejake odporucanie?

Žilinský samosprávny kraj postupoval v súlade s usmernením hlavného hygienika SR a zaslal stredným školám vo svojej pôsobnosti dôležité informácie a informačné materiály ako postupovať pri prevencii  pred šírením koronavírusu COVID 19 – ide najmä o prejavy samotnej nákazy, čo robiť po návrate z krajín, kde sa vírus rozšíril a zavedenie prísnych hygienických opatrení. 

Vyhlásili niektore skoly vo vasej posobnosti karantenu pre žiakov, ktorí boli v zahranici? 

 Zatiaľ na školách v pôsobnosti ŽSK nebola vyhlásená karanténa. Ak sa vyskytne prípad, že žiak javí príznaky respiračného ochorenia (kašle, má zvýšenú teplotu alebo je prechladnutý), škola posiela žiaka do domáceho prostredia, aby sa zabránilo šíreniu infekcie v školskom prostredí. 

 Zrušili ste vy alebo školy kvoli koronavirusu nejake masove podujatia? 

Zatiaľ sme k rušeniu podujatí nepristúpili. Budeme však plne rešpektovať všetky nariadenia RUVZ, ktoré s okamžitou platnosťou zavedieme.

 Je v sucasnom obdobi vela ziakov s chripkou? 

V prípade, že by sa vyskytol  väčší nárast žiakov s chrípkou, školy sa obrátia na Úrad verejného zdravotníctva a svojho zriaďovateľa.  K dnešnému dňu neevidujeme zvýšenú chorobnosť na župných školách.



4.3.2020
Otázka (Branislav Koscelník, My Žilinské noviny)

Aký bude postup Úradu ŽSK po odstúpení Igora Janckulíka z postu podpredsedu ŽSK? Navrhne vedenie župy nového podpredsedu? Kto by ním mohol byť? Zostane rozsah práce Petra Dobeša po zvolení do parlamentu rovnaký ako doteraz? 

Odpoveď:

Županka Erika Jurinová zatiaľ o novej voľbe na post podpredsedu neuvažuje. Všetko ukáže čas a to, ako sa situácia vyvinie. Rozsah prác podpredsedu Petra Dobeša ostáva nezmenený. Nakoľko však v týchto voľbách získal mandát poslanca NR SR a tým mu automaticky zaniká nárok na odmenu. 


4.3.2020
Otázka (Radoslav Varga, SITA)

Rád by som vás poprosil o sprostredkovanie reakcie pani županky Jurinovej k vzdaniu sa podpredsedníckej funkcie I. Janckulíkom + informáciu, ako mieni postupovať pri obsadzovaní uvoľneného postu. 

Odpoveď:

,,Rozhodnutie Igora Janckulíka rešpektujem. Počas svojho pôsobenia vynaložil množstvo úsilia a času pre dobré veci. Svoju funkciu zastával zodpovedne a za to mu ďakujem. Dúfam, že i ako poslanec bude ďalej pomáhať svojmu regiónu, za ktorý bol zvolený. O novej voľbe či menovaní zatiaľ neuvažujem, uvidíme ako sa situácia vyvinie.“ 


02.03.2020 
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)

Trnavský kraj zriadil „krízový štáb“ pre prípad koronavírusu. Chcel  by som vás preto poprosiť, či vo vašom kraji považujete ochorenie za hrozbu, či ste spravili nejaké opatrenia (cvičenia v nemocniciach, skontrolovanie zásob rúšok pre zdravotníckych pracovníkov, informovanosť na školách) alebo či sa chystáte alebo zvažujete možnosť zriadenia podobného štábu. „Podľa TTSK je hrozba výskytu koronavírusu na Slovensku reálna. "Koronavírus môže byť diagnostikovaný aj u nás, takže je dôležité, aby sme boli na túto hrozbu pripravení a najmä aby všetky inštitúcie postupovali koordinovane a mali dostatok informácií," uviedol predseda TTSK Jozef Viskupič. Opatrenia kraja sa budú týkať aj informovanosti jednotlivých organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti TTSK, teda najmä stredných škôl, zariadení sociálnej starostlivosti, múzeí, galérií či piešťanského letiska. Účasť svojho zástupcu potvrdila aj Fakultná nemocnica v Trnave, ktorá je jediným ústavným zdravotníckym zariadením v Trnavskom kraji, ktoré má k dispozícii infektologické lôžka určené na hospitalizáciu pre pacientov s podozrením na nákazu koronavírusom.“

Odpoveď:

Odbor zdravotníctva ŽSK aktívne pristúpil k riešeniu situácie v súvislosti s hrozbou nového koronavírusu COVID 19 a riziku pre obyvateľstvo ŽSK. Už koncom januára začal informovať verejnosť, v spolupráci s RHN (Region Health Network) pri WHO vypracoval informačné letáky, ktoré boli distribuované do zdravotníckych zariadení, všetkých ambulancií poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, súčasne do verejných dopravných prostriedkov a tiež prostredníctvom sociálnych sieti. Rovnako tak bola zvolaná protiepidemická komisia pri RUVZ v Žiline, výstupom ktorej bolo zvolanie krízového štábu Okresného úradu v Žiline (členov pandemického strediska), kde boli zadané jednotlivým zložkám úlohy, ktoré sú v súčasnosti v riešení. Odbor zdravotníctva ŽSK pripravil analýzu aktuálneho stavu materiálno- technického a personálneho zabezpečenia v nemocniciach ŽSK, ktorá je aktualizovaná na dennej báze. Rovnako sme zmonitorovali stav zásob špeciálnym zdravotníckym vybavením (ústenky, respirátor, ochranné odevy, iné bariérové prostriedky) vo verejných lekárňach v Žilinskom kraji. Na úrovni nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK prebehli preškolenia zdravotníckych pracovníkov, aktualizácia pandemických plánov, operatívne bezpečnostné cvičenia, aktualizácia stavu zásob a prijaté opatrenia v podobe zákaz návštev na lôžkových oddeleniach a bezpečnostné opatrenia na ambulanciách pohotovostných služieb a urgentných príjmoch. Pre odbornú verejnosť lekárov a sestry v ambulanciách primárneho kontaktu, ADOS a sociálne zariadenia sme operatívne zorganizovali na deň 5.3.2020 Odborné školenie pre zníženie rizika šírenia nebezpečných nákaz v zariadeniach poskytujúcich zdravotnú a sociálnu  starostlivosť na území ŽSK.

Dnes vidíme, že zrušenie pľúcnych a infekčných oddelení v Žilinskom kraji bolo chybou , ktorá má za následok súčasný nedostatok lôžok práve pre pacientov z respiračnými a infekčnými ochoreniami. Aktuálne chýba v kraji 34 infekčných lôžok a 81 pľúcnych. Prioritou ŽSK je ochrana zdravia obyvateľstva a súčasne aj ochrana zdravotníckych pracovníkov, ktorí priamo prichádzajú do kontaktu s potencionálne rizikovými skupinami obyvateľstva. Súčasne sme odporúčali  preventívne opatrenia pre zamedzenie šírenie nákazy aj našim ďalším organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti v oblasti dopravy, kultúry, školstva , sociálnych vecí a rodiny.

Budeme i naďalej situáciu aktívne riešiť a operatívne prijímať opatrenia pre celý Žilinský kraj v súčinnosti s regionálnym úradom verejného zdravotníctva a krízovým štábom.

28.2.2020
Otázka (Michal Filek, My Žilinské noviny)

1. Ako sa zmenil počet zamestnancov Úradu ŽSK od októbra 2017 do januára 2020?

Počet zamestnancov sa mení neustále, aj niekoľkokrát v priebehu roka, v závislosti na  organizačných zmenách či fluktuácii zamestnancov (materské, PN). Preto je výpovednejší priemerný ročný evidenčný počet zamestnancov.  V roku 2017 bol 227, v roku 2018 bol 226, v roku 2019 bol 238.

2. Aké pracovné miesta vznikli, prípadne zanikli (štruktúra pracovných miest)?

V období od októbra 2017 do januára 2020 bolo realizovaných niekoľko organizačných zmien, ktoré súviseli predovšetkým s novým spôsobom prerozdelenia činností a úloh na  Úrade ŽSK. Cieľom je najmä efektívne riadenie župy. Za týmto účelom sme ako prvá župa zriadili pracovisko Hodnota za peniaze, ktoré pomáha strážiť procesy. Na oddelení vzniklo sedem pracovných miest. Uvedené pracovné miesta sú organizačne začlenené do Kancelárie predsedníčky ŽSK. Vďaka systematickým kontrolám a analýzam tohto oddelenia sa podarilo ušetriť kraju financie. Výsledkom je hospodárnejšie a efektívne nakladanie s verejnými financiami úradu a jeho organizácií. Novými útvarmi sú na každom vecnom oddelení pracoviská analýz a kontroly, aby sme mohli efektívne a najmä jednotne spracovávať získavané dáta z jednotlivých našich organizácii. V súvislosti so zvoleným 4 podpredsedov boli doplnené do organizačnej štruktúry miesta podpredsedov a tiež poradcov predsedníčky ŽSK. Ostatné zmeny súviseli s presúvaním kompetencií a so zmenou na jednotlivých odboroch. 

3. O koľko viac/menej finančných prostriedkov ide na platy/odmeny zamestnancov úradu ŽSK (vrátane dohodárov) v porovnaní október 2017 – január 2020?

Od roku 2017 bola zákonom prijatá výrazná úprava platových taríf zamestnancov vo verejnej správe. Zároveň boli platy zamestnancov na základe kolektívnej zmluvy celoplošne navyšované. Dvakrát po sebe o viac ako 10 %, čo sa samozrejme prejavilo na náraste objemu vynaložených prostriedkov na mzdy. Spolu so všetkými ďalšími zákonnými úpravami (napr. rekreačné poukazy) tvorí nárast miezd viac ako 20 % ročne. V októbri 2017 bolo vynaložené na mzdy (vrátane odmien) zamestnancov a odmeny dohodárov  235 340,66 eur.  V januári 2020 boli mzdy/odmeny vo výške 348 940,27 eur. 

4. Aká je výška platu predsedníčky ŽSK, riaditeľa  úradu, riaditeľky úradu kancelárie predsedníčky, riaditeľov odborov za rok 2019?

Zákonom stanovená mzda predsedníčky ŽSK je 4992 eur.  Riaditeľ Úradu ŽSK mal v roku 2019 priemernú mesačnú mzdu 3000 eur, riaditeľka kancelárie predsedníčky 2913 eur, riaditeľa odboru SO pre IROP 1875 eur, riaditeľa odboru dopravy 1900 eur, riaditeľky odboru sociálnych vecí 2100 eur, riaditeľa odboru kultúry 1813 eur, riaditeľky odboru školstva 1813 eur, riaditeľky odboru zdravotníctva 2520 eur, riaditeľky odboru ekonomického 2233 eur, riaditeľa odboru regionálneho rozvoja 1924 eur, riaditeľky odboru verejného obstarávania 2940 eur a riaditeľa odboru správy majetku a investícií 1750 eur. 

5. Aká je výška odmeny podpredsedov ŽSK a poslancov zastupiteľstva ŽSK?

Počas minulého obdobia bol platený iba jeden podpredseda s odmenou 80 % platu predsedu. Jeho odmena bola v tomto bola v tomto volebnom období rozdelená medzi dvoch podpredsedov.  Ďalší dvaja podpredsedovia nepoberajú odmenu -  sú poslancami NR SR a funkciu podpredsedu berú ako čestnú funkciu a mzda pôvodne jedného plateného podpredsedu bola rozdelená medzi zvyšných dvoch.  Takto za jedny peniaze urobíme štyrikrát viac práce.

Odmeny podpredsedov  ŽSK boli schválené Uznesením Zastupiteľstva ŽSK č. 5/3 a č. 6/3 z 29. januára 2018 vo výške 45 % z platu predsedu samosprávneho kraja vrátane paušálnych náhrad.
Odmena podpredsedu ŽSK (2020):  2570,27€/brutto/mesačne -  Ako už bolo vysvetlené, iba dvaja podpredsedovia poberajú odmenu.
Odmena poslanca zastupiteľstva ŽSK (2020):   966,67 €/brutto/mesačne

6.  Aká je celková výška úhrad vyplatených za právne služby, ktoré si objednával Úrad ŽSK, predsedníčka ŽSK, ostatní vedúci zamestnanci ŽSK, poslanci... za rok 2019?

Celková výška úhrad za právne služby, ktoré ŽSK zaplatil v roku 2019 je 125 062,26 eur. Právne služby nám poskytovali právne kancelárie Nechala & Co s.r.o. , JUDr. Marek Belka, advokát  KADUC & PARTNERS s.r.o  a  JUDr. Michal Miškovič – advokátska kancelária s.r.o. Išlo napríklad o právne služby na základe Rámcovej zmluvy o poskytovaní právnych služieb, predmetom ktorej je poskytovanie právnych služieb v sporových konaniach a tiež právne služby v správnych, rozhodcovských alebo obdobných konaniach.

7. Ktoré externé právne kancelárie využíval ŽSK v minulosti? Aké konkrétne služby preň vykonávali?

Od vzniku ŽSK poskytovalo právne služby niekoľko advokátskych kancelárií. Od roku 2012 poskytovala externé právne služby Žilinskému samosprávnemu kraju advokátska kancelária Mrázovský a partners, s.r.o. Išlo najmä o právne služby pri zastupovaní ŽSK v  exekučnom konaní, v súdnych sporoch, vo veci ochrany dobrého mena ŽSK voči publikovaným neobjektívnym  údajom a podobne.


27.2.2020
Otázka (Iveta Hažíková, My Kysucké noviny)

Do redakcie nám prišiel list, z ktorého vyberám - "Dcéra má 45 rokov, na invalidnom dôchodku je viac ako 10 rokov. Všetko sa to udialo v piatok 7.2. Pri telefonickom objednávaní na zubnú hygienu dcéra rozumela, že má prísť v piatok. Mala však prísť 5.2. Prišla teda v piatok, tak, ako rozumela v telefonickom rozhovore. Na recepcii jej povedali, že mala prísť 5.2. Vyrubili jej pokutu za nedodržanie termínu 56,-. Bolo jej vysvetlené, že pani doktorka čakala a ona neprišla,že sú to kompenzácie pre pani doktorku. Akoby sa úplne ľudskosť vytratila, len zarobiť, na všetkom....Ja by som sa chcela spýtať, či majú nárok títo ľudia niekde sa odvolať, či funguje nejaká kontrola poplatkov uhrádzaných za služby a či je toto v súlade so zákonom, predpismi.

Odpoveď:

Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, s ktorými má zdravotná poisťovňa poistenca uzatvorenú zmluvu nesmie požadovať od poistenca úhradu za nedostavenie na dohodnutý termín. Výšku poplatkov stanovuje lekár a cenník týchto poplatkov musí umiestniť na viditeľnom mieste v čakárni. Lekár je povinný vystaviť pacientovi doklad o zaplatení poplatku, pričom na tomto doklade musí byť presná špecifikácia poplatku z cenníka. U lekára, ktorý nemá uzatvorenú zmluvu so zdravotnou poisťovňou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia, sa sadzobník poplatkov aj to, za aké úkony si poplatky bude pýtať, sú plne v jeho kompetencii. V prípade platby u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, za nedostavenie na vyšetrenie môžete písomne zaslať podnet, na základe ktorého platbu prešetrí Žilinský samosprávny kraj.

Lekári nemôžu požadovať úhradu za: objednanie pacienta na vyšetrenie, vrátane objednania na konkrétny čas, vypísanie receptu alebo lekárskeho poukazu; vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu; potvrdenie o návšteve lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka; výmenný lístok k špecialistovi; prednostné ošetrenie; odber krvi zo zdravotných dôvodov; vystavenie práceneschopnosti.

27.2.2020
Otázka (Ľubica Stančíková, My Liptovské noviny)

Pre zlý technický stav z mosta vykázali dopravu nad 3,5 tony. To bolo v decembri 2017. Pred mesiacom sa uskutočnilo stretnutie v Kokave zo zástupcami SC ŽSK.  Chcela by som sa spýtať, aký je záver z toho pracovného stretnutia? Akým spôsobom sa most opraví a za koľko? Hovorilo sa aj o úplne novom moste. Kedy by ste chceli pristúpiť k samotnej oprave mosta? 


Odpoveď:

Koncom januára sa konalo pracovné stretnutie, aby sa prerokovali varianty možnej rekonštrukcie mostu ponad rieku Belá. Predmetom boli tri varianty možných riešení, ktoré boli spracované v rámci štúdie zhotoviteľmi z Katedry stavebných konštrukcií a mostov a Stavebnej fakulty zo Žilinskej univerzity v Žiline.  Varianty boli odstupňované ako z hľadiska technickej náročnosti realizácie, tak aj z hľadiska finančného dopadu. Na stretnutí sa rozhodlo, že rekonštrukcia mosta pôjde podľa  variantu, ktorý predpokladá zachovanie pôvodnej nosnej konštrukcie mosta, avšak s určitými konštrukčnými úpravami s cieľom zvýšiť jej zaťažiteľnosť oproti pôvodnému stavu. Predbežný hrubý odhad predpokladaných nákladov je na takúto realizáciu od 250 tis. Eur. 

V prípade, ak by sa rozhodlo pre výstavbu úplne nového mosta, náklady by boli od 1,5 mil. eur. Okrem výmeny nosnej konštrukcie by došlo aj ku kompletnej výmene spodnej stavby, ktorá musela byť novej nosnej konštrukcií prispôsobená. Variant nového mostného objektu nebol odporúčaný z dôvodu zásahu do brehov a dodržaniu prietočnosti 100- ročnej vody pod mostným objektom. V súčasnosti sa ukončuje štúdia, na základe ktorej sa spracuje projekt rekonštrukcie. Následne po vydaní stavebného povolenia sa môže začať obstarávať samotná realizácia. 
Je predčasné hovoriť o termíne, kedy sa začne s opravou. Všetko bude závisieť od príprav projektovej dokumentácie a vydaní potrebných povolení. 


26.2.2020
Otázka (Ján Zošák, Lekárnik)

1. Ako vo vašom kraji funguje spolupráca so SLeK a lekárňami na poskytovaní lekárenskej pohotovostnej služby?

Po zmenách v Zákone o liekoch a zdravotníckych pomôckach účinných od 1.1.2020 vychádza zabezpečovanie lekárenskej pohotovostnej služby z dohody medzi Slovenskou lekárnickou komorou a poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti. Títo sa vo väčšine okresov Žilinského samosprávneho kraja rozhodli skrátiť časový rozsah poskytovania lekárenskej zdravotnej starostlivosti. Výsledkom je, že väčšina pohotovostných lekárni zatvára medzi 18. a 20.hodinou, výnimkou je Martin, kde je pohotovostná lekáreň do 21.hodiny a Žilina, kde je až do 22.hodiny. Nakoľko táto služba nie je nijak uhrádzaná, samosprávny kraj chápe uvedený krok lekárnikov a Komory, no uvítal by dlhšie lekárenské pohotovostné služby z dôvodu zabezpečenia prístupu k liekom pre pacientov ošetrených vo večerných hodinách na Ambulantnej pohotovostnej službe (APS).

2. Stalo sa už, že by k dohode vo vašom kraji nedošlo a museli ste lekárenskú pohotovostnú službu lekárni nariadiť? 

K uvedenej situácii v našom kraji zatiaľ nedošlo.

3. Evidujete vo vašom kraji nejaké problémy v súvislosti s lekárenskými pohotovostnými službami (sťažnosti od pacientov, lekární a pod.)?

Skôr ako sťažnosťami sme sa zaoberali skôr pozitívnou situáciou v okrese Tvrdošín, kde poskytovatelia lekárenskej starostlivosti vyjadrili záujem slúžiť nad rámec časového rozsahu dohodnutého s Komorou. Kraj túto iniciatívu lekárnikov víta z dôvodu zvýšenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre pacientov. 

 

26.2.2020
Otázka (Iveta Hažíková, My Kysucké noviny)

Chcem sa informovať, koľko sociálnych zariadení pre seniorov funguje v súčasnosti v okrese Čadca a Kysucké Nové Mesto (tie, ktoré sú v správe župy). Aké sú ich kapacity a aký je o ne záujem, koľko nevybavených žiadostí evidujete. Mnohí seniori si sťažujú, že pre nízke dôchodky nemajú šancu dostať sa do nich, keďže by z dôchodku nezaplatili mesačné platby za pobyt. Prosím, keby ste mi napísali, ako to funguje, kto má nárok na miesto, či je to podmienené len výlučne financiami, alebo sa zohľadňujú aj nejaké kritéria. Čo musia všetko splniť, aby sa dostali do poradnovníka.

V Žilinskom kraji sa mení veková štruktúra obyvateľstva a narastá počet starších obyvateľov. Dopyt po sociálnych službách je preto v súčasnosti väčší, než sú zariadenia schopné pokryť. Žilinský samosprávny kraj má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti v súčasnosti v okrese Čadca a v okrese Kysucké Nové Mesto šesť poskytovateľov sociálnych služieb s celkovou zaregistrovanou kapacitou 765 miest.

V okrese Čadca pôsobia 4 poskytovatelia sociálnych služieb (zaregistrovaná kapacita 552 miest), z toho:

Centrum sociálnych služieb Žarec (193 miest), 

Centrum sociálnych služieb Horelica (158 miest) 

Centrum sociálnych služieb PARK (96 miest) 

Centrum sociálnych služieb Slniečko (105 miest).

V okrese Kysucké Nové Mesto pôsobia 2 poskytovatelia sociálnych služieb (zaregistrovaná kapacita 213 miest), z toho:

Centrum sociálnych služieb Kamence (141 miest) 

Centrum sociálnych služieb Fantázia (72 miest) 

V týchto zariadeniach je v poradovníku žiadateľov o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby v súčasnosti 226 ľudí:

- 95 žiadostí v špecializovanom zariadení,    

- 50 žiadostí v domove sociálnych služieb, 

- 81 žiadostí v zariadení pre seniorov. 

V prípade záujmu o zaradenie do poradovníka musí mať žiadajúca osoba vydané právoplatné Rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu. V prípade zariadení pre seniorov vydáva Rozhodnutie o odkázanosti obec a do špecializovaného zariadenia a domova sociálnych služieb vydáva Rozhodnutie samosprávny kraj. Toto právoplatné rozhodnutie je nutné predložiť v zariadení sociálnych služieb, na základe čoho bude žiadateľ zapísaný do poradovníka žiadateľov. Zápis do poradovníka čakateľov a prijatie občana do zariadenia sociálnych služieb nie je podmienené výškou jeho príjmov. 

V septembri minulého roka župa predložila novú koncepciu rozvoja sociálnych služieb. Jedným z cieľov je podpora komunitných služieb, terénnej práce a  ambulantných sociálnych služieb podporujúcich zotrvanie starších ľudí v prirodzenom rodinnom prostredí.

 

Ešte by som poprosila o doplnenie informácie  čo sa týka financií. Ak má teda senior napr. dôchodok 300, alebo menej eur, má takisto šancu získať umiestnenie? Kto potom zaň dopláca pobyt v zariadení - lebo aj tam je zrejme stanovená mesačná taxa - koľko pobyt stojí.

Samozrejme, každý človek bez ohľadu na výšku príjmu má rovnakú šancu dostať sa do zariadenia. Prijatie občana do zariadenia sociálnych služieb nie je podmienené výškou jeho príjmov. V súlade so živnostenským zákonom platí, že ak prijímateľovi z dôvodu ochrany jeho príjmu nevznikne povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť, prechádza táto povinnosť postupne na rodičov alebo zaopatrené plnoleté deti, ak sa ich príjem neposudzuje spoločne s príjmom prijímateľa sociálnej služby. Z toho vyplýva, že rodičia alebo zaopatrené plnoleté deti  sú povinné v tomto prípade platiť úhradu. V prípade, že je prijímateľ (v tomto prípade dôchodca) sociálnej služby je bezdetný, vzniká zariadeniu sociálnych služieb pohľadávka, ktorú si uplatní v dedičskom konaní. Ďalšou podmienkou je, že po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 25% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t. j. aj dôchodcovi s dôchodkom 300 €. Čiže prijatie do zariadenia sociálnych služieb nie je podmienené príjmom (v našich to platí, neverejní poskytovatelia to nerešpektujú).


26.2.2020
Otázka (Ľubica Stančíková, My Liptovské noviny)

Videla som, že ŽSK vyhlásil verejné obstarávanie na stavebné práce na urgent v liptovskomikulášskej nemocnici. To je fajn správa. Zaujímalo by ma, že koľko sa minulo doposiaľ, koľko župa investovala stavby, ktorá je tam teraz + ak aj strážnu službu. Ešte by ma zaujímalo, cena vo verejnom obstarávaní je stanovená na zhruba jeden milión eur. V tom sú čisto stavebné práce, alebo aj zariadenie (teda medicínske prístroje)? 

Odpoveď:

Stavebné práce začali realizovať už v auguste 2016, ale pôvodný zhotoviteľ stavebné práce nedokončil a odvolával sa na nedostatočnú projektovú dokumentáciu. So zhotoviteľom sme sa dohodli na ukončení zmluvy a začali sme s obstarávaním novej projektovej dokumentácie. Tá je dnes už hotová. Oproti pôvodnému projektu dôjde ku zmenám v materiálovom a konštrukčnom prevedení niektorých konštrukcií. Chybne zrealizované a nevyhovujúce konštrukcie budú  vyhotovené nanovo v zmysle platných predpisov a noriem v požadovanom materiálovom vyhotovení. 

Nový zhotoviteľ bude postupovať v zmysle novej dopracovanej projektovej dokumentácie. Projekt rieši aj zateplenie objektu prístavy, stavebné úpravy existujúcich priestorov chirurgického pavilónu, v suteréne v šatniach sa budú realizovať nové maľby, vyhotovia sa nové nášľapné vrstvy na podlahách a nové keramické obklady stien, osadia sa nové dverné krídla. Súčasťou projektu je aj vybudovanie prístupovej komunikácie k budove urgentného príjmu.

Dispozičné riešenie zostane zachované, zmení sa len časť recepcie, ktorá sa otvorí smerom do vstupnej haly a oddelí sa recepčným pultom. Rozpočet stavby v zmysle projektovej dokumentácie je cca 1,15 mil. € (ide o sumu na stavbu, časť prístrojového vybavenia už bola zakúpená). Doteraz bolo investovaná suma zhruba 351-tisíc eur. 



25.2.2020
Otázka (Tatiana Kapitánová, SME)

1/ Žilinská župa sa stala majoritným vlastníkom Letiskovej spoločnosti Žilina. Aký je Váš plán na rozlietanie letiska?

Cieľom župy je prilákať na Letisko Žilina tzv. biznis klientelu, teda plánuje organizovať letecké linky šité priamo "na mieru" firmám, ktoré sídlia v Žilinskom kraji. Tieto lety budú prevádzkované menšími lietadlami, ktoré nevyžadujú, aby sa predlžovala vzletová a pristávacia dráha letiska. Ukazuje sa, že dopyt po takejto službe je značný a v tomto období prebiehajú rokovania nového vedenia Letiska Žilina so zástupcami najvýznamnejších lokálnych, najmä priemyselných spoločností o vzájomnej spolupráci. 

Popritom bude letisko slúžiť  ako ,,spojovník,“ ktorý bude približovať cestujúcich na väčšie letiská.Predpokladáme, že významný nárast cestujúcich zo Žilinského letiska bude zaznamenaný už v tomto roku. Chceme naštartovať činnosť letiska tak, aby z neho kraj profitoval predovšetkým v podobe lepšej dopravnej dostupnosti územia, väčšej mobilite obyvateľstva, či v celkovom zvýšení atraktivity územia pre investorov, ale aj turistov.

2/ Ako hodnotíte uplynulý rok z pohľadu počtu cestujúcich a odbaveného nákladu? Čo stálo za týmito výsledkami?

V roku 2019, najmä vzhľadom na realizovaný prevod väčšinovej majetkovej účasti štátu v Letisku Žilina na Žilinský samosprávny kraj, bola činnosť Letiska Žilina v značnej miere utlmená, letisko poskytovalo iba základné služby v nevyhnutnom rozsahu, napríklad Leteckej fakulte Žilinskej Univerzity v Žiline v rámci výcviku pilotov.

3/ Aký vývoj predpokladáte na tento rok? Podarí sa Vám prilákať charterové či pravidelné linky?

Tak ako už bolo povedané, tento rok a tiež v ďalšom období by sme sa chceli sústrediť na obchodnú klientelu, u ktorej z pohľadu príjmov letiska očakávame najvýraznejší pozitívny vplyv. O charterových linkách zatiaľ neuvažujeme, vzhľadom na finančnú, technickú, ale aj časovú náročnosť zlepšenia technických parametrov letiska Žilina (najmä predĺženie vzletovej a pristávacej dráhy a iné.) na úroveň, ktorú si vyžaduje obsluha veľkých dopravných lietadiel s vyššou kapacitou cestujúcich typu Boeing, Airbus a podobne.

4/ Aký je časový a finančný plán na predlžovanie pristávacej dráhy?

V tejto chvíli, vzhľadom na rozbehnuté neformálne rozhovory nevidíme nutnosť predlžovania dráhy, avšak v širšom časovom horizonte táto otázka určite príde, pokiaľ sa letisko bude rozvíjať tak, ako by sme si priali. Každopádne by investíciu potrebnú na predĺženie dráhy o 200m  (okolo 1 milióna EUR) financovala Letisková spoločnosť Žilina, nie Žilinský samosprávny kraj (ŽSK).

 

24.2.2020
Otázka (Iveta Hažíková, My Kysucké noviny)

Ako sa osvedčili autobusové spoje zabezpečujúce prepravu robotníkov a študentov za hranice po tom, ako sa vlani zrušili medzinárodné linky na Ostravsko? Rieši sa ešte nejako tento problém, alebo už budú premávať len tie autobusy, ktoré zabezpečil ŽSK. Ďakujem, pekný deň, Iveta H.

Odpoveď:

Po ukončení prevádzkovania komerčnej autobusovej dopravy na  linkách Ostrava – Turzovka a Ostrava – Čadca sa Žilinský samosprávny kraj rozhodol pomôcť  obyvateľom z tejto oblasti pri ich dochádzaní za prácou či do škôl a v spolupráci s Moravsko-sliezskym krajom zabezpečil dopravnú obslužnosť a  v úseku Turzovka – Frýdlant nad Ostravicí. 
Dopravná obslužnosť v úseku  Turzovka – Klokočov – Bílá – Frýdlant nad Ostravicí a späť je zabezpečovaná autobusovou dopravou vo verejnom záujme. Prestupným miestom pre cestujúcich je odstavná plocha nachádzajúca sa na štátnej hranici SR a ČR, kde autobusové spoje oboch autobusových liniek zachádzajú a zabezpečujú prestup cestujúcich.
Termín platnosti cestovných poriadkov bol po vzájomnej dohode a možností oboch samospráv určený na 01. 09. 2019.
Obsaditeľnosť novozavedeného autobusového spojenia je predbežne sledovaná a vyhodnocovaná, zatiaľ ju  hodnotíme ako veľmi nízku.
Momentálne neevidujeme záujem žiadneho komerčného subjektu o obnovenie prevádzkovania cezhraničnej dopravy v úseku Turzovka – Ostrava. 

 

21.2.2020
Otázka (Tibor Habo, Aktuality.sk)

1. Nedávno nám do redakcie prišiel podnet týkajúci sa právnych služieb JUDr. Michala Miškoviča pre ŽSK.  Oficiálna zmluva medzi jeho advokátskou kanceláriou a krajom bola podpísaná 13.6.2019, pričom v bode 1.3 zmluvy sa uvádza, že "klient objednáva právne služby podľa konkrétnej potreby podľa tejto Zmluvy písomnou formou vo forme objednávky".  Po dátume uzavretia zmluvy je medzi objednávkami kraja na právne služby JUDr. Miškoviča len jediná objednávka zo 4.9.2019 na sumu 9750 eur. 

Uvedená objednávka bola vystavená, taktiež zverejnená na webe ŽSK, táto objednávka bola advokátskou kanceláriou aj zrealizovaná, avšak ju nebolo potrebné v zmysle ust. bodu 1.3. Rámcovej zmluvy vystavovať. Po splnení uvedenej objednávky sa ďalej právne poradenstvo z Rámcovej zmluvy objednávalo e-mailom a upresňovali sa pokyny na právne poradenstvo písomne, alebo ústne, v zmysle ustanovenia 1.3 zmluvy, keďže administratívny proces pri vystavení prvej písomnej objednávky sa ukázal ako časovo neefektívny. “ 1.3 Zmluvné strany sa dohodli, že Klient objednáva právne služby podľa konkrétnej potreby podľa tejto Zmluvy písomnou formou vo forme objednávky (o.i. e-mailom, alebo inou elektronickou formou) a následne konkretizuje pokyny písomne alebo ústne podľa potreby alebo situácie.”

2. Medzi faktúrami kraja je ale po dátume uzavretia zmluvy uvedených 10 faktúr v spoločnej hodnote takmer 117-tisíc eur. Môžete tento nesúlad medzi objednávkami a faktúrami vysvetliť? 

Medzi faktúrami a zverejnenými objednávkami nie je rozpor, pretože po prvej písomnej a zverejnenej objednávke na 9750 EUR sa ďalšie objednávky realizovali v zmysle ust. bodu 1.3 Rámcovej zmluvy písomnou formou – e-mailom z dôvodu administratívnej efektívnosti a pružnosti. Právne služby vykonané na základe Rámcovej zmluvy boli uhradené na základe podrobných písomných súpisov vykonaného právneho poradenstva, ktoré boli potvrdené jednotlivými vedúcimi príslušných odborov úradu ŽSK a tiež riaditeľom úradu ŽSK. Upozorňujeme, že všetky sumy faktúr, objednávok a/alebo zmlúv, ktoré sú zverejnené na webe ŽSK sú uvedené vrátane 20% DPH. 

3. Tiež sa chcem spýtať, na základe čoho robila advokátska kancelária JUDr. Miškoviča právne služby pre kraj aj pred podpisom zmluvy z 13.6.2019, nakoľko kraj uvádza objednávky a faktúry na právne služby aj pred týmto dátumom.

Pred podpisom Rámcovej dohody p. Miškovič poskytoval právne služby (agenda v správnom konaní) napríklad na základe Objednávky č. 658/2018 zo 17.10. 2018 na sumu max. 40 800 EUR. Objednávka nebola vyčerpaná celá, z uvedenej objednávky bola vyčerpaná suma 12000 EUR z faktúry zverejnenej dňa 1.7. 2019 a z faktúry zverejnenej 4.3. 2019 na sumu 24 000 EUR. (spolu 36000 EUR vrátane 20% DPH). Táto objednávka bola JUDr. Miškovičovi z dôvodu maximálnej transparentnosti zadaná na základe uskutočneného prieskumu trhu (verejné obstarávanie), hoci to zákon o verejnom obstarávaní nevyžaduje.

JUDr. Miškovič bol vybraný po ukončení prieskumu trhu (verejné obstarávanie) a ponúkol zo všetkých oslovených advokátov najnižšiu jednotkovú cenu za hodinu poskytovaných služieb. ŽSK išla v tomto prípade z dôvodu maximálnej možnej transparentnosti nad rámec vyžadovaný Zákonom o VO a súťažila dodávku právneho poradenstva, aj keď to zákon o verejnom obstarávaní v tomto prípade nevyžaduje. 

4. Na záver sa chcem spýtať, či zmluva na právne služby medzi krajom a JUDr. Miškovičom spĺňa výnimku vo verejnom obstarávaní, kedy je v prípade sporových vecí možné vybrať právnika aj bez obstarávania. Môžete uviesť, v koľkých súdnych sporoch zastupuje JUDr. Miškovič ŽSK?

Áno, spĺňa, plnenia vyplývajúce z Rámcovej zmluvy o poskytovaní právnych služieb z 13.6. 2019 aj Objednávky č. 658/2018 z roku 2018 je možné realizovať z ktoréhokoľvek odboru ŽSK, prípadne aj organizácií v správe ŽSK, ak za takúto službu zodpovedá ŽSK. Všetky služby poskytnuté z plnenia boli na právne poradenstvo pri príprave správneho konania a pri zastupovaní ŽSK v správnom konaní (konanie na Úrade pre verejné obstarávanie a na Rade ÚVO) a tiež na zastupovanie v súdnych sporoch.

Sporové veci, ktoré riešil p. Miškovič sa týkali v najväčšom rozsahu námietok vo verejnom obstarávaní  5-tich vyhlásených súťažiach pre „Poskytovanie služieb prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme pre ŽSK medzi dopravcami a ŽSK“ a v konaní UVO o preskúmanie úkonov kontrolovaného (ŽSK) na základe námietok navrhovateľa (dopravcovia) riešenie odvolania, jednalo sa o konania na Rade UVO, spis č. 6362-900/2018, 6363-900/2018 a odvolania voči rozhodnutiu č. 5902-600/2019, 5903-6000/2019 a 6537-6000/2019. Aktuálne JUDr. Miškovič zastupuje z poverenia ŽSK ako väčšinového vlastníka v súdnom spore Letisko Žilina v právnom postavení žalovaného, jedná sa o súdny spor na zaplatenie sumy cca 99.000,- EUR, vedený na Okresnom súde Žilina, spisová značka č.: 19Cb/146/2019. 



21.2.2020
Otázka (Matej Dedinský, aktuality.sk)

Na Orave bude fungovať linka z Polska na Slovensko. V tlacovej sprave aktivistov, ktori tuto iniciativu podporovali, sa pise, ze linku bude v plnej vyske financovat polske vojvodstvo. Akym sposobom sa v tejto veci teda podieľa zilinska zupa?

 

Odpoveď:

V tejto chvíli sa župa nepodieľa na zabezpečení spojenia SK-PL. Pôvodne bol pripravený projekt cezhraničnej autobusovej dopravy, ku ktorému bolo zvolaných aj niekoľko stretnutí.  Zo strany Žilinskej župy bolo na realizáciu cezhraničnej dopravy všetko zabezpečené. Celý zámer prevádzkovať cezhraničnú autobusovú dopravu v rámci spoločného projektu však napokon nebol uskutočnený z dôvodu, že poľská strana nezabezpečila dopravcu na vykonávanie autobusovej dopravy v úseku Zakopané – Suchá Hora. 

O dopravu na tomto úseku prejavila záujem súkromná spoločnosť Eurozebra, ktorá začala od  09. 11. 2019 prevádzkovať  medzinárodnú autobusovú linku na trase Chocholów – Oravice – Zuberec – Dolný Kubín. 

Podľa našich informácií je autobusová linka na Poľskej strane prevádzkovaná vo verejnom záujme a na Slovenskej strane je prevádzkovaná ako komerčná medzinárodná autobusová linka.

Žilinský samosprávny kraj, v rámci pripomienkového konania, udelil súhlasné stanovisko dopravcovi EUROZEBRA Sp. na prevádzkovanie medzinárodnej autobusovej linky Bukowina Tatrzanska –  Chocholów – Oravice – Zuberec – Dolný Kubín.

19.2.2020
Otázka (Erik Vrábel, RTVS)

Kde je problém s chýbajúcimi lekármi najkritickejší? 
V každom regióne Žilinského kraja evidujeme nedostatok  všeobecných lekárov pre dospelých, všeobecných lekárov pre deti a dorast ako i lekárov – špecialistov. Zároveň je potreba generačnej výmeny lekárov z dôvodu ich vysokého priemerného veku. 
Ktoré lekárske špecializácie sú najviac nedostupné? 
V niektorých regiónoch chýbajú špecialisti a asi tretina pediatrov má viac ako 65 rokov. Konkrétne v kraji chýbajú všeobecní lekári, neurológovia, urológovia, endokrinológovia, alergológovia, kožní lekári, pľúcni lekári, psychiatri, onkológovia, oční lekári, reumatológovia, internisti, ale aj zubári a detskí špecialisti. 
Koľko lekárov župe chýba? 
Na základe dopytu pacientov po ambulantnej zdravotnej starostlivosti v uvedených špecializačných odboroch   a zároveň nenaplnenia verejnej minimálnej siete počtu lekárov na jednotlivé okresy, župe momentálne chýba 42 lekárov. Do uvedeného počtu však nie sú zarátaní lekári, ktorí sú už v dôchodkovom veku a kde bude potrebná generačná výmena. 
Ako s tento problém rieši/chce riešiť? 
Problém s chýbajúcimi lekármi sa snažíme riešiť. Ešte v októbri 2018 ako prvý spomedzi krajov spustili vlastný dotačný program, ktorý je realizovaný prostredníctvom zdravotníckych zariadení v našej pôsobnosti. Program je zameraný na stabilizáciu lekárov, sestier a pôrodných asistentiek, ale slúži aj na podporu praktických sestier, či fyzioterapeutov. Študenti Lekárskych fakúlt a fakúlt ošetrovateľstva  môžu získať dotáciu na štúdium, taktiež absolventi môžu čerpať dotáciu ako príspevok ku mzde. Jednorazovým príspevkom máme snahu o „návrat do rodiska“ vybraných kategórií zdravotníckych pracovníkov a vstupnou náborovou jednorazovou dotáciou „na rozbeh“ máme záujem o ich zastabilizovanie. V prípade zahraničného občana – absolventa lekárskej fakulty je možnosť čerpania dotácie na prípravný jazykový kurz a potrebnú skúšku. 
V júni 2019 sme vyhlásili výzvu na dotácie zameranú na všeobecných lekárov aj špecialistov. Získané finančné prostriedky mohli využiť na materiálno-technické zabezpečenie svojej ambulancie. Cieľom bolo prilákať nových lekárov do oblastí, kde ich je nedostatok.  Na tento účel župa  vyčlenila 150-tisíc eur. Minimálna výška dotácie bola 5-tisíc, maximálna 30-tisíc eur. Svoje žiadosti mohli predkladať do 31.augusta. Dotáciu 150-tisíc eur sme nakoniec rozdelili šiestim lekárom, ktorí sa zaväzujú šesť rokov udržať ambulancie vo svojom regióne. Sú to praktickí lekári aj špecialisti, ktorí v našom kraji chýbali.
Vďaka finančnej podpore župy tak vzniknli nové zubné ambulancie v Oravskom Veselom a v Kysuckom Novom Meste, ambulancia klinickej imunológie a alergiológie v Bytči, endokrinologická ambulancia v Martine, angiologická ambulancia v Liptovskom Mikuláši a ambulancia všeobecného lekára v Liptovskom Hrádku.  Prostriedky sú určené na materiálno-technické vybavenie ambulancie, ktoré je pre začínajúceho lekára často finančne náročné. 
V tejto forme pomoci pokračujeme ďalej a už na marcovom zastupiteľstve by mala byť predložená nová výzva na dotácie na podporu lekárov a chýbajúcich ambulancií. 


10.2.2020
Otázka (Lukáš Dzivý, RTVS)

Z ministerstva dopravy ste získali 150 000 eur na výstavbu cyklochodníkov, resp. na prípravu projektov na ich výstavbu. Zaujíma ma ako chcete spomínané peniaze využiť, v ktorých častiach samosprávneho kraja ich chcete využiť?

Odpoveď:
Dotácia v rámci výzvy Ministerstva dopravy a výstavby SR pre podporu cyklistickej dopravy bola získaná pre spracovanie projektovej dokumentácia na stavebné povolenie pre stavbu "Vážska cyklodopravná trasa - úsek Žilina - Bytča - hranica ŽSK/TSK – (Považká Bystrica)". Pre túto cyklotrasu v predpokladanej dĺžke 26 km bola v roku 2019 spracovaná dokumentácia pre územné rozhodnutie (DUR), v závere roka bolo pre ňu vydané aj platné územné rozhodnutie. Pre prvú etapu tejto cyklotrasy medzi Žilinou - Žilinou Považským Chlmcom, vrátane 200 m dlhej lávky pre cyklistov a peších ponad Váh v Žiline, ako aj úsek z Hričovskej priehrady do Kotešovej sme už spracovali aj dokumentáciu pre stavebné povolenie. Stavebné povolenie nám bolo vydané 7. februára 2020. Pre túto časť chceme v súčasnosti podať projekt na jeho realizáciu do operačného programu IROP.
Dotazovanú dotáciu vo výške 150 000 Eur, získanú vo výzve Ministerstva dopravy a výstavby SR, chceme teda použiť na spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a s tým súvisiacu inžiniersku činnosť pre ďalšie dva úseky tejto cyklotrasy v zmysle spracovanej DUR. Prvý je 8,37 km dlhý úsek od hranice TSK/ŽSK po starý cestný most v Bytči a druhý od hate VD Hričov do Žiliny Považského Chlmca v dĺžke 3,1 km. Spolu je to teda cca. 11,5 km cyklotrasy.


6.2.2020
Otázka (Iveta Hažíková, My Kysucké noviny)


Chcem vás poprosiť o informáciu týkajúcu sa posilnenia spojov na trase Čadca - Skalité a späť. Aký je konečný verdikt? Budú pridané spoje, ak áno odkedy, došlo k dohode ohľadom financovania? Ako to dopadlo?

Odpoveď:
Žilinský samosprávny kraj je v prvom rade objednávateľom verejnej autobusovej dopravy. Vlakovú dopravu zabezpečujú štát. Dopravná situácia, ktorá dnes v okolí Svrčinovca je, je najmä v dôsledku nedostavaného dôležitého diaľničného úseku, a preto by malo byť v záujme vlády tento problém riešiť aj financovať. Pokiaľ by autá neuviazli v kolónach a na cestách by neboli zápchy, bola by dostačujúca aj autobusová verejná doprava. Dnes však aj autobusy stoja v kolónach. Aj naďalej však máme záujem túto situáciu riešiť a s ministerstvom ako aj Železničnou spoločnosťou Slovensko o pridaní vlakov rokujeme. Rokovania sa posunuli do štádia pripomienkovania návrhu zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme a prevádzkovaní verejnej osobnej dopravy na traťovom úseku Čadca – Skalité. Tento návrh je veľmi čerstvý, na Žilinský samosprávny kraj bol doručený na konci januára. Predmetom je aj úprava výšky ceny, keďže už teraz vieme povedať, že vlaky nebudú premávať celý rok 2020. Dôvodom je, že Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., dokáže tieto vlaky pridať až od 2. pravidelnej zmeny Grafikonu vlakovej dopravy (GVD), ktorá pripadne v tomto roku na 14. 06. 2020.


6.2.2020
Otázka (Milan Velecký, RTVS)


Mohli by ste, prosím, spresniť, čo sa v projektovej dokumentácii na výstavbu urgentu v Liptovskom Mikuláši zmenilo? V čom je táto nová iná ako tá predchádzajúca? Aj vecne - aspoň najdôležitejšie zmeny, aj z hľadiska očakávanej ceny / nákladov na výstavbu.

Odpoveď:
Stavebné práce začali realizovať už v auguste 2016, ale pôvodný zhotoviteľ stavebné práce nedokončil a odvolával sa na nedostatočnú projektovú dokumentáciu. So zhotoviteľom sme sa dohodli na ukončení zmluvy a začali sme s obstarávaním novej projektovej dokumentácie. Tá je dnes už hotová. Oproti pôvodnému projektu dôjde ku zmenám v materiálovom a konštrukčnom prevedení niektorých konštrukcií. Chybne zrealizované a nevyhovujúce konštrukcie budú vyhotovené nanovo v zmysle platných predpisov a noriem v požadovanom materiálovom vyhotovení. Nový zhotoviteľ bude postupovať v zmysle novej dopracovanej projektovej dokumentácie. Projekt rieši aj zateplenie objektu prístavy, stavebné úpravy existujúcich priestorov chirurgického pavilónu, v suteréne v šatniach sa budú realizovať nové maľby, vyhotovia sa nové nášľapné vrstvy na podlahách a nové keramické obklady stien, osadia sa nové dverné krídla. Súčasťou projektu je aj vybudovanie prístupovej komunikácie k budove urgentného príjmu. Dispozičné riešenie zostane zachované, zmení sa len časť recepcie, ktorá sa otvorí smerom do vstupnej haly a oddelí sa recepčným pultom. Rozpočet stavby v zmysle projektovej dokumentácie je cca 1,15 mil. € Ak všetko pôjde ako má, verejné obstarávanie na zhotoviteľa by mohlo byť vyhlásené tento mesiac. 


5.2.2020
Otázka (Ľubica Stančíková, My Liptovské noviny)


Poslanec ŽSK Erik Gemzický na minulotýždňovom zastupiteľstve predniesol interpeláciu týkajúcu sa vetrolamov pri župných cestách v regióne Liptov.
Ide o skutočne trefnú interpeláciu, v úsekoch pri L.Sielnici veľmi fúka, sneh je nafúkaný na ceste a dochádza tam k častým dopravným nehodám.
Aké je stanovisko župy k tejto problematike?
Sú vetrolamy z Vašej strany schodným a uskutočniteľným riešením?

Odpoveď:
Správa ciest ŽSK pravidelne monitoruje cesty II. a III. triedy a má vytypované úseky, kde často dochádza k zafúkavaniu ciest z priľahlých polí, najčastejšie je to na otvorených úsekoch ciest v extravilánoch obcí a miest (ide približne o 12 km ciest). Dnes Správa ciest ŽSK nedisponuje žiadnymi certifikovanými snehovými zábranami (zásnežkami). Možnosťou ich zakúpenia a osadenia sa však zaoberá, nakoľko ich používanie v konečnom dôsledku môže uľahčiť zimnú údržbu a zlepší zjazdnosť ciest. Umiestnenie zásnežiek v súčasnosti podlieha súhlasu vlastníka pozemku, na ktorý pozemok sa vetrolamy umiestnia, čiže Správa ciest bude musieť získať aj súhlas týchto vlastníkov s umiestnením zásnežiek. 


5.2.2020
Otázka (Michal Domenik, Ružomberský hlas)


Od začiatku roka nie sú obyvatelia okresu Ružomberok informovaní o Lekárenskej pohotovosti, pretože na stránke e-vuc.sk nie sú dostupné dané údaje.
1) Prečo doposiaľ Žilinský samosprávny kraj nezverejňuje Lekárenskú pohotovosť v okrese Ružomberok (od začiatku roka)?
2) Uvedomujete si vašu zodpovednosť voči obyvateľom okresu Ružomberok? Ak áno, ako je možné, že od 1.1.2020 nemôžu obyvatelia okresu nájsť tieto informácie?
3) Kedy konečne dôjde k náprave?
Prikladám link:
https://www.e-vuc.sk/zsk/zdravotnictvo/lekarenska-pohotovostna-sluzba-v-zsk.html?page_id=40490&okres=Okres+Ru%C5%BEomberok


Odpoveď:
Na úvod by som rada vysvetlila zmenu, ktorá nastala v rozpise lekárenských pohotovostí v súvislosti so zmenou platnej legislatívy.

V predchádzajúcom znení zákona bol pevne uvedený čas, kedy sa mala slúžiť lekárenská pohotovostná služba: a to v pracovné dni od 16:00 do 22:30 a cez dni pracovného pokoja o 7:00 do 22:30. Žilinský samosprávny kraj nariaďoval lekárňam v rámci jednotlivých okresov tieto pohotovostné služby, teda určil, ktorá lekáreň bude kedy slúžiť.

Po zmene v zákone prebrala kompetenciu nariaďovať tieto pohotovostné služby Slovenská lekárnická komora. Rovnako zo zákona ,,vypadol,, aj presný časový rozsah lekárenskej pohotovostnej služby, čo znamená, že Komora po dohode s miestnymi lekárnikmi v danom okrese určuje časový rozsah, v akom sa bude v tomto okrese lekárenská pohotovosť poskytovať a vypracuje rozpis, kto bude kedy slúžiť.

Žilinský samosprávny kraj tento rozpis následne zverejní. Ak by sa poskytovatelia lekárenskej zdravotnej starostlivosti (=lekárnici) s Komorou nedohodli, preberá úlohu nariadiť lekárenskú pohotovosť kraj.

Pri rokovaní s regionálnou komorou sme vyjadrili nespokojnosť s uplatňovaním novely. Nesúhlasíme s tým, že lekárne nebudú otvorené počas doby fungovania APS (do 22.00). Tým sa narušila kontinuita medzi APS a lekárnickou pohotovosťou a pacient nebude mať možnosť výberu liekov počas celej doby fungovania APS. Komora nás upovedomila, že naše stanovisko je viac poradné ako rozhodujúce. Uvedené vyjadrenie ŽSK v spolupráci so sekciou zdravotníctva SK8 (združenie samosprávnych krajov) preveruje.

Lekárnická komora sa dohodla s lekárnikmi v okrese Ružomberok na tom, že lekárenská pohotovostná služba v okrese sa bude poskytovať nad rámec bežných otváracích hodín lekární iba počas dní pracovného pokoja. Bežné pracovné dni a víkendy bude lekárenská zdravotná starostlivosť dostupná iba v rámci bežných otváracích hodín lekární.

Prikladám link na rozpis, ktorý bol zverejnený na dverách každej lekárne v okrese:
-počas mesiaca január:
https://www.e-vuc.sk/buxus/docs/rozpisy_lekarne_pohotovost/SUZI08_20200102_1577964021692_5170.pdf

-počas mesiaca február:
https://www.e-vuc.sk/buxus/docs/rozpisy_lekarne_pohotovost/SUZI08_20200102_1577964062747_5210.pdf

Samosprávny kraj vyvinul maximálne úsilie vedúce k predĺženiu poskytovania lekárenských pohotovostných služieb. No tieto služby nie sú nijak hradené, a preto lekárnici a ani Komora neboli prístupní slúžiť nad rámec súčasného stavu.
1) Prečo doposiaľ Žilinský samosprávny kraj nezverejňuje Lekárenskú pohotovosť v okrese Ružomberok (od začiatku roka)? ŽSK zverejňuje rozpisy lekárenskej pohotovostnej služby na dverách každej lekárne v príslušnom okrese a aj na svojom webovom sídle:https://www.e-vuc.sk/e-vuc/pre-prevadzkovatelov-lekarni/rozpisy-lekarenskej-pohotovostnej-sluzby.html?page_id=81502&ROK=2020&MESIAC=2&OKRES=SUZI08 (keď si otvoríte možnosť ,,aktuálny rozpis, PDF,,)
2) Uvedomujete si vašu zodpovednosť voči obyvateľom okresu Ružomberok? Ak áno, ako je možné, že od 1.1.2020 nemôžu obyvatelia okresu nájsť tieto informácie? Túto zodpovednosť si uvedomujeme, preto súčasne rokujeme s Komorou o sprehľadnení rozpisov.
3) Kedy konečne dôjde k náprave? Zmeny v lekárenských pohotovostiach, bohužiaľ, v dôsledku súčasne platnej legislatívy nemôžeme nariadiť. Na webovej stránke ŽSK je dostupný rozpis lekárenských pohotovostí na linku priloženom vyššie. Je dostupný aj rozpis pre mesiac marec: https://www.e-vuc.sk/e-vuc/pre-prevadzkovatelov-lekarni/rozpisy-lekarenskej-pohotovostnej-sluzby.html?page_id=81502&kraj=405

Nakoľko v mesiaci február nie sú žiadne pohotovosti ako také, tzn. nad rámec bežných otváracích hodín lekární, na linku vo Vašom maily nefigurujú žiadne lekárne. Ďakujeme však za upozornenie, uvedieme tam aspoň informáciu o najdlhšie otvorených lekárňach v okrese, ktoré sú v rámci svojich bežných otváracích hodín pacientom k dispozícii.


5.2.2020
Otázka (Eva Štenclová, Pravda)


Eviduje váš samosprávny kraj nejaké sťažnosti od obyvateľov?
Ak áno, čoho konkrétne sa ich podnety týkajú? (napr. v košickej župe pribúdali podnety týkajúce sa porušovania pravidiel poskytovania zdravotnej starostlivosti – nesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie, nedodržiavanie ordinačných hodín, odmietnutie zdravotnej starostlivosti či neoprávnený výber poplatkov)
Ako na sťažnosti reagujete? Zintenzívnite kontroly, alebo niečo podobné?

Odpoveď:
Sťažnosti, ktoré sú doručované na Žilinský samosprávny kraj evidujeme v centrálnej evidencii sťažností. Z hľadiska transparentností zverejňujeme súhrnný prehľad sťažností aj na webe (v sekcii Dokumenty-oznamy je Prehľad vybavovania sťažností http://www.zilinskazupa.sk/files/odbory/hodnota-za-peniaze/2020/januar/tabulka-stavu-staznosti.pdf). Ku každej sťažnosti pristupujeme individuálne - podľa povahy veci. Každú sťažnosť preverujeme a v niektorých prípadoch vykonávame na základe sťažností aj komplexnejšie kontroly. Okrem sťažností župa eviduje aj podnety od ľudí (najčastejšie sa týkajú stavu cestných komunikácií, nedostatku lekárov – špecialistov a s tým súvisiaci problém s objednávaním).


4.2.2020
Otázka (Milan velecký, RTVS
)

V akej fáze je výstavba budovy urgentného príjmu v Liptovskej nemocnici v L. Mikuláši? Naposledy sme o tom robili v októbri, vtedy ste nám povedali: ,,V procese projektovej dokumentácie došlo k nepredvídateľným skutočnostiam, ktoré mali vplyv na rozsah dokumentácie aj termín jej dodania. V týchto dňoch sa projektová dokumentácia finalizuje a po jej ukončení bude vyhlásená verejná súťaž na zhotoviteľa stavby."

Odpoveď:
Projektová dokumentácia pre urgent v Liptovskom Mikuláši je už hotová.
V týchto dňoch sa pripravuje proces verejného obstarávania na dokončenie stavby.


31.1.2020
Otázka (Jozef Tvardzík, SME)

1. Vedeli by ste mi definovať, koľko peňazí župa vyčleňuje na fungovanie prímestských autobusov?

V roku 2018 stála prímestská autobusová doprava Žilinský samosprávny kraj stála19 996 761 eur. V roku 2019 zatiaľ 22 961 290 Eur. Presné údaje za rok 2019 budú k dispozícii až po vykonaní kontroly.

2. Máte k dispozícií aj podobné štatistiky využiteľnosti autobusov, ktoré jazdia v kraji? Dokáže župa nahliadnuť do týchto dát?

Župa má k dispozícií údaje o prevádzkovaní prímestskej autobusovej dopravy napr. informácie o nasadzovaní vozidiel na linky, či počte prepravených cestujúcich. Všetky tieto údaje je nám dopravca povinný vykazovať v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok.

3. Prečo sa náklady na prevádzku autobusov zvyšujú každým rokom?

Jedným z dôvodov, prečo sa náklady na prevádzku autobusov každým rokom zvyšujú, sú napr. mzdové náklady - rastie minimálna mzda, či príplatky za prácu cez víkendy, sviatky. Taktiež sa dvíhajú ceny pohonných látok a s prísnejšími emisnými normami rastú aj nároky na ekológiu autobusov.

Ďalším z dôvodov je často už nevyhnutná modernizácia vozidlového parku, ktorá bola v minulosti u niektorých dopravcov spomalená. A tiež pokles tržieb v dôsledku znižovania počtu prepravených cestujúcich. Dnes mnohé domácnosti vlastnia motorové vozidlo a uprednostnia ho pred verejnou dopravou, hoci v našom regióne zápasíme s častými kolónami a zápchami.

Na druhej strane nevidíme na strane dopravcov príliš veľkú snahu o optimalizáciu nákladov, ktoré by šetrili verejné zdroje a výhľady do svojich radov ako sa dodržiavajú pravidlá pri poskytovaní napr. zliav, či výbere cestovného.

4. A posledná otázka: Vlani ste uzatvorili zmluvu s Arrivou, nešlo o dodatok ako v prípade BBSK. Viete mi k tomu povedať viac? Na ako dlho a prebehlo to verejnou súťažou, keďže som počul, že ste to už nestíhali.

Žilinskej župe skončili desaťročné zmluvy podpísané ešte bývalým vedením 29. novembra 2019. Platný zákon umožňoval iba jednu možnosť ako zabezpečiť autobusovú dopravu na ďalšie obdobie a to verejné obstarávanie. Dodatky na základe platných právnych noriem nebolo možné podpísať.

Otvorenú a férovú súťaž pripravovala župa viac ako rok. Župa postupne vyhlásila tri súťaže, cez ktoré chcela vybrať dodávateľa na dva roky s opciou na tretí rok. Cieľom bolo zabezpečiť fungujúcu dopravu na preklenutie obdobia do vyhlásenia a ukončenia súťaže na dlhodobé desaťročné kontrakty. Kvôli obštrukčnému správaniu jedného z dopravcov a zdržaniam zo strany Rady Úradu pre verejné obstarávanie župa musela nakoniec súťaž v niektorých regiónoch zrušiť a pristúpiť k priamym rokovacím konaniam.

Župe sa nakoniec podarilo vysúťažiť autobusového dopravcu v regióne Liptov, v ďalších častiach išla priamym rokovacím konaním. Výsledkom je, že na Orave a Liptove jazdí dopravca Arriva Liorbus, a. s. a na Kysuciach, v Turci a v regióne Horného Považia zostala SAD Žilina, a. s..

So spoločnosťou Arriva Liorbus, a. s. (Liptov a Orava) je zmluva uzavretá na dva roky plus ročná opcia. Tieto podmienky vychádzajú z pôvodne vyhlásenej verejnej súťaže, nakoľko úspešný uchádzač akceptoval naše podmienky.

So spoločnosťou SAD Žilina, a. s. (Kysuce, Horné Považie a Turiec) je zmluva platná do vysúťaženia úspešného uchádzača v ďalšom pripravovanom tendri, čo môže byť od 2 rokov do 5 rokov.

Žilinská župa chce zároveň v krátkom čas začať s prípravou na ďalšie obstarávanie na desaťročné obdobie.


31.1.2020
Otázka (Soňa Vanovčanová, Žilinský večerník)


Potrebovali by sme zistiť, aký je skutočný stav a aký by mal byť stav lôžok na pľúcnych a infekčných oddeleniach podľa Nariadenia vlády SR 640/2008 Z. z. zo 17. 12. 2008 o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré určuje minimálny počet lôžok v Žilinskom samosprávnom kraji.

Odpoveď:

V Žilinskom kraji je v odbore pneumológia a ftizeológia celkom 42 lôžok (Univerzitná nemocnica Martin), pričom verejná minimálna sieť v zmysle Nariadenia vlády č. 640/2008 Z. z. stanovuje na Žilinský kraj 123 lôžok. To znamená, že v odbore penumológia a ftizeológia chýba v kraji celkom 81 lôžok.

Počet lôžok v odbore infektológia v Žilinskom kraji je v súčasnosti celkom 37 lôžok (Univerzitná nemocnica Martin - 22 lôžok, Ústredná vojenská nemocnica SNP – FN Ružomberok – 15 lôžok), pričom verejná minimálna sieť v zmysle Nariadenia vlády č. 640/2008 Z. z. stanovuje na Žilinský kraj 76 lôžok. To znamená, že chýba v kraji v odbore infektológia celkom 39 lôžok.

V roku 2011 na základe opatrení realizovaných zdravotnou poisťovňou v rámci optimalizácie siete zdravotníckych zariadení (ZZ) došlo od  1.6.2011 k zrušeniu pľúcneho a infekčného oddelenia vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Žilina a pľúcneho oddelenia v Hornooravskej nemocnici s poliklinikou Trstená. Na základe realizovanej optimalizácie siete ZZ zdravotné poisťovne nezazmluvnili pľúcne a infekčné oddelenia v uvedených zdravotníckych zariadeniach aj napriek enormnej snahe o udržanie uvedených pracovísk v prevádzke.
V Kysuckej nemocnici s poliklinikou Čadca došlo k zrušeniu infekčného oddelenia k 31.12.2004.

Z dôvodu zrušenia pľúcnych a infekčných oddelení a z dôvodu nedostatočnej kapacity počtu lôžok v uvedených odboroch, zdravotnícke zariadenia sú nútené hospitalizovať pacientov na oddelení vnútorného lekárstva.
Uvedený fakt spôsobuje, že lôžka na interných oddeleniach sú predimenzované a často sú tam umiestnení pacienti, ktorí si vyžadujú práve špecializovanú starostlivosť.

Odbor zdravotníctva ŽSK začal pred rokom implementovať program prevencie nozokomiálnych nákaz a hygieny rúk vo svojich zdravotníckych zariadeniach a v tej súvislosti so znižovaním rizík infekčných nákaza vytvárame infekčné izby. Už v prvej polovici februára otvárame dve infekčné izby na oddelení dlhodobo chorých a chirurgickom oddelení v DNsP Dolný Kubín, ktoré súčasne prešli výraznou modernizáciou.



31.1.2020
Otázka (Martin Pavelek, My Oravské noviny)


Aké opatrenia župa prijala v súvislosti s podozrením na ochorenie v Žiline?

Odpoveď:
Žilinská župa ako zriaďovateľ piatich zdravotníckych zariadení postupuje v súlade s odporúčaním hlavného hygienika Slovenskej republiky.

Župa oboznámila svoje zdravotnícke zariadenia s usmernením hlavného hygienika o tom ako postupovať v prípade podozrení. Zároveň ich vyzvala (prioritne príjmové ambulancie, ambulantné pohotovostné služby či urgent) k zvýšenej obozretnosti a opatrnosti a požiadala ich o navýšenie dostupných dezinfekčných roztokov pre verejnosť a súčasne ochranných pomôcok pre zdravotníckych pracovníkov (rúška, rukavice, dezinfekčné roztoky).

Do centier zdravotnej starostlivosti súčasne rozposlala aj informačné letáky Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre verejnosť v súvislosti s preventívnymi opatreniami na zníženie rizika prenosu ochorenia (ako ochoreniu predchádzať - zvýšenia hygiena rúk, používanie ochranných odevov v prípade práce na trhovisku, zásady bezpečného stravovania a tiež ako sa správať pri cestovaní do zahraničia). Tieto informačné materiály budú umiestnené pri vstupe do zdravotníckych zariadení a pri jednotlivých ambulanciách. Zverejnené sú aj na webovej stránke a sociálnych sieťach Žilinskej župy.


30.1.2020
Otázka (Ľubica Stančíková, My Liptovské noviny)

Do redakcie sme dostali otázku od nášho čitateľa. V roku 2018 župa opravila asfalt na ceste č.II/584 z rázcestia Liptovskej Sielnice po odbočku do obce Liptovská Sielnica a z rázcestia Liptovské Matiašovce po obec Liptovské Matiašovce. Vtedy tam chýbala stredová čiara. Župa vtedy vysvetlila, že cesta nezodpovedá parametrom cesty II - je úzka a stredová čiara sa tam nezmestí. Dnes je situácia iná, čiary tam sú. Čitateľ sa teda pýta, že či sa niečo zmenilo v parametroch cesty II. triedy.

Odpoveď:
V roku 2019 realizovala čata vodorovného dopravného značenia SC ŽSK obnovu deliacej čiary na ceste II/584 v úseku od hranice okresov Tvrdošín – Liptovský Mikuláš po mesto Liptovský Mikuláš. Súčasťou obnovy deliacej čiary boli aj úseky cesty II/584,kde prebehli v roku 2018 obnovy krytu vozovky.

V roku 2017 bola v spomínanom úseku realizovaná len obnova vodiacich čiar, pričom deliace čiary sa nemohli súbežne realizovať z dôvodu nedostatočnej šírky vozovky. Po vyjazdení vodiacich čiar sme v minulom roku z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky pristúpili k realizácii deliacich čiar.

Obnova deliacich čiar bola realizovaná len v miestach, kde to spĺňalo šírkové parametre usporiadania cesty II. triedy. Vynechali sa úseky, kde to nebolo možné, napr. vo vybraných úsekoch v obci Liptovské Matiašovce vzhľadom na nedostatočné šírkové parametre vozovky nebolo technicky možné realizovať obnovu vodorovného dopravného značenia.

30.1.2020
Otázka (Michal Filek, My Žilinské noviny)


1. Aké sú zámery kraja so Žilinským letiskom? Máte už vytvorený podnikateľský plán?
Zámerom župy je naštartovať rozvoj letiska a tým zvýšiť atraktivitu nášho regiónu pre investorov či turistov. Kým doteraz bola jeho činnosť na útlme, my máme záujem rozbehnúť pravidelné a príležitostné medzinárodné letecké spojenie. Cieľom je naštartovať činnosť letiska tak, aby z neho kraj profitoval predovšetkým v podobe lepšej dopravnej dostupnosti územia, väčšej mobilite obyvateľstva, či v celkovom zvýšení atraktivity územia pre investorov, ale aj turistov.

Treba si uvedomiť, že aj napriek tomu, že rokovania s niektorými firmami boli už rozbehnuté, oficiálny mandát konať a rokovať za letisko získali členovia orgánov Letiskovej spoločnosti až na mimoriadnom valnom zhromaždení (28.1.2020). Biznis plán predstavíme na najbližšom zastupiteľstve v marci.

2. Koľko peňazí plánujete do modernizácie letiska investovať? Z akých peňazí? Bude nutné predlžovať pristávacie dráhy?
Finančný plán na pomoc letisku bol predstavený už pred rokom, pri predstavení vízie. V tejto chvíli sme však nastavení tak, že viac nie sme ochotní letisku poskytnúť. Letisko musí preukázať, že v dohodnutom časovom horizonte dokáže svoje miesto a opodstatnenie v podobe benefitov pre región. Neočakávame však, že letisko bude o pár rokov ziskový podnik. V tohtoročnom rozpočte je vyčlenených 320 000€, v ďalších rokoch budú navrhované nižšie sumy. V tejto chvíli, vzhľadom na rozbehnuté neformálne rozhovory nevidíme nutnosť predlžovania dráhy, avšak v širšom časovom horizonte táto otázka určite príde, pokiaľ sa letisko bude rozvíjať tak, ako by sme si priali. Každopádne by investíciu potrebnú na predĺženie dráhy o 200m (okolo 1 milióna EUR) financovala Letisková spoločnosť Žilina, nie Žilinský samosprávny kraj (ŽSK).

3. Koľko bude stáť samotná prevádzka? Koľko na ňu ročne pôjde z rozpočtu kraja?

V rámci prevzatia majoritného podielu v spoločnosti ŽSK bude zabezpečené zvýšenie technickej úrovne letiskovej infraštruktúry na aktuálne požiadavky. V roku 2020 sú plánované výdavky 320-tisíc eur, v roku 2021 na 250-tisíc eur, ďalšie roky 160-tisíc eur. Vyššie sumy v úvode súvisia so stabilizáciou finančnej situácie a zvýšením bonity spoločnosti (napr. aby sa mohli čerpať úvery).

Výdavky v súvislosti s bezpečnosťou, záchrannými a hasičskými službami zabezpečuje ministerstvo dopravy a vlani sa pohyboval jeho príspevok vo výške približne 400–tisíc EUR

ŽSK zodpovedne zvažuje priority rozpočtu a pri rozhodovaní o prípadných výdavkoch smerom k letisku bude rozhodovať tak, aby neboli ovplyvnené iné dôležité kapitoly rozpočtu. Investičné projekty pre všetky regióny ŽSK týmto rozhodnutím preto nebudú ovplyvnené, ani ohrozené.

4. Aké plánujete rozlietať letecké linky?
Je to predčasná otázka, viaceré rokovania už prebehli, ale o výsledkoch budeme postupne oboznamovať. Cieľom je najmä začať poskytovať servis firmám v regióne, ktoré vysielajú svojich zamestnancov do zahraničia. Popritom bude letisko slúžiť ako ,,spojovník,“ ktorý bude približovať cestujúcich na väčšie letiská.

5. Do orgánov ste dosadili pána Kunscha, ktorý tam už v minulosti pôsobil a musel odstúpiť pre kauzy. Prečo práve jeho?
Odborníkov so skúsenosťami v leteckej doprave na Slovensku nie je veľa. Práve preto župa pri svojich nomináciách stavila na ľudí, ktorí majú s leteckým priemyslom skúsenosti, poznajú jeho problémy a majú reálnu predstavu, čo letisko pre svoj rozvoj potrebuje. Ak ideme do minulosti, treba vnímať aj situáciu, ktorá na letisku pred príchodom pána Kunsha do orgánov spoločnosti tom čase bola. Vtedy bolo letisko považované za čiernu dieru. Pán Kunsch sa výrazne zaslúžil o zefektívnenie prevádzky letiska. Ak myslíte kauzy ako umývanie súkromného auta na letisku, štandardná finančná pôžička spoločnosti, ktorá umožnila vyplatiť zamestnancom letiska mzdy, tak toto je osvetlené dostatočne.

6. Ďalší človek, Michal Miškovič, rokoval za kraj so SAD Žilina, čo bude stáť kraj o milióny eur viac. Aká je jeho kvalifikácia na výkon tejto funkcie?
Michal Miškovič je právnik, ktorý pomáhal pri prevode letiska. Bol v tíme, ktorý vyjednával konkrétne znenia stanov, zmlúv. Komunikoval s ministerstvami. V orgánoch spoločnosti bol aj posledné mesiace a reálne bol pri prevode či auditovaní spoločnosti. Pri fungovaní letiska je dôležité vedieť pohotovo reagovať na podnety, ktoré prichádzajú na letisko, čím sa zabezpečí jeho plynulé fungovania a ochránia sa investície, čo sme pocítili aj v čase Vianoc, kedy len pohotová reakcia pána Miškoviča zabrzdila vyplatenie neoprávnenej pohľadávky.

Všetci členovia zvolení do orgánov letiska sú dlhodobo aktívni v prípravách a konečnom prevádzaní letiska, problémy na letisku dôsledne poznajú a majú pripravený plán.

Zaujímavosťou však je, že ministerstvo naopak jedného člena dozornej rady odvolalo a nechalo toto miesto neobsadené, nenominovala nikoho aj keď v zmysle stanov a zmluvy je to ich právo.


30.1.2020
Odpoveď (Romana Vicianová, zijemvrk.sk)

Poslali by ste mi prosím všetky investície na školách za Ružomberok?

Odpoveď:
ŠKOLA ÚŽITKOVÉHO VÝTVARNÍCTVA

Žilinský samosprávny kraj spustil v závere roka veľkú modernizáciu stredných odborných škôl za zhruba 13-miliónov eur. Jednou zo škôl je Škola úžitkového výtvarníctva v Ružomberku.

Cieľom projektu je skvalitnenie podmienok pre odborné vzdelávanie a navýšenie počtu žiakov, ktorí by mali umožnení prístup ku kvalitnému vzdelávaniu zodpovedajúcemu technologickému pokroku a aktuálnym potrebám na trhu práce v tomto odvetví. Výsledkom projektu má byť aj plná debarierizácia školy.

Na škole sa dnes vyučuje úžitková maľba, textilné výtvarníctvo (ako na jedinej škole na Slovensku); modelárstvo a návrhárstvo odevov, tvorba hračiek a dekoratívnych produktov, propagačné výtvarníctvo, propagačná grafika, scénická kostýmová tvorba, produktová tvorba, ale aj reklamná tvorba, fotografický, či odevný dizajn. Vyučované odbory sú vhodné aj pre osoby žiakov so špeciálnymi potrebami.
V rámci prvej etapy prác sa počíta s vybudovaním pergoly a hľadiska na jestvujúcej terase. Vybuduje sa pódium, nový výťah a debarierizujú sa toalety.
V nasledujúcej etape sa zateplia učebne a výmenníková stanica, čím sa dosiahne zvýšenie energetickej hospodárnosti budovy.
V rámci projektu sa vybavia učebne a ateliéry pre jednotlivé odbory – novou elektronikou (fotoaparáty, objektívy, počítače so softvérom, premietacia technika...), novými strojmi (žehliaci a vyšívací stroj, kotúčová píla, lasery, obrábacia technika...), ale aj novým nábytkom (polohovací stôl, pracovné stojany..) a podobne.
S prácami sa začalo v novembri 2019. Ukončené by mali byť do konca tohto roka.
Celková investícia bude viac ako jeden milión eur. Bude hradená z európskych finančných zdrojov.

GYMNÁZIUM RUŽOMBEROK

Na tento rok je naplánovaná aj modernizácia Gymnázia na Moyzesovej ulici v Ružomberku. Budovu čakajú viaceré stavebné práce. Kľúčovou je najmä výmena okien ako aj dverí v obvodových stenách. V pláne je tiež úprava maľby, omietok a montáž oceľových mreží. Predpokladaná cena je takmer 300 tisíc eur.

OBCHODNÁ AKADÉMIA RUŽOMBEROK

Tento rok začnú aj práce na Obchodnej akadémií v Ružomberku, kde sa pripravuje II.etapa rekonštruk-cie. Spočíva v zateplení priestorov telocvične a vybudovaním bezbariérového prístupu do telocvične. Aktuálne sa vybavuje stavebné povolenie a vysporiadanie vlastníckych vzťahov pod novonavrhovaným ram-pami pre osoby so zdravotným znevýhodnením. Po vybavení príslušných povolení sa spustí proces verejného obstarávania na dodávateľa stavby.

Celý projekt bude financovaný z rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja a predpokladané náklady sú vo výške 50-tisíc eur.


29.1.2020
Otázka (Alexandra Moštková, TASR)

Rada by som vás poprosila o vyjadrenie v súvislosti so zámerom ŽSK vybudovať v Mošovciach Alzheimer-geronto centrum. Zámer zriadenia tejto sociálnej služby deklaroval ŽSK ešte v  septembri 2018, kedy ho na svojom rokovaní schválili aj žilinskí krajskí poslanci.

Predsedníčka ŽSK Erika Jurinová vtedy informovala, že ŽSK obstará dokumentáciu, ktorá by mala poskytnúť ucelenejší obraz o centre.

Má ŽSK naďalej záujem vybudovať toto centrum?
Aké kroky doposiaľ uskutočnil ŽSK v súvislosti s výstavbou centra? Má už obstaranú dokumentáciu? Komunikoval s Ministerstvom zdravotníctva SR o tejto téme?

Odpoveď:
Žilinský samosprávny kraj pokračuje v projekte alzheimer centra (oficiálny názov projektu je Centrum Pod Lipami v Mošovciach, slúžiť bude na pomoc ľuďom s neurodegeneratívnym ochorením mozgu). Aktuálne je spracovaná projektová dokumentácia, ktorá je spolu so všetkými podkladmi odovzdaná na stavebný úrad v Turčianskych Tepliciach, kde čakáme na vydanie územného rozhodnutia. Celý proces prípravy na územné konanie bol predĺžený v dôsledku nevysporiadaných pozemkov v areáli budovy. Po vydaní územného rozhodnutia bude nasledovať žiadosť o vydanie stavebného povolenia. 

Župa v tejto chvíli vyvíja aktivity s cieľom získať finančné prostriedky na realizáciu projektu. Okrem toho sa bude uchádzať aj o prostriedky z Európskych finančných zdrojov, nové výzvy budú ohlásené v novom programovacom období.


28.1.2020
Otázka (Jozef Ryník, Trend)


1. Prečo musí byť prímestská autobusová doprava dotovaná?

Autobusová doprava nemusí byť dotovaná, ak sú podnikateľské subjekty schopné a ochotné takúto dopravu zabezpečiť na svoje náklady a riziko. Dopravná obslužnosť prímestskej autobusovej dopravy je z ekonomického hľadiska stratová. V zmysle zákona o cestnej doprave (č. 56/2012 Z. z. ) však má Žilinský samosprávny kraj zákonnú povinnosť zabezpečovať dopravnú obslužnosť územia svojho kraja pravidelnou prímestskou autobusovou dopravou.

Tarifa vo verejnej osobnej doprave je na Slovensku pomerne nízka. Hustota osídlenia nie je prakticky nikde natoľko veľká, aby pri nízkych tarifách dokázala úplne uhradiť úplné náklady pravidelne vykonávanej verejnej osobnej dopravy.

Na základe platnej legislatívy uzatvárajú samosprávne kraje s vybranými dopravnými spoločnosťami zmluvy o službách vo verejnom záujme. Správny orgán kompenzuje dopravcovi náklady predstavujúce protihodnotu za povinnosti služby vo verejnom záujme, na koordináciu dopravy alebo náhrady za plnenie niektorých záväzkov súvisiacich so službami vo verejnom záujme.

2. Boli by inak lístky oveľa drahšie prípadne by sa nejazdilo do každej dediny?

Základom dopravnej obslužnosti územia je preprava cestujúcich do zamestnania a škôl. Nasleduje preprava cestujúcich do zdravotných zariadení a až následne sa zabezpečuje preprava cestujúcich smerujúcich do nákupných centier a za zábavou. V prípade, že by sa mala prevádzkovať prímestská autobusová doprava tak, aby bola zisková, muselo by dôjsť k redukcii autobusových spojov približne o 30% oproti súčasnému objemu. Redukovali by sa spoje premávajúce v čase dopravného sedla, spoje premávajúce vo večerných hodinách, víkendové spoje.

Ak by mala byť verejná osobná doprava v jej súčasnom rozsahu vykonávaná za trhovú tarifu (t. j. doprava by mala byť vykonávaná bez dotácií), narástla by cena lístky na približne trojnásobok súčasnej úrovne. To by ale – s ohľadom na obvyklý slovenský zárobok – znamenalo okamžité vyprázdnenie jestvujúcich spojov a v konečnom dôsledku zánik akejkoľvek verejnej osobnej dopravy.

3. Dá sa vyčísliť koľko kraj dotuje cenu lístkov? Koľko by stáli bez dotácii?

K dispozícii máme údaje za rok 2018. Momentálne prebieha kontrola hospodárenia autobusových dopravcov za rok 2019, preto poskytujeme údaje za rok 2018. Žilinský samosprávny kraj financoval poskytnuté zľavy na cestovnom za rok 2018 v hodnote 5 428 419 €. Údaje za rok 2019 budú k dispozícii až po vykonaní kontroly.

4. Súvisí pokles záujmu o autobusy aj s tým, že nechodia všade a pravidelne?

Určite áno. Aktuálny spôsob zabezpečovania prímestskej autobusovej dopravy je zodpovedá dobe spred desiatok rokov, kedy za hlavnú povinnosť tohto dopravného módu sa považovala doprava do škôl, zamestnania, úradov a k lekárovi. To spôsobilo veľkú a nanajvýš neprehľadnú kumuláciu autobusových spojov počas prepravných špičiek, ktorá je vystriedaná veľmi malou frekvenciou počas dopravných sediel.
Pokles cestujúcich v prímestskej autobusovej doprave prioritne súvisí s tým, že veľká časť domácností vlastní osobné motorové vozidlo. Umožňuje to byť ďaleko flexibilnejší a nezávislejší. Navyše vlastniť osobné motorové vozidlo nie je v súčasnosti výrazne ekonomicky náročné.

5. Môže za pokles záujmu o autobusovú dopravu aj vlaková doprava „zadarmo“. Presadli ľudia v ZISK kraji z autobusov do vlakov či do aut? Dá sa to doložiť aj číslami?

Treba skonštatovať, že železničná doprava nie je prítomná všade. Preto sa domnievame, že zavedenie bezplatného cestovania pre vybrané skupiny obyvateľstva nebolo správnym krokom, pretože znevýhodňuje regióny bez železničnej dopravy. Nahral železnici len tam, kde majú vlaky dostatočnú prepravnú rýchlosť a kde sú železničné stanice a zastávky v okruhu primeranej dochádzkovej vzdialenosti vo vzťahu k sídlam na jej trase. Z tohto dôvodu nastal pokles počtu cestujúcich v prímestskej autobusovej dopravy len na úrovni jednotiek percent. Domnievame sa, že oveľa významnejším dôvodom dlhodobého poklesu počtov cestujúcich v prímestských autobusoch je neprehľadnosť systému a fakt, že autobusy so železnicou nespolupracujú, ale si navzájom konkurujú.

V prímestskej autobusovej doprave v ŽSK sme nezaznamenali výrazný pokles cestujúcich z dôvodu zavedenia bezplatnej železničnej dopravy. Zavedenie výrazne zasiahlo komerčných autobusových dopravcov, prevádzkujúcich diaľkové autobusové linky. Mnohí prevádzkovatelia diaľkovej autobusovej dopravy kvôli tomuto opatreniu ukončili svoju činnosť.

6. Prečo dotácie SADkám z roka na rok stúpajú? SADky sa sťažujú, že im stúpajú najmä mzdové náklady na šoférov aj kvôli vyššej minimálnej mzde a príplatkoch za víkendy a noci aj náklady na modernejšie autobusy, a preto chcú vyššie dotácie. Je to relevantný argument?

Áno, je to jeden z relevantných argumentov. Ďalším je často už nevyhnutná modernizácia vozidlového parku, ktorá bola v minulosti u niektorých dopravcov spomalená. A dôležitým dôvodom je pokles tržieb v dôsledku znižovania počtu prepravených cestujúcich.
Mzdové náklady v posledných rokoch rapídne stúpajú (opatrenia vlády SR) viď. vývoj minimálnej mzdy a príplatkov za prácu cez víkendy, sviatky a v noci, pohonné látky taktiež neustále stúpajú. S prísnejšími emisnými normami rastú aj nároky na ekológiu autobusov, kde je potrebné nakupovať moderné autobusy vybavené motormi, ktoré spĺňajú emisnú triedu EURO 6. Na vplyv dotácie potrebnej pre dopravcov majú vplyv aj klesajúce tržby, s čím priamo súvisí aj klesajúci počet cestujúcich.

7. Všetci autobusári hovoria, že chcú dlhodobé zmluvy, ktoré im zabezpečia investície do novších a drahších autobusov. Preto nechcú ísť do tendrov na dva roky je to neistota. Ak by to spravili, museli by nakúpiť stovky nových autobusov, ktoré sa odpisujú 12 rokov. Ak by nedostali dlhšiu zmluvu, nevedeli by čo s nakúpenými strojmi robiť. Čo hovoríte na ich argumenty?

Nie je pravdou, že v prípade krátkodobého kontaktu treba vždy a za všetkých okolností kúpiť nové autobusy. Na jeho realizáciu by v drvivej väčšine postačovali vozidlá, ktoré momentálne majú aktuálni dopravcovia. Nároky na vekovú skladbu vozidlového parku sú v každom prípade vecou súťažných podmienok.
Zákonom stanovená doba na odpisovanie autobusov sú 4 roky. Po dohode zmluvných strán v prípade dlhodobých zmlúv je možné tieto odpisy rozložiť na dlhšie obdobie podľa dĺžky uzatvorenej zmluvy, čím sa náklady na odpisy autobusov výrazne znížia rozdelia do viacerých rokov a objednávateľ ich rovnomerne počas celej dĺžky kontraktu prepláca.
Budeme konkrétny pre prípad BBSK: Ak súd rozhodol, že zmluva je neplatná, potom pravidlá a cenová kalkulácia by mala zostať ekonomicky porovnateľná ku dňu zrušeniu zmluvy. Nie je podľa nášho názoru reálne aby sa v priebehu niekoľkých dní sa zmenili skutočné náklady dopravcov (v prípade BBSK podľa dostupných informácií o 30 až 34 mil. eur ročne). Počet autobusov sa výraznejšie zvyšuje iba pri dlhodobých zmluvách a dopravcovia zavádzajú, ak tvrdia, že musia pri plnení zmlúv na 2 roky nakúpiť množstvo nových autobusov. Profit z týchto nákupov je pre dopravcov ekonomicky výhodný a to nielen prostredníctvom rýchlych odpisov, ale aj vo forme nákupov bez uplatnenia zákona o verejnom obstarávaní t.j formou dohody s dodávateľom a  „neobstarávania“.


28.1.2020
Otázka (Tibor Habo, Aktuality.sk)

V súvislosti na nadväznosť udalostí s autobusovou dopravou v Banskobystrickom samosprávnom kraji sa chcem spýtať:

Koľko zaplatil Žilinský kraj za prímestskú autobusovú dopravu zmluvným dopravcom za roky 2018 a 2019?

Odpoveď:
Žilinský samosprávny kraj stála prímestská autobusová doprava v roku 2018 19 996 761 eur a v roku 2019 zatiaľ 22 961 290 Eur.

Žilinský samosprávny kraj zaplatil dopravcovi SAD Žilina v roku 2018 preddavky v zmysle uzatvorenej zmluvy v objeme 10 560 100 eur, v r. 2018 zároveň uhradil nedoplatok za rok 2017 v objeme 1 605 474 eur.
Nedoplatok za rok 2018 činil 1 532 522 eur, ktorý bol dopravcovi uhradený v roku 2019.

Dopravcovi Arriva Liorbus zaplatil ŽSK v roku 2018 preddavky v zmysle uzatvorenej zmluvy v objeme 6 800 000 eur, v r. 2018 zároveň uhradil nedoplatok za rok 2017 v objeme 321 932 eur.
Nedoplatok za rok 2018 bol vo výške 1 104 139, ktorý bol uhradený v roku 2019.

ŽSK zaplatil dopravcovi SAD Žilina v roku 2019 preddavky v zmysle uzatvorenej zmluvy v objeme 12 827 241 eur, v r. 2019 zároveň uhradil nedoplatok za rok 2018 v objeme 1 532 522 eur.

Dopravcovi Arriva Liorbus zaplatil ŽSK v roku 2019 preddavky v zmysle uzatvorenej zmluvy v objeme 7 503 218 eur. V roku 2019 zároveň uhradil nedoplatok za rok 2018 v objeme 1 104 139 eur.

Úhrada nedoplatkov, ktoré si budú uplatňovať obaja zmluvní dopravcovia za rok 2019, bude predmetom schvaľovania Zastupiteľstvom ŽSK v máji 2020.


28.1.2020
Otázka (Tibor Habo, Aktuality.sk)

Chcel by som Vás požiadať o zodpovedanie otázok ohľadom TLM Investment.

Odpoveď:
Takéto správanie zo strany zhotoviteľa považujeme za nemorálne a neakceptovateľné. Žilinský samosprávny kraj hľadal možnosti ako sa voči firme TLM Investment brániť, avšak aj kvôli dodatkom podpísaným bývalým vedením s cieľom dokončiť stavbu ešte pred voľbami, nemohol zhotoviteľa penalizovať.

Aby sa predišlo podobným situáciám, župa sprísnila podmienky verejného obstarávania a zmluvných vzťahov so zhotoviteľmi.

1. Nedávno som sa pýtal na nevyplatené faktúry a reklamácie pri dostavbe Oravskej polikliniky. Uviedli ste, že reklamácie sa týkali najmä firmy (Horvát - Klimatizácia a vetranie), ktorá pracovala na vzduchotechnike. Táto firma tvrdí, že dokumentáciu od vzduchotechniky má stále u seba, napriek tomu vykonané práce firma Otnava a TLM Investment odovzdali župe. Môžete vysvetliť, akú dokumentáciu na vzduchotechniku župa prevzala?

Dokumentáciu ku kolaudácia odovzdávala firma TLM Investment, ktorá bola generálnym dodávateľom. Firma Otnava bola subdodávateľom stavby, pre ktorú vykonávali práce ďalší subdodávatelia. Na základe dokladov predložených firmou TLM Investment bola zrealizovaná aj samotná kolaudácia, ktorú má na starosti príslušný stavebný úrad.
V článku je trochu nepresné, že Otnava Dolný Kubín odovzdala župe práce bez dokumentácie od vzduchotechniky. Spoločnosť Otnava nám nemala čo odovzdávať, nakoľko ŽSK mala zmluvu s generálnym dodávateľom - TLM Investment. Zdá sa, že aj Žilinský samosprávny kraj bol v tomto smere firmou TLM Investment zavádzaný.

2. Po publikovaní článku o p. Hlavatíkovi a firme TLM Investment sa redakcii začali ozývať ďalšie firmy, ktoré mali pracovať na Oravskej poliklinike a rovnako nemali byť týmto subjektom vyplatené. Koľko takýchto firiem eviduje župa, resp. obrátili sa na Vás v tejto veci ďalšie firmy?

Vnímame nespravodlivosť, ktorá sa udiala subdodávateľským firmám a považujeme konanie firmy TLM Investment za nemorálne. Žilinský samosprávny kraj má vedomosť o požiadavkách na nevyplatené faktúry zo strany TLM Investment resp. Otnava Dolný Kubín svojím subdodávateľom od troch firiem. Ide v podstate o firmy uvádzané v článku. (Horvát Klimatizácie a vetranie, s.r.o, PP Elektro - Patrik Pisarčík, Krovmont).

3. Jednou z firiem, ktorá nemala byť firmami p. Hlavatíka vyplatená a ktorá robila na Oravskej poliklinike rozvody a vykurovanie, je spoločnosť M-Servis zo Žiliny. Ani táto firma vraj neodovzdala k vykonaným prácam protokoly, hoci je stavba skolaudovaná. Robila táto firma práce na poliklinike a obrátila sa na župu vo veci dlžob?

O tejto spoločnosti župa nemá vedomosť. V Zmluve o dielo medzi Žilinským samosprávnym krajom a firmou TLM Investment bola ako subdodávateľ uvedená iba firma Otnava Group a.s..

4. TLM Investment mala zmluvu so župou na stavebné úpravy na prístavbe urgentného príjmu Liptovskej nemocnice v Liptovskom Mikuláši. Zmluva mala byť neskôr rozviazaná. Môžete uviesť prečo? TLM Investment v istom období s prácami meškala. Vyskytli sa s touto firmou pri urgentom príjme aj ďalšie problémy? Môžete potvrdiť, že prístavba urgentného príjmu nemocnice je stále nedokončená a prečo?

Žilinská župa v tomto prípade doplatila na nekvalitný projekt, ktorý bol pripravený ešte za bývalého vedenia. Vysúťažený zhotoviteľ stavby meškal s realizáciou stavby a neplnil zmluvné termíny, pričom sa odvolával na nekompletnú a nepostačujúcu projektovú dokumentáciu. Po zvážení všetkých okolností a po vzájomnej dohode bol zmluvný vzťah so zhotoviteľom ukončený. Projektová dokumentácia musela byť pripravená nanovo, čo celý proces výstavby urgentného príjmu spomalilo.

Prístavba urgentného príjmu nebola dokončená a v tomto období začína proces verejného obstarávania na dostavbu tejto stavby. So samotnými prácami sa začne po dokončení súťaže, podpise Zmluvy o dielo a odovzdaní staveniska.

5. Má župa v súčasnosti stále platné zmluvy s firmou TLM Investment alebo inou firmou Ľuboša Hlavatíka?

Žilinský samosprávny kraj má v súčasnosti uzavretú zmluvu s firmou TLM Investment prostredníctvom svojej Dolnokubínskej nemocnice, kde firma robí rekonštrukciu hygienických zariadení. Aj v tomto prípade sú práce sprevádzané problémami – nízka kvalita odvedených prác, či nedodržiavanie termínov.


23.1.2020
Otázka (Martina Karasová, TV JOJ)

Do spravodajstva pripravujem reportáž o dotácii z Úradu vlády na vybudovanie hokejových akadémií pre každý kraj vo výške 2 mil. eur.
Chcela by som vás preto požiadať o vyjadrenie:
- ako vítate túto iniciatívu?
- na akadémie by mali prispieť aj VÚC vo výške približne 60%, máte na to prostriedky? Rátate s budovaním akadémie vo vašom kraji v rozpočte?
- ako reálne vidíte vybudovanie hokejovej akadémie vo vašom kraji? Kde by to mohlo byť, v spojení s akou školou, štadiónom?
- rokoval už niekto s vami na túto tému?

Otázka:

Vzhľadom na to, že informácia o schválenom návrhu je veľmi čerstvá, potrebuje určite viac času, aby sme sa s podmienkami oboznámili a vyhodnotili možnosti.

Začiatkom januára sme podpísali memorandum so Slovenským zväzom ľadového hokeja. Je to pre nás záväzok, že chceme spolupracovať a spoločne rozvíjať hokej v kraji.

Na jednej strane preto určite vítame každú iniciatívu, ktorá by mohla pomôcť rozvíjať športové príležitosti a vzdelávanie v kraji. Na druhej strane niektoré podmienky, ktoré sú v návrhu definované, stavajú samosprávy do neľahkej úlohy. Okrem toho, že by sa župa musela zaviazať financovať až 60% z celkovej sumy, vznikajú jej aj ďalšie záväzky - musela by mať vyriešený pozemok pre tréningovú halu, vytvoriť ambulanciu športového lekára, nové pracovne miesta (tréner, asistent trénera, športový psychológ, fyzioterapeut, správca športovísk). Ďalej nastáva otázka, kto bude zabezpečovať a dotovať údržbu, servis, zakúpenie Rolby na ľad, či platiť zamestnancov na úpravu ľadovej plochy.

Dnes sú v dôsledku legislatívnych opatrení vlády rozpočty samospráv výrazne napäté. Zmeny v legislatíve majú vplyv nielen na ekonomickú kondíciu župy, ale aj miest a obcí. Jediný poslanecký návrh poslancov Národnej rady SR, výsledkom ktorého je zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane daňovníkov, pre nás znamená výpadok vo výške 5,6 milióna eur na podielových daniach. Navyše musíme čeliť zvýšeným nárokom v oblasti osobných nákladov.

Spoluprácu pri budovaní hokejovej akadémie vidíme cez našu Športovú školu v Žiline. V tomto smere sme aj rokovali so Slovenským zväzom ľadového hokeja. Našou úlohou bude pripraviť podmienky na škole tak, aby poskytovala kvalitné vzdelávanie a zároveň podporovala šport na profesionálnej úrovni. Zároveň sa prostredníctvom školy budeme snažiť získavať mládež z celého kraja.


23.1.2020
Otázka (Michala Staníková, Žilinský večerník)


Pripravujem článok o mimoriadnej situácii v Terchovej – teda, či ešte trvá, resp. kedy bola ukončená. Rada by som sa opýtala, či ešte v Terchovej trvajú nejaké dopravné obmedzenia v súvislosti so sanáciou brala, resp. aké dopravné opatrenia boli urobené a ak už mimoriadna situácia netrvá, kedy bola premávka na tomto úseku vrátená do bežného režimu?

Odpoveď:
V súvislosti so sanačnými prácami na brale v Tiesňavách bola doprava v termíne od 13. novembra do 19. decembra vedená iba v jednom jazdnom pruhu a riadená svetelnou signalizáciou. Po dohode krízového štábu sa striedavý prejazd vozidiel zrušil a v súčasnosti je doprava v tomto úseku bez výrazných obmedzení. Aj naďalej však ostáva osadené dočasné dopravné značenie, ktoré upozorňuje na zúženú vozovku, práce na ceste a zníženú rýchlosť (30). Dočasné dopravné značenie bude osadené do odvolania mimoriadnej situácie.

Mimoriadna situácia k dnešnému dňu nebola odvolaná.


10.1.2020
Otázka (Magdaléna Palúchová, My Kysucké noviny)


Veľmi pekne Vás chcem poprosiť o informácie ohľadne pohotovosti lekární. Od januára platí nová legislatíva a podľa našich informácií sa majú lekárne dohodnúť s lekárnickou komorou, príp. s VÚC na časoch ich pohotovostných služieb.

1. Chcela by som sa opýtať, čo táto zmena znamená pre ŽSK?


V predchádzajúcom znení zákona bol pevne uvedený čas, kedy sa mala slúžiť lekárenská pohotovostná služba: a to v pracovné dni od 16:00 do 22:30 a cez dni pracovného pokoja o 7:00 do 22:30.

Žilinský samosprávny kraj nariaďoval lekárňam v rámci jednotlivých okresov tieto pohotovostné služby, teda určil, ktorá lekáreň bude kedy slúžiť.

Po zmene v zákone prebrala kompetenciu nariaďovať tieto pohotovostné služby Slovenská lekárnická komora. Rovnako zo zákona ,,vypadol,, aj presný časový rozsah lekárenskej pohotovostnej služby, čo znamená, že Komora po dohode s miestnymi lekárnikmi v danom okrese určuje časový rozsah, v akom sa bude v tomto okrese lekárenská pohotovosť poskytovať a vypracuje rozpis, kto bude kedy slúžiť.

Žilinský samosprávny kraj tento rozpis následne zverejní. Ak by sa poskytovatelia lekárenskej zdravotnej starostlivosti (=lekárnici) s Komorou nedohodli, preberá úlohu nariadiť lekárenskú pohotovosť kraj.

2. Ako táto dohoda medzi ŽSK a lekárňami prebieha resp. prebehla, nakoľko na stránke ŽSK sú už nahodené niektoré okresy, Čadca tam napríklad chýba.

Pri rokovaní s regionálnou komorou sme vyjadrili nespokojnosť s uplatňovaním novely. Nesúhlasíme s tým, že lekárne nebudú otvorené počas doby fungovania APS (do 22.00). Tým sa narušila kontinuita medzi APS a lekárnickou pohotovosťou a pacient nebude mať možnosť výberu liekov počas celej doby fungovania APS. Komora nás upovedomila, že naše stanovisko je viac poradné ako rozhodujúce. Uvedené vyjadrenie ŽSK v spolupráci so sekciou zdravotníctva SK8 (združenie samosprávnych krajov) preveruje.

Pre okres Čadca je zverejnený rozpis pre mesiac január. Komora sa s lekárnikmi v tomto okrese dohodla, že rozsah lekárenskej pohotovostnej služby bude kopírovať otváracie hodiny lekární v nákupných centrách (podobne bolo ustanovené vo väčšine okresov).

Špeciálne sa vypisuje iba pohotovosť počas dní pracovného pokoja, v januári sme rozpísali teda príslušné dva dni pracovného pokoja. Nakoľko vo februári a v marci nemáme dni pracovného pokoja, platí, že pohotovosti tu slúžia v rámci svojich bežných otváracích hodín (do 20:00hod ) lekárne v nákupných centrách.

Žiadna lekáreň tieto mesiace neslúži nad rámec bežných otváracích hodín (preto sa to nenachádza v rozpise).

3. Aké kritériá ŽSK hodnotí pri dohode s lekárňami?
Dohoda s lekárňami bola po novele zákona v kompetencii Lekárnickej komory.

4. V akom termíne ŽSK pripraví rozpis pohotovostí?

Rozpis bude zverejnený najneskôr mesiac pred začiatkom obdobia, na ktoré sa vzťahuje.
Vždy ale musia byť zverejnené súčasne rozpisy na 3 kalendárne mesiace. Teraz máme teda zverejnený rozpis na január, február a marec.


Spodná navigácia

Aktualizácia: 15.10.2020

Sekcie


Jazykové verzie webstránky