Vincent Hložník v Považskej galérii umenia

Vincent Hložník v Považskej galérii umenia

 
Základné ukazovatele prímestskej autobusovej dopravy

Základné ukazovatele prímestskej autobusovej dopravy od 1.1.2019

Objednané kilometre

Prepravení cestujúci

Úspora CO2 v kg

 

Odpovede novinárom

 

 

November 2019

14.11.2019
Otázka (Michal Filek, My Žilinské noviny)

1. Je to skutočne tak? Idete prebudovať Lúč na centrum pre autistické deti?
2. Kedy sa to uskutoční?
3. Čo bude s klientami zariadenia Lúč?

Odpoveď:

1.Žilinský samosprávny kraj ako jediný kraj nemá vytvorené zariadenie pre autistov. Po mnohých analýzach vynakladania mzdových prostriedkov, výdavkov na prevádzku, prípadne rekonštrukcií sme zistili, že CSS LÚČ na Hlbokej ceste v Žiline dlhodobo nenapĺňa kapacity, ktoré má zapísané v Registri poskytovateľov sociálnych služieb vedenom Žilinským samosprávnym krajom. Nakoľko fungovanie CSS Lúč na Hlbokej ceste nie je dostatočne naplnené a preto ani dlhodobo ekonomicky udržateľné, rozhodli sme sa pre vybudovanie centra pre autistov práve tu. Aj naďalej však bude fungovať Zariadenie núdzového bývania na Gazdovej ulici v Žiline a Špecializované zariadenie a útulok Hrabové v Bytči, ktoré sú súčasťou CSS LÚČ.

2. Denne sa stretávame s požiadavkami rodičov dnes už aj dospelých detí so zúfalou prosbou o pomoc. Začali sme spolupracovať s vyššími územnými celkami, v ktorých centrá pre autistov už fungujú a ktoré nám pomáhajú pri zriadení u nás. Do príprav sme zapojili špičkových projektantov, ktorí problematiku ľudí s autizmom ovládajú. V týchto dňoch sa pripravuje projektová dokumentácia na rekonštrukciu objektu na Hlbokej ceste v Žiline. Nasledovať bude územné a stavebné konanie, potom vyhlásime súťaž na zhotoviteľa stavby. Ide o proces odborne veľmi náročný a zdĺhavý.

3. Žilinský samosprávny kraj je krajom, ktorý poskytuje najviac sociálnych služieb a dáva do nich najviac peňazí, preto musíme dbať aj na efektivitu. Pomáhame ľuďom v sociálnej a finančnej núdzi. Založili sme Nadáciu ŽSK, zakladáme rodinné centrá v regiónoch, vznikol sociálno-ekonomický podnik ŽSK s možnosťou zamestnávania práve znevýhodnených osôb  a chceme byť všade tam, kde občania Žilinského kraja potrebujú pomoc.

Klienti zo zariadenia na Hlbokej ulici neostanú bez pomoci. Naďalej budú fungovať Zariadenie núdzového bývania a Špecializované zariadenie, ktoré majú potrebné kapacity. S vedením zariadenia budeme hľadať čo najprijateľnejšiu cestu pri transformácii zariadenia tak, aby klientom bola poskytovaná pomoc v miere, akú potrebujú. Súčasťou transformačného procesu budú zamestnanci, ktorí sa preškolia na nové podmienky. Rozhovory s nimi vnímame pozitívne, sami vidia prínos tejto chýbajúcej a potrebnej služby v kraji.

A samozrejme, pritom vidíme aj možnosť potenciálnej spolupráce pri riešení zložitých životných situácií rodín s mestom Žilina a starostov obcí Žilinského kraja.

Obavy, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším fungovaním, preto nie sú opodstatnené. Služby budú poskytované aj naďalej.

Zámer župy je určite legitímny a má svoje opodstatnenie.

14.11.2019
Otázka (Michala Staníková, Žilinský večerník)

1. Skupinka mestských poslancov chce na najbližšom Mestskom zastupiteľstve v Žiline preložiť pred celým poslaneckým zborom požiadavku na urgentné riešenie križovatky pri Fackárni, ktorá je vo vašej správe.
2. Ako sa uvádza v predkladanom materiáli, ak uznesenie poslanci schvália, MZ Žilina bude ŽSK žiadať o urýchlené riešenie križovatky ulíc Juraja Závodského, Žitná a Hôreckej cesty. Zároveň navrhne primátorovi Žiliny pravidelne požadovať od ŽSK informácie o pokroku v tejto veci.
3. Prosím, aký je váš názor na túto aktivitu zo strany žilinských mestských poslancov? Aké ďalšie kroky podnikla, resp. podnikne župa v krátkom čase na zvýšenie bezpečnosti na tejto križovatke? 

Odpoveď:

Križovatka ,,pri Fackárni“ je križovatkou troch ciest, z toho dve sú v správe Žilinskej župy a jedna je mestská (III/2099, III/2100 a miestnej komunikácie pri „Fackárni“). Župa sa dlhodobo zaoberá riešením dopravnej situácie v tomto úseku, ide však o náročnú križovatku, ktorá musí byť riešená aj v súčinnosti s mestom Žilina. V týchto dňoch už obstarávame technickú štúdiu, ktorá posúdi a navrhne varianty riešení dopravnej situácie v širších súvislostiach. To znamená, že nestačí riešiť samotnú križovatku, musí sa riešiť aj to, čo spôsobuje jej ,,upchávanie.“ V niektorých prípadoch bude možno nutné riešiť presmerovanie dopravy, inde treba  zvážiť využitie inteligentnej svetelne riadenej križovatky. Odpovede nám však prinesie práve technická štúdia. Cieľom je odstrániť kolízne body a zabezpečiť bezpečný a plynulý prejazd týmto miestom. Predpokladáme, že štúdia by mohla byť obstaraná hneď začiatkom roka 2020.

Kým sa celý proces ukončí, Správa ciest ŽSK zrealizovala na ceste niektoré opatrenia na zvýšenie bezpečnosti - na križovatke pribudlo nové vodorovné značenie, bola posunutá stredová čiara smerom k Bánovej, aby vozidlá idúce od mesta Žilina smerom na Hôrky neboli limitované automobilmi, ktoré odbočujú od mesta do Bánovej.  Zároveň na vozovke v smere od Hôrok pribudli aj opticko – psychologické prvky, ktoré vodičov upozornia na blížiacu sa križovatku i na to, že je potrebné zvýšiť opatrnosť. Pribudla aj dopravná značka, ktorá upravila najvyššiu dovolenú rýchlosť na 30 km/h. Všetky tieto opatrenia majú za cieľ zvýšiť bezpečnosť a plynulosť na križovatke.

14.11.2019
Otázka (Alexandra Janigová, My Žilinské noviny)

1.Župa buduje druhú časť cyklotrasy popri Váhu, s prácami sa začalo. Prečo ste si zvolili tento termín výstavby a teda na jeseň, keďže je daždivé počasie a všade v okolí je blato. Nesťažuje to práce? Čo ovplyvnilo, že sa s prácami nezačalo na jar? Kedy je predpokladane ukončenia trasy?
2.Kto je dodávateľ?  
3.Kadiaľ povedie, koľko bude mat km?
  
4. Koľko župu bude tato etapa stáť? Sú aj nejakí sponzori ako v prípade prvej etapy KIA?  
5.Budu na nej aj nejaké oddychové miesta, lavičky, mapy? Aký bude mobiliar v tejto časti? Na čo sa môžu ľudia tešiť? 
6.Prečo ste sa rozhodli práve s touto cyklotrasou, keďže ide aj popri druhej strane? Aký význam podľa vás ma to, že pôjde aj popri druhej strane Váhu? V čom sú skrátka jej výhody? 
7.Kde sa všade bude dať na cyklotrasu napojiť?
8.Aký bude povrch na cyklotrase? Využijú ju napríklad aj korčuliari?
9.Bude tam nejaká zaujímavosť, niečo, čo nikde v okolí nie je? Čo by ste tak vyzdvihli? 

Odpoveď: 

1. Termíny výstavby ovplyvňuje množstvo povinností, ktoré vyplývajú zo zákona. Napríklad stavebné povolenie, ktoré keď župa získala, tak vypísala súťaž na výber dodávateľa. Nasledovali kontroly a administratívne úkony nevyhnutné pri prostriedkoch z eurofondov, z ktorých je výstavba cyklochodníka financovaná. Hneď ako bol tento proces ukončený bola podpísaná zmluva so zhotoviteľom, ktorý následne začal so stavebnými prácami. Tie by mali trvať šesť mesiacov. V zimnom období, ak si to vyžiadajú klimatické podmienky, budú práce prerušené a pokračovať sa v nich bude na jar. Našim cieľom je, aby po novej cyklotrase mohli prví cyklisti, či korčuliari jazdiť už v lete 2020.

2. Víťazom verejného obstarávania a dodávateľom stavebných prác je firma Cesty Nitra a.s..

3. Nový úsek cyklotrasy bude dlhý 3,8 kilometra. Trasa povedie po ľavom brehu Váhu od cestného mosta ponad Váh v Žiline a napojí sa na asfaltovú komunikáciu v areáli Vodného diela Žilina.

4. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Na výstavbe cyklotrasy v celkovej investícií viac ako 400-tisíc sa podieľa Žilinský samosprávny kraj čiastkou 5% z tejto sumy.

5. V tejto etape ide výlučne o vybudovanie cyklodopravnej trasy. Odpočívadlo a mapa na tejto trase sa už nachádzajú v úseku pred Vodným dielom Žilina. Možný ďalší mobiliár budeme riešiť dodatočne.

6. Trasa je plánovaná ako súčasť Vážskej cyklodopravnej trasy v Žilinskom samosprávnom kraji. Zámerom je vybudovať nielen ďalší úsek Vážskej cyklodopravnej trasy, ale aj bezpečný cyklistický okruh medzi atraktívnymi lokalitami na trase Budatín – Vodné dielo Žilina – Strečno. Vybuduje sa tak samostatný cyklochodník, ktorý svojim užívateľom poskytne bezpečný prejazd, keďže bude vedený mimo zóny automobilovej dopravy. Župa už v súčasnosti má spracovanú dokumentáciu pre územné rozhodnutie a vydané právoplatné územné rozhodnutie pre pokračovanie tejto cyklotrasy. Tá by mala viesť spod cestného mosta po ľavom brehu Váhu s následným premostením rieky a jej pokračovaním cez Bytču až na hranicu s Trenčianskym samosprávnym krajom.

7. Keďže tento úsek cyklotrasy je vedený v úzkom priestore pod štvorprúdovou cestou popri Váhu a samotnou riekou, na cyklotrasu sa bude dať napojiť na jej začiatku a konci – teda pod cestným mostom v Žiline a pri Vodnom diele Žilina.

8. Cyklotrasa v šírke tri metre bude mať asfaltový povrch, budú ho môcť využiť aj korčuliari.

9. Nová cyklotrasa  ponúkne krásne pohľady a výhľady nielen na zákutia našej najdlhšej rieky Váh ale na aj okolité horstvá – či už horský masív Dubňa, panorámu vrcholov Malej Fatry. V závere trasy sa otvára aj pohľad na samotnú hať a elektráreň Vodné dielo Žilina. Úsek bude súčasťou „hradného“  cyklistického okruhu medzi dvomi stredovekými hradmi (Budatín a Strečno cez lokalitu Vodného diela Žilina). Úsek bude dostatočne široký a je vedený mimo ciest. Pôjde o nenáročný, rekreačný úsek, vhodný aj pre rodiny s deťmi. Súčasťou cyklochodníka BikeKIA je aj sčítač, ktorý zaznamenáva počty prejazdov na trase. Údaje z neho nám potvrdzujú rastúci záujem o využívanie cyklotrás v tejto lokalite. Počítadlo minulý rok zaznamenalo 118-tisíc prejazdov na bicykloch, čo je raz taký počet ako v roku 2016, kedy bolo 58-tisíc cykloprejazdov.

14.11.2019
Otázka (Jana Kolembusová, mojekysuce.sk)

1. Vzhľadom na pokročili dátum nás zaujíma, ako ste pripravený na zimnú údržbu.
2. Aký počet vozidiel - techniky a ľudí máte k dispozícii. Aké veľké územie, ktoré úseky a cca koľko kilometrov ciest spravujete. Ktoré úseky sú podľa vás najkritickejšie.

Odpoveď:

1. Kysucký závod Správy ciest ŽSK (stredisko Kysuce, Čadca, Nová Bystrica a Makov) je na zimnú údržbu pripravený. Posypový materiál je zabezpečený a k dnešnému dňu má k dispozícii 12 sypačov, dva nakladače a dva traktory s radlicou. Vozový park Správy ciest ŽSK je však nutné obnoviť, aj preto by v týchto dňoch malo pribudnúť 14 nových sypačov, ktoré budú rozdelené do jednotlivých závodov v rámci Žilinského kraja.

2. Závod Kysuce udržiava dokopy 248 kilometrov ciest (I., II. a III. triedy) . Medzi najnáročnejšie úseky na údržbu patrí Nová Bystrica- Oravská Lesná, Milošová, Oščadnica, Turzovka, ale náročné na údržbu sú aj úseky Lodno, Nesluša, či Horný Vadičov.

Sumár: Správa ciest ŽS udržiava v rámci zimnej údržby 1 356 kilometrov ciest II. a III. triedy a takmer 500 kilometrov ciest I. triedy.
Do zimnej údržby bude nasadených 244 vodičov (z toho 30 pre región Kysúc).
Informácie o zjazdnosti ciest môžu vodiči získať na webovej stránke Správy ciest ŽSK (www.sczsk.sk) v časti „Zjazdnosť.“

8.11.2019
Otázka (Soňa Vanovčanová, Žilinský večerník) 

1. Kde ste sa nachádzali, resp. pôsobili v období Nežnej revolúcie?
2. Ako ste obdobie prežívali, vnímali?
3. Aká spomienka na toto obdobie je pre Vás najvýraznejšia? 

Odpoveď:

Županka Erika Jurinová

1. Bola som v prvom ročníku na Vysokej škole v Liberci, kde som zažívala celé protestno-štrajkové hnutie. Ale začiatok, presne 17. novembra, som trávila v Trnave na trnavskej novéne. V duchovnom prostredí som vnímala začiatok veľkej udalosti, ktorá bola zároveň pripomienkou sviečkového pochodu. Hneď na ďalší deň som sa už aktívne zúčastňovala ako študentka všetkých udalostí v Liberci. Samozrejme s bázňou, ale odhodlaním.

2. Novembrové obdobie bolo nabité emóciou. Bolo to niečo, čo nikto z nás predtým nezažil. Pre mňa ako dievča z vidieka to však začalo ešte skôr. Po nástupe do prvého ročníka som sa kontaktovala so študentami i tajnými rehoľníkmi a pridala sa k ich stretnutiam. Starší študenti nás upozorňovali, na čo si dávať pozor, na možné „sledovania a vypočúvania“. Pripravovali nás na to, čo môžeme zažiť ak budeme zapojení v spoločenstve. Krátko na to sa však všetko začalo. V časoch revolúcie zavládla medzi študentami pozitívnym duchom nabitá atmosféra, ľudia boli plní odhodlania, nadšenia z ukončenia režimu, z prelomenia mantinelov. Všetci sme to cítili ako veľkú príležitosť na dobré veci.  

3. Strach zmiešaný s nadšením. Všetci boli k sebe ohľaduplní. Samozrejme, že nastávajúce roky sa urobilo množstvo chýb, za ktoré si môžeme sami a ťažko sa naprávajú. Mrzí ma však, že dnes sa mnohí ohliadajú za časmi socializmu ako za dobrými časmi. Je to klamstvo, ktorým nás zásobovali média vtedy a začali i dnes. Ľudská prirodzenosť potrebuje slobodu vo všetkých oblastiach. Nemali sme náboženskú slobodu, slobodu prejavu a o našich právach sa ani nerozprávalo a ani sme o nich nevedeli. Samozrejme, že so sloboda musí ísť ruka v ruke so zodpovednosťou a tá často krát chýba. Dnes však vidím šancu na reparát a verím, že ho Slovenská republika urobí tentokrát dobre.

8.11.2019
Otázka (Tomáš Ďurana, Žilinak)

1. Mám na Vás ešte jednu otázku, ktorá sa týka tohto podnetu: https://www.odkazprestarostu.sk/zilina/podnety/69908/bagarova-cesta-rozbita-vacsi-usek. Všimol som si vyjadrenie samosprávy zo začiatku októbra, kde sa uvádza, že súčasný stav vozovky nemá vplyv na bezpečnosť a plynulosť premávky. Je teda možné z vašej strany potvrdiť, že cesta je vo vyhovujúcom stave a bez poškodení - nerovností? 

Odpoveď:

Súčasný stav vozovky sa líši od toho, ktorý je zobrazený na fotografiách. Správa ciest ŽSK (závod Horné Považie) v rámci bežnej údržby už vykonala opravu poklesu a nerovností vozovky.

Keďže je na úseku väčšie množstvo vysprávok a čiastočne opotrebovaná je aj obrusná vrstva vozovky, v budúcom roku je plánovaná súvislá oprava tohto úseku (pokládka finišérom).


Október 2019

23.10.2019
Otázka (Iveta Hažíková, My Kysucké noviny) 

Chcem vás poprosiť o informáciu, ako pokračujú práce na rekonštrukcii cesty na Semeteši - čo sa tam momentálne robí, kedy sa práce ukončia, čo chcete stihnuť do konca roka. Tiež ma zaujíma stavba mosta - ako pokračujú práce.

Odpoveď:

V týchto dňoch sa realizujú stavebné práce na približne 300 metrovom úseku cesty (km 14,705 – 15,081), ktoré by mohli byť ukončené do začiatku zimného obdobia. Ďalší postup bude závisieť od klimatických podmienok. Nebolo by vhodné otvárať úseky, ktoré by sa nestihli do zimy opraviť. Preto sa bude pokračovať na jar 2020. Fotografie aj informácie sú zverejnené na našej interaktívnej mape: http://www.zilinskazupa.sk/sk/samosprava/urad-zsk/odbor-dopravy/doprava/rekonstrukcie-ciest-mostov.html

21.10.2019
Otázka (Nadežda Chovančáková, My Oravské noviny)
 

Všimla som si, že sa začala rekonštrukcia mosta v obci Vitanová a súčasne sa rekonštruuje aj časť cesty v Oraviciach. Chceli by sme vedieť, či je to - táto cesta - v rámci veľkej rekonštrukcie, ktorá mala byť robená v rámci europrojektu, alebo ide o inú akciu? A ak ide o spomínaný projekt - prečo sa začalo práve v Oraviciach, keď je podstatne horšia vozovka práve od Vitanovej smerom na Oravice? V prípade, že ide o inú akciu - v akom stave je súťaž na firmu, ktorá bude robiť nový koberec medzi Vitanovou a Oravicami, koľko metrov sa bude robiť a kedy je predpoklad začatia - ešte tento rok je reálny? 

Odpoveď:

Rekonštrukcia cesty v Oraviciach je súčasťou spomínaného europrojektu Interreg ,,Tatry Spájajú. “ V rámci projektu sa opraví takmer 6 kilometrový úsek cesty III/2311. S prácami sa začalo v tých miestach, ktoré je  možné zrealizovať do zimnej údržby. Vybrané úseky boli odsúhlasené Okresným dopravným inšpektorátom Dolný Kubín. Ostatné úseky sa začnú opravovať v roku 2020.

18.10.2019
Otázka (Staníková Michala, Žilinský večerník)
 

1. Poslanci Národnej rady SR schválili v septembri novelu Zákona o dani z príjmov, na základe ktorej dôjde k výpadku finančných prostriedkov v rozpočtoch obecných, mestských aj regionálnych samospráv. Aké stanovisko k tomu zaujala Žilinská župa?
2. Hovorí sa o výpadku v celkovej hodnote 149 miliónov eur. Koľko z tejto sumy bude chýbať Žilinskej župe?
3. Čo to pre náš kraj znamená? Kde alebo v akých oblastiach tento výpadok najviac pocítime?
4. Má župa nejaký strategický plán, ako sa vyhnúť tomu, aby ľudia z kraja nepocítili žiadny diskomfort v súvislosti s prijatím tejto novely zákona?

Odpoveď (županka Erika Jurinová):

1. Samozrejme, aj nám záleží na tom, aby mali ľudia väčšie príjmy. Návrh je však krátkozraký. Vláda by však mala riešiť zmenu spôsobu financovania samospráv a nielen im navyšovať náklady, kompetencie a znižovať príjem. Tento návrh krátko pre voľbami považujem za neodborne, neprofesionálne pripravený a populistický. Nebol ani raz konzultovaný so samosprávami, pritom sa výrazne dotkne našich rozpočtov. Takto, cez poslancov, mimo legislatívne pravidlá, bez pripomienkovania sa tak závažná legislatíva predsa neprijíma.

2. Zmena zákona má negatívny dopad na rozpočty samospráv, čo môže mať negatívny dopad na ich ekonomickú kondíciu. Samosprávam budú chýbať financie na rozvoj v zariadeniach sociálnych služieb, pre kultúrne a školské zariadenia, budú mať menej na opravu a modernizáciu ciest.  Zmena zákona navyše prichádza v čase, kedy samosprávy budú musieť čeliť zvýšeným nárokom takých opatrení, ako je ďalšie zvyšovanie platov zamestnancov vo verejnom sektore, zavedenie príspevkov na rekreáciu či obedov zadarmo. 

3. Žilinskej župy sa dotkne tento výpadok v objeme 5, 6 milióna eur. Žilinská župa prostredníctvom organizácií vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti poskytuje denne služby v sociálnej oblasti, v zdravotníctve, v oblasti stredného školstva a kultúry, zabezpečuje správu a údržbu ciest a dopravnú obslužnosť pre občanov kraja. Zníženie príjmov župy o spomínaných 5,6 mil. eur znamená samozrejme menej prostriedkov na rozvoj vo všetkých uvedených oblastiach.  Župa zdedila od štátu cesty, školy, nemocnice, niektoré v lepšej, iné v horšej technickej kondícií. Pred sebou  tlačia modernizačný dlh a župa v rámci možností pristupuje k ich nutnej renovácií. Preto vzhľadom na napätý rozpočet župy môže dôjsť k tomu, že niektoré rozvojové aktivity budú musieť byť odložené.

4. Napriek tomu, že predpokladaný výpadok na daniach v objeme 5,6 milióna eur župa pociťuje, vyvinieme maximálne úsilie, aby sa neprejavil na zníženej kvalite služieb, ktoré sú občanom Žilinského kraja poskytované najmä organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja. 

16.10.2019
Otázka (Tomáš Garai, Hospodárske noviny)

Chystá sa veľká investícia do železničného uzla v Žiline v hodnote 353- miliónov. Čo bude tento projekt znamenať pre kraj? Ovplyvní to dopravnú obslužnosť? Aké bude mať dopady dokončenie stavby na hospodárstvo župy?

Odpoveď:

Železničný uzol Žilina patri momentálne z pohľadu dopravných výkonov k najvyťaženejším častiam železničnej infraštruktúry v rámci Slovenskej republiky. Uzlom Žilina prechádzajú dva Paneurópske dopravné koridory, súčasťou je zriaďovacia stanica a viacero významných vlečiek. Investícia do železničného uzla v Žiline môže mať pozitívny dopad pre kraj ako celok, ale aj pre mesto Žilina, logistiku, dopravné spoločnosti, výrobu a podnikanie. Prvý pozitívny efekt investície by sa mohol prejaviť už počas výstavby vo forme zamestnanosti, kúpe tovarov a služieb od okolitých poskytovateľov s cieľom uspokojiť stavebné a personálne potreby.

Druhým prínosom pre kraj bude kvalitná služba železničnej infraštruktúry, ktorá prispeje k spoločensky efektívnejšej deľbe prepravnej práce medzi jednotlivými druhmi dopravy.

Samozrejme takýto významný stavebný zásah si bude vyžadovať aj krátkodobé obmedzenia dopravy. Pre ŽSK je preto v tejto situácii dôležitá integrácia dopravy. Práve dobre fungujúci systém integrovanej dopravy je kľúčovým faktorom ako motivovať obyvateľov kraja k využívaniu verejnej dopravy. 

16.10.2019
Otázka (Iveta Hažíková, My Kysuce)

Chcem vás veľmi pekne poprosiť o vyjadrenie v súvislosti s tým, že v Kysuckom Novom Meste chýbajú dôležití špecialisti z oblasti neurológie, alergológie a reumatológie. V čom spočíva tento problém a čo preto robí župa, aby sa tento stav zmenil.  

Odpoveď:

Problém chýbajúcich špecialistov sa netýka len regiónu Kysúc, ale v podstate ide o celoslovenský problém. Problémom je nezáujem zo strany lekárov otvárať svoje ambulancie v menších regiónoch, prípadne ich odliv do zahraničia. Žilinský samosprávny kraj sa túto situáciu snažiť riešiť napríklad formou motivačných grantov a dotácií. Do konca augusta sa mohli noví poskytovatelia zdravotnej starostlivosti zapojiť do výzvy a uchádzať sa o poskytnutie dotácie až do výšky 30 000 tis. eur na materiálno-technické vybavenie svojej ambulancie. V Kysuckom Novom Mesta tak bude podporený poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v odbore zubné lekárstvo.

V prípade, že poslanci ŽSK schvália v rozpočte pre rok 2020 ďalšie finančné prostriedky, je snahou odboru zdravotníctva ŽSK pokračovať v realizácii daného projektu a prilákať do regiónov aj ďalších chýbajúcich špecialistov.

11.10.2019
Otázka (Michal Filek, My Žilinské noviny) 

1. Uvažuje kraj o vyhlásení akejsi mimoriadnej, či krízovej situácie a zadaní autobusovej dopravy bez výberového konania? Podľa akých právnych predpisov?
2. Kto boli členovia odbornej komisie, ktorí tender pripravovali, aká kvalifikácia, skúsenosti, predpoklady, rozhodli o tom, že sa stali členmi tejto komisie, akú odmenu za prípravu dostali.

Odpoveď:

1. K dnešnému dňu ďalej postupujeme v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. V zákazkách, ktoré boli zrušené, pripravujeme alebo realizujeme rokovacie konania o obchodných a zmluvných podmienkach so všetkými relevantnými dopravcami. Budeme postupovať tak, aby krízová situácia v kraji nenastala. Situácia u nás aj v Trnave (https://www.webnoviny.sk/nasadoprava/do-sutaze-na-poskytovanie-mestskej-dopravy-v-trnave-sa-nikto-neprihlasil-mesto-cakaju-rokovania/) ukazuje, že župy a mestá sa dostali do absolútne nevýhodného postavenia, kedy im môžu dopravcovia diktovať akékoľvek podmienky a používajú cestujúcu verejnosť ako rukojemníkov. My v rámci postupov, ktoré nám predpisuje zákon robíme všetko, aby sme dosiahli čo najlepšie a hlavne férové podmienky pre verejnú autobusovú prepravu v kraji. Zákon nám jednoznačne určoval vypísať verejné obstarávanie. Až keď z verejného obstarávania nevyjde žiadny dodávateľ, môžeme pristúpiť k priamemu rokovaciemu konaniu. Najviac nás v našom prípade mrzí, že Úrad pre verejné obstarávanie svojim nekonaním prispel k vzniku situácie, v ktorej sa nachádzame dnes. Keby rozhodol v zákonom stanovených lehotách a odborne nie politicky, mohli sme byť v procese obstarávania verejnej autobusovej dopravy ďalej a nemuseli sme rokovať v časovom strese.


Len na dovysvetlenie:

Verejná súťaž na poskytovanie služieb prímestskej autobusovej doprave bola rozdelená na 3 samostatné súťaže.
a)Poskytovanie služieb prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme pre ŽSK v rámci regiónov Turiec a Horné Považie na obdobie rokov 2020-2021

Zákazka je zverejnená na https://josephine.proebiz.com/sk/tender/3973/summary . Župa zrušila vyhlásený postup podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že verejný obstarávateľ nedostal ani jednu ponuku. V súčasnosti proces verejného obstarávania na obstaranie dopravcu v prímestskej autobusovej doprave pre regióny Turiec a Horné Považie prebieha priamym rokovacím konaním podľa § 81 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní.

b) Poskytovanie služieb prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme pre ŽSK v rámci regiónov Liptov na obdobie rokov 2020-2021
Zákazka je zverejnená na https://josephine.proebiz.com/sk/tender/3978/summary. Verejná súťaž je v štádiu pred ukončením a prebieha vyhodnocovanie ponuky. Očakávame uzavretie zmluvy do 1 mesiaca.

c) Poskytovanie služieb prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme pre ŽSK v rámci regiónov Kysuce a Orava na obdobie rokov 2020-2021
Zákazka je zverejnená na https://josephine.proebiz.com/sk/tender/2243/summary
Dňa 27.09.2019 ŽSK rozhodol o zrušení postupu zadávania zákazky. Vo vyhlásenom verejnom obstarávaní ŽSK reagoval na množstvo otázok záujemcov, z ktorých viaceré mali obštrukčný charakter napriek tomu boli s odbornou starostlivosťou a bezodkladne zodpovedané, ďalej s ohľadom na neštandardne zdĺhavé konanie dohľadových orgánov, a najmä na povinnosť verejného obstarávateľa vyplývajúcu z osobitného zákona, verejný obstarávateľ dospel k záveru, že vo vyhlásenom verejnom obstarávaní nie je možné pokračovať, pretože sa zmenili okolnosti, za ktorých sa verejné obstarávanie vyhlásilo, a to zmarením pôvodného účelu verejného obstarávania inou osobou ako verejným obstarávateľom. Verejný obstarávateľ zároveň oznamuje, že na pôvodný predmet zákazky plánuje využiť jeden z postupov uvedených v § 29 ZVO.
V súčasnosti čakáme na doručenie rozhodnutia RADY UVO o zastavení konania, pretože zrušením súťaže Rade UVO v zmysle zákona o verejnom obstarávaní odpadol dôvod rozhodovať v danej veci.

 

2. Členmi odbornej komisie, ktorí pripravovali zadanie predmetu zákazky, návrh zmluvných a obchodných podmienok a tiež prípravu kompletných súťažných podkladov boli zamestnanci Úradu ŽSK, ktorým príprava súťaže vyplýva z pridelených kompetencií a to z odboru verejného obstarávania, investícií a nakladania s majetkom, ďalej z odboru právneho a poradcovia riaditeľa Úradu ŽSK (všetci zamestnanci ŽSK). Členovia komisie vychádzali z podkladov spracovaných odborom dopravy. Členom odbornej komisie na prípravu predmetu zadania bol aj konateľ Integrovanej dopravy Žilinského kraja, s.r.o.. Uvedení zamestnanci plnili okrem tejto úlohy aj množstvo ďalších úloh a boli odmeňovaní v zmysle mzdových predpisov ŽSK a zmluvného platu.

Pracovná skupina pracovala v rokoch 2018-2019 a v prepočte na odborníka bolo vyplatených cca 650 eur /mesačne/.

Poradcami riaditeľa ŽSK a členmi odbornej komisie boli menovite:

Prof. Ing. Ján Čelko, PhD. vedúci katedry cestného staviteľstva na Žilinskej univerzite, dlhodobo sa venuje dopravnému plánovaniu a dopravnému inžinierstvu, diagnostike povrchových vlastností vozoviek, systému hospodárenia s vozovkou.

Ing. Ján Kovalčík, analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy, dlhodobo sa venuje doprave, je členom monitorovacieho výboru Operačného programu Integrovaná infraštruktúra

V minulosti 2,5 roka pôsobil ako GR Inštitútu stratégie na ministerstve dopravy. Okrem iného má skúsenosti s tvorbou a pripomienkovaním valorizačných mechanizmov k niektorým dlhodobým kontraktom v rezorte dopravy, má skúsenosti z pôsobenia v komisiách na vyhodnotenie ponúk v tendroch NDS a SSC, kde zastupoval MDV; v rámci toho napríklad inicioval postupy na preverovanie mimoriadne nízkych ponúk (v tendroch NDS v r. 2012), v jednom prípade inicioval tiež preverovanie kolúzneho správania uchádzačov. 

Ing. Jiří Kubáček, CsC. pracoval ako generálny riaditeľ sekcie železničnej dopravy a dráh MDVRR SR. V rámci tejto funkcie spravoval zmluvu o doprave vo verejnom záujme medzi štátom a Železničnou spoločnosťou Slovensko, a. s., ako i zmluvu medzi štátom a ŽSSR. Zúčastnil sa prípravy strategických dokumentov Ministerstva dopravy SR, ako i súťažných podkladov na súťaž dopravcu pre diaľkovú železničnú dopravu na trati Bratislava - Banská Bystrica a organizoval prechod od komerčného na taktový grafikon vlakov osobnej dopravy

Ing. Roland Mikula pracuje ako konzultant a projektový manažér v oblasti zlepšovania logistických a výrobných procesov v komerčnej oblasti. V posledných rokoch realizoval projekty pre slovenské a české firmy, napr.: BROSE, KLAUKE, LUNYS, V-PODLAHY, VEGUM, SCHAEFLLER, NNG, MATADOR, DHL, KONI, SILON, TESGAL, TWD, HELLA, RONA, DOZSA, RUDOS, VSDAS, COLEMAN, GREINER, PELLENC, AKEBONO atď.

Mgr. Marcela Turčanová, LL.M.
Je viceprezidentkou asociácie APUeN SK, v ktorej pôsobí od roku 2013. Špecializuje sa na procesy obstarávania strategických a investičných projektov, venuje sa elektronizácii verejného obstarávania a projektom profesijného vzdelávania a rozvoja nákupných tímov. Pravidelne vystupuje na medzinárodných konferenciách v oblasti verejného obstarávania. Počas svojej praxe participovala na výberových konaniach dopravcu mestskej hromadnej dopravy poskytujúceho služby vo verejnom záujme. V rokoch 2015 – 2017 bola členkou poradného orgánu predsedníčku UVO, Fóra expertov.
So zápisom zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností a právne poradenstvo v správnych konaniach nám poskytoval advokát JUDr. Michal Miškovič, ktorý májustičnú skúšku a rozsiahle skúsenosti s verejným obstarávaním.

Trvalí zamestnanci ŽSK participujúci na príprave podkladov:Mgr. Erika Cenigová – odbor právny

JUDr. Elena Sivová – riaditeľka odboru verejného obstarávania, investícií a nakladania s majetkom

Členovia pracovnej skupiny pred vyhlásením samotných súťaží zabezpečovali aj iné úlohy, ktoré priamo nepredstavovali vypracovanie súťažných podkladov, ale riešili komplexnejšie úlohy v súvislosti s otázkou dopravy v kraji ako napr: 
- vypracovanie základného konceptu plánu dopravnej obsluhy ŽSK založeného na všeobecne platných štandardoch; cieľom tohto plánu bolo stanoviť rozsah výkonov regionálnej železničnej a prímestskej autobusovej doprave v stave po uskutočnení procesu integrácie v ŽSK; 
- zrealizovaní predbežných trhových konzultácií (prelom septembra a októbra 2018);
- uskutočnenie tematických konzultácií s vedením Juhomoravského, Zlínskeho a Moravsko-sliezskeho kraja; 
- spracovanie prehľadu stavu obstarávania služieb vo verejnom záujme v Českej republike;
- zabezpečenie rokovania s predstaviteľmi Banskobystrického samosprávneho kraja vo vzťahu k riešeniu problematiky PAD; 
- Analýza ekonomickosti nákladov za vstupy na AS, návrh koncepčného riešenia zabezpečenia vstupov a následné spracovanie návrhu zápisu zákonného vecného bremena v prospech verejnoprospešného účelu do katastra;
- analýza a návrh optimalizácie nadväznosti spojov medzi vlakmi a autobusmi vo všetkých prestupných staniciach s dlhodobo stabilizovaným grafikonom železničnej dopravy, spracovanie odporúčania konkrétnych riešení; 
- konzultácie s integrátorom ŽSK pri príprave základných integračných dokumentov a pri nastavení konkrétneho časového a vecného harmonogramu jednotlivých krokov pre spustenie pilotu integrácie – Rajecká dolina a Kysuce;
- analýza disponibilných dát od aktuálnych dopravcov (vývoj nákladov, cestovného, ich jednotlivých zložiek) a ich prognózovanie do budúcnosti.

 

9.10.2019
Otázka (Miroslav Jaroš, TASR)

1. Pozná ŽSK termín, v ktorom by sa mal prevod uskutočniť?

2. Pracuje už ŽSK na konkrétnych krokoch, ktoré budú nasledovať po prevode majetkovej účasti štátu? Podľa schváleného biznis plánu by sa malo na letisku zriadiť do dvoch rokov spojenie s významnými letiskami v okolitých štátoch. Uskutočnili sa už rokovania s niektorými letiskami?

Odpoveď:
1. Vláda SR na svojom rokovaní dňa 25.09.2019 schválila prevod svojej väčšinovej majetkovej účasti štátu v Žilinskom letisku na Žilinský samosprávny kraj za 1,- EUR.

Doposiaľ bola podpísaná iba tzv. Akcionárska zmluva medzi Ministerstvom dopravy SR a Žilinským samosprávnym krajom (ŽSK). Ešte nás k finalizácii prevodu akcií na ŽSK čakajú ďalšie právne kroky. To znamená, že Predseda vlády SR musí podpísať písomný príkaz na prevod akcií, potom sa podpíše zmluva o prevode akcií s Ministerstvom hospodárstva a následne sa táto zmluva zverejní, aby nadobudla účinnosť. Prevod akcií Letiska Žilina vo vlastníctve štátu na ŽSK bude ukončený až zverejnením podpísanej Zmluvy o prevode akcií uzatvorenej medzi Ministerstvom hospodárstva SR a ŽSK. Táto zmluva je zatiaľ v príprave a jej podpis sa očakáva do konca roka 2019. Po dohode s ministerstvom dopravy a ministerstvom hospodárstva predpokladáme, že termín ukončenia prevodu bude január 2020.

2. ŽSK sa pripravuje na situáciu, kedy sa stane majoritným vlastníkom letiska. Už vlani bola zriadená Rada pre rozvoj leteckej dopravy v Žilinskom samosprávnom kraji ako dočasný poradný orgán. Tím odborníkov pripravuje konkrétne návrhy opatrení s cieľom zabezpečiť letecké spojenie na európskej úrovni. Rada bola poverená vypracovaním udržateľnej koncepcie na zachovanie súčasnej infraštruktúry Letiska Žilina a obnovenie pravidelnej dopravy cestujúcich a zabezpečenia ďalšieho rozvoja letiska.

Do dnešného dňa sa zrealizovali aj prvé predbežné rokovania s niektorými letiskami. Treba si však uvedomiť, že ešte pred dvomi týždňami nebola podpísaná ešte ani Akcionárska zmluva a celý prevod bude ukončený až v novom roku.

7.10.2019
Otázka (Iveta Hažíková, My Kysuce

NDS informuje o posunutí dokončenia úseku D3 Čadca - Bukov - Svrčinovec. Ako konštatujú zástupcovia podnikateľov bude potrebná súčinnosť všetkých zložiek regiónu, VUC a priemyslu. Ako konkrétne uviedli: "Je zarážajúce,že na vyhláške nie je VUC Žilina,ako nositeľ mobility obyvateľstva a zamestnávateľské združenia. To je na zamyslenie(alebo zámer). Prosím o zaslanie vyjadrenia pani predsedníčky ŽSK.

Odpoveď:
Župa je dôležitým hráčom v oblasti mobility, a preto je aj pre nás rovnako zarážajúce, že nám nebola takáto informácia daná na vedomie. 

Len minulý týždeň sme sa pritom osobne stretli s ministrom na Ministerstve dopravy SR, aby sme sa informovali o výstavbe všetkých úsekoch diaľnic a rýchlostných ciest v našom kraji. Je mi ľúto, že tak dôležitý krok, ktorý sa dotkne obyvateľov kraja, mi pán minister zabudol povedať. Mrzí ma to o to viac, že na stretnutí sme hovorili aj o veľkých ťažkostiach obyvateľov Svrčinovca, kde dlhodobo žiadame ministerstvo o pridanie vlakov, lebo aj autobusy tu stoja v zápchach. To, že platenie výkonov vlakov chcú ponechať z časti na pleciach župy mi po tejto informácii pripadá ešte viac cynické. Ak sú problémy spôsobené ministerstvom dopravy či NDS, mali by náklady s tým spojene znášať najmä tieto inštitúcie a nie župa (ktorá o tak dôležitom kroku, akým je ďalší posun termínu dostavby D3, nebola ani informovaná).

Dopravná situácia na Kysuciach je celkovo mimoriadne zlá. Len medzi Žilinou a Čadcou prejde denne viac ako 20-tisíc áut, z toho takmer 3 tisíc kamiónov. Diaľnicu D3, na ktorú všetci čakáme, vláda nestavia, naopak, dokončenie dôležitého úseku opäť predĺžila. Pritom už dnes ľudia trpia hodiny v kolónach na ceste domov, či do práce. Musíme skonštatovať, že v tomto smere minister dopravy zabudol na Kysuce.
V dohľadnom čase preto v spolupráci s mestom Žilina i ďalšími samosprávami navrhneme zriadenie pozície „krízového manažéra" pre mobilitu obyvateľov Žilinského kraja. Bude získavať aktuálne a presné dáta z cestných a železničných projektov, navrhovať také dopravné postupy a riešenia, ktoré by minimalizovali škodlivé dopady výstavby diaľnic, železnice a celkovo dopravy na životy a majetok občanov.

4.10.2019
Otázka (Milan Velecký, RTVS)

V akom štádiu je výstavba urgentného príjmu v LNsP L. Mikuláš? Stavia sa? Kedy bude hotový?

Ak nie, prečo nie? Kedy sa začne?

Odpoveďˇ:

V priebehu projektových prác sa vyskytli nepredvídané skutočnosti, ktoré mali vplyv na rozsah projektovej dokumentácie a nadväzne aj na termín jej dodania. Aktuálne sa finalizuje projektová dokumentácia a po dokončení bude vyhlásená verejná súťaž na zhotoviteľa stavby. Práce budú môcť začať po skončení súťaže, podpise zmluvy a odovzdaní staveniska víťazovi súťaže.

4.10.2019
Otázka (Michal Filek, My Žilinské noviny)

1. Čo bolo príčinou skončenia pracovného pomeru s riaditeľom odboru dopravy? Dopustil sa nejakých závažných pochybení? Akých?

2. Kto je poverený vedením odboru?

3. Prečo ste o chystanom kroku neinformovali podpredsedu pre dopravu Janckulíka?

4. Prečo bol tender na výmenu dopravcu autobusovej dopravy v Žiline neúspešný, resp. nikto sa neprihlásil?

5. Podľa našich informácií bola zmluva, s ktorou ste išli do súťaže, a ktorú mal podpísať víťaz, nezákonná. Je to tak?

6. V čom bola podstatná zmena medzi touto navrhovanou zmluvou a zmluvou, ktorú má uzatvorenú súčasný prevádzkovateľ?

7. V ostatných krajoch predĺžili platnosť zmluvy o 5 rokov, len v Žiline nie. Prečo?

8. Aký ďalší vývoj predpokladáte v tejto veci? Hrozí reálne, že autobus nevyjdu? Ku ktorému dňu končí platnosť zmluvy?

9. Je možnosť, že súčasný prevádzkovateľ bude pokračovať v činnosti do doby, kedy vzíde nový víťaz výberového konania? Rokujete s ním? Je ochotný to urobiť? Za akých podmienok?

Odpoveď:

1. Dnes už bývalému riaditeľovi odboru dopravy skončila pracovná zmluva na dobu určitú, po jej uplynutí nedošlo k vzájomnej dohode.

2. Riaditeľ Úradu ŽSK si zoberie priamo do svojej riadiacej pôsobnosti vedenie odboru dopravy do času, kedy bude uskutočnené a ukončené výberové konanie na pozíciu riaditeľa odboru dopravy. Na odbore dopravy pracuje tím skúsených a odborne zdatných zamestnancov, ktorí situáciu pod vedením riaditeľa Úradu na ten čas zvládnu. 

3. Pán podpredseda Janckulík mal vedomosť o výhradách k práci riaditeľa dopravy, nakoľko na poradách vedenia sa o tom opakovane hovorilo. Personálne obsadenie je však výlučne v kompetencii Riaditeľa Úradu ŽSK.

4. Verejná súťaž na poskytovanie služieb prímestskej dopravy bola rozdelená na 5 regiónov. Severné regióny Kysuce a Oravu sme spojili do jedného tendra, v ďalšom tendri sme súťažili Liptov a v treťom región Žiliny a Turiec. Súťaž na región Žilina a Turiec sme zrušili, lebo neboli podané žiadne ponuky. Ďalej prebiehajú priame rokovacie konania. Súťaž na Oravu a Kysuce zrušil Žilinský samosprávny kraj dňa 27.9. 2019, pretože Úrad pre verejné obstarávanie nebol schopný viac ako pol roka dať vyjadrenie k námietkam jedného zo súťažiacich, aj keď zákonom stanovená lehota je 75 dní. Už o necelé dva mesiace mal víťaz súťaže začať jazdiť na linkách prímestskej autobusovej dopravy, takže sme nemohli dlhšie čakať, kedy sa ÚVO konečne rozhodne vyjadriť. Pripomíname, že podklady pre súťaž orgány ÚVO už raz kontrolovali a skonštatovali, že podmienky sú v poriadku. Napriek tomu nás ÚVO obštrukciami dostalo do časovej tiesne, preto sme museli súťaž zrušiť. V zákazke pre región Liptov sme v stave vyhodnocovania ponúk a teda pred ukončením verejnej súťaže.

5. Navrhnutá zmluva bola podrobená právnej analýze. Zmluva je založená na inom zmluvnom princípe, nie je nezákonná. Vychádza v celom jej rozsahu z platnej európskej i slovenskej legislatívy. K dnešnému dňu existuje jediné rozhodnutie ÚVO, ktoré v plnom rozsahu potvrdilo zákonný postup ŽSK v tejto zákazke.

6. Súčasná zmluva je založená na preplácaní všetkých ekonomicky oprávnených nákladov, čím väčšiu stratu dopravca v príslušnom kalendárnom roku vyprodukuje, tým väčšiu sumu mu ŽSK uhrádza a to dokonca s garanciou zisku v aktuálnej zmluve. Dopravcovia nemajú motiváciu bojovať o cestujúcich ani nemajú motiváciu efektívne riadiť svoje náklady. Riziko prevádzkovania prímestskej autobusovej dopravy je v plnej miere na župe. 
V novej zmluve je súťažená cena za tarifný kilometer a dopravca si do ceny má zahrnúť aj cenu podnikateľského rizika, to znamená župa bude dopredu presne vedieť, koľko si dopravca za najazdené kilometre vyfakturuje.. Pritom sú v zmluve zahrnuté aj valorizačné vzorce, ktoré každoročne reagujú na zmeny napr. ceny paliva, min. mzdy, inflácie atď.. 

7. Nové vedenie župy bezprostredne po nástupe do funkcie v roku 2018 zistilo, že jediná možnosť ako zabezpečiť dopravu na nasledujúce obdobie v rámci platných zákonov je ísť do verejnej súťaže. Podpísanie dodatkov by bolo porušením platných zákonov Slovenskej republiky. Preto sme sa už vo februári 2018 začali pripravovať na súťaž.

Dodatok by bolo možné podpísať, ak by bola pôvodná zmluva súťažená, ale aktuálna platná zmluva súťažená nebola, alebo ak by bola pôvodná zmluva tzv. koncesnou zmluvou (podnikateľské riziko by bolo na dopravcovi, čo podľa súčasnej zmluvy nie je), iné možnosti podpisu dodatku neexistujú

8. V zmysle zákonov budeme postupovať tak, aby sme do konca platnosti zmluvy využili všetky možnosti na uzavretie zmluvy na poskytovanie verejnej dopravy vo verejnom zaujme. Tu je veľmi doležíte ako budú postupovať oslovení dopravcovia.
Platnosť zmlúv, ktoré má v súčasnosti s dopravcami uzatvorené Žilinský samosprávny kraj sa končí 29. novembra 2019. V prípade, že nestihneme do konca platnosti súčasnej zmluvy s dopravcami ukončiť verejné obstarávanie, máme za to, že predlžovať zmluvu o ďalších 5 rokov nemôžeme. Jediným riešením je uzavretie krátkodobých zmlúv na preklenovacie obdobie, kým bude možné uzavrieť transparentné verejné obstarávanie.

V záujme všetkých obyvateľov nášho kraja robíme všetko preto, aby sme zabezpečili autobusovú prímestskú dopravu zákonným spôsobom.

9. Pri výbere dopravcu postupujeme tak, ako nám to zákon umožňuje. Pokračovanie so súčasným prepravcom až do ukončenia transparentného výberového konania zákon umožňuje. O výsledkoch rokovaní vás budeme včas informovať.

3.10.2019
Otázka (Michala Staníková,Žilinský večerník)

1. Pán Majtán z Rosiny tvrdí, že už minimálne 5 rokov upozorňoval na zlý stav cesty, ktorá je nielen miestnou, obslužnou komunikáciou, ale slúži aj pre tranzit do ďalších obcí nachádzajúcich sa na tento smer, do Rajeckej doliny či k stavenisku tunela Višňové. Zaujímalo by ma, na základe čoho bola vyvolaná táto investícia - rekonštrukcia III/2084?

2. Prosím, aký veľký úsek sa rekonštruuje a akým spôsobom? Čo všetko spadá do rekonštrukcie?

3. Aké úseky sa Vám doteraz podarilo opraviť a aké ďalšie úseky tejto cesty budú zrekonštruované a v akom termíne?

4. Plánujete rekonštrukcie aj iných ciest v tomto roku v Žilinskom okrese? Ak áno, kde?

 

1. Úsek cesty III/2084 v Rosine bol v dlhodobom pláne opráv ciest na tento rok, do ktorého bol zahrnutý na základe pravidelne vykonávaných hlavných prehliadok ciest (realizuje Správa ciest ŽSK). V Žilinskom kraji je viac úsekov, ktoré si vyžadujú opravu. Postupne v rámci finančných možností župy ich opravujeme. Pri plánovaní opráv zohľadňujeme viacero objektívnych faktorov ako je stavebno-technický stav vozoviek, bezpečnosť cestnej premávky a intenzitu dopravy v daných úsekoch.

2. V rámci rekonštrukcie sa opravili dva úseky cesty v celkovej dĺžke viac ako jeden kilometer. V rámci nich došlo k zosilneniu povrchu vozovky a vykonali sa výškové úpravy veľkého množstva kanalizačných poklopov, vodovodných uzáverov a uličných vpustí. Zároveň bude zrealizované aj dopravné značenie na opravenom úseku.

3. V roku 2019 sme na ceste III/2084 opravili približne dva kilometre dlhý úsek (v okolí športového gymnázia na Rosinskej ceste). Ďalšie úseky tejto cesty budú rekonštruované podľa výsledkov prehliadok ciest a na základe aktuálneho technického stavu.

4. Tento rok bolo opravených viacero úsekov ciest v okrese Žilina – napríklad v Hornej Tižine, v Rajci, Zbyňove, Divinke alebo v Žiline na Rosinskej ceste. Z európskych finančných zdrojov sme opravili aj vybrané úseky na ceste II/583 (Gbeľany – Koňhora, Krasňany – Stráža, Terchová – Zázrivá – Rovná hora) a úsek cesty v extraviláne obce Belá.

V kraji sme spustili opravu desiatich mostov, štyri z nich sú v okrese Žilina, v obciach Svederník, Dolná Tižina, Dlhé Pole a Zbyňov.

SEPTEMBER 2019

• 20.9.2019
Otázka (Matej Dedinský, Aktuality.sk) 

Kritici z iniciatívy Poľsko-Slovenské autobusy nás upozornili na skutočnosť, že napriek niekoľkoročným sľubom stále nie je sprevádzkovaná autobusová linka z Poľska na Slovensko a naopak. Takže v susedných krajinách EÚ nie je prakticky možné prepravovať sa nijako inak, ako vlastnou dopravou. Chystáme sa tejto téme znovu venovať v článku. Iniciatíva nás informovala s tým, že napriek stretnutiam poľskej a slovenskej strany z minulosti – na úrovni VÚC a Malopoľského vojvodstva – sa zatiaľ nezrealizovalo nič. Cezhraničná linka z Poľska do ZSK mala byť podľa iniciatívy zriadená na jar 2019. Hoci sa zdalo, že tento projekt speje do finále, od konca leta evidujú, že sa tieto veci nepohli dopredu a vidia v tom byrokratické prekážky na župách v Žiline a Prešove. Tvrdia, že pre župy je dôležitejšie všetko, než cezhraničné autobusy. Môžete nám prosím k tomuto problému poslať svoje stanovisko aj vy, prípadne ho objasniť?

Odpoveď:

Žilinská župa má záujem na tom, aby medzi Poľskom a Slovenskom premávali autobusové spoju. Projekt cezhraničnej autobusovej dopravy nielen podporuje, ale aj rieši už dlhšiu dobu. Od roku 2017 bolo na túto tému niekoľko pracovných stretnutí s partnermi na poľskej strane, teda so zástupcami Malopolskiego Województwa. Výsledkom rokovaní mali byť autobusy, ktoré by jazdili na trase Zakopané – Suchá Hora – Zverovka, čo sa plánovalo spustiť ešte minulý rok. Dohodli sme sa, že autobusová linka s trasou Zakopané – Suchá Hora, št. hranica bude zabezpečovaná poľským dopravcom vo verejnom záujme. Autobusová zastávka Suchá Hora, št. hranica bude prestupnou zastávkou, kde cestujúci prestúpia na nadväzujúcu autobusovú linku s trasou Suchá Hora, št. hranica – Zuberec. Túto časť linky by zabezpečil zmluvný dopravca Žilinského samosprávneho kraja, ktorý pôsobí v regióne Oravy. Bol pripravený cestovný poriadok a prevádzkovanie autobusovej linky bolo naplánované na obdobie od 16. júna do 15. októbra 2018.  Zástupcu Malopolskiego Województwa sme informovali o krokoch, ktoré sme v tejto veci podnikli a že na zabezpečenie požadovanej cezhraničnej autobusovej dopravy plánujeme využiť súčasne prevádzkované autobusové spoje prímestskej autobusovej dopravy. Poľský zástupca ďalej načrtol otázku prevádzkovania autobusovej linky s trasou Kuznice – Zakopane – Suchá Hora, št. hranica – Trstená a späť počas zimnej sezóny. Dohodli sme sa, že túto problematiku budeme riešiť v neskoršom období.  Zo strany Žilinskej župy bolo na realizáciu cezhraničnej dopravy všetko zabezpečené. 
Celý zámer prevádzkovať cezhraničnú autobusovú dopravu však napokon nebol uskutočnený z dôvodu, že poľská strana nezabezpečila dopravcu na vykonávanie autobusovej dopravy v úseku Zakopané – Suchá Hora. V súčasnosti evidujeme zámer dopravcu EUROZEBRA Sp. Z o. o. o prevádzkovanie cezhraničnej linky na trase Chocholow – Dolný Kubín, ktorý požiadal ministerstvo dopravy a výstavby o udelenie medzinárodnej licencie na prevádzkovanie cezhraničnej autobusovej linky. Tento proces prebieha medzi dopravcom a ministerstvom, takže sa k tomu nevieme vyjadriť. Žilinský samosprávny kraj súhlasil s udelením dopravnej licencie dopravcovi EUROZEBRA Sp.

• 13.9.2019

Otázka (Michala Staníková, Žilinský večerník)

 

 

Dostala sa k nám žiadosť od obyvateľov ulice Orlík v Bánovej o riešenie neúnosnej dopravnej situácie – v priebehu 25 dní prejde po ich ulici až takmer 17-tisíc vozidiel (podľa prieskumu ŽU z mája/júna 2019). Ulica je pritom široká len 4 metre a bez chodníkov. Obyvatelia sú tak dennodenne ohrozovaní motorovou dopravou, dokonca po tejto ceste jazdia aj nákladné autá, ktoré majú prejazd zakázaný! Podľa obyvateľov tento nadmerný prejazd spôsobuje komplikovaná križovatka ulíc Hôrecká, J,. Závodského a Oslobodenia (v správe ŽSK), ktorej sa mnohí vodiči vyhýbajú práve takým spôsobom, že prechádzajú cez ulicu Orlík. Obyvatelia dostali od mesta odpoveď, že rokujú so ŽSK o reorganizácii tejto križovatky. Už dlhšie sa hovorí, že sa križovatka prebuduje na okružnú, ale dodnes sa tak nestalo. Prosím, kedy sa župa plánuje pustiť do prestavby danej križovatky, resp. aké opatrenia chce podniknúť, aby sa situácia na križovatke sprehľadnila? Prečo sa dodnes k reorganizácii nepristúpilo?

Odpoveď:

Župa má záujem o riešenie problematickej križovatky ulíc Hôrecká, Závodského a Oslobodenia. V roku 2018 bol vypracovaný odborný posudok na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky v mieste križovatky. Riešil niekoľko variantov, z ktorých sa časť už aj zrealizovala. Napríklad sa zrealizovalo nové dopravné značenie (vyosila sa deliaca čiara), nainštalovala sa optická psychologická brzda a osadilo sa dopravné značenie pre spomalenie rýchlosti – 30 km/hod. 
V súvislosti s ďalším riešením dopravnej situácie prebehlo v lete pracovné stretnutie za účasti zástupcov Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), Správy ciest ŽSK, polície, mesta Žilina, Dopravného podniku mesta Žilina a tiež projekčnej spoločnosti ARGUS – DS (ktorá vypracovala projektovú dokumentáciu na riešenie križovatky v roku 2009). Projekt vypracovaný pred 10 rokmi však nezohľadňuje aktuálnu dopravnú situáciu. V súčasnosti je už potrebné uvažovať nad inými technickými riešeniami pre zvýšenie bezpečnosti všetkých účastníkov cestnej premávky. Možno zvážiť využitie inteligentnej svetelne riadenej križovatky.

Žilinský samosprávny kraj preto v krátkom čase zabezpečí vypracovanie odbornej štúdie, ktorá navrhne varianty možných riešení v širších súvislostiach na zvýšenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v predmetnej križovatke.

• 13.9.2019
Otázka (Zuzana Holjenčíková, Žilinský večerník)

1.Začiatkom septembra sa v súvislosti so súťažou na dopravcov v kraji uskutočnila zo strany hnutia OĽaNO tlačová konferencia, na ktorej tlmočila informácie aj p. županka. Sumarizačne, čo je cieľom súťaže , resp. v čom sa líši v porovnaní s tými v minulosti a zároveň aká je aktuálna situácia v rámci súťaže?

 

2.K tým dopravcom posielam ešte dve otázky, a síce od akého termínu by mal jazdiť nový dopravca, ktorý vzíde zo súťaže a na aké obdobie bude vybraný. Plus čo sa týka rozdelenia, môžeš mi priblížiť, ako je to s ním v rámci "rajónov"? Čiže koľko ich je a ako by to malo byť zadelené aj v rámci tých súťaží.
Odpoveď: 
1. Koncom roka sa v Žilinskom kraji končia dvom autobusovým dopravným firmám dlhodobé zmluvy zadané napriamo bez verejnej súťaže, ktoré boli podpísané ešte bývalým vedením. Župa začala súťaž pripravovať už vlani, krátko po nástupe nového vedenia. Od februára postupne vyhlásila tri tendre, cez ktoré chce vybrať dodávateľa na dva roky s opciou na tretí rok. Prostredníctvom otvorenej súťaže na dodávateľa chce župa otvorenú a férovú súťaž dopravcov pre Žilinský kraj. Kým dnes župy uhrádzajú dopravcom v podstate celú stratu – rozdiel medzi nákladmi a tržbami, víťaz, ktorý vzíde zo súťaže má v zmluve garantovať výšku svojich nákladov v cene na kilometer. Tie by sa síce zvyšovali o infláciu, valorizáciu mzdových nákladov či nafty ale malo by to jasné mantinely. My sme stanovili na základe analýzy faktúr z posledných rokov predpokladanú hodnotu zákazky, aby sme vedeli, s akými sumami môžeme približne pracovať. Takýmto spôsobom sa súťaží aj v okolitých európskych krajinách – iba v Česku je takto spustených 50 tendrov, funguje to tak v Rakúsku, Francúzsku či Poľsku.
Tieto prvé súťaže majú byť dočasným riešením na prechodné obdobie 2020-2021 plus ročná opcia, kým sa nevypíše súťaž na desaťročné obdobie. 
2.Dnes pre župu jazdia dve spoločnosti –SAD Žilina (Žilina a okolie, Kysuce a Turiec) a Arriva Liorbus (Orava a Liptov). Celý žilinský región sme rozdelili na päť samostatných oblastí, ktoré sa dajú súťažiť jednotlivo pričom boli vypísané tri súťaže. Severné regióny Kysuce a Oravu sme spojili do jedného tendra, v ďalšom tendri súťažíme Liptov a v treťom je región Žiliny a Turiec. Celková hodnota troch zákaziek je 112 mil. eur bez DPH. Je vypočítaná na tri roky, tretí rok je opcia, ktorá sa nemusí využiť.
Jednotlivý dopravca sa môže zapájať do tendra pre ktorýkoľvek región v rámci nášho kraja. Niektorí dopravcovia začali využívať svoje právo a tendre napádali revíznymi postupmi v zmysle zákona. Začali podávať námietky v procese verejného obstarávania a aktuálne aj kvôli tomu čelíme časovému stresu. Správne konania totiž majú svoje lehoty, pričom dopravcovia využívajú posledné možné termíny na podávanie námietok a otázok. Majú na to právo, ale zo strany župy to vnímame tak, že kvôli tomu dochádza k extrémne dlhému trvaniu súťaží. Staré zmluvy platia do 29.11.2019. V záujme všetkých obyvateľov nášho kraja robíme všetko preto, aby sme zabezpečili autobusovú prímestskú dopravu.

 

• 12.9.2019

Otázka (Lukáš Kosno, Živé.sk)

1. Všimol som si, že pre pacientov poskytujete službu objednávania k lekárom cez web objednatvysetrenie.sk. Skúmali ste aj možnosti štátneho centrálneho systému na eobjednanie.npz.sk?

2. Ak áno, prečo ste uprednostnili komerčné riešenie? Ak nie, prečo?

3. Platíte za komerčnú službu 1900 eur mesačne? Ak nie, akú sumu?

4. Prehodnotíte poskytovanie služby tak, aby ste za systém neplatili a využili štátom prevádzkované riešenie? Ak nie, prečo?Odpoveď:

1. V čase, keď Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) začal zavádzať objednávací systém na vyšetrenie, štátny centrálny systém eobjednanie.npz.sk ešte neexistoval. Objednávací systém začal zavádzať ŽSK kraj už v januári 2016. Dôvodom boli opakované sťažnosti pacientov na problém s objednaním na vyšetrenie a zároveň z dôvodu zrušenia prednostného ošetrenia. (Napr. v  niektorých prípadoch boli pacienti nútení osobne prísť sa objednať na vyšetrenie zavčas ráno a napriek tomu nedostali termín na vyšetrenie). Objednávanie pacientov je plne v kompetencii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a poskytovateľ si individuálne určuje systém objednávania pacientov (osobne, telefonicky, elektronicky).

2. Objednávací systém cez Národný portál zdravia (NPZ) vznikol podstatne neskôr ako náš objednávací systém. Do objednávacieho systému cez web objednatvysetrenie.sk je od roku 2016 v Žilinskom kraji zapojených už 124 zdravotníckych zariadení. Systém je napojený na register poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorý vedie samosprávny kraj a pre poskytovateľov umožňuje využitie viacerých funkcionalít. Napríklad poskytovatelia zdravotnej starostlivosti všeobecnej a špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti môžu cez uvedený systém riešiť objednanie pacienta. T. j. všeobecný lekár môže cez daný systém objednať pacienta na vyšetrenie k inému lekárovi – špecialistovi. Zároveň chceme zdôrazniť, že po zavedení uvedeného systému objednávania pacientov došlo k zníženiu počtu podnetov pacientov súvisiacich s objednávaním sa na vyšetrenie.

3. Samosprávny kraj uhrádza uvedenú sumu, ale pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je uvedená služba bezplatná. 4. V prípade, že objednávací systém cez Národný portál zdravia bude umožňovať totožné, respektíve vyššie funkcionality ako systém, ktorý používame, budeme sa zaoberať možnosťou jeho využitia.

• 11.9.2019
Otázka (Anna Mazreku, TV Raj)

1. Chcem Vás poprosiť o vyjadrenie do spravodajského príspevku TV Raj k téme: Nadácia ŽSK. Akému počtu rodín sa podarilo za jeden rok pomôcť a koľko finančných prostriedkov župa rozdelila od svojho vzniku?

2. Uvažujete o rozšírení centier aj do iných regiónov?

Odpoveď:

1. Založením Nadácie župa začala pomáhať jednotlivcom a rodinám, ktoré sa ocitnú v ťažkej životnej situácii. Od svojho vzniku rozdelila viac ako 30-tisíc eur. Finančne pomohla takmer 70-tim rodinám a 80-tim rodinám zabezpečila odborné poradenstvo.
2. Odbornú pomoc poskytuje Rodinné centrum pomoci. Prvé sme založili v Žiline a postupne chceme rozšíriť rodinné centrá aj do ostatných regiónov v kraji. Najbližšie sa plánuje zriadenie dvoch rodinných centier v Martine a Čadci.

• 5.9.2019
Otázka (Jana Kolembusová, mojekysuce.sk) 

1. Poprosila by som o zaslanie viac informácii ohľadne práve prebiehajúcej rekonštrukcie cesty Rakova - Turzovka. Kedy bude dokončená, kde ďalej sa ešte plánuje takáto väčšia úprava vozovky?

2. Ako je na tom cesta v obci Vysoká nad Kysucou?

3. Taktiež nás zaujíma, ako to bude s úpravou cesty, kde sa práve robí kanalizácia takže obce Oščadnica, Zborov, Nová - Stará Bystrica, Radôstka, Krásno nad Kysucou.Odpoveď:

 

Odpoveď:

V týchto dňoch realizujeme súvislú opravu cesty v úseku Raková - Staškov. Ukončené boli prípravné práce (frézovanie, búranie okolo kanalizačných poklopov a chodníkov, úprava napojení miestnych komunikácií a vjazdov). Začalo sa s pokládkou nového asfaltového koberca. Predpokladáme, že práce by mali byť ukončené do 20. 09. 2019.  Medzi ďalšími prácami, ktoré sa budú realizovať na Kysuciach je napríklad oprava cesty č. II/541 Turzovka - Semeteš, ktorá by sa mala začať už o pár dní. Oprava bude stáť viac ako jeden milión eur. Prostriedky na opravu župa získala z fondov Európskej únie z operačného programu IROP. V rámci projektu sa opraví 4,1 kilometra a jeden most. Tiež sa začalo s opravou dvoch mostov v Oščadnici a vo Vysokej nad Kysucou.  Na cestách v obciach, kde sa práve realizuje výstavba kanalizácie, bude do konca októbra položená dočasná úprava. Práce sa ukončia budúci rok, kedy sa na všetkých cestách, ktorých sa dotkla výstavba, odfrézuje polprofil a položí sa nový asfalt.

• 4.9.2019
Otázka (Iveta Gombošová, RTVS) 

Rada by som sa informovala, či Žilinský samosprávny kraj, prostredníctvom svojich nemocníc sa prihlásil do výberového konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, ktoré vyhlasoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou? Ak áno, boli nemocnice úspešné? O koľko bodov prejavili záujem a koľko bodov reálne získali? Respektíve ktoré nemocnice neboli vôbec úspešné? Tender je podľa najnovších informácií spochybnený, kvôli zloženiu komisie, členovia mohli byť v konflikte záujmov. Uvažujete, že by ste sa, v prípadoch, kde neboli nemocnice úspešné, proti rozhodnutiu ÚDZS odvolali?

Odpoveď: 

Nemocnice Žilinskej župy sa prihlásili do výberového konania na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby (ZZS) na 9 sídiel staníc ZZS. Naše nemocnice uspeli len v dvoch sídlach. Úspešným žiadateľom bola Hornooravská nemocnica Trstená v sídle Nižná, typ stanice RZP (v dvoch žiadostiach úspešná nebola – RLP Trstená a RZP Zuberec). Liptovská nemocnica s poliklinikou Liptovský Mikuláš bola úspešná v sídle Liptovský Mikuláš 1, typ stanice RLP (v žiadosti o RZP v sídle Liptovský Mikuláš úspešná nebola). Dolnooravská nemocnica s poliklinikou Dolný Kubín sa hlásila do dvoch sídiel a taktiež aj Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca do dvoch sídiel, vo výberovom konaní však úspešné neboli. V prípade neúspešných projektov sa naše nemocnice odvolali, resp. sa odvolajú (lehoty v zmysle rozhodnutia ÚDZS o výsledku výberového konania).

AUGUST 2019

• 1.8.2019
Otázka (Michal Filek, My Žilinské noviny)

1. Koľkokrát od svojho nástupu do funkcie absolvovala pani županka zahraničnú pracovnú cestu do Číny?

2. Koľko členov mala jej delegácia? Kto ju tvoril?

3. Koľko cesta stála? Kto ju zaplatil?

4. Aký je konkrétny merateľný výsledok týchto ciest? Aký úžitok z nich budú mať obyvatelia ŽSK? 

5. Koľkokrát od svojho nástupu do funkcie absolvovala pani županka zahraničnú pracovnú cestu do Ruska?

6. Koľko členov mala jej delegácia? Kto ju tvoril?

7. Koľko cesta stála? Kto ju zaplatil?

 

8. Aký je konkrétny merateľný výsledok cesty? Aký úžitok z nej budú mať obyvatelia ŽSK?

 

9. Koľkokrát od svojho nástupu do funkcie absolvovala pani županka zahraničné pracovné cesty do iných krajín?

 

10. Do akých?

 

11. Koľko členov mali delegácie? Kto ich tvoril? Koľko tieto cesty stáli? Kto ich zaplatil?

12. Aký je konkrétny merateľný výsledok týchto ciest? Aký úžitok z nich budú mať obyvatelia ŽSK?

 

 

 

Odpoveď:

1. Jednou zo základných kompetencii župana je reprezentácia kraja. Akékoľvek domáce i zahraničné cesty županky a jej najbližšieho tímu je napĺňaním tejto kompetencie. Cesty sú vždy spojené s oficiálnymi prijatiami u predstaviteľov rôznych inštitúcií. Erika Jurinová absolvovala počas uplynulých mesiacov niekoľko zahraničných ciest s cieľom čo najlepšie prezentovať Žilinský samosprávny kraj a jeho regióny v kontexte rozvoja cestovného ruchu, vzdelávania, cezhraničnej spolupráce. Županka cestovala do Číny od svojho nástupu do funkcie jedenkrát. Žilinská župa nadviazala intenzívne kontakty s Čínou už za predchádzajúceho vedenia v roku 2012, kedy sa podpísala zmluva o regionálnej spolupráci s provinciou Zhejiang. Vzájomnou spoluprácou sa má posilňovať bilancia cestovného ruchu, nakoľko Čína je mimoriadne perspektívnou krajinou pre región Strednej Európy. Minulé vedenie navštívilo Čínu celkom päťkrát.


2. Do Číny cestovala štvorčlenná delegácia – županka, riaditeľka kancelárie županky, v ktorej priamej riadiacej kompetencii sú medzinárodné vzťahy, riaditeľka odboru investícií a verejného obstarávania a tlmočníčka.

3. Celkové náklady pracovnej cesty do Číny boli 9074,51 eur. Sú v tom zahrnuté letenky, víza, účastnícke poplatky, valutové cestovné náhrady. Boli hradené z rozpočtu ŽSK.

4.Žilinský samosprávny kraj patrí štatisticky medzi lídrov oblasti rozvoja cestovného ruchu, minulý rok sa dostal na prvé miesto v počte prenocovaní domácich a zahraničných návštevníkov. Viac ako štvrtinu (26,1%) prenocovaní spolu strávili turisti práve v Žilinskom kraji. A v súvislosti s prípravou prevzatia Letiskovej spoločnosti Žilina, a.s. je jeho rozvoj a nové možnosti fungovania závislé na získavaní partnerov v oblasti cestovného ruchu a dopravy. Dôvodom pracovnej cesty bolo pozvanie na Svetový kongres a veľtrh cestovného ruchu pre seniorov v Yantai. Zo Slovenska, okrem Žilinského samosprávneho kraja, dostali pozvanie aj zástupcovia Ekonomickej univerzity, zástupcovia ďalších regionálnych a miestnych samospráv a študenti viacerých univerzít tretieho veku. Slovenskú delegáciu viedla štátna tajomníčka Ministerstva školstva, športu, vedy a výskumu SR pani Oľga Nachtmannová.Naše aktivity na kongrese boli zamerané na  výmenu skúseností v oblasti aktívneho starnutia, podpory turizmu pre seniorov, ale najmä na prezentáciu Žilinského kraja ako turistického regiónu. Oficiálne rokovanie s rektorom Univerzity v meste Jinan prinieslo nové kontakty a možnosti spolupráce s Univerzitami tretieho veku (U3A) i Rade seniorov ŽSK, ktorá zastrešuje seniorské organizácie v ŽSK ako i námety na prípravu produktov cestovného ruchu pre našich i zahraničných seniorov. Prvé rokovania o spolupráci už prebehli s Ekonomickou univerzitou v Bratislave, ktorej fakulta cestovného ruchu a obchodu sa aktívne podujala pripraviť v spolupráci s našou Krajskou organizáciou cestovného ruchu pozičný dokument k rozvoju cestovného ruchu a navrhnúť seniorské cestovateľské balíčky zamerané na Žilinský kraj. Počas pracovnej cesty sa uskutočnilo prijatie najvyšších predstaviteľov delegácie rektorom Univerzity pre zahraničné štúdiá v Pekingu (BISU). Rokovalo sa o možnostiach spolupráce medzi univerzitami pôsobiacimi v Žilinskom kraji a BISU v Číne. Potvrdili sme záujem o spoluprácu v oblasti vedy, výskumu, výmeny študentov a pedagógov, či uznávania akademických titulov, čo významne motivuje k mobilite študentov i pedagógov na oboch stranách. BISU v minulom roku začala s výučbou slovenského jazyka pre prvých 15 študentov. Delegácia ŽSK mala možnosť zúčastniť sa modelovej vyučovacej hodiny s možnosťou aktívne overiť vedomosti študentov slovenského jazyka a ročné pôsobenie slovenskej lektorky na univerzite. Účasť ŽSK na podujatí hodnotíme ako dôležitú reprezentáciu regiónu na medzinárodnom poli s ohľadom na podporu rozvoja cestovného ruchu zameraného na seniorov a prehlbovanie spolupráce Žilinského samosprávneho kraja s ďalšími troma provinciami Číny (Peking, Shandong a Shaanxi).

5.Županka cestovala do Ruska od svojho nástupu do funkcie jedenkrát. 

6.Do Ruska cestovala štvorčlenná delegácia - županka, podpredseda VÚC a predseda správnej rady KOCR Peter Dobeš, riaditeľka kancelárie županky a protokolista. 

7.Cestovné náklady na pracovnú cestu do Ruska boli vo výške 4305 eur. V sume sú započítané náklady na letenky, ubytovanie, víza, valutové cestovné náhrady. Boli hradené z rozpočtu ŽSK. 

8.Už niekoľko rokov vnímame výrazný záujem ruských turistov o náš kraj ako i nárast záujmu o vyučovanie ruského jazyka v našich školách. Zo strany ŽSK je preto dôležitá aktívna účasť a komplexná prezentácia turizmu v Žilinskom kraji na Medzinárodnom veľtrhu cestovného ruchu MITT v Moskve, ktorý sa radí medzi najväčšie a najvýznamnejšie podujatia svojho druhu vo svete. V rámci podujatia prebehli oficiálne stretnutia so zahraničnými partnermi ako i prijatie veľvyslancom SR v Moskve s ktorým sme rozoberali možnosti pomoci pri hľadaní partnerských škôl a zástupkyňou MZV SR i MD pre oblasť cestovného ruchu pani Ľubicou Alušicovou. Spolupráca s Ruskom je zameraná najmä na rozvoj cestovného ruchu, kultúry a vzdelávania. Veľvyslancovi bol predstavený spoločný projekt ŽSK a mesta Petrohrad s názvom „Dni ruskej literatúry v ŽSK“, ktorého sa zúčastňujú vybrané stredné školy s cieľom rozvíjať jazykové znalosti našich študentov. Do dnešného dňa sa do projektu zapojilo viac ako 600 študentov. 

9.Od nástupu do funkcie absolvovala županka ďalších šesť pracovných ciest do susedných partnerských regiónov, zväčša išlo o krátke jednodňové pracovné výjazdy. 

10. Štyrikrát cestovala županka do Poľska a dvakrát do Čiech. 

11.Počet členov delegácií sa líši, v priemere má šesť členov (v rozmedzí od dvoch do deväť členov). Pri určovaní členov delegácie predsedníčky sa vždy vychádza zo zamerania pracovnej cesty a tém prijatia. Prispôsobujeme sa tiež zostave zástupcov partnerského regiónu, ktorý našu delegáciu prijíma. Väčšinou išlo o jednodňové cesty, kde cestovné náhrady boli hradené z rozpočtu ŽSK.

12.Účelom zahraničných pracovných ciest je najmä kontakt s partnerskými regiónmi Žilinského kraja. Prvoradým zámerom je podporiť a zefektívniť čerpanie finančných prostriedkov z operačných programov cezhraničnej spolupráce PL – SK a ČR – SK a výmena skúseností pri správe regiónov. Upevňovanie kontaktov s vedením prihraničných regiónov prispieva k jednoduchšiemu hľadaniu projektových partnerov nielen pre kraj, ale aj organizácie v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Konkrétnym merateľným výsledkom sú napríklad rekonštrukcie ciest alebo kultúrnych pamiatok v správe ŽSK v rámci spoločných projektov, ktoré slúžia všetkým obyvateľom kraja ako aj návštevníkom kraja.
Cieľom zahraničných služobných ciest je aj propagácia kraja, a to najmä na pôde medzinárodných veľtrhov. Dlhodobo si Žilinská župa udržuje postavenie lídra v oblasti cestovného ruchu, a to vzhľadom na počet zahraničných návštevníkov ako aj počet ich prenocovaní. Kraj má identifikované kľúčové trhy (východná Európa, Česko, Poľsko, Čína, Nemecko, Izrael), na ktoré strategicky zameriava svoju pozornosť. Výsledkom je nárast turistov z týchto oblastí.

Zahraničné cesty majú tiež ciele, ktorých výsledky sú ťažko merateľné no napriek tomu sú nezanedbateľné. Ide predovšetkým o budovanie dobrých zahraničných a medziregionálnych vzťahov, prinášanie iných kultúr do povedomia obyvateľov, pripomínanie si historických udalostí čo prispieva k väčšej a úcte medzi národmi.

• 2.8.2019
Otázka (Ivana Štefúnová,Pravda)

1. Dnes mal rezort práce tlačovku o novele zákona o sociálnych službách, ktorá hovorí o novom vzorci pre výpočet financií pre neverejných poskytovateľov soc. služieb, s tým, že dostanú viac peňazí od samospráv. Na druhej strane samosprávy budú mať kľúčové postavenie v tom, že sami rozhodnú, s kým zmluvu podpíšu a môžu súkromného poskytovateľa prinútiť, aby znížil cenu pre klienta. Chcem sa spýtať, ako vnímate túto novinku? 

2. Koľko súkromných poskytovateľov u Vás aktuálne funguje?Odpovede: 

1. O predmetnom návrhu doplnenia v súčasnosti prerokovávaného návrhu novely zákona o sociálnych službách nebol ŽSK informovaný. ŽSK bol informovaný len o návrhu novely zákona v jeho pôvodnom znení, v ktorom sa návrh doplnenia navrhovanej novely zákona o sociálnych službách ešte nenachádzal.
Žilinská župa má záujem pomôcť aj neverejným poskytovateľom sociálnych služieb. V rámci pravidelných stretnutí na úrovni združenia samosprávnych krajov SK8 bola navrhnutá dočasná úprava spôsobu určovania finančného príspevku na prevádzku neverejným poskytovateľom. Žiaľ, návrh SK8 nebol premietnutý do navrhovanej novely zákona.

 

Zámerom návrhu SK8 bolo na prechodné obdobie pomôcť neverejným poskytovateľom sociálnych služieb úpravou vzorca výpočtu príspevku na odkázanosť a s podmienkou, aby sociálne služby boli poskytované v ich zariadeniach aj klientom s nízkymi príjmami. 
2. Najviac neverejných poskytovateľov sociálnych služieb je v pôsobností miest a obci. Ide celkom o 21 poskytovateľov sociálnej služby s kapacitou 846 lôžok celoročnej pobytovej formy a 40 miest ambulantnou formou. Na území Žilinského kraja pôsobí 1 poskytovateľ sociálnej služby, ktorý je zapísaný iným samosprávnym krajom s kapacitou 39 lôžok.
Ďalej tu pôsobia neverejní poskytovatelia sociálnych služieb zapísaní v registri poskytovateľov sociálnych služieb, ktorý vedie Žilinský samosprávny kraj:

 

  • domov sociálnych služieb: 6 poskytovateľov sociálnej služby s kapacitou lôžok 53;
  • špecializované zariadenie: 3 poskytovatelia sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou s kapacitou lôžok 57 a 1 poskytovateľ sociálnej služby ambulantnou formou s kapacitou 55 miest;
  • zariadenie podporovaného bývania: 1 poskytovateľ sociálnej služby s kapacitou 6 lôžok.

Neverejní poskytovatelia sociálnych služieb, ktorí sú zapísaní iným samosprávnym krajom, ale poskytujú sociálnu službu na území Žilinského kraja:

  • domov sociálnych služieb: 1 poskytovateľ sociálnej služby s kapacitou lôžok 16,
  • špecializované zariadenie: 1 poskytovateľ sociálnej služby s kapacitou lôžok 11

Žilinský samosprávny kraj poskytuje finančný príspevok na prevádzku všetkým neverejným poskytovateľom sociálnej služby, ktorí poskytujú pobytovú sociálnu službu na území Žilinského kraja (domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie, zariadenie podporovaného bývania).

Žilinský samosprávny kraj sa snaží vždy vyhovieť žiadosti občana Žilinského kraja a rešpektuje výber poskytovateľa sociálnej služby, a to tak, že poskytuje finančný príspevok aj neverejným poskytovateľom sociálnej služby mimo územia Žilinského kraja:

domov sociálnych služieb: 6 prijímateľov sociálnej služby;

  • špecializované zariadenie: 3 prijímatelia sociálnej služby
• 5.8.2019
Otázka (Katarína Lovasová, Zdravotnícke noviny)

Zaujala ma správa o tom, že ŽSK ponúka finančný príspevok pre lekárov, aby si otvorili ambulanciu v rámci vašej župy. Rada by som sa opýtala, či je zo strany lekárov záujem o príspevok, koľko žiadostí ste dostali a čo si od toho sľubujete (počet novootvorených ambulancií).

Odpovede:

Náš odbor zdravotníctva ŽSK pripravil dotačný program pre stabilizáciu siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v Žilinskom kraji. Záujemcov, ktorí splnia podmienky uvedené v dotačnej schéme, môžeme podporiť až do výšky 30-tisíc eur. Dotácie sú určené pre všeobecných lekárov aj pre špecialistov s požadovanou odbornosťou a to najmä v oblastiach a špecializáciách, kde ich je nedostatok. V kraji chýbajú najmä neurológovia, alergiológovia, oční lekári, reumatológovia, ale aj zubári, detskí špecialisti, či pediatri a približne tretina všeobecných lekárov pre deti a dorast je starších ako 65 rokov.
Lekári reagovali na výzvu a prejavili záujem o dotáciu, ukončenie možnosti prihlásenia bude koniec augusta 2019. Presné čísla budeme vedieť až po ukončení trvania výzvy.
Od projektu Ľudské zdroje v zdravotníctve ŽSK si sľubujeme zabezpečenie lokalít v kraji, kde práve vybrané špecializácie lekárov chýbajú. V súčasnosti je verejná minimálna sieť tvorená na kraj a my evidujeme nedostatok ambulantnej starostlivosti práve na úrovni jednotlivých okresov, kde nám legislatíva neumožňuje lekárov umiestniť podľa našej potreby.
Chceme motivovať mladších lekárov zotrvať, respektíve sa vrátiť na Slovensko a s finančnou podporou si zabezpečiť rozbeh ambulancie, ktorej materiálne a technické vybavenie je často finančné náročnejšie. Rovnako intenzívne komunikujeme so zdravotnými poisťovňami, aby sme dokázali zabezpečiť aj zazmluvnenosť poskytovateľov.
Na dotáciách prerozdelíme v prvej výzve celkom 150-tisíc €, pričom lekári sa môžu uchádzať o dotáciu od 5 do 30-tisíc eur. Zastabilizovaných by malo byť minimálne päť novovzniknutých ambulancii v Žilinskom samosprávnom kraji, veríme však, že ich počet bude ešte vyšší.

 

• 8.8.2019
Otázka (Michala Staníková, Žilinský večerník)

Participatívny rozpočet - výzva 4, rok 2019

1. Prosím, môžete vysvetliť, čo je to participatívny rozpočet a odkedy je súčasťou dotačného systému ŽSK? 

2. Na aké účely je možné využiť finančné prostriedky z participatívneho rozpočtu? Aký objem peňazí je určený pre participatívny rozpočet na rok 2019? Ako sú následne prerozdeľované tieto financie? Dostane každý rovnakú časť?

3. Ako by ste zhodnotili doterajšie hlasovanie verejnosti? Zapájajú sa ľudia? Akým spôsobom sa dozvedajú o tom, kto sa do výzvy zapojil a aké projekty môžu podporiť?

4. Na stránke ŽSK sú zverejnené výsledky už štvrtej výzvy... Aké projekty sa vám v minulosti prostredníctvom tohto dotačného systému podarilo podporiť? (v Žilinskom okrese)

5. Bude tento rok vyhlásená ešte aj ďalšia výzva na čerpanie dotácie na čerpanie dotácie z participatívneho rozpočtu alebo až na rok 2020? S akým objemom peňazí rátate na budúci rok?

 

Odpovede:
1. Participatívny rozpočet je novinkou medzi dotáciami na Žilinskej župe. Kým doteraz rozhodovali o dotáciách komisie zložené z poslancov, tento rok vôbec po prvýkrát v histórií župy bola do rozhodovania o pridelení finančných prostriedkov z rozpočtu župy zapojená už aj verejnosť. Prvú výzvu pre participatívny rozpočet schválili poslanci na marcovom zastupiteľstve (2019). Do 13. mája mohli záujemcovia predkladať ponuky.
2.Prvá výzva v rámci participatívneho rozpočtu bola zacielená na životné prostredie. Zamerali sme sa na extravilán a ochranu životného prostredia, pretože je mnoho lokalít, ktoré sú zabudnuté a zanedbané aj preto, že sú mimo miest a obcí. Práve táto možnosť v grantovom systéme župy chýbala. Záujemcovia o dotáciu sa mohli prihlasovať s projektami na výsadbu aleje, opravu lavičiek a odpočívadiel, obnovu kaplniek, ale aj s nápadmi na vzdelávacie projekty a zlepšenie povedomia o krajine. V rozpočte bolo na prvú výzvu vyčlenených 140-tisíc eur, výška jednej dotácie je 3100 eur. Každý úspešný projekt bol podporený rovnakou sumou.
3.V rámci prvej výzvy bolo predložených 51 projektov a podporených bude 38. Hlasovanie verejnosti bolo ukončené 16.júla. Do hlasovania sa zapojilo viac ako 6-tisíc ľudí. O možnostiach hlasovať za projekty sme informovali na našej webovej stránke, v župných novinách, prostredníctvom kampane na sociálnych sieťach ako aj v spolupráci s mestami a obcami.
4.Archív podporených projektov za predchádzajúce obdobia po jednotlivých regiónoch je dostupný na webovej stránke župy: http://www.zilinskazupa.sk/granty/archiv-podporenych-projektov.html
5.Určite chceme v participatívnom rozpočte pokračovať a máme záujem ho vylepšovať. Považujeme za veľmi dôležité, aby sa verejnosť mohla zapájať do rozhodovacieho procesu. Aktuálne pracujeme na úprave dotačného systému a pripravujeme aj navýšenie objemu pre jednotlivé dotácie. Následne to predložíme do zastupiteľstva. Ďalšia výzva bude vyhlásená budúci rok.

 

• 8.8.2019
Otázka (Michal Filek, MY Žilinské noviny)

1. Viete o tejto súťaži? Konzultovali ju s vami na ministerstve? 

2. Zohľadňuje táto súťaž váš zámer na posilnenie prepravy cestujúcich na tejto linke? Zohľadňuje táto súťaž váš zámer na zvýšenie počtu zastávok, zvýšenie intenzity spojov a zvýšenie počtu parkovacích miest na staniciach?

3. V akom štádiu je dnes tento váš projekt? Stretávate sa a komunikujete aj s ministerstvom dopravy?

4. Bude podľa vás nový prevádzkovateľ viazaný podieľať sa na vašom zámere?

 

Odpovede:

1. O súťaži vieme na základe oficiálnych informácií, teda z predbežného oznámenia. Ministerstvo so župou nekonzultovalo predmet zákazky z dôvodu utajovania informácií a dodržania podmienok transparentnosti pripravovanej liberalizácie dopravných služieb vo verejnom záujme v osobnej železničnej doprave. Ak by sme však boli požiadaní o informácie ohľadom dopravnej situácie v regióne Rajeckej doliny, určite by sme radi vysvetlili najväčšie problémy a obmedzenia.
2. Súťaž podľa dostupných informácií uvažuje o viacerých variantoch rozšírenia dopravných výkonov, takzvaných vlakových kilometroch (vlkm) oproti dnešnému stavu. Regiónu by však veľmi pomohlo ak by sa taktovanie v prepravných špičkách dostalo na minimálne polhodinový interval a v prepravných sedlách na hodinový interval, čo by znamenalo výrazné navýšenie dopravných výkonov.
Súťaž však nehovorí nič o skapacitnení trate, modernizácii či ďalších rozvojových prvkoch, ktoré sú v kompetencii správcu železničnej dopravnej cesty, teda Železníc Slovenskej republiky (pričom v rámci vyhodnotenia efektívnosti výstavby zohľadňuje ŽSR viacero ukazovateľov aj v spolupráci so samosprávami a zamestnávateľmi).
3.ŽSK spolu s Integrovanou dopravou Žilinského kraja pravidelne komunikuje s Ministerstvom dopravy a výstavby SR najmä ohľadom zvýšenia priepustnosti železničnej trate Žilina – Rajec a jej čiastočnej modernizácie, ktorá by prispela k rýchlejšej, bezpečnejšej a plynulejšej železničnej doprave.
4. Predpokladáme, že desaťročné zaviazanie nového prevádzkovateľa v stave, keď štát nemá plán dopravnej obslužnosti, nie je šťastné riešenie, pretože tak môže zabrzdiť dôležité aktivity. Ale až po preštudovaní zmluvy, ktorá bude uzavretá po ukončení súťaže, budeme vedieť, či bude dopravca viazaný poskytovať svoju súčinnosť pri zámere vybudovania integrovanej dopravy, pevne veríme, že áno. Objednávateľom železničnej dopravy na železničnej trati je ministerstvo dopravy a to v konečnom dôsledku rozhodne o konečnej podobe dopravnej obsluhy na tejto železničnej trati. Preto sa prosím obráťte v tejto súvislosti priamo na Ministerstvo dopravy a výstavby SR, sekciu železničnej dopravy a dráh.

 

• 3.8.2019

Otázka (Jana Kolembusová, Mojekysuce.sk)
Videla som, že sa pracuje na zateplovaní a ďalších prácach v CSS Horelica. Vedeli by ste nám zaslať viac informácii o prácach a plánoch v týchto centrách na Kysuciach?Odpoveď:

Na Kysuciach počas leta realizujeme rekonštrukcie v troch zariadeniach sociálnych služieb, ďalšie opravy sú v procese prípravy.


V CSS Horelica v Čadci realizujeme rozsiahlejšiu rekonštrukciu, ktorou dôjde k úspore energií a k celkovej modernizácií exteriéru objektu. Rekonštrukcia zahŕňa napríklad zateplenie obvodových stien, výťahových šácht, strešného plášťa a stropu nad nevykurovanými priestormi suterénu. V zariadení sa vymení strešná krytina aj vonkajšie vstupné dvere a opravia sa balkóny. Predpokladané náklady na rekonštrukciu sú takmer 450-tisíc eur. Práce by mali byť ukončené v septembri.
V CSS Kamence v Kysuckom Novom Meste v zariadení na Litovelskej ulici prebiehajú stavebné práce na prízemí. Rekonštrukciou sa vytvoria nové a väčšie izby, ktoré budú slúžiť na ubytovanie klientov. Predpokladané náklady sú približne 50-tisíc eur. Práce by mali byť ukončené tento mesiac.

CSS PARK v Čadci je osempodlažný objekt, ktorý pozostáva z dvoch blokov. Prepojenie týchto blokov je dnes len na prvom a druhom podlaží, čo nie je dostačujúce. Rekonštrukciou zariadenia sa vytvorí komunikačné prepojenie týchto dvoch blokov na piatom a ôsmom nadzemnom podlaží. Zároveň sa vybudujú nové vstupné priestory s bezbariérovým vstupom a nový lôžkový výťah. Celý objekt sa zateplí. Rekonštrukciou dôjde k úspore energií, komunikačnému prepojeniu blokov a k celkovej modernizácií exteriéru objektu.

Predpokladané náklady na stavbu sú vo výške viac ako 830-tisíc eur. Práce by mali byť ukončené na jar 2020.
PLÁNOVANÉ OPRAVY
V CSS ŽAREC v Čadci sa pripravuje rekonštrukcia a modernizácia práčovne, nakoľko súčasná práčovňa je už zastaralá. Tento rok v lete by mala byť dopracovaná projektová dokumentácia a následne sa zrealizuje výber zhotoviteľa. V pláne je aj rekonštrukcia prístupovej komunikácie.

 

• 15.8.2019
Otázka (Ľubica Stančíková, My Liptovské noviny)
Pripravujeme tému o cyklochodníkoch (nie cyklotrasách) v Liptove. Keď sme si robili prehľad toho, ako fungujú iné regióny, zistlili sme, že cyklochodníky tam stavia aj ŽSK, resp. sa realizujú pod ich gesciou. Napríklad cykochodník od Budatína po Strečno, cyklochodník zo Žiliny na Kysuce, Rajeská cyklomagistrála. Na Orave župa podporuje župa cyklobusy – aj do Turčianskych Teplíc, Novej Bystrice, Terchovej. U nás ti to rieši OOCRka. Možno sa mýlim, ale realizovala, resp. sa podieľala ŽSK na nejakom cyklochodníku (nie cyklotrase) v regióne Liptov? Odpoveď:

Len na úvod mi dovoľte priblížiť, že pri budovaní Rajeckej cyklotrasy ŽSK nie je investorom, tým je Združenie dotknutých obcí na čele s mestom Žilina. ŽSK napomáhal v prípravných stretnutiach k založeniu združenia, odbornými stretnutiami k územnému rozhodnutiu, zabezpečil a prefinacoval im malú štúdiu EIA. Obdobne je to pri Kysuckej cyklotrase, tá je v začiatkoch.

 

Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) sa zameral na strategickú cyklodopravnú trasu v koridore rieky Váh – Vážsku cyklotrasu. Tá pôjde od sútoku Váhu s Dunajom až po prameň Čierneho Váhu v našom kraji. Trasa bude prechádzať Nitrianskym, Trnavským, Trenčianskym, Žilinským krajom a kúsok aj Prešovským krajom. Jej celková dĺžka bude viac ako 400 km, z toho cca 160 km bude v Žilinskom kraji. Najťažšie úseky tejto trasy sú práve v našom kraji – jedná sa najmä o prekonanie Domašínskeho a Kraľovianskeho meandru.
V roku 2018 vstúpili do platnosti Zmeny a doplnky č. 5 Územného plánu Veľkého územného celku Žilinského kraja. Tie sa zaoberali vedením kostrových cyklodopravných trás v ŽSK, ktoré mali známe koridory. Tieto budúce stavby boli zaradené do záväznej časti Územného plánu ako verejnoprospešné stavby. Mimo iných tam boli úseky Vážskej cyklotrasy hranica TSK/ŽSK – Bytča – Žilina, Žilina – Strečno, Strečno – Lipovec – Vrútky a Liptovský Mikuláš – Liptovský Hrádok.
ŽSK sa v súčasnosti priamo podieľa na investičnej príprave úsekov Vážskej cyklotrasy „hranica TSK/ŽSK – Bytča – Žilina“ v dĺžke cca 25,5 km v úseku „Žilina – Strečno“ plánuje ŽSK v tomto roku vybudovať nový úsek Vážskej cyklotrasy po ľavom brehu Váhu od cestného mosta v Žiline po Vodnom diele Žilina v dĺžke cca 4 km. Prostriedky na túto aktivitu získal kraj z Eurofondov. V úseku „Strečno – Lipovec - Vrútky“ v dĺžke cca 16,5 km, vrátane prekonania Domašínskeho meandru dal spracovať ŽSK dokumentáciu pre územné rozhodnutie a finišuje po troch rokoch so štúdiou EIA. Novým náročným úsekom Vážskej cyklotrasy, ktorý ide riešiť ŽSK je „Šútovo – Kraľovany – Stankovany“, kde by kraj na cyklotrasu chcel využiť starý Kraľoviansky železničný tunel a pozemky, kadiaľ mala viesť zrušená diaľnica. Týmito krokmi sa otvára koridor Vážskej cyklopravnej trasy z Považia do Turca, na Oravu a Liptov.
Ohľadom možného vedenia Vážskej cyklodopravnej trasy mal ŽSK niekoľko stretnutí, na Úrade ŽSK alebo na Liptove – v meste Liptovský Mikuláš vrátane starostov okolitých obcí, v meste Ružomberok vrátane starostov okolitých obcí za účelom trasovania koridoru Vážskej cyklodopravnej trasy na Liptove. Budúcimi investormi týchto úsekov by mali byť Združenia dotknutých miest a obcí, ŽSK im bude v týchto aktivitách nápomocný.
ŽSK takisto vyhlásil verejné obstarávanie na dodávateľa technickej štúdie trasovania Vážskej cyklotrasy v kraji v úsekoch, kde zatiaľ trasa nebola stanovená. Kompletne tam spadá celý úsek na Liptove. Do štúdie sa zapracujú aj všetky podnety získané na vyššie uvedených stretnutiach.

• 22.8.2019

Odpoveď (Iveta Hažíková, My Kysucké noviny)

 

Chcem vás poprosiť o informácie o výstavbe nového mosta - Turzovka - Vysoká nad Kysucou- Semeteš. Prosím, kedy začali a kedy sa práce skončia. Čo konkrétne sa tam buduje - aký to bude mať prínos, aké sú náklady, z čoho sa stavba financuje. Tiež, aké sú dopravné obmedzenia. Prosím, ak máte k dispozícii foto, keby ste mi poslali.

Odpoveď: 
Vo Vysokej nad Kysucou sme začali s rekonštrukciou mosta, ktorý vedie cez bezmenný potok. Zhotoviteľ prebral stavenisko koncom minulého mesiaca. Podľa Zmluvy o dielo by práce mali trvať približne šesť týždňov. Predpokladané náklady na nový most sú takmer 90-tisíc eur a hradiť to bude ŽSK. Doprava na moste je vedená v jednom pruhu. Práce budú vykonávane po poloviciach. Most je v zlom a nevyhovujúcom stave. Jeho opravou by nebolo možné zabezpečiť bezpečný prejazd vozidiel po moste. Preto v rámci stavebných prác dôjde k vybúraniu existujúcich časti mostu a k ich nahradeniu presýpaným mostom. Tým sa predĺži životnosť konštrukcie mosta a zvýši bezpečnosť účastníkov cestnej premávky.

 

• 26.8.2019
Otázka (Iveta Hažíková, My Kysucké noviny)

Do redakcie sme dostali list (viď nižšie). Chcem vás poprosiť o informáciu, ako to vyzerá s rekonštrukciou tejto cesty. Kedy sa s ňou - ak sa začne, aké plánujete náklady, o aký dlhý úsek pôjde. Ďakujem, prosím o zaslanie odpovede čo najskôr. S pozdravom Iveta Hažíková, MY Kysucké noviny www.kysuce.sme.sk

Dobrý deň, mala by som prosbu na vašu redakciu. Kysuce sú súčasťou Žilinského samosprávneho kraja, to znamená, že pod ich správu spadá i väčšina ciest. Vedeli by ste zistiť, prečo sme práve my, ako okres Čadca zo strany Žilinského samosprávneho kraja dlhodobo upomínaní a diskriminovaní? Hovorím najmä o správe cesty ktorá vedie od mestskej časti Turzovka Vyšný Koniec cez časť Semeteš, ktorá patrí pod Vysokú nad Kysucou. Je to priam zarážajúce, ako vyzerá cesta hneď za dopravnou značkou Okres Bytča. Za posledných 10 rokov sa tu koberec cesty robil 2krat a dokonca su tu nedávno nakreslené i nové čiary. Oprava tohto 4km úseku (nie 50 ale 4) bola prisľúbená už snáď tisíckrát, no doteraz sa nič nevyriešilo a každý súdny človek uzná, že to "plátanie" dier, ktoré vydrží do prvého dažďa, je úplne zbytočné. No a dnes je 19.6. a po strojoch a oprave ani chýru. Preto sa pýtam, či sme menej plnohodnotní obyvatelia Žilinského samosprávneho kraja než občania okresu Bytča. Pritom často je na túto cestu odkázaný celý okres ktorý ju využíva ako najrýchlejšiu cestu do Žiliny pri toľkých nehodách a zdrzaniach na ceste z Čadce do Žiliny. Chcela by som vás preto poprosiť, aby ste sa znova ako redakcia zaujímali o túto tému, pretože jedine medializáciou sa môžeme niekam pohnúť. ďakujem veľmi pekne

Odpoveď: 
Cesta Turzovka – Semeteš by sa mala začať opravovať už v septembri. Celkovo sa opraví 4,1 kilometra cesty vrátane jedného mostného objektu. Predpokladané náklady na rekonštrukciu sú viac ako jeden milión eur. Finančné prostriedky župa získala z Európskeho finančného príspevku v rámci operačného programu IROP. Finančný príspevok bol schválený ešte vlani, nasledovala verejné obstarávanie. Celý proces bol predĺžený v dôsledku nutných kontrol Riadiaceho orgánu ministerstva. V súčasnosti sú kontroly ukončené a v najbližších dňoch sa podpíše zmluva. 

• 27.8.2019
Otázka (Tomáš Garai, Hospodárske noviny)

Stavba diaľnice D3 v Žilinskom kraji prebieha ťažkopádne. Pritom najmä úsek medzi Svrčinovcom a Čadcou spôsobuje pre vodičov dlhodobo problémy. Rieši tieto úseky nejakým spôsobom aj kraj? V auguste sa uzavrel tunel Horelica, ktorý je súčasťou úseku diaľnice v polovičnom profile. Je tento úsek dostačujúci pre odľahčenie dopravy?ň

Odpoveď: 

Sme veľmi nespokojní s tým, ako stavba dôležitého diaľničného úseku pokračuje. Predlžujú sa termíny, dostavba sa odďaľuje, ľudia trávia hodiny v zápchach cestou do práce, či k lekárovi. Štát by mal začať tieto problémy urýchlene riešiť. Vedenie župy absolvovalo niekoľko stretnutí s ministrom Erszékom a ministerstvo neustále urguje aj listami, kde žiada o bezodkladné riešenia. Doprava na Kysuciach kolabuje práve pre zlyhania štátu pri dostavbe dôležitých diaľničných úsekov. Župa sa snaží pomôcť obyvateľom dotknutých oblastí nad rámec svojich kompetencií. Sme v rokovaní s ministerstvom dopravy vo veci navýšenia vlakov na trati Skalité – Čadca. Pridané vlaky pomôžu ľuďom rýchlejšie a pohodlnejšie sa dostať tam, kde vďaka nedostavaným úsekom stoja v zápche aj autobusy. Momentálne rokujeme o cestovnom poriadku na trati Skalité – Čadca pre rok 2020 a jeho finančnom krytí. Čo sa týka tunela Horelica, jedna rúra určite nepostačuje. Máme obavu, že zo strany NDS nie je dostatočne doriešená dopravná obslužnosť počas výstavby. Kritické bude najmä riešenie nákladnej dopravy.

 


Spodná navigácia

Aktualizácia: 15.11.2019

Sekcie


Jazykové verzie webstránky