Odpovede novinárom 2020

10.2.2020
Otázka (Lukáš Dzivý, RTVS)


Z ministerstva dopravy ste získali 150 000 eur na výstavbu cyklochodníkov, resp. na prípravu projektov na ich výstavbu. Zaujíma ma ako chcete spomínané peniaze využiť, v ktorých častiach samosprávneho kraja ich chcete využiť?

Odpoveď:
Dotácia v rámci výzvy Ministerstva dopravy a výstavby SR pre podporu cyklistickej dopravy bola získaná pre spracovanie projektovej dokumentácia na stavebné povolenie pre stavbu "Vážska cyklodopravná trasa - úsek Žilina - Bytča - hranica ŽSK/TSK – (Považká Bystrica)". Pre túto cyklotrasu v predpokladanej dĺžke 26 km bola v roku 2019 spracovaná dokumentácia pre územné rozhodnutie (DUR), v závere roka bolo pre ňu vydané aj platné územné rozhodnutie. Pre prvú etapu tejto cyklotrasy medzi Žilinou - Žilinou Považským Chlmcom, vrátane 200 m dlhej lávky pre cyklistov a peších ponad Váh v Žiline, ako aj úsek z Hričovskej priehrady do Kotešovej sme už spracovali aj dokumentáciu pre stavebné povolenie. Stavebné povolenie nám bolo vydané 7. februára 2020. Pre túto časť chceme v súčasnosti podať projekt na jeho realizáciu do operačného programu IROP.
Dotazovanú dotáciu vo výške 150 000 Eur, získanú vo výzve Ministerstva dopravy a výstavby SR, chceme teda použiť na spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a s tým súvisiacu inžiniersku činnosť pre ďalšie dva úseky tejto cyklotrasy v zmysle spracovanej DUR. Prvý je 8,37 km dlhý úsek od hranice TSK/ŽSK po starý cestný most v Bytči a druhý od hate VD Hričov do Žiliny Považského Chlmca v dĺžke 3,1 km. Spolu je to teda cca. 11,5 km cyklotrasy.


6.2.2020
Otázka (Iveta Hažíková, My Kysucké noviny)


Chcem vás poprosiť o informáciu týkajúcu sa posilnenia spojov na trase Čadca - Skalité a späť. Aký je konečný verdikt? Budú pridané spoje, ak áno odkedy, došlo k dohode ohľadom financovania? Ako to dopadlo?

Odpoveď:
Žilinský samosprávny kraj je v prvom rade objednávateľom verejnej autobusovej dopravy. Vlakovú dopravu zabezpečujú štát. Dopravná situácia, ktorá dnes v okolí Svrčinovca je, je najmä v dôsledku nedostavaného dôležitého diaľničného úseku, a preto by malo byť v záujme vlády tento problém riešiť aj financovať. Pokiaľ by autá neuviazli v kolónach a na cestách by neboli zápchy, bola by dostačujúca aj autobusová verejná doprava. Dnes však aj autobusy stoja v kolónach. Aj naďalej však máme záujem túto situáciu riešiť a s ministerstvom ako aj Železničnou spoločnosťou Slovensko o pridaní vlakov rokujeme. Rokovania sa posunuli do štádia pripomienkovania návrhu zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme a prevádzkovaní verejnej osobnej dopravy na traťovom úseku Čadca – Skalité. Tento návrh je veľmi čerstvý, na Žilinský samosprávny kraj bol doručený na konci januára. Predmetom je aj úprava výšky ceny, keďže už teraz vieme povedať, že vlaky nebudú premávať celý rok 2020. Dôvodom je, že Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., dokáže tieto vlaky pridať až od 2. pravidelnej zmeny Grafikonu vlakovej dopravy (GVD), ktorá pripadne v tomto roku na 14. 06. 2020.


6.2.2020
Otázka (Milan Velecký, RTVS)


Mohli by ste, prosím, spresniť, čo sa v projektovej dokumentácii na výstavbu urgentu v Liptovskom Mikuláši zmenilo? V čom je táto nová iná ako tá predchádzajúca? Aj vecne - aspoň najdôležitejšie zmeny, aj z hľadiska očakávanej ceny / nákladov na výstavbu.

Odpoveď:
Stavebné práce začali realizovať už v auguste 2016, ale pôvodný zhotoviteľ stavebné práce nedokončil a odvolával sa na nedostatočnú projektovú dokumentáciu. So zhotoviteľom sme sa dohodli na ukončení zmluvy a začali sme s obstarávaním novej projektovej dokumentácie. Tá je dnes už hotová. Oproti pôvodnému projektu dôjde ku zmenám v materiálovom a konštrukčnom prevedení niektorých konštrukcií. Chybne zrealizované a nevyhovujúce konštrukcie budú vyhotovené nanovo v zmysle platných predpisov a noriem v požadovanom materiálovom vyhotovení. Nový zhotoviteľ bude postupovať v zmysle novej dopracovanej projektovej dokumentácie. Projekt rieši aj zateplenie objektu prístavy, stavebné úpravy existujúcich priestorov chirurgického pavilónu, v suteréne v šatniach sa budú realizovať nové maľby, vyhotovia sa nové nášľapné vrstvy na podlahách a nové keramické obklady stien, osadia sa nové dverné krídla. Súčasťou projektu je aj vybudovanie prístupovej komunikácie k budove urgentného príjmu. Dispozičné riešenie zostane zachované, zmení sa len časť recepcie, ktorá sa otvorí smerom do vstupnej haly a oddelí sa recepčným pultom. Rozpočet stavby v zmysle projektovej dokumentácie je cca 1,15 mil. € Ak všetko pôjde ako má, verejné obstarávanie na zhotoviteľa by mohlo byť vyhlásené tento mesiac. 


5.2.2020
Otázka (Ľubica Stančíková, My Liptovské noviny)


Poslanec ŽSK Erik Gemzický na minulotýždňovom zastupiteľstve predniesol interpeláciu týkajúcu sa vetrolamov pri župných cestách v regióne Liptov.
Ide o skutočne trefnú interpeláciu, v úsekoch pri L.Sielnici veľmi fúka, sneh je nafúkaný na ceste a dochádza tam k častým dopravným nehodám.
Aké je stanovisko župy k tejto problematike?
Sú vetrolamy z Vašej strany schodným a uskutočniteľným riešením?

Odpoveď:
Správa ciest ŽSK pravidelne monitoruje cesty II. a III. triedy a má vytypované úseky, kde často dochádza k zafúkavaniu ciest z priľahlých polí, najčastejšie je to na otvorených úsekoch ciest v extravilánoch obcí a miest (ide približne o 12 km ciest). Dnes Správa ciest ŽSK nedisponuje žiadnymi certifikovanými snehovými zábranami (zásnežkami). Možnosťou ich zakúpenia a osadenia sa však zaoberá, nakoľko ich používanie v konečnom dôsledku môže uľahčiť zimnú údržbu a zlepší zjazdnosť ciest. Umiestnenie zásnežiek v súčasnosti podlieha súhlasu vlastníka pozemku, na ktorý pozemok sa vetrolamy umiestnia, čiže Správa ciest bude musieť získať aj súhlas týchto vlastníkov s umiestnením zásnežiek. 


5.2.2020
Otázka (Michal Domenik, Ružomberský hlas)


Od začiatku roka nie sú obyvatelia okresu Ružomberok informovaní o Lekárenskej pohotovosti, pretože na stránke e-vuc.sk nie sú dostupné dané údaje.
1) Prečo doposiaľ Žilinský samosprávny kraj nezverejňuje Lekárenskú pohotovosť v okrese Ružomberok (od začiatku roka)?
2) Uvedomujete si vašu zodpovednosť voči obyvateľom okresu Ružomberok? Ak áno, ako je možné, že od 1.1.2020 nemôžu obyvatelia okresu nájsť tieto informácie?
3) Kedy konečne dôjde k náprave?
Prikladám link:
https://www.e-vuc.sk/zsk/zdravotnictvo/lekarenska-pohotovostna-sluzba-v-zsk.html?page_id=40490&okres=Okres+Ru%C5%BEomberok


Odpoveď:
Na úvod by som rada vysvetlila zmenu, ktorá nastala v rozpise lekárenských pohotovostí v súvislosti so zmenou platnej legislatívy.

V predchádzajúcom znení zákona bol pevne uvedený čas, kedy sa mala slúžiť lekárenská pohotovostná služba: a to v pracovné dni od 16:00 do 22:30 a cez dni pracovného pokoja o 7:00 do 22:30. Žilinský samosprávny kraj nariaďoval lekárňam v rámci jednotlivých okresov tieto pohotovostné služby, teda určil, ktorá lekáreň bude kedy slúžiť.

Po zmene v zákone prebrala kompetenciu nariaďovať tieto pohotovostné služby Slovenská lekárnická komora. Rovnako zo zákona ,,vypadol,, aj presný časový rozsah lekárenskej pohotovostnej služby, čo znamená, že Komora po dohode s miestnymi lekárnikmi v danom okrese určuje časový rozsah, v akom sa bude v tomto okrese lekárenská pohotovosť poskytovať a vypracuje rozpis, kto bude kedy slúžiť.

Žilinský samosprávny kraj tento rozpis následne zverejní. Ak by sa poskytovatelia lekárenskej zdravotnej starostlivosti (=lekárnici) s Komorou nedohodli, preberá úlohu nariadiť lekárenskú pohotovosť kraj.

Pri rokovaní s regionálnou komorou sme vyjadrili nespokojnosť s uplatňovaním novely. Nesúhlasíme s tým, že lekárne nebudú otvorené počas doby fungovania APS (do 22.00). Tým sa narušila kontinuita medzi APS a lekárnickou pohotovosťou a pacient nebude mať možnosť výberu liekov počas celej doby fungovania APS. Komora nás upovedomila, že naše stanovisko je viac poradné ako rozhodujúce. Uvedené vyjadrenie ŽSK v spolupráci so sekciou zdravotníctva SK8 (združenie samosprávnych krajov) preveruje.

Lekárnická komora sa dohodla s lekárnikmi v okrese Ružomberok na tom, že lekárenská pohotovostná služba v okrese sa bude poskytovať nad rámec bežných otváracích hodín lekární iba počas dní pracovného pokoja. Bežné pracovné dni a víkendy bude lekárenská zdravotná starostlivosť dostupná iba v rámci bežných otváracích hodín lekární.

Prikladám link na rozpis, ktorý bol zverejnený na dverách každej lekárne v okrese:
-počas mesiaca január:
https://www.e-vuc.sk/buxus/docs/rozpisy_lekarne_pohotovost/SUZI08_20200102_1577964021692_5170.pdf

-počas mesiaca február:
https://www.e-vuc.sk/buxus/docs/rozpisy_lekarne_pohotovost/SUZI08_20200102_1577964062747_5210.pdf

Samosprávny kraj vyvinul maximálne úsilie vedúce k predĺženiu poskytovania lekárenských pohotovostných služieb. No tieto služby nie sú nijak hradené, a preto lekárnici a ani Komora neboli prístupní slúžiť nad rámec súčasného stavu.
1) Prečo doposiaľ Žilinský samosprávny kraj nezverejňuje Lekárenskú pohotovosť v okrese Ružomberok (od začiatku roka)? ŽSK zverejňuje rozpisy lekárenskej pohotovostnej služby na dverách každej lekárne v príslušnom okrese a aj na svojom webovom sídle:https://www.e-vuc.sk/e-vuc/pre-prevadzkovatelov-lekarni/rozpisy-lekarenskej-pohotovostnej-sluzby.html?page_id=81502&ROK=2020&MESIAC=2&OKRES=SUZI08 (keď si otvoríte možnosť ,,aktuálny rozpis, PDF,,)
2) Uvedomujete si vašu zodpovednosť voči obyvateľom okresu Ružomberok? Ak áno, ako je možné, že od 1.1.2020 nemôžu obyvatelia okresu nájsť tieto informácie? Túto zodpovednosť si uvedomujeme, preto súčasne rokujeme s Komorou o sprehľadnení rozpisov.
3) Kedy konečne dôjde k náprave? Zmeny v lekárenských pohotovostiach, bohužiaľ, v dôsledku súčasne platnej legislatívy nemôžeme nariadiť. Na webovej stránke ŽSK je dostupný rozpis lekárenských pohotovostí na linku priloženom vyššie. Je dostupný aj rozpis pre mesiac marec: https://www.e-vuc.sk/e-vuc/pre-prevadzkovatelov-lekarni/rozpisy-lekarenskej-pohotovostnej-sluzby.html?page_id=81502&kraj=405

Nakoľko v mesiaci február nie sú žiadne pohotovosti ako také, tzn. nad rámec bežných otváracích hodín lekární, na linku vo Vašom maily nefigurujú žiadne lekárne. Ďakujeme však za upozornenie, uvedieme tam aspoň informáciu o najdlhšie otvorených lekárňach v okrese, ktoré sú v rámci svojich bežných otváracích hodín pacientom k dispozícii.


5.2.2020
Otázka (Eva Štenclová, Pravda)


Eviduje váš samosprávny kraj nejaké sťažnosti od obyvateľov?
Ak áno, čoho konkrétne sa ich podnety týkajú? (napr. v košickej župe pribúdali podnety týkajúce sa porušovania pravidiel poskytovania zdravotnej starostlivosti – nesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie, nedodržiavanie ordinačných hodín, odmietnutie zdravotnej starostlivosti či neoprávnený výber poplatkov)
Ako na sťažnosti reagujete? Zintenzívnite kontroly, alebo niečo podobné?

Odpoveď:
Sťažnosti, ktoré sú doručované na Žilinský samosprávny kraj evidujeme v centrálnej evidencii sťažností. Z hľadiska transparentností zverejňujeme súhrnný prehľad sťažností aj na webe (v sekcii Dokumenty-oznamy je Prehľad vybavovania sťažností http://www.zilinskazupa.sk/files/odbory/hodnota-za-peniaze/2020/januar/tabulka-stavu-staznosti.pdf). Ku každej sťažnosti pristupujeme individuálne - podľa povahy veci. Každú sťažnosť preverujeme a v niektorých prípadoch vykonávame na základe sťažností aj komplexnejšie kontroly. Okrem sťažností župa eviduje aj podnety od ľudí (najčastejšie sa týkajú stavu cestných komunikácií, nedostatku lekárov – špecialistov a s tým súvisiaci problém s objednávaním).


4.2.2020
Otázka (Milan velecký, RTVS
)

V akej fáze je výstavba budovy urgentného príjmu v Liptovskej nemocnici v L. Mikuláši? Naposledy sme o tom robili v októbri, vtedy ste nám povedali: ,,V procese projektovej dokumentácie došlo k nepredvídateľným skutočnostiam, ktoré mali vplyv na rozsah dokumentácie aj termín jej dodania. V týchto dňoch sa projektová dokumentácia finalizuje a po jej ukončení bude vyhlásená verejná súťaž na zhotoviteľa stavby."

Odpoveď:
Projektová dokumentácia pre urgent v Liptovskom Mikuláši je už hotová.
V týchto dňoch sa pripravuje proces verejného obstarávania na dokončenie stavby.


31.1.2020
Otázka (Jozef Tvardzík, SME)

1. Vedeli by ste mi definovať, koľko peňazí župa vyčleňuje na fungovanie prímestských autobusov?

V roku 2018 stála prímestská autobusová doprava Žilinský samosprávny kraj stála19 996 761 eur. V roku 2019 zatiaľ 22 961 290 Eur. Presné údaje za rok 2019 budú k dispozícii až po vykonaní kontroly.

2. Máte k dispozícií aj podobné štatistiky využiteľnosti autobusov, ktoré jazdia v kraji? Dokáže župa nahliadnuť do týchto dát?

Župa má k dispozícií údaje o prevádzkovaní prímestskej autobusovej dopravy napr. informácie o nasadzovaní vozidiel na linky, či počte prepravených cestujúcich. Všetky tieto údaje je nám dopravca povinný vykazovať v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok.

3. Prečo sa náklady na prevádzku autobusov zvyšujú každým rokom?

Jedným z dôvodov, prečo sa náklady na prevádzku autobusov každým rokom zvyšujú, sú napr. mzdové náklady - rastie minimálna mzda, či príplatky za prácu cez víkendy, sviatky. Taktiež sa dvíhajú ceny pohonných látok a s prísnejšími emisnými normami rastú aj nároky na ekológiu autobusov.

Ďalším z dôvodov je často už nevyhnutná modernizácia vozidlového parku, ktorá bola v minulosti u niektorých dopravcov spomalená. A tiež pokles tržieb v dôsledku znižovania počtu prepravených cestujúcich. Dnes mnohé domácnosti vlastnia motorové vozidlo a uprednostnia ho pred verejnou dopravou, hoci v našom regióne zápasíme s častými kolónami a zápchami.

Na druhej strane nevidíme na strane dopravcov príliš veľkú snahu o optimalizáciu nákladov, ktoré by šetrili verejné zdroje a výhľady do svojich radov ako sa dodržiavajú pravidlá pri poskytovaní napr. zliav, či výbere cestovného.

4. A posledná otázka: Vlani ste uzatvorili zmluvu s Arrivou, nešlo o dodatok ako v prípade BBSK. Viete mi k tomu povedať viac? Na ako dlho a prebehlo to verejnou súťažou, keďže som počul, že ste to už nestíhali.

Žilinskej župe skončili desaťročné zmluvy podpísané ešte bývalým vedením 29. novembra 2019. Platný zákon umožňoval iba jednu možnosť ako zabezpečiť autobusovú dopravu na ďalšie obdobie a to verejné obstarávanie. Dodatky na základe platných právnych noriem nebolo možné podpísať.

Otvorenú a férovú súťaž pripravovala župa viac ako rok. Župa postupne vyhlásila tri súťaže, cez ktoré chcela vybrať dodávateľa na dva roky s opciou na tretí rok. Cieľom bolo zabezpečiť fungujúcu dopravu na preklenutie obdobia do vyhlásenia a ukončenia súťaže na dlhodobé desaťročné kontrakty. Kvôli obštrukčnému správaniu jedného z dopravcov a zdržaniam zo strany Rady Úradu pre verejné obstarávanie župa musela nakoniec súťaž v niektorých regiónoch zrušiť a pristúpiť k priamym rokovacím konaniam.

Župe sa nakoniec podarilo vysúťažiť autobusového dopravcu v regióne Liptov, v ďalších častiach išla priamym rokovacím konaním. Výsledkom je, že na Orave a Liptove jazdí dopravca Arriva Liorbus, a. s. a na Kysuciach, v Turci a v regióne Horného Považia zostala SAD Žilina, a. s..

So spoločnosťou Arriva Liorbus, a. s. (Liptov a Orava) je zmluva uzavretá na dva roky plus ročná opcia. Tieto podmienky vychádzajú z pôvodne vyhlásenej verejnej súťaže, nakoľko úspešný uchádzač akceptoval naše podmienky.

So spoločnosťou SAD Žilina, a. s. (Kysuce, Horné Považie a Turiec) je zmluva platná do vysúťaženia úspešného uchádzača v ďalšom pripravovanom tendri, čo môže byť od 2 rokov do 5 rokov.

Žilinská župa chce zároveň v krátkom čas začať s prípravou na ďalšie obstarávanie na desaťročné obdobie.


31.1.2020
Otázka (Soňa Vanovčanová, Žilinský večerník)


Potrebovali by sme zistiť, aký je skutočný stav a aký by mal byť stav lôžok na pľúcnych a infekčných oddeleniach podľa Nariadenia vlády SR 640/2008 Z. z. zo 17. 12. 2008 o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré určuje minimálny počet lôžok v Žilinskom samosprávnom kraji.

Odpoveď:

V Žilinskom kraji je v odbore pneumológia a ftizeológia celkom 42 lôžok (Univerzitná nemocnica Martin), pričom verejná minimálna sieť v zmysle Nariadenia vlády č. 640/2008 Z. z. stanovuje na Žilinský kraj 123 lôžok. To znamená, že v odbore penumológia a ftizeológia chýba v kraji celkom 81 lôžok.

Počet lôžok v odbore infektológia v Žilinskom kraji je v súčasnosti celkom 37 lôžok (Univerzitná nemocnica Martin - 22 lôžok, Ústredná vojenská nemocnica SNP – FN Ružomberok – 15 lôžok), pričom verejná minimálna sieť v zmysle Nariadenia vlády č. 640/2008 Z. z. stanovuje na Žilinský kraj 76 lôžok. To znamená, že chýba v kraji v odbore infektológia celkom 39 lôžok.

V roku 2011 na základe opatrení realizovaných zdravotnou poisťovňou v rámci optimalizácie siete zdravotníckych zariadení (ZZ) došlo od  1.6.2011 k zrušeniu pľúcneho a infekčného oddelenia vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Žilina a pľúcneho oddelenia v Hornooravskej nemocnici s poliklinikou Trstená. Na základe realizovanej optimalizácie siete ZZ zdravotné poisťovne nezazmluvnili pľúcne a infekčné oddelenia v uvedených zdravotníckych zariadeniach aj napriek enormnej snahe o udržanie uvedených pracovísk v prevádzke.
V Kysuckej nemocnici s poliklinikou Čadca došlo k zrušeniu infekčného oddelenia k 31.12.2004.

Z dôvodu zrušenia pľúcnych a infekčných oddelení a z dôvodu nedostatočnej kapacity počtu lôžok v uvedených odboroch, zdravotnícke zariadenia sú nútené hospitalizovať pacientov na oddelení vnútorného lekárstva.
Uvedený fakt spôsobuje, že lôžka na interných oddeleniach sú predimenzované a často sú tam umiestnení pacienti, ktorí si vyžadujú práve špecializovanú starostlivosť.

Odbor zdravotníctva ŽSK začal pred rokom implementovať program prevencie nozokomiálnych nákaz a hygieny rúk vo svojich zdravotníckych zariadeniach a v tej súvislosti so znižovaním rizík infekčných nákaza vytvárame infekčné izby. Už v prvej polovici februára otvárame dve infekčné izby na oddelení dlhodobo chorých a chirurgickom oddelení v DNsP Dolný Kubín, ktoré súčasne prešli výraznou modernizáciou.



31.1.2020
Otázka (Martin Pavelek, My Oravské noviny)


Aké opatrenia župa prijala v súvislosti s podozrením na ochorenie v Žiline?

Odpoveď:
Žilinská župa ako zriaďovateľ piatich zdravotníckych zariadení postupuje v súlade s odporúčaním hlavného hygienika Slovenskej republiky.

Župa oboznámila svoje zdravotnícke zariadenia s usmernením hlavného hygienika o tom ako postupovať v prípade podozrení. Zároveň ich vyzvala (prioritne príjmové ambulancie, ambulantné pohotovostné služby či urgent) k zvýšenej obozretnosti a opatrnosti a požiadala ich o navýšenie dostupných dezinfekčných roztokov pre verejnosť a súčasne ochranných pomôcok pre zdravotníckych pracovníkov (rúška, rukavice, dezinfekčné roztoky).

Do centier zdravotnej starostlivosti súčasne rozposlala aj informačné letáky Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre verejnosť v súvislosti s preventívnymi opatreniami na zníženie rizika prenosu ochorenia (ako ochoreniu predchádzať - zvýšenia hygiena rúk, používanie ochranných odevov v prípade práce na trhovisku, zásady bezpečného stravovania a tiež ako sa správať pri cestovaní do zahraničia). Tieto informačné materiály budú umiestnené pri vstupe do zdravotníckych zariadení a pri jednotlivých ambulanciách. Zverejnené sú aj na webovej stránke a sociálnych sieťach Žilinskej župy.


30.1.2020
Otázka (Ľubica Stančíková, My Liptovské noviny)

Do redakcie sme dostali otázku od nášho čitateľa. V roku 2018 župa opravila asfalt na ceste č.II/584 z rázcestia Liptovskej Sielnice po odbočku do obce Liptovská Sielnica a z rázcestia Liptovské Matiašovce po obec Liptovské Matiašovce. Vtedy tam chýbala stredová čiara. Župa vtedy vysvetlila, že cesta nezodpovedá parametrom cesty II - je úzka a stredová čiara sa tam nezmestí. Dnes je situácia iná, čiary tam sú. Čitateľ sa teda pýta, že či sa niečo zmenilo v parametroch cesty II. triedy.

Odpoveď:
V roku 2019 realizovala čata vodorovného dopravného značenia SC ŽSK obnovu deliacej čiary na ceste II/584 v úseku od hranice okresov Tvrdošín – Liptovský Mikuláš po mesto Liptovský Mikuláš. Súčasťou obnovy deliacej čiary boli aj úseky cesty II/584,kde prebehli v roku 2018 obnovy krytu vozovky.

V roku 2017 bola v spomínanom úseku realizovaná len obnova vodiacich čiar, pričom deliace čiary sa nemohli súbežne realizovať z dôvodu nedostatočnej šírky vozovky. Po vyjazdení vodiacich čiar sme v minulom roku z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky pristúpili k realizácii deliacich čiar.

Obnova deliacich čiar bola realizovaná len v miestach, kde to spĺňalo šírkové parametre usporiadania cesty II. triedy. Vynechali sa úseky, kde to nebolo možné, napr. vo vybraných úsekoch v obci Liptovské Matiašovce vzhľadom na nedostatočné šírkové parametre vozovky nebolo technicky možné realizovať obnovu vodorovného dopravného značenia.

30.1.2020
Otázka (Michal Filek, My Žilinské noviny)


1. Aké sú zámery kraja so Žilinským letiskom? Máte už vytvorený podnikateľský plán?
Zámerom župy je naštartovať rozvoj letiska a tým zvýšiť atraktivitu nášho regiónu pre investorov či turistov. Kým doteraz bola jeho činnosť na útlme, my máme záujem rozbehnúť pravidelné a príležitostné medzinárodné letecké spojenie. Cieľom je naštartovať činnosť letiska tak, aby z neho kraj profitoval predovšetkým v podobe lepšej dopravnej dostupnosti územia, väčšej mobilite obyvateľstva, či v celkovom zvýšení atraktivity územia pre investorov, ale aj turistov.

Treba si uvedomiť, že aj napriek tomu, že rokovania s niektorými firmami boli už rozbehnuté, oficiálny mandát konať a rokovať za letisko získali členovia orgánov Letiskovej spoločnosti až na mimoriadnom valnom zhromaždení (28.1.2020). Biznis plán predstavíme na najbližšom zastupiteľstve v marci.

2. Koľko peňazí plánujete do modernizácie letiska investovať? Z akých peňazí? Bude nutné predlžovať pristávacie dráhy?
Finančný plán na pomoc letisku bol predstavený už pred rokom, pri predstavení vízie. V tejto chvíli sme však nastavení tak, že viac nie sme ochotní letisku poskytnúť. Letisko musí preukázať, že v dohodnutom časovom horizonte dokáže svoje miesto a opodstatnenie v podobe benefitov pre región. Neočakávame však, že letisko bude o pár rokov ziskový podnik. V tohtoročnom rozpočte je vyčlenených 320 000€, v ďalších rokoch budú navrhované nižšie sumy. V tejto chvíli, vzhľadom na rozbehnuté neformálne rozhovory nevidíme nutnosť predlžovania dráhy, avšak v širšom časovom horizonte táto otázka určite príde, pokiaľ sa letisko bude rozvíjať tak, ako by sme si priali. Každopádne by investíciu potrebnú na predĺženie dráhy o 200m (okolo 1 milióna EUR) financovala Letisková spoločnosť Žilina, nie Žilinský samosprávny kraj (ŽSK).

3. Koľko bude stáť samotná prevádzka? Koľko na ňu ročne pôjde z rozpočtu kraja?

V rámci prevzatia majoritného podielu v spoločnosti ŽSK bude zabezpečené zvýšenie technickej úrovne letiskovej infraštruktúry na aktuálne požiadavky. V roku 2020 sú plánované výdavky 320-tisíc eur, v roku 2021 na 250-tisíc eur, ďalšie roky 160-tisíc eur. Vyššie sumy v úvode súvisia so stabilizáciou finančnej situácie a zvýšením bonity spoločnosti (napr. aby sa mohli čerpať úvery).

Výdavky v súvislosti s bezpečnosťou, záchrannými a hasičskými službami zabezpečuje ministerstvo dopravy a vlani sa pohyboval jeho príspevok vo výške približne 400–tisíc EUR

ŽSK zodpovedne zvažuje priority rozpočtu a pri rozhodovaní o prípadných výdavkoch smerom k letisku bude rozhodovať tak, aby neboli ovplyvnené iné dôležité kapitoly rozpočtu. Investičné projekty pre všetky regióny ŽSK týmto rozhodnutím preto nebudú ovplyvnené, ani ohrozené.

4. Aké plánujete rozlietať letecké linky?
Je to predčasná otázka, viaceré rokovania už prebehli, ale o výsledkoch budeme postupne oboznamovať. Cieľom je najmä začať poskytovať servis firmám v regióne, ktoré vysielajú svojich zamestnancov do zahraničia. Popritom bude letisko slúžiť ako ,,spojovník,“ ktorý bude približovať cestujúcich na väčšie letiská.

5. Do orgánov ste dosadili pána Kunscha, ktorý tam už v minulosti pôsobil a musel odstúpiť pre kauzy. Prečo práve jeho?
Odborníkov so skúsenosťami v leteckej doprave na Slovensku nie je veľa. Práve preto župa pri svojich nomináciách stavila na ľudí, ktorí majú s leteckým priemyslom skúsenosti, poznajú jeho problémy a majú reálnu predstavu, čo letisko pre svoj rozvoj potrebuje. Ak ideme do minulosti, treba vnímať aj situáciu, ktorá na letisku pred príchodom pána Kunsha do orgánov spoločnosti tom čase bola. Vtedy bolo letisko považované za čiernu dieru. Pán Kunsch sa výrazne zaslúžil o zefektívnenie prevádzky letiska. Ak myslíte kauzy ako umývanie súkromného auta na letisku, štandardná finančná pôžička spoločnosti, ktorá umožnila vyplatiť zamestnancom letiska mzdy, tak toto je osvetlené dostatočne.

6. Ďalší človek, Michal Miškovič, rokoval za kraj so SAD Žilina, čo bude stáť kraj o milióny eur viac. Aká je jeho kvalifikácia na výkon tejto funkcie?
Michal Miškovič je právnik, ktorý pomáhal pri prevode letiska. Bol v tíme, ktorý vyjednával konkrétne znenia stanov, zmlúv. Komunikoval s ministerstvami. V orgánoch spoločnosti bol aj posledné mesiace a reálne bol pri prevode či auditovaní spoločnosti. Pri fungovaní letiska je dôležité vedieť pohotovo reagovať na podnety, ktoré prichádzajú na letisko, čím sa zabezpečí jeho plynulé fungovania a ochránia sa investície, čo sme pocítili aj v čase Vianoc, kedy len pohotová reakcia pána Miškoviča zabrzdila vyplatenie neoprávnenej pohľadávky.

Všetci členovia zvolení do orgánov letiska sú dlhodobo aktívni v prípravách a konečnom prevádzaní letiska, problémy na letisku dôsledne poznajú a majú pripravený plán.

Zaujímavosťou však je, že ministerstvo naopak jedného člena dozornej rady odvolalo a nechalo toto miesto neobsadené, nenominovala nikoho aj keď v zmysle stanov a zmluvy je to ich právo.


30.1.2020
Odpoveď (Romana Vicianová, zijemvrk.sk)

Poslali by ste mi prosím všetky investície na školách za Ružomberok?

Odpoveď:
ŠKOLA ÚŽITKOVÉHO VÝTVARNÍCTVA

Žilinský samosprávny kraj spustil v závere roka veľkú modernizáciu stredných odborných škôl za zhruba 13-miliónov eur. Jednou zo škôl je Škola úžitkového výtvarníctva v Ružomberku.

Cieľom projektu je skvalitnenie podmienok pre odborné vzdelávanie a navýšenie počtu žiakov, ktorí by mali umožnení prístup ku kvalitnému vzdelávaniu zodpovedajúcemu technologickému pokroku a aktuálnym potrebám na trhu práce v tomto odvetví. Výsledkom projektu má byť aj plná debarierizácia školy.

Na škole sa dnes vyučuje úžitková maľba, textilné výtvarníctvo (ako na jedinej škole na Slovensku); modelárstvo a návrhárstvo odevov, tvorba hračiek a dekoratívnych produktov, propagačné výtvarníctvo, propagačná grafika, scénická kostýmová tvorba, produktová tvorba, ale aj reklamná tvorba, fotografický, či odevný dizajn. Vyučované odbory sú vhodné aj pre osoby žiakov so špeciálnymi potrebami.
V rámci prvej etapy prác sa počíta s vybudovaním pergoly a hľadiska na jestvujúcej terase. Vybuduje sa pódium, nový výťah a debarierizujú sa toalety.
V nasledujúcej etape sa zateplia učebne a výmenníková stanica, čím sa dosiahne zvýšenie energetickej hospodárnosti budovy.
V rámci projektu sa vybavia učebne a ateliéry pre jednotlivé odbory – novou elektronikou (fotoaparáty, objektívy, počítače so softvérom, premietacia technika...), novými strojmi (žehliaci a vyšívací stroj, kotúčová píla, lasery, obrábacia technika...), ale aj novým nábytkom (polohovací stôl, pracovné stojany..) a podobne.
S prácami sa začalo v novembri 2019. Ukončené by mali byť do konca tohto roka.
Celková investícia bude viac ako jeden milión eur. Bude hradená z európskych finančných zdrojov.

GYMNÁZIUM RUŽOMBEROK

Na tento rok je naplánovaná aj modernizácia Gymnázia na Moyzesovej ulici v Ružomberku. Budovu čakajú viaceré stavebné práce. Kľúčovou je najmä výmena okien ako aj dverí v obvodových stenách. V pláne je tiež úprava maľby, omietok a montáž oceľových mreží. Predpokladaná cena je takmer 300 tisíc eur.

OBCHODNÁ AKADÉMIA RUŽOMBEROK

Tento rok začnú aj práce na Obchodnej akadémií v Ružomberku, kde sa pripravuje II.etapa rekonštruk-cie. Spočíva v zateplení priestorov telocvične a vybudovaním bezbariérového prístupu do telocvične. Aktuálne sa vybavuje stavebné povolenie a vysporiadanie vlastníckych vzťahov pod novonavrhovaným ram-pami pre osoby so zdravotným znevýhodnením. Po vybavení príslušných povolení sa spustí proces verejného obstarávania na dodávateľa stavby.

Celý projekt bude financovaný z rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja a predpokladané náklady sú vo výške 50-tisíc eur.


29.1.2020
Otázka (Alexandra Moštková, TASR)

Rada by som vás poprosila o vyjadrenie v súvislosti so zámerom ŽSK vybudovať v Mošovciach Alzheimer-geronto centrum. Zámer zriadenia tejto sociálnej služby deklaroval ŽSK ešte v  septembri 2018, kedy ho na svojom rokovaní schválili aj žilinskí krajskí poslanci.

Predsedníčka ŽSK Erika Jurinová vtedy informovala, že ŽSK obstará dokumentáciu, ktorá by mala poskytnúť ucelenejší obraz o centre.

Má ŽSK naďalej záujem vybudovať toto centrum?
Aké kroky doposiaľ uskutočnil ŽSK v súvislosti s výstavbou centra? Má už obstaranú dokumentáciu? Komunikoval s Ministerstvom zdravotníctva SR o tejto téme?

Odpoveď:
Žilinský samosprávny kraj pokračuje v projekte alzheimer centra (oficiálny názov projektu je Centrum Pod Lipami v Mošovciach, slúžiť bude na pomoc ľuďom s neurodegeneratívnym ochorením mozgu). Aktuálne je spracovaná projektová dokumentácia, ktorá je spolu so všetkými podkladmi odovzdaná na stavebný úrad v Turčianskych Tepliciach, kde čakáme na vydanie územného rozhodnutia. Celý proces prípravy na územné konanie bol predĺžený v dôsledku nevysporiadaných pozemkov v areáli budovy. Po vydaní územného rozhodnutia bude nasledovať žiadosť o vydanie stavebného povolenia. 

Župa v tejto chvíli vyvíja aktivity s cieľom získať finančné prostriedky na realizáciu projektu. Okrem toho sa bude uchádzať aj o prostriedky z Európskych finančných zdrojov, nové výzvy budú ohlásené v novom programovacom období.


28.1.2020
Otázka (Jozef Ryník, Trend)


1. Prečo musí byť prímestská autobusová doprava dotovaná?

Autobusová doprava nemusí byť dotovaná, ak sú podnikateľské subjekty schopné a ochotné takúto dopravu zabezpečiť na svoje náklady a riziko. Dopravná obslužnosť prímestskej autobusovej dopravy je z ekonomického hľadiska stratová. V zmysle zákona o cestnej doprave (č. 56/2012 Z. z. ) však má Žilinský samosprávny kraj zákonnú povinnosť zabezpečovať dopravnú obslužnosť územia svojho kraja pravidelnou prímestskou autobusovou dopravou.

Tarifa vo verejnej osobnej doprave je na Slovensku pomerne nízka. Hustota osídlenia nie je prakticky nikde natoľko veľká, aby pri nízkych tarifách dokázala úplne uhradiť úplné náklady pravidelne vykonávanej verejnej osobnej dopravy.

Na základe platnej legislatívy uzatvárajú samosprávne kraje s vybranými dopravnými spoločnosťami zmluvy o službách vo verejnom záujme. Správny orgán kompenzuje dopravcovi náklady predstavujúce protihodnotu za povinnosti služby vo verejnom záujme, na koordináciu dopravy alebo náhrady za plnenie niektorých záväzkov súvisiacich so službami vo verejnom záujme.

2. Boli by inak lístky oveľa drahšie prípadne by sa nejazdilo do každej dediny?

Základom dopravnej obslužnosti územia je preprava cestujúcich do zamestnania a škôl. Nasleduje preprava cestujúcich do zdravotných zariadení a až následne sa zabezpečuje preprava cestujúcich smerujúcich do nákupných centier a za zábavou. V prípade, že by sa mala prevádzkovať prímestská autobusová doprava tak, aby bola zisková, muselo by dôjsť k redukcii autobusových spojov približne o 30% oproti súčasnému objemu. Redukovali by sa spoje premávajúce v čase dopravného sedla, spoje premávajúce vo večerných hodinách, víkendové spoje.

Ak by mala byť verejná osobná doprava v jej súčasnom rozsahu vykonávaná za trhovú tarifu (t. j. doprava by mala byť vykonávaná bez dotácií), narástla by cena lístky na približne trojnásobok súčasnej úrovne. To by ale – s ohľadom na obvyklý slovenský zárobok – znamenalo okamžité vyprázdnenie jestvujúcich spojov a v konečnom dôsledku zánik akejkoľvek verejnej osobnej dopravy.

3. Dá sa vyčísliť koľko kraj dotuje cenu lístkov? Koľko by stáli bez dotácii?

K dispozícii máme údaje za rok 2018. Momentálne prebieha kontrola hospodárenia autobusových dopravcov za rok 2019, preto poskytujeme údaje za rok 2018. Žilinský samosprávny kraj financoval poskytnuté zľavy na cestovnom za rok 2018 v hodnote 5 428 419 €. Údaje za rok 2019 budú k dispozícii až po vykonaní kontroly.

4. Súvisí pokles záujmu o autobusy aj s tým, že nechodia všade a pravidelne?

Určite áno. Aktuálny spôsob zabezpečovania prímestskej autobusovej dopravy je zodpovedá dobe spred desiatok rokov, kedy za hlavnú povinnosť tohto dopravného módu sa považovala doprava do škôl, zamestnania, úradov a k lekárovi. To spôsobilo veľkú a nanajvýš neprehľadnú kumuláciu autobusových spojov počas prepravných špičiek, ktorá je vystriedaná veľmi malou frekvenciou počas dopravných sediel.
Pokles cestujúcich v prímestskej autobusovej doprave prioritne súvisí s tým, že veľká časť domácností vlastní osobné motorové vozidlo. Umožňuje to byť ďaleko flexibilnejší a nezávislejší. Navyše vlastniť osobné motorové vozidlo nie je v súčasnosti výrazne ekonomicky náročné.

5. Môže za pokles záujmu o autobusovú dopravu aj vlaková doprava „zadarmo“. Presadli ľudia v ZISK kraji z autobusov do vlakov či do aut? Dá sa to doložiť aj číslami?

Treba skonštatovať, že železničná doprava nie je prítomná všade. Preto sa domnievame, že zavedenie bezplatného cestovania pre vybrané skupiny obyvateľstva nebolo správnym krokom, pretože znevýhodňuje regióny bez železničnej dopravy. Nahral železnici len tam, kde majú vlaky dostatočnú prepravnú rýchlosť a kde sú železničné stanice a zastávky v okruhu primeranej dochádzkovej vzdialenosti vo vzťahu k sídlam na jej trase. Z tohto dôvodu nastal pokles počtu cestujúcich v prímestskej autobusovej dopravy len na úrovni jednotiek percent. Domnievame sa, že oveľa významnejším dôvodom dlhodobého poklesu počtov cestujúcich v prímestských autobusoch je neprehľadnosť systému a fakt, že autobusy so železnicou nespolupracujú, ale si navzájom konkurujú.

V prímestskej autobusovej doprave v ŽSK sme nezaznamenali výrazný pokles cestujúcich z dôvodu zavedenia bezplatnej železničnej dopravy. Zavedenie výrazne zasiahlo komerčných autobusových dopravcov, prevádzkujúcich diaľkové autobusové linky. Mnohí prevádzkovatelia diaľkovej autobusovej dopravy kvôli tomuto opatreniu ukončili svoju činnosť.

6. Prečo dotácie SADkám z roka na rok stúpajú? SADky sa sťažujú, že im stúpajú najmä mzdové náklady na šoférov aj kvôli vyššej minimálnej mzde a príplatkoch za víkendy a noci aj náklady na modernejšie autobusy, a preto chcú vyššie dotácie. Je to relevantný argument?

Áno, je to jeden z relevantných argumentov. Ďalším je často už nevyhnutná modernizácia vozidlového parku, ktorá bola v minulosti u niektorých dopravcov spomalená. A dôležitým dôvodom je pokles tržieb v dôsledku znižovania počtu prepravených cestujúcich.
Mzdové náklady v posledných rokoch rapídne stúpajú (opatrenia vlády SR) viď. vývoj minimálnej mzdy a príplatkov za prácu cez víkendy, sviatky a v noci, pohonné látky taktiež neustále stúpajú. S prísnejšími emisnými normami rastú aj nároky na ekológiu autobusov, kde je potrebné nakupovať moderné autobusy vybavené motormi, ktoré spĺňajú emisnú triedu EURO 6. Na vplyv dotácie potrebnej pre dopravcov majú vplyv aj klesajúce tržby, s čím priamo súvisí aj klesajúci počet cestujúcich.

7. Všetci autobusári hovoria, že chcú dlhodobé zmluvy, ktoré im zabezpečia investície do novších a drahších autobusov. Preto nechcú ísť do tendrov na dva roky je to neistota. Ak by to spravili, museli by nakúpiť stovky nových autobusov, ktoré sa odpisujú 12 rokov. Ak by nedostali dlhšiu zmluvu, nevedeli by čo s nakúpenými strojmi robiť. Čo hovoríte na ich argumenty?

Nie je pravdou, že v prípade krátkodobého kontaktu treba vždy a za všetkých okolností kúpiť nové autobusy. Na jeho realizáciu by v drvivej väčšine postačovali vozidlá, ktoré momentálne majú aktuálni dopravcovia. Nároky na vekovú skladbu vozidlového parku sú v každom prípade vecou súťažných podmienok.
Zákonom stanovená doba na odpisovanie autobusov sú 4 roky. Po dohode zmluvných strán v prípade dlhodobých zmlúv je možné tieto odpisy rozložiť na dlhšie obdobie podľa dĺžky uzatvorenej zmluvy, čím sa náklady na odpisy autobusov výrazne znížia rozdelia do viacerých rokov a objednávateľ ich rovnomerne počas celej dĺžky kontraktu prepláca.
Budeme konkrétny pre prípad BBSK: Ak súd rozhodol, že zmluva je neplatná, potom pravidlá a cenová kalkulácia by mala zostať ekonomicky porovnateľná ku dňu zrušeniu zmluvy. Nie je podľa nášho názoru reálne aby sa v priebehu niekoľkých dní sa zmenili skutočné náklady dopravcov (v prípade BBSK podľa dostupných informácií o 30 až 34 mil. eur ročne). Počet autobusov sa výraznejšie zvyšuje iba pri dlhodobých zmluvách a dopravcovia zavádzajú, ak tvrdia, že musia pri plnení zmlúv na 2 roky nakúpiť množstvo nových autobusov. Profit z týchto nákupov je pre dopravcov ekonomicky výhodný a to nielen prostredníctvom rýchlych odpisov, ale aj vo forme nákupov bez uplatnenia zákona o verejnom obstarávaní t.j formou dohody s dodávateľom a  „neobstarávania“.


28.1.2020
Otázka (Tibor Habo, Aktuality.sk)

V súvislosti na nadväznosť udalostí s autobusovou dopravou v Banskobystrickom samosprávnom kraji sa chcem spýtať:

Koľko zaplatil Žilinský kraj za prímestskú autobusovú dopravu zmluvným dopravcom za roky 2018 a 2019?

Odpoveď:
Žilinský samosprávny kraj stála prímestská autobusová doprava v roku 2018 19 996 761 eur a v roku 2019 zatiaľ 22 961 290 Eur.

Žilinský samosprávny kraj zaplatil dopravcovi SAD Žilina v roku 2018 preddavky v zmysle uzatvorenej zmluvy v objeme 10 560 100 eur, v r. 2018 zároveň uhradil nedoplatok za rok 2017 v objeme 1 605 474 eur.
Nedoplatok za rok 2018 činil 1 532 522 eur, ktorý bol dopravcovi uhradený v roku 2019.

Dopravcovi Arriva Liorbus zaplatil ŽSK v roku 2018 preddavky v zmysle uzatvorenej zmluvy v objeme 6 800 000 eur, v r. 2018 zároveň uhradil nedoplatok za rok 2017 v objeme 321 932 eur.
Nedoplatok za rok 2018 bol vo výške 1 104 139, ktorý bol uhradený v roku 2019.

ŽSK zaplatil dopravcovi SAD Žilina v roku 2019 preddavky v zmysle uzatvorenej zmluvy v objeme 12 827 241 eur, v r. 2019 zároveň uhradil nedoplatok za rok 2018 v objeme 1 532 522 eur.

Dopravcovi Arriva Liorbus zaplatil ŽSK v roku 2019 preddavky v zmysle uzatvorenej zmluvy v objeme 7 503 218 eur. V roku 2019 zároveň uhradil nedoplatok za rok 2018 v objeme 1 104 139 eur.

Úhrada nedoplatkov, ktoré si budú uplatňovať obaja zmluvní dopravcovia za rok 2019, bude predmetom schvaľovania Zastupiteľstvom ŽSK v máji 2020.


28.1.2020
Otázka (Tibor Habo, Aktuality.sk)

Chcel by som Vás požiadať o zodpovedanie otázok ohľadom TLM Investment.

Odpoveď:
Takéto správanie zo strany zhotoviteľa považujeme za nemorálne a neakceptovateľné. Žilinský samosprávny kraj hľadal možnosti ako sa voči firme TLM Investment brániť, avšak aj kvôli dodatkom podpísaným bývalým vedením s cieľom dokončiť stavbu ešte pred voľbami, nemohol zhotoviteľa penalizovať.

Aby sa predišlo podobným situáciám, župa sprísnila podmienky verejného obstarávania a zmluvných vzťahov so zhotoviteľmi.

1. Nedávno som sa pýtal na nevyplatené faktúry a reklamácie pri dostavbe Oravskej polikliniky. Uviedli ste, že reklamácie sa týkali najmä firmy (Horvát - Klimatizácia a vetranie), ktorá pracovala na vzduchotechnike. Táto firma tvrdí, že dokumentáciu od vzduchotechniky má stále u seba, napriek tomu vykonané práce firma Otnava a TLM Investment odovzdali župe. Môžete vysvetliť, akú dokumentáciu na vzduchotechniku župa prevzala?

Dokumentáciu ku kolaudácia odovzdávala firma TLM Investment, ktorá bola generálnym dodávateľom. Firma Otnava bola subdodávateľom stavby, pre ktorú vykonávali práce ďalší subdodávatelia. Na základe dokladov predložených firmou TLM Investment bola zrealizovaná aj samotná kolaudácia, ktorú má na starosti príslušný stavebný úrad.
V článku je trochu nepresné, že Otnava Dolný Kubín odovzdala župe práce bez dokumentácie od vzduchotechniky. Spoločnosť Otnava nám nemala čo odovzdávať, nakoľko ŽSK mala zmluvu s generálnym dodávateľom - TLM Investment. Zdá sa, že aj Žilinský samosprávny kraj bol v tomto smere firmou TLM Investment zavádzaný.

2. Po publikovaní článku o p. Hlavatíkovi a firme TLM Investment sa redakcii začali ozývať ďalšie firmy, ktoré mali pracovať na Oravskej poliklinike a rovnako nemali byť týmto subjektom vyplatené. Koľko takýchto firiem eviduje župa, resp. obrátili sa na Vás v tejto veci ďalšie firmy?

Vnímame nespravodlivosť, ktorá sa udiala subdodávateľským firmám a považujeme konanie firmy TLM Investment za nemorálne. Žilinský samosprávny kraj má vedomosť o požiadavkách na nevyplatené faktúry zo strany TLM Investment resp. Otnava Dolný Kubín svojím subdodávateľom od troch firiem. Ide v podstate o firmy uvádzané v článku. (Horvát Klimatizácie a vetranie, s.r.o, PP Elektro - Patrik Pisarčík, Krovmont).

3. Jednou z firiem, ktorá nemala byť firmami p. Hlavatíka vyplatená a ktorá robila na Oravskej poliklinike rozvody a vykurovanie, je spoločnosť M-Servis zo Žiliny. Ani táto firma vraj neodovzdala k vykonaným prácam protokoly, hoci je stavba skolaudovaná. Robila táto firma práce na poliklinike a obrátila sa na župu vo veci dlžob?

O tejto spoločnosti župa nemá vedomosť. V Zmluve o dielo medzi Žilinským samosprávnym krajom a firmou TLM Investment bola ako subdodávateľ uvedená iba firma Otnava Group a.s..

4. TLM Investment mala zmluvu so župou na stavebné úpravy na prístavbe urgentného príjmu Liptovskej nemocnice v Liptovskom Mikuláši. Zmluva mala byť neskôr rozviazaná. Môžete uviesť prečo? TLM Investment v istom období s prácami meškala. Vyskytli sa s touto firmou pri urgentom príjme aj ďalšie problémy? Môžete potvrdiť, že prístavba urgentného príjmu nemocnice je stále nedokončená a prečo?

Žilinská župa v tomto prípade doplatila na nekvalitný projekt, ktorý bol pripravený ešte za bývalého vedenia. Vysúťažený zhotoviteľ stavby meškal s realizáciou stavby a neplnil zmluvné termíny, pričom sa odvolával na nekompletnú a nepostačujúcu projektovú dokumentáciu. Po zvážení všetkých okolností a po vzájomnej dohode bol zmluvný vzťah so zhotoviteľom ukončený. Projektová dokumentácia musela byť pripravená nanovo, čo celý proces výstavby urgentného príjmu spomalilo.

Prístavba urgentného príjmu nebola dokončená a v tomto období začína proces verejného obstarávania na dostavbu tejto stavby. So samotnými prácami sa začne po dokončení súťaže, podpise Zmluvy o dielo a odovzdaní staveniska.

5. Má župa v súčasnosti stále platné zmluvy s firmou TLM Investment alebo inou firmou Ľuboša Hlavatíka?

Žilinský samosprávny kraj má v súčasnosti uzavretú zmluvu s firmou TLM Investment prostredníctvom svojej Dolnokubínskej nemocnice, kde firma robí rekonštrukciu hygienických zariadení. Aj v tomto prípade sú práce sprevádzané problémami – nízka kvalita odvedených prác, či nedodržiavanie termínov.


23.1.2020
Otázka (Martina Karasová, TV JOJ)

Do spravodajstva pripravujem reportáž o dotácii z Úradu vlády na vybudovanie hokejových akadémií pre každý kraj vo výške 2 mil. eur.
Chcela by som vás preto požiadať o vyjadrenie:
- ako vítate túto iniciatívu?
- na akadémie by mali prispieť aj VÚC vo výške približne 60%, máte na to prostriedky? Rátate s budovaním akadémie vo vašom kraji v rozpočte?
- ako reálne vidíte vybudovanie hokejovej akadémie vo vašom kraji? Kde by to mohlo byť, v spojení s akou školou, štadiónom?
- rokoval už niekto s vami na túto tému?

Otázka:

Vzhľadom na to, že informácia o schválenom návrhu je veľmi čerstvá, potrebuje určite viac času, aby sme sa s podmienkami oboznámili a vyhodnotili možnosti.

Začiatkom januára sme podpísali memorandum so Slovenským zväzom ľadového hokeja. Je to pre nás záväzok, že chceme spolupracovať a spoločne rozvíjať hokej v kraji.

Na jednej strane preto určite vítame každú iniciatívu, ktorá by mohla pomôcť rozvíjať športové príležitosti a vzdelávanie v kraji. Na druhej strane niektoré podmienky, ktoré sú v návrhu definované, stavajú samosprávy do neľahkej úlohy. Okrem toho, že by sa župa musela zaviazať financovať až 60% z celkovej sumy, vznikajú jej aj ďalšie záväzky - musela by mať vyriešený pozemok pre tréningovú halu, vytvoriť ambulanciu športového lekára, nové pracovne miesta (tréner, asistent trénera, športový psychológ, fyzioterapeut, správca športovísk). Ďalej nastáva otázka, kto bude zabezpečovať a dotovať údržbu, servis, zakúpenie Rolby na ľad, či platiť zamestnancov na úpravu ľadovej plochy.

Dnes sú v dôsledku legislatívnych opatrení vlády rozpočty samospráv výrazne napäté. Zmeny v legislatíve majú vplyv nielen na ekonomickú kondíciu župy, ale aj miest a obcí. Jediný poslanecký návrh poslancov Národnej rady SR, výsledkom ktorého je zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane daňovníkov, pre nás znamená výpadok vo výške 5,6 milióna eur na podielových daniach. Navyše musíme čeliť zvýšeným nárokom v oblasti osobných nákladov.

Spoluprácu pri budovaní hokejovej akadémie vidíme cez našu Športovú školu v Žiline. V tomto smere sme aj rokovali so Slovenským zväzom ľadového hokeja. Našou úlohou bude pripraviť podmienky na škole tak, aby poskytovala kvalitné vzdelávanie a zároveň podporovala šport na profesionálnej úrovni. Zároveň sa prostredníctvom školy budeme snažiť získavať mládež z celého kraja.


23.1.2020
Otázka (Michala Staníková, Žilinský večerník)


Pripravujem článok o mimoriadnej situácii v Terchovej – teda, či ešte trvá, resp. kedy bola ukončená. Rada by som sa opýtala, či ešte v Terchovej trvajú nejaké dopravné obmedzenia v súvislosti so sanáciou brala, resp. aké dopravné opatrenia boli urobené a ak už mimoriadna situácia netrvá, kedy bola premávka na tomto úseku vrátená do bežného režimu?

Odpoveď:
V súvislosti so sanačnými prácami na brale v Tiesňavách bola doprava v termíne od 13. novembra do 19. decembra vedená iba v jednom jazdnom pruhu a riadená svetelnou signalizáciou. Po dohode krízového štábu sa striedavý prejazd vozidiel zrušil a v súčasnosti je doprava v tomto úseku bez výrazných obmedzení. Aj naďalej však ostáva osadené dočasné dopravné značenie, ktoré upozorňuje na zúženú vozovku, práce na ceste a zníženú rýchlosť (30). Dočasné dopravné značenie bude osadené do odvolania mimoriadnej situácie.

Mimoriadna situácia k dnešnému dňu nebola odvolaná.


10.1.2020
Otázka (Magdaléna Palúchová, My Kysucké noviny)


Veľmi pekne Vás chcem poprosiť o informácie ohľadne pohotovosti lekární. Od januára platí nová legislatíva a podľa našich informácií sa majú lekárne dohodnúť s lekárnickou komorou, príp. s VÚC na časoch ich pohotovostných služieb.

1. Chcela by som sa opýtať, čo táto zmena znamená pre ŽSK?


V predchádzajúcom znení zákona bol pevne uvedený čas, kedy sa mala slúžiť lekárenská pohotovostná služba: a to v pracovné dni od 16:00 do 22:30 a cez dni pracovného pokoja o 7:00 do 22:30.

Žilinský samosprávny kraj nariaďoval lekárňam v rámci jednotlivých okresov tieto pohotovostné služby, teda určil, ktorá lekáreň bude kedy slúžiť.

Po zmene v zákone prebrala kompetenciu nariaďovať tieto pohotovostné služby Slovenská lekárnická komora. Rovnako zo zákona ,,vypadol,, aj presný časový rozsah lekárenskej pohotovostnej služby, čo znamená, že Komora po dohode s miestnymi lekárnikmi v danom okrese určuje časový rozsah, v akom sa bude v tomto okrese lekárenská pohotovosť poskytovať a vypracuje rozpis, kto bude kedy slúžiť.

Žilinský samosprávny kraj tento rozpis následne zverejní. Ak by sa poskytovatelia lekárenskej zdravotnej starostlivosti (=lekárnici) s Komorou nedohodli, preberá úlohu nariadiť lekárenskú pohotovosť kraj.

2. Ako táto dohoda medzi ŽSK a lekárňami prebieha resp. prebehla, nakoľko na stránke ŽSK sú už nahodené niektoré okresy, Čadca tam napríklad chýba.

Pri rokovaní s regionálnou komorou sme vyjadrili nespokojnosť s uplatňovaním novely. Nesúhlasíme s tým, že lekárne nebudú otvorené počas doby fungovania APS (do 22.00). Tým sa narušila kontinuita medzi APS a lekárnickou pohotovosťou a pacient nebude mať možnosť výberu liekov počas celej doby fungovania APS. Komora nás upovedomila, že naše stanovisko je viac poradné ako rozhodujúce. Uvedené vyjadrenie ŽSK v spolupráci so sekciou zdravotníctva SK8 (združenie samosprávnych krajov) preveruje.

Pre okres Čadca je zverejnený rozpis pre mesiac január. Komora sa s lekárnikmi v tomto okrese dohodla, že rozsah lekárenskej pohotovostnej služby bude kopírovať otváracie hodiny lekární v nákupných centrách (podobne bolo ustanovené vo väčšine okresov).

Špeciálne sa vypisuje iba pohotovosť počas dní pracovného pokoja, v januári sme rozpísali teda príslušné dva dni pracovného pokoja. Nakoľko vo februári a v marci nemáme dni pracovného pokoja, platí, že pohotovosti tu slúžia v rámci svojich bežných otváracích hodín (do 20:00hod ) lekárne v nákupných centrách.

Žiadna lekáreň tieto mesiace neslúži nad rámec bežných otváracích hodín (preto sa to nenachádza v rozpise).

3. Aké kritériá ŽSK hodnotí pri dohode s lekárňami?
Dohoda s lekárňami bola po novele zákona v kompetencii Lekárnickej komory.

4. V akom termíne ŽSK pripraví rozpis pohotovostí?

Rozpis bude zverejnený najneskôr mesiac pred začiatkom obdobia, na ktoré sa vzťahuje.
Vždy ale musia byť zverejnené súčasne rozpisy na 3 kalendárne mesiace. Teraz máme teda zverejnený rozpis na január, február a marec.


Spodná navigácia

Aktualizácia: 18.02.2020

Sekcie


Jazykové verzie webstránky